Prorok Izaiáš – výklad 2011



                                     Izaiáš

                         "A či aj rozumieš, čo čítaš?"

                        "Vedený bol ako ovca na zabitie
                           a ako sa baránok neohlási
                            pred tým, kto ho strihá,
                          tak neotvoril svojich úst."

                          "Prosím ťa, o kom to hovorí
                               prorok, sám o sebe
                              a či o niekom inom?"


                                Skutky 8,29-34.







                                  Milan Hudec

                                      2011



                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.



       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2011
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Úvod .......................................................     5

       Znamenie živej Cirkvi
       I,II. ......................................................     7
           Bohoslužba .............................................     7
           Zasľúbenie milosti a trestu ............................     8
           Hovoril Hospodin bez lásky? ............................     8
           Kto sú pohania?
           Apokalyptické zasľúbenie ...............................     9
           Trpezlivá výzva a zlorečenie
           Deň Hospodinov .........................................     9

       Strata požehnania
       III,IV. ....................................................    11
           Okolnosti ..............................................    11
           Nedostatok obdarovaní? .................................    12
           Pohanstvo ..............................................    12
           Zlorečenie a zasľúbenie ................................    13
           Odpadnutie od živej viery ..............................    13
           Ostatky Cirkvi a Jeruzalema ............................    14

       Božia spravodlivosť
       V,VI. ......................................................    15
           Útlak a súd, spravodlivosť a krik ......................    15
           Nezáväznosť ............................................    16
           Spravodlivosť pre bohatých i chudobných ................    16
           Nečestné prostriedky ...................................    17
           Strašný pomstiteľ ......................................    17
           Videnie a povolanie Izaiáša ............................    18
           Hriech proti Svätému Duchu, Spasiteľ ...................    18

       Imanuel
       VII,VIII. ..................................................    21
           Rozdelenie .............................................    21
           Znamenie a viera .......................................    22
           Bič, britva a súd ......................................    23
           Voľba a súd ľudu .......................................    23
           Povolanie neísť! .......................................    24
           Mrmlajúci veštci a vedomci .............................    24

       Bez hlavy a chvosta...
       IX,X. ......................................................    25
           Tma a Svetlo ...........................................    25
           Slovo, hlava a chvost ..................................    25
           Prút sveta .............................................    26
           Ku koncu dejín... ......................................    27
           Proroctvo prútom sveta .................................    27

       Láska!
       XI,XII. ....................................................    29
           Prútok z parezu Izaiho .................................    29




           Tisíc rokov s Kristom na zemi ..........................    30
           Pri druhom príchode Mesiáša... .........................    30
           Láska hnevu Božieho ....................................    31

       Božia pravdivosť a spravodlivosť
       XIII,XIV. ..................................................    33
           Deň Pánov a vojny Božej prchlivosti ....................    33
           Ani Babylon nebol výnimkou... ..........................    33
           Satan, Babylon sveta ...................................    34
           Bazilišek z diery hada .................................    35

       Bratranec Moáb
       XV,XVI. ....................................................    37
           Moáb, Ammon, Edóm a vrch Seir ..........................    37
           Pánov súd a pokrvné vzťahy... ..........................    37
           Božie riešenie .........................................    38
           História zlorečenia ....................................    38

       Sláva Božích detí
       XVII,XVIII. ................................................    41
           Sláva ..................................................    41
           Požehnanie zostatkov duchovného života .................    42
           Prečo len paberky? .....................................    42
           Kúš z Etiópie ..........................................    43

       Dúfanie vo svetské praktiky
       XIX,XX. ....................................................    45
           Egypt ..................................................    45
           Moderný Egypťan ........................................    46
           Radcovia svetáci .......................................    46
           Pred príchodom Pána Ježiša... ..........................    47
           Egypt a Assýria v Tisícročnom kráľovstve ...............    47
           Aktuálne proroctvo .....................................    47

       Hriech
       XXI,XXII. ..................................................    49
           Proroctvo pre Babylon ..................................    49
           Čas návratu ............................................    50
           Kédar a malé národy ....................................    50
           Prehĺbenie ľudskej zloby ...............................    51
           Šebna a Eliakim ........................................    51
           Poslanie Krista a Cirkvi ...............................    52

       Druhý príchod Ježiša Krista
       XXIII,XXIV. ................................................    53
           Beda ti Betsaido! ......................................    53
           Posledné dopustenie ....................................    54
           Naplnenia Božích Slov ..................................    55
           Kataklizma .............................................    55

       Sláva Boha Stvoriteľa
       a
       zasľúbenie
       XXV,XXVI. ..................................................    57
           Pevnosť chudobného .....................................    57
           Zákon pravdy, lásky a spravodlivosti ...................    58
           Chvály .................................................    58




           Priamosť a dvojtvárnosť ................................    59
           Duchovná túžba mysle a srdca ...........................    59
           Závisť .................................................    60
           Súženie duchovného "tehotenstva" .......................    60
           Vytrhnutie Božích detí .................................    61

       Svätý Duch
       XXVII,XXVIII. ..............................................    63
           Zmluva s Hospodinom ....................................    63
           Pozbieraní po jednom... ................................    63
           Vädnúci kvet sveta .....................................    64
           Proroci, kňazi a radikalizmus ..........................    64
           Bľabotanie Svätého Ducha pre pokrytcov .................    65
           Útočisko v klamstvách a tajnostiach ....................    66
           Rôzna doba, rôzne vanutie Svätého Ducha ................    66

       Biblické pečate
       a
       ľudské klamstvá
       XXIX,XXX. ..................................................    69
           Ariel a Jeruzalem ......................................    69
           Opilstvo bez vína ......................................    69
           Súkromie ukrytého hriechu ..............................    70
           Spurnosť a dúfanie v Egypt .............................    70
           Srdcia veriacich klamárov ..............................    71
           Dar pokánia ............................................    71
           Cirkev a deň vraždenia .................................    72

       Ponuka a dopyt sveta
       XXXI,XXXII. ................................................    73
           Egyptská barla .........................................    73
           Soľ nad zlato ..........................................    74
           Rozsudok smrti .........................................    74
           Špinavá istota spasenia ................................    74

       Otázky
       XXXIII,XXXIV. ..............................................    77
           Dôraz ..................................................    77
           Obdobie druhého príchodu Ježiša Krista .................    77
           Kto bude bývať v Božom kráľovstve... ...................    78
           Božie súdy spravodlivosti a pravdivosti ................    78

       Božie kráľovstvo
       a
       súčasná realita
       XXXV,XXXVI. ................................................    81
           Nové Nebo a nová Zem ...................................    81
           Príbeh z dejín .........................................    82

       Aktuálnosť Izraelských dejín
       XXXVII,XXXVIII. ............................................    83
           Zlá správa, proroctvo, viera a nádej ...................    83
           Realita Božej moci .....................................    84
           Požehnanie a zložitosť okolností .......................    84

       Čo rozprával Ján Krstiteľ?
       XXXIX,XL. ..................................................    87




           Priateľstvo sveta a vystatovanie sa veriacich ..........    87
           Hlas volajúceho na púšti ...............................    88
           Božia zvrchovanosť .....................................    88
           Slovo vyvolenému národu a cirkvi .......................    89

       Zasľúbenie Mesiáša
       XLI,XLII. ..................................................    91
           Hospodin a modly .......................................    91
           Dôsledok klamstva a Kristova pravda ....................    91
           Moc Mesiáša ............................................    92
           Zvesť pre každého ......................................    92

       Zasľúbenie Svätého Ducha
       XLIII,XLIV. ................................................    95
           Ja Som tvoj Spasiteľ! ..................................    95
           Svedectvo Cirkvi .......................................    95
           Únava z Božej lásky ....................................    96
           Pridané meno Izrael ....................................    97
           Hanba nad hanby ........................................    97
           Myseľ a srdce ..........................................    98

       Služobník Cýrus
       XLV,XLVI. ..................................................    99
           Veľký Tvorca ...........................................    99
           Svet, Izrael, fyzika a filozofia .......................   100
           Priznaj sa ku Mne, môj syn a moja dcéra! ...............   101
           Ľudské investície ......................................   101

       Ja a Babylon
       XLVII,XLVIII. ..............................................   103
           Požehnania, povolania a schopnosti .....................   103
           Milosť a zasľúbenia ....................................   104
           Chcem byť spasený? .....................................   105

       Spasenie pohanov
       XLIX,L. ....................................................   107
           Otázky .................................................   107
           Dar pre všetkých .......................................   107
           Ľudské zdanie ..........................................   108
           Ľudské srdce ...........................................   108
           Utrpenie Pána Ježiša ...................................   108

       Krásne zasľúbenia
       LI,LII. ....................................................   111
           Biblický pojem - zasľúbenie ............................   111
           Zasľúbenie o potupe ....................................   111
           Zasľúbenie o radosti ...................................   112
           Zasľúbenie o strachu ...................................   113
           Zasľúbenie o moci ......................................   113
           Zasľúbenie o prebudení Izraela .........................   113
           Božie Slovo ............................................   114
           Výzva ..................................................   114

       Kristus a Cirkev
       LIII,LIV. ..................................................   115
           Láska ..................................................   115
           Koho miloval Stvoriteľ? ................................   115




           Dejiny Cirkvi ..........................................   116

       Výstraha a výzva
       živého Boha
       LV,LVI. ....................................................   117
           Peniaze a práca ........................................   117
           Vodca a Svedok .........................................   117
           Čas milosti ............................................   118
           Človek a Boh ...........................................   118
           Úprimnosť a vyvolenosť .................................   119
           Hrozba nečestným pracovníkom cirkvi ....................   119

       Pôst
       v Duchu a pravde
       LVII,LVIII. ................................................   120
           Božie dieťa a fyzická smrť .............................   120
           Začiatok a koniec ......................................   121
           Nábožné hľadanie Božej vôle ............................   121
           Pôst s dostatkom pitia a jedenia .......................   122
           Požehnanie z pôstenia ..................................   123

       Trápenie z prevrátenosti
       LIX,LX. ....................................................   124
           Neprávosť ..............................................   124
           Očakávanie vo tme ......................................   124
           Znamenie z Apokalypsy ..................................   125
           Svätý Jeruzalem ........................................   126

       Čo zvestuje Evanjelium?
       LXI,LXII. ..................................................   128
           O pokorných, skrúšených a zajatých .....................   128
           Rok milosti a deň pomsty ...............................   128
           O zarmútených ..........................................   128
           O požehnaní ............................................   129
           O oslávení .............................................   129
           O moci .................................................   129
           O Cirkvi ...............................................   129
           O Slove ................................................   130
           O vytrhnutí Cirkvi .....................................   130

       Deň naplnenia spravodlivosti
       LXIII,LXIV. ................................................   132
           Hnev živého Boha .......................................   132
           Spravodlivé milosrdenstvo ..............................   132
           Vyznanie hriechu .......................................   133

       Povolanie
       LXV,LXVI. ..................................................   134
           Determinizmus? .........................................   134
           Zmierenie a vzbura .....................................   134
           Budúcnosť ..............................................   134
           Obeť a Bohoslužba ......................................   135

       Obdobie medzi
       I. a II. príchodom Ježiša Krista
       Záver
       Matúš 24 ...................................................   136




           Ľudský záujem ..........................................   136
           Čo je podstatné?
           Zborenie Jeruzalema ....................................   136
           Skoré a neskoré znaky II. príchodu Ježiša Krista .......   137
           Slová pre cirkev a svet ................................   139
           Zasľúbenie a zlorečenie ................................   140



 

                                      Úvod



          Prorok Izaiáš bol povolaný do služby roku 740 p.n.l., keď umrel
       židovský kráľ Uziáš. Koniec jeho prorokovania, ktorý sa dá  presne
       historicky  určiť,  spadá  do  roku  701  p.n.l.  Podľa  židovskej
       tradície ho neskôr zavraždili za kritické prorokovanie tak, že  ho
       rozrezali pílou. Malo sa  tak  stať  za  Manasesovej  vlády.  Táto
       tradícia sa ale nedá historicky dokázať.
          Izaiáš  pôsobil  za  vlád  kráľov  -  Uziáša,  Jotáma,   Achaza
       a Chizkiáša. Bol synom Ámosa, ale nie  proroka  Ámosa.  So  svojou
       manželkou  mal  dvoch  synov.   Podľa   židovskej   tradície   bol
       kráľovského rodu.
          Jeho proroctvá zachytávajú udalosti doby, v ktorej žil, ale  aj
       udalosti budúce, týkajúce sa prvého i druhého príchodu Pána Ježiša
       Krista  a  tiež  aj  Tisícročného  kráľovstva.  Je  považovaný  za
       najväčšieho proroka Starého zákona, ktorého tiež  nazývajú  "orlom
       medzi prorokmi".
          Kniha Izaiáš má istú chronológiu jednotlivých častí, ktoré boli
       písané v rôznych obdobiach, spadajúcich do  prorokovho  pôsobenia.
       V celku ale nezachováva presnú chronologičnosť.
          Niektorí  autori  si  na  základe  historického,  štylistického
       a etnického  rozboru  myslia,  že  Izaiáš  nie  je  autorom  celej
       prorockej   knihy.   Židovská   tradícia   však   jeho   autorstvo
       nespochybňuje.
          Niektorí historici tvrdia,  že  kapitoly  40-55  pochádzajú  od
       Deutero-Izaiáša  a  kapitoly  56-66  od  Deutero   alebo   dokonca
       Trito-Izaiáša. Môžeme teda povedať, že vedci premýšľajú dokonca až
       o troch rôznych pisateľoch Knihy Izaiáš.  Dokázať  sa  ale  zatiaľ
       nepodarilo ani jedno z existujúcich stanovísk.
          Keďže židovská tradícia jednoznačne pripisuje  autorstvo  celej
       knihy jedinému  Izaiášovi  a  v  Novom  zákone  nachádzame  všetky
       citácie vedené ako Izaiášove, myslím, že je pre veriaceho  človeka
       prirodzené prisudzovať autorstvo tejto knihy  jedinému  človeku  -
       Izaiášovi. V Starom zákone síce nenachádzame  zmienku  o  tom,  že
       existoval len jeden Izaiáš, ale keby ich bolo viac, isto by o nich
       bolo niečo napísané ako o viacerých osobách.  Takáto  zmienka  tam
       však tiež nie je! Navyše sú v Novom zákone odvolávky  na  kapitoly
       40-66, ktoré sa môžu prisudzovať niekomu  inému,  ale  Nový  zákon
       o nich hovorí spôsobom: Povedal Izaiáš.
       Mienka o druhom  alebo  treťom  Izaiášovi  vznikla  aj  preto,  že
       v kapitolách 40-66 sa spomína Babylonské zajatie v prítomnosti, čo
       poukazuje na rok asi 550 p.n.l., čo je už dávno po  smrti  proroka
       Izaiáša. Prorocký Duch však môže hovoriť aj takýmto  spôsobom,  čo
       ale historici predpokladajúci viacero Izaiášov  neberú  do  úvahy.
       Navyše je veľmi ľahko možné,  že  kapitoly  40-66  napísal  Izaiáš
       počas svojho života ale neskôr im jeho žiaci, pri ich prepisovaní,
       mohli dodať dobový ráz v zmysle prítomných výrazov.
          Kedysi sa informácie šírili jednak prepisovaním, ale aj  ústnym
       odovzdávaním logických celkov, čím  žiaci  šírili  učenie  svojich
       učiteľov.
          Ako autor tohoto výkladu si  jednoznačne  myslím,  že  prorocký
       Duch môže rozprávať o budúcnosti aj ako o prítomnosti. Navyše, keď
       si uvedomujem, akým spôsobom sa  v  minulosti  šírili  informácie,
       nepripadá mi zvláštne, že jazyk a výrazy  kapitol  40-66  vypadajú
       ako z pozdejšej doby, než bola tá, v ktorej  žil  Izaiáš.  Keď  si
       k tomu pridám fakty citácií z  Nového  zákona,  ktoré  menujú  len
                                                                           6



       Izaiáša a židovskú tradíciu, prichádzam  k  jednoznačnému  záveru:
       "Boh Hospodin nám daroval jediného proroka  Izaiáša,  cez  ktorého
       nám zjavuje mnoho právd z prítomnosti i budúcnosti."

                                                                        7



                             Znamenie živej Cirkvi
                                     I,II.



                                   Bohoslužba


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 1,1-9.


                                Izaiáš 1,10-17.

          Výrazom Izrael rozumieme nielen vyvolený židovský národ, ale aj
       všetkých veriacich ľudí v Pána Ježiša z ostatných národov. Apoštol
       Pavel  pripodobňuje  vieru  v  Krista  u  pohanských  národov  ako
       vštiepenie planej ratolesti do vyšľachteného  kmeňa.  Abrahám  mal
       zasľúbené množstvo potomstva, čím bola myslená úprimná viera  ľudí
       z celého sveta. Preto ak Izaiáš  rozpráva  o  Izraelovi,  rozpráva
       nielen o starovekom židovstve, ale aj o  kresťanstve.  Celú  Knihu
       Izaiáš si preto môžu  veriaci  ľudia  privlastniť,  ako  proroctvo
       napísané pre nich! Bolo by veľmi nesprávne a pokrytecké  vyhovárať
       sa, že kritika tejto knihy  patrila  len  starovekým  a  prítomným
       Židom!

          Kresťanské - katolícke,  evanjelické  i  evanjelikálne  cirkvi,
       prijali mnoho "štandardov", ktorými sa ich  bohoslužby  vyznačujú.
       Tradície, liturgie, úrady kňazov, kazateľov, misionárov,  rozličné
       učenia a spôsoby charakterizujú jednotlivé denominácie.  Predstava
       takýchto zvyklostí už len  v  jedinej  denominácii  vytvára  kolos
       predstáv náboženstva, na ktoré si veriaci už zvykli a prijímajú ho
       ako samozrejmosť. Vzniká podvedomá predstava, že takéto  zvyklosti
       a úrady je to správne čo od nás Hospodin očakáva. Ľudská viera  sa
       dostáva do pozície  nábožnej  povinnosti  a  teológie,  ktorú  keď
       človek splní a prijme  bude  spasený.  Niekedy  sa  úplne  vytratí
       osobný kontakt  s  Pánom  Ježišom,  ľútosť  nad  svojimi  skutkami
       a ochota k pokániu i náprave. Nahradí ich psychológia  sebaľútosti
       na verejných modlitbách, neosobné vyznania a pokoj  v  nábožnosti,
       ktorá nikdy nikoho nemôže spasiť.
          Izaiáš jednoznačne upozorňuje, že niet úprimnej bohoslužby tam,
       kde chýba pokánie a náprava. Boh nežiada neosobné "pokánia"! Žiada
       vyznávanie konkrétnych hriechov, dávanie do  poriadku  konkrétnych
       sporov  a  vyhľadávanie  Jeho  súdu  v   konkrétnych   udalostiach
       praktického života. Ak toto človek obíde  pokrytectvom  formálnych
       vyznaní, množstvom prejavov  svojho  náboženstva,  potom  aj  jemu
       patrí Slovo Hospodinove,  že  je  už  nasýtený  množstvom  mŕtvych
       formalizmov! Pán nechce  takýchto  kresťanov  a  považuje  ich  za
       horších, než sú neveriaci ľudia zo sveta. Bohoslužbu, ktorá  sebou
       nenesie úprimnosť v konkrétnych vzťahoch medzi veriacimi a tiež aj
       vo vzťahu k  Stvoriteľovi,  takúto  bohoslužbu  Stvoriteľ  doslova
       nenávidí  a  nikdy  nepožehná!  V  takomto  prípade  ani  množstvo
       modlitieb, často plných citov a sĺz Pán nechce počuť. Najprv žiada
       zlomené  ľudské  srdce,  ktoré  dokáže  o  sebe   povedať   pravdu
       v konkrétnom  skutku,  ktoré  dokáže  dávať  do  poriadku  vzťahy,
       vyznávať konkrétny  hriech...  Ak  toto  veriaci  človek  nedokáže
       robiť, potom nie je úprimne veriaci! Božie dieťa má  k  dispozícii
       moc Svätého Ducha, ktorý je dosť silný na  to,  aby  zlomil  každé
                                                                           8



       ľudské srdce, ktoré o niečo také začne pravidelne žiadať. 


                          Zasľúbenie milosti a trestu


                                Izaiáš 1,18-20.

          Niekto má možno pocit, že je príliš hriešny alebo,  že  nie  je
       možné aby ho tak zlého Hospodin prijal. Tento odsek zdôrazňuje, že
       keď človek príde v  úprimnosti  pred  Hospodina  a  činí  pokánie,
       neexistuje hriech, ktorý  by  mu  nemohol  byť  odpustený!  Žiadny
       strach nie je mocnejší než Stvoriteľ a neexistuje sila,  ktorá  by
       mohla zobrať človeku spasenie. Jediné ľudské  srdce  môže  povedať
       tichému Hlasu vo svojom vedomí "nie". Takéto ľudské "nie" sa potom
       môže  začať  prejavovať  práve  mŕtvou  bohoslužbou.  Odlúčiť   od
       spasenia človeka nemôže  nikto,  ale  sám  dobrovoľne  odísť  môže
       kedykoľvek!
          Pán zasľúbil, že keď sa Ho niekto bude držať v  úprimnosti,  On
       sám bude viesť jeho  život  tak,  aby  sa  vyvíjal  k  dobrému  na
       požehnanie druhým i samotnému veriacemu.
          Ak  ale  niekto  zotrváva  v  pokrytectve  svojej   nábožnosti,
       Hospodin prestane strážiť jeho  život  a  človek  bude  vydaný  do
       náhodilostí sveta, ktorý je plný ukrutnosti a utrpenia. 


                          Hovoril Hospodin bez lásky?


                                Izaiáš 1,21-31.

          Kazatelia, kňazi, farári a  misionári  niekedy  vyberajú  jemné
       slová. Tieto slová sú často až tak jemné, že  sa  z  nich  vytráca
       kontrast hriechu a čistoty, pravdy a klamstva...  Svojimi  slovami
       sa snažia nepodráždiť poslucháčov a pomaly ich viesť k niečomu, čo
       sa im zdá byť správne a dobré.  Takto  nahrádzajú  Svätého  Ducha,
       ktorý v cirkvi za týchto okolností "prestáva byť potrebný"! Keď si
       niekto dovolí priamejšie o  niečom  rozprávať,  odsudzujú  to  ako
       jednanie bez lásky.
          Hospodin hovoril: Mesto - cirkev smilní!  Sú  v  ňom  vrahovia!
       Kniežatá - duchovní pracovníci sa  stali  odpadlíkmi,  spoločníkmi
       zlodejov! Milujú pochlebovanie, úplatné dary! Nesúdia spravodlivo,
       ale tak, ako im to vyhovuje! ...
          Hovoril Hospodin bez lásky? Či sú Božie Slová pritvrdé?
          Kto  nezhromažďuje,  rozptyľuje.  Ak  niekto  slúži  v   cirkvi
       a uprednostňuje svoje záujmy bez potreby vysvetlenia a zdôvodnenia
       Božím Slovom, ak to robí bez presvedčenia viery alebo tým  sleduje
       svoj záujem niečo dosiahnuť, aj keby sám seba  presvedčil,  že  je
       čistý, pred Hospodinom je vrahom,  smilníkom  a  zlodejom!  Vraždí
       ľudí, ktorých jeho jednanie odvádza od viery alebo ktorí pre  neho
       nemôžu Krista nájsť. Smilní s modlami tohoto sveta, čo  sú  vplyv,
       sláva, bohatstvo materiálne alebo bohatstvo  mysle,  uznanie.  Ako
       zlodej takýto človek okráda svojim príkladom druhých o to, čo  sám
       odmietol - o Božie kráľovstvo.
          Božie Slovo sa dá hlásať len kontrastne! Žiadny kazateľ  si  zo
       svojho úradu nemôže spraviť psychologickú poradňu, v rámci  ktorej
       premýšľa ako na koho zapôsobiť, aké gestá použiť, ako vyjadriť ...
       aby dosiahol... - Vecou človeka je jasne a  zrozumiteľne  vyjadriť
                                                                           9



       Božiu zvesť a vecou Svätého  Ducha  je,  aby  pôsobil  na  základe
       týchto slov na srdcia ľudí. Na ktoré srdce a akým spôsobom - to už
       nie je vecou žiadneho kazateľa! 


                                Kto sú pohania?
                            Apokalyptické zasľúbenie


                                 Izaiáš 2,1-4.

          Pán Ježiš zasľubuje, že v posledných dobách sa  k  Nemu  pohrnú
       úprimní veriaci zo všetkých národov. Neznamená  to,  že  musí  byť
       všade hlásané kresťanstvo! Znamená to len toľko, že Božie Slovo  -
       Biblia, bude rozšírená po celom  svete  v  najrôznejších  formách.
       Biblické úvahy v časopisoch, vysielania v  rozhlase  a  televízii,
       ústne podania úprimných i neúprimných misionárov, Biblické  články
       na InterNete, WWW stránky a FTP protokoly  prinášajúce  informácie
       o Pánovi Ježišovi... Všetky tieto Slová zapália v niekom  úprimnú,
       oddanú vieru.
          Božie Slovo je dnes hlásané po celom svete! Kedysi  niečo  také
       nebolo možné! Posledné storočie je storočím  rozvoja  informatiky,
       mysliacich strojov, ktoré rozhodujú, šíria informácie a  Slovo  je
       hlásané. Práve preto je dnes oveľa  aktuálnejšie,  než  kedykoľvek
       predtým, zasľúbenie o Tisícročnom kráľovstve.
          Po druhom príchode Pána Ježiša má  prísť  obdobie  dejín  našej
       zeme, v ktorom nebude  vojen  a  utrpenia  -  zákon  hriechu  bude
       spútaný. To je to prvé vzkriesenie a blahoslavený  je  ten,  ktorý
       bude mať na ňom svoj podiel.
          Kto sú teda tí,  ktorí  prídu  do  Tisícročného  kráľovstva?  -
       Všetci ktorí uverili, v pokání prijali milosť Pána Ježiša a  viera
       sa im nestala neskôr formálnou, mŕtvou nábožnosťou. Sú to tí ktorí
       prijali Krista a potom bežali  dobrý  beh  a  bojovali  dobrý  boj
       neopustiac svojho Boha.  Pojem  kresťanstvo  alebo  kresťania  ani
       zďaleka túto skupinu Božích detí nevystihuje! Kto tam  patrí,  vie
       len sám Hospodin. 


                          Trpezlivá výzva a zlorečenie
                                 Deň Hospodinov


                                 Izaiáš 2,5-21.

          Keď Pán Ježiš príde v moci a sláve - Jeho druhý príchod - ľudia
       zahodia svoje  modly  a  svojich  bohov.  Toto  počínanie  im  ale
       nepomôže. Svoj čas  prepásli  v  období  milosti.  V  deň  druhého
       príchodu Ježiša Krista už nikto neprijíme Svätého Ducha!  Ateisti,
       nábožní pokrytci, klamári svojho vlastného svedomia, ... tí všetci
       utečú do "jaskýň", budú sa báť mocného Boha, ktorý  prišiel  súdiť
       svet. 

                               Modlitby na záver
                                  Izaiáš 2,22.



                                                                          10

                                                                          11



                               Strata požehnania
                                    III,IV.



                                   Okolnosti


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 3,9-11.


                                 Izaiáš 3,1-3.

          Okolnosti,  ktoré  obklopujú  veriacich  ľudí,  sú  z   Božieho
       hľadiska vždy veľmi zmysluplné. Niekomu sa nedarí a sťažuje si  na
       znevýhodnenia, legislatívu, neochotu druhých. Inému sa  zase  darí
       veľmi dobre a on v tom možno vidí dôsledok svojich schopností.
          Dospievajúce deti majú  niekedy  názorové  nezhody  so  svojimi
       rodičmi a sťažujú si, že im nikto nerozumie. Na okolnosť,  že  ich
       mal kto vychovať a postarať sa o nich akosi zabúdajú.
          Niekedy máme priateľa, za ktorým môžeme vždy prísť a  radiť  sa
       s ním. Možno závidíme, že aj za nami neprichádzajú ľudia alebo, že
       naše rady nie sú  tak  dobré.  Na  okolnosť,  že  nám  Pán  poslal
       ochotného duchovného vodcu, možno vôbec nemyslíme.
          Prichádzame do spoločenstva a kritizujeme, že  sa  na  nástenku
       použil  ružový  papier  a  nie  bledomodrý.  Okolnosť   stabilného
       a  vyváženého  spoločenstva  Božích  detí   považujeme   snáď   za
       samozrejmosť.
          ...
          Hospodin  pripomína  cez  proroka  Izaiáša,   že   je   Tvorcom
       okolností. Jeho požehnanie spočíva vo veľkej miere aj  v  tom,  že
       sám vychováva duchovných  vodcov,  ochotných  pomocníkov,  vytvára
       stabilné spoločenstvá svojich detí, rozdáva obdarovania a vzdeláva
       v nich... Okolnosti môžu byť  a  poväčšine  aj  sú  tým  najväčším
       požehnaním, ktoré máme. Náš úspech, schopnosť dosiahnuť,  ...,  sú
       potom len dôsledkom mnohej Božej milosti.
          Z predčítaného odseku by mohlo vyplývať, že priaznivé okolnosti
       znamenajú  vždy  len  požehnanie   a   nepriaznivé   zase   trest,
       zlorečenie.  Stvoriteľ  chce  svoje  deti   vychovávať   a   viesť
       k lepšiemu. Preto niekedy dopustí nepriaznivé  okolnosti,  aby  Ho
       človek našiel a naučil sa rozumieť Jeho cestám. Aby porozumel,  že
       svojho Boha  veľmi  potrebuje.  Keby  Pán  ľuďom  žehnal  len  cez
       priaznivé okolnosti, mnoho ľudí by zahynulo vo  večnom  zatratení.
       Na druhej  strane,  keď  sa  človek  odvráti  od  Hospodina,  môže
       prežívať priaznivé okolnosti, ktoré na neho Boh  doslova  dopustí,
       lebo mu nakoniec prinesú mnoho zlého.
          Ak  Stvoriteľ  žehná  priaznivými  okolnosťami,  je  prirodzené
       skúmať svoju vieru a utekať od hriechu s  modlitbou  o  pomoc.  Ak
       začína prichádzať niečo zlé, prirodzene majú začínať prichádzať aj
       otázky na modlitbách a prosby o pomoc a vedenie. Veriaci ľudia pre
       svoju živú vieru chcú rozumieť okolnostiam!  Preto  hľadajú  Božiu
       vôľu aj v tejto oblasti. Zjavenie, prečo  prežívame  práve  takéto
       okolnosti, môže byť veľkým vyslobodením a zároveň informáciou,  čo
       chce Pán od nás, ako máme  reagovať,  ako  byť  spolu  účastní  na
       Božích plánoch. 


                                                                          12



                             Nedostatok obdarovaní?


                                 Izaiáš 3,4-8.

          Veriaci  ľudia  vedia  veľmi   kriticky   hodnotiť   nedostatky
       spoločenstva. Ten zle  káže,  tamten  je  svojvoľný,  inému  chýba
       charizma...  Takéto  kritiky  navyše  môžu  byť  úplne   pravdivé.
       Podstata nedostatkov môže byť ale  ukrytá  v  niečom  úplne  inom.
       Pravdy kritických  hodnotení  môžu  byť  len  dôsledkom  prvotného
       hriechu, za ktorý nesie  spoločenstvo  Božie  zlorečenie.  Veriaci
       ľudia môžu niekedy naozaj tak odmietať Božie  napomínanie,  že  im
       Pán nakoniec  pošle  "chlapcov,  nezbedné  decká"  -  za  vedúcich
       a  kazateľov.  Znamená  to  asi  toľko,  že  tí,  ktorí  majú  mať
       dostatočnú duchovnú školu vo vzdelaní mysle i  charakteru,  nemajú
       ani múdrosť v počínaní,  ani  charakter  k  náprave  a  priznávaní
       omylov, ani duchovné obdarovania. Chovajú sa navyše svojvoľne, ako
       nezbedné decká. Vedia sa zaťať  a  robiť  si  po  svojom,  neznesú
       napomínania a učia sa klamať, že je všetko  v  poriadku.  Vznikajú
       medzi nimi sváry, hádky, urážajú tých, ktorí majú  Božie  zjavenie
       a likvidujú ich bez vysvetlenia a potreby dialógu. Takúto situáciu
       nikto nezmení tým, že sa bude  proti  takýmto  "nezbedným  deckám"
       stavať na odpor! Dôvod zlorečenia býva ukrytý v minulosti. Keď  si
       veriaci ľudia dokážu pripustiť svoj hriech a vyznať veci, ktoré by
       najradšej už pokladali za "pochované",  potom  aj  Hospodin  zmení
       zlorečenie na požehnanie. Sám odstráni z vedenia "nezbedné  decká"
       a ako predtým zlorečil, tak potom bude žehnať. Zmení okolnosti  na
       priaznivé, sám stabilizuje  svoj  ľud,  ktorému  daruje  učiteľov,
       pomocníkov, kazateľov...
          V čase zlorečenia,  keď  vládnu  "nevychovaní  chlapci"  vzniká
       ďalšia situácia, o ktorej sa písalo v predčítanom odseku.  Napriek
       tomu,  že  sú  viacerí   žiadaní   o   vedenie   duchovných   prác
       v  spoločenstve,  pracovníkov  je  nedostatok.  Veriaci  odmietajú
       spoluúčasť na  vedení  možno  aj  preto,  že  nie  je  možné,  aby
       vychovaný  duchovne  dospelý  pracovník  riešil   problémy   spolu
       s "nevychovanými deťmi" - s ľuďmi, ktorí nevedia,  čo  je  správne
       a urážajú sa pri práci, keď ich  niekto  na  niečo  upozorní.  Keď
       Hospodin zmení zlorečenie na požehnanie, zmení  sa  aj  nedostatok
       pracovníkov na dostatok.
          Ak  pozorujeme  okolnosti,  ktoré  sa  nám  zdajú  ako  podobné
       z predčítaného odseku, je na mieste pýtať  sa  Stvoriteľa:  "Pane,
       prečo to na nás dopúšťaš?  Pomôž  nám  nájsť  alebo  pripustiť  si
       hriech a vyznať ho v pokání!" 


                                   Pohanstvo


                                  Izaiáš 3,12.

          "Pohoničmi môjho ľudu sú deti a ženy panujú nad  nimi."  -  Ako
       rozumieť tomuto Božiemu Slovu? Čo znamená vláda žien?
          V Starom zákone sa  vyskytuje  niekoľkokrát  motív  ženy  alebo
       manželky, ktorá zneužíva svoj vplyv na muža,  manžela  a  dosahuje
       tak svojich cieľov. Takáto  žena  zvodkyňa  prichádza  vtedy,  keď
       veriaci  muž  prestáva  dodržovať  Božie  Rady   a   prikláňa   sa
       k pohanským zvyklostiam.
          Ak v spoločenstve Božích detí existuje neriešený hriech  a  Pán
                                                                          13



       dopúšťa do jeho vedenia  "chlapcov  a  deti",  často  býva  takéto
       dopustenie sprevádzané aj prítomnosťou žien, manželiek, ktoré  cez
       svojich mužov dosahujú v spoločenstve zámery,  ktoré  si  v  mysli
       vytýčili. Spoločenstvo potom na povrchu vyznáva Boha, spasenie cez
       Ježiša Krista, ale vo vnútri nadobúda silne  pohanský  kurz,  plný
       skrytého násilia a odmietania dialógov.
          Predčítanému odseku teda netreba rozumieť, že ženy  nemajú  mať
       právo rozhodovať! Je tu  len  zmienka  o  okolnostiach,  ktoré  sú
       v pohanskom svete bežné a do ktorých môže byť  niekedy  vydaný  aj
       Boží ľud. 


                            Zlorečenie a zasľúbenie


                                Izaiáš 3,13-15.

          Keď sa veriaci ľudia navrátia v pokání k svojmu Bohu, naplní sa
       aj  zlorečenie  a  zasľúbenie  tohoto   odseku.   Zlorečenie   pre
       svojvoľníkov -  "nezbedné  deti",  ktoré  využívali  veriacich  na
       rozširovanie svojho vplyvu a svojej vôle. Zasľúbenie pre úprimných
       veriacich spočíva v tom, že  Hospodin  naisto  zbaví  spoločenstva
       takéhoto vedenia, keď sa veriaci k Nemu navrátia celým srdcom!
          Táto úvaha by mala viesť k dvom veľmi vážnym otázkam:
          Do ktorej skupiny patrím?
          Čo chce Pán, aby som urobil? 


                           Odpadnutie od živej viery


                                Izaiáš 3,16-26.

          Keď Cirkev prežíva ťažké obdobie Božieho dopustenia,  prežívajú
       aj jednotliví veriaci zvláštny tlak. -  Diabol  našepkáva:  "Pozri
       ako žijú iní veriaci! Robia všeličo a tvrdia, že je to dobré.  Asi
       to naozaj nebude zlé! Rob tak aj ty! Ono  je  to  nakoniec  celkom
       výhodné..."
          Na základe takého tlaku diabolského zvodu jedni opustia čistotu
       života s Pánom Ježišom Kristom a zamenia ju za nábožnosť s istotou
       spasenia. Druhých tento tlak ešte viac primkne k Pánovi Ježišovi.
          Mŕtva  nábožnosť  je  nebezpečná  práve  preto,   že   nie   je
       kontrastným prostredím. Nedá sa vždy celkom jasne rozsúdiť, čo  je
       správne a čo nesprávne. Človek dokáže ľahšie oklamať svoje vlastné
       svedomie.
          Posledný odsek tejto kapitoly rozpráva o  zlorečení  pre  tých,
       ktorí našli Spasiteľa,  ale  potom  ho  opustili  v  nekontrastnom
       prostredí náboženstva a živej viery. Niekedy sa  o  Bohu  rozpráva
       tak, ako o dobrom ujovi, ku ktorému je možné vždy sa navrátiť a on
       odpustí. Skutočné odpadnutie od  živej  viery  sebou  nesie  jeden
       vážny atribút: Takýchto ľudí Boh  Stvoriteľ  už  sám  nemá  záujem
       navrátiť k sebe! Spasenie je krásne a je bezplatné -  zdarma,  ale
       ponúka sa človeku len jedenkrát!

          V tomto poslednom odseku je odkryté zlorečenie  pre  Jeruzalem,
       ktoré sa naplnilo, keď rímske  vojsko  dobylo  a  spustošilo  toto
       mesto. Tak  sa  začalo  prenasledovanie  židov  a  bolo  zasľúbené
       niekoľko storočí pred svojim začiatkom. 
                                                                          14



                          Ostatky Cirkvi a Jeruzalema


                                 Izaiáš 4,1-4.

          Meno v Starom zákone malo oveľa  hlbší  význam  než  v  dnešnej
       dobe.  Týkalo  sa  oveľa  viac  osobnosti  človeka  a  jeho  duše.
       Vyjadrovalo schopnosti,  silu,  vlastnosti.  Prijať  meno  niekoho
       iného, znamenalo prijať aj jeho vlastnosti, jeho silu a moc.
          V Knihe zjavenia Jána čítame o  Svätom  Duchu  ako  o  siedmych
       Duchoch Božích.  Tým  je  vyjadrená  jednota  Cirkvi  Božích  detí
       a zároveň jej rôznorodosť. V evanjeliách  je  pripodobnená  Cirkev
       k pannám a Kristus k ženíchovi.
          Ak teda začiatok tejto kapitoly  rozpráva  o  siedmych  ženách,
       ktoré sa chopia jedného muža a žiadajú si meno  po  ňom,  rozpráva
       o ľuďoch, žiadajúcich si spasenie z vlastnej slobodnej vôle.  Táto
       zmienka sa týka posledných dôb, krátko pred druhým príchodom  Pána
       Ježiša. Nastane oživenie  v  židovskom  národe,  ale  aj  oživenie
       v  nábožnej,  pohanstvom  preniknutej  kresťanskej  cirkvi   iných
       národov. Výraz  "ostatok  Izraela"  sa  teda  týka  v  prvom  rade
       židovského národa, ale zároveň aj všetkých ostatných národov!

          V posledných dobách pred druhým  príchodom  Ježiša  Krista  Pán
       zhromaždí ľud, pomocou ktorého zachoval pre  ľudstvo  svoje  Slovo
       a stabilizuje tento novovzniknutý štát. Udeje sa tak pri útoku  na
       Izrael, kde sa Hospodin zastane svojich vyvolených, keď sa k  Nemu
       navrátia v strachu z nepriateľa. Tento boj  sa  stane  Jeho  bojom
       a dovedie ho do úspešného konca podobne, ako už mnohokrát  predtým
       v dejinách Starého zákona. Židia, ktorí príjmu meno Ježiša Krista,
       zvíťazia nad svojim pozemským nepriateľom a zaradia  sa  do  radov
       Cirkvi Pána  Ježiša.  Budú  sa  volať  Jeho  svätí.  Táto  udalosť
       zapôsobí ako  pozdný  dážď,  ktorý  zalieva  suchú  vyprahlú  zem.
       Mnohých zobudí  zo  spánku  a  začnú  očakávať  svojho  Stvoriteľa
       a Spasiteľa.
          Podľa môjho poznania  by  sa  tieto  udalosti  mali  stať  pred
       vytrhnutím Božích detí. (viď "Odkaz apoštola Jána"  časť  -  Kniha
       zjavenia) 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 4,5-6.

                                                                          15



                              Božia spravodlivosť
                                     V,VI.



                       Útlak a súd, spravodlivosť a krik


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 5,1-6.


                                 Izaiáš 5,7-10.

          Hospodin  očakáva  od  veriacich  ľudí  súd  a   spravodlivosť.
       Označenie "byť veriacim" neznamená nič lepšie  alebo  morálnejšie.
       Človek niekedy spája tento pojem s pozitívnymi  alebo  negatívnymi
       vlastnosťami. V skutočnosti  je  ale  viera  len  akési  vyznanie,
       presvedčenie. Každý človek niečo vyznáva alebo niečomu verí a  nie
       je tým lepší! Iba keď začne viera v Pána  Ježiša  niesť  sebou  aj
       osobnú poslušnosť a podriadenosť Božiemu  Slovu,  začína  sa  táto
       viera stávať niečím krásnym, výnimočným. Stvoriteľ  daroval  ľuďom
       zvesť svojho Slova, ktorá je zachytená v Biblii. Takto môže  každý
       poznávať Jeho vôľu a premýšľať o Jeho ustanoveniach. Božia Rada je
       dobrá, nesie sebou mnoho milosrdenstva a lásky. Hospodin  očakáva,
       že to človek pri čítaní Biblii nájde, lebo ho  sám  pri  poznávaní
       chce viesť. Preto od svojich detí očakáva súd i spravodlivosť.
          Súdom rozumieme osobné rozhodovania podriadené Stvoriteľovi. Je
       to myslenie, ktoré rešpektuje Božiu Radu  a  snaží  sa  prichádzať
       k uzáverom, ktoré sú v prvom rade  pravdivé.  Človek  rešpektujúci
       súd, nepodriaďuje svoje myslenie svojim záujmom, ale svoje  záujmy
       podriaďuje pomocou mysle Božiemu Slovu.
          Spravodlivosť vyjadruje skutok viery, ktorý  človek  vykoná  na
       základe premýšľania nad Božím Slovom. Ak veriaci dôjde na  základe
       súdu k správnym uzáverom, je prirodzené vyvážiť svoje  postoje  aj
       konkrétnymi skutkami.
          Pán Ježiš nám dáva  svojou  milosťou  príležitosť  ku  pokániu.
       Znamená to, že akýkoľvek nezdar - hriech chce očistiť, aby  človek
       mohol začať odznovu a lepšie než dovtedy. Mocou Svätého Ducha  Pán
       vyučuje svoj ľud a dáva  silu  svojim  deťom,  aby  vedeli  obstáť
       v súde i spravodlivosti.
          Zlorečenie predčítaných veršov patrí ľuďom, ktorí možno o  sebe
       rozprávajú všeličo pozitívne, ale v skutočnosti  nechcú  do  hĺbky
       srdca prijať Božiu Radu. V ich živote sa  namiesto  súdu  objavuje
       útlak, namiesto spravodlivosti krik.
          Keď človek nepodriadi plne svoje  záujmy  Božej  vôli,  nehľadá
       v Biblii skutočné pravdy, ale hľadá  len  argumenty  na  obhájenie
       svojich názorov, bohom  takéhoto  človeka  sa  stanú  jeho  ciele,
       záujmy. Pri ich dosahovaní potláča druhých ľudí, keď  si  v  mysli
       posväcuje to čo je nesväté a prípadne znesväcuje správne počínanie
       druhých. Keď niekto potláča iného, začína sa tak diať v prvom rade
       v jeho mysli - je to opak súdu.
          Takýto útlak sa potom prejaví navonok  "krikom".  Neznamená  to
       doslova, že niekto robí hluk! Znamená to len  toľko,  že  jednanie
       niektorých ľudí neznesie argumenty. Robia "krik",  aby  "nepočuli"
       a nemuseli si pripustiť usvedčujúce  Božie  Slová  z  úst  druhého
       človeka. Z modernejších výrazov by bolo  možné  nahradiť  slovíčko
       "krik" výrazmi ako: "hrošia koža, svojvôľa, samospravodlivosť..."
                                                                          16



          Ak veriaci človek začne jednať bez súdu a  nespravodlivo,  jeho
       "desať honov vinice"  vydá  jeden  bat,  "jeden  chomér  vysiateho
       semena" vydá efu. Jedným honom sa rozumie plocha, ktorú pár  volov
       zore za deň. Desaťnásobok takejto plochy je veľký kus zeme. Ak  sa
       na takomto kuse vinice urodí len jeden bat - 36  litrov  hroznovej
       šťavy, znamená to veľkú neúrodnosť.  Chomér  je  asi  10  efa.  Ak
       chomér zasiateho semena urodí len jednu  desatinu,  je  to  symbol
       hladu. (efa = 36 l suchej miery, chomér = 10 efa) 


                                  Nezáväznosť


                                Izaiáš 5,11-12.

          Holdovanie alkoholu a zábavám bolo aktuálne v každej  dobe.  Je
       veľmi ľahké privyknúť si na nezáväzný  život,  v  ktorom  ide  len
       o osobné dobré pocity, zabudnutie, rozkoš... Stvoriteľ vedie  svoj
       ľud ku zmysluplnosti, záväznosti. Chce, aby Jeho  deti  pociťovali
       zodpovednosť za svoje okolie, za  svoje  rodiny,  za  spoločenstvá
       veriacich, ktoré navštevujú... Neviazané  zábavy  s  alkoholom  sú
       toho pravým opakom.
          Nezáväznosti však netreba rozumieť len ako holdovaniu alkoholu.
       Keď človek rozpráva a  za  svoje  slová  nepociťuje  zodpovednosť,
       chová sa nezáväzne. Keď robí skutky  a  o  ich  dôsledkoch  sa  mu
       nechce  premýšľať,  opäť  je  jeho  počínanie  nezodpovedné.   Žiť
       nezáväzný život, znamená žiť ho v tej  či  onej  oblasti  len  pre
       seba. Kristus chce, aby sme svoje životy žili v každej oblasti  aj
       pre druhých ľudí.
          Žiť záväzne je jedna z kvalít, ktorá  potom  samotnému  človeku
       daruje naplnenie. 


                    Spravodlivosť pre bohatých i chudobných


                                Izaiáš 5,13-17.

          Mnohé filozofie vyjadrujú  ľudské  hľadanie,  ktoré  na  jednej
       strane  žiada  dostatočnú  nezáväznosť,  na  druhej   zase   žiada
       naplnený, radostný život. Pretože je  takáto  požiadavka  ľudského
       prevráteného  srdca  doslova  nezmyselná,   žiadne   z   filozofií
       nedokázali dať človeku neviazaný život plný radosti  a  naplnenia.
       Na základe toho vznikali revolučné postoje otrokov voči otrokárom,
       nevoľníkov voči feudálom, robotníkov voči kapitalistom s  nádejou,
       že revolúcia vyrieši problém chudoby  a  nenaplnenosti.  Otrokári,
       feudáli a kapitalisti zase potláčali  revoltu  v  nádeji,  že  ich
       bohatstvo  a  moc  naplní.  V  skutočnosti   ľudská   nenaplnenosť
       nespočíva v type spoločnosti, ani v chudobe alebo  bohatstve!  Keď
       človek nájde  Spasiteľa  Ježiša  Krista  a  v  pokání  zmení  svoj
       nezáväzný život na záväzný, začne prežívať niečo,  čo  mu  nemohla
       darovať  žiadna  ľudská  filozofia.  Ak  ale   svojho   Stvoriteľa
       odmietne, nemôže to  ospravedlniť  ani  chudobou  ani  bohatstvom.
       Božie zlorečenie sa potom bude vzťahovať na chudobných i  bohatých
       bez rozdielu. 



                                                                          17



                              Nečestné prostriedky


                                Izaiáš 5,18-24.

          Výraz "ťahať lano hriechu"  vyjadruje  istú  aktivitu.  Niekoho
       hriech doslova dostihne. Takýto človek potom možno prežíva  strach
       zo zatratenia. Pán Ježiš chce očistiť ľudský život od hriechov cez
       milosť - cestou je  pokánie.  Však  ľudia,  ktorí  "ťahajú  povraz
       hriechu"  sú  v  hriechu   aktívni.   Doslova   hľadajú   nečestné
       prostriedky, aby dosahovali svojich cieľov. Pre takýchto  ľudí  sa
       hriech stáva prostriedkom, takže im ani tak nejde o  pokánie,  ako
       skôr o sebaospravedlnenie.
          Ak niekto "posvätí" prostriedky pre svoj cieľ, nutne  v  niečom
       podvádza.  Inými  slovami  v  niečom   kladie   svetlo   za   tmu,
       spravodlivosť za hriech...
          Človek, hľadajúci  sebaospravedlnenie,  je  múdrym  vo  svojich
       očiach.  Vo  svojich  konštrukciách  mysle  chce   očistiť   svoje
       počínanie, aby mohol aj pred druhými vypadať úprimne. 


                               Strašný pomstiteľ


                                Izaiáš 5,25-30.

          Ak rozprávame o pomste u  človeka,  automaticky  v  nej  vidíme
       niečo nemorálne, nepekné. Ľudská porušenosť človeku nedovolí,  aby
       vykonal pomstu charakterne, bez zloby a nenávisti.
          Ak je  pomstiteľom  svätý  Boh,  jedná  sa  skôr  o  vyjadrenie
       spravodlivosti. Stvoriteľ nie je  len  akýsi  dobrý  dedko,  ktorý
       všetko odpustí. On  je  síce  dobrý,  ľútostivý,  láskavý  ale  aj
       spravodlivý Hospodin. Preto možno zo svojimi súdmi čaká  -  človek
       by povedal "pridlho".  Chce,  aby  mal  každý  príležitosť  prijať
       v pokání Jeho milosť a uvedomiť si dosah svojich skutkov. Keď  ale
       "čas milosti" človeku uplynie, Boh sa prejaví aj  ako  spravodlivý
       pomstiteľ, ktorý  bude  žiadať  "zaplatiť"  všetok  útlak,  všetku
       neprávosť...
          Už tu na zemi často dopúšťa na ľudí  zlé  ako  odplatu  za  ich
       neprávosti.  Na  konci  dejín,  pri  veľkom  Božom  Súde,   naplní
       spravodlivosť úplne.

          V tejto kapitole Hospodin zvestuje svojmu národu - Izraelu,  že
       ak neopustí prevrátenosť, vydá ho do rúk  nepriateľa  a  jeho  zem
       bude spustošená. Keďže Izrael neuposlúchol Radu Hospodinovu, stalo
       sa tak neskôr v babylonskom zajatí.
          Zároveň sú to varovné  slová  pre  každého  veriaceho  človeka,
       ktorý  prijal  Pána  Ježiša  za  svojho   Spasiteľa,   pre   každé
       spoločenstvo veriacich, pre cirkev... Tieto živé  slová  Stvoriteľ
       naplnil na svojom národe a neušetrí od nich ani Božie deti,  ktoré
       žijú mnoho stovák rokov neskôr.
          Máme dobrého a spravodlivého Boha Hospodina! 


                                                                          18



                          Videnie a povolanie Izaiáša


                                 Izaiáš 6,1-7.

          V tomto videní Hospodin povoláva  Izaiáša  ako  proroka.  Obraz
       videnia  vyjadruje  veľkú  moc   Božiu,   Jeho   slávu   a   vzťah
       k stvorenstvu na zemi. - Sedel na vysokom  tróne  a  podolok  Jeho
       rúcha naplňoval chrám. Chrám -  i  keď  niečo  sväté,  ale  pritom
       pozemské sa nedá ani zrovnať, s bytosťou  Boha  stvoriteľa.  Preto
       len podolok Jeho rúcha naplňoval chrám.
          Serafíni, anjeli stáli nad Ním. Anjeli - vyslanci, mali vždy vo
       videniach  vzťah   k   človeku.   Bývali   poslaní,   ku   pomoci,
       k napomínaniu, k povzbudzovaniu, k vykonávaniu Božej moci... Každý
       zo serafínov mal šesť krídel. Boh šesť dní  tvoril  zem  a  siedmy
       odpočíval. Tento Boží postup má byť návodom pre  človeka,  aby  si
       mohol primerane odpočinúť a otvoriť sa  vo  sviatočnej  Bohoslužbe
       svojmu Stvoriteľovi. Sám Hospodin však pracuje stále.  Povedal  to
       o Ňom Pán Ježiš Kristus v evanjeliách. Krídlo je symbolom ochrany,
       aktivity, rýchlosti. Boh stále pracuje na spasení človeka.  Siedme
       krídlo Božieho odpočinku neexistuje. - Neexistuje taká chvíľa,  že
       by človek chcel prijať Spasiteľa, ale musel by čakať, lebo by  Boh
       práve odpočíval!
          Hospodin stráži ľudské kroky, keď  sa  ho  človek  drží  -  dve
       krídla zakrývajúce nohy.
          Stráži aj ľudské myslenie, česť - dve krídla zakrývajúce tvár.
          Navyše dáva človeku Stvoriteľ možnosť v pokání  prekonať  zákon
       hriechu - smrti a byť spasený - dve krídla, ktorými lietali.
          Dym, ktorý zaplnil chrám  symbolizuje  oddelenie  -  proroctvo,
       verdikt. Boh  niečo  vyriekol  a  už  sa  to  nedá  zmeniť!  Preto
       zasľúbenia a zlorečenia tejto knihy platia až po  dnes  ako  zákon
       Hospodinov.
          Žeravý uhoľ z oltára, ktorý priložil serafín na prorokove  ústa
       symbolizuje, že keď je niekto povolaný  do  služby,  najskôr  tomu
       predchádza kríž Božej výchovy. Pri takejto výchove Pán láme ľudský
       charakter a v ohni skúšok ho mení k lepšiemu.  Je  to  posvätenie,
       ktoré dostal aj  prorok  Izaiáš.  Stvoriteľ  ho  vo  svojej  škole
       jednoducho naučil rozprávať tak, aby čestne  odovzdal  Jeho  Slovo
       a nehľadal slávu alebo zisk u ľudí. 


                      Hriech proti Svätému Duchu, Spasiteľ


                                 Izaiáš 6,9-13.

          Niektorí ľudia vypadajú veľmi zbožne, tvrdia, že hľadajú  Božiu
       vôľu,  ale  v  srdci  Hospodina  odmietajú.  Takýmito  ľuďmi  boli
       zákonníci a farizeji z evanjelií. "Pokolenie" takýchto  zákonníkov
       pretrvalo od dávnych čias až podnes. Pán poukazuje, že sa na  nich
       Božie deti nemajú  pohoršovať,  ale  konať  podľa  ich  pravdivých
       výkladov Biblie, však podľa  ich  skutkov  nekonať.  Nikto  nemôže
       povedať, že je zákonníkom konkrétne ten,  či  onen  človek.  Božie
       deti nie sú povolané súdiť tu  na  zemi!  Toto  proroctvo  je  ale
       vážnym varovaním, že keď sa  niekto  takýmto  zákonníkom  v  srdci
       stane, už pre neho niet návratu k svojmu Spasiteľovi. Stvoriteľ už
       nebude mať záujem spasiť takéhoto človeka.

                                                                          19



          Koniec tejto  kapitoly  poukazuje  na  príchod  Mesiáša,  ktorý
       povstane v utláčanom židovskom národe. Pretože sa  Izrael  nedržal
       Hospodina, dopustil na neho mnoho útlaku. V  tomto  ťažkom  období
       ale zároveň dáva nové východisko cez Spasiteľa Pána Ježiša  Krista
       - "parez, ktorý bude svätým semenom". 

                               Modlitby na záver
                                  Izaiáš 6,8.


                                                                         20
                                                                         21



                                    Imanuel
                                   VII,VIII.



                                   Rozdelenie


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 8,9-10.


                                 Izaiáš 7,1-9.

          K porozumeniu ďalších dvoch kapitol je doslova  nutné  zaoberať
       sa trochu dejinami  židovského  národa.  Je  potrebné  dať  si  do
       súvislostí  rôzne  mená  a  kraje,  o  ktorých  budeme  v   týchto
       kapitolách čítať.
          Za vlády kráľa Šalamúna dosiahlo Judské kráľovstvo vrcholu, ale
       na jeho severe sa už vtedy začali prejavovať sklony k separatizmu.
       Neskôr sa severná  časť  Judska  vzbúrila  a  vzdala  sa  všetkých
       nárokov na zasľúbeniach Davidovmu pokoleniu. Títo  vzbúrenci  boli
       zväčša z kmeňa Efraima, ktorý v  židovskom  národe  zastával  vždy
       predstížne postavenie.
          Takto sa celistvé Judské kráľovstvo rozdelilo na južnú  časť  -
       Judsko a severnú časť - Izrael, Zem Omriho. Hlavným mestom  Judska
       ostal Jeruzalem, hlavným mestom Izraela sa stala Samária.
          Hospodin stále posielal severnému kráľovstvu  svojich  prorokov
       a  v  Mesiášskom  zasľúbení  spasenia  sa  i  naďalej  spomína  aj
       pokolenie Efraima. Navyše v tomto zasľúbení Efraim nestráca  svoju
       predstíž - Pán zasľubuje: "Efraim bude môj prvorodený..."
          Severný Izrael mal  sklon  spolčovať  sa  s  pohanským  národom
       aramejcov. Ich dejepisné meno sú Sýrovia. Hlavným mestom Sýrie bol
       Damašek. S takouto politickou a vojenskou podporou potom  Izraelci
       priamo ohrozovali Judsko.
          Aby sa čitateľ mohol zorientovať v týchto vzťahoch a sám  nájsť
       hriech Izraela i Judska, je  potrebné  ešte  uviesť  dve  pohanské
       veľmoci, ktorých dejiny sú so židovským národom v tých dobách úzko
       späté.
          Prvou takouto veľmocou bola Assýria - biblicky Ašúr. V tej dobe
       zaznamenávala veľký rozmach. Túto pohanskú veľmoc Hospodin  použil
       na potrestanie Izraela i Judska.
          Druhou veľmocou bol Egypt, ktorý v tom čase  zaznamenával  skôr
       stagnáciu a počiatky rozpadu.
          Keď Izrael začal so Sýriou vojensky  ohrozovať  Judsko,  Judský
       kráľ začal hľadať pomoc u Assýrii,  ktorá  neskôr  naozaj  napadla
       Damašek - hlavné Sýrske mesto a porazila ho. Judský kráľ  na  znak
       priateľstva s Assýriou dal stavať v Judsku oltáre Assýrskym bohom.
          Keď Izrael videl, že  je  ohrozovaný  Assýrskou  mocou,  hľadal
       útočisko v politických dohodách s Egyptom. Neskôr Assýrania Izrael
       porazili, úspešne zaútočili aj na Egypt a ovládli aj Judsko.

          Izaiášove proroctvo zachytáva obdobia týchto vojen  a  prehier.
       V tomto rozdelení židovského  národa  je  jasne  zreteľný  hriech,
       v ktorom Boží ľud nehľadal spásu u Hospodina, ale nechával si vždy
       pomocníka alebo zadné dvierka aj  v  pomoci  od  iných  pohanských
       národov. Takéto rozdelenie a spletanie  sa  so  svetom,  môže  byť
       realistickým  obrazom  cirkvi  v  dnešnej  dobe.  -  Rôzne  tlaky,
                                                                          22



       získavanie vplyvov, štátne platy  duchovných  pracovníkov,  správa
       biblického vzdelávania štátom -  teologické  fakulty  podliehajúce
       vysokoškolskému zákonu... Kapitoly 7 a 8 môžu vrhnúť jasné  svetlo
       na túto zamotanú dobu a pomôcť Božím deťom jednať podľa  skutočnej
       Božej vôle, ktorá prinesie mnoho požehnania.
          Na konci predčítaného odseku Božieho slova Pán  zdôrazňuje,  že
       sa zastane Judska a teda že  Judské  kráľovstvo  nemusí  dúfať  na
       pohanskú podporu. "Ak neuveríte isto  neobstojíte!"  Viera  je  tu
       úzko spätá so skutkami! Ak  by  totiž  uverili,  nešli  by  žiadať
       o pomoc Assýranov... 


                                Znamenie a viera


                                Izaiáš 7,10-16.

          Začiatok tohoto odseku je na prvý pohľad veľmi zvláštny. Izaiáš
       prorokuje  Achazovi,  že  sa  Hospodin  zastane   Judska.   Ponúka
       znamenie. Kráľ Achaz  reaguje  ako  muž  viery.  Odmieta  znamenie
       s vyjadrením, že Hospodinovi verí  a  znamenie  teda  nepotrebuje.
       Takýto prístup je úžasný a možno by sme  očakávali  od  Stvoriteľa
       slová požehnania. Namiesto toho prichádza ale tvrdé karhanie:  "Či
       vám je to málo unavovať ľudí, že unavujete  ešte  i  môjho  Boha?"
       Keby Judský kráľ Bohu naozaj dôveroval, nehľadal  by  oporu  okrem
       Hospodina  nikde  inde!  Dohoda  Judska  s  Assýriou   jednoznačne
       odsudzuje  vieru  Judského  kráľa  ako  dvojtvárnu  a  pokryteckú.
       V Judsku sa zvestoval Hospodin, uctieval sa, ale tieto  bohoslužby
       obťažovali ľudí, lebo v nich bolo  mnoho  pokrytectva.  Na  jednej
       strane sa rozprávalo o veľkej viere, na druhej sa snovala politika
       s pohanmi. Takáto nábožnosť mohla viesť len  do  duchovnej  smrti.
       Ľudia počúvali aká je viera silná a Boh všemocný, na druhej strane
       videli, že je táto viera slabá a neskutočná, lebo si Judská  vláda
       musela hľadať pomoc u pohanov. Achaz si  možno  zvykol  na  takýto
       pokrytecký, nábožný život  pred  ľuďmi  a  hneď  nasadil  tú  istú
       nábožnú masku aj pred Hospodinom.  Stvoriteľ  cez  Izaiáša  takéto
       počínanie ihneď odmietol. Pred Hospodinom neobstojí žiadna  ľudská
       maska, pretvárka!
          Pán dal Achazovi  zvláštne  znamenie.  Je  to  znamenie  Ježiša
       Krista - Mesiáša, zasľúbenie Spasiteľa, ktoré sa už naplnilo.  Cez
       tohoto Ježiša, Imanuela, môže byť v pokání spasený každý pokrytec,
       každý pohan. Do vtedajšej doby ale  toto  znamenie  rozpráva  ešte
       jednu skutočnosť, ktorá  sa  naozaj  naplnila.  Hospodin  odmietol
       pokryteckú zbožnosť svojho národa a v tej  dobe  ju  už  prestával
       aktuálne riešiť. Namiesto úprimných sŕdc predstupovali  pred  neho
       Judské nábožné masky, plné pokrytectva.  Preto  nerieši  konkrétnu
       situáciu, ale dopúšťa trest a neskôr zasľubuje spasenie z milosti.
          Podobnú situáciu  prežíva  cirkev  prítomnej  doby.  Niekto  by
       očakával konkrétnu zmenu,  nápravu,  svetové  pokánie...  Množstvo
       nábožných masiek unavuje ľudí i Hospodina. Ten však  ponúka  svetu
       formu  úprimného  pokánia,  ktoré  vyžaduje   zahodenie   všetkých
       nábožných masiek. Žiada úprimné spoliehanie sa so skutočnou vierou
       len na svojho Stvoriteľa.
          Pán Achazovi zasľubuje, že ešte  pred  príchodom  Mesiáša  bude
       opustená  zem  severného  Izraela  a  Sýrskeho  kráľovstva.   Jeho
       dopustenie   sa   naplnilo,   keď   Assýrania   porazili   Damašek
       a vyplienili Izrael i Sýrsku ríšu. 

                                                                          23



                               Bič, britva a súd


                                Izaiáš 7,17-25.

          Úrodná  zem  severného  Izraela  bola  plná   viníc.   Hospodin
       zasľubuje, že  bude  spustošená  ale  svoju  úrodnosť,  požehnanie
       nestratí. Ten kto v zemi zostane po naplnení Božích súdov bude mať
       síce málo, ale toto málo  mu  bude  donášať  hojnosť  potravy.  Na
       severný Izrael Boh síce zoslal súd, ale  nikdy  nezavrhol  Efraima
       a neodstránil tento kmeň z dvanástich kmeňov židovského národa.
          Na vykonanie svojich súdov Pán použil svetskú  moc  -  Assýrsku
       ríšu. Keby niekto žil v tej dobe, možno by rozprával, že Assýrania
       sú symbolom bezbožnosti... Izaiáš  ale  odhalil  nové  porozumenie
       udalostí dejín. Svetské moci, ktoré sa  prejavujú  silou,  útlakom
       a bezbožnosťou, môžu byť často Božím nástrojom, britvou, bičom pre
       tých, ktorí sa odvrátili od Hospodina a ktorých  chce  Pán  svojim
       dopustením priviesť opäť naspäť.
          Assýria ovládla Egypt, severný Izrael,  aj  Sýriu  -  Aramejcov
       a proroctvo Boha Hospodina  sa  naplnilo.  Egypt,  na  ktorého  sa
       Izraelský kráľ  nadejal,  že  mu  príde  na  pomoc  proti  Assýrii
       neprišiel, zmietaný občianskymi vojnami a neskôr padol  pod  vládu
       Assýrie. Tak spustošili "muchy egyptské" a "včely  assýrske"  zem,
       ktorej to Izaiáš prorokoval niekoľko desaťročí vopred. Božie Slovo
       vždy pevne stálo a stojí až podnes. Ako  je  to  s  našou  osobnou
       dôverou v Božiu skutočnú, realistickú moc? 


                                Voľba a súd ľudu


                                 Izaiáš 8,1-8.

          Na začiatku tejto kapitoly je poukázané, že Izaiášove proroctvo
       bolo uchované  na  svedectve  viacerých  ľudí.  Jedno  dieťa  bolo
       pomenované menom, ktoré  malo  pripomínať  toto  proroctvo.  Inými
       slovami podľa vtedajších zvyklostí boli Izaiášove slová hodnoverné
       a zachované na počutie budúcim národom.
          V tomto odseku je ale tiež poukázané aj na hriech Judska, ktoré
       sa  spolčilo  s  Assýriou  proti  Damašku.  Ani  viera  obyvateľov
       Jeruzalema nebola čistá a niesla sebou  smilstvo  zadných  dvierok
       a falošnej nábožnosti.
          Veľmi podstatnou zvesťou je  však  zmienka,  že  sa  tak  dialo
       v Izraeli a Judsku, lebo tak ľud  dovolil.  Niekedy  majú  veriaci
       sklon  kritizovať  vedenie,  cirkev...  Ak  ale  existuje  nábožný
       pokrytec s  mocou,  je  to  len  preto,  že  väčšina  ľudu  radšej
       pochlebuje, než sa zastáva vecí Pána Ježiša. Ľudia radšej  verejne
       mlčia, aby ich neohovorili a nemali s druhými konflikty,  lebo  im
       Kristus za  to  nestojí!  Navyše  niekedy  radi  využívajú  výhody
       priateľstiev  nábožných  pokrytcov,  ale  živého  Boha   v   srdci
       nehľadajú. Preto Pán dopúšťa nielen na vladárov  a  predstavených,
       ale na všetok ľud svoje súdy. Vo svojom Slove zároveň vyzýva a učí
       svoje deti,  aby  tomu  rozumeli  a  vedeli  ísť  Jeho  cestou  aj
       v dobách, ktoré sa zdajú byť  zamotané  a  zložité.  Ďalšie  časti
       tejto kapitoly na to konkrétne poukážu. 



                                                                          24



                                Povolanie neísť!


                                Izaiáš 8,11-15.

          Pán volá na svoje deti, aby nešli cestou  falošnej  nábožnosti,
       na ktorú sa dá tak ľahko privyknúť. Ľudské porušené svedomie ľahko
       prijme kompromisy, v ktorých veriaci volajú na  Stvoriteľa,  plačú
       na modlitbách, vyznávajú neosobné  hriechy...,  ale  potom  riešia
       svoje veci svetskými spôsobmi, nevyčkajúc na Boží  čas  naplnenia.
       Hospodin neoslabol, ani  neumrel,  oslabla  a  umiera  len  ľudská
       viera, ktorá odjakživa, oddávna  trpela  sklonom  zapletať  sa  so
       svetom. Kristus vyzýva  Boží  ľud,  aby  neodsudzoval  všetko,  čo
       odsudzuje  nábožná  cirkev.  Zároveň  poukazuje  na  svoju   stále
       existujúcu moc, na základe ktorej sa Jeho  ľud  nemusí  strachovať
       toho, čoho sa strachujú nábožní pokrytci - vojen, chorôb, štátnych
       zriadení...
          Pán Ježiš sa stane útočiskom pre svoj ľud a  stane  sa  zároveň
       kameňom úrazu všetkým tým, ktorý ho odmietli v  srdci  buď  svojou
       falošnou nábožnosťou alebo svojou neverou.
          Napriek tomu, že Pán nezavrhol svoj národ v Judsku  a  Izraeli,
       mnohí z nich padli, lebo odmietli  Radu  živého  Boha  Stvoriteľa.
       Svedčia o tom celé dejiny židovského národa. Ak Pán neušetril svoj
       vyvolený národ, neušetrí ani ostatné národy! So Slovom živého Boha
       nebude nikto žartovať beztrestne...
          Takto  je  Boží  ľud  povolaný   neísť   cestami   prevráteného
       náboženstva, ktoré sa skôr podobá na smiešnu psychoterápiu, než na
       zvestovanú moc živého Boha. 


                           Mrmlajúci veštci a vedomci


                                Izaiáš 8,19-22.

          Človek  hľadá  podopretie  svojich  záujmov  u  kdekoho.  Rôzni
       čarodejníci,  vyvolávanie  duchov  alebo   dokonca   aj   videnia,
       o ktorých tvrdí, že sú  od  Hospodina  -  to  všetko  môže  slúžiť
       prevrátenému ľudskému srdcu na dosahovanie svojich záujmov.
          Hospodin vedie svoj ľud,  aby  poznával  Jeho  Zákon,  študoval
       Bibliu a v  spoločenstve  na  základe  dialógov  prehlboval  svoje
       poznanie a istoty.
          Svedectvá o  Bohu  sú  ďalšou  príležitosťou  ako  si  navzájom
       utužovať vieru a poukazovať na konkrétne skutky Boha Stvoriteľa.
          Ak   niekto   takýmto   spôsobom   zotrvá   pri   svojom   Bohu
       v spoločenstve svojich bratov  a  sestier,  nebude  sa  strachovať
       vecí, ktoré sa dejú  a  budú  diať.  Ale  všetci  ostatní  falošní
       prevracači pravdy prepadnú skôr či neskôr  beznádeji  a  trápeniu.
       Prevrátená  viera  prinesie  rozčarovania,  ktoré  sa   končievajú
       zlosťou a pohoršením voči Stvoriteľovi.
          Živá, úprimná viera je drahocenný  poklad,  ktorý  je  potrebné
       pečlivo strážiť podľa všetkých Božích Slov. 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 8,16-18.



                                                                          25



                             Bez hlavy a chvosta...
                                     IX,X.

                                  Tma a Svetlo


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 10,1-4.


                                 Izaiáš 9,1-7.

          Tma sa v Biblii  často  používa  ako  symbol  nepoznania  alebo
       ukrývania  skutkov  pred  druhými  ľuďmi.  Je  možné  žiť  v  tme,
       nepoznaní a hľadať svetlo. Na druhej strane sa dá  vyhľadávať  tma
       za účelom  ukrývania  svojich  skutkov.  Preto  v  tme  nepoznania
       nachádzame dve skupiny ľudí. Jedni hľadajú svetlo,  aby  sa  mohli
       rozhodnúť pre jedno alebo druhé, ďalší už našli tmu a využívajú ju
       na realizovanie svojich záujmov.
          Zasľúbený Mesiáš, Pán Ježiš, vošiel do takejto tmy  a  otvorene
       poukazoval na mnoho právd o Božej vôli a ľudskom  živote.  Skupina
       pokryteckých zákonníkov ho znenávidela, aj keď ústami tvrdili,  že
       očakávajú Spasiteľa - títo ľudia už našli svoju  tmu.  Ostatní  sa
       prišli na Krista "pozrieť" a v srdci sa  rozhodovali,  čo  vlastne
       chcú. Takýto stav prežíva každý človek, ktorý sa v živote  stretne
       s Evanjeliom Pána Ježiša. Niekto si vyberie Svetlo, sebaodhalenie,
       ktoré potom vyjadrí v úprimnom pokání. Iní sa  vrátia  do  starého
       života, kde sa dá ľahšie všeličo dosiahnuť a  nezodpovedať  sa  za
       skutky, ktoré ukryjú v tme svojho života.
          Na zem prišlo v Kristovi Svetlo, ktoré človeku ponúka  spasenie
       a zmierenie sa zo  Stvoriteľom.  Týmto  svetlom  nie  je  pochybná
       nábožnosť vrhajúca človeka pod  vplyv  kňazov!  Pán  Ježiš  ponúka
       vieru, ktorá vyslobodzuje, nepoukazuje na autority človeka, ale na
       autoritu svojich Slov, zachytených v Biblii. Úprimný vzťah človeka
       a jeho Stvoriteľa  spôsobí,  že  človek  má  záujem  čítať  Písmo,
       biblicky sa vzdelávať, modliť sa,  a  potom  zakúšať  na  vlastnom
       živote, akou realistickou pravdou sú všetky biblické zasľúbenia.
          Do  konfliktu  medzi  Judskom,   Izraelom,   Sýriou,   Assýriou
       a Egyptom (viď  kapitolu  Imanuel  -  prvú  podkapitolu)  Hospodin
       zasľubuje vyslobodenie v Spasiteľovi. Navyše  svojim  slovom  vrhá
       svetlo do konkrétnych udalostí. Prorokuje Sýrii i Assýrii, Izraelu
       i Judsku. Zasľubuje Mesiáša, ktorý už prvýkrát prišiel a Jeho Hlas
       ľahko dopadol na životy ľudí, žijúcich vo tme. Zvestoval spasenie,
       vyslobodenie zo  spútanosti  hriechom...  Zároveň  je  tu  ale  aj
       zmienka o Jeho druhom príchode,  ktorý  ťažko  dopadne  na  všetku
       ľudskú prevrátenosť. Druhý príchod Pána Ježiša  ľudstvo  ešte  len
       očakáva. Podľa biblických znamení je  "letorast"  dejín  už  mäkký
       a "leto" je blízko. 


                             Slovo, hlava a chvost


                                 Izaiáš 9,8-21.

          Jednou  zo  zvláštnych  ľudských   vlastností,   je   schopnosť
       presvedčiť samého seba o svojej pravde. Človek  sa  cielene  vyhne
       niektorým   informáciám,    cielene    sa    prestane    stretávať
                                                                          26



       s nevyhovujúcou skupinou ľudí a cielene si nájde takých  priateľov
       a  informačné  zdroje,  ktoré  podporia  jeho  vlastné   myslenie.
       V takomto nezmyselnom presvedčení je možné  žiť  veľmi  dlho.  Keď
       potom Pán zo svojej milosti  odkryje  sebaklam  človeka  pred  ním
       samým a prípadne k tomu použije aj druhých ľudí,  môže  byť  Božie
       Slovo veľmi nepríjemné. Uvidieť vo svetle svoje staré klamstvá  je
       často tak ťažké, že si takéto odhalenie dokáže pripustiť len  ten,
       kto prijme pre seba silu  a  moc  Svätého  Ducha.  Ak  ale  niekto
       odmietne pokánie, Spasiteľa, nikdy nedokáže priamo "pohliadnuť" na
       svoj život a pripustiť si všetky pravdivé okolnosti, ktoré  sa  ho
       nejakým spôsobom dotýkajú. Potrebuje tmu, lebo  je  spútaný  mocou
       zla, ktorú v sebe nedokáže sám potlačiť.
          Keď  národ,   spoločenstvo,   skupinka,   rodina...,   prestanú
       vyhľadávať Božiu vôľu a začnú pre svoju existenciu potrebovať viac
       a viac tmy, začína sa na nich napĺňať  proroctvo  týchto  slov.  -
       Hospodin odníme "hlavu" i "chvost" od takých ľudí. - Dopustí,  aby
       rady jeho služobníkov prestali  byť  akceptované  alebo  aby  Jeho
       deti, pre  rozmáhajúci  sa  hriech,  začali  mlčať.  Hlavné  slovo
       odovzdá  nemúdrym  a  tým,  ktorí   nehľadajú   cele   Jeho   vôľu
       a prekrúcajú niektoré Jeho naučenia. Títo zvodcovia dovedú svojimi
       radami spoločenstvo do zlého  a  nakoniec  sami  pre  svoj  hriech
       stroskotajú. Takáto situácia nie je spôsobená  zlým  vedením,  ale
       celkovým odpadnutím od Hospodina. Boh dopúšťa  zlé,  aby  zastavil
       svoje deti a uchránil ich tak od nešťastia na zemi a odlúčenia  od
       Jeho lásky v realistickejšom a hmotnejšom svete, do ktorého človek
       prichádza po smrti. 


                                   Prút sveta


                                Izaiáš 10,5-19.

          Severný Izrael a Judsko vyhľadávali rôzne sféry vplyvu, aby  sa
       mohli presadiť jeden proti druhému. Na Hospodina však  čakali  len
       prázdnymi rečami o viere alebo ani tým nie. Moc videli v  zmluvách
       s pohanskými národmi, v nepožehnaných priateľstvách a  tma  sa  im
       stala vyhľadávaným  prostriedkom.  Preto  Hospodin  podvrátil  ich
       úmysly a podlomil vplyv pohanských mocí,  na  ktoré  sa  nadejali.
       Použil k tomu ďalšiu pohanskú  moc  -  Assýriu  -  ktorá  nakoniec
       ovládla Izrael i Judsko. Táto mocnosť sa stala  "prútom"  v  Božej
       ruke, Jeho dopustením, pomocou ktorého  chcel  navrátiť  svoj  ľud
       k Sebe. Preto Apoštol Pavel poukazuje  na  svetské  moci,  ako  na
       svätoslužobníkov  vykonávajúcich  Božiu  Vôľu.  (Rimanom  13.)  Na
       druhej strane to ale neospravedlňuje zlé úmysly  týchto  svetských
       národov a  vlád!  Hospodin  síce  dopustil,  aby  zloba  Assýranov
       vykonala Jeho súd,  tým  však  túto  zlobu  neospravedlnil.  Pýcha
       ostala pýchou, nenávisť nenávisťou, útlak ostal naďalej útlakom...
          Takýto pohľad rozširuje ľudské poznanie o nový  obzor.  Aj  keď
       často nerozumieme Božím dopusteniam, vojnám a niekedy sa  zdá,  že
       sa udalosti dejín vymkli Pánu  Bohu  z  rúk,  aj  tak  ostáva  nad
       všetkým zvrchovaný vládca Hospodin, ktorý  svojim  časom  povyšuje
       a podvracia národy. Niekto by možno chcel  byť  zainteresovaný  to
       tohoto  diania  a  keďže  sa  mu  Hospodin  nezveruje  zo  svojimi
       úmyslami, tak sa uráža a odvracia od Neho alebo  si  buduje  svoju
       vlastnú teológiu, v ktorej je Stvoriteľ skôr jeho služobníkom  než
       jeho Bohom.
          Dokážeme zotrvať vo svojom  povolaní?  Neprivlastňujeme  si  vo
                                                                          27



       svojich teológiách poznanie, ktoré nám neprináleží? 


                               Ku koncu dejín...


                                Izaiáš 10,20-23.

          Na židovský národ Pán dopustil všetky predčítané slová. Svedčia
       o tom dejiny. Napriek  tomu  sa  tento  národ  nenavrátil  k  Nemu
       a zotrval i naďalej vo svojej  falošnej,  prevrátenej  bohoslužbe,
       v ktorej uctieval svojho Boha len  ústami,  citovým  rozpoložením,
       obeťami, ale úprimnú túžbu po spasení  cez  pokánie  odmietol.  Do
       takéhoto národa sa  narodil  Kristus  a  tento  národ  ho  napokon
       ukrižoval podobne, ako aj dnes križujú mnohí kresťania Pána Ježiša
       vo svojich srdciach. Svetlo odhaľuje  -  niet  lásky  bez  svetla.
       Láska bez pravdy je tou najobyčajnejšou farizejskou pretvárkou.
          Ku koncu dejín,  pred  druhým  príchodom  Pána  Ježiša  nastane
       v židovskom národe duchovné obživenie.  "Ostatky  Izraela"  príjmu
       svojho Spasiteľa a už sa nikdy od Neho neodvrátia. 


                             Proroctvo prútom sveta


                                Izaiáš 10,26-34.

          Pán nikdy nedopustí,  aby  sa  bezbožná  svetská  moc  rozmohla
       a upevnila. Národy vždy premáhali iné  národy,  rozširovali  sféry
       svojej moci, ale nakoniec padli pod tlakom iných národov alebo  vo
       svojich vlastných občianskych nepokojoch. Takýto  koniec  Hospodin
       prorokoval aj pohanskej Assýrii, ktorá sa  nakoniec  tak  mocensky
       rozšírila, že nedokázala udržať vládu vo svojom štáte a  padla  za
       obeť vnútorným  útokom  národov,  ktoré  sa  tak  vymanili  z  jej
       nadvlády.
          Hospodin mnoho dopúšťa, len človek tomu nerozumie. Pre  niekoho
       je veľmi ťažké pripustiť si to. - Ako je to s mojim srdcom? 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 10,24-25.

                                                                          28

                                                                          29



                                     Láska!
                                    XI,XII.



                             Prútok z parezu Izaiho


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 11,1-2.


                                 Izaiáš 11,3-5.

          Hospodin  navštívil   židovský   národ   trestaním,   za   jeho
       vierolomnosť a zlobu.  Tieto  Božie  tresty  sa  začali  nadvládou
       Assýrie, ale Boží ľud aj tak nemal záujem  navrátiť  sa  k  svojmu
       Bohu v pokání. Takýto prístup veriaceho človeka je stále  aktuálny
       - keď sa už raz poriadne zapletie do hriechu, podvodov, pretvárok,
       nie je schopný navrátiť sa k svojmu Stvoriteľovi  ani  vtedy,  keď
       Pán na neho zošle ťažké životné  údery.  Takýto  človek  poväčšine
       stráca vo svojom pokrytectve podiel na spasení.
          Z "košatého stromu" židovského národa ostal pod mnohými  Božími
       údermi len parez.  Napriek  tomu  Pán  zvestuje  v  zasľúbení,  že
       z pokolenia Dávidovho sa narodí Mesiáš: Boáz,  ktorý  si  z  lásky
       zobral za manželku vdovu - Rút, mal vnuka - Izaiho. Tento Izai  sa
       stal otcom Dávidovým. Preto je napísané, že z parezu Izaiho  vzíde
       prútok - Mesiáš.
          O tomto Mesiášovi je zasľúbené, že nebude súdiť podľa  ľudských
       rečí  alebo  dohadov.  Jeho  súd   bude   absolútne   spravodlivý,
       vychádzajúci z objektívnej pravdy. Dnes sa napĺňa toto  proroctvo,
       keď Svätý Duch cez Božie Slovo súdi - povzbudzuje a trestá tichých
       zeme - Božie deti. Jeho Slovo je ostré ako meč.  Priamo  poukazuje
       na pravdu a faloš, oddeľuje ich, aby sa Jeho láska mohla  prejaviť
       tým, že  zachráni  svojich  svätých  od  dôsledkov  hriechu  -  od
       duchovnej smrti.
          Koniec tohoto proroctva siaha  až  k  druhému  príchodu  Ježiša
       Krista, keď svojim slovom priamo zahubí vteleného antikrista.
          Kristova láska je tu vyjadrená úplnou poslušnosťou  pred  Bohom
       Stvoriteľom, spravodlivosťou a pravdivosťou.

          Kto z celého srdca a z  celej  sily  ostríha  celú  Božiu  Radu
       zapísanú v Biblii, pričom úprimne potrebuje spasenie Pána  Ježiša,
       kto potom navyše činí druhým ľuďom tak, ako by sám chcel, aby jemu
       činili - ten skutočne miluje.
          Práve toto je tá Božia láska v  srdci  človeka.  Akákoľvek  iná
       láska je len diabolskou pretvárkou, pokrytectvom bezbožných, ktoré
       je možno dobre ukryté za množstvom rokov sebaklamov!

          Keby Kristus  zhovieval  hriešnikom  a  neobviňoval  ich  jasne
       z hriechu, nespasil  by  svet,  ale  by  ho  zatratil  za  úplatok
       popularity a obľúbenosti.
          Ak niekto neprijíma celé Božie slovo, ale druhým činí tak,  ako
       by chcel aby oni jemu činili, naozaj sa to podobá láske vyjadrenej
       v evanjeliách. Táto podoba je však  prudko  jedovatá!  Takto  môže
       činiť aj zlodej svojim spoluzlodejom, podvodník iným  podvodníkom,
       úplatkár iným úplatkárom... Pritom ale nejde o lásku Kristovu, ale
       o  vzájomné  zakrývanie  svojej  špiny  -  spoluprácu  v   hriechu
                                                                          30



       bezbožnosti.
          Ak niekto tvrdí, že si uctieva Hospodina z  celej  sily...  ale
       druhým nečiní tak, ako by chcel, aby aj  oni  jemu  činili,  klame
       druhých a možno aj seba!
          Hranice Kristovej lásky sú v Biblii jasne vyhradené! O  takejto
       láske rozpráva apoštol Pavel, že je najväčšia  v  trojici  "viera,
       nádej, láska".
          Vo svete sa o láske tiež veľa narozpráva. Poväčšine  sa  o  nej
       rozpráva bez presných  definícií,  čo  sa  pod  spomínanou  láskou
       myslí.  Prednášky,  ktoré  lásku  nedefinujú   presne,   využívajú
       dvojzmysly a môžu byť  veľmi  cieľavedome  manipulačné!  O  akejsi
       láske môžu rozprávať zlodeji,  vrahovia,  pokrytci,  klamári,  aby
       niekoho ovplyvnili. Čestne zmýšľajúci človek najprv krátko  popíše
       tento pojem, a až potom ho používa  vo  svojich  úvahách.  Tak  sa
       zmení prázdny  slogan  "lásky"  na  konkrétny  pojem,  ktorý  môže
       vyjadrovať niečo dobré alebo  zlé.  Biblia  jasne  popisuje  lásku
       pomocou   dvoch   najväčších   prikázaní,   ktoré   povedal    Pán
       v  evanjeliách.  Takáto  láska   sebou   vždy   nesie   pravdivosť
       a spravodlivosť. Keby prišiel  Kristus  na  svet  z  inou  láskou,
       človek by nikdy nemohol prijať spasenie. 


                         Tisíc rokov s Kristom na zemi


                                 Izaiáš 11,6-9.

          Proroctvo o Mesiášovi nekončí  Jeho  druhým  príchodom  v  moci
       a sláve. Na sklonku dejín, po druhom príchode Pána Ježiša, nastane
       prvé vzkriesenie. Na zem prídu všetky Božie deti a budú panovať na
       nej s Kristom tisíc rokov. Budú sa ženiť a vydávať,  stavať  domy,
       pracovať... Zákon hriechu však bude spútaný, zem už  nebude  rodiť
       človeku "tŕnie a bodľačie", ako bola prekliata pri  stvorení,  keď
       zhrešil Adam. Toto milénium s Kristom je symbolikou  odpočinku  od
       hriechu a utrpenia.
          Letorast dejín je  mäkký!  Svedčí  o  tom  aj  fakt,  že  vedci
       jednoznačne predpovedajú, že zem už ekologicky nevydrží  viac  ako
       sto rokov. Božie Slovo poukazuje, že Mesiáš,  Imanuel  príde  ešte
       pred ekologickým zničením zeme!
          Pane Ježiši - príď! Tvoj ľud Ťa  očakáva  a  teší  sa  na  Tvoj
       príchod, sprevádzaný ohňom Tvojej spravodlivosti. 


                         Pri druhom príchode Mesiáša...


                                Izaiáš 11,10-16.

          Na začiatku 9. kapitoly bolo  poukázané,  že  na  zem  Zabulona
       a Naftaliho najprv ľahko dopadne  ruka  Hospodinova  -  keď  príde
       Mesiáš prvýkrát. Však druhýkrát na túto  zem  ťažko  dopadne  Jeho
       ruka - keď sa Mesiáš navráti v moci a sláve.  (viď  kapitolu  "Bez
       hlavy a chvosta")
          Krátko  pred  druhým  príchodom   Krista   bude   novovzniknutý
       Izraelský štát napadnutý nepriateľom.  V  tejto  vojne,  v  ktorej
       židovský národ nebude mať v zmysle vojenskej taktiky šancu vyhrať,
       sa Hospodin priamo zastane svojho ľudu. Stane sa tak  preto,  lebo
       sa ostatky Izraela navrátia k svojmu Bohu a On sa navráti  k  nim.
                                                                          31



       Dejiny sveta zaznamenajú novú "starozákonnú" vojnu  Božieho  ľudu.
       Víťazstvo  Izraela  bude  na  svetlo   národom   a   mnohí   ľudia
       z pohanských zemí  si  budú  žiadať  osobnú  účasť  na  židovských
       dejinách a podiel na spasení Pána  Ježiša.  Tým  sa  naplní  Božie
       proroctvo, ktoré bolo povedané kedysi dávno - asi  700  r.  p.n.l.
       a ktoré prinieslo židovskému národu mnoho utrpenia. Toto  utrpenie
       môžeme nájsť pri štúdiu dejín semitského národa až po dnes.
          Po  víťaznom  boji  židovského   národa   Pán   dokonca   zmení
       usporiadanie zemských morí a pevnín, takže sa jeho ľud  bude  môcť
       navracať do zasľúbenej vlasti z mnohých národov po súši.
          Keď sa Hospodin zastane svojho ľudu a  zobudí  ostatky  svojich
       vyvolených, príde  priamo  v  moci,  čím  ukončí  dejiny  hriechu.
       Nastane obdobie milénia s Kristom, a potom Pán učiní všetko  nové.
       Zaniknú nebesia i zem a Božie deti prídu do  príbytkov,  ktoré  im
       pripravil sám Pán Ježiš Kristus. Oko nevídalo a ucho neslýchalo čo
       Pán pripravil pre tých, ktorí milujú tou Jeho skutočnou láskou. 


                              Láska hnevu Božieho


                                 Izaiáš 12,1-2.

          Spasené Božie deti budú chváliť  svojho  Boha  za  Jeho  lásku,
       ktorá v pravde a spravodlivosti  karhala,  poukazovala  na  hriech
       a nebola nikdy dvojtvárna. Práve toto  karhanie  a  hnev  navracal
       celé dejiny človeka k svojmu Bohu a priviedol ho až do  zasľúbenej
       nebeskej Zeme.  Skutočná  láska  pomáha,  vyslobodzuje  z  hriechu
       a skutočné Božie deti sa tomu tešia, lebo im to otvára Nebo.
          Nech Ti je chvála Pane Ježiši na veky vekov! 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 12,3-6.

                                                                          32
                                                                          33



                        Božia pravdivosť a spravodlivosť
                                   XIII,XIV.



                      Deň Pánov a vojny Božej prchlivosti


                              Modlitebné stíšenie
                                Izaiáš 13,6-12.


                                 Izaiáš 13,1-5.

          Staroveký Babylon  bol  zvláštnym  miestom  nielen  z  hľadiska
       historického, ale aj z hľadiska myslenia ľudí ktorí  v  ňom  žili.
       V tomto meste sa vystriedalo mnoho vládcov,  z  ktorých  každý  sa
       dostal na trón buď pomocou vojny, povstania alebo  pomocou  intríg
       vedúcich tiež k vraždám.  Jeden  z  Babylonských  vládcov  dokonca
       pomocou intríg zosadil miestokráľa a svoje klamstvá  zosnoval  tak
       majstrovsky, že keď prišla posila, ponechala ho ako nového  vládcu
       na tróne. Tieto okolnosti  svedčia  nielen  o  veľkom  Babylonskom
       bohatstve, ale aj o veľkom mravnom úpadku ľudí, ktorí v ňom  žili.
       Možno práve pre zvrátenosť a pokrytectvo  Babyloňanov,  pre  mnohé
       a časté vojny, povstania sa v Biblii stal Babylon symbolom sveta.
          V období, keď žil Izaiáš bol  Babylon  pod  nadvládou  Assýrie.
       S výnimkou dvoch krátkych období pod touto nadvládou ostal až  kým
       sa Nabuchodonozorov otec nespojil s Médmi a Babylon  osamostatnil.
       Keď teda v Biblii čítame o zlorečeniach a  pádoch  Babylona,  môže
       ísť o obraz sveta, ale zároveň to môžu  byť  konkrétne  zlorečenia
       pre vládcov, ktorí mali toto mesto v správe. Božie Slovo  Babylonu
       však nezlorečí len do  rôznych  období  dynastií  vládcov!  Tomuto
       mestu bol zasľúbený úplný zánik, čo sa v  minulosti  aj  naplnilo.
       Dnes je toto slávne mesto pustatinou, čo je opäť symbolikou  konca
       hriešneho sveta.
          Kapitoly 13 a 14  výrazne  poukazujú  na  Božiu  spravodlivosť,
       ktorá sa naplní aj pri národoch používaných Stvoriteľom  ako  prút
       na Izraela. Svedčia o tom dejiny Sýrie, Assýrie, ale hlavne dejiny
       Babylona. Keď Pán Ježiš rozprával  o  tejto  Božej  spravodlivosti
       a poukazoval na koniec dejín,  na  svoj  druhý  príchod,  množstvo
       vojen a násilia, vykladal tajomstvá ukryté od počiatku sveta. Dalo
       by sa povedať, že 24. kapitola Matúša je Kristov výklad 13. a  14.
       kapitoly Izaiáša, ktorý bol dovtedy ľuďom ukrytý.

          Keďže tieto dve kapitoly zachytávajú svojim proroctvom  obdobie
       od života Izaiáša (asi 740 p.n.l.) až po koniec dejín zeme, budeme
       sa v ďalšom texte odvolávať na  jednotlivé  verše  daných  kapitol
       pomocou čísel v zátvorkách. Zmiernime tak  neprehľadnosť  čítaného
       textu. 


                         Ani Babylon nebol výnimkou...


                                Izaiáš 13,13-22.

          Proroctvo o Babylone,  ktoré  čítame  vo  veršoch  (14-16),  sa
       týkalo  ešte   Assýrskej   správy   tohoto   mesta.   Assýria   už
                                                                          34



       zaznamenávala úpadok, lebo  nebola  schopná  ustrážiť  celé  svoje
       územie. Jednotlivé národy sa búrili - každý sa  obracal  k  svojmu
       ľudu  (14).  Niekoľko  desaťročí   pred   pádom   Assýrskej   moci
       v Babylone, vzniklo v Babylonii povstanie, ktoré bolo neskôr  ešte
       Assýrskou mocou krvavo potlačené  (15-16).  O  niekoľko  desaťročí
       nato sa Babylonia spojila  s  Médmi  a  spolu  potlačili  Assýrsku
       nadvládu (17-18).
          Podmanená   Babylonia   podporovala   Assýrsky   útlak   Judska
       a Izraela, neskôr Babylonský kráľ  Nabuchodonozor  odviedol  mnoho
       Židov  do  Babylonského  vyhnanstva.  Toto  proroctvo   v   závere
       poukazuje na Babylon - pýchu Chaldejov, ktorí  ho  mali  pozdejšie
       v správe, že bude úplne zničený a  už  ho  nikto  neobnoví.  Tieto
       prorocké slová sa v minulosti už naplnili, na jeho mieste  sú  len
       ruiny a púšť.
          Keď sledujeme súdobú politiku najrôznejších štátov, niekedy  je
       nám možno ťažko, keď vidíme útlak jedného národa druhým.  Prorocké
       slová tejto kapitoly  pripomínajú  Stvoriteľskú  spravodlivosť  aj
       v národných merítkach. Božie dieťa môže spokojne spočinúť v rukách
       svojho Boha, ktorý zvláštnym spôsobom vedie národy  sveta,  udiera
       prútom svoj ľud, ale potom aj láme nespravodlivé prúty národov. 


                              Satan, Babylon sveta


                                Izaiáš 14,3-23.

          V tomto odseku je potrebné rozumieť Babylonu, ako obrazu sveta,
       prevrátenosti a ukrutnosti. Vládca tohoto sveta je Satan,  Diabol,
       nazývaný v tejto kapitole ako kráľ Babylona,.
          Keď príde Pán v moci a sláve, Jeho deti si odpočinú od všetkých
       utrpení. Tento deň (3) bude aj dňom zamyslenia na  vládcom  tohoto
       sveta - už nikdy nebude zvádzať národy (4-6).
          Po druhom  príchode  Pána  Ježiša  má  byť  zákonitosť  hriechu
       spútaná. Nastane milénium s Kristom na  zemi  (7-8).  Dejiny  zeme
       však nekončia tisícročným kráľovstvom. Na  jeho  konci  má  nastať
       druhé vzkriesenie. Pri prvom vzkriesení sa navrátia na zem  všetky
       Božie deti. Pri druhom vzkriesení peklo  vydá  svojich  mŕtvych  -
       budú vzkriesený všetci ostatní bezbožníci,  aby  boli  spravodlivo
       súdení (9). Krátko pred Božím súdom títo ľudia ešte budú dúfať  na
       veľkého kráľa Babylona - na  Satana,  ktorý  im  už  ale  nepomôže
       (10-20).
          Človek je bytosť, ktorá sa dá svojim spôsobom "tvarovať". Preto
       sa kladie taký veľký dôraz na výchovu. Vychovávanie detí je  niečo
       veľmi zodpovedné a má to hlboký zmysel. Vychovávať je možné ale aj
       ku zlému. Svojim zlým jednaním vychovávajú ľudia iných, aby činili
       podobne.  Napriek  tomu  však  ostáva  človek  slobodný,  môže  si
       vyberať, či chce alebo nechce robiť podobne, ako sa  robí  v  jeho
       okolí.  Dospelý  človek  si  vyberá  prostredie,  v  ktorom   žije
       a v ktorom sa cíti  dobre.  Preto  sa  hriešne  jednanie  šíri  aj
       odovzdávaním príkladov,  výchovou,  ktorá  poukazuje  na  duchovné
       otcovstvo hriechu, zároveň ale človek nestráca slobodu, a preto sú
       vinní aj duchovní synovia hriechu  (21).  Tieto  slová  sú  vážnym
       varovaním, pred nesprávnym výberom priateľov, prostredia... Všetok
       hriech bude pri poslednom Súde odsúdený, nakoniec Pán učiní všetko
       nové - Nebesia i Zem. To je to druhé stvorenie,  ktoré  má  prísť.
       V tomto novom svete sa ľudia nebudú ženiť ani  vydávať,  ale  budú
       žiť v nových pomeroch, ako anjeli v Nebi. 
                                                                          35



                             Bazilišek z diery hada


                                Izaiáš 14,24-32.

          Židovský národ často trpel pod útlakom ľudu Filištíncov,  ktorí
       hraničia s Izraelom, ich krajina  leží  na  pobreží  Stredozemného
       mora. Assýrska nadvláda skrúšila  aj  tento  ľud.  Stvoriteľ  však
       poukazuje ešte na jedno skrúšenie Filištíncov,  z  ktorého  sa  už
       tento  národ  nespamätá.  Z   koreňa   Assýrskeho   "hada"   vyjde
       "Bazilišek" (29-31). Krátko pred  druhým  príchodom  Mesiáša  kráľ
       severu zničí celú Filištínsku zem. Zdá  sa,  že  sa  týmto  kráľom
       severu myslí svetová veľmoc,  ktorá  vznikne  krátko  pred  druhým
       príchodom Pána Ježiša Krista. Táto veľmoc sa podľa proroka Daniela
       bude nachádzať na sever a východ od štátu  Izrael.  Môže  sa  teda
       jednať o veľmoc viacerých kultúr  -  hlina  a  železo  nôh  obrazu
       z Nabuchodonozorovho sna (Daniel 2). V súčasnosti sa  táto  veľmoc
       formuje pod názvom Šanghajská organizácia spolupráce a  skladá  sa
       zo štátov, ako je Rusko, čína, India, Pakistan... Pán vydá do  jej
       moci Filištínsku zem, ale svojho národa sa  zastane,  takže  každý
       uvidí, že Hospodin pevne založil Sion (32).
          Biblia - Božie Slovo je veľmi zvláštna kniha.  Kedysi  by  mala
       hodnotu celého majetku, dnes  ju  môžeme  niekedy  vídať  vyhodenú
       v smetných košoch. Všetky proroctvá tejto knihy, ktoré  sa  týkali
       minulosti, sú naplnené! Proroctvá o budúcnosti na svoje  naplnenie
       čakajú... 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 14,1-2.

                                                                          36

                                                                          37



                                 Bratranec Moáb
                                    XV,XVI.



                         Moáb, Ammon, Edóm a vrch Seir


                              Modlitebné stíšenie
                                  Izaiáš 15,1.


                                 Izaiáš 15,2-6.

          V 2. Paralipomenon 20. sa opisuje veľmi zvláštna  vojna.  Veľké
       množstvo Moábskeho, Edómskeho a Ammonského vojska  sa  zhromaždilo
       proti Izraelitom. Boží ľud vyhral vojnu bez toho,  aby  čo  i  len
       jediný  muž  zdvihol  svoj  meč.  Hospodin  dal  podvratníkov   do
       útočiaceho vojska a tí napadli jeden druhého, takže neostal  nikto
       schopný boja s Izraelom.
          Keď Stvoriteľ viedol svoj národ do vyvolenej zeme,  zakázal  im
       bojovať proti Moábcom, Ammonom a obyvateľom vrchu Seir  -  Edómcom
       (5. Mojžišova 2.).
          Čitateľ Biblie si môže klásť otázku, prečo Pán  nedovolil,  aby
       jeho  národ  napadol  aj  Moábcov,  keď  títo  neskôr  tak   často
       ohrozovali bezpečie Izraela. Keď Hospodin dopustil na Moába  trest
       za jeho pýchu a  agresiu  voči  svojmu  národu,  zároveň  prikázal
       Izraelitom, aby prijali k sebe tých, ktorí pozostanú  z  Moábskeho
       národa...
          Abrahám mal synovca Lóta,  ktorého  Pán  zachránil  zo  Sodomy.
       Tento Lót mal so svojou dcérou syna Moába. Ten sa stal  prapredkom
       Moábanov. Jeho mladší brat sa stal prapredkom Ammonovcov.
          Abrahámov syn Izák mal Jákoba a Ezaua. Ezau sa stal  prapredkom
       obyvateľov vrchu Seir - Edómcov.
          Pre zasľúbenia, ktoré dal Hospodin Ezauovi a Lótovi,  tiež  pre
       pokrvnú  spriaznenosť,  Pán  nedovolil   svojmu   národu   vyhubiť
       Moábanov, Ammonov a obyvateľov vrchu Seir. Nikdy však nepodporoval
       týchto "prabratrancov" v ich pýche a zastával sa Izraela aj  proti
       nim! Keď Jeho súd nakoniec tvrdo dopadol na Moábsky národ, oslovil
       Izraelitov cez proroka a vyzýval svoj národ, aby milosrdne prijali
       tých, ktorí pozostali. Ani vtedy nezabudol úplne  na  ich  praotca
       Lóta a Ezaua. 


                         Pánov súd a pokrvné vzťahy...


                                 Izaiáš 16,1-4.

          V duchovnom živote človeka sa môže ľahko  dostať  do  konfliktu
       pokrvný vzťah voči bližšej alebo vzdialenejšej rodine zo  záujmami
       Svätého Ducha.  Veriaci  človek  môže  byť  úplne  dezorientovaný,
       prestáva byť jasné, či je správne zastať  sa  rodiny  alebo  iného
       spoluveriaceho. Navyše v cirkvi poväčšine každý tvrdí, že má akúsi
       duchovnú pravdu... Človek má potom ľahko sklon dať zapravdu svojim
       "Moábcom" a uctievať ich bohov.
          V týchto kapitolách môžeme čítať, ako citlivo rieši Svätý  Duch
       problematiku konfliktu pokrvnosti s úprimnou, živou vierou. Svojim
                                                                          38



       deťom prikazuje neútočiť na svojich pokrvných - neodsudzovať  ich,
       nekritizovať...  Práve  v  rodinných   zväzkoch   vedie   Pán   do
       príkladného života, v  ktorom  môžu  potom  pokrvní  blízky  nájsť
       svojho Spasiteľa.
          Na druhej strane vážne napomína svoj ľud, aby pri tejto  službe
       neprijímal svetské zvyklosti a pohanské mravy.
          Ak pokrvní "Moábovia" sami zaútočia na  Božie  dieťa  -  kedysi
       mečom, dnes možno len jazykom, Pán poukazuje, že  je  aj  v  tejto
       oblasti spravodlivým Bohom. Od svojho ľudu v takomto prípade žiada
       oveľa viac citlivosti, má prijať pokoreného "Moába" a  nedokonávať
       Hospodinovu spravodlivosť sám! 


                                 Božie riešenie


                                 Izaiáš 16,5-8.

          Božie Slovo nenadŕža nikomu,  teda  ani  členom  rodiny.  Božia
       láska chce byť  voči  pokrvným  blízkym  citlivejšia,  ale  nechce
       opúšťať pritom spravodlivosť a pravdivosť. Keby  Hospodin  opustil
       pravdu alebo spravodlivosť,  zaprel  by  samého  seba.  Keď  chcel
       Stvoriteľ spasiť tento svet, obetoval svojho Syna a  neušetril  Ho
       od utrpenia!
          Hospodin  niekedy  posiela  do  ľudského  života  "Moábcov"   -
       pokrvných, ktorí  majú  vyskúšať  vieru  Božieho  dieťaťa.  Niekto
       zotrvá pri svojom Bohu  celým  svojim  srdcom,  iný  príjme  bohov
       svojich  pokrvných,  ďalší  začne  "cudzoložiť"  s  druhými  bohmi
       a zároveň vyznávať Pána Ježiša...
          Ak  Božie  dieťa  v   takejto   skúške   obstojí   a   Hospodin
       v spravodlivosti pokorí "Moábov", tieto dve kapitoly vyzývajú, aby
       Božie dieťa prijalo do svojho srdca pokorených blízkych,  lebo  mu
       ich posiela sám Hospodin! 


                              História zlorečenia


                                Izaiáš 16,9-14.

          Moábsky  národ  často  znepokojoval  vyvolený  Boží  ľud.   Pán
       prorokoval tomuto národu za ich  pýchu  trest  úplného  rozohnania
       a zániku. O niekoľko storočí  neskôr  sa  toto  proroctvo  hrozným
       spôsobom naplnilo.
          Moábsky  národ  si  podmanil  kráľ  Nabuchodonozor   a   neskôr
       Peržania. V druhom storočí p.n.l. boli úplne porazení a rozohnaný.
       Od tejto doby sa o Moábskom národe  ako  takom  už  nepíše.  Úplne
       zanikol pod zlorečením Božieho Slova.
          V  týchto  dvoch  kapitolách  sa  zvláštnym  spôsobom   strieda
       zlorečenie a ľútosť nad dôsledkami zlorečenia. Na prvý  pohľad  by
       sa  to  mohlo  zdať  nelogické.  Ak  si  ale  Božiu  spravodlivosť
       premietneme do vlastných rodín, možno budeme musieť  skonštatovať,
       že ten alebo onen blízky kráča  cestou  sveta  do  zatratenia.  Na
       jednej strane túto skutočnosť musíme pravdivo vyjadriť, na  druhej
       strane budeme zároveň prežívať ľútosť nad človekom, ktorý  je  nám
       veľmi blízky a drahý... 

                               Modlitby na záver
                                                                          39



                                 Izaiáš 15,7-9.

                                                                          40
                                                                          41



                               Sláva Božích detí
                                  XVII,XVIII.



                                     Sláva


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 17,1-3.


                                 Izaiáš 17,4-6.

          O Damašku a pokolení Efraima sa z  historického  hľadiska  píše
       viac v kapitole "Imanuel" (Izaiáš  7,8.)  Pán  sa  ale  vo  svojom
       proroctve vracia k okolnostiam, v ktorých bola  táto  starozákonná
       kniha písaná. Poukazuje na rozdelenie svojho ľudu - Efraim - a  na
       jeho spolčovanie sa s pohanskými národmi -  Damašek.  Pripodobňuje
       moc Sýrskej ríše k  sláve  svojho  ľudu,  ktorej  predpovedal,  že
       zanikne pre odvrátenie Izraela.
          Obraz kresťanskej viery, ktorý vždy spája požehnanie so  slávou
       - prosperitou je úplne prevrátený. Sláva Božích detí nespočíva  vo
       svetskom vplyve,  množstve  majetku  alebo  vo  výbornom  fyzickom
       zdraví! Preto ak niekto príjme Pána Ježiša do svojho srdca, nemusí
       prežiť zázračné zmeny, vedúce k akejsi pochybnej sláve. Vo  chvíli
       keď niekto začne pociťovať potrebu Božej pomoci vo svojom  živote,
       keď vidí svoje jednanie v mnohom  nedostatočné  a  nepekné  a  keď
       v tomto svojom nenaplnení príde za Pánom Ježišom Kristom,  zoberie
       jeho život do rúk sám Stvoriteľ.
          Božie  vedenie  potom  spôsobí,  že  človek  už  nebude  vydaný
       náhodilostiam, okolnostiam, ale začne žiť zmysluplne, pod  vedením
       Svätého Ducha. Pán začne svojmu dieťaťu odhaľovať  mnoho  hlbokých
       právd o živote, ktoré sa stanú  akýmsi  svetlom  pri  rozhodovaní.
       Začne oslovovať srdcia  druhých  ľudí  a  priaznivo  ich  nakláňať
       k svojim vyvoleným. Realisticky uchopí okolnosti  ľudského  života
       a začne ich viesť tak, aby človek nebol vydaný do situácie,  ktorá
       by ho preťažila a ktorú by nemohol zvládnuť. Popri  tomto  všetkom
       odhalí svojmu dieťaťu, že On nie je len akýmsi  vyznaním,  ale  je
       živou bytosťou s ktorou  sa  dá  komunikovať  na  modlitbách,  pri
       čítaní Biblie a rozhovoroch s druhými ľuďmi.
          Pri znovuzrodení  nemusí  nastať  v  ľudskom  živote  prevratná
       zmena, ale vždy vznikne nový osobný vzťah dvoch bytostí -  človeka
       a jeho Stvoriteľa. Z tohoto vzťahu potom vyplynú  nové  skúsenosti
       svedčiace  o  pravdivosti  Božieho   Slova   a   skutočnej   Božej
       prítomnosti. S Hospodinom  už  ľudský  život  nestroskotá!  Človek
       začne rásť vo svojom charaktere a  začne  byť  aj  schopný  pomôcť
       druhým. Takáto "cesta" do Božieho kráľovstva znamená  pre  niekoho
       skôr chudobu, pre iného dostatok, pre  ďalšieho  potupu  vo  svete
       a môže znamenať aj úspech podľa svetských merítok.  Spasenie  Pána
       Ježiša má byť zvestované všetkým sociálnym  skupinám  a  preto  sú
       Božie povolania rôzne. V čom teda spočíva sláva Božieho detinstva?
          Svet si všimne, že sa niekto pohybuje v akomsi zvláštnom svetle
       poznania, ktoré mu dáva nadhľad. Bez ohľadu na to, v akej sociálne
       skupine sa Božie dieťa  nachádza,  je  svetlom  pre  svoje  okolie
       a podnetom na mnohé otázky. Neveriaci si všimne hneď ochotu pomôcť
       a neponížiť, schopnosť empatie. Slávou Božieho  dieťaťa  sa  stane
       jeho "vôňa" - stane sa  príťažlivým  pre  svet.  Slávou  je  pokoj
                                                                          42



       v nádeji  zo  spasenia  a  pokoj  aj  v  najhorších  časoch  vojen
       a prenasledovania. Slávou  je  schopnosť  dobrej  rady  odovzdanej
       v pokore a ochota pomôcť. ... Všetky tieto vlastnosti svet potichu
       obdivuje a potrebuje ich v najrôznejších sociálnych skupinách,  na
       najrôznejších úrovniach ľudského poznania.
          Izrael takúto slávu mal, ale ju neskôr úplne stratil.
          Ako dnes Božie deti strácajú svoju slávu?  Podobne  ako  Izrael
       kedysi,  aj  dnes  veriaci  ľudia  ostávajú  nábožnými  a   ústami
       vyznávajú svojho Spasiteľa. Ich láska ale hľadá aj  trochu  úžitku
       pre seba. Ich pomoc hľadá pochvalu. Ich  rady  strácajú  pokorného
       ducha. Zvestovanie Evanjelia Pána Ježiša sebou  nesie  povyšovanie
       sa. Rozpravy o viere a živote sa niekedy podobajú hádkam,  láskavé
       ruky pästiam, a Božia vôľa svojvôli človeka. Tak veriaci vyznávajú
       Krista,  pomáhajú,  radia,  vykladajú  Slovo   bez   Božej   slávy
       a požehnania. 


                     Požehnanie zostatkov duchovného života


                                 Izaiáš 17,7-9.

          V dejinách nachádzame obdobie Božej slávy Izraela,  sprevádzané
       mnohými požehnaniami. Táto sláva zanikla a dnes je židovský  národ
       odsudzovaný a kritizovaný celým svetom. Božie zasľúbenie však trvá
       i naďalej a rozpráva o tom, že krátko pred druhým  príchodom  Pána
       Ježiša sa Božia sláva k židovskému národu navráti. Vyvolený ľud si
       opäť  začne  ctiť  svojho  Boha  nielen  jazykom  ale  aj   srdcom
       a skutkom.
          V období poníženia Izraela  je  zvestované  Evanjelium  všetkým
       národom. Vznikol nový pojem - Cirkev  Božích  detí.  Táto  prináša
       Božiu slávu na spasenie všetkým národom. Kedysi existoval obrovský
       rozmach šírenia Evanjelia, ľudia prijímali túto zvesť  a  radovali
       sa spaseniu. Vtedy kresťanstvo "voňalo" Božou slávou. Podobne  ako
       Izrael predtým, aj národy  sveta  sa  odvrátili  od  svojho  Boha.
       Ostala nábožnosť, kresťanstvo, ale živá viera nesúca  Božiu  slávu
       pominula.
          Pred druhým príchodom Pána  Ježiša  sa  nezobudí  len  židovský
       národ, ale aj mnohí veriaci zo všetkých  ostatných  národov.  Títo
       ľudia sa vrúcne primknú k  svojmu  Bohu,  aby  mu  boli  na  slávu
       a chválu. 


                               Prečo len paberky?


                                Izaiáš 17,10-11.

          Na  jednej  strane  môžeme  rozumieť  predčítanému  textu   ako
       zasľúbeniu, že pred druhým príchodom Pána  Ježiša  príde  duchovné
       obživenie.  Zostatky,  paberky  z  celého  množstva  veriacich  sa
       navrátia k svojmu Bohu.
          Na druhej strane  sú  tieto  slová  veľkým  zlorečením  väčšine
       veriacich Židov i  nežidov.  Hospodin  nikdy  nespasí  hriech  bez
       pokánia! Neprepáči utajované ľudské skutky plné špiny  a  zápachu,
       konané so  zbožným  výrazom  na  tvári  a  s  množstvom  nábožných
       poloprávd.
          "Lebo si zabudla dcéra Izraelova na Boha svojho spasenia..."  -
                                                                          43



       Človek sa často utešuje množstvom nábožnosti a  prácou  v  cirkvi.
       Študuje  Bibliu,  hľadá  jej  teologický  kontext,   vzdeláva   sa
       v  managemente,  poriada  akcie  a  Svätého  Ducha  pritom   vôbec
       nepotrebuje. Nábožný človek je pri svojich akciách ochotný svätého
       Ducha tolerovať, keď mlčí, ak sa však  ozve  znenávidí  ľudí,  cez
       ktorých rozprával. Hospodin  má  okolnosti  všetkých  katolíckych,
       evanjelických  a  evanjelikálnych  cirkví,   ktoré   sa   nazývajú
       kresťanstvom, pred sebou ako na dlani! Ich vierolomnosť  a  vzbura
       kričí do neba! Keďže Hospodin nikdy  nezaprie  samého  seba  a  so
       svojou láskou ostane navždy aj spravodlivý a pravdivý,  spasí  len
       paberky, ostatky Izraela a mnohých národov.
          Takýto výklad by mohol možno niekoho viesť  k  tomu,  že  začne
       odvrhovať  cirkevné   spoločenstvá.   Každý   veriaci   ich   však
       spoluvytvára  svojim  postojom,  svojim  mlčaním  i   rozprávaním,
       svojimi skutkami i poznaním Hospodina... Všetci sme vinní za tento
       stav, lebo sme si viac zamilovali lenivý  pokoj,  pred  križovaním
       svojho "ja" na cirkevnej i svetskej pôde. Môžeme si  klásť  osobné
       otázky:
          Mám rád svoju kožu na trhu?  Dokážem  ju  obetovať  pre  Ježiša
       Krista?
          Mám Božiu slávu s prítomnosťou Svätého Ducha?
          Milujem Krista len keď mlčí alebo Ho milujem  aj  keď  rozpráva
       Slová proti môjmu hriechu?
          Ak človek sám zlyháva, nemá právo kritizovať cirkev, lebo  robí
       to isté! Ak sa apoštol Pavel dokázal dávať za príklad živej viery,
       nerobil to z pýchy a ani nebol lepším, než ktorékoľvek Božie dieťa
       dnes! Keď vykladal Písmo, rozprával o všetkých nájdených  zmysloch
       v ňom a nič nevynechal, ani to nepríjemné - to je možné  robiť  aj
       dnes! Rozprával o svojich hriechoch konkrétne a  považoval  sa  za
       najmenšieho - aj to je možné aj dnes! Keď zhrešil, nachádzal  vždy
       pokánie, čo sa opäť dá aj dnes! ...
          Sme schopní byť duchovným príkladom? - Takéto  jednanie  by  od
       nás vyžadovalo nielen akúsi citovú lásku, ale lásku úzko spätú  so
       spravodlivosťou a pravdivosťou aj vo vzťahu k  sebe  aj  k  druhým
       ľuďom. 


                                 Kúš z Etiópie


                                 Izaiáš 18,1-7.

          Biblická Etiópia leží na juh od Egypta. Etiópania tvorili  časť
       Egyptskej armády, ktorá napadla Izraela, keď sa odvracal od svojho
       Boha  (2.  Paralipomenon  12.).  Samotné  Etiópske   vojsko   tiež
       zaútočilo na  Izraela  aj  v  čase,  keď  sa  pridŕžal  Stvoriteľa
       (2.  Paralipomenon  14.).  Napriek  veľkej  početnej  presile   sa
       Hospodin zastal svojho národa a požehnal víťazstvo nad nimi.
          Etióp bol staroveký nepriateľ Božieho národa.  Tento  nepriateľ
       bol výnimočne silný a svojim zjavom naháňal hrôzu. Toto  proroctvo
       má veľmi povzbudiť Boží ľud, a to i v čase, keď by Etiópske vlajky
       ich vojska viali na dohľad od judských opevnení.
          Keď Pán požehná paberky Izraela, krátko pred  druhým  príchodom
       Pána Ježiša, Etióp donesie dar Hospodinovi na vyjadrenie oddanosti
       a pokorenia sa pred Ním.
          Niet takej prekážky pre Božie dieťa, ktorá by bola Stvoriteľovi
       nezvládnuteľná. Jedinou otázkou ostáva, či Hospodin v našom živote
       chce činiť svoje zázraky a ak  nechce,  potom  prečo  nechce?  Sme
                                                                          44



       v rukách Stvoriteľa, ktorý  pokoruje  národy  a  nie  je  prislabý
       riešiť okolnosti nášho osobného života! 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 17,12-14.

                                                                          45



                          Dúfanie vo svetské praktiky
                                    XIX,XX.



                                     Egypt


                              Modlitebné stíšenie
                                  Izaiáš 19,1.


                                 Izaiáš 19,2-6.

          Veľká Egyptská ríša zaznamenávala najväčší rozmach  dávno  pred
       povolaním proroka Izaiáša. Zlatý  vek  Egypta  patril  do  druhého
       tisícročia p.n.l.  do  obdobia  4.  dynastie  vládcov.  Od  tohoto
       obdobia, keď mal faraón absolútnu moc v plnom rozsahu, Egypt začal
       pomaly upadať.
          Medzi faraónov Egypta patrili vládcovia  viacerých  národností.
       Obdobie 15. a 16. dynastie bolo zvláštne tým, že v Egypte panovala
       skupina vládcov s faraónom, ktorí boli semitského pôvodu. V  tomto
       období bol do Egypta predaný aj Jozef.
          Neskôr zaznamenával Egypt ďalší  úpadok  a  vnútorné  politické
       rozdelenie, počas ktorého vystúpil prorok Izaiáš a ktoré sa neskôr
       ešte prehĺbilo.
          Jedinou riekou, ktorá donáša do Egyptskej zeme  vlahu  je  Níl.
       Z tejto rieky bolo postavených mnoho zavodňovacích kanálov,  ktoré
       zúrodnili pôdu aj vo väčších vzdialenostiach od  Nílu.  Každoročné
       záplavy donášali nové nánosy hliny a spôsobovali, že  zavodňovacie
       kanály  vyžadovali  pravidelnú  údržbu,  aby  mohli  plniť   svoju
       funkciu.
          Tieto  okolnosti  sú  zahrnuté  v  predčítanom  zlorečení.  Pán
       dopustil na Egypt  politické  rozdelenie  a  občianske  vojny,  na
       základe  ktorých  sa  táto  krajina   nedokázala   ubrániť   vpádu
       Assýrskych vojsk. Zlá politická situácia spôsobila, že  krachovala
       aj ekonomika, údržba zavodňovacích kanálov,  čo  spôsobovalo  hlad
       a úpadok roľníctva.
          Výraz Egypt v Biblii neoznačuje len konkrétnu krajinu. Stáva sa
       tiež symbolom sveta alebo  svetáckeho  konania,  v  ktorom  človek
       hľadí predovšetkým  na  seba  a  svoje  záujmy.  Takýmto  postojom
       spôsobuje rozdelenie jedných proti druhým,  boje  za  vyšší  honor
       alebo väčší majetok... Modla "ja" a  "moje  záujmy"  je  najlepším
       vyjadrením toho, čo vládne svetom -  Egyptom  a  čo  sa  v  Cirkvi
       Božích detí  nemôže  vyskytovať.  Niekto  by  možno  namietol,  že
       egoizmus je aj v srdciach úprimných veriacich a nič sa proti  tomu
       nedá robiť. Takýto pohľad  je  však  len  lacnou  polopravdou.  Ak
       niekto príjme do svojho srdca Svätého Ducha, možno sa  sem  -  tam
       v jeho srdci prejaví aj modla "ja",  ale  nevydrží  sa  prejavovať
       dlho. Božie dieťa zlyháva, ale padá pritom  na  kolená  v  pokání!
       Niekedy nezvláda situáciu,  keď  sa  ale  modlieva  za  odpustenie
       svojich nedostatkov, Hospodin je dosť silný na  to,  aby  nakoniec
       v ľudskom srdci  zvíťazil.  Znamená  to,  že  je  človek  nakoniec
       schopný dať do poriadku veci, ktoré svojim  hriechom  pokazil.  Ak
       niekto zotrváva v hriešnych postojoch a jeho stav srdca sa  pritom
       nemení, je veľmi aktuálna otázka, či ešte  žije  pre  Pána  Ježiša
       Krista alebo či  žije  pre  svet,  pre  Egypt,  ktorému  Stvoriteľ
       zlorečil a odsúdil ho na vydanie do moci tvrdých a zlých pánov. 
                                                                          46



                                Moderný Egypťan


                                Izaiáš 19,7-10.

          Obraz Egypta je veľmi aktuálny pre každú dobu! Modla "ja a moje
       záujmy"  bola  človeku  vždy  veľmi  drahá.  Pre  túto  modlu   aj
       kresťanstvo stráca svoju slaň a prestáva  byť  svetlom  pre  svet.
       Veriaci milujú, ale hlavne seba. Pomáhajú  druhým,  ale  poväčšine
       len vtedy, keď z toho niečo majú. Sú ohľaduplní, ale hlavne k sebe
       a svojim blízkym. Vedia hlboko precítiť príkorie,  ale  len  také,
       ktoré sami prežívajú.
          Egypt   môže   byť   obrazom   mnohých   náboženských   aktivít
       katolíckych, evanjelických  a  evanjelikálnych  cirkví,  ktoré  sú
       poznamenané modlou "ja".
          Pán prorokoval Egyptu mnoho zlého. Jeho proroctvo sa nenaplnilo
       ihneď. Prišlo však neodvratne  a  zachvátilo  celú  Egyptskú  zem.
       Koniec predčítaného textu poukazuje na  to,  že  Božie  zlorečenie
       dopadlo obzvlášť zle  na  tých,  ktorý  žili  z  moci  Egypta  ako
       robotníci za mzdu. Dnes máme  vo  svete  rôzne  inštitúcie,  ktoré
       zamestnávajú  svojich  pracovníkov  za  plat.  Ak  sme  zamestnaní
       v niektorej z nich, je veľmi zaujímavá otázka:
          Pre koho pracujem? Nenúti ma  môj  zamestnávateľ  hrešiť  proti
       môjmu Bohu?
          Keď sa veriaci človek zamestná  v  cirkevnej  inštitúcii,  musí
       nutne riešiť nové okolnosti svojho života:
          Poslúchnuť vo všetkom svojho chlebodarcu  alebo  mať  Hospodina
       naozaj ako zvrchovaného  vládcu?  Uctievať  cirkev  alebo  Krista?
       Privádzať ľudí do inštitúcie alebo ku Kristovi  do  Cirkvi  Božích
       detí? ...
          Egypt chce zamestnať svojich pracovníkov. Božie dieťa je nútené
       ujasniť si, či chce byť závislé na svojom  zamestnávateľovi  alebo
       na svojom Stvoriteľovi. Závislosť  na  komkoľvek  alebo  čomkoľvek
       inom, než je Hospodin, vrhá  veriaceho  kresťana,  či  ateistu  do
       zlorečenstva Božieho Slova proti Egyptu. 


                                Radcovia svetáci


                                Izaiáš 19,11-15.

          Ak niekto napomáha radou upevňovať modlu  "ja"  a  drží  stranu
       ľuďom, ktorí takúto  modlu  vo  svojom  živote  vyznávajú,  takýto
       človek hreší proti Stvoriteľovi.
          Na  udržanie  svetských  záujmov  človek  používa  svoj  vplyv,
       polopravdy, klamstvá alebo aj vo vhodnom  čase,  vhodným  spôsobom
       použité  pravdy...  Takýto  cieľavedomý  postup  vyžaduje  niekedy
       premýšľanie, inokedy prácu alebo vzdelávanie...
          Keď veriaci človek pracuje  a  svojou  prácou  podporuje  modly
       Egypta, môže aj veľa študovať,  aj  pracovať  do  vysilenia,  jeho
       námaha bude nepožehnaná a  zlorečená.  V  takomto  prípade  je  aj
       bystrá úvaha alebo tvrdá práca, tiež aj  vzdelávanie  alebo  tichá
       spoluúčasť, len tou najobyčajnejšou bezbožnosťou.
          "Dielo, ktoré učiní hlava" -  je  premýšľanie.  Výraz  "chvost"
       vyjadruje podriadenosť hlave - premyslenú prácu. "Vetva" poukazuje
       na vzdelávanie, lebo rastie z kmeňa. "Siť, trstina" bola stavebným
       materiálom na loďky, ktoré unášala voda -  môže  vyjadrovať  tichú
                                                                          47



       spoluúčasť s konaním druhých. 


                         Pred príchodom Pána Ježiša...


                                Izaiáš 19,16-22.

          Keď  Hospodin  požehná   Izraelskému   národu   víťazstvo   nad
       pohanskými útočníkmi, krátko pred svojim druhým príchodom  v  moci
       a sláve, v Egypte vznikne niekoľko miest,  kde  si  budú  uctievať
       Stvoriteľa. Číslovka "5" v Starom Zákone niekedy  nadobúda  zmysel
       ako "zo päť, zopár, niekoľko". Úprimní veriaci, ktorí príjmu  Pána
       Ježiša, budú v  Egypte  prenasledovaní,  ale  od  svojho  Boha  sa
       neodvrátia.
          V tomto období Pán zošle na Egypt rany, na základe  ktorých  sa
       Egyptský národ obráti k jedinému  Bohu  -  k  Hospodinovi.  Príjmu
       Spasiteľa a budú uzdravení. Budú Bohu sľubovať a sľuby plniť.
          Plním svoje sľuby?
          Ktoré sľuby Pán požehná a ktoré nie?
          V Novom Zákone Pán poukazuje na to, aby jeho deti  neprisahali.
       Ich slová majú znamenať - áno, áno a nie ,nie. Keď človek  sľubuje
       v  pokore,  že  potrebuje  pri  svojej  práci  a  napĺňaní  sľubov
       Spasiteľa, sľubuje s  požehnaním.  Božie  dieťa  má  sľubovať  len
       vtedy, keď chce a môže sľub naplniť a obstojí vo svojich  sľuboch,
       keď na svojich cestách hľadá svojho Boha. 


                    Egypt a Assýria v Tisícročnom kráľovstve


                                Izaiáš 19,23-25.

          Po druhom príchode Pána Ježiša  nastane  milénium  bez  hriechu
       a utrpenia. Pán vo svojom  Slove  poukazuje  na  to,  že  do  Jeho
       kráľovstva prídu ľudia  z  mnohých  národov.  Preto  tam  budú  aj
       niektorí  z  tých,  ktorých  používal  ako  prút  na  vychovávanie
       a vzdelávanie svojho ľudu. Keďže už ale nebude hriechu, budú spolu
       nažívať Izraelita, Assýran i Egypťan v pokoji a požehnaní. 


                               Aktuálne proroctvo


                                 Izaiáš 20,1-5.

          Zamysleli sme  sa  nad  pojmom  a  krajinou  "Egypt".  Niektoré
       z týchto proroctiev sa už naplnili, iné  na  svoje  naplnenie  len
       čakajú. Čas Božieho príchodu je však veľmi blízko, letorast  dejín
       je mäkký.
          Egypťan sa spoliehal v dejinách na kdekoho. Jeho spojencom  bol
       aj Kúš - Etiópan, však Boha Stvoriteľa si za spojenca nežiadal.
          Keď človek v dnešnej dobe uctieva modly  ako  Egypťania  kedysi
       a jeho "ja" je mu pridrahé, keď sa  spolieha  na  mnoho  okolností
       a ľudí alebo majetku  a  vplyvu,  prináležia  mu  aktuálne  všetky
       zlorečenia tohoto proroctva.
          Izaiáš chodil tri roky nahý a bosý na  znamenie  toho,  že  Pán
       jednak čaká, aby sa jeho deti  k  Nemu  v  pokání  navrátili,  ale
                                                                          48



       zároveň  je  to  znamením,  že  On  neopustí  svoju  spravodlivosť
       a pravdivosť ak neučinia pokánia! 

                               Modlitby na záver
                                  Izaiáš 20,6.

                                                                          49



                                     Hriech
                                   XXI,XXII.



                             Proroctvo pre Babylon


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 21,10.


                                 Izaiáš 21,1-9.

          V tomto odseku  Božieho  Slova  pojem  Babylon  znamená  nielen
       konkrétne mesto plné  prevráteností,  ale  aj  symbol  akéhokoľvek
       hriechu. Niekto si možno  hriech  predstavuje  tak,  že  v  jednej
       chvíli urobí dobrý človek niečo zlé a od tohoto okamihu  sa  stane
       hriešnym. Biblia pohliada na hriech úplne iným spôsobom. Poukazuje
       na to, že  sa  človek  už  narodí  pod  vplyvom  zákonitostí  zla.
       Z tohoto dôvodu niekedy prežíva zo seba  rozčarovania,  že  by  aj
       chcel robiť dobre, ale nedokáže  tento  svoj  zámer  aj  prakticky
       uskutočniť. Väčšina ľudí si tento fenomén  všimne  a  zhodnotí  ho
       v sebe tak, že robiť niečo  nečestné  alebo  zlé  je  pre  človeka
       prirodzené a preto sa tejto prirodzenosti netreba brániť.
          Keď  prišiel  Pán  Ježiš  Kristus  na  túto  zem,  aby  sa  dal
       ukrižovať, chcel týmto skutkom jednak zaplatiť  za  hriechy  ľudí,
       aby naplnil spravodlivosť, jednak chcel  upútať  pozornosť  celého
       sveta na Seba, aby každý, kto v Neho uverí mal možnosť navrátiť sa
       k svojmu Bohu. Človek sa nezmieri so Stvoriteľom pomocou  skutkov,
       ale pomocou vyznania, že mu takýto porušený život nestačí a že  sa
       v ňom cíti zle. Takýmto vyznaním si človek o sebe pripúšťa  pravdu
       a zároveň prosí Krista o pomoc z tejto nepríjemnej situácie.
          Kto teda zotrváva v hriechu i naďalej?
          Mnohí ľudia si privykli robiť zle a okolnosti fenoménu  hriechu
       v živote im nevadia.  Iní  zase  nečestné  jednanie  potrebujú  na
       dosahovanie  svojich  zámerov,  ktoré  povýšili   nad   Hospodina.
       Nepoznanie môže byť tiež prostriedkom, ako si  ospravedlniť  niečo
       zlé. Človek cieľavedome nechce premýšľať o niektorých okolnostiach
       života, lebo  tuší,  že  by  s  nimi  nemohol  s  čistým  svedomím
       súhlasiť. Hriech takto bráni  človeku  poznávať  a  nepoznanie  sa
       dostáva do úplne inej kvality - prestáva byť  omylom  a  stáva  sa
       prostriedkom. ...
          Ľudský hriech nadobúda mnoho prejavov, mnoho tvárí a  spôsobuje
       mnoho utrpenia. Tieto dve kapitoly proroka Izaiáša otvárajú  akýsi
       pohľad na ľudskú prevrátenosť, na jej priebeh a dôsledky.
          Zákon hriechu sa vo svete prejavuje ako víchrica, je  to  niečo
       neovládateľné a ničivé. Prichádzajú vojny a  s  nimi  ďalšie.  Ten
       najlepší pozorovateľ nenájde v dejinách zeme obdobie, kedy  by  sa
       nebojovalo a nevraždilo. Nad týmto chaosom prejavov zla ale  stojí
       zvrchovaný Hospodin! Stvoriteľ má  vo  svojich  rukách  aj  takýto
       chaos, v ktorom sa deje len to, čo On sám dopúšťa. Ak sa Ho niekto
       pridŕža, nachádza pre takéhoto človeka  cestu,  ktorá  síce  vedie
       chaosom prejavov hriechu sveta, ale ktorá je pre  neho  dobrá,  na
       ktorej mu hriech a jeho prejavy nemôžu vážne  ublížiť.  Ak  niekto
       príjme spasenie Pána Ježiša, nikto ho viac nevytrhne z Božej moci,
       iba ak by ten sám človek chcel.
          Hriešne počínanie však Stvoriteľ nestráži. Dopúšťa na  jednanie
                                                                          50



       takýchto ľudí iný prejav hriechu od druhých ľudí, takže sa  človek
       snaží  niečo  vybudovať,  klamať,  používa  útlak  na  dosahovanie
       svojich cieľov, ale nakoniec to všetko padne  pod  útokom  niečoho
       zlého z inej strany. Takýto koniec malo aj  mesto  Babylon.  Pojmy
       "Élam a Médsko" vyjadrujú moc Perzskej ríše. Táto nakoniec  naozaj
       porazila Babylon, takže sa  opäť  naplnili  prorocké  slová  tejto
       knihy.  Takýto  koniec  bude  mať  každý  hriech,   každá   ľudská
       prevrátenosť - príde zhubca plný  zloby  a  pokorí  zlobu  hriechu
       v chaose zla, ktorý vládne na tejto zemi. 


                                  Čas návratu


                                Izaiáš 21,11-12.

          Výraz "Dúma" znamená oblasť vrchu Seir alebo názov pre  Edómsky
       národ, ktorí v  oblasti  Seir  býval.  Pán  dal  pekné  zasľúbenie
       obyvateľom tohoto miesta, toto zasľúbenie  ich  ale  nevytrhlo  zo
       zákonitostí chaosu zla (viď kapitolu "Bratranec Moáb").
          Veriaci človek niekedy  dostane  od  Hospodina  zasľúbenie,  na
       základe ktorého  očakáva  samé  požehnania,  zdar...  Božie  Slovo
       poukazuje na skutočnosť,  že  žiadne  Božie  zasľúbenie  nevytrhne
       človeka z chaosu prejavov hriechu na tejto zemi.  Božie  dieťa  je
       síce v Božích rukách,  ale  okolo  neho  je  mnoho  zloby,  bojov,
       osobných bitiek, podvodov, klamstiev... Zasľúbenia  nemenia  svet,
       ale menia veriaceho človeka, pričom ho vkladajú do Božej ochrany.
          V našom okolí možno svitá, ale opäť príde noc! Možno je v tejto
       chvíli ľahšie žiť, ale opäť príde doba ťažká. Zasľúbenia  nezmenia
       dobu. V akejkoľvek dobe vedú veriaceho človeka cestou  požehnania.
       Ak niekto prežíva rozčarovanie  nad  okolnosťami  a  vedie  ho  to
       k podlomeniu viery, Božie Slovo mu poukazuje  na  to,  že  Kristus
       neprišiel zmeniť svet ale prišiel zo sveta zachrániť  tých,  ktorí
       o to stoja. 


                              Kédar a malé národy


                                Izaiáš 21,13-17.

          Kédar  bol  Nomádsky  kmeň  medzi  Palestínou  a  Mezopotámiou.
       Kédarovci boli kočovníci, bývali  v  táboroch.  Svojou  divokosťou
       ohrozovali okolie miesta, kde  sa  práve  zdržiavali.  V  Perzskom
       období kontrolovali cestu medzi Palestínou a Egyptom.
          Hospodin nezabudol vo  svojich  proroctvách  ani  na  tých,  na
       ktorých by možno ľudia zabudli. Stvoriteľ pozná aj  kočovné  kmene
       aj ich zlobu. Proroctvo o Kédarovcoch rozpráva, že  budú  vojensky
       potlačení. Obyvatelia zeme Téma ich prichýlia ako vyhnancov.  Téma
       znamená  neobrobená  zem,  púšť.  Ide  o  miesto  medzi   Damaškom
       a Mekkou. 
          Nad svetovou politikou je možné zamýšľať  sa  tak,  že  nie  je
       dobré vstupovať do veľkých politických blokov. Zákonitosť  hriechu
       v takýchto monštrách má omnoho viac  príležitostí  utláčať.  Božie
       Slovo ale poukazuje, že aj malé štátiky,  kočovné  kmene,  nie  sú
       ničím svätým pred Hospodinom! Malé národy sú často veľmi utláčané,
       ale neznamená to, že sú tým bližšie  k  Bohu  Stvoriteľovi.  Každý
       národ, veľký i malý padá v chaose zla. Odpočinutie môžu nájsť  len
                                                                          51



       ľudia, ktorí úprimne potrebujú spasenie  Pána  Ježiša.  Svätým  je
       jediný "národ" na svete. Týmto  národom  je  Cirkev  Božích  detí.
       Touto cirkvou nie je inštitúcia. Nemožno povedať, kto konkrétne do
       nej patrí! Tento "národ" však spočíva v Božej ruke a je  na  tejto
       zemi chránený od moci hriechu. 


                            Prehĺbenie ľudskej zloby


                                Izaiáš 22,1-14.

          Hriech sa neprejavuje len vo  svete,  ale  prichádza  aj  medzi
       veriacich ľudí. Od Božích detí sa ale žiada, aby voči nemu zaujali
       jednoznačné  odmietavé  stanovisko.  Nemožno  byť  Božím  dieťaťom
       a zároveň využívať trochu zla "na prilepšenie".  Ak  niekto  uvidí
       bezbožnosť a zuteká pred ňou niekam, kde by nemusel riešiť  otázky
       hriechu  konkrétne,  jedná  bez   viery   a   zodpovednosti   pred
       Hospodinom. Do každého spoločenstva príde aj zlé, keby ale  všetci
       potom zutekali do iného, kde sa proti hriechu  musia  stavať  iní,
       spoločenstvo by  sa  rozpadlo.  Pred  hriechom  v  cirkvi  netreba
       utekať, ale je potrebné radikálne ho riešiť.
          Na  Jeruzalem  mnohokrát  zaútočilo  vojsko  nepriateľa.   Jeho
       obrancovia víťazili vtedy, keď vyznávali svojmu Bohu svoju slabosť
       a nedokonalosť a potom ale zostali verní a nasadili za Božie  veci
       celý život.
          Keď židovský národ pyšnel, Pán dopúšťal na neho nepriateľa.
          Do Kíra  presídlil  Assýrsky  kráľ  vyhnancov  z  Damašku  (viď
       kapitolu  "Imanuel").  Obyvateľstvo   Kíra   sa   neskôr   spojilo
       s Elamitskými a zúčastnili sa vpádu do Judska. Bolo to  ešte  pred
       Perzským obdobím Elamskej ríše. Keď tento nájazd Pán  dopustil  na
       Jeruzalem,  očakával  skrúšené  srdcia  a  potrebu  Božej  pomoci,
       pokánie. Namiesto  toho,  obyvatelia  Jeruzalema  budovali  lepšie
       opevnenie, organizovali sa do boja, borili domy, aby mali stavebný
       materiál na hradby... Svojho Boha ale nehľadali.
          Dnes má cirkev mnoho aktivít, ktoré  sa  až  priveľmi  podobajú
       bezbožným aktivitám obyvateľov Jeruzalema. Cirkev  obviňuje  svet,
       prípadne iné denominácie, obviňuje veriacich, ktorí sa chcú  držať
       precízne Božieho Slova, organizuje evanjelizácie pre pohanov,  ale
       sama  pokánie   nepozná.   Predstavitelia   cirkvi,   staršovstvá,
       presbyterstvá, ..., poriadajú množstvo aktivít, ale Svätého  Ducha
       pritom nepotrebujú. Naopak neznášajú Jeho reč, lebo  ich  obviňuje
       a karhá. Ich hriech sa takto môže prehĺbiť až do takej  miery,  že
       títo ľudia už nebudú mať nikdy možnosť učiniť pokánie, lebo im sám
       Hospodin povie svoje "nie". Zotrvajú tak vo  svojej  vierolomnosti
       a falošnom presvedčení až do konca života. 


                                Šebna a Eliakim


                                Izaiáš 22,15-22.

          Ako bol Šebna vysoko postavený úradník v  Jeruzaleme  a  páchal
       neprávosti, tak aj  dnes  pášu  neprávosti  predstavitelia  cirkví
       a nechce  sa  im  zmeniť  svoje  zmýšľanie.  Koniec  predstavených
       v cirkvi, ktorí prijímajú len časť Božieho Slova bude podobný  ako
       koniec úradníka Šebny.
                                                                          52



          Šebna si  dal  vytesať  do  skaly  drahý  hrob.  Oddal  sa  tak
       uctievaniu  svojich  vlastných  telesných  pozostatkov,  čo   bolo
       v rozpore s Božou vôľou.
          Šebna bol zosadený a na jeho miesto  dal  Pán  Eliakima,  ktorý
       verne plnil svoj úrad. Pred Hospodinom sa tak osvedčil, že ho  Pán
       cez Izaiáša použil ako obraz Cirkvi Pána Ježiša Krista. 


                            Poslanie Krista a Cirkvi


                                Izaiáš 22,24-25.

          Všetky národy môžu cez Pána  Ježiša  prijať  spasenie.  Úprimné
       pokánie sa stáva začiatkom nového života pre všetkých ľudí, ktorým
       sa starý život sprotivil.  Prijať  Evanjelium  je  možné  len  bez
       skutkov, keď ale niekto príjme spasenie,  začne  duchovne  rásť  -
       jeho skutky budú stále lepšie.
          Spasenie a Cirkev majú poslanie na  tomto  svete  len  do  času
       druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Ich "klin" bude potom vyťatý,
       už nebude hriechu ani zvestovateľského poslania Cirkvi.  Boží  ľud
       bude najprv s Kristom v bezhriešnom  miléniu  na  zemi,  potom  so
       svojim Stvoriteľom v novej Zemi, ktorú Pán prihotovil pre všetkých
       úprimných veriacich. Táto Zem  bude  novou  realitou,  neporušenou
       hriechom a mnohonásobne plnšou, hmotnejšou, než je tá, ktorú teraz
       poznáme. 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 22,23.

                                                                          53



                          Druhý príchod Ježiša Krista
                                  XXIII,XXIV.



                               Beda ti Betsaido!


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 23,18.


                                Izaiáš 23,1-17.

          Aby bolo možné lepšie rozumieť proroctvu o meste Týr, objasníme
       najskôr niekoľko názvov, ktoré s ním úzko súvisia.
          Taršíš označuje obyvateľstvo a zároveň kraj, ktorý sa  nachádza
       pravdepodobne  v  Hispánii.  Pôvod  tohoto  slova   poukazuje   na
       súvislosť s nerastným bohatstvom,  ktoré  sa  z  Taršíša  do  Týru
       a celej Fenície dovážalo. Nerastné bohatstvo sa z Taršíša dovážalo
       na  lodiach.  Taršíšske  loďstvo  svojim  spôsobom   symbolizovalo
       dostatok, bohatstvo.
          Kittím vyjadruje  oblasť  ostrova  Cyprus  a  jeho  obyvateľov.
       Kittejci sa zaoberali obchodovaním,  ktoré  bolo  z  veľkej  miery
       orientované na Feníciu, obzvlášť  na  mesto  Týr,  ktoré  bolo  vo
       Fenícii veľmi dôležitým prístavom.
          Sidón je mesto vzdialené od Týru  asi  40  km.  Keď  Filištínci
       Sidón vyplienili, mnoho jeho obyvateľov ušlo do Týru. Preto Izaiáš
       označuje Týrus aj ako dcéru Sidónsku.
          Kanaan je oblasť a obyvateľstvo  prevažne  na  Fénickom  území.
       Kanaanci sa zaoberali  prevažne  obchodovaním,  preto  môže  tento
       pojem prenesene znamenať aj obchod, obchodníkov.
          Týrus bol veľmi dôležitý obchodný  prístav  na  území  Fenície.
       Mnohokrát bol napadnutý nepriateľom a často  aj  podľahol.  Žiadny
       agresor ale  nespustošil  Týrus  úplne,  mesto  sa  vždy  zotavilo
       a pokračovalo ďalej v obchodnej činnosti.  Pojmy,  o  ktorých  sme
       čítali, sú s týmto mestom úzko späté, jedná sa o oblasti a národy,
       ktoré  v  Týre  obchodovali  a   zarábali.   Mesto   preto   veľmi
       prosperovalo a bolo plné bohatstva a slávy. Keďže bolo  pre  tento
       prístav význačné, že jeho obyvatelia žili z obchodov, ktoré sa  tu
       uzatvárali, raz podporovali jedných, inokedy druhých, podľa  toho,
       kto mal práve moc, Izaiáš nazýva toto mesto smilnicou národov.  Vo
       svojom proroctve poukazuje na obliehanie Týra  Babyloňanmi,  ktoré
       sa neskôr aj  naplnilo.  Kráľ  Nabuchodonozor  obliehal  Týrus  13
       rokov, až nakoniec tento prístav padol do jeho správy. V proroctve
       je ale zdôraznené, že aj po tomto obliehaní a páde sa  Týrus  opäť
       spamätá, ako už viackrát  predtým.  Bude  sa  ďalej  ponúkať,  ako
       výhodné obchodné stredisko iným národom.
          V Knihe Kazateľ čítame, že  bezbožní  ľudia  sú  akoby  spútaní
       túžbou hromadiť majetok. Sami  z  toho  majú  len  množstvo  práce
       a únavy. Kazateľ 2,26. Ich dielo však Pán používa aj  na  to,  aby
       ním požehnal ľudí, ktorí sa ho úprimne držia s pokorou a  vyznaním
       potreby Jeho spasenia.  Na  túto  skutočnosť  poukazuje  aj  záver
       predčítanej kapitoly Izaiáš 23,18. Možno sa niekto  strachuje  nad
       reálnymi okolnosťami svojho  života,  o  zamestnanie,  dostatok...
       Božie Slovo zdôrazňuje, že ak  niekto  hľadá  Hospodina  na  prvom
       mieste, ostatné mu bude pridané! Pán nie je chudobný,  má  z  čoho
       požehnať! Podstatnou otázkou  ostáva,  či  práve  v  tejto  chvíli
                                                                          54



       a práve mne chce požehnať aj v zmysle majetku a dostatku.
          Pán Ježiš  spomína  Týrus  aj  v  evanjeliách:  Mat.  11,20-24.
       Poukazuje na Týrus ako na hriešne mesto. Dáva ho ale do  kontrastu
       s mestami, v ktorých sa diali Jeho divy. Napriek tomu, že  je  Týr
       hriešnym mestom, oveľa hriešnejší sú tí, ktorí zakúsili Božiu  moc
       vo  svojom  živote,  ktorí  ale  neskôr  začali  opäť  robiť   zle
       a navrátili sa k svojmu starému životu.  V  Betsaide  videli  divy
       Pána Ježiša Krista, nepohlo ich to však k úprimnému pokániu. Svoju
       inteligenciu naďalej používali k sebaospravedlňovaniu a odmietaniu
       Svätého Ducha vo svojom svedomí.
          


                              Posledné dopustenie


                                Izaiáš 24,1-12.

          Stvoriteľ poukazuje v tejto kapitole, že pred druhým  príchodom
       Pána Ježiša nastane  na  zemi  zvláštna  situácia,  ktorú  On  sám
       dopustí. Kňazi budú jednať ako obyčajní ľudia, nebudú sa  od  nich
       líšiť väčším poznaním  a  čistejším  životom!  Kupujúci  budú  ako
       predávajúci, čo by mohlo  čitateľa  popliesť.  -  Veď  ten,  ktorý
       predáva je v istom zmysle väčší, lebo vlastní. Dnes  ale  vlastnia
       mnohí a začína ísť naozaj viac  o  reklamu  -  zákazník  sa  stáva
       najžiadanejším "tovarom". Kedysi páni rozkázali a  ich  služobníci
       robili podľa ich rozkazov. Dnes aj ten  najväčší  busynesman  musí
       rešpektovať verejnú mienku a často sú jeho vedomosti  a  charakter
       ďaleko horšie, než u iných,  nemajetných  ľudí...  Inými  slovami,
       píše sa rok 1999 a proroctvá tejto  kapitoly  sa  práve  napĺňajú.
       Široká verejnosť rozhoduje o  vážnych  otázkach  štátov,  obchodu,
       vojen... Ľuďom to síce dáva dobrý pocit  demokracie,  pričom  však
       ostáva hroznou pravdou, že drvivá väčšina  tých,  ktorí  rozhodujú
       nemajú základné informácie k tomu, aby  mohli  rozhodnúť  správne.
       Mnohým chýba obdarovanie k správnemu rozhodnutiu a v tomto  chaose
       príjme moc ten, komu sa podarí získať si  davy  na  svoju  stranu.
       Božie Slovo poukazuje na to, že dobrý kráľ, je  väčším  požehnaním
       než demokracia.
          Ďalším znakom posledných  dôb  je  vyprázdnenosť,  vyplienenosť
       zeme. Ak zhodnotíme stav nerastného bohatstva, energií,  predstava
       nášho letorastu dejín sa zmení - letorast omäkne a vyženie lístie.
       Oddávna ľudia čakali príchod Pána Ježiša. Dnes je ale isto blízko,
       pre dverami. Rozpráva o tom rozum, logika,  Božie  Slovo,  ale  aj
       ľudské srdcia, ktoré cítia zmenu v ľudských  vzťahoch  a  množstvo
       chaosu, ktorý posledná doba prináša.
          V posledných dobách ešte pred vytrhnutím  Božích  detí  zomdlie
       "vínna šťava". - Dnešná doba  prináša  utrpenia  aj  Božím  deťom.
       Teplota atmosféry narastá každým  rokom  o  pol  až  jeden  stupeň
       Celzia pre skleníkový efekt. Ozónová diera spôsobuje pre zvyšujúce
       sa UV žiarenie rakovinové ochorenia kože.  V  Austrálii  má  tieto
       problémy každý tretí človek! Dnes sa napĺňajú slová tejto kapitoly
       - "budú horieť obyvatelia tejto zeme...". Všetky tieto  dopustenia
       sa majú udiať ešte pred vytrhnutím  Božích  detí  a  ich  dôsledky
       a priebeh môžeme dnes vo svete pozorovať!
          Zem ale očakáva omnoho horšie a ťažšie Božie zastavenie,  ktoré
       sa dnes nedeje, lebo má prísť až po vytrhnutí Božích detí. 


                                                                          55



                             Naplnenia Božích Slov


                                Izaiáš 24,13-16.

          Božia Spravodlivosť, pravdivosť a láska je obrovská. Jeho  súdy
       sa v dejinách všetky naplnili a napĺňajú aj dnes. Pán poukazuje na
       to,  že  spasí  svoj  ľud,  zachová  "paberky",  zostatky   svojho
       vyvoleného národa a dovedie ich spolu  s  mnohými  ďalšími  Božími
       deťmi do nového sveta, ktorý nebude porušený zákonitosťou hriechu.
       Tak ako sa naplnili všetky ostatné proroctvá tejto  knihy,  naplní
       sa aj toto!
          Nech je Bohu Stvoriteľovi sláva a chvála na veky vekov.
          Izaiáš používa slovo ostrov ako protiklad k moru. Teda výraz na
       ostrovoch, znamená na celej zemi. Keď rozpráva  o  mori,  rozpráva
       o Stredozemnom mori, ktoré bolo zemepisne na západ.  Ostrovy,  zem
       bola teda na východ.  Východom  sa  niekedy  rozumelo  aj  príchod
       svetla - svitanie.. Izaiáš teda najrôznejším vyjadrením zdôraznil,
       aby Stvoriteľa oslavovala celá zem, lebo je  veľký  a  Jeho  Slovo
       trvá naveky.
          Každý človek, ktorý odmietne Jeho spasenie  hynie  a  niet  pre
       neho záchrany. 


                                   Kataklizma


                                Izaiáš 24,17-22.

          Pachad, pachat, pach - strach, jama  a  osídlo.  Zakrátko  majú
       prísť hrozné časy, keď sa bude zem "potácať". Katastrofické  zmeny
       majú zachvátiť celú zem, takže nikto nebude môcť uniknúť. Na konci
       tohoto obdobia príde sám Hospodin, Ježiš Kristus v moci  a  sláve.
       Každý bezbožník Izaiáš 24,22. bude zobratý  ako  väzeň  do  žalára
       a  spútaný  s  diablom  na  tisíc  rokov.  V  období  tisícročného
       kráľovstva nebude na zemi hriechu a  Boží  vyvolení  budú  na  nej
       vládnuť s Kristom.
          Diabol i bezbožníci budú po mnohých dňoch opäť  navštívení.  Po
       tisícročnom kráľovstve Hospodin rozviaže diabla i  jeho  ľud,  aby
       boli vydaní na veľkom Božom Súde  do  spravodlivosti  a  navrátili
       celý svoj dlh hriechu v ohnivom jazere utrpenia.
          Na konci dejín nastane druhé stvorenie. Hospodin  učiní  všetko
       nové. Mesiac i slnce sa budú hanbiť - nevyjdú na oblohu, lebo nová
       zem bude ožiarená Božou Stvoriteľskou  slávou,  takže  ich  svetlo
       nebude potrebné. O tejto  zvláštnej  zemi  však  môže  človek  len
       špekulovať. "Oko nevídalo a ucho neslýchalo, čo Hospodin pripravil
       pre tých, ktorí Ho milujú". 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 24,23.


                                                                          56

                                                                          57



                             Sláva Boha Stvoriteľa
                                       a
                                   zasľúbenie
                                   XXV,XXVI.



                               Pevnosť chudobného


                              Modlitebné stíšenie
                                  Izaiáš 25,1.


                                 Izaiáš 25,2-6.

          V Písme sa na viacerých miestach píše  o  veľkej  Božej  láske,
       ktorá sa  v  spravodlivosti  a  pravdivosti  napĺňa  na  úprimných
       veriacich. Predčítaný odsek zdôrazňuje, že  je  Hospodin  tôňou  -
       odpočinkom, pevnosťou - ochranou pre tých,  ktorí  ostríhajú  Jeho
       Slov. Takéto zasľúbenia sú úžasné, lebo  povzbudzujú  Božie  deti,
       aby na modlitbách prinášali svoje starosti, trápenia, únavu... Pán
       chce počuť o problémoch a  starostiach  svojho  ľudu  a  chce  ich
       riešiť svojou mocou v spravodlivosti, pravdivosti a láske.
          Aby bolo zjavné, kto je v takomto prípade  na  modlitbách  pred
       Stvoriteľom  vítaný,  je  potrebné  zamyslieť  sa  nad  pojmami  -
       duchovná  núdznosť  a  duchovná  chudoba.  Hospodin  je  útočišťom
       núdznym a chudobným, na druhej strane modlitby pokrytcov, klamárov
       a bezbožníkov nepočuje. Nadarmo  sa  pomodlí  v  núdzi  "farizej",
       zbytočne bude volať na svojho Boha "zákonník"! Aby sa  na  človeku
       mohlo naplniť zasľúbenie predčítaných Slov,  musí  dôjsť  v  prvom
       rade k zmene v samom ľudskom srdci -  k  hlbokému  pokániu,  ktoré
       vždy sprevádzajú skutky nápravy.
          Duchovnú  chudobu  si  môže  niekto  vysvetliť  ako  nedostatok
       inteligencie.  Pokiaľ  sa  v   Biblii   použije   len   vyjadrenie
       "chudobní", človek má  sklon  predstaviť  si  skupinu  nemajetných
       ľudí.  Ak  Božie  Slovo  rozpráva  o  chudobe,   ktorá   sa   páči
       Stvoriteľovi, rozpráva o nenaplnenej  potrebe  Božej  prítomnosti.
       Chudoba Božieho Ducha vyjadruje jeho nedostatok.
          Sú ľudia, ktorí "vedia žiť", všetko si zabezpečia, zorganizujú,
       nájdu si známosti a sú vo svojom živote naplnení.  Zároveň  sú  aj
       takí ľudia, ktorí majú málo vplyvu a majetku, ale v mysli sú hrdí,
       suverénni, nedokážu možno ani len  prijať  dar,  lebo  by  ich  to
       urážalo. Diogenés, ktorý bol  známy  tým,  že  nahý  a  materiálne
       chudobný trčal v sude, bol pred Hospodinom  duchom  veľmi  bohatým
       filozofom! Nepotreboval ani spasenie, ani pomoc,  svoje  čiastočné
       pravdy už našiel.
          Veľmi bohatý  človek,  podobný  Jobovi,  môže  túžiť  po  Božej
       prítomnosti a vo svojom živote hľadať Božiu vôľu. Niektorých  ľudí
       nenaplní  materiálne  bohatstvo!  Iní   môžu   byť   chudobní   aj
       materiálne, pričom tiež hľadajú svojho Stvoriteľa.
          Biblická chudoba Ducha teda nie je materiálny  stav,  ale  stav
       ľudského srdca - ľudské postoje, záujmy, myslenie a túžby.
          Druhým pojmom je duchovná núdznosť. Nejeden  človek  v  dnešnej
       dobe prežíva núdzu, lebo nemá zamestnanie,  môže  prežívať  núdzu,
       lebo je postihnutý a nemá mu kto pomôcť alebo vo svojom okolí  nie
       je  dostatočne  ocenený  a  tiež  prežíva  núdzu   o   porozumenie
       a  pochopenie.  Takáto  núdznosť   je   vo   svete   veľmi   bežná
                                                                          58



       a s biblickou núdznosťou nemá veľa spoločného. Títo  núdzni  ľudia
       si totiž hľadajú prostriedky, aby naplnili svoje telesné  potreby,
       ale Stvoriteľa pritom nehľadajú.
          Keď sa človek v akejkoľvek núdzi obráti na Hospodina s vedomím,
       že len Boh môže zmeniť jeho situáciu, urobí tým prvý krok k  tomu,
       aby sa jeho núdznosť stala  požehnanou  pred  Hospodinom.  Ak  pri
       tejto potrebe a vyznaní navyše prijme do srdca  celé  Božie  Slovo
       v pokání, stane sa núdznym, ktorého prijme Hospodin a pomôže mu.
          Predčítaný odsek Písma zdôrazňuje dve veci.  Prvou  je,  že  sa
       Stvoriteľ chce zmilovať a pomôcť. Druhá  rozpráva,  že  sa  nechce
       zmilovať nad hocikým.
          Do akej skupiny ľudí patrím ja?
          Stvoriteľ  cez  Pána  Ježiša  Krista  príjme  k  sebe  núdznych
       a  chudobných  zo  všetkých  národov,  toto  Slovo  je  veľkolepým
       zasľúbením pre celý svet. 


                      Zákon pravdy, lásky a spravodlivosti


                                Izaiáš 25,7-12.

          "Prikrývka  rozprestretá  nad  všetkými  národmi"  je   obrazom
       zákonitosti, ktorá  oddávna  platila  a  platí  až  podnes.  Touto
       zákonitosťou  je  Božie  Slovo  rozprávajúce   o   spravodlivosti,
       pravdivosti a láske. Stvoriteľ nemiluje len svojich sympatizantov,
       miluje  všetkých,  lebo  je  spravodlivý.  Jeho  Duch   nezvestuje
       spasenie  pomocou  klamstiev,  Kristus  naozaj  umrel  na   kríži.
       Hospodin neodsúdil celý svet pre svoju spravodlivosť a  pravdivosť
       do zatratenia, ale obetoval samého seba, lebo miloval ľudí.  Božia
       láska sa nedá odtrhnúť od spravodlivosti a pravdivosti, pravdivosť
       sa nedá odtrhnúť od lásky a spravodlivosti a spravodlivosť nemožno
       odlúčiť od lásky a pravdy.
          Ak niekto rozpráva, že miluje, ale  pritom  koná  nespravodlivo
       a nepravdivo, miluje diabolskou láskou, ktorá nakoniec len  zahubí
       - pripraví o večný život.
          Zákonitosť Božej pravdivosti, spravodlivosti a lásky sa prejaví
       na všetkých ľuďoch. Nie je možné, aby niekto ušiel pred dôsledkami
       tohoto duchovného zákona. Dokonca ani  "moáb",  ktorý  symbolizuje
       pokrvnú spriaznenosť a bezbožnosť, neunikne  pred  zákonom  živého
       Boha.
          Človeku sa niekedy zdá, že Stvoriteľ čaká pridlho. Musíme vážne
       pripomenúť - On nie je len spravodlivý a pravdivý, ale aj milujúci
       Boh,  ktorý  dáva   príležitosť.   Toto   čakanie   je   spôsobené
       zákonitosťou  -  keď  tečie  voda  v  koryte   rieky,   nikto   sa
       nestrachuje, či dotečie  až  do  mora!  Fyzikálne  zákonitosti  to
       zaručia... S takouto istotou sa naplní  spravodlivosť,  pravdivosť
       i láska na Božích deťoch, ale aj na pokrytcoch a bezbožníkoch. 


                                     Chvály


                                 Izaiáš 26,1-6.

          V cirkvách je častým zjavom chválenie Hospodina. Niekedy  možno
       vznikajú aj otázky, či je dôvod chváliť, či je dôvod chváliť práve
       teraz, ako chváliť...
                                                                          59



          Ak niekto nemá  ku  chválam  pravdivú,  čestnú  motiváciu,  ale
       pritom spieva a recituje, vyznáva..., jeho vystúpenie je  asi  tak
       hlboké ako vystúpenie folklórnej skupiny, ukazuje sa ako spevák na
       javisku a recituje ako  papagáj.  Hospodin  zachováva  pravdivosť,
       preto by mali aj Jeho deti zachovávať pravdu a činiť priame skutky
       viery, nie prevrátené, kadejako ukryté za maskami tvárí.
          Stvoriteľa je za čo chváliť! Božie deti ho môžu chváliť v každý
       čas, čo ale neznamená, že to môžem urobiť aj "ja"! Pre  moje  "ja"
       platí, že niekedy prežíva niečo ťažké, inokedy trpí útlak... Svätý
       Duch nie sú filmové ateliéry v Hollywoode! On nevychováva  hercov,
       ale úprimné Božie deti! Preto sa v každý čas  nájde  niekto  taký,
       ktorý bude Boha chváliť, ale "ja" tak v  úprimnosti  v  každý  čas
       robiť nedokážem!
          Boha je  za  čo  chváliť!  Jeho  zákon  pravdy,  spravodlivosti
       a lásky je  úžasný.  Pomstí  všetky  neprávosti,  zľutuje  sa  nad
       všetkými ľuďmi, ktorí  Ho  v  núdzi  a  chudobe  hľadajú.  Má  moc
       realisticky meniť životy a zasahovať,  pomáhať.  Je  aj  milujúcim
       Bohom, ktorý svoje  dieťa  niekedy  doslova  pohladí,  poláska  sa
       s ním. Inokedy požehná dar, ktorý viac poteší,  než  je  potrebný,
       lebo je to ľútostivý Boh!
          Preto chváľme Hospodina v každý čas,  lebo  je  to  prirodzené,
       správne a krásne. Náš Boh je hodný tej chvály! 


                            Priamosť a dvojtvárnosť


                                 Izaiáš 26,7-8.

          Veriaci človek má niekedy  sklon  zabúdať  na  niektoré  odseky
       Písma. Preto možno niektorí iba "milujú", iní sú iba "spravodliví"
       a ďalší len "pravdiví"! Žiadna z týchto troch skupín ľudí si nectí
       Hospodina úprimne, ctia možno svoju  pýchu,  svoje  bruchá,  svoje
       pohodlie, ale Boha skutočne nehľadajú! Jedni  milujú  tak,  že  až
       plačú a slzy sa im stali prostriedkom na  vyjadrenie  sebaľútosti,
       alebo si pomocou nich presadzujú, ako deti, svoje  záujmy,  pričom
       pozabudli,  že  už  možno  majú  aj  šesťdesiat.   Iní   sú   zase
       spravodliví, odsudzujú aj ľudí, ktorí  vyznali  hriech  a  úprimne
       oľutovali svoje činy. Ďalší zase klamú, že nejaké pokánie  urobili
       a  klamstvo  sa  im  stalo  prostriedkom  na  dosahovanie  svojich
       záujmov.
          Hospodin prijíma tých, ktorí sú priami,  ktorí  prijímajú  celú
       Jeho Radu - neklamú a vedia v spravodlivosti milovať. Takíto ľudia
       sú požehnaním pre celé svoje okolie.
          Božie Slovo  je  svetlo,  Božie  dieťa  nepotrebuje  pre  svoje
       jednanie tmu ani vtedy, keď je v súžení!  Aj  v  súžení  je  možné
       hľadať Hospodina a prijímať celé Jeho Slovo. Hospodin potom prijme
       človeka a požehná... 


                          Duchovná túžba mysle a srdca


                                Izaiáš 26,9-10.

          Človeka niekedy prinútia okolnosti  pravidelne  napr.  študovať
       Písmo,  často  navštevovať  spoločenstvo,  viesť  časté  rozhovory
       o  Bohu...  Tieto  okolnosti  z  človeka  dokážu  spraviť  akéhosi
                                                                          60



       pohanského študenta, ktorému sa škola už sprotivila, alebo jej  má
       aspoň dosť a hľadá relax niekde inde. V duchovných  dimenziách  je
       to veľmi nebezpečný stav! Pre  človeka  má  byť  prirodzená  túžba
       stretnúť sa  so  svojim  Spasiteľom.  Božie  Slovo  má  provokovať
       úprimný záujem.
          Ak niekto prežíva duchovné aktivity ako  príťaž,  z  ktorej  si
       potrebuje odpočinúť vo svete, potom je veľmi možné, že  je  takýto
       človek duchovným dieťaťom, na  ktoré  bola  položená  zodpovednosť
       duchovne dospelého pracovníka. Takýto stav môže človeka odviesť od
       živej  viery.  Je  doslova  nutné  riešiť  ho  vo  svojom   srdci,
       v  spoločenstve  i  na  modlitbách  pred  Hospodinom.   Nezmyselne
       zaťažené  a  preťažené  duchovné  deti  potom  niekedy  presadzujú
       tendencie, že sa nemá  kázať  alebo  kázať  len  kratučko,  pričom
       neberú do úvahy, že mnohí iní dychtia  počuť,  túžia  prijať  novú
       zvesť Božieho Slova.
          Túžiť po Bohu je prirodzené nielen v čase pokoja, ale aj v čase
       súženia, dokonca aj v čase takého súženia, ktoré vzniká  pre  živú
       vieru, keď svet prenasleduje úprimných veriacich.
          Božie súdy, zjavenia pôsobia, že sa  úprimní  veriaci  duchovne
       vzdelávajú. Bezbožníkovi však nepomôže ani milosť,  ani  súd,  ani
       zjavenie, ďalej bude páchať svoje skutky tela.
          Dokážem prijať Božie  zastavenie,  súd,  oslovujú  ma  zjavenia
       z Božieho Slova alebo sa minú môjho srdca a naďalej  zostávam  pri
       svojej tvrdošíjnosti?
          Túžim  po  Hospodinovi?  Ak  nie,  čo  urobím  s  týmto  svojim
       duchovným stavom? 


                                     Závisť


                                Izaiáš 26,11-13.

          V spoločenstve veriacich  ľudí  oddávna  boli  aj  takí,  ktorí
       nechceli meniť svoje životy pod vplyvom  Písma  a  Svätého  Ducha.
       Keďže ale títo ľudia žijú medzi Božími deťmi, chcú vypadať podobne
       - podobne slúžiť, podobne chváliť Boha, podobne  sa  modliť...  Na
       rozdiel od úprimných  veriacich  nemajú  požehnanie.  Neprítomnosť
       Svätého Ducha vo svojich životoch  potom  kompenzujú  organizačne,
       študijne  alebo  niekedy  priklamú,  čo  veľké  pre  nich   učinil
       Hospodin... Požehnanie to ale aj tak nenahradí a  v  ich  srdciach
       začne vznikať tá najobyčajnejšia  závisť  proti  tým,  ktorým  Pán
       žehná. Túto závisť ukryjú potom za masku svojej tvári, ale  zbaviť
       sa jej nedokážu, lebo človek bez  Svätého  Ducha  nedokáže  vyhnať
       hriech zo svojho srdca.
          Závisť potom v srdci plodí zlobu, nenávisť, podrazy...
          Ak prítomnosť takýchto ľudí v spoločenstve niekoho deptá, je tu
       Božie Slovo, ktoré odhaľuje skutky týchto ľudí a  kladie  ich  pod
       Zákon živého Boha,  ktorý  v  sebe  nesie  nielen  lásku,  ale  aj
       spravodlivosť a pravdivosť... 


                        Súženie duchovného "tehotenstva"


                                Izaiáš 26,16-19.

          Keď  niekto  uverí  v  Boha,  možno  prežije  akési   nadšenie,
                                                                          61



       nezávislú radosť. Doslova pravidelne však  neskôr  príde  do  jeho
       života aj niečo ťažké, keď musí niesť  pre  Hospodina  útlak,  keď
       musí urobiť pre seba nevýhodné rozhodnutia,  lebo  sa  chce  držať
       Božieho Slova, keď je sklamaný nad  samým  sebou...  Takéto  Božie
       skúšky a káznenia  spôsobujú  súženie,  ktoré  Písmo  pripodobňuje
       k tehotenským bolestiam. Žene sa potom narodí malé dieťatko,  Bohu
       Stvoriteľovi sa narodí človek schopný  ísť  proti  prúdu,  svietiť
       svetu svetlom Božieho Slova, inými slovami narodí sa nový  spasený
       Boží človek.
          Znovuzrodeného  kresťana  Izaiáš   pripodobňuje   k   vetru   -
       k pôsobeniu Svätého Ducha, lebo cez Božie deti tento  Duch  naozaj
       vždy pôsobí. Takéto narodenie nie  je  materiálne  alebo  mocenské
       víťazstvo! Je to  víťazstvo  nad  mocou  hriechu,  keď  si  človek
       pravdivo pripustí, že potrebuje Spasiteľa a keď prijme Božiu školu
       výchovy. 


                             Vytrhnutie Božích detí


                                Izaiáš 26,20-21.

          O vytrhnutí Božích detí sa v Starom  Zákone  hovorí  len  málo.
       Možno by sa zdalo, že zmienka v evanjeliách  je  jedinou  zmienkou
       o vytrhnutí Božích detí pred príchodom rán Božej milosti a hnevu.
          Posledné verše tejto kapitoly však pripomínajú tento akt  Božej
       lásky. "Skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev..." Božia
       spravodlivosť sa ku koncu dejín zeme prejaví aj zoslaním živelných
       pohrôm. Od týchto rokov utrpenia však budú Božie  deti  uchránené.
       Pripomínam - nie kresťania, ale úprimné Božie  deti,  ktoré  pozná
       sám Stvoriteľ a ktoré poznajú Jeho... 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 26,14-15.

                                                                          62
                                                                          63



                                   Svätý Duch
                                 XXVII,XXVIII.



                              Zmluva s Hospodinom


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 27,1-4.


                                 Izaiáš 27,5-9.

          Biblický pojem  "leviatán"  je  pomenovaním  veľkého  zvieraťa,
       ktoré  pravdepodobne  už  vyhynulo.  Pre  veľkosť  a  silu  tohoto
       zvieraťa sa v Biblii používa leviatán ako symbol svojvôle. V Knihe
       Job Leviatán symbolizuje Božiu moc, ktorá je väčšia ako  svojvoľná
       moc najsilnejšieho tvora  na  zemi.  V  Knihe  Izaiáš  symbolizuje
       leviatán svojvoľnosť človeka, ducha satana.  Pri  druhom  príchode
       Pána bude zničená každá svojvoľnosť mečom Slova Ježiša Krista!
          Ak  sa  chce  niekto  zamyslieť  nad  svojim  životom  v  Božej
       múdrosti,  pochopí  svoju  porušenosť  hriechom.  Človek  si  môže
       uvedomiť, že nedokáže žiť tak,  aby  mohol  obstáť  v  jednoduchom
       merítku: Rob druhým ľuďom tak, ako by si chcel, aby  aj  oni  Tebe
       činili! Závisí len na  okolnostiach,  ktoré  človeka  zaťažia,  či
       obstojí alebo nie. Každý človek má mieru svojej záťaže, ktorá  keď
       je prekročená, nedokáže  obstáť  a  začne  ubližovať  vo  svojvôli
       dedičného hriechu.
          Hospodin ponúka zmierenie. Ak si niekto pripustí o sebe realitu
       a navyše ho táto realita  nedokáže  naplniť,  uspokojiť,  môže  so
       Stvoriteľom uzatvoriť zmluvu o svojom  spasení.  Zmluva  je  niečo
       záväzné, preto Pán používa práve takýto výraz na to,  aby  človeka
       uistil,  že  keď  príjme  Pána  Ježiša  do  svojho  srdca,   uverí
       a v pokání začne žiť nový život, že On sám - Hospodin,  mu  zaručí
       zmierenie so samým sebou. Stvoriteľ pre svoju lásku  otvára  ľuďom
       Nebo a pozýva ich do nového bytia, do novej reality, v  ktorej  už
       nebude hriechu a utrpenia.
          Apoštol Pavel poukazuje na najväčší zmysel ľudského života: "Na
       mieste Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa s Bohom!" Každý ľudský
       život má zmysel, pretože ponúka človeku čas  na  zmierenie  sa  so
       svojim Stvoriteľom. Každý si môže položiť  otázku,  ako  investuje
       čas, ktorý prijal na spasenie seba i druhých.
          Zmluva s Hospodinom poukazuje na zatratenie tých, ktorí  sú  so
       svojim životom spokojní  a  nepotrebujú  alebo  nechcú  Spasiteľa.
       Zároveň ale rozpráva, že Pán svoje deti drží  pevne  na  ceste  do
       Jeho kráľovstva a nič mu ich nedokáže vytrhnúť z Jeho ruky. 


                            Pozbieraní po jednom...


                                Izaiáš 27,10-13.

          Predstava   úprimných   veriacich,   ktorí   žijú   v   nejakom
       spoločenstve a okolo  nich  existuje  porušený  svet,  je  klamná,
       nepravdivá.  Porušenosť  svojvoľnosťou,  ktorá  je   odsúdená   na
       zatratenie, preniká všade! Hriech na smrť možno vídať v cirkevných
                                                                          64



       inštitúciách, v najrôznejších svetských organizáciách,  v  štátoch
       a  kráľovstvách...  Božie  spasenie  nepatrí  skupinám  vyznávačov
       viery! Pán pozná srdcia  jednotlivcov  a  v  deň  svojho  príchodu
       vyskúša každé srdce  osobitne!  Na  zemi  niet  jediného  človeka,
       ktorému by sa  omylom  "prepiekol"  hriech!  Jedinou  životodarnou
       teológiou je úprimná viera v Ježiša Krista.  Jedinou  životodarnou
       praktickou realizáciou takejto teológie  sú  osobné  pokánia  pred
       Hospodinom i ľuďmi, za ktorými ostávajú v ľudských životoch  zmeny
       k lepšiemu. Moc k týmto zmenám  dáva  človeku  sám  Stvoriteľ  cez
       svojho Svätého Ducha.
          Žiadne iné "ohradené mesto" neobstojí. Žiadna filozofia nespasí
       ani nenaplní človeka láskou a mocou k zmene svojho  života.  Ľudia
       sa  menia  aj  bez  pôsobenia  Svätého  Ducha  -  jedni  sú  horší
       v skutkoch, iní možno síce dokážu konať lepšie, ale zároveň s  tým
       rastie ich hrdosť a pýcha v ich srdci...
          Skutočne zlomiť hriech v ľudskom srdci dokáže len sám Stvoriteľ
       svojim Svätým Duchom, keď o to  človek  v  úprimnosti  poprosí  na
       modlitbách. 


                               Vädnúci kvet sveta


                                 Izaiáš 28,1-6.

          Svet  dokáže  ponúknuť  množstvo  zaujímavých,  lákavých  krás.
       Niekoho očarí príroda, iných hudba alebo divadlo, ďalší majú  radi
       prepych a peniaze, ligot slávy a úspechu zláka mnohých. Sú však aj
       takí, ktorí si potrpia na svojom poznaní, propagujú filozofie a sú
       nimi plní, niektorí ľudia dokonca stále hľadajú, aby mohli druhých
       ohurovať, ale skutočnému poznaniu sa vyhýbajú.  Narkomani,  opilci
       a jedáci majú radosť z jedla a pitia, tešia ich cigarety a sú  tým
       naplnení.  Niektorí  ľudia  dokonca   vyznávajú   sebaľútosť   ako
       najvyššieho boha, v depresiách trpia a odsudzujú celý svet i  Boha
       Stvoriteľa... Všeličo môže človeka vo svete zaujať a  zlákať,  ale
       všetky tieto lákavé "kvety" sveta už teraz vädnú! Žiadny z týchto,
       svojim spôsobom, krásnych a jedovatých kvetov človeka nenaplní! Vo
       chvíli, keď sa ho dotkne, začne v jeho ruke vädnúť a  človek  musí
       hľadať ďalší kvet sebaklamných nádejí.
          Žiadnemu  vladárovi  sláva  nevydržala  dlho,   ani   narkomana
       nenaplnil heroín... Vo  svete  ale  kvitne  jedna  kvetina,  ktorá
       nevädne a dáva skutočné naplnenie. Týmto drahocenným  pokladom  je
       úprimná, hlboká viera v Pána Ježiša Krista. 


                         Proroci, kňazi a radikalizmus


                                Izaiáš 28,7-10.

          Biblia - Božie Slovo sa často používa pri nedeľných  výkladoch,
       ale zároveň sa často obchádza v praktickom rozhodovaní pri  správe
       kresťanských  spoločenstiev.  Ako  argument  na  obhájenie   tejto
       svojvôle sa používajú plytké  vysvetlenia,  že  v  Biblii  nie  sú
       opísané všetky konkrétne situácie, inými slovami,  že  táto  kniha
       nie je pre človeka vždy  aktuálna.  Dokonca  ak  v  Písme  veriaci
       človek aj nájde jednoznačné riešenie konkrétnej  situácie,  radšej
       sa mu v praktickom vedení spoločenstva vyhne, aby sa zároveň vyhol
                                                                          65



       nepríjemnostiam.   Takéto   jednanie   nakoniec   dovedie   kňazov
       a prorokov k tomu, že musia začať prevracať Evanjelium a  vykladať
       ho nesprávne len preto, aby si obhájili svoje skutky pred  druhými
       ľuďmi.  Ak  sa  takýchto  prevrátených  veriacich   stretne   viac
       a spoločne  sa  dohodnú  na  svojom  hriechu,  začnú  sa  navzájom
       podporovať a  utvrdzovať,  že  ich  špinavé  jednanie  je  správne
       a  čisté.  Vybudujú  si  tak  jedovatý  pokoj   svojho   falošného
       presvedčenia, ktorého korene sú zapustené do falše a pretvárky.
          Ak si niekto chce Hospodina naozaj uctiť, je možné  vykonať  to
       len  radikálne.   Božie   Slovo   sa   musí   najskôr   zachovávať
       v praktických rozhodovaniach a až potom môže človek  s  požehnaním
       vyučovať druhých! Nie je možné  klásť  na  niektoré  odseky  Písma
       dôraz a iné úplne zo zreteľa vypustiť!
          Svetom zavládla nová doba. Dospelí ľudia  často  nemajú  ochotu
       prijať Evanjelium, lebo by tým  stratili  mnoho  vädnúcich  kvetov
       sveta.  Pracovníci  v   cirkvách   prevracajú   Písmo   alebo   ho
       nerešpektujú, lebo si nepripúšťajú moc Svätého Ducha, ktorá jediná
       môže zmeniť ľudské zmýšľanie v pokání. Svätý Duch preto  v  týchto
       dobách veľmi často oslovuje práve deti, ktoré sú otvorenejšie  pre
       spasenie než dospelí.
          Zákonníci a farizejovia očakávali Krista. Keď ten  ale  prišiel
       na svet, znenávideli Ho pre Božie Slovo, ktoré zvestoval. Aj  dnes
       cirkev miluje mlčiaceho Krista. Keď  však  Svätý  Duch  začne  cez
       niekoho  rozprávať,  mnohí  predstavitelia   cirkví   ho   za   to
       znenávidia, lebo ich to stavia do svetla, v ktorom vidieť  aj  ich
       nedostatky a hriechy. Tak ako pred stovkami rokov, keď prišiel  na
       svet Kristus, aj dnes mnohí cirkevní pracovníci milujú viac  svoje
       podania, než Božie Slovo. Oháňajú sa filozofiami, vzdelaním, často
       aj teologickým vzdelaním, chcú rešpektovať názory vedenia  cirkvi,
       keď im vyhovujú, ale svojho Boha v skutočnosti nenávidia, chcú mať
       z Neho len mlčiacu modlu, ktorá musí podporiť ich svojvôľu. 


                     Bľabotanie Svätého Ducha pre pokrytcov


                                Izaiáš 28,11-13.

          V  tomto  odseku  Pán  cez  Izaiáša  odkrýva  nový  pohľad   na
       rozprávanie  jazykmi.  Dar  jazyka  naozaj  vzdeláva  modlitebníka
       osobne a  nehodí  sa,  aby  sa  takto  modlili  ľudia  verejne  na
       vzdelávanie druhých - tak to vysvetľuje apoštol Pavel  v  Epištole
       do  Korintu!  Zároveň  je  dar  jazyka  znamením   na   zatratenie
       prevrátených pracovníkov v cirkvách. Zákonníctvo a farizejstvo  je
       živé až do  dnešných  dôb.  Moderní  farizeji  odmietajú  v  srdci
       Svätého Ducha so zbožným  výrazom  na  tvárach.  Z  ich  pretvárky
       a pokrytectva ich nikto nemôže obviniť,  lebo  si  robia  útočisko
       v tajnostiach a klamstvách.  Však  vždy,  keď  sa  k  nim  dostane
       zmienka o modlitbách v jazyku, je im to  znamením  na  zatratenie.
       Dar jazykov je znamením aj pre  úprimné  Božie  deti,  že  sa  Pán
       zastane svojho ľudu a  pozná  po  mene  všetkých  pokrytcov!  Pred
       Svätým  Duchom  sa  neskryje  žiadny  človek,  aby  unikol   Božej
       spravodlivosti. 

                                                                          66


                      Útočisko v klamstvách a tajnostiach


                                Izaiáš 28,14-21.

          Ak vedenie cirkvi alebo pracovníci  v  cirkvách  potrebujú  pri
       svojom jednaní tajnosti a klamstvá, celkom isto sa svojim jednaním
       protivia Svätému Duchu! Ak sa človek  v  srdci  rozhodne  používať
       takéto prostriedky pri vedení cirkvi,  urobil  si  z  falše  svoje
       útočisko, čím podpísal zmluvu so smrťou, takže  stráca  podiel  na
       spasení Ježiša Krista. Žiadne podanie starších, že nie je potrebné
       rozprávať  o  tom,  či  onom,   aby   to   nepohoršovalo,   nemôže
       ospravedlniť faloš  v  jednaní  človeka.  Božie  Slovo  je  svetlo
       a v tomto svetle Pán odkrýva a pravdivo v  láske  vyučuje.  Starší
       nemajú tajiť hriech,  ale  ho  vysvetľovať  a  ponúkať  praktické,
       biblické riešenia  konkrétnych  okolností  -  vtedy  nebude  nikto
       pohoršený, ale naopak, všetci  budú  účastní  života  v  cirkevnom
       spoločenstve a spoločne budú vzdelávaní v praktickom živote viery.
       Tajnosti a klamstvá sú potrebné  len  vtedy,  keď  starší  nie  sú
       skutočne duchovne starší, ale naopak sú to ľudia, ktorí zneužívajú
       cirkev  na  sebapovyšovanie,  na  zisk   a   robia   z   nej   len
       zamestnávateľa pre seba a svojich komplicov.
          Predčítaný  odsek  Písma  poukazuje  aj  na  riešenie   takejto
       situácie. Keď niekto očakáva, že sa Pán  zastane  svojich  detí  -
       nenáhli! Hospodin svojim časom zohne prevrátenosť a požehná svojmu
       ľudu! Svätý Duch ale žiada pokornú, trpezlivú vieru, ktorá nie  je
       znečistená vädnúcimi  kvetmi  tohoto  sveta.  Takáto  viera  potom
       prinesie do spoločenstva požehnanie.
          Keď sa Jeho ľud bude modliť a v trpezlivosti očakávať na svojho
       Boha, On spôsobí, že bude  falošným  pokrytcom  loža  prikrátka...
       Neodpočinú si, ani sa neuspokoja, lebo ich prevrátenosť  ich  bude
       prenasledovať, ich falše budú odhaľované a tajnosti odkrývané. Ich
       konflikt medzi nimi a ich Stvoriteľom sa  bude  prehlbovať,  takže
       v strachu a trápení buď príjmu pravdu na svoje spasenie alebo budú
       naveky odťatí z kmeňa Ježiša Krista na večné zatratenie. 


                    Rôzna doba, rôzne vanutie Svätého Ducha


                                Izaiáš 28,23-29.

          Takéto jednanie Svätého  Ducha  je  predivné.  Každú  dobu  Pán
       pristupoval k človeku tak, ako to bolo pre danú dobu potrebné. Keď
       bolo potrebné vzdelávať vzdelával, keď  napomínať  napomínal,  keď
       mal  prísť  na  svet  Zákon,  Hospodin  povolal  Mojžiša,  ktorému
       odovzdal  svoje  prikázania.  Neskôr   prišiel   Kristus   a   bol
       ukrižovaný,  dnes  prežívame  obdobie  milosti,  keď  celé  národy
       počúvajú o spasení Pána Ježiša a pohanská modloslužba  našla  novú
       modlu, ktorú pomenovala kresťanskou vierou.  Formálne  náboženstvo
       v mene Ježiša Krista vraždilo a potláčalo druhých. Pritom  sa  ale
       nikdy nestalo, že by Svätý Duch na chvíľku z tohoto sveta  odišiel
       a zabudol na ľudí. Aj v  tejto  dobe  ponúka  živú  vieru,  osobnú
       závislosť človeka na svojom Stvoriteľovi a ponúka ju  vždy  novým,
       aktuálnym spôsobom, ktorý sa dá nájsť zapísaný v Božom Slove.
          Náš Pán, ďakujeme Ti za zázrak zapísaného Slova, ktoré  si  nám
       zanechal v Biblii! 

                                                                          67



                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 28,22.

                                                                          68

                                                                          69



                                Biblické pečate
                                       a
                                ľudské klamstvá
                                   XXIX,XXX.



                               Ariel a Jeruzalem


                              Modlitebné stíšenie
                                Izaiáš 29,22-24.


                                 Izaiáš 29,1-8.

          Pojem Ariel môže mať  viacero  významov.  V  kontexte  s  touto
       kapitolou by Ariel mohol vyjadrovať miesto, kde sa Bohu  prinášali
       zápalné obete. Izaiáš v tomto odseku Písma prorokuje proti  mŕtvej
       nábožnosti, ktorá sebou nesie pretvárku a sklon  viac  presadzovať
       ľudské podania, než Božiu vôľu. Boží oltár, Jeruzalem a do dnešnej
       doby by sa dalo povedať - cirkev -  nemôže  niesť  požehnanie  pre
       svet i veriacich, pokiaľ sú poškvrnené svojvoľnosťou, pokrytectvom
       a klamstvami.
          Stvoriteľ dopustil na Jeruzalem mnoho zlého, lebo jeho vyvolený
       ľud prestal hľadať svojho Boha v úprimnosti srdca a čistote  slov.
       Ľudské potrestanie niekedy vypadá tak,  že  je  trest  len  krátky
       a  nesúvisí  s  pokáním  potrestaného  človeka.  Hospodin  niekedy
       dopúšťa zlé a neprestane až dovtedy, kým človek od Neho buď  úplne
       neodpadne alebo kým sa k Nemu nenavráti v pokání.
          Cirkev má byť požehnaním pre svet i pre veriacich. Ak  namiesto
       požehnania  prichádzajú  len  nejasné,  nepriaznivé   a   zamotané
       okolnosti, je veľmi dobré začať si klásť vážne otázky, či je  táto
       cirkev vedená v súlade s Božou vôľou alebo či v nej niektorí ľudia
       nepestujú hriech.
          Pretvárka sa nedá nikomu dokázať!  Pred  Hospodinom  však  bude
       odokrytá každá tajnosť a veriaci človek bude súdený podľa toho, či
       bral milosť Ježiša Krista vážne alebo vierolomne a nadarmo. 


                               Opilstvo bez vína


                                Izaiáš 29,9-14.

          Ľudská svojvôľa sa môže prejavovať  najrozličnejšími  spôsobmi.
       Svojvoľník poväčšine dokáže dobre maskovať svoje počínanie  a  pri
       svojom rozhodovaní často  uprednostní  svoje  filozofické  postoje
       pred Božou vôľou zapísanou v Biblii. Stvoriteľ vidí  jasne  ľudské
       srdcia, a preto Ho  nemôže  pomýliť  pretvárka  alebo  faloš.  Keď
       človek odmieta v  srdci  napomínanie  Svätého  Ducha,  nenájde  sa
       žiadna iná bytosť, ktorá by bola schopná odovzdať človeku pravdivé
       vysvetlenia okolností  života  a  zaručiť  mu  spasenie.  Nábožným
       pokrytcom  Pán  dokonca  nechce  posielať  nové   zjavenia,   nové
       proroctvá, nové  poučenia  i  povzbudenia,  lebo  spomínaní  ľudia
       odmietli Božiu Radu.
          Ľudia, ktorí veria  takouto  mŕtvou  vierou,  potom  nerozumejú
       mnohým odsekom Písma. Sú  pre  nich  zapečatené,  uzavreté.  Svoju
                                                                          70



       vieru  budujú   na   svojich   vlastných   záveroch,   filozofiách
       a pohľadoch, v ktorých je veľmi veľa omylov a umelých konštrukcií.
       Keď sa potom spoľahnú na svoju náboženskú teológiu,  "potácajú  sa
       ako opilí" - ich pohľady sú zavádzajúce, takže keď sa na ne niekto
       spoľahne v praktickom živote, ublíži sebe i druhým.
          Veriaci,  nábožní  pokrytci  potom  hľadajú  pre  seba   takých
       prorokov  a  vykladačov,  ktorí  podporia  ich  svojvôľu,  čím  sa
       poblúdenie a "opilosť" ich záverov ešte zvýši.
          Aké informačné zdroje vyhľadávam? Akých  priateľov  vyhľadávam?
       S kým sa cítim dobre? Mám rád  len  slová,  ktoré  lichotia  alebo
       milujem ľudí, ktorí mi dokážu povedať aj nepríjemnú pravdu?
          Vyberám si z Biblie len niečo alebo je  pre  mňa  aktuálna  jej
       celá zvesť? 


                           Súkromie ukrytého hriechu


                                Izaiáš 29,15-21.

          Ak si niekto predstaví pokrytectvo ako jasné vedomé rozhodnutie
       klamať a robiť niečo zlé, jeho predstava je poväčšine  nepravdivá,
       rozprávková. Aby veriaci človek dosiahol vo svojom srdci pokoj  od
       svedomia, keď robí zle, dokáže vo svojej mysli vykonať  celú  radu
       "úhybných manévrov".  Vyhľadáva  jednostranné  informačné  zdroje,
       stýka sa s ľuďmi, ktorí udobrujú jeho skutky a názory,  pričom  sa
       začína vyhýbať tým, ktorí ho  obviňujú.  Používa  inteligenciu  na
       sebaospravedlňovanie a čas na uspávanie svojho svedomia. Vo svojej
       mysli sa vyhýba myšlienkam na nepríjemné okolnosti,  čím  postupne
       dosiahne akoby úprimné a zároveň prevrátené  presvedčenie.  Všetky
       tieto prehmaty vykoná v súkromí svojho vedomia  a  nakoniec  ľuďom
       ukáže už len presvedčený výraz svojej pokryteckej tváre.  Takéhoto
       človek nikto nedokáže obviniť z falše! Svätému  Duchu  však  cesty
       ľudského srdca nie sú ukryté. Keďže je Stvoriteľom, dokonale pozná
       človeka a nerozsudzuje na základe jeho  prevrátených  citov  alebo
       výrazu   tváre.   Hospodin   rozsudzuje   pravdivo,    spravodlivo
       a v skutočnej láske, ktorá meria rovnako pre všetkých ľudí.
          Ak sa niekto drží  Hospodina  celým  svojim  srdcom  bez  falše
       a pretvárky, naisto zakúsi moc Svätého  Ducha,  Božie  realistické
       zásahy do života, ktoré  mu  prinesú  mnoho  požehnania!  Veriaci,
       ktorí sami seba presvedčili o zlom, že  je  dobré,  budú  prežívať
       slabú vieru, pričom sa možno budú snažiť vysvetľovať  neprítomnosť
       Božej moci vo svojich životoch inou dobou... 


                           Spurnosť a dúfanie v Egypt


                                 Izaiáš 30,1-8.

          Jedna  zaujímavá  pantomimická   scénka   pripodobňuje   hriech
       k lepkavej stoličke. Okoloidúci človek sa jej dotkne a  nemôže  sa
       pustiť. Nakoniec si na ňu sadne a začne sa tváriť,  že  je  všetko
       v poriadku. V tejto pantomíme človeka oslobodí milosť Pána  Ježiša
       Krista. Horším prípadom je "okoloidúci" človek, ktorý už  Kristove
       spasenie našiel, ale napriek tomu sa  mu  neskôr  zapáčil  hriech.
       Takýto človek sa buď naučí žiť s hriechom v cirkvi alebo z  cirkvi
       odíde. Hriechom poviazaní neomilostení  veriaci  sa  potom  snažia
                                                                          71



       tváriť tak, aby sa neodlišovali od úprimných Božích detí. Skôr  či
       neskôr však prídu do konfliktu s priamym jednaním  spoluveriacich,
       čo ich vedie na ďalšiu  životnú  križovatku.  Buď  učinia  pokánie
       alebo sa vo svojej  spurnosti  zatvrdia  a  nepripustia  si  svoju
       prevrátenosť. Aby potom mohli obstáť, musia  si  privlastniť  nové
       taktiky  jednania,  nové  cieľavedomé  postupy,  ktoré  sa   veľmi
       podobajú jednaniu svetákov.
          Takíto ľudia sa ešte možno utešujú, že zhrešili naposledy, však
       zabúdajú na zákonitosť, že nevyznaný hriech -  "lepkavá  stolička"
       ich nepusti. Začnú hromadiť hriech na hriech a ich posledné skutky
       sú často horšie ako tie, ktoré  činili  ešte  pred  prijatím  Pána
       Ježiša do svojho srdca. Takýmto hrozným hriechom  trpel  Izraelský
       národ a tento hriech je aktuálny aj dnes!  Z  hriechom  v  ľudskom
       živote je potrebné ihneď niečo robiť!  Pán  Ježiš  ponúka  človeku
       cestu pokánia. Svet ponúka iné  riešenia,  do  ktorých  sa  neskôr
       človek zapletie ako do pavučiny. 


                           Srdcia veriacich klamárov


                                Izaiáš 30,9-17.

          Keď veriaci človek chce, naozaj dokáže oklamať aj svoje vlastné
       srdce, svoje svedomie. Príkladom takéhoto sebaklamu  je  akýkoľvek
       náboženský  fanatizmus,  v   ktorom   dokáže   veriaci   ubližovať
       s presvedčením, že robí  niečo  dobré.  Prevrátený  fanatik  potom
       potrebuje prorokov, ktorí mu budú prorokovať sladké  dobrorečenia,
       ale nikdy mu nezaprorokujú tak, aby bola urazená jeho svojvôľa.
          V cirkvi sa niekedy zneužíva pojem "láska".  Veriaci  poukazujú
       na to, že miluje ten, kto nikoho neuráža, kto sa  nikoho  nedotkne
       a kto rozpráva len pekné povzbudenia. Takáto  predstava  lásky  je
       veľmi diabolská a takouto láskou  nemiluje  ani  sám  Svätý  Duch!
       Slogany  o  láske  berú  do  úst  aj  vrahovia,  opilci,  zlodeji,
       klamári... Boží Duch ale  miluje  láskou,  ktorá  sebou  nesie  aj
       napomenutia, táto  láska  jednoznačne  vyžaduje  pokánia  a  zmenu
       v skutkoch, má rovnaký meter pre všetkých a zvestuje  rýdze  Božie
       Slovo, ktoré niekedy karhá, inokedy povzbudzuje... 


                                  Dar pokánia


                                Izaiáš 30,18-24.

          Boh Stvoriteľ obetoval samého seba  na  Kríži,  aby  každý  kto
       v Neho uverí mohol prijať  večný  život  cez  pokánie  zo  svojich
       skutkov. Keby Kristus na kríži neumrel,  nikto  by  nemohol  robiť
       pokánie a ak by to aj dokázal, nikdy by ho to nespasilo!
          Napriek tomu je pokánie mnohým ľuďom akýmsi postrachom, ktorého
       sa boja, lebo sa nechcú ponížiť pred druhými ľuďmi. Zamilovali  si
       svoju hrdosť a vo svojej pýche nedokážu prijať milosť Pána Ježiša.
       Je zaujímavé, že medzi takýchto ľudí  často  patria  aj  pokrstení
       kresťania, ktorí sa dušujú, že prijali spasenie,  ale  hriech  pre
       svoju hrdosť vyznať nedokážu ani jedinému bratovi alebo sestre!
          Niekomu Pán požehnal "istotu" spasenia  na  skutočné  spasenie,
       iný trpí "istotou" spasenia na zatratenie. Verí aj diabol a trasie
       sa od strachu pred živým Bohom!
                                                                          72



          Som spútaný hriechom  alebo  som  otvoril  dvere  svojho  srdca
       Božiemu Duchu, ktorý ma z tohoto otroctva dokáže vyslobodiť?
          Spasené  Božie  dieťa  nachádza  svojich  duchovných   učiteľov
       a prijíma od nich mnoho zjavení. Božie Slovo  ho  vyučuje  správne
       žiť  a  rozumieť  zákonitostiam  svojho  tela,   sveta,   psychiky
       i Božieho ducha. Úprimný veriaci človek od seba odhadzuje  všetko,
       čo mu Písmo označuje ako nesprávne a  zlé.  Živá  a  zdravá  viera
       v Pána Ježiša môže byť len radikálna... 


                             Cirkev a deň vraždenia


                                Izaiáš 30,25-29.

          Pán Ježiš vytvoril svoju cirkev -  potoky,  prúdy  vody,  ktorá
       vytrvá až  do  Jeho  druhého  príchodu.  Tento  príchod  sa  začne
       vytrhnutím  Božích  detí  a  skončí  Kristovým  príchodom  v  moci
       a sláve. Toto obdobie označuje  Biblia  ako  deň  príchodu  Ježiša
       Krista, v ktorom Hospodin naplní svoju pravdivosť a spravodlivosť.


                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 30,30-33.
                                                                          73



                              Ponuka a dopyt sveta
                                  XXXI,XXXII.



                                 Egyptská barla


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 31,5-6.


                                 Izaiáš 31,1-4.

          Život prinášal človeku už od dávna dve priame  a  jedno  skryté
       vyjadrenie túžob srdca. Ateizmus, pohanstvo  a  na  druhej  strane
       živá viera v jediného  Boha  Stvoriteľa  Ježiša  Krista  sú  dvoma
       priamymi vyjadreniami, ku ktorým sa môže človek  otvorene  hlásiť.
       Treťou, skrytou cestou ľudského srdca  je  mŕtva  zbožnosť,  ktorá
       sebou nesie množstvo náboženských zvyklostí a zásad,  ale  nenesie
       osobné zmierenie človeka s jeho Stvoriteľom. Táto falošná zbožnosť
       sa dá ukryť  aj  za  pretvárku  ateizmu,  aj  za  masku  úprimného
       kresťanstva. Pokúsime sa  teraz  zamyslieť  nad  tým,  prečo  táto
       tretia možnosť v ľudskom srdci vzniká a  skúsime  ju  porovnať  vo
       svetle Biblie s tými ďalšími dvoma.
          Na svete sú  ľudia,  ktorí  vieru  radikálne  vo  svojom  srdci
       odmietnu, pretože nechcú ísť za takým Ježišom Kristom, o  akom  sa
       píše  v  Božom  Slove.  Iní  Evanjelium  príjmu  a  buď  sa  stanú
       skutočnými Božími  deťmi  alebo  začnú  prežívať  skôr  či  neskôr
       zvláštne nutkanie...
          Je možné vymyslieť množstvo argumentov  na  to,  aby  si  mladý
       človek podložil, že nie je nič zlé  chodiť  na  diskotéky.  Ľudská
       inteligencia dokáže vyprodukovať  pohľad  na  vojny  a  vraždenie,
       ktorý z nich urobí jedinú možnosť riešenia politickej situácie. Je
       ľahké zapojiť sa do politických bojov s fantómom akejsi filozofie,
       ktorá pohliadne na špinavé politizovanie, ako na  napĺňanie  Božej
       vôle. V zamestnaní je možno, vzhľadom  na  konexie,  ľahké  získať
       auto,  materiál,  pracovný  čas,  ...,  s  nie  celkom   pravdivým
       zdôvodnením  o   potrebe   jeho   využitia   pre   zamestnávateľa.
       V televízii môže ísť výborný seriál,  na  základe  ktorého  človek
       odmietne tichú Božiu vôľu  s  hlasným  zdôvodnením  svojho  rozumu
       o potrebe prijímania informácií.  Práca  je  výborná  vec,  omnoho
       lepšia než lenivosť, takže je ľahké presvedčiť samého seba, že nie
       je možné stíhať sa modliť alebo čítať  Bibliu  -  veď  to  nedeľná
       bohoslužba  nahradí.  Malé  klamstvo  si  nikto  nevšimne   a   na
       polopravdách je možné postaviť celý život - keď sa to tak zoberie,
       polopravda je vlastne len pravda, i keď nie  je  celá.  Je  lákavé
       najskôr niečo chcieť a až potom premýšľať  nad  tým,  ako  obhájiť
       svoje  chcenie  -  taký  prístup  otvára   dvere   do   prostredia
       intelektuálov a myslieť predsa nie je zlé. ...
          Najtragickejšia chvíľa ľudskej viery je moment, v ktorom  urobí
       človek svoj prvý kompromis so svetom, pričom  ho  odmietne  vyznať
       a dať do poriadku v úprimnom pokání. Pán Ježiš  hovorí:  "Keby  si
       bol radšej studený alebo horúci... Preto že si vlažný vyvrhnem  ťa
       zo svojich úst!" Ak niekto poznal vo svojom živote spasenie Ježiša
       Krista, uveril, ale neskôr začal používať spôsoby sveta, lepšie by
       mu bolo, keby spasenie  nikdy  nepoznal.  Naozaj  je  možné  veriť
       a zároveň sem  tam  potrebovať  barlu  tohoto  sveta,  pomôcku  na
                                                                          74



       dosiahnutie svojej vlastnej  vôle!  Egypt  veriacemu  človeku  rád
       ponúkne  tie  najrôznejšie  pomôcky  a  pribalí  k  nim   množstvo
       vysvetlení, že na nich nie je nič zlé. Len sám Svätý Duch môže mať
       na to v tichosti úplne iný názor. Pretože Hospodin stvoril človeka
       schopného milovať - slobodného -  nikdy  nebude  voči  nemu  viesť
       agresívnu kampaň na presvedčenie o Jeho - Božej vôli!
          Na sklonku vekov človek potom  dostane  to,  čo  si  vyvolil  -
       prítomnosť Stvoriteľa alebo samotu, v ktorej  spravodlivo  navráti
       všetky svoje dlžoby. 


                                 Soľ nad zlato


                                 Izaiáš 31,7-9.

          Niekoho láka moc, iného sláva, ďalšieho  peniaze,  ...,  pritom
       každý, kto sa spoľahne na takéto modly, začne  stavať  svoj  život
       s ich oporou. Peniaze, sláva i moc dokážu v tomto svete mnoho, ale
       ani zďaleka nie všetko. Niekoho možno urobia na chvíľku  šťastným,
       iného nikdy nevyvedú z  depresií.  Človeku  sa  ponúka  na  jednej
       strane zlato modly, na druhej soľ Evanjelia Pána Ježiša Krista. Tá
       tretia, skrytá možnosť mŕtvej  viery  je  tým  najhorším  prejavom
       bezbožnosti, zlatou modlou sveta. Keď si ju niekto začne uctievať,
       bude opovrhnutý svetom i Stvoriteľom.
          Ak niekto postaví svoj život na niečom inom, než je  Evanjelium
       Pána Ježiša, skôr či neskôr jeho  hodnoty  stroskotajú.  Stvoriteľ
       ponúka, vo svojom  kríži,  človeku  cestu,  ktorá  nikdy  nesklame
       a vydrží až za hranice fyzickej smrti. 


                                 Rozsudok smrti


                                 Izaiáš 32,1-8.

          Svet hľadá ľudí,  ochotných  robiť  kompromisy  a  topiť  svoje
       svedomie. Pre satana je takýto ľudský materiál veľmi žiadaný, lebo
       v nich získava služobníkov, ochotných ho poslúchnuť. Svoje  vojsko
       potom platí žoldom potešenia z hriechu a posiela ho bojovať vopred
       prehratý boj.
          Pán Ježiš zvestuje rozsudok smrti pre  polopravdy  a  klamstvá,
       pre získavanie vplyvu a útlak. Zdalo by sa, že len neveriaci ľudia
       dokážu žiť v klamstve, že totiž fyzickou smrťou všetko končí. Však
       ani mnohí veriaci v skutočnosti nepočítajú s Božou spravodlivosťou
       a pravdivosťou! Utešujú  sa  klamstvami  o  tom,  že  Pán  všetkým
       veriacim v akejsi láske odpustí. Kristus  ale  dáva  jedinú  cestu
       pokání, ktorá vedie k Jeho odpusteniu. 


                            Špinavá istota spasenia


                                Izaiáš 32,9-15.

          Veriaci človek žiaľ niekedy namiesto toho, aby skutočne  prijal
       Božiu milosť,  začne  pestovať  mŕtvu  teológiu  spolu  so  svojou
       nábožnosťou, ktorá má slúžiť na jeho ubezpečenie o spasení aj  bez
                                                                          75



       kríža, bez pokání a bez vyznávania hriechov. Keď sa niekedy človek
       odvráti vo svojom srdci od Hospodina, Ten ho  vydá  do  jedovatého
       ubezpečenia, že je všetko v poriadku. Hrozným  príkladom  takéhoto
       stavu je  židovský  národ,  ktorý  už  dve  tisícročia  s  istotou
       prijíma, že bol Ježiš Kristus bludár. Tomuto národu  Pán  v  tomto
       odseku prorokuje, že na sklonku dejín v ňom nastane  prebudenie  -
       Hospodin vyleje svojho Ducha na  tento  ľud,  ktorého  ostatky  sa
       k Nemu navrátia v hlbokom pokání.
          Slová konca tejto kapitoly sa naplnili, keď bol židovský  národ
       rozohnaný do celého sveta. Dnes prežívame dobu, keď vzniká  "pôda"
       na naplnenie Božieho zámeru. Židovský národ sa navrátil do  svojho
       štátu, v ktorom si zanedlho skutočne  uctí  svojho  slávneho  Boha
       Stvoriteľa bez pretvárok a falošných ubezpečení.
          Tak, ako má prísť pred druhým príchodom Pána Ježiša  ľadovec  -
       niečo zlé, tak môže hriešne ubezpečený človek  nájsť  novú  milosť
       len cez Božie pozastavenie v utrpení. Mnohí  ubezpečení  ľudia  už
       zmenili názor a nemuselo sa to diať formou utrpenia. Však  hriešne
       ubezpečený veriaci, ktorí trpia  mŕtvou  nábožnosťou  je  biblický
       pojem,  ktorý  označuje  špeciálny  hriech,  zvláštny  odklon   od
       Hospodina, keď mŕtva nábožnosť človeku začína  stačiť  a  prestáva
       potrebovať živého Pána Ježiša osobne. Ak  takýto  stav  v  ľudskom
       živote pretrvá dlhšie, človek sa už nikdy nevráti k  svojmu  Bohu.
       Božie dopustenie utrpenia je preto jedným z prejavov Jeho lásky.
          O čom všetkom som ubezpečený? O čom pre  svoju  istotu  dokonca
       odmietam aj dialóg? 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 32,16-20.

                                                                          76
                                                                          77



                                     Otázky
                                 XXXIII,XXXIV.



                                     Dôraz


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 33,2-6.


                                  Izaiáš 33,1.

          Božie Slovo nie je písané  formou,  ktorú  tak  veľmi  uznávajú
       svetskí intelektuáli - každú tému spomenúť len raz, neopakovať  to
       isté, dodržiavať akúsi štruktúru textu... Svätý Duch  nechce,  aby
       bola  Biblia  len  potravou  pre  intelekt!  Mnohé  okolnosti   sú
       spomínané opakovane,  znovu  a  znovu  zdôrazňované,  aby  čitateľ
       nielen pochopil, ale aby sa aj naučil,  zapamätal  si,  aby  mohol
       opakovane premýšľať nad  niektorými  okolnosťami  a  aby  tak  bol
       lepšie umožnený aj charakterový rast - prijatie  Božích  právd  do
       srdca a ich osobné prežitie.
          V  týchto  dvoch  kapitolách  Izaiáš  opakovane  poukazuje   na
       niektoré okolnosti, o ktorých už prorokoval a vysvetlil ich.
          Zvláštny dôraz kladie  na  Božiu  spravodlivosť  a  pravdivosť,
       ktorá nepominula  ani  milosťou  Pána  Ježiša  Krista!  Ak  niekto
       prijíma túto milosť nehodne,  vierolomne  a  potrebuje  pre  svoju
       bohoslužbu klamstvá,  tajnosti,  nešľachetnosti  alebo  pretvárku,
       naplní  sa  na  ňom  všetka  Božia  spravodlivosť   v   absolútnej
       pravdivosti, ktorú pozná len sám Hospodin!
          V ďalších odsekoch sa vrátime k predchádzajúcim kapitolám a ich
       výkladom formou niekoľkých otázok. Tieto otázky  budú  inšpirované
       práve týmito dvoma kapitolami. 


                     Obdobie druhého príchodu Ježiša Krista


                                Izaiáš 33,7-13.

          Aká je podobnosť medzi prvým a  druhým  príchodom  Pána  Ježiša
       Krista?
          Od kedy a do kedy bude trvať obdobie  druhého  príchodu  Ježiša
       Krista?
          Aké dve časti bude toto obdobie obsahovať?
          Ktorá "zmluva" bude začiatkom  druhého  príchodu  Pána  zrušená
       (pri vytrhnutí)? - Aké obdobie je medzi druhým a  prvým  príchodom
       Krista?
          Môže človek sám zapríčiniť hrôzy, ktoré majú prísť?
          Zapríčiní z nich niektoré aj sám Hospodin? 

                                                                          78



                      Kto bude bývať v Božom kráľovstve...


                                Izaiáš 33,14-24.

          V akom kontraste je milosť Pána Ježiša  a  Božia  spravodlivosť
       a pravdivosť?
          Aký je  rozdiel  medzi  neverou  svetáka  a  nábožne  založeným
       pokrytectvom?
          Pocítili ste  už  zožierajúci  oheň  pravdy  a  spravodlivosti?
       "Utiekli" ste pred ním alebo ste jeho páľavu riešili na modlitbách
       v pokání?
          Bude môcť bývať s Hospodinom človek, ktorému je niektorá pravda
       alebo spravodlivosť nepríjemná?
          Ako naloží Hospodin s ľuďmi, ktorí  ho  neprijali  alebo  brali
       Jeho milosť nadarmo pre svoje pokrytectvo, klamstvá a tajnosti?
          Aké sú naše postoje, chceme urovnávať a riešiť spory  alebo  sa
       mstiť a dosahovať svojich zámerov?
          Čo majú zasľúbené po  druhom  príchode  Ježiša  Krista  v  moci
       a sláve úprimní veriaci?
          Kedy sa ukončia dejiny Zeme?
          Čo je to druhé stvorenie a veľký Boží súd?
          Ako rozumieme tisícročnému kráľovstvu s Pánom Ježišom a kedy má
       toto obdobie nastať?
          Čoho symbolom je toto tisícročné kráľovstvo  -  čo  má  človeku
       pripomínať?
          Ako si predstavujeme večnosť? Bude v nej hriech? 


                    Božie súdy spravodlivosti a pravdivosti


                                Izaiáš 34,1-15.

          Prečo sa Hospodin hnevá na mnohé národy?
          Ako si predstavujeme v období druhého príchodu Pána Ježiša jeho
       prvú časť - rany Božej milosti?
          Môže človek spôsobiť  sám  príchod  takýchto  rán  tým,  že  mu
       Hospodin zveril napr. jadrový potenciál, chemické zbrane a dovolil
       mu rozvinúť priemysel, ktorý je ekologicky veľmi znepokojujúci?
          Poznáme príklady z prítomnosti, keď sa z bežných tvorov zrodili
       skoro apokalyptické príšery  pre  pôsobenie  moderných  výdobytkov
       techniky a vedy?
          Prečo sú rany Božej milosti milosťou?
          Ako si predstavujeme príchod rán Božieho hnevu? Ako sa odlišujú
       od rán Božej milosti?
          Odkiaľ pochádza Edómsky národ  a  čo  môže  symbolizovať?  (viď
       kapitolu "Bratranec Moáb")
          Ako sme osobne pripravení, na príchod  týchto  udalostí,  ktoré
       dnes už doslova klopú na dvere?

       Poznámka:
          Výbuch jadrovej elektrárne  v  Černobyle  spôsobil,  že  sa  na
       základe rádioaktívneho žiarenia  rodia  nielen  postihnutí  ľudia,
       zvieratá a rastliny, ale že  dokonca  nastávajú  funkčné  -  akoby
       zdravé mutácie DNA. Spôsobuje to napr. zrod "zdravých" ale  pritom
       šesťnohých  kráv  zo  zdravých  rodičov.  Vznikli  nové   rastliny
       úžasných tvarov, ktorých genetická informácia je úplne nová...
                                                                          79



          Moderné genetické inžinierstvo dokáže izolovať časť DNA reťazca
       a preniesť ho na iné DNA úplne iného  druhu.  Vedcom  sa  podarilo
       dosiahnuť, že sa im v laboratóriu narodila myška s  ľudským  uchom
       na  chrbte...  Tieto  informácie  nie  sú   vymyslené!   Vychádzam
       z  faktických  správ  a  z  odbornej  tlače  v  oblasti   genetiky
       a klonovania buniek! 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 34,16-17.

                                                                          80
                                                                          81



                                Božie kráľovstvo
                                       a
                                súčasná realita
                                  XXXV,XXXVI.



                              Nové Nebo a nová Zem


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 35,1-3.


                                 Izaiáš 35,4-9.

          Apoštol Pavel napísal o  Božom  kráľovstve,  že  ucho  nevídalo
       a oko neslýchalo, čo Hospodin pripravil pre tých, ktorí Ho milujú.
       Keď  v  Božom  Slove  čítame  o   zasľúbeniach   v   pripravovanej
       bezhriešnej realite, dozvedáme sa jednak o Tisícročnom  kráľovstve
       na zemi a jednak o stvorení Novej zemi a Neba.
          Tisícročné kráľovstvo nastane hneď po  druhom  príchode  Ježiša
       Krista v moci a sláve. Zákonitosť hriechu prestane platiť.  Všetky
       ľudské činnosti začnú človeku prinášať len dobré ovocie bez  zlých
       vedľajších účinkov.  Ľudia  sa  budú  rodiť  a  vydávať,  zvieratá
       v prírode sa prestanú navzájom požierať a zavládne harmónia, ktorá
       bola plánovaná pri stvorení sveta. Hospodin človeka vyhnal z Raja,
       čo prakticky znamenalo, že každé ľudské úsilie začalo prinášať  aj
       niečo nedobré,  vzniklo  súperenie,  príroda  sa  stala  dravou...
       V Tisícročnom kráľovstve sa dvere Raja opäť otvoria! Keď  Hospodin
       tvoril svet, šesť dní pracoval a siedmi odpočíval.  Je  to  symbol
       odovzdaný človeku, že je pre neho  prirodzené  šesť  dní  pracovať
       a siedmi v odpočinku chváliť a poznávať svojho  Stvoriteľa.  Tento
       symbol navyše poukazuje na "letorast dejín" - v človeku sa tvorila
       potreba Spasiteľa šesť tisícročí, siedme tisícročie  si  odpočinie
       so svojim Spasiteľom od vplyvu hriechu v znovu otvorenom Raji.
          Keď sa naplní sedem tisícročí  dejín  tohoto  sveta,  Stvoriteľ
       učiní všetko nové. V novej realite sa už ľudia nebudú  ženiť,  ani
       vydávať, ani tam človek nenájde nič také, čo by už poznal na tejto
       zemi. Jediné, čo môžeme poznávať už teraz a odnesieme si to aj  do
       Novej zeme je  pravá,  skutočná,  spravodlivá  a  pravdivá  Láska.
       V novej rajskej realite bude človek naplnený, bude  môcť  pracovať
       a tešiť sa zo svojej práce,  ktorá  bude  zmysluplná  a  užitočná.
       Ľudské osobné záujmy budú v  zázračnom  súlade  s  potrebami  jeho
       okolia. Práca bude tešiť, lebo sa bude skôr podobať záľube a únavy
       viac nebude. Ľudské rozkoše, ktoré dnes úzko súvisia  s  egoizmom,
       začnú byť čisté, čím sa nezmenší ich krása, iba sa  dá  do  súladu
       s okolím človeka a Božím Svätým Duchom.
          Nech je Pán požehnaný a chválený za to, čo pripravil pre všetky
       svoje deti!
          Amen! 

                                                                          82


                                 Príbeh z dejín


                                Izaiáš 36,1-22.

          Predčítaná epizóda z  dejín  izraelského  národa  odkrýva  istú
       realitu súčasného duchovného života. V ľudskom srdci  sa  nachádza
       aj trochu zlého, pričom sa ale snaží držať Hospodina z celej sily.
       V Jeruzaleme bol jeden úradník - Šebna - ktorý nežil  podľa  Božej
       vôle (viď kapitolu "hriech"). Zároveň  ale  vtedajší  kráľ  a  iní
       úradníci Boha skutočne hľadali. Pán  dopúšťa  pozastavenie  v  ich
       duchovnom živote tým,  že  prichádza  vyslanec  Assýrskeho  kráľa,
       ktorý má za sebou potenciál veľkého vojska a množstvo  výhier.  Zo
       strategického hľadiska Jeruzalem nemal žiadnu nádej obstáť!
          Podobne vyzerá niekedy aj ľudský osobný život. Prídu okolnosti,
       ktoré jednoducho nie sú zvládnuteľné a človek navyše musí priznať,
       že v jeho srdci ostalo  trochu  miesta  aj  na  nevyznaný  hriech.
       Jednou ľudskou reakciou je akási zaťatosť, v ktorej si  nepripustí
       svoje zlo a začne sa snažiť situáciu riešiť ako sa len  dá.  Možno
       popritom dokáže  aj  volať  na  Hospodina  vo  falošnej  zbožnosti
       s trochou nevyznaného hriechu v srdci o ktorom dobre vie,  že  tam
       ostal. Koniec takéhoto počínania býva veľmi zlý.
          Druhou reakciou  je  navrátenie  sa  k  svojmu  Bohu,  vyznanie
       hriechu a úpenlivé volanie o pomoc na modlitbách.  Takýto  prístup
       je naplnením Božej vôle.  Stvoriteľ  je  dosť  silný,  aby  zmenil
       všetky okolnosti a zastal sa svojich detí, ktoré tak veľmi miluje.
          Ďakujem Pane Ježiši za to,  že  nám  v  Biblii  dávaš  množstvo
       realistických príkladov o tom,  ako  úžasne  si  bojoval  za  svoj
       národ. Ďakujem, že to môžeme zakúšať aj my dnes!
          Amen! 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 35,10.

                                                                          83



                          Aktuálnosť Izraelských dejín
                                XXXVII,XXXVIII.



                      Zlá správa, proroctvo, viera a nádej


                              Modlitebné stíšenie
                                Izaiáš 37,14-20.


                                 Izaiáš 37,1-8.

          Niekomu  by  sa  mohlo  zdať,  že  izraelské  dejiny  sú   síce
       zaujímavé, ale dnes už nie sú  tak  aktuálne  ako  kedysi.  Takýto
       náhľad potom uprednostňuje Nový Zákon a zo Starého Zákona robí len
       akési historické zápisky.
          Božím Slovom sa nazýva celá Biblia! Žiadna  časť  tohoto  Slova
       nikdy  svoju  aktuálnosť  nestratí!  Človek  jediný  môže  stratiť
       schopnosť aktuálne Písmu rozumieť, čo je dôsledok jeho odklonu  od
       svojho Stvoriteľa! Dve udalosti zo života kráľa  Achaza,  zapísané
       v týchto dvoch kapitolách, môžu veľmi pozastaviť veriaceho človeka
       aj dnes. Človek  môže  prežívať  množstvo  útokov  najrozličnejšej
       kvality a kvantity. Strata zdravia zaráža mnohých ľudí, ktorí mali
       pred sebou pekné  perspektívy.  Náhla  okolnosť,  vyrovnať  sa  so
       svojou vlastnou smrťou, môže byť veľmi nepríjemná.
          Kráľ Ezechiáš bol jedným z Izraelských kráľov, ktorý  sa  držal
       Božej Rady a nesmilnil  s  božstvami  iných  národov.  Jeho  viera
       a jeho poznanie ho utvrdzovali v tom, že je jediný Boh  Stvoriteľ,
       ktorý je skutočný a živý. Týmto Bohom je Hospodin,  Boh  Izraelov.
       Preto,  keď  sa  dopočul,  že  Assýrsky  kráľ  chce  zaútočiť   na
       Jeruzalem, nezačal ani zbrojiť, ani cvičiť  vojsko...  Jeho  prvou
       myšlienkou bola nádej v jediného živého Boha, Hospodina. Ani  kráľ
       Ezechiáš nemohol predstúpiť pred Boha priamo, tak ako by si to  aj
       dnes želal  nejeden  veriaci  kresťan.  Musel  svojho  Boha  začať
       hľadať. Ezechiáš  bol  poslušný  Svätému  Duchu,  a  preto  poslal
       svojich služobníkov za prorokom Izaiášom - za druhým človekom,  čo
       ostáva až podnes starozákonným symbolom novozákonnej cirkvi Božích
       detí. Pyšní ľudia rady a pomoc iných obchádzajú, čím  sa  protivia
       svojmu Stvoriteľovi.
          Jeruzalem  by  nikdy  neobstál  pred  Assýrskym   kráľom.   Pre
       realistickú Božiu  moc  však  obstál.  Ezechiáš  nezvíťazil  silou
       svojho vojska, ani istotou vo viere! Zvíťazil preto, lebo  správne
       orientoval svoj strach a pravdivo ho predložil Bohu i druhým ľuďom
       v nádeji na pomoc od Hospodina.
          Tak, ako aj pred vekmi, aj dnes Stvoriteľ  panuje  nad  srdcami
       ľudí, mení okolnosti a dopúšťa do ľudských sŕdc duchov rozhodnutí.
       Božie deti často ani netušia, ako úžasne  ich  Pán  Ježiš  chráni.
       Nevíťazia svojou silou a žiaľ niekedy si ani nevšimnú, že víťazia,
       lebo pre Božiu milosť k "bojom" ani nedôjde... 

                                                                          84

                               Realita Božej moci


                             Izaiáš 37,9-13.21-38.

          Keď sa Assýrania dozvedeli, že proti nim vyšla Egyptská výprava
       vedená  Tirhákom,  poslali  Ezechiášovi  odkaz,  v  ktorom  sa  mu
       vyhrážali, že sa k Jeruzalemu ešte vrátia a porazia  ho.  Assýrsky
       kráľ automaticky predpokladal, že Tirhákove vojská porazí.
          Skutočným historickým  faktom  je,  že  Assýrska  ríša  Tirháka
       neskôr naozaj úplne porazila a ovládla ešte mnohé národy.  Kým  sa
       ale kráľ Ezechiáš držal  Hospodina,  Jeruzalem  bol  uchránený  od
       vpádu Assýrskych vojsk.
          Božia moc sa prejavila  najskôr  tak,  že  z  assýrskej  armády
       zahynulo  180000  vojakov.  Ako  sa  to   prihodilo,   sa   presne
       nevie,predpokladá sa, že to spôsobil nejaký prírodný  živel  alebo
       epidémia. Božie deti si môžu pripustiť, že to Pán  mohol  spôsobiť
       aj svojim  priamym  zásahom.  Assýrskeho  kráľa,  ktorý  sa  rúhal
       Hospodinovi a chcel zaútočiť na Jeruzalem, neskôr zavraždili  jeho
       vlastní synovia.
          Božia moc sa prejavuje veľmi  realisticky  aj  v  okolnostiach,
       ktoré  Pán  dopúšťa  alebo  pôsobí  svojim  Svätým   Duchom.   Moc
       prítomného Boha Hospodina nie je o nič menšia, než pred vekmi! Tak
       ostáva jediný  problém,  ktorý  bráni,  aby  sa  Božia  moc  mohla
       prejaviť - srdce veriaceho človeka. Ak dnes bude niekto vyhľadávať
       Pána Ježiša Krista celým svojim srdcom podľa  Ezechiášovho  vzoru,
       naisto bude  pri  ňom  stáť  Pán  podobne,  ako  stál  kedysi  pri
       Ezechiášovi! 


                        Požehnanie a zložitosť okolností


                              Izaiáš 38,1-2.9-22.

          Ezechiáš sa vrúcne držal Hospodina a celý židovský národ  preto
       prijímal mnoho požehnania. Takýto jednoduchý obraz úprimnej  viery
       je často hlboko ukrytý v srdci veriacich ľudí. Jednoduché  pohľady
       na život poväčšine nie sú pravdivé. Preto  keď  sa  niekto  vrúcne
       drží Pána  ako  Ezechiáš,  príjme  mnoho  požehnaní,  a  potom  sa
       napríklad dozvie, že je nemocný na smrť, začne si klásť otázky, či
       tie požehnania boli naozaj požehnaniami. Či je jeho viera  úprimná
       a či boli jeho rozhodnutia naozaj  správne...  Takéto  úvahy  môžu
       vzniknúť na základe zjednodušeného  pohľadu  na  život,  ktorý  si
       človek  ukrýva  hlboko  v  srdci,  lebo  sa  pomocou  neho  ľahšie
       premýšľa. Ľudská lenivosť postihuje človeka  nielen  pri  fyzickej
       práci, ale aj pri myslení. Učiť sa  a  abstraktne  hľadať  je  pre
       niekoho doslova utrpením aj napriek  tomu,  že  má  dispozície  na
       hlboké premýšľanie. Silní i slabí, múdrejší i menej múdri môžu byť
       postihnutí lenivosťou, každý na svojej úrovni kvality  i  kvantity
       dispozícií. Akýkoľvek ľudský  výkon  je  daný  násobkom  motivácie
       a schopnosti. Strata motivácie - lenivosť,  zatrpknutosť,  horkosť
       môže aj u veľmi schopných,  obdarovaných  ľudí  spôsobiť  fyzickú,
       duševnú, ale aj duchovnú katastrófu. Hospodin preto  poukazuje  na
       Ezechiášov život realistickejšie, zložitejšie. Napriek tomu, že sa
       Ho tento kráľ držal vo svojej viere, dopúšťa na neho  nemoc.  Toto
       dopustenie  nie  je  ani  trestom,  ani  karhaním,   ani   stratou
       požehnania! Jediný  Hospodin  vie,  prečo  dopustil  na  Ezechiáša
                                                                          85



       chorobu.  Jediný  Hospodin  pozná  absolútne   všetky   okolnosti,
       budúcnosť, prítomnosť i minulosť.
          Možno sa nám práve deje niečo nepríjemné. Možno práve  v  tejto
       chvíli Pán chce, aby sme  netrpeli  zjednodušujúcimi  pohľadmi  na
       svoj  život  a  začali  skutočne  rešpektovať   zvrchovanú   Božiu
       autoritu.
          Kráľ  Ezechiáš  netrpel  falošným  zjednodušujúcim  predsudkom.
       Začal sa vrúcne modliť. V jeho živote sa potom  Stvoriteľ  dokázal
       nielen ako mocný, pravdivý, spravodlivý a milujúci Boh, ale aj ako
       ľútostivý Priateľ, ktorý je ochotný zmeniť rozhodnutie na  základe
       prosieb jemu drahých ľudí. Ezechiášov príklad môže  takto  vyviesť
       veriacich  ľudí  z  duchovných  depresií  a  neistôt  a  môže  ich
       inšpirovať k silným modlitbám viery. 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 38,3-8.

                                                                         86
                                                                         87



                           Čo rozprával Ján Krstiteľ?
                                   XXXIX,XL.



                 Priateľstvo sveta a vystatovanie sa veriacich


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 40,1-2.


                                 Izaiáš 39,1-8.

          Pán poukázal cez svojho proroka  na  množstvo  zloby,  svojvôle
       a vierolomnosti ľudí. Poukázal nielen na akési všeobecné  jednania
       ľudstva v určitých obdobiach alebo jednania  národov,  ale  aj  na
       osobné postoje jednotlivcov, cez ktorých Stvoriteľ  menil  svetové
       dejiny. Jedným z takýchto ľudí bol  aj  kráľ  Ezechiáš,  ktorý  sa
       najprv veľmi vrúcne držal svojho Stvoriteľa, avšak neskôr  nekonal
       podľa Jeho vôle.
          Keď Hospodin požehnal cez Ezechiáša svojmu národu  a  Jeruzalem
       začal prosperovať,  Ezechiáša  začalo  viesť  toto  požehnanie  do
       radosti a vystatovania, ktoré nepochádzali od Svätého Ducha.  Keby
       Ezechiáš prijal pred časom z  Božej  ruky  fyzickú  smrť,  bol  by
       ušetrený pred vplyvom svojej telesnej porušenosti sám a je  možné,
       že by bol neskôr ušetrený aj  Jeruzalem  pred  útokom  Babylonskej
       ríše. Fyzická smrť alebo nemoc môžu vypadať  na  prvý  pohľad  ako
       niečo zlé, pred Hospodinom - z  duchovného  hľadiska  -  môžu  byť
       jedným z najväčších požehnaní.
          Dokážem prijať z Božej ruky  aj  okolnosť,  ktorej  nerozumiem?
       Nepatrím medzi "Ezechiášov", ktorí si  vymodlia  a  vyplačú  zmenu
       v živote, ktorá im prinesie síce radosť, ale ktorá ich bude neskôr
       duchovne hubiť?
          Modliť sa je prirodzene dobré, Božie dieťa  má  prinášať  svoje
       žiadosti pred Hospodina! Je ale správne každú  z  týchto  žiadostí
       konzultovať na modlitbách so  svojim  Bohom.  Pán  chce,  aby  sme
       prežili dostatočné sebapoznanie, ktoré odhalí o nás hroznú  pravdu
       - úprimnými veriacimi dokážeme byť  len  vtedy,  kým  na  nás  Pán
       nedopustí okolnosti, ktoré by sme  duchovne  nedokázali  zvládnuť.
       Niekedy majetok  alebo  chudoba,  inokedy  zdravie  alebo  choroba
       a dokonca niekedy aj ďalšie zotrvanie  pri  živote  môžu  byť  pre
       človeka  nezvládnuteľné  okolnosti!  Preto  je   nutné   dôverovať
       Stvoriteľovi, ktorý nás miluje a dať sa Mu viesť tou cestou, ktorú
       pre nás On sám vyberie. Ezechiáš žiaľ  v  istom  zmysle  dôveroval
       sebe a preceňoval hĺbku svojho duchovného života, preceňoval svoju
       lásku  a  svoj  charakter...  Jeho  pozdejší  príklad  je   vážnou
       výstrahou,  aby  sme  ani  my  netrpeli   povrchným   sebapoznaním
       s neschopnosťou prijať zvrchovanú  Božiu  autoritu  aj  v  osobnom
       živote.
          Ezechiáš dostal od svojho Babylonského priateľa -  kráľa  dary.
       Viedlo ho to k tomu, že sa  začal  chváliť,  vystatovať  a  ukázal
       všetko čo mal. Zo strategického hľadiska poukazoval  nielen  svoje
       bohatstvo, kapitál, ale aj  obranyschopnosť,  údernú  silu  svojho
       vojska.  Svetské  priateľstvo   zaťažené   takýmito   informáciami
       neobstálo, rýchlo  sa  premenilo  na  chamtivosť  a  vypočítavosť.
       Babylonský kráľ pravdepodobne pochopil, že má  viac  vojska,  viac
       sily a možno menej  bohatstva.  Keby  mu  zbrojnice  a  pokladnice
                                                                          88



       Jeruzalema ostali zatvorené, možno  by  sa  neodvážil  hľadieť  na
       Jeruzalem ako na korisť, ale hľadel by naň skôr ako na  rovnocenné
       mesto s Babylonom - možného spojenca...
          Stvoriteľ niekedy ohradí svoje deti okolnosťami a povesťou tak,
       aby im nikto neublížil. Veriaci človek však môže  tieto  okolnosti
       narušiť svojou nezdržanlivosťou a vystatovaním.
          Ľudstvo je ako tráva, ktorá v jednej chvíli rastie a  v  druhej
       zlámaná vysychá.  Úžasná  neschopnosť  vymaniť  sa  z  porušenosti
       hriechu a podriadenosť náhodilostiam, by bola  hrozná  nielen  pre
       všetkých, ktorí si ju dokážu uvedomiť, ale aj pre tých,  ktorí  ju
       nevnímajú  a  podliehajú  jej  stále  s   novými   nenaplniteľnými
       nádejami.  Hlas  volajúceho  na  púšti,  Ján   Krstiteľ   zvestuje
       Spasiteľa, cez ktorého sa môže každý  človek  vymaniť  z  kolobehu
       sklamaní a zmieriť sa so svojim Stvoriteľom. Znamená  to  začiatok
       zmysluplného života v okolnostiach, ktoré drží  pevne  vo  svojich
       rukách sám Hospodin Stvoriteľ. 


                            Hlas volajúceho na púšti


                                Izaiáš 40,6-11.

          Ešte skôr, ako Ján Krstiteľ zvestoval Krista, Izaiáš  zvestoval
       Jána  Krstiteľa.  Poukazuje  to  na  jednotného  Ducha,   jednotné
       Vedomie, ktoré  oddávna  napĺňalo  veriacich  ľudí,  očakávajúcich
       svoje spasenie cez Izraela.
       Ján Krstiteľ zvestoval:
          - Človek je veľmi biedny tvor, neschopný pravdivo poznať samého
       seba a okolnosti, ktoré ho obklopujú.
          - Ľudská bieda a porušenosť prinesie každému  človeku  duchovnú
       i fyzickú smrť.
          - Zakrátko príde veľký Spasiteľ,  sám  Boh,  ktorého  potrebuje
       každý človek osobne vo svojom živote.
          -  Kristus  príde  človeka  najskôr  spasiť,  aby   mal   každý
       príležitosť  zmieriť  sa  so  Stvoriteľom,  potom  ale  príde  ako
       zvrchovaný Pán s mocou a slávou velikou.
          - Božie deti budú  so  svojim  Bohom  v  novej  Zemi,  v  novej
       realite, kde už nebude panovať porušenosť. 


                               Božia zvrchovanosť


                                Izaiáš 40,12-26.

          Niekedy  chcú  ľudia  nájsť  svojho  Boha  tak,  že   posudzujú
       okolnosti a  seba  na  základe  svojho  konečného,  nedostatočného
       poznania. Svoje názory potom uzavrú a konštatujú, že Boh  je  taký
       alebo onaký... Pre takéto  nezmyselné,  uzavreté  ponímanie  sveta
       potom človek ľahko odmietne Stvoriteľa so slovami:  "Boh  je  zlý"
       alebo "Boh neexistuje" alebo "takého Boha nechcem..." Nad bábätkom
       v kolíske sa usmeje päťročné dieťa a pokladá sa za veľké, ktoré už
       nemusí byť v kolíske. Nad ním sa zase usmeje školák, lebo je väčší
       a chodí už do školy. Detinské názory odsúdia dospelí,  ktorí  majú
       viac skúseností. Názory menej  vzdelaných  odsúdia  vzdelanejší...
       Však  každý  z  tejto  dlhej  postupnosti   ľudského   dospievania
       a poznania môže byť na svojej úrovni dostatočne pyšný na  to,  aby
                                                                          89



       posúdil tých ďalších, ktorým  ešte  nemôže  rozumieť.  Bohu  nikto
       nemôže rozumieť, lebo je Stvoriteľom a Jeho poznanie je nekonečné.
       Napriek tomu Ho niektorí ľudia vo svojich  predstavách  uzatvárajú
       a tvária sa pritom, že  je  to  prirodzené,  logické,  charakterné
       a čestné...
          Boh človeku nie je nedostupný. Venoval človeku cestu  k  samému
       sebe - kríž svojho Syna. Voči tejto ponuke sa  dá  zachovať  dvoma
       odlišnými spôsobmi:
          - Je možné ju prijať a vyskúšať ju vo svojom živote.
          - Tiež je možné uzavrieť ju  vo  svojich  predstavách  v  mysli
       a snažiť sa ju najskôr pochopiť. 


                        Slovo vyvolenému národu a cirkvi


                                Izaiáš 40,27-31.

          Keď na Božie deti niekedy doľahnú nepríjemné okolnosti,  ktorým
       celkom nerozumejú, majú sklon stať sa malomyseľnými a  zabúdať  na
       Božiu moc, lásku a zvrchovanosť. Záver  tejto  kapitoly  je  Božím
       Slovom - povzbudením, ktoré nepotrebuje žiadny ďalší výklad. Preto
       je  dobré  ozrejmiť  si  na  modlitbe   i   pri   rozhovoroch   so
       spoluveriacimi a tiež aj pri  čítaní  Písma,  či  aj  "ja"  patrím
       Pánovi Ježišovi! Ak áno, Božie Slovo patrí aj mne... 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 40,3-5.

                                                                          90

                                                                          91



                               Zasľúbenie Mesiáša
                                   XLI,XLII.



                                Hospodin a modly


                              Modlitebné stíšenie
                                Izaiáš 41,8-20.


                                 Izaiáš 41,1-7.

          Sám človek by nikdy  nemohol  nájsť  Stvoriteľa.  Ľudská  myseľ
       vníma okolie, nadobúda nové skúsenosti a na ich základe  kombinuje
       -  premýšľa.  Človek  je  tvor  obmedzený  na  poznané  okolnosti,
       neschopný pravdivo uvažovať nad niečím, s čím  sa  ešte  v  živote
       nestretol. Stvoriteľ sa chcel dať človeku spoznať, a preto  s  ním
       celé  dejiny  komunikoval  pomocou  zjavení,   zapísaného   Slova,
       osobných skúseností veriacich, cez  prorokov  a  nakoniec  aj  cez
       svojho Syna,  ktorého  poslal,  aby  sa  narodil  v  ľudskom  tele
       a upozornil na jedinú možnú cestu zmierenia človeka s jeho  Bohom.
       Všetky tieto informácie sa dajú prijať vierou a skúsiť  v  osobnom
       živote. Skúsenosti viery potom otvárajú nové poznanie, ku  ktorému
       by človek sám nikdy nedospel.
          Reakcia mnohých ľudí je však doslova šokujúca.  Zvesť  v  srdci
       najskôr odmietnu a potom možno aj  nahlas  vyjadrujú  iné  názory,
       ktoré upevňujú, "otesávajú" a "klincujú", aby aspoň ako tak  mohli
       obstáť. Celé zástupy ľudí sú posadnuté túžbou byť akýmsi  bohom  -
       mať zvrchovaný pohľad, svoj  názor  a  neponížiť  sa  tým,  že  by
       prijali názor iný. Vo veľkých i malých, bohatých i  chudobných  sa
       nachádza akýsi jed suverenity, ktorá im často  bráni  poznávať  vo
       všeobecnosti a často im  zabráni  spoznať  aj  svojho  Stvoriteľa.
       Človiečik si radšej upevní svoju modlu - predstavu, názor, nech je
       akokoľvek pochybný, Božie Slovo odmieta možno aj preto, že  mu  ho
       zvestujú iní ľudia - to mnohých ponižuje...
          Písmo sa v dejinách naplnilo  už  mnohokrát,  však  pre  ľudskú
       hrdosť je aj táto okolnosť spochybniteľná. Ak ale niekto potrebuje
       spasenie a skúsi cestu pokánia pred Ježišom Kristom, skúsi aj  moc
       Božieho Slova a naplnenie  mnohých  zasľúbení  vo  svojom  osobnom
       živote. Človek musí ostať  slobodný,  Stvoriteľ  mu  túto  slobodu
       nikdy nezoberie. Preto ostáva otázka osobného poznania  Stvoriteľa
       pre každého nevnucujúcou sa ponukou, ktorá v životoch ľudí  netrvá
       stále! Čas milosti sa pre každého začne a skončí. Všetci, ateisti,
       pohania, veriaci, zatrpknutí, sklamaní, biedni  i  bohatí,  ...  -
       všetci majú slobodu  a  príležitosť  rozhodnúť  sa  správne  alebo
       nesprávne. 


                      Dôsledok klamstva a Kristova pravda


                                Izaiáš 41,21-29.

          Ľudský názor niekedy existuje  vo  vedomí  bez  toho,  aby  bol
       vyskúšaný, zaťažený. Niekedy môže vzniknúť dojem, že je to  jedno,
       čo si niekto myslí a čo uznáva. Realistické  okolnosti  však  ľudí
                                                                          92



       nútia  rozhodovať  sa.  Vo  chvíli  rozhodovania  sa  človek  musí
       spoľahnúť  na  svoje  názory,  lebo   sú   prostriedkom   k   jeho
       rozhodnutiam.  Takto  sa  ľudia  rozhodujú  často  medzi   životne
       dôležitými  možnosťami  pomocou  názorov,   ktoré   si   vytvorili
       a uzavreli svojou pýchou, neochotou  prijať  informáciu  od  iného
       človeka alebo ju vyskúšať vo svojom živote. Pochybné názory sú ako
       modly  sebauctievania,  ktoré  nenesú  pravdu,  ale  iba  skrývajú
       prevráteného  človeka.  Nepravdivý  náhľad  uplatnený   v   živote
       nefunguje a vrhá človeka do nešťastia. Je  hrozné,  že  to  mnohým
       ľuďom za to stojí  -  radšej  príjmu  nešťastie,  než  pripustenie
       svojich  neschopností,  neprávd  a  často  aj  podlostí.  Za  tmu,
       v ktorej sa mnohí nachádzajú, sa platí draho - životom...
          Pán Ježiš prichádza ponúknuť svetlo poznania, ktoré sebou nesie
       aj úprimný a pravdivý pohľad na samého seba.  Kristove  názory  na
       život obstoja aj v realite  života  -  svedčia  o  tom  skúsenosti
       mnohých úprimných veriacich. V otázkach viery  nejde  o  intelekt,
       poznanie, múdrosť... Ide tam  len  o  to  staré,  prestaré  ľudské
       "chcem" alebo "nechcem". 


                                  Moc Mesiáša


                                 Izaiáš 42,1-9.

          Stvoriteľ vybral  pre  človeka  jednu  jedinú  konkrétnu  cestu
       návratu k Nemu. Touto cestou je Spasiteľ, Mesiáš - Ježiš  Kristus.
       Ľudia ju môžu prijať vierou, vyskúšať a nadobúdať nové skúsenosti.
       Kristus mal v sebe Božieho, stvoriteľského Ducha  -  sám  Hospodin
       prišiel spasiť človeka, ktorého stvoril. Kristus  prišiel  najskôr
       zvestovať a vysvetľovať Božie  Slovo,  prišiel  trpieť  za  ľudský
       hriech, aby naplnil spravodlivosť. Druhýkrát príde ako mocný  Boh,
       ktorý má všetku moc na zemi i na nebi.
          Ježiš je sprostredkovateľ ku spaseniu, neexistuje  žiadny  iný.
       Dokonca aj pre  Máriu,  ktorá  bola  jeho  fyzickou  matkou,  bolo
       milosťou, že Ho mohla nosiť. Pri jej pôrode prišlo na svet aj  jej
       spasenie! Preto neexistuje žiadna modla, soška, bôžik,  ani  božia
       matka z katolíckeho učenia, ktorá by mohla spasiť človeka. Jedinou
       cestou je sám Pán Ježiš Kristus  s  mocou  i  Duchom  živého  Boha
       Stvoriteľa. 


                               Zvesť pre každého


                                Izaiáš 42,18-25.

          Zvesť  Pána  Ježiša  Krista  patrí   všetkým   národom.   Židom
       i nežidom, múdrym i nemúdrym, bohatým  i  chudobným.  Božie  Slovo
       dokáže naplniť ľudské srdce citom, dokáže naplniť myseľ  múdrosťou
       a niet žiadneho iného citu alebo múdrosti, ktoré by  Slová  živého
       Boha prevýšili. Bibliu  dnes  pozná  celý  svet.  Pre  niekoho  je
       najcennejšou zložkou jeho majetku a zvesťou od Jeho Spasiteľa, pre
       iného len akousi  filozofiou  a  pre  ďalšieho  možno  len  krámom
       vhodným na vyhodenie.
          Židovský národ svojho Boha odmietol a  pre  slobodu,  ktorá  mu
       bola daná, mal na to právo. Toto  právo  majú  všetci  ľudia,  ale
       nikto nedokázal odmietnuť Slová Biblie s pravdivým dôkazom, že  sú
                                                                          93



       v nej zapísané klamstvá! Božie Slovo stíhalo národy  v  minulosti,
       je aktuálne aj  v  prítomnosti  a  poukazuje  na  jasnú,  zreteľnú
       budúcnosť! Priblížil sa druhý príchod Stvoriteľa,  pri  ktorom  sa
       ukončia  dejiny  porušenosti  a  nastane  dlho  očakávaná   rajská
       harmónia spolužitia ľudí a ich Tvorcu. 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 42,10-17.
                                                                          94

                                                                          95



                            Zasľúbenie Svätého Ducha
                                  XLIII,XLIV.



                             Ja Som tvoj Spasiteľ!


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 43,1-4.


                                 Izaiáš 43,5-8.

          Spasenie Pána Ježiša Krista sa často chápe len ako zmierenie so
       Stvoriteľom,  ktoré  človeku  prinesie  po  smrti  život  v  novej
       neporušenej realite. V tomto novom svete majú byť naplnené  všetky
       potreby tých, ktorí sa tam dostanú. Takýto pohľad na  spasenie  je
       krásny, ale nie je úplný. Stvoriteľ poukazuje  na  to,  že  už  na
       tejto zemi pozná svoje deti. Vie o tých ľuďoch,  ktorí  Ho  milujú
       a potrebujú v úprimnosti svojho srdca. Pozná  všetkých,  ktorí  Ho
       prosievajú, aby z nich vytváral svojim Duchom lepších  ľudí,  lebo
       sú nespokojní s vlastnou porušenosťou. Takýmto  veriacim  odhaľuje
       vo svojom Slove, že  sa  ich  chce  zastávať  už  na  tejto  zemi.
       V nepriaznivých okolnostiach, ktoré dopúšťa, pomáha svojim  deťom,
       pričom neveriacich a neúprimných veriacich ponecháva v tom, čo  si
       sami vyvolili. Nechá ich, aby išli cestou svojej vlastnej vôle...
          Niekto by možno chcel nájsť  akúsi  všeobecnú  teológiu,  ktorú
       keby začali veriaci vyznávať,  získali  by  Božie  požehnanie.  Na
       požehnanie v osobnom živote nestačí ani tá najlepšia teológia, ani
       pravdivé biblické učenie  nemôže  nikomu  darovať  priazeň  živého
       Boha! Rozumieť správne Biblii je dobré, ale  požehnanie  dáva  Pán
       len tým, ktorí sa Ho učia osobne poznávať. Božie deti, ktoré  svoj
       vlastný charakter, skutky, svedomie merajú Božím Slovom a dopytujú
       sa na modlitbách, čo  si  o  ich  jednaní  myslí  Hospodin,  ktoré
       prijímajú napomenutia i povzbudenia od  iných  ľudí,  tieto  Božie
       deti svojho Boha skutočne poznávajú. Osobný vzťah človeka  a  Boha
       nie je možné obsiahnuť  vo  všeobecnej  teológii!  Nikto  nedokáže
       všeobecne jeden skutok udobriť a iný odsúdiť tak, aby to bol  Boží
       súd, spravodlivý, pravdivý a plný lásky.
          Keď sa niekto v osobnom živote priblíži  k  Bohu,  Hospodin  sa
       priblíži k nemu a spasenie Ježiša Krista začne  nadobúdať  v  jeho
       živote nielen všeobecný charakter, ale aj veľmi konkrétny.  Osobné
       problémy, depresie, materiálne ťažkosti, ... Hospodin má v rukách!
       Božie deti isto prežívajú požehnania  aj  v  tomto  živote!  Tieto
       požehnania nemusia znamenať materiálny dostatok!  Pre  človeka  sú
       ale vždy naplnením, ktoré pôsobí radosť, podporou  a  povzbudením,
       ktoré pomáha niesť žiaľ a  rozhodne  skúsenosťou,  ktorá  zvestuje
       každému osobne, že jeho spasiteľ žije, že  je  to  mocný,  láskavý
       Boh, ktorý miluje aj jeho samého. 


                                Svedectvo Cirkvi


                                Izaiáš 43,9-21.

          Existuje mnoho náboženstiev a mnoho vyznaní, ktoré klamú  svet.
                                                                          96



       Ľudia nakoniec porozumejú klamstvu a odvracajú sa od  tých,  ktorí
       jedno rozprávajú a iné vo  svojich  životoch  robia.  Dvojtvárnosť
       a množstvo pekných rečí je možné nájsť vo svete na  každom  kroku.
       Preto aj cirkev, ktorá sa zovie  kresťanská,  ale  nenesie  ovocie
       hodné pokánia, nie je  cirkvou  ľudom  na  spasenie.  Božie  Slovo
       poukazuje na zvláštnu  Cirkev.  Táto  Cirkev  nie  je  inštitúciou
       a nemožno ju vyhradiť pojmom alebo názvom! Do tejto Cirkvi  patria
       všetci tí, ktorí úprimne prijímajú spasenie  Pána  Ježiša  a  žijú
       život osobnej svedeckej viery. Práve títo ľudia zvestujú niečo, čo
       sa nikde inde vo svete nájsť nedá. Zvestujú Krista,  ktorý  v  ich
       životoch naozaj žije, zvestujú Svätého Ducha, ktorý v ich životoch
       naozaj pôsobí a zvestujú pomoc svetu,  ktorá  sa  cez  ich  životy
       naozaj prejavuje. Ich svedectvo svetu  vonia,  je  lákavé  a  niet
       iného takého svedectva. Na svete je pravda mnoho  úprimných  ľudí,
       ktorí Krista nepotrebujú. Mnohí z nich sú ochotní pomáhať.  Ľudská
       pomoc, ktorá nie je podporovaná Božou mocou, môže byť aj  úprimná,
       ale  nikdy  nedokáže  riešiť  ľudské  nešťastia  a  znovu   stavať
       stroskotané životy.
          Pán Ježiš  ponúka  spasenie,  čo  je  niečím  výnimočným.  Toto
       spasenie  neprináša  členstvo  v  inštitucionálnej   cirkvi,   ani
       všeobecné vyznanie. Tomuto spaseniu môže otvoriť dvere len  ľudské
       srdce, ktoré Bohu odovzdá celý život. Takýto život je  potom  vždy
       dobrým svedectvom!
          Kresťan, ktorý svojim nečestným jednaním pohoršuje  svet  alebo
       predáva Krista za najrôznejšie pravdy filozofií a politiky, takýto
       kresťan sa možno nazýva Božím dieťaťom, ale v skutočnosti ním  nie
       je! Úprimné  Božie  deti  prinášajú  svojim  príkladom  a  svojimi
       slovami spasenie celému svojmu okoliu. Toto svedectvo nie je možné
       oddeliť od živej viery! Ak niekto má Kristove spasenie,  potom  je
       vždy svedectvom pre druhých... 


                              Únava z Božej lásky


                                Izaiáš 43,22-28.

          Realita, ktorá existovala pred vekmi, je veľmi aktuálna i dnes.
       Boží vyvolený národ vyznával síce Hospodina, ale  v  srdci  sa  od
       neho  odvracal.  Aj  dnes  je  veľa  kresťanských   cirkví,   veľa
       kresťanov, ktorí  síce  vyznávajú  Pána  Ježiša,  ale  ich  osobné
       príklady  nemajú  so  živou  Cirkvou  Božích  detí  nič  spoločné.
       Niektorí kresťania uverili, ale zároveň majú  mnoho  iných  záľub,
       bohov, či záujmov, ktoré ich od Stvoriteľa  odvádzajú.  Vo  svojej
       viere sa chcú držať aj Boha aj sveta, čo sa nedá.  Viera  takýchto
       ľudí je nemocná, slabá a nesie sebou mnoho utrpenia. Pán aj karhá,
       aj napomína, aj povzbudzuje takýchto veriacich... Títo však nechcú
       opustiť svoje záujmy pre svojho Boha a  ukazuje  sa,  že  majú  aj
       väčšiu lásku, než je ich Stvoriteľ. Tak sa Božie karhania pre nich
       stávajú nekonečné, napomínania neznesiteľné  a  povzbudení  v  ich
       životoch stále ubúda. Neskôr zomdlievajú  unavení  láskou  Božieho
       napomínania. Nakoniec v  trpkosti  a  horkosti  svojho  Stvoriteľa
       v srdci odmietnu.
          Nie je možné mať dvoch bohov, lebo  človek  bude  vždy  milovať
       jedného z nich viac! Hospodin je  Bohom  žiarlivým,  ktorý  nechce
       spasiť hriech, násilie a egoizmus. On chce spasiť človeka! V novej
       zemi majú byť ľudia bez porušenosti, zloby a sebalásky!
          Kto mi je Bohom?
                                                                          97



          Čo som si zamiloval?
          Aké mám v živote priority?
          Páči sa môj život Bohu - tomu Bohu, o ktorom čítam v Biblii? 


                              Pridané meno Izrael


                                 Izaiáš 44,1-8.

          Keď Pán Ježiš umrel na kríži a vstal  z  mŕtvych,  naplnilo  sa
       spasenie, ktoré Stvoriteľ pripravil  pre  človeka.  Neskôr  sa  na
       Letnice naplnilo aj ďalšie zasľúbenie - Pán vylial svojho  Svätého
       Ducha na ľudí. Znamená to, že sa začala  prejavovať  úžasná  Božia
       moc, ktorá pôsobí zvestovanie Evanjelia a  uľahčuje  ľuďom  prijať
       túto zvesť. Evanjelium malo byť rozhlásené po celom svete  a  dnes
       už aj je! Mnohí ľudia sa dnes nazývajú Božími deťmi a skutočne  aj
       sú. Pridávajú si meno "Izrael" a cítia sa byť vštepení  do  viniča
       Ježiša Krista ako plané ratolesti!
          Ješurún alebo Jóšua znamená v preklade  milovaný.  Týmto  menom
       Pán nazýva svoj národ, tiež aj svoju Cirkev,  nazýva  ním  každého
       jediného úprimného kresťana  a  nazýva  ním  aj  Spasiteľa  Ježiša
       Krista, ktorý sa dal obetovať ako výkupné  za  ľudskú  zlobu,  čím
       vykúpil úprimných veriacich a naplnil zároveň  v  pravde  a  láske
       spravodlivosť.
          Moc Svätého Ducha sa dnes prejavuje najrozličnejšou  formou  na
       všetkých Božích milovaných - táto skupina veriacich  však  nepatrí
       do nejakej vyvolenej inštitúcie! Je to slobodný  Boží  ľud,  ktorý
       zvestuje svetu vykúpenie. 


                                Hanba nad hanby


                                Izaiáš 44,9-18.

          Napriek úžasnej Božej moci a Jeho  láske  mnohí  ľudia  hľadajú
       naplnenie niekde úplne inde. Niekto má jednoducho iné záujmy,  iný
       si nedokáže pripustiť omyl  vo  svojom  zmýšľaní,  ďalšieho  uráža
       prijatie svetonázoru, ktorý  sám  nevymyslel...  Tak  si  niektorí
       ľudia vytvárajú rytiny svojich bohov, modelujú konštrukcie svojich
       modiel a nachádzajú uspokojenie v istotách, ktoré neexistujú.
          Sú dokonca "remeselníci", ktorí  druhým  ľuďom  takýchto  bohov
       vytvárajú a zarábajú na tom. Ich hanba bude  omnoho  väčšia,  lebo
       pracovali na zatratení  národov  a  brali  za  to  "plat".  Niekto
       vymýšľa    najrôznejšie     liečiteľstvo,     iný     filozofie...
       Parapsychológiu a  najrôznejšie  čarodejníctvo  je  potrebné  tiež
       "vytvárať" - bádať a byť príkladom v takejto prevrátenosti.  Modla
       ateizmu, ktorá sa volá "ja", takzvaná nezávislosť, môže tiež lákať
       a mnohí túto rytinu starostlivo "vytesávajú"  ako  najlepší  obraz
       života...
          Stvoriteľ zdôrazňuje, že je jediným  Bohom,  ktorý  je  schopný
       naozaj  naplniť  ľudské  potreby  a  doviesť  človeka   do   novej
       neporušenej reality Božieho  kráľovstva.  Každý  človek  má  právo
       slobodne si vybrať  z  celej  škály  najrôznejších  bohov,  rytín,
       modiel... Pred touto otázkou stojí každý človek.  Tento  výber  je
       najhlbším zmyslom ľudského života,  v  ktorom  sa  každému  ponúka
       zmierenie so svojim Tvorcom. 
                                                                          98



                                 Myseľ a srdce


                                Izaiáš 44,19-20.

          Niekto poukazuje na vieru ako na niečo, pri čom  nie  je  možné
       racionálne uvažovať. Možnosť Božej existencie spája  s  nelogikou,
       neopodstatnenosťou ľudských záverov. Takýto  pohľad  je  však  len
       falošným, prevráteným zhadzovaním názorov úprimných veriacich.  Ak
       je ľudská logika a myseľ vedená úprimnosťou, ak človeku ide naozaj
       o to, aby našiel pravdu, potom mu logika  a  myseľ  naisto  odhalí
       biblického Boha Stvoriteľa a Spasiteľa Ježiša Krista.
          Ak ale človek podmaní svoju logiku a myseľ svojmu srdcu,  potom
       začne slúžiť jeho myseľ všetkým jeho  záujmom.  Jeho  inteligencia
       prestane  odhaľovať  pravdy,  naopak  jeho  srdce  začne  používať
       inteligenciu na dokazovanie čohokoľvek, čo sa mu zapáči a čomu  sa
       chce vo svojom živote venovať. Človek sa takto uzavrie  do  svojho
       bláznovstva pričom sa ale pravda nijak nezmení!
          V čom žijem?
          Ľudská myseľ potrebuje na premýšľanie veľa času.  Koľko  svojho
       času venujem na hľadanie svojho Stvoriteľa?
          Ľudská myseľ potrebuje na premýšľanie skúsenosti.  -  Koľkokrát
       som skúsil svojho boha a spoľahol sa na svoju vieru?
          Ľudská myseľ potrebuje na premýšľanie informácie.  -  Koľkokrát
       som bol ochotný naslúchať pohľadom iných ľudí? ... 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 44,21-28.

                                                                          99


                                Služobník Cýrus
                                   XLV,XLVI.



                                  Veľký Tvorca


                              Modlitebné stíšenie
                                Izaiáš 45,9-11.


                                 Izaiáš 45,1-8.

          Božiu stvoriteľskú veľkosť - múdrosť, všemocnosť a  láskyplnosť
       nemôže obsiahnuť svojim rozumom žiadny človek! Keď sa sám Hospodin
       dá poznať v osobnej viere cez Pána Ježiša Krista,  veriaci  človek
       môže začať spoznávať veľkoleposť Božích zámerov.  Aj  tak  je  ale
       ľudské poznanie obmedzené všeobecnou schopnosťou ľudského chápania
       a navyše človek sám často kladie poznávaniu svojho Boha odpor  pre
       svoj hriech - egoizmus, tvrdohlavosť. Aj úprimné Božie deti  rastú
       vo svojom poznaní len pomaličky, lebo sú  príliš  často  neochotné
       pripúšťať si  omyly,  prijímať  lepšie  názory...  Bieda  ľudského
       ponímania  potom  Hospodina  uzatvára  do  pojmov,  robí  z   Neho
       služobníka akejsi spravodlivosti. Takéto ponímanie vytvára  nového
       boha - spravodlivosť konštrukcií  ľudského  myslenia,  ktorému  je
       podriadený  aj  sám  Stvoriteľ.   Veriaci   ľudia,   ktorí   trpia
       preceňovaním svojho vlastného myslenia a ponímania  potom  niekedy
       aplikujú svoju spravodlivosť a svoje poznanie do  života  tak,  že
       posudzujú vlády štátov s vyjadrením, ktorá  je  od  Boha  a  ktorá
       nie...  Hospodin  tvorí  všetko  -  dobro  i  zlo  a  nezdieľa  sa
       s človekom, prečo dopúšťa to, či ono vo svetských vládach!  Človek
       nemôže rozumieť Božiemu jednaniu, lebo je hriešny a jeho  chápanie
       je obmedzené. Kto odhadne, prečo dal  Pán  jednému  človeku  život
       v zdraví, inému zase množstvo nemocí?  Prečo  má  niekto  dostatok
       a iný  trpí  v  chudobe,  dokonca  niekedy  umiera  hladom?  Prečo
       Stvoriteľ odvoláva niekoho  v  mladosti,  keď  človek  umiera  pre
       chorobu, iného zase zabijú vo vojne, ďalšieho mučia...?
          Pred vekmi Hospodin povolal Cýra, ktorý bol hrozným  "dravcom",
       potláčal národy a nakoniec úspešne napadol aj Babylon. Tento Cýrus
       povstal nato, aby vyslobodil zo  zajatia  izraelský  národ.  Nikto
       Bohu neprekazil Jeho úmysel a  neodrazil  Peržanov,  ktorým  Cýrus
       velil!  Hospodin  naplnil  svoj  zámer,  však  keď  perské  vojsko
       vraždilo a premáhalo iné národy, nikto by nebol  asi  povedal,  že
       Pán chce prepustiť svoj ľud zo zajatia. Navyše chcel Boh pripraviť
       pôdu aj pre narodenie sa Pána Ježiša, ktorý sa mohol  narodiť  len
       v  Jeruzaleme,  medzi  veriacimi  Židmi  podľa   všetkých   Božích
       zasľúbení.
          Dnes sa stáva aktuálnym problémom, či má byť v štáte  schválený
       trest smrti alebo nie. Kresťania  sa  zastávajú  svojich  predstáv
       Božej  spravodlivosti  a  niekedy  presadzujú  zrušenie   takéhoto
       trestu! Boh ale činí vo svete veci, ktorým ľudia  nemôžu  rozumieť
       a veriaci by mali mlčať. Konflikty zo svetom  môžu  len  zhadzovať
       v očiach neveriacich Božie Kráľovstvo.
          Možno je pri moci "zlá" vláda a veriaci sa trápia prečo.  Možno
       je tá vláda pri moci preto, aby  sa  Pán  mohol  zastať  modlitieb
       svojho ľudu, cesta k naplneniu však zostáva ľuďom ukrytá!
          Možno sa zdá, že je vláda "dobrá". Pritom sa môže stať, že  Pán
                                                                         100



       práve  začal  vykonávať  na  svojvoľnom  ľude,  ktorý   sa   zovie
       kresťanský, svoje súdy spravodlivého hnevu.
          Kto môže povedať, aký bude koniec vecí, ktoré  sa  práve  dejú?
       Úprimné Božie dieťa však vždy zostáva ukryté  v  Božej  ruke.  Pán
       o ňom vie a  chce  ho  vyučovať  svojim  Svätým  Duchom  poznaniu,
       k ktoré je ukryté mnohým svojvoľníkom. 


                        Svet, Izrael, fyzika a filozofia


                                Izaiáš 45,12-21.

          Pán Ježiš Kristus stvoril človeka slobodného, aby mohol milovať
       - aby mohol slobodne chcieť robiť dobre. Keď to  človek  odmietol,
       Hospodin stvoril príležitosť, možnosť navrátiť sa k Nemu s  túžbou
       žiť lepší život. Touto možnosťou sa stalo  s  pasenie  cez  Ježiša
       Krista.
          Stvoriteľ sa najskôr dával poznať ľuďom v osobných stretnutiach
       viery na modlitbách a poukazoval na svoju moc a lásku,  keď  tieto
       modlitby vyslýchal. Ľudia, ktorí Boha v srdci hľadali,  rozprávali
       aký je úžasný. Iný to zneužívali a  vytvorili  si  modly,  aby  sa
       mohli tiež niečím  pochváliť,  aby  mohli  ukázať,  že  majú  tiež
       úžasného boha, ale aby zároveň nemuseli žiť úprimný, čestný  život
       viery.
          Pán zachovával  v  srdciach  ľudí,  ktorí  Ho  naozaj  hľadali,
       skúsenosti. Títo ich odovzdávali svojim deťom a  tie  zase  svojim
       deťom. Inými slovami, aby sa zachovalo  Božie  spasiteľské  Slovo,
       musel existovať vyvolený rod. To  nebola  akási  svetská  šľachta,
       tento rod vznikol tak, že  si  niektorí  ľudia  jednoducho  chceli
       pripustiť nad sebou vládu  dobrého  a  mocného  Boha,  ktorého  už
       trochu poznali.
          Neskôr dal Stvoriteľ týmto ľuďom zákon, aby videli, že nedokážu
       naplniť spravodlivosť vo svojich životoch. Uvedomili  si  priepasť
       porušenosti hriechu, ktorá bola medzi nimi  a  ich  Bohom.  Začali
       potrebovať  Spasiteľa.  Pán  vychovával  a  vzdelával  svoj   ľud,
       dopúšťal naň tresty a opäť ho vyslobodzoval. Prichádzala doba, keď
       sa mohol narodiť Spasiteľ -  ľudia  už  boli  schopní  porozumieť,
       prečo sa má narodiť.  Kristus  sa  narodil,  aby  mohol  ktokoľvek
       prijať Jeho milosť a zmieriť sa zo svojim tvorcom. Na tejto veľkej
       a dlhej ceste spasenia  národov  bol  ku  koncu  jedným  z  Božích
       nástrojov  aj  perský  kráľ  Cýrus,  ktorý  síce  nepoznal  svojho
       stvoriteľa, ale ktorý sa nevedomky podriadil Božej vôli,  lebo  je
       Hospodin skutočne tým najväčším Bohom, vladárom a tvorcom.
          Pred Hospodinom budú zlomené všetky filozofie, ktoré trčia  ako
       osteň proti viere v Pána Ježiša. Stvoriteľ naprojektoval svet plný
       lásky a tento projekt isto naplní! Keď človek pohliadne v múdrosti
       na fyziku, chémiu, biológiu, zemepis,  dejiny...,  všade  nachádza
       podpis svojho Stvoriteľa. Nikto nemôže povedať, že Boha  v  živote
       nemohol  nájsť!  Ľudský  problém  však  ostáva  od  vekov   jediný
       a starý - že totiž človek nad sebou  Boha  nepotrebuje.  Robiť  si
       čokoľvek čo sa zamanie - byť bohom, to je pre mnohých ľudí  omnoho
       lákavejšie, než cesta zmierenia sa zo svojim Tvorcom. 

                                                                         101

                    Priznaj sa ku Mne, môj syn a moja dcéra!


                                Izaiáš 45,22-25.

          Možno prežívaš milý čitateľ svoju poslednú  príležitosť  prijať
       spasenie aj pre seba. Možno ťa už nikdy neosloví Boží  Duch  a  ty
       zahynieš v hriechu a  utrpení,  s  jasným  vedomým,  čo  si  mohol
       prijatím Pána Ježiša získať. Ak by si sa chcel zmieriť  so  svojim
       Tvorcom, je čas modliť sa a prosiť Ho o zmierenie a  spasenie.  On
       ťa nechce odmietnuť, lebo ťa miluje! Tvoju slobodu ti  však  nikdy
       nezoberie a preto ostáva len na tebe, či chceš!
          Ak  Jeho  milosť  prijmeš,  prijmeš  zároveň  pre  seba  všetky
       zasľúbenia, napomínania i rady Písma. Božie Slovo začneš v  živote
       prakticky prežívať, aby si vedel, že Hospodin, tvoj Boh Je,  a  má
       ťa vo svojej dlani!
          Možno si bol doteraz ateistom a možno  potrebuješ  spasenie  aj
       napriek tomu, že si hovoríš kresťan - ako sa rozhodneš? 


                               Ľudské investície


                                Izaiáš 46,5-13.

          Každý človek investuje svoj čas i majetok do toho,  čomu  verí.
       Ľudia  venujú  množstvo  hodín  najrôznejším  veciam,  z   ktorých
       vyčnieva nad ostatné zábava alebo záľuby -  investícia  do  svojho
       "ja". Tiež aj množstvo peňazí človek utráca a  keď  sa  "ohliadne"
       a zváži čo vytvoril, možno sa sám prekvapí...
          Pán nechce ľuďom zobrať potešenie a radosť! Však chce,  aby  sa
       Jeho deti vedeli so svojou radosťou deliť a prinášať  ju  aj  iným
       ľuďom. Preto ostávajú dve neoddeliteľné súčasti živej viery:
          - Zvestovanie slovom poznania
          - Praktický život skutkov, ktoré chvália Stvoriteľa
          Ak  niekto  len  rozpráva  a  nečiní,  je   tým   najohavnejším
       ničomníkom s menom kresťana, ktorý odvedie  od  Stvoriteľa  omnoho
       viac ľudí než ateista alebo pohan vyznávajúci iné božstvá.
          Tak ako Stvoriteľ  naplnil  zasľúbenie  na  mužovi  z  východu,
       dravcovi Cýrovi, tak naplní aj  spasenie  cez  Ježiša  Krista.  Na
       konci druhého tisícročia nášho letopočtu človek  prežíva  posledné
       roky, keď je ešte možné zmieriť sa so svojim Bohom. 

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 46,1-4.
                                                                       102

                                                                       103


                                  Ja a Babylon
                                 XLVII,XLVIII.



                       Požehnania, povolania a schopnosti


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 47,1-4.


                                Izaiáš 47,5-15.

          Biblický pojem Babylon nevyjadruje len meno konkrétneho  mesta,
       ale stáva sa aj symbolom svetského zmýšľania a konania. Svet často
       odmieta Stvoriteľa preto, lebo dokázal  obsiahnuť  mnoho  múdrosti
       a získal veľkú moc... Úspech dáva človeku viac pohodlia, ktoré  ho
       vedie do suverenity, nezáujmu a pýchy.
          Niekto dosiahne úspech, bohatstvo i slávu a pritom dokáže  pred
       Hospodinom obstáť v spravodlivosti aj láske. Iný dostane možno len
       o málo viac než mal a vedie ho to  ihneď  do  sebapovyšovania.  Je
       možné biblicky zhodnotiť, kedy  je  úspech,  majetok  alebo  sláva
       požehnaním a kedy zlorečením pre človeka?
          Menej  schopní  ľudia  nedosahujú  takých   úspechov   ako   tí
       schopnejší. Navyše tí, ktorí  túžia  niečo  dosiahnuť,  pristupujú
       niekedy aj k metódam, ktoré sa nedajú označiť inak, než  klamstvá,
       podvody, úplatky...  Schopní  svetáci  uchyľujúci  sa  niekedy  aj
       k podvodom nepotrebujú Božie požehnanie a úspech,  ktorý  dosiahli
       sa im stáva osídlom v duchovnom živote. Iným ľuďom Pán možno  síce
       dal schopnosť niečo dokázať, ale zároveň títo  ľudia  chcú  hľadať
       svojho Boha a  nechcú  upadnúť  do  pýchy.  Možno  sa  títo  často
       modlievajú, aby im Pán nedal viac  slávy  a  viac  bohatstva,  než
       dokážu uniesť svojim charakterom. Schopné Božie deti  chcú  všetko
       prijať len z Božej ruky, lebo vedia,  že  aj  diabol  niekedy  rád
       rozdáva,  aby  človeka  zahubil  pýchou.  Takíto   veriaci   potom
       nepreceňujú seba a nepodceňujú druhých! Vedia, že  každý  má  svoj
       dar od Hospodina, ale nie každé obdarovanie prináša  rovnako  veľa
       slávy alebo majetku - to neznamená, že  je  jeden  dar  lepší  ako
       druhý! Vyjadruje to len vzťah ľudských obdarovaní voči trhu sveta.
          Ľudia  menej  schopní  získať  slávu   alebo   bohatstvo   majú
       k dispozícii tiež dve cesty! Tou jednou je závisť  a  odsudzovanie
       tých, ktorí majú slávy alebo majetku  viac.  Je  to  cesta,  ktorá
       vedie do zatratenia tak isto ako aj cesta pýchy. K  nedostatku  je
       možné opäť pristúpiť aj s požehnaním od Hospodina. Božie dieťa  sa
       môže pred svojim Bohom zmieriť so situáciou, ktorú  na  neho  jeho
       Stvoriteľ dopustil s vedomím, že je Boh  dosť  silný  na  to,  aby
       zmenil aj ten najväčší nedostatok na prebytok. Pán chce, aby  Jeho
       deti  prednášali  na  modlitbách  svoje  potreby.  Chce  počuť  aj
       o nedostatku a  chce,  aby  veriaci  očakávali  na  Jeho  -  Božie
       riešenie svojej  situácie.  Veriaci  sa  žiaľ  niekedy  aj  modlia
       o pomoc, ale potom si  sami  pomôžu  nie  veľmi  čestným  spôsobom
       a nakoniec klamú, že ide o požehnanie.
          Hospodin niekedy  povoláva  ľudí  a  dáva  im  schopnosť  niečo
       vykonať. Takéto povolanie môže priniesť aj  slávu  alebo  majetok,
       moc podobne, ako prinieslo aj Cýrovi,  ktorého  Pán  povolal,  aby
       vyslobodil svoj ľud z Babylonského zajatia. Veľká  sláva  a  veľká
       moc alebo majetok je ako trhavina, ktorej keď sa niekto nerozumie,
                                                                         104



       bleskovo zabíja jeho, pričom ničí aj celé okolie. Trhavina sa  ale
       dá používať na trhanie skál a stavanie ľudských príbytkov -  vtedy
       je dobrá a nenahraditeľná.
          Ak niekto túži po sláve a majetku alebo moci len tak, pre nič -
       za nič, určite nedokáže doceniť, čo vlastne  chce!  Ak  sa  niekto
       bezuzdne teší narastajúcemu úspechu - usína v jedovatom  prostredí
       podobne, ako ľudia, ktorí síce majú málo, ale pritom v sebe  živia
       závisť. Vážnou vecou  v  duchovnom  živote  veriaceho  človeka  je
       prístup k sláve, bohatstve a moci. Bez ohľadu na to, či je  človek
       chudobný alebo bohatý, vplyvný  alebo  bezvýznamný  môže  v  tejto
       oblasti hrešiť proti svojmu Bohu alebo ostríhať Jeho prikázania!
          Ak mám málo, viem byť s týmto málom  spokojný  a  priať  druhým
       úspech, ktorý sám nemám?
          Ak mám veľa, uvedomujem si, aké to pre mňa môže byť nebezpečné,
       ale zároveň ako výborne je to možné použiť  pri  budovaní  Božieho
       Kráľovstva?
          Prilepšujem si aj s trochou nečestnosti?  Čakám  na  požehnanie
       len od Hospodina alebo niekedy prijmem niečo aj od diabla?
          Sláva, moc a majetok sú na  požehnanie  len  tým  ľuďom,  ktorí
       ničoho z tých vecí neprijali od diabla - radšej  odmietli  úspech,
       ak by nemal byť z Božej ruky! Však aj pri požehnaní ostávajú tieto
       dary v ruke človeka veľmi výkonnou trhavinou s ktorou je  potrebné
       zaobchádzať veľmi opatrne!
          Mesto  Babylon,  svet  toto  všetko  nadobudol  bez   vyberania
       prostriedkov, čestne i nečestne a veľmi často len pomocou násilia.
       Preto  ľudia  tohoto  mesta,  sveta   neboli   pripravený   obstáť
       v  charaktere  a  spyšneli,  stali   sa   lakomými,   bezohľadnými
       a bezcitnými. Hospodin ich potom navštívil svojim  súdom  a  vydal
       ich tej ukrutnosti, ktorú oni sami páchali voči druhým.
          Ako  reagujem  pred  Hospodinom,  keď   pribúda   slávy   alebo
       bohatstva? Prijímam požehnanie alebo zlorečenie? 


                              Milosť a zasľúbenia


                                Izaiáš 48,1-16.

          Izraelský národ a kresťania sú si v mnohom  podobní.  Vyznávajú
       Boha, ctia  ho  svojimi  ústami,  ale  pritom  často  odpadajú  od
       skutočného úprimného života viery. Keď povolával Hospodin  Izrael,
       dal mu na výber - buď sa budú klaňať svojim bohom alebo si  vyberú
       Jeho,  potom  však  ich  bude  aj  trestať  a  karhať,  keď   budú
       vierolomní. Izrael si vybral Hospodina a  veriaci  dnes  vyznávajú
       Krista. Pán je verný svojmu Slovu a preto, keď sa niekto  od  Neho
       odvracia,  dopúšťa  na  neho,  utrpenie,  súženie  aby  sa  človek
       pozastavil a navrátil v pokání.  Svetákom  sa  tak  nedeje,  Božím
       deťom áno!
          Tak sa môže každý aj v tejto chvíli rozhodnúť, čo vlastne chce!
       Buď nasledovať Hospodina, ktorý ho bude aj karhať a trestať  alebo
       ísť svojou vlastnou cestou, bez Božích  záruk.  Ako  autor  tohoto
       výkladu by som chcel vyznať spolu s  Józuom:  "Ja  a  môj  dom  sa
       budeme držať Hospodina!"
          V tomto odseku Písma  nachádzame  ešte  jeden  veľmi  zaujímavý
       pohľad. Je tu poukázané na niekoho, koho Pán miluje a  ktorému  sa
       cesta vyslobodenia Izraela podarí. Možno by niektorý  vykladač  na
       tomto mieste videl najradšej predobraz alebo obraz Ježiša  Krista.
       Keďže ale Izaiáš poukazuje na Babylon ako na Chaldejov a  rozpráva
                                                                         105



       o zdare cesty, dovedení vysloboditeľa, je  asi  prirodzené  vidieť
       v tomto  povolanom  služobníkovi  Cýra  -  perského  kráľa,  ktorý
       porazil Babylon  a  vyslobodil  Židov  spod  nadvlády.  Navyše  im
       umožnil návrat do Jeruzalema. Môže  byť  perský  kráľ  Cýrus  Boží
       milovaný?  Ľudia  radi  zvyknú  škatuľkovať  a  triediť  iných  so
       slovami: "Toho Pán miluje, toho nie,  lebo..."  Najhlbšou  pravdou
       ostáva, že nikto  nemôže  povedať,  aký  vzťah  majú  druhí  ľudia
       k svojmu Bohu a Boh k nim! Nikto nemôže  odsúdiť  katolíka  preto,
       lebo je katolík, ani evanjelika, ani mohamedána, ani  hinduistu...
       Nerozumieme vzťahom Boha a človeka! Apoštol Pavel  hovorí:  "Vedľa
       nás je Slovo, to hlásajme!" Preto je potrebné držať sa  povolania,
       do ktorého nás Pán povolal. Nemáme súdiť ani  odsudzovať  druhých,
       ale v pokoji a krotkosti odovzdávať poznanie, ktoré  nám  Boh  cez
       Ježiša Krista zveril. 


                               Chcem byť spasený?


                                Izaiáš 48,20-22.

          Keď izraelský národ odchádzal z Babylona do Jeruzalema,  mnohým
       sa v Babylone zapáčilo a ostali tam. Tento prístup je  ilustráciou
       otázky: Mám záujem opustiť svetské, Babylonské zmýšľanie  a  vydať
       sa na cestu spasenia  za  Kristom?  Takéto  rozhodnutie  je  veľmi
       vážne, bude človeku  v  budúcnosti  siahať  aj  na  čas,  majetok,
       slávu... Pána Ježiša Krista nemusí nikto prijať, ale zároveň nikto
       nebude spasený, ak bude mať aj Boha aj svet ako svojho pána!
          V tejto chvíli môžeme  urobiť  v  srdci  opäť  rozhodnutie,  čo
       vlastne chceme?
          Pre svoje Slovo a lásku ostane Hospodin verný naveky - svoj ľud
       dovedie do vyvolenej zeme! 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 48,17-19.

                                                                         106
                                                                         107



                                Spasenie pohanov
                                    XLIX,L.



                                     Otázky


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 49,1-3.


                                 Izaiáš 49,4-5.

          Do akej služby povolal Hospodin Pána Ježiša už od života matky?
          Čo  znamená,  že  sú  ústa  Pána  Ježiša  ostré  ako  meč?   Čo
       symbolizuje ostrosť a čo meč?
          Ako rozumieť tomu, že Hospodin ukryl Krista v tôni svojej ruky,
       keď bol aj tak ukrižovaný?
          Čo symbolizuje to, že bol Kristus ostrou strelou živého Boha?
          Ako sa Boh v Kristovi oslávil?
          Kristus od počiatku viedol svojim  Duchom  Izraelský  národ  ku
       pokániu a k živej, úprimnej viere v Boha Stvoriteľa. Zdalo by  sa,
       že sa  namáhal  zbytočne.  V  dôsledku  jeho  pôsobenia  bol  však
       zachovaný Izrael a Božie Slovo až ku  dňu  narodenia  Jeho  samého
       medzi ľudí. Tým zavŕšil Boh svoje  dielo  spasenia  a  práca  Pána
       Ježiša bola rozhojnená cez milosť aj v Izraeli  aj  medzi  ostatné
       národy. 


                                Dar pre všetkých


                                Izaiáš 49,6-13.

          Hospodin nechcel  spasiť  len  svoj  vyvolený  rod,  cez  ktorý
       odovzdal svetu svoje Slovo o  spasení!  Božia  stvoriteľská  láska
       obsiahla celý svet a volá ku pokániu každého  človeka,  pričom  mu
       ale nikdy nesiaha na jeho slobodnú vôľu rozhodnúť sa.
          Stvoriteľ vypočul Pána Ježiša a urobil to v čas milosti -  teda
       vo chvíli, keď to bolo na úžitok všetkým národom!  Ani  v  prípade
       svojich detí nebude nikdy konať inak!  Úprimných  veriacich  veľmi
       miluje,  ale  miluje  aj  ostatných  ľudí!  Božia  láska  nie   je
       egoistická nepotláča druhých, aby nespravodlivo vyzdvihla  svojich
       milovaných. Pretože je človek dosť často navyknutý  na  egoistickú
       lásku, niekedy nerozumie Bohu, prečo čaká a neprichádza  na  pomoc
       ihneď.
          Pán Ježiš príde na túto zem ešte raz  v  moci  a  sláve,  vtedy
       pochopia všetci, kto na tejto zemi v ponížení už  raz  bol!  Božie
       deti majú zasľúbené milénium s Kristom na  tejto  zemi,  v  ktorom
       bude realita vypadať úplne inak. Zmenia sa  základné  zákonitosti,
       čo je v Biblii opisované, ako spútanie diabla a hriechu. 

                                                                         108


                                 Ľudské zdanie


                                Izaiáš 49,14-26.

          Pre zákonitosť, ktorá vládne svetom  dnes,  veriaci  človek  na
       jednej strane vyznáva svojho Boha ústami, vie  sa  rozcítiť  a  je
       presvedčený o pravdivosti svojej viery, ale keď sa má prejaviť  na
       jeho počínaní Svätý Duch  v  jeho  skutkoch,  robí  si  po  svojom
       a prakticky nemá záujem, aby mu Pán  zasahoval  do  jeho  záujmov.
       Takáto prevrátenosť spôsobuje, že sa postupne začne človeku  zdať,
       že ho  Hospodin  opustil  alebo  prestal  milovať.  Tou  najhlbšou
       pravdou ale ostáva, že Hospodin  i  naďalej  miluje,  ale  zároveň
       nechce  hrešiť  spolu  so  svojvoľným  človekom!  Stvoriteľ  nikdy
       nepožehná  hriech  a  nebude   sa   zastávať   hriešnych   záujmov
       svojvoľníka ani vtedy, keď si tento bude pravidelne čítať  Bibliu,
       navštevovať zhromaždenia veriacich a pilne v cirkvi pracovať!
          Hospodin má pre človeka  len  dve  cesty:  Úzka  siaha  človeku
       priamo na jeho záujmy a vkladá ich do Božích  rúk.  Stredná  cesta
       neexistuje, ostáva už len  široká  cesta,  po  ktorej  idú  všetci
       prevracači pravdy, svojvoľníci, nábožní pokrytci a odmietači alebo
       nepriatelia Pána Ježiša.
          Stvoriteľ nikdy nezabúda na svoje dietky, nikdy  ich  neopustí!
       Tento fakt je jedným z veľmi podstatných rysov Božieho charakteru,
       ktorý rozpráva o Jeho hlbokej láske k človeku. 


                                  Ľudské srdce


                                 Izaiáš 50,1-3.

          Pán Ježiš neopúšťa veriacich  ľudí,  ale  títo  ľudia  opúšťajú
       Jeho. Svet často veľmi láka, niektoré veci sa  dajú  dosahovať  aj
       nečistým spôsobom a ľudia veľmi dobre vedia používať  viac  tvárí.
       Na jednu namaľujú kresťana, na inú charakterného  neveriaceho,  na
       ďalšiu tvrdého kapitalistu a určite im ešte ostane farba  na  tvár
       dobrého otca alebo matky  v  rodine.  Takýto  ľudia  sú  však  len
       podliaci, ktorí pre svoj život potrebujú tmu a chcú sa pred  ľuďmi
       ukrývať, aby nevyšla najavo ich prevrátenosť.  Takýmto  ľuďom  Pán
       nežehná a ich životy sú tým najhroznejším príkladom pre  svet,  že
       je viera slabá a Krista niet! Lepšie by im bolo, keby v Boha nikdy
       neuverili a nikdy nepočuli Evanjelium Pána Ježiša, lebo práve títo
       sú príčinou pohoršenia, ktoré vo svete vzniká  proti  Slovám  Pána
       Ježiša. 


                              Utrpenie Pána Ježiša


                                 Izaiáš 50,4-8.

          Keď si kresťania navyknú na život mnohých tvárí,  začne  sa  im
       možno zdať, že oklamali aj  Hospodina.  V  čase  Božej  milosti  -
       v prítomnosti - však Pán dobre pozná všetku nevyznanú špinu v  ich
       srdciach, dobre vie, čo je im drahšie než On sám a čoho sa  nechcú
       pre Neho zriecť. Aj v tejto chvíli ich vidí v úplnej nahote a ešte
       stále chce pre nich trpieť. Dal sa ukrižovať na to,  aby  aj  títo
                                                                         109



       ľudia mali čas na vzpamätanie a  príležitosť  uchopiť  a  skutočne
       prijať Božie spasenie. V tejto chvíli ľútostí Jeho  Duch  nad  ich
       srdcom aj napriek tomu, že sa  títo  ľudia  možno  vôbec  nehanbia
       a suverénne zotrvávajú vo svojich klamstvách a prevrátenosti.  Pre
       toto trpel Kristus, aby v Neho mohol uveriť každý!
          Keď obdobie milosti pominie, budú sa skrývané veci  rozhlasovať
       zo striech  a  naplní  sa  nielen  milosrdenstvo,  ale  aj  pravda
       a spravodlivosť... 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 50,9-11.

                                                                         110
                                                                         111



                               Krásne zasľúbenia
                                    LI,LII.



                          Biblický pojem - zasľúbenie


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 51,1-3.


                                 Izaiáš 51,4-6.

          Bibliu je možné čítať z najrôznejších  dôvodov.  Niekto  v  nej
       môže nachádzať odpovede na rozličné historické udalosti, iný  zase
       pomocou  nej  spoznáva  učenie,  z  ktorého  sa  neskôr   odvíjalo
       kresťanské náboženstvo, ďalší si ju prečíta len  tak,  aby  aj  on
       mohol povedať, že túto múdru knihu už čítal...
          Pre úprimných veriacich má čítanie  Biblie  úplne  iný  zmysel.
       Človek v nej spoznáva živého Boha cez Jeho Slovo. Dalo by sa veľmi
       veľa napísať, prečo je dobré pre Božie deti, aby si čítali  Písmo.
       Teraz sa však zamyslíme nad jediným pojmom, ktorý  už  sám  jediný
       stačí na to, aby si veriaci človek pravidelne  z  Biblie  čítaval.
       Týmto pojmom je - zasľúbenie.
          Stvoriteľ vo svojom Slove často hodnotí správanie sa  veriacich
       ľudí, poukazuje na všeličo, čo by  mali  zmeniť,  čo  im  prinesie
       niečo zlé, ale zároveň poukazuje aj na množstvo  požehnaní,  ktoré
       im  cez  Spasiteľa  a  živú  vieru  ponúka  On  sám.  Božie   deti
       predkladajú na modlitbách pred svojho Boha svoje potreby,  strach,
       radosť, omyly i úspechy... Pán im často odpovedá cez  svoje  Slovo
       formou zasľúbení. Na Božie výroky o požehnaní, vytrhnutí,  pomoci,
       potešení sa vždy dá spoľahnúť, lebo sú  to  zasľúbenia  od  živého
       Boha! Jedinou podmienkou  k  naplneniu  Božieho  Slova  v  ľudskom
       živote ostáva ľudské srdce. Stvoriteľ žiada od  človeka  vo  viere
       a vzťahoch s druhými ľuďmi úprimnosť, priamosť, čistotu  a  lásku.
       Ak niekto naplní v tejto oblasti Božiu Stvoriteľskú vôľu, Hospodin
       naplní v jeho živote svoje zasľúbenia o radosti a pokoji.
          Je krásne poznať tieto zasľúbenia a vedieť sa na  ne  v  živote
       s vierou spoľahnúť. Aby ich však niekto  spoznal,  musí  si  čítať
       Bibliu! Kresťan, ktorý si nečíta Písmo, nemá ako vedieť, čo sa  od
       neho žiada a čo mu jeho Stvoriteľ chce dať. Takéto kresťanstvo  je
       potom slabé a často sa mení na pohanské formy uctievania  tradície
       s pochybným označením - "kresťanstvo"!
          V  týchto  kapitolách  sa  krátko  zamyslíme   nad   niektorými
       zasľúbeniami požehnania a spasenia. 


                              Zasľúbenie o potupe


                                 Izaiáš 51,7-8.

          Úprimní veriaci, ktorí si želajú  žiť  pred  Hospodinom  naozaj
       čistý život, sa často stretávajú vo svojom okolí s pokušením konať
       kompromisy a udobrovať si hriech. Ak niekto  zvíťazí  nad  takýmto
       pokušením a drží sa Božej vôle, jeho  okolie  nemusí  vždy  prijať
       takéto jednanie ako niečo dobré! Ak Božie  dieťa  nepôjde  kradnúť
                                                                         112



       spolu so zlodejom alebo ak nezačne klamať s klamárom  alebo  robiť
       kompromisy s tým, kto ich vo svojom živote  rád  robí,  začne  byť
       týmto ľuďom tŕňom v oku. Svojim jednaním  nepriamo  vyjadruje,  že
       tamtí robia zle a keď sa ho niekto opýta,  nedokáže  svojou  rečou
       zle činiacich ľudí podporiť. Takýmto ľuďom sa  potom  Božie  dieťa
       stáva automaticky nepriateľom, je od nich potupované  nepravdivými
       rečami,  zhadzované  a  často  proti  nemu  vyjadria  aj  otvorené
       nepriateľstvo.
          Úprimným  veriacim  Stvoriteľ  zasľubuje,  že  sa  ich  zastane
       a proti zlobe zlostníkov postaví zlobu iných zlostníkov. Potupa je
       veľmi nepríjemná, a preto k nej  Božie  Slovo  pripája  zasľúbenie
       o pomoci a vytrhnutí z moci jazyka pokrytcov! Ak  sa  človek  plne
       oddá svojmu Bohu, jeho Boh  naplní  na  ňom  aj  toto  zasľúbenie.
       Apoštol  Pavel   upozorňuje:   "Trpezlivosť   pôsobí   vyskúšanosť
       a vyskúšanosť nádej a takáto nádej nezahanbuje!" 


                              Zasľúbenie o radosti


                                Izaiáš 51,9-11.

          Kresťanské spoločenstvá sa niekedy podobajú komickej paródii na
       kresťanstvo - Písmo hovorí - radujte sa, tak sa všetci radujme! Ak
       by náhodou niekto bol smutný,  potom  je  ihneď  odsúdený,  že  sa
       vzdialil od svojho Boha alebo že sa zahľadel  na  čosi  vo  svete,
       namiesto toho, aby hľadel na Krista. Takéto odsudzovanie je  veľmi
       nepríjemné aj vtedy, keď ho kresťania nevyjadria priamo, ale  svoj
       pochybný   postoj   dávajú   najavo   v   spoločných   modlitbách,
       povzbudeniach,  ktoré  skôr  ublížia   a   zhodia   a   pochybných
       pastoračných rozhovoroch. Keďže si málokto želá  byť  prevalcovaný
       takýmto súkolím kresťanskej nadradenosti,  radšej  začne  ukazovať
       radostnú tvár. Tak do  zboru  prichádzajú  normálni  ľudia  veselí
       i smutní, unavení i čerství a keď  prejdú  prah  modlitebne  alebo
       kostola, nahodia radostný dizajn a majú od svojich  spoluveriacich
       pokoj. Potom si vypočujú výklad o  láske,  zdieľaní  a  pochopení,
       porozprávajú sa s druhými aká bola kázeň hodnotná a paródia je  na
       svete! Takéto smiešne kresťanské pohanstvo nikoho ani nespasí, ani
       mu nepomôže a všímavých, citlivých svetákov  odrádza  od  hľadania
       Evanjelia Pána Ježiša Krista!
          Božie Slovo nepropaguje  herecké  umenie  úsmevov  na  tvárach!
       Rozpráva o radosti, ktorú  sveták  alebo  aj  zbožný  pohan  nikdy
       nebude mať. Rozpráva o úprimnej radosti zo spasenia  a  vytrhnutia
       Božích detí. Táto radosť je zasľúbená.  Nech  je  v  tejto  chvíli
       akokoľvek, príde doba, ktorá bude úplnou realitou, keď viac nebude
       utrpenia! Navyše Pán chce počuť na modlitbách aj osobné  problémy,
       z ktorých svojim časom chce pomôcť už na tejto zemi. Potom  pôsobí
       radosť,  ktorá  nie  je  hraná,  nikto   nemusí   v   spoločenstve
       schizofrenicky  zakričať:  "Radujme  sa!"  Radosť   prichádza   od
       Hospodina sama a pôsobí cez veriacich aj na druhých!  Hospodin  je
       nielen láskavý, ale aj  pravdivý,  preto  sa  mu  falošné  dizajny
       bridia! Biblické zasľúbenie  o  radosti  však  zostáva  a  zostáva
       krásne, čisté a silné aj napriek tomu, že ho ľudia svojim jednaním
       často prevracajú. V trpezlivosti si ho môžeme privlastniť aj my. 

                                                                         113

                              Zasľúbenie o strachu


                                Izaiáš 51,12-15.

          Strach je pocit, ktorý človeka dosť  často  prepadá.  Ľudia  sa
       boja, že  nenájdu  zamestnanie,  že  ich  vyhodia  zo  skúšky,  že
       nezvládnu učivo, že  sa  neoženia  alebo  nevydajú,  že  budú  mať
       nedostatok...  Strach  prichádza  poväčšine  vtedy,  keď   logické
       okolnosti  reality  nasvedčujú,  že  sa  stane  niečo   negatívne.
       Stvoriteľ v takýchto chvíľach volá svoje deti k modlitbám  a  dáva
       im zasľúbenie. Ježiš Kristus je väčší  než  strach,  mocnejší  než
       človek, je Pánom ľudských sŕdc a dokáže meniť okolnosti!
          Veríme  v  takéhoto  mocného  a  láskavého  Boha   alebo   skôr
       v  nejakého  pánbožka,  ktorý  mlčí   na   namaľovaných   obrazoch
       a v skutočnosti nemôže nikomu pomôcť?
          Hospodin chce celé naše srdce a chce nám dať ďalšie zasľúbenie.


                               Zasľúbenie o moci


                                 Izaiáš 51,16.

          Prečo dnes cirkev nenesie moc živého Boha,  sa  stáva  modernou
       kresťanskou otázkou.  Kresťania  si  ju  kladú,  a  potom  niekedy
       doslova trieskajú hlúposti a  nakoniec  premýšľajú,  čo  povedali.
       Tento,  žiaľ  príliš  častý  prístup,   je   najväčším   problémom
       a príčinou, prečo cirkev stratila  svoju  moc.  Keď  si  zoberieme
       skutočne úprimných  veriacich,  teda  nie  pokrytcov  a  klamárov,
       musíme niekedy konštatovať, že používajú jazyk  skôr  ako  hračku,
       než ako pracovný nástroj. Keď rozprávajú, odpočívajú,  ba  dokonca
       si niekedy rečami aj uľavujú, takže sa ich jednanie podobá skôr na
       záchod, než na prácu pre Pána Ježiša Krista. Božie dieťa  má  svoj
       jazyk predchádzať myšlienkami  -  teda  pri  rozprávaní  pracovať.
       Takto  začína  napĺňať  Božie  Slovo,   ktoré   odovzdáva   ďalšie
       zasľúbenie o moci Slova z úst veriacich. Pán  chce  vkladať  svoje
       Slová do rečí Jeho detí, ale  nechce  tento  dar  dať  tým,  ktorí
       nevedia robiť nič iné, než sa pri rozprávaní hrať a  premýšľať  až
       dodatočne alebo vôbec!
          Úprimní učeníci Pána Ježiša majú zasľúbenie, že ich Slová  budú
       mať moc! Sám Hospodin sa ich bude zastávať, ako svojich  vlastných
       Slov! 


                         Zasľúbenie o prebudení Izraela


                                Izaiáš 51,17-23.

          Možno veriaci prežívajú rozčarovanie, že nenastáva v ich  okolí
       prebudenie.   Stvoriteľ   zasľubuje,   že    prebudenie    nastane
       v posledných dobách v Izraeli, ale  zároveň  poukazuje,  že  všade
       tam,  kde  je  Jeho  Cirkev,  prichádza  aj  prebudenie!  Hospodin
       neklame!
          Možno sme si až priveľmi zvykli  nazývať  sa  kresťanmi  a  mať
       akýsi pokoj, istotu spasenia. Preto možno nehľadáme chybu v  sebe,
                                                                         114



       ale v niečom inom. Chcel by som položiť niekoľko otázok:
          Dokážem verejne zmeniť svoj názor a ospravedlniť sa?
          Dokážem sa podriadiť druhým?
          Mám iných za viac hodných ako som ja?
          Dokážem vyznať svoj konkrétny hriech -  pripomínam  !konkrétny!
       hriech?
          Dokážem spolu vytvárať  jednotu  v  cirkvi  a  prípadne  sa  aj
       prispôsobovať?
          ...
          Cirkev úprimných Božích detí sebou tieto rysy nesie.  Ak  aspoň
       dvaja takýto úprimní veriaci ľudia budú ctiť  Hospodina,  oživenie
       naisto príde! 


                                  Božie Slovo


                                 Izaiáš 52,1-6.

          Pán Ježiš nás svojim Slovom  vyzýva,  aby  sme  vytvorili  Jeho
       skutočnú Cirkev. Ide Mu o  také  spoločenstvo,  ktoré  bude  niesť
       sebou všetky rysy Jeho Svätého Ducha! Božie  Slovo  tvrdí,  že  sa
       potom  naplnia  všetky  spomínané  zasľúbenia  nielen  v  životoch
       jednotlivcov, ale aj v existencii toho spoločenstva!
          Toto je zvesť Božieho Slova, ktorú si  môžeme  v  tejto  chvíli
       vierou a dôverou privlastniť.
          Celé dejiny sa naplňovali Božie proroctvá a okrem ľudských sŕdc
       im ani dnes nestojí v ceste nič podstatné! 


                                     Výzva


                                Izaiáš 52,7-12.

          Aby  v  našom  okolí  mohla  nastať  zmena,  je  nutné  vykonať
       radikálnu zmenu vo vlastnom srdci a modliť  sa,  aby  Pán  daroval
       ešte aspoň jediného ďalšieho úprimného brata alebo  sestru,  ktorí
       by boli tak biblicky vzdelaní v poznaní a charaktere, že by  mohli
       spolu vytvoriť dvoch alebo  troch  pracovníkov  napĺňajúcich  celé
       Božie Slovo!
          Dnes, v tejto chvíli sa môžeme takto začať modliť v prvom  rade
       za seba a zároveň s prosbou o spoločenstvo s druhými.  Kristus  za
       nás mnoho trpel, aby sme na takýto  prístup  mali  právo.  Odokryl
       veci ukryté od počiatku sveta, takže  ľudské  srdce  ostáva  úplne
       odhalené - je len na  ľudskom  charaktere,  či  chce  prijať  túto
       úžasnú Božiu ponuku. 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 52,13-15.

                                                                         115



                                Kristus a Cirkev
                                   LIII,LIV.



                                     Láska


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 53,1-2.


                                Izaiáš 53,3-12.

          O láske sa dá mnoho narozprávať a napísať. Je  možné  premýšľať
       nad ňou spôsobom, ktorý bude rozoberať, čo to  láska  je,  aké  sú
       lásky alebo len konštatovať čo  sa  stane  s  ľuďmi,  ktorí  lásku
       nemajú a čo s tými, ktorí lásku majú...
          V tejto úvahe pohliadneme na lásku trochu iným spôsobom. Budeme
       premýšľať, ako konal milujúci Kristus a čo to pre Neho  znamenalo.
       Dáme k tomu do kontrastu  konanie  ľudí,  ktorí  tvrdia,  že  majú
       v srdci Kristovu lásku.
          Pán Ježiš dokázal byť pre svoju lásku  opovrhnutý  a  opustený.
       Nežiadal zadosťučinenia  ani  pochopenie  ani  vyjadrenie  úcty...
       Jednoducho prišiel trpieť za hriešnych ľudí.
          Človek často miluje tak, aby ukázal svoje city a uráža sa,  keď
       si ich nikto nevšimne. Chce, aby jeho  lásku  druhí  ľudia  videli
       a ocenili ju, takže ju len ťažko možno nazvať nezištnou.
          Pán Ježiš dokázal pre druhých trpieť a nielen  že  to  dokázal,
       ale On aj chcel niesť nedostatky druhých.
          Keď človek  miluje,  len  veľmi  ťažko  znáša  príkorie  a  keď
       príkorie  prichádza  ľudská  láska  často  úplne  odíde.   Zaplniť
       vlastným krížom nedostatok druhého  sa  považuje  za  niečo  veľmi
       ťažké, pritom ale ľudia radi a ľahko  rozprávajú  o  svojej  láske
       k druhým.
          Pán Ježiš prišiel na  túto  zem,  aby  odkryl  veci  ukryté  od
       počiatku sveta. Rozprával vždy pravdu a držal sa spravodlivosti.
          Keď miluje človek, niekedy aj  klame,  pritom  však  tvrdí,  že
       niektoré klamstvá sú dôsledkom lásky. Inokedy koná  nespravodlivo,
       aby sa zastal milovaného a potlačil druhého človeka a opäť  tvrdí,
       že to od neho žiada láska.
          Stvoriteľovi sa páči Kristova láska a páči  sa  mu  každé  Jeho
       dieťa, ktoré takúto lásku vo svojom srdci naozaj má. Akákoľvek iná
       láska, než bola láska Pána Ježiša je len  pokryteckou  pretvárkou,
       ktorá zakrýva ľudský egoizmus! 


                            Koho miloval Stvoriteľ?


                                 Izaiáš 54,1-8.

          Tento Biblický odsek by sa dal  vyložiť  aj  spôsobom,  že  ide
       o Máriu. Keďže však v evanjeliách čítame, že si Mária  zobrala  za
       manžela Jozefa, je potrebné vyložiť túto časť  Biblie  symbolicky.
       Božie Slovo tu pripodobňuje Cirkev Božích detí k  manželke  živého
       Boha. Pod Cirkvou tu rozumieme dvoch alebo troch, ktorí sa stretnú
       v pravde a láske pred Hospodinom, takže bude v ich  strede  aj  On
                                                                         116



       sám. Takáto Cirkev existovala pred narodením  Krista,  počas  Jeho
       pôsobenia a tiež aj po Jeho ukrižovaní a zmŕtvychvstaní.  Nakrátko
       Hospodin opustil svoju milú, keď si Adam s  Evou  v  raji  vybrali
       radšej poznávanie sveta bez Božieho požehnania. Šesťtisíc rokov je
       určite veľa, však s porovnaním k večnosti je to kratučký  čas.  Na
       túto skutočnosť Písmo upozorňuje na viacerých miestach.
          Napriek tomu, že Pán ponechal človeku slobodnú vôľu a vydal  ho
       zákonu hriechu, aby poznával svet bez Jeho požehnania, Jeho  láska
       k človeku  nikdy  neochladla!  Ihneď  naprojektoval  spasenie  pre
       všetkých, aby každý, kto bude chcieť, mohol nájsť cestu  k  svojmu
       Stvoriteľovi. Nájsť túto cestu, je tým najväčším zmyslom  ľudského
       života na tejto zemi.
          Hospodin opäť príde  na  zem  a  ukončí  všetko  zlé,  utrpenie
       a smútok, ktoré  tu  existujú  a  deptajú  ľudí.  Hospodin  miluje
       každého, každého volá, aby sa zaradil do Jeho  Cirkvi  a  stal  sa
       Jeho "milovanou". Pán ale nespasí všetkých,  iba  tých,  ktorí  si
       zamilujú spravodlivosť, pravdu a lásku - teda Jeho samého. 


                                 Dejiny Cirkvi


                                Izaiáš 54,11-17.

          Cirkev Božích detí bola od počiatku strápená a  zmietaná.  Však
       Pán nikdy nedopustil,  aby  zanikla  alebo  upadla  v  zabudnutie.
       Stvoriteľ zachovával svojich drahých v období keď ešte nebolo Jeho
       Zákona, zachovával ich aj v období Božieho Zákona, keď sa  narodil
       Kristus, našiel svojich drahých a Pán zachováva Cirkev aj v dobách
       po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša až do Jeho druhého príchodu  v  moci
       a sláve.  Celé  dejiny  sa  Stvoriteľ  s  láskou  staral  o  svoju
       "milovanú" a vo svojom Slove poukazuje na  to,  že  dejiny  Cirkvi
       budú  pokračovať  aj  po  Jeho  druhom  príchode,  keď  ju  oslávi
       a vyvýši. Jeho Cirkev bude súdiť národy.
          Nikomu v dejinách sa nepodarilo  zmeniť  túto  Božiu  vôľu  ani
       ľuďom ani diablovi! S vďakou a radosťou môžeme v  pokojnej  nádeji
       očakávať naplnenie všetkých Božích Slov... 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 54,9-10.

                                                                         117



                                Výstraha a výzva
                                  živého Boha
                                    LV,LVI.



                                Peniaze a práca


                              Modlitebné stíšenie
                                  Izaiáš 55,1.


                                 Izaiáš 55,2-3.

          Mnohých ľudí uráža, keď majú dostať niečo ako  dar.  Ich  pojem
       spravodlivosti zahŕňa aj snahu pracovať a zaslúžiť si až do  takej
       miery, že nedokážu prijať nič nezaslúžene. Iným extrémom  je,  keď
       zase niekto neustále prijíma, pričom nie je schopný aj niečo  dať,
       byť produktívny. Ak niekto trpí hrdosťou  alebo  pýchou,  nedokáže
       prijať Evanjelium milosti, ktoré sa dáva len zdarma. Tak isto,  ak
       niekto nedokáže dávať a vie len brať pre svoju lakomosť,  lenivosť
       alebo strach, Kristus sa k nemu  neprizná,  aj  keby  taký  človek
       Evanjelium prijal. Božie Slovo vedie človeka z extrémov hriechu do
       duchovne vyváženého života, v ktorom je možné s radosťou a pokorou
       niečo aj zdarma prijať a na druhej strane vedieť aj poslúžiť a byť
       produktívny.
          Práca  je  často  vyvyšovaná  a  o  pracovitosti  sa   rozpráva
       poväčšine len v dobrom zmysle. Takýto pohľad môže  byť  však  tiež
       nesprávny. Ľudia, ktorí žijú len pre prácu, pravdepodobne nedokážu
       odložiť nepodstatné povinnosti a venovať svoj čas Pánovi Ježišovi.
       Sú možno síce veľmi produktívni, ale nie je im to na spasenie. Pán
       Ježiš volá človeka, aby obdarovania, ktoré mu dal,  investoval  do
       práce, ktorá sebou nesie spasenie. Takouto prácou  pre  Krista  je
       správny pomer bežných činností. Je potrebné v  zamestnaní  zarábať
       aj peniaze, ale žiť iba  pre  zamestnanie  sebou  nesie  smrť.  Je
       správne starať sa o svoj dom, ale  žiť  len  pre  dom,  byt  alebo
       záhradu usmrcuje. Záľuby človek potrebuje na  relaxáciu,  ale  žiť
       len pre záľuby znamená svoj život doslova prepiť a prežrať. Takýto
       pohľad je možné vrhnúť aj na prácu v  cirkvi!  Je  dobré  využívať
       svoje charizma a  slúžiť  v  zbore,  keď  ale  človek  pre  službu
       obchádza milosrdenstvo, stáva sa zákonníkom hodným zatratenia...
          V  okolí  človeka   existuje   množstvo   otvorených   potrieb.
       Jednotlivec nedokáže pokryť všetky svojou prácou. Preto  je  nutné
       vybrať si z nich tie, ktoré sú pre daného človeka  v  zmysle  jeho
       viery najpotrebnejšie. Každému Pán položil  na  srdce  niečo  iné.
       V cirkvi sa takto dopĺňajú Božie deti nielen obdarovaniami, ale aj
       záujmom robiť to, či ono. Duchovne správne vyvážená cirkev by mala
       pokrývať potreby vo  svojom  vnútri,  a  tiež  aj  potreby  svojho
       okolia. 


                                 Vodca a Svedok


                                 Izaiáš 55,4-5.

          Ako sa prejavuje, že je Kristus vodcom národov?
                                                                         118



          Čím Kristus svedčí ľuďom?
          Aký vzťah má veda a viera?
          Aký vzťah majú ľudské skúsenosti a vedecké axiómy?
          Vylučuje viera pravdivé skúsenosti a logiku?
          Môže nájsť človek svojho  Stvoriteľa  len  pomocou  premýšľania
       o svete a ľuďoch?
          Ak niekto neverí v Boha, čo robí, na čo sa spolieha?
          Má človek okrem viery ešte  aj  inú  možnosť  vzťahu  k  svojmu
       okoliu?
          Môže každý človek uveriť v Boha?
          Ako sa odlišujú iné viery a viera v Ježiša Krista?
          Ako si človek overuje pravdivosť?
          Ako zistí, ktorá z vier je pravdivá?
          Koľko je na svete právd?
          Ako vyjadriť pravdu tak, aby to uspokojilo všetkých?
          Ako overiť pravdivosť zasľúbení z Biblie? 


                                  Čas milosti


                                 Izaiáš 55,6-7.

          Medzi prvým a druhým  príchodom  Pána  Ježiša  prežíva  ľudstvo
       obdobie, keď sa všetkým národom ponúka  možnosť  zmierenia  sa  so
       svojim  Stvoriteľom.   Podobne,   ako   Hospodin   viedol   národy
       k  poznávaniu  svojho  hriechu,  zmyslu  Božieho  zákona,  potrebe
       spasenia..., podobne vedie aj jednotlivcov v  ich  osobnej  viere.
       Človek najskôr nachádza zákon, potom poznáva, že  nie  je  schopný
       v ňom obstáť a začína pociťovať potrebu Spasiteľa. Túto potrebu si
       niekto v pokore pripustí, iný  sa  zatvrdí  a  spasenie  odmietne.
       Preto majú nielen národy čas milosti, ale aj jednotliví ľudia!  Ak
       ťa dnes volá Hospodin, môže to byť už naposledy! Možno si  veriaci
       pohan, ateista alebo formálny kresťan a potrebuješ sa  zmieriť  so
       svojim Bohom. Toto je výzva živého  Boha,  že  chce,  aby  si  žil
       a volá ťa! "Zajtra" už možno nebude! 


                                  Človek a Boh


                                Izaiáš 55,8-13.

          Pretože  si  človek  zvykol  premýšľať  nad  mnohými   otázkami
       a obsiahol mnohú múdrosť v porozumení, robí často veľkú chybu, keď
       chce obsiahnuť vo  svojej  mysli  živého  Boha.  Nie  sme  schopní
       obsiahnuť svojou mysľou oveľa menej - bytie druhého  človeka.  Kde
       má svoje "ja"? Čo sa mu skrýva v srdci? ... Aj druhých ľudí sa len
       učíme poznávať,  ale  nikdy  sa  nikoho  nenaučíme  poznať  úplne!
       Napriek tomu človek často  robí  absurdné  závery,  keď  posudzuje
       Boha: "Prečo dopustil to? Keby bol, nebolo  by  utrpenie...  Prečo
       dopustí vojny? Keď je to na svete takto, Boha asi niet..."
          Najväčším ľudským problémom vo  vzťahu  k  svojmu  Stvoriteľovi
       ostáva fakt, že mnohí ľudia Boha nechcú.  Niekoho  ponižuje  činiť
       pokánie, iný má  prehodené  priority  a  radšej  sa  chce  venovať
       niečomu inému... Ľudia, ktorí nepotrebujú svojho  nebeského  Otca,
       potom používajú svoju inteligenciu na  sebaospravedlnenie.  Snažia
       sa oklamať seba a tiež aj druhých. Viac  oklamaných,  znamená  pre
                                                                         119



       nich väčší pokoj so svedomím.
          Žiadna logika  ani  fakty  nemôžu  vyvrátiť  Božiu  existenciu!
       Naopak, fakty a logika  zvestujú  Stvoriteľa  a  Spasiteľa  Ježiša
       Krista! 


                             Úprimnosť a vyvolenosť


                                 Izaiáš 56,3-7.

          Čitateľ  Biblie  má  niekedy  sklon,  vysvetľovať  si  niektoré
       biblické pojmy pohanským spôsobom. Preto možno aj pojem "vyvolený"
       národ pre niekoho znamená vyvýšenie jedného  národa  a  potlačenie
       druhých národov. Stvoriteľ si ale vyvolil jeden národ k tomu,  aby
       všetkým ostatným priniesol cez tento národ Božie Slovo  o  spasení
       všetkých, ktorí príjmu Jeho  Evanjelium.  Preto  sa  nikto  nemusí
       strachovať  o  to,  či  ho  Pán  príjme!  Bohu  nejde  o  pohanskú
       "vyvolenosť", ale o ľudskú "úprimnosť". Hľadá všetkých tých, ktorí
       Ho hľadajú v úprimnosti svojich sŕdc a  chcú  meniť  svoje  životy
       k lepšiemu. 


                      Hrozba nečestným pracovníkom cirkvi


                                Izaiáš 56,8-12.

          Práca v cirkvi odpradávna priťahovala mnohých ľudí. Vykonávanie
       obradov, prednášanie výkladov Božieho Slova, návštevy u  veriacich
       a dialógy..., to  všetko  sebou  nesie  istý  honor,  ktorý  láka.
       V evanjeliách čítame,  že  sa  zákonníci  dali  nazývať  majstrami
       a radi prijímali slávu od ľudí. Cirkevný úrad  sebou  nesie  spolu
       s určitou slávou aj vplyv na druhých ľudí. Ak chce niekto pracovať
       v cirkvi, mal by si predovšetkým  pred  Hospodinom  ujasniť  svoje
       motivácie k práci. Pracovať pre Pána Ježiša je výborné dielo!  Keď
       ale niekto takúto prácu príjme nehodne, bez povolania  od  Svätého
       Ducha a stáva sa pohoršením pre druhých, lepšie by mu  bolo,  keby
       sa radšej nebol narodil! Práca v cirkvi je  tou  najzodpovednejšou
       prácou, akú môže človek na svete robiť! Žiadna operácia, navigácia
       letov, riadenie lodí, ..., nenesie väčšiu zodpovednosť, než  práca
       v cirkvi!
          Ak takúto prácu prijímam, uvedomujem si, túto zodpovednosť?
          Posledný odsek tohoto zamyslenia je  obrovskou  výstrahou  pred
       tým, aby človek prijal prácu v cirkvi  nezodpovedne.  Jeho  postoj
       možno síce ostane pred druhými ľuďmi skrytý, však pred Stvoriteľom
       rozhodne nie! Ak ide v cirkvi niekomu  o  honor  alebo  vplyv,  ak
       hľadá zárobok  alebo  svoj  prospech,  lepšie  by  mu  bolo  ostať
       ateistom! Komu sa viac zverí, viac sa bude od neho očakávať! Práca
       v cirkvi znamená najviac, lebo sa jedná o životy druhých ľudí!
          

                               Modlitby na záver
                                 Izaiáš 56,1-2.



                                                                         120



                                      Pôst
                                v Duchu a pravde
                                  LVII,LVIII.



                           Božie dieťa a fyzická smrť


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 57,1-2.


                                Izaiáš 57,3-14.

          Ľudské posudzovanie smrti býva často veľmi plytké. Ak napríklad
       predčasne umrie človek, o ktorom si väčšina ľudí myslela, že  žije
       spravodlivo a čestne pred Hospodinom, málokto dokáže pohliadnuť na
       takúto udalosť, že by mohla byť aj milosťou  alebo  požehnaním  od
       Hospodina. Dokonca aj veriaci ľudia sa boja fyzickej smrti, pričom
       ale zároveň tvrdia, že majú vieru a snažia  sa  pevne  držať  Pána
       Ježiša Krista.
          Božie Slovo poukazuje na smrť úprimného veriaceho ako na  cestu
       do novej, požehnanej  reality.  Pán  Ježiš  práve  smrťou  niekedy
       vytŕha svoje deti z útlaku sveta. Je paradoxné,  že  títo  veriaci
       často prosia, aby im dal Stvoriteľ fyzické uzdravenie  a  uchránil
       ich od smrti.
          Na druhej strane môže znamenať fyzická smrť  aj  veľkú  hrozbu.
       Ľudia, ktorí nežijú podľa Božej rady, nachádzajú  vo  smrti  cestu
       k spravodlivému zúčtovaniu svojho života. Smrť nie  je  zabudnutie
       alebo akýsi spánok bez konca. Znamená zároveň koniec aj začiatok -
       koniec  príležitostí  zmierenia  sa  so  Stvoriteľom  a   začiatok
       naplnenia Božej spravodlivosti a lásky.
          Hlboká dôvera k Pánovi Ježišovi by  nemala  spôsobiť  túžbu  za
       únikom z reality života formou fyzickej  smrti!  Rozhodne  by  ale
       mala prinášať túžbu,  naplniť  v  láske  Božiu  vôľu  tu  na  zemi
       s  radostným  očakávaním,  že  príchodom  fyzickej  smrti   naplní
       v životoch Božích detí Stvoriteľ všetky svoje zasľúbenia o radosti
       a láske.
          Na tejto zemi človek poznáva čiastočne, má nádej v Boha a  verí
       Jeho zasľúbeniam. Po smrti pominie nádej i viera, lebo  sa  zmenia
       na novú realitu v novom svete plnom  požehnania.  Mŕtva  nábožnosť
       prináša  psychologické  manipulácie,  slabé  útechy  a  nepravdivé
       nádeje spolu so strachom pred fyzickou smrťou. Živá viera  v  Pána
       Ježiša človeka vyučuje tomu,  čo  je  pravdivé  a  funkčné  už  aj
       v tomto živote, ale navyše ho učí rozumieť  aj  smrti,  ktorej  sa
       Božie dieťa obávať nemusí!
          Fyzická smrť má byť pre úprimného kresťana ťažká len z hľadiska
       pozostalých,  pre  ktorých  znamená  dočasnú  rozlúčku  s  blízkym
       človekom.
          Dokážem rozumieť svojej vlastnej  fyzickej  smrti  alebo  smrti
       druhého veriaceho človeka ako požehnaniu od Pána Ježiša?
          Rozumiem smrti  neveriacich  ľudí  ako  ukončeniu  príležitosti
       zmieriť sa so svojim Stvoriteľom?
          K akým osobným rozhodnutiam ma vedú tieto dve posledné otázky? 


                                                                         121


                               Začiatok a koniec


                                Izaiáš 57,15-21.

          Božie Slovo vedie veriaceho človeka na životné križovatky,  kde
       sa musí rozhodnúť ukončiť staré a začať nové. Takýmto  križovatkám
       sa nikto  nemôže  vyhnúť.  Ak  aj  zdanlivo  človek  neurobí  nové
       rozhodnutie, vo chvíli, keď zotrváva s novým poznaním pri  starých
       veciach, činí nové rozhodnutie aj napriek tomu, že to tak na  prvý
       pohľad nevypadá. Človek svojim jednaním Bohu  odpovedá  aj  vtedy,
       keď si snaží nahovoriť, že mlčí. Ľudia svojimi životmi  rozprávajú
       Svätému Duchu a sú to často veľmi drzé slová.
          Fyzická smrť nie je jediným koncom  a  začiatkom  zároveň!  Pán
       Ježiš volá ku pokániu, nabáda ku smrti  starého  človeka  a  zrodu
       nového myslenia. Hovorí sa, že na takejto križovatke  viery  stojí
       každý len jediný raz. Božie Slovo však svojim kontextom vyjadruje,
       že veriaci ľudia prichádzajú na križovatky spasenia  a  zatratenia
       mnohokrát v živote. Rozhodnúť sa správne len na  jedinej  z  nich,
       znamená istú duchovnú smrť. Úprimná viera sa začína prvým správnym
       rozhodnutím a pokračuje mnohými ďalšími, ktoré človeka privedú  do
       Božieho kráľovstva.
          Máme pred sebou množstvo začiatkov,  ktoré  je  potrebné  začať
       správne. Aby  sme  sa  mohli  správne  rozhodovať,  Stvoriteľ  nám
       zachoval svoje Slovo - zasľúbenia,  rady,  návody,  ktoré  v  sebe
       obsiahnu celý ľudský život. Človek si môže vybrať cestu  počúvania
       alebo ignorácie - je to zároveň jednou z  prvých  odpovedí,  ktorú
       svojim životom rozprávame Svätému Duchu. 


                          Nábožné hľadanie Božej vôle


                                 Izaiáš 58,1-5.

          Človek môže vo svojom srdci urobiť také rozhodnutie,  ktoré  ho
       postaví  do  nepriateľstva  z  jeho  vlastným   svedomím.   Takáto
       rozpornosť v mysli sa dá riešiť pomocou  istej  taktiky  myslenia,
       keď človek akoby aj  robil  to,  čo  mu  prikazuje  svedomie,  ale
       zároveň to urobí tak, aby  to  vyhovovalo  jeho  záujmom.  Veriaci
       takto nevylepší svoj postoj, ale vytvorí  situáciu,  v  ktorej  sa
       ťažšie oddeľuje pravdivosť od falše, a teda sa  aj  jeho  svedomiu
       ťažšie vyjadruje, v ktorých veciach  a  akým  spôsobom  nenaplňuje
       Božie Slovo. Keď človek pomocou politiky svojho myslenia  situáciu
       dostatočne zamotá, je  veľmi  ľahké  prepočuť  svedomie  alebo  ho
       zahriaknuť a urobiť si po svojom. Takáto bezočivosť  voči  Svätému
       Duchu, ktorý sa veriacemu prihovára aj cez  svedomie,  býva  potom
       viditeľne  sprevádzaná  zmenou  živej  viery  na  akúsi   zbožnosť
       poprepletanú Božím Slovom a  svetským  konaním  dohromady.  Takýto
       prístup pomaly  prerastie  do  jedovatej  istoty  spasenia,  ktorá
       človeka neomylne vedie do zatratenia.
          Nábožní ľudia potom vyznávajú Ježiša Krista, hľadajú Božiu vôľu
       a majú pokoj od svojho svedomia, ale ich  srdce  je  od  Hospodina
       vzdialené.  Často  riešia  duchovné  problémy,  prečo  neprichádza
       oživenie, prečo  sa  neprejavuje  Božia  moc,  prečo  nevidieť  na
       veriacich zmocnenie od Svätého Ducha..., však sami drzo  odmietajú
       Božiu Radu  a  potláčajú  tých  ľudí,  cez  ktorých  im  Stvoriteľ
       rozpráva.
                                                                         122



          Náboženstvo  plné  kompromisov  a  nerovnosti   spoluveriacich,
       z ktorých sú jedni hodnotení podľa  lepšieho  metra,  druhý  podľa
       horšieho,  sebou  nesie  aj  množstvo  obetí  a  pôstov.  Cirkevné
       prostredie duchovného kléra, spolupracovníkov,  bežných  veriacich
       a  čakateľov  plné  nespravodlivej  nerovnosti,  vytvára   prázdne
       hodnoty. Takýmito hodnotami sú  obete  z  morálneho  prinucovania,
       finančné príspevky motivované davovou psychózou, pôsty, ktoré nesú
       len  nezmyselné   odriekanie   stravy   na   podporu   svojvoľných
       modlitieb... Formálnu bohoslužbu Pán odmieta a nábožní pokrytci sa
       opäť môžu dopytovať na modlitbách - prečo?
          Stvoriteľ  nechce,  aby  veriaci  zneužívali  Jeho   Slovo   na
       presadzovanie svojej vôle.  Odmieta  nezmyselné  pôsty  odriekania
       potravy s modlitbami za niečo, čo nie je  Jeho  vôľou,  ale  vôľou
       človeka. Pán Ježiš neprišiel umrieť  na  zem  preto,  aby  nábožný
       klérus  katolíckych,  evanjelických   a   evanjelikálnych   cirkví
       potláčal veriacich presadzovaním svojej  vôle!  Kristus  neprišiel
       darovať ľuďom pracovné príležitosti  v  náboženských  inštitúciách
       a posvätiť pracovné miesto nado všetko ostatné! Tak isto neprišiel
       organizovať veriacich do vzbury proti kléru cirkevných inštitúcií!
       Kristus  zriadil  svoju  Cirkev,  v  ktorej  sa   má   rešpektovať
       nadovšetko Jeho Slovo. Táto Cirkev nesmie  pohoršovať  svet,  lebo
       cez ňu  sa  svetu  zvestuje  evanjelium.  V  tejto  Cirkvi  sa  má
       rešpektovať rovnocenné spoločenstvo Božích detí a niet v nej  viac
       privilegovaných a menej privilegovaných veriacich. Nehlásajú sa tu
       len filozofie o láske, ale Boží ľud chce  túto  lásku  aj  naplniť
       formou pravdy a spravodlivosti...
          Pán Ježiš odmieta  asketický  pôst  odriekania  potravy,  ktorý
       sebou nenesie žiadny zmysel  a  nevedie  človeka  ku  pokániu  ani
       nikomu nepomôže! Pôst vo Svätom Duchu znamená niečo úplne iné,  čo
       úprimné Božie deti robia v živote prirodzene a pravidelne. 


                        Pôst s dostatkom pitia a jedenia


                                 Izaiáš 58,6-8.

          Pán Ježiš v evanjeliách odsudzuje pôst zákonníkov a  farizejov,
       ktorý upútava okolie na pôstiacich a vyzdvihuje ich. Úprimný  pôst
       sa má diať v skrytosti,  aby  ho  videl  jediný  Hospodin.  Navyše
       v tomto odseku Pán cez Izaiáša upozorňuje, že sa pôst nemá  chápať
       kulticky - teda ako tajomný obrad,  ktorý  Boha  donúti  rozhojniť
       požehnanie. Pôstiť sa,  neznamená  nezmyselne  si  odriekať  jedlo
       s vierou, že takáto  "mágia"  zmení  Božie  zmýšľanie.  Pôstiť  sa
       v Duchu a pravde síce  znamená  odriekanie,  ale  nie  nezmyselné!
       Človek si môže odriecť jedlo, aby daroval potravu hladným, môže si
       odriecť časť financií z rodinného rozpočtu, aby pomohol chudobným,
       môže si odriecť pohodlie, aby sa zastal potláčaných. Podobne sa dá
       odriecť si aj čas a venovať ho Pánovi  Ježišovi.  Takýto  pôst  má
       zmysel a keď je spojený z modlitbou, prináša  hojnosť  požehnania.
       Skutočný pôst rozväzuje putá neprávosti, lebo vyjadruje zastávanie
       sa   potláčaných,   prepúšťa   zlomených,   lebo    sebou    nesie
       povzbudzovanie a  potešovanie  a  vždy  motivuje  k  modlitbám  za
       druhých ľudí. Pôst sebaobmedzenia v jedle má darovať druhým stravu
       alebo ich uviesť do domu a poskytnúť im príbytok, keď to potrebujú
       alebo zaodeje tých, ktorí nemajú  šaty...  Keď  človek  príjme  od
       Hospodina povolanie ku  skutočnému  pôstu,  vtedy  vypukne  svetlo
       kresťanstva ako ranná zora a ľudia  začnú  chváliť  Boha,  ktorého
                                                                         123



       uvidia na úprimných veriacich.
          Dnes majú veriaci  často  plné  peňaženky,  plné  skrine  šiat,
       dostatok potravy, majú kde bývať a niekedy sa nudia, lebo  nevedia
       ako zabiť čas...  Zároveň  ale  nevidia  skutočné  potreby  svojho
       okolia a pritom vytvárajú  akúsi  teológiu,  že  v  tomto  všetkom
       dostatku je dobré nejesť a nepiť, aby im Pán žehnal.  Dokonca  pre
       svoje obžerstvo často nedokážu  ani  len  odriecť  si  potravu  na
       jediný deň a uvažujú, či sa už večer jesť môže alebo či  môžu  piť
       čaj s cukrom... Takáto  prevrátená  pochybná  zbožnosť,  ktorá  je
       svetu len na pohoršenie  býva  niekedy  úprimným  klamom,  inokedy
       zastieracím manévrom, aby veriaci nemusel pristúpiť ku  skutočnému
       pôstu, ktorý by siahol na mnoho jemu drahých vecí.
          V Starom zákone  nachádzame  Boží  príkaz  k  zápalným  obetiam
       zvierat a zároveň Božie Slovo, ktoré poukazuje na to, že sa  žiada
       úprimnosť a nie obete. Z toho vyplýva, že Pán dal niektoré príkazy
       len preto, aby  to  vtedy  žijúci  ľudia  mohli  pochopiť.  Kedysi
       priniesť niekomu do daru zabité zviera, znamenalo zabezpečiť ho na
       určitý čas potravou. To bol isto prejav lásky a úprimnosti. Takúto
       lásku a úprimnosť žiadal aj Hospodin. Človek si ale  zo  zápalných
       obetí urobil akýsi  obchod,  nábožnú  povinnosť,  za  ktorou  niet
       vrúcnosti ani lásky.
          Kedysi aj pôst vyjadroval predovšetkým  obeť  v  jedle,  pričom
       Hospodin vysvetľuje, že takáto obeť sama o sebe je nezmyslom! Celá
       58. kapitola Izaiáša odhaľuje šírku pôstu -  že  totiž  nejde  len
       o jedlo a odhaľuje aj jeho hĺbku - že každý pôst musí  mať  zmysel
       a  má  byť  pre  niekoho  prejavom  lásky  a   spoluúčasti.   Pôst
       s modlitbou potom požehná sám Hospodin. 


                             Požehnanie z pôstenia


                                Izaiáš 58,9-10.

          Úprimný pôst sebou prináša množstvo požehnania. Keď si  veriaci
       človek začne ovládať jazyk, prestane klamať, ohovárať a  zhadzovať
       druhých bez príčiny, keď sa otvorí aj pre  finančné  a  iné  dary,
       obetuje svoj čas pre druhých..., a pritom sa modlí  o  požehnanie,
       toto požehnanie naisto príde! Však aj takýto pôst nemá byť  príliš
       viditeľný,  aby  vyvyšoval  pôstiaceho!  Boh  vidí   v   skrytosti
       a odpláca zjavne.
          Falošná zbožnosť  sebou  nesie  nezmysly,  tradície,  liturgie,
       obrady a herecké umenie  veriacich.  Úprimná  viera  prináša  pôst
       s požehnaním.
          Božie dieťa, ktoré sa takto pôsti, môže prijať zasľúbenie konca
       58. kapitoly aj pre seba... 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 58,11-14.

                                                                        124


                            Trápenie z prevrátenosti
                                    LIX,LX.



                                   Neprávosť


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 59,1-2.


                                 Izaiáš 59,3-8.

          Kresťanstvo vypadá byť slabé a smiešne poväčšine pre neprávosti
       veriacich. Nábožní ľudia,  ktorí  jednak  veria  v  Ježiša  Krista
       a zároveň nežijú v súlade  s  Jeho  vôľou  vytvárajú  nekontrastné
       prostredie hriechu a  svätosti.  Vo  svete  býva  neprávosť  často
       jednoznačne identifikovateľná - kradnúť,  nekradnúť  -  podvádzať,
       nepodvádzať...  Takýto   kontrast   uľahčuje   veriacemu   človeku
       porovnávanie zlého  s  dobrým.  Nekontrastné  cirkevné  prostredie
       vyvoláva v novovercoch mnoho otázok, čo je správne a čo nie a môže
       spôsobovať množstvo nesprávnych záverov,  keď  si  veriaci  udobrí
       niečo, čo nie je skutočnou Božou vôľou. V  tomto  prostredí  potom
       vznikajú otázky typu: "Prečo  nám  Hospodin  nežehná?  Či  už  Boh
       nerobí to, čo robieval pred vekmi? Či je už jeho moc  slabšia?  Je
       viera skutočná  a  pravdivá?"  Božie  Slovo  rieši  nekontrastnosť
       cirkevného prostredia jasným - kontrastným príkazom.  "Málo  kvasu
       nakvasí celé cesto..." Hriech je potrebné eliminovať a odstraňovať
       ho! Láska, ktorá odpúšťa hriech bez potreby pokánia, je falošná  -
       spôsobuje zatratenie mnohých ľudí.
          Neriešený hriech v životoch ľudí spôsobuje  prevrátené  názory,
       tieto človeka vrhajú do utrpenia, ktoré si  nakoniec  musí  riešiť
       ďalšou  neprávosťou.  Preto  veriaci  dnes  neprežívajú  len  tzv.
       utrpenie kríža, ale  aj  utrpenie  v  dôsledku  svojich  hriechov.
       Podobnosť medzi izraelským národom a súčasnou kresťanskou  cirkvou
       je veľmi veľká. Pán rieši vierolomnosť veriacich ľudí  kontrastným
       napomenutím - výzvou ku pokániu cez vieru v  Pána  Ježiša  Krista.
       Pre nekontrastnosť diania v cirkvi Hospodin dáva  do  rúk  každého
       človeka Bibliu, v ktorej je možné ľahko nájsť skutočnú Božiu vôľu.
       Je možné nájsť ju ľahko len vtedy, keď je  ľudská  viera  úprimná,
       keď sa veriaci pri čítaní modlí o požehnanie  porozumenia.  Biblia
       nesmie byť pre Božie dieťa len akési skriptum,  ktorého  obsah  je
       povinné naučiť sa! Nadto, čítanie Biblie vyžaduje čas, ktorý  žiaľ
       človek častokrát radšej venuje všeličomu inému. Keď však  pristúpi
       k poznávaniu  Písma  s  touto  všetkou  úprimnosťou,  zapálenosťou
       a láskou, je naozaj ľahké poznať Božiu vôľu - tak ľahké,  ako  pre
       milujúcich sa mladých ľudí spoznávať sa navzájom.  Láska  milencov
       im nájde pre seba čas, porozumenie, učí ich  počúvať  i  rozprávať
       a vedie k obetavosti... 


                               Očakávanie vo tme


                                Izaiáš 59,9-14.

          Veriaci  vedia  veľmi  dlho  očakávať  vo  svojej   náboženskej
                                                                         125



       prevrátenosti na požehnanie od Hospodina. Navzájom sa povzbudzujú,
       utešujú  a  vytvárajú  tak  skôr  akýsi   klub   priateľov   alebo
       sympatizantov než Cirkev Božích detí. Ak  do  takéhoto  prostredia
       vojde úprimný novoverec, nájde tam skôr pohoršenie, nečisté vzťahy
       a odsudzovanie než porozumenie v Božom Duchu. Namiesto  pomoci  sa
       mu dostane skôr podrazov, lebo jeho úprimný pohľad  vadí  svojvôli
       klubu sympatizantov, ktorí  si  hovoria  kresťania.  Takýto  ľudia
       kedysi ukrižovali Krista a dnes nebudú konať o nič lepšie!
          Aby som nepatril do  klubu  sympatizantov  a  nevytváral  akúsi
       cirkevnú nábožnú mafiu, musí sa viera dotýkať priamo  môjho  srdca
       a charakteru. Má byť pre mňa aktuálne každé napomenutie bez ohľadu
       na  to,  od  koho  prichádza  a  mám  si  privlastniť  podobne  aj
       povzbudenia. Svoje hriechy mám vedieť vyznať pred  Bohom  i  ľuďmi
       s najväčšou autoritou pred Božím Slovom a Ježišom Kristom. - Robím
       tak, alebo vytváram prostredie, ktoré  pohoršuje  svet  a  odvádza
       ľudí od spasenia? 


                             Znamenie z Apokalypsy


                                Izaiáš 59,15-21.

          V Knihe zjavenia Jána čítame o posledných  dobách,  že  nastane
       pečatenie uctievačov diabla. Ten, kto  by  nemal  takejto  pečate,
       nebude  môcť  kupovať  a  predávať,  čím  je  vyjadrené,  že  bude
       ekonomicky veľmi znevýhodňovaný a potláčaný.
          Kniha  zjavenia  je  symbolická  kniha,  a  preto  je  potrebné
       rozumieť aj pečatiam diabla symbolicky. Nebude sa jednať o fyzické
       značkovanie prevrátenosti, ale každý bude  symbolicky  označkovaný
       svojim prístupom, jednaním, rečou... Nečestní ľudia  si  uvedomia,
       že je ľahšie žiť nečestne a budú si nahrávať,  zastávať  sa  jeden
       druhého za úplatný dar. Ten, kto  nebude  takto  robiť,  nedostane
       prácu, lebo ju dostanú tí, ktorí si za ňu  zaplatia.  Božie  dieťa
       nedostane dobrý tovar, lebo ten bude odložený pre tých, ktorí radi
       posunú úplatok...
          Začiatok tohoto  odseku  v  Izaiášovi  rozpráva  o  tom  istom!
       "Pravda  vyprchá  a  ten,  kto  sa  vyhýba  zlému,  vystavuje   sa
       lúpeži..." Často sme už pripomínali, že je  letorast  dejín  mäkký
       a  Boží  ľud  očakáva  druhý  príchod  svojho  Boha.  Či  už  dnes
       neprežívame  apokalyptické  označenia  prisluhovačov   zlého?   Na
       pracovné príležitosti sú poradovníky a firmy platia peniaze  alebo
       podiely zo zisku za to, aby dostali pracovnú príležitosť,  a  teda
       aby ich v poradovníku presunuli z posledných na prvé miesto.  Dnes
       nie je možné zriadiť si podnik, neuplácať  proti  svojmu  blížnemu
       a zároveň prosperovať! Ľudia dnes  nosia  "znaky  na  zápästiach",
       mnohým sa to zdá byť ako niečo prirodzené. Boží ľud v  tomto  môže
       vidieť  ďalší   znak   toho,   že   je   mäkký   letorast   dejín.
       Privilegovanosť sa vkradla aj do cirkví, v ktorých  je  vyvyšovaná
       práca platených pracovníkov a znevažovaná práca  tých,  ktorí  pre
       Pána Ježiša  pracujú  bezplatne  popri  zamestnaní.  Privilegovaní
       pracovníci si vykazujú prácu iných a  s  pozície  kléra  potláčajú
       akúkoľvek kritiku ako vzburu.
          Privilegovanosť si niekto zaplatí, iný ju  dostane  na  základe
       priateľstva alebo rodinného vzťahu, ďalší ju získa pomocou  svojho
       vplyvu... Ten hrozný diabolský znak na čelách a zápästiach ľudí je
       možné nazvať veľmi jednoducho - nespravodlivá privilegovanosť - tá
       potláča, využíva a prosperuje.
                                                                         126



          Dejiny cirkvi i sveta sa uzatvárajú a Boží ľud  sa  nemusí  ani
       strachovať ani viesť boje  proti  niečomu,  čo  je  len  napĺňaním
       starého Božieho proroctva - veriaci sa  tešia,  že  prichádza  ich
       Vykupiteľ. Nech mu je chvála a sláva na veky vekov! 


                                Svätý Jeruzalem


                                Izaiáš 60,1-19.

          V tejto kapitole je prorokované  Jeruzalemu,  že  sa  pred  ním
       pokoria všetky národy. Dalo  by  sa  teda  očakávať  obdobie,  keď
       židovský národ zvíťazí  v  akomsi  boji,  na  základe  čoho  získa
       svetovládu. Takýto pohľad je ale rozhodne nesprávny! Poukazujú  na
       to niektoré verše tejto kapitoly: 10. "Synovia  cudzinca  vystavia
       tvoje múry..." 11. "Tvoje brány budú vždy otvorené..." 13. "Miesto
       strádania budú mať vykúpení nevysloviteľnú slávu." 19. "Nebude  ti
       viacej slnko za svetlo vo dne ani mesiac v noci  ale  Hospodin  ti
       bude večným svetlom a tvoj Boh tvojou okrasou."
          Tieto  odvolávky  poukazujú,  že  ide  o  zvláštny   Jeruzalem,
       v ktorom nebude svietiť slnko, ale  Božia  sláva,  v  ktorom  budú
       všetci spasení, vykúpení krvou Pána  Ježiša  zo  všetkých  národov
       a v ktorom viac nebude strachu, a teda jeho  brány  budú  neustále
       otvorené.  Preto  je  potrebné  celej  tejto   kapitole   rozumieť
       symbolicky. Nejedná sa o mesto a svetovládu, ale o vykúpenú Cirkev
       Božích detí  -  Svätý  Jeruzalem.  Oslávená  Cirkev  je  opisovaná
       podobným spôsobom v Knihe zjavenia  Jána,  kde  sa  tiež  rozpráva
       o Svätom Jeruzaleme a  jeho  veľkoleposti  v  symbolickom  jazyku.
       Takýto jazyk je pri  takýchto  opisoch  doslova  nutný,  lebo  oko
       nevídalo a ucho neslýchalo, čo Stvoriteľ pripravil pre tých, ktorí
       prijali do sŕdc Jeho Syna - Ježiša Krista.
          Preto  ak  Izaiáš  používa  v  tejto  kapitole  pripodobňovanie
       oslávenej Cirkvi k akejsi svetovláde, používa  takéto  podobenstvo
       len preto, aby všetci ľudia, v ktoromkoľvek časovom  období  mohli
       pochopiť, že Pán pripravil  pre  svoju  Cirkev  niečo  úžasné,  že
       pominie  útlak  i  utrpenie  a  nastane  radosť  s  mnohým   Božím
       požehnaním.   Tieto   verše   netreba   situovať   do   niektorých
       historických  období,  ani  ich  hľadať  v  pozemskej   budúcnosti
       národov.
          Ďakujem Pane za to, čo si pripravil pre svojich drahých, čo  sa
       nedá ani len vyrozprávať - tak je to úžasné a krásne. 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 60,20-22.


                                                                         127
                                                                         128



                            Čo zvestuje Evanjelium?
                                   LXI,LXII.



                       O pokorných, skrúšených a zajatých


                              Modlitebné stíšenie
                                Izaiáš 61,10-11.


                                  Izaiáš 61,1.

          Na  Evanjelium  Pána  Ježiša   Krista   je   možné   pohliadnuť
       z najrôznejších strán. Niekto ho zhrnie ako štyri duchovné  zákony
       o hriechu, oddelení od Stvoriteľa, pokání a spasení. Ďalší  v  ňom
       vidí osobnú pomoc z ťažkostí života... V  tejto  úvahe  sa  krátko
       zamyslíme nad niekoľkými zasľúbeniami,  ktoré  Izaiáš  kladie  ako
       súčasť Evanjelia.
          1. - Evanjelium môžu prijať len pokorní ľudia, ktorých  neuráža
       fakt, že potrebujú pomoc a milosť.
          2. - Pán Ježiš oslovuje  svojim  Duchom  obzvlášť  tých,  ktorí
       pomoc potrebujú.
          Evanjelium Pána Ježiša nie  je  len  teória,  ale  nesie  svoje
       zasľúbenia aj do súčasnej reality.  Hospodin  chce  riešiť  ľudské
       životy tak, že sa mu človek oddá v poslušnosti. Kristus  je  dobrý
       Pastier, ktorý dokáže vyviesť prestrašenú ovečku  aj  z  najhlbšej
       rokliny realistického života. 


                            Rok milosti a deň pomsty


                                  Izaiáš 61,2.

          3. - Po príchode  Pána  Ježiša  Krista  nastal  na  zemi  "rok"
       milosti - obdobie, v ktorom je vyliata mnohá Božia moc, aby  mohol
       každý človek prijať spasenie.
          4. - Po prvom  príchode  Pána  Ježiša  nastane  aj  Jeho  druhý
       príchod, čím budú ukončené dejiny zákonitosti hriechu.
          Dejiny zeme  a  ľudstva  sú  podľa  Evanjelia  konečné.  Všetky
       proroctvá už boli povedané a ľudstvo čaká na druhý príchod  svojho
       Boha. Pridávanie k Biblii je vždy len formou ľudského  podvádzania
       s cieľom útlaku a vlády jedného človeka nad druhými. 


                                 O zarmútených


                                  Izaiáš 61,3.

          5. - Evanjelium sebou nesie  zvesť,  že  Stvoriteľ  vidí  tých,
       ktorí pre Neho trpia a sú potláčaní.
          Pán sa zastáva svojich detí už teraz na zemi. Mnohonásobne viac
       však dostanú, keď bude hriech spútaný a  začnú  platiť  neporušené
       zákonitosti v prírode, vo vzťahoch ľudí  medzi  sebou  a  tiež  aj
       medzi nimi a ich Bohom. 
                                                                         129



                                  O požehnaní


                                 Izaiáš 61,4-5.

          6. - Keď človek  svoj  život  rieši  pred  Hospodinom  skutočne
       úprimne, Pán mu posiela pomocníkov, upokojuje jeho nepriateľov.
          Požehnanie od Pána je podmienené vždy  úprimným  vzťahom  medzi
       veriacim a jeho Bohom. Kristus nehľadá tradície, udobrenie skutkov
       iným človekom, liturgie... Hľadá ale v najhlbšom súkromí  ľudského
       srdca priamosť pred Ním samým a tiež aj pred druhými ľuďmi.  Hľadá
       v ľudskom srdci poslušnosť a ochotu dať sa viesť Jeho Duchom. 


                                   O oslávení


                                 Izaiáš 61,6-9.

          7. - Božie deti Pán oslávi už tu na zemi tým, že  si  ich  bude
       ich okolie vážiť. Svoju Cirkev ale vyzdvihne nadovšetko  na  konci
       dejín.
          Kresťanstvo dnes sebou nesie množstvo špiny a nespravodlivosti.
       Ľudia preto opovrhujú vierou i Kristom.  Ak  ale  niekto  skutočne
       prijal do srdca Krista a  nechce  sa  povyšovať  nad  druhých,  ak
       nechce zhadzovať svet a neveru, ak  dokáže  prijať  druhých  ľudí,
       nech robia čokoľvek,..., potom sám  naisto  prežije  naplnenie  aj
       tohoto zasľúbenia z Evanjelia Pána Ježiša. 


                                     O moci


                                 Izaiáš 62,1-2.

          8. - Keď veriaci nekoná podľa svojej vôle,  ale  vykonáva  vôľu
       svojho Boha, zakúsi, ako sa cez jeho "ruky" prejaví  úžasná  Božia
       moc.
          Človek často túži po  moci  a  táto  túžba  sa  prenáša  aj  na
       veriacich. Preto si niekedy navzájom udobrujú  pochybné  teológie,
       na základe ktorých by mohli konať z moci podľa  svojich  predstáv.
       Moc Evanjelia sa potom vytráca a ochabúva aj viera veriacich, lebo
       sa očakávané zázraky nedejú. Živý Boh však je medzi svojimi  deťmi
       prítomný svojim Svätým Duchom, ktorým dokáže prikazovať aj živlom.
       Byť v súlade s touto mocou, znamená aj reprezentovať túto  moc  na
       svojich životoch. Aby toto mohlo nastať,  je  nutné  vyznať  Bohu:
       "Pane toto všetko by som chcel.... Nech sa  ale  naplnia  v  mojom
       živote Tvoje predstavy! Amen!" 


                                    O Cirkvi


                                 Izaiáš 62,3-5.

          9. - Na konci porušených a  začiatku  neporušených  dejín  bude
       Cirkev oslávená a vyvýšená.
          Nejedná sa tu o cirkev v zmysle inštitúcie. Jedná sa o  skupinu
                                                                         130



       takých veriacich, ktorí svojho Boha hľadali  úprimne,  vedeli  pre
       Neho i strádať a nehanbili sa o Ňom rozprávať. Žiadny  človek  nie
       je schopný vyjadriť alebo vedieť, kto do tejto skupiny ľudí  patrí
       a kto nie. 


                                    O Slove


                                 Izaiáš 62,6-7.

          10. - Úprimná viera v človeku nespôsobuje nutkanie vyvyšovať sa
       zvestovaním Evanjelia nad druhými, ale spôsobuje ľútostivú potrebu
       odovzdať informáciu o Božom spasení, aby mohol každý  prijať  celé
       Evanjelium Pána Ježiša.
          Prijať Evanjelium znamená zmierenie sa so  svojim  Stvoriteľom,
       naplnenie  života,  prijatie  pomoci  a   Božieho   vedenia.   Mať
       Evanjelium v srdci znamená byť  napĺňaný  pokojom  a  dôverou,  že
       spočívame v ruke všemocného  Boha.  Zvestovať  Evanjelium,  je  to
       najmorálnejšie a najprirodzenejšie,  čo  môže  charakterný  človek
       urobiť pre druhých ľudí. 


                               O vytrhnutí Cirkvi


                                 Izaiáš 62,8-9.

          11. - Na sklonku dejín zeme Pán naplní cele svoju spravodlivosť
       a nedovolí viac, aby sa mohlo konať nespravodlivo.
          V nebi preto nemôže byť aj  diabol,  nemôžu  tam  prísť  ľudia,
       ktorí potrebujú pre svoj život pretvárku a v srdci Boha  odmietajú
       alebo podvádzajú. Hriech nemôže prísť do Božieho Kráľovstva,  lebo
       by tam vznikla druhá zem plná nespravodlivosti. Dnes si môže každý
       vybrať, čo chce, pre čo chce žiť. Však  hriech  a  pretvárka  nemá
       žiadnu budúcnosť. Už teraz sú odsúdené, premožené a znamenajú  pre
       človeka len smrť. Žiaľ, človek má právo -  slobodu  -  umrieť  pre
       svoju lásku.
          Koho milujem? 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 62,10-12.

                                                                         131

                                                                         132



                          Deň naplnenia spravodlivosti
                                  LXIII,LXIV.



                                Hnev živého Boha


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 63,1-4.


                                 Izaiáš 63,5-6.

          Na konci ktorého obdobia má nastať vytrhnutie Božích detí?
          Aké dve krátke obdobia budú po vytrhnutí  nasledovať  a  čo  sa
       bude počas ich trvania diať?
          Ako by ste opísali príchod Mesiáša v moci a sláve?
          Kedy nastane veľký Boží súd - po akom období?
          Pán Ježiš trpí násilie na zemi, aby mohli všetci  ľudia  prijať
       Evanjelium a byť spasení. Keď ale príde v moci, naplní celú  svoju
       spravodlivosť. Úprimní veriaci sa niekedy trápia nad  tým,  že  sa
       deje mnoho zla a nespravodlivosti. Božie slovo poukazuje na to, že
       nikto nemôže urobiť zlý skutok tak, aby sa mu to zabudlo!  Jedinou
       cestou vymanenia sa zo  zákona  Božej  spravodlivosti  je  úprimné
       vyznanie svojej porušenosti a prosba o spasenie  cez  milosť  Pána
       Ježiša Krista. 


                           Spravodlivé milosrdenstvo


                                Izaiáš 63,7-14.

          Pán Ježiš svoju milosť síce rozdáva bezplatne - bez zásluh, ale
       keď niekto túto milosť chce úprimne prijať, prijíma  spolu  s  ňou
       a požehnaním aj kríž.  Preto  si  nikto  Božie  Kráľovstvo  nemôže
       kúpiť! Kríž býva často veľmi ťažký, v ňom, ako v  ohni,  sa  ukáže
       úprimnosť a oddelí sa od vypočítavosti. Kríž pána Ježiša  odhaľuje
       človeku jeho nedokonalosti a kladie mu nepríjemnú  otázku:  "Chceš
       si žiť tak, ako ťa vedie tvoja vlastná hriešna prirodzenosť  alebo
       sa  chceš  stať  nepriateľom  samému  sebe  a  svoj  život   chceš
       posväcovať poslušnosťou voči svojmu Stvoriteľovi?"
          Aj milosť Pána Ježiša je spravodlivá - žiada úprimnosť!  Človek
       možno mnohokrát padne v hriechu a  Pán  sa  k  nemu  mnohokrát  so
       svojou milosťou navráti, ale  vždy  očakáva  otvorené  "dvere"  do
       ľudského srdca. Starý človek musí umierať,  aby  sa  zrodil  nový.
       Niekto možno prežíva depresiu z  toho,  že  už  po  niekoľký  krát
       neobstál. Ak ale úprimne chce ísť  ďalej,  Božia  milosť  mu  dáva
       ďalšiu   šancu!   Po   opakovanom   hriechu   však   vzniká    iné
       nebezpečenstvo. Veriacemu sa môže stať, že začne prestávať  chcieť
       plne nasledovať svojho Boha. Toľko pokusov,  toľko  stroskotaní  -
       načo teda ísť ďalej týmto smerom! Netreba sa  báť  Božieho  hnevu,
       ale hriechu sa treba strachovať, lebo v človeku hubí túžbu ísť  za
       Kristom. 

                                                                         133

                                Vyznanie hriechu


                                Izaiáš 63,15-19.

          Vyznávanie hriechov  je  skutok,  ktorého  sa  nejeden  veriaci
       človek bojí. Možno pre hrdosť, možno pre hanbu nedokáže rozpovedať
       o sebe skutočnú pravdu. Možno si položí  nezmyselné  kritériá,  že
       hriech  je  potrebné  vyznať  pred  kresťanskou   verejnosťou   do
       mikrofónu a pritom zistí, že takéto kritériá nedokáže naplniť.
          Stvoriteľ chce v prvom rade počuť úprimnú  pravdu  na  modlitbe
       v súkromí. Chce, aby sa Jeho dieťa zdôverilo Jemu a  Jeho  žiadalo
       o milosť. Pokánie a vyznávanie hriechu na modlitbe je prvým krokom
       k spaseniu človeka. Neskôr Pán  vedie  svoje  deti,  aby  dokázali
       rozprávať pravdu jeden pred  druhým.  Je  to  súčasťou  duchovného
       dýchania, ktoré v cirkvi Božích detí musí byť. Božie Slovo  žiada,
       aby si veriaci vyznávali hriechy navzájom a nie aby si  nachádzali
       akýchsi pomazaných  kňazov,  ktorým  je  potrebné  všetko  povedať
       a ktorí o svojom živote budú pred nimi  pravdepodobne  mlčať.  Tak
       isto Pán nežiada verejné vyznania, ktoré sú skôr pokusom o  nejaký
       osobný výkon, ktorým chce človek zaplatiť za svoje  spasenie,  než
       prejavom úprimnosti a lásky. Spasenie máme všetci zdarma, ale  ten
       kto ho úprimne príjme, príjme moc Svätého Ducha, ktorá ho vedie do
       úprimnosti voči Bratom a sestrám.
          Rastieme duchovne, posväcujeme svoj život?
          Keď za nami  príde  brat  alebo  sestra  s  vyznaním,  dokážeme
       otvoriť pre neho aj svoje vlastné súkromie alebo  sa  snažíme  len
       naplniť funkciu akéhosi kňaza s mocou odpúšťania hriechov? 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 64,1-12.

                                                                      134



                                   Povolanie
                                   LXV,LXVI.



                                 Determinizmus?


                              Modlitebné stíšenie
                                 Izaiáš 65,1-2.


                                 Izaiáš 65,3-7.

          Keď si človek číta Písmo a príde k pojmu "vyvolení",  začne  ho
       to zvádzať k náhľadu, že Boh niekoho  vyvolil  a  iného  zatratil.
       Z toho by potom mohlo vyplývať, že nemá zmysel snažiť  sa  o  živú
       vieru, lebo je ľudský život úž vopred pre niečo  predurčený.  Celé
       dejiny Izraela a dejiny všetkých národov  poukazujú  na  fakt,  že
       Hospodin nikdy nezobral človeku slobodnú vôľu. Dokonca ani  ľuďom,
       ktorých povolal ako svoj vyvolený národ, ani tým  neodňal  možnosť
       odvrátiť sa od Neho! Živú vieru dostáva každý zdarma, keď  po  nej
       túži. Akonáhle začne v živote túžiť po niečom  inom,  je  slobodný
       ísť tam, kde ho  vedie  jeho  srdce.  Hospodin  nie  je  diktátor!
       Teológia, ktorá tvrdí, že keď raz človek príjme spasenie, že ho už
       nemôže stratiť má pravdu len do  tej  miery,  že  Božiemu  dieťaťu
       skutočne spasenie nemôže nikto zobrať. Človek  sám  ho  ale  ľahko
       môže zahodiť pre niečo  iné,  čo  sa  mu  v  tej  chvíli  zdá  byť
       lákavejšie. 


                               Zmierenie a vzbura


                                Izaiáš 65,8-16.

          Ako by ste charakterizovali pojem "zmierenie" so Stvoriteľom?
          Ako súvisí zmierenie s poslušnosťou, láskavosťou, pravdivosťou,
       s mocou, slávou a ľudskou schopnosťou?
          Čo znamená "vzbura" voči Bohu?
          Ako "vzbura" voči bohu súvisí z vyššie uvedenými pojmami?
          Aké má človek zasľúbenia a zlorečenia od Hospodina pri "vzbure"
       a aké pri "zmierení"? Prečo je "zmierenie" lepšie než "vzbura"? 


                                   Budúcnosť


                                Izaiáš 65,17-25.

          Čo rozpráva Písmo o Tisícročnom kráľovstve?
          Čo rozpráva Písmo o Novom nebi a Novej zemi?
          Ako sa odlišuje to prvé od toho druhého?
          Ako sa líšia prvé stvorenie a druhé stvorenie?
          Ako sa líši prvý príchod Pána Ježiša a Jeho druhý príchod?
          Ako sa líši prvá smrť a druhá smrť?
          Ako sa líši prvé vzkriesenie a druhé vzkriesenie?
          Všetky tieto pojmy Biblia používa a je  dobré  ujasniť  si,  čo
                                                                         135



       vlastne znamenajú. 


                               Obeť a Bohoslužba


                                 Izaiáš 66,1-4.

          Na záver štúdia Knihy Izaiáš nečítame len o požehnaní a krásnej
       budúcnosti pre Cirkev Božích detí. Okrem zmienky o Božej pravdivej
       spravodlivosti tu nachádzame aj pozastavenie  nad  jedným  hrozným
       hriechom,  ktorý  je  považovaný  v  Písme  za  výnimočne   ohavnú
       špatnosť. Takýmto hriechom je Bohoslužba bez  skutočnej,  úprimnej
       bázne  pred  Hospodinom.  Keď  veriaci  človek   pristupuje   pred
       Stvoriteľa  s  množstvom  obetí,  ale  čistý  život  viery   sebou
       neprináša, jeho obete sú počítané za to najhoršie, čo by len mohol
       urobiť. Božie Slovo týmto varuje každého človeka, nech  sa  chráni
       od takejto Bohoslužby...
          Kniha Izaiáš  odovzdáva  celú  zvesť  Evanjelia.  Poukazuje  na
       minulosť i budúcnosť a dáva  každému  človeku  možnosť  vybrať  si
       slobodne svoje naplnenie. 

                               Modlitby na záver
                                Izaiáš 66,5-24.

                                                                         136



                                 Obdobie medzi
                        I. a II. príchodom Ježiša Krista

                                     Záver
                                    Matúš 24



                                 Ľudský záujem


                                 Matúš 24,1-3.

          Je veľmi ľahké dať sa očariť veľkoleposťou niektorých  ľudských
       diel. Človek dokázal vytvoriť  také  hodnoty,  ktoré  jeho  samého
       utvrdzujú v ilúzii, že ľudské bytie na tejto zemi musí byť  večné.
       Ako  by  mohlo   zaniknúť   niečo   tak   veľkolepé,   ako   chrám
       v Jeruzaleme?! Pre dnešnú dobu by sme mohli  povedať,  že  nie  je
       možné, aby práca  a  vzdelávanie,  ktorá  vyprodukovala  podmorské
       cesty, lode i lietadlá,  svetovú  informačnú  sieť,  ...,  nie  je
       predsa možné, aby toto všetko raz  zaniklo  a  upadlo  do  úplného
       zabudnutia! Na takúto ľudskú sebaistotu,  Kristus  reagoval  veľmi
       zvláštne: "Či vidíte toto všetko? Nebude ponechaný  ani  kameň  na
       kameni, ktorý by nebol zborený!" Zvykli sme si na desaťročia mieru
       alebo desaťročia bez hrozby živelných katastróf. Zvykli sme si, že
       keď aj príde živelná  pohroma,  napokon  odíde  a  nejaká  svetová
       organizácia daruje financie na obnovenie komfortu  bývania.  Akoby
       to už ani nemohlo byť inak.
          Pán poukazuje na túto ilúziu, že zvyk, je len ľudský pocit,  je
       to  záležitosťou  nervového  systému  človeka,  ale  nie   zárukou
       bezpečnosti!
          Učeníci  Pána  Ježiša  na  takéto  vysvetlenie  reagujú   dvoma
       otázkami:
          "Kedy to bude?" - Kedy má byť Jeruzalemský chrám zborený?
          A druhou otázkou - "čo bude znamením Tvojho príchodu a skonania
       sveta?"
          Hospodin  nikdy  nechcel  podporovať   človeka   vo   falošných
       ilúziách, a preto môžeme čítať celú 24.  kapitolu,  ktorá  opisuje
       mäknutie "letorastu" dejín - vysvetľuje Božím deťom, čo sa má diať
       pred druhým príchodom Mesiáša.
          Text tejto kapitoly teda rozdelíme na odpoveď,  ktorá  sa  týka
       Jeruzalemského chrámu a na popis  posledných  časov,  krátko  pred
       druhým príchodom Pána Ježiša. 


                                Čo je podstatné?
                              Zborenie Jeruzalema


                                 Matúš 24,4-5.

          Učeníci sa síce Krista opýtali na budúce  znamenia  dejín,  ale
       prvá odpoveď Pána rozprávala o niečom úplne inom! Stvoriteľ  chcel
       najskôr upozorniť človeka na  duchovné  nebezpečenstvo,  ktoré  je
       oveľa podstatnejšie, než poznanie  budúcnosti.  "Hľaďte,  aby  vás
       niekto  nezviedol!"  Prežívame  dobu,   keď   sa   šíri   množstvo
       informácií. Tieto informácie vypadajú často veľmi dôveryhodne. Aby
       veriaci človek mohol bezpečne zotrvať pri svojom Bohu,  je  nutné,
                                                                         137



       aby bola pre neho prvoradá informácia, ktorá je uchovaná  v  Božom
       Slove - v Biblii. Akékoľvek pridávanie alebo uberanie z  Písma  je
       motivované ľudskou pýchou alebo iným hriechom.  Svätý  Duch  nikdy
       nedoloží k Biblii ani jedinú stranu textu, lebo  všetko,  čo  bolo
       potrebné zvestovať, už zvestoval cez svojich prorokov.
          Nebezpečenstvom  však  neostávajú  len  tí,  ktorí   modifikujú
       Bibliu! Z Písma človeku uberá aj lenivosť čítať si ho! Zároveň, ak
       niekto nechce rešpektovať cirkev Božích detí a nie je schopný  dať
       sa poučiť, možno sám k Písmu vo svojej mysli pridá  výklad,  ktorý
       sa nedrží kontextu Božieho Slova. To najdôležitejšie,  čo  nám  má
       táto kapitola odovzdať, je pohľad na  jediný  pevný  bod  ľudského
       poznania - zvesť Biblie. Ako pristupujeme k  tejto  úžasnej  Božej
       milosti, ktorá sa nám ponúka? Z Písma si môžeme uberať sami svojou
       lenivosťou alebo k nemu môžeme pridávať pre svoje hriešne nutkanie
       sebarealizácie. Duch posledných čias zahubí všetkých  tých,  ktorí
       podcenia vážne upozornenie Pána Ježiša Krista! 

                                Matúš 24,15-22.

          Keď Pán Ježiš prišiel do Jeruzalema, zaplakal nad ním. Už vtedy
       vedel, že za vierolomnosť židovského národa Stvoriteľ naň  dopustí
       veľmi ťažké obdobie. Naplňovanie tohoto proroctva sa začalo vpádom
       Rímskeho vojska do Jeruzalema. Rimania tak šialene hľadali  zlato,
       že doslova rozborili celý chrám a nenechali ani kameň  na  kameni,
       aby našli aj pozlátené  časti  kamenia.  Bohatstvo  Jeruzalemského
       chrámu bolo takto úplne vydrancované a zo samotného chrámu  ostali
       len ruiny.
          Pán, pri zvestovaní tohoto dopustenia, ohľaduplne  a  s  láskou
       upozorňuje, že keď niekto uvidí, že sa  blíži  rímske  vojsko,  má
       ihneď utekať a nevracať sa pre majetok. Ak niekto porozumel  tejto
       Božej rade, podarilo sa mu z Jeruzalema ujsť a vyhnúť  sa  hroznej
       masakre, ktorá zakrátko nastala.
          Táto udalosť je dodnes  symbolom  toho,  ako  má  jednať  Božie
       dieťa, pri vytrhnutí cirkvi, krátko  pred  príchodom  Pána  Ježiša
       v moci a sláve. Božie Slovo upozorňovalo Židov,  aby  sa  modlili,
       aby nemuseli utekať v zime alebo v sobotu.  V  sobotu  boli  totiž
       brány mesta pozatvárané a útek by bol veľmi komplikovaný. Zima  by
       bola tiež veľkou prekážkou, a tak Stvoriteľ nabádal  k  modlitbám.
       Modlíme sa aj my dnes za to, aby sme boli hodní vojsť  do  Božieho
       Kráľovstva alebo prežívame ilúziu, že veľkolepé  ľudské  dielo  za
       nášho života isto nepominie?! 


                Skoré a neskoré znaky II. príchodu Ježiša Krista


                                 Matúš 24,6-8.

          Vpádom rímskych vojsk bol židovský národ  rozohnaný  do  celého
       sveta. Stvoriteľ ale  ukrátil  dni  ich  rozohnania  a  dnes  opäť
       existuje na mape Izrael! Vznik Izraelského štátu je  prvým  znakom
       mäknúceho letorastu dejín. Od chvíle, keď tento štát opäť vznikol,
       môžeme vo svete badať zmeny, ktoré sú v Písme  predzvestované  ako
       znaky upozorňujúce na druhý príchod Mesiáša. Úvodným znakom  konca
       dejín hriechu je vznik štátu Izrael!
          Krátko nato začala vo svete vznikať  nová,  nevídaná  situácia,
       keď sa do ľudských uší začalo dostávať omnoho viac informácií  ako
       predtým! Vznik tlače, masmédií a informačnej  siete  spôsobil,  že
                                                                         138



       ľudia začali oveľa viac slýchať o vojnách a  zemetraseniach...  Je
       diskutabilné, či je dnes viac vojen, ako pred vekmi.  Božie  Slovo
       však  netvrdí,  že  ich  bude  viac  alebo  menej!  Poukazuje   na
       informačné siete - "Budete !slýchať!  o  vojnách...!"  Práve  dnes
       prežívame  ďalší  znak  predpôrodných  bolestí  sveta.   Prijímame
       znepokojujúce  informácie,  pravdivé  i  nepravdivé,  ktoré   ľudí
       znepokojujú a uvádzajú do strachu z budúcnosti. Pán už pred  vekmi
       upozornil: "Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo  to  všetko  sa
       musí stať, ale to ešte nebude koniec!" 

                                 Matúš 24,9-14.

          Ako ďalší znak by sa dalo očakávať, že nastane  prenasledovanie
       Božích detí v celosvetovom merítku. Myslím, že tento znak  nie  je
       správne chápaný, ak mu niekto rozumie ako začiatku  organizovaného
       prenasledovania kresťanstva. V posledných desaťročiach sú  úprimní
       veriaci predsa  prenasledovaní  spôsobom,  na  ktorý  sme  si  tak
       zvykli, že sa nám stal skrytým. Živá viera vedie človeka  k  tomu,
       aby nepodvádzal,  neuplácal,  aby  neodplácal  zlým  za  zlé,  ...
       Mnohých úprimné jednanie veriacich pohoršuje,  lebo  ich  obviňuje
       z  hriechu,  preto  si  ateista  radšej  hľadá  priateľa  zlodeja,
       kamaráta podvodníka, aby sa navzájom  podporili.  Božie  dieťa  sa
       musí dostávať do konfliktov s okolím, ktoré ho núti hrešiť... Dnes
       je prenasledované nie kresťanstvo, ale úprimná živá viera! Samotné
       kresťanstvo  túto  vieru  niekedy  samo  nenesie,  ale  ju  naopak
       prenasleduje. Úprimné božie deti  boli  a  sú  prenasledované,  na
       rozdiel od kresťanstva,  ktoré  v  dejinách  často  prenasledovalo
       druhých...
          Už dnes existuje situácia, keď jedni druhých zrádzajú  a  medzi
       ľuďmi narastá duch neznášanlivosti a nenávisti. Tento duch je  tak
       silný, že veriaci dokážu na jednej strane nenávidieť, neznášať  sa
       a na druhej sa  modliť  k  Stvoriteľovi.  Ochladla  láska  mnohých
       a viera sa zmenila  na  falošnú  zbožnosť,  ktorá  je  horšia  než
       ateizmus.
          Cirkev sa stala živnou pôdou pre ľudí, ktorí si vymýšľajú rôzne
       teológie, aby na seba upozornili a vyvýšili samého seba. Už  teraz
       prežívame dobu falošných prorokov, ktorých sa duch posledných  dôb
       snaží zjednotiť v ekuméne do jednotnej  nábožnej  organizácie.  Ak
       majú Božie deti Svätého Ducha, sú jedno a nepotrebujú ekuménu!  Ak
       túto ekuménu potrebujeme, je možno veľmi  aktuálnou  otázka:  Koho
       vlastne chceme zjednotiť?!
          Kresťanské  cirkvi  dnes  nenesú  ovocie,   privádzajúce   svet
       k Stvoriteľovi, naopak pohoršujú svet a  budujú  teológiu,  že  je
       svet vinný za svoje pohoršenie!
          Evanjelium Pána Ježiša sa v tejto zvláštnej dobe hlása po celom
       svete. Preložené Biblie alebo jej  časti,  evanjelizačné  prenosy,
       misionári a osobné príklady veriacich, knihy a zvesti  o  Kristovi
       dnes doslova zaplavili svet. Niekde sa Evanjelium hlása a inde  sa
       už aj vyhadzujú celé hromady traktátov  do  smetných  kontajnerov.
       "A potom príde koniec..."  -  Hovorí  Stvoriteľ.  Božie  Slovo  sa
       v dejinách vždy napĺňalo a naisto sa naplní aj v tejto dobe, ktorá
       je taká zvláštna - jedinečná... 

                                Matúš 24,23-28.

          Pán upozorňuje na dobu pred svojim druhým príchodom aj  v  inom
       zmysle: "Vtedy, keby vám niekto povedal..." Informácie ľudí klamú,
       vytvárajú  im  virtuálnu  realitu,   ktorá   existuje   len   pred
                                                                         139



       obrazovkami televízorov,  počítačov,  pri  knihách  a  tlači,  ale
       v skutočnom živote je úplne iná! Falošní kristovia nemusia o  sebe
       tvrdiť, že sú Kristom! Stačí, keď si privlastnia  spasiteľnú  moc,
       keď dokážu robiť zázraky a strhnú so sebou množstvo  presvedčených
       nasledovníkov. Pozor na  informácie!  Jediným  pevným  informačným
       bodom môže ostať len Biblia!
          Druhý príchod Pána Ježiša nebude skrytý pred ľuďmi, ale zároveň
       sa ani nebude hlásať cez masmédiá a informačné siete! Jeho príchod
       zatrasie zemou ako živelná pohroma, v ktorej  sa  rozpadne  všetko
       ľudské dielo a  človeku  ostane  len  duchovný  majetok  úprimného
       života s Kristom - láska, pravda a spravodlivosť. Na čom  staviame
       svoj dom? 

                                Matúš 24,29-31.

          "Hneď po súžení tých dní..." Je  tým  vyjadrené  obdobie  medzi
       prvým príchodom Pána Ježiša a vytrhnutím  úprimných  Božích  detí.
       Toto obdobie Biblia opisuje  tiež  ako  obdobie  milosti,  obdobie
       vyliatia Svätého Ducha. Hneď po tomto  období  nastane  vytrhnutie
       Božích  detí  a   dve   krátke   apokalyptické   obdobia   Božieho
       milosrdenstva a Božieho hnevu. Obidve tieto  krátke  obdobia  budú
       charakterizované živelnými  pohromami,  veľkou  biedou  a  ľudským
       utrpením. V prvom krátkom období Pán bude trestať národy,  aby  sa
       snáď v utrpení k Nemu navrátili a získali tak večný život -  preto
       obdobie rán milosti. Druhé obdobie bude  hrozným  obdobím  ďalších
       rán Božieho  spravodlivého  hnevu.  Za  týmto  obdobím  príde  sám
       Spasiteľ v  moci  a  sláve.  Obdobie  medzi  vytrhnutím  a  druhým
       príchodom Ježiša Krista  v  moci  môžeme  nazvať  obdobím  druhého
       príchodu Ježiša Krista. 


                            Slová pre cirkev a svet


                                Matúš 24,32-36.

          Božie Slovo dáva  možnosť  každému  veriacemu  poznať  letorast
       dejín. Môže si ho "doslova chytiť" a okúsiť aký  je  mäkký.  Ľudia
       v dnešnej dobe hľadajú však v budúcnosti radšej  formu  vzrušenia,
       senzáciu, ale duchovný letorast dejín neskúšajú.  Často  sa  medzi
       sebou svária, neznášajú a ich  úsmevy  sú  len  biednym  divadlom,
       ktoré prehliadne každý ateista. - Nechcem kritizovať.... Prežívame
       však veľmi zvláštnu dobu, ktorá predtým nikdy takáto  nebola!  Tak
       veľmi je potrebné sústrediť sa na Pán Ježiša a objímať Jeho  Ducha
       na modlitbách a osobných pokániach. Prežívame dobu, keď  sa  ľudia
       nemusia dožiť fyzickej smrti, lebo  ešte  skôr  môže  prísť  niečo
       úplne iné, na čo neboli zvyknutí a čo vo  svojej  falošnej  ilúzii
       vôbec nečakajú! Neznášanlivosť, neodpustenie,  viera  bez  pokání,
       práca, zamestnania, zábavy, koníčky,... a prázdny  duchovný  život
       s mnohou pobožnosťou. Hospodin prichádza, aj keď mnohí  klamú,  že
       nie! Pán ľudí nechce zatratiť, ale spasiť! Však hriech do  Božieho
       kráľovstva nikdy nepríde! Keby sa tak totiž stalo, čakalo by Božie
       deti nové utrpenie. 

                                Matúš 24,37-44.

          Svet nikdy neporozumie  času  dejín  podobne,  ako  neporozumel
       stavbe korábu pred potopou. Oprieť sa vo  viere  o  svet,  znamená
                                                                         140



       doslova  zahynúť.  Keď  Noe  staval  koráb,  ľudia   sa   opierali
       o skúsenosti a  ilúzie,  že  všetko  pôjde  ďalej  tak,  ako  boli
       zvyknutí. Noe sa oprel o Božie Slovo a nezahynul!
          Božie deti sa nemusia strachovať,  či  dokážu  nájsť  Hospodina
       v deň vytrhnutia. Tak  ako  má  orol  alebo  sup  zvláštny  zmysel
       prispôsobený na to, aby  našiel  potravu,  tak  dal  Stvoriteľ  aj
       svojim deťom zvláštnu schopnosť nájsť Jeho Ducha a ísť s Ním,  keď
       ich zavolá. Zavolá aj mňa?  Duchovne  dýcham  modlitbami,  čítaním
       Písma a vyznávaním hriechov v pokání? 


                            Zasľúbenie a zlorečenie


                                Matúš 24,45-51.

          Táto kapitola v sebe skrýva zlorečenie  i  zasľúbenie.  Človek,
       ktorý sa v tomto živote nedokázal zmieriť  so  svojim  Stvoriteľom
       podľa Jeho rady,  nebude  mať  už  ďalšiu  príležitosť  v  nejakom
       očistci alebo ďalšom živote! Pre človeka je  závažný  práve  tento
       život a má pre všetkých veľmi hlboký zmysel - zmieriť sa so svojim
       Bohom.
          Božie deti majú zasľúbené krásne bytie v tisícročnom kráľovstve
       a neskôr v novej zemi a novom nebi.
          Pane Ježiši, ďakujeme Ti za možnosť zmierenia, ďakujeme  Ti  za
       tvoju obeť, ďakujeme Ti, že môžeme vyznávať hriechy v Tvojej  sile
       a ďakujeme za krásnu budúcnosť.

 

Posted in BIBLICKÉ VÝKLADY.