Rôzne cesty k jedinému Bohu

Rôzne cesty k jedinému Bohu – Filozofia Olda Shatterhanda

Fikcie príbehov z divokého západu, v ktorých vystupuje postava Olda Shatterhanda, sú všeobecne známe. Patria do literatúry pre mládež, ktorá sa číta ľahko a zväčša sa dobre končí. Old Shatterhand vystupuje ako pozitívna postava so samými dobrými vlastnosťami. Jeho schopnosti by sme mohli z vecného hľadiska zaradiť nad schopnosti ľudské a nižšie ako sú schopnosti božie.

Vo svojich fiktívnych rozpravách vyjadroval Old Shatterhand aj svoj postoj ku kresťanskej viere. V podstate tvrdil, že je len jeden Boh, ale niekto ho nazve Ježišom Kristom iný zase Manituom.

Mladý človek ľahko preberá názory, ktoré sú vyjadrované len tak mimochodom. Naopak názory, ktoré sú mu vnucované a podsúvané zase odmieta.

Ak človek nejakú myšlienku príjme, potom ju sám verbálne a otvorene niekoľkokrát vyjadrí, len ťažko v sebe neskôr nájde dostatok síl, aby si pripustil otvorene omyl aj v prípade, že si tento omyl jasne uvedomí. T. G. Masaryk povedal: “Len osol nemení svoje názory, lebo nemôže!” Je však potrebné dodať, že názory nemení aj pyšný človek, lebo nechce.

Na svete je len málo skutočných osobností, ktoré dokážu otvorene a kriticky hodnotiť svoje vlastné postoje.

Možno práve pre tieto vlastnosti človeka sa v spoločnosti ujala fikcia Boha, ktorý môže byť inak chápaný alebo inak ponímaný. Viera v Krista, Alaha, Budhu, Manitua a pod. je v podstate viera v toho istého, ale zároveň inak chápaného Boha:

  • inak vnímaný Boh,
  • inak chápaný Boh,
  • inak ponímaný Boh,
  •  viacero ciest k tomu istému Bohu.

V tejto úvahe bude ukázané, že vyššie uvedené vyjadrenia postrádajú základný logický zmysel, a teda principiálne nemôžu odovzdávať korektne informáciu. Ich využitie môže spadať hlavne do troch oblastí:

  • magorenie ovplyvniteľných ľudí v náboženskej sekte,
  • omyl človeka pri uvažovaní,
  • krívajúce filozofie hrdinov fiktívnych príbehov.

Vo všetkých troch prípadoch však umožňujú vyjadrenia typu “inak chápaný Boh” postaviť magoriaceho kňaza alebo hlavného hrdinu typu “Old Shatterhand” na pozíciu nadčloveka. Takýto kňaz – nadčlovek v podstate vyjadruje, že je ďalej ako sú učenia všetkých náboženstiev sveta a ďalej ako ponúka ateizmus.

V tejto svojej nadradenosti v samospravodlivej dobrote nabáda všetkých ostatných ľudí ku vzájomnému porozumeniu, ktoré postráda základné prvky logického uvažovania. Na prvý pohľad má však takýto uctievač imaginárnej fikcie veľmi pekný dizajn, ktorý môže priťahovať aj iných samospravodlivých a nenaplnených ľudí.

1 Boh Stvoriteľ je konkrétna Bytosť

Uvažujme logicky o týchto troch skupinách – bohovia, ľudia, všetko ostatné. Zamyslime sa napr. nad kladivom z tretej skupiny. Ihneď zistíme, že ho môžeme ponímať alebo chápať rôznymi spôsobmi:

  • nástroj na zatĺkanie klincov,
  • zbraň na zabitie človeka,
  • predmet skladajúci sa z dvoch materiálov, – materiál reagujúci za určitých podmienok s kyslíkom…

Keď sa ale zamyslíme nad človekom, začíname sa dostávať pri potrebe rôzneho chápania trochu do ťažkostí. Nie je totiž možné druhého človeka úplne pochopiť – ovládnuť jeho celé bytie mysľou.

Ak si niekto o sebe myslí, že dokáže úplne rozumieť druhému človeku, ide spravidla o nebezpečného samospravodlivého agresora. Napriek tomu môžeme rôzne chápanie iného človeka vnímať v doplňujúcom zmysle pomerne korektne:

  • môj priateľ,
  • otec rodiny,
  • prednášajúci na škole…

Vyššie uvedené špecifikácie môžu označovať jedného človeka, ktorého poznáme. Rôzne pohľady na neho dopĺňajú obraz jeho celkovej osobnosti. Však už aj pri rôznom chápaní ľudí môžeme začať narážať na morálne zvrhlosti:

  • otec rodiny,
  • predavač krmiva pre zvieratá,
  • materiál na výrobu granúl pre psov…

Ak potrebujeme chápať iného človeka rôznym spôsobom a nestať sa pritom ľudskou beštiou, je nutné postaviť si pevné hranice, za ktoré už nesmieme ísť! Ak chceme predmety, rastliny, zvieratá a ľudí chápať rôznym spôsobom a držať sa pritom logiky a pravdy, vyžaduje to stavbu ďalších hraníc:

  • skrytý vrah,
  • filantrop…

Alebo:

  • kladivo ako nástroj,
  • kladivo ako semeno na zasadenie…

Týmito príkladmi som chcel poukázať na to, že sa dá pojem “klamstvo” nahradiť pojmom “inak vnímaný”. Ak je ťažké overiť pravdivostnú hodnotu tvrdenia, pojem “inak vnímaný” sa môže stať silným manipulatívnym magoriacim nástrojom.

Keď chceme poznávať Boha, nastáva úplne iná situácia, ako boli situácie uvedené doteraz. Boh je totiž bytosťou, ktorú si nemôžeme “dať do skúmavky” a pozorovať ho ako predmet. Ani ho nemôžeme poznávať ako druhého človeka priamym sledovaním založeným na našej vôli. Boha nemáme k dispozícii na povel:

  • poď von, ukáž sa mi,
  • teraz sa obráť, aby som Ťa videl odzadu…

Boh je vyššia bytosť, o ktorej môžeme niečo povedať len preto, lebo nám to On chcel zjaviť! Poznávať Ho môžeme len do takej miery, ako sa On nám chce dať poznať. Kresťanský Boh povedal o sebe nasledovné:

Biblia, Evanjelium Jána 10.

1 Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami,    ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník.  2 Kto však vchádza dverami, je pastier oviec.  3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje    ovce po mene a vyvádza ich.  4 Keď vyženie všetky svoje ovce, kráča pred nimi a ony ho    nasledujú, lebo poznajú jeho hlas.  5 Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo    cudzí hlas nepoznajú.  6 Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o    čom im to hovoril.  7 Ježiš im znova povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ja som    dvere k ovciam.  8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale    ovce ich nepočúvali.  9 Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude    vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som    prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.

Druhý Boh ako napr. Alah alebo Manitou nie je Ježiš Kristus. Kresťanský Boh navyše povedal, že výlučne cez Ježiša môže byť človek spasený. Všetko ostatné je klamstvo. Iní Bohovia alebo ľudia ak tvrdia niečo iné sú zlodeji, ktorí chcú len poškodzovať. Kresťanský Boh teda úplne poprel, že by mohol byť aj “inak vnímaný”. Naopak, všetky ostatné postoje tvrdo odsudzuje.

Podobne aj Bohovia iných náboženstiev veriacim odkrývajú o sebe konkrétnu časť poznania, ktorá vylučuje “ich iné vnímanie”.

Boh je konkrétna živá bytosť, ktorá sa dáva človeku poznať takým spôsobom, akým chce On sám! Preto ak niektorí magoriaci sektári prijali fikciu filozofie “Olda Shatterhanda” v rámci ktorej hovoria o rôznom vnímaní toho istého Boha, prijali zároveň neobhájiteľný logický nezmysel.

Rôznym spôsobom môžeme vnímať veci, s istým morálnym obmedzením v doplňujúcom zmysle aj ľudí. Však v nijakom prípade nemôžeme pokladať rôzne náboženstvá za odlišné vnímania toho istého Boha!

Ak by sme takýto nezmysel predsa len prijali, urobili by sme tým z Boha vec, ktorú my ako ľudia môžeme kedykoľvek skúmať tak ako chceme. Inými slovami by sme sami zo seba urobili Bohov.

Takýto prístup je lákavý, vyvyšuje magoriaceho človeka, a toto je pravdepodobne aj skrytý motív prečo niektorí ľudia filozofiu Olda Shatterhanda prijímajú.

2 Inak ponímaný Dan Pokorný z Prahy

V tomto texte sú prvé písmená pri všetkých Bohoch veľké. Tým je vyjadrené, že ak sa niekto chce rozhodnúť ísť cestou viery, musí jednoducho voliť správnu cestu a vybrať si jedného z nich. Najhlbšou vierou je Ateizmus. Neexistencia Boha sa dokázať nedá, ateistickí vedci celého sveta formulovali len rozličné hypotézy bez vecných dôkazov. Ateizmus je preto vierou. Najhlbšou vierou sa stáva tým, že veriaci ateista nepožaduje pri svojej viere spätnú väzbu. Keďže verí, že Boha niet, nemá kto reagovať na jeho “modlitby”. Keď si človek vyberie Boha, ktorý sa mu chce dať poznať, a navyše tento Boh aj existuje, zistí, že Ho môže začať poznávať osobne vo svojom živote. Uveďme jeden príklad.
Predpokladajme, že v Prahe žije človek, ktorý sa volá Dan Pokorný a my ho poznáme. Vieme o ňom povedať:

  • vyštudoval matematicko-fyzikálnu fakultu,
  • verí v Ježiša Krista,
  • je otcom…

Je takéto poznanie vierou? Určite nie, vzhľadom na náš osobný kontakt a skúsenosti ide o poznanie, nie o vieru.
Ak niekto uverí v Boha, a tento Boh je skutočný, ktorý sa človeku chce dať poznať, prichádzajú do života veriaceho človeka skúsenosti viery. Keď takýto vzťah nič nenaruší a môže trvať dlhšie, viera sa mení na osobné poznanie.
Predpokladajme, že poznáme Dana Pokorného z Prahy, jeho fotku aj rodné číslo, a stretneme oponenta, iného človeka, ktorý tvrdí, že ho tiež pozná podľa fotografie a aj podľa rodného čísla. Na dôkaz poukáže na Danove vlastnosti:

  • je to naozaj pokorný človek, nikdy sa nenahnevá,
  • pretože sa volá Dan, cvičí verejne karate na uliciach.

No ale my tohoto človeka poznáme inak. Dan Pokorný síce naozaj existuje ale má úplne iný charakter. Náš oponent potom povie: “Ten Váš Dan Pokorný je len inak chápaný Dan Pokorný, ktorého poznám ja.” V takomto prípade je veľmi ťažké posúdiť, či náš oponent trpí len nedostatkom logiky a vecnosti alebo ide o rafinovaného manipulátora, ktorý používa filozofiu Olda Shatterhanda nato, aby dosiahol nejaký svoj cieľ.

3 Klamstvá svojvoľníkov

Fiktívna filozofia Olda Shatterhanda postráda základné princípy logiky a vecnosti. Porušuje sémantiku jazyka, v ktorom je vyslovovaná. Ak niekto takúto filozofiu prijal, mohol to urobiť hlavne z dvoch dôvodov:

  • omyl pri uvažovaní,
  • potreba sebarealizácie a sebavyvyšovania.

Smer viery Olda Shatterhanda, vytvára novú skupinu novovercov a konvertitov. Svojim spôsobom “okráda” o veriacich ľudí iné cirkevné spoločenstvá. Konvertitom a novovercom ponúka pocit samospravodlivej nadradenosti, čo je vo svojej podstate postoj hlbokej osobnej pýchy. Ak sa filozofia Olda Shaterhanda premietne do konkrétnej cirkevnej skupiny, určite sa v nej vyskytne skôr či neskôr osobnosť predstaviteľa takejto viery, ktorá je časom pokladaná za “Mesiáša” – Spasiteľa.
Tak vzniká ďalší logický rozpor. Ak sú rôzne náboženstvá len rôznymi formami vnímania jedného Boha, nie je potrebné vytvárať ďalšie náboženstvo a vymýšľať osobnosť nového Spasiteľa – Boha.

4 Inak ponímaný Budha

Vyvíjajúce sa ľudské poznanie prináša dobré aj zlé produkty. Vývoj inteligentných systémov v súvislosti s rozpornosťami v niektorých náboženských skupinách vyprodukoval v súčasnosti úplne absurdnú situáciu. Vytvorenie robotického budhistického kňaza urobilo z veriacich ľudí “pribrzdených imbecilov” a z kňazov “predajný tovar”. Možno by aj na situáciu, v ktorej zastáva úlohu budhistického kňaza robotický automat, niekto povedal, že ide len o inak vnímaného Budhu.

https://www.etrend.sk/technologie/v-japonsku-predstavili-robotickeho-budhistickeho-knaza.html

Slnko hviezdy a tiene

Podvody pri uzdravovaní

Pri uzdravovaní mocou viery sa často páchajú podvody

Viera a osobná potreba Pána Ježiša Krista, ktorá je založená na poznaní Biblie, sebou nesie tri dôležité prvky:

  • je pre osobný život človeka potrebná,
  • je v osobnom živote funkčná, biblické zasľúbenia platia,
  • je v osobnom živote merateľná, nadobúdanie skúseností.

Biblia má byť v živote veriaceho človeka najvyššou autoritou. Na základe tohoto pevného bodu môžeme posudzovať najrôznejšie aktivity skupín veriacich ľudí a kategorizovať ich na:

  • správne,
  • nesprávne,
  • poškodzujúce.

Nesprávne a hlavne poškodzujúce aktivity spravidla k Biblii niečo pridávajú alebo z nej niečo uberajú.

V súčasnosti sa pre niektoré náboženské skupiny stalo “módou” Manipulovať neveriacich ľudí k pozitívnym postojom voči viere. Manipuláciu vykonávajú formou “bombastických” reklám o zázračnom uzdravovaní.

Pretože považujem takýto prístup za poškodzujúci, rád by som v tomto článku zhodnotil takéto aktivity pod autoritou Božieho Slova – Biblie.

Som nevidiaci. V roku 1983 som začal študovať na Gymnáziu pre zrakovo hendikepovanú mládež v Prahe. V roku 1987 som bol prijatý na Matematicko-fyzikálnu fakultu Karlovej univerzity v Prahe, ktorú som aj úspešne ukončil. Neskôr som na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach úspešne absolvoval doktorát a doktorandské štúdium v oblasti informatiky.

Pán Ježiš Kristus mi pri štúdiu veľmi pomáhal a často sa svojou mocou dokazoval v mojom živote práve v oblasti mojej slabosti – slepote.

Tento môj príbeh je určite väčším svedectvom o moci Pána Ježiša, ako keby som bol na začiatku uzdravený a do roka by na to “všetci” zabudli.

Napriek tomu som bol počas uplynulého obdobia kontaktovaný viacerými náboženskými šarlatánmi, ktorý si chceli na mojom živote vylepšovať svoj osobný sfanatizovaný imidž. Tohoto obťažovania som sa zbavil až potom, keď som týchto ľudí začal stavať do merateľnej zodpovednosti viery:

1. Ja verím, že keď bude Pán Ježiš Kristus chcieť, že mi môže darovať zrak!
2. Ja verím, že to môže urobiť aj cez človeka, ktorý príde za mnou, bude sa modliť a keď s vierou položí na mňa ruky, stane sa to!
3. Ja ale tiež verím, že ak sa to nestane, tak je tento človek podvodník, ktorý zneužíva ľudí so zdravotným hendikepom, pričom parazituje na Cirkvi Božích detí!

Keď som toto začal svojim potenciálnym liečiteľom hovoriť, zrazu sa z môjho života vytratili. Kázali o viere a moci, ale pritom ju sami nemali.

Musím povedať, že od roku 1983 som sa stretol v zmysle uzdravovania vierou zväčša len so šarlatánmi. Títo ľudia trpeli neovládateľnou potrebou sebarealizácie, pričom svojim “liečiteľským” prístupom poškodzovali nielen mňa ale aj Evanjelium Pána Ježiša Krista.

Keď sa niekedy prechádzame s manželkou po meste, stretávame ľudí s čiernymi okuliarmi alebo na invalidnom vozíku, ktorí majú v ruke klobúk a zbierajú peniaze.

Človeku až stisne srdce.

Keď potom niekedy ideme po meste trochu neskôr, nevidiaci zrazu odkladá čierne okuliare, vozíčkár vstane z vozíka a obaja sa poberajú domov. Je po šichte, komparz sa skončil.

Žiaľ takáto pretvárka a komparz sa zo sveta v súčasnosti tlačí aj do prostredia veriacich ľudí. Osobne som zažil niekoľko evanjelizačných mítingov so zameraním na uzdravovanie vierou, v rámci ktorých komparzisti odhadzovali barle a vstávali z vozíkov. Pritom ale človek niektorých poznal už predtým a zdravotné problémy veru nemali.

Bolo to smutné pozorovať, ako na takéto mítingy prichádzajú skutoční vozíčkári, moji nevidiaci spolužiaci z gymnázia, ľudia na barlách a vo viere dvíhajú ruky. Po mítingu zase na vozíčkoch odchádzali alebo krivkali na barlách…

Po skúsenostiach z Prahy sa mi takéto aktivity protivia obzvlášť preto, že boli spravidla spojené s dobrovoľnými zbierkami, ktoré bývali mimochodom veľmi štedré.

Aktivity viery týkajúce sa liečenia alebo vyháňania démonov môžu byť aj priamo nebezpečné. Ľudia, ktorí sa zaoberajú takýmto liečením, môžu mať výnimočnú danosť hypnózy. Pomocou hypnózy ovplyvnia svoju obeť. Nemocný človek sa v tej chvíli môže začať cítiť lepšie, vyliečený však nie je!

Hypnóza môže obeť navyše poškodiť psychicky, čo sa ale prejaví až neskôr.

Danosť hypnózy a veľký vplyv na skupinu spoluveriacich navyše spôsobuje v “liečenej” obeti vnútorný strach pred exorcistom, liečiteľom. Poškodzovaný cieľ je takto ľahšie zraniteľný a manipulovateľný.

Vzniká vážna obava slobodne a verbálne hodnotiť “liečebný” proces aj v kritickom zmysle.

Osobnú vieru v Pána Ježiša Krista založenú na autorite Biblie poznám ako krásnu, funkčnú a v osobnom živote jasne merateľnú. Preto by som sa chcel ďalej zamyslieť pod autoritou Písma nad uzdravovaním vierou a Božím Slovom, ktoré o takomto uzdravovaní hovorí.

 

Prečo Pán Ježiš uzdravoval?

Matúš 8,16-17.
Lukáš 7,18-23.
Lukáš 13,12-17.

Podľa Božieho Slova je človek dedične porušený hriechom. Boh Stvoriteľ je pravdivý, spravodlivý a láskavý. Preto človeka neklame a upozorňuje ho na porušenosť, ktorú nadobudol hriechom v Raji.

Stvoriteľ chce naplniť na človeku nielen svoju pravdivosť ale aj spravodlivosť a lásku. Spravodlivá odplata za hriech je však smrť. Keby Pán naplnil svoju spravodlivosť bez Jeho veľkej lásky, ľudstvo by dnes už neexistovalo.

Pre svoju Lásku sa ale rozhodol, že svoju spravodlivosť naplní tak, že za ľudské hriechy bude trestať samého seba v Pánovi Ježišovi Kristovi na kríži. Človek, ktorý túto zástupnú obeť potrebuje a vyzná to pred ľuďmi, je očistený krvou Pána Ježiša. Z viery je takto považovaný za čisté Božie dieťa.

Naplnenie tohoto krásneho a veľkého projektu spasenia sa stalo narodením, vystúpením, dielom, ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša Krista.

O Mesiášovi boli napísané v Starom Zákone proroctvá, na základe ktorých mohli veriaci ľudia Pána spoznať. Poznanie Mesiáša sa stalo dôležitým prvkom spásonosnej viery.

Ján Krstiteľ prežil v tejto oblasti neistotu: “Si Ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?”

Kristus upozornil Jána cez jeho učeníkov na Izaiášove proroctvo, že keď Boží Mesiáš vystúpi, bude robiť nevídané zázraky kriesenia mŕtvych a uzdravovania. To bude jedným zo znamení, cez ktoré Boží ľud pozná svojho Mesiáša.

Ak chce dnes niekto konať podobné znamenia v podobnom rozsahu, robí zo seba mesiáša, ktorý je ale mesiáš falošný. Skutky, ktoré robil Pán Ježiš nerobil nikto predtým a nebude robiť ani nikto potom.

Pán Ježiš teda uzdravoval, vyháňal démonov a kriesil z mŕtvych pre dve dôležité skutočnosti:
1. pre znamenie o svojom Mesiášstve,
2. pre svoju lásku k ľuďom.

Keď pre svoju lásku chce sám Boh človeka uzdraviť, potom ho naozaj uzdraví a výsledok je merateľný tak, ako to vidíme v Evanjeliách.

Keď ale liečiteľ začne rozprávať, že Boh miluje nemocného človeka, a preto ho chce uzdraviť, násilne tým podsúva Bohu, čo má robiť.

Z nemocného človeka takto robí obeť, cieľ svojho poškodzovania a z Boha svojho otroka, ktorého má na povel.

Jedinou výnimkou môže byť v takomto prípade evanjelista, ktorý sa naozaj drží Božej vôle a Božia vôľa je naozaj uzdravenie nemocného človeka.

V takomto prípade je ale Božia moc merateľná, k uzdraveniu naozaj dôjde a dôjde k nemu hneď na mieste.

Boží evanjelista sa pritom vystavuje “riziku odhalenia”, ak k uzdraveniu nedôjde, chyba je v prvom rade v ňom.

Nie sú potrebné žiadne klamstvá, komparz, duchovné cvičenia, uzdravenie je zjavné a merateľné.

 

Väčšie skutky ako konal Kristus

Ján 14,11-14.
Ján 6,51-63.

Ľudia, ktorí chcú zneužívať Cirkev Pána Ježiša, vyhľadávajú v Biblii takéto odseky – Ján 14,11-14.

“Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne! Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím.”

Tento text je možné vyložiť v súlade s prioritami Písma, ktoré boli vyzdvihnuté v prvej podkapitole. Tiež je dôležitý kontext predčítaného odseku. Pán vypočuje, keď to bude “v Jeho Mene” teda v súlade s Jeho vôľou.

Pri naplnení priorít Božieho Slova, kontextu a aj ďalšieho predčítaného textu môžeme dôjsť k jedinému záveru. Slová, ktoré hovoril Pán sú “Duch”, duchovné, je potrebné chápať ich v tomto zmysle.

Väčšie skutky ako robil Kristus neznamená, že sa z kresťanov stanú veľkí liečitelia!

Znamená to, že bude cez nich Evanjelium rozšírené po celej zemi, čo sa aj stalo!

K uzdravovaniu vierou môže dôjsť, ale nebude to uzdravovanie v takom rozsahu, aby symbolizovalo prítomnosť Mesiáša!

Ľudia zneužívajúci Cirkev na svoj vlastný prospech vykladajú takéto biblické texty ako Kristov podnet na rozširovanie Biblie.

Z ich hľadiska to znamená, že veriaci ľudia budú konať skutky väčšie, ako konal Kristus, teda skutky ktoré v Biblii nie sú uvedené.

Takýmto učením pridávajú k Písmu svoje náuky, na základe ktorých môžu umlčať každú biblickú argumentáciu. Svoje tvrdenie stotožňujú s Božou Vôľou bez potreby autority Božieho Slova.

 

Prioritou diela Ježiša Krista bolo spasenie a nie uzdravovanie

Matúš 8,2-4.
Marek 7,32-37.
Lukáš 5,13-14.
Lukáš 8,54-56.
Ján 3,13-16.

Uvedené odseky z Božieho Slova poukazujú na to, že prioritou pôsobenia Ježiša Krista bolo spasenie ľudí a nie ich telesné zdravie.

Dominantou kresťanského učenia je očakávanie na novú realitu bez porušenia, na ktorú sa veriaci môže tešiť po fyzickej smrti.

Ak sa niekto snaží vytvoriť “nebo” na zemi formou učenia o prosperite a fyzickom zdraví, je potrebné v jeho jednaní hľadať egoistické motivácie, ktoré sa tam určite nachádzajú!

 

Kristus pri uzdravovaní nerobí reklamnú estrádu, pozor na falošných prorokov!

Matúš 7,13-23.

Kristus upozorňuje, že do Božieho Kráľovstva vedie úzka cesta, teda nie cesta prosperity a nutnosti telesného zdravia. Špeciálne poukazuje na falošných liečiteľov a exorcistov – vyháňačov démonov.

V uvedenom biblickom texte sa títo falošní exorcisti dokonca aj pred samým Kristom vystatujú: “Pane, či sme v tvojom mene nerobili mnoho mocných činov?”

Je tu zreteľné vystatovačné chválenkárstvo. Falošní exorcisti a liečitelia si potrpia na publiku a estráde “veľkých činov”.

 

Dvanásť znakov poškodzujúceho liečiteľstva

Zamyslime sa teraz nad tým, ako odlíšiť spoločenstvo s falošnými liečiteľmi a exorcistami od skutočnej Cirkvi Božích detí.

Dôležité je uvedomiť si, že falošné liečiteľstvo a exorcizmus sebou nesie prvky agresivity a manipulativity. Cieľom Božieho dieťaťa nie je bojovať proti falošným liečiteľom a exorcistom, ale vyhnúť sa im a upozorniť na toto nebezpečenstvo aj druhých spoluveriacich.

Náboženská agresivita sa môže prejaviť aj v súčasnosti manipulatívnym jednaním namiereným proti osobe človeka alebo “lynčovaním” pomocou jazyka, slov a intríg.

Minulosť ľudstva je pretkaná smutnou históriou náboženských vojen. Nechceme preto súdiť a poukazovať na konkrétnych ľudí alebo spoločenstvá! Falošní liečitelia a exorcisti sú už odsúdení a raz budú musieť pred Pánom dávať počet zo svojho jednania.

Chceli by sme ale oddeliť správne biblické učenie od falošnosti a upozorniť na nebezpečenstvo nemocných ľudí – potenciálne ciele útoku.

Nižšie je uvedených dvanásť bodov, ktoré môžeme nájsť pri poškodzujúcom liečení vierou. Čím viac sa z týchto bodov v spoločenstve veriacich ľudí nachádza, tým je toto spoločenstvo kontaminovanejšie a poškodzujúcejšie.

1.
Násilné privlastňovanie pohnútok Stvoriteľovi

Potenciálny liečiteľ poukazuje v Biblii na všeobecné pravdy o Božej Láske, o tom ako uzdravoval Kristus a ako uzdravovali aj učeníci. Tieto všeobecné pravdy potom smeruje na konkrétnu osobu.
“Pán je Láska, preto ťa má rád a chce ti dať zdravie!”
Nikto nemôže privlastňovať Bohu svoje presvedčenie ako Jeho vôľu! Ten kto takto robí, robí si zo Stvoriteľa svojho otroka a nemocného človeka – cieľ svojho útoku poškodzuje.
Výnimkou je prípad, keď liečiteľ koná v súlade s Božou vôľou a s Jeho požehnaním. Uzdravenie sa potom dostaví ihneď a je jasne merateľné.

2.
Preferencia prosperity, zdravia, širokej cesty

Potenciálny liečiteľ poukazuje na zdravie ako na preferovaný dôsledok Božej vôle. Ľudský život je ale omnoho komplikovanejší. V kresťanskej viere sa nemá vyzdvihovať široká cesta, zdravie, prosperita…
Sám Pán Ježiš Kristus bol ukrižovaný. Mučeník Štefan ukameňovaný. Podobne bol kameňovaný aj apoštol Pavel…
Neznamená to, že Pán nemôže alebo nechce požehnať svojmu dieťaťu aj niečo dobré! V živote veriaceho človeka sú ale aj iné priority, ktoré môžu priniesť aj veci zlé.
Znevažovanie kríža a preferujúci výber širokej cesty je druhým prvkom, ktorý sa manipulatívne používa pri odporúčaní uzdravovania vierou.

3.
Uzdravovanie po častiach

Keď veriaci evanjelista koná v súlade s Božou vôľou, uzdravenie príde hneď a je jasne merateľné.
Ak liečiteľ neuspeje a svoj nezdar musí “ukrývať” za teológiu postupného uzdravovania, určite nekoná v súlade s Božou vôľou!
Pán Ježiš na jednom mieste v Biblii uzdravil nevidiaceho akoby na dvakrát. Stalo sa to ale pri jedinom stretnutí, takže bol výsledok zjavný hneď a ľahko merateľný.
Marek 8,23-25.
Je tým vyjadrené, že nevidiaci človek, ktorý nevidel od malička dostal dva dary:
1. Zdravé oči a nervovú sústavu – teda fyzické zdravie,
2. porozumenie zmyslu farieb, hrán, tvarov, perspektívy
– teda zdravé videnie.
Podobne je uzdravenie hluchého a nemého človeka tiež akoby komplikovanejšie.
Marek 7,32-35.
Pán hovorí slová – effatha, otvor sa. Človek dostal opäť dva dary:
1. Zdravý sluch – fyzické zdravie,
2. porozumenie hovorenej reči, dar zrozumiteľného jazyka.
Ak sa “liečiteľ” ukrýva za teológiu postupného uzdravovania, nekoná s Božím mandátom!
Niečo iné je navštevovať nemocných spoluveriacich bratov a sestry a modliť sa v pokore za ich uzdravenie. Takúto aktivitu Písmo odporúča, ale neočakáva sa pritom za každú cenu zázrak.
Pán potom môže požehnať rekonvalescenciu alebo na radosť veriacich ten zázrak nakoniec aj urobiť.

4.
Odsudzovanie neuzdraveného

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sa všeobecne prijíma odsudzujúci postoj voči veriacim ľuďom, ktorí sa zúčastnili uzdravovania, ale pritom uzdravení neboli.
Hovorí sa o nich, že majú nejaký nevyznaný hriech alebo slabú vieru.
Pritom je v Božom Slove napísané: “Nesúďte, lebo budete súdení!” Matúš 7,1-5.

5.
Démonizovanie človeka

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sa nesmie kritizovať vedúci kazateľ – liečiteľ. Priamy zákaz síce neexistuje, ale ak sa nájde niekto, kto si dovolí kritický postoj, býva znevažovaný intrigami. Ide o akési “lynčovanie” jazykom.
Preto ak sa kriticky ozve človek, ktorý bol uzdravovaný, ale k uzdraveniu nedošlo, býva znevažovaný. Častou formou znevažovania je, že ho spoluveriaci začnú označovať ako človeka poviazaného démonom.
Podobne, ak nedošlo k uzdraveniu a človek si pritom ani nemusí sťažovať, býva jeho choroba označovaná ako súvisiaca s nejakým démonským poviazaním. Čo je opäť len forma znevažovania a poškodzovania nemocného človeka.

6.
Podvádzanie o uzdravení s túžbou zapadnúť do kolektívu

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sú nemocní a neuzdravení veriaci ľudia znevažovaní.
Pretože majú v týchto spoločenstvách priateľské väzby na iných spoluveriacich, nechcú stratiť priateľstvá a porozumenie. Preto radšej začnú podvádzať, že sa ich Boží Duch dotkol a boli uzdravení.
Pri štúdiu v Prahe som sa stretol s viacerými ľuďmi, ktorí tvrdili, že majú uzdravený sluch, ale pritom nepočuli, čo im rozprávam. Prípadne tvrdili, že sa im vracia zrak na postupno, ale v skutočnosti sa im zrak zhoršoval pretože mali degeneratívne ochorenie sietnice.

7.
Podvádzanie o predchádzajúcej nemoci s túžbou zapadnúť do kolektívu

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sú vyzdvihovaní takí ľudia, ktorí sa javia ako uzdravení.
Takéto vyzdvihovanie uzdravených je silnou motiváciou k tomu, aby človek najskôr podvádzal, že je nemocný. Potom sa začne tváriť ako uzdravený.
Poznám športovca, ktorý “uveril v Boha” v takomto spoločenstve, predtým mu nič nebolo, inak by nemohol športovať, ale potom sa tváril ako uzdravený a perfektne zapadol do kolektívu.

8.
Používanie nedefinovaných pojmov

V akýchkoľvek extrémistických spoločenstvách je používanie nedefinovaných pojmou mocným verbálnym nástrojom výkonu moci.
Vyjadrenia “má démona” alebo “choroba má démonský pôvod” sú nedefinované vyjadrenia. Človeku nie je jasná podstata bytia démona, často nepozná ani podstatu niektorých chorôb. Pritom ale rozdeľuje choroby na démonské a bežné, privlastňuje druhým démonskú chorobnú poviazanosť…
Pri takýchto vyjadreniach má v extrémistických spoločenstvách pravdu ten, kto najviac “kričí” alebo “vedúci liečiteľ”.

9.
Utajovanie neúspešných pokusov o uzdravovanie

Neúspešné pokusy o uzdravovanie sú pre vedenie extrémistických skupín traumatizujúce. Preto sa o nich nerozpráva. Pomaly upadajú do cieľavedomého zabudnutia.
Potichu sa žiada, aby sa na takúto tému nerozprávalo. Ten, kto kriticky otvára otázky o neúspešných pokusoch o uzdravenie býva znevažovaný.

10.
Odvádzanie pozornosti od liečiteľa alebo exorcistu

Pri uzdravovaní v extrémistických spoločenstvách sa vždy hovorí len o hriechu alebo viere nemocného.
Je neprípustné kriticky hodnotiť liečiteľa a privlastniť mu nedostatok viery alebo hriech. Ak sa niekto odváži hodnotiť liečiteľa kriticky, býva znevažovaný.

11.
Vnútorný strach pred liečiteľom alebo exorcistom

Liečitelia alebo exorcisti v extrémistických náboženských skupinách majú vytvorený okruh spolupracovníkov a z toho vyplývajúci vplyv na veriacich ľudí.
Kriticky sa ozvať, znamená byť “lynčovaný” formou ohovárania a intríg.
Liečitelia môžu mať tiež danosť hypnózy, ktorou dokážu ovplyvniť druhého človeka.
Namiesto toho, aby mal veriaci človek v takomto spoločenstve v pastorovi prirodzenú autoritu a dôveru, prežíva vnútorný strach konať naozaj slobodne.

12.
Vyvyšovanie osoby liečiteľa alebo exorcistu

Posledným rozpoznávacím prvkom extrémistických skupín veriacich ľudí je nadmerné vyvyšovanie pastora – liečiteľa. Takýto pastor sa stáva “bytosťou medzi človekom a Bohom”, je privyknutý na vyvyšovanie a nebráni sa mu.

 

Dvanásť rozpoznávacích prvkov falošného liečiteľstva

Nižšie je uvedených dvanásť bodov, ktoré môžeme nájsť pri poškodzujúcom liečení vierou. Čím viac sa z týchto bodov v spoločenstve veriacich ľudí nachádza, tým je toto spoločenstvo kontaminovanejšie a poškodzujúcejšie:

1. násilné privlastňovanie pohnútok Stvoriteľovi,
2. preferencia prosperity, zdravia, širokej cesty,
3. uzdravovanie po častiach,
4. odsudzovanie neuzdraveného,
5. démonizovanie človeka,
6. podvádzanie o uzdravení s túžbou zapadnúť do kolektívu,
7. podvádzanie o predchádzajúcej nemoci s túžbou zapadnúť do kolektívu,
8. používanie nedefinovaných pojmov,
9. utajovanie neúspešných pokusov o uzdravovanie,
10. odvádzanie pozornosti od liečiteľa alebo exorcistu,
11. vnútorný strach pred liečiteľom alebo exorcistom,
12. vyvyšovanie osoby liečiteľa alebo exorcistu.

 

Požehnané uzdravovanie vierou

Ján 15,7-10.

Na konci tejto úvahy by som chcel zdôrazniť, že som veriaci človek. Preto verím, že Pán Ježiš Kristus môže uzdraviť aj zázračne!

Počas trvania mojej viery od roku 1981 som bol svedkom niekoľkých zázračných uzdravení, ktoré prebehli objektívne a boli jasne merateľné!

Modlitebníci vo všetkých prípadoch chceli ostať v pokore utajení tak, aby uzdravený človek ani nevedel, že sa za neho modlili.

Týmto nechcem generalizovať správnosť formy modlitieb za uzdravenie. Konštatujem len moju osobnú skúsenosť.

Uvediem príklad:

Jednej žene – matke zistili rakovinu v inoperabilnom štádiu a rozsev po celom tele. Mala dieťa na strednej škole.

Modlitebník ju poznal, chytilo ho to za srdce a začal sa za tú ženu modliť, aby jej Pán dal zdravie. Ak by nebolo Božou vôľou darovať jej dlhý život, aby jej dal zdravie aspoň po ukončenie stredoškolského štúdia jej dieťaťa.

Po niekoľkých modlitbách choroba ustúpila.

Po ukončení štúdia jej dieťaťa na strednej škole sa rakovina vrátila a žena umrela behom niekoľkých mesiacov.

Nerozumiem životnému príbehu tejto matky a nerozumiem ani životnému príbehu jej dieťaťa.

Rozumiem však tomu, že Pán počuje modlitbu svojho dieťaťa, keď je táto modlitba hovorená v pokore a súlade s Jeho Duchom.

Slnko, hviezdy a tiene