Nezrozumiteľný jazyk v kresťanskej cirkvi

Cirkev Božích detí a jazyk ako dar

Pri štúdiu v Prahe som sa prvýkrát stretol s veriacimi ľuďmi, ktorí boli presvedčení, že majú dar nezrozumiteľného jazyka. Keď som sa ale opýtal, ako ich to vnútorne buduje alebo čo to z vecného hľadiska je, dostával som vždy len tajomné, vágne odpovede. Tieto odpovede vnášali do viery tajomnosť, akúsi kultickú Bohoslužbu a vyzdvihovali, oslavovali v prvom rade človeka, ktorý takýto dar mal. Bol akýsi lepší, tajomný, mal k Bohu bližšie. Tí ostatní boli podradnejší, nerozumeli tomuto zázraku, ktorý sa vraj nedal ani vyrozprávať a vecne objasniť. Niekedy v tomto období som sa začal zaoberať touto otázkou a po niekoľkých rokoch mi Pán dal milosť tomuto daru rozumieť. Rád by som sa s týmto svojim poznaním teraz podelil.

Pán Ježiš prišiel na svet ako Spasiteľ, odkrýval biblické poznanie skryté od počiatku sveta. Matúš 13, 34-35, Ján 1, 1-5

Preto môžeme smelo povedať, že je Božou vôľou, aby sme rozumeli Biblii, charizmatickým obdarovaniam, našim povolaniam od Svätého Ducha a aj celej Bohoslužbe, ktorá prebieha v našich životoch a v cirkvi.
Všetky charizmatické obdarovania v cirkvi sú v tomto zmysle od jediného Ducha a Pán Ježiš ich svojimi Slovami objasňuje v evanjeliách. Ak apoštolovia niečo v epištolách vysvetľujú, vychádzajú zo Slov Ježiša Krista.
Je veľmi zaujímavé, študovať si epištoly tak, že ku každému záveru budeme vyhľadávať pôvodinu myšlienky v evanjeliách alebo v objasnení starozákonného textu pomocou Slov Pána Ježiša. 1. Korintským 12, 1-6

Na základe tohoto Božieho Slova môžeme teda povedať, že Pán dáva jasné zrozumiteľné dary, ktorým môžeme rozumieť aj svojou mysľou.
Dar divotvorneho jazyka je teda tiež prirodzený dar, ale je to dar neprirodzeného jazyka.
Prirodzený jazyk má svoju gramatiku a svoj zmysel, sémantiku. Prirodzený jazyk preto odovzdáva informácie. Neprirodzený jazyk informácie neodovzdáva, nie je na budovanie cirkvi, nemá ani gramatiku a nemá ani sémantiku. Keďže ide ale o zvuky podobné žvatlaniu, brblaniu, vzdychaniu alebo podobné rôznym reťazcom hlások, Božie Slovo označuje tento prejav ako prejav jazyka. Zároveň je ale potrebné uvedomiť si, že sa medzi modliacim človekom a jeho Bohom informácia odovzdáva! 1. Korintským 14, 1-4

Keď sa teda modlí veriaci človek v divotvornom jazyku, buduje seba. Znamená to, že rozumie tomu, čo chce na modlitbe povedať svojmu Pánovi!

I.
Prvé pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku. Božie dieťa vie, čo chce Pánovi povedať! Nedokáže to však svojou mysľou formulovať a vyjadriť v zrozumiteľnom jazyku. 1. Korintským 14, 27-28

II.
Druhé pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku. Božie dieťa sa bude modliť v divotvornom jazyku v súkromí alebo ak sa bude modliť v cirkvi, bude mať spoluveriaceho, ktorý bude jeho modlitbu vykladať. V tomto druhom prípade bude modliaci človek schopný porovnať zmysel svojej modlitby so zmyslom zrozumiteľných slov vykladača.

Určite sme už mnohokrát zažili stav, keď naše neformulované myšlienky bežali dopredu neuveriteľnou rýchlosťou. Človek v okamihu dokáže pochopiť veci, ktoré potom len zdĺhavo a často pomocou špeciálnej terminológie vysvetľuje druhým ľuďom. Aj v duchovnej oblasti môže veriaci človek plný lásky k svojmu Spasiteľovi prežívať tak silné emócie, že ho vedú k potrebe okamžite Pánovi Ježišovi odovzdať obrovské kvantum informácií. Keď táto komunikácia prebehne a modliaci sa upokojí, môže zrozumiteľným jazykom prerozprávať toto množstvo dát aj spoluveriacim ľuďom.

III.
Tretie pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku. Ak modliaci sa veriaci človek sám aj vykladá, zrozumiteľný výklad býva spravidla omnoho dlhší, ako prejav divotvorneho jazyka.

Prirodzený – vecný – dar divotvorneho jazyka má veľký význam dnes, ale ešte väčší význam mal pred stovkami rokov v prvej cirkvi.

Ľudia prijímali Evanjelium v teologickej a osobnej šírke, ktorá je veľmi pekne vyjadrená v Epištole Rimanom. Apoštola Pavla nazýva Ján Ámos Komenský filozofom, lebo dokázal odhaliť Evanjelium Pána Ježiša nielen v jeho jednoduchosti, ale aj v jeho hĺbke (“Labyrint sveta a raj srdca”). Takéto Evanjelium kedysi prijímali zväčša ľudia negramotní, ktorých slovná zásoba obsiahla len ich povolanie a bežný život. Zrazu chceli a potrebovali svojmu Pánovi vyjadriť oveľa viac. Od Pána takto dostávajú pri znovuzrodení všetci dar divotvorneho jazyka, aby mohli komunikovať so svojim Pánom bez potreby zrozumiteľnej formulácie toho, čo prežívajú. Kde o tom rozpráva v Evanjeliách Pán Ježiš? Matúš 6,1-8

Na tomto mieste v Evanjeliu Pán poukazuje na dar divotvorneho jazyka. Boh Hospodin rozumie modlitebníka aj bez potreby formulácie myšlienok. Preto sú vzdychy alebo iné zvuky pri modlitbe v divotvornom jazyku bez gramatiky a sémantiky. Človek ich vydáva len na posilnenie svojej viery, aby mohol mať vnútorný pokoj, že mu Pán rozumie. Môže ich tiež vydávať aj na základe silných emócií radosti alebo žiaľu. Podobne je to aj pri modlitbe v bežnom jazyku. Pri takejto modlitbe však hlasná modlitba môže vzdelávať aj druhých alebo ich podnecovať na modlitebnú podporu.

Veriaci človek teda môže mať len tri dobré dôvody na modlitbu v divotvornom jazyku:

1. Nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre nedostatočnú schopnosť vyjadrovania a formulácie,
2. nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre emocionálnu preexponovanosť radosťou, žiaľom, ľútosťou, …,
3. nevyjadruje svoje myšlienky pre emocionálnu potrebu odovzdať svojmu Pánovi veľké kvantum informácií relatívne rýchlo.

IV.
Štvrté pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku. Veriaci človek modliaci sa v divotvornom jazyku musí a má vždy vedieť povedať svojmu spoluveriacemu pre ktorú z troch uvedených príčin sa v divotvornom jazyku modlí.

Štyri pravidlá pomáhajúce čistiť cirkev Pána Ježiša od ducha, ktorý zväzuje veriacich ľudí neovládateľnou potrebou sebarealizácie v oblasti daru divotvornych jazykov:

I.
Božie dieťa vie, čo chce Pánovi povedať! Nedokáže to však svojou mysľou formulovať a vyjadriť v zrozumiteľnom jazyku.
II.
Božie dieťa sa bude modliť v divotvornom jazyku v súkromí alebo ak sa bude modliť v cirkvi, bude mať spoluveriaceho, ktorý bude jeho modlitbu vykladať. V tomto druhom prípade bude modliaci človek schopný porovnať zmysel svojej modlitby so zmyslom zrozumiteľných slov vykladača.
III.
Ak modliaci sa veriaci človek sám aj vykladá, zrozumiteľný výklad býva spravidla omnoho dlhší, ako prejav divotvorneho jazyka.
IV.
Veriaci človek modliaci sa v divotvornom jazyku musí a má vždy vedieť povedať svojmu spoluveriacemu pre ktorú z troch uvedených príčin sa v divotvornom jazyku modlí:

1. Nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre nedostatočnú schopnosť vyjadrovania a formulácie,
2. nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre emocionálnu preexponovanosť radosťou, žiaľom, ľútosťou, …,
3. nevyjadruje svoje myšlienky pre emocionálnu potrebu odovzdať svojmu Pánovi veľké kvantum informácií relatívne rýchlo.

Slnko, hviezdy a tiene