Prorok Daniel – výklad 2012



                                     Prorok
                                     Daniel



       "Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia, o  ktorej  hovoril  prorok
       Daniel, že stojí na svätom mieste - kto čítaš, rozumej - vtedy tí,
       ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy!"
                                Matúš 24,15-16.










                                  Milan Hudec
                                      2012



                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.
       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2012
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Požehnanie v zajatí
       I. .........................................................     5
           Úvod ...................................................     5
           Politické okolnosti ....................................     5
           Vernosť na osobnej úrovni ..............................     6
           Počiatok požehnania ....................................     7

       Zjavenie budúcnosti
       II. ........................................................     9
           Kráľove sny ............................................     9
           Danielova aktivita viery ...............................     9
           Modlitba ...............................................    10
           Vyznanie ...............................................    10
           Výklad snov ............................................    11
           Uhoľný kameň a Božie detinstvo .........................    12

       Osobné zásady
       III. .......................................................    13
           Pre svet prirodzené... .................................    13
           Pod lupou sveta ........................................    14
           Náklonnosť kráľa, vyznanie .............................    14
           Hospodin kontra svet
           Kristus v Starom Zákone ................................    15
           Pozoruhodnosť sveta
           Nabuchodonozorove vyznanie .............................    16

       Psychické poruchy
       a
       zmysel života
       IV. ........................................................    17
           Ďalší sen a Svätý Duch .................................    17
           Zvesť kráľovho sna .....................................    18
           Pravdivý výklad ........................................    18
           Naplnenie Božieho Slova ................................    19

       Čas milosti
       V. .........................................................    21
           Zábava, zabudnutie a rúhanie ...........................    21
           Vláda od Hospodina .....................................    22
           Mene, mene tekel ufarsin ...............................    22

       Štyria králi
       VI. ........................................................    25
           Závisť a vernosť .......................................    25
           Náklonnosť kráľa a štátne zákony .......................    25
           Dôraz v opakovaní ......................................    26

       Autority
       svetské a cirkevné .........................................    27
           1.
           Pravda a zmysel života .................................    27
           2.
           Zodpovednosť a povinnosť ...............................    27
           3.
           Čistota životov ........................................    28
           4.
           Duchovné dary a služba .................................    29
           5.
           Príklad a povolanie ....................................    29
           6.
           Cirkevné funkcie .......................................    30
           7.
           Boh Hospodin ...........................................    31

       S Hospodinom
       až za Jordán... ............................................    33
           Modlitebné stíšenie
           Očakávaj na Stvoriteľa a Spasiteľa! ....................    33
           úvaha
           Pred svojim "Jordánom" .................................    34
           Božia vôľa v čas povolania
           Krok viery .............................................    35
           Božia moc v súčasnosti
           Skúsenosti viery .......................................    36
           Spasenie Pána Ježiša Krista
           Držitelia Božej moci ...................................    37

       Dejiny ľudstva
       po Babylonskej ríši
       VII. .......................................................    39
           Štyri zverotvory
           striebro, meď, železo a hlina ..........................    39
           Desať rohov
           Spojenie nezlúčiteľných kultúr .........................    40
           Kráľovstvo Pána Ježiša Krista
           Dejiny piatich prstov v dlani ..........................    40
           Výklad .................................................    41

       Zapečatené povzbudenie
       VIII. ......................................................    43
           Dvojrohý baran
           Doba strieborná ........................................    43
           Jednorohý a štvorrohý kozol
           Doba medená a železná ..................................    43
           Posledný roh,
           diablova moc ...........................................    44
           Prorocký kľúč pre budúcnosť
           2300 dní ...............................................    44
           Výklad .................................................    45

       Hriech a odpustenie
       IX. ........................................................    47
           Vyplnenie spustošenia Jeruzalema .......................    47
           Desatoro kajúcnej modlitby .............................    48
           Božia odpoveď ..........................................    48
           Sedemdesiat týždňov rokov ..............................    49
           Dve polovice posledného týždňa rokov ...................    50





       Kontakt so Stvoriteľom
       X. .........................................................    51
           Zármutok a Boží príhovor ...............................    51
           Čas Božieho vypočutia ..................................    52
           Božia a ľudská múdrosť, posilnenie .....................    53

       Znamenie doby
       XI. ........................................................    55
           Štyria perzskí králi ...................................    55
           Kráľovia severu a juhu .................................    56
           Úlisnosť a faloš .......................................    57
           Pokrytectvo viery ......................................    58
           Posledné svetové vojny .................................    59

       Na sklonku dejín
       XII. .......................................................    61
           Posledné súženie .......................................    61
           Zapečatené proroctvo ...................................    61
           1290 dní bielenia rúch .................................    62
           1335-ty deň - záver ....................................    63

       Požehnaný pôst .............................................    65
           Obeť a pôst ............................................    65
           Nevypočuté modlitby, odmietnutý pôst ...................    66
           Pôst nesmie byť prázdnym asketizmom! ...................    66



                              Požehnanie v zajatí
                                       I.



                                      Úvod


          Okolnosti, ktoré sú opisované na začiatku Danielovho  proroctva
       spadajú do 590-tych rokov p.n.l. -  kráľ  Nabuchodonozor  obkľúčil
       Jeruzalem,  dobyl  ho  a  mnoho  Židov  odviedol  do  Babylonského
       zajatia.
          Prvých  šesť  kapitol  Knihy  Daniel  opisuje   skôr   históriu
       a okolnosti, v  ktorých  bol  prorok  Daniel  povolaný  do  služby
       zvestovania Božích zjavení. V siedmej  až  dvanástej  kapitole  sa
       vytráca historické pozadie, Daniel začína rozprávať v prvej osobe.
       Prijíma videnie, v ktorom je zdôraznený  údel  Izraela  vo  vzťahu
       k ostatným národom.
          Danielovo proroctvo zachytáva súčasnosť -  590-te  roky  p.n.l.
       a vo videní budúcnosti  pokračuje  až  do  druhého  príchodu  Pána
       Ježiša Krista v moci a sláve. Preto je táto kniha  zaradená  medzi
       apokalyptické knihy. Svojou terminológiou  a  opisom  udalostí  sa
       miestami veľmi podobá na Knihu zjavenia Jána z Nového Zákona.
          Súčasná kritická veda prakticky jednomyseľne nesúhlasí  s  tým,
       že by tento dokument  bol  napísaný  Danielom  v  šiestom  storočí
       p.n.l. Kritici tvrdia, že knihu zostavil neznámy autor okolo  roku
       165 p.n.l., pretože obsahuje proroctvá  o  pobabylonských  kráľoch
       a vojnách, ktoré sú tým presnejšie, čím viac sa  blížia  k  tomuto
       dátumu. Tvrdí sa, že táto  kniha  vznikla  preto,  aby  povzbudila
       Židov v boji  proti  Antiochovi  Epifánovi.  Židia  ju  vraj  hneď
       prijali ako pravú a vzápätí ju zaradili do hebrejského kánonu.
          Takéto pohľady sú vyvrátiteľné  nielen  na  základe  biblického
       učenia - v nájdených fragmentoch rukopisu  Knihy  Daniel  dochádza
       k posuvu z Hebrejčiny do  Aramejčiny  a  naopak.  Táto  skutočnosť
       vyššie uvedené kritiky a  pochybnosti  vyvracia,  lebo  k  takýmto
       jazykovým posuvom v 160-tych rokoch p.n.l. nemohlo dôjsť!
          Z hľadiska biblického  učenia  táto  kniha  dáva  sama  o  sebe
       svedectvo, že je písaná v období odvlečenia Židov do  Babylonského
       zajatia, teda v šiestom storočí p.n.l. Navyše sa na ňu odvoláva aj
       sám Pán Ježiš v Evanjeliu Matúša, v  24.  kapitole,  verš  15,  čo
       Božím  deťom  jednoznačne  kvalifikuje  túto   knihu   ako   ľuďom
       zvestované Božie Slovo. 


                              Politické okolnosti


                                 Daniel 1,1-7.

          Veriacich  ľudí  niekedy  trápia  politické  okolnosti,   ktoré
       prežívajú v štáte, v ktorom žijú. Kladú si  otázky,  či  budú  mať
       dostatok, či nebudú prenasledovaní... Prvá kapitola  Knihy  Daniel
       opisuje krásnym spôsobom požehnanie, ktoré môžu prijať Božie  deti
       aj napriek najhorším politickým okolnostiam!
          Judský kráľ Jojakym si nectil Hospodina a bol veľmi ukrutný  aj
       voči druhým ľuďom. V Judskom kráľovstve dokonca zavádzal aj nútené
       práce a dával vraždiť tých,  ktorí  sa  mu  odvážili  postaviť  na
       odpor. Stvoriteľ napomínal Jojakyma cez proroka Jeremiáša a  chcel
                                                                           6



       ho viesť aj v jeho politických rozhodovaniach. Jojakym však nedbal
       na Božiu radu, čo neskôr prinieslo svoje  trpké  ovocie,  keď  bol
       Jeruzalem obkľúčený a dobytý babylonským kráľom  Nabuchodonozorom.
       Napriek odklonu Židov od Hospodina, Stvoriteľ nezabudol na úprimnú
       vieru niektorých svojich detí! Síce dovolil, aby bol  do  Babylona
       zobratý aj Daniel s tromi  ďalšími  spoluveriacimi,  vzápätí  však
       mení porobu na požehnanie. Keby Daniel ostal  v  Jeruzaleme  alebo
       v Judsku, určite by sa mu nedostalo toľko úcty a blahobytu,  koľko
       ho čakalo na kráľovskom dvore v Babylone.
          Môžeme si položiť otázku: Ktoré Danielove jednanie mu prinieslo
       toľké požehnanie aj v tak kritickej a zlej situácii?
          Vo  zvyšku  tejto  úvahy  sa  budeme  zamýšľať  nad  Danielovým
       jednaním, jeho postojmi, ktoré sa zapáčili Bohu a ktoré neskôr tak
       veľmi požehnal. 


                           Vernosť na osobnej úrovni


                                 Daniel 1,8-16.

          Daniel  patril  medzi  privilegovaných  ľudí  -   bol   vybratý
       s niekoľkými ďalšími, aby sa stal  niečím,  čo  by  sa  dnes  dalo
       označiť ako kandidát na ministra. Už toto by sa dalo považovať  za
       požehnanie  a  Daniel  sa  mohol   tešiť   dostatku,   radovánkam,
       špičkovému vzdelávaniu... Mnoho veriacich  by  si  asi  za  týchto
       okolností povedalo, že je dobré byť Božím  dieťaťom,  ďakúvali  by
       každý večer svojmu Bohu na modlitbách a užívali  tzv.  požehnanie.
       Niektorých by takýto blahobyt možno  odviedol  od  Božej  lásky  -
       v dostatku by zabudli na svojho Stvoriteľa i Spasiteľa.  Možno  by
       sa stalo aj to, že by  takáto  situácia  viedla  k  polemikám,  či
       prijímať blahobyt alebo ho odmietnuť a mnohí  by  isto  obhajovali
       ľahký život s množstvom presvedčivých argumentov!
          Daniel nechcel obhajovať svoje záujmy. Poznal Boha  v  osobnej,
       živej viere a chcel Ho i naďalej  poznávať.  Tento  zámer  v  jeho
       srdci spôsobil, že sa nevybral  cestou  sebaobhajovania,  nepoužil
       svoju inteligenciu na to, aby presviedčal seba i svoje okolie,  že
       by robil v súlade s Božou vôľou, keby jedol a pil do sýtosti. Boží
       zákon mu zakazoval jesť sýtu stravu, ktorú mu na kráľovskom  dvore
       ponúkali. On sa však  nevzbúril  proti  násilnému  vladárovi,  ani
       suverénne, demonštratívne  v  nejakom  geste  neodmietol  ponúkanú
       stravu! Boží  Duch  mu  radil,  aby  v  krotkosti  oslovil  svojho
       nadriadeného,  vysvetlil  mu  svoje  rozpoloženie,  a  skromne  ho
       požiadal, či by nemohol skúsiť jesť to, čo mu Boží Zákon dovoľuje.
       Navrhol len pokus na niekoľko dní s  vierou,  že  sa  jeho  zámeru
       zastane sám Hospodin, ktorého si takto chcel ctiť a vážiť.
          Hospodin sa zastal svojho služobníka a naklonil  k  nemu  srdce
       náčelníka dvoranínov. Ten sa síce bál vzdorovať kráľovmu  rozkazu,
       ale zároveň prižmúril oko, keď  správca,  ktorý  mal  na  starosti
       Danielov blahobyt, dovolil, aby Daniel so svojimi priateľmi  jedli
       desať dní len strovu. Navyše spôsobil,  že  Daniel  a  jeho  traja
       spoluveriaci vypadali po  desiatych  dňoch  stravovania  sa  podľa
       Božej rady  oveľa  lepšie,  než  tí  ostatní.  Správcu  to  viedlo
       k súhlasu - dovolil im, aby jedli zeleninu, strukoviny a obilniny,
       namiesto sýtych pokrmov kráľovského dvora.
          Daniel sa priznal k svojmu Bohu a jeho Boh sa priznal  k  nemu.
       Obstál v skúške živej  viery  a  nepoužil  svoju  inteligenciu  na
       obhajovanie svojich skutkov proti  Božej  vôli.  Odložil  blahobyt
                                                                           7



       a radšej riskoval kráľov hnev, čo  v  tom  čase  znamenalo  hrozbu
       trestu smrti. Vybral  si  striedmosť  namiesto  blahobytu,  a  tým
       všetkým navyše  neporušil  ani  novozákonnú  radu  apoštola  Pavla
       z trinástej kapitoly Epištoly Rimanom. Pavel tu  nabáda  veriacich
       nebúriť sa proti vladárom a pokorne im odvádzať všetky dane,  lebo
       v životoch veriacich vidí jedinú vážnu "podlžnosť" tomuto svetu  -
       "podlžnosť" lásky. Svet potrebuje vidieť pokoru, úctu,  rozumnosť,
       pravdivosť, spravodlivosť vo všetkej krotkosti. Daniel si  nemohol
       prečítať Epištolu Rimanom,  ale  časť  jej  zvesti  mu  odovzdával
       v srdci do vedomia sám Boží Duch.
          Danielov postoj a správanie sa takto stali  úžasným  praktickým
       merítkom živej viery aj v súčasnosti. Môžeme podľa  jeho  príkladu
       skúšať svoje vlastné postoje voči nadriadeným i  vladárom.  Môžeme
       premýšľať,  či  rozprávame   z   presvedčenia   alebo   rozprávame
       presviedčajúc seba i druhých, aby sme si mohli urobiť  to,  čo  sa
       nám tak veľmi urobiť chce... 


                              Počiatok požehnania


                                Daniel 1,17-21.

          Stvoriteľ požehnal Danielove vzdelávanie a tiež aj  vzdelávanie
       jeho troch spoluveriacich. Nadobudli mnoho poznatkov, ktoré navyše
       vo svojom srdci podriadili Božej vôli, čím sa stali  múdrymi  pred
       Hospodinom. Svojim poznaním a živou vierou sa stali požehnaním pre
       celé svoje okolie.
          V súčasnosti je niekedy aktuálny problém lenivosti. Veriacim sa
       nechce  učiť,  a  dokonca  sa  im  niekedy  nechce  ani   duchovne
       vzdelávať. Lenivosť je matkou hriechu  a  môže  odňať  od  človeka
       všetko požehnanie, ktoré mu Stvoriteľ zamýšľa darovať! Živá  viera
       Božie deti núti, aby prinášali aj obete - medzi takéto obete patrí
       isto nielen obeť času pre duchovné vzdelávanie, ale aj  obeť  času
       pre  všeobecné  vzdelávanie,  ktoré  môže  človek  podriadiť   pod
       autoritu Božieho Slova. Vzdelané úprimné Božie deti sa  môžu  stať
       výkonným nástrojom v  Božej  ruke.  Týmto  som  nechcel  zdôrazniť
       potrebu maturitných vysvedčení a vysokoškolských diplomov!  Človek
       sa môže  vzdelávať  najrôznejším  spôsobom  a  nepotrebuje  pritom
       žiaden certifikát. Stačí, keď Boží Duch vie o jeho  schopnostiach,
       lebo práve tento Duch ich môže použiť k niečomu dobrému.
          Danielovými postojmi, trpezlivosťou a poslušnosťou sa  nezačalo
       len jeho osobné povýšenie a požehnanie! Stal  sa  veľmi  potrebným
       a žiadaným štátnym  úradníkom,  cez  ktorého  Pán  spôsobil  mnoho
       dobrého. Navyše Daniel napísal krásnu  prorockú  knihu,  ktorá  sa
       stala požehnaním pre mnohé generácie počas vyše  dvoch  tisícročí.
       O tomto  požehnaní  a  Danielovej  múdrosti  si  budeme  čítať  vo
       všetkých nasledujúcich kapitolách prorockej Knihy Daniel.
          Danielove požehnanie  bolo  veľmi  zvláštne  aj  z  politického
       hľadiska - v Babylone sa zmenili vládcovia -  neskôr  nastúpil  na
       trón Baltazár, Dárejos, Cýrus, mohli by sme povedať, že sa  zmenil
       režim, ale Danielove požehnanie pretrvalo i naďalej...


                                                                           8
                                                                           9


                              Zjavenie budúcnosti
                                      II.



                                  Kráľove sny


                                 Daniel 2,1-13.

          V predčítanom odseku Písma  je  poukázané,  že  Stvoriteľ  dáva
       svoje zjavenia nielen svojim  deťom,  ale  dokonca  aj  neveriacim
       vládcom. Kráľ Nabuchodonozor mal za sebou isto veľa násilia, vrážd
       a nespravodlivostí. Napriek tomu sa mu snívajú sny  od  Hospodina,
       ktoré rozprávajú o jeho veľkej moci a  nedotýkajú  sa  neprávosti,
       ktorú konal. Aj Nabuchodonozor bol  Božím  svätoslužobníkom  podľa
       Božej rady - Rimanom 13,1-8. Boh ho ustanovil na trón, dovolil  mu
       vládnuť a dopustil, aby robil aj  zlé  veci.  Pre  spurných  ľudí,
       ktorí  si  nectili  Hospodina  sa   stal   Nabuchodonozor   akýmsi
       "pomstiteľom". Pre Božie  deti  sa  stal  požehnaním  -  nástrojom
       milosti.
          Nabuchodonozor síce  dostal  vo  svojich  snoch  zjavenie,  ale
       nerozumel mu. Navyše to bol natoľko múdry  panovník,  že  mu  bolo
       úplne jasné, že ak sa nejaký mudrc dozvie  obsah  sna,  určite  si
       nájde k nemu nejakú rozprávočku, ktorú bude prezentovať  ako  jeho
       výklad. Preto mal  Nabuchodonozor  zvláštnu  požiadavku  -  mudrci
       musia povedať nielen výklad, ale aj obsah jeho snov. Ak to  niekto
       dokáže, bude zjavné, že má nadprirodzené schopnosti a bude sa  tak
       dať veriť aj jeho výkladu.
          Kráľov úmysel bol korunovaný vraždením mudrcov. Doba sa od tých
       čias pramálo zmenila - čítame najrôznejšie  články  o  vešticiach,
       mudrcoch, astrológoch, parapsychológoch..., ktorých keby dostal do
       rúk kráľ Nabuchodonozor so svojimi snami, určite  by  sa  nedožili
       pokojného konca svojho života!
          Horšie však bolo, že medzi mudrcov Babylona patril  aj  Daniel.
       Bolo to už po druhý raz, keď začal byť v ohrození  života.  Daniel
       však nikdy nechcel robiť prázdny imidž, nikdy nechcel klamať,  aby
       na základe podvodu niečo dosiahol. Navyše si ctil  toho  Boha,  od
       ktorého pochádzali kráľove sny. Bol ním jediný Boh Stvoriteľ - Boh
       Abrahámov a Izákov, Boh, ktorý sa zjavil ľuďom v  Pánovi  Ježišovi
       Kristovi. Tento Boh zvestoval svoj príchod na zem v moci  a  sláve
       už v Nabuchodonozorových snoch,  kde  ako  uhoľný  kameň  rozrazil
       všetky ľudské kráľovstvá.
          Pretože bol  Daniel  naozaj  múdry,  začal  si  uvedomovať,  že
       potrebuje Božiu pomoc a že  sám  bez  Hospodina  nedokáže  povedať
       obsah snov a nedokáže ich ani správne vyložiť. 


                            Danielova aktivita viery


                                Daniel 2,14-19.

          Danielovo počínanie by sa  nám  mohlo  na  prvý  pohľad  trochu
       nepáčiť. Predsa sa mal najskôr modliť a až potom  ísť  za  kráľom!
       Daniel však videl, že ide o životy mnohých ľudí, navyše  dôveroval
       svojmu Bohu, že sa ho neskôr zastane  a  vypočuje  jeho  modlitbu.
       Jeho čin sa podobal skoku do hlbokej  vody  aj  napriek  tomu,  že
                                                                          10



       nevedel plávať. Vo chvíli, keď sa začal topiť, začal sa so svojimi
       priateľmi aj modliť! Povedal pred kráľom, že mu sen vyloží -  keby
       neobstál, bol by zavraždený medzi prvými. Daniel ale dúfal v Boha,
       poznal Ho ako živú bytosť schopnú meniť ľudské  životy.  Začal  sa
       modliť a požiadal o modlitebnú podporu aj svojich  spoluveriacich.
       Vyznal takto sám pred sebou, že  mu  jeho  múdrosť  nestačí  a  že
       navyše potrebuje pomoc aj od  svojich  bratov  v  Pánovi  Ježišovi
       Kristovi. 


                                    Modlitba


                                Daniel 2,20-23.

          K živej a úprimnej  Danielovej  dôvere  a  viere  sa  Stvoriteľ
       priznal a zjavil mu sen aj s jeho výkladom. Túto životnú  prekážku
       v Babylone by Daniel sám nikdy neprekonal! So svojim Bohom po boku
       ju nielen  prekonal,  ale  bol  na  jej  základe  aj  povýšený  do
       postavenia, ktoré by inak nemohol dosiahnuť žiadnym spôsobom!
          Vážený  čitateľ,   Danielova   ďakovná   modlitba   je   veľkým
       povzbudením a  zasľúbením  v  konkrétnych  životných  ťažkostiach.
       V tejto chvíli si ju môžeme privlastniť aj my, môžeme urobiť  krok
       viery, ak to od nás okolnosti vyžadujú s nádejou, že Danielov  Boh
       je aj naším Bohom, ktorý v láske a moci očakáva naše modlitby... 


                                    Vyznanie


                                Daniel 2,24-30.

          Keď Pán zjavil Danielovi obsah snov a ich výklad,  dalo  by  sa
       očakávať, že tento človek s radosťou pobeží pred kráľa a všetko čo
       vie  doslova  "vyklopí".  Večer  potom  kľakne  na  modlitbe  pred
       Hospodina a vyjadrí svoje vrúcne ďakujem.
          Daniel mal ale trochu iný problém - najskôr musel povedať niečo
       iné. Daniel najskôr potreboval pred samým kráľom - na verejnosti -
       vyjadriť dve vyznania. V prvom vyjadril, že to nie  je  v  ľudskej
       moci, aby človek mohol odhaliť obsah i výklad  snov.  Zároveň  ale
       poukazuje na Stvoriteľa, ktorý je  mocným  Bohom  a  môže  vykonať
       všetko. Upozornil tak kráľa  na  existenciu  jediného  Stvoriteľa,
       ktorého  takto  mohol  babylonský  kráľ  začať  vo  svojom   srdci
       potrebovať. Druhým vyznaním bolo vyznanie  o  samom  sebe.  Daniel
       vyjadril, že to, čo bude rozprávať nie je z jeho hlavy,  že  nejde
       o jeho dokonalosť, ale že ide len o Božiu milosť, v ktorej sa  Pán
       nad ním zmiloval a svojim zjavením ho zachránil od istej smrti.
          Daniel  takto  nezvestoval  len  výklad  snov,  ale   zvestoval
       v podstate Evanjelium Pána Ježiša Krista. Učinil osobné  vyznanie,
       poukázal na Božiu existenciu a výkladom sna zvestoval príchod Pána
       Ježiša v moci a sláve. 







                                                                          11



                                  Výklad snov


                                Daniel 2,31-45.

          Po Danielovom výklade Nabuchodonozorových snov prešlo vyše  dva
       a pol tisíc rokov. Na základe  toho  je  možné  lepšie  porozumieť
       tomu, čo Daniel rozprával.
          Najjednoduchším porozumením Danielovho výkladu je -  zobrať  ho
       doslova, bez potreby porozumieť hlbšie významu  jeho  jednotlivých
       slov.
          Proroctvo začína v období vlády Nabuchodonozora  v  Babylonskej
       ríši, preto je prirodzené rozumieť  zlatej  hlave  ako  Babylonii.
       Egypt a Assýria boli veľkými ríšami, ktoré existovali  dávno  pred
       Babylonským kráľovstvom. Keďže je však proroctvo  lokalizované  od
       Babylonského kráľovstva, nie je v ňom Egypt a Assýria spomínaná.
          Striebro symbolizuje Perzskú ríšu, meď zase ríšu Grécku.
          Starý Rím a jeho nová forma  Európskej  únie  je  železo.  Nohy
       z  hliny  a  železa  označujú  novú  svetovú  veľmoc,   ktorá   už
       v súčasnosti naberá konkrétnu podobu Šanghajskej koalície. V tejto
       koalícii majú dominantné slovo Rusko a Čína.
          Danielovým kráľovstvám je však dobré  rozumieť  trochu  hlbšie.
       Nejde tu len o zjednodušené  vykreslenie  dejín,  ide  o  mocnosti
       tohoto sveta, ktoré veľmi ovplyvnili nielen izraelské  dejiny  ale
       aj vývoj myslenia ľudí na celej zemi.
          Za kráľa Nabuchodonozora a podobne aj nejaký čas pred ním, kráľ
       znamenal zvrchovanú moc, božstvo. Ľudia ho nedokázali vnímať  inak
       a jeho rozhodnutia chápali ako nemenné, ktorým je nutné  podriadiť
       sa. Tak boli kráľovstvá za  čias  Nabuchodonozora  zlatou  hlavou,
       a  preto  mohol  Daniel   povedať:   "Tou   zlatou   hlavou   kráľ
       Nabuchodonozor, to si ty!"
          Vývoj spoločnosti  však  išiel  ďalej  a  čoraz  širšie  vrstvy
       obyvateľstva chápali, že je lepšie, keď nemá v rukách  moc  jediný
       vládca, lebo tento človek je nielen omylný, ale môže byť  aj  zlý,
       ukrutný. Postaviť sa proti kráľovmu rozhodnutiu  začalo  prestávať
       byť svätokrádežou. Toto obdobie je  obdobím,  keď  zlato  strácalo
       svoj lesk - je vyjadrené striebrom - kráľ si  už  nemohol  dovoliť
       čokoľvek, napriek tomu, že ešte stále bol zvrchovaným vládcom.
          Meď vyjadruje obdobie aliancií, politických zmlúv,  na  základe
       ktorých  existovali  silné  zväzky,  v  ktorých  sa  v  ľuďoch  už
       vypestoval zmysel pre spoluprácu.
          Pretože je však človek porušený, jeho moc nedokáže  obstáť  len
       na jeho charaktere v zmysle  pre  spoluprácu.  Vládca  musí  robiť
       jednak  politiku  -  pekné  slová,  jednak  musí  tvrdo   potláčať
       akýchkoľvek rozvracačov. Táto forma  vlády  je  vyjadrená  železom
       prvej Rímskej ríše a tiež aj rodiacim sa železom jej novej formy -
       Európskej únie. V 13. kapitole  Knihy  zjavenia  Jána  je  železná
       Rímska ríša vyjadrená hlavou šelmy, ktorá dostala  ranu  od  meča,
       ale opäť ožila. Touto ranou sa stal rozpad prvej Rímskej ríše.
          Prežívame obdobie,  keď  sa  šíria  informácie  poukazujúce  na
       rodiacu sa tvár nového kráľovstva zo železa  a  hliny.  Vznikajúca
       Šanghajská koalícia spája kultúry, ktoré sa dovtedy  nikdy  spojiť
       nepodarilo - Rusko, Čína, India, Pakistan...
          V tomto novom politickom zväzku diabol pripravuje nové  spôsoby
       zvádzania, potláčania a zväzovania ľudí.
          Pohľad na Danielov výklad skúsim vyjadriť ešte inými slovami:
          Zlatou hlavou a striebrom, absolútnou mocou je  vyjadrené  čosi
       ako otrokársky režim.
                                                                          12



          Meď a železo symbolizuje akýsi feudalizmus a  jeho  novú  formu
       v kapitalizme.
          Železo zmiešané s hlinou  bude  sebou  niesť  nové  spoločenské
       vzťahy, z ktorých satan vytvorí armádu pripravenú na Harmageddon.
          S podobným prístupom budeme neskôr  vykladať  aj  tie  kapitoly
       proroka Daniela, v ktorých sa už neopisujú dejiny, ale ide v prvom
       rade o zjavenie budúcnosti. 


                         Uhoľný kameň a Božie detinstvo


                                Daniel 2,46-49.

          Nabuchodonozorove sny končili  pádom  balvanu,  ktorý  rozdrtil
       všetky kráľovstvá. Týmto kameňom sa stane Pán Ježiš Kristus, ktorý
       pri svojom druhom  príchode  v  moci  a  sláve  zriadi  Tisícročné
       kráľovstvo. V ňom bude vládnuť s láskou a spravodlivosťou On  sám.
       Po uplynutí doby Tisícročného kráľovstva Pán učiní všetko  nové  -
       Nebesia  i  Zem.  Pánova  vláda  bude  potom  pokračovať  v  láske
       a spravodlivosti mimo čas, teda večne.
          Daniel svojim výkladom zvestoval nielen budúcnosť, zvestoval aj
       Evanjelium,   zvestoval   vládu   najvyššieho   Boha.   Dal    tak
       Nabuchodonozorovi príležitosť  pokoriť  sa  pred  Ním  a  nakoniec
       zachránil  a  povýšil  nielen   seba,   ale   aj   svojich   troch
       spoluveriacich.  Stvoriteľ  sa  takto  už  druhýkrát  priznal   na
       babylonskom dvore k Danielovi. Jeho láska a moc sa ponúka  všetkým
       Božím deťom aj dnes. Pán ale žiada  taký  charakter  a  srdce  cez
       milosť Pána Ježiša, ako mal kedysi prorok Daniel.




























                                                                          13



                                 Osobné zásady
                                      III.



                             Pre svet prirodzené...


                                 Daniel 3,1-7.

          Vo  svete  sa  deje  mnoho  vecí,  ktoré  sa  ľuďom  zdajú  byť
       prirodzené a ani sa nad nimi  nezamýšľajú.  Napriek  nezmyselnosti
       alebo nespravodlivosti je človek schopný konať, lebo si  privykol,
       že sa niečo bežne deje - teda  je  to  normálne.  Pred  niekoľkými
       rokmi  sa  väčšine  ľuďom  zdalo,  že  je  komunizmus  prirodzeným
       zriadením a nič iné  okrem  neho  nie  je.  Pre  generáciu,  ktorá
       vyrastá  dnes,  je  prirodzené  všetko,  čo  sa  okolo  nás   deje
       v súčasnosti. Veriaci i neveriaci ľudia  si  napríklad  každoročne
       nakúpia sviečky, kahančeky, kryté proti vetru i  nekryté,  nakúpia
       umelé i živé kvety a potom si idú svorne páliť  ohníčky  na  hroby
       svojich pozostalých na všech svätých. Na  cintorínoch  sa  stretnú
       jednoduchší  i  hlbokomyseľní,   bohatí   i   chudobní,   docenti,
       profesori, doktori i ľudia bez titulov a  všetci  sa  jednomyseľne
       tvária vážne, zapaľujú si svoje ohníčky bez ohľadu na svoju  vieru
       či neveru... Veď je to normálne, tak sa  to  robí!  Mnohí  dokonca
       nakúpia i benzín, aby mohli odcestovať a zapaľovať  svoje  ohníčky
       aj v iných mestách... Veď čo by ľudia povedali, keby  na  tom  ich
       hrobe nič nehorelo! A možno by  mali  aj  pravdu,  že  si  nevážia
       svojich zosnulých... To by bola hanba! Pre človeka  je  prirodzené
       hádať sa, vadiť, zhadzovať sa, ohovárať a po smrti vyjadrovať úctu
       - nuž čo, veď ale robí sa to, či nie? ...
          V Babylone bolo prirodzené pre kráľa, aby sem  -  tam  postavil
       dáky obraz alebo sochu nejakého boha a prikázal  všetkým,  aby  sa
       tomuto dielu klaňali. Nešlo o logiku a možno ani o vieru - tak  sa
       to robilo, robili to všetci, a preto to bolo prirodzené!
          Úprimní veriaci mali oddávna pokušenie vyjadrovať rebéliu proti
       svetu. Veriaci človek  má  sklon  povyšovať  seba  so  suverenitou
       prehlásení: "Vy ostatní  robíte  nezmysly!  Ja  také  niečo  robiť
       nebudem! Je to hriech, bezbožnosť! Ja to robiť nebudem!"
          Keď človek príjme do srdca Pána Ježiša Krista,  trvá  poväčšine
       dosť dlhý čas, kým sa  stane  skromným  vo  svojom  zmýšľaní!  Veď
       predsa Božie deti tu nemajú  byť  na  to,  aby  svet  odsudzovali!
       Naopak majú slúžiť ako skromný, ale zároveň pozitívny príklad  pre
       tento svet. Ľudia budú vždy robiť to, na čo si po mnohé  generácie
       privykli a budú to  robiť  aj  veriaci  ľudia.  Božie  dieťa,  keď
       porozumie okolnostiam, nemá začať odsudzovať, ale má iba začať žiť
       tak, aby nekonalo proti svojmu svedomiu a  Božej  vôli,  ktorá  mu
       bola zjavená.
          Veľa ľudí robí možno niečo zlé len preto, že  v  tom  vyrástli,
       nevenovali premýšľaniu o tom dostatok času. Ich zvyk môže byť  tak
       silný, že sa im zdá byť  hriechom  zmeniť  ho.  Títo  ľudia  veľmi
       potrebujú vo  svojom  živote  skromný  pozitívny  príklad  Božieho
       dieťaťa... 





                                                                          14



                                Pod lupou sveta


                                 Daniel 3,8-12.

          Jeden múdry človek povedal: "Všetko, čím človek vyniká, mu robí
       len nepriateľov. Ak chceš byť  úplne  obľúbený,  musíš  byť  úplne
       priemerný!"
          Byť priemerným - splynúť s väčšinou - v krajine, kde je priemer
       položený  dostatočne  vysoko,  aby  človek  mohol   žiť   spokojne
       a v dostatku, znamená inými slovami mať najľahší život.
          Akonáhle chce veriaci človek uctievať  hodnoty,  ktoré  nie  sú
       dané náboženskými tradíciami alebo  bežnými  zvyklosťami,  ale  sú
       dané napríklad Božím Slovom zapísaným  v  Biblii,  začne  vynikať.
       Ľudia si ho začnú všímať, lebo vyčnieva z radu. Ak  navyše  takýto
       človek zožne ešte aj úspech, požehnanie,  okolitý  svet  si  začne
       klásť mnoho otázok.  Je  tento  človek  naozaj  taký  zbožný,  ako
       vypadá? Asi bude taký istý  ako  aj  my,  ale  ukazuje  len  svoju
       masku!? Postrážime si ho, lebo takýto ľudia nebývajú!
          Božie deti sú preto vždy pod lupou sveta. Jedných len  zaujíma,
       či to myslia naozaj úprimne, iní zase  závidia  a  len  čakajú  na
       príležitosť, kedy by mohli Božie dieťa  potupiť.  Dokonca  nie  je
       zriedkavý ani taký prípad, že úprimný veriaci svojim  presvedčením
       niekomu skríži plány a nechtiac sa stáva  konkurenciou,  ktorú  je
       treba odstrániť z cesty.
          Danielovi priatelia boli konkurenciou všetkým tým,  ktorí  mali
       ambície získať tak vysoké postavenie, ako mali oni. Takýchto  ľudí
       bolo  isto  veľmi  veľa!  Preto  keď   rešpektovali   Božiu   vôľu
       a  neklaňali  sa  Nabuchodonozorovmu  obrazu,   ihneď   sa   našli
       žalobníci, ktorí sa išli veľmi radi zavďačiť kráľovi  a  požalovať
       ich.
          Som presvedčení, že Danielovi spoluveriaci nechceli  provokovať
       a nechceli ani suverénne ukazovať svoj  odlišný  názor!  Boli  len
       skromným  pozitívnym  príkladom.   Keďže   zároveň   boli   svojim
       závistlivcom tŕňom v päte, ich čin bol  pred  kráľom  prezentovaný
       ako vzbura.
          Je veľmi zaujímavé uvedomiť si, že keby  mali  ich  závistlivci
       pravdu a ich čin by bol naozaj  vzburou  proti  kráľovmu  rozkazu,
       Hospodin by sa ich pravdepodobne  nezastal  a  neskôr  by  zhoreli
       v rozpálenej peci!
          Nepožehnanie mnohých kresťanských aktivít aj dnes spočíva možno
       v  tom,  že  veriaci  prinášajú  namiesto  skromného   pozitívneho
       príkladu  vzburu  proti  vrchnosti,  vláde,  zvyklostiam,  všeličo
       demonštratívne vyjadrujú... Potom sa divia, že ich aktivity neboli
       sprevádzané prítomnosťou Svätého Ducha. 


                           Náklonnosť kráľa, vyznanie


                                Daniel 3,13-18.

          Kráľ  Nabuchodonozor  bol  Danielovi   a   jeho   spoluveriacim
       priateľsky naklonený, a tak ich nedal hneť zavraždiť.  Najskôr  si
       ich zavolal a chcel ich vypočuť. Svedčí to aj o  jeho  zmysle  pre
       spravodlivosť, ktorý možno nebol dokonalý, ale na vtedajšie pomery
       bol na dosť vysokej  úrovni.  Sme  vývojovo  vyše  dvetisíc  rokov
       ďalej, ale aj dnes by nejeden politik konal  priamo  a  nespytoval
                                                                          15



       sa, či sa dopočul pravdu  alebo  nepravdu.  Zahájil  by  príslušné
       protiopatrenia,  ktoré  by  nejakým  spôsobom  nepohodlných   ľudí
       odstavili z funkcií. Dokonca aj veriaci ľudia dajú dnes  často  na
       slová,  intrigy  a  začnú  konať...  Nabuchodonozorov  zmysel  pre
       spravodlivosť bol vyšší než zmysel  pre  spravodlivosť  niektorých
       súčasných kresťanov!
          Traja  Danielovi   priatelia   pred   Nabuchodonozorom   jasne,
       kontrastne, dalo by sa povedať ostro vysvetlili, že  je  pre  nich
       najvyššou autoritou Boh Stvoriteľ. Preto nemôžu uposlúchnuť kráľov
       rozkaz a dokonca si myslia, že im kráľ ublíži len  vtedy,  keď  to
       ich Boh dovolí.
          Nabuchodonozor bol pohan a zároveň bol ale aj  skúsený  človek.
       Možno práve preto nevedel porozumieť týmto trom ľuďom a  považoval
       ich jednanie za vzburu. Nabuchodonozor sám používal náboženstvo na
       zjednocovanie a manipuláciu ľudí, aby potom v davoch išli za  neho
       bojovať proti bezbožníkom inej viery. V dejinách sa konalo to isté
       aj pod rúškom kresťanstva! Prirodzene  teda  chápal  postoj  troch
       Danielových spoluveriacich  ako  snahu  o  uchvátenie  moci.  Jeho
       logika a skúsenosť mu nedokázali  odhaliť  ich  počínanie  v  inom
       svetle.
          Nabuchodonozor bol pravdepodobne sklamaný,  keď  ľudia,  ktorým
       sám dal tak veľkú moc, chceli ohroziť jeho trón. Som  presvedčený,
       že takéto zmýšľanie bolo najväčšou príčinou pre jeho prchlivý hnev
       a miestni intrigáni to  veľmi  dobre  vedeli!  Práve  tento  vzťah
       chceli vo svojich plánoch zneužiť. Nabuchodonozor dal rozpáliť pec
       a miestni intrigáni sa isto veľmi tešili,  lebo  neverili,  že  by
       nejaký Boh skutočne existoval a mohol sa zastať svojich detí. 


                              Hospodin kontra svet
                            Kristus v Starom Zákone


                                Daniel 3,19-27.

          Babylonská pec na vykonávanie trestu smrti mala akési čeľuste -
       otvor, ktorý sa dal zavrieť a otvoriť. Táto pec bola  mnohonásobne
       rozpálená a keď doniesli kati poviazaných  odsúdencov  pred  tieto
       čeľuste a čeľuste sa otvorili v  kultickom  obrade  výkonu  trestu
       smrti, šľahajúci plameň bol tak veľký, že kati v  náhlej  horúčave
       umreli. Traja Danielovi priatelia padli do pece poviazaní.
          Pretože sa títo ľudia držali vo svojom  počínaní  svojho  Boha,
       Stvoriteľ sa ich zastal a nič sa  im  nestalo.  Miestni  intrigáni
       v tejto chvíli pravdepodobne zobrali nohy na  plecia  a  stali  sa
       nezvestnými, lebo si uvedomovali, že nie sú z azbestu a že aj  ich
       náboženstvo je len ľudský výmysel.
          Udalosť,  ktorá  sa  v  Babylone  stala  je  však  zároveň   aj
       symbolická! Štvrtou bytosťou v peci bol  sám  Pán  Ježiš  Kristus.
       V Novom Zákone 1. Korintským 3,15. čítame, že  každé  Božie  dieťa
       prejde do Tisícročného kráľovstva s Kristom len ako cez oheň. Oheň
       spáli všetko, čo je zo sveta, z hriechu - z "Babylona". Tri  Božie
       deti padli do pece poviazané - ich putá boli z Babylona a zhoreli.
       Tak zhorí pri druhom príchode  všetok  hriech,  všetka  nečistota,
       ktorá sa nachádza v životoch veriacich. Svetáci umrú ešte  skôr  -
       hneď pri zjavení Syna človeka v moci a sláve.
          Môžeme si tak položiť otázku: "Čo v tej rozpálenej peci  ostane
       zo mňa? Čo ostane z mojej viery?"
          Udalosť v Babylone bola symbolická, čas  vtedajšej  prítomnosti
                                                                          16



       sa odvíjal ďalej... Keď kráľ uvidel,  že  ľudia,  ktorých  odsúdil
       žijú, prestrašil sa a zavolal, aby vyšli z pece. Možno by sa  dalo
       očakávať, že si títo ľudia povedia: "Počkaj  kamarát!  Je  nám  tu
       dobre, lebo sme tu s úžasnou Bytosťou plnou moci a lásky. Hodil si
       nás sem, tak čakaj!" Títo ľudia však mali svojho Boha aj  v  srdci
       a tento Boh ich učil podvoľovať sa svetskej vrchnosti. Preto ihneď
       poslúchli, čím opäť skromne vyjadrili,  že  v  ich  prípade  nešlo
       o vzburu a suverenitu, ale iba  o  živú  vieru,  ktorá  s  pokorou
       prijíma svojho svetského kráľa. 


                              Pozoruhodnosť sveta
                           Nabuchodonozorove vyznanie


                                Daniel 3,28-33.

          Myslím, že kráľ Nabuchodonozor porozumel, o čo išlo týmto ľuďom
       a urobil niečo, čo  by  dnes  nedokázal  urobiť  nejeden  kresťan!
       Vyznal svoj omyl, ako kráľ verejne zmenil  svoj  názor  a  vyvýšil
       Boha Stvoriteľa, ktorý sa tak zreteľne zastal svojich  detí.  Dalo
       by sa namietať, že ak kráľ takéto niečo urobí,  úplne  to  podlomí
       jeho autoritu. On ale neváhal a dokonca vydal edikt o tom,  že  sa
       nikto v Babylone nesmie rúhať Danielovmu Bohu.
          Niekedy si kladieme otázky, prečo Stvoriteľ tak  dlho  zhovieva
       so svojim  príchodom  a  dopúšťa  tak  veľa  neprávosti...  Jednou
       z odpovedí na túto otázku je fakt, že vo  svete  sú  ľudia,  ktorí
       síce neveria, ale ktorí majú v srdci oveľa čistejší charakter  než
       mnohí kresťania. Títo ľudia robia mnoho vecí na základe zvyklostí,
       tradícií a  sú  v  podstate  spútaný  dobou,  zvyklosťami  a  zlým
       kresťanským príkladom, čo im bráni vo  svojom  živote  nájsť  Pána
       Ježiša Krista. Títo ľudia potrebujú jeden veľký Boží dar - čas...

























                                                                          17



                               Psychické poruchy
                                       a
                                 zmysel života
                                      IV.



                             Ďalší sen a Svätý Duch


                                 Daniel 4,1-6.

          Kráľ Nabuchodonozor mával nočné mory, zlé sny, ktoré ho trápili
       a ktoré mu nakoniec Daniel vyložil. Danielovým výkladom nočné mory
       prestali, kráľ porozumel, čo mu chcel Stvoriteľ povedať. Nielen že
       tomu porozumel, ale dokonca vyznal, Že Boh  Stvoriteľ  je  jediným
       skutočným Bohom.
          Napriek tomu prichádza ďalší sen, ktorému kráľ opäť  nerozumie.
       Nabuchodonozor sa však už trochu zmenil - nežiada počuť aj sen  aj
       jeho výklad, a dokonca ani nechce dať zavraždiť toho učenca, ktorý
       by mu sen nevedel vyložiť. Možno sa "zmenili" aj učenci - nikto si
       po predchádzajúcich skúsenostiach netrúfol vymýšľať. Učenci radšej
       priznali, že výklad nepoznajú.
          Keby  kráľa  Nabuchodonozora   hodnotil   moderný   psychiater,
       pravdepodobne by povedal, že  tento  človek  má  nábeh  na  nejakú
       psychickú  poruchu.  Prejavilo  sa  to  predchádzajúcimi   nočnými
       morami, opäť sa mu snívajú živé, desivé sny a neskôr sa ukáže,  že
       sa táto choroba naozaj prejaví aj priamo - kráľ  zošalie.  Myslím,
       že takýto pohľad na Nabuchodonozora je úplne opodstatnený. Zároveň
       si ale uvedomujem aj to, že moderná psychiatria nerozumie podstate
       chorôb, ktoré skúma a ktoré sa snaží liečiť! Psychiatrická porucha
       u kráľa Nabuchodonozora bola Božím dopustením  -  jeho  sny,  mory
       boli Božími  príhovormi,  ktoré  ho  viedli  ku  pokániu!  Moderná
       psychiatria veľmi plytko hodnotí tzv. psychické onemocnenia,  lebo
       sa snaží nájsť ich podstatu v  ľudskom  tele,  v  mozgu.  Podstata
       týchto javov však môže byť úplne inde -  môže  patriť  do  oblasti
       duchovna, do tej oblasti, kde existuje  podstata  ľudského  bytia,
       ktorá rozhodne do fyzického tela nepatrí!
          Štvrtá  kapitola  Proroka  Daniela  poukazuje  na   dve   veľmi
       podstatné skutočnosti v živote kráľa Nabuchodonozora:
          - Dokázal vzdať Bohu slávu a priznať si chybu.
          - Zároveň sa cítil byť silný a svojmu  kráľovstvu  rozumel  ako
       dielu svojich rúk. Bol presvedčený, že to bola jeho  vlastná  moc,
       ktorá ho upevnila. Navyše kráľ Nabuchodonozor robil  mnoho  zlého,
       čo vyplývalo z moci, ktorú mal.
          Tieto dve skutočnosti vyjadrujú  zvláštny  duchovný  problém  -
       kontrast medzi charakterom na jednej strane a svojvôľou, zlobou na
       strane druhej. Stvoriteľ chcel riešiť Nabuchodonozorov život  tak,
       že chcel tohto  človeka  nájsť  pre  svoje  Kráľovstvo.  Chcel  mu
       darovať večný život, a tak mu posiela ďalší sen. Moderný psychológ
       by povedal - ďalší prejav jeho psychickej poruchy... 







                                                                          18



                               Zvesť kráľovho sna


                                 Daniel 4,7-15.

          Je zaujímavé uvedomiť si, že sa kráľ  zveruje  Danielovi  práve
       preto, že sa mu zdá, že je v ňom Duch Svätých Bohov - Svätý  Duch!
       Nabuchodonozorove vyjadrenie je navyše  zvláštne  tým,  že  hovorí
       o Stvoriteľovi v jednotnom i množnom  čísle  naraz  -  jeden  Duch
       viacerých Bohov. Krásne tým reprezentuje Božiu trojjedinosť.  Kráľ
       Nabuchodonozor bol veľmi zvláštny človek...
          Pojem Babylon je v Biblii často používaný ako symbol sveta.  Je
       dobré uvedomiť si,  že  Nabuchodonozor  je  úžasným  starozákonným
       symbolom pohana, ateistu, ku ktorému sa v období  milosti,  Cirkvi
       Božích detí prihovára sám Svätý Duch...
          Pán Ježiš cez  Svätého  Ducha  naozaj  hľadá  svoje  nové  deti
       v najhoršom svete - v Babylone a dáva im poznať  svoju  moc  často
       veľmi zvláštnym spôsobom.
          Veriaci ľudia si niekedy kladú  otázku,  aký  zmysel  má  život
       psychicky  narušených  ľudí.  Štvrtá  kapitola   Proroka   Daniela
       poukazuje nielen na to, že  takéto  životy  majú  zmysel,  ale  že
       dokonca psychicky narušení ľudia môžu robiť v srdci rozhodnutia  -
       majú teda svojim spôsobom jasné vedomie,  ktoré  je  však  spútané
       železnou alebo medenou obručou psychického  obmedzenia.  Preto  je
       veľmi potrebné pristupovať k takýmto ľuďom ako k seberovným!
          V kráľovom  sne  sa  používa  výraz  "sedem  časov".  "Čas"  je
       potrebné chápať ako mieru skutočného času, ako niečo  ucelené,  čo
       sa zvykne opakovať. Prirodzená časová miera, ktorá  sa  pravidelne
       opakuje je rok. Preto budeme ďalej rozumieť pojmu "niekoľko časov"
       ako vyjadreniu "niekoľko rokov". 


                                Pravdivý výklad


                                Daniel 4,16-24.

          Tak  ako  Babylon   symbolizuje   svet,   kráľ   Nabuchodonozor
       symbolizuje pohanstvo, ateizmus,  tak  prorok  Daniel  symbolizuje
       Cirkev Božích detí, ktorá svetu prináša zvesť spasenia.
          V Danielovi bol naozaj Svätý Duch  podobne,  ako  prebýva  dnes
       v Cirkvi Božích detí. Týmto nechcem stotožniť cirkevné  inštitúcie
       s prítomnosťou Božieho Ducha! Chcem len poukázať, že dnes na svete
       je Cirkev Božích detí, ktorá Stvoriteľa reprezentuje  a  ktorá  má
       v sebe Svätého Ducha. Táto Cirkev Božích detí sa často nachádza aj
       v cirkevných inštitúciách. Keď sa z týchto  inštitúcií  však  živá
       cirkev vytratí, robia tieto cirkevné inštitúcie viac zla,  než  sa
       deje vo svete.
          V Danielovi bol Svätý Duch - znamená to, že bol  Daniel  nielen
       láskavý a spravodlivý, ale aj pravdivý. Nabuchodonozorovi  vyložil
       sen úplne  pravdivo  aj  napriek  tomu,  že  jeho  výklad  kráľovi
       prorokoval  šialenstvo,  teda  niečo  veľmi  zlé.  Kráľ  sa  mohol
       nahnevať a dať Daniela zavraždiť. Cirkev Božích  detí  však  nikdy
       nezaprie svojho Pána, preto Daniel nezaprel ani pravdu, ani lásku,
       ani spravodlivosť s vierou, že je v Božích rukách. 



                                                                          19



                            Naplnenie Božieho Slova


                                Daniel 4,25-34.

          Kráľ Nabuchodonozor si vypočul výklad, možno o ňom aj premýšľal
       a pravdepodobne naň neskôr zabudol. Keď sa však raz kochal v diele
       svojich rúk, keď sa cítil byť bezpečným s potenciálom veľkej moci,
       prišlo na neho Božie proroctvo a Božie  Slovo  sa  v  jeho  živote
       naplnilo so všetkou silou a Božou mocou. Kráľ zošalel,  psychiater
       by povedal, že sa prejavila jeho  nemoc.  Veriaci  ľudia  by  dnes
       povedali, že sa zahalilo jeho vedomie a on  prestal  byť  schopným
       rozlišovať a rozhodovať. Božie Slovo však poukazuje na to,  že  je
       šialenstvo len psychickým putom, ktoré zväzuje prejav, myseľ,  ale
       nezväzuje vedomie a rozhodovanie!
          Po siedmych rokoch kráľ učinil v srdci pokánie,  porozumel,  že
       svoju moc mal len z Božej ruky - to všetko pochopil  počas  svojho
       šialenstva, a až potom vyzdravel! Hospodin mu navrátil všetku  moc
       a jeho sláva bola ešte väčšia ako predtým. Uvedomme si, aký  veľký
       to bol zázrak. Počas siedmych  rokov  kráľovej  psychickej  nemoci
       mohol vládu prebrať iný kráľ, ktorý by si svoju  moc  potom  držal
       a nedovolil by, aby jeho trón opäť  uchvátil  Nabuchodonozor!  Boh
       Stvoriteľ povyšuje i ponižuje - všetko čo máme, je z jeho ruky.
          Zmienkou o psychických poruchách som nechcel  vyjadriť  to,  že
       psychické poruchy znamenajú, že dotyčný človek je viac hriešny ako
       druhí ľudia! Niečo také nevyplýva ani z predčítaného textu! Čo som
       však chcel  veľmi  zdôrazniť  je  fakt,  že  aj  životy  psychicky
       narušených  ľudí  majú  veľmi  hlboký  zmysel  a  že  ich  vedomie
       a rozhodovanie v srdci je úplne jasné. Ich myseľ a prejavy sú však
       spútané putom psychickej nemoci...



























                                                                          20




























































                                                                          21



                                  Čas milosti
                                       V.



                          Zábava, zabudnutie a rúhanie


                                 Daniel 5,1-9.

          Úvodom tejto kapitoly je potrebné dať si do kontrastu  jednanie
       kráľa Nabuchodonozora, keď dobíjal Jeruzalem a jednanie jeho syna,
       keď dal doniesť  ukoristené  čaše  z  Jeruzalemského  chrámu,  aby
       z nich pil on i jeho hostia.
          Židovský národ sa odvracal od Hospodina a nedržal sa Jeho  rád.
       V   Jeruzaleme   začal   panovať   duch    násilia,    mamonárstva
       a najrôznejších modiel, čo  spôsobovalo  mnoho  ľudských  utrpení.
       Hospodin preto dopustil na Jeruzalem, aby  ho  ovládli  Babylonské
       vojská   -   kráľ   Nabuchodonozor   sa   stal   Božím   nástrojom
       spravodlivosti. Napriek dopusteniu na Jeruzalem Pán nezanevrel  na
       na úprimných veriacich, medzi ktorých  patril  aj  prorok  Daniel.
       Požehnal   mu   a   cez   neho   ukazoval   svetu   -    Babylonu,
       Nabuchodonozorovi, že je len jediný Boh, ktorý  je  skutočne  živý
       a pravdivý. Nabuchodonozor sa prejavil ako  charakterný  človek  -
       vedel si pripustiť omyl a vyznať  ho  pred  druhými  ľuďmi.  Vzdal
       dokonca Bohu chválu a slávu napriek modloslužbe, ktorá bola v jeho
       krajine veľmi rozšírená.  Vo  svojom  charaktere  mal  však  vážny
       nedostatok - bol samospravodlivý, vedomý si svojej  sily  a  moci.
       Keď ho však Stvoriteľ navštívil psychickou nemocou, neodvrátil  sa
       v zatrpknutí, ale po čase si uvedomil, že všetko čo človek má,  je
       len z Božej ruky.
          Nabuchodonozorov syn však mal iné záujmy  -  holdoval  hostinám
       a na skutky svojho otca úplne zabudol. Vo svojom  živote  nehľadal
       všemocného Boha, mal sklon skôr k akejsi konzumnosti  -  užiť  si,
       kým  je  čas.  Pri  takejto  zábave  dal  doniesť  posvätné   čaše
       z Jeruzalemského chrámu a nalieval do nich sebe i hosťom.
          Niekto by možno povedal, že prepadnúť Jeruzalem a vyplieniť  ho
       je väčší hriech, než piť víno  z  posvätných  čiaš  Jeruzalemského
       chrámu. Na tieto dva skutky dvoch  Babylonských  kráľov  je  možné
       pohliadnuť aj  inak:  Nabuchodonozor  síce  vyplienil  mesto,  ale
       urobil to na Božie dovolenie, neskôr  všemocného  Boha  vo  svojom
       živote hľadal a našiel! Vyznanie o Stvoriteľovi učinil pred  celým
       Babylonom.  Jeho   syn   Balsazár   nekonal   ako   Boží   nástroj
       spravodlivosti, konal iba ako podnapitý roztopašný  človek,  ktorý
       svojim konaním vyjadruje, že mu nie je nič sväté.
          Apoštol Pavel poukazuje v  13.  kapitole  Rimanom,  že  svetskí
       králi, vrchnosť, sú svätoslužobníkmi v Božích rukách, cez  ktorých
       Pán žehná i dopúšťa zlé. Kráľa Nabuchodonozora takto mohol použiť,
       ale kráľ  Balsazár  bol  nepoužiteľný  -  holdoval  vínu,  zábave,
       nestrachoval sa rúhať Hospodinovi a pritom všetkom  úplne  zabudol
       na Božie skutky, ktoré sa udiali počas vlády jeho  otca.  Stal  sa
       takto skôr dopustením, než nástrojom...
          Stvoriteľ dáva človeku čas, v ktorom si môže uvedomiť svoj omyl
       a rozhodnúť sa ísť inakšou cestou svojho života. Takýto čas dal aj
       kráľovi Nabuchodonozorovi, zdá  sa,  že  ho  tento  človek  využil
       a Stvoriteľa vo svojom živote našiel. Kráľ Balsazár bol  na  Božie
       volanie hluchý - svoj čas úplne prepásol. Dostáva už len  zjavenie
       Božích súdov, ktorému navyše ani nevedel porozumieť. 
                                                                          22



                               Vláda od Hospodina


                                Daniel 5,10-17.

          Kráľ Nabuchodonozor bol  nástrojom  v  Božích  rukách.  Napriek
       tomu, že kráľ Balsazár holdoval radovánkam  a  v  živote  nehľadal
       trvácnejšie hodnoty, Hospodin  Danielovi  aj  cez  neho  požehnal.
       Veriaci ľudia sa niekedy boja, že práve existujúca  svetská  vláda
       je obzvlášť zlá a prinesie im biedu a  utrpenie.  V  tomto  odseku
       čítame opäť doklad, že veriaci človek, ktorý  sa  drží  Hospodina,
       nemusí trpieť strachom o svoj život alebo o to,  či  bude  mať  čo
       jesť! Človek je pred Hospodinom oveľa viac ako poľná  tráva,  však
       aj tráve dáva Stvoriteľ vzrast tak, že mnohí obdivujú, keď sú lúky
       krásne zakvitnuté...
          Každá svetská vláda je v Božích rukách a  veriaci  človek  môže
       dostávať požehnanie v každom režime, bez ohľadu na to, či je tento
       režim Božím nástrojom alebo iba Božím dopustením. To neznamená, že
       sa veriaci ľudia musia mať vždy dobre! Znamená to  len  toľko,  že
       všetky okolnosti drží Hospodin pevne vo  svojej  moci  a  je  dosť
       silný,  aby  tieto  okolnosti  dokázal  aj  zmeniť.  Človek  často
       nerozumie okolnostiam, ale  vždy  môže  prichádzať  na  modlitbách
       k svojmu Bohu a prosiť, aby tieto okolnosti Stvoriteľ zmenil.
          Veriaci ľudia dnes niekedy strácajú  požehnanie  Božej  ochrany
       a opatery, lebo sa rozhodnú robiť niečo zlé a pritom vyžadujú, aby
       sa ich Stvoriteľ zastával. Búria sa proti vrchnosti,  zhadzujú  ju
       slovne ale aj zapájaním sa do rôznych kampaní, podporujú politické
       strany proti druhým stranám, hnevajú sa a  živia  v  sebe  hnev...
       Daniel je krásnym príkladom jednania Božieho dieťaťa a požehnania,
       ktoré z toho vyplýva. 


                            Mene, mene tekel ufarsin


                                Daniel 5,18-31.

          Čas kráľa Balsazára sa naplnil a Hospodin mu  poslal  zjavenie,
       ktorému síce nerozumel, ale ktoré  mu  mohol  vyložiť  Daniel.  Aj
       napriek tomu, že Balsazár zavolal nakoniec k výkladu Božie dieťa -
       Daniela, už mu nebolo pomoci.  Zjavenie,  ktoré  mu  bolo  poslané
       nedávalo nádej v pokání, bolo jednoduchým a strašným rozsudkom:
          Boli sčítané skutky kráľa Balsazára  -  ukončené  -  už  k  nim
       nebolo možné nič pridať ani ubrať!
          Tieto skutky boli odvážené - zhodnotené a  ukázalo  sa,  že  za
       veľa nestáli. Boli plné jedného strašného boha - modly,  ktorá  sa
       volá "ja".
          Peres  -  rozdelený  -  znamená  koniec   Balsazárovho   života
       i kráľovstva.
          Každý človek má v tomto živote čas svojej  milosti.  Keď  tento
       čas pominie, nedokáže mu už pomôcť nikto a nič. Boží  súd  dopadne
       na ľudský život ako uhoľný kameň a rozrazí ho.
          Keď nám  niekto  ubližuje,  najradšej  by  sme  hneď  reagovali
       a vracali každý úder dvoma našimi. Hospodinova rada znie, nevracať
       údery, ale  dopriať  ľuďom  čas  milosti.  Veriaci  ľudia  niekedy
       nerešpektujú Božiu vôľu a strácajú tak všetko  požehnanie.  Vedieť
       niesť kríž znamená aj  to,  že  dávame  druhým  ľuďom  príležitosť
       uvedomovania si svojho hriechu. Je to príležitosť,  aby  sa  mohli
                                                                          23



       navrátiť k svojmu Bohu a byť s Ním  šťastní.  Keď  veriaci  človek
       dokáže prijať potupu, Hospodin dokáže pri ňom všetku svoju moc.
          Pre Božiu lásku sa ľuďom nedeje hneď  zle,  niekedy  to  vyzerá
       tak, ako by Božia spravodlivosť ani neexistovala. Keď však  prejde
       čas Božej milosti a človek sa neodvracia  od  svojich  neprávostí,
       prichádza Boží súd. Prichádza čas, keď je  ľudský  život  sčítaný,
       odvážený a rozbitý...
          Je veľmi dôležité, aby veriaci človek pozoroval  na  Boží  hlas
       a neupokojil svoje srdce v hriechu. Dariť sa môže dlho i vo  zlom,
       potom však prichádza Božie sčítanie a odváženie, pri ktorom sa  už
       nedajú napraviť predošlé chyby ani ich vyznať v pokání!
          Svet je v rukách  zvrchovaného  vládcu,  ktorého  spravodlivosť
       a moc je veľká a láskavá. Človeku sa môže niekedy  zdať,  že  Boha
       niet, jeho čas  milosti  mu  preteká  cez  prsty,  keď  v  zábave,
       zabudnutí, rúhaní alebo akejsi trpkosti stráca podiel  na  spasení
       Pána Ježiša Krista...
          Na  kráľovi  Balsazárovi  sa  prejavil  otcov  charakter  -  za
       nepriaznivý výklad Daniela nedal zavraždiť. Vykonal to, čo  sľúbil
       a vykonal to možno  s  presvedčením,  že  hneď  na  druhý  deň  dá
       posilniť stráže, zostrí výcvik vojska... Upevní tak  Babylon  pred
       vpádom Médov alebo Peržanov,  čím  sa  vyhne  Božiemu  zlorečeniu.
       Možno bol Danielovi aj vďačný, že ho upozornil na Médsku hrozbu...
       Boží čas sa však už v jeho živote naplnil, Boží súd sa už odvrátiť
       nedal.

































                                                                          24




























































                                                                          25



                                  Štyria králi
                                      VI.



                                Závisť a vernosť


                                 Daniel 6,1-13.

          -  Niektorí  ľudia  Boha  nehľadajú,  sú  spokojní  so   svojim
       presvedčením a žijú zo dňa na deň...
          - Niektorí zase unikajú pred informáciou o  spasení,  aby  snáď
       nemuseli uveriť a zmeniť svoj život...
          - Iní  proti  Bohu  priamo  bojujú,  vyjadrujú  sa  proti  nemu
       a zhadzujú všetko, čo sa len trochu dotýka viery v Pána Ježiša...
          - Ďalší v Boha veria, ale žijú si tak, ako sa im zapáči  -  ich
       viera je síce úprimným presvedčením, ale nedotýka sa  ich  životov
       a záujmov...
          - Niektorí ľudia sú veriaci a chodia  pravidelne  do  kostolov,
       snažia sa žiť morálne, ale  v  srdci  živia  proti  niekomu  hnev,
       závisť alebo nenávisť...
          - Iní veriaci sa  snažia  prijímať  Božie  Slovo,  žijú  nielen
       morálne, ale vo svojich vyznaniach na modlitbách sa snažia  čistiť
       aj svoje srdce. Nechcú však urobiť niečo, čo od  nich  žiada  Boží
       Duch alebo robia iné, čo im Boží Duch  zakázal  s  výhovorkou,  že
       Boží Duch od nich chce presne to, čo robia...

          - Do siedmej skupiny by sa  dali  zaradiť  ľudia,  ktorí  veria
       v Pána Ježiša a žijú život s presvedčením  tak,  ako  to  od  nich
       Stvoriteľ skutočne chce. V tejto skupine  sa  nachádzajú  skutočné
       Božie deti, o ktoré sa Hospodin stará tak, ako sa staral kedysi aj
       o proroka Daniela.
          Prvých šesť spomínaných skupín ľudstva, sú len formy pohanstva,
       ateizmu, prevrátenosti v odlúčení od skutočnej Božej lásky...

          Danielovi spolupracovníci, ktorí boli spolu s ním ustanovení do
       vedenia štátu trpeli závisťou. Tento prejav nelásky a  bezbožnosti
       vo svojom srdci  živili  aj  napriek  tomu,  že  im  Daniel  nijak
       neublížil. Jednoducho bol úspešnejší, bol požehnaný a prijímal  od
       Hospodina  mnoho  múdrosti.  To   všetko   urážalo   závistlivcov,
       v ktorých sa začala závisť meniť na nenávisť a tá splodila intrigy
       a úklady proti Danielovi.
          Je vylúčené, aby úprimný veriaci človek trpel takouto  svetskou
       neresťou. Boží Duch v srdci úprimného veriaceho hubí každú  závisť
       či nenávisť!
          V tejto chvíli si môžeme položiť otázku, každý  sám  pre  seba:
       "Nežije niečo také aj v mojom srdci? Som skutočne Božím dieťaťom?"



                        Náklonnosť kráľa a štátne zákony


                                Daniel 6,14-23.

          Prorok Daniel sa držal svojho  Stvoriteľa,  preto  bol  schopný
       zvestovať tohto Boha aj takým ľuďom, ako  boli  babylonskí  králi.
                                                                          26



       Kráľ Dárejos nebol výnimkou - Daniela si obľúbil, v jeho  múdrosti
       videl požehnanie a osoh. Napriek tomu, že bol kráľ,  neurážal  sa,
       že je Daniel múdrejší!
          Keď ale vydal zákon, na ktorí ho naviedli zlomyseľní úkladníci,
       nemohol ho zmeniť - babylonský kráľ nemohol  meniť  svoje  vlastné
       slová, taký bol babylonský zákon. Pretože si Dárejos Daniela veľmi
       obľúbil, bol skrúšený, smutný zo situácie, ktorá  vznikla.  Určite
       si uvedomil, ako ho dobehli a začal sa  spoliehať  na  toho  Boha,
       ktorého mu  Daniel  už  zvestoval.  Daniela  síce  hodil  do  jamy
       s levmi, ale hodil ho tam s vierou v Boha, že sa mu  nič  nestane.
       Stvoriteľ sa zastal Dárejovej viery a Danielovej čistoty -  svojou
       mocou zaviazal levom papule a spútal ich laby tak, že sa Danielovi
       naozaj nič nestalo.
          Pretože kráľ Dárejos pravdepodobne  neveril  svojim  úradníkom,
       zapečatil jamu, aby snáď niekto neprišiel a Daniela nezavraždil!
          Keby mal Dárejos iba vieru a  náklonnosť  k  Danielovi,  skutok
       viery by sa však strachoval urobiť, pravdepodobne  by  nastala  na
       jeho dvore vzbura, lebo by  porušil  babylonský  zákon.  Keby  bol
       Daniel síce veriaci, ale jeho život by nebol svedeckým  životom  -
       čistým pred Hospodinom, nestačila by ani Dárejova viera, ani  jeho
       náklonnosť, ani  jeho  skutok  viery  a  nestačila  by  ani  viera
       a modlitby proroka Daniela - levy by ho roztrhali.
          Tieto duchovné zákonitosti platia v Cirkvi Božích detí aj dnes!



                               Dôraz v opakovaní


                                Daniel 6,24-28.

          Po víťazstve viery  Stvoriteľ  nielen  zachránil  Daniela,  ale
       upevnil aj Dárejovu moc! Božie požehnanie sa prejavilo aj na  jeho
       panovaní.  Prejavom  Božej  moci  získal  nad   úkladníkmi   právo
       vyplývajúce z babylonského zákona a dal ich potrestať podobne, ako
       to oni úkladili Danielovi.

          Záver prvej polovice  Knihy  proroka  Daniela  sa  končí  veľmi
       vážnou upomienkou, že sa Danielovi vodilo dobre  nielen  za  kráľa
       Nabuchodonozora, za kráľa Balsazára - jeho syna, ale dokonca aj za
       kráľa Dáreja, ktorý bol z úplne inej  dynastie  a  dokonca  aj  za
       kráľa Cýra, ktorý bol Peržanom! Nie je ani len  pomysliteľné,  aby
       sa takáto náklonnosť štyroch kráľov dala vysvetliť inak,  než  ako
       požehnanie vyplývajúce z Božej moci!  Stvoriteľ  Danielovi  žehnal
       preto, lebo  sa  správal  k  vrchnosti  presne  podľa  Jeho  vôle.
       Výkladom Božieho Slova, ako prijímať svetské a cirkevné autority -
       vrchnosť sa budeme zaoberať v ďalšej úvahe.
          Na základe Danielovho svedectva urobil kráľ  Dárejos  vyznanie,
       ktoré sa veľmi podobalo vyznaniu kráľa Nabuchodonozora. Či  neskôr
       Dárejos prijal vieru do srdca tak, ako Nabuchodonozor, to  vie  už
       len sám Hospodin...






                                                                          27



                                    Autority
                               svetské a cirkevné
                                Sedem zastavení



                                       1.
                             Pravda a zmysel života


                                Matúš 17,24-27.

          Pán Ježiš v predčítanom odseku prikázal  svojim  učeníkom,  aby
       zaplatili poplatok dvojdrachny aj napriek tomu, že v tejto  platbe
       videl nespravodlivosť voči nim. Je zaujímavé uvedomiť si, že  keby
       sa Kristus neozval a nejakým spôsobom - možno aj  zázračným  -  by
       zaobstaral  peniaze  na  tento  poplatok,  učeníci   by   poplatok
       zaplatili a pravdepodobne by ani neuvažovali, či sa jedná o  niečo
       správne alebo nie! Kristus však situáciu  využíva  na  vzdelávanie
       svojich učeníkov a my si z nej môžeme zobrať  aj  dnes  dve  veľmi
       potrebné a aktuálne ponaučenia.
          - Pán  Ježiš  v  prvom  rade  svojim  učeníkom  priamo  odkrýva
       realitu. Poukazuje na nespravodlivosť veľmi kontrastne. Svätý Duch
       nechce, aby jeho deti žili vo  falošných  politických,  kultúrnych
       alebo triednych presvedčeniach! Svojim deťom odhaľuje pravdu takú,
       aká skutočne realisticky existuje - nemediálne, osobné  odovzdanie
       takýchto právd nie je rebéliou proti vrchnosti ani proti vládam!
          -  Kristus  však  zároveň  vysvetľuje   najdôležitejší   zmysel
       kresťanského života: "... ale aby sme ich nepohoršili, ...  zaplať
       za seba i za nás!" Božie dieťa má byť svetlom sveta.  Má  prinášať
       Evanjelium  všetkým,  teda  aj  vyberajúcim  poplatky,   colníkom,
       daňovníkom,  vladárom...  Prioritu  má  Kristovo  spasenie  a  nie
       revolta!  Každý  človek  potrebuje  počuť  zvesť  Božieho   Slova.
       Akonáhle prichádza  veriaci  do  konfliktu  so  svetom  v  oblasti
       politiky, správy, majetkov,...  prestáva  byť  schopným  zvestovať
       v láske Božie spasenie. Preto je v týchto  oblastiach  pre  cirkev
       podstatné  nepohoršovať,  aby  mohla  slúžiť  tomu,  k  čomu  bola
       povolaná - byť soľou zeme, prinášať svedecký  život  a  Evanjelium
       Pána Ježiša Krista všetkým ľuďom. 


                                       2.
                            Zodpovednosť a povinnosť


                                Rimanom 13,1-8.

          Apoštol  Pavel  vysvetľuje,  že   je   každá   vrchnosť   Božím
       dopustením! Inými slovami, vládcovia v štáte môžu  byť  len  takí,
       akých si ľudia v danom štáte zaslúžia! Výroky, ktoré poukazujú  na
       niektoré zriadenia, že sú od diabla, sú  biblicky  neopodstatnené,
       stoja proti Božiemu Slovu a hodnotia štátne okolnosti veľmi plytko
       a povrchne! Aj zle činiaci panovník je Božím  dopustením,  dokonca
       na sklonku dejín, keď sa zjaví v tele  sám  antikrist  a  prevezme
       vládu na svete, bude to Božím  dopustením,  lebo  si  ľudia  iného
       nezaslúžia!
          Takáto zmienka o Božej moci je  krásne  ilustrovaná  na  živote
       proroka Daniela, ktorý rešpektoval Božie  dopustenie  v  Babylone,
                                                                          28



       nebúril sa aj  napriek  tomu,  že  kráľ  Nabuchodonozor  vyplienil
       Jeruzalem, že bol schopný  dať  vyvraždiť  stovky  ľudí...  Prorok
       Daniel mal veľmi požehnaný život a Stvoriteľ si ho nakoniec použil
       aj k tomu, aby k sebe priviedol samého kráľa Nabuchodonozora.
          Predčítaný odsek Písma poukazuje opäť na  dve  veľmi  podstatné
       veci:
          - Božie dieťa má rešpektovať Božiu vôľu a teda  aj  rešpektovať
       štátne politické zriadenia!  Zapájať  sa  do  odbojov,  revolúcií,
       protivládnych kampaní nie je vecou  Božích  detí.  Svet  si  svoje
       otázky svojim časom vyrieši a zmení formu útlaku v súlade s  Božím
       dopustením. Úprimný veriaci má vo  víre  a  dravosti  sveta  oveľa
       podstatnejšiu úlohu - Evanjelium.
          - Božie Slovo poukazuje, že aj veriaci ľudia  využívajú  služby
       štátneho  zriadenia,  a  teda  sú  povinní  platiť   dane.   Písmo
       nepripúšťa akýkoľvek kompromis, že veriaci človek môže  časť  daní
       odviesť napríklad na cirkev! Božie deti však majú jeden vážny  dlh
       - dlh lásky, svedeckého života. Svet  má  dosť  hádok,  nepokojov,
       najrôznejších právd a uhlov  pohľadov...  Svet  hľadá  Boží  pokoj
       a mal by ho nachádzať v životoch úprimných veriacich. Toto je dlh,
       ktorý má každý kresťan povinnosť splácať celý život. "Kto  neberie
       svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden!" - Hovorí  Pán  Ježiš
       v evanjeliách. Je  len  málo  ľudí  na  svete,  ktorí  sú  schopní
       nevracať  úder  úderom  a  ktorí  sú   schopní   milovať   svojich
       nepriateľov. Týchto málo ľudí prezentuje svetu  Božie  kráľovstvo,
       Evanjelium, prináša mu Kristovo spasenie... 


                                       3.
                                Čistota životov


                               1. Petra 2,11-20.

          Apoštol  Peter  zdôrazňuje,  že  je  potrebné   podvoľovať   sa
       akejkoľvek vrchnosti. Týka sa to teda aj nadriadených vo svetských
       zamestnaniach,  nielen  štátnych  úradníkov!  Každá  vrchnosť   má
       v kompetencii istý  druh  správy  -  oblasť,  rozsah  moci.  Touto
       oblasťou je určený dosah jej moci,  čo  má  byť  pre  Božie  dieťa
       smerodatné. Robiť kampane proti vrchnosti v zamestnaniach opäť nie
       je vecou Božích detí!
          Proti  Božiemu  dieťaťu   však   môže   povstať   vrchnosť   aj
       nespravodlivým spôsobom. Predčítaný odsek nenabáda  k  protiúderu,
       ale k tomu, aby dotyčná vrchnosť v prípade  spomínaného  veriaceho
       bojovala proti samému živému Bohu! To  je  možné  len  vtedy,  keď
       život veriaceho  bude  pred  Pánom  Ježišom  Kristom  čistý.  "Mne
       pomsta, ja odplatím..." Hovorí Hospodin v Starom  Zákone.  Keď  sa
       Božie dieťa vrúcne drží Pána Ježiša, Kristus sa ho napokon zastane
       sám! Je  ale  veľmi  zlé,  keď  vrchnosť  právom  vystupuje  proti
       veriacemu, lebo tento naozaj urobil niečo zlé.  V  takejto  chvíli
       veriaci človek prestáva byť svetlom sveta a naopak, napomáha,  aby
       si ľudia vo svete mohli hovoriť: "Veď aj veriaci žijú len tak, ako
       aj my alebo ešte horšie..."
          Jedine čistota životov Božích detí môže polámať  útoky  diabla.
       Táto čistota sa prejavuje v dvoch veľmi podstatných veciach:
          -  Kristova  milosť,  ktorú  vidieť  na  úprimných  konkrétnych
       vyznaniach a ktorá patrí len takým veriacim, ktorí o  sebe  dokážu
       hovoriť pravdu - teda vyznávať hriechy...
          - Druhou zložkou čistoty kresťanského života je duchovný  rast.
                                                                          29



       Svätý Duch pôsobí v životoch  veriacich  ľudí,  a  tí  sa  stávajú
       pomaličky lepšími. Na úprimnom  Božom  dieťati  je  duchovný  rast
       rozhodne merateľný - pozorovateľný. Človek, ktorý poznal veriaceho
       pred rokmi a stretáva sa s ním aj v  prítomnosti,  musí  pripustiť
       sám pred sebou, že sa tento veriaci človek trochu zmenil. Svedecký
       život svet obviní, lebo na ňom svet vidí moc Božieho Ducha. 


                                       4.
                             Duchovné dary a služba


                             1. Korintským 12,1-11.

          V cirkvi Božích detí je potrebné rozumieť autoritám  inak,  než
       autoritám zo sveta! Pán Ježiš v evanjeliách  rozpráva:  "Nevolajte
       sa rabi, ani nikoho nenazývajte svojim majstrom... Jediný  je  váš
       majster, vodca - Kristus..."  V  cirkvi  Božích  detí  teda  nejde
       o nadriadenosť z hľadiska funkcií. Duchovní  pracovníci  v  cirkvi
       Božích detí nie sú funkcionári a nemajú právo prikazovať s pozície
       moci! Sú to naši bratia a sestry, a teda  sú  nám  všetkým  rovní.
       Napriek tomu Božie Slovo na viacerých miestach poukazuje, aby  sme
       sa podvoľovali jeden druhému. O aké podvoľovanie teda  ide?  Božie
       Slovo rozpráva o prirodzených autoritách, ktoré sú dané od  samého
       Svätého Ducha. Boží Duch rozdeľuje duchovné dary, jedných  vyučuje
       tomu, druhých inému.  Prirodzené  obdarovanie  je  prvou  zložkou,
       ktorú Božie  deti  automaticky  pri  svojich  bratoch  a  sestrách
       rešpektujú.  Jednému  Pán  veľmi  žehná  pri  kázaní,  inému   pri
       diakonii, ďalšiemu pri pastorácii alebo aj pri nejakej  praktickej
       pomoci v oblasti remesla...
          Nerešpektovať  prirodzené  obdarovania,  znamená  nerešpektovať
       Božiu vôľu!
          Duchovný dar však nie  je  jedinou  kvalitou,  ktorú  musí  mať
       duchovný pracovník! O druhej  nutnej  zložke  povolania  do  práce
       v cirkvi rozpráva nasledujúci odstavec Písma. 


                                       5.
                              Príklad a povolanie


                              1. Timoteovi 3,1-13.

          Duchovný pracovník nemôže  mať  len  nadanie,  práca  v  cirkvi
       Božích detí nutne vyžaduje aj ďalšie vlastnosti:
          - Svedecký život
          - Slušné správanie
          - Štedrosť a pohostinnosť
          - Nesmie byť poviazaný alkoholizmom ani inou drogou
          - Nemôže byť svárlivý
          - Nesmie byť lakomý, zameraný na peniaze
          - Musí počestne spravovať svoj vlastný dom, rodinu
          - Nesmie byť nováčik
          - Nesmie mať rozdelený jazyk - na jednom mieste rozprávať  tak,
       na inom inak
          - Musí byť úprimný veriaci a v práci v cirkvi vyskúšaný
          Do duchovnej práce Pán teda povoláva  len  takých  ľudí,  ktorí
       splňujú vyššie uvedené kritériá a majú jasne vyhranený  pohľad  na
                                                                          30



       svoje duchovné obdarovanie, ktoré prináša  požehnanie  im  aj  ich
       okoliu.
          Stvoriteľ často pripravuje človeka na  povolanie  do  duchovnej
       práce.  Možno  sa  na  niekom  prejavuje  obdarovanie  a  niektoré
       z vyššie uvedených vlastností. Keď ich však nespĺňa  všetky,  ešte
       na prácu v cirkvi nedozrel!
          Ak  niekto  prijal  duchovnú   prácu   a   pravidelne   zlyháva
       v niektorej z vyššie uvedených  vlastností  alebo  ak  sa  na  ňom
       neprejavuje Božie obdarovanie, takýto človek narobí v cirkvi  viac
       zla, ako zlomyseľník, ktorý by sa na robenie zla v  cirkvi  priamo
       sústredil! Duchovná práca je výborná vec, ale žiada  od  veriaceho
       človeka veľa zodpovednosti a odriekania!
          Tento odsek by mal byť vážnym motívom na prehodnotenie  svojich
       postojov a povolaní do práce v cirkvi Božích detí. 


                                       6.
                                Cirkevné funkcie


                                 Matúš 23,1-12.

          Stvoriteľ  nám  odkryl,  že  je  potrebné  rešpektovať  svetskú
       vrchnosť, vlády (1,2,3)... Takouto vrchnosťou je aj legislatíva  -
       zákonodarstvo, ktoré ustanovilo  právnu  formu  zhromažďovania  sa
       veriacich,  ktorá  sa   volá   "cirkevná   inštitúcia".   Cirkevná
       inštitúcia musí mať  svoju  ústavu,  stanovy  -  tak  je  to  dané
       legislatívou, ktorú má úprimné božie dieťa rešpektovať.  Keby  sme
       dnes navrhovali ústavu nejakej cirkevnej  inštitúcie,  naši  vnuci
       alebo aj deti by v nej už našli chyby a možno by  nás  obviňovali,
       že sme hriešni, lebo  sme  napísali  nedokonalú  cirkevnú  ústavu.
       Každá cirkevná ústava je a aj bude nedokonalá, lebo ju  písal  len
       človek. Možno bol úprimný a myslel všetko veľmi  vrúcne  a  dobre,
       ale bol len človekom!
          Od  ústavy  preto  netreba  žiadať,  aby  bola  dokonalá,  lebo
       dokonalou je len Biblia! Biblia  je  najväčšou  ústavou  úprimných
       veriacich Božích detí! Ústava cirkevnej inštitúcie však musí spĺňa
       niekoľko bodov, aby Božie dieťa neviedla do hriechu:
          - Nesmie brať veriacemu osobnú slobodu
          - Musí vyznávať Ježiša Krista ako Spasiteľa a Stvoriteľa
          - Nesmie nútiť Božie deti páchať hriech
          Všetko  ostatné  sú  len  formy,  vyplývajúce  z   legislatívy,
       duchovného poznania a tradícií. Božie Slovo teda  učí  rešpektovať
       cirkevné inštitúcie ako svetskú moc,  ale  zároveň  vyjadruje,  že
       v takýchto inštitúciách existuje skutočná cirkev Božích detí,  pre
       ktorú majú platiť pravidlá z dvoch vyššie uvedených odsekov (4,5).
          Je  veľkým   požehnaním,   keď   sa   do   staršovstiev   alebo
       presbyterstiev dostanú duchovné autority,  ktoré  takéto  kritériá
       spĺňajú. Pozor, rozhodne to však nie je automatické  a  nedeje  sa
       tak  vždy!  Vo  vedeniach  cirkevných   zborov   niekedy   dokonca
       nachádzame aj alkoholikov, lakomcov,  svárlivcov,  nováčikov,  ...
       Často tam sú ľudia, ktorí konajú veci, na ktoré nie sú  obdarovaní
       a podľa toho všetkého tak aj vyzerá cirkevný zbor, ktorý vedú.
          Chcel by som veľmi zdôrazniť, že je veľkým požehnaním,  keď  sa
       funkcia  v  cirkevnej  inštitúcii  zlúči  so  skutočným  duchovným
       povolaním (4,5).
          Pán Ježiš v predčítanom odseku poukazuje, že  aj  v  cirkevných
       inštitúciách je potrebné rešpektovať autority bez ohľadu na to, či
                                                                          31



       robia  dobre  alebo  zle!  Podľa   apoštola   Pavla   majú   ľudia
       v cirkevných zboroch také  staršovstvá  a  presbyterstvá,  aké  si
       skutočne zaslúžia! Preto tak, ako  pri  akejkoľvek  inej  svetskej
       vrchnosti  je  nutné  podvoľovať  sa  vedeniu   cirkevného   zboru
       v oblasti ich kompetencie - teda v oblasti vedenia  tohoto  zboru.
       Na druhej strane podobne, ako aj zamestnávateľ nemôže zasahovať do
       osobných životov svojich zamestnancov, ani  vedenie  zboru  nemôže
       zasahovať  do  osobných  aktivít  členov   cirkvi.   Výnimkou   je
       poukazovanie na hriech, nespravodlivosti, ... Takto však do života
       veriaceho človeka môžu zasahovať všetci ľudia  a  Božie  dieťa  by
       malo  považovať  takéto  zastavenie  ako  prejav   Božej   milosti
       a náklonnosti!
          V tejto dobe si ľudia niekedy kladú otázku, prečo cirkev nie je
       taká, ako aj pred vekmi? Na základe predchádzajúcich úvah  by  som
       chcel povedať jediné - cirkev Božích detí je presne taká istá  ako
       aj pred dvoma  tisíckami  rokov,  akurát  žije  v  iných  pomeroch
       a podmienkach! Božie Slovo nás učí rešpektovať tieto  pomery,  učí
       nás rozumieť im a byť svetlom pre svet aj v prítomnosti. Prakticky
       to znamená byť svetlom pre svet v cirkevných inštitúciách aj  mimo
       nich... 


                                       7.
                                  Boh Hospodin


                                Matúš 23,13-36.

          Keď sa človek trochu naučí poznať svet, zistí, že je v ňom veľa
       nespravodlivosti.  Keď  nájde  v  živote  Krista  a  nájde   domov
       v  nejakej  vetvy  cirkvi  Božích  detí,  ktorá   bude   existovať
       pravdepodobne v rámci nejakej cirkevnej inštitúcii, zistí,  že  aj
       v cirkvi je všeličo zlé a miestami sa to až priveľmi podobá svetu.
       Takéto  zistenie  dokáže  veľmi  podlomiť  vieru  a  človek   trpí
       v duchovných depresiách, až  kým  si  neujasní,  že  si  poplietol
       inštitúciu s cirkvou - cirkevnú inštitúciu s cirkvou Božích detí.
          V cirkvi Božích detí sa dajú nájsť  aj  pády,  aj  hriech,  ale
       k tomu vždy aj pokorné vyznania hriechu,  modlitby  a  odpustenia!
       Cirkev Božích detí je nezmenená, človek si len  musí  ujasniť,  čo
       hľadá, na čo kladie dôraz a čo mu je drahé.
          Boh Stvoriteľ v poslednom predčítanom odseku pripomína,  že  On
       nie je slabým,  bezmocným  Bohom  -  Beda  tým,  ktorí  zneužívajú
       cirkevné inštitúcie, aby  dosahovali  svojich  cieľov  alebo  svoj
       vlastný úžitok, zakrývajúc svoje  zámery  zbožnými  výrazmi  tváre
       a krásne uhladenými slovami...












                                                                          32




























































                                                                          33



                                  S Hospodinom
                                až za Jordán...



                              Modlitebné stíšenie
                      Očakávaj na Stvoriteľa a Spasiteľa!


                                    Žalm 57

          Starozákonná  a  novozákonná  doba  sa  od  seba  odlišujú   aj
       podobajú.  Život  pred  niekoľkými   tisícročiami   sebou   niesol
       jednanie,  ktoré  často  nepodliehalo   štátnym   zákonom.   Ľudia
       presadzovali svoje záujmy  formou  hrubej  sily.  Zabitie  zlodeja
       alebo prepadnutie suseda a vyvraždenie jeho  rodiny  boli  pomerne
       bežnou formou vykonávania svojej moci. Ľuďom Starého  Zákona  išlo
       veľmi často o holý život.
          V období Nového  Zákona  sa  začínajú  formovať  väčšie  štáty,
       štátne zákony majú väčší dosah a aj  keď  človek  musí  často  pre
       všeličo trpieť, jeho problémom už  nebýva  až  tak  často  problém
       života a smrti. V súčasnosti je  známy  pojem  "humanizmus",  máme
       najrôznejšie dôchodkové zabezpečenia a sociálne podpory.
          Kedysi išlo Dávidovi skutočne o život. Jeho žalm je preto  plný
       strachu, zúfalstva. Zároveň v ňom ale nachádzame dôveru vo  svojho
       Boha Stvoriteľa, túžbu vyrozprávať ťažobu na modlitbe a zveriť  ju
       tak do Božích rúk. V závere žalmu Dávid vyznáva vo  viere,  že  sa
       nemusí báť, ale už v čase útlaku môže ďakovať svojmu Stvoriteľovi,
       že je s ním a že ho podrží. Davidova viera zlomila aj strach  pred
       násilím a smrťou!
          Dnes veriacim poväčšine nejde o  holý  život,  ale  sú  niekedy
       potláčaní druhými ľuďmi podobne, ako bol Dávid. Strach  z  potupy,
       zo  straty  zamestnania,  osočovanie  inými,  strach  z   príchodu
       nedostatku často spôsobujú utrpenie. Davidov príklad poukazuje, že
       človek môže predkladať  svoju  ťažobu  svojmu  Bohu.  Božie  Slovo
       vyzýva  k  viere,  ktorá  na  modlitbách  upokojí  ľudské   srdce.
       Stvoriteľ vo svojej láske chce pomôcť každému!
          Aby mohol veriaci človek prijať  toto  veľké  požehnanie,  jeho
       srdce musí byť pre jeho Boha otvorené! Srdce,  ktoré  živí  zlobu,
       trpkosť, svárlivosť alebo dokonca nenávisť  je  srdcom,  ktoré  sa
       Stvoriteľovi nikdy neotvorí! Možno by sa zdalo, že peknými slovami
       alebo pravidelným čítaním Písma  alebo  možno  verejnou  modlitbou
       prekonáme problém svojho  srdca  a  naše  modlitby  budú  vypočuté
       podobne, ako aj Davidove. Ak je však  naše  srdce  živené  zlobou,
       cestou k Stvoriteľovi je jedine osobné pokánie pred Pánom Ježišom.
          Božie Slovo nám ponúka aj týmto žalmom  moc,  ktorú  si  môžeme
       a aj nemusíme  privlastniť.  Božie  požehnanie  môžeme  prijať  aj
       v túto chvíľu. Poznáme k nemu cestu a  Hospodin  vo  svojej  láske
       čaká, aby sme mu  zjavili  svoje  utrpenia.  Chce  ich  chytiť  do
       svojich rúk, zastať sa svojich detí a požehnať až prehojne. 








                                                                          34



                                     úvaha
                             Pred svojim "Jordánom"


                                    Józua 3

          Ľudský život by sa dal pripodobniť k akejsi  ceste.  Človek  je
       pútnikom, ktorý vo svojom živote stretáva  dobré  i  zlé,  niekedy
       trpí, inokedy sa zase raduje, pracuje  alebo  odpočíva,  má  svoje
       túžby, záujmy a ciele... Veriaci  človek  kráča  po  ceste  svojho
       života spolu so svojim Spasiteľom - Ježišom Kristom. Prakticky  to
       znamená, že sa snaží  rozpoznať,  či  sa  jeho  správanie  a  smer
       životnej cesty páči jeho Bohu. Keď si nevie poradiť, prosí o pomoc
       alebo radu a svojim časom ju od  Stvoriteľa  dostáva.  Živá  viera
       odmieta  ľudské  svojvoľné  "chcel  by  som"  a  vyučuje   človeka
       vyjadrovať skôr túžbu po poznaní Božej vôle: "Pane, ja by  som  to
       chcel takto, ale Ty vieš, čo je správne! Poraď  mi  prosím!  Dobre
       som sa zachoval vtedy a vtedy?"
          Nový  Zákon  označuje  ľudskú  životnú  cestu,  ktorá  je  úzko
       prepojená s praktickým hľadaním Božej vôle ako duchovný rast.  Čím
       je veriaci dlhšie na takejto životnej ceste, tým viac  je  schopný
       pomôcť, porozumieť druhým ľuďom, byť oporou...
          Cesta židovského národa z Egypta do zasľúbenej zeme by sa  dala
       ľahko prirovnať k ľudskému životu. Som presvedčený, že dokonca  má
       niesť tento symbol, a teda aj  množstvo  praktických  poučení  pre
       nás! Niekedy totiž  prežívame  útek  do  "Egypta",  inokedy  útlak
       v "Egypte", dokonca môžeme prežiť  aj  výzvu,  aby  sme  ten  svoj
       "Egypt" opustili a rozhodli  sa  nasmerovať  cestu  svojho  života
       podľa novej zjavenej Božej  vôle.  Môžeme  prežívať  cestu  viery,
       ktorá vedie cez vyprahnutú púšť, kde je náš život sprevádzaný síce
       aj  akousi  Božou  pomocou,  kde  ale  v  prvom  rade  trpíme  pre
       najrôznejší nedostatok, neporozumenie, kde akoby Stvoriteľ nepočul
       naše modlitby...
          Izraelský národ prešiel množstvom poníženia v Egypte a  spoznal
       aj Božiu moc,  keď  prechádzal  cez  Červené  more,  kde  sa  vody
       rozostúpili a neskôr padli na jeho protivníkov. Možno by  sa  dalo
       povedať,  že  po  takýchto   skúsenostiach   Izraelci   už   nikdy
       nezapochybujú o Božej láske a moci!  A  predsa  nebolo  tak...  Na
       ceste púšťou počas dlhých rokov utrpenia zabúdali na svojho  Boha,
       prestávali dúfať a ak by som povedal,  že  boli  niekedy  ovládaný
       skepsou a trpeli depresiami, hnevom, že  vôbec  niekedy  z  Egypta
       vyšli, povedal by som len pravdu!
          Som presvedčený, že sme už všetci  zakúsili  vo  svojom  živote
       Božiu moc. Pán Ježiš sa nás zastal, pomohol  nám  alebo  odstránil
       nejaké prekážky a my sme v slzách radosti ďakovali za Jeho  zázrak
       a naše vyslobodenie. Máme teda skúsenosti viery,  Božie  svedectvá
       vo svojom vlastnom živote.
          Keď človek vyjde z  toho  svojho  "Egypta"  a  prežije  radosti
       viery, prvé očarenia, stáva sa často  nepríjemným  človekom,  lebo
       všetkých obťažuje svojimi zážitkami, vnucuje Evanjelium a často ho
       vnucuje aj takým ľuďom, ktorí tiež kedysi vyšli zo svojho "Egypta"
       a potom na tej svojej púšti duchovne umreli. Skúsili teda  to,  čo
       ešte ten mladý kresťan neskúsil, čo si vo svojej naivite  nedokáže
       ani len predstaviť, a predsa teraz prichádza za nimi a vnucuje  im
       svoje detinské zážitky viery, ktoré oni sami kedysi poznali aj  vo
       svojom živote.
          Keď  si  rodič  predstaví,  ako  jeho   dieťa   prestane   rásť
       a zakrpatie, potom zostarie, zvráskavie, ale vzrastom  sa  naďalej
                                                                          35



       podobá päťročnému dieťaťu, určite sa zhrozí  a  v  dúfaní  poprosí
       Stvoriteľa, aby jeho deti od niečoho takého uchránil.  Keď  človek
       uverí v Boha a vyjde zo svojho "Egypta", keď prežije zázraky viery
       a potom sa duchovne zastaví, je  to  podobná  hrôza,  ako  porucha
       rastu dieťaťa! Vo svojom duchovnom raste musí každý kresťan prejsť
       aj obdobím svojej duchovnej púšte! Prvotné zázraky a  nadšenie  sa
       začne  pomaly  meniť  na  skepsu,  vyprahnutosť,  prichádzajú   aj
       depresie a neistoty, či ešte Boh je na  Nebi!  Prakticky  to  môže
       vypadať  tak,  že  veriaci  začne  chápať   realitu,   vnímať   ju
       a poznávať. Uvidí, že sa aj  kresťania  dokážu  hádať.  Na  jednej
       strane  bude  vidieť   v   životoch   veriacich   akúsi   vzájomnú
       nevraživosť, na druhej strane bude počúvať ich zbožné  modlitby  -
       existuje vôbec Stvoriteľ? Potom  si  vypočuje  v  televízii  hádku
       neveriacich a veriacich, v ktorej padne veľa  výčitiek,  že  totiž
       cirkevné inštitúcie  žijú  aj  z  daní  neveriacich  a  že  je  to
       nespravodlivé. Možno  si  nalistuje  podobné  hádky  na  internete
       a vypočuje názory svojich  veriacich  bratov,  že  je  dobré  brať
       peniaze zo štátu,  ale  zároveň  ho  obvinia  jeho  iní  neveriaci
       priatelia, že patrí medzi zlodejov. A veriaci človek má potom ešte
       aj osobné problémy. Akoby nestačilo okolie plné  svárov  a  zvady,
       prichádza hrozba prepustenia zo zamestnania. Mladý človek  prežíva
       samotu, lebo sa zatiaľ akosi ešte  nestretol  so  svojim  životným
       partnerom. Niekto vie niesť takúto  samotu  bez  problémov,  iného
       táto samota dusí v  ťažkých  depresiách.  Iný  si  možno  partnera
       nájde, ale namiesto očakávaného neba na  zemi,  prežije  iba  novú
       realitu... Veriaci človek sa potom modlí vyprahnutý  a  Boh  akoby
       nepočul. Zasľúbenia prichádzajú, sem tam Pán i trocha pomôže,  ale
       púšť   zostáva   púšťou,   vyprahnutosť   vyprahnutosťou,   skepsa
       a depresie ubíjajú duchovný život viery.
          Božie Slovo poukazuje na to, že židovský národ trpel  na  púšti
       prevažne kvôli tomu, že nedokázal a nechcel  od  Hospodina  prijať
       to, čo mu Boh ponúkal. Židia začali túžiť po všeličom čo  mali  vo
       svete, pričom zabúdali, že  v  Egypte  boli  aj  tvrdo  potláčaní.
       Stvoriteľ chce naše životy vyviesť z našej  púšte,  ale  potrebuje
       pritom takých veriacich,  ktorí  Mu  dokážu  otvoriť  svoje  srdce
       a v pokání sa k Nemu navracať. Duchovná púšť je hrozná, lebo v nej
       môžu ľudia skutočne aj duchovne  zahynúť  a  stratiť  aj  posledné
       zbytky živej viery. 


                           Božia vôľa v čas povolania
                                   Krok viery


          Predčítaný odsek Božieho Slova opisuje ľudí, ktorí práve prešli
       svojou životnou púšťou. Opisuje doráňaných ľudí,  unavených  ľudí,
       ľudí, ktorí sa dlho museli  potýkať  s  depresiami  a  zúfalstvom.
       Myslím, že to najsilnejšie, čo ich v ten čas ovládalo, bola  únava
       - únava z viery, únava z Boha, ktorý ich vodil štyridsať rokov  po
       púšti a nepovolil, až kým pred Ním v srdci nekapitulovali! Unavený
       židovský národ sa utáboril na mieste Šitím pred Jordánom.
          Takýmto unaveným a znechuteným ľuďom zaznelo Božie Slovo, Božie
       osobné povolanie, ktoré  ich  malo  viesť  do  konkrétneho  skutku
       viery. "Prejdite cez Jordán,  cez  tú  rozvodnenú  rieku  s  celým
       svojim majetkom! Choďte a urobte to!" Ako človek by som asi  mohol
       povedať: "Pane Bože, čo to zase žiadaš! Veď sa to nedá!" Možno  by
       som sa aj ako človek rozplakal a možno by som svojho Boha práve na
       tomto mieste svojho života neuposlúchol a duchovne zahynul.  Božie
                                                                          36



       povolanie však nezvykne zaznieť všeobecne! Boží  hlas  znel  ďalej
       a konkrétne určil, ako cez  ten  Jordán  prejsť:  "Kňazi,  zoberte
       Truhlu Zmluvy a choďte popredu a  vojdite  prví  do  vôd  Jordánu,
       potom sa stane zázrak, potom sa vody rozídu  a  vy  všetci  budete
       môcť cez Jordán prejsť!" V novozákonnej dobe by sa  dalo  povedať,
       že sú kňazmi všetci, ktorým je zverená akákoľvek  duchovná  práca.
       Čo si asi títo kňazi pomysleli? "Máme ísť prví!? A čo  ak  sa  nič
       nestane? Zosmiešnime sa pred všetkými a  oni  nás  potom  ešte  aj
       ukameňujú! Bože, či niet nejaké racionálnejšie riešenie -  veď  už
       nevládzeme! Po toľkom utrpení žiadaš krok viery,  a  to  ešte  tak
       veľký!" Aj kňazi mohli duchovne umrieť a neuposlúchnuť Božiu vôľu.
       Možno by potom na brehu Jordánu vzniklo  nejaké  mesto,  ktoré  by
       neskôr zničilo nejaké zemetrasenie a svet by sa  nikdy  nedozvedel
       Evanjelium Pána Ježiša Krista.
          Je veľmi potrebné, aby v ťažký čas veriaci človek dal na  Božiu
       radu. Veľké povolania viery prichádzajú takmer vždy v  ťažký  čas!
       Keď je človeku najťažšie, prichádza Hospodin a žiada,  aby  človek
       urobil krok  viery,  aby  začal  opäť  dúfať  v  nemožné,  aby  sa
       rozpomenul, že kedysi  dávno  Stvoriteľ  rozdelil  vody  Červeného
       mora, aby ho spasil.
          Duchovná púšť má v ľudskom živote hlboký zmysel - robí  z  ľudí
       lepších ľudí, schopnejších pracovať na Božom diele. Keď táto  púšť
       pominie, prichádza povolanie. Toto  povolanie  nie  je  adresované
       naivným kresťanom, ale skúsenejším, ktorí už  aj  trpeli  a  ktorí
       možno práve teraz  nevládzu.  Aby  nás  Hospodin  spasil,  dal  sa
       ukrižovať, "rozdelil vody Červeného mora" a  urobil  to  aj  kvôli
       tomu, aby sme ho možno aj v tejto chvíli neodmietli. 


                             Božia moc v súčasnosti
                                Skúsenosti viery


          Izrael poslúchol, kňazi vyšli s Truhlou zmluvy a vošli  do  vôd
       Jordánu. Zázrak sa nestal predtým! Zázrak sa stal  až  potom,  keď
       títo veriaci ľudia urobili svoj krok viery. Kňazi  nešli  hneď  po
       suchu! Najskôr si zamočili nohy a vypadalo  to  veľmi  racionálne,
       veľmi realisticky, ale išli  ďalej!  Až  potom  zakročil  Hospodin
       a podržal pritekajúce vody a ostatným vodám dovolil  odtiecť.  Keď
       sa tento zázrak stal, všetci pochopili, že Boh na  nebi  ešte  je!
       Bolo  to  pre  nich  isto  obrovským  povzbudením  a  ich   ďalšou
       skúsenosťou živej viery. Táto udalosť však mala ešte jeden  háčik.
       Ohromné  masy  vôd  stáli  stranou,   akoby   ich   niečo   držalo
       a  pravdepodobne  sa  hromadili.  Vytvorila   sa   priehrada   bez
       hradiaceho múra. Božie Slovo znelo: "Choďte  popred  vysokú  vodnú
       stenu a verte, že vás nezaleje. Verte tomu, lebo som to povedal Ja
       Hospodin!" Kladiem si otázku: "Išiel by som? Asi áno a  pritom  by
       som sa triasol strachom, že sa možno každú chvíľu utopím."
          Keď Stvoriteľ povolá, učiní pre službu aj priestor.  Človek  sa
       však často cíti tak malý, tak neschopný, tak biedny, že  sa  začne
       báť.  Kladie  si  otázky:  "Dokážem  to?"  Človek  sám  by  určite
       nedokázal nič! Veriaci človek, ktorého sprevádza Božia moc, prejde
       nielen cez svoj "Jordán", ale bude mať požehnané aj  za  Jordánom!
       Izraelský národ sa dočkal zasľúbenej zeme tak, ako sa dočká  každé
       Božie dieťa svojho zasľúbenia.
          Kladiem si otázku: "Máme  svoje  zasľúbenia?"  Mali  sme  vôbec
       niekedy záujem takéto zasľúbenia dostať, prosievali  sme  Boha  za
       svoje túžby a konzultovali sme ich s našim Bohom?" Pán Ježiš chce,
                                                                          37



       aby sme prosili, chce nás vyučovať, požehnať nám  a  svojim  časom
       nás naplniť. Chce to pre svoju lásku, ktorou nás miluje. Pre  túto
       lásku sa dal za nás ukrižovať, a potom vstal z  mŕtvych,  aby  sme
       všetci  mohli  prijať  cez  pokánie  svoju  životnú  cestu   nášho
       duchovného rastu. 


                          Spasenie Pána Ježiša Krista
                              Držitelia Božej moci


                                   Ján 1,12.

          Pán Ježiš nezobral veriacich a nepoložil ich do  neba!  Naopak,
       iba ich vyviedol z ich "Egypta" a dal im právo a  moc  prejsť  cez
       ten ich "Jordán"! K nášmu spaseniu vedie  cesta,  ktorá  je  veľmi
       podobná ceste izraelského národa.  Môžeme  ju  prijať,  odmietnuť,
       môžeme duchovne zvíťaziť alebo uprostred cesty aj duchovne umrieť.
       Pán Ježiš Kristus však dal každému právo  vydať  sa  touto  cestou
       a moc na tejto ceste svojho života obstáť, zvíťaziť.





































                                                                          38




























































                                                                          39



                                 Dejiny ľudstva
                              po Babylonskej ríši
                                      VII.



                                Štyri zverotvory
                         striebro, meď, železo a hlina


                                 Daniel 7,1-7.

          Siedmou kapitolou  sa  v  Knihe  proroka  Daniela  začína  časť
       proroctiev  o  dejinách  sveta,  ktoré  sa  z  časti  už  naplnili
       a z časti ešte len naplniť majú.  Jednotlivé  proroctvá  -  sny  -
       netvoria z časového  hľadiska  postupnosť,  nenaväzujú  časovo  na
       seba. Sú to pohľady, ktoré otvárajú veriacim ľuďom isté zorné uhly
       porozumenia dejín sveta.
          Siedma  kapitola  vyjadruje  dejiny  sveta  od   pobabylonského
       obdobia  až  po  veľký  Boží  súd  a   druhé   stvorenie   nového,
       neporušeného sveta.
          Veľké,  rozbúrené  more  symbolizuje  svet  porušený  hriechom.
       Stvoriteľ však na tento svet  nezanevrel  a  už  v  Raji  zasľúbil
       Spasiteľa, cez ktorého sa budú môcť ľudia navrátiť k Nemu.
          Ľudia kedysi  nemohli  pochopiť,  že  sú  hriešni  a  potrebujú
       Spasiteľa. Preto bol  nutný  vývoj  ich  porozumenia  samému  sebe
       a sveta v ktorom žijú.
          Vývoj ľudského zmýšľania inicioval a viedol sám Hospodin svojim
       Svätým duchom. Štyri vetry symbolizujú pôsobenie Božieho Ducha  na
       celý svet.
          Proroctvo je datované do obdobia Babylonskej ríše, preto  podľa
       výkladu z veršov 16-28 štyri  zverotvory  symbolizujú  kráľovstvá,
       ktoré   mali   prísť   po    páde    Babylonskej    ríše.    Podľa
       Nabuchodonozorovho sna z druhej kapitoly ide o:

          - striebro, lev s krídlami orla,
          - meď, medveď s rebrami v zuboch,
          - železo, leopard so štyrmi krídlami a hlavami,
          - hlina so železom, najväčšie zviera so železnými zubami
       a desiatimi rohmi.

          Dobu striebornú, Perzskú ríšu symbolizuje lev, lebo bola dravá.
       Krídla  symbolizujú  jej  rýchlu  rozpínavosť,  ktorá  bola  náhle
       a násilne ukončená pri  námornej  bitke  s  Gréckou  flotilou  pri
       Salamíne. Pozdvihnutie zo Zeme a zmena na podobu človeka so srdcom
       človeka symbolizuje, že  v  tejto  veľmoci  Pán  vzbudil  osobnosť
       Xerxesa, ktorý počúval  Jeho  hlas  a  umožnil  návrat  židovského
       národa z Babylonského zajatia.
          Dobu medenú, Grécku ríšu symbolizuje medveď, ktorý  mal  sklony
       všetko požierať. Vojská Gréckej ríše  v  dejinách  dobývali  jedno
       kráľovstvo za druhým tak rýchlo, že  sa  niektoré  légie  stratili
       a nevedeli sa už vrátiť naspäť. Úplne stratili kontakt  s  centrom
       vedenia ich vojny.
          Dobu železnú, dva hnáty na soche z druhej kapitoly, hlava šelmy
       zo Zjavenia, ktorá mala ranu od meča, ale opäť ožila, stará Rímska
       ríša a jej nová podoba v Európskej únii je symbolizovaná leopardom
       - dravou šelmou. Štyri krídla symbolizujú  rozpínavosť  do  celého
       sveta  -  Európa,  Ázia,  Afrika  a  Amerika.  Štyri  hlavy  šelmy
                                                                          40



       symbolizujú, že táto ríša nemá plne jednotné politické vedenia, je
       možné chápať ju ako viacero politických sfér vplyvu.  Je  to  však
       jeden organizmus, jedna šelma a pôjde do boja vždy jednotne.
          Dobu  hlinenú  so  železom,  poslednú  ríšu,  ktorá   sa   rodí
       v šanghajskej organizácii spolupráce symbolizuje zviera, ktoré  je
       úplne iné. Nemá konkrétnu  podobu  a  je  najväčšie  zo  všetkých.
       Miešanie hliny a železa symbolizuje  federáciu  kultúr,  ktoré  sa
       doteraz nepodarilo nikdy spojiť. Táto šelma pokryje celú Zem.  Jej
       desať  rohov  symbolizuje,  že  pôjde  o   celosvetovú   federáciu
       desiatich etník. Už dnes môžeme v  nej  nachádzať  etniká  doteraz
       nezlúčiteľné slovanstvo, čínske a arabské kultúry... 


                                  Desať rohov
                         Spojenie nezlúčiteľných kultúr


                                 Daniel 7,8-12.

          Do poslednej celosvetovej federácie  povstane  antikrist.  Jeho
       vláda zvrhne, pokorí, asimiluje tri etniká do jedného  štátu,  čím
       sa celosvetová  federácia  desiatych  štátov  zmení  na  federáciu
       ôsmych štátov.
          Táto zmena poslednej federácie a vystúpenie  antikrista  sa  dá
       očakávať na konci obdobia rán božej milosti a na začiatku  obdobia
       rán Božieho hnevu. Je možné, že sa táto zmena bude diať  aj  počas
       obdobia rán Božej milosti. Vystúpenie antikrista však  nastane  až
       po vytrhnutí Božích detí - Cirkvi Pána  Ježiša  Krista  z  obdobia
       milosti, ktoré prežívame v súčasnosti.
          V druhej kapitole Daniela čítame, že sa  posledná  ríša  ukončí
       pádom  uhoľného  kameňa,  ktorý  nebol  v  rukách  človeka.   Ríša
       antikrista bude  ukončená  druhým  príchodom  Pána  Ježiša  Krista
       v moci a sláve.
          Druhým príchodom Pána  Ježiša  sa  začne  obdobie  milosti,  za
       ktorým  budú  súdení  všetci  ľudia   podľa   kníh   ich   skutkov
       a ospravedlňovaní tí ľudia, ktorí  sú  zapísaní  v  knihe  milosti
       Ježiša Krista.
          Príchodom Pána Ježiša v moci a sláve sa ukončia dejiny hriechu,
       nie však dejiny Zeme. Symbolizuje to  odňatie  moci  zvieratám  do
       času, ktorý je vymeraný. Ide  o  obdobie  milosti  -  "Tisícročné"
       kráľovstvo s Pánom Ježišom Kristom. Po tomto  období  bude  všetok
       hriech uvrhnutý do ohnivého jazera pri poslednom  súde,  ktorý  je
       symbolizovaný otvorenými knihami. 


                         Kráľovstvo Pána Ježiša Krista
                         Dejiny piatich prstov v dlani


                                Daniel 7,13-15.

          Kráľovstvo  Pána  Ježiša  sa   teda   začne   na   tejto   zemi
       "tisícročným" kráľovstvom. Po jeho ukončení bude  veľký  Boží  súd
       a nové stvorenie nového neporušeného sveta.
          V tomto novom svete budú Božie deti žiť večne s  Pánom  Ježišom
       Kristom v radosti zo svojej práce, ktorá im bude potešením a  bude
       sa podobať skôr záľubám než práci.
          Celosvetové biblické dejiny a Evanjelium Pána Ježiša Krista  je
                                                                          41



       možné zhrnúť pomocou piatich biblických pojmov. Budeme tomu  ďalej
       hovoriť Evanjelium v dlani. Každá ruka má päť prstov a každý  prst
       má svojho "brata" na druhej ruke. Každý z piatich nižšie uvedených
       biblických pojmov má svojho "brata", preto ak hovoríme  o  jednom,
       musíme povedať aj o druhom z nich:

          1.
          Palec, prvé stvorenie - Genezis, druhý palec  druhé  stvorenie,
       ktoré prebieha práve teraz podľa slov pána Ježiša Krista  -  "idem
       vám pripraviť príbytok..." - Genezis II.
          2.
          Ukazovák, fyzické narodenie,  druhý  ukazovák,  nové  narodenie
       z Vody a Ducha Božieho.
          3.
          Prostredník, fyzická smrť, druhý prostredník,  druhá  smrť  pri
       veľkom Božom súde, ide o smrť tých, ktorí  neprijali  milosť  Pána
       Ježiša Krista.
          4.
          Prstienok,   vzkriesenie   Božích   detí   do    "tisícročného"
       kráľovstva. Druhý  prsteník,  druhé  vzkriesenie  neveriacich  pre
       veľký Boží súd.  "Blahoslavený  ten,  ktorý  má  podiel  na  prvom
       vzkriesení. Nad tým už druhá smrť nemá moc." Zjavenie 20,6.
          5.
          Malíček, prvý príchod Pána Ježiša Krista, druhý malíček,  druhý
       príchod Pána Ježiša Krista v moci a sláve.

          Pán Ježiš nám dal dve ruky s piatimi  prstami.  Je  to  zároveň
       symbolom  dejín  Jeho  Evanjelia.  Ak  plne   porozumieme   zmyslu
       biblických  pojmov  Evanjelia   v   dlani,   porozumieme   dejinám
       a všetkému, čo pre nás Pán urobil. 


                                     Výklad


                                Daniel 7,16-28.

          Väčšina proroctiev je v Biblii napísaná preto,  aby  im  človek
       mohol pri ich štúdiu porozumieť. Preto sa na konci Knihy  zjavenia
       Jána píše: "Nezapečať slov proroctva  tejto  knihy,  lebo  čas  je
       blízko!" Zjavenie 22,10.
          1.
          Biblické proroctvá sú preto datované - môžeme poznať historické
       obdobie, v ktorom boli písané.
          2.
          Majú v biblii svoje dešifrovacie kľúče. Kľúčom k tejto kapitole
       je jej výklad vo veršoch  16-28  a  tiež  druhá  kapitola  Proroka
       Daniela.
          3.
          Používajú symbolickú reč, ktorá je definovaná  jazykom  Starého
       Zákona a historickými či etnickými okolnosťami židovského národa.
          Napríklad Kniha zjavenia Jána je datovaná do času Rímskej ríše,
       keď bol Ján vo vyhnanstve na ostrove Patmos.
          Popis histórie pomocou zverotvorov draka a šelmy  (kapitoly  12
       a 13) má kľúč v sedemnástej  kapitole,  kde  anjel  tieto  symboly
       objasňuje.
          Biblické proroctvá Starého i Nového  Zákona  musia  byť  navyše
       kompatibilné.  Kapitoly  12,  13  a  17  zo  Zjavenia  musia  teda
                                                                          42



       korešpondovať s kapitolami 2 a 7 Proroka Daniela.
          Vo výklade proroctva tejto kapitoly sa nachádza upresnenie,  že
       antikrist dostane moc nad veriacimi ľuďmi do  "čias,  času  a  pol
       času". Ide o identickú symboliku ako je symbolika v Knihe zjavenia
       Jána, kde sa poukazuje na symbolických 3.5 roka rán Božej  milosti
       (kapitoly 8-12 - sedem trúbení anjelov) a  3.5  roka  rán  Božieho
       hnevu (kapitoly 15-16 - sedem vyliatych čiaš).
          Podľa  výkladu  tohoto  proroctva  povstane  antikrist  až   po
       vytrhnutí Božích detí, počas apokalyptickej Cirkvi.
          Stane sa tak počas obdobia rán milosti alebo na prelome  období
       rán Božej milosti a rán Božieho hnevu.
          Apokalyptická  Cirkev  bude  znášať   symbolických   3.5   roka
       antikristove príkoria.












































                                                                          43



                             Zapečatené povzbudenie
                                     VIII.



                                 Dvojrohý baran
                                Doba strieborná


                                 Daniel 8,1-4.

          Jazyk, ktorý používali ľudia pred tisíckami  rokov,  bol  veľmi
       nedokonalý. Nemal slovné vyjadrenia na množstvo skutočností, ktoré
       sa preto museli opisovať, pripodobňovať. V súčasnosti je  obrazná,
       symbolická reč skôr kuriozitou alebo  umením  básnika.  Racionálne
       zmýšľajúci  človek  súčasnosti  má   k   dispozícii   najrôznejšie
       terminológie na pomerne presné vyjadrenie svojich myšlienok.  Pred
       vekmi však bola obrazná reč a symbolika  pri  vyjadrovaní  doslova
       nutnosťou.
          Danielove  videnia  sú  symbolické  a  je  potrebné  nad   nimi
       premýšľať, lebo Daniel nemal k dispozícii  potrebnú  terminológiu.
       Jeho videnia rozprávajú o  etnickom  vývoji,  o  mocenskom  dosahu
       a náboženskom  ponímaní  sveta,  božstiev  a  ľudských  osobností.
       Rozprávajú o spasení a potrebe spasenia, o antikristovi a príchode
       tisícročného kráľovstva... To všetko nemohlo byť  odovzdané  inak,
       než symbolicky! Niektorí ľudia dnes obviňujú Bibliu, že je  písaná
       nárokom v symboloch a obrazoch, aby jej reči  nebolo  možné  dobre
       rozumieť a aby si z nej každý mohol zobrať to, čo mu vyhovuje.  Je
       naozaj veľa ľudí takých, ktorí si z Biblie vyberajú len niečo, aby
       ju zneužili na realizovanie svojich vlastných zámerov.
          Biblia však nemohla byť písaná inak a pokiaľ človek  pristupuje
       k jej zvesti čestne a nie  je  lenivý  študovať  ju  s  modlitbou,
       prosbou o pomoc,  zisťuje,  že  je  táto  Kniha  bez  rozporností.
       Jednotlivé jej časti súvisia, podporujú sa, nadväzujú na seba, čím
       poukazujú, že mnohým ľuďom v dejinách diktoval Božie Slovo  jediný
       - Svätý Duch!
          Dvojrohý baran  symbolizuje  Perzskú  ríšu,  ktorá  pozostávala
       z koalície Médov a Peržanov. Neskôr perzský vplyv a moc  prevážil,
       čo symbolizuje väčší baranov roh.
          Baran drgal na sever, juh a západ,  čo  symbolizuje  historické
       smery rozpínavosti Perzskej ríše. 


                          Jednorohý a štvorrohý kozol
                             Doba medená a železná


                                 Daniel 8,5-8.

          Geograficky na západ od centra Perzskej ríše sa začala rozpínať
       ríša Grécka. Sparťanská výchova gréckych vojakov je  známa  podnes
       nebojácnosťou, dravosťou a tvrdosťou. V bitke pri Gaugamelách táto
       odvaha a zúrivosť v kombinácii so stratégiou  pomohla  grékom  pod
       vedením  Alexandra  Veľkého  poraziť  početnú  prevahu   Perzského
       vojska. Dva rohy barana boli zrazené  a  Perzská  ríša  už  nebola
       schopná čeliť Gréckej rozpínavosti.
          Keď kozol zmocnel, zlomený bol jeho veľký roh.  Symbolizuje  to
       rozpad Gréckej ríše po smrti Alexandra Veľkého.
                                                                          44



          Kozlovi narástli  štyri  značné  rohy,  čo  symbolizuje  nástup
       diadochov Alexandra Veľkého. Z Gréckej ríše vznikli štyri mocenské
       bloky, vedené Alexandrovými nástupcami - diadochmi.
          Neskôr sa zlúčili do dvoch mocenských blokov, ktoré v  histórii
       nachádzame pod pojmami Ptolemaiovci a Seleukovci.
          Nepresne  môžeme  povedať,  že   sa   jedná   o   moslimské   -
       ptolemaiovské štáty a kresťanské - seleukovské štáty. V jedenástej
       kapitole Daniela sú vedené pod biblickými pojmami:
          - kráľovia juhu, Ptolemaiovci,
          - kráľovia severu, Seleukovci.
          Jedenásta kapitola nepíše o kráľovi, ale  o  kráľoch,  lebo  sa
       v dejinách v týchto oblastiach vystriedalo veľa kráľov.
          Na štyroch rohoch tohoto kozla neskôr  vznikla  Rímska  ríša  -
       doba železná z Nabuchodonozorovho sna. 


                                 Posledný roh,
                                  diablova moc


                                 Daniel 8,9-12.

          V  Grécku  sa  zrodil  pojem  demokracia.  Grécka  kultúra   sa
       rozšírila do celého sveta, takže aj v súčasnosti môžeme okolo seba
       nachádzať demokratické, filozofické  prvky,  ktoré  majú  začiatok
       v Gréckej ríši.
          Na  konci  dejín  má  vzniknúť  celosvetový  federatívny   štát
       desiatich republík, z ktorého  povstane  antikrist.  Posledný  roh
       kozla symbolizuje povstanie antikrista, ktorý bude pri svojej moci
       využívať kultúrne a filozofické prvky,  ktoré  vznikli  v  Gréckej
       ríši.
          Duch diablov, antikrist naozaj zvrhol nebeských anjelov na  zem
       - Zjavenie 12. Odvážil sa dotknúť ich Kniežaťa -  Krista,  keď  Ho
       dal ukrižovať.
          Opona v Božom chráme sa roztrhla, bola odňatá  ustavičná  obeť,
       Jeruzalemský chrám bol zborený.
          Po týchto udalostiach bola pravda hodená na zem, židovský národ
       odmietol svojho Spasiteľa.
          Tieto udalosti sa už stali a duch diablov  mocnie  na  krídlach
       demokracie,  svet  pomaly  speje  ku  zjaveniu   diabla   v   tele
       antikrista.
          Po vytrhnutí Božích detí a odňatí moci  Svätého  Ducha,  vstúpi
       diabol do tela antikrista a nastanú posledné, apokalyptické časy -
       2. Tesalonickým 2,1-9. 


                          Prorocký kľúč pre budúcnosť
                                    2300 dní


                               Daniel 8,13.14.26.

          Symbolických 2300 dní je tajomstvo, ktoré v súčasnosti  nie  je
       človeku odkryté. Keď sa Izrael navráti  k  svojmu  Bohu  a  príjme
       Spasiteľa, pečať tohoto proroctva bude zlomená.  Človek  porozumie
       symbolike 2300 dní - dĺžke tohoto  symbolického  dňa,  na  základe
       čoho sa mu odkryjú ďalšie biblické proroctvá. Tieto proroctvá budú
       potešením a povzbudením pre Cirkev posledných časov. 
                                                                          45



                                     Výklad


                                Daniel 8,15-27.

          Kľúč k porozumeniu proroctva  ôsmej  kapitoly  je  zapísaný  vo
       veršoch 15-27 a v druhej kapitole Proroka Daniela.
          Pred Danielom sa postavil ktosi ako muž - Kristus, Božie Slovo.
       Pán Ježiš Danielovi odhaľuje časť proroctva.  Symboliku  2300  dní
       necháva ukrytú do čias poslednej Cirkvi.















































                                                                          46




























































                                                                          47



                              Hriech a odpustenie
                                      IX.



                        Vyplnenie spustošenia Jeruzalema


                                 Daniel 9,1-2.

          Zákonitosti vo svete určujú dĺžku a kvalitu dôsledkov udalostí.
       Ak sa napríklad niekto poreže nožom, je jasné, že  ho  nejaký  čas
       bude rana bolieť. Ak si človek zlomí ruku, hojenie zlomeniny  bude
       trvať dlhšie a ak tento človek nebude po úraze kvalitne  ošetrený,
       kosť sa mu správne nezrastie a dôsledky ponesie celý život...
          Podobné zákonitosti platia aj v  duchovnej  oblasti.  Konkrétny
       hriech prináša človeku konkrétne zlo, ktoré niekedy  trvá  dlhšie,
       inokedy kratšie a môže trvať aj celý život. Ak niekto nerešpektuje
       napríklad Božie prikázanie - nezosmilníš - môže na  svet  priviesť
       nemanželské dieťa.  V  takomto  prípade  môžu  vzniknúť  nešťastné
       manželstvá, nenormálne vzťahy rodičov k nechceným deťom  a  neskôr
       nenávisť detí k takýmto rodičom. Toto konkrétne  zlo  zväčša  trvá
       potom celý život.
          Nový  Zákon  rozpráva  o  spasení  z  milosti,  o  Božej  láske
       a odpustení. To ale neznamená,  že  prestávajú  platiť  prirodzené
       duchovné zákonitosti - konkrétne hriechy stále prinášajú konkrétne
       ťažkosti. Pri ich pôsobení síce človek môže prijať odpustenie, ale
       zároveň musí niesť aj ich prirodzený dôsledok.
          Stvoriteľ  môže  v  takýchto  ťažkých   okolnostiach   pomáhať,
       potešovať a svojim časom človeka nakoniec z ťažkostí  aj  vyviesť.
       Zákonitosti však zostávajú také, ako ich Boh na počiatku stvoril.
          Židovský národ páchal v Jeruzaleme ohavnosti - králi sa stávali
       ukrutnými, začínali uctievať bohov s vierou, ktorá  ich  odvádzala
       od Božích právd a Jeho lásky. Odvrátenie  od  Hospodina  sa  stále
       prehlbovalo. Izrael postupne strácal Božiu ochranu, čo sa nakoniec
       odrazilo v okolnostiach,  v  ktorých  kráľ  Nabuchodonozor  svojim
       vojskom  obkľúčil  Jeruzalem,  dobyl  ho,  vyplienil   a   väčšinu
       obyvateľstva  odvliekol  do  Babylonského  zajatia.  Stalo  sa  to
       v  niekoľkých  vojnách,  takže  je  veľmi  ťažké  presne  odhadnúť
       začiatok času proroctva deviatej kapitoly Proroka Daniela.
          V týchto hrozných chvíľach možno mnohí Židia  začali  volať  na
       svojho Boha, však dôsledky ich vierolomnosti  už  priniesli  svoje
       trpké ovocie podľa prirodzených duchovných  zákonitostí.  V  tejto
       kapitole je  zachytená  aj  modlitba  proroka  Daniela,  ktorá  je
       krásna,  kajúca,  pravdivá  a  ktorú  Stvoriteľ  vypočul  tak,  že
       Danielovi zjavil čas, po ktorom pominie dôsledok hriechu.  V  čase
       babylonského zajatia Pán veľmi pomáhal všetkým, ktorí  sa  k  Nemu
       v srdci navrátili. Však čas - 70 rokov - ktoré  sa  mali  naplniť,
       kým  sa  prirodzene  pokryla  neprávosť  židovského  národa,   ten
       nezmenil.
          Sedemdesiat rokov mali trvať dôsledky vierolomnosti Izraela. Po
       týchto sedemdesiatych rokoch Stvoriteľ  dopustil  zmenu  okolností
       tak, že Babylonská vláda sa zmenila na Perzskú a Židom sa otvorila
       možnosť návratu naspäť do Jeruzalema. Toto zasľúbenie sa  skutočne
       naplnilo v časoch Nehemiáša, ktorý bol pohárnikom perzského  kráľa
       a ktorý mohol kráľovi predložiť prosbu,  aby  mohol  ísť  a  znovu
       vystaviť múry Jeruzalema.  Táto  prosba  bola  požehnaná,  kráľovo
       srdce bolo k nemu naklonené a Božie zasľúbenie sa začalo plniť.
                                                                          48



          O  duchovnej  zákonitosti,   ktorá   sa   konkrétne   prejavila
       v Babylonskom  zajatí  a  po  sedemdesiatych  rokoch  návratom  do
       Jeruzalema prorokuje aj Jeremiáš 29,10.
          Ak sa však človek neodvráti  od  hriechu,  jeden  zlý  dôsledok
       nasleduje  iný  a  ľudský  život  sa  stáva  šedivý,   realisticky
       nepríjemný, v ktorom človek pomaly prestáva cítiť Božie volanie.
          Ďalší text tejto  kapitoly  bude  ilustrovať  krásnu  modlitbu,
       ktorá môže byť úžasne živou aj pre súčasného  človeka  hľadajúceho
       Božie požehnanie. 


                           Desatoro kajúcnej modlitby


                                 Daniel 9,3-19.

          V Danielovej modlitbe by som chcel  vyzdvihnúť  niekoľko  veľmi
       podstatných prístupov jeho srdca i rozumu. Myslím, že by  sa  mali
       nachádzať v každej úprimnej kajúcnej modlitbe:

          1. - Daniel sa modlí k Bohu, ktorého považuje  za  živú  bytosť
       s vedomím, že ho táto bytosť počúva.
          2. - Modlí sa s vierou v Božiu lásku.
          3. - Modlí sa s vierou v Božiu moc.
          4. - Modlí sa s pokorou, že on je  len  človek  a  rozpráva  sa
       s Bohom Stvoriteľom.
          5. - Daniel úprimne ľutuje skutky svojho národa - jeho modlitba
       nie je len formálna.
          6. - Dokáže na modlitbe verbálne vyznať hriech a  pripustiť  si
       ho bez najmenších sebaospravedlňovaní.
          7. - Vyjadruje svoju spoluúčasť so židovským národom, aj keď by
       sa dalo predpokladať, že on sám  hriechy  nepáchal.  V  súčasnosti
       poznáme ducha, ktorý odsudzuje skutky  cirkvi  a  seba  stavia  do
       akejsi  svätosti  stranou.  Tento  duch  je  úplne  odlišný  tomu,
       v ktorom sa modlil prorok Daniel.
          8. - Daniel vyznáva  konkrétny  hriech,  ktorým  "rehabilituje"
       konkrétnych ľudí: "Nepočúvali sme na hlas Tvojich prorokov,  ktorí
       nám hovorievali v Tvojom mene!"
          9. - Napriek všetkému zlému, čo sa stalo, v Danielových slovách
       niet ani náznak trpkosti voči Stvoriteľovi.
          10. - Prosí o konkrétnu zmenu okolností, dôveruje,  že  ju  Boh
       môže uskutočniť "teraz". 


                                 Božia odpoveď


                                Daniel 9,20-23.

          Veriaci ľudia sa pri svojich modlitbách majú  sklon  len  akosi
       vyrozprávať, častokrát si nevedia ani len predstaviť,  ako  by  im
       mohol ich Boh odpovedať. Niekedy Božiu odpoveď dokonca  počuť  ani
       nepotrebujú alebo nechcú.
          Modlitba je vždy dialógom človeka a Stvoriteľa!  Ak  sa  niekto
       modlí bez potreby počuť odpoveď, je to asi  na  takej  úrovni  ako
       preberať  gorálky  ruženca  alebo  točiť   modlitebným   mlynčekom
       hinduistu!
          Na Danielovu modlitbu prichádza  odpoveď  a  podobne  prichádza
                                                                          49



       svojim časom odpoveď aj na modlitby úprimných Božích detí!
          Na modlitby vierolomníkov Stvoriteľ mlčí!
          Stvoriteľ niekedy  odpovedá,  ale  človek  tento  hlas  nie  je
       schopný počuť pre svoj nezáujem alebo silné iné záujmy.
          Na Danielovu modlitbu vyšlo Slovo - Kristus, ktorý začal svojim
       Svätým  Duchom  vplývať  na  vládcov  a  formovať  tak  dejiny  do
       situácie,  v  ktorej  neskôr  Xerxez  dovolil  Nehemiášovi   znovu
       postaviť Jeruzalem.
          Božiu odpoveď Danielovi  sprostredkoval  anjel  Gabriel.  Anjel
       znamená v preklade "poslaný", "vyslaný". Odpovede na naše modlitby
       môžu byť  tiež  sprostredkované  a  poväčšine  aj  sprostredkované
       bývajú formou výkladov Božieho Slova, formou rozhovorov alebo slov
       druhých ľudí alebo tiež formou čítaného Božieho Slova...
          Vyjadrenie svojej požiadavky Bohu, je  teda  len  prvou  časťou
       úprimnej modlitby! Existujú aj protestantské ružence  modlitebných
       slov, za ktorými už nie je záujem niečo počuť a na ktoré sa neskôr
       často úplne zabúda. 


                           Sedemdesiat týždňov rokov


                                Daniel 9,24-25.

          Danielovi Stvoriteľ neodpovedal len na jeho  prosbu,  ktorá  sa
       týkala  Babylonského  zajatia.  Poukázal  na  dejiny  Izraela   od
       Babylonského zajatia až po prvý príchod Pána Ježiša Krista.
          Izrael  spáchal  množstvo  neprávostí,  ktoré  prinášajú  podľa
       duchovných zákonitostí mnoho zlého. Danielovi bolo zjavené, že  aj
       po navrátení sa židov zo zajatia,  bude  tento  národ  vierolomný.
       Dostane však čas na návrat k Hospodinovi a  na  učinenie  pokánia.
       Tento čas mal trvať 70 týždňov rokov.
          Na konci tohoto času mal prísť  na  svet  Mesiáš  -  Pán  Ježiš
       Kristus.
          Sedemdesiat týždňov rokov je časové obdobie, od vydania príkazu
       na obnovenie Jeruzalema perzským kráľom Xerxezom  až  po  udalosti
       ukrižovania Pána Ježiša a zostúpenie Svätého Ducha na Letnice.
          V starom zákone sa používal výraz pre  sedem  ukončených  rokov
       "týždeň rokov", 50-ty rok sa bral ako "sedem týždňov rokov".
          Keď sa teda v  predčítanom  odseku  rozpráva  o  sedemdesiatych
       týždňoch, je tým myslený časový údaj  meraný  na  skutočné  a  nie
       symbolické roky.
          Židia  preto  mohli  očakávať  narodenie  Pána  Ježiša   Krista
       v konkrétnom časovom období.
          Od vydania príkazu na obnovenie  Jeruzalema  až  po  dokončenie
       obnovy a návrat židovského národa prešlo sedem týždňov rokov -  49
       rokov. Jeruzalem sa  podarilo  obnoviť  napriek  "úzkosti  časov",
       napriek tomu, že boli podmienky obnovy ťažké a namáhavé.
          Od tohoto času po verejné vystúpenie Mesiáša prešlo 62  týždňov
       rokov - 434 rokov.
          Obdobie prvého príchodu Pána Ježiša  Krista,  teda  obdobie  od
       Jeho  verejného  vystúpenia  až  po  nástup  novozákonnej   Cirkvi
       a zoslanie Svätého Ducha trvalo  posledný  jeden  týždeň  rokov  -
       7 rokov.
          Na základe  tejto  informácie  je  možné  predpokladať,  že  aj
       obdobie druhého príchodu  Pána  Ježiša  Krista  bude  trvať  jeden
       týždeň rokov, teda 7 rokov  (v  Zjavení  Jána  sedem  symbolických
       rokov - dvakrát čas, časy a pol času). 
                                                                          50



                      Dve polovice posledného týždňa rokov


                                Daniel 9,26-27.

          V poslednom týždni rokov Božieho  volania  k  pokániu  židovský
       národ nespoznal svojho spasiteľa a dal ho ukrižovať.
          Izrael a Jeruzalem bol vydaný do moci Rímskej ríše,  chrám  bol
       zborený a židia neskôr rozohnaní do celého sveta. Napriek tomu, že
       boli židia vydaní do moci sveta, dni sveta  sú  spečatené  a  jeho
       koniec sa priblížil.
          Ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Pán Ježiš uzatvoril  Novú  zmluvu
       so všetkými ľuďmi, ktorí chcú prijať Jeho spasenie.
          Pánova moc roztrhla oponu svätyne v chráme, čím  bola  ukončená
       starozákonná doba obetí.
          Hospodin dopustil Na Izrael pustošiacu ohavnosť,  ktorá  prišla
       v roku 70 n.l. po ukrižovaní Pána Ježiša Krista.
          Podobne, ako mal židovský národ vymeraný čas milosti 70 týždňov
       rokov, aj pohania majú svoj čas milosti. Tento čas  bude  ukončený
       vytrhnutím Božích detí.
          Po  vytrhnutí  sa  aktivuje  prirodzená  zákonitosť   dôsledkov
       hriechu,  nastane  apokalyptické  obdobie  druhého  príchodu  Pána
       Ježiša, ktoré bude ukončené príchodom Mesiáša v moci a sláve.


































                                                                          51



                             Kontakt so Stvoriteľom
                                       X.



                            Zármutok a Boží príhovor


                                 Daniel 10,1-9.

          Prorok Daniel bol veriaci človek, ktorý sa veľa modlieval. Jeho
       modlitby neboli len prázdnym formalizmom na  upokojenie  svedomia.
       Nemodlieval sa ani spôsobom, v ktorom sa  chcel  vyrozprávať  Bohu
       bez  záujmu  naslúchať.  Slová  jeho  modlitieb  boli   rozprávané
       v súlade s cítením jeho srdca,  pričom  vo  svojom  srdci  dokázal
       veľmi súcítiť aj s druhými ľuďmi. Svojho  Boha  pokladal  za  živú
       Bytosť, ktorá ho počuje, ktorá je všemocná a ktorá je plná  lásky.
       Zároveň  však  v  tejto  Bytosti  videl  aj   spravodlivého   Boha
       Stvoriteľa, ktorý nikdy nezaprie samého  seba,  aby  tak  ponechal
       nepotrestanú zlobu, ubližovanie.
          Danielova  úprimnosť,  viera  a  túžba  žiť  aj   pre   druhých
       spôsobili,  že  Stvoriteľ  počul  jeho  modlitby  a  odpovedal  na
       Danielov hlas.
          Prorok Daniel najskôr smútil, trápil sa a vo  svojom  žiali  sa
       utiekal k svojmu Bohu. Jeho  zármutok  spôsobil,  že  mu  prestalo
       chutiť jesť, takže začal prichádzať pred svojho Boha v pôste. Táto
       kvalita sa v súčasnosti často obracia  na  ruby,  pretože  veriaci
       ľudia  dosť  často  nedokážu   súcítiť   s   druhými.   Pristupujú
       k modlitbám len s formálnymi prosbami, aby im  Stvoriteľ  pomohol.
       Navyše chcú, aby ich modlitba bola dosť silná, a tak niekedy začnú
       postiť, pričom sa ich pôst podobá skôr na redukčnú  diétu  než  na
       zármutok ducha!
          Danielova úprimnosť spôsobila, že tento človek mohol prijať  od
       svojho Boha nové zjavenie:
          Stvoriteľ sa  tentokrát  neprihovára  Danielovi  pri  modlitbe.
       Prorok bol spolu s niekoľkými mužmi  na  brehu  rieky  Hiddekel  -
       Tigris. Keď dostal zjavenie, nešlo len o nejakú psychickú víziu  -
       druhí muži, ktorí boli s ním  síce  nevideli  zjavenie,  ale  boli
       svedkami  čohosi  nadprirodzeného,  čo  ich  vystrašilo  a  viedlo
       k úteku. Symbolika tejto príhody poukazuje na druhý  príchod  Pána
       Ježiša Krista. Keď sa Boží Syn  zjaví  vo  svojej  moci  a  sláve,
       úprimní veriaci ho priamo uvidia, pre  bezbožníkov  to  však  bude
       hrôzostrašný úkaz, pred ktorým sa budú  chcieť  ukryť,  lebo  budú
       jasne cítiť, že im ide o život. Pri druhom  príchode  Pána  Ježiša
       však už takýto útek nebude možný.
          Kto sa zjavil prorokovi Danielovi?
          Bol to muž v ľanovom rúchu, prepásaný čistým  zlatom  z  Úfazu.
       Bielosť jeho rúcha symbolizuje nepoškvrnenosť, podobne  aj  zlato,
       ktoré navyše poukazuje, že táto jeho čistota  sa  získava  pomocou
       spaľujúceho ohňa, ktorý pohltí všetky nečistoty. Úfaz  je  bližšie
       neurčené miesto, odkiaľ pochádzalo rýdze zlato - týmto výrazom  je
       teda čistota ešte zdôraznená. Jedná sa teda o bytosť - Pána Ježiša
       Krista, ktorého jednanie a charakter je čistý, rýdzi.
          Jeho driek bol ako drahokam taršíš - priehľadný, zelený. Zelená
       farba s priehľadnosťou a cenou drahokamu sa v Starom Zákone  spája
       so zelenkavou dúhou, ktorú Boh  stvoril  ako  symbol  zmierenia  -
       čistej, láskavej milosti, ktorú môžu prijať všetci ľudia cez  obeť
       Pána Ježiša Krista.
                                                                          52



          Jeho tvár bola ako blesk a oči ako horiace fakle - Jeho  pohľad
       prepaľuje aj najhlbšie ľudské vnútro, vidí všetko - tejto  bytosti
       nemôže nič uniknúť.
          Jeho ramená a nohy boli podobné lesklej medi,  čo  je  symbolom
       moci. Táto bytosť je všemocnou bytosťou. Slová tejto bytosti  majú
       moc tvoriť dejiny sveta...
          Prorokovi  Danielovi  sa  jednoducho  zjavil  Ježiš  Kristus  -
       Stvoriteľ a Spasiteľ sveta.
          Zjavenie sa odohralo na  zvláštnom  mieste  -  na  brehu  rieky
       Hiddekel  -  Tigris,  ktorá  je  napájaná   prítokmi   stekajúcimi
       z perských pohorí. Celé  zjavenie  sa  bude  teda  týkať  perských
       kráľov v súvislosti s príkazom obnoviť Jeruzalem. 


                             Čas Božieho vypočutia


                                Daniel 10,10-14.

          Ruka Pána Ježiša  pozdvihla  Daniela  z  úplného  poníženia  na
       kolená a  dlane  jeho  rúk.  Stvoriteľ  neočakáva  od  ľudí  akési
       bezduché  poníženie.  Očakáva  len  poníženie,  v  ktorom  úprimne
       priznávajú  svoju  hriešnosť,  porušenosť.  To  je  možné  len  na
       kolenách, pri kajúcej modlitbe. Človek,  ktorý  takto  robí,  môže
       prijať aj Božie oslovenie: "ľúby muž, ľúba žena."
          V ďalšom texte mojej úvahy budem priamo  citovať  Božie  slovo,
       lebo je toto slovo  priamym  zasľúbením  pre  všetkých  úprimných,
       veriacich modlitebníkov:

          "Od prvého dňa, ako si priložil svoje  srdce,  aby  si  rozumel
       a ponižoval sa pred svojim Bohom, uslyšané sú tvoje slová a ja som
       prišiel príčinou tvojich slov!"

          "Ale knieža perzského kráľovstva stálo  oproti  mne  21  dní  -
       a hľa Michael, jedno z prvých kniežat mi prišlo na pomoc a ja  som
       pozostal tam, pri perzských kráľoch."

          Modlitby úprimných Božích detí  sú  vypočuté  ihneď!  Stvoriteľ
       ihneď jedná, však prejav jeho moci nemusí prichádzať hneď!
          V Danielovom prípade je opisované pôsobenie Pána Ježiša  Krista
       spolu so Svätým Duchom na srdcia perzských kráľov. Fakt, že Xerxez
       prijal  Nehemiáša  nebol  samozrejmosťou.  Hospodin  musel  svojim
       Duchom spôsobiť, že v správny čas sa  na  kráľovský  post  dostane
       človek, ktorý bude ochotný prijať Nehemiášovu prosbu.
          Xerxez musel byť navyše v takom vnútornom rozpoložení a v takej
       politickej situácii, ktorá mu umožňovala Nehemiáša podporiť.
          V treťom roku panovania Xerxeza sa Daniel modlil.  Ihneď  vyšla
       moc - Kristus a Duch Svätý, ktorí 21 dní  vytvárali  situáciu,  na
       základe ktorej mohla byť neskôr prijatá prosba Nehemiáša.
          Človek na základe svojej modlitby čaká  niekedy  zmenu  "hneď".
       Stvoriteľ nezaprie samého seba a neodstráni protivníkov jeho  detí
       z ich cesty násilím. Na základe modlitieb však začne ihneď  konať.
       Situácia sa na prvý pohľad možno nebude meniť aj  celý  rok,  však
       Stvoriteľ v skrytosti už pôsobí na srdcia  ľudí,  vykonáva  zmeny,
       ktorým  veriaci  často  vôbec  nerozumie,  však  na  konci  tohoto
       pôsobenia a zmien nastane zlom - situácia umožní...
          Človeku sa otvoria nové možnosti, Boh Stvoriteľ vypočul...
          Božiemu Duchu nebráni len svet okolo Božích detí, bráni  Mu  aj
                                                                          53



       svet v srdciach Jeho detí. Stvoriteľ častokrát začne konať,  začne
       vytvárať nové okolnosti a možno by už trvalo len  krátko,  keď  by
       nastal zlom, však veriaci človek potom  vo  svojej  netrpezlivosti
       zasiahne svojimi skutkami a rečami tak, že  pokazí  Svätému  Duchu
       všetku prácu, ktorú možno vytváral aj niekoľko rokov.  Na  základe
       úprimných modlitieb Boh premáha svet v nás i mimo nás,  aby  mohol
       svoje deti naplniť a požehnať. Keď si ale toto  uvedomíme,  musíme
       si zároveň pripustiť, že  vyslyšanie  niektorých  modlitieb  stojí
       a padá na tom, či práve my budeme ochotní vykonať vo svojom  srdci
       a myslení zmeny, ktoré od nás Stvoriteľ očakáva a vyžaduje... 


                       Božia a ľudská múdrosť, posilnenie


                                Daniel 10,15-21.

          Od videnia, ktoré mal Daniel,  ho  opustili  všetky  sily.  Keď
       človek veľmi  trpí,  očakávajúc  na  Božie  zmilovanie,  je  možno
       povzbudivé dozvedieť sa, že Stvoriteľ počuje modlitby, ale zároveň
       ubíjajúce uvedomovať si, že je potrebné vyčkať na Boží čas: "Koľko
       to bude konkrétne v mojom živote? Nezlyhám a  nepokazím  pôsobenie
       Svätého Ducha? Chcem vôbec čakať? ..."
          Pán Ježiš sa v takýchto chvíľach dotýka človeka a posilňuje  ho
       svojou mocou a láskou. Svoj čas síce nezmení, ale  dokáže  vykonať
       to, že ten čas človeku ubehne rýchlo a že v čas svojho čakania  má
       dosť sily niesť svoj kríž a byť tak hodný Božieho spasenia.

          "Neboj sa ľúby mužu! Pokoj ti! Buď silný a len buď silný!"

          V  ťažkých  situáciách  takto  dostávajú  Božie   deti   pokoj,
       dostávajú novú silu obstáť a nakoniec, po  uplynutí  Božieho  času
       dostávajú svoje malé, osobné spasenie...
          Keď Stvoriteľ vybojoval svojim Duchom návrat židovského  národa
       do Jeruzalema a opäť ich vo  svojej  vlasti  upevnil,  prichádzalo
       nové obdobie vývoja  ľudstva  -  medená  časť  gigantickej  sochy,
       grécka ríša, o ktorej sme uvažovali v kapitole VII a VIII.




















                                                                          54




























































                                                                          55



                                 Znamenie doby
                                      XI.



                              Štyria perzskí králi


                                 Daniel 11,1-4.

          Prorok Daniel venoval veľa času modlitbám za svoj národ.  Želal
       si, aby bol tento národ  prepustený  z  Babylonského  zajatia.  Na
       základe týchto modlitieb mu Pán ukázal nielen blízku  budúcnosť  -
       pád Babylona pod mocou Peržanov a následné prepustenie zo zajatia,
       ale aj vzdialenejšiu budúcnosť. Obsah jedenástej kapitoly je práve
       zjavením vzdialenejšej budúcnosti, o  ktorej  sa  dnes  už  môžeme
       dozvedieť čiastočne z dejín, čiastočne však stojí ešte pred  nami,
       ako udalosti konca - udalosti druhého príchodu Pána Ježiša Krista.
          Božie Slovo z jedenástej kapitoly  si  teda  rozdelíme  na  tri
       časti:
          1. - Daniel 11, 1-32. - história
          2. - Daniel 11,33-39. - história a súčasnosť
          3. - Daniel 11,40-45. - budúcnosť
       Pretože prežívame veľmi zvláštne obdobie, v ktorom sa  môže  veľmi
       ľahko zmeniť súčasnosť na  históriu  a  budúcnosť  na  prítomnosť,
       chcel by som upozorniť, že je táto kapitola tohoto výkladu  písaná
       dňa 17.10. 2001 - na pomedzí vekov z bodu 2 a 3.
          Pretože  sa  v  tejto  úvahe  budeme  odvolávať   na   udalosti
       z histórie, bolo by veľmi dobré, keby sme mali možnosť porovnať si
       výklad týchto udalostí s  opisom  v  konkrétnej  historickonáučnej
       knihe. Veľmi zaujímavou a rozšírenou historickonáučnou  knihou  na
       Slovensku je Kronika  ľudstva.  V  ďalších  úvahách  budeme  preto
       používať  nielen  odvolávky  do  Biblie,   ale   aj   terminológiu
       a odvolávky do Kroniky ľudstva, ktorú budeme v krátkosti označovať
       nasledovne - [K.Ľ. str. n, termín].

          Božie  Slovo  je  pripodobňované  k  svetlu,  teda  k   jasnej,
       zrozumiteľnej ceste. Možno  práve  preto  sa  začiatok  jedenástej
       kapitoly Proroka  Daniela  začína  zmienkou  o  štyroch  perzských
       kráľoch. Táto zmienka totiž presne určuje, kde  v  dejinách  treba
       začať hľadať začiatok tohoto proroctva:
          V dobe proroctva panoval perzský kráľ Dárejos, o ktorom nie  sú
       zachované historické záznamy. Po ňom povstali ešte  traja  perzskí
       králi - Kýros (Cýrus), Kambýses a Dárejos Veľký. Po nich  nastúpil
       vládu štvrtý, najväčší z nich - Xerxes I. viď [K.Ľ. str.  100,111,
       Perzská ríša, Xerxes I.].  Biblické  zjavenie  nezachytáva  presný
       popis  dejín.   Preto   sú   v   ňom   vynechané   zmienky   napr.
       o uzurpátorovi, ktorý na chvíľu uchvátil perský trón, ale  vzápätí
       bol porazený, takže sa jeho  kratučká  vláda  z  hľadiska  Izraela
       nijak neprejavila. Podobne aj králi za  Xerxom  I.  už  neurčovali
       dejiny, snažili sa len z posledných síl  zachovať  rozpadajúcu  sa
       Perzskú ríšu, ktorá napokon  úplne  zanikla  pod  vojenskou  mocou
       Alexandra Veľkého - viď [K.Ľ. str.  131,  Svetová  ríša  Alexandra
       Veľkého].
          Týmto  historickým  úvodom  je  jednoznačne  určené,   kde   sa
       v dejinách proroctvo začína. Nasledovné udalosti teda naväzujú  na
       pád Perskej ríše a  neskôr  aj  na  pád  Gréckej  ríše.  Grécka  -
       Alexandrova ríša sa naozaj rozpadla na štyri časti, ktoré prevzali
                                                                          56



       do vlády tzv. diadochovia - nástupcovia Alexandra Veľkého.
          Je potrebné uvedomiť si, že Perská ríša bola obrovská. Keď  moc
       prevzala Grécka ríša, rozpínala sa ešte  viac  a  zaberala  územia
       v Ázii, Európe a Afrike. Jej rozpadom vznikli štyri  veľké  bloky,
       ktoré sa neskôr sformovali do dvoch veľmocí - Biblia  ich  opisuje
       ako Kráľovstvo severu a Kráľovstvo juhu. Grécka filozofia sa  však
       nerozpadla - prežila a ovplyvnila politické udalosti celého sveta.
       V Gréckej ríši sa prvýkrát zrodil pojem "demokracia", ktorý prežil
       históriu  dvoch  tisícročí  a  je  stále  aktuálnym  aj  v   našej
       súčasnosti. 


                             Kráľovia severu a juhu


                                Daniel 11,5-19.

          Alexandrova Grécka ríša sa rozpadla po viacerých  bojoch  medzi
       jeho nástupcami - diadochmi -  na  štyri  časti  [K.Ľ.  str.  132,
       diadochovia]: Ptolemaiova - Egypt a Koilésýria, Seleukova - Sýria,
       Lysimachova - Trácia a Malá Ázia, Kassandrova - Macedónia  a  časť
       Kilikie [K.Ľ. str. 136, Štvrtá vojna diadochov].
          Daniel  11,5.  opisuje  rozmach   Ptolemaiovcov   pod   vedením
       Ptolemaia I. Jeden z veliteľov  Ptolemaia  I.  -  Seleukos  I.  sa
       vzmohol  ešte  viac,  čím  vznikajú  dva   filozofické   smery   -
       ptolemaiovský a seleukovský [K.Ľ. str. 136, Prvá vojna diadochov].
          Biblické pojmy - kráľ severu a kráľ juhu sa vyhranili v  Piatej
       a Šiestej vojne diadochov,  kde  sa  Macedónia  akoby  spojila  so
       Sýriou, Tráciou a Malou Áziou  -  vládcom  týchto  oblastí  budeme
       hovoriť seleukovci - králi severu.  Ptolemaiovcom  -  kráľom  juhu
       ostal  Egypt  a  Koilesýria  [K.Ľ.  str.  138,140,   Piata   vojna
       diadochov, Šiesta vojna diadochov - koniec obdobia diadochov].
          Daniel 11,6-8. opisuje koniec Druhej sýrskej  vojny  a  priebeh
       Tretej sýrskej vojny - sú to vojny medzi kráľom  severu  a  kráľom
       juhu.
          Ešte raz pripomínam,  že  v  tomto  historickom  období  budeme
       rozumieť  kráľovi  severu  ako  jednému  z  vladárov   seleukovcov
       a kráľovi juhu ako jednému z vladárov ptolemaiovcov.
          Medzi  seleukovcami  a  ptolemaiovcami  bol  naozaj   vytvorený
       rodinný zväzok za účelom  vytvoriť  mier.  Tento  zväzok  však  vo
       svojom poslaní  zlyhal,  čo  vyústilo  do  Tretej  sýrskej  vojny,
       v ktorej boli seleukovci - Kráľovstvo severu - porazení [K.Ľ. str.
       142, Druhá a Tretia sýrska  vojna].  Opäť  pripomínam,  že  Biblia
       nechce  zachytiť  dejiny  úplne  presne,  poukazuje  len  na  také
       udalosti, ktoré skutočne  vážnejším  spôsobom  ovplyvnili  priebeh
       dejín. Preto v nej nie je zmienka napr.  o  Prvej  sýrskej  vojne,
       ktorá mala skôr charakter menšej  roztržky,  než  vážneho  presunu
       mocenských pozícií [K.Ľ. str. 140, Prvá sýrska vojna].
          Daniel  11,9-12.  opisuje  udalosti   Štvrtej   sýrskej   vojny
       [K.Ľ. str. 144, Štvrtá sýrska vojna], v ktorej seleukovci  (sever)
       zaútočia na ptolemaiovcov (juh), ale vojnu prehrajú.
          Daniel 11,13-17. opisuje  Piatu  sýrsku  vojnu.  Jeruzalem  bol
       v tom čase pod nadvládou Egypta - ptolemaiovcov  [K.Ľ.  str.  148,
       Piata sýrska vojna].
          Daniel  11,18-19.  -  opisuje  vážnu  porážku   seleukovcov   -
       Antiochova alebo sýrska vojna [K.Ľ. str. 150, Koniec  seleukovskej
       nadvlády]. Ostrovmi sa  biblicky  môže  myslieť  pobrežná  krajina
       alebo odľahlejšia časť  zeme.  Takýto  opis  pekne  vystihuje  moc
                                                                          57



       expandujúcej Rímskej ríše. Konzulom  je  myslený  rímsky  vojvodca
       Lucius Scipio, ktorý Antiocha III. porazil v bitke pri Magnézii. 


                                Úlisnosť a faloš


                                Daniel 11,20-32.

          Veľkým špecifikom proroctva Daniel  jedenásť  je,  že  sa  toto
       proroctvo nedá vyložiť symbolicky.  Jeho  úvod  doslova  spočítava
       panovníkov, neskôr sú v ňom opisované  udalosti  formou  vzájomnej
       náväznosti s vyzdvihnutím konkrétnych detailov. V náväznostiach je
       použité  množstvo  ukazovacích  zámen  -  to   všetko   znemožňuje
       symbolický  výklad,  takže  pri  štúdiu  tejto  kapitoly  neostáva
       čitateľovi nič iné, než študovať dejiny a porovnávať ich  s  Božím
       Slovom.
          V závere tejto kapitoly nachádzame zmienku o  tzv.  udalostiach
       konca, ktoré vnášajú do proroctva trochu obraznosti, ale pritom ho
       neoberajú o jeho konkrétne  smerovanie,  ktoré  sa  pre  budúcnosť
       začína formovať vždy už aj v súčasnej politike svetových veľmocí.
          Daniel 11,20.  -  V  tomto  verši  je  spomenutý  kráľ,  ktorý,
       nedokáže postaviť dostatočne silné vojsko,  aby  si  pomocou  neho
       dobyl mocenské postavenie. Na zlikvidovanie svojich  najmocnejších
       protivníkov teda použije politický manéver - dá podnet silnejšiemu
       kráľovi, aby si podmanil  jeho  protivníkov  a  za  odmenu  z  ich
       bývalého územia odvádzal pre seba daň. Takýto politický ťah urobil
       kráľ Eumenes II.  Sotér  -  Pergamonský  kráľ,  ktorý  dal  podnet
       Rimanom, aby vyhlásili vojnu Macedónskemu kráľovi. Macedónia  bola
       v niekoľkých rokoch porazená a rímskou mocou  rozdelená  na  štyri
       časti. Kráľ Eumenes II. po niekoľkých rokoch umrel,  však  neumrel
       ani v boji ani  formou  vzbury  proti  nemu  [K.Ľ.  str.  150,152,
       Zlikvidovanie Macedónie, Pergamon r. 159].
          Daniel 11,21-24. - Po  Sýrskej  vojne  a  likvidácii  Macedónie
       [K.Ľ.  str.  150,  Koniec  seleukouskej  nadvlády,   Zlikvidovanie
       Macedónie] začína mocensky vystupovať  Antiochos  IV.  Epifánes  -
       brat Seleuka IV., ktorý síce nebol legitímne korunovaný, ale ktorý
       získal moc na základe mnohých nečestných  a  úlisných  politických
       ťahov. Nástup jeho moci nedokážu zvrátiť ani  legitimní  panovníci
       nad daným územím - "vodcovia zmluvy".
          Antiochos IV. Epifánes bol podľa tohoto proroctva  zakladateľom
       úlisnej politiky rozdeľovania, intrigovania, dezinformácií,  ktorá
       bola  zakorenená  do  filozofickej  podstaty  demokracie  zrodenej
       v Gréckej  ríši.  Princípy  takejto  vládnej  politiky  zakotvenej
       v  demokracii  s  hybnou  silou  v  polopravdách  masmédií  môžeme
       pozorovať aj v súčasnosti.
          Daniel 11,25-28. - Antiochos IV.  napadol  a  porazil  Egypt  -
       Kráľovstvo juhu a po návrate vylúpil Jeruzalemský  chrám  -  "jeho
       srdce  bude  proti  svätej  zmluve"   [K.Ľ.   str.   152,   Vzbura
       Makabejčanov].
          Daniel 11,29-32. - Antiochos Epifánes urobil neskôr ešte  jeden
       pokus o  ovládnutie  Egypta,  ktorý  bol  však  prekazený  rímskou
       intervenciou - "loďstvu Kytejcov" je možné v tom čase rozumieť len
       ako rímskemu loďstvu. Kytejci boli  potomkovia  Lábanových  synov,
       ktorí osídľovali ostrov Cyprus a zaoberali sa  námorným  obchodom.
       Neskôr sa dávali najímať ako žoldnieri. V časoch Antiocha IV.  bol
       Cyprus pod nadvládou Ríma.
          Antiochos po neúspechu v Egypte dal zasvätiť jeruzalemský chrám
                                                                          58



       olympskému bohu Diovi - "... a budú  stáť  z  jeho  strany  ramená
       a  poškvrnia  svätyňu,  pevnosť  a  odstránia  ustavičnú  obeť..."
       [K.Ľ. str. 152, Vzbura Židov proti okupačnej vláde].
          V  posledných  čítaných  textoch  je  poukazované   na   ľstivú
       úlisnosť, akej predtým ešte nebolo. Je preto  prirodzené  pokladať
       toto obdobie svetových dejín za obdobie, v ktorom sa  zrodil  nový
       druh vládnych politík - demokracia spojená s otroctvom v  symbióze
       s úlisnosťou jazyka. Je tu poukázané na  zrod  štátnych  zriadení,
       v ktorých budú ľudia  jednak  slobodní,  ale  zároveň  neslobodní,
       v ktorom sa bude môcť o všetkom rozprávať, ale zároveň sa o niečom
       rozprávať nebude môcť...
          V  súčasnosti  v  demokratických   krajinách   otroctvo   akoby
       neexistovalo.  Zároveň  sú   však   ľudia   spútavaní   mediálnymi
       polopravdami,  ktoré  v  nich  vytvárajú  "virtuálnu  realitu"   -
       zmýšľanie, ktoré nereprezentuje skutočnosť. V politických  školách
       sa mladí politici vyučujú,  ako  ovplyvňovať  rečami  poslucháčov,
       investuje sa do politických kampaní, z čoho jednoducho vyplýva, že
       ľudské  slovo  stratilo  svoju  niekdajšiu  hodnotu.  V   súčasnej
       politike sa používa len ako nejaký  nástroj,  ktorým  je  potrebné
       niečo otvoriť, vypáčiť, zaskrutkovať. Keď sa tento nástroj  otupí,
       zoberie sa iný - nové slová bez váhy a hodnoty...
          Nový duch, ktorý sa kedysi zrodil, dnes  už  naplno  pôsobí  na
       populáciu celého ľudstva. 


                               Pokrytectvo viery


                                Daniel 11,33-39.

          V  predchádzajúcich  odsekoch   boli   opísané   dejiny   podľa
       Danielovho proroctva približne  od  perzského  kráľa  Cýra  až  po
       Antiocha IV. Epifána. Dalo by sa teda povedať,  že  sú  to  dejiny
       približne až po prelom letopočtov. V poslednom predčítanom  odseku
       sa objavili výrazy  ako  -  "prečistiť  sťa  ohňom,  očistiť  ich,
       zbieliť..." - tieto výrazy sú v  Novom  Zákone  jednoznačne  späté
       s  cirkvou  Božích  detí.  Keďže  predchádzajúce  proroctvo  končí
       približne na prelome letopočtov, keď na Zem prišiel  Kristus  prvý
       krát a  po  Jeho  odchode  bol  zoslaný  na  zem  Svätý  Duch,  je
       prirodzené pokladať  predčítaný  odsek  za  proroctvo  pre  Cirkev
       Božích detí.
          Obdobie, ktoré prežívame je skutočne obdobím, keď mnohí klesajú
       pod  tlakom   okolností.   Úprimní   veriaci   boli   v   dejinách
       prenasledovaní napr. aj ako  kacíri  a  keď  sa  náhodou  nejakému
       spoločenstvu duchovne darí, mnohí sa k takýmto ľuďom pripájajú len
       v úlisnosti a pokrytectve svojej viery, lebo je to v tom čase  pre
       nich výhodné.  Táto  situácia  sa  už  v  dejinách  nejak  výrazne
       nezmení!
          Kto sú dnes tými kráľmi severu a kráľmi juhu?
          Podľa predčítanej časti Písma a dokladu z dejín, je možné medzi
       kráľov severu zaradiť západnú časť Ázie a Európu, teda svet bielej
       rasy.  Tento  svet  viedol  od  pradávna  vojny  s  druhým  svetom
       moslimov, ktorých je možné označiť ako kráľov juhu.
          Automaticky sa ponúka otázka: Čo Amerika?
          Keďže ide o  oblasť,  ktorá  v  čase  proroctva  nebola  známa,
       biblicky by sa dala označiť ako "ostrovy" -  teda  vzdialená  zem,
       ďaleké končiny.  Keď  Božie  Slovo  v  posledných  častiach  tejto
       kapitoly poukazuje na kráľov severu,  nepoužíva  výraz  "ostrovy",
                                                                          59



       a to aj napriek tomu, že poukazuje na  odľahlejšie  miesta  Afriky
       výrazmi "Lýbovia, Etiópovia". Preto je možné biblickému  proroctvu
       rozumieť tak, že v dobách pred  koncom  sveta  Americký  kontinent
       stratí politický potenciál veľmoci, ktorý sa  presunie  na  kráľov
       severu  -  na  Európu.  Napriek  tomu,   že   je   takýto   výklad
       z historického hľadiska presvedčivejší,  je  možné  tiež  rozumieť
       kráľom severu aj ako "kráľom"  západnej  Ázie,  Európy  a  Ameriky
       dohromady. - V tomto prípade by sa však  dalo  očakávať,  že  bude
       mocenské postavenie Ameriky v proroctve jednoznačne vyjadrené - čo
       nie je!
          "A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle..." - V  posledných
       dobách je prorokované kráľom severu, že nájdu nového boha, ktorého
       nectili nikdy  ani  ich  otcovia  ani  nikto  druhý.  Ateizmus  je
       skutočne najmladšou formou  viery,  ktorá  potláča  akékoľvek  iné
       náboženstvo. Človek vo svojej viere vo svoj úsudok a vlastný rozum
       začal potláčať pojem viery vo svojej podstate,  pričom  vyzdvihuje
       akési fakty, vedu, poznanie... Dnes už ľudia zväčša zabudli na to,
       že ich fakty, ich veda, ich poznatky stoja len na viere, axiomoch.
       Zabudli, že je pre človeka veriť prirodzené a že okrem  viery  nič
       iné nemá! Hľadajú fakty s túžbou nájsť svoje šťastie a  naplnenie.
       Však to, že  si  vytvorili  svoju  vlastnú  vieru,  to  si  zväčša
       pripustiť nechcú. Táto nová viera sa  niekedy  prejavuje  láskavo,
       inokedy ukrutne a fanaticky podobne, ako aj všetky ostatné!
          Kristus poukazuje na vieru, ktorá vedie k láske  a  pravde  bez
       predsudkov a sebaklamov. Ponúka  ju  ako  jedinú  pravdivú  vieru,
       ktorú môže vo svojom živote vyskúšať každý človek...
          Nový svet má sklon uctievať si "boha pevností" - majetok a moc,
       "boha, ktorého neznali jeho otcovia" - ateizmus. Toto božstvo dnes
       cez všetky médiá  presviedča  ľudí  o  svojej  pravdivosti,  žehná
       zločincom a podvodníkom a snaží sa presvedčiť ľudí, že v ňom  môžu
       nájsť svoje šťastie a naplnenie. 


                             Posledné svetové vojny


                                Daniel 11,40-45.

          Posledný odsek tejto kapitoly sa začína slovami: "A v tom čase,
       keď tomu bude mať byť koniec..." Je tým poukázané na to, že sa  tu
       už bude rozprávať o časoch  tesne  pred  druhým  príchodom  Ježiša
       Krista. Z nášho hľadiska je to teda odsek, pojednávajúci  o  našej
       budúcnosti.
          S kráľmi severu sa majú "podŕgať" králi juhu. Arabský  svet  by
       teda mal iniciovať konflikt s  bielou  rasou.  Králi  severu  však
       v tejto vojne zvíťazia, pričom sa zachovajú ukrutne - budú doslova
       vyvražďovať moslimský  svet.  Nebude  ušetrený  ani  štát  Izrael,
       ničiacej  vojne  uniknú  len  potomkovia  pokolení  Edoma,   Moába
       a prvotina synov Amonových. Myslím, že nie  je  potrebné  v  tejto
       úvahe rozoberať, ktorým štátikom alebo  územiu  okolo  Izraela  sa
       ničivá vojna vyhne.
          Ku kráľom severu sa pripoja aj  Lýbovia  a  Etiópovia,  čím  je
       vyjadrené, že sa k bielej rase proti moslimom  pripojí  aj  čierna
       rasa. Etiópovia alebo Núbijci sú národy na juh od Egypta,  Lýbovia
       sú národy na západ od Egypta.
          V biblickom ponímaní sa svetové strany udávajú vždy vzhľadom na
       Izrael. Keď však boli opisované kráľovstvá severu a  juhu,  neboli
       opisované ako kráľovstvo zo severu alebo kráľovstvo z juhu! Výrazy
                                                                          60



       "Kráľovstvo severu" a "Kráľovstvo juhu" preto určujú skôr vzájomnú
       polohu, než polohu voči štátu Izrael! V posledných  veršoch  tejto
       kapitoly však nachádzame zmienku, že  "kráľa  severu"  prestrašili
       správy z  východu  a  zo  severu  -  tieto  určenia  poukazujú  na
       konkrétnejšie územia, ležiace na východ a sever od Izraela!
          Krátko pred druhým príchodom  Ježiša  Krista,  keď  biela  rasa
       ovládne moslimský svet, je prorokované, že sa proti  nej  postavia
       dvaja konkrétni králi, ktorých  je  možné  vzhľadom  na  zemepisné
       určenie označiť ako Čína a Rusko.
          Je zaujímavé uvedomiť si, že kráľ  severu  túto  vojnu  prehrá.
       "Ale potom príde ku svojmu koncu a nebude ho!"
          Božie Slovo v evanjeliách poukazuje na to, že  ľuďom  poskytuje
       dosť informácií nato,  aby  vedeli  rozpoznať  blížiaci  sa  druhý
       príchod  Ježiša  Krista.  Jedenásta   kapitola   proroka   Daniela
       v súvislosti so súčasným politickým dianím  je  toho  jednoznačným
       dôkazom! V Biblii sa človek nedočíta presného dátumu konca  sveta,
       ale rozpozná podľa nej beh udalostí svetových  dejín,  a  teda  aj
       "mäkkosť letorastu dejín"  -  ktorý  poukazuje  na  skorý  príchod
       "leta"...






































                                                                          61



                                Na sklonku dejín
                                      XII.



                                Posledné súženie


                                 Daniel 12,1-3.

          Krátko pred koncom dejín našej Zeme zverí Stvoriteľ časť svojej
       moci archanjelovi Michalovi, ktorý s touto mocou  dopustí  na  Zem
       množstvo súženia. Mnoho storočí Boží Duch držal dejiny vo  svojich
       rukách tak, aby človek nemohol pokaziť prírodu,  aby  sa  náhodile
       nestalo niečo, čo by  narušilo  prirodzené  prírodné  cykly.  Pred
       koncom dejín Stvoriteľ zmení svoje jednanie - dá priestor  ľudskej
       zlobe, dovolí robiť človeku také  veci,  ktoré  nezvratne  narušia
       prírodu a prestane brániť  náhode,  aby  aj  táto  mohla  tragicky
       zasiahnuť do diania posledných časov.
          Úplne pred druhým príchodom  Ježiša  Krista  dokonca  Stvoriteľ
       začne v hneve trestať ľudskú pýchu - sám bude vytvárať nepriaznivé
       okolnosti v hneve nad ľudskou zlobou a ukrutnosťou.
          Počas symbolických siedmych rokov posledných  dôb  nastanú  dve
       obdobia - 3,5 roka - čas, (dva) časy a  pol  času  -  rán  Božieho
       dopustenia a 3,5 roka rán Božieho spravodlivého hnevu.
          Po veľkom súžení nastane pri druhom príchode Pána Ježiša Krista
       tzv. prvé vzkriesenie a za ním tzv. Tisícročné kráľovstvo. V tomto
       období budú Božie deti žiť tu na Zemi  s  Pánom  Ježišom  Kristom,
       pričom bude zákonitosť hriechu spútaná -  na  Zemi  budú  fungovať
       rajské podmienky, radosť, naplnenie...  Po  tomto  období  nastane
       vzkriesenie všetkých ostatných ľudí, ktorí  vstanú  z  mŕtvych  na
       odsúdenie. Po veľkom Božom súde  učiní  Stvoriteľ  všetko  nové  -
       Nebesia i  Zem.  Podrobnejšie  o  týchto  udalostiach  píše  Kniha
       zjavenia Jána. Na začiatku dvanástej kapitoly proroka  Daniela  sú
       tieto okolnosti len stručne  zhrnuté,  aby  vyjadrili  Božiu  moc,
       Božiu spravodlivosť a zasľúbenie pre Božie  deti,  ktoré  do  sŕdc
       prijali spasenie Pána Ježiša Krista. 


                              Zapečatené proroctvo


                                 Daniel 12,4-9.

          Pán Ježiš upozorňuje v evanjeliách, že  nikto  nedokáže  presne
       určiť,  kedy  príde  koniec  dejín  tohoto  sveta.  V   Danielovom
       proroctve  je  toto  Božie  upozornenie  vyjadrené   slovami,   že
       proroctvo, ktoré Daniel povedal, je zapečatené  -  zatvorené  pred
       ľudským porozumením! V tomto proroctve však Daniel  zvestuje  ešte
       niečo navyše: "...Zapečať knihu až  do  času,  keď  bude  mať  byť
       koniec!" Krátko pred koncom dejín našej Zeme bude podľa slov  Pána
       Ježiša rozmohnutá  vedomosť.  Daniel  na  toto  obdobie  poukazuje
       v trochu inom zmysle! V tomto  období  sa  Božie  proroctvo  konca
       odomkne ľudskému poznaniu! Človek bude môcť porozumieť, kedy príde
       na Zem Pán Ježiš Kristus v moci a sláve!
          Obraz rieky a dvoch mužov na jej opačných  brehoch  symbolizuje
       prelom obdobia hriechu a obdobia bez hriechu, ktoré čaká na  Božie
       deti. Muž v bielom rúchu - Kristus čaká na  svoje  deti,  aby  ich
                                                                          62



       mohol naplniť radosťou s práce, ktorá  sa  v  nadchádzajúcom  veku
       bude podobať skôr koníčku alebo  zábavke,  pri  ktorej  sa  človek
       neunaví, ale poteší. Zábavkou však nebude, lebo bude niesť  zmysel
       a bude veľmi potrebná!
          Archanjel sa opýtal Ježiša Krista, kedy príde koniec. Pán Ježiš
       nepovedal presný dátum, lebo ten  pozná  len  Boh  Stvoriteľ,  ale
       upozornil  na  obdobie  3,5   symbolických   rokov   rán   Božieho
       dopustenia, upozornil na poslednú vojnu proti Izraelskému  národu,
       v ktorej sa svojho ľudu zastane sám Hospodin svojou mocou. To bude
       znameniami blízkeho konca sveta! 


                             1290 dní bielenia rúch


                                Daniel 12,10-13.

          V posledných dobách nastane  zvláštne  neporozumenie,  zvláštne
       oddelenie ľudí... Úprimné Božie deti  budú  skúšané  a  bielené  -
       Stvoriteľ na nich dopustí všeličo zlé, ale nikdy nie tak,  aby  to
       nemohli uniesť! Zo zlým bude dopúšťať aj východ zo zlého a bude sa
       svojou mocou pri nich prejavovať, zastávať sa ich. Však  táto  moc
       bude ukrytá pred vierolomníkmi, pokrytcami a úlisnými ľuďmi, ktorí
       zo  seba  budú  robiť  kresťanov  len  naoko!   Stvoriteľ   nebude
       usvedčovať úlisníkov z hriechu, ale nechá ich  činiť  podľa  ciest
       ich prevráteného srdca. Preto nebude kresťan ako kresťan  -  jeden
       z nich bude "voňať" Božím Duchom,  druhý  bude  "zapáchať"  svojou
       úlisnosťou. Rozdelení budú veriaci  medzi  sebou  navzájom,  Božie
       deti budú  oddelené  od  zloby  sveta  -  lebo  neprijmú  znamenie
       úlisnosti - symbolických 666 -  ktoré  rozpráva,  že  keď  človeka
       druhí nevidia, alebo  nevedia  odhadnúť  jeho  čestnosť,  môže  aj
       zaintrigovať, aj zaklamať, aj pokradnúť...
          Božie deti budú  vždy  ochotné  rozprávať  o  svojich  skutkoch
       pravdu, čo ich oddelí od zvyšku sveta. Svet  potrebuje  a  očakáva
       úlisnosť - spoluprácu vo tme!  Zlodej  potrebuje  podržať  zlodeja
       a byť priateľom klamárovi znamená zastať sa jeho  klamstiev  proti
       svojmu blížnemu...
          Stvoriteľ to všetko v posledných dobách ponechá, aby to  rástlo
       a spoluvytvorilo zánik našej Zeme.
          Toto obdobie sa začalo formovať od doby, "keď  bola  odstránená
       ustavičná obeť" - od doby, keď sa po ukrižovaní Pána Ježiša Krista
       v chráme roztrhla opona, ktorá vyjadrovala  oddelenie  svätyne  od
       zvyšku  sveta.  Odmietnutie  starozákonných   obetí   bude   trvať
       symbolických 1290 dní! Na  konci  tohoto  obdobia,  keď  už  začne
       prebiehať symbolických 3,5 roka rán  Božieho  dopustenia,  nastane
       vytrhnutie Božích detí. Po vytrhnutí sa naplno  rozvinie  všetkých
       sedem symbolických rokov Božích rán utrpenia.
          Blahoslavený je ten človek, ktorý sa  dočká  symbolických  1335
       dní - blahoslavený, kto bude mať podiel na prvom vzkriesení!
          Daniel v tomto proroctve poukázal, že sa ku koncu dejín odomkne
       ľudské porozumenie a človek bude môcť presne pochopiť, kedy  príde
       Kristus druhýkrát. Keby sme dnes vedeli, koľko trvá v  skutočnosti
       jeden symbolický deň  z  uvedených  1290,  vedeli  by  sme  presne
       vypočítať od ukrižovania Pána Ježiša, kedy príde vytrhnutie.  Táto
       informácia nám však dnes chýba - ľudia  sa  ju  dozvedia,  až  keď
       vytrhnutie nastane! Po vytrhnutí Božích detí sa však už  bude  dať
       presne vypočítať dĺžka symbolického dňa, lebo to bude  obdobie  od
       ukrižovania až po vytrhnutie vydelené číslom 1290. Takto sa  ľudia
                                                                          63



       dozvedia presný čas, keď bude mať prísť Kristus v moci a  sláve  -
       1335-1290=45 symbolických dní, ktoré majú prejsť od vytrhnutia  až
       po druhý príchod Ježiša Krista.
          Blahoslavený ten, ktorý bude mať podiel na  udalosti  1335-teho
       dňa dejín našej Zeme... 


                              1335-ty deň - záver


          Prorokovi Danielovi Pán zasľúbil, že vstane ku koncu dní 1335 -
       inými slovami mu zasľúbil spasenie. Každé Božie dieťa si dnes môže
       položiť niekoľko otázok:
          Či sa už nerozmáha vedomosť?
          Či naša Zem už nestoná pod vplyvom ľudského porušeného konania?
          Nepoznáme dnes z Písma až príliš veľa nato, aby sme  mohli  byť
       spokojní, že Kristus ešte dlho nepríde?
          Letorast dejín zmäkol...







































                                                                          64




























































                                                                          65



                                 Požehnaný pôst



          V Biblii často čítame o pôste.  Veriaci  ľudia  si  v  dejinách
       i prítomnosti odriekali prijímanie potravy, aby sa viac priblížili
       k svojmu Stvoriteľovi. Iní  sa  postili,  aby  ich  modlitby  boli
       vypočuté a ďalší sa zase postili zo zdravotných dôvodov. Keďže nie
       som lekár, nebudem rozoberať otázku, či  je  pôst  zo  zdravotného
       hľadiska správny alebo nie. Budem sa zamýšľať  len  nad  duchovným
       významom pôstu a nad jeho formou - ako má veriaci človek postiť.
          Pôst je  skutočne  biblicky  opodstatnený,  je  prirodzené  pre
       veriaceho človeka postiť sa. Ak by niekto  tvrdil,  že  v  dnešnej
       dobe už pôst nemá význam, rozprával by  isto  v  rozpore  s  Božím
       Slovom.
          V Písme však čítame, ako Hospodin  na  niektorý  pôst  reagoval
       kladne a zase na iný  mlčal  alebo  reagoval  svojim  odsudzujúcim
       Slovom. Ako sa teda postiť, aby  sa  to  páčilo  nášmu  Bohu?  Ide
       o správnu formu pôstu alebo o správny duchovný stav? Je možné, aby
       človek po duchovnej stránke prežíval pôst správne, a pritom zvolil
       len nesprávnu formu postenia?
          Najskôr by som sa chcel dotknúť formy pôstu aj napriek tomu, že
       táto otázka nie je až tak podstatná. Ak totiž niekto prežíva  svoj
       duchovný život podľa Božej vôle, forma pôstu  z  neho  automaticky
       vyplynie tak,  aby  bola  v  danom  prípade  správna!  Myslím,  že
       akékoľvek odriekanie je jednou z foriem pôstu.  Takéto  odriekanie
       môže mať hlboký zmysel  -  človek  si  odrieka,  aby  mohol  niečo
       venovať  druhému  človeku.  Môžeme  si  odriekať  potraviny,  čas,
       materiálne hodnoty a poslúžiť nimi druhým, pre  Meno  Pána  Ježiša
       Krista. Jednou špeciálnou formou  pôstu,  ktorá  môže  mať  nielen
       praktický,  ale  aj  symbolický  význam  je  odriekanie  potravín.
       V takomto prípade Biblia pripúšťa len jediný spôsob - úplne nejesť
       a nepiť za vopred stanovený  čas.  Pôsty,  v  ktorých  si  kresťan
       povie, že nebude jesť, ale bude piť  alebo  že  nebude  jesť  mäso
       a iné bude,..., sú veľmi pochybné a biblicky neopodstatnené! Ak sa
       niekto rozhodne postiť  formou  odriekania  potravín,  potom  musí
       odriekať všetko - jedlo i pitie! Keď  sa  človek  rozhodne  postiť
       formou odmietania potravy aj napriek  tomu,  že  je  to  pre  neho
       zdravotne  nevhodné  -  musí  napríklad  brať   lieky...   -   som
       presvedčený, že poväčšine nekoná v súlade s Božou vôľou! V  ďalšej
       úvahe sa teda budeme zamýšľať nad tým, čo musí mať človek v srdci,
       aby mohol postiť. Podstatou pôstu je totiž správny  duchovný  stav
       taký, aký veľmi pekne opisuje celá 58. kapitola proroka Izaiáša. 


                                  Obeť a pôst


                                 Matúš 6,1-18.

          Kontext predčítaného  Božieho  Slova  kladie  vedľa  seba  obeť
       almužny, modlitbu i pôst. Niekomu čosi darovať, modliť sa za niečo
       alebo sa postiť od človeka žiada podobnú obeť.  Musí  venovať  čas
       alebo materiálnu hodnotu, aby pomohol. Musí sa obmedziť,  aby  tým
       podporil s požehnaním od Božieho Ducha niečo iné. Vzhľadom na  58.
       kapitolu Proroka Izaiáša si dovolím všetky tri tieto  formy  obete
       nazvať pôstom. Aby mohol byť tento pôst  požehnaný,  musí  veriaci
       človek spĺňať vážne duchovné kritériá.
                                                                          66



          Ak by sa niekto postil  preto,  aby  tým  získal  trochu  slávy
       a ukázal druhým ako je veľmi duchovný, možno sa mu podarí  oklamať
       ľudí, požehnanie však od Hospodina nedostane. Pôstna  obeť  chvál,
       modlitieb, darov, pomoci a  akéhokoľvek  odriekania  si  musí  byť
       sprevádzaná úprimnosťou. Človek tak má robiť pre svojho  Spasiteľa
       a aktívne sa vynasnažiť, aby tým nezískaval slávu u ľudí!
          Aby mohol človek postiť s požehnaním, musí mať  živý  vzťah  so
       svojim Spasiteľom. To prakticky znamená, že sa  nesmie  na  nikoho
       hnevať, odsudzovať druhých ľudí, živiť v sebe trpkosť... Ak  takto
       robí, stráca všetko požehnanie a jeho pôstne obete sa stávajú  len
       prázdnym náboženským formalizmom.
          Ak sa človek nechce zmieriť so  svojim  Bohom  a  hnevá  sa  na
       svojho brata alebo sestru, nepomôže  žiadna  forma  pôstu,  žiadne
       odriekanie ho nezmieri s jeho Bohom! 


                      Nevypočuté modlitby, odmietnutý pôst


                                 Lukáš 18,9-14.

          Z predčítaného odseku je zrejmé, že Boh neprijal postiaceho  sa
       veriaceho,  ale  prijal  človeka,  ktorého  viera  bola  pred  ním
       úprimná. Pôstna obeť jeho kajúcej modlitby  bola  pred  Hospodinom
       správna.
          Ak  môžeme  teda  rozumieť   pod   pojmom   pôst   najrôznejšie
       odriekanie, dokonca i modlitbu, prečo potom navyše ešte aj  nejesť
       a nepiť?
          Myslím, že väčšina ľudí už v živote  skúsila,  že  v  niektorej
       veľmi ťažkej chvíli plnej depresií alebo zármutku stratili chuť do
       jedla. Bolo im jednoducho veľmi ťažko, takže  ani  nepomysleli  na
       jedlo alebo pitie! Duchovný  zármutok  býva  podobný,  často  býva
       spätý aj s nejakým žiaľom, nedostatkom, útlakom... Keď  v  takomto
       stave človek predstúpi pred Hospodina,  nepotrebuje  jesť  a  piť,
       potrebuje niečo úplne  iné!  Inými  slovami,  keď  veriaci  človek
       v  srdci  skutočne  prežíva  pôstne  zlomenie  a  túži  po   Božej
       prítomnosti, je úplne prirodzené nejesť a nepiť.
          Keď ale človek chce iba od Hospodina niečo dosiahnuť,  premýšľa
       ako dlho nejesť, aby to dostal a  prípadne  či  popri  tom  nemôže
       niečo aj vypiť  -  napríklad  čaj  -  jeho  pôst  je  len  trapnou
       náboženskou fraškou, divadlom, v  ktorom  sa  kresťan  stáva  zlým
       amatérskym  hercom.  Na  trapné  pôsty  odriekania   potravy   bez
       požehnania si kresťanstvo v dejinách tak zvyklo, že herecké umenie
       veriacich by sa už mohlo nazvať aj profesionálnym!
          Stvoriteľ predsa nechce  trápiť  človeka,  chce  len,  aby  bol
       človek niekedy utrápený pre ťažobu v  životoch  svojich  blížnych.
       Pán chce, aby kresťania i so svojimi trápeniami chodili s  dôverou
       za Ním s vedomím,  že  najskôr  musia  naplniť  duchovné  kritériá
       odpustenia, spravodlivosti, pravdivosti a lásky a  až  potom  bude
       ich pôst prijatý! 


                      Pôst nesmie byť prázdnym asketizmom!


                                 Izaiáš 58,3-5.

          Stvoriteľ  nechce,  aby  jeho  ľud   nezachovával   Jeho   Slov
                                                                          67



       a kompenzoval to falošnou zbožnosťou  a  asketizmom  pri  postení!
       Tým, že sa človek obmedzuje v jedení aby dosiahol požehnanie, môže
       nanajvýš dosiahnuť žalúdočné vredy  a  pocit  sebauspokojenia,  že
       dokázal  nejaký  čas  nejesť  a  nepiť.  Proroctvo  od   Hospodina
       vyjadruje, že veriaci  ľudia  v  tom  čase  sa  na  jednej  strane
       postili, modlili a  prinášali  obete,  zároveň  však  presadzovali
       svoju vôľu, vadili sa a boli schopní sa dokonca aj pobiť...
          Nie je náhodou toto proroctvo  aktuálne  aj  dnes  pre  súčasnú
       cirkev?!
          Vo  chvíli,  keď  v  zhromaždeniach  veriacich  zaznejú  takéto
       kritické slová, veľa veriacich má ihneď sklon  posudzovať  druhého
       a povedať si v srdci: Áno, to on alebo ona je  taká.  Mali  by  sa
       zmeniť! Dnes si skúsme v Duchu Božieho Slova položiť  otázku:  Aký
       som ja? Aká je tá moja  pôstna  obeť  modlitieb,  chvál,  darov...
       Bývam taký  skrúšený  pred  Hospodinom,  že  až  odmietam  potravu
       a  pitie  nedávajúc  to  však  nikomu  znať?!  Ako  radi   plačeme
       v sebaľútosti sami nad sebou... Ako radi získavame a nakláňame  si
       k sebe ľudí, aby nás ľutovali a zastávali sa nás...
          Výzva Božieho Slova o  pôste  poukazuje  na  inú  cestu.  Touto
       cestou je zmierenie sa s Bohom formou lásky k  bratom  i  sestrám,
       formou zahodenia všetkej  trpkosti  a  zloby.  Keď  potom  vyznáme
       problém na modlitbách a možno nám aj nebude chutiť jesť a bude nám
       veľmi ťažko, potom sa isto postaví za nás sám Stvoriteľ! Ľudia  na
       našej tvári nenájdu zármutok a možno sa bude povrávať, že sa  máme
       isto výborne - Hospodin však nájde v našom srdci skrúšenie v pôste
       úprimnej Bohoslužby nášho života.
          Takýto  pôst  Stvoriteľ  isto  požehná.  Poukazuje  na  to   aj
       zasľúbenie z konca 58. kapitoly Proroka Izaiáša.

                                Izaiáš 58,6-13.
Posted in BIBLICKÉ VÝKLADY.