Izaiáš
"A či aj rozumieš, čo čítaš?"
"Vedený bol ako ovca na zabitie
a ako sa baránok neohlási
pred tým, kto ho strihá,
tak neotvoril svojich úst."
"Prosím ťa, o kom to hovorí
prorok, sám o sebe
a či o niekom inom?"
Skutky 8,29-34.
Milan Hudec
2011
Chcel by som poďakovať svojej manželke
Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
Za neustálu ochotu čítania Biblie a
biblických slovníkov ďakujem svojej mame
Blažene Hudecovej.
Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
boli spočiatku úplne nejasné.
Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
prostredie a daroval prostriedky k
napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
vďaka - amen.
autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
rok: 2011
mobil: 0905 433 922
mail: mhudec@savbb.sk
www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec
Obsah
Úvod ....................................................... 5
Znamenie živej Cirkvi
I,II. ...................................................... 7
Bohoslužba ............................................. 7
Zasľúbenie milosti a trestu ............................ 8
Hovoril Hospodin bez lásky? ............................ 8
Kto sú pohania?
Apokalyptické zasľúbenie ............................... 9
Trpezlivá výzva a zlorečenie
Deň Hospodinov ......................................... 9
Strata požehnania
III,IV. .................................................... 11
Okolnosti .............................................. 11
Nedostatok obdarovaní? ................................. 12
Pohanstvo .............................................. 12
Zlorečenie a zasľúbenie ................................ 13
Odpadnutie od živej viery .............................. 13
Ostatky Cirkvi a Jeruzalema ............................ 14
Božia spravodlivosť
V,VI. ...................................................... 15
Útlak a súd, spravodlivosť a krik ...................... 15
Nezáväznosť ............................................ 16
Spravodlivosť pre bohatých i chudobných ................ 16
Nečestné prostriedky ................................... 17
Strašný pomstiteľ ...................................... 17
Videnie a povolanie Izaiáša ............................ 18
Hriech proti Svätému Duchu, Spasiteľ ................... 18
Imanuel
VII,VIII. .................................................. 21
Rozdelenie ............................................. 21
Znamenie a viera ....................................... 22
Bič, britva a súd ...................................... 23
Voľba a súd ľudu ....................................... 23
Povolanie neísť! ....................................... 24
Mrmlajúci veštci a vedomci ............................. 24
Bez hlavy a chvosta...
IX,X. ...................................................... 25
Tma a Svetlo ........................................... 25
Slovo, hlava a chvost .................................. 25
Prút sveta ............................................. 26
Ku koncu dejín... ...................................... 27
Proroctvo prútom sveta ................................. 27
Láska!
XI,XII. .................................................... 29
Prútok z parezu Izaiho ................................. 29
Tisíc rokov s Kristom na zemi .......................... 30
Pri druhom príchode Mesiáša... ......................... 30
Láska hnevu Božieho .................................... 31
Božia pravdivosť a spravodlivosť
XIII,XIV. .................................................. 33
Deň Pánov a vojny Božej prchlivosti .................... 33
Ani Babylon nebol výnimkou... .......................... 33
Satan, Babylon sveta ................................... 34
Bazilišek z diery hada ................................. 35
Bratranec Moáb
XV,XVI. .................................................... 37
Moáb, Ammon, Edóm a vrch Seir .......................... 37
Pánov súd a pokrvné vzťahy... .......................... 37
Božie riešenie ......................................... 38
História zlorečenia .................................... 38
Sláva Božích detí
XVII,XVIII. ................................................ 41
Sláva .................................................. 41
Požehnanie zostatkov duchovného života ................. 42
Prečo len paberky? ..................................... 42
Kúš z Etiópie .......................................... 43
Dúfanie vo svetské praktiky
XIX,XX. .................................................... 45
Egypt .................................................. 45
Moderný Egypťan ........................................ 46
Radcovia svetáci ....................................... 46
Pred príchodom Pána Ježiša... .......................... 47
Egypt a Assýria v Tisícročnom kráľovstve ............... 47
Aktuálne proroctvo ..................................... 47
Hriech
XXI,XXII. .................................................. 49
Proroctvo pre Babylon .................................. 49
Čas návratu ............................................ 50
Kédar a malé národy .................................... 50
Prehĺbenie ľudskej zloby ............................... 51
Šebna a Eliakim ........................................ 51
Poslanie Krista a Cirkvi ............................... 52
Druhý príchod Ježiša Krista
XXIII,XXIV. ................................................ 53
Beda ti Betsaido! ...................................... 53
Posledné dopustenie .................................... 54
Naplnenia Božích Slov .................................. 55
Kataklizma ............................................. 55
Sláva Boha Stvoriteľa
a
zasľúbenie
XXV,XXVI. .................................................. 57
Pevnosť chudobného ..................................... 57
Zákon pravdy, lásky a spravodlivosti ................... 58
Chvály ................................................. 58
Priamosť a dvojtvárnosť ................................ 59
Duchovná túžba mysle a srdca ........................... 59
Závisť ................................................. 60
Súženie duchovného "tehotenstva" ....................... 60
Vytrhnutie Božích detí ................................. 61
Svätý Duch
XXVII,XXVIII. .............................................. 63
Zmluva s Hospodinom .................................... 63
Pozbieraní po jednom... ................................ 63
Vädnúci kvet sveta ..................................... 64
Proroci, kňazi a radikalizmus .......................... 64
Bľabotanie Svätého Ducha pre pokrytcov ................. 65
Útočisko v klamstvách a tajnostiach .................... 66
Rôzna doba, rôzne vanutie Svätého Ducha ................ 66
Biblické pečate
a
ľudské klamstvá
XXIX,XXX. .................................................. 69
Ariel a Jeruzalem ...................................... 69
Opilstvo bez vína ...................................... 69
Súkromie ukrytého hriechu .............................. 70
Spurnosť a dúfanie v Egypt ............................. 70
Srdcia veriacich klamárov .............................. 71
Dar pokánia ............................................ 71
Cirkev a deň vraždenia ................................. 72
Ponuka a dopyt sveta
XXXI,XXXII. ................................................ 73
Egyptská barla ......................................... 73
Soľ nad zlato .......................................... 74
Rozsudok smrti ......................................... 74
Špinavá istota spasenia ................................ 74
Otázky
XXXIII,XXXIV. .............................................. 77
Dôraz .................................................. 77
Obdobie druhého príchodu Ježiša Krista ................. 77
Kto bude bývať v Božom kráľovstve... ................... 78
Božie súdy spravodlivosti a pravdivosti ................ 78
Božie kráľovstvo
a
súčasná realita
XXXV,XXXVI. ................................................ 81
Nové Nebo a nová Zem ................................... 81
Príbeh z dejín ......................................... 82
Aktuálnosť Izraelských dejín
XXXVII,XXXVIII. ............................................ 83
Zlá správa, proroctvo, viera a nádej ................... 83
Realita Božej moci ..................................... 84
Požehnanie a zložitosť okolností ....................... 84
Čo rozprával Ján Krstiteľ?
XXXIX,XL. .................................................. 87
Priateľstvo sveta a vystatovanie sa veriacich .......... 87
Hlas volajúceho na púšti ............................... 88
Božia zvrchovanosť ..................................... 88
Slovo vyvolenému národu a cirkvi ....................... 89
Zasľúbenie Mesiáša
XLI,XLII. .................................................. 91
Hospodin a modly ....................................... 91
Dôsledok klamstva a Kristova pravda .................... 91
Moc Mesiáša ............................................ 92
Zvesť pre každého ...................................... 92
Zasľúbenie Svätého Ducha
XLIII,XLIV. ................................................ 95
Ja Som tvoj Spasiteľ! .................................. 95
Svedectvo Cirkvi ....................................... 95
Únava z Božej lásky .................................... 96
Pridané meno Izrael .................................... 97
Hanba nad hanby ........................................ 97
Myseľ a srdce .......................................... 98
Služobník Cýrus
XLV,XLVI. .................................................. 99
Veľký Tvorca ........................................... 99
Svet, Izrael, fyzika a filozofia ....................... 100
Priznaj sa ku Mne, môj syn a moja dcéra! ............... 101
Ľudské investície ...................................... 101
Ja a Babylon
XLVII,XLVIII. .............................................. 103
Požehnania, povolania a schopnosti ..................... 103
Milosť a zasľúbenia .................................... 104
Chcem byť spasený? ..................................... 105
Spasenie pohanov
XLIX,L. .................................................... 107
Otázky ................................................. 107
Dar pre všetkých ....................................... 107
Ľudské zdanie .......................................... 108
Ľudské srdce ........................................... 108
Utrpenie Pána Ježiša ................................... 108
Krásne zasľúbenia
LI,LII. .................................................... 111
Biblický pojem - zasľúbenie ............................ 111
Zasľúbenie o potupe .................................... 111
Zasľúbenie o radosti ................................... 112
Zasľúbenie o strachu ................................... 113
Zasľúbenie o moci ...................................... 113
Zasľúbenie o prebudení Izraela ......................... 113
Božie Slovo ............................................ 114
Výzva .................................................. 114
Kristus a Cirkev
LIII,LIV. .................................................. 115
Láska .................................................. 115
Koho miloval Stvoriteľ? ................................ 115
Dejiny Cirkvi .......................................... 116
Výstraha a výzva
živého Boha
LV,LVI. .................................................... 117
Peniaze a práca ........................................ 117
Vodca a Svedok ......................................... 117
Čas milosti ............................................ 118
Človek a Boh ........................................... 118
Úprimnosť a vyvolenosť ................................. 119
Hrozba nečestným pracovníkom cirkvi .................... 119
Pôst
v Duchu a pravde
LVII,LVIII. ................................................ 120
Božie dieťa a fyzická smrť ............................. 120
Začiatok a koniec ...................................... 121
Nábožné hľadanie Božej vôle ............................ 121
Pôst s dostatkom pitia a jedenia ....................... 122
Požehnanie z pôstenia .................................. 123
Trápenie z prevrátenosti
LIX,LX. .................................................... 124
Neprávosť .............................................. 124
Očakávanie vo tme ...................................... 124
Znamenie z Apokalypsy .................................. 125
Svätý Jeruzalem ........................................ 126
Čo zvestuje Evanjelium?
LXI,LXII. .................................................. 128
O pokorných, skrúšených a zajatých ..................... 128
Rok milosti a deň pomsty ............................... 128
O zarmútených .......................................... 128
O požehnaní ............................................ 129
O oslávení ............................................. 129
O moci ................................................. 129
O Cirkvi ............................................... 129
O Slove ................................................ 130
O vytrhnutí Cirkvi ..................................... 130
Deň naplnenia spravodlivosti
LXIII,LXIV. ................................................ 132
Hnev živého Boha ....................................... 132
Spravodlivé milosrdenstvo .............................. 132
Vyznanie hriechu ....................................... 133
Povolanie
LXV,LXVI. .................................................. 134
Determinizmus? ......................................... 134
Zmierenie a vzbura ..................................... 134
Budúcnosť .............................................. 134
Obeť a Bohoslužba ...................................... 135
Obdobie medzi
I. a II. príchodom Ježiša Krista
Záver
Matúš 24 ................................................... 136
Ľudský záujem .......................................... 136
Čo je podstatné?
Zborenie Jeruzalema .................................... 136
Skoré a neskoré znaky II. príchodu Ježiša Krista ....... 137
Slová pre cirkev a svet ................................ 139
Zasľúbenie a zlorečenie ................................ 140
Úvod
Prorok Izaiáš bol povolaný do služby roku 740 p.n.l., keď umrel
židovský kráľ Uziáš. Koniec jeho prorokovania, ktorý sa dá presne
historicky určiť, spadá do roku 701 p.n.l. Podľa židovskej
tradície ho neskôr zavraždili za kritické prorokovanie tak, že ho
rozrezali pílou. Malo sa tak stať za Manasesovej vlády. Táto
tradícia sa ale nedá historicky dokázať.
Izaiáš pôsobil za vlád kráľov - Uziáša, Jotáma, Achaza
a Chizkiáša. Bol synom Ámosa, ale nie proroka Ámosa. So svojou
manželkou mal dvoch synov. Podľa židovskej tradície bol
kráľovského rodu.
Jeho proroctvá zachytávajú udalosti doby, v ktorej žil, ale aj
udalosti budúce, týkajúce sa prvého i druhého príchodu Pána Ježiša
Krista a tiež aj Tisícročného kráľovstva. Je považovaný za
najväčšieho proroka Starého zákona, ktorého tiež nazývajú "orlom
medzi prorokmi".
Kniha Izaiáš má istú chronológiu jednotlivých častí, ktoré boli
písané v rôznych obdobiach, spadajúcich do prorokovho pôsobenia.
V celku ale nezachováva presnú chronologičnosť.
Niektorí autori si na základe historického, štylistického
a etnického rozboru myslia, že Izaiáš nie je autorom celej
prorockej knihy. Židovská tradícia však jeho autorstvo
nespochybňuje.
Niektorí historici tvrdia, že kapitoly 40-55 pochádzajú od
Deutero-Izaiáša a kapitoly 56-66 od Deutero alebo dokonca
Trito-Izaiáša. Môžeme teda povedať, že vedci premýšľajú dokonca až
o troch rôznych pisateľoch Knihy Izaiáš. Dokázať sa ale zatiaľ
nepodarilo ani jedno z existujúcich stanovísk.
Keďže židovská tradícia jednoznačne pripisuje autorstvo celej
knihy jedinému Izaiášovi a v Novom zákone nachádzame všetky
citácie vedené ako Izaiášove, myslím, že je pre veriaceho človeka
prirodzené prisudzovať autorstvo tejto knihy jedinému človeku -
Izaiášovi. V Starom zákone síce nenachádzame zmienku o tom, že
existoval len jeden Izaiáš, ale keby ich bolo viac, isto by o nich
bolo niečo napísané ako o viacerých osobách. Takáto zmienka tam
však tiež nie je! Navyše sú v Novom zákone odvolávky na kapitoly
40-66, ktoré sa môžu prisudzovať niekomu inému, ale Nový zákon
o nich hovorí spôsobom: Povedal Izaiáš.
Mienka o druhom alebo treťom Izaiášovi vznikla aj preto, že
v kapitolách 40-66 sa spomína Babylonské zajatie v prítomnosti, čo
poukazuje na rok asi 550 p.n.l., čo je už dávno po smrti proroka
Izaiáša. Prorocký Duch však môže hovoriť aj takýmto spôsobom, čo
ale historici predpokladajúci viacero Izaiášov neberú do úvahy.
Navyše je veľmi ľahko možné, že kapitoly 40-66 napísal Izaiáš
počas svojho života ale neskôr im jeho žiaci, pri ich prepisovaní,
mohli dodať dobový ráz v zmysle prítomných výrazov.
Kedysi sa informácie šírili jednak prepisovaním, ale aj ústnym
odovzdávaním logických celkov, čím žiaci šírili učenie svojich
učiteľov.
Ako autor tohoto výkladu si jednoznačne myslím, že prorocký
Duch môže rozprávať o budúcnosti aj ako o prítomnosti. Navyše, keď
si uvedomujem, akým spôsobom sa v minulosti šírili informácie,
nepripadá mi zvláštne, že jazyk a výrazy kapitol 40-66 vypadajú
ako z pozdejšej doby, než bola tá, v ktorej žil Izaiáš. Keď si
k tomu pridám fakty citácií z Nového zákona, ktoré menujú len
6
Izaiáša a židovskú tradíciu, prichádzam k jednoznačnému záveru:
"Boh Hospodin nám daroval jediného proroka Izaiáša, cez ktorého
nám zjavuje mnoho právd z prítomnosti i budúcnosti."
7
Znamenie živej Cirkvi
I,II.
Bohoslužba
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 1,1-9.
Izaiáš 1,10-17.
Výrazom Izrael rozumieme nielen vyvolený židovský národ, ale aj
všetkých veriacich ľudí v Pána Ježiša z ostatných národov. Apoštol
Pavel pripodobňuje vieru v Krista u pohanských národov ako
vštiepenie planej ratolesti do vyšľachteného kmeňa. Abrahám mal
zasľúbené množstvo potomstva, čím bola myslená úprimná viera ľudí
z celého sveta. Preto ak Izaiáš rozpráva o Izraelovi, rozpráva
nielen o starovekom židovstve, ale aj o kresťanstve. Celú Knihu
Izaiáš si preto môžu veriaci ľudia privlastniť, ako proroctvo
napísané pre nich! Bolo by veľmi nesprávne a pokrytecké vyhovárať
sa, že kritika tejto knihy patrila len starovekým a prítomným
Židom!
Kresťanské - katolícke, evanjelické i evanjelikálne cirkvi,
prijali mnoho "štandardov", ktorými sa ich bohoslužby vyznačujú.
Tradície, liturgie, úrady kňazov, kazateľov, misionárov, rozličné
učenia a spôsoby charakterizujú jednotlivé denominácie. Predstava
takýchto zvyklostí už len v jedinej denominácii vytvára kolos
predstáv náboženstva, na ktoré si veriaci už zvykli a prijímajú ho
ako samozrejmosť. Vzniká podvedomá predstava, že takéto zvyklosti
a úrady je to správne čo od nás Hospodin očakáva. Ľudská viera sa
dostáva do pozície nábožnej povinnosti a teológie, ktorú keď
človek splní a prijme bude spasený. Niekedy sa úplne vytratí
osobný kontakt s Pánom Ježišom, ľútosť nad svojimi skutkami
a ochota k pokániu i náprave. Nahradí ich psychológia sebaľútosti
na verejných modlitbách, neosobné vyznania a pokoj v nábožnosti,
ktorá nikdy nikoho nemôže spasiť.
Izaiáš jednoznačne upozorňuje, že niet úprimnej bohoslužby tam,
kde chýba pokánie a náprava. Boh nežiada neosobné "pokánia"! Žiada
vyznávanie konkrétnych hriechov, dávanie do poriadku konkrétnych
sporov a vyhľadávanie Jeho súdu v konkrétnych udalostiach
praktického života. Ak toto človek obíde pokrytectvom formálnych
vyznaní, množstvom prejavov svojho náboženstva, potom aj jemu
patrí Slovo Hospodinove, že je už nasýtený množstvom mŕtvych
formalizmov! Pán nechce takýchto kresťanov a považuje ich za
horších, než sú neveriaci ľudia zo sveta. Bohoslužbu, ktorá sebou
nenesie úprimnosť v konkrétnych vzťahoch medzi veriacimi a tiež aj
vo vzťahu k Stvoriteľovi, takúto bohoslužbu Stvoriteľ doslova
nenávidí a nikdy nepožehná! V takomto prípade ani množstvo
modlitieb, často plných citov a sĺz Pán nechce počuť. Najprv žiada
zlomené ľudské srdce, ktoré dokáže o sebe povedať pravdu
v konkrétnom skutku, ktoré dokáže dávať do poriadku vzťahy,
vyznávať konkrétny hriech... Ak toto veriaci človek nedokáže
robiť, potom nie je úprimne veriaci! Božie dieťa má k dispozícii
moc Svätého Ducha, ktorý je dosť silný na to, aby zlomil každé
8
ľudské srdce, ktoré o niečo také začne pravidelne žiadať.
Zasľúbenie milosti a trestu
Izaiáš 1,18-20.
Niekto má možno pocit, že je príliš hriešny alebo, že nie je
možné aby ho tak zlého Hospodin prijal. Tento odsek zdôrazňuje, že
keď človek príde v úprimnosti pred Hospodina a činí pokánie,
neexistuje hriech, ktorý by mu nemohol byť odpustený! Žiadny
strach nie je mocnejší než Stvoriteľ a neexistuje sila, ktorá by
mohla zobrať človeku spasenie. Jediné ľudské srdce môže povedať
tichému Hlasu vo svojom vedomí "nie". Takéto ľudské "nie" sa potom
môže začať prejavovať práve mŕtvou bohoslužbou. Odlúčiť od
spasenia človeka nemôže nikto, ale sám dobrovoľne odísť môže
kedykoľvek!
Pán zasľúbil, že keď sa Ho niekto bude držať v úprimnosti, On
sám bude viesť jeho život tak, aby sa vyvíjal k dobrému na
požehnanie druhým i samotnému veriacemu.
Ak ale niekto zotrváva v pokrytectve svojej nábožnosti,
Hospodin prestane strážiť jeho život a človek bude vydaný do
náhodilostí sveta, ktorý je plný ukrutnosti a utrpenia.
Hovoril Hospodin bez lásky?
Izaiáš 1,21-31.
Kazatelia, kňazi, farári a misionári niekedy vyberajú jemné
slová. Tieto slová sú často až tak jemné, že sa z nich vytráca
kontrast hriechu a čistoty, pravdy a klamstva... Svojimi slovami
sa snažia nepodráždiť poslucháčov a pomaly ich viesť k niečomu, čo
sa im zdá byť správne a dobré. Takto nahrádzajú Svätého Ducha,
ktorý v cirkvi za týchto okolností "prestáva byť potrebný"! Keď si
niekto dovolí priamejšie o niečom rozprávať, odsudzujú to ako
jednanie bez lásky.
Hospodin hovoril: Mesto - cirkev smilní! Sú v ňom vrahovia!
Kniežatá - duchovní pracovníci sa stali odpadlíkmi, spoločníkmi
zlodejov! Milujú pochlebovanie, úplatné dary! Nesúdia spravodlivo,
ale tak, ako im to vyhovuje! ...
Hovoril Hospodin bez lásky? Či sú Božie Slová pritvrdé?
Kto nezhromažďuje, rozptyľuje. Ak niekto slúži v cirkvi
a uprednostňuje svoje záujmy bez potreby vysvetlenia a zdôvodnenia
Božím Slovom, ak to robí bez presvedčenia viery alebo tým sleduje
svoj záujem niečo dosiahnuť, aj keby sám seba presvedčil, že je
čistý, pred Hospodinom je vrahom, smilníkom a zlodejom! Vraždí
ľudí, ktorých jeho jednanie odvádza od viery alebo ktorí pre neho
nemôžu Krista nájsť. Smilní s modlami tohoto sveta, čo sú vplyv,
sláva, bohatstvo materiálne alebo bohatstvo mysle, uznanie. Ako
zlodej takýto človek okráda svojim príkladom druhých o to, čo sám
odmietol - o Božie kráľovstvo.
Božie Slovo sa dá hlásať len kontrastne! Žiadny kazateľ si zo
svojho úradu nemôže spraviť psychologickú poradňu, v rámci ktorej
premýšľa ako na koho zapôsobiť, aké gestá použiť, ako vyjadriť ...
aby dosiahol... - Vecou človeka je jasne a zrozumiteľne vyjadriť
9
Božiu zvesť a vecou Svätého Ducha je, aby pôsobil na základe
týchto slov na srdcia ľudí. Na ktoré srdce a akým spôsobom - to už
nie je vecou žiadneho kazateľa!
Kto sú pohania?
Apokalyptické zasľúbenie
Izaiáš 2,1-4.
Pán Ježiš zasľubuje, že v posledných dobách sa k Nemu pohrnú
úprimní veriaci zo všetkých národov. Neznamená to, že musí byť
všade hlásané kresťanstvo! Znamená to len toľko, že Božie Slovo -
Biblia, bude rozšírená po celom svete v najrôznejších formách.
Biblické úvahy v časopisoch, vysielania v rozhlase a televízii,
ústne podania úprimných i neúprimných misionárov, Biblické články
na InterNete, WWW stránky a FTP protokoly prinášajúce informácie
o Pánovi Ježišovi... Všetky tieto Slová zapália v niekom úprimnú,
oddanú vieru.
Božie Slovo je dnes hlásané po celom svete! Kedysi niečo také
nebolo možné! Posledné storočie je storočím rozvoja informatiky,
mysliacich strojov, ktoré rozhodujú, šíria informácie a Slovo je
hlásané. Práve preto je dnes oveľa aktuálnejšie, než kedykoľvek
predtým, zasľúbenie o Tisícročnom kráľovstve.
Po druhom príchode Pána Ježiša má prísť obdobie dejín našej
zeme, v ktorom nebude vojen a utrpenia - zákon hriechu bude
spútaný. To je to prvé vzkriesenie a blahoslavený je ten, ktorý
bude mať na ňom svoj podiel.
Kto sú teda tí, ktorí prídu do Tisícročného kráľovstva? -
Všetci ktorí uverili, v pokání prijali milosť Pána Ježiša a viera
sa im nestala neskôr formálnou, mŕtvou nábožnosťou. Sú to tí ktorí
prijali Krista a potom bežali dobrý beh a bojovali dobrý boj
neopustiac svojho Boha. Pojem kresťanstvo alebo kresťania ani
zďaleka túto skupinu Božích detí nevystihuje! Kto tam patrí, vie
len sám Hospodin.
Trpezlivá výzva a zlorečenie
Deň Hospodinov
Izaiáš 2,5-21.
Keď Pán Ježiš príde v moci a sláve - Jeho druhý príchod - ľudia
zahodia svoje modly a svojich bohov. Toto počínanie im ale
nepomôže. Svoj čas prepásli v období milosti. V deň druhého
príchodu Ježiša Krista už nikto neprijíme Svätého Ducha! Ateisti,
nábožní pokrytci, klamári svojho vlastného svedomia, ... tí všetci
utečú do "jaskýň", budú sa báť mocného Boha, ktorý prišiel súdiť
svet.
Modlitby na záver
Izaiáš 2,22.
10
11
Strata požehnania
III,IV.
Okolnosti
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 3,9-11.
Izaiáš 3,1-3.
Okolnosti, ktoré obklopujú veriacich ľudí, sú z Božieho
hľadiska vždy veľmi zmysluplné. Niekomu sa nedarí a sťažuje si na
znevýhodnenia, legislatívu, neochotu druhých. Inému sa zase darí
veľmi dobre a on v tom možno vidí dôsledok svojich schopností.
Dospievajúce deti majú niekedy názorové nezhody so svojimi
rodičmi a sťažujú si, že im nikto nerozumie. Na okolnosť, že ich
mal kto vychovať a postarať sa o nich akosi zabúdajú.
Niekedy máme priateľa, za ktorým môžeme vždy prísť a radiť sa
s ním. Možno závidíme, že aj za nami neprichádzajú ľudia alebo, že
naše rady nie sú tak dobré. Na okolnosť, že nám Pán poslal
ochotného duchovného vodcu, možno vôbec nemyslíme.
Prichádzame do spoločenstva a kritizujeme, že sa na nástenku
použil ružový papier a nie bledomodrý. Okolnosť stabilného
a vyváženého spoločenstva Božích detí považujeme snáď za
samozrejmosť.
...
Hospodin pripomína cez proroka Izaiáša, že je Tvorcom
okolností. Jeho požehnanie spočíva vo veľkej miere aj v tom, že
sám vychováva duchovných vodcov, ochotných pomocníkov, vytvára
stabilné spoločenstvá svojich detí, rozdáva obdarovania a vzdeláva
v nich... Okolnosti môžu byť a poväčšine aj sú tým najväčším
požehnaním, ktoré máme. Náš úspech, schopnosť dosiahnuť, ..., sú
potom len dôsledkom mnohej Božej milosti.
Z predčítaného odseku by mohlo vyplývať, že priaznivé okolnosti
znamenajú vždy len požehnanie a nepriaznivé zase trest,
zlorečenie. Stvoriteľ chce svoje deti vychovávať a viesť
k lepšiemu. Preto niekedy dopustí nepriaznivé okolnosti, aby Ho
človek našiel a naučil sa rozumieť Jeho cestám. Aby porozumel, že
svojho Boha veľmi potrebuje. Keby Pán ľuďom žehnal len cez
priaznivé okolnosti, mnoho ľudí by zahynulo vo večnom zatratení.
Na druhej strane, keď sa človek odvráti od Hospodina, môže
prežívať priaznivé okolnosti, ktoré na neho Boh doslova dopustí,
lebo mu nakoniec prinesú mnoho zlého.
Ak Stvoriteľ žehná priaznivými okolnosťami, je prirodzené
skúmať svoju vieru a utekať od hriechu s modlitbou o pomoc. Ak
začína prichádzať niečo zlé, prirodzene majú začínať prichádzať aj
otázky na modlitbách a prosby o pomoc a vedenie. Veriaci ľudia pre
svoju živú vieru chcú rozumieť okolnostiam! Preto hľadajú Božiu
vôľu aj v tejto oblasti. Zjavenie, prečo prežívame práve takéto
okolnosti, môže byť veľkým vyslobodením a zároveň informáciou, čo
chce Pán od nás, ako máme reagovať, ako byť spolu účastní na
Božích plánoch.
12
Nedostatok obdarovaní?
Izaiáš 3,4-8.
Veriaci ľudia vedia veľmi kriticky hodnotiť nedostatky
spoločenstva. Ten zle káže, tamten je svojvoľný, inému chýba
charizma... Takéto kritiky navyše môžu byť úplne pravdivé.
Podstata nedostatkov môže byť ale ukrytá v niečom úplne inom.
Pravdy kritických hodnotení môžu byť len dôsledkom prvotného
hriechu, za ktorý nesie spoločenstvo Božie zlorečenie. Veriaci
ľudia môžu niekedy naozaj tak odmietať Božie napomínanie, že im
Pán nakoniec pošle "chlapcov, nezbedné decká" - za vedúcich
a kazateľov. Znamená to asi toľko, že tí, ktorí majú mať
dostatočnú duchovnú školu vo vzdelaní mysle i charakteru, nemajú
ani múdrosť v počínaní, ani charakter k náprave a priznávaní
omylov, ani duchovné obdarovania. Chovajú sa navyše svojvoľne, ako
nezbedné decká. Vedia sa zaťať a robiť si po svojom, neznesú
napomínania a učia sa klamať, že je všetko v poriadku. Vznikajú
medzi nimi sváry, hádky, urážajú tých, ktorí majú Božie zjavenie
a likvidujú ich bez vysvetlenia a potreby dialógu. Takúto situáciu
nikto nezmení tým, že sa bude proti takýmto "nezbedným deckám"
stavať na odpor! Dôvod zlorečenia býva ukrytý v minulosti. Keď si
veriaci ľudia dokážu pripustiť svoj hriech a vyznať veci, ktoré by
najradšej už pokladali za "pochované", potom aj Hospodin zmení
zlorečenie na požehnanie. Sám odstráni z vedenia "nezbedné decká"
a ako predtým zlorečil, tak potom bude žehnať. Zmení okolnosti na
priaznivé, sám stabilizuje svoj ľud, ktorému daruje učiteľov,
pomocníkov, kazateľov...
V čase zlorečenia, keď vládnu "nevychovaní chlapci" vzniká
ďalšia situácia, o ktorej sa písalo v predčítanom odseku. Napriek
tomu, že sú viacerí žiadaní o vedenie duchovných prác
v spoločenstve, pracovníkov je nedostatok. Veriaci odmietajú
spoluúčasť na vedení možno aj preto, že nie je možné, aby
vychovaný duchovne dospelý pracovník riešil problémy spolu
s "nevychovanými deťmi" - s ľuďmi, ktorí nevedia, čo je správne
a urážajú sa pri práci, keď ich niekto na niečo upozorní. Keď
Hospodin zmení zlorečenie na požehnanie, zmení sa aj nedostatok
pracovníkov na dostatok.
Ak pozorujeme okolnosti, ktoré sa nám zdajú ako podobné
z predčítaného odseku, je na mieste pýtať sa Stvoriteľa: "Pane,
prečo to na nás dopúšťaš? Pomôž nám nájsť alebo pripustiť si
hriech a vyznať ho v pokání!"
Pohanstvo
Izaiáš 3,12.
"Pohoničmi môjho ľudu sú deti a ženy panujú nad nimi." - Ako
rozumieť tomuto Božiemu Slovu? Čo znamená vláda žien?
V Starom zákone sa vyskytuje niekoľkokrát motív ženy alebo
manželky, ktorá zneužíva svoj vplyv na muža, manžela a dosahuje
tak svojich cieľov. Takáto žena zvodkyňa prichádza vtedy, keď
veriaci muž prestáva dodržovať Božie Rady a prikláňa sa
k pohanským zvyklostiam.
Ak v spoločenstve Božích detí existuje neriešený hriech a Pán
13
dopúšťa do jeho vedenia "chlapcov a deti", často býva takéto
dopustenie sprevádzané aj prítomnosťou žien, manželiek, ktoré cez
svojich mužov dosahujú v spoločenstve zámery, ktoré si v mysli
vytýčili. Spoločenstvo potom na povrchu vyznáva Boha, spasenie cez
Ježiša Krista, ale vo vnútri nadobúda silne pohanský kurz, plný
skrytého násilia a odmietania dialógov.
Predčítanému odseku teda netreba rozumieť, že ženy nemajú mať
právo rozhodovať! Je tu len zmienka o okolnostiach, ktoré sú
v pohanskom svete bežné a do ktorých môže byť niekedy vydaný aj
Boží ľud.
Zlorečenie a zasľúbenie
Izaiáš 3,13-15.
Keď sa veriaci ľudia navrátia v pokání k svojmu Bohu, naplní sa
aj zlorečenie a zasľúbenie tohoto odseku. Zlorečenie pre
svojvoľníkov - "nezbedné deti", ktoré využívali veriacich na
rozširovanie svojho vplyvu a svojej vôle. Zasľúbenie pre úprimných
veriacich spočíva v tom, že Hospodin naisto zbaví spoločenstva
takéhoto vedenia, keď sa veriaci k Nemu navrátia celým srdcom!
Táto úvaha by mala viesť k dvom veľmi vážnym otázkam:
Do ktorej skupiny patrím?
Čo chce Pán, aby som urobil?
Odpadnutie od živej viery
Izaiáš 3,16-26.
Keď Cirkev prežíva ťažké obdobie Božieho dopustenia, prežívajú
aj jednotliví veriaci zvláštny tlak. - Diabol našepkáva: "Pozri
ako žijú iní veriaci! Robia všeličo a tvrdia, že je to dobré. Asi
to naozaj nebude zlé! Rob tak aj ty! Ono je to nakoniec celkom
výhodné..."
Na základe takého tlaku diabolského zvodu jedni opustia čistotu
života s Pánom Ježišom Kristom a zamenia ju za nábožnosť s istotou
spasenia. Druhých tento tlak ešte viac primkne k Pánovi Ježišovi.
Mŕtva nábožnosť je nebezpečná práve preto, že nie je
kontrastným prostredím. Nedá sa vždy celkom jasne rozsúdiť, čo je
správne a čo nesprávne. Človek dokáže ľahšie oklamať svoje vlastné
svedomie.
Posledný odsek tejto kapitoly rozpráva o zlorečení pre tých,
ktorí našli Spasiteľa, ale potom ho opustili v nekontrastnom
prostredí náboženstva a živej viery. Niekedy sa o Bohu rozpráva
tak, ako o dobrom ujovi, ku ktorému je možné vždy sa navrátiť a on
odpustí. Skutočné odpadnutie od živej viery sebou nesie jeden
vážny atribút: Takýchto ľudí Boh Stvoriteľ už sám nemá záujem
navrátiť k sebe! Spasenie je krásne a je bezplatné - zdarma, ale
ponúka sa človeku len jedenkrát!
V tomto poslednom odseku je odkryté zlorečenie pre Jeruzalem,
ktoré sa naplnilo, keď rímske vojsko dobylo a spustošilo toto
mesto. Tak sa začalo prenasledovanie židov a bolo zasľúbené
niekoľko storočí pred svojim začiatkom.
14
Ostatky Cirkvi a Jeruzalema
Izaiáš 4,1-4.
Meno v Starom zákone malo oveľa hlbší význam než v dnešnej
dobe. Týkalo sa oveľa viac osobnosti človeka a jeho duše.
Vyjadrovalo schopnosti, silu, vlastnosti. Prijať meno niekoho
iného, znamenalo prijať aj jeho vlastnosti, jeho silu a moc.
V Knihe zjavenia Jána čítame o Svätom Duchu ako o siedmych
Duchoch Božích. Tým je vyjadrená jednota Cirkvi Božích detí
a zároveň jej rôznorodosť. V evanjeliách je pripodobnená Cirkev
k pannám a Kristus k ženíchovi.
Ak teda začiatok tejto kapitoly rozpráva o siedmych ženách,
ktoré sa chopia jedného muža a žiadajú si meno po ňom, rozpráva
o ľuďoch, žiadajúcich si spasenie z vlastnej slobodnej vôle. Táto
zmienka sa týka posledných dôb, krátko pred druhým príchodom Pána
Ježiša. Nastane oživenie v židovskom národe, ale aj oživenie
v nábožnej, pohanstvom preniknutej kresťanskej cirkvi iných
národov. Výraz "ostatok Izraela" sa teda týka v prvom rade
židovského národa, ale zároveň aj všetkých ostatných národov!
V posledných dobách pred druhým príchodom Ježiša Krista Pán
zhromaždí ľud, pomocou ktorého zachoval pre ľudstvo svoje Slovo
a stabilizuje tento novovzniknutý štát. Udeje sa tak pri útoku na
Izrael, kde sa Hospodin zastane svojich vyvolených, keď sa k Nemu
navrátia v strachu z nepriateľa. Tento boj sa stane Jeho bojom
a dovedie ho do úspešného konca podobne, ako už mnohokrát predtým
v dejinách Starého zákona. Židia, ktorí príjmu meno Ježiša Krista,
zvíťazia nad svojim pozemským nepriateľom a zaradia sa do radov
Cirkvi Pána Ježiša. Budú sa volať Jeho svätí. Táto udalosť
zapôsobí ako pozdný dážď, ktorý zalieva suchú vyprahlú zem.
Mnohých zobudí zo spánku a začnú očakávať svojho Stvoriteľa
a Spasiteľa.
Podľa môjho poznania by sa tieto udalosti mali stať pred
vytrhnutím Božích detí. (viď "Odkaz apoštola Jána" časť - Kniha
zjavenia)
Modlitby na záver
Izaiáš 4,5-6.
15
Božia spravodlivosť
V,VI.
Útlak a súd, spravodlivosť a krik
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 5,1-6.
Izaiáš 5,7-10.
Hospodin očakáva od veriacich ľudí súd a spravodlivosť.
Označenie "byť veriacim" neznamená nič lepšie alebo morálnejšie.
Človek niekedy spája tento pojem s pozitívnymi alebo negatívnymi
vlastnosťami. V skutočnosti je ale viera len akési vyznanie,
presvedčenie. Každý človek niečo vyznáva alebo niečomu verí a nie
je tým lepší! Iba keď začne viera v Pána Ježiša niesť sebou aj
osobnú poslušnosť a podriadenosť Božiemu Slovu, začína sa táto
viera stávať niečím krásnym, výnimočným. Stvoriteľ daroval ľuďom
zvesť svojho Slova, ktorá je zachytená v Biblii. Takto môže každý
poznávať Jeho vôľu a premýšľať o Jeho ustanoveniach. Božia Rada je
dobrá, nesie sebou mnoho milosrdenstva a lásky. Hospodin očakáva,
že to človek pri čítaní Biblii nájde, lebo ho sám pri poznávaní
chce viesť. Preto od svojich detí očakáva súd i spravodlivosť.
Súdom rozumieme osobné rozhodovania podriadené Stvoriteľovi. Je
to myslenie, ktoré rešpektuje Božiu Radu a snaží sa prichádzať
k uzáverom, ktoré sú v prvom rade pravdivé. Človek rešpektujúci
súd, nepodriaďuje svoje myslenie svojim záujmom, ale svoje záujmy
podriaďuje pomocou mysle Božiemu Slovu.
Spravodlivosť vyjadruje skutok viery, ktorý človek vykoná na
základe premýšľania nad Božím Slovom. Ak veriaci dôjde na základe
súdu k správnym uzáverom, je prirodzené vyvážiť svoje postoje aj
konkrétnymi skutkami.
Pán Ježiš nám dáva svojou milosťou príležitosť ku pokániu.
Znamená to, že akýkoľvek nezdar - hriech chce očistiť, aby človek
mohol začať odznovu a lepšie než dovtedy. Mocou Svätého Ducha Pán
vyučuje svoj ľud a dáva silu svojim deťom, aby vedeli obstáť
v súde i spravodlivosti.
Zlorečenie predčítaných veršov patrí ľuďom, ktorí možno o sebe
rozprávajú všeličo pozitívne, ale v skutočnosti nechcú do hĺbky
srdca prijať Božiu Radu. V ich živote sa namiesto súdu objavuje
útlak, namiesto spravodlivosti krik.
Keď človek nepodriadi plne svoje záujmy Božej vôli, nehľadá
v Biblii skutočné pravdy, ale hľadá len argumenty na obhájenie
svojich názorov, bohom takéhoto človeka sa stanú jeho ciele,
záujmy. Pri ich dosahovaní potláča druhých ľudí, keď si v mysli
posväcuje to čo je nesväté a prípadne znesväcuje správne počínanie
druhých. Keď niekto potláča iného, začína sa tak diať v prvom rade
v jeho mysli - je to opak súdu.
Takýto útlak sa potom prejaví navonok "krikom". Neznamená to
doslova, že niekto robí hluk! Znamená to len toľko, že jednanie
niektorých ľudí neznesie argumenty. Robia "krik", aby "nepočuli"
a nemuseli si pripustiť usvedčujúce Božie Slová z úst druhého
človeka. Z modernejších výrazov by bolo možné nahradiť slovíčko
"krik" výrazmi ako: "hrošia koža, svojvôľa, samospravodlivosť..."
16
Ak veriaci človek začne jednať bez súdu a nespravodlivo, jeho
"desať honov vinice" vydá jeden bat, "jeden chomér vysiateho
semena" vydá efu. Jedným honom sa rozumie plocha, ktorú pár volov
zore za deň. Desaťnásobok takejto plochy je veľký kus zeme. Ak sa
na takomto kuse vinice urodí len jeden bat - 36 litrov hroznovej
šťavy, znamená to veľkú neúrodnosť. Chomér je asi 10 efa. Ak
chomér zasiateho semena urodí len jednu desatinu, je to symbol
hladu. (efa = 36 l suchej miery, chomér = 10 efa)
Nezáväznosť
Izaiáš 5,11-12.
Holdovanie alkoholu a zábavám bolo aktuálne v každej dobe. Je
veľmi ľahké privyknúť si na nezáväzný život, v ktorom ide len
o osobné dobré pocity, zabudnutie, rozkoš... Stvoriteľ vedie svoj
ľud ku zmysluplnosti, záväznosti. Chce, aby Jeho deti pociťovali
zodpovednosť za svoje okolie, za svoje rodiny, za spoločenstvá
veriacich, ktoré navštevujú... Neviazané zábavy s alkoholom sú
toho pravým opakom.
Nezáväznosti však netreba rozumieť len ako holdovaniu alkoholu.
Keď človek rozpráva a za svoje slová nepociťuje zodpovednosť,
chová sa nezáväzne. Keď robí skutky a o ich dôsledkoch sa mu
nechce premýšľať, opäť je jeho počínanie nezodpovedné. Žiť
nezáväzný život, znamená žiť ho v tej či onej oblasti len pre
seba. Kristus chce, aby sme svoje životy žili v každej oblasti aj
pre druhých ľudí.
Žiť záväzne je jedna z kvalít, ktorá potom samotnému človeku
daruje naplnenie.
Spravodlivosť pre bohatých i chudobných
Izaiáš 5,13-17.
Mnohé filozofie vyjadrujú ľudské hľadanie, ktoré na jednej
strane žiada dostatočnú nezáväznosť, na druhej zase žiada
naplnený, radostný život. Pretože je takáto požiadavka ľudského
prevráteného srdca doslova nezmyselná, žiadne z filozofií
nedokázali dať človeku neviazaný život plný radosti a naplnenia.
Na základe toho vznikali revolučné postoje otrokov voči otrokárom,
nevoľníkov voči feudálom, robotníkov voči kapitalistom s nádejou,
že revolúcia vyrieši problém chudoby a nenaplnenosti. Otrokári,
feudáli a kapitalisti zase potláčali revoltu v nádeji, že ich
bohatstvo a moc naplní. V skutočnosti ľudská nenaplnenosť
nespočíva v type spoločnosti, ani v chudobe alebo bohatstve! Keď
človek nájde Spasiteľa Ježiša Krista a v pokání zmení svoj
nezáväzný život na záväzný, začne prežívať niečo, čo mu nemohla
darovať žiadna ľudská filozofia. Ak ale svojho Stvoriteľa
odmietne, nemôže to ospravedlniť ani chudobou ani bohatstvom.
Božie zlorečenie sa potom bude vzťahovať na chudobných i bohatých
bez rozdielu.
17
Nečestné prostriedky
Izaiáš 5,18-24.
Výraz "ťahať lano hriechu" vyjadruje istú aktivitu. Niekoho
hriech doslova dostihne. Takýto človek potom možno prežíva strach
zo zatratenia. Pán Ježiš chce očistiť ľudský život od hriechov cez
milosť - cestou je pokánie. Však ľudia, ktorí "ťahajú povraz
hriechu" sú v hriechu aktívni. Doslova hľadajú nečestné
prostriedky, aby dosahovali svojich cieľov. Pre takýchto ľudí sa
hriech stáva prostriedkom, takže im ani tak nejde o pokánie, ako
skôr o sebaospravedlnenie.
Ak niekto "posvätí" prostriedky pre svoj cieľ, nutne v niečom
podvádza. Inými slovami v niečom kladie svetlo za tmu,
spravodlivosť za hriech...
Človek, hľadajúci sebaospravedlnenie, je múdrym vo svojich
očiach. Vo svojich konštrukciách mysle chce očistiť svoje
počínanie, aby mohol aj pred druhými vypadať úprimne.
Strašný pomstiteľ
Izaiáš 5,25-30.
Ak rozprávame o pomste u človeka, automaticky v nej vidíme
niečo nemorálne, nepekné. Ľudská porušenosť človeku nedovolí, aby
vykonal pomstu charakterne, bez zloby a nenávisti.
Ak je pomstiteľom svätý Boh, jedná sa skôr o vyjadrenie
spravodlivosti. Stvoriteľ nie je len akýsi dobrý dedko, ktorý
všetko odpustí. On je síce dobrý, ľútostivý, láskavý ale aj
spravodlivý Hospodin. Preto možno zo svojimi súdmi čaká - človek
by povedal "pridlho". Chce, aby mal každý príležitosť prijať
v pokání Jeho milosť a uvedomiť si dosah svojich skutkov. Keď ale
"čas milosti" človeku uplynie, Boh sa prejaví aj ako spravodlivý
pomstiteľ, ktorý bude žiadať "zaplatiť" všetok útlak, všetku
neprávosť...
Už tu na zemi často dopúšťa na ľudí zlé ako odplatu za ich
neprávosti. Na konci dejín, pri veľkom Božom Súde, naplní
spravodlivosť úplne.
V tejto kapitole Hospodin zvestuje svojmu národu - Izraelu, že
ak neopustí prevrátenosť, vydá ho do rúk nepriateľa a jeho zem
bude spustošená. Keďže Izrael neuposlúchol Radu Hospodinovu, stalo
sa tak neskôr v babylonskom zajatí.
Zároveň sú to varovné slová pre každého veriaceho človeka,
ktorý prijal Pána Ježiša za svojho Spasiteľa, pre každé
spoločenstvo veriacich, pre cirkev... Tieto živé slová Stvoriteľ
naplnil na svojom národe a neušetrí od nich ani Božie deti, ktoré
žijú mnoho stovák rokov neskôr.
Máme dobrého a spravodlivého Boha Hospodina!
18
Videnie a povolanie Izaiáša
Izaiáš 6,1-7.
V tomto videní Hospodin povoláva Izaiáša ako proroka. Obraz
videnia vyjadruje veľkú moc Božiu, Jeho slávu a vzťah
k stvorenstvu na zemi. - Sedel na vysokom tróne a podolok Jeho
rúcha naplňoval chrám. Chrám - i keď niečo sväté, ale pritom
pozemské sa nedá ani zrovnať, s bytosťou Boha stvoriteľa. Preto
len podolok Jeho rúcha naplňoval chrám.
Serafíni, anjeli stáli nad Ním. Anjeli - vyslanci, mali vždy vo
videniach vzťah k človeku. Bývali poslaní, ku pomoci,
k napomínaniu, k povzbudzovaniu, k vykonávaniu Božej moci... Každý
zo serafínov mal šesť krídel. Boh šesť dní tvoril zem a siedmy
odpočíval. Tento Boží postup má byť návodom pre človeka, aby si
mohol primerane odpočinúť a otvoriť sa vo sviatočnej Bohoslužbe
svojmu Stvoriteľovi. Sám Hospodin však pracuje stále. Povedal to
o Ňom Pán Ježiš Kristus v evanjeliách. Krídlo je symbolom ochrany,
aktivity, rýchlosti. Boh stále pracuje na spasení človeka. Siedme
krídlo Božieho odpočinku neexistuje. - Neexistuje taká chvíľa, že
by človek chcel prijať Spasiteľa, ale musel by čakať, lebo by Boh
práve odpočíval!
Hospodin stráži ľudské kroky, keď sa ho človek drží - dve
krídla zakrývajúce nohy.
Stráži aj ľudské myslenie, česť - dve krídla zakrývajúce tvár.
Navyše dáva človeku Stvoriteľ možnosť v pokání prekonať zákon
hriechu - smrti a byť spasený - dve krídla, ktorými lietali.
Dym, ktorý zaplnil chrám symbolizuje oddelenie - proroctvo,
verdikt. Boh niečo vyriekol a už sa to nedá zmeniť! Preto
zasľúbenia a zlorečenia tejto knihy platia až po dnes ako zákon
Hospodinov.
Žeravý uhoľ z oltára, ktorý priložil serafín na prorokove ústa
symbolizuje, že keď je niekto povolaný do služby, najskôr tomu
predchádza kríž Božej výchovy. Pri takejto výchove Pán láme ľudský
charakter a v ohni skúšok ho mení k lepšiemu. Je to posvätenie,
ktoré dostal aj prorok Izaiáš. Stvoriteľ ho vo svojej škole
jednoducho naučil rozprávať tak, aby čestne odovzdal Jeho Slovo
a nehľadal slávu alebo zisk u ľudí.
Hriech proti Svätému Duchu, Spasiteľ
Izaiáš 6,9-13.
Niektorí ľudia vypadajú veľmi zbožne, tvrdia, že hľadajú Božiu
vôľu, ale v srdci Hospodina odmietajú. Takýmito ľuďmi boli
zákonníci a farizeji z evanjelií. "Pokolenie" takýchto zákonníkov
pretrvalo od dávnych čias až podnes. Pán poukazuje, že sa na nich
Božie deti nemajú pohoršovať, ale konať podľa ich pravdivých
výkladov Biblie, však podľa ich skutkov nekonať. Nikto nemôže
povedať, že je zákonníkom konkrétne ten, či onen človek. Božie
deti nie sú povolané súdiť tu na zemi! Toto proroctvo je ale
vážnym varovaním, že keď sa niekto takýmto zákonníkom v srdci
stane, už pre neho niet návratu k svojmu Spasiteľovi. Stvoriteľ už
nebude mať záujem spasiť takéhoto človeka.
19
Koniec tejto kapitoly poukazuje na príchod Mesiáša, ktorý
povstane v utláčanom židovskom národe. Pretože sa Izrael nedržal
Hospodina, dopustil na neho mnoho útlaku. V tomto ťažkom období
ale zároveň dáva nové východisko cez Spasiteľa Pána Ježiša Krista
- "parez, ktorý bude svätým semenom".
Modlitby na záver
Izaiáš 6,8.
20
21
Imanuel
VII,VIII.
Rozdelenie
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 8,9-10.
Izaiáš 7,1-9.
K porozumeniu ďalších dvoch kapitol je doslova nutné zaoberať
sa trochu dejinami židovského národa. Je potrebné dať si do
súvislostí rôzne mená a kraje, o ktorých budeme v týchto
kapitolách čítať.
Za vlády kráľa Šalamúna dosiahlo Judské kráľovstvo vrcholu, ale
na jeho severe sa už vtedy začali prejavovať sklony k separatizmu.
Neskôr sa severná časť Judska vzbúrila a vzdala sa všetkých
nárokov na zasľúbeniach Davidovmu pokoleniu. Títo vzbúrenci boli
zväčša z kmeňa Efraima, ktorý v židovskom národe zastával vždy
predstížne postavenie.
Takto sa celistvé Judské kráľovstvo rozdelilo na južnú časť -
Judsko a severnú časť - Izrael, Zem Omriho. Hlavným mestom Judska
ostal Jeruzalem, hlavným mestom Izraela sa stala Samária.
Hospodin stále posielal severnému kráľovstvu svojich prorokov
a v Mesiášskom zasľúbení spasenia sa i naďalej spomína aj
pokolenie Efraima. Navyše v tomto zasľúbení Efraim nestráca svoju
predstíž - Pán zasľubuje: "Efraim bude môj prvorodený..."
Severný Izrael mal sklon spolčovať sa s pohanským národom
aramejcov. Ich dejepisné meno sú Sýrovia. Hlavným mestom Sýrie bol
Damašek. S takouto politickou a vojenskou podporou potom Izraelci
priamo ohrozovali Judsko.
Aby sa čitateľ mohol zorientovať v týchto vzťahoch a sám nájsť
hriech Izraela i Judska, je potrebné ešte uviesť dve pohanské
veľmoci, ktorých dejiny sú so židovským národom v tých dobách úzko
späté.
Prvou takouto veľmocou bola Assýria - biblicky Ašúr. V tej dobe
zaznamenávala veľký rozmach. Túto pohanskú veľmoc Hospodin použil
na potrestanie Izraela i Judska.
Druhou veľmocou bol Egypt, ktorý v tom čase zaznamenával skôr
stagnáciu a počiatky rozpadu.
Keď Izrael začal so Sýriou vojensky ohrozovať Judsko, Judský
kráľ začal hľadať pomoc u Assýrii, ktorá neskôr naozaj napadla
Damašek - hlavné Sýrske mesto a porazila ho. Judský kráľ na znak
priateľstva s Assýriou dal stavať v Judsku oltáre Assýrskym bohom.
Keď Izrael videl, že je ohrozovaný Assýrskou mocou, hľadal
útočisko v politických dohodách s Egyptom. Neskôr Assýrania Izrael
porazili, úspešne zaútočili aj na Egypt a ovládli aj Judsko.
Izaiášove proroctvo zachytáva obdobia týchto vojen a prehier.
V tomto rozdelení židovského národa je jasne zreteľný hriech,
v ktorom Boží ľud nehľadal spásu u Hospodina, ale nechával si vždy
pomocníka alebo zadné dvierka aj v pomoci od iných pohanských
národov. Takéto rozdelenie a spletanie sa so svetom, môže byť
realistickým obrazom cirkvi v dnešnej dobe. - Rôzne tlaky,
22
získavanie vplyvov, štátne platy duchovných pracovníkov, správa
biblického vzdelávania štátom - teologické fakulty podliehajúce
vysokoškolskému zákonu... Kapitoly 7 a 8 môžu vrhnúť jasné svetlo
na túto zamotanú dobu a pomôcť Božím deťom jednať podľa skutočnej
Božej vôle, ktorá prinesie mnoho požehnania.
Na konci predčítaného odseku Božieho slova Pán zdôrazňuje, že
sa zastane Judska a teda že Judské kráľovstvo nemusí dúfať na
pohanskú podporu. "Ak neuveríte isto neobstojíte!" Viera je tu
úzko spätá so skutkami! Ak by totiž uverili, nešli by žiadať
o pomoc Assýranov...
Znamenie a viera
Izaiáš 7,10-16.
Začiatok tohoto odseku je na prvý pohľad veľmi zvláštny. Izaiáš
prorokuje Achazovi, že sa Hospodin zastane Judska. Ponúka
znamenie. Kráľ Achaz reaguje ako muž viery. Odmieta znamenie
s vyjadrením, že Hospodinovi verí a znamenie teda nepotrebuje.
Takýto prístup je úžasný a možno by sme očakávali od Stvoriteľa
slová požehnania. Namiesto toho prichádza ale tvrdé karhanie: "Či
vám je to málo unavovať ľudí, že unavujete ešte i môjho Boha?"
Keby Judský kráľ Bohu naozaj dôveroval, nehľadal by oporu okrem
Hospodina nikde inde! Dohoda Judska s Assýriou jednoznačne
odsudzuje vieru Judského kráľa ako dvojtvárnu a pokryteckú.
V Judsku sa zvestoval Hospodin, uctieval sa, ale tieto bohoslužby
obťažovali ľudí, lebo v nich bolo mnoho pokrytectva. Na jednej
strane sa rozprávalo o veľkej viere, na druhej sa snovala politika
s pohanmi. Takáto nábožnosť mohla viesť len do duchovnej smrti.
Ľudia počúvali aká je viera silná a Boh všemocný, na druhej strane
videli, že je táto viera slabá a neskutočná, lebo si Judská vláda
musela hľadať pomoc u pohanov. Achaz si možno zvykol na takýto
pokrytecký, nábožný život pred ľuďmi a hneď nasadil tú istú
nábožnú masku aj pred Hospodinom. Stvoriteľ cez Izaiáša takéto
počínanie ihneď odmietol. Pred Hospodinom neobstojí žiadna ľudská
maska, pretvárka!
Pán dal Achazovi zvláštne znamenie. Je to znamenie Ježiša
Krista - Mesiáša, zasľúbenie Spasiteľa, ktoré sa už naplnilo. Cez
tohoto Ježiša, Imanuela, môže byť v pokání spasený každý pokrytec,
každý pohan. Do vtedajšej doby ale toto znamenie rozpráva ešte
jednu skutočnosť, ktorá sa naozaj naplnila. Hospodin odmietol
pokryteckú zbožnosť svojho národa a v tej dobe ju už prestával
aktuálne riešiť. Namiesto úprimných sŕdc predstupovali pred neho
Judské nábožné masky, plné pokrytectva. Preto nerieši konkrétnu
situáciu, ale dopúšťa trest a neskôr zasľubuje spasenie z milosti.
Podobnú situáciu prežíva cirkev prítomnej doby. Niekto by
očakával konkrétnu zmenu, nápravu, svetové pokánie... Množstvo
nábožných masiek unavuje ľudí i Hospodina. Ten však ponúka svetu
formu úprimného pokánia, ktoré vyžaduje zahodenie všetkých
nábožných masiek. Žiada úprimné spoliehanie sa so skutočnou vierou
len na svojho Stvoriteľa.
Pán Achazovi zasľubuje, že ešte pred príchodom Mesiáša bude
opustená zem severného Izraela a Sýrskeho kráľovstva. Jeho
dopustenie sa naplnilo, keď Assýrania porazili Damašek
a vyplienili Izrael i Sýrsku ríšu.
23
Bič, britva a súd
Izaiáš 7,17-25.
Úrodná zem severného Izraela bola plná viníc. Hospodin
zasľubuje, že bude spustošená ale svoju úrodnosť, požehnanie
nestratí. Ten kto v zemi zostane po naplnení Božích súdov bude mať
síce málo, ale toto málo mu bude donášať hojnosť potravy. Na
severný Izrael Boh síce zoslal súd, ale nikdy nezavrhol Efraima
a neodstránil tento kmeň z dvanástich kmeňov židovského národa.
Na vykonanie svojich súdov Pán použil svetskú moc - Assýrsku
ríšu. Keby niekto žil v tej dobe, možno by rozprával, že Assýrania
sú symbolom bezbožnosti... Izaiáš ale odhalil nové porozumenie
udalostí dejín. Svetské moci, ktoré sa prejavujú silou, útlakom
a bezbožnosťou, môžu byť často Božím nástrojom, britvou, bičom pre
tých, ktorí sa odvrátili od Hospodina a ktorých chce Pán svojim
dopustením priviesť opäť naspäť.
Assýria ovládla Egypt, severný Izrael, aj Sýriu - Aramejcov
a proroctvo Boha Hospodina sa naplnilo. Egypt, na ktorého sa
Izraelský kráľ nadejal, že mu príde na pomoc proti Assýrii
neprišiel, zmietaný občianskymi vojnami a neskôr padol pod vládu
Assýrie. Tak spustošili "muchy egyptské" a "včely assýrske" zem,
ktorej to Izaiáš prorokoval niekoľko desaťročí vopred. Božie Slovo
vždy pevne stálo a stojí až podnes. Ako je to s našou osobnou
dôverou v Božiu skutočnú, realistickú moc?
Voľba a súd ľudu
Izaiáš 8,1-8.
Na začiatku tejto kapitoly je poukázané, že Izaiášove proroctvo
bolo uchované na svedectve viacerých ľudí. Jedno dieťa bolo
pomenované menom, ktoré malo pripomínať toto proroctvo. Inými
slovami podľa vtedajších zvyklostí boli Izaiášove slová hodnoverné
a zachované na počutie budúcim národom.
V tomto odseku je ale tiež poukázané aj na hriech Judska, ktoré
sa spolčilo s Assýriou proti Damašku. Ani viera obyvateľov
Jeruzalema nebola čistá a niesla sebou smilstvo zadných dvierok
a falošnej nábožnosti.
Veľmi podstatnou zvesťou je však zmienka, že sa tak dialo
v Izraeli a Judsku, lebo tak ľud dovolil. Niekedy majú veriaci
sklon kritizovať vedenie, cirkev... Ak ale existuje nábožný
pokrytec s mocou, je to len preto, že väčšina ľudu radšej
pochlebuje, než sa zastáva vecí Pána Ježiša. Ľudia radšej verejne
mlčia, aby ich neohovorili a nemali s druhými konflikty, lebo im
Kristus za to nestojí! Navyše niekedy radi využívajú výhody
priateľstiev nábožných pokrytcov, ale živého Boha v srdci
nehľadajú. Preto Pán dopúšťa nielen na vladárov a predstavených,
ale na všetok ľud svoje súdy. Vo svojom Slove zároveň vyzýva a učí
svoje deti, aby tomu rozumeli a vedeli ísť Jeho cestou aj
v dobách, ktoré sa zdajú byť zamotané a zložité. Ďalšie časti
tejto kapitoly na to konkrétne poukážu.
24
Povolanie neísť!
Izaiáš 8,11-15.
Pán volá na svoje deti, aby nešli cestou falošnej nábožnosti,
na ktorú sa dá tak ľahko privyknúť. Ľudské porušené svedomie ľahko
prijme kompromisy, v ktorých veriaci volajú na Stvoriteľa, plačú
na modlitbách, vyznávajú neosobné hriechy..., ale potom riešia
svoje veci svetskými spôsobmi, nevyčkajúc na Boží čas naplnenia.
Hospodin neoslabol, ani neumrel, oslabla a umiera len ľudská
viera, ktorá odjakživa, oddávna trpela sklonom zapletať sa so
svetom. Kristus vyzýva Boží ľud, aby neodsudzoval všetko, čo
odsudzuje nábožná cirkev. Zároveň poukazuje na svoju stále
existujúcu moc, na základe ktorej sa Jeho ľud nemusí strachovať
toho, čoho sa strachujú nábožní pokrytci - vojen, chorôb, štátnych
zriadení...
Pán Ježiš sa stane útočiskom pre svoj ľud a stane sa zároveň
kameňom úrazu všetkým tým, ktorý ho odmietli v srdci buď svojou
falošnou nábožnosťou alebo svojou neverou.
Napriek tomu, že Pán nezavrhol svoj národ v Judsku a Izraeli,
mnohí z nich padli, lebo odmietli Radu živého Boha Stvoriteľa.
Svedčia o tom celé dejiny židovského národa. Ak Pán neušetril svoj
vyvolený národ, neušetrí ani ostatné národy! So Slovom živého Boha
nebude nikto žartovať beztrestne...
Takto je Boží ľud povolaný neísť cestami prevráteného
náboženstva, ktoré sa skôr podobá na smiešnu psychoterápiu, než na
zvestovanú moc živého Boha.
Mrmlajúci veštci a vedomci
Izaiáš 8,19-22.
Človek hľadá podopretie svojich záujmov u kdekoho. Rôzni
čarodejníci, vyvolávanie duchov alebo dokonca aj videnia,
o ktorých tvrdí, že sú od Hospodina - to všetko môže slúžiť
prevrátenému ľudskému srdcu na dosahovanie svojich záujmov.
Hospodin vedie svoj ľud, aby poznával Jeho Zákon, študoval
Bibliu a v spoločenstve na základe dialógov prehlboval svoje
poznanie a istoty.
Svedectvá o Bohu sú ďalšou príležitosťou ako si navzájom
utužovať vieru a poukazovať na konkrétne skutky Boha Stvoriteľa.
Ak niekto takýmto spôsobom zotrvá pri svojom Bohu
v spoločenstve svojich bratov a sestier, nebude sa strachovať
vecí, ktoré sa dejú a budú diať. Ale všetci ostatní falošní
prevracači pravdy prepadnú skôr či neskôr beznádeji a trápeniu.
Prevrátená viera prinesie rozčarovania, ktoré sa končievajú
zlosťou a pohoršením voči Stvoriteľovi.
Živá, úprimná viera je drahocenný poklad, ktorý je potrebné
pečlivo strážiť podľa všetkých Božích Slov.
Modlitby na záver
Izaiáš 8,16-18.
25
Bez hlavy a chvosta...
IX,X.
Tma a Svetlo
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 10,1-4.
Izaiáš 9,1-7.
Tma sa v Biblii často používa ako symbol nepoznania alebo
ukrývania skutkov pred druhými ľuďmi. Je možné žiť v tme,
nepoznaní a hľadať svetlo. Na druhej strane sa dá vyhľadávať tma
za účelom ukrývania svojich skutkov. Preto v tme nepoznania
nachádzame dve skupiny ľudí. Jedni hľadajú svetlo, aby sa mohli
rozhodnúť pre jedno alebo druhé, ďalší už našli tmu a využívajú ju
na realizovanie svojich záujmov.
Zasľúbený Mesiáš, Pán Ježiš, vošiel do takejto tmy a otvorene
poukazoval na mnoho právd o Božej vôli a ľudskom živote. Skupina
pokryteckých zákonníkov ho znenávidela, aj keď ústami tvrdili, že
očakávajú Spasiteľa - títo ľudia už našli svoju tmu. Ostatní sa
prišli na Krista "pozrieť" a v srdci sa rozhodovali, čo vlastne
chcú. Takýto stav prežíva každý človek, ktorý sa v živote stretne
s Evanjeliom Pána Ježiša. Niekto si vyberie Svetlo, sebaodhalenie,
ktoré potom vyjadrí v úprimnom pokání. Iní sa vrátia do starého
života, kde sa dá ľahšie všeličo dosiahnuť a nezodpovedať sa za
skutky, ktoré ukryjú v tme svojho života.
Na zem prišlo v Kristovi Svetlo, ktoré človeku ponúka spasenie
a zmierenie sa zo Stvoriteľom. Týmto svetlom nie je pochybná
nábožnosť vrhajúca človeka pod vplyv kňazov! Pán Ježiš ponúka
vieru, ktorá vyslobodzuje, nepoukazuje na autority človeka, ale na
autoritu svojich Slov, zachytených v Biblii. Úprimný vzťah človeka
a jeho Stvoriteľa spôsobí, že človek má záujem čítať Písmo,
biblicky sa vzdelávať, modliť sa, a potom zakúšať na vlastnom
živote, akou realistickou pravdou sú všetky biblické zasľúbenia.
Do konfliktu medzi Judskom, Izraelom, Sýriou, Assýriou
a Egyptom (viď kapitolu Imanuel - prvú podkapitolu) Hospodin
zasľubuje vyslobodenie v Spasiteľovi. Navyše svojim slovom vrhá
svetlo do konkrétnych udalostí. Prorokuje Sýrii i Assýrii, Izraelu
i Judsku. Zasľubuje Mesiáša, ktorý už prvýkrát prišiel a Jeho Hlas
ľahko dopadol na životy ľudí, žijúcich vo tme. Zvestoval spasenie,
vyslobodenie zo spútanosti hriechom... Zároveň je tu ale aj
zmienka o Jeho druhom príchode, ktorý ťažko dopadne na všetku
ľudskú prevrátenosť. Druhý príchod Pána Ježiša ľudstvo ešte len
očakáva. Podľa biblických znamení je "letorast" dejín už mäkký
a "leto" je blízko.
Slovo, hlava a chvost
Izaiáš 9,8-21.
Jednou zo zvláštnych ľudských vlastností, je schopnosť
presvedčiť samého seba o svojej pravde. Človek sa cielene vyhne
niektorým informáciám, cielene sa prestane stretávať
26
s nevyhovujúcou skupinou ľudí a cielene si nájde takých priateľov
a informačné zdroje, ktoré podporia jeho vlastné myslenie.
V takomto nezmyselnom presvedčení je možné žiť veľmi dlho. Keď
potom Pán zo svojej milosti odkryje sebaklam človeka pred ním
samým a prípadne k tomu použije aj druhých ľudí, môže byť Božie
Slovo veľmi nepríjemné. Uvidieť vo svetle svoje staré klamstvá je
často tak ťažké, že si takéto odhalenie dokáže pripustiť len ten,
kto prijme pre seba silu a moc Svätého Ducha. Ak ale niekto
odmietne pokánie, Spasiteľa, nikdy nedokáže priamo "pohliadnuť" na
svoj život a pripustiť si všetky pravdivé okolnosti, ktoré sa ho
nejakým spôsobom dotýkajú. Potrebuje tmu, lebo je spútaný mocou
zla, ktorú v sebe nedokáže sám potlačiť.
Keď národ, spoločenstvo, skupinka, rodina..., prestanú
vyhľadávať Božiu vôľu a začnú pre svoju existenciu potrebovať viac
a viac tmy, začína sa na nich napĺňať proroctvo týchto slov. -
Hospodin odníme "hlavu" i "chvost" od takých ľudí. - Dopustí, aby
rady jeho služobníkov prestali byť akceptované alebo aby Jeho
deti, pre rozmáhajúci sa hriech, začali mlčať. Hlavné slovo
odovzdá nemúdrym a tým, ktorí nehľadajú cele Jeho vôľu
a prekrúcajú niektoré Jeho naučenia. Títo zvodcovia dovedú svojimi
radami spoločenstvo do zlého a nakoniec sami pre svoj hriech
stroskotajú. Takáto situácia nie je spôsobená zlým vedením, ale
celkovým odpadnutím od Hospodina. Boh dopúšťa zlé, aby zastavil
svoje deti a uchránil ich tak od nešťastia na zemi a odlúčenia od
Jeho lásky v realistickejšom a hmotnejšom svete, do ktorého človek
prichádza po smrti.
Prút sveta
Izaiáš 10,5-19.
Severný Izrael a Judsko vyhľadávali rôzne sféry vplyvu, aby sa
mohli presadiť jeden proti druhému. Na Hospodina však čakali len
prázdnymi rečami o viere alebo ani tým nie. Moc videli v zmluvách
s pohanskými národmi, v nepožehnaných priateľstvách a tma sa im
stala vyhľadávaným prostriedkom. Preto Hospodin podvrátil ich
úmysly a podlomil vplyv pohanských mocí, na ktoré sa nadejali.
Použil k tomu ďalšiu pohanskú moc - Assýriu - ktorá nakoniec
ovládla Izrael i Judsko. Táto mocnosť sa stala "prútom" v Božej
ruke, Jeho dopustením, pomocou ktorého chcel navrátiť svoj ľud
k Sebe. Preto Apoštol Pavel poukazuje na svetské moci, ako na
svätoslužobníkov vykonávajúcich Božiu Vôľu. (Rimanom 13.) Na
druhej strane to ale neospravedlňuje zlé úmysly týchto svetských
národov a vlád! Hospodin síce dopustil, aby zloba Assýranov
vykonala Jeho súd, tým však túto zlobu neospravedlnil. Pýcha
ostala pýchou, nenávisť nenávisťou, útlak ostal naďalej útlakom...
Takýto pohľad rozširuje ľudské poznanie o nový obzor. Aj keď
často nerozumieme Božím dopusteniam, vojnám a niekedy sa zdá, že
sa udalosti dejín vymkli Pánu Bohu z rúk, aj tak ostáva nad
všetkým zvrchovaný vládca Hospodin, ktorý svojim časom povyšuje
a podvracia národy. Niekto by možno chcel byť zainteresovaný to
tohoto diania a keďže sa mu Hospodin nezveruje zo svojimi
úmyslami, tak sa uráža a odvracia od Neho alebo si buduje svoju
vlastnú teológiu, v ktorej je Stvoriteľ skôr jeho služobníkom než
jeho Bohom.
Dokážeme zotrvať vo svojom povolaní? Neprivlastňujeme si vo
27
svojich teológiách poznanie, ktoré nám neprináleží?
Ku koncu dejín...
Izaiáš 10,20-23.
Na židovský národ Pán dopustil všetky predčítané slová. Svedčia
o tom dejiny. Napriek tomu sa tento národ nenavrátil k Nemu
a zotrval i naďalej vo svojej falošnej, prevrátenej bohoslužbe,
v ktorej uctieval svojho Boha len ústami, citovým rozpoložením,
obeťami, ale úprimnú túžbu po spasení cez pokánie odmietol. Do
takéhoto národa sa narodil Kristus a tento národ ho napokon
ukrižoval podobne, ako aj dnes križujú mnohí kresťania Pána Ježiša
vo svojich srdciach. Svetlo odhaľuje - niet lásky bez svetla.
Láska bez pravdy je tou najobyčajnejšou farizejskou pretvárkou.
Ku koncu dejín, pred druhým príchodom Pána Ježiša nastane
v židovskom národe duchovné obživenie. "Ostatky Izraela" príjmu
svojho Spasiteľa a už sa nikdy od Neho neodvrátia.
Proroctvo prútom sveta
Izaiáš 10,26-34.
Pán nikdy nedopustí, aby sa bezbožná svetská moc rozmohla
a upevnila. Národy vždy premáhali iné národy, rozširovali sféry
svojej moci, ale nakoniec padli pod tlakom iných národov alebo vo
svojich vlastných občianskych nepokojoch. Takýto koniec Hospodin
prorokoval aj pohanskej Assýrii, ktorá sa nakoniec tak mocensky
rozšírila, že nedokázala udržať vládu vo svojom štáte a padla za
obeť vnútorným útokom národov, ktoré sa tak vymanili z jej
nadvlády.
Hospodin mnoho dopúšťa, len človek tomu nerozumie. Pre niekoho
je veľmi ťažké pripustiť si to. - Ako je to s mojim srdcom?
Modlitby na záver
Izaiáš 10,24-25.
28
29
Láska!
XI,XII.
Prútok z parezu Izaiho
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 11,1-2.
Izaiáš 11,3-5.
Hospodin navštívil židovský národ trestaním, za jeho
vierolomnosť a zlobu. Tieto Božie tresty sa začali nadvládou
Assýrie, ale Boží ľud aj tak nemal záujem navrátiť sa k svojmu
Bohu v pokání. Takýto prístup veriaceho človeka je stále aktuálny
- keď sa už raz poriadne zapletie do hriechu, podvodov, pretvárok,
nie je schopný navrátiť sa k svojmu Stvoriteľovi ani vtedy, keď
Pán na neho zošle ťažké životné údery. Takýto človek poväčšine
stráca vo svojom pokrytectve podiel na spasení.
Z "košatého stromu" židovského národa ostal pod mnohými Božími
údermi len parez. Napriek tomu Pán zvestuje v zasľúbení, že
z pokolenia Dávidovho sa narodí Mesiáš: Boáz, ktorý si z lásky
zobral za manželku vdovu - Rút, mal vnuka - Izaiho. Tento Izai sa
stal otcom Dávidovým. Preto je napísané, že z parezu Izaiho vzíde
prútok - Mesiáš.
O tomto Mesiášovi je zasľúbené, že nebude súdiť podľa ľudských
rečí alebo dohadov. Jeho súd bude absolútne spravodlivý,
vychádzajúci z objektívnej pravdy. Dnes sa napĺňa toto proroctvo,
keď Svätý Duch cez Božie Slovo súdi - povzbudzuje a trestá tichých
zeme - Božie deti. Jeho Slovo je ostré ako meč. Priamo poukazuje
na pravdu a faloš, oddeľuje ich, aby sa Jeho láska mohla prejaviť
tým, že zachráni svojich svätých od dôsledkov hriechu - od
duchovnej smrti.
Koniec tohoto proroctva siaha až k druhému príchodu Ježiša
Krista, keď svojim slovom priamo zahubí vteleného antikrista.
Kristova láska je tu vyjadrená úplnou poslušnosťou pred Bohom
Stvoriteľom, spravodlivosťou a pravdivosťou.
Kto z celého srdca a z celej sily ostríha celú Božiu Radu
zapísanú v Biblii, pričom úprimne potrebuje spasenie Pána Ježiša,
kto potom navyše činí druhým ľuďom tak, ako by sám chcel, aby jemu
činili - ten skutočne miluje.
Práve toto je tá Božia láska v srdci človeka. Akákoľvek iná
láska je len diabolskou pretvárkou, pokrytectvom bezbožných, ktoré
je možno dobre ukryté za množstvom rokov sebaklamov!
Keby Kristus zhovieval hriešnikom a neobviňoval ich jasne
z hriechu, nespasil by svet, ale by ho zatratil za úplatok
popularity a obľúbenosti.
Ak niekto neprijíma celé Božie slovo, ale druhým činí tak, ako
by chcel aby oni jemu činili, naozaj sa to podobá láske vyjadrenej
v evanjeliách. Táto podoba je však prudko jedovatá! Takto môže
činiť aj zlodej svojim spoluzlodejom, podvodník iným podvodníkom,
úplatkár iným úplatkárom... Pritom ale nejde o lásku Kristovu, ale
o vzájomné zakrývanie svojej špiny - spoluprácu v hriechu
30
bezbožnosti.
Ak niekto tvrdí, že si uctieva Hospodina z celej sily... ale
druhým nečiní tak, ako by chcel, aby aj oni jemu činili, klame
druhých a možno aj seba!
Hranice Kristovej lásky sú v Biblii jasne vyhradené! O takejto
láske rozpráva apoštol Pavel, že je najväčšia v trojici "viera,
nádej, láska".
Vo svete sa o láske tiež veľa narozpráva. Poväčšine sa o nej
rozpráva bez presných definícií, čo sa pod spomínanou láskou
myslí. Prednášky, ktoré lásku nedefinujú presne, využívajú
dvojzmysly a môžu byť veľmi cieľavedome manipulačné! O akejsi
láske môžu rozprávať zlodeji, vrahovia, pokrytci, klamári, aby
niekoho ovplyvnili. Čestne zmýšľajúci človek najprv krátko popíše
tento pojem, a až potom ho používa vo svojich úvahách. Tak sa
zmení prázdny slogan "lásky" na konkrétny pojem, ktorý môže
vyjadrovať niečo dobré alebo zlé. Biblia jasne popisuje lásku
pomocou dvoch najväčších prikázaní, ktoré povedal Pán
v evanjeliách. Takáto láska sebou vždy nesie pravdivosť
a spravodlivosť. Keby prišiel Kristus na svet z inou láskou,
človek by nikdy nemohol prijať spasenie.
Tisíc rokov s Kristom na zemi
Izaiáš 11,6-9.
Proroctvo o Mesiášovi nekončí Jeho druhým príchodom v moci
a sláve. Na sklonku dejín, po druhom príchode Pána Ježiša, nastane
prvé vzkriesenie. Na zem prídu všetky Božie deti a budú panovať na
nej s Kristom tisíc rokov. Budú sa ženiť a vydávať, stavať domy,
pracovať... Zákon hriechu však bude spútaný, zem už nebude rodiť
človeku "tŕnie a bodľačie", ako bola prekliata pri stvorení, keď
zhrešil Adam. Toto milénium s Kristom je symbolikou odpočinku od
hriechu a utrpenia.
Letorast dejín je mäkký! Svedčí o tom aj fakt, že vedci
jednoznačne predpovedajú, že zem už ekologicky nevydrží viac ako
sto rokov. Božie Slovo poukazuje, že Mesiáš, Imanuel príde ešte
pred ekologickým zničením zeme!
Pane Ježiši - príď! Tvoj ľud Ťa očakáva a teší sa na Tvoj
príchod, sprevádzaný ohňom Tvojej spravodlivosti.
Pri druhom príchode Mesiáša...
Izaiáš 11,10-16.
Na začiatku 9. kapitoly bolo poukázané, že na zem Zabulona
a Naftaliho najprv ľahko dopadne ruka Hospodinova - keď príde
Mesiáš prvýkrát. Však druhýkrát na túto zem ťažko dopadne Jeho
ruka - keď sa Mesiáš navráti v moci a sláve. (viď kapitolu "Bez
hlavy a chvosta")
Krátko pred druhým príchodom Krista bude novovzniknutý
Izraelský štát napadnutý nepriateľom. V tejto vojne, v ktorej
židovský národ nebude mať v zmysle vojenskej taktiky šancu vyhrať,
sa Hospodin priamo zastane svojho ľudu. Stane sa tak preto, lebo
sa ostatky Izraela navrátia k svojmu Bohu a On sa navráti k nim.
31
Dejiny sveta zaznamenajú novú "starozákonnú" vojnu Božieho ľudu.
Víťazstvo Izraela bude na svetlo národom a mnohí ľudia
z pohanských zemí si budú žiadať osobnú účasť na židovských
dejinách a podiel na spasení Pána Ježiša. Tým sa naplní Božie
proroctvo, ktoré bolo povedané kedysi dávno - asi 700 r. p.n.l.
a ktoré prinieslo židovskému národu mnoho utrpenia. Toto utrpenie
môžeme nájsť pri štúdiu dejín semitského národa až po dnes.
Po víťaznom boji židovského národa Pán dokonca zmení
usporiadanie zemských morí a pevnín, takže sa jeho ľud bude môcť
navracať do zasľúbenej vlasti z mnohých národov po súši.
Keď sa Hospodin zastane svojho ľudu a zobudí ostatky svojich
vyvolených, príde priamo v moci, čím ukončí dejiny hriechu.
Nastane obdobie milénia s Kristom, a potom Pán učiní všetko nové.
Zaniknú nebesia i zem a Božie deti prídu do príbytkov, ktoré im
pripravil sám Pán Ježiš Kristus. Oko nevídalo a ucho neslýchalo čo
Pán pripravil pre tých, ktorí milujú tou Jeho skutočnou láskou.
Láska hnevu Božieho
Izaiáš 12,1-2.
Spasené Božie deti budú chváliť svojho Boha za Jeho lásku,
ktorá v pravde a spravodlivosti karhala, poukazovala na hriech
a nebola nikdy dvojtvárna. Práve toto karhanie a hnev navracal
celé dejiny človeka k svojmu Bohu a priviedol ho až do zasľúbenej
nebeskej Zeme. Skutočná láska pomáha, vyslobodzuje z hriechu
a skutočné Božie deti sa tomu tešia, lebo im to otvára Nebo.
Nech Ti je chvála Pane Ježiši na veky vekov!
Modlitby na záver
Izaiáš 12,3-6.
32
33
Božia pravdivosť a spravodlivosť
XIII,XIV.
Deň Pánov a vojny Božej prchlivosti
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 13,6-12.
Izaiáš 13,1-5.
Staroveký Babylon bol zvláštnym miestom nielen z hľadiska
historického, ale aj z hľadiska myslenia ľudí ktorí v ňom žili.
V tomto meste sa vystriedalo mnoho vládcov, z ktorých každý sa
dostal na trón buď pomocou vojny, povstania alebo pomocou intríg
vedúcich tiež k vraždám. Jeden z Babylonských vládcov dokonca
pomocou intríg zosadil miestokráľa a svoje klamstvá zosnoval tak
majstrovsky, že keď prišla posila, ponechala ho ako nového vládcu
na tróne. Tieto okolnosti svedčia nielen o veľkom Babylonskom
bohatstve, ale aj o veľkom mravnom úpadku ľudí, ktorí v ňom žili.
Možno práve pre zvrátenosť a pokrytectvo Babyloňanov, pre mnohé
a časté vojny, povstania sa v Biblii stal Babylon symbolom sveta.
V období, keď žil Izaiáš bol Babylon pod nadvládou Assýrie.
S výnimkou dvoch krátkych období pod touto nadvládou ostal až kým
sa Nabuchodonozorov otec nespojil s Médmi a Babylon osamostatnil.
Keď teda v Biblii čítame o zlorečeniach a pádoch Babylona, môže
ísť o obraz sveta, ale zároveň to môžu byť konkrétne zlorečenia
pre vládcov, ktorí mali toto mesto v správe. Božie Slovo Babylonu
však nezlorečí len do rôznych období dynastií vládcov! Tomuto
mestu bol zasľúbený úplný zánik, čo sa v minulosti aj naplnilo.
Dnes je toto slávne mesto pustatinou, čo je opäť symbolikou konca
hriešneho sveta.
Kapitoly 13 a 14 výrazne poukazujú na Božiu spravodlivosť,
ktorá sa naplní aj pri národoch používaných Stvoriteľom ako prút
na Izraela. Svedčia o tom dejiny Sýrie, Assýrie, ale hlavne dejiny
Babylona. Keď Pán Ježiš rozprával o tejto Božej spravodlivosti
a poukazoval na koniec dejín, na svoj druhý príchod, množstvo
vojen a násilia, vykladal tajomstvá ukryté od počiatku sveta. Dalo
by sa povedať, že 24. kapitola Matúša je Kristov výklad 13. a 14.
kapitoly Izaiáša, ktorý bol dovtedy ľuďom ukrytý.
Keďže tieto dve kapitoly zachytávajú svojim proroctvom obdobie
od života Izaiáša (asi 740 p.n.l.) až po koniec dejín zeme, budeme
sa v ďalšom texte odvolávať na jednotlivé verše daných kapitol
pomocou čísel v zátvorkách. Zmiernime tak neprehľadnosť čítaného
textu.
Ani Babylon nebol výnimkou...
Izaiáš 13,13-22.
Proroctvo o Babylone, ktoré čítame vo veršoch (14-16), sa
týkalo ešte Assýrskej správy tohoto mesta. Assýria už
34
zaznamenávala úpadok, lebo nebola schopná ustrážiť celé svoje
územie. Jednotlivé národy sa búrili - každý sa obracal k svojmu
ľudu (14). Niekoľko desaťročí pred pádom Assýrskej moci
v Babylone, vzniklo v Babylonii povstanie, ktoré bolo neskôr ešte
Assýrskou mocou krvavo potlačené (15-16). O niekoľko desaťročí
nato sa Babylonia spojila s Médmi a spolu potlačili Assýrsku
nadvládu (17-18).
Podmanená Babylonia podporovala Assýrsky útlak Judska
a Izraela, neskôr Babylonský kráľ Nabuchodonozor odviedol mnoho
Židov do Babylonského vyhnanstva. Toto proroctvo v závere
poukazuje na Babylon - pýchu Chaldejov, ktorí ho mali pozdejšie
v správe, že bude úplne zničený a už ho nikto neobnoví. Tieto
prorocké slová sa v minulosti už naplnili, na jeho mieste sú len
ruiny a púšť.
Keď sledujeme súdobú politiku najrôznejších štátov, niekedy je
nám možno ťažko, keď vidíme útlak jedného národa druhým. Prorocké
slová tejto kapitoly pripomínajú Stvoriteľskú spravodlivosť aj
v národných merítkach. Božie dieťa môže spokojne spočinúť v rukách
svojho Boha, ktorý zvláštnym spôsobom vedie národy sveta, udiera
prútom svoj ľud, ale potom aj láme nespravodlivé prúty národov.
Satan, Babylon sveta
Izaiáš 14,3-23.
V tomto odseku je potrebné rozumieť Babylonu, ako obrazu sveta,
prevrátenosti a ukrutnosti. Vládca tohoto sveta je Satan, Diabol,
nazývaný v tejto kapitole ako kráľ Babylona,.
Keď príde Pán v moci a sláve, Jeho deti si odpočinú od všetkých
utrpení. Tento deň (3) bude aj dňom zamyslenia na vládcom tohoto
sveta - už nikdy nebude zvádzať národy (4-6).
Po druhom príchode Pána Ježiša má byť zákonitosť hriechu
spútaná. Nastane milénium s Kristom na zemi (7-8). Dejiny zeme
však nekončia tisícročným kráľovstvom. Na jeho konci má nastať
druhé vzkriesenie. Pri prvom vzkriesení sa navrátia na zem všetky
Božie deti. Pri druhom vzkriesení peklo vydá svojich mŕtvych -
budú vzkriesený všetci ostatní bezbožníci, aby boli spravodlivo
súdení (9). Krátko pred Božím súdom títo ľudia ešte budú dúfať na
veľkého kráľa Babylona - na Satana, ktorý im už ale nepomôže
(10-20).
Človek je bytosť, ktorá sa dá svojim spôsobom "tvarovať". Preto
sa kladie taký veľký dôraz na výchovu. Vychovávanie detí je niečo
veľmi zodpovedné a má to hlboký zmysel. Vychovávať je možné ale aj
ku zlému. Svojim zlým jednaním vychovávajú ľudia iných, aby činili
podobne. Napriek tomu však ostáva človek slobodný, môže si
vyberať, či chce alebo nechce robiť podobne, ako sa robí v jeho
okolí. Dospelý človek si vyberá prostredie, v ktorom žije
a v ktorom sa cíti dobre. Preto sa hriešne jednanie šíri aj
odovzdávaním príkladov, výchovou, ktorá poukazuje na duchovné
otcovstvo hriechu, zároveň ale človek nestráca slobodu, a preto sú
vinní aj duchovní synovia hriechu (21). Tieto slová sú vážnym
varovaním, pred nesprávnym výberom priateľov, prostredia... Všetok
hriech bude pri poslednom Súde odsúdený, nakoniec Pán učiní všetko
nové - Nebesia i Zem. To je to druhé stvorenie, ktoré má prísť.
V tomto novom svete sa ľudia nebudú ženiť ani vydávať, ale budú
žiť v nových pomeroch, ako anjeli v Nebi.
35
Bazilišek z diery hada
Izaiáš 14,24-32.
Židovský národ často trpel pod útlakom ľudu Filištíncov, ktorí
hraničia s Izraelom, ich krajina leží na pobreží Stredozemného
mora. Assýrska nadvláda skrúšila aj tento ľud. Stvoriteľ však
poukazuje ešte na jedno skrúšenie Filištíncov, z ktorého sa už
tento národ nespamätá. Z koreňa Assýrskeho "hada" vyjde
"Bazilišek" (29-31). Krátko pred druhým príchodom Mesiáša kráľ
severu zničí celú Filištínsku zem. Zdá sa, že sa týmto kráľom
severu myslí svetová veľmoc, ktorá vznikne krátko pred druhým
príchodom Pána Ježiša Krista. Táto veľmoc sa podľa proroka Daniela
bude nachádzať na sever a východ od štátu Izrael. Môže sa teda
jednať o veľmoc viacerých kultúr - hlina a železo nôh obrazu
z Nabuchodonozorovho sna (Daniel 2). V súčasnosti sa táto veľmoc
formuje pod názvom Šanghajská organizácia spolupráce a skladá sa
zo štátov, ako je Rusko, čína, India, Pakistan... Pán vydá do jej
moci Filištínsku zem, ale svojho národa sa zastane, takže každý
uvidí, že Hospodin pevne založil Sion (32).
Biblia - Božie Slovo je veľmi zvláštna kniha. Kedysi by mala
hodnotu celého majetku, dnes ju môžeme niekedy vídať vyhodenú
v smetných košoch. Všetky proroctvá tejto knihy, ktoré sa týkali
minulosti, sú naplnené! Proroctvá o budúcnosti na svoje naplnenie
čakajú...
Modlitby na záver
Izaiáš 14,1-2.
36
37
Bratranec Moáb
XV,XVI.
Moáb, Ammon, Edóm a vrch Seir
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 15,1.
Izaiáš 15,2-6.
V 2. Paralipomenon 20. sa opisuje veľmi zvláštna vojna. Veľké
množstvo Moábskeho, Edómskeho a Ammonského vojska sa zhromaždilo
proti Izraelitom. Boží ľud vyhral vojnu bez toho, aby čo i len
jediný muž zdvihol svoj meč. Hospodin dal podvratníkov do
útočiaceho vojska a tí napadli jeden druhého, takže neostal nikto
schopný boja s Izraelom.
Keď Stvoriteľ viedol svoj národ do vyvolenej zeme, zakázal im
bojovať proti Moábcom, Ammonom a obyvateľom vrchu Seir - Edómcom
(5. Mojžišova 2.).
Čitateľ Biblie si môže klásť otázku, prečo Pán nedovolil, aby
jeho národ napadol aj Moábcov, keď títo neskôr tak často
ohrozovali bezpečie Izraela. Keď Hospodin dopustil na Moába trest
za jeho pýchu a agresiu voči svojmu národu, zároveň prikázal
Izraelitom, aby prijali k sebe tých, ktorí pozostanú z Moábskeho
národa...
Abrahám mal synovca Lóta, ktorého Pán zachránil zo Sodomy.
Tento Lót mal so svojou dcérou syna Moába. Ten sa stal prapredkom
Moábanov. Jeho mladší brat sa stal prapredkom Ammonovcov.
Abrahámov syn Izák mal Jákoba a Ezaua. Ezau sa stal prapredkom
obyvateľov vrchu Seir - Edómcov.
Pre zasľúbenia, ktoré dal Hospodin Ezauovi a Lótovi, tiež pre
pokrvnú spriaznenosť, Pán nedovolil svojmu národu vyhubiť
Moábanov, Ammonov a obyvateľov vrchu Seir. Nikdy však nepodporoval
týchto "prabratrancov" v ich pýche a zastával sa Izraela aj proti
nim! Keď Jeho súd nakoniec tvrdo dopadol na Moábsky národ, oslovil
Izraelitov cez proroka a vyzýval svoj národ, aby milosrdne prijali
tých, ktorí pozostali. Ani vtedy nezabudol úplne na ich praotca
Lóta a Ezaua.
Pánov súd a pokrvné vzťahy...
Izaiáš 16,1-4.
V duchovnom živote človeka sa môže ľahko dostať do konfliktu
pokrvný vzťah voči bližšej alebo vzdialenejšej rodine zo záujmami
Svätého Ducha. Veriaci človek môže byť úplne dezorientovaný,
prestáva byť jasné, či je správne zastať sa rodiny alebo iného
spoluveriaceho. Navyše v cirkvi poväčšine každý tvrdí, že má akúsi
duchovnú pravdu... Človek má potom ľahko sklon dať zapravdu svojim
"Moábcom" a uctievať ich bohov.
V týchto kapitolách môžeme čítať, ako citlivo rieši Svätý Duch
problematiku konfliktu pokrvnosti s úprimnou, živou vierou. Svojim
38
deťom prikazuje neútočiť na svojich pokrvných - neodsudzovať ich,
nekritizovať... Práve v rodinných zväzkoch vedie Pán do
príkladného života, v ktorom môžu potom pokrvní blízky nájsť
svojho Spasiteľa.
Na druhej strane vážne napomína svoj ľud, aby pri tejto službe
neprijímal svetské zvyklosti a pohanské mravy.
Ak pokrvní "Moábovia" sami zaútočia na Božie dieťa - kedysi
mečom, dnes možno len jazykom, Pán poukazuje, že je aj v tejto
oblasti spravodlivým Bohom. Od svojho ľudu v takomto prípade žiada
oveľa viac citlivosti, má prijať pokoreného "Moába" a nedokonávať
Hospodinovu spravodlivosť sám!
Božie riešenie
Izaiáš 16,5-8.
Božie Slovo nenadŕža nikomu, teda ani členom rodiny. Božia
láska chce byť voči pokrvným blízkym citlivejšia, ale nechce
opúšťať pritom spravodlivosť a pravdivosť. Keby Hospodin opustil
pravdu alebo spravodlivosť, zaprel by samého seba. Keď chcel
Stvoriteľ spasiť tento svet, obetoval svojho Syna a neušetril Ho
od utrpenia!
Hospodin niekedy posiela do ľudského života "Moábcov" -
pokrvných, ktorí majú vyskúšať vieru Božieho dieťaťa. Niekto
zotrvá pri svojom Bohu celým svojim srdcom, iný príjme bohov
svojich pokrvných, ďalší začne "cudzoložiť" s druhými bohmi
a zároveň vyznávať Pána Ježiša...
Ak Božie dieťa v takejto skúške obstojí a Hospodin
v spravodlivosti pokorí "Moábov", tieto dve kapitoly vyzývajú, aby
Božie dieťa prijalo do svojho srdca pokorených blízkych, lebo mu
ich posiela sám Hospodin!
História zlorečenia
Izaiáš 16,9-14.
Moábsky národ často znepokojoval vyvolený Boží ľud. Pán
prorokoval tomuto národu za ich pýchu trest úplného rozohnania
a zániku. O niekoľko storočí neskôr sa toto proroctvo hrozným
spôsobom naplnilo.
Moábsky národ si podmanil kráľ Nabuchodonozor a neskôr
Peržania. V druhom storočí p.n.l. boli úplne porazení a rozohnaný.
Od tejto doby sa o Moábskom národe ako takom už nepíše. Úplne
zanikol pod zlorečením Božieho Slova.
V týchto dvoch kapitolách sa zvláštnym spôsobom strieda
zlorečenie a ľútosť nad dôsledkami zlorečenia. Na prvý pohľad by
sa to mohlo zdať nelogické. Ak si ale Božiu spravodlivosť
premietneme do vlastných rodín, možno budeme musieť skonštatovať,
že ten alebo onen blízky kráča cestou sveta do zatratenia. Na
jednej strane túto skutočnosť musíme pravdivo vyjadriť, na druhej
strane budeme zároveň prežívať ľútosť nad človekom, ktorý je nám
veľmi blízky a drahý...
Modlitby na záver
39
Izaiáš 15,7-9.
40
41
Sláva Božích detí
XVII,XVIII.
Sláva
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 17,1-3.
Izaiáš 17,4-6.
O Damašku a pokolení Efraima sa z historického hľadiska píše
viac v kapitole "Imanuel" (Izaiáš 7,8.) Pán sa ale vo svojom
proroctve vracia k okolnostiam, v ktorých bola táto starozákonná
kniha písaná. Poukazuje na rozdelenie svojho ľudu - Efraim - a na
jeho spolčovanie sa s pohanskými národmi - Damašek. Pripodobňuje
moc Sýrskej ríše k sláve svojho ľudu, ktorej predpovedal, že
zanikne pre odvrátenie Izraela.
Obraz kresťanskej viery, ktorý vždy spája požehnanie so slávou
- prosperitou je úplne prevrátený. Sláva Božích detí nespočíva vo
svetskom vplyve, množstve majetku alebo vo výbornom fyzickom
zdraví! Preto ak niekto príjme Pána Ježiša do svojho srdca, nemusí
prežiť zázračné zmeny, vedúce k akejsi pochybnej sláve. Vo chvíli
keď niekto začne pociťovať potrebu Božej pomoci vo svojom živote,
keď vidí svoje jednanie v mnohom nedostatočné a nepekné a keď
v tomto svojom nenaplnení príde za Pánom Ježišom Kristom, zoberie
jeho život do rúk sám Stvoriteľ.
Božie vedenie potom spôsobí, že človek už nebude vydaný
náhodilostiam, okolnostiam, ale začne žiť zmysluplne, pod vedením
Svätého Ducha. Pán začne svojmu dieťaťu odhaľovať mnoho hlbokých
právd o živote, ktoré sa stanú akýmsi svetlom pri rozhodovaní.
Začne oslovovať srdcia druhých ľudí a priaznivo ich nakláňať
k svojim vyvoleným. Realisticky uchopí okolnosti ľudského života
a začne ich viesť tak, aby človek nebol vydaný do situácie, ktorá
by ho preťažila a ktorú by nemohol zvládnuť. Popri tomto všetkom
odhalí svojmu dieťaťu, že On nie je len akýmsi vyznaním, ale je
živou bytosťou s ktorou sa dá komunikovať na modlitbách, pri
čítaní Biblie a rozhovoroch s druhými ľuďmi.
Pri znovuzrodení nemusí nastať v ľudskom živote prevratná
zmena, ale vždy vznikne nový osobný vzťah dvoch bytostí - človeka
a jeho Stvoriteľa. Z tohoto vzťahu potom vyplynú nové skúsenosti
svedčiace o pravdivosti Božieho Slova a skutočnej Božej
prítomnosti. S Hospodinom už ľudský život nestroskotá! Človek
začne rásť vo svojom charaktere a začne byť aj schopný pomôcť
druhým. Takáto "cesta" do Božieho kráľovstva znamená pre niekoho
skôr chudobu, pre iného dostatok, pre ďalšieho potupu vo svete
a môže znamenať aj úspech podľa svetských merítok. Spasenie Pána
Ježiša má byť zvestované všetkým sociálnym skupinám a preto sú
Božie povolania rôzne. V čom teda spočíva sláva Božieho detinstva?
Svet si všimne, že sa niekto pohybuje v akomsi zvláštnom svetle
poznania, ktoré mu dáva nadhľad. Bez ohľadu na to, v akej sociálne
skupine sa Božie dieťa nachádza, je svetlom pre svoje okolie
a podnetom na mnohé otázky. Neveriaci si všimne hneď ochotu pomôcť
a neponížiť, schopnosť empatie. Slávou Božieho dieťaťa sa stane
jeho "vôňa" - stane sa príťažlivým pre svet. Slávou je pokoj
42
v nádeji zo spasenia a pokoj aj v najhorších časoch vojen
a prenasledovania. Slávou je schopnosť dobrej rady odovzdanej
v pokore a ochota pomôcť. ... Všetky tieto vlastnosti svet potichu
obdivuje a potrebuje ich v najrôznejších sociálnych skupinách, na
najrôznejších úrovniach ľudského poznania.
Izrael takúto slávu mal, ale ju neskôr úplne stratil.
Ako dnes Božie deti strácajú svoju slávu? Podobne ako Izrael
kedysi, aj dnes veriaci ľudia ostávajú nábožnými a ústami
vyznávajú svojho Spasiteľa. Ich láska ale hľadá aj trochu úžitku
pre seba. Ich pomoc hľadá pochvalu. Ich rady strácajú pokorného
ducha. Zvestovanie Evanjelia Pána Ježiša sebou nesie povyšovanie
sa. Rozpravy o viere a živote sa niekedy podobajú hádkam, láskavé
ruky pästiam, a Božia vôľa svojvôli človeka. Tak veriaci vyznávajú
Krista, pomáhajú, radia, vykladajú Slovo bez Božej slávy
a požehnania.
Požehnanie zostatkov duchovného života
Izaiáš 17,7-9.
V dejinách nachádzame obdobie Božej slávy Izraela, sprevádzané
mnohými požehnaniami. Táto sláva zanikla a dnes je židovský národ
odsudzovaný a kritizovaný celým svetom. Božie zasľúbenie však trvá
i naďalej a rozpráva o tom, že krátko pred druhým príchodom Pána
Ježiša sa Božia sláva k židovskému národu navráti. Vyvolený ľud si
opäť začne ctiť svojho Boha nielen jazykom ale aj srdcom
a skutkom.
V období poníženia Izraela je zvestované Evanjelium všetkým
národom. Vznikol nový pojem - Cirkev Božích detí. Táto prináša
Božiu slávu na spasenie všetkým národom. Kedysi existoval obrovský
rozmach šírenia Evanjelia, ľudia prijímali túto zvesť a radovali
sa spaseniu. Vtedy kresťanstvo "voňalo" Božou slávou. Podobne ako
Izrael predtým, aj národy sveta sa odvrátili od svojho Boha.
Ostala nábožnosť, kresťanstvo, ale živá viera nesúca Božiu slávu
pominula.
Pred druhým príchodom Pána Ježiša sa nezobudí len židovský
národ, ale aj mnohí veriaci zo všetkých ostatných národov. Títo
ľudia sa vrúcne primknú k svojmu Bohu, aby mu boli na slávu
a chválu.
Prečo len paberky?
Izaiáš 17,10-11.
Na jednej strane môžeme rozumieť predčítanému textu ako
zasľúbeniu, že pred druhým príchodom Pána Ježiša príde duchovné
obživenie. Zostatky, paberky z celého množstva veriacich sa
navrátia k svojmu Bohu.
Na druhej strane sú tieto slová veľkým zlorečením väčšine
veriacich Židov i nežidov. Hospodin nikdy nespasí hriech bez
pokánia! Neprepáči utajované ľudské skutky plné špiny a zápachu,
konané so zbožným výrazom na tvári a s množstvom nábožných
poloprávd.
"Lebo si zabudla dcéra Izraelova na Boha svojho spasenia..." -
43
Človek sa často utešuje množstvom nábožnosti a prácou v cirkvi.
Študuje Bibliu, hľadá jej teologický kontext, vzdeláva sa
v managemente, poriada akcie a Svätého Ducha pritom vôbec
nepotrebuje. Nábožný človek je pri svojich akciách ochotný svätého
Ducha tolerovať, keď mlčí, ak sa však ozve znenávidí ľudí, cez
ktorých rozprával. Hospodin má okolnosti všetkých katolíckych,
evanjelických a evanjelikálnych cirkví, ktoré sa nazývajú
kresťanstvom, pred sebou ako na dlani! Ich vierolomnosť a vzbura
kričí do neba! Keďže Hospodin nikdy nezaprie samého seba a so
svojou láskou ostane navždy aj spravodlivý a pravdivý, spasí len
paberky, ostatky Izraela a mnohých národov.
Takýto výklad by mohol možno niekoho viesť k tomu, že začne
odvrhovať cirkevné spoločenstvá. Každý veriaci ich však
spoluvytvára svojim postojom, svojim mlčaním i rozprávaním,
svojimi skutkami i poznaním Hospodina... Všetci sme vinní za tento
stav, lebo sme si viac zamilovali lenivý pokoj, pred križovaním
svojho "ja" na cirkevnej i svetskej pôde. Môžeme si klásť osobné
otázky:
Mám rád svoju kožu na trhu? Dokážem ju obetovať pre Ježiša
Krista?
Mám Božiu slávu s prítomnosťou Svätého Ducha?
Milujem Krista len keď mlčí alebo Ho milujem aj keď rozpráva
Slová proti môjmu hriechu?
Ak človek sám zlyháva, nemá právo kritizovať cirkev, lebo robí
to isté! Ak sa apoštol Pavel dokázal dávať za príklad živej viery,
nerobil to z pýchy a ani nebol lepším, než ktorékoľvek Božie dieťa
dnes! Keď vykladal Písmo, rozprával o všetkých nájdených zmysloch
v ňom a nič nevynechal, ani to nepríjemné - to je možné robiť aj
dnes! Rozprával o svojich hriechoch konkrétne a považoval sa za
najmenšieho - aj to je možné aj dnes! Keď zhrešil, nachádzal vždy
pokánie, čo sa opäť dá aj dnes! ...
Sme schopní byť duchovným príkladom? - Takéto jednanie by od
nás vyžadovalo nielen akúsi citovú lásku, ale lásku úzko spätú so
spravodlivosťou a pravdivosťou aj vo vzťahu k sebe aj k druhým
ľuďom.
Kúš z Etiópie
Izaiáš 18,1-7.
Biblická Etiópia leží na juh od Egypta. Etiópania tvorili časť
Egyptskej armády, ktorá napadla Izraela, keď sa odvracal od svojho
Boha (2. Paralipomenon 12.). Samotné Etiópske vojsko tiež
zaútočilo na Izraela aj v čase, keď sa pridŕžal Stvoriteľa
(2. Paralipomenon 14.). Napriek veľkej početnej presile sa
Hospodin zastal svojho národa a požehnal víťazstvo nad nimi.
Etióp bol staroveký nepriateľ Božieho národa. Tento nepriateľ
bol výnimočne silný a svojim zjavom naháňal hrôzu. Toto proroctvo
má veľmi povzbudiť Boží ľud, a to i v čase, keď by Etiópske vlajky
ich vojska viali na dohľad od judských opevnení.
Keď Pán požehná paberky Izraela, krátko pred druhým príchodom
Pána Ježiša, Etióp donesie dar Hospodinovi na vyjadrenie oddanosti
a pokorenia sa pred Ním.
Niet takej prekážky pre Božie dieťa, ktorá by bola Stvoriteľovi
nezvládnuteľná. Jedinou otázkou ostáva, či Hospodin v našom živote
chce činiť svoje zázraky a ak nechce, potom prečo nechce? Sme
44
v rukách Stvoriteľa, ktorý pokoruje národy a nie je prislabý
riešiť okolnosti nášho osobného života!
Modlitby na záver
Izaiáš 17,12-14.
45
Dúfanie vo svetské praktiky
XIX,XX.
Egypt
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 19,1.
Izaiáš 19,2-6.
Veľká Egyptská ríša zaznamenávala najväčší rozmach dávno pred
povolaním proroka Izaiáša. Zlatý vek Egypta patril do druhého
tisícročia p.n.l. do obdobia 4. dynastie vládcov. Od tohoto
obdobia, keď mal faraón absolútnu moc v plnom rozsahu, Egypt začal
pomaly upadať.
Medzi faraónov Egypta patrili vládcovia viacerých národností.
Obdobie 15. a 16. dynastie bolo zvláštne tým, že v Egypte panovala
skupina vládcov s faraónom, ktorí boli semitského pôvodu. V tomto
období bol do Egypta predaný aj Jozef.
Neskôr zaznamenával Egypt ďalší úpadok a vnútorné politické
rozdelenie, počas ktorého vystúpil prorok Izaiáš a ktoré sa neskôr
ešte prehĺbilo.
Jedinou riekou, ktorá donáša do Egyptskej zeme vlahu je Níl.
Z tejto rieky bolo postavených mnoho zavodňovacích kanálov, ktoré
zúrodnili pôdu aj vo väčších vzdialenostiach od Nílu. Každoročné
záplavy donášali nové nánosy hliny a spôsobovali, že zavodňovacie
kanály vyžadovali pravidelnú údržbu, aby mohli plniť svoju
funkciu.
Tieto okolnosti sú zahrnuté v predčítanom zlorečení. Pán
dopustil na Egypt politické rozdelenie a občianske vojny, na
základe ktorých sa táto krajina nedokázala ubrániť vpádu
Assýrskych vojsk. Zlá politická situácia spôsobila, že krachovala
aj ekonomika, údržba zavodňovacích kanálov, čo spôsobovalo hlad
a úpadok roľníctva.
Výraz Egypt v Biblii neoznačuje len konkrétnu krajinu. Stáva sa
tiež symbolom sveta alebo svetáckeho konania, v ktorom človek
hľadí predovšetkým na seba a svoje záujmy. Takýmto postojom
spôsobuje rozdelenie jedných proti druhým, boje za vyšší honor
alebo väčší majetok... Modla "ja" a "moje záujmy" je najlepším
vyjadrením toho, čo vládne svetom - Egyptom a čo sa v Cirkvi
Božích detí nemôže vyskytovať. Niekto by možno namietol, že
egoizmus je aj v srdciach úprimných veriacich a nič sa proti tomu
nedá robiť. Takýto pohľad je však len lacnou polopravdou. Ak
niekto príjme do svojho srdca Svätého Ducha, možno sa sem - tam
v jeho srdci prejaví aj modla "ja", ale nevydrží sa prejavovať
dlho. Božie dieťa zlyháva, ale padá pritom na kolená v pokání!
Niekedy nezvláda situáciu, keď sa ale modlieva za odpustenie
svojich nedostatkov, Hospodin je dosť silný na to, aby nakoniec
v ľudskom srdci zvíťazil. Znamená to, že je človek nakoniec
schopný dať do poriadku veci, ktoré svojim hriechom pokazil. Ak
niekto zotrváva v hriešnych postojoch a jeho stav srdca sa pritom
nemení, je veľmi aktuálna otázka, či ešte žije pre Pána Ježiša
Krista alebo či žije pre svet, pre Egypt, ktorému Stvoriteľ
zlorečil a odsúdil ho na vydanie do moci tvrdých a zlých pánov.
46
Moderný Egypťan
Izaiáš 19,7-10.
Obraz Egypta je veľmi aktuálny pre každú dobu! Modla "ja a moje
záujmy" bola človeku vždy veľmi drahá. Pre túto modlu aj
kresťanstvo stráca svoju slaň a prestáva byť svetlom pre svet.
Veriaci milujú, ale hlavne seba. Pomáhajú druhým, ale poväčšine
len vtedy, keď z toho niečo majú. Sú ohľaduplní, ale hlavne k sebe
a svojim blízkym. Vedia hlboko precítiť príkorie, ale len také,
ktoré sami prežívajú.
Egypt môže byť obrazom mnohých náboženských aktivít
katolíckych, evanjelických a evanjelikálnych cirkví, ktoré sú
poznamenané modlou "ja".
Pán prorokoval Egyptu mnoho zlého. Jeho proroctvo sa nenaplnilo
ihneď. Prišlo však neodvratne a zachvátilo celú Egyptskú zem.
Koniec predčítaného textu poukazuje na to, že Božie zlorečenie
dopadlo obzvlášť zle na tých, ktorý žili z moci Egypta ako
robotníci za mzdu. Dnes máme vo svete rôzne inštitúcie, ktoré
zamestnávajú svojich pracovníkov za plat. Ak sme zamestnaní
v niektorej z nich, je veľmi zaujímavá otázka:
Pre koho pracujem? Nenúti ma môj zamestnávateľ hrešiť proti
môjmu Bohu?
Keď sa veriaci človek zamestná v cirkevnej inštitúcii, musí
nutne riešiť nové okolnosti svojho života:
Poslúchnuť vo všetkom svojho chlebodarcu alebo mať Hospodina
naozaj ako zvrchovaného vládcu? Uctievať cirkev alebo Krista?
Privádzať ľudí do inštitúcie alebo ku Kristovi do Cirkvi Božích
detí? ...
Egypt chce zamestnať svojich pracovníkov. Božie dieťa je nútené
ujasniť si, či chce byť závislé na svojom zamestnávateľovi alebo
na svojom Stvoriteľovi. Závislosť na komkoľvek alebo čomkoľvek
inom, než je Hospodin, vrhá veriaceho kresťana, či ateistu do
zlorečenstva Božieho Slova proti Egyptu.
Radcovia svetáci
Izaiáš 19,11-15.
Ak niekto napomáha radou upevňovať modlu "ja" a drží stranu
ľuďom, ktorí takúto modlu vo svojom živote vyznávajú, takýto
človek hreší proti Stvoriteľovi.
Na udržanie svetských záujmov človek používa svoj vplyv,
polopravdy, klamstvá alebo aj vo vhodnom čase, vhodným spôsobom
použité pravdy... Takýto cieľavedomý postup vyžaduje niekedy
premýšľanie, inokedy prácu alebo vzdelávanie...
Keď veriaci človek pracuje a svojou prácou podporuje modly
Egypta, môže aj veľa študovať, aj pracovať do vysilenia, jeho
námaha bude nepožehnaná a zlorečená. V takomto prípade je aj
bystrá úvaha alebo tvrdá práca, tiež aj vzdelávanie alebo tichá
spoluúčasť, len tou najobyčajnejšou bezbožnosťou.
"Dielo, ktoré učiní hlava" - je premýšľanie. Výraz "chvost"
vyjadruje podriadenosť hlave - premyslenú prácu. "Vetva" poukazuje
na vzdelávanie, lebo rastie z kmeňa. "Siť, trstina" bola stavebným
materiálom na loďky, ktoré unášala voda - môže vyjadrovať tichú
47
spoluúčasť s konaním druhých.
Pred príchodom Pána Ježiša...
Izaiáš 19,16-22.
Keď Hospodin požehná Izraelskému národu víťazstvo nad
pohanskými útočníkmi, krátko pred svojim druhým príchodom v moci
a sláve, v Egypte vznikne niekoľko miest, kde si budú uctievať
Stvoriteľa. Číslovka "5" v Starom Zákone niekedy nadobúda zmysel
ako "zo päť, zopár, niekoľko". Úprimní veriaci, ktorí príjmu Pána
Ježiša, budú v Egypte prenasledovaní, ale od svojho Boha sa
neodvrátia.
V tomto období Pán zošle na Egypt rany, na základe ktorých sa
Egyptský národ obráti k jedinému Bohu - k Hospodinovi. Príjmu
Spasiteľa a budú uzdravení. Budú Bohu sľubovať a sľuby plniť.
Plním svoje sľuby?
Ktoré sľuby Pán požehná a ktoré nie?
V Novom Zákone Pán poukazuje na to, aby jeho deti neprisahali.
Ich slová majú znamenať - áno, áno a nie ,nie. Keď človek sľubuje
v pokore, že potrebuje pri svojej práci a napĺňaní sľubov
Spasiteľa, sľubuje s požehnaním. Božie dieťa má sľubovať len
vtedy, keď chce a môže sľub naplniť a obstojí vo svojich sľuboch,
keď na svojich cestách hľadá svojho Boha.
Egypt a Assýria v Tisícročnom kráľovstve
Izaiáš 19,23-25.
Po druhom príchode Pána Ježiša nastane milénium bez hriechu
a utrpenia. Pán vo svojom Slove poukazuje na to, že do Jeho
kráľovstva prídu ľudia z mnohých národov. Preto tam budú aj
niektorí z tých, ktorých používal ako prút na vychovávanie
a vzdelávanie svojho ľudu. Keďže už ale nebude hriechu, budú spolu
nažívať Izraelita, Assýran i Egypťan v pokoji a požehnaní.
Aktuálne proroctvo
Izaiáš 20,1-5.
Zamysleli sme sa nad pojmom a krajinou "Egypt". Niektoré
z týchto proroctiev sa už naplnili, iné na svoje naplnenie len
čakajú. Čas Božieho príchodu je však veľmi blízko, letorast dejín
je mäkký.
Egypťan sa spoliehal v dejinách na kdekoho. Jeho spojencom bol
aj Kúš - Etiópan, však Boha Stvoriteľa si za spojenca nežiadal.
Keď človek v dnešnej dobe uctieva modly ako Egypťania kedysi
a jeho "ja" je mu pridrahé, keď sa spolieha na mnoho okolností
a ľudí alebo majetku a vplyvu, prináležia mu aktuálne všetky
zlorečenia tohoto proroctva.
Izaiáš chodil tri roky nahý a bosý na znamenie toho, že Pán
jednak čaká, aby sa jeho deti k Nemu v pokání navrátili, ale
48
zároveň je to znamením, že On neopustí svoju spravodlivosť
a pravdivosť ak neučinia pokánia!
Modlitby na záver
Izaiáš 20,6.
49
Hriech
XXI,XXII.
Proroctvo pre Babylon
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 21,10.
Izaiáš 21,1-9.
V tomto odseku Božieho Slova pojem Babylon znamená nielen
konkrétne mesto plné prevráteností, ale aj symbol akéhokoľvek
hriechu. Niekto si možno hriech predstavuje tak, že v jednej
chvíli urobí dobrý človek niečo zlé a od tohoto okamihu sa stane
hriešnym. Biblia pohliada na hriech úplne iným spôsobom. Poukazuje
na to, že sa človek už narodí pod vplyvom zákonitostí zla.
Z tohoto dôvodu niekedy prežíva zo seba rozčarovania, že by aj
chcel robiť dobre, ale nedokáže tento svoj zámer aj prakticky
uskutočniť. Väčšina ľudí si tento fenomén všimne a zhodnotí ho
v sebe tak, že robiť niečo nečestné alebo zlé je pre človeka
prirodzené a preto sa tejto prirodzenosti netreba brániť.
Keď prišiel Pán Ježiš Kristus na túto zem, aby sa dal
ukrižovať, chcel týmto skutkom jednak zaplatiť za hriechy ľudí,
aby naplnil spravodlivosť, jednak chcel upútať pozornosť celého
sveta na Seba, aby každý, kto v Neho uverí mal možnosť navrátiť sa
k svojmu Bohu. Človek sa nezmieri so Stvoriteľom pomocou skutkov,
ale pomocou vyznania, že mu takýto porušený život nestačí a že sa
v ňom cíti zle. Takýmto vyznaním si človek o sebe pripúšťa pravdu
a zároveň prosí Krista o pomoc z tejto nepríjemnej situácie.
Kto teda zotrváva v hriechu i naďalej?
Mnohí ľudia si privykli robiť zle a okolnosti fenoménu hriechu
v živote im nevadia. Iní zase nečestné jednanie potrebujú na
dosahovanie svojich zámerov, ktoré povýšili nad Hospodina.
Nepoznanie môže byť tiež prostriedkom, ako si ospravedlniť niečo
zlé. Človek cieľavedome nechce premýšľať o niektorých okolnostiach
života, lebo tuší, že by s nimi nemohol s čistým svedomím
súhlasiť. Hriech takto bráni človeku poznávať a nepoznanie sa
dostáva do úplne inej kvality - prestáva byť omylom a stáva sa
prostriedkom. ...
Ľudský hriech nadobúda mnoho prejavov, mnoho tvárí a spôsobuje
mnoho utrpenia. Tieto dve kapitoly proroka Izaiáša otvárajú akýsi
pohľad na ľudskú prevrátenosť, na jej priebeh a dôsledky.
Zákon hriechu sa vo svete prejavuje ako víchrica, je to niečo
neovládateľné a ničivé. Prichádzajú vojny a s nimi ďalšie. Ten
najlepší pozorovateľ nenájde v dejinách zeme obdobie, kedy by sa
nebojovalo a nevraždilo. Nad týmto chaosom prejavov zla ale stojí
zvrchovaný Hospodin! Stvoriteľ má vo svojich rukách aj takýto
chaos, v ktorom sa deje len to, čo On sám dopúšťa. Ak sa Ho niekto
pridŕža, nachádza pre takéhoto človeka cestu, ktorá síce vedie
chaosom prejavov hriechu sveta, ale ktorá je pre neho dobrá, na
ktorej mu hriech a jeho prejavy nemôžu vážne ublížiť. Ak niekto
príjme spasenie Pána Ježiša, nikto ho viac nevytrhne z Božej moci,
iba ak by ten sám človek chcel.
Hriešne počínanie však Stvoriteľ nestráži. Dopúšťa na jednanie
50
takýchto ľudí iný prejav hriechu od druhých ľudí, takže sa človek
snaží niečo vybudovať, klamať, používa útlak na dosahovanie
svojich cieľov, ale nakoniec to všetko padne pod útokom niečoho
zlého z inej strany. Takýto koniec malo aj mesto Babylon. Pojmy
"Élam a Médsko" vyjadrujú moc Perzskej ríše. Táto nakoniec naozaj
porazila Babylon, takže sa opäť naplnili prorocké slová tejto
knihy. Takýto koniec bude mať každý hriech, každá ľudská
prevrátenosť - príde zhubca plný zloby a pokorí zlobu hriechu
v chaose zla, ktorý vládne na tejto zemi.
Čas návratu
Izaiáš 21,11-12.
Výraz "Dúma" znamená oblasť vrchu Seir alebo názov pre Edómsky
národ, ktorí v oblasti Seir býval. Pán dal pekné zasľúbenie
obyvateľom tohoto miesta, toto zasľúbenie ich ale nevytrhlo zo
zákonitostí chaosu zla (viď kapitolu "Bratranec Moáb").
Veriaci človek niekedy dostane od Hospodina zasľúbenie, na
základe ktorého očakáva samé požehnania, zdar... Božie Slovo
poukazuje na skutočnosť, že žiadne Božie zasľúbenie nevytrhne
človeka z chaosu prejavov hriechu na tejto zemi. Božie dieťa je
síce v Božích rukách, ale okolo neho je mnoho zloby, bojov,
osobných bitiek, podvodov, klamstiev... Zasľúbenia nemenia svet,
ale menia veriaceho človeka, pričom ho vkladajú do Božej ochrany.
V našom okolí možno svitá, ale opäť príde noc! Možno je v tejto
chvíli ľahšie žiť, ale opäť príde doba ťažká. Zasľúbenia nezmenia
dobu. V akejkoľvek dobe vedú veriaceho človeka cestou požehnania.
Ak niekto prežíva rozčarovanie nad okolnosťami a vedie ho to
k podlomeniu viery, Božie Slovo mu poukazuje na to, že Kristus
neprišiel zmeniť svet ale prišiel zo sveta zachrániť tých, ktorí
o to stoja.
Kédar a malé národy
Izaiáš 21,13-17.
Kédar bol Nomádsky kmeň medzi Palestínou a Mezopotámiou.
Kédarovci boli kočovníci, bývali v táboroch. Svojou divokosťou
ohrozovali okolie miesta, kde sa práve zdržiavali. V Perzskom
období kontrolovali cestu medzi Palestínou a Egyptom.
Hospodin nezabudol vo svojich proroctvách ani na tých, na
ktorých by možno ľudia zabudli. Stvoriteľ pozná aj kočovné kmene
aj ich zlobu. Proroctvo o Kédarovcoch rozpráva, že budú vojensky
potlačení. Obyvatelia zeme Téma ich prichýlia ako vyhnancov. Téma
znamená neobrobená zem, púšť. Ide o miesto medzi Damaškom
a Mekkou.
Nad svetovou politikou je možné zamýšľať sa tak, že nie je
dobré vstupovať do veľkých politických blokov. Zákonitosť hriechu
v takýchto monštrách má omnoho viac príležitostí utláčať. Božie
Slovo ale poukazuje, že aj malé štátiky, kočovné kmene, nie sú
ničím svätým pred Hospodinom! Malé národy sú často veľmi utláčané,
ale neznamená to, že sú tým bližšie k Bohu Stvoriteľovi. Každý
národ, veľký i malý padá v chaose zla. Odpočinutie môžu nájsť len
51
ľudia, ktorí úprimne potrebujú spasenie Pána Ježiša. Svätým je
jediný "národ" na svete. Týmto národom je Cirkev Božích detí.
Touto cirkvou nie je inštitúcia. Nemožno povedať, kto konkrétne do
nej patrí! Tento "národ" však spočíva v Božej ruke a je na tejto
zemi chránený od moci hriechu.
Prehĺbenie ľudskej zloby
Izaiáš 22,1-14.
Hriech sa neprejavuje len vo svete, ale prichádza aj medzi
veriacich ľudí. Od Božích detí sa ale žiada, aby voči nemu zaujali
jednoznačné odmietavé stanovisko. Nemožno byť Božím dieťaťom
a zároveň využívať trochu zla "na prilepšenie". Ak niekto uvidí
bezbožnosť a zuteká pred ňou niekam, kde by nemusel riešiť otázky
hriechu konkrétne, jedná bez viery a zodpovednosti pred
Hospodinom. Do každého spoločenstva príde aj zlé, keby ale všetci
potom zutekali do iného, kde sa proti hriechu musia stavať iní,
spoločenstvo by sa rozpadlo. Pred hriechom v cirkvi netreba
utekať, ale je potrebné radikálne ho riešiť.
Na Jeruzalem mnohokrát zaútočilo vojsko nepriateľa. Jeho
obrancovia víťazili vtedy, keď vyznávali svojmu Bohu svoju slabosť
a nedokonalosť a potom ale zostali verní a nasadili za Božie veci
celý život.
Keď židovský národ pyšnel, Pán dopúšťal na neho nepriateľa.
Do Kíra presídlil Assýrsky kráľ vyhnancov z Damašku (viď
kapitolu "Imanuel"). Obyvateľstvo Kíra sa neskôr spojilo
s Elamitskými a zúčastnili sa vpádu do Judska. Bolo to ešte pred
Perzským obdobím Elamskej ríše. Keď tento nájazd Pán dopustil na
Jeruzalem, očakával skrúšené srdcia a potrebu Božej pomoci,
pokánie. Namiesto toho, obyvatelia Jeruzalema budovali lepšie
opevnenie, organizovali sa do boja, borili domy, aby mali stavebný
materiál na hradby... Svojho Boha ale nehľadali.
Dnes má cirkev mnoho aktivít, ktoré sa až priveľmi podobajú
bezbožným aktivitám obyvateľov Jeruzalema. Cirkev obviňuje svet,
prípadne iné denominácie, obviňuje veriacich, ktorí sa chcú držať
precízne Božieho Slova, organizuje evanjelizácie pre pohanov, ale
sama pokánie nepozná. Predstavitelia cirkvi, staršovstvá,
presbyterstvá, ..., poriadajú množstvo aktivít, ale Svätého Ducha
pritom nepotrebujú. Naopak neznášajú Jeho reč, lebo ich obviňuje
a karhá. Ich hriech sa takto môže prehĺbiť až do takej miery, že
títo ľudia už nebudú mať nikdy možnosť učiniť pokánie, lebo im sám
Hospodin povie svoje "nie". Zotrvajú tak vo svojej vierolomnosti
a falošnom presvedčení až do konca života.
Šebna a Eliakim
Izaiáš 22,15-22.
Ako bol Šebna vysoko postavený úradník v Jeruzaleme a páchal
neprávosti, tak aj dnes pášu neprávosti predstavitelia cirkví
a nechce sa im zmeniť svoje zmýšľanie. Koniec predstavených
v cirkvi, ktorí prijímajú len časť Božieho Slova bude podobný ako
koniec úradníka Šebny.
52
Šebna si dal vytesať do skaly drahý hrob. Oddal sa tak
uctievaniu svojich vlastných telesných pozostatkov, čo bolo
v rozpore s Božou vôľou.
Šebna bol zosadený a na jeho miesto dal Pán Eliakima, ktorý
verne plnil svoj úrad. Pred Hospodinom sa tak osvedčil, že ho Pán
cez Izaiáša použil ako obraz Cirkvi Pána Ježiša Krista.
Poslanie Krista a Cirkvi
Izaiáš 22,24-25.
Všetky národy môžu cez Pána Ježiša prijať spasenie. Úprimné
pokánie sa stáva začiatkom nového života pre všetkých ľudí, ktorým
sa starý život sprotivil. Prijať Evanjelium je možné len bez
skutkov, keď ale niekto príjme spasenie, začne duchovne rásť -
jeho skutky budú stále lepšie.
Spasenie a Cirkev majú poslanie na tomto svete len do času
druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Ich "klin" bude potom vyťatý,
už nebude hriechu ani zvestovateľského poslania Cirkvi. Boží ľud
bude najprv s Kristom v bezhriešnom miléniu na zemi, potom so
svojim Stvoriteľom v novej Zemi, ktorú Pán prihotovil pre všetkých
úprimných veriacich. Táto Zem bude novou realitou, neporušenou
hriechom a mnohonásobne plnšou, hmotnejšou, než je tá, ktorú teraz
poznáme.
Modlitby na záver
Izaiáš 22,23.
53
Druhý príchod Ježiša Krista
XXIII,XXIV.
Beda ti Betsaido!
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 23,18.
Izaiáš 23,1-17.
Aby bolo možné lepšie rozumieť proroctvu o meste Týr, objasníme
najskôr niekoľko názvov, ktoré s ním úzko súvisia.
Taršíš označuje obyvateľstvo a zároveň kraj, ktorý sa nachádza
pravdepodobne v Hispánii. Pôvod tohoto slova poukazuje na
súvislosť s nerastným bohatstvom, ktoré sa z Taršíša do Týru
a celej Fenície dovážalo. Nerastné bohatstvo sa z Taršíša dovážalo
na lodiach. Taršíšske loďstvo svojim spôsobom symbolizovalo
dostatok, bohatstvo.
Kittím vyjadruje oblasť ostrova Cyprus a jeho obyvateľov.
Kittejci sa zaoberali obchodovaním, ktoré bolo z veľkej miery
orientované na Feníciu, obzvlášť na mesto Týr, ktoré bolo vo
Fenícii veľmi dôležitým prístavom.
Sidón je mesto vzdialené od Týru asi 40 km. Keď Filištínci
Sidón vyplienili, mnoho jeho obyvateľov ušlo do Týru. Preto Izaiáš
označuje Týrus aj ako dcéru Sidónsku.
Kanaan je oblasť a obyvateľstvo prevažne na Fénickom území.
Kanaanci sa zaoberali prevažne obchodovaním, preto môže tento
pojem prenesene znamenať aj obchod, obchodníkov.
Týrus bol veľmi dôležitý obchodný prístav na území Fenície.
Mnohokrát bol napadnutý nepriateľom a často aj podľahol. Žiadny
agresor ale nespustošil Týrus úplne, mesto sa vždy zotavilo
a pokračovalo ďalej v obchodnej činnosti. Pojmy, o ktorých sme
čítali, sú s týmto mestom úzko späté, jedná sa o oblasti a národy,
ktoré v Týre obchodovali a zarábali. Mesto preto veľmi
prosperovalo a bolo plné bohatstva a slávy. Keďže bolo pre tento
prístav význačné, že jeho obyvatelia žili z obchodov, ktoré sa tu
uzatvárali, raz podporovali jedných, inokedy druhých, podľa toho,
kto mal práve moc, Izaiáš nazýva toto mesto smilnicou národov. Vo
svojom proroctve poukazuje na obliehanie Týra Babyloňanmi, ktoré
sa neskôr aj naplnilo. Kráľ Nabuchodonozor obliehal Týrus 13
rokov, až nakoniec tento prístav padol do jeho správy. V proroctve
je ale zdôraznené, že aj po tomto obliehaní a páde sa Týrus opäť
spamätá, ako už viackrát predtým. Bude sa ďalej ponúkať, ako
výhodné obchodné stredisko iným národom.
V Knihe Kazateľ čítame, že bezbožní ľudia sú akoby spútaní
túžbou hromadiť majetok. Sami z toho majú len množstvo práce
a únavy. Kazateľ 2,26. Ich dielo však Pán používa aj na to, aby
ním požehnal ľudí, ktorí sa ho úprimne držia s pokorou a vyznaním
potreby Jeho spasenia. Na túto skutočnosť poukazuje aj záver
predčítanej kapitoly Izaiáš 23,18. Možno sa niekto strachuje nad
reálnymi okolnosťami svojho života, o zamestnanie, dostatok...
Božie Slovo zdôrazňuje, že ak niekto hľadá Hospodina na prvom
mieste, ostatné mu bude pridané! Pán nie je chudobný, má z čoho
požehnať! Podstatnou otázkou ostáva, či práve v tejto chvíli
54
a práve mne chce požehnať aj v zmysle majetku a dostatku.
Pán Ježiš spomína Týrus aj v evanjeliách: Mat. 11,20-24.
Poukazuje na Týrus ako na hriešne mesto. Dáva ho ale do kontrastu
s mestami, v ktorých sa diali Jeho divy. Napriek tomu, že je Týr
hriešnym mestom, oveľa hriešnejší sú tí, ktorí zakúsili Božiu moc
vo svojom živote, ktorí ale neskôr začali opäť robiť zle
a navrátili sa k svojmu starému životu. V Betsaide videli divy
Pána Ježiša Krista, nepohlo ich to však k úprimnému pokániu. Svoju
inteligenciu naďalej používali k sebaospravedlňovaniu a odmietaniu
Svätého Ducha vo svojom svedomí.
Posledné dopustenie
Izaiáš 24,1-12.
Stvoriteľ poukazuje v tejto kapitole, že pred druhým príchodom
Pána Ježiša nastane na zemi zvláštna situácia, ktorú On sám
dopustí. Kňazi budú jednať ako obyčajní ľudia, nebudú sa od nich
líšiť väčším poznaním a čistejším životom! Kupujúci budú ako
predávajúci, čo by mohlo čitateľa popliesť. - Veď ten, ktorý
predáva je v istom zmysle väčší, lebo vlastní. Dnes ale vlastnia
mnohí a začína ísť naozaj viac o reklamu - zákazník sa stáva
najžiadanejším "tovarom". Kedysi páni rozkázali a ich služobníci
robili podľa ich rozkazov. Dnes aj ten najväčší busynesman musí
rešpektovať verejnú mienku a často sú jeho vedomosti a charakter
ďaleko horšie, než u iných, nemajetných ľudí... Inými slovami,
píše sa rok 1999 a proroctvá tejto kapitoly sa práve napĺňajú.
Široká verejnosť rozhoduje o vážnych otázkach štátov, obchodu,
vojen... Ľuďom to síce dáva dobrý pocit demokracie, pričom však
ostáva hroznou pravdou, že drvivá väčšina tých, ktorí rozhodujú
nemajú základné informácie k tomu, aby mohli rozhodnúť správne.
Mnohým chýba obdarovanie k správnemu rozhodnutiu a v tomto chaose
príjme moc ten, komu sa podarí získať si davy na svoju stranu.
Božie Slovo poukazuje na to, že dobrý kráľ, je väčším požehnaním
než demokracia.
Ďalším znakom posledných dôb je vyprázdnenosť, vyplienenosť
zeme. Ak zhodnotíme stav nerastného bohatstva, energií, predstava
nášho letorastu dejín sa zmení - letorast omäkne a vyženie lístie.
Oddávna ľudia čakali príchod Pána Ježiša. Dnes je ale isto blízko,
pre dverami. Rozpráva o tom rozum, logika, Božie Slovo, ale aj
ľudské srdcia, ktoré cítia zmenu v ľudských vzťahoch a množstvo
chaosu, ktorý posledná doba prináša.
V posledných dobách ešte pred vytrhnutím Božích detí zomdlie
"vínna šťava". - Dnešná doba prináša utrpenia aj Božím deťom.
Teplota atmosféry narastá každým rokom o pol až jeden stupeň
Celzia pre skleníkový efekt. Ozónová diera spôsobuje pre zvyšujúce
sa UV žiarenie rakovinové ochorenia kože. V Austrálii má tieto
problémy každý tretí človek! Dnes sa napĺňajú slová tejto kapitoly
- "budú horieť obyvatelia tejto zeme...". Všetky tieto dopustenia
sa majú udiať ešte pred vytrhnutím Božích detí a ich dôsledky
a priebeh môžeme dnes vo svete pozorovať!
Zem ale očakáva omnoho horšie a ťažšie Božie zastavenie, ktoré
sa dnes nedeje, lebo má prísť až po vytrhnutí Božích detí.
55
Naplnenia Božích Slov
Izaiáš 24,13-16.
Božia Spravodlivosť, pravdivosť a láska je obrovská. Jeho súdy
sa v dejinách všetky naplnili a napĺňajú aj dnes. Pán poukazuje na
to, že spasí svoj ľud, zachová "paberky", zostatky svojho
vyvoleného národa a dovedie ich spolu s mnohými ďalšími Božími
deťmi do nového sveta, ktorý nebude porušený zákonitosťou hriechu.
Tak ako sa naplnili všetky ostatné proroctvá tejto knihy, naplní
sa aj toto!
Nech je Bohu Stvoriteľovi sláva a chvála na veky vekov.
Izaiáš používa slovo ostrov ako protiklad k moru. Teda výraz na
ostrovoch, znamená na celej zemi. Keď rozpráva o mori, rozpráva
o Stredozemnom mori, ktoré bolo zemepisne na západ. Ostrovy, zem
bola teda na východ. Východom sa niekedy rozumelo aj príchod
svetla - svitanie.. Izaiáš teda najrôznejším vyjadrením zdôraznil,
aby Stvoriteľa oslavovala celá zem, lebo je veľký a Jeho Slovo
trvá naveky.
Každý človek, ktorý odmietne Jeho spasenie hynie a niet pre
neho záchrany.
Kataklizma
Izaiáš 24,17-22.
Pachad, pachat, pach - strach, jama a osídlo. Zakrátko majú
prísť hrozné časy, keď sa bude zem "potácať". Katastrofické zmeny
majú zachvátiť celú zem, takže nikto nebude môcť uniknúť. Na konci
tohoto obdobia príde sám Hospodin, Ježiš Kristus v moci a sláve.
Každý bezbožník Izaiáš 24,22. bude zobratý ako väzeň do žalára
a spútaný s diablom na tisíc rokov. V období tisícročného
kráľovstva nebude na zemi hriechu a Boží vyvolení budú na nej
vládnuť s Kristom.
Diabol i bezbožníci budú po mnohých dňoch opäť navštívení. Po
tisícročnom kráľovstve Hospodin rozviaže diabla i jeho ľud, aby
boli vydaní na veľkom Božom Súde do spravodlivosti a navrátili
celý svoj dlh hriechu v ohnivom jazere utrpenia.
Na konci dejín nastane druhé stvorenie. Hospodin učiní všetko
nové. Mesiac i slnce sa budú hanbiť - nevyjdú na oblohu, lebo nová
zem bude ožiarená Božou Stvoriteľskou slávou, takže ich svetlo
nebude potrebné. O tejto zvláštnej zemi však môže človek len
špekulovať. "Oko nevídalo a ucho neslýchalo, čo Hospodin pripravil
pre tých, ktorí Ho milujú".
Modlitby na záver
Izaiáš 24,23.
56
57
Sláva Boha Stvoriteľa
a
zasľúbenie
XXV,XXVI.
Pevnosť chudobného
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 25,1.
Izaiáš 25,2-6.
V Písme sa na viacerých miestach píše o veľkej Božej láske,
ktorá sa v spravodlivosti a pravdivosti napĺňa na úprimných
veriacich. Predčítaný odsek zdôrazňuje, že je Hospodin tôňou -
odpočinkom, pevnosťou - ochranou pre tých, ktorí ostríhajú Jeho
Slov. Takéto zasľúbenia sú úžasné, lebo povzbudzujú Božie deti,
aby na modlitbách prinášali svoje starosti, trápenia, únavu... Pán
chce počuť o problémoch a starostiach svojho ľudu a chce ich
riešiť svojou mocou v spravodlivosti, pravdivosti a láske.
Aby bolo zjavné, kto je v takomto prípade na modlitbách pred
Stvoriteľom vítaný, je potrebné zamyslieť sa nad pojmami -
duchovná núdznosť a duchovná chudoba. Hospodin je útočišťom
núdznym a chudobným, na druhej strane modlitby pokrytcov, klamárov
a bezbožníkov nepočuje. Nadarmo sa pomodlí v núdzi "farizej",
zbytočne bude volať na svojho Boha "zákonník"! Aby sa na človeku
mohlo naplniť zasľúbenie predčítaných Slov, musí dôjsť v prvom
rade k zmene v samom ľudskom srdci - k hlbokému pokániu, ktoré
vždy sprevádzajú skutky nápravy.
Duchovnú chudobu si môže niekto vysvetliť ako nedostatok
inteligencie. Pokiaľ sa v Biblii použije len vyjadrenie
"chudobní", človek má sklon predstaviť si skupinu nemajetných
ľudí. Ak Božie Slovo rozpráva o chudobe, ktorá sa páči
Stvoriteľovi, rozpráva o nenaplnenej potrebe Božej prítomnosti.
Chudoba Božieho Ducha vyjadruje jeho nedostatok.
Sú ľudia, ktorí "vedia žiť", všetko si zabezpečia, zorganizujú,
nájdu si známosti a sú vo svojom živote naplnení. Zároveň sú aj
takí ľudia, ktorí majú málo vplyvu a majetku, ale v mysli sú hrdí,
suverénni, nedokážu možno ani len prijať dar, lebo by ich to
urážalo. Diogenés, ktorý bol známy tým, že nahý a materiálne
chudobný trčal v sude, bol pred Hospodinom duchom veľmi bohatým
filozofom! Nepotreboval ani spasenie, ani pomoc, svoje čiastočné
pravdy už našiel.
Veľmi bohatý človek, podobný Jobovi, môže túžiť po Božej
prítomnosti a vo svojom živote hľadať Božiu vôľu. Niektorých ľudí
nenaplní materiálne bohatstvo! Iní môžu byť chudobní aj
materiálne, pričom tiež hľadajú svojho Stvoriteľa.
Biblická chudoba Ducha teda nie je materiálny stav, ale stav
ľudského srdca - ľudské postoje, záujmy, myslenie a túžby.
Druhým pojmom je duchovná núdznosť. Nejeden človek v dnešnej
dobe prežíva núdzu, lebo nemá zamestnanie, môže prežívať núdzu,
lebo je postihnutý a nemá mu kto pomôcť alebo vo svojom okolí nie
je dostatočne ocenený a tiež prežíva núdzu o porozumenie
a pochopenie. Takáto núdznosť je vo svete veľmi bežná
58
a s biblickou núdznosťou nemá veľa spoločného. Títo núdzni ľudia
si totiž hľadajú prostriedky, aby naplnili svoje telesné potreby,
ale Stvoriteľa pritom nehľadajú.
Keď sa človek v akejkoľvek núdzi obráti na Hospodina s vedomím,
že len Boh môže zmeniť jeho situáciu, urobí tým prvý krok k tomu,
aby sa jeho núdznosť stala požehnanou pred Hospodinom. Ak pri
tejto potrebe a vyznaní navyše prijme do srdca celé Božie Slovo
v pokání, stane sa núdznym, ktorého prijme Hospodin a pomôže mu.
Predčítaný odsek Písma zdôrazňuje dve veci. Prvou je, že sa
Stvoriteľ chce zmilovať a pomôcť. Druhá rozpráva, že sa nechce
zmilovať nad hocikým.
Do akej skupiny ľudí patrím ja?
Stvoriteľ cez Pána Ježiša Krista príjme k sebe núdznych
a chudobných zo všetkých národov, toto Slovo je veľkolepým
zasľúbením pre celý svet.
Zákon pravdy, lásky a spravodlivosti
Izaiáš 25,7-12.
"Prikrývka rozprestretá nad všetkými národmi" je obrazom
zákonitosti, ktorá oddávna platila a platí až podnes. Touto
zákonitosťou je Božie Slovo rozprávajúce o spravodlivosti,
pravdivosti a láske. Stvoriteľ nemiluje len svojich sympatizantov,
miluje všetkých, lebo je spravodlivý. Jeho Duch nezvestuje
spasenie pomocou klamstiev, Kristus naozaj umrel na kríži.
Hospodin neodsúdil celý svet pre svoju spravodlivosť a pravdivosť
do zatratenia, ale obetoval samého seba, lebo miloval ľudí. Božia
láska sa nedá odtrhnúť od spravodlivosti a pravdivosti, pravdivosť
sa nedá odtrhnúť od lásky a spravodlivosti a spravodlivosť nemožno
odlúčiť od lásky a pravdy.
Ak niekto rozpráva, že miluje, ale pritom koná nespravodlivo
a nepravdivo, miluje diabolskou láskou, ktorá nakoniec len zahubí
- pripraví o večný život.
Zákonitosť Božej pravdivosti, spravodlivosti a lásky sa prejaví
na všetkých ľuďoch. Nie je možné, aby niekto ušiel pred dôsledkami
tohoto duchovného zákona. Dokonca ani "moáb", ktorý symbolizuje
pokrvnú spriaznenosť a bezbožnosť, neunikne pred zákonom živého
Boha.
Človeku sa niekedy zdá, že Stvoriteľ čaká pridlho. Musíme vážne
pripomenúť - On nie je len spravodlivý a pravdivý, ale aj milujúci
Boh, ktorý dáva príležitosť. Toto čakanie je spôsobené
zákonitosťou - keď tečie voda v koryte rieky, nikto sa
nestrachuje, či dotečie až do mora! Fyzikálne zákonitosti to
zaručia... S takouto istotou sa naplní spravodlivosť, pravdivosť
i láska na Božích deťoch, ale aj na pokrytcoch a bezbožníkoch.
Chvály
Izaiáš 26,1-6.
V cirkvách je častým zjavom chválenie Hospodina. Niekedy možno
vznikajú aj otázky, či je dôvod chváliť, či je dôvod chváliť práve
teraz, ako chváliť...
59
Ak niekto nemá ku chválam pravdivú, čestnú motiváciu, ale
pritom spieva a recituje, vyznáva..., jeho vystúpenie je asi tak
hlboké ako vystúpenie folklórnej skupiny, ukazuje sa ako spevák na
javisku a recituje ako papagáj. Hospodin zachováva pravdivosť,
preto by mali aj Jeho deti zachovávať pravdu a činiť priame skutky
viery, nie prevrátené, kadejako ukryté za maskami tvárí.
Stvoriteľa je za čo chváliť! Božie deti ho môžu chváliť v každý
čas, čo ale neznamená, že to môžem urobiť aj "ja"! Pre moje "ja"
platí, že niekedy prežíva niečo ťažké, inokedy trpí útlak... Svätý
Duch nie sú filmové ateliéry v Hollywoode! On nevychováva hercov,
ale úprimné Božie deti! Preto sa v každý čas nájde niekto taký,
ktorý bude Boha chváliť, ale "ja" tak v úprimnosti v každý čas
robiť nedokážem!
Boha je za čo chváliť! Jeho zákon pravdy, spravodlivosti
a lásky je úžasný. Pomstí všetky neprávosti, zľutuje sa nad
všetkými ľuďmi, ktorí Ho v núdzi a chudobe hľadajú. Má moc
realisticky meniť životy a zasahovať, pomáhať. Je aj milujúcim
Bohom, ktorý svoje dieťa niekedy doslova pohladí, poláska sa
s ním. Inokedy požehná dar, ktorý viac poteší, než je potrebný,
lebo je to ľútostivý Boh!
Preto chváľme Hospodina v každý čas, lebo je to prirodzené,
správne a krásne. Náš Boh je hodný tej chvály!
Priamosť a dvojtvárnosť
Izaiáš 26,7-8.
Veriaci človek má niekedy sklon zabúdať na niektoré odseky
Písma. Preto možno niektorí iba "milujú", iní sú iba "spravodliví"
a ďalší len "pravdiví"! Žiadna z týchto troch skupín ľudí si nectí
Hospodina úprimne, ctia možno svoju pýchu, svoje bruchá, svoje
pohodlie, ale Boha skutočne nehľadajú! Jedni milujú tak, že až
plačú a slzy sa im stali prostriedkom na vyjadrenie sebaľútosti,
alebo si pomocou nich presadzujú, ako deti, svoje záujmy, pričom
pozabudli, že už možno majú aj šesťdesiat. Iní sú zase
spravodliví, odsudzujú aj ľudí, ktorí vyznali hriech a úprimne
oľutovali svoje činy. Ďalší zase klamú, že nejaké pokánie urobili
a klamstvo sa im stalo prostriedkom na dosahovanie svojich
záujmov.
Hospodin prijíma tých, ktorí sú priami, ktorí prijímajú celú
Jeho Radu - neklamú a vedia v spravodlivosti milovať. Takíto ľudia
sú požehnaním pre celé svoje okolie.
Božie Slovo je svetlo, Božie dieťa nepotrebuje pre svoje
jednanie tmu ani vtedy, keď je v súžení! Aj v súžení je možné
hľadať Hospodina a prijímať celé Jeho Slovo. Hospodin potom prijme
človeka a požehná...
Duchovná túžba mysle a srdca
Izaiáš 26,9-10.
Človeka niekedy prinútia okolnosti pravidelne napr. študovať
Písmo, často navštevovať spoločenstvo, viesť časté rozhovory
o Bohu... Tieto okolnosti z človeka dokážu spraviť akéhosi
60
pohanského študenta, ktorému sa škola už sprotivila, alebo jej má
aspoň dosť a hľadá relax niekde inde. V duchovných dimenziách je
to veľmi nebezpečný stav! Pre človeka má byť prirodzená túžba
stretnúť sa so svojim Spasiteľom. Božie Slovo má provokovať
úprimný záujem.
Ak niekto prežíva duchovné aktivity ako príťaž, z ktorej si
potrebuje odpočinúť vo svete, potom je veľmi možné, že je takýto
človek duchovným dieťaťom, na ktoré bola položená zodpovednosť
duchovne dospelého pracovníka. Takýto stav môže človeka odviesť od
živej viery. Je doslova nutné riešiť ho vo svojom srdci,
v spoločenstve i na modlitbách pred Hospodinom. Nezmyselne
zaťažené a preťažené duchovné deti potom niekedy presadzujú
tendencie, že sa nemá kázať alebo kázať len kratučko, pričom
neberú do úvahy, že mnohí iní dychtia počuť, túžia prijať novú
zvesť Božieho Slova.
Túžiť po Bohu je prirodzené nielen v čase pokoja, ale aj v čase
súženia, dokonca aj v čase takého súženia, ktoré vzniká pre živú
vieru, keď svet prenasleduje úprimných veriacich.
Božie súdy, zjavenia pôsobia, že sa úprimní veriaci duchovne
vzdelávajú. Bezbožníkovi však nepomôže ani milosť, ani súd, ani
zjavenie, ďalej bude páchať svoje skutky tela.
Dokážem prijať Božie zastavenie, súd, oslovujú ma zjavenia
z Božieho Slova alebo sa minú môjho srdca a naďalej zostávam pri
svojej tvrdošíjnosti?
Túžim po Hospodinovi? Ak nie, čo urobím s týmto svojim
duchovným stavom?
Závisť
Izaiáš 26,11-13.
V spoločenstve veriacich ľudí oddávna boli aj takí, ktorí
nechceli meniť svoje životy pod vplyvom Písma a Svätého Ducha.
Keďže ale títo ľudia žijú medzi Božími deťmi, chcú vypadať podobne
- podobne slúžiť, podobne chváliť Boha, podobne sa modliť... Na
rozdiel od úprimných veriacich nemajú požehnanie. Neprítomnosť
Svätého Ducha vo svojich životoch potom kompenzujú organizačne,
študijne alebo niekedy priklamú, čo veľké pre nich učinil
Hospodin... Požehnanie to ale aj tak nenahradí a v ich srdciach
začne vznikať tá najobyčajnejšia závisť proti tým, ktorým Pán
žehná. Túto závisť ukryjú potom za masku svojej tvári, ale zbaviť
sa jej nedokážu, lebo človek bez Svätého Ducha nedokáže vyhnať
hriech zo svojho srdca.
Závisť potom v srdci plodí zlobu, nenávisť, podrazy...
Ak prítomnosť takýchto ľudí v spoločenstve niekoho deptá, je tu
Božie Slovo, ktoré odhaľuje skutky týchto ľudí a kladie ich pod
Zákon živého Boha, ktorý v sebe nesie nielen lásku, ale aj
spravodlivosť a pravdivosť...
Súženie duchovného "tehotenstva"
Izaiáš 26,16-19.
Keď niekto uverí v Boha, možno prežije akési nadšenie,
61
nezávislú radosť. Doslova pravidelne však neskôr príde do jeho
života aj niečo ťažké, keď musí niesť pre Hospodina útlak, keď
musí urobiť pre seba nevýhodné rozhodnutia, lebo sa chce držať
Božieho Slova, keď je sklamaný nad samým sebou... Takéto Božie
skúšky a káznenia spôsobujú súženie, ktoré Písmo pripodobňuje
k tehotenským bolestiam. Žene sa potom narodí malé dieťatko, Bohu
Stvoriteľovi sa narodí človek schopný ísť proti prúdu, svietiť
svetu svetlom Božieho Slova, inými slovami narodí sa nový spasený
Boží človek.
Znovuzrodeného kresťana Izaiáš pripodobňuje k vetru -
k pôsobeniu Svätého Ducha, lebo cez Božie deti tento Duch naozaj
vždy pôsobí. Takéto narodenie nie je materiálne alebo mocenské
víťazstvo! Je to víťazstvo nad mocou hriechu, keď si človek
pravdivo pripustí, že potrebuje Spasiteľa a keď prijme Božiu školu
výchovy.
Vytrhnutie Božích detí
Izaiáš 26,20-21.
O vytrhnutí Božích detí sa v Starom Zákone hovorí len málo.
Možno by sa zdalo, že zmienka v evanjeliách je jedinou zmienkou
o vytrhnutí Božích detí pred príchodom rán Božej milosti a hnevu.
Posledné verše tejto kapitoly však pripomínajú tento akt Božej
lásky. "Skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev..." Božia
spravodlivosť sa ku koncu dejín zeme prejaví aj zoslaním živelných
pohrôm. Od týchto rokov utrpenia však budú Božie deti uchránené.
Pripomínam - nie kresťania, ale úprimné Božie deti, ktoré pozná
sám Stvoriteľ a ktoré poznajú Jeho...
Modlitby na záver
Izaiáš 26,14-15.
62
63
Svätý Duch
XXVII,XXVIII.
Zmluva s Hospodinom
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 27,1-4.
Izaiáš 27,5-9.
Biblický pojem "leviatán" je pomenovaním veľkého zvieraťa,
ktoré pravdepodobne už vyhynulo. Pre veľkosť a silu tohoto
zvieraťa sa v Biblii používa leviatán ako symbol svojvôle. V Knihe
Job Leviatán symbolizuje Božiu moc, ktorá je väčšia ako svojvoľná
moc najsilnejšieho tvora na zemi. V Knihe Izaiáš symbolizuje
leviatán svojvoľnosť človeka, ducha satana. Pri druhom príchode
Pána bude zničená každá svojvoľnosť mečom Slova Ježiša Krista!
Ak sa chce niekto zamyslieť nad svojim životom v Božej
múdrosti, pochopí svoju porušenosť hriechom. Človek si môže
uvedomiť, že nedokáže žiť tak, aby mohol obstáť v jednoduchom
merítku: Rob druhým ľuďom tak, ako by si chcel, aby aj oni Tebe
činili! Závisí len na okolnostiach, ktoré človeka zaťažia, či
obstojí alebo nie. Každý človek má mieru svojej záťaže, ktorá keď
je prekročená, nedokáže obstáť a začne ubližovať vo svojvôli
dedičného hriechu.
Hospodin ponúka zmierenie. Ak si niekto pripustí o sebe realitu
a navyše ho táto realita nedokáže naplniť, uspokojiť, môže so
Stvoriteľom uzatvoriť zmluvu o svojom spasení. Zmluva je niečo
záväzné, preto Pán používa práve takýto výraz na to, aby človeka
uistil, že keď príjme Pána Ježiša do svojho srdca, uverí
a v pokání začne žiť nový život, že On sám - Hospodin, mu zaručí
zmierenie so samým sebou. Stvoriteľ pre svoju lásku otvára ľuďom
Nebo a pozýva ich do nového bytia, do novej reality, v ktorej už
nebude hriechu a utrpenia.
Apoštol Pavel poukazuje na najväčší zmysel ľudského života: "Na
mieste Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa s Bohom!" Každý ľudský
život má zmysel, pretože ponúka človeku čas na zmierenie sa so
svojim Stvoriteľom. Každý si môže položiť otázku, ako investuje
čas, ktorý prijal na spasenie seba i druhých.
Zmluva s Hospodinom poukazuje na zatratenie tých, ktorí sú so
svojim životom spokojní a nepotrebujú alebo nechcú Spasiteľa.
Zároveň ale rozpráva, že Pán svoje deti drží pevne na ceste do
Jeho kráľovstva a nič mu ich nedokáže vytrhnúť z Jeho ruky.
Pozbieraní po jednom...
Izaiáš 27,10-13.
Predstava úprimných veriacich, ktorí žijú v nejakom
spoločenstve a okolo nich existuje porušený svet, je klamná,
nepravdivá. Porušenosť svojvoľnosťou, ktorá je odsúdená na
zatratenie, preniká všade! Hriech na smrť možno vídať v cirkevných
64
inštitúciách, v najrôznejších svetských organizáciách, v štátoch
a kráľovstvách... Božie spasenie nepatrí skupinám vyznávačov
viery! Pán pozná srdcia jednotlivcov a v deň svojho príchodu
vyskúša každé srdce osobitne! Na zemi niet jediného človeka,
ktorému by sa omylom "prepiekol" hriech! Jedinou životodarnou
teológiou je úprimná viera v Ježiša Krista. Jedinou životodarnou
praktickou realizáciou takejto teológie sú osobné pokánia pred
Hospodinom i ľuďmi, za ktorými ostávajú v ľudských životoch zmeny
k lepšiemu. Moc k týmto zmenám dáva človeku sám Stvoriteľ cez
svojho Svätého Ducha.
Žiadne iné "ohradené mesto" neobstojí. Žiadna filozofia nespasí
ani nenaplní človeka láskou a mocou k zmene svojho života. Ľudia
sa menia aj bez pôsobenia Svätého Ducha - jedni sú horší
v skutkoch, iní možno síce dokážu konať lepšie, ale zároveň s tým
rastie ich hrdosť a pýcha v ich srdci...
Skutočne zlomiť hriech v ľudskom srdci dokáže len sám Stvoriteľ
svojim Svätým Duchom, keď o to človek v úprimnosti poprosí na
modlitbách.
Vädnúci kvet sveta
Izaiáš 28,1-6.
Svet dokáže ponúknuť množstvo zaujímavých, lákavých krás.
Niekoho očarí príroda, iných hudba alebo divadlo, ďalší majú radi
prepych a peniaze, ligot slávy a úspechu zláka mnohých. Sú však aj
takí, ktorí si potrpia na svojom poznaní, propagujú filozofie a sú
nimi plní, niektorí ľudia dokonca stále hľadajú, aby mohli druhých
ohurovať, ale skutočnému poznaniu sa vyhýbajú. Narkomani, opilci
a jedáci majú radosť z jedla a pitia, tešia ich cigarety a sú tým
naplnení. Niektorí ľudia dokonca vyznávajú sebaľútosť ako
najvyššieho boha, v depresiách trpia a odsudzujú celý svet i Boha
Stvoriteľa... Všeličo môže človeka vo svete zaujať a zlákať, ale
všetky tieto lákavé "kvety" sveta už teraz vädnú! Žiadny z týchto,
svojim spôsobom, krásnych a jedovatých kvetov človeka nenaplní! Vo
chvíli, keď sa ho dotkne, začne v jeho ruke vädnúť a človek musí
hľadať ďalší kvet sebaklamných nádejí.
Žiadnemu vladárovi sláva nevydržala dlho, ani narkomana
nenaplnil heroín... Vo svete ale kvitne jedna kvetina, ktorá
nevädne a dáva skutočné naplnenie. Týmto drahocenným pokladom je
úprimná, hlboká viera v Pána Ježiša Krista.
Proroci, kňazi a radikalizmus
Izaiáš 28,7-10.
Biblia - Božie Slovo sa často používa pri nedeľných výkladoch,
ale zároveň sa často obchádza v praktickom rozhodovaní pri správe
kresťanských spoločenstiev. Ako argument na obhájenie tejto
svojvôle sa používajú plytké vysvetlenia, že v Biblii nie sú
opísané všetky konkrétne situácie, inými slovami, že táto kniha
nie je pre človeka vždy aktuálna. Dokonca ak v Písme veriaci
človek aj nájde jednoznačné riešenie konkrétnej situácie, radšej
sa mu v praktickom vedení spoločenstva vyhne, aby sa zároveň vyhol
65
nepríjemnostiam. Takéto jednanie nakoniec dovedie kňazov
a prorokov k tomu, že musia začať prevracať Evanjelium a vykladať
ho nesprávne len preto, aby si obhájili svoje skutky pred druhými
ľuďmi. Ak sa takýchto prevrátených veriacich stretne viac
a spoločne sa dohodnú na svojom hriechu, začnú sa navzájom
podporovať a utvrdzovať, že ich špinavé jednanie je správne
a čisté. Vybudujú si tak jedovatý pokoj svojho falošného
presvedčenia, ktorého korene sú zapustené do falše a pretvárky.
Ak si niekto chce Hospodina naozaj uctiť, je možné vykonať to
len radikálne. Božie Slovo sa musí najskôr zachovávať
v praktických rozhodovaniach a až potom môže človek s požehnaním
vyučovať druhých! Nie je možné klásť na niektoré odseky Písma
dôraz a iné úplne zo zreteľa vypustiť!
Svetom zavládla nová doba. Dospelí ľudia často nemajú ochotu
prijať Evanjelium, lebo by tým stratili mnoho vädnúcich kvetov
sveta. Pracovníci v cirkvách prevracajú Písmo alebo ho
nerešpektujú, lebo si nepripúšťajú moc Svätého Ducha, ktorá jediná
môže zmeniť ľudské zmýšľanie v pokání. Svätý Duch preto v týchto
dobách veľmi často oslovuje práve deti, ktoré sú otvorenejšie pre
spasenie než dospelí.
Zákonníci a farizejovia očakávali Krista. Keď ten ale prišiel
na svet, znenávideli Ho pre Božie Slovo, ktoré zvestoval. Aj dnes
cirkev miluje mlčiaceho Krista. Keď však Svätý Duch začne cez
niekoho rozprávať, mnohí predstavitelia cirkví ho za to
znenávidia, lebo ich to stavia do svetla, v ktorom vidieť aj ich
nedostatky a hriechy. Tak ako pred stovkami rokov, keď prišiel na
svet Kristus, aj dnes mnohí cirkevní pracovníci milujú viac svoje
podania, než Božie Slovo. Oháňajú sa filozofiami, vzdelaním, často
aj teologickým vzdelaním, chcú rešpektovať názory vedenia cirkvi,
keď im vyhovujú, ale svojho Boha v skutočnosti nenávidia, chcú mať
z Neho len mlčiacu modlu, ktorá musí podporiť ich svojvôľu.
Bľabotanie Svätého Ducha pre pokrytcov
Izaiáš 28,11-13.
V tomto odseku Pán cez Izaiáša odkrýva nový pohľad na
rozprávanie jazykmi. Dar jazyka naozaj vzdeláva modlitebníka
osobne a nehodí sa, aby sa takto modlili ľudia verejne na
vzdelávanie druhých - tak to vysvetľuje apoštol Pavel v Epištole
do Korintu! Zároveň je dar jazyka znamením na zatratenie
prevrátených pracovníkov v cirkvách. Zákonníctvo a farizejstvo je
živé až do dnešných dôb. Moderní farizeji odmietajú v srdci
Svätého Ducha so zbožným výrazom na tvárach. Z ich pretvárky
a pokrytectva ich nikto nemôže obviniť, lebo si robia útočisko
v tajnostiach a klamstvách. Však vždy, keď sa k nim dostane
zmienka o modlitbách v jazyku, je im to znamením na zatratenie.
Dar jazykov je znamením aj pre úprimné Božie deti, že sa Pán
zastane svojho ľudu a pozná po mene všetkých pokrytcov! Pred
Svätým Duchom sa neskryje žiadny človek, aby unikol Božej
spravodlivosti.
66
Útočisko v klamstvách a tajnostiach
Izaiáš 28,14-21.
Ak vedenie cirkvi alebo pracovníci v cirkvách potrebujú pri
svojom jednaní tajnosti a klamstvá, celkom isto sa svojim jednaním
protivia Svätému Duchu! Ak sa človek v srdci rozhodne používať
takéto prostriedky pri vedení cirkvi, urobil si z falše svoje
útočisko, čím podpísal zmluvu so smrťou, takže stráca podiel na
spasení Ježiša Krista. Žiadne podanie starších, že nie je potrebné
rozprávať o tom, či onom, aby to nepohoršovalo, nemôže
ospravedlniť faloš v jednaní človeka. Božie Slovo je svetlo
a v tomto svetle Pán odkrýva a pravdivo v láske vyučuje. Starší
nemajú tajiť hriech, ale ho vysvetľovať a ponúkať praktické,
biblické riešenia konkrétnych okolností - vtedy nebude nikto
pohoršený, ale naopak, všetci budú účastní života v cirkevnom
spoločenstve a spoločne budú vzdelávaní v praktickom živote viery.
Tajnosti a klamstvá sú potrebné len vtedy, keď starší nie sú
skutočne duchovne starší, ale naopak sú to ľudia, ktorí zneužívajú
cirkev na sebapovyšovanie, na zisk a robia z nej len
zamestnávateľa pre seba a svojich komplicov.
Predčítaný odsek Písma poukazuje aj na riešenie takejto
situácie. Keď niekto očakáva, že sa Pán zastane svojich detí -
nenáhli! Hospodin svojim časom zohne prevrátenosť a požehná svojmu
ľudu! Svätý Duch ale žiada pokornú, trpezlivú vieru, ktorá nie je
znečistená vädnúcimi kvetmi tohoto sveta. Takáto viera potom
prinesie do spoločenstva požehnanie.
Keď sa Jeho ľud bude modliť a v trpezlivosti očakávať na svojho
Boha, On spôsobí, že bude falošným pokrytcom loža prikrátka...
Neodpočinú si, ani sa neuspokoja, lebo ich prevrátenosť ich bude
prenasledovať, ich falše budú odhaľované a tajnosti odkrývané. Ich
konflikt medzi nimi a ich Stvoriteľom sa bude prehlbovať, takže
v strachu a trápení buď príjmu pravdu na svoje spasenie alebo budú
naveky odťatí z kmeňa Ježiša Krista na večné zatratenie.
Rôzna doba, rôzne vanutie Svätého Ducha
Izaiáš 28,23-29.
Takéto jednanie Svätého Ducha je predivné. Každú dobu Pán
pristupoval k človeku tak, ako to bolo pre danú dobu potrebné. Keď
bolo potrebné vzdelávať vzdelával, keď napomínať napomínal, keď
mal prísť na svet Zákon, Hospodin povolal Mojžiša, ktorému
odovzdal svoje prikázania. Neskôr prišiel Kristus a bol
ukrižovaný, dnes prežívame obdobie milosti, keď celé národy
počúvajú o spasení Pána Ježiša a pohanská modloslužba našla novú
modlu, ktorú pomenovala kresťanskou vierou. Formálne náboženstvo
v mene Ježiša Krista vraždilo a potláčalo druhých. Pritom sa ale
nikdy nestalo, že by Svätý Duch na chvíľku z tohoto sveta odišiel
a zabudol na ľudí. Aj v tejto dobe ponúka živú vieru, osobnú
závislosť človeka na svojom Stvoriteľovi a ponúka ju vždy novým,
aktuálnym spôsobom, ktorý sa dá nájsť zapísaný v Božom Slove.
Náš Pán, ďakujeme Ti za zázrak zapísaného Slova, ktoré si nám
zanechal v Biblii!
67
Modlitby na záver
Izaiáš 28,22.
68
69
Biblické pečate
a
ľudské klamstvá
XXIX,XXX.
Ariel a Jeruzalem
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 29,22-24.
Izaiáš 29,1-8.
Pojem Ariel môže mať viacero významov. V kontexte s touto
kapitolou by Ariel mohol vyjadrovať miesto, kde sa Bohu prinášali
zápalné obete. Izaiáš v tomto odseku Písma prorokuje proti mŕtvej
nábožnosti, ktorá sebou nesie pretvárku a sklon viac presadzovať
ľudské podania, než Božiu vôľu. Boží oltár, Jeruzalem a do dnešnej
doby by sa dalo povedať - cirkev - nemôže niesť požehnanie pre
svet i veriacich, pokiaľ sú poškvrnené svojvoľnosťou, pokrytectvom
a klamstvami.
Stvoriteľ dopustil na Jeruzalem mnoho zlého, lebo jeho vyvolený
ľud prestal hľadať svojho Boha v úprimnosti srdca a čistote slov.
Ľudské potrestanie niekedy vypadá tak, že je trest len krátky
a nesúvisí s pokáním potrestaného človeka. Hospodin niekedy
dopúšťa zlé a neprestane až dovtedy, kým človek od Neho buď úplne
neodpadne alebo kým sa k Nemu nenavráti v pokání.
Cirkev má byť požehnaním pre svet i pre veriacich. Ak namiesto
požehnania prichádzajú len nejasné, nepriaznivé a zamotané
okolnosti, je veľmi dobré začať si klásť vážne otázky, či je táto
cirkev vedená v súlade s Božou vôľou alebo či v nej niektorí ľudia
nepestujú hriech.
Pretvárka sa nedá nikomu dokázať! Pred Hospodinom však bude
odokrytá každá tajnosť a veriaci človek bude súdený podľa toho, či
bral milosť Ježiša Krista vážne alebo vierolomne a nadarmo.
Opilstvo bez vína
Izaiáš 29,9-14.
Ľudská svojvôľa sa môže prejavovať najrozličnejšími spôsobmi.
Svojvoľník poväčšine dokáže dobre maskovať svoje počínanie a pri
svojom rozhodovaní často uprednostní svoje filozofické postoje
pred Božou vôľou zapísanou v Biblii. Stvoriteľ vidí jasne ľudské
srdcia, a preto Ho nemôže pomýliť pretvárka alebo faloš. Keď
človek odmieta v srdci napomínanie Svätého Ducha, nenájde sa
žiadna iná bytosť, ktorá by bola schopná odovzdať človeku pravdivé
vysvetlenia okolností života a zaručiť mu spasenie. Nábožným
pokrytcom Pán dokonca nechce posielať nové zjavenia, nové
proroctvá, nové poučenia i povzbudenia, lebo spomínaní ľudia
odmietli Božiu Radu.
Ľudia, ktorí veria takouto mŕtvou vierou, potom nerozumejú
mnohým odsekom Písma. Sú pre nich zapečatené, uzavreté. Svoju
70
vieru budujú na svojich vlastných záveroch, filozofiách
a pohľadoch, v ktorých je veľmi veľa omylov a umelých konštrukcií.
Keď sa potom spoľahnú na svoju náboženskú teológiu, "potácajú sa
ako opilí" - ich pohľady sú zavádzajúce, takže keď sa na ne niekto
spoľahne v praktickom živote, ublíži sebe i druhým.
Veriaci, nábožní pokrytci potom hľadajú pre seba takých
prorokov a vykladačov, ktorí podporia ich svojvôľu, čím sa
poblúdenie a "opilosť" ich záverov ešte zvýši.
Aké informačné zdroje vyhľadávam? Akých priateľov vyhľadávam?
S kým sa cítim dobre? Mám rád len slová, ktoré lichotia alebo
milujem ľudí, ktorí mi dokážu povedať aj nepríjemnú pravdu?
Vyberám si z Biblie len niečo alebo je pre mňa aktuálna jej
celá zvesť?
Súkromie ukrytého hriechu
Izaiáš 29,15-21.
Ak si niekto predstaví pokrytectvo ako jasné vedomé rozhodnutie
klamať a robiť niečo zlé, jeho predstava je poväčšine nepravdivá,
rozprávková. Aby veriaci človek dosiahol vo svojom srdci pokoj od
svedomia, keď robí zle, dokáže vo svojej mysli vykonať celú radu
"úhybných manévrov". Vyhľadáva jednostranné informačné zdroje,
stýka sa s ľuďmi, ktorí udobrujú jeho skutky a názory, pričom sa
začína vyhýbať tým, ktorí ho obviňujú. Používa inteligenciu na
sebaospravedlňovanie a čas na uspávanie svojho svedomia. Vo svojej
mysli sa vyhýba myšlienkam na nepríjemné okolnosti, čím postupne
dosiahne akoby úprimné a zároveň prevrátené presvedčenie. Všetky
tieto prehmaty vykoná v súkromí svojho vedomia a nakoniec ľuďom
ukáže už len presvedčený výraz svojej pokryteckej tváre. Takéhoto
človek nikto nedokáže obviniť z falše! Svätému Duchu však cesty
ľudského srdca nie sú ukryté. Keďže je Stvoriteľom, dokonale pozná
človeka a nerozsudzuje na základe jeho prevrátených citov alebo
výrazu tváre. Hospodin rozsudzuje pravdivo, spravodlivo
a v skutočnej láske, ktorá meria rovnako pre všetkých ľudí.
Ak sa niekto drží Hospodina celým svojim srdcom bez falše
a pretvárky, naisto zakúsi moc Svätého Ducha, Božie realistické
zásahy do života, ktoré mu prinesú mnoho požehnania! Veriaci,
ktorí sami seba presvedčili o zlom, že je dobré, budú prežívať
slabú vieru, pričom sa možno budú snažiť vysvetľovať neprítomnosť
Božej moci vo svojich životoch inou dobou...
Spurnosť a dúfanie v Egypt
Izaiáš 30,1-8.
Jedna zaujímavá pantomimická scénka pripodobňuje hriech
k lepkavej stoličke. Okoloidúci človek sa jej dotkne a nemôže sa
pustiť. Nakoniec si na ňu sadne a začne sa tváriť, že je všetko
v poriadku. V tejto pantomíme človeka oslobodí milosť Pána Ježiša
Krista. Horším prípadom je "okoloidúci" človek, ktorý už Kristove
spasenie našiel, ale napriek tomu sa mu neskôr zapáčil hriech.
Takýto človek sa buď naučí žiť s hriechom v cirkvi alebo z cirkvi
odíde. Hriechom poviazaní neomilostení veriaci sa potom snažia
71
tváriť tak, aby sa neodlišovali od úprimných Božích detí. Skôr či
neskôr však prídu do konfliktu s priamym jednaním spoluveriacich,
čo ich vedie na ďalšiu životnú križovatku. Buď učinia pokánie
alebo sa vo svojej spurnosti zatvrdia a nepripustia si svoju
prevrátenosť. Aby potom mohli obstáť, musia si privlastniť nové
taktiky jednania, nové cieľavedomé postupy, ktoré sa veľmi
podobajú jednaniu svetákov.
Takíto ľudia sa ešte možno utešujú, že zhrešili naposledy, však
zabúdajú na zákonitosť, že nevyznaný hriech - "lepkavá stolička"
ich nepusti. Začnú hromadiť hriech na hriech a ich posledné skutky
sú často horšie ako tie, ktoré činili ešte pred prijatím Pána
Ježiša do svojho srdca. Takýmto hrozným hriechom trpel Izraelský
národ a tento hriech je aktuálny aj dnes! Z hriechom v ľudskom
živote je potrebné ihneď niečo robiť! Pán Ježiš ponúka človeku
cestu pokánia. Svet ponúka iné riešenia, do ktorých sa neskôr
človek zapletie ako do pavučiny.
Srdcia veriacich klamárov
Izaiáš 30,9-17.
Keď veriaci človek chce, naozaj dokáže oklamať aj svoje vlastné
srdce, svoje svedomie. Príkladom takéhoto sebaklamu je akýkoľvek
náboženský fanatizmus, v ktorom dokáže veriaci ubližovať
s presvedčením, že robí niečo dobré. Prevrátený fanatik potom
potrebuje prorokov, ktorí mu budú prorokovať sladké dobrorečenia,
ale nikdy mu nezaprorokujú tak, aby bola urazená jeho svojvôľa.
V cirkvi sa niekedy zneužíva pojem "láska". Veriaci poukazujú
na to, že miluje ten, kto nikoho neuráža, kto sa nikoho nedotkne
a kto rozpráva len pekné povzbudenia. Takáto predstava lásky je
veľmi diabolská a takouto láskou nemiluje ani sám Svätý Duch!
Slogany o láske berú do úst aj vrahovia, opilci, zlodeji,
klamári... Boží Duch ale miluje láskou, ktorá sebou nesie aj
napomenutia, táto láska jednoznačne vyžaduje pokánia a zmenu
v skutkoch, má rovnaký meter pre všetkých a zvestuje rýdze Božie
Slovo, ktoré niekedy karhá, inokedy povzbudzuje...
Dar pokánia
Izaiáš 30,18-24.
Boh Stvoriteľ obetoval samého seba na Kríži, aby každý kto
v Neho uverí mohol prijať večný život cez pokánie zo svojich
skutkov. Keby Kristus na kríži neumrel, nikto by nemohol robiť
pokánie a ak by to aj dokázal, nikdy by ho to nespasilo!
Napriek tomu je pokánie mnohým ľuďom akýmsi postrachom, ktorého
sa boja, lebo sa nechcú ponížiť pred druhými ľuďmi. Zamilovali si
svoju hrdosť a vo svojej pýche nedokážu prijať milosť Pána Ježiša.
Je zaujímavé, že medzi takýchto ľudí často patria aj pokrstení
kresťania, ktorí sa dušujú, že prijali spasenie, ale hriech pre
svoju hrdosť vyznať nedokážu ani jedinému bratovi alebo sestre!
Niekomu Pán požehnal "istotu" spasenia na skutočné spasenie,
iný trpí "istotou" spasenia na zatratenie. Verí aj diabol a trasie
sa od strachu pred živým Bohom!
72
Som spútaný hriechom alebo som otvoril dvere svojho srdca
Božiemu Duchu, ktorý ma z tohoto otroctva dokáže vyslobodiť?
Spasené Božie dieťa nachádza svojich duchovných učiteľov
a prijíma od nich mnoho zjavení. Božie Slovo ho vyučuje správne
žiť a rozumieť zákonitostiam svojho tela, sveta, psychiky
i Božieho ducha. Úprimný veriaci človek od seba odhadzuje všetko,
čo mu Písmo označuje ako nesprávne a zlé. Živá a zdravá viera
v Pána Ježiša môže byť len radikálna...
Cirkev a deň vraždenia
Izaiáš 30,25-29.
Pán Ježiš vytvoril svoju cirkev - potoky, prúdy vody, ktorá
vytrvá až do Jeho druhého príchodu. Tento príchod sa začne
vytrhnutím Božích detí a skončí Kristovým príchodom v moci
a sláve. Toto obdobie označuje Biblia ako deň príchodu Ježiša
Krista, v ktorom Hospodin naplní svoju pravdivosť a spravodlivosť.
Modlitby na záver
Izaiáš 30,30-33.
73
Ponuka a dopyt sveta
XXXI,XXXII.
Egyptská barla
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 31,5-6.
Izaiáš 31,1-4.
Život prinášal človeku už od dávna dve priame a jedno skryté
vyjadrenie túžob srdca. Ateizmus, pohanstvo a na druhej strane
živá viera v jediného Boha Stvoriteľa Ježiša Krista sú dvoma
priamymi vyjadreniami, ku ktorým sa môže človek otvorene hlásiť.
Treťou, skrytou cestou ľudského srdca je mŕtva zbožnosť, ktorá
sebou nesie množstvo náboženských zvyklostí a zásad, ale nenesie
osobné zmierenie človeka s jeho Stvoriteľom. Táto falošná zbožnosť
sa dá ukryť aj za pretvárku ateizmu, aj za masku úprimného
kresťanstva. Pokúsime sa teraz zamyslieť nad tým, prečo táto
tretia možnosť v ľudskom srdci vzniká a skúsime ju porovnať vo
svetle Biblie s tými ďalšími dvoma.
Na svete sú ľudia, ktorí vieru radikálne vo svojom srdci
odmietnu, pretože nechcú ísť za takým Ježišom Kristom, o akom sa
píše v Božom Slove. Iní Evanjelium príjmu a buď sa stanú
skutočnými Božími deťmi alebo začnú prežívať skôr či neskôr
zvláštne nutkanie...
Je možné vymyslieť množstvo argumentov na to, aby si mladý
človek podložil, že nie je nič zlé chodiť na diskotéky. Ľudská
inteligencia dokáže vyprodukovať pohľad na vojny a vraždenie,
ktorý z nich urobí jedinú možnosť riešenia politickej situácie. Je
ľahké zapojiť sa do politických bojov s fantómom akejsi filozofie,
ktorá pohliadne na špinavé politizovanie, ako na napĺňanie Božej
vôle. V zamestnaní je možno, vzhľadom na konexie, ľahké získať
auto, materiál, pracovný čas, ..., s nie celkom pravdivým
zdôvodnením o potrebe jeho využitia pre zamestnávateľa.
V televízii môže ísť výborný seriál, na základe ktorého človek
odmietne tichú Božiu vôľu s hlasným zdôvodnením svojho rozumu
o potrebe prijímania informácií. Práca je výborná vec, omnoho
lepšia než lenivosť, takže je ľahké presvedčiť samého seba, že nie
je možné stíhať sa modliť alebo čítať Bibliu - veď to nedeľná
bohoslužba nahradí. Malé klamstvo si nikto nevšimne a na
polopravdách je možné postaviť celý život - keď sa to tak zoberie,
polopravda je vlastne len pravda, i keď nie je celá. Je lákavé
najskôr niečo chcieť a až potom premýšľať nad tým, ako obhájiť
svoje chcenie - taký prístup otvára dvere do prostredia
intelektuálov a myslieť predsa nie je zlé. ...
Najtragickejšia chvíľa ľudskej viery je moment, v ktorom urobí
človek svoj prvý kompromis so svetom, pričom ho odmietne vyznať
a dať do poriadku v úprimnom pokání. Pán Ježiš hovorí: "Keby si
bol radšej studený alebo horúci... Preto že si vlažný vyvrhnem ťa
zo svojich úst!" Ak niekto poznal vo svojom živote spasenie Ježiša
Krista, uveril, ale neskôr začal používať spôsoby sveta, lepšie by
mu bolo, keby spasenie nikdy nepoznal. Naozaj je možné veriť
a zároveň sem tam potrebovať barlu tohoto sveta, pomôcku na
74
dosiahnutie svojej vlastnej vôle! Egypt veriacemu človeku rád
ponúkne tie najrôznejšie pomôcky a pribalí k nim množstvo
vysvetlení, že na nich nie je nič zlé. Len sám Svätý Duch môže mať
na to v tichosti úplne iný názor. Pretože Hospodin stvoril človeka
schopného milovať - slobodného - nikdy nebude voči nemu viesť
agresívnu kampaň na presvedčenie o Jeho - Božej vôli!
Na sklonku vekov človek potom dostane to, čo si vyvolil -
prítomnosť Stvoriteľa alebo samotu, v ktorej spravodlivo navráti
všetky svoje dlžoby.
Soľ nad zlato
Izaiáš 31,7-9.
Niekoho láka moc, iného sláva, ďalšieho peniaze, ..., pritom
každý, kto sa spoľahne na takéto modly, začne stavať svoj život
s ich oporou. Peniaze, sláva i moc dokážu v tomto svete mnoho, ale
ani zďaleka nie všetko. Niekoho možno urobia na chvíľku šťastným,
iného nikdy nevyvedú z depresií. Človeku sa ponúka na jednej
strane zlato modly, na druhej soľ Evanjelia Pána Ježiša Krista. Tá
tretia, skrytá možnosť mŕtvej viery je tým najhorším prejavom
bezbožnosti, zlatou modlou sveta. Keď si ju niekto začne uctievať,
bude opovrhnutý svetom i Stvoriteľom.
Ak niekto postaví svoj život na niečom inom, než je Evanjelium
Pána Ježiša, skôr či neskôr jeho hodnoty stroskotajú. Stvoriteľ
ponúka, vo svojom kríži, človeku cestu, ktorá nikdy nesklame
a vydrží až za hranice fyzickej smrti.
Rozsudok smrti
Izaiáš 32,1-8.
Svet hľadá ľudí, ochotných robiť kompromisy a topiť svoje
svedomie. Pre satana je takýto ľudský materiál veľmi žiadaný, lebo
v nich získava služobníkov, ochotných ho poslúchnuť. Svoje vojsko
potom platí žoldom potešenia z hriechu a posiela ho bojovať vopred
prehratý boj.
Pán Ježiš zvestuje rozsudok smrti pre polopravdy a klamstvá,
pre získavanie vplyvu a útlak. Zdalo by sa, že len neveriaci ľudia
dokážu žiť v klamstve, že totiž fyzickou smrťou všetko končí. Však
ani mnohí veriaci v skutočnosti nepočítajú s Božou spravodlivosťou
a pravdivosťou! Utešujú sa klamstvami o tom, že Pán všetkým
veriacim v akejsi láske odpustí. Kristus ale dáva jedinú cestu
pokání, ktorá vedie k Jeho odpusteniu.
Špinavá istota spasenia
Izaiáš 32,9-15.
Veriaci človek žiaľ niekedy namiesto toho, aby skutočne prijal
Božiu milosť, začne pestovať mŕtvu teológiu spolu so svojou
nábožnosťou, ktorá má slúžiť na jeho ubezpečenie o spasení aj bez
75
kríža, bez pokání a bez vyznávania hriechov. Keď sa niekedy človek
odvráti vo svojom srdci od Hospodina, Ten ho vydá do jedovatého
ubezpečenia, že je všetko v poriadku. Hrozným príkladom takéhoto
stavu je židovský národ, ktorý už dve tisícročia s istotou
prijíma, že bol Ježiš Kristus bludár. Tomuto národu Pán v tomto
odseku prorokuje, že na sklonku dejín v ňom nastane prebudenie -
Hospodin vyleje svojho Ducha na tento ľud, ktorého ostatky sa
k Nemu navrátia v hlbokom pokání.
Slová konca tejto kapitoly sa naplnili, keď bol židovský národ
rozohnaný do celého sveta. Dnes prežívame dobu, keď vzniká "pôda"
na naplnenie Božieho zámeru. Židovský národ sa navrátil do svojho
štátu, v ktorom si zanedlho skutočne uctí svojho slávneho Boha
Stvoriteľa bez pretvárok a falošných ubezpečení.
Tak, ako má prísť pred druhým príchodom Pána Ježiša ľadovec -
niečo zlé, tak môže hriešne ubezpečený človek nájsť novú milosť
len cez Božie pozastavenie v utrpení. Mnohí ubezpečení ľudia už
zmenili názor a nemuselo sa to diať formou utrpenia. Však hriešne
ubezpečený veriaci, ktorí trpia mŕtvou nábožnosťou je biblický
pojem, ktorý označuje špeciálny hriech, zvláštny odklon od
Hospodina, keď mŕtva nábožnosť človeku začína stačiť a prestáva
potrebovať živého Pána Ježiša osobne. Ak takýto stav v ľudskom
živote pretrvá dlhšie, človek sa už nikdy nevráti k svojmu Bohu.
Božie dopustenie utrpenia je preto jedným z prejavov Jeho lásky.
O čom všetkom som ubezpečený? O čom pre svoju istotu dokonca
odmietam aj dialóg?
Modlitby na záver
Izaiáš 32,16-20.
76
77
Otázky
XXXIII,XXXIV.
Dôraz
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 33,2-6.
Izaiáš 33,1.
Božie Slovo nie je písané formou, ktorú tak veľmi uznávajú
svetskí intelektuáli - každú tému spomenúť len raz, neopakovať to
isté, dodržiavať akúsi štruktúru textu... Svätý Duch nechce, aby
bola Biblia len potravou pre intelekt! Mnohé okolnosti sú
spomínané opakovane, znovu a znovu zdôrazňované, aby čitateľ
nielen pochopil, ale aby sa aj naučil, zapamätal si, aby mohol
opakovane premýšľať nad niektorými okolnosťami a aby tak bol
lepšie umožnený aj charakterový rast - prijatie Božích právd do
srdca a ich osobné prežitie.
V týchto dvoch kapitolách Izaiáš opakovane poukazuje na
niektoré okolnosti, o ktorých už prorokoval a vysvetlil ich.
Zvláštny dôraz kladie na Božiu spravodlivosť a pravdivosť,
ktorá nepominula ani milosťou Pána Ježiša Krista! Ak niekto
prijíma túto milosť nehodne, vierolomne a potrebuje pre svoju
bohoslužbu klamstvá, tajnosti, nešľachetnosti alebo pretvárku,
naplní sa na ňom všetka Božia spravodlivosť v absolútnej
pravdivosti, ktorú pozná len sám Hospodin!
V ďalších odsekoch sa vrátime k predchádzajúcim kapitolám a ich
výkladom formou niekoľkých otázok. Tieto otázky budú inšpirované
práve týmito dvoma kapitolami.
Obdobie druhého príchodu Ježiša Krista
Izaiáš 33,7-13.
Aká je podobnosť medzi prvým a druhým príchodom Pána Ježiša
Krista?
Od kedy a do kedy bude trvať obdobie druhého príchodu Ježiša
Krista?
Aké dve časti bude toto obdobie obsahovať?
Ktorá "zmluva" bude začiatkom druhého príchodu Pána zrušená
(pri vytrhnutí)? - Aké obdobie je medzi druhým a prvým príchodom
Krista?
Môže človek sám zapríčiniť hrôzy, ktoré majú prísť?
Zapríčiní z nich niektoré aj sám Hospodin?
78
Kto bude bývať v Božom kráľovstve...
Izaiáš 33,14-24.
V akom kontraste je milosť Pána Ježiša a Božia spravodlivosť
a pravdivosť?
Aký je rozdiel medzi neverou svetáka a nábožne založeným
pokrytectvom?
Pocítili ste už zožierajúci oheň pravdy a spravodlivosti?
"Utiekli" ste pred ním alebo ste jeho páľavu riešili na modlitbách
v pokání?
Bude môcť bývať s Hospodinom človek, ktorému je niektorá pravda
alebo spravodlivosť nepríjemná?
Ako naloží Hospodin s ľuďmi, ktorí ho neprijali alebo brali
Jeho milosť nadarmo pre svoje pokrytectvo, klamstvá a tajnosti?
Aké sú naše postoje, chceme urovnávať a riešiť spory alebo sa
mstiť a dosahovať svojich zámerov?
Čo majú zasľúbené po druhom príchode Ježiša Krista v moci
a sláve úprimní veriaci?
Kedy sa ukončia dejiny Zeme?
Čo je to druhé stvorenie a veľký Boží súd?
Ako rozumieme tisícročnému kráľovstvu s Pánom Ježišom a kedy má
toto obdobie nastať?
Čoho symbolom je toto tisícročné kráľovstvo - čo má človeku
pripomínať?
Ako si predstavujeme večnosť? Bude v nej hriech?
Božie súdy spravodlivosti a pravdivosti
Izaiáš 34,1-15.
Prečo sa Hospodin hnevá na mnohé národy?
Ako si predstavujeme v období druhého príchodu Pána Ježiša jeho
prvú časť - rany Božej milosti?
Môže človek spôsobiť sám príchod takýchto rán tým, že mu
Hospodin zveril napr. jadrový potenciál, chemické zbrane a dovolil
mu rozvinúť priemysel, ktorý je ekologicky veľmi znepokojujúci?
Poznáme príklady z prítomnosti, keď sa z bežných tvorov zrodili
skoro apokalyptické príšery pre pôsobenie moderných výdobytkov
techniky a vedy?
Prečo sú rany Božej milosti milosťou?
Ako si predstavujeme príchod rán Božieho hnevu? Ako sa odlišujú
od rán Božej milosti?
Odkiaľ pochádza Edómsky národ a čo môže symbolizovať? (viď
kapitolu "Bratranec Moáb")
Ako sme osobne pripravení, na príchod týchto udalostí, ktoré
dnes už doslova klopú na dvere?
Poznámka:
Výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle spôsobil, že sa na
základe rádioaktívneho žiarenia rodia nielen postihnutí ľudia,
zvieratá a rastliny, ale že dokonca nastávajú funkčné - akoby
zdravé mutácie DNA. Spôsobuje to napr. zrod "zdravých" ale pritom
šesťnohých kráv zo zdravých rodičov. Vznikli nové rastliny
úžasných tvarov, ktorých genetická informácia je úplne nová...
79
Moderné genetické inžinierstvo dokáže izolovať časť DNA reťazca
a preniesť ho na iné DNA úplne iného druhu. Vedcom sa podarilo
dosiahnuť, že sa im v laboratóriu narodila myška s ľudským uchom
na chrbte... Tieto informácie nie sú vymyslené! Vychádzam
z faktických správ a z odbornej tlače v oblasti genetiky
a klonovania buniek!
Modlitby na záver
Izaiáš 34,16-17.
80
81
Božie kráľovstvo
a
súčasná realita
XXXV,XXXVI.
Nové Nebo a nová Zem
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 35,1-3.
Izaiáš 35,4-9.
Apoštol Pavel napísal o Božom kráľovstve, že ucho nevídalo
a oko neslýchalo, čo Hospodin pripravil pre tých, ktorí Ho milujú.
Keď v Božom Slove čítame o zasľúbeniach v pripravovanej
bezhriešnej realite, dozvedáme sa jednak o Tisícročnom kráľovstve
na zemi a jednak o stvorení Novej zemi a Neba.
Tisícročné kráľovstvo nastane hneď po druhom príchode Ježiša
Krista v moci a sláve. Zákonitosť hriechu prestane platiť. Všetky
ľudské činnosti začnú človeku prinášať len dobré ovocie bez zlých
vedľajších účinkov. Ľudia sa budú rodiť a vydávať, zvieratá
v prírode sa prestanú navzájom požierať a zavládne harmónia, ktorá
bola plánovaná pri stvorení sveta. Hospodin človeka vyhnal z Raja,
čo prakticky znamenalo, že každé ľudské úsilie začalo prinášať aj
niečo nedobré, vzniklo súperenie, príroda sa stala dravou...
V Tisícročnom kráľovstve sa dvere Raja opäť otvoria! Keď Hospodin
tvoril svet, šesť dní pracoval a siedmi odpočíval. Je to symbol
odovzdaný človeku, že je pre neho prirodzené šesť dní pracovať
a siedmi v odpočinku chváliť a poznávať svojho Stvoriteľa. Tento
symbol navyše poukazuje na "letorast dejín" - v človeku sa tvorila
potreba Spasiteľa šesť tisícročí, siedme tisícročie si odpočinie
so svojim Spasiteľom od vplyvu hriechu v znovu otvorenom Raji.
Keď sa naplní sedem tisícročí dejín tohoto sveta, Stvoriteľ
učiní všetko nové. V novej realite sa už ľudia nebudú ženiť, ani
vydávať, ani tam človek nenájde nič také, čo by už poznal na tejto
zemi. Jediné, čo môžeme poznávať už teraz a odnesieme si to aj do
Novej zeme je pravá, skutočná, spravodlivá a pravdivá Láska.
V novej rajskej realite bude človek naplnený, bude môcť pracovať
a tešiť sa zo svojej práce, ktorá bude zmysluplná a užitočná.
Ľudské osobné záujmy budú v zázračnom súlade s potrebami jeho
okolia. Práca bude tešiť, lebo sa bude skôr podobať záľube a únavy
viac nebude. Ľudské rozkoše, ktoré dnes úzko súvisia s egoizmom,
začnú byť čisté, čím sa nezmenší ich krása, iba sa dá do súladu
s okolím človeka a Božím Svätým Duchom.
Nech je Pán požehnaný a chválený za to, čo pripravil pre všetky
svoje deti!
Amen!
82
Príbeh z dejín
Izaiáš 36,1-22.
Predčítaná epizóda z dejín izraelského národa odkrýva istú
realitu súčasného duchovného života. V ľudskom srdci sa nachádza
aj trochu zlého, pričom sa ale snaží držať Hospodina z celej sily.
V Jeruzaleme bol jeden úradník - Šebna - ktorý nežil podľa Božej
vôle (viď kapitolu "hriech"). Zároveň ale vtedajší kráľ a iní
úradníci Boha skutočne hľadali. Pán dopúšťa pozastavenie v ich
duchovnom živote tým, že prichádza vyslanec Assýrskeho kráľa,
ktorý má za sebou potenciál veľkého vojska a množstvo výhier. Zo
strategického hľadiska Jeruzalem nemal žiadnu nádej obstáť!
Podobne vyzerá niekedy aj ľudský osobný život. Prídu okolnosti,
ktoré jednoducho nie sú zvládnuteľné a človek navyše musí priznať,
že v jeho srdci ostalo trochu miesta aj na nevyznaný hriech.
Jednou ľudskou reakciou je akási zaťatosť, v ktorej si nepripustí
svoje zlo a začne sa snažiť situáciu riešiť ako sa len dá. Možno
popritom dokáže aj volať na Hospodina vo falošnej zbožnosti
s trochou nevyznaného hriechu v srdci o ktorom dobre vie, že tam
ostal. Koniec takéhoto počínania býva veľmi zlý.
Druhou reakciou je navrátenie sa k svojmu Bohu, vyznanie
hriechu a úpenlivé volanie o pomoc na modlitbách. Takýto prístup
je naplnením Božej vôle. Stvoriteľ je dosť silný, aby zmenil
všetky okolnosti a zastal sa svojich detí, ktoré tak veľmi miluje.
Ďakujem Pane Ježiši za to, že nám v Biblii dávaš množstvo
realistických príkladov o tom, ako úžasne si bojoval za svoj
národ. Ďakujem, že to môžeme zakúšať aj my dnes!
Amen!
Modlitby na záver
Izaiáš 35,10.
83
Aktuálnosť Izraelských dejín
XXXVII,XXXVIII.
Zlá správa, proroctvo, viera a nádej
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 37,14-20.
Izaiáš 37,1-8.
Niekomu by sa mohlo zdať, že izraelské dejiny sú síce
zaujímavé, ale dnes už nie sú tak aktuálne ako kedysi. Takýto
náhľad potom uprednostňuje Nový Zákon a zo Starého Zákona robí len
akési historické zápisky.
Božím Slovom sa nazýva celá Biblia! Žiadna časť tohoto Slova
nikdy svoju aktuálnosť nestratí! Človek jediný môže stratiť
schopnosť aktuálne Písmu rozumieť, čo je dôsledok jeho odklonu od
svojho Stvoriteľa! Dve udalosti zo života kráľa Achaza, zapísané
v týchto dvoch kapitolách, môžu veľmi pozastaviť veriaceho človeka
aj dnes. Človek môže prežívať množstvo útokov najrozličnejšej
kvality a kvantity. Strata zdravia zaráža mnohých ľudí, ktorí mali
pred sebou pekné perspektívy. Náhla okolnosť, vyrovnať sa so
svojou vlastnou smrťou, môže byť veľmi nepríjemná.
Kráľ Ezechiáš bol jedným z Izraelských kráľov, ktorý sa držal
Božej Rady a nesmilnil s božstvami iných národov. Jeho viera
a jeho poznanie ho utvrdzovali v tom, že je jediný Boh Stvoriteľ,
ktorý je skutočný a živý. Týmto Bohom je Hospodin, Boh Izraelov.
Preto, keď sa dopočul, že Assýrsky kráľ chce zaútočiť na
Jeruzalem, nezačal ani zbrojiť, ani cvičiť vojsko... Jeho prvou
myšlienkou bola nádej v jediného živého Boha, Hospodina. Ani kráľ
Ezechiáš nemohol predstúpiť pred Boha priamo, tak ako by si to aj
dnes želal nejeden veriaci kresťan. Musel svojho Boha začať
hľadať. Ezechiáš bol poslušný Svätému Duchu, a preto poslal
svojich služobníkov za prorokom Izaiášom - za druhým človekom, čo
ostáva až podnes starozákonným symbolom novozákonnej cirkvi Božích
detí. Pyšní ľudia rady a pomoc iných obchádzajú, čím sa protivia
svojmu Stvoriteľovi.
Jeruzalem by nikdy neobstál pred Assýrskym kráľom. Pre
realistickú Božiu moc však obstál. Ezechiáš nezvíťazil silou
svojho vojska, ani istotou vo viere! Zvíťazil preto, lebo správne
orientoval svoj strach a pravdivo ho predložil Bohu i druhým ľuďom
v nádeji na pomoc od Hospodina.
Tak, ako aj pred vekmi, aj dnes Stvoriteľ panuje nad srdcami
ľudí, mení okolnosti a dopúšťa do ľudských sŕdc duchov rozhodnutí.
Božie deti často ani netušia, ako úžasne ich Pán Ježiš chráni.
Nevíťazia svojou silou a žiaľ niekedy si ani nevšimnú, že víťazia,
lebo pre Božiu milosť k "bojom" ani nedôjde...
84
Realita Božej moci
Izaiáš 37,9-13.21-38.
Keď sa Assýrania dozvedeli, že proti nim vyšla Egyptská výprava
vedená Tirhákom, poslali Ezechiášovi odkaz, v ktorom sa mu
vyhrážali, že sa k Jeruzalemu ešte vrátia a porazia ho. Assýrsky
kráľ automaticky predpokladal, že Tirhákove vojská porazí.
Skutočným historickým faktom je, že Assýrska ríša Tirháka
neskôr naozaj úplne porazila a ovládla ešte mnohé národy. Kým sa
ale kráľ Ezechiáš držal Hospodina, Jeruzalem bol uchránený od
vpádu Assýrskych vojsk.
Božia moc sa prejavila najskôr tak, že z assýrskej armády
zahynulo 180000 vojakov. Ako sa to prihodilo, sa presne
nevie,predpokladá sa, že to spôsobil nejaký prírodný živel alebo
epidémia. Božie deti si môžu pripustiť, že to Pán mohol spôsobiť
aj svojim priamym zásahom. Assýrskeho kráľa, ktorý sa rúhal
Hospodinovi a chcel zaútočiť na Jeruzalem, neskôr zavraždili jeho
vlastní synovia.
Božia moc sa prejavuje veľmi realisticky aj v okolnostiach,
ktoré Pán dopúšťa alebo pôsobí svojim Svätým Duchom. Moc
prítomného Boha Hospodina nie je o nič menšia, než pred vekmi! Tak
ostáva jediný problém, ktorý bráni, aby sa Božia moc mohla
prejaviť - srdce veriaceho človeka. Ak dnes bude niekto vyhľadávať
Pána Ježiša Krista celým svojim srdcom podľa Ezechiášovho vzoru,
naisto bude pri ňom stáť Pán podobne, ako stál kedysi pri
Ezechiášovi!
Požehnanie a zložitosť okolností
Izaiáš 38,1-2.9-22.
Ezechiáš sa vrúcne držal Hospodina a celý židovský národ preto
prijímal mnoho požehnania. Takýto jednoduchý obraz úprimnej viery
je často hlboko ukrytý v srdci veriacich ľudí. Jednoduché pohľady
na život poväčšine nie sú pravdivé. Preto keď sa niekto vrúcne
drží Pána ako Ezechiáš, príjme mnoho požehnaní, a potom sa
napríklad dozvie, že je nemocný na smrť, začne si klásť otázky, či
tie požehnania boli naozaj požehnaniami. Či je jeho viera úprimná
a či boli jeho rozhodnutia naozaj správne... Takéto úvahy môžu
vzniknúť na základe zjednodušeného pohľadu na život, ktorý si
človek ukrýva hlboko v srdci, lebo sa pomocou neho ľahšie
premýšľa. Ľudská lenivosť postihuje človeka nielen pri fyzickej
práci, ale aj pri myslení. Učiť sa a abstraktne hľadať je pre
niekoho doslova utrpením aj napriek tomu, že má dispozície na
hlboké premýšľanie. Silní i slabí, múdrejší i menej múdri môžu byť
postihnutí lenivosťou, každý na svojej úrovni kvality i kvantity
dispozícií. Akýkoľvek ľudský výkon je daný násobkom motivácie
a schopnosti. Strata motivácie - lenivosť, zatrpknutosť, horkosť
môže aj u veľmi schopných, obdarovaných ľudí spôsobiť fyzickú,
duševnú, ale aj duchovnú katastrófu. Hospodin preto poukazuje na
Ezechiášov život realistickejšie, zložitejšie. Napriek tomu, že sa
Ho tento kráľ držal vo svojej viere, dopúšťa na neho nemoc. Toto
dopustenie nie je ani trestom, ani karhaním, ani stratou
požehnania! Jediný Hospodin vie, prečo dopustil na Ezechiáša
85
chorobu. Jediný Hospodin pozná absolútne všetky okolnosti,
budúcnosť, prítomnosť i minulosť.
Možno sa nám práve deje niečo nepríjemné. Možno práve v tejto
chvíli Pán chce, aby sme netrpeli zjednodušujúcimi pohľadmi na
svoj život a začali skutočne rešpektovať zvrchovanú Božiu
autoritu.
Kráľ Ezechiáš netrpel falošným zjednodušujúcim predsudkom.
Začal sa vrúcne modliť. V jeho živote sa potom Stvoriteľ dokázal
nielen ako mocný, pravdivý, spravodlivý a milujúci Boh, ale aj ako
ľútostivý Priateľ, ktorý je ochotný zmeniť rozhodnutie na základe
prosieb jemu drahých ľudí. Ezechiášov príklad môže takto vyviesť
veriacich ľudí z duchovných depresií a neistôt a môže ich
inšpirovať k silným modlitbám viery.
Modlitby na záver
Izaiáš 38,3-8.
86
87
Čo rozprával Ján Krstiteľ?
XXXIX,XL.
Priateľstvo sveta a vystatovanie sa veriacich
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 40,1-2.
Izaiáš 39,1-8.
Pán poukázal cez svojho proroka na množstvo zloby, svojvôle
a vierolomnosti ľudí. Poukázal nielen na akési všeobecné jednania
ľudstva v určitých obdobiach alebo jednania národov, ale aj na
osobné postoje jednotlivcov, cez ktorých Stvoriteľ menil svetové
dejiny. Jedným z takýchto ľudí bol aj kráľ Ezechiáš, ktorý sa
najprv veľmi vrúcne držal svojho Stvoriteľa, avšak neskôr nekonal
podľa Jeho vôle.
Keď Hospodin požehnal cez Ezechiáša svojmu národu a Jeruzalem
začal prosperovať, Ezechiáša začalo viesť toto požehnanie do
radosti a vystatovania, ktoré nepochádzali od Svätého Ducha. Keby
Ezechiáš prijal pred časom z Božej ruky fyzickú smrť, bol by
ušetrený pred vplyvom svojej telesnej porušenosti sám a je možné,
že by bol neskôr ušetrený aj Jeruzalem pred útokom Babylonskej
ríše. Fyzická smrť alebo nemoc môžu vypadať na prvý pohľad ako
niečo zlé, pred Hospodinom - z duchovného hľadiska - môžu byť
jedným z najväčších požehnaní.
Dokážem prijať z Božej ruky aj okolnosť, ktorej nerozumiem?
Nepatrím medzi "Ezechiášov", ktorí si vymodlia a vyplačú zmenu
v živote, ktorá im prinesie síce radosť, ale ktorá ich bude neskôr
duchovne hubiť?
Modliť sa je prirodzene dobré, Božie dieťa má prinášať svoje
žiadosti pred Hospodina! Je ale správne každú z týchto žiadostí
konzultovať na modlitbách so svojim Bohom. Pán chce, aby sme
prežili dostatočné sebapoznanie, ktoré odhalí o nás hroznú pravdu
- úprimnými veriacimi dokážeme byť len vtedy, kým na nás Pán
nedopustí okolnosti, ktoré by sme duchovne nedokázali zvládnuť.
Niekedy majetok alebo chudoba, inokedy zdravie alebo choroba
a dokonca niekedy aj ďalšie zotrvanie pri živote môžu byť pre
človeka nezvládnuteľné okolnosti! Preto je nutné dôverovať
Stvoriteľovi, ktorý nás miluje a dať sa Mu viesť tou cestou, ktorú
pre nás On sám vyberie. Ezechiáš žiaľ v istom zmysle dôveroval
sebe a preceňoval hĺbku svojho duchovného života, preceňoval svoju
lásku a svoj charakter... Jeho pozdejší príklad je vážnou
výstrahou, aby sme ani my netrpeli povrchným sebapoznaním
s neschopnosťou prijať zvrchovanú Božiu autoritu aj v osobnom
živote.
Ezechiáš dostal od svojho Babylonského priateľa - kráľa dary.
Viedlo ho to k tomu, že sa začal chváliť, vystatovať a ukázal
všetko čo mal. Zo strategického hľadiska poukazoval nielen svoje
bohatstvo, kapitál, ale aj obranyschopnosť, údernú silu svojho
vojska. Svetské priateľstvo zaťažené takýmito informáciami
neobstálo, rýchlo sa premenilo na chamtivosť a vypočítavosť.
Babylonský kráľ pravdepodobne pochopil, že má viac vojska, viac
sily a možno menej bohatstva. Keby mu zbrojnice a pokladnice
88
Jeruzalema ostali zatvorené, možno by sa neodvážil hľadieť na
Jeruzalem ako na korisť, ale hľadel by naň skôr ako na rovnocenné
mesto s Babylonom - možného spojenca...
Stvoriteľ niekedy ohradí svoje deti okolnosťami a povesťou tak,
aby im nikto neublížil. Veriaci človek však môže tieto okolnosti
narušiť svojou nezdržanlivosťou a vystatovaním.
Ľudstvo je ako tráva, ktorá v jednej chvíli rastie a v druhej
zlámaná vysychá. Úžasná neschopnosť vymaniť sa z porušenosti
hriechu a podriadenosť náhodilostiam, by bola hrozná nielen pre
všetkých, ktorí si ju dokážu uvedomiť, ale aj pre tých, ktorí ju
nevnímajú a podliehajú jej stále s novými nenaplniteľnými
nádejami. Hlas volajúceho na púšti, Ján Krstiteľ zvestuje
Spasiteľa, cez ktorého sa môže každý človek vymaniť z kolobehu
sklamaní a zmieriť sa so svojim Stvoriteľom. Znamená to začiatok
zmysluplného života v okolnostiach, ktoré drží pevne vo svojich
rukách sám Hospodin Stvoriteľ.
Hlas volajúceho na púšti
Izaiáš 40,6-11.
Ešte skôr, ako Ján Krstiteľ zvestoval Krista, Izaiáš zvestoval
Jána Krstiteľa. Poukazuje to na jednotného Ducha, jednotné
Vedomie, ktoré oddávna napĺňalo veriacich ľudí, očakávajúcich
svoje spasenie cez Izraela.
Ján Krstiteľ zvestoval:
- Človek je veľmi biedny tvor, neschopný pravdivo poznať samého
seba a okolnosti, ktoré ho obklopujú.
- Ľudská bieda a porušenosť prinesie každému človeku duchovnú
i fyzickú smrť.
- Zakrátko príde veľký Spasiteľ, sám Boh, ktorého potrebuje
každý človek osobne vo svojom živote.
- Kristus príde človeka najskôr spasiť, aby mal každý
príležitosť zmieriť sa so Stvoriteľom, potom ale príde ako
zvrchovaný Pán s mocou a slávou velikou.
- Božie deti budú so svojim Bohom v novej Zemi, v novej
realite, kde už nebude panovať porušenosť.
Božia zvrchovanosť
Izaiáš 40,12-26.
Niekedy chcú ľudia nájsť svojho Boha tak, že posudzujú
okolnosti a seba na základe svojho konečného, nedostatočného
poznania. Svoje názory potom uzavrú a konštatujú, že Boh je taký
alebo onaký... Pre takéto nezmyselné, uzavreté ponímanie sveta
potom človek ľahko odmietne Stvoriteľa so slovami: "Boh je zlý"
alebo "Boh neexistuje" alebo "takého Boha nechcem..." Nad bábätkom
v kolíske sa usmeje päťročné dieťa a pokladá sa za veľké, ktoré už
nemusí byť v kolíske. Nad ním sa zase usmeje školák, lebo je väčší
a chodí už do školy. Detinské názory odsúdia dospelí, ktorí majú
viac skúseností. Názory menej vzdelaných odsúdia vzdelanejší...
Však každý z tejto dlhej postupnosti ľudského dospievania
a poznania môže byť na svojej úrovni dostatočne pyšný na to, aby
89
posúdil tých ďalších, ktorým ešte nemôže rozumieť. Bohu nikto
nemôže rozumieť, lebo je Stvoriteľom a Jeho poznanie je nekonečné.
Napriek tomu Ho niektorí ľudia vo svojich predstavách uzatvárajú
a tvária sa pritom, že je to prirodzené, logické, charakterné
a čestné...
Boh človeku nie je nedostupný. Venoval človeku cestu k samému
sebe - kríž svojho Syna. Voči tejto ponuke sa dá zachovať dvoma
odlišnými spôsobmi:
- Je možné ju prijať a vyskúšať ju vo svojom živote.
- Tiež je možné uzavrieť ju vo svojich predstavách v mysli
a snažiť sa ju najskôr pochopiť.
Slovo vyvolenému národu a cirkvi
Izaiáš 40,27-31.
Keď na Božie deti niekedy doľahnú nepríjemné okolnosti, ktorým
celkom nerozumejú, majú sklon stať sa malomyseľnými a zabúdať na
Božiu moc, lásku a zvrchovanosť. Záver tejto kapitoly je Božím
Slovom - povzbudením, ktoré nepotrebuje žiadny ďalší výklad. Preto
je dobré ozrejmiť si na modlitbe i pri rozhovoroch so
spoluveriacimi a tiež aj pri čítaní Písma, či aj "ja" patrím
Pánovi Ježišovi! Ak áno, Božie Slovo patrí aj mne...
Modlitby na záver
Izaiáš 40,3-5.
90
91
Zasľúbenie Mesiáša
XLI,XLII.
Hospodin a modly
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 41,8-20.
Izaiáš 41,1-7.
Sám človek by nikdy nemohol nájsť Stvoriteľa. Ľudská myseľ
vníma okolie, nadobúda nové skúsenosti a na ich základe kombinuje
- premýšľa. Človek je tvor obmedzený na poznané okolnosti,
neschopný pravdivo uvažovať nad niečím, s čím sa ešte v živote
nestretol. Stvoriteľ sa chcel dať človeku spoznať, a preto s ním
celé dejiny komunikoval pomocou zjavení, zapísaného Slova,
osobných skúseností veriacich, cez prorokov a nakoniec aj cez
svojho Syna, ktorého poslal, aby sa narodil v ľudskom tele
a upozornil na jedinú možnú cestu zmierenia človeka s jeho Bohom.
Všetky tieto informácie sa dajú prijať vierou a skúsiť v osobnom
živote. Skúsenosti viery potom otvárajú nové poznanie, ku ktorému
by človek sám nikdy nedospel.
Reakcia mnohých ľudí je však doslova šokujúca. Zvesť v srdci
najskôr odmietnu a potom možno aj nahlas vyjadrujú iné názory,
ktoré upevňujú, "otesávajú" a "klincujú", aby aspoň ako tak mohli
obstáť. Celé zástupy ľudí sú posadnuté túžbou byť akýmsi bohom -
mať zvrchovaný pohľad, svoj názor a neponížiť sa tým, že by
prijali názor iný. Vo veľkých i malých, bohatých i chudobných sa
nachádza akýsi jed suverenity, ktorá im často bráni poznávať vo
všeobecnosti a často im zabráni spoznať aj svojho Stvoriteľa.
Človiečik si radšej upevní svoju modlu - predstavu, názor, nech je
akokoľvek pochybný, Božie Slovo odmieta možno aj preto, že mu ho
zvestujú iní ľudia - to mnohých ponižuje...
Písmo sa v dejinách naplnilo už mnohokrát, však pre ľudskú
hrdosť je aj táto okolnosť spochybniteľná. Ak ale niekto potrebuje
spasenie a skúsi cestu pokánia pred Ježišom Kristom, skúsi aj moc
Božieho Slova a naplnenie mnohých zasľúbení vo svojom osobnom
živote. Človek musí ostať slobodný, Stvoriteľ mu túto slobodu
nikdy nezoberie. Preto ostáva otázka osobného poznania Stvoriteľa
pre každého nevnucujúcou sa ponukou, ktorá v životoch ľudí netrvá
stále! Čas milosti sa pre každého začne a skončí. Všetci, ateisti,
pohania, veriaci, zatrpknutí, sklamaní, biedni i bohatí, ... -
všetci majú slobodu a príležitosť rozhodnúť sa správne alebo
nesprávne.
Dôsledok klamstva a Kristova pravda
Izaiáš 41,21-29.
Ľudský názor niekedy existuje vo vedomí bez toho, aby bol
vyskúšaný, zaťažený. Niekedy môže vzniknúť dojem, že je to jedno,
čo si niekto myslí a čo uznáva. Realistické okolnosti však ľudí
92
nútia rozhodovať sa. Vo chvíli rozhodovania sa človek musí
spoľahnúť na svoje názory, lebo sú prostriedkom k jeho
rozhodnutiam. Takto sa ľudia rozhodujú často medzi životne
dôležitými možnosťami pomocou názorov, ktoré si vytvorili
a uzavreli svojou pýchou, neochotou prijať informáciu od iného
človeka alebo ju vyskúšať vo svojom živote. Pochybné názory sú ako
modly sebauctievania, ktoré nenesú pravdu, ale iba skrývajú
prevráteného človeka. Nepravdivý náhľad uplatnený v živote
nefunguje a vrhá človeka do nešťastia. Je hrozné, že to mnohým
ľuďom za to stojí - radšej príjmu nešťastie, než pripustenie
svojich neschopností, neprávd a často aj podlostí. Za tmu,
v ktorej sa mnohí nachádzajú, sa platí draho - životom...
Pán Ježiš prichádza ponúknuť svetlo poznania, ktoré sebou nesie
aj úprimný a pravdivý pohľad na samého seba. Kristove názory na
život obstoja aj v realite života - svedčia o tom skúsenosti
mnohých úprimných veriacich. V otázkach viery nejde o intelekt,
poznanie, múdrosť... Ide tam len o to staré, prestaré ľudské
"chcem" alebo "nechcem".
Moc Mesiáša
Izaiáš 42,1-9.
Stvoriteľ vybral pre človeka jednu jedinú konkrétnu cestu
návratu k Nemu. Touto cestou je Spasiteľ, Mesiáš - Ježiš Kristus.
Ľudia ju môžu prijať vierou, vyskúšať a nadobúdať nové skúsenosti.
Kristus mal v sebe Božieho, stvoriteľského Ducha - sám Hospodin
prišiel spasiť človeka, ktorého stvoril. Kristus prišiel najskôr
zvestovať a vysvetľovať Božie Slovo, prišiel trpieť za ľudský
hriech, aby naplnil spravodlivosť. Druhýkrát príde ako mocný Boh,
ktorý má všetku moc na zemi i na nebi.
Ježiš je sprostredkovateľ ku spaseniu, neexistuje žiadny iný.
Dokonca aj pre Máriu, ktorá bola jeho fyzickou matkou, bolo
milosťou, že Ho mohla nosiť. Pri jej pôrode prišlo na svet aj jej
spasenie! Preto neexistuje žiadna modla, soška, bôžik, ani božia
matka z katolíckeho učenia, ktorá by mohla spasiť človeka. Jedinou
cestou je sám Pán Ježiš Kristus s mocou i Duchom živého Boha
Stvoriteľa.
Zvesť pre každého
Izaiáš 42,18-25.
Zvesť Pána Ježiša Krista patrí všetkým národom. Židom
i nežidom, múdrym i nemúdrym, bohatým i chudobným. Božie Slovo
dokáže naplniť ľudské srdce citom, dokáže naplniť myseľ múdrosťou
a niet žiadneho iného citu alebo múdrosti, ktoré by Slová živého
Boha prevýšili. Bibliu dnes pozná celý svet. Pre niekoho je
najcennejšou zložkou jeho majetku a zvesťou od Jeho Spasiteľa, pre
iného len akousi filozofiou a pre ďalšieho možno len krámom
vhodným na vyhodenie.
Židovský národ svojho Boha odmietol a pre slobodu, ktorá mu
bola daná, mal na to právo. Toto právo majú všetci ľudia, ale
nikto nedokázal odmietnuť Slová Biblie s pravdivým dôkazom, že sú
93
v nej zapísané klamstvá! Božie Slovo stíhalo národy v minulosti,
je aktuálne aj v prítomnosti a poukazuje na jasnú, zreteľnú
budúcnosť! Priblížil sa druhý príchod Stvoriteľa, pri ktorom sa
ukončia dejiny porušenosti a nastane dlho očakávaná rajská
harmónia spolužitia ľudí a ich Tvorcu.
Modlitby na záver
Izaiáš 42,10-17.
94
95
Zasľúbenie Svätého Ducha
XLIII,XLIV.
Ja Som tvoj Spasiteľ!
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 43,1-4.
Izaiáš 43,5-8.
Spasenie Pána Ježiša Krista sa často chápe len ako zmierenie so
Stvoriteľom, ktoré človeku prinesie po smrti život v novej
neporušenej realite. V tomto novom svete majú byť naplnené všetky
potreby tých, ktorí sa tam dostanú. Takýto pohľad na spasenie je
krásny, ale nie je úplný. Stvoriteľ poukazuje na to, že už na
tejto zemi pozná svoje deti. Vie o tých ľuďoch, ktorí Ho milujú
a potrebujú v úprimnosti svojho srdca. Pozná všetkých, ktorí Ho
prosievajú, aby z nich vytváral svojim Duchom lepších ľudí, lebo
sú nespokojní s vlastnou porušenosťou. Takýmto veriacim odhaľuje
vo svojom Slove, že sa ich chce zastávať už na tejto zemi.
V nepriaznivých okolnostiach, ktoré dopúšťa, pomáha svojim deťom,
pričom neveriacich a neúprimných veriacich ponecháva v tom, čo si
sami vyvolili. Nechá ich, aby išli cestou svojej vlastnej vôle...
Niekto by možno chcel nájsť akúsi všeobecnú teológiu, ktorú
keby začali veriaci vyznávať, získali by Božie požehnanie. Na
požehnanie v osobnom živote nestačí ani tá najlepšia teológia, ani
pravdivé biblické učenie nemôže nikomu darovať priazeň živého
Boha! Rozumieť správne Biblii je dobré, ale požehnanie dáva Pán
len tým, ktorí sa Ho učia osobne poznávať. Božie deti, ktoré svoj
vlastný charakter, skutky, svedomie merajú Božím Slovom a dopytujú
sa na modlitbách, čo si o ich jednaní myslí Hospodin, ktoré
prijímajú napomenutia i povzbudenia od iných ľudí, tieto Božie
deti svojho Boha skutočne poznávajú. Osobný vzťah človeka a Boha
nie je možné obsiahnuť vo všeobecnej teológii! Nikto nedokáže
všeobecne jeden skutok udobriť a iný odsúdiť tak, aby to bol Boží
súd, spravodlivý, pravdivý a plný lásky.
Keď sa niekto v osobnom živote priblíži k Bohu, Hospodin sa
priblíži k nemu a spasenie Ježiša Krista začne nadobúdať v jeho
živote nielen všeobecný charakter, ale aj veľmi konkrétny. Osobné
problémy, depresie, materiálne ťažkosti, ... Hospodin má v rukách!
Božie deti isto prežívajú požehnania aj v tomto živote! Tieto
požehnania nemusia znamenať materiálny dostatok! Pre človeka sú
ale vždy naplnením, ktoré pôsobí radosť, podporou a povzbudením,
ktoré pomáha niesť žiaľ a rozhodne skúsenosťou, ktorá zvestuje
každému osobne, že jeho spasiteľ žije, že je to mocný, láskavý
Boh, ktorý miluje aj jeho samého.
Svedectvo Cirkvi
Izaiáš 43,9-21.
Existuje mnoho náboženstiev a mnoho vyznaní, ktoré klamú svet.
96
Ľudia nakoniec porozumejú klamstvu a odvracajú sa od tých, ktorí
jedno rozprávajú a iné vo svojich životoch robia. Dvojtvárnosť
a množstvo pekných rečí je možné nájsť vo svete na každom kroku.
Preto aj cirkev, ktorá sa zovie kresťanská, ale nenesie ovocie
hodné pokánia, nie je cirkvou ľudom na spasenie. Božie Slovo
poukazuje na zvláštnu Cirkev. Táto Cirkev nie je inštitúciou
a nemožno ju vyhradiť pojmom alebo názvom! Do tejto Cirkvi patria
všetci tí, ktorí úprimne prijímajú spasenie Pána Ježiša a žijú
život osobnej svedeckej viery. Práve títo ľudia zvestujú niečo, čo
sa nikde inde vo svete nájsť nedá. Zvestujú Krista, ktorý v ich
životoch naozaj žije, zvestujú Svätého Ducha, ktorý v ich životoch
naozaj pôsobí a zvestujú pomoc svetu, ktorá sa cez ich životy
naozaj prejavuje. Ich svedectvo svetu vonia, je lákavé a niet
iného takého svedectva. Na svete je pravda mnoho úprimných ľudí,
ktorí Krista nepotrebujú. Mnohí z nich sú ochotní pomáhať. Ľudská
pomoc, ktorá nie je podporovaná Božou mocou, môže byť aj úprimná,
ale nikdy nedokáže riešiť ľudské nešťastia a znovu stavať
stroskotané životy.
Pán Ježiš ponúka spasenie, čo je niečím výnimočným. Toto
spasenie neprináša členstvo v inštitucionálnej cirkvi, ani
všeobecné vyznanie. Tomuto spaseniu môže otvoriť dvere len ľudské
srdce, ktoré Bohu odovzdá celý život. Takýto život je potom vždy
dobrým svedectvom!
Kresťan, ktorý svojim nečestným jednaním pohoršuje svet alebo
predáva Krista za najrôznejšie pravdy filozofií a politiky, takýto
kresťan sa možno nazýva Božím dieťaťom, ale v skutočnosti ním nie
je! Úprimné Božie deti prinášajú svojim príkladom a svojimi
slovami spasenie celému svojmu okoliu. Toto svedectvo nie je možné
oddeliť od živej viery! Ak niekto má Kristove spasenie, potom je
vždy svedectvom pre druhých...
Únava z Božej lásky
Izaiáš 43,22-28.
Realita, ktorá existovala pred vekmi, je veľmi aktuálna i dnes.
Boží vyvolený národ vyznával síce Hospodina, ale v srdci sa od
neho odvracal. Aj dnes je veľa kresťanských cirkví, veľa
kresťanov, ktorí síce vyznávajú Pána Ježiša, ale ich osobné
príklady nemajú so živou Cirkvou Božích detí nič spoločné.
Niektorí kresťania uverili, ale zároveň majú mnoho iných záľub,
bohov, či záujmov, ktoré ich od Stvoriteľa odvádzajú. Vo svojej
viere sa chcú držať aj Boha aj sveta, čo sa nedá. Viera takýchto
ľudí je nemocná, slabá a nesie sebou mnoho utrpenia. Pán aj karhá,
aj napomína, aj povzbudzuje takýchto veriacich... Títo však nechcú
opustiť svoje záujmy pre svojho Boha a ukazuje sa, že majú aj
väčšiu lásku, než je ich Stvoriteľ. Tak sa Božie karhania pre nich
stávajú nekonečné, napomínania neznesiteľné a povzbudení v ich
životoch stále ubúda. Neskôr zomdlievajú unavení láskou Božieho
napomínania. Nakoniec v trpkosti a horkosti svojho Stvoriteľa
v srdci odmietnu.
Nie je možné mať dvoch bohov, lebo človek bude vždy milovať
jedného z nich viac! Hospodin je Bohom žiarlivým, ktorý nechce
spasiť hriech, násilie a egoizmus. On chce spasiť človeka! V novej
zemi majú byť ľudia bez porušenosti, zloby a sebalásky!
Kto mi je Bohom?
97
Čo som si zamiloval?
Aké mám v živote priority?
Páči sa môj život Bohu - tomu Bohu, o ktorom čítam v Biblii?
Pridané meno Izrael
Izaiáš 44,1-8.
Keď Pán Ježiš umrel na kríži a vstal z mŕtvych, naplnilo sa
spasenie, ktoré Stvoriteľ pripravil pre človeka. Neskôr sa na
Letnice naplnilo aj ďalšie zasľúbenie - Pán vylial svojho Svätého
Ducha na ľudí. Znamená to, že sa začala prejavovať úžasná Božia
moc, ktorá pôsobí zvestovanie Evanjelia a uľahčuje ľuďom prijať
túto zvesť. Evanjelium malo byť rozhlásené po celom svete a dnes
už aj je! Mnohí ľudia sa dnes nazývajú Božími deťmi a skutočne aj
sú. Pridávajú si meno "Izrael" a cítia sa byť vštepení do viniča
Ježiša Krista ako plané ratolesti!
Ješurún alebo Jóšua znamená v preklade milovaný. Týmto menom
Pán nazýva svoj národ, tiež aj svoju Cirkev, nazýva ním každého
jediného úprimného kresťana a nazýva ním aj Spasiteľa Ježiša
Krista, ktorý sa dal obetovať ako výkupné za ľudskú zlobu, čím
vykúpil úprimných veriacich a naplnil zároveň v pravde a láske
spravodlivosť.
Moc Svätého Ducha sa dnes prejavuje najrozličnejšou formou na
všetkých Božích milovaných - táto skupina veriacich však nepatrí
do nejakej vyvolenej inštitúcie! Je to slobodný Boží ľud, ktorý
zvestuje svetu vykúpenie.
Hanba nad hanby
Izaiáš 44,9-18.
Napriek úžasnej Božej moci a Jeho láske mnohí ľudia hľadajú
naplnenie niekde úplne inde. Niekto má jednoducho iné záujmy, iný
si nedokáže pripustiť omyl vo svojom zmýšľaní, ďalšieho uráža
prijatie svetonázoru, ktorý sám nevymyslel... Tak si niektorí
ľudia vytvárajú rytiny svojich bohov, modelujú konštrukcie svojich
modiel a nachádzajú uspokojenie v istotách, ktoré neexistujú.
Sú dokonca "remeselníci", ktorí druhým ľuďom takýchto bohov
vytvárajú a zarábajú na tom. Ich hanba bude omnoho väčšia, lebo
pracovali na zatratení národov a brali za to "plat". Niekto
vymýšľa najrôznejšie liečiteľstvo, iný filozofie...
Parapsychológiu a najrôznejšie čarodejníctvo je potrebné tiež
"vytvárať" - bádať a byť príkladom v takejto prevrátenosti. Modla
ateizmu, ktorá sa volá "ja", takzvaná nezávislosť, môže tiež lákať
a mnohí túto rytinu starostlivo "vytesávajú" ako najlepší obraz
života...
Stvoriteľ zdôrazňuje, že je jediným Bohom, ktorý je schopný
naozaj naplniť ľudské potreby a doviesť človeka do novej
neporušenej reality Božieho kráľovstva. Každý človek má právo
slobodne si vybrať z celej škály najrôznejších bohov, rytín,
modiel... Pred touto otázkou stojí každý človek. Tento výber je
najhlbším zmyslom ľudského života, v ktorom sa každému ponúka
zmierenie so svojim Tvorcom.
98
Myseľ a srdce
Izaiáš 44,19-20.
Niekto poukazuje na vieru ako na niečo, pri čom nie je možné
racionálne uvažovať. Možnosť Božej existencie spája s nelogikou,
neopodstatnenosťou ľudských záverov. Takýto pohľad je však len
falošným, prevráteným zhadzovaním názorov úprimných veriacich. Ak
je ľudská logika a myseľ vedená úprimnosťou, ak človeku ide naozaj
o to, aby našiel pravdu, potom mu logika a myseľ naisto odhalí
biblického Boha Stvoriteľa a Spasiteľa Ježiša Krista.
Ak ale človek podmaní svoju logiku a myseľ svojmu srdcu, potom
začne slúžiť jeho myseľ všetkým jeho záujmom. Jeho inteligencia
prestane odhaľovať pravdy, naopak jeho srdce začne používať
inteligenciu na dokazovanie čohokoľvek, čo sa mu zapáči a čomu sa
chce vo svojom živote venovať. Človek sa takto uzavrie do svojho
bláznovstva pričom sa ale pravda nijak nezmení!
V čom žijem?
Ľudská myseľ potrebuje na premýšľanie veľa času. Koľko svojho
času venujem na hľadanie svojho Stvoriteľa?
Ľudská myseľ potrebuje na premýšľanie skúsenosti. - Koľkokrát
som skúsil svojho boha a spoľahol sa na svoju vieru?
Ľudská myseľ potrebuje na premýšľanie informácie. - Koľkokrát
som bol ochotný naslúchať pohľadom iných ľudí? ...
Modlitby na záver
Izaiáš 44,21-28.
99
Služobník Cýrus
XLV,XLVI.
Veľký Tvorca
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 45,9-11.
Izaiáš 45,1-8.
Božiu stvoriteľskú veľkosť - múdrosť, všemocnosť a láskyplnosť
nemôže obsiahnuť svojim rozumom žiadny človek! Keď sa sám Hospodin
dá poznať v osobnej viere cez Pána Ježiša Krista, veriaci človek
môže začať spoznávať veľkoleposť Božích zámerov. Aj tak je ale
ľudské poznanie obmedzené všeobecnou schopnosťou ľudského chápania
a navyše človek sám často kladie poznávaniu svojho Boha odpor pre
svoj hriech - egoizmus, tvrdohlavosť. Aj úprimné Božie deti rastú
vo svojom poznaní len pomaličky, lebo sú príliš často neochotné
pripúšťať si omyly, prijímať lepšie názory... Bieda ľudského
ponímania potom Hospodina uzatvára do pojmov, robí z Neho
služobníka akejsi spravodlivosti. Takéto ponímanie vytvára nového
boha - spravodlivosť konštrukcií ľudského myslenia, ktorému je
podriadený aj sám Stvoriteľ. Veriaci ľudia, ktorí trpia
preceňovaním svojho vlastného myslenia a ponímania potom niekedy
aplikujú svoju spravodlivosť a svoje poznanie do života tak, že
posudzujú vlády štátov s vyjadrením, ktorá je od Boha a ktorá
nie... Hospodin tvorí všetko - dobro i zlo a nezdieľa sa
s človekom, prečo dopúšťa to, či ono vo svetských vládach! Človek
nemôže rozumieť Božiemu jednaniu, lebo je hriešny a jeho chápanie
je obmedzené. Kto odhadne, prečo dal Pán jednému človeku život
v zdraví, inému zase množstvo nemocí? Prečo má niekto dostatok
a iný trpí v chudobe, dokonca niekedy umiera hladom? Prečo
Stvoriteľ odvoláva niekoho v mladosti, keď človek umiera pre
chorobu, iného zase zabijú vo vojne, ďalšieho mučia...?
Pred vekmi Hospodin povolal Cýra, ktorý bol hrozným "dravcom",
potláčal národy a nakoniec úspešne napadol aj Babylon. Tento Cýrus
povstal nato, aby vyslobodil zo zajatia izraelský národ. Nikto
Bohu neprekazil Jeho úmysel a neodrazil Peržanov, ktorým Cýrus
velil! Hospodin naplnil svoj zámer, však keď perské vojsko
vraždilo a premáhalo iné národy, nikto by nebol asi povedal, že
Pán chce prepustiť svoj ľud zo zajatia. Navyše chcel Boh pripraviť
pôdu aj pre narodenie sa Pána Ježiša, ktorý sa mohol narodiť len
v Jeruzaleme, medzi veriacimi Židmi podľa všetkých Božích
zasľúbení.
Dnes sa stáva aktuálnym problémom, či má byť v štáte schválený
trest smrti alebo nie. Kresťania sa zastávajú svojich predstáv
Božej spravodlivosti a niekedy presadzujú zrušenie takéhoto
trestu! Boh ale činí vo svete veci, ktorým ľudia nemôžu rozumieť
a veriaci by mali mlčať. Konflikty zo svetom môžu len zhadzovať
v očiach neveriacich Božie Kráľovstvo.
Možno je pri moci "zlá" vláda a veriaci sa trápia prečo. Možno
je tá vláda pri moci preto, aby sa Pán mohol zastať modlitieb
svojho ľudu, cesta k naplneniu však zostáva ľuďom ukrytá!
Možno sa zdá, že je vláda "dobrá". Pritom sa môže stať, že Pán
100
práve začal vykonávať na svojvoľnom ľude, ktorý sa zovie
kresťanský, svoje súdy spravodlivého hnevu.
Kto môže povedať, aký bude koniec vecí, ktoré sa práve dejú?
Úprimné Božie dieťa však vždy zostáva ukryté v Božej ruke. Pán
o ňom vie a chce ho vyučovať svojim Svätým Duchom poznaniu,
k ktoré je ukryté mnohým svojvoľníkom.
Svet, Izrael, fyzika a filozofia
Izaiáš 45,12-21.
Pán Ježiš Kristus stvoril človeka slobodného, aby mohol milovať
- aby mohol slobodne chcieť robiť dobre. Keď to človek odmietol,
Hospodin stvoril príležitosť, možnosť navrátiť sa k Nemu s túžbou
žiť lepší život. Touto možnosťou sa stalo s pasenie cez Ježiša
Krista.
Stvoriteľ sa najskôr dával poznať ľuďom v osobných stretnutiach
viery na modlitbách a poukazoval na svoju moc a lásku, keď tieto
modlitby vyslýchal. Ľudia, ktorí Boha v srdci hľadali, rozprávali
aký je úžasný. Iný to zneužívali a vytvorili si modly, aby sa
mohli tiež niečím pochváliť, aby mohli ukázať, že majú tiež
úžasného boha, ale aby zároveň nemuseli žiť úprimný, čestný život
viery.
Pán zachovával v srdciach ľudí, ktorí Ho naozaj hľadali,
skúsenosti. Títo ich odovzdávali svojim deťom a tie zase svojim
deťom. Inými slovami, aby sa zachovalo Božie spasiteľské Slovo,
musel existovať vyvolený rod. To nebola akási svetská šľachta,
tento rod vznikol tak, že si niektorí ľudia jednoducho chceli
pripustiť nad sebou vládu dobrého a mocného Boha, ktorého už
trochu poznali.
Neskôr dal Stvoriteľ týmto ľuďom zákon, aby videli, že nedokážu
naplniť spravodlivosť vo svojich životoch. Uvedomili si priepasť
porušenosti hriechu, ktorá bola medzi nimi a ich Bohom. Začali
potrebovať Spasiteľa. Pán vychovával a vzdelával svoj ľud,
dopúšťal naň tresty a opäť ho vyslobodzoval. Prichádzala doba, keď
sa mohol narodiť Spasiteľ - ľudia už boli schopní porozumieť,
prečo sa má narodiť. Kristus sa narodil, aby mohol ktokoľvek
prijať Jeho milosť a zmieriť sa zo svojim tvorcom. Na tejto veľkej
a dlhej ceste spasenia národov bol ku koncu jedným z Božích
nástrojov aj perský kráľ Cýrus, ktorý síce nepoznal svojho
stvoriteľa, ale ktorý sa nevedomky podriadil Božej vôli, lebo je
Hospodin skutočne tým najväčším Bohom, vladárom a tvorcom.
Pred Hospodinom budú zlomené všetky filozofie, ktoré trčia ako
osteň proti viere v Pána Ježiša. Stvoriteľ naprojektoval svet plný
lásky a tento projekt isto naplní! Keď človek pohliadne v múdrosti
na fyziku, chémiu, biológiu, zemepis, dejiny..., všade nachádza
podpis svojho Stvoriteľa. Nikto nemôže povedať, že Boha v živote
nemohol nájsť! Ľudský problém však ostáva od vekov jediný
a starý - že totiž človek nad sebou Boha nepotrebuje. Robiť si
čokoľvek čo sa zamanie - byť bohom, to je pre mnohých ľudí omnoho
lákavejšie, než cesta zmierenia sa zo svojim Tvorcom.
101
Priznaj sa ku Mne, môj syn a moja dcéra!
Izaiáš 45,22-25.
Možno prežívaš milý čitateľ svoju poslednú príležitosť prijať
spasenie aj pre seba. Možno ťa už nikdy neosloví Boží Duch a ty
zahynieš v hriechu a utrpení, s jasným vedomým, čo si mohol
prijatím Pána Ježiša získať. Ak by si sa chcel zmieriť so svojim
Tvorcom, je čas modliť sa a prosiť Ho o zmierenie a spasenie. On
ťa nechce odmietnuť, lebo ťa miluje! Tvoju slobodu ti však nikdy
nezoberie a preto ostáva len na tebe, či chceš!
Ak Jeho milosť prijmeš, prijmeš zároveň pre seba všetky
zasľúbenia, napomínania i rady Písma. Božie Slovo začneš v živote
prakticky prežívať, aby si vedel, že Hospodin, tvoj Boh Je, a má
ťa vo svojej dlani!
Možno si bol doteraz ateistom a možno potrebuješ spasenie aj
napriek tomu, že si hovoríš kresťan - ako sa rozhodneš?
Ľudské investície
Izaiáš 46,5-13.
Každý človek investuje svoj čas i majetok do toho, čomu verí.
Ľudia venujú množstvo hodín najrôznejším veciam, z ktorých
vyčnieva nad ostatné zábava alebo záľuby - investícia do svojho
"ja". Tiež aj množstvo peňazí človek utráca a keď sa "ohliadne"
a zváži čo vytvoril, možno sa sám prekvapí...
Pán nechce ľuďom zobrať potešenie a radosť! Však chce, aby sa
Jeho deti vedeli so svojou radosťou deliť a prinášať ju aj iným
ľuďom. Preto ostávajú dve neoddeliteľné súčasti živej viery:
- Zvestovanie slovom poznania
- Praktický život skutkov, ktoré chvália Stvoriteľa
Ak niekto len rozpráva a nečiní, je tým najohavnejším
ničomníkom s menom kresťana, ktorý odvedie od Stvoriteľa omnoho
viac ľudí než ateista alebo pohan vyznávajúci iné božstvá.
Tak ako Stvoriteľ naplnil zasľúbenie na mužovi z východu,
dravcovi Cýrovi, tak naplní aj spasenie cez Ježiša Krista. Na
konci druhého tisícročia nášho letopočtu človek prežíva posledné
roky, keď je ešte možné zmieriť sa so svojim Bohom.
Modlitby na záver
Izaiáš 46,1-4.
102
103
Ja a Babylon
XLVII,XLVIII.
Požehnania, povolania a schopnosti
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 47,1-4.
Izaiáš 47,5-15.
Biblický pojem Babylon nevyjadruje len meno konkrétneho mesta,
ale stáva sa aj symbolom svetského zmýšľania a konania. Svet často
odmieta Stvoriteľa preto, lebo dokázal obsiahnuť mnoho múdrosti
a získal veľkú moc... Úspech dáva človeku viac pohodlia, ktoré ho
vedie do suverenity, nezáujmu a pýchy.
Niekto dosiahne úspech, bohatstvo i slávu a pritom dokáže pred
Hospodinom obstáť v spravodlivosti aj láske. Iný dostane možno len
o málo viac než mal a vedie ho to ihneď do sebapovyšovania. Je
možné biblicky zhodnotiť, kedy je úspech, majetok alebo sláva
požehnaním a kedy zlorečením pre človeka?
Menej schopní ľudia nedosahujú takých úspechov ako tí
schopnejší. Navyše tí, ktorí túžia niečo dosiahnuť, pristupujú
niekedy aj k metódam, ktoré sa nedajú označiť inak, než klamstvá,
podvody, úplatky... Schopní svetáci uchyľujúci sa niekedy aj
k podvodom nepotrebujú Božie požehnanie a úspech, ktorý dosiahli
sa im stáva osídlom v duchovnom živote. Iným ľuďom Pán možno síce
dal schopnosť niečo dokázať, ale zároveň títo ľudia chcú hľadať
svojho Boha a nechcú upadnúť do pýchy. Možno sa títo často
modlievajú, aby im Pán nedal viac slávy a viac bohatstva, než
dokážu uniesť svojim charakterom. Schopné Božie deti chcú všetko
prijať len z Božej ruky, lebo vedia, že aj diabol niekedy rád
rozdáva, aby človeka zahubil pýchou. Takíto veriaci potom
nepreceňujú seba a nepodceňujú druhých! Vedia, že každý má svoj
dar od Hospodina, ale nie každé obdarovanie prináša rovnako veľa
slávy alebo majetku - to neznamená, že je jeden dar lepší ako
druhý! Vyjadruje to len vzťah ľudských obdarovaní voči trhu sveta.
Ľudia menej schopní získať slávu alebo bohatstvo majú
k dispozícii tiež dve cesty! Tou jednou je závisť a odsudzovanie
tých, ktorí majú slávy alebo majetku viac. Je to cesta, ktorá
vedie do zatratenia tak isto ako aj cesta pýchy. K nedostatku je
možné opäť pristúpiť aj s požehnaním od Hospodina. Božie dieťa sa
môže pred svojim Bohom zmieriť so situáciou, ktorú na neho jeho
Stvoriteľ dopustil s vedomím, že je Boh dosť silný na to, aby
zmenil aj ten najväčší nedostatok na prebytok. Pán chce, aby Jeho
deti prednášali na modlitbách svoje potreby. Chce počuť aj
o nedostatku a chce, aby veriaci očakávali na Jeho - Božie
riešenie svojej situácie. Veriaci sa žiaľ niekedy aj modlia
o pomoc, ale potom si sami pomôžu nie veľmi čestným spôsobom
a nakoniec klamú, že ide o požehnanie.
Hospodin niekedy povoláva ľudí a dáva im schopnosť niečo
vykonať. Takéto povolanie môže priniesť aj slávu alebo majetok,
moc podobne, ako prinieslo aj Cýrovi, ktorého Pán povolal, aby
vyslobodil svoj ľud z Babylonského zajatia. Veľká sláva a veľká
moc alebo majetok je ako trhavina, ktorej keď sa niekto nerozumie,
104
bleskovo zabíja jeho, pričom ničí aj celé okolie. Trhavina sa ale
dá používať na trhanie skál a stavanie ľudských príbytkov - vtedy
je dobrá a nenahraditeľná.
Ak niekto túži po sláve a majetku alebo moci len tak, pre nič -
za nič, určite nedokáže doceniť, čo vlastne chce! Ak sa niekto
bezuzdne teší narastajúcemu úspechu - usína v jedovatom prostredí
podobne, ako ľudia, ktorí síce majú málo, ale pritom v sebe živia
závisť. Vážnou vecou v duchovnom živote veriaceho človeka je
prístup k sláve, bohatstve a moci. Bez ohľadu na to, či je človek
chudobný alebo bohatý, vplyvný alebo bezvýznamný môže v tejto
oblasti hrešiť proti svojmu Bohu alebo ostríhať Jeho prikázania!
Ak mám málo, viem byť s týmto málom spokojný a priať druhým
úspech, ktorý sám nemám?
Ak mám veľa, uvedomujem si, aké to pre mňa môže byť nebezpečné,
ale zároveň ako výborne je to možné použiť pri budovaní Božieho
Kráľovstva?
Prilepšujem si aj s trochou nečestnosti? Čakám na požehnanie
len od Hospodina alebo niekedy prijmem niečo aj od diabla?
Sláva, moc a majetok sú na požehnanie len tým ľuďom, ktorí
ničoho z tých vecí neprijali od diabla - radšej odmietli úspech,
ak by nemal byť z Božej ruky! Však aj pri požehnaní ostávajú tieto
dary v ruke človeka veľmi výkonnou trhavinou s ktorou je potrebné
zaobchádzať veľmi opatrne!
Mesto Babylon, svet toto všetko nadobudol bez vyberania
prostriedkov, čestne i nečestne a veľmi často len pomocou násilia.
Preto ľudia tohoto mesta, sveta neboli pripravený obstáť
v charaktere a spyšneli, stali sa lakomými, bezohľadnými
a bezcitnými. Hospodin ich potom navštívil svojim súdom a vydal
ich tej ukrutnosti, ktorú oni sami páchali voči druhým.
Ako reagujem pred Hospodinom, keď pribúda slávy alebo
bohatstva? Prijímam požehnanie alebo zlorečenie?
Milosť a zasľúbenia
Izaiáš 48,1-16.
Izraelský národ a kresťania sú si v mnohom podobní. Vyznávajú
Boha, ctia ho svojimi ústami, ale pritom často odpadajú od
skutočného úprimného života viery. Keď povolával Hospodin Izrael,
dal mu na výber - buď sa budú klaňať svojim bohom alebo si vyberú
Jeho, potom však ich bude aj trestať a karhať, keď budú
vierolomní. Izrael si vybral Hospodina a veriaci dnes vyznávajú
Krista. Pán je verný svojmu Slovu a preto, keď sa niekto od Neho
odvracia, dopúšťa na neho, utrpenie, súženie aby sa človek
pozastavil a navrátil v pokání. Svetákom sa tak nedeje, Božím
deťom áno!
Tak sa môže každý aj v tejto chvíli rozhodnúť, čo vlastne chce!
Buď nasledovať Hospodina, ktorý ho bude aj karhať a trestať alebo
ísť svojou vlastnou cestou, bez Božích záruk. Ako autor tohoto
výkladu by som chcel vyznať spolu s Józuom: "Ja a môj dom sa
budeme držať Hospodina!"
V tomto odseku Písma nachádzame ešte jeden veľmi zaujímavý
pohľad. Je tu poukázané na niekoho, koho Pán miluje a ktorému sa
cesta vyslobodenia Izraela podarí. Možno by niektorý vykladač na
tomto mieste videl najradšej predobraz alebo obraz Ježiša Krista.
Keďže ale Izaiáš poukazuje na Babylon ako na Chaldejov a rozpráva
105
o zdare cesty, dovedení vysloboditeľa, je asi prirodzené vidieť
v tomto povolanom služobníkovi Cýra - perského kráľa, ktorý
porazil Babylon a vyslobodil Židov spod nadvlády. Navyše im
umožnil návrat do Jeruzalema. Môže byť perský kráľ Cýrus Boží
milovaný? Ľudia radi zvyknú škatuľkovať a triediť iných so
slovami: "Toho Pán miluje, toho nie, lebo..." Najhlbšou pravdou
ostáva, že nikto nemôže povedať, aký vzťah majú druhí ľudia
k svojmu Bohu a Boh k nim! Nikto nemôže odsúdiť katolíka preto,
lebo je katolík, ani evanjelika, ani mohamedána, ani hinduistu...
Nerozumieme vzťahom Boha a človeka! Apoštol Pavel hovorí: "Vedľa
nás je Slovo, to hlásajme!" Preto je potrebné držať sa povolania,
do ktorého nás Pán povolal. Nemáme súdiť ani odsudzovať druhých,
ale v pokoji a krotkosti odovzdávať poznanie, ktoré nám Boh cez
Ježiša Krista zveril.
Chcem byť spasený?
Izaiáš 48,20-22.
Keď izraelský národ odchádzal z Babylona do Jeruzalema, mnohým
sa v Babylone zapáčilo a ostali tam. Tento prístup je ilustráciou
otázky: Mám záujem opustiť svetské, Babylonské zmýšľanie a vydať
sa na cestu spasenia za Kristom? Takéto rozhodnutie je veľmi
vážne, bude človeku v budúcnosti siahať aj na čas, majetok,
slávu... Pána Ježiša Krista nemusí nikto prijať, ale zároveň nikto
nebude spasený, ak bude mať aj Boha aj svet ako svojho pána!
V tejto chvíli môžeme urobiť v srdci opäť rozhodnutie, čo
vlastne chceme?
Pre svoje Slovo a lásku ostane Hospodin verný naveky - svoj ľud
dovedie do vyvolenej zeme!
Modlitby na záver
Izaiáš 48,17-19.
106
107
Spasenie pohanov
XLIX,L.
Otázky
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 49,1-3.
Izaiáš 49,4-5.
Do akej služby povolal Hospodin Pána Ježiša už od života matky?
Čo znamená, že sú ústa Pána Ježiša ostré ako meč? Čo
symbolizuje ostrosť a čo meč?
Ako rozumieť tomu, že Hospodin ukryl Krista v tôni svojej ruky,
keď bol aj tak ukrižovaný?
Čo symbolizuje to, že bol Kristus ostrou strelou živého Boha?
Ako sa Boh v Kristovi oslávil?
Kristus od počiatku viedol svojim Duchom Izraelský národ ku
pokániu a k živej, úprimnej viere v Boha Stvoriteľa. Zdalo by sa,
že sa namáhal zbytočne. V dôsledku jeho pôsobenia bol však
zachovaný Izrael a Božie Slovo až ku dňu narodenia Jeho samého
medzi ľudí. Tým zavŕšil Boh svoje dielo spasenia a práca Pána
Ježiša bola rozhojnená cez milosť aj v Izraeli aj medzi ostatné
národy.
Dar pre všetkých
Izaiáš 49,6-13.
Hospodin nechcel spasiť len svoj vyvolený rod, cez ktorý
odovzdal svetu svoje Slovo o spasení! Božia stvoriteľská láska
obsiahla celý svet a volá ku pokániu každého človeka, pričom mu
ale nikdy nesiaha na jeho slobodnú vôľu rozhodnúť sa.
Stvoriteľ vypočul Pána Ježiša a urobil to v čas milosti - teda
vo chvíli, keď to bolo na úžitok všetkým národom! Ani v prípade
svojich detí nebude nikdy konať inak! Úprimných veriacich veľmi
miluje, ale miluje aj ostatných ľudí! Božia láska nie je
egoistická nepotláča druhých, aby nespravodlivo vyzdvihla svojich
milovaných. Pretože je človek dosť často navyknutý na egoistickú
lásku, niekedy nerozumie Bohu, prečo čaká a neprichádza na pomoc
ihneď.
Pán Ježiš príde na túto zem ešte raz v moci a sláve, vtedy
pochopia všetci, kto na tejto zemi v ponížení už raz bol! Božie
deti majú zasľúbené milénium s Kristom na tejto zemi, v ktorom
bude realita vypadať úplne inak. Zmenia sa základné zákonitosti,
čo je v Biblii opisované, ako spútanie diabla a hriechu.
108
Ľudské zdanie
Izaiáš 49,14-26.
Pre zákonitosť, ktorá vládne svetom dnes, veriaci človek na
jednej strane vyznáva svojho Boha ústami, vie sa rozcítiť a je
presvedčený o pravdivosti svojej viery, ale keď sa má prejaviť na
jeho počínaní Svätý Duch v jeho skutkoch, robí si po svojom
a prakticky nemá záujem, aby mu Pán zasahoval do jeho záujmov.
Takáto prevrátenosť spôsobuje, že sa postupne začne človeku zdať,
že ho Hospodin opustil alebo prestal milovať. Tou najhlbšou
pravdou ale ostáva, že Hospodin i naďalej miluje, ale zároveň
nechce hrešiť spolu so svojvoľným človekom! Stvoriteľ nikdy
nepožehná hriech a nebude sa zastávať hriešnych záujmov
svojvoľníka ani vtedy, keď si tento bude pravidelne čítať Bibliu,
navštevovať zhromaždenia veriacich a pilne v cirkvi pracovať!
Hospodin má pre človeka len dve cesty: Úzka siaha človeku
priamo na jeho záujmy a vkladá ich do Božích rúk. Stredná cesta
neexistuje, ostáva už len široká cesta, po ktorej idú všetci
prevracači pravdy, svojvoľníci, nábožní pokrytci a odmietači alebo
nepriatelia Pána Ježiša.
Stvoriteľ nikdy nezabúda na svoje dietky, nikdy ich neopustí!
Tento fakt je jedným z veľmi podstatných rysov Božieho charakteru,
ktorý rozpráva o Jeho hlbokej láske k človeku.
Ľudské srdce
Izaiáš 50,1-3.
Pán Ježiš neopúšťa veriacich ľudí, ale títo ľudia opúšťajú
Jeho. Svet často veľmi láka, niektoré veci sa dajú dosahovať aj
nečistým spôsobom a ľudia veľmi dobre vedia používať viac tvárí.
Na jednu namaľujú kresťana, na inú charakterného neveriaceho, na
ďalšiu tvrdého kapitalistu a určite im ešte ostane farba na tvár
dobrého otca alebo matky v rodine. Takýto ľudia sú však len
podliaci, ktorí pre svoj život potrebujú tmu a chcú sa pred ľuďmi
ukrývať, aby nevyšla najavo ich prevrátenosť. Takýmto ľuďom Pán
nežehná a ich životy sú tým najhroznejším príkladom pre svet, že
je viera slabá a Krista niet! Lepšie by im bolo, keby v Boha nikdy
neuverili a nikdy nepočuli Evanjelium Pána Ježiša, lebo práve títo
sú príčinou pohoršenia, ktoré vo svete vzniká proti Slovám Pána
Ježiša.
Utrpenie Pána Ježiša
Izaiáš 50,4-8.
Keď si kresťania navyknú na život mnohých tvárí, začne sa im
možno zdať, že oklamali aj Hospodina. V čase Božej milosti -
v prítomnosti - však Pán dobre pozná všetku nevyznanú špinu v ich
srdciach, dobre vie, čo je im drahšie než On sám a čoho sa nechcú
pre Neho zriecť. Aj v tejto chvíli ich vidí v úplnej nahote a ešte
stále chce pre nich trpieť. Dal sa ukrižovať na to, aby aj títo
109
ľudia mali čas na vzpamätanie a príležitosť uchopiť a skutočne
prijať Božie spasenie. V tejto chvíli ľútostí Jeho Duch nad ich
srdcom aj napriek tomu, že sa títo ľudia možno vôbec nehanbia
a suverénne zotrvávajú vo svojich klamstvách a prevrátenosti. Pre
toto trpel Kristus, aby v Neho mohol uveriť každý!
Keď obdobie milosti pominie, budú sa skrývané veci rozhlasovať
zo striech a naplní sa nielen milosrdenstvo, ale aj pravda
a spravodlivosť...
Modlitby na záver
Izaiáš 50,9-11.
110
111
Krásne zasľúbenia
LI,LII.
Biblický pojem - zasľúbenie
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 51,1-3.
Izaiáš 51,4-6.
Bibliu je možné čítať z najrôznejších dôvodov. Niekto v nej
môže nachádzať odpovede na rozličné historické udalosti, iný zase
pomocou nej spoznáva učenie, z ktorého sa neskôr odvíjalo
kresťanské náboženstvo, ďalší si ju prečíta len tak, aby aj on
mohol povedať, že túto múdru knihu už čítal...
Pre úprimných veriacich má čítanie Biblie úplne iný zmysel.
Človek v nej spoznáva živého Boha cez Jeho Slovo. Dalo by sa veľmi
veľa napísať, prečo je dobré pre Božie deti, aby si čítali Písmo.
Teraz sa však zamyslíme nad jediným pojmom, ktorý už sám jediný
stačí na to, aby si veriaci človek pravidelne z Biblie čítaval.
Týmto pojmom je - zasľúbenie.
Stvoriteľ vo svojom Slove často hodnotí správanie sa veriacich
ľudí, poukazuje na všeličo, čo by mali zmeniť, čo im prinesie
niečo zlé, ale zároveň poukazuje aj na množstvo požehnaní, ktoré
im cez Spasiteľa a živú vieru ponúka On sám. Božie deti
predkladajú na modlitbách pred svojho Boha svoje potreby, strach,
radosť, omyly i úspechy... Pán im často odpovedá cez svoje Slovo
formou zasľúbení. Na Božie výroky o požehnaní, vytrhnutí, pomoci,
potešení sa vždy dá spoľahnúť, lebo sú to zasľúbenia od živého
Boha! Jedinou podmienkou k naplneniu Božieho Slova v ľudskom
živote ostáva ľudské srdce. Stvoriteľ žiada od človeka vo viere
a vzťahoch s druhými ľuďmi úprimnosť, priamosť, čistotu a lásku.
Ak niekto naplní v tejto oblasti Božiu Stvoriteľskú vôľu, Hospodin
naplní v jeho živote svoje zasľúbenia o radosti a pokoji.
Je krásne poznať tieto zasľúbenia a vedieť sa na ne v živote
s vierou spoľahnúť. Aby ich však niekto spoznal, musí si čítať
Bibliu! Kresťan, ktorý si nečíta Písmo, nemá ako vedieť, čo sa od
neho žiada a čo mu jeho Stvoriteľ chce dať. Takéto kresťanstvo je
potom slabé a často sa mení na pohanské formy uctievania tradície
s pochybným označením - "kresťanstvo"!
V týchto kapitolách sa krátko zamyslíme nad niektorými
zasľúbeniami požehnania a spasenia.
Zasľúbenie o potupe
Izaiáš 51,7-8.
Úprimní veriaci, ktorí si želajú žiť pred Hospodinom naozaj
čistý život, sa často stretávajú vo svojom okolí s pokušením konať
kompromisy a udobrovať si hriech. Ak niekto zvíťazí nad takýmto
pokušením a drží sa Božej vôle, jeho okolie nemusí vždy prijať
takéto jednanie ako niečo dobré! Ak Božie dieťa nepôjde kradnúť
112
spolu so zlodejom alebo ak nezačne klamať s klamárom alebo robiť
kompromisy s tým, kto ich vo svojom živote rád robí, začne byť
týmto ľuďom tŕňom v oku. Svojim jednaním nepriamo vyjadruje, že
tamtí robia zle a keď sa ho niekto opýta, nedokáže svojou rečou
zle činiacich ľudí podporiť. Takýmto ľuďom sa potom Božie dieťa
stáva automaticky nepriateľom, je od nich potupované nepravdivými
rečami, zhadzované a často proti nemu vyjadria aj otvorené
nepriateľstvo.
Úprimným veriacim Stvoriteľ zasľubuje, že sa ich zastane
a proti zlobe zlostníkov postaví zlobu iných zlostníkov. Potupa je
veľmi nepríjemná, a preto k nej Božie Slovo pripája zasľúbenie
o pomoci a vytrhnutí z moci jazyka pokrytcov! Ak sa človek plne
oddá svojmu Bohu, jeho Boh naplní na ňom aj toto zasľúbenie.
Apoštol Pavel upozorňuje: "Trpezlivosť pôsobí vyskúšanosť
a vyskúšanosť nádej a takáto nádej nezahanbuje!"
Zasľúbenie o radosti
Izaiáš 51,9-11.
Kresťanské spoločenstvá sa niekedy podobajú komickej paródii na
kresťanstvo - Písmo hovorí - radujte sa, tak sa všetci radujme! Ak
by náhodou niekto bol smutný, potom je ihneď odsúdený, že sa
vzdialil od svojho Boha alebo že sa zahľadel na čosi vo svete,
namiesto toho, aby hľadel na Krista. Takéto odsudzovanie je veľmi
nepríjemné aj vtedy, keď ho kresťania nevyjadria priamo, ale svoj
pochybný postoj dávajú najavo v spoločných modlitbách,
povzbudeniach, ktoré skôr ublížia a zhodia a pochybných
pastoračných rozhovoroch. Keďže si málokto želá byť prevalcovaný
takýmto súkolím kresťanskej nadradenosti, radšej začne ukazovať
radostnú tvár. Tak do zboru prichádzajú normálni ľudia veselí
i smutní, unavení i čerství a keď prejdú prah modlitebne alebo
kostola, nahodia radostný dizajn a majú od svojich spoluveriacich
pokoj. Potom si vypočujú výklad o láske, zdieľaní a pochopení,
porozprávajú sa s druhými aká bola kázeň hodnotná a paródia je na
svete! Takéto smiešne kresťanské pohanstvo nikoho ani nespasí, ani
mu nepomôže a všímavých, citlivých svetákov odrádza od hľadania
Evanjelia Pána Ježiša Krista!
Božie Slovo nepropaguje herecké umenie úsmevov na tvárach!
Rozpráva o radosti, ktorú sveták alebo aj zbožný pohan nikdy
nebude mať. Rozpráva o úprimnej radosti zo spasenia a vytrhnutia
Božích detí. Táto radosť je zasľúbená. Nech je v tejto chvíli
akokoľvek, príde doba, ktorá bude úplnou realitou, keď viac nebude
utrpenia! Navyše Pán chce počuť na modlitbách aj osobné problémy,
z ktorých svojim časom chce pomôcť už na tejto zemi. Potom pôsobí
radosť, ktorá nie je hraná, nikto nemusí v spoločenstve
schizofrenicky zakričať: "Radujme sa!" Radosť prichádza od
Hospodina sama a pôsobí cez veriacich aj na druhých! Hospodin je
nielen láskavý, ale aj pravdivý, preto sa mu falošné dizajny
bridia! Biblické zasľúbenie o radosti však zostáva a zostáva
krásne, čisté a silné aj napriek tomu, že ho ľudia svojim jednaním
často prevracajú. V trpezlivosti si ho môžeme privlastniť aj my.
113
Zasľúbenie o strachu
Izaiáš 51,12-15.
Strach je pocit, ktorý človeka dosť často prepadá. Ľudia sa
boja, že nenájdu zamestnanie, že ich vyhodia zo skúšky, že
nezvládnu učivo, že sa neoženia alebo nevydajú, že budú mať
nedostatok... Strach prichádza poväčšine vtedy, keď logické
okolnosti reality nasvedčujú, že sa stane niečo negatívne.
Stvoriteľ v takýchto chvíľach volá svoje deti k modlitbám a dáva
im zasľúbenie. Ježiš Kristus je väčší než strach, mocnejší než
človek, je Pánom ľudských sŕdc a dokáže meniť okolnosti!
Veríme v takéhoto mocného a láskavého Boha alebo skôr
v nejakého pánbožka, ktorý mlčí na namaľovaných obrazoch
a v skutočnosti nemôže nikomu pomôcť?
Hospodin chce celé naše srdce a chce nám dať ďalšie zasľúbenie.
Zasľúbenie o moci
Izaiáš 51,16.
Prečo dnes cirkev nenesie moc živého Boha, sa stáva modernou
kresťanskou otázkou. Kresťania si ju kladú, a potom niekedy
doslova trieskajú hlúposti a nakoniec premýšľajú, čo povedali.
Tento, žiaľ príliš častý prístup, je najväčším problémom
a príčinou, prečo cirkev stratila svoju moc. Keď si zoberieme
skutočne úprimných veriacich, teda nie pokrytcov a klamárov,
musíme niekedy konštatovať, že používajú jazyk skôr ako hračku,
než ako pracovný nástroj. Keď rozprávajú, odpočívajú, ba dokonca
si niekedy rečami aj uľavujú, takže sa ich jednanie podobá skôr na
záchod, než na prácu pre Pána Ježiša Krista. Božie dieťa má svoj
jazyk predchádzať myšlienkami - teda pri rozprávaní pracovať.
Takto začína napĺňať Božie Slovo, ktoré odovzdáva ďalšie
zasľúbenie o moci Slova z úst veriacich. Pán chce vkladať svoje
Slová do rečí Jeho detí, ale nechce tento dar dať tým, ktorí
nevedia robiť nič iné, než sa pri rozprávaní hrať a premýšľať až
dodatočne alebo vôbec!
Úprimní učeníci Pána Ježiša majú zasľúbenie, že ich Slová budú
mať moc! Sám Hospodin sa ich bude zastávať, ako svojich vlastných
Slov!
Zasľúbenie o prebudení Izraela
Izaiáš 51,17-23.
Možno veriaci prežívajú rozčarovanie, že nenastáva v ich okolí
prebudenie. Stvoriteľ zasľubuje, že prebudenie nastane
v posledných dobách v Izraeli, ale zároveň poukazuje, že všade
tam, kde je Jeho Cirkev, prichádza aj prebudenie! Hospodin
neklame!
Možno sme si až priveľmi zvykli nazývať sa kresťanmi a mať
akýsi pokoj, istotu spasenia. Preto možno nehľadáme chybu v sebe,
114
ale v niečom inom. Chcel by som položiť niekoľko otázok:
Dokážem verejne zmeniť svoj názor a ospravedlniť sa?
Dokážem sa podriadiť druhým?
Mám iných za viac hodných ako som ja?
Dokážem vyznať svoj konkrétny hriech - pripomínam !konkrétny!
hriech?
Dokážem spolu vytvárať jednotu v cirkvi a prípadne sa aj
prispôsobovať?
...
Cirkev úprimných Božích detí sebou tieto rysy nesie. Ak aspoň
dvaja takýto úprimní veriaci ľudia budú ctiť Hospodina, oživenie
naisto príde!
Božie Slovo
Izaiáš 52,1-6.
Pán Ježiš nás svojim Slovom vyzýva, aby sme vytvorili Jeho
skutočnú Cirkev. Ide Mu o také spoločenstvo, ktoré bude niesť
sebou všetky rysy Jeho Svätého Ducha! Božie Slovo tvrdí, že sa
potom naplnia všetky spomínané zasľúbenia nielen v životoch
jednotlivcov, ale aj v existencii toho spoločenstva!
Toto je zvesť Božieho Slova, ktorú si môžeme v tejto chvíli
vierou a dôverou privlastniť.
Celé dejiny sa naplňovali Božie proroctvá a okrem ľudských sŕdc
im ani dnes nestojí v ceste nič podstatné!
Výzva
Izaiáš 52,7-12.
Aby v našom okolí mohla nastať zmena, je nutné vykonať
radikálnu zmenu vo vlastnom srdci a modliť sa, aby Pán daroval
ešte aspoň jediného ďalšieho úprimného brata alebo sestru, ktorí
by boli tak biblicky vzdelaní v poznaní a charaktere, že by mohli
spolu vytvoriť dvoch alebo troch pracovníkov napĺňajúcich celé
Božie Slovo!
Dnes, v tejto chvíli sa môžeme takto začať modliť v prvom rade
za seba a zároveň s prosbou o spoločenstvo s druhými. Kristus za
nás mnoho trpel, aby sme na takýto prístup mali právo. Odokryl
veci ukryté od počiatku sveta, takže ľudské srdce ostáva úplne
odhalené - je len na ľudskom charaktere, či chce prijať túto
úžasnú Božiu ponuku.
Modlitby na záver
Izaiáš 52,13-15.
115
Kristus a Cirkev
LIII,LIV.
Láska
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 53,1-2.
Izaiáš 53,3-12.
O láske sa dá mnoho narozprávať a napísať. Je možné premýšľať
nad ňou spôsobom, ktorý bude rozoberať, čo to láska je, aké sú
lásky alebo len konštatovať čo sa stane s ľuďmi, ktorí lásku
nemajú a čo s tými, ktorí lásku majú...
V tejto úvahe pohliadneme na lásku trochu iným spôsobom. Budeme
premýšľať, ako konal milujúci Kristus a čo to pre Neho znamenalo.
Dáme k tomu do kontrastu konanie ľudí, ktorí tvrdia, že majú
v srdci Kristovu lásku.
Pán Ježiš dokázal byť pre svoju lásku opovrhnutý a opustený.
Nežiadal zadosťučinenia ani pochopenie ani vyjadrenie úcty...
Jednoducho prišiel trpieť za hriešnych ľudí.
Človek často miluje tak, aby ukázal svoje city a uráža sa, keď
si ich nikto nevšimne. Chce, aby jeho lásku druhí ľudia videli
a ocenili ju, takže ju len ťažko možno nazvať nezištnou.
Pán Ježiš dokázal pre druhých trpieť a nielen že to dokázal,
ale On aj chcel niesť nedostatky druhých.
Keď človek miluje, len veľmi ťažko znáša príkorie a keď
príkorie prichádza ľudská láska často úplne odíde. Zaplniť
vlastným krížom nedostatok druhého sa považuje za niečo veľmi
ťažké, pritom ale ľudia radi a ľahko rozprávajú o svojej láske
k druhým.
Pán Ježiš prišiel na túto zem, aby odkryl veci ukryté od
počiatku sveta. Rozprával vždy pravdu a držal sa spravodlivosti.
Keď miluje človek, niekedy aj klame, pritom však tvrdí, že
niektoré klamstvá sú dôsledkom lásky. Inokedy koná nespravodlivo,
aby sa zastal milovaného a potlačil druhého človeka a opäť tvrdí,
že to od neho žiada láska.
Stvoriteľovi sa páči Kristova láska a páči sa mu každé Jeho
dieťa, ktoré takúto lásku vo svojom srdci naozaj má. Akákoľvek iná
láska, než bola láska Pána Ježiša je len pokryteckou pretvárkou,
ktorá zakrýva ľudský egoizmus!
Koho miloval Stvoriteľ?
Izaiáš 54,1-8.
Tento Biblický odsek by sa dal vyložiť aj spôsobom, že ide
o Máriu. Keďže však v evanjeliách čítame, že si Mária zobrala za
manžela Jozefa, je potrebné vyložiť túto časť Biblie symbolicky.
Božie Slovo tu pripodobňuje Cirkev Božích detí k manželke živého
Boha. Pod Cirkvou tu rozumieme dvoch alebo troch, ktorí sa stretnú
v pravde a láske pred Hospodinom, takže bude v ich strede aj On
116
sám. Takáto Cirkev existovala pred narodením Krista, počas Jeho
pôsobenia a tiež aj po Jeho ukrižovaní a zmŕtvychvstaní. Nakrátko
Hospodin opustil svoju milú, keď si Adam s Evou v raji vybrali
radšej poznávanie sveta bez Božieho požehnania. Šesťtisíc rokov je
určite veľa, však s porovnaním k večnosti je to kratučký čas. Na
túto skutočnosť Písmo upozorňuje na viacerých miestach.
Napriek tomu, že Pán ponechal človeku slobodnú vôľu a vydal ho
zákonu hriechu, aby poznával svet bez Jeho požehnania, Jeho láska
k človeku nikdy neochladla! Ihneď naprojektoval spasenie pre
všetkých, aby každý, kto bude chcieť, mohol nájsť cestu k svojmu
Stvoriteľovi. Nájsť túto cestu, je tým najväčším zmyslom ľudského
života na tejto zemi.
Hospodin opäť príde na zem a ukončí všetko zlé, utrpenie
a smútok, ktoré tu existujú a deptajú ľudí. Hospodin miluje
každého, každého volá, aby sa zaradil do Jeho Cirkvi a stal sa
Jeho "milovanou". Pán ale nespasí všetkých, iba tých, ktorí si
zamilujú spravodlivosť, pravdu a lásku - teda Jeho samého.
Dejiny Cirkvi
Izaiáš 54,11-17.
Cirkev Božích detí bola od počiatku strápená a zmietaná. Však
Pán nikdy nedopustil, aby zanikla alebo upadla v zabudnutie.
Stvoriteľ zachovával svojich drahých v období keď ešte nebolo Jeho
Zákona, zachovával ich aj v období Božieho Zákona, keď sa narodil
Kristus, našiel svojich drahých a Pán zachováva Cirkev aj v dobách
po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša až do Jeho druhého príchodu v moci
a sláve. Celé dejiny sa Stvoriteľ s láskou staral o svoju
"milovanú" a vo svojom Slove poukazuje na to, že dejiny Cirkvi
budú pokračovať aj po Jeho druhom príchode, keď ju oslávi
a vyvýši. Jeho Cirkev bude súdiť národy.
Nikomu v dejinách sa nepodarilo zmeniť túto Božiu vôľu ani
ľuďom ani diablovi! S vďakou a radosťou môžeme v pokojnej nádeji
očakávať naplnenie všetkých Božích Slov...
Modlitby na záver
Izaiáš 54,9-10.
117
Výstraha a výzva
živého Boha
LV,LVI.
Peniaze a práca
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 55,1.
Izaiáš 55,2-3.
Mnohých ľudí uráža, keď majú dostať niečo ako dar. Ich pojem
spravodlivosti zahŕňa aj snahu pracovať a zaslúžiť si až do takej
miery, že nedokážu prijať nič nezaslúžene. Iným extrémom je, keď
zase niekto neustále prijíma, pričom nie je schopný aj niečo dať,
byť produktívny. Ak niekto trpí hrdosťou alebo pýchou, nedokáže
prijať Evanjelium milosti, ktoré sa dáva len zdarma. Tak isto, ak
niekto nedokáže dávať a vie len brať pre svoju lakomosť, lenivosť
alebo strach, Kristus sa k nemu neprizná, aj keby taký človek
Evanjelium prijal. Božie Slovo vedie človeka z extrémov hriechu do
duchovne vyváženého života, v ktorom je možné s radosťou a pokorou
niečo aj zdarma prijať a na druhej strane vedieť aj poslúžiť a byť
produktívny.
Práca je často vyvyšovaná a o pracovitosti sa rozpráva
poväčšine len v dobrom zmysle. Takýto pohľad môže byť však tiež
nesprávny. Ľudia, ktorí žijú len pre prácu, pravdepodobne nedokážu
odložiť nepodstatné povinnosti a venovať svoj čas Pánovi Ježišovi.
Sú možno síce veľmi produktívni, ale nie je im to na spasenie. Pán
Ježiš volá človeka, aby obdarovania, ktoré mu dal, investoval do
práce, ktorá sebou nesie spasenie. Takouto prácou pre Krista je
správny pomer bežných činností. Je potrebné v zamestnaní zarábať
aj peniaze, ale žiť iba pre zamestnanie sebou nesie smrť. Je
správne starať sa o svoj dom, ale žiť len pre dom, byt alebo
záhradu usmrcuje. Záľuby človek potrebuje na relaxáciu, ale žiť
len pre záľuby znamená svoj život doslova prepiť a prežrať. Takýto
pohľad je možné vrhnúť aj na prácu v cirkvi! Je dobré využívať
svoje charizma a slúžiť v zbore, keď ale človek pre službu
obchádza milosrdenstvo, stáva sa zákonníkom hodným zatratenia...
V okolí človeka existuje množstvo otvorených potrieb.
Jednotlivec nedokáže pokryť všetky svojou prácou. Preto je nutné
vybrať si z nich tie, ktoré sú pre daného človeka v zmysle jeho
viery najpotrebnejšie. Každému Pán položil na srdce niečo iné.
V cirkvi sa takto dopĺňajú Božie deti nielen obdarovaniami, ale aj
záujmom robiť to, či ono. Duchovne správne vyvážená cirkev by mala
pokrývať potreby vo svojom vnútri, a tiež aj potreby svojho
okolia.
Vodca a Svedok
Izaiáš 55,4-5.
Ako sa prejavuje, že je Kristus vodcom národov?
118
Čím Kristus svedčí ľuďom?
Aký vzťah má veda a viera?
Aký vzťah majú ľudské skúsenosti a vedecké axiómy?
Vylučuje viera pravdivé skúsenosti a logiku?
Môže nájsť človek svojho Stvoriteľa len pomocou premýšľania
o svete a ľuďoch?
Ak niekto neverí v Boha, čo robí, na čo sa spolieha?
Má človek okrem viery ešte aj inú možnosť vzťahu k svojmu
okoliu?
Môže každý človek uveriť v Boha?
Ako sa odlišujú iné viery a viera v Ježiša Krista?
Ako si človek overuje pravdivosť?
Ako zistí, ktorá z vier je pravdivá?
Koľko je na svete právd?
Ako vyjadriť pravdu tak, aby to uspokojilo všetkých?
Ako overiť pravdivosť zasľúbení z Biblie?
Čas milosti
Izaiáš 55,6-7.
Medzi prvým a druhým príchodom Pána Ježiša prežíva ľudstvo
obdobie, keď sa všetkým národom ponúka možnosť zmierenia sa so
svojim Stvoriteľom. Podobne, ako Hospodin viedol národy
k poznávaniu svojho hriechu, zmyslu Božieho zákona, potrebe
spasenia..., podobne vedie aj jednotlivcov v ich osobnej viere.
Človek najskôr nachádza zákon, potom poznáva, že nie je schopný
v ňom obstáť a začína pociťovať potrebu Spasiteľa. Túto potrebu si
niekto v pokore pripustí, iný sa zatvrdí a spasenie odmietne.
Preto majú nielen národy čas milosti, ale aj jednotliví ľudia! Ak
ťa dnes volá Hospodin, môže to byť už naposledy! Možno si veriaci
pohan, ateista alebo formálny kresťan a potrebuješ sa zmieriť so
svojim Bohom. Toto je výzva živého Boha, že chce, aby si žil
a volá ťa! "Zajtra" už možno nebude!
Človek a Boh
Izaiáš 55,8-13.
Pretože si človek zvykol premýšľať nad mnohými otázkami
a obsiahol mnohú múdrosť v porozumení, robí často veľkú chybu, keď
chce obsiahnuť vo svojej mysli živého Boha. Nie sme schopní
obsiahnuť svojou mysľou oveľa menej - bytie druhého človeka. Kde
má svoje "ja"? Čo sa mu skrýva v srdci? ... Aj druhých ľudí sa len
učíme poznávať, ale nikdy sa nikoho nenaučíme poznať úplne!
Napriek tomu človek často robí absurdné závery, keď posudzuje
Boha: "Prečo dopustil to? Keby bol, nebolo by utrpenie... Prečo
dopustí vojny? Keď je to na svete takto, Boha asi niet..."
Najväčším ľudským problémom vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi
ostáva fakt, že mnohí ľudia Boha nechcú. Niekoho ponižuje činiť
pokánie, iný má prehodené priority a radšej sa chce venovať
niečomu inému... Ľudia, ktorí nepotrebujú svojho nebeského Otca,
potom používajú svoju inteligenciu na sebaospravedlnenie. Snažia
sa oklamať seba a tiež aj druhých. Viac oklamaných, znamená pre
119
nich väčší pokoj so svedomím.
Žiadna logika ani fakty nemôžu vyvrátiť Božiu existenciu!
Naopak, fakty a logika zvestujú Stvoriteľa a Spasiteľa Ježiša
Krista!
Úprimnosť a vyvolenosť
Izaiáš 56,3-7.
Čitateľ Biblie má niekedy sklon, vysvetľovať si niektoré
biblické pojmy pohanským spôsobom. Preto možno aj pojem "vyvolený"
národ pre niekoho znamená vyvýšenie jedného národa a potlačenie
druhých národov. Stvoriteľ si ale vyvolil jeden národ k tomu, aby
všetkým ostatným priniesol cez tento národ Božie Slovo o spasení
všetkých, ktorí príjmu Jeho Evanjelium. Preto sa nikto nemusí
strachovať o to, či ho Pán príjme! Bohu nejde o pohanskú
"vyvolenosť", ale o ľudskú "úprimnosť". Hľadá všetkých tých, ktorí
Ho hľadajú v úprimnosti svojich sŕdc a chcú meniť svoje životy
k lepšiemu.
Hrozba nečestným pracovníkom cirkvi
Izaiáš 56,8-12.
Práca v cirkvi odpradávna priťahovala mnohých ľudí. Vykonávanie
obradov, prednášanie výkladov Božieho Slova, návštevy u veriacich
a dialógy..., to všetko sebou nesie istý honor, ktorý láka.
V evanjeliách čítame, že sa zákonníci dali nazývať majstrami
a radi prijímali slávu od ľudí. Cirkevný úrad sebou nesie spolu
s určitou slávou aj vplyv na druhých ľudí. Ak chce niekto pracovať
v cirkvi, mal by si predovšetkým pred Hospodinom ujasniť svoje
motivácie k práci. Pracovať pre Pána Ježiša je výborné dielo! Keď
ale niekto takúto prácu príjme nehodne, bez povolania od Svätého
Ducha a stáva sa pohoršením pre druhých, lepšie by mu bolo, keby
sa radšej nebol narodil! Práca v cirkvi je tou najzodpovednejšou
prácou, akú môže človek na svete robiť! Žiadna operácia, navigácia
letov, riadenie lodí, ..., nenesie väčšiu zodpovednosť, než práca
v cirkvi!
Ak takúto prácu prijímam, uvedomujem si, túto zodpovednosť?
Posledný odsek tohoto zamyslenia je obrovskou výstrahou pred
tým, aby človek prijal prácu v cirkvi nezodpovedne. Jeho postoj
možno síce ostane pred druhými ľuďmi skrytý, však pred Stvoriteľom
rozhodne nie! Ak ide v cirkvi niekomu o honor alebo vplyv, ak
hľadá zárobok alebo svoj prospech, lepšie by mu bolo ostať
ateistom! Komu sa viac zverí, viac sa bude od neho očakávať! Práca
v cirkvi znamená najviac, lebo sa jedná o životy druhých ľudí!
Modlitby na záver
Izaiáš 56,1-2.
120
Pôst
v Duchu a pravde
LVII,LVIII.
Božie dieťa a fyzická smrť
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 57,1-2.
Izaiáš 57,3-14.
Ľudské posudzovanie smrti býva často veľmi plytké. Ak napríklad
predčasne umrie človek, o ktorom si väčšina ľudí myslela, že žije
spravodlivo a čestne pred Hospodinom, málokto dokáže pohliadnuť na
takúto udalosť, že by mohla byť aj milosťou alebo požehnaním od
Hospodina. Dokonca aj veriaci ľudia sa boja fyzickej smrti, pričom
ale zároveň tvrdia, že majú vieru a snažia sa pevne držať Pána
Ježiša Krista.
Božie Slovo poukazuje na smrť úprimného veriaceho ako na cestu
do novej, požehnanej reality. Pán Ježiš práve smrťou niekedy
vytŕha svoje deti z útlaku sveta. Je paradoxné, že títo veriaci
často prosia, aby im dal Stvoriteľ fyzické uzdravenie a uchránil
ich od smrti.
Na druhej strane môže znamenať fyzická smrť aj veľkú hrozbu.
Ľudia, ktorí nežijú podľa Božej rady, nachádzajú vo smrti cestu
k spravodlivému zúčtovaniu svojho života. Smrť nie je zabudnutie
alebo akýsi spánok bez konca. Znamená zároveň koniec aj začiatok -
koniec príležitostí zmierenia sa so Stvoriteľom a začiatok
naplnenia Božej spravodlivosti a lásky.
Hlboká dôvera k Pánovi Ježišovi by nemala spôsobiť túžbu za
únikom z reality života formou fyzickej smrti! Rozhodne by ale
mala prinášať túžbu, naplniť v láske Božiu vôľu tu na zemi
s radostným očakávaním, že príchodom fyzickej smrti naplní
v životoch Božích detí Stvoriteľ všetky svoje zasľúbenia o radosti
a láske.
Na tejto zemi človek poznáva čiastočne, má nádej v Boha a verí
Jeho zasľúbeniam. Po smrti pominie nádej i viera, lebo sa zmenia
na novú realitu v novom svete plnom požehnania. Mŕtva nábožnosť
prináša psychologické manipulácie, slabé útechy a nepravdivé
nádeje spolu so strachom pred fyzickou smrťou. Živá viera v Pána
Ježiša človeka vyučuje tomu, čo je pravdivé a funkčné už aj
v tomto živote, ale navyše ho učí rozumieť aj smrti, ktorej sa
Božie dieťa obávať nemusí!
Fyzická smrť má byť pre úprimného kresťana ťažká len z hľadiska
pozostalých, pre ktorých znamená dočasnú rozlúčku s blízkym
človekom.
Dokážem rozumieť svojej vlastnej fyzickej smrti alebo smrti
druhého veriaceho človeka ako požehnaniu od Pána Ježiša?
Rozumiem smrti neveriacich ľudí ako ukončeniu príležitosti
zmieriť sa so svojim Stvoriteľom?
K akým osobným rozhodnutiam ma vedú tieto dve posledné otázky?
121
Začiatok a koniec
Izaiáš 57,15-21.
Božie Slovo vedie veriaceho človeka na životné križovatky, kde
sa musí rozhodnúť ukončiť staré a začať nové. Takýmto križovatkám
sa nikto nemôže vyhnúť. Ak aj zdanlivo človek neurobí nové
rozhodnutie, vo chvíli, keď zotrváva s novým poznaním pri starých
veciach, činí nové rozhodnutie aj napriek tomu, že to tak na prvý
pohľad nevypadá. Človek svojim jednaním Bohu odpovedá aj vtedy,
keď si snaží nahovoriť, že mlčí. Ľudia svojimi životmi rozprávajú
Svätému Duchu a sú to často veľmi drzé slová.
Fyzická smrť nie je jediným koncom a začiatkom zároveň! Pán
Ježiš volá ku pokániu, nabáda ku smrti starého človeka a zrodu
nového myslenia. Hovorí sa, že na takejto križovatke viery stojí
každý len jediný raz. Božie Slovo však svojim kontextom vyjadruje,
že veriaci ľudia prichádzajú na križovatky spasenia a zatratenia
mnohokrát v živote. Rozhodnúť sa správne len na jedinej z nich,
znamená istú duchovnú smrť. Úprimná viera sa začína prvým správnym
rozhodnutím a pokračuje mnohými ďalšími, ktoré človeka privedú do
Božieho kráľovstva.
Máme pred sebou množstvo začiatkov, ktoré je potrebné začať
správne. Aby sme sa mohli správne rozhodovať, Stvoriteľ nám
zachoval svoje Slovo - zasľúbenia, rady, návody, ktoré v sebe
obsiahnu celý ľudský život. Človek si môže vybrať cestu počúvania
alebo ignorácie - je to zároveň jednou z prvých odpovedí, ktorú
svojim životom rozprávame Svätému Duchu.
Nábožné hľadanie Božej vôle
Izaiáš 58,1-5.
Človek môže vo svojom srdci urobiť také rozhodnutie, ktoré ho
postaví do nepriateľstva z jeho vlastným svedomím. Takáto
rozpornosť v mysli sa dá riešiť pomocou istej taktiky myslenia,
keď človek akoby aj robil to, čo mu prikazuje svedomie, ale
zároveň to urobí tak, aby to vyhovovalo jeho záujmom. Veriaci
takto nevylepší svoj postoj, ale vytvorí situáciu, v ktorej sa
ťažšie oddeľuje pravdivosť od falše, a teda sa aj jeho svedomiu
ťažšie vyjadruje, v ktorých veciach a akým spôsobom nenaplňuje
Božie Slovo. Keď človek pomocou politiky svojho myslenia situáciu
dostatočne zamotá, je veľmi ľahké prepočuť svedomie alebo ho
zahriaknuť a urobiť si po svojom. Takáto bezočivosť voči Svätému
Duchu, ktorý sa veriacemu prihovára aj cez svedomie, býva potom
viditeľne sprevádzaná zmenou živej viery na akúsi zbožnosť
poprepletanú Božím Slovom a svetským konaním dohromady. Takýto
prístup pomaly prerastie do jedovatej istoty spasenia, ktorá
človeka neomylne vedie do zatratenia.
Nábožní ľudia potom vyznávajú Ježiša Krista, hľadajú Božiu vôľu
a majú pokoj od svojho svedomia, ale ich srdce je od Hospodina
vzdialené. Často riešia duchovné problémy, prečo neprichádza
oživenie, prečo sa neprejavuje Božia moc, prečo nevidieť na
veriacich zmocnenie od Svätého Ducha..., však sami drzo odmietajú
Božiu Radu a potláčajú tých ľudí, cez ktorých im Stvoriteľ
rozpráva.
122
Náboženstvo plné kompromisov a nerovnosti spoluveriacich,
z ktorých sú jedni hodnotení podľa lepšieho metra, druhý podľa
horšieho, sebou nesie aj množstvo obetí a pôstov. Cirkevné
prostredie duchovného kléra, spolupracovníkov, bežných veriacich
a čakateľov plné nespravodlivej nerovnosti, vytvára prázdne
hodnoty. Takýmito hodnotami sú obete z morálneho prinucovania,
finančné príspevky motivované davovou psychózou, pôsty, ktoré nesú
len nezmyselné odriekanie stravy na podporu svojvoľných
modlitieb... Formálnu bohoslužbu Pán odmieta a nábožní pokrytci sa
opäť môžu dopytovať na modlitbách - prečo?
Stvoriteľ nechce, aby veriaci zneužívali Jeho Slovo na
presadzovanie svojej vôle. Odmieta nezmyselné pôsty odriekania
potravy s modlitbami za niečo, čo nie je Jeho vôľou, ale vôľou
človeka. Pán Ježiš neprišiel umrieť na zem preto, aby nábožný
klérus katolíckych, evanjelických a evanjelikálnych cirkví
potláčal veriacich presadzovaním svojej vôle! Kristus neprišiel
darovať ľuďom pracovné príležitosti v náboženských inštitúciách
a posvätiť pracovné miesto nado všetko ostatné! Tak isto neprišiel
organizovať veriacich do vzbury proti kléru cirkevných inštitúcií!
Kristus zriadil svoju Cirkev, v ktorej sa má rešpektovať
nadovšetko Jeho Slovo. Táto Cirkev nesmie pohoršovať svet, lebo
cez ňu sa svetu zvestuje evanjelium. V tejto Cirkvi sa má
rešpektovať rovnocenné spoločenstvo Božích detí a niet v nej viac
privilegovaných a menej privilegovaných veriacich. Nehlásajú sa tu
len filozofie o láske, ale Boží ľud chce túto lásku aj naplniť
formou pravdy a spravodlivosti...
Pán Ježiš odmieta asketický pôst odriekania potravy, ktorý
sebou nenesie žiadny zmysel a nevedie človeka ku pokániu ani
nikomu nepomôže! Pôst vo Svätom Duchu znamená niečo úplne iné, čo
úprimné Božie deti robia v živote prirodzene a pravidelne.
Pôst s dostatkom pitia a jedenia
Izaiáš 58,6-8.
Pán Ježiš v evanjeliách odsudzuje pôst zákonníkov a farizejov,
ktorý upútava okolie na pôstiacich a vyzdvihuje ich. Úprimný pôst
sa má diať v skrytosti, aby ho videl jediný Hospodin. Navyše
v tomto odseku Pán cez Izaiáša upozorňuje, že sa pôst nemá chápať
kulticky - teda ako tajomný obrad, ktorý Boha donúti rozhojniť
požehnanie. Pôstiť sa, neznamená nezmyselne si odriekať jedlo
s vierou, že takáto "mágia" zmení Božie zmýšľanie. Pôstiť sa
v Duchu a pravde síce znamená odriekanie, ale nie nezmyselné!
Človek si môže odriecť jedlo, aby daroval potravu hladným, môže si
odriecť časť financií z rodinného rozpočtu, aby pomohol chudobným,
môže si odriecť pohodlie, aby sa zastal potláčaných. Podobne sa dá
odriecť si aj čas a venovať ho Pánovi Ježišovi. Takýto pôst má
zmysel a keď je spojený z modlitbou, prináša hojnosť požehnania.
Skutočný pôst rozväzuje putá neprávosti, lebo vyjadruje zastávanie
sa potláčaných, prepúšťa zlomených, lebo sebou nesie
povzbudzovanie a potešovanie a vždy motivuje k modlitbám za
druhých ľudí. Pôst sebaobmedzenia v jedle má darovať druhým stravu
alebo ich uviesť do domu a poskytnúť im príbytok, keď to potrebujú
alebo zaodeje tých, ktorí nemajú šaty... Keď človek príjme od
Hospodina povolanie ku skutočnému pôstu, vtedy vypukne svetlo
kresťanstva ako ranná zora a ľudia začnú chváliť Boha, ktorého
123
uvidia na úprimných veriacich.
Dnes majú veriaci často plné peňaženky, plné skrine šiat,
dostatok potravy, majú kde bývať a niekedy sa nudia, lebo nevedia
ako zabiť čas... Zároveň ale nevidia skutočné potreby svojho
okolia a pritom vytvárajú akúsi teológiu, že v tomto všetkom
dostatku je dobré nejesť a nepiť, aby im Pán žehnal. Dokonca pre
svoje obžerstvo často nedokážu ani len odriecť si potravu na
jediný deň a uvažujú, či sa už večer jesť môže alebo či môžu piť
čaj s cukrom... Takáto prevrátená pochybná zbožnosť, ktorá je
svetu len na pohoršenie býva niekedy úprimným klamom, inokedy
zastieracím manévrom, aby veriaci nemusel pristúpiť ku skutočnému
pôstu, ktorý by siahol na mnoho jemu drahých vecí.
V Starom zákone nachádzame Boží príkaz k zápalným obetiam
zvierat a zároveň Božie Slovo, ktoré poukazuje na to, že sa žiada
úprimnosť a nie obete. Z toho vyplýva, že Pán dal niektoré príkazy
len preto, aby to vtedy žijúci ľudia mohli pochopiť. Kedysi
priniesť niekomu do daru zabité zviera, znamenalo zabezpečiť ho na
určitý čas potravou. To bol isto prejav lásky a úprimnosti. Takúto
lásku a úprimnosť žiadal aj Hospodin. Človek si ale zo zápalných
obetí urobil akýsi obchod, nábožnú povinnosť, za ktorou niet
vrúcnosti ani lásky.
Kedysi aj pôst vyjadroval predovšetkým obeť v jedle, pričom
Hospodin vysvetľuje, že takáto obeť sama o sebe je nezmyslom! Celá
58. kapitola Izaiáša odhaľuje šírku pôstu - že totiž nejde len
o jedlo a odhaľuje aj jeho hĺbku - že každý pôst musí mať zmysel
a má byť pre niekoho prejavom lásky a spoluúčasti. Pôst
s modlitbou potom požehná sám Hospodin.
Požehnanie z pôstenia
Izaiáš 58,9-10.
Úprimný pôst sebou prináša množstvo požehnania. Keď si veriaci
človek začne ovládať jazyk, prestane klamať, ohovárať a zhadzovať
druhých bez príčiny, keď sa otvorí aj pre finančné a iné dary,
obetuje svoj čas pre druhých..., a pritom sa modlí o požehnanie,
toto požehnanie naisto príde! Však aj takýto pôst nemá byť príliš
viditeľný, aby vyvyšoval pôstiaceho! Boh vidí v skrytosti
a odpláca zjavne.
Falošná zbožnosť sebou nesie nezmysly, tradície, liturgie,
obrady a herecké umenie veriacich. Úprimná viera prináša pôst
s požehnaním.
Božie dieťa, ktoré sa takto pôsti, môže prijať zasľúbenie konca
58. kapitoly aj pre seba...
Modlitby na záver
Izaiáš 58,11-14.
124
Trápenie z prevrátenosti
LIX,LX.
Neprávosť
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 59,1-2.
Izaiáš 59,3-8.
Kresťanstvo vypadá byť slabé a smiešne poväčšine pre neprávosti
veriacich. Nábožní ľudia, ktorí jednak veria v Ježiša Krista
a zároveň nežijú v súlade s Jeho vôľou vytvárajú nekontrastné
prostredie hriechu a svätosti. Vo svete býva neprávosť často
jednoznačne identifikovateľná - kradnúť, nekradnúť - podvádzať,
nepodvádzať... Takýto kontrast uľahčuje veriacemu človeku
porovnávanie zlého s dobrým. Nekontrastné cirkevné prostredie
vyvoláva v novovercoch mnoho otázok, čo je správne a čo nie a môže
spôsobovať množstvo nesprávnych záverov, keď si veriaci udobrí
niečo, čo nie je skutočnou Božou vôľou. V tomto prostredí potom
vznikajú otázky typu: "Prečo nám Hospodin nežehná? Či už Boh
nerobí to, čo robieval pred vekmi? Či je už jeho moc slabšia? Je
viera skutočná a pravdivá?" Božie Slovo rieši nekontrastnosť
cirkevného prostredia jasným - kontrastným príkazom. "Málo kvasu
nakvasí celé cesto..." Hriech je potrebné eliminovať a odstraňovať
ho! Láska, ktorá odpúšťa hriech bez potreby pokánia, je falošná -
spôsobuje zatratenie mnohých ľudí.
Neriešený hriech v životoch ľudí spôsobuje prevrátené názory,
tieto človeka vrhajú do utrpenia, ktoré si nakoniec musí riešiť
ďalšou neprávosťou. Preto veriaci dnes neprežívajú len tzv.
utrpenie kríža, ale aj utrpenie v dôsledku svojich hriechov.
Podobnosť medzi izraelským národom a súčasnou kresťanskou cirkvou
je veľmi veľká. Pán rieši vierolomnosť veriacich ľudí kontrastným
napomenutím - výzvou ku pokániu cez vieru v Pána Ježiša Krista.
Pre nekontrastnosť diania v cirkvi Hospodin dáva do rúk každého
človeka Bibliu, v ktorej je možné ľahko nájsť skutočnú Božiu vôľu.
Je možné nájsť ju ľahko len vtedy, keď je ľudská viera úprimná,
keď sa veriaci pri čítaní modlí o požehnanie porozumenia. Biblia
nesmie byť pre Božie dieťa len akési skriptum, ktorého obsah je
povinné naučiť sa! Nadto, čítanie Biblie vyžaduje čas, ktorý žiaľ
človek častokrát radšej venuje všeličomu inému. Keď však pristúpi
k poznávaniu Písma s touto všetkou úprimnosťou, zapálenosťou
a láskou, je naozaj ľahké poznať Božiu vôľu - tak ľahké, ako pre
milujúcich sa mladých ľudí spoznávať sa navzájom. Láska milencov
im nájde pre seba čas, porozumenie, učí ich počúvať i rozprávať
a vedie k obetavosti...
Očakávanie vo tme
Izaiáš 59,9-14.
Veriaci vedia veľmi dlho očakávať vo svojej náboženskej
125
prevrátenosti na požehnanie od Hospodina. Navzájom sa povzbudzujú,
utešujú a vytvárajú tak skôr akýsi klub priateľov alebo
sympatizantov než Cirkev Božích detí. Ak do takéhoto prostredia
vojde úprimný novoverec, nájde tam skôr pohoršenie, nečisté vzťahy
a odsudzovanie než porozumenie v Božom Duchu. Namiesto pomoci sa
mu dostane skôr podrazov, lebo jeho úprimný pohľad vadí svojvôli
klubu sympatizantov, ktorí si hovoria kresťania. Takýto ľudia
kedysi ukrižovali Krista a dnes nebudú konať o nič lepšie!
Aby som nepatril do klubu sympatizantov a nevytváral akúsi
cirkevnú nábožnú mafiu, musí sa viera dotýkať priamo môjho srdca
a charakteru. Má byť pre mňa aktuálne každé napomenutie bez ohľadu
na to, od koho prichádza a mám si privlastniť podobne aj
povzbudenia. Svoje hriechy mám vedieť vyznať pred Bohom i ľuďmi
s najväčšou autoritou pred Božím Slovom a Ježišom Kristom. - Robím
tak, alebo vytváram prostredie, ktoré pohoršuje svet a odvádza
ľudí od spasenia?
Znamenie z Apokalypsy
Izaiáš 59,15-21.
V Knihe zjavenia Jána čítame o posledných dobách, že nastane
pečatenie uctievačov diabla. Ten, kto by nemal takejto pečate,
nebude môcť kupovať a predávať, čím je vyjadrené, že bude
ekonomicky veľmi znevýhodňovaný a potláčaný.
Kniha zjavenia je symbolická kniha, a preto je potrebné
rozumieť aj pečatiam diabla symbolicky. Nebude sa jednať o fyzické
značkovanie prevrátenosti, ale každý bude symbolicky označkovaný
svojim prístupom, jednaním, rečou... Nečestní ľudia si uvedomia,
že je ľahšie žiť nečestne a budú si nahrávať, zastávať sa jeden
druhého za úplatný dar. Ten, kto nebude takto robiť, nedostane
prácu, lebo ju dostanú tí, ktorí si za ňu zaplatia. Božie dieťa
nedostane dobrý tovar, lebo ten bude odložený pre tých, ktorí radi
posunú úplatok...
Začiatok tohoto odseku v Izaiášovi rozpráva o tom istom!
"Pravda vyprchá a ten, kto sa vyhýba zlému, vystavuje sa
lúpeži..." Často sme už pripomínali, že je letorast dejín mäkký
a Boží ľud očakáva druhý príchod svojho Boha. Či už dnes
neprežívame apokalyptické označenia prisluhovačov zlého? Na
pracovné príležitosti sú poradovníky a firmy platia peniaze alebo
podiely zo zisku za to, aby dostali pracovnú príležitosť, a teda
aby ich v poradovníku presunuli z posledných na prvé miesto. Dnes
nie je možné zriadiť si podnik, neuplácať proti svojmu blížnemu
a zároveň prosperovať! Ľudia dnes nosia "znaky na zápästiach",
mnohým sa to zdá byť ako niečo prirodzené. Boží ľud v tomto môže
vidieť ďalší znak toho, že je mäkký letorast dejín.
Privilegovanosť sa vkradla aj do cirkví, v ktorých je vyvyšovaná
práca platených pracovníkov a znevažovaná práca tých, ktorí pre
Pána Ježiša pracujú bezplatne popri zamestnaní. Privilegovaní
pracovníci si vykazujú prácu iných a s pozície kléra potláčajú
akúkoľvek kritiku ako vzburu.
Privilegovanosť si niekto zaplatí, iný ju dostane na základe
priateľstva alebo rodinného vzťahu, ďalší ju získa pomocou svojho
vplyvu... Ten hrozný diabolský znak na čelách a zápästiach ľudí je
možné nazvať veľmi jednoducho - nespravodlivá privilegovanosť - tá
potláča, využíva a prosperuje.
126
Dejiny cirkvi i sveta sa uzatvárajú a Boží ľud sa nemusí ani
strachovať ani viesť boje proti niečomu, čo je len napĺňaním
starého Božieho proroctva - veriaci sa tešia, že prichádza ich
Vykupiteľ. Nech mu je chvála a sláva na veky vekov!
Svätý Jeruzalem
Izaiáš 60,1-19.
V tejto kapitole je prorokované Jeruzalemu, že sa pred ním
pokoria všetky národy. Dalo by sa teda očakávať obdobie, keď
židovský národ zvíťazí v akomsi boji, na základe čoho získa
svetovládu. Takýto pohľad je ale rozhodne nesprávny! Poukazujú na
to niektoré verše tejto kapitoly: 10. "Synovia cudzinca vystavia
tvoje múry..." 11. "Tvoje brány budú vždy otvorené..." 13. "Miesto
strádania budú mať vykúpení nevysloviteľnú slávu." 19. "Nebude ti
viacej slnko za svetlo vo dne ani mesiac v noci ale Hospodin ti
bude večným svetlom a tvoj Boh tvojou okrasou."
Tieto odvolávky poukazujú, že ide o zvláštny Jeruzalem,
v ktorom nebude svietiť slnko, ale Božia sláva, v ktorom budú
všetci spasení, vykúpení krvou Pána Ježiša zo všetkých národov
a v ktorom viac nebude strachu, a teda jeho brány budú neustále
otvorené. Preto je potrebné celej tejto kapitole rozumieť
symbolicky. Nejedná sa o mesto a svetovládu, ale o vykúpenú Cirkev
Božích detí - Svätý Jeruzalem. Oslávená Cirkev je opisovaná
podobným spôsobom v Knihe zjavenia Jána, kde sa tiež rozpráva
o Svätom Jeruzaleme a jeho veľkoleposti v symbolickom jazyku.
Takýto jazyk je pri takýchto opisoch doslova nutný, lebo oko
nevídalo a ucho neslýchalo, čo Stvoriteľ pripravil pre tých, ktorí
prijali do sŕdc Jeho Syna - Ježiša Krista.
Preto ak Izaiáš používa v tejto kapitole pripodobňovanie
oslávenej Cirkvi k akejsi svetovláde, používa takéto podobenstvo
len preto, aby všetci ľudia, v ktoromkoľvek časovom období mohli
pochopiť, že Pán pripravil pre svoju Cirkev niečo úžasné, že
pominie útlak i utrpenie a nastane radosť s mnohým Božím
požehnaním. Tieto verše netreba situovať do niektorých
historických období, ani ich hľadať v pozemskej budúcnosti
národov.
Ďakujem Pane za to, čo si pripravil pre svojich drahých, čo sa
nedá ani len vyrozprávať - tak je to úžasné a krásne.
Modlitby na záver
Izaiáš 60,20-22.
127
128
Čo zvestuje Evanjelium?
LXI,LXII.
O pokorných, skrúšených a zajatých
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 61,10-11.
Izaiáš 61,1.
Na Evanjelium Pána Ježiša Krista je možné pohliadnuť
z najrôznejších strán. Niekto ho zhrnie ako štyri duchovné zákony
o hriechu, oddelení od Stvoriteľa, pokání a spasení. Ďalší v ňom
vidí osobnú pomoc z ťažkostí života... V tejto úvahe sa krátko
zamyslíme nad niekoľkými zasľúbeniami, ktoré Izaiáš kladie ako
súčasť Evanjelia.
1. - Evanjelium môžu prijať len pokorní ľudia, ktorých neuráža
fakt, že potrebujú pomoc a milosť.
2. - Pán Ježiš oslovuje svojim Duchom obzvlášť tých, ktorí
pomoc potrebujú.
Evanjelium Pána Ježiša nie je len teória, ale nesie svoje
zasľúbenia aj do súčasnej reality. Hospodin chce riešiť ľudské
životy tak, že sa mu človek oddá v poslušnosti. Kristus je dobrý
Pastier, ktorý dokáže vyviesť prestrašenú ovečku aj z najhlbšej
rokliny realistického života.
Rok milosti a deň pomsty
Izaiáš 61,2.
3. - Po príchode Pána Ježiša Krista nastal na zemi "rok"
milosti - obdobie, v ktorom je vyliata mnohá Božia moc, aby mohol
každý človek prijať spasenie.
4. - Po prvom príchode Pána Ježiša nastane aj Jeho druhý
príchod, čím budú ukončené dejiny zákonitosti hriechu.
Dejiny zeme a ľudstva sú podľa Evanjelia konečné. Všetky
proroctvá už boli povedané a ľudstvo čaká na druhý príchod svojho
Boha. Pridávanie k Biblii je vždy len formou ľudského podvádzania
s cieľom útlaku a vlády jedného človeka nad druhými.
O zarmútených
Izaiáš 61,3.
5. - Evanjelium sebou nesie zvesť, že Stvoriteľ vidí tých,
ktorí pre Neho trpia a sú potláčaní.
Pán sa zastáva svojich detí už teraz na zemi. Mnohonásobne viac
však dostanú, keď bude hriech spútaný a začnú platiť neporušené
zákonitosti v prírode, vo vzťahoch ľudí medzi sebou a tiež aj
medzi nimi a ich Bohom.
129
O požehnaní
Izaiáš 61,4-5.
6. - Keď človek svoj život rieši pred Hospodinom skutočne
úprimne, Pán mu posiela pomocníkov, upokojuje jeho nepriateľov.
Požehnanie od Pána je podmienené vždy úprimným vzťahom medzi
veriacim a jeho Bohom. Kristus nehľadá tradície, udobrenie skutkov
iným človekom, liturgie... Hľadá ale v najhlbšom súkromí ľudského
srdca priamosť pred Ním samým a tiež aj pred druhými ľuďmi. Hľadá
v ľudskom srdci poslušnosť a ochotu dať sa viesť Jeho Duchom.
O oslávení
Izaiáš 61,6-9.
7. - Božie deti Pán oslávi už tu na zemi tým, že si ich bude
ich okolie vážiť. Svoju Cirkev ale vyzdvihne nadovšetko na konci
dejín.
Kresťanstvo dnes sebou nesie množstvo špiny a nespravodlivosti.
Ľudia preto opovrhujú vierou i Kristom. Ak ale niekto skutočne
prijal do srdca Krista a nechce sa povyšovať nad druhých, ak
nechce zhadzovať svet a neveru, ak dokáže prijať druhých ľudí,
nech robia čokoľvek,..., potom sám naisto prežije naplnenie aj
tohoto zasľúbenia z Evanjelia Pána Ježiša.
O moci
Izaiáš 62,1-2.
8. - Keď veriaci nekoná podľa svojej vôle, ale vykonáva vôľu
svojho Boha, zakúsi, ako sa cez jeho "ruky" prejaví úžasná Božia
moc.
Človek často túži po moci a táto túžba sa prenáša aj na
veriacich. Preto si niekedy navzájom udobrujú pochybné teológie,
na základe ktorých by mohli konať z moci podľa svojich predstáv.
Moc Evanjelia sa potom vytráca a ochabúva aj viera veriacich, lebo
sa očakávané zázraky nedejú. Živý Boh však je medzi svojimi deťmi
prítomný svojim Svätým Duchom, ktorým dokáže prikazovať aj živlom.
Byť v súlade s touto mocou, znamená aj reprezentovať túto moc na
svojich životoch. Aby toto mohlo nastať, je nutné vyznať Bohu:
"Pane toto všetko by som chcel.... Nech sa ale naplnia v mojom
živote Tvoje predstavy! Amen!"
O Cirkvi
Izaiáš 62,3-5.
9. - Na konci porušených a začiatku neporušených dejín bude
Cirkev oslávená a vyvýšená.
Nejedná sa tu o cirkev v zmysle inštitúcie. Jedná sa o skupinu
130
takých veriacich, ktorí svojho Boha hľadali úprimne, vedeli pre
Neho i strádať a nehanbili sa o Ňom rozprávať. Žiadny človek nie
je schopný vyjadriť alebo vedieť, kto do tejto skupiny ľudí patrí
a kto nie.
O Slove
Izaiáš 62,6-7.
10. - Úprimná viera v človeku nespôsobuje nutkanie vyvyšovať sa
zvestovaním Evanjelia nad druhými, ale spôsobuje ľútostivú potrebu
odovzdať informáciu o Božom spasení, aby mohol každý prijať celé
Evanjelium Pána Ježiša.
Prijať Evanjelium znamená zmierenie sa so svojim Stvoriteľom,
naplnenie života, prijatie pomoci a Božieho vedenia. Mať
Evanjelium v srdci znamená byť napĺňaný pokojom a dôverou, že
spočívame v ruke všemocného Boha. Zvestovať Evanjelium, je to
najmorálnejšie a najprirodzenejšie, čo môže charakterný človek
urobiť pre druhých ľudí.
O vytrhnutí Cirkvi
Izaiáš 62,8-9.
11. - Na sklonku dejín zeme Pán naplní cele svoju spravodlivosť
a nedovolí viac, aby sa mohlo konať nespravodlivo.
V nebi preto nemôže byť aj diabol, nemôžu tam prísť ľudia,
ktorí potrebujú pre svoj život pretvárku a v srdci Boha odmietajú
alebo podvádzajú. Hriech nemôže prísť do Božieho Kráľovstva, lebo
by tam vznikla druhá zem plná nespravodlivosti. Dnes si môže každý
vybrať, čo chce, pre čo chce žiť. Však hriech a pretvárka nemá
žiadnu budúcnosť. Už teraz sú odsúdené, premožené a znamenajú pre
človeka len smrť. Žiaľ, človek má právo - slobodu - umrieť pre
svoju lásku.
Koho milujem?
Modlitby na záver
Izaiáš 62,10-12.
131
132
Deň naplnenia spravodlivosti
LXIII,LXIV.
Hnev živého Boha
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 63,1-4.
Izaiáš 63,5-6.
Na konci ktorého obdobia má nastať vytrhnutie Božích detí?
Aké dve krátke obdobia budú po vytrhnutí nasledovať a čo sa
bude počas ich trvania diať?
Ako by ste opísali príchod Mesiáša v moci a sláve?
Kedy nastane veľký Boží súd - po akom období?
Pán Ježiš trpí násilie na zemi, aby mohli všetci ľudia prijať
Evanjelium a byť spasení. Keď ale príde v moci, naplní celú svoju
spravodlivosť. Úprimní veriaci sa niekedy trápia nad tým, že sa
deje mnoho zla a nespravodlivosti. Božie slovo poukazuje na to, že
nikto nemôže urobiť zlý skutok tak, aby sa mu to zabudlo! Jedinou
cestou vymanenia sa zo zákona Božej spravodlivosti je úprimné
vyznanie svojej porušenosti a prosba o spasenie cez milosť Pána
Ježiša Krista.
Spravodlivé milosrdenstvo
Izaiáš 63,7-14.
Pán Ježiš svoju milosť síce rozdáva bezplatne - bez zásluh, ale
keď niekto túto milosť chce úprimne prijať, prijíma spolu s ňou
a požehnaním aj kríž. Preto si nikto Božie Kráľovstvo nemôže
kúpiť! Kríž býva často veľmi ťažký, v ňom, ako v ohni, sa ukáže
úprimnosť a oddelí sa od vypočítavosti. Kríž pána Ježiša odhaľuje
človeku jeho nedokonalosti a kladie mu nepríjemnú otázku: "Chceš
si žiť tak, ako ťa vedie tvoja vlastná hriešna prirodzenosť alebo
sa chceš stať nepriateľom samému sebe a svoj život chceš
posväcovať poslušnosťou voči svojmu Stvoriteľovi?"
Aj milosť Pána Ježiša je spravodlivá - žiada úprimnosť! Človek
možno mnohokrát padne v hriechu a Pán sa k nemu mnohokrát so
svojou milosťou navráti, ale vždy očakáva otvorené "dvere" do
ľudského srdca. Starý človek musí umierať, aby sa zrodil nový.
Niekto možno prežíva depresiu z toho, že už po niekoľký krát
neobstál. Ak ale úprimne chce ísť ďalej, Božia milosť mu dáva
ďalšiu šancu! Po opakovanom hriechu však vzniká iné
nebezpečenstvo. Veriacemu sa môže stať, že začne prestávať chcieť
plne nasledovať svojho Boha. Toľko pokusov, toľko stroskotaní -
načo teda ísť ďalej týmto smerom! Netreba sa báť Božieho hnevu,
ale hriechu sa treba strachovať, lebo v človeku hubí túžbu ísť za
Kristom.
133
Vyznanie hriechu
Izaiáš 63,15-19.
Vyznávanie hriechov je skutok, ktorého sa nejeden veriaci
človek bojí. Možno pre hrdosť, možno pre hanbu nedokáže rozpovedať
o sebe skutočnú pravdu. Možno si položí nezmyselné kritériá, že
hriech je potrebné vyznať pred kresťanskou verejnosťou do
mikrofónu a pritom zistí, že takéto kritériá nedokáže naplniť.
Stvoriteľ chce v prvom rade počuť úprimnú pravdu na modlitbe
v súkromí. Chce, aby sa Jeho dieťa zdôverilo Jemu a Jeho žiadalo
o milosť. Pokánie a vyznávanie hriechu na modlitbe je prvým krokom
k spaseniu človeka. Neskôr Pán vedie svoje deti, aby dokázali
rozprávať pravdu jeden pred druhým. Je to súčasťou duchovného
dýchania, ktoré v cirkvi Božích detí musí byť. Božie Slovo žiada,
aby si veriaci vyznávali hriechy navzájom a nie aby si nachádzali
akýchsi pomazaných kňazov, ktorým je potrebné všetko povedať
a ktorí o svojom živote budú pred nimi pravdepodobne mlčať. Tak
isto Pán nežiada verejné vyznania, ktoré sú skôr pokusom o nejaký
osobný výkon, ktorým chce človek zaplatiť za svoje spasenie, než
prejavom úprimnosti a lásky. Spasenie máme všetci zdarma, ale ten
kto ho úprimne príjme, príjme moc Svätého Ducha, ktorá ho vedie do
úprimnosti voči Bratom a sestrám.
Rastieme duchovne, posväcujeme svoj život?
Keď za nami príde brat alebo sestra s vyznaním, dokážeme
otvoriť pre neho aj svoje vlastné súkromie alebo sa snažíme len
naplniť funkciu akéhosi kňaza s mocou odpúšťania hriechov?
Modlitby na záver
Izaiáš 64,1-12.
134
Povolanie
LXV,LXVI.
Determinizmus?
Modlitebné stíšenie
Izaiáš 65,1-2.
Izaiáš 65,3-7.
Keď si človek číta Písmo a príde k pojmu "vyvolení", začne ho
to zvádzať k náhľadu, že Boh niekoho vyvolil a iného zatratil.
Z toho by potom mohlo vyplývať, že nemá zmysel snažiť sa o živú
vieru, lebo je ľudský život úž vopred pre niečo predurčený. Celé
dejiny Izraela a dejiny všetkých národov poukazujú na fakt, že
Hospodin nikdy nezobral človeku slobodnú vôľu. Dokonca ani ľuďom,
ktorých povolal ako svoj vyvolený národ, ani tým neodňal možnosť
odvrátiť sa od Neho! Živú vieru dostáva každý zdarma, keď po nej
túži. Akonáhle začne v živote túžiť po niečom inom, je slobodný
ísť tam, kde ho vedie jeho srdce. Hospodin nie je diktátor!
Teológia, ktorá tvrdí, že keď raz človek príjme spasenie, že ho už
nemôže stratiť má pravdu len do tej miery, že Božiemu dieťaťu
skutočne spasenie nemôže nikto zobrať. Človek sám ho ale ľahko
môže zahodiť pre niečo iné, čo sa mu v tej chvíli zdá byť
lákavejšie.
Zmierenie a vzbura
Izaiáš 65,8-16.
Ako by ste charakterizovali pojem "zmierenie" so Stvoriteľom?
Ako súvisí zmierenie s poslušnosťou, láskavosťou, pravdivosťou,
s mocou, slávou a ľudskou schopnosťou?
Čo znamená "vzbura" voči Bohu?
Ako "vzbura" voči bohu súvisí z vyššie uvedenými pojmami?
Aké má človek zasľúbenia a zlorečenia od Hospodina pri "vzbure"
a aké pri "zmierení"? Prečo je "zmierenie" lepšie než "vzbura"?
Budúcnosť
Izaiáš 65,17-25.
Čo rozpráva Písmo o Tisícročnom kráľovstve?
Čo rozpráva Písmo o Novom nebi a Novej zemi?
Ako sa odlišuje to prvé od toho druhého?
Ako sa líšia prvé stvorenie a druhé stvorenie?
Ako sa líši prvý príchod Pána Ježiša a Jeho druhý príchod?
Ako sa líši prvá smrť a druhá smrť?
Ako sa líši prvé vzkriesenie a druhé vzkriesenie?
Všetky tieto pojmy Biblia používa a je dobré ujasniť si, čo
135
vlastne znamenajú.
Obeť a Bohoslužba
Izaiáš 66,1-4.
Na záver štúdia Knihy Izaiáš nečítame len o požehnaní a krásnej
budúcnosti pre Cirkev Božích detí. Okrem zmienky o Božej pravdivej
spravodlivosti tu nachádzame aj pozastavenie nad jedným hrozným
hriechom, ktorý je považovaný v Písme za výnimočne ohavnú
špatnosť. Takýmto hriechom je Bohoslužba bez skutočnej, úprimnej
bázne pred Hospodinom. Keď veriaci človek pristupuje pred
Stvoriteľa s množstvom obetí, ale čistý život viery sebou
neprináša, jeho obete sú počítané za to najhoršie, čo by len mohol
urobiť. Božie Slovo týmto varuje každého človeka, nech sa chráni
od takejto Bohoslužby...
Kniha Izaiáš odovzdáva celú zvesť Evanjelia. Poukazuje na
minulosť i budúcnosť a dáva každému človeku možnosť vybrať si
slobodne svoje naplnenie.
Modlitby na záver
Izaiáš 66,5-24.
136
Obdobie medzi
I. a II. príchodom Ježiša Krista
Záver
Matúš 24
Ľudský záujem
Matúš 24,1-3.
Je veľmi ľahké dať sa očariť veľkoleposťou niektorých ľudských
diel. Človek dokázal vytvoriť také hodnoty, ktoré jeho samého
utvrdzujú v ilúzii, že ľudské bytie na tejto zemi musí byť večné.
Ako by mohlo zaniknúť niečo tak veľkolepé, ako chrám
v Jeruzaleme?! Pre dnešnú dobu by sme mohli povedať, že nie je
možné, aby práca a vzdelávanie, ktorá vyprodukovala podmorské
cesty, lode i lietadlá, svetovú informačnú sieť, ..., nie je
predsa možné, aby toto všetko raz zaniklo a upadlo do úplného
zabudnutia! Na takúto ľudskú sebaistotu, Kristus reagoval veľmi
zvláštne: "Či vidíte toto všetko? Nebude ponechaný ani kameň na
kameni, ktorý by nebol zborený!" Zvykli sme si na desaťročia mieru
alebo desaťročia bez hrozby živelných katastróf. Zvykli sme si, že
keď aj príde živelná pohroma, napokon odíde a nejaká svetová
organizácia daruje financie na obnovenie komfortu bývania. Akoby
to už ani nemohlo byť inak.
Pán poukazuje na túto ilúziu, že zvyk, je len ľudský pocit, je
to záležitosťou nervového systému človeka, ale nie zárukou
bezpečnosti!
Učeníci Pána Ježiša na takéto vysvetlenie reagujú dvoma
otázkami:
"Kedy to bude?" - Kedy má byť Jeruzalemský chrám zborený?
A druhou otázkou - "čo bude znamením Tvojho príchodu a skonania
sveta?"
Hospodin nikdy nechcel podporovať človeka vo falošných
ilúziách, a preto môžeme čítať celú 24. kapitolu, ktorá opisuje
mäknutie "letorastu" dejín - vysvetľuje Božím deťom, čo sa má diať
pred druhým príchodom Mesiáša.
Text tejto kapitoly teda rozdelíme na odpoveď, ktorá sa týka
Jeruzalemského chrámu a na popis posledných časov, krátko pred
druhým príchodom Pána Ježiša.
Čo je podstatné?
Zborenie Jeruzalema
Matúš 24,4-5.
Učeníci sa síce Krista opýtali na budúce znamenia dejín, ale
prvá odpoveď Pána rozprávala o niečom úplne inom! Stvoriteľ chcel
najskôr upozorniť človeka na duchovné nebezpečenstvo, ktoré je
oveľa podstatnejšie, než poznanie budúcnosti. "Hľaďte, aby vás
niekto nezviedol!" Prežívame dobu, keď sa šíri množstvo
informácií. Tieto informácie vypadajú často veľmi dôveryhodne. Aby
veriaci človek mohol bezpečne zotrvať pri svojom Bohu, je nutné,
137
aby bola pre neho prvoradá informácia, ktorá je uchovaná v Božom
Slove - v Biblii. Akékoľvek pridávanie alebo uberanie z Písma je
motivované ľudskou pýchou alebo iným hriechom. Svätý Duch nikdy
nedoloží k Biblii ani jedinú stranu textu, lebo všetko, čo bolo
potrebné zvestovať, už zvestoval cez svojich prorokov.
Nebezpečenstvom však neostávajú len tí, ktorí modifikujú
Bibliu! Z Písma človeku uberá aj lenivosť čítať si ho! Zároveň, ak
niekto nechce rešpektovať cirkev Božích detí a nie je schopný dať
sa poučiť, možno sám k Písmu vo svojej mysli pridá výklad, ktorý
sa nedrží kontextu Božieho Slova. To najdôležitejšie, čo nám má
táto kapitola odovzdať, je pohľad na jediný pevný bod ľudského
poznania - zvesť Biblie. Ako pristupujeme k tejto úžasnej Božej
milosti, ktorá sa nám ponúka? Z Písma si môžeme uberať sami svojou
lenivosťou alebo k nemu môžeme pridávať pre svoje hriešne nutkanie
sebarealizácie. Duch posledných čias zahubí všetkých tých, ktorí
podcenia vážne upozornenie Pána Ježiša Krista!
Matúš 24,15-22.
Keď Pán Ježiš prišiel do Jeruzalema, zaplakal nad ním. Už vtedy
vedel, že za vierolomnosť židovského národa Stvoriteľ naň dopustí
veľmi ťažké obdobie. Naplňovanie tohoto proroctva sa začalo vpádom
Rímskeho vojska do Jeruzalema. Rimania tak šialene hľadali zlato,
že doslova rozborili celý chrám a nenechali ani kameň na kameni,
aby našli aj pozlátené časti kamenia. Bohatstvo Jeruzalemského
chrámu bolo takto úplne vydrancované a zo samotného chrámu ostali
len ruiny.
Pán, pri zvestovaní tohoto dopustenia, ohľaduplne a s láskou
upozorňuje, že keď niekto uvidí, že sa blíži rímske vojsko, má
ihneď utekať a nevracať sa pre majetok. Ak niekto porozumel tejto
Božej rade, podarilo sa mu z Jeruzalema ujsť a vyhnúť sa hroznej
masakre, ktorá zakrátko nastala.
Táto udalosť je dodnes symbolom toho, ako má jednať Božie
dieťa, pri vytrhnutí cirkvi, krátko pred príchodom Pána Ježiša
v moci a sláve. Božie Slovo upozorňovalo Židov, aby sa modlili,
aby nemuseli utekať v zime alebo v sobotu. V sobotu boli totiž
brány mesta pozatvárané a útek by bol veľmi komplikovaný. Zima by
bola tiež veľkou prekážkou, a tak Stvoriteľ nabádal k modlitbám.
Modlíme sa aj my dnes za to, aby sme boli hodní vojsť do Božieho
Kráľovstva alebo prežívame ilúziu, že veľkolepé ľudské dielo za
nášho života isto nepominie?!
Skoré a neskoré znaky II. príchodu Ježiša Krista
Matúš 24,6-8.
Vpádom rímskych vojsk bol židovský národ rozohnaný do celého
sveta. Stvoriteľ ale ukrátil dni ich rozohnania a dnes opäť
existuje na mape Izrael! Vznik Izraelského štátu je prvým znakom
mäknúceho letorastu dejín. Od chvíle, keď tento štát opäť vznikol,
môžeme vo svete badať zmeny, ktoré sú v Písme predzvestované ako
znaky upozorňujúce na druhý príchod Mesiáša. Úvodným znakom konca
dejín hriechu je vznik štátu Izrael!
Krátko nato začala vo svete vznikať nová, nevídaná situácia,
keď sa do ľudských uší začalo dostávať omnoho viac informácií ako
predtým! Vznik tlače, masmédií a informačnej siete spôsobil, že
138
ľudia začali oveľa viac slýchať o vojnách a zemetraseniach... Je
diskutabilné, či je dnes viac vojen, ako pred vekmi. Božie Slovo
však netvrdí, že ich bude viac alebo menej! Poukazuje na
informačné siete - "Budete !slýchať! o vojnách...!" Práve dnes
prežívame ďalší znak predpôrodných bolestí sveta. Prijímame
znepokojujúce informácie, pravdivé i nepravdivé, ktoré ľudí
znepokojujú a uvádzajú do strachu z budúcnosti. Pán už pred vekmi
upozornil: "Hľaďte, aby ste sa nestrachovali, lebo to všetko sa
musí stať, ale to ešte nebude koniec!"
Matúš 24,9-14.
Ako ďalší znak by sa dalo očakávať, že nastane prenasledovanie
Božích detí v celosvetovom merítku. Myslím, že tento znak nie je
správne chápaný, ak mu niekto rozumie ako začiatku organizovaného
prenasledovania kresťanstva. V posledných desaťročiach sú úprimní
veriaci predsa prenasledovaní spôsobom, na ktorý sme si tak
zvykli, že sa nám stal skrytým. Živá viera vedie človeka k tomu,
aby nepodvádzal, neuplácal, aby neodplácal zlým za zlé, ...
Mnohých úprimné jednanie veriacich pohoršuje, lebo ich obviňuje
z hriechu, preto si ateista radšej hľadá priateľa zlodeja,
kamaráta podvodníka, aby sa navzájom podporili. Božie dieťa sa
musí dostávať do konfliktov s okolím, ktoré ho núti hrešiť... Dnes
je prenasledované nie kresťanstvo, ale úprimná živá viera! Samotné
kresťanstvo túto vieru niekedy samo nenesie, ale ju naopak
prenasleduje. Úprimné božie deti boli a sú prenasledované, na
rozdiel od kresťanstva, ktoré v dejinách často prenasledovalo
druhých...
Už dnes existuje situácia, keď jedni druhých zrádzajú a medzi
ľuďmi narastá duch neznášanlivosti a nenávisti. Tento duch je tak
silný, že veriaci dokážu na jednej strane nenávidieť, neznášať sa
a na druhej sa modliť k Stvoriteľovi. Ochladla láska mnohých
a viera sa zmenila na falošnú zbožnosť, ktorá je horšia než
ateizmus.
Cirkev sa stala živnou pôdou pre ľudí, ktorí si vymýšľajú rôzne
teológie, aby na seba upozornili a vyvýšili samého seba. Už teraz
prežívame dobu falošných prorokov, ktorých sa duch posledných dôb
snaží zjednotiť v ekuméne do jednotnej nábožnej organizácie. Ak
majú Božie deti Svätého Ducha, sú jedno a nepotrebujú ekuménu! Ak
túto ekuménu potrebujeme, je možno veľmi aktuálnou otázka: Koho
vlastne chceme zjednotiť?!
Kresťanské cirkvi dnes nenesú ovocie, privádzajúce svet
k Stvoriteľovi, naopak pohoršujú svet a budujú teológiu, že je
svet vinný za svoje pohoršenie!
Evanjelium Pána Ježiša sa v tejto zvláštnej dobe hlása po celom
svete. Preložené Biblie alebo jej časti, evanjelizačné prenosy,
misionári a osobné príklady veriacich, knihy a zvesti o Kristovi
dnes doslova zaplavili svet. Niekde sa Evanjelium hlása a inde sa
už aj vyhadzujú celé hromady traktátov do smetných kontajnerov.
"A potom príde koniec..." - Hovorí Stvoriteľ. Božie Slovo sa
v dejinách vždy napĺňalo a naisto sa naplní aj v tejto dobe, ktorá
je taká zvláštna - jedinečná...
Matúš 24,23-28.
Pán upozorňuje na dobu pred svojim druhým príchodom aj v inom
zmysle: "Vtedy, keby vám niekto povedal..." Informácie ľudí klamú,
vytvárajú im virtuálnu realitu, ktorá existuje len pred
139
obrazovkami televízorov, počítačov, pri knihách a tlači, ale
v skutočnom živote je úplne iná! Falošní kristovia nemusia o sebe
tvrdiť, že sú Kristom! Stačí, keď si privlastnia spasiteľnú moc,
keď dokážu robiť zázraky a strhnú so sebou množstvo presvedčených
nasledovníkov. Pozor na informácie! Jediným pevným informačným
bodom môže ostať len Biblia!
Druhý príchod Pána Ježiša nebude skrytý pred ľuďmi, ale zároveň
sa ani nebude hlásať cez masmédiá a informačné siete! Jeho príchod
zatrasie zemou ako živelná pohroma, v ktorej sa rozpadne všetko
ľudské dielo a človeku ostane len duchovný majetok úprimného
života s Kristom - láska, pravda a spravodlivosť. Na čom staviame
svoj dom?
Matúš 24,29-31.
"Hneď po súžení tých dní..." Je tým vyjadrené obdobie medzi
prvým príchodom Pána Ježiša a vytrhnutím úprimných Božích detí.
Toto obdobie Biblia opisuje tiež ako obdobie milosti, obdobie
vyliatia Svätého Ducha. Hneď po tomto období nastane vytrhnutie
Božích detí a dve krátke apokalyptické obdobia Božieho
milosrdenstva a Božieho hnevu. Obidve tieto krátke obdobia budú
charakterizované živelnými pohromami, veľkou biedou a ľudským
utrpením. V prvom krátkom období Pán bude trestať národy, aby sa
snáď v utrpení k Nemu navrátili a získali tak večný život - preto
obdobie rán milosti. Druhé obdobie bude hrozným obdobím ďalších
rán Božieho spravodlivého hnevu. Za týmto obdobím príde sám
Spasiteľ v moci a sláve. Obdobie medzi vytrhnutím a druhým
príchodom Ježiša Krista v moci môžeme nazvať obdobím druhého
príchodu Ježiša Krista.
Slová pre cirkev a svet
Matúš 24,32-36.
Božie Slovo dáva možnosť každému veriacemu poznať letorast
dejín. Môže si ho "doslova chytiť" a okúsiť aký je mäkký. Ľudia
v dnešnej dobe hľadajú však v budúcnosti radšej formu vzrušenia,
senzáciu, ale duchovný letorast dejín neskúšajú. Často sa medzi
sebou svária, neznášajú a ich úsmevy sú len biednym divadlom,
ktoré prehliadne každý ateista. - Nechcem kritizovať.... Prežívame
však veľmi zvláštnu dobu, ktorá predtým nikdy takáto nebola! Tak
veľmi je potrebné sústrediť sa na Pán Ježiša a objímať Jeho Ducha
na modlitbách a osobných pokániach. Prežívame dobu, keď sa ľudia
nemusia dožiť fyzickej smrti, lebo ešte skôr môže prísť niečo
úplne iné, na čo neboli zvyknutí a čo vo svojej falošnej ilúzii
vôbec nečakajú! Neznášanlivosť, neodpustenie, viera bez pokání,
práca, zamestnania, zábavy, koníčky,... a prázdny duchovný život
s mnohou pobožnosťou. Hospodin prichádza, aj keď mnohí klamú, že
nie! Pán ľudí nechce zatratiť, ale spasiť! Však hriech do Božieho
kráľovstva nikdy nepríde! Keby sa tak totiž stalo, čakalo by Božie
deti nové utrpenie.
Matúš 24,37-44.
Svet nikdy neporozumie času dejín podobne, ako neporozumel
stavbe korábu pred potopou. Oprieť sa vo viere o svet, znamená
140
doslova zahynúť. Keď Noe staval koráb, ľudia sa opierali
o skúsenosti a ilúzie, že všetko pôjde ďalej tak, ako boli
zvyknutí. Noe sa oprel o Božie Slovo a nezahynul!
Božie deti sa nemusia strachovať, či dokážu nájsť Hospodina
v deň vytrhnutia. Tak ako má orol alebo sup zvláštny zmysel
prispôsobený na to, aby našiel potravu, tak dal Stvoriteľ aj
svojim deťom zvláštnu schopnosť nájsť Jeho Ducha a ísť s Ním, keď
ich zavolá. Zavolá aj mňa? Duchovne dýcham modlitbami, čítaním
Písma a vyznávaním hriechov v pokání?
Zasľúbenie a zlorečenie
Matúš 24,45-51.
Táto kapitola v sebe skrýva zlorečenie i zasľúbenie. Človek,
ktorý sa v tomto živote nedokázal zmieriť so svojim Stvoriteľom
podľa Jeho rady, nebude mať už ďalšiu príležitosť v nejakom
očistci alebo ďalšom živote! Pre človeka je závažný práve tento
život a má pre všetkých veľmi hlboký zmysel - zmieriť sa so svojim
Bohom.
Božie deti majú zasľúbené krásne bytie v tisícročnom kráľovstve
a neskôr v novej zemi a novom nebi.
Pane Ježiši, ďakujeme Ti za možnosť zmierenia, ďakujeme Ti za
tvoju obeť, ďakujeme Ti, že môžeme vyznávať hriechy v Tvojej sile
a ďakujeme za krásnu budúcnosť.
