Hľadanie partnera a rodina – tematický výklad 2000



                                  Partnerstvo
                                     Rodina



                           Božie Slovo o partnerských
                            vzťahoch predmanželských
                        i manželských, o vzťahoch medzi
                       rodičmi a deťmi, o vzťahoch medzi
                            súrodencami a o vzťahoch
                              príbuzenských kontra
                                nepríbuzenských








                                  Milan Hudec
                                      2000



                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.



       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2000
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Hľadanie partnera
       I. .........................................................     5
           Úvod ...................................................     5
           Volanie divočiny... ....................................     5
           Krásne plavovlásky .....................................     6
           Robinsonovi Crusoe smrdia nohy .........................     7
           Môj drahý Sandokan... ..................................     8
           Ten ťažký život je jednoducho trápny! ..................     8
           Pane Bože, koľko je 3 + 2 ? ............................     9

       Partnerstvo pred manželstvom
       II. ........................................................    11
           Do Prčíc, to je sila! ..................................    11
           Zahrajme sa s bábikami... ..............................    11
           Tak, ako včielka opeľuje kvietok... ....................    12
           Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ! .......................    13
           Spoznajme sa najskôr... ................................    13
           Krok viery do tmy s Kristom po boku ....................    14

       Manželstvo
       III. .......................................................    15
           Čo len v tom balíku bude? ..............................    15
           Prázdna krabica od topánok .............................    15
           Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať .................    16
           Manželovo kurie oko... .................................    17
           Konečne sa spoznávame ..................................    17
           Kristova láska .........................................    18

       Úlohy muža a ženy
       IV. ........................................................    19
           Vedia muži umývať riad? ................................    19
           Mužíček mi kúpi... .....................................    19
           Žena - družka muža, muž - druh ženy... .................    20
           Tak, ako Kristus pre Cirkev... .........................    21
           Tak, ako Cirkev Kristovi... ............................    21
           Manželstvo a svet ......................................    21

       Manželská mytológia
       V. .........................................................    23
           O bohatej vdove ........................................    23
           Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom ...........    23
           O krásnej Varvare ......................................    25
           Bohatier Finis, jasný sokol ............................    25
           O zlej macoche a starom úžerníkovi .....................    25
           A tak si krásne žili, až kým nepomreli... ..............    26

       Vzťah rodičov a detí
       VI. ........................................................    27
           Naša malá Snehulienka ..................................    27
           Malý neposedný škriatok ................................    28
           Hanbíme sa spolu alebo sami? ...........................    28




           Rodičovská povinnosť ...................................    29
           Čo žiadať od detinskosti? ..............................    30
           Požehnanie od Hospodina ................................    30

       Rodinné stíšenia
       VII. .......................................................    33
           Kovboj s Bibliou .......................................    33
           Veriaca Fantagíro ......................................    34
           Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám... .............    34
           Tajomstvo autority .....................................    35
           Spoločné modlitby ......................................    35
           Spovedné tajomstvá .....................................    36

       Naše deti
       VIII. ......................................................    37
           Maminka, Marienka mláti Jakubka! .......................    37
           Naši miláčikovia sa majú radi ..........................    37
           Naše deti musia... .....................................    38
           Zrod novej osobnosti ...................................    38
           Kristova sloboda .......................................    39
           Duchovný rast nášho dieťaťa ............................    40

       Sex
       IX. ........................................................    41
           Naša antikoncepcia - Barborka ..........................    41
           Maminka, čo to bolo za vzdychanie? .....................    42
           Antikoncepcia a našich sedemnásť detí ..................    42
           Kvôli čomu nosí bocian deti? ...........................    44
           Aký sex a koľkokrát za ... .............................    45
           Telesná naplnenosť a nenaplnenosť ......................    46

       My a ostatní
       X. .........................................................    47
           Boss našej mafie .......................................    47
           Všetko jedno... ........................................    47
           Desiatok z manželstva ..................................    48
           Pravda, láska a spravodlivosť ..........................    48
           Služba v Cirkvi ........................................    48
           Svetlo pre svet ........................................    49
           Záver ..................................................    49




                               Hľadanie partnera
                                       I.



                                      Úvod


          Biblické výklady v tomto zväzku by mali svojím obsahom  zahrnúť
       problémy a vzťahy veriacich ľudí pred manželstvom i v  manželstve.
       Pretože ale ide o veľmi širokú tému, o ktorej by sa  dalo  napísať
       mnoho stovák strán, chcel by som z nej poukázať  len  na  niektoré
       podstatné črty ľudského premýšľania a správania sa v tejto oblasti
       a dať ich do kontrastu s Božím Slovom. Tieto zamyslenia by sa mali
       takto stať podnetmi na ďalšie premýšľanie alebo na zmenu  náhľadov
       v niektorých veľmi podstatných otázkach. Nie sú teda  písané  tak,
       aby obsiahli čo najviac problematiky. Svojou stručnosťou  by  mali
       prilákať všetkých, ktorí si chcú urobiť  v  tejto  oblasti  krátky
       prehľad a nájsť v nej základné biblické súvislosti. 


                              Volanie divočiny...


                             1. Mojžišova 1,26-28.

          Ľudia často rozprávajú o svojom  Stvoriteľovi  len  na  základe
       intelektuálneho poznania  Biblie  alebo  dokonca  len  na  základe
       rôznych rečí, ktoré o Bohu kdesi  počuli.  Takéto  poznanie  nesie
       sebou množstvo omylov a nepresností, ktoré robia z Hospodina často
       len filozofiu alebo Ho  označia  ako  bezcitné,  či  nespravodlivé
       Božstvo, ktoré ľuďom len prikazuje  a  zakazuje...  Keď  sa  potom
       niekto rozhodne poslúchať Ho,  tento  nespravodlivý  Boh  mu  robí
       dobre a daný veriaci človek má akúsi protekciu...
          Nutnou zložkou živej viery býva nielen intelektuálne  poznanie,
       ale  aj  množstvo  osobných  skúseností,  napríklad  s  modlitbou,
       s Božím Slovom, v ktorých sa  veriaci  človek  spolieha  na  Božie
       zasľúbenia... Osobná skúsenosť s Hospodinom môže byť tak silná, že
       človek dokáže povedať svojmu intelektu: "Nemáš pravdu!  Ja  poznám
       Pána Ježiša ako láskavého a  milosrdného  Boha,  ktorý  je  nielen
       spravodlivý, ale ktorý ma navyše  vrúcne  miluje!"  Po  niekoľkých
       rokoch  skutočne  živej  viery  môže  človek  smelo  povedať,   že
       Stvoriteľa trochu spoznal - táto skúsenosť sa však  nedá  odovzdať
       druhým ľuďom, dá sa len odporučiť.
          Je  to  možno  práve  prevaha  intelektuálneho  poznania   Boha
       a nedostatok osobných skúseností, ktoré spôsobia  niekedy  to,  že
       mladý človek  prestane  Bohu  dôverovať  a  začne  mať  pocit,  že
       Stvoriteľ možno ani nechce, aby si našiel partnera, ktorý by sa mu
       v budúcnosti stal dobrým manželom, či manželkou. Mladosť sa  potom
       začne v srdci trápiť, či zotrvať v takej šarlatánskej viere, ktorá
       mnoho zakazuje, všeličo kriticky hodnotí a dosť často  nepožehnáva
       práve taký vzťah a s takým partnerom, ako by si práve v tej chvíli
       želala. Moderná veda navyše upozorňuje na fakt, že partnerstvo  je
       potreba,  čo   mnohých   môže   v   rámci   ich   intelektuálneho,
       nedostatočného poznania Stvoriteľa úplne odradiť od živej viery.
          Predčítaný odsek Písma upozorňuje, že to bol práve  Boh,  ktorý
       stvoril človeka ako muža a ženu. Vo chvíli, keď povedal -  "Množte
       sa a naplňte zem!" -  vznikol  prírodný  zákon,  ktorý  dnes  veda
                                                                           6



       objavuje.  Ak  teda  ľudia  pociťujú  potrebu  partnerstva,  nejde
       o čosi, čo Stvoriteľ odmieta, ale o čosi, čo On sám stvoril!
          Božie Slová vytvárali pri stvorení zákonitosti, ktoré platia až
       podnes. Žiadny človek ich nemôže zmeniť ani zrušiť.  Všetci  ľudia
       sa však môžu naučiť rozumieť im, používať  ich  na  svoj  prospech
       i prospech druhých.
          Ak by chcel  niekto  položiť  vajce  na  stôl,  nehodí  ho  tam
       z výšky, aby tak využil gravitačný zákon! Zákon  by  síce  využil,
       ale vajce by sa rozbilo. Stvoriteľ chce požehnať  ľuďom  partnera,
       lebo v nich sám stvoril silný pud, ktorý priťahuje  muža  a  ženu!
       Pretože však dobre pozná túto zákonitosť, chce  zabrániť,  aby  sa
       ľudia navzájom robili nešťastnými, a tak ich vedie  cestou,  ktorá
       možno nenaplní ľudskú túžbu ihneď,  ale  keď  ju  napokon  naplní,
       pôjde o skutočnú radosť a skutočnú plnosť, ktorá vydrží a  vytvorí
       človeku nový domov.
          Takto hodnotí Božie Slovo divoký  pud,  ukrytý  v  biologických
       štruktúrach našich tiel - hodnotí ho a  ponúka  veriacemu  človeku
       Božie vedenie s požehnaním. 


                               Krásne plavovlásky


                              5. Mojžišova 7,2-4.

          Prvou a najvážnejšou radou Božieho Slova v tejto oblasti je pre
       veriaceho  človeka  upozornenie,  že  nemôže  mať  naplnený  život
       s partnerom, ktorý bude  neveriaci.  Niekedy  sú  to  možno  práve
       neveriace dievčatá,  ktoré  majú  príťažlivé  boky  a  ktoré  rady
       pomáhajú Božiemu zákonu  v  ich  tele  tým,  že  zvýrazňujú  svoju
       ženskosť pomocou mini módy alebo body oblečení. Rozčešú  si  svoje
       vlasy, polejú sa voňavkou a  veriaci  chlapci  môžu  takto  naplno
       spoznávať, aké silné zákonitosti dokáže stvoriť ich  Boh...  Božie
       Stvoriteľské Slovo ale hovorí: "Nie! Stvoril som ešte väčší zákon,
       ktorý sa nachádza v  jej  srdci.  Ak  vo  Mňa  skutočne  a  vrúcne
       neuverí, tento zákon ťa urobí nešťastným aj vtedy, keď  si  budete
       z hľadiska sexu rozumieť absolútne dokonale!  Človek  nie  je  len
       telo, ale aj duša - tak Som ho stvoril a duša je viac ako telo, aj
       keď sa to niekedy na prvý pohľad nezdá!"
          Človek dokáže  byť  výborný  klamár,  keď  chce.  Dokáže  totiž
       oklamať aj samého seba! Hovorí si: "Veď on, či ona  neskôr  uverí!
       Treba mu, či jej, venovať čas s láskou  a  porozumením..."  Ľudský
       život sa pomaly, pomaličky začína do svojich  podvodov  zamotávať,
       rodia sa neistoty a nejasnosti, ktoré majú koreň  kdesi  tam,  kde
       človek v srdci  opustil  svojho  Boha  a  rozhodol  sa  pre  svoju
       "plavovlásku". Ako rád by mu ju Kristus požehnal,  ale  keďže  jej
       nechce zobrať slobodu, ktorú jej daroval, nemôže ju prinútiť,  aby
       si prisvojila Jeho rady a aby Ho s  dôverou  nasledovala.  Tak  sa
       stretnú  dva  svety,  ktoré  nikdy  nesplynú  v  jedno   požehnané
       manželstvo. 

                                Józua 23,12-16.

          Niekto by možno povedal, že je Hospodin tak dobrý, že aj keď Ho
       človek v mladosti opustí, aby si urobil  po  svojom  a  zobral  za
       manžela či manželku neveriaceho človeka, že v budúcnosti,  keď  sa
       zase k Hospodinovi navráti, navráti sa aj On k nemu. Takýto pohľad
       nesie sebou dve veľmi veľké lži!
                                                                           7



          Tá prvá je ukrytá v našej podstate - poukazuje na to, že ak raz
       opustíme Boha, pravdepodobne nebudeme schopní sa k Nemu  navrátiť.
       Prakticky to znamená, že si nájdeme celú hromadu výhovoriek, ktoré
       nás budú ospravedlňovať, prečo nemôžeme žiť i naďalej život svojej
       prvej lásky  s  Kristom  alebo  si  možno  už  na  Stvoriteľa  ani
       nespomenieme a nebudeme v sebe živiť už ani ilúziu o tom, akí  sme
       veriaci.
          Druhou lžou je fakt, že ak náš  partner  nebude  chcieť  Krista
       milovať a žiť podľa biblických hodnôt,  Kristus  ho  nikdy  nebude
       nútiť. Naopak, bude mu zachovávať  slobodu,  ktorú  mu  dal  a  my
       budeme trpieť. Z tohoto utrpenia nás nevyslobodí žiadna modlitba! 

                               Príslovie 5,1-14.

          Stvoriteľ chce naplniť ľudské potreby, preto  odhaľuje  človeku
       zákonitosti, ktoré stvoril, a chce ho učiť rozumieť im a  využívať
       ich na svoje dobro. Najvážnejšou križovatkou viery býva v  ľudskom
       živote otázka: "Veriaci, či neveriaci partner?"
          Ak niekto vyzná Pána Ježiša Krista pred ľuďmi a dá sa pokrstiť,
       ak  v  pokání  dokáže  meniť  spôsoby  starého  života  na   nové,
       posvätené, potom môžeme  rozprávať  o  úprimne  veriacom  človeku,
       a teda aj o úprimne veriacom partnerovi. Akýkoľvek iný  postoj  je
       klamstvom, ktoré človek v sebe živí preto, aby dosiahol  naplnenie
       svojej vlastnej vôle. 


                         Robinsonovi Crusoe smrdia nohy


                                 Ján 12,24-28.

          Prečo chce človek  tak  často  niečo,  čo  nie  je  dobré  pred
       Hospodinom?
          Predčítaný odsek  Písma  upozorňuje  na  jednu  vážnu  duchovnú
       zákonitosť. Ľudia sú schopní vo Svätom Duchu konať dobré veci  len
       vtedy, keď sú ochotní pre Krista ukrižovať svoje záujmy  a  túžby.
       Vtedy  donesú  bohatú  úrodu,  čo  prakticky  znamená,   že   budú
       požehnaním nielen druhým, ale aj sebe!
          Mladí ľudia, ktorí tak radi rozprávajú  o  láske,  nezištnosti,
       úprimnosti, ktorí vyznávajú Krista a  potom  idú  cestami  svojich
       vlastných túžob, majú isto veľa problémov.  Ich  podstata  spočíva
       kdesi v zameraní na samého seba - ja, ja chcem, želám si, milujem,
       ale stále ja, ja... Túto spútanosť možno trochu komicky  vyjadruje
       obraz zamilovaného mladíka,  ktorý  sa  s  radosťou  posadí  vedľa
       svojej milej a keďže má plnú hlavu samého seba, ani mu nevadí,  že
       nohy, ktoré si už dva mesiace neumyl, nevyjadrujú jeho lásku  dosť
       zdvorilým spôsobom. Tak  si  jeho  platonická  milá  radšej  sadne
       niekam ďalej a on sa trápi, že je jeho láska  neopätovaná.  Takýto
       samotár "Crusoe" potom trpí spútaný samým sebou a Božia  rada,  že
       má ukrižovať svoje "ja", mu pripadá byť možno ukrutná.  Pritom  je
       toto Božie Slovo jedinou cestou, ktorá ho  môže  vytrhnúť  z  jeho
       samoty a darovať mu naplnenie, po ktorom tak túži.
          Keď človek začne robiť veci, ktoré nerobí celkom rád a ktoré sa
       mu nechcú robiť, ktoré však začne robiť preto, lebo sú  správne  -
       pre Ježiša Krista, urobí ďalší veľký krok k požehnaniu, ktoré  Pán
       pre neho pripravil. 


                                                                           8



                             Môj drahý Sandokan...


                            Sudcov 14,1-3. 14,10-17.

          Vysnívaný  partner  nadobúda  v  predstavách  človeka   úžasné,
       niekedy až nadprirodzené  vlastnosti.  Mladík  s  plochými  nohami
       a chudučkými  rúčkami  môže  byť  v  srdci  zamilovaného  dievčaťa
       Sandokanom, ktorý príde  vždy  včas  a  vykoná  niečo  hrdinské...
       Zamilovaná mladosť je skutočne niekedy ako po dávke  heroínu,  keď
       človek žije iný svet a len jeho  okolie  vidí  jeho  poblúznenosť.
       Zamilovaný si potom povie, ako by mohla  moja  milá  urobiť  niečo
       zlé, ako by sa mohla tak zmeniť... Je síce možno neveriaca  -  ale
       ten charakter, priamosť... Ja sám sa mám čomu od nej učiť.
          Príklad Božieho Slova poukazuje na to, ako sa dokáže  neveriaci
       človek zmeniť. Ako ľahko môžu okolnosti z neho urobiť  nástroj  na
       ovládanie.  Tento  príbeh  zo   Starého   zákona   len   ilustruje
       zákonitosti, o ktorých sme už rozprávali. Boh na Samsona  dopustil
       zlé, lebo Ho Samson vo svojej svojvôli opúšťal. Pretože  mal  však
       ducha pokánia, využil aj jeho nedostatok na  požehnanie  pre  svoj
       národ. Však život Samsonov bol pre jeho svojvôľu poznačený mnohými
       utrpeniami, v ktorých nakoniec aj zahynul. 

                              1. Kráľovská 11,1-4.

          Šalamúnov  príklad  je  druhou  ilustráciou,  v   ktorej   Boží
       služobník opustil svojho Stvoriteľa a kvôli krásnym ženám  sa  dal
       nahovoriť na stavbu  oltárov  pre  iných  bohov.  Šalamún  opustil
       Hospodina a Biblia už neopisuje pokánie, v ktorom by sa bol k Nemu
       navrátil. 


                     Ten ťažký život je jednoducho trápny!


                              1. Mojžišova 24,1-8.

          Keď si človek uvedomí, že nemá žiť len pre seba, alebo  keď  sa
       chce niekomu zapáčiť,  svoj  prístup  k  opačnému  pohlaviu  úplne
       zmení. Jednoducho povedané, Robinson Crusoe si začne  umývať  nohy
       a nielen to, niekedy sa dokonca  tak  začne  sledovať,  či  nerobí
       niečo nevhodné, že sa mu  väčšina  ľudského  jednania  začne  zdať
       trápna. Ten sedí trápne strnulo  -  márnosť  nesedím  tak  aj  ja?
       Tamten mľaská - musím si dávať pri jedení pozor! Niečo tu smrdí  -
       nesmrdím to ja? Nakoniec sa človek  pri  láske  svojho  srdca  tak
       vystresuje, že okrem toho,  že  niečo  rozleje,  pravdepodobne  mu
       vypadne z úst aj kúsok keksa a možno mu ešte aj trochu  ujde  tzv.
       "tišan zákerný", a tak je nútený správať  sa  tak,  akoby  sa  nič
       nestalo, zrudnúť dobordova a celou silou si nahovárať, že si nikto
       nič nevšimol. Nestranný pozorovateľ si potom môže povedať: "S  tým
       mladým mužom sa niečo deje... Hm, kvôli komu asi?" V takomto stave
       patologickej sebakontroly sa človek dokáže cítiť trápne aj  preto,
       že niekde jednoducho nie je. Zdá sa mu, že ten vzduch,  ktorý  tam
       je namiesto neho, všetkým poukazuje na  ten  trápny  fakt,  že  on
       chýba.
          Prísť za takýmto človekom a nebodaj mu odporučiť  nejaký  vzťah
       alebo ho upozorniť na  milé  dievča  či  chlapca,  znamená  hlbokú
       urážku,  potupu  a  poníženie.  Veď  vzťah  musí  predsa   začínať
                                                                           9



       harmonicky, náhodne, prirodzene, ... a nie tak trápne!
          Keby bol Izák  poviazaný  takouto  patologickou  sebakontrolou,
       nikdy by nebol schopný prijať  Božie  požehnanie!  Človek  niekedy
       trpí predsudkami, pre ktoré odmieta Božiu radu, pomoc i naplnenie.
       Zoznámenie sa s druhým človekom nemusí prebehnúť vždy tak, ako  to
       vídať v lacných romantických filmoch - Hospodin pozná mnoho ciest.
       Ak je pre človeka trápnosť väčším bohom než Stvoriteľ, možno nikdy
       nedokáže prijať požehnanie, ktoré pre neho Pán pripravil. 

                               Rút 3,1-4. 3,8-13.

          Tak ako Rút dokázala pre seba prijať cestu Božieho  požehnania,
       podobne by  malo  aj  Božie  dieťa  v  súčasnosti  vedieť  posúdiť
       partnerstvo, ktoré sa mu ponúka. Nejde o formu,  ani  by  trápnosť
       nemala byť merítkom toho,  či  daný  vzťah  odmietnuť  alebo  nie!
       Merítka na prijatie partnerského vzťahu  sú  moje  srdce  a  Božia
       vôľa. Aby človek poznal jedno i druhé, potrebuje  čas  a  rozhodne
       nepotrebuje ihneď odmietnuť vzťah v srdci s presvedčením, že je to
       trápne!
          Nájsť  lásku  a  cestu  k  nej  podľa  Božej  vôle  je   jedným
       z najväčších požehnaní na tomto svete. Aj lásku aj cestu k nej  má
       každý človek úplne inú a preto ostáva jediná bytosť, ktorá  dokáže
       v tejto veci dobre poradiť a pomôcť - sám Hospodin. 


                          Pane Bože, koľko je 3 + 2 ?


                               Príslovie 3,11-12.

          Keď začne veriaci človek prosiť svojho Stvoriteľa o  partnerský
       vzťah, pravdepodobne zažije mnoho  strádania.  Pán  akoby  nepočul
       modlitby. Každá úprimná modlitba však  prichádza  pred  Hospodina,
       ale On nedáva hneď to, čo by si človek žiadal. Najskôr  vychováva,
       vedie, vzdeláva, vyučuje, aby bol Jeho dar skutočne  požehnaním  -
       aby urobil dvoch ľudí šťastných. Je zaujímavé uvedomiť si,  že  ak
       dnes ja prosím o vzťah a Hospodin ma karhá, podobne ešte karhá  aj
       niekoho druhého kvôli mne. Je to prejav Jeho veľkej lásky.
          Môžeme si dnes zodpovedať sami pre seba otázku, chceme  sa  dať
       Božiemu Duchu viesť aj v tejto oblasti? Máme v celku dve  možnosti
       - medzi nimi niet žiadnej tretej...
















                                                                          10




























































                                                                          11



                          Partnerstvo pred manželstvom
                                      II.



                             Do Prčíc, to je sila!


                    Pieseň Šalamúnova 4,5-7. 4,11-12. 7,2-3.

          Čokoľvek nepríjemné, čo človek prežíva,  sa  zdá  byť  pridlhé.
       Preto aj samota bez životného partnera môže pôsobiť dojmom, že  sa
       asi nikdy neskončí a osamotený človek ľahko stráca vieru, že o ňom
       Hospodin vie. Na túto tému by som chcel povedať jediné:
          Moje vlastné svedectvo v tejto oblasti  je  možno  postačujúcim
       povzbudením vychádzajúcim z reality, ktorú  som  sám  prežil.  Ako
       pätnásťročný  som  prišiel  pri  úraze  o  zrak.  Mal  som   veľké
       popáleniny na tvári a ruke, pričom som navyše ešte aj slabo počul.
       Nikdy by som samotu nechcel podceniť, ako  nejaký  ľahší  problém,
       lebo ja sám som, v tom strašnom stave hneď po  úraze,  nevolal  na
       Boha, aby ma vyliečil, ale aby mi dal partnerku do života! V danom
       zdravotnom stave som bol prípad pre psychológa a možno som mal  aj
       trochu šťastie, že som sa so svojím problémom zveroval len  svojmu
       Bohu. Človek by ma možno zhodil  do  hlbín  nevery  a  nemožnosti.
       Dvanásť rokov som dúfal v Hospodina, ktorý mi za ten čas  vyliečil
       popáleniny a ochrnutie pravej ruky, požehnal  mi  operáciu  sluchu
       tak,  že  dnes  počujem  dobre,  dal   mi   vyštudovať   gymnázium
       a matematicko-fyzikálnu fakultu,  poslal  mi  do  života  niekoľko
       dievčat, cez ktoré ma naučil trochu rozumieť dievčatám, a  napokon
       mi daroval manželku a zamestnanie. Ak by  sa  vám  zdalo,  že  som
       trochu v oslave Hospodina preháňal, prosím vás, verte mi,  že  som
       naopak nepovedal všetko o Jeho láske, milosti a všemocnosti!
          Chcel by som veľmi povzbudiť  mladosť,  aby  si  nedala  zobrať
       vieru a aby spoznávala Stvoriteľa  na  všetkých  svojich  cestách,
       lebo to skutočne stojí  zato.  Ak  raz  však  niekto  začne  robiť
       kompromisy, ak si vytvorí zopár zadných dvierok a nespoľahne sa na
       svojho Boha, Hospodin  potom  nechá  na  ňom  aj  otázku  hľadania
       partnerstva...
          Keď si chlapec nájde dievča a  je  to  čisté  pred  Hospodinom,
       myslím, že si v duchu hovorí: "Do Prčíc, to je ale  sila!"  Prsia,
       nohy, boky, ...,  všetko  čo  sa  doteraz  dalo  vídať  len  akosi
       vzdialené alebo na obrazovkách, či v mysli, je teraz dostupné,  dá
       sa toho dotknúť a navyše to aj opätuje  lásku.  Partneri  si  chcú
       robiť radosť  a  túžia  po  sebe,  ba  čo  viac,  je  to  s  Božím
       požehnaním.
          Na túto skúsenosť  mladosti  nikdy  netreba  zabudnúť.  Človek,
       ktorý na ňu zabúda, zabúda  nielen  na  Božie  milosrdenstvo,  ale
       stáva sa tak neschopným porozumieť mladším ľuďom a byť  im  v  ich
       mladosti oporou. 


                           Zahrajme sa s bábikami...


                       Pieseň Šalamúnova 7,12-14. 8,1-3.

          Keď spolu začnú chlapec a dievča chodiť, vo veľmi krátkom  čase
       zistia, že im  nestačí  držať  sa  len  za  ruky  alebo  sa  spolu
                                                                          12



       prechádzať v minimálnej vzdialenosti pol metra. Napriek  tomu,  že
       sa s bábikami  hrávajú  poväčšine  dievčatá,  v  tomto  období  aj
       chlapci nadobúdajú  sklon  pohýbať  tej  svojej  bábike  ručičkami
       i nožičkami... Chlapci ale musia mať svoje bábiky veľmi kvalitné -
       musia byť živé, vlasaté atď.
          Keďže ale rozprávame o veriacich ľuďoch, niekedy vzniká  v  ich
       srdci nový duchovný problém - je takéto počínanie pred  Hospodinom
       správne? Veď keď počúvame starších ľudí,  ako  komentujú  láskanie
       tej mládeže, ktorej nejde  až  tak  veľmi  o  to,  aby  ich  nikto
       nevidel, ľahko by sa dalo z toho usúdiť, že akékoľvek láskanie  je
       hriech.
          Božie  Slovo  poukazuje,  že  ide  o  prirodzenú  túžbu,  ktorá
       priťahuje partnerov  dokonca  aj  pred  manželstvom!  Zároveň  ale
       upozorňuje, že vzťahom dvoch mladých ľudí vzniká nový  svet,  nové
       súkromie, ktoré je potrebné a nutné rešpektovať. Vo  vzťahu  medzi
       mužom a ženou sú oblasti, ktoré patria  výlučne  do  ich  súkromia
       a nepatria nikomu inému!
          Je to niečo podobné, ako keď jeden veriaci človek vyzná druhému
       hriech. Takéto počínanie je dobré a požehnané. Pán  Ježiš  prišiel
       omilostiť predsa hriešnikov. Keď  ale  spovedník  nedokáže  udržať
       spovedné tajomstvo a o hriechu spoluveriaceho klebetí, stane sa zo
       spovedníka špinavec, ktorý potupuje a znevažuje svojho brata alebo
       sestru. Podobne sa z čistého mileneckého vzťahu môže stať  divadlo
       pre druhých, ktorí možno vo svojich myšlienkach pôjdu oveľa ďalej,
       než išli milenci vo svojom láskaní.
          Písmo teda neodmieta to, čo je prirodzené! Pán  len  chce,  aby
       mohla byť zachovaná čistota vzťahu dvoch mladých ľudí a chce tiež,
       aby tento vzťah nebol pre niekoho  podnetom  na  pohoršenie  alebo
       hriech. 


                      Tak, ako včielka opeľuje kvietok...


                                  Ján 3,20-21.
                                  Matúš 5,16.

          Možno by veľa veriacich mladých ľudí chcelo viac spoznať, čo si
       môžu dovoliť, čo je pred Stvoriteľom dobré a čo  nie,  ale  týchto
       informácií sa im akosi  nedostáva.  Keď  napokon  nájdu  brata  či
       sestru, ktorých sa nehanbia priamo na niečo opýtať, zistia, že  sa
       hanbí dotyčný spoluveriaci. Takto sa mladí veriaci pýtajú  na  sex
       pred manželstvom, na antikoncepciu, na onániu a vysporiadavanie sa
       s osobnými sexuálnymi  potrebami  a  dostávajú  neisté  a  nejasné
       odpovede, z ktorých je  možno  síce  jasné,  ako  včielka  opeľuje
       kvietok, ale konkrétne osobné problémy im to nevyrieši.
          Božie Slovo vyzýva  veriacich,  aby  si  vo  všetkých  otázkach
       robili z  duchovného  hľadiska  jasno  a  aby  vedeli  komunikovať
       a odovzdávať poznanie, ktoré im Pán zveril. Božie Slovo je  svetlo
       - toto svetlo má svietiť vo tme a  viesť,  ukazovať  cestu.  Hanba
       rozhodne  nie  je  v  tejto  oblasti  správna  a  nemôže  byť  ani
       požehnaná! Kristus nás vedie do priameho a čistého života pred Ním
       - takýto život je potom potrebné odkryť aj druhým ľuďom  a  vedieť
       o ňom rozprávať. Tým  nechcem  povedať,  že  je  správne  odkrývať
       spoločné partnerské súkromie. Ani človek nemôže žiť dokonalý život
       bez zlyhaní. Čo sa však dá, je otvoriť  sa  v  úprimnosti  druhým,
       vedieť o sebe povedať možno aj nepríjemnú pravdu a priamo odovzdať
       poznanie, ktorému nás Stvoriteľ vyučil aj v  oblasti  partnerských
                                                                          13



       vzťahov. 


                        Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ!


                               Rimanom 14,19-23.
                              2. Mojžišova 20,14.

          Veľmi akútnym konkrétnym problémom  pri  mileneckom  vzťahu  je
       otázka, koľko si môžem  v  oblasti  sexu  voči  svojmu  partnerovi
       dovoliť. Čo ešte nie je hriech a čo už hriech je?
          Božie prikázanie jasne pripomína: "Nezosmilníš!" Inými slovami,
       Pán nechce, aby ľudia spolu pred  manželstvom  spávali.  Nejde  tu
       o akési puritánstvo a zákazy! Je vyzdvihnutá len priorita niečoho,
       čo je pre funkciu  manželstva  potrebnejšie  ako  sex  -  vzájomné
       porozumenie! Ak mladí ľudia začnú spolu pred  manželstvom  spávať,
       je veľmi možné, že si nestihnú uvedomiť, ako majú skutočne k  sebe
       ďaleko a zoberú sa. Takéto manželstvo je potom už vopred  odsúdené
       na rozvod. Tak isto sa môže stať, že sa pritrafí dieťatko a  dvaja
       ľudia sa opäť musia vziať možno  aj  napriek  tomu,  že  si  veľmi
       nerozumejú...
          Ak mladý pár chce dostať od Hospodina požehnanie, je prirodzené
       rešpektovať Jeho zákon, a teda venovať sa v prvom rade tomu, čo je
       dôležitejšie než sex - vzájomný vzťah a Božia vôľa.
          Takto je povedané, že pred  manželstvom  síce  nie  je  správne
       spolu spávať, ale nie je povedané, čo  ešte  je  správne!  Apoštol
       Pavel poukazuje na dôležitosť viery. Neexistuje hranica, ktorá  by
       všeobecne vyhradila - potiaľ! Každý  má  iný  dar  od  Stvoriteľa,
       niekto sa vie lepšie zdržiavať, iný je vášnivejší, a tak má  každý
       túto hranicu položenú inde. Každý si však musí pred  svojím  Bohom
       s vážnosťou uvedomiť, pokiaľ môže  ísť,  aby  sa  napokon  nestalo
       všetko! Navyše je nutné uvedomiť si aj  hranicu  svojho  partnera,
       aby ho svojím počínaním neviedol do  hriechu.  Milenecké  láskanie
       nie je nečisté, ale vyžaduje pred  Pánom  takú  zodpovednosť,  aby
       mladý pár mohol s pokojom a vierou spolu robiť to, čo práve im ich
       Boh odporučil.
          Božie Slovo teda  nestanovuje  všeobecné  hranice,  ale  vyzýva
       každého, aby si takúto hranicu stanovil  sám  pre  seba  tak,  aby
       mohol s vierou obstáť pred Bohom i svojím partnerom. 


                            Spoznajme sa najskôr...


                                Príslovie 17,3.
                                Príslovie 19,21.

          Sú ľudia, ktorí spolu chodia dlhé roky s  presvedčením,  že  sa
       musia najskôr dobre  spoznať.  Úplne  pritom  zabúdajú,  že  druhý
       človek sa nedá spoznať, že sa dá len spoznávať! Úplne poznať  môže
       človeka len Stvoriteľ. Po dlhých rokoch chodenia  sa  tak  milenci
       buď nakoniec rozídu, lebo začnú prežívať aj  konflikty  a  povedia
       si:  "Prežívame  konflikty  už  ako   milenci,   čo   bude   potom
       v manželstve!" Pritom ale zabúdajú, že po troch, či štyroch rokoch
       chodenia už možno majú za sebou aj  prvú  manželskú  krízu,  ktorú
       však oni stihli zažiť ešte  pred  manželstvom...  Počas  pridlhého
       mileneckého vzťahu sa  tiež  môže  stať,  že  nakoniec  upadnú  do
                                                                          14



       smilstva, čo je tiež zlé.
          Človek si nemôže všetko pozichrovať a urobiť si  zadné  dvierka
       vo všetkých sférach svojho života. Nemôže  si  poistiť  ani  vzťah
       a zabezpečiť si dobré manželstvo! Pán očakáva,  že  veriaci  ľudia
       naplnia Jeho Slovo a zachovajú sa podľa Jeho  vôle.  Potom  im  už
       ostáva len jediné dôverovať svojmu Bohu a  urobiť  krok  viery  do
       manželstva. 


                      Krok viery do tmy s Kristom po boku


                                Príslovie 3,1-8.

          Ak sa veriaci drží svojho Spasiteľa a nekuje vo  svojom  živote
       neustále finty zadných dvierok, ak by  náhodou  Hospodin  sklamal,
       potom ho jeho Spasiteľ tiež podrží a ostane s ním aj pri vstupe do
       manželstva  aj  v  manželstve  samotnom.  Možno  je  veľmi   ťažké
       prisvojiť si postoj, že od nás Pán očakáva  v  prvom  rade  vieru,
       dôveru a oddanosť  svojmu  Bohu.  Niektorí  ľudia  chcú  dôverovať
       partnerovi a mnohokrát sa vo svojich  postojoch  pomýlia!  Iní  sa
       snažia  dôverovať  Pánovi  Ježišovi  Kristovi,  ktorý  ich   naučí
       dôverovať aj partnerovi a požehná im až prehojne.
          Život veriacich ľudí by mali  sprevádzať  kroky  viery.  Jedným
       z najväčších takýchto krokov je práve vstup do manželstva.
































                                                                          15



                                   Manželstvo
                                      III.



                           Čo len v tom balíku bude?


                                 Žalm 128,1-6.

          Človeku, ktorý sa drží Božej vôle, zasľubuje Biblia požehnanie.
       Predčítaný žalm poukazuje, že  aj  manželstvo  môže  byť  súčasťou
       požehnania. Možno aj pre takéto zasľúbenia mladí  ľudia  očakávajú
       s  akousi  zvedavosťou,  čo  práve  im  manželstvo  prinesie.  Veď
       Stvoriteľ pre nich  pripravil  krásne  zabalený  balík  s  mašľou.
       Vedia, že sa tento balík volá manželstvo a  vedia,  že  patrí  im.
       Dokonca vedia aj to, že ho dostali od Hospodina, a tak sa tešia na
       rozbaľovanie...
          Niekto si v ňom predstavuje manželku,  ktorá  je  vždy  ochotná
       naplniť jeho manželské  potreby.  Niekto  zase  v  ňom  čaká  vždy
       ochotného manžela, keď ide o nákup nových šiat, či topánok.  Ďalší
       si predstavujú  partnera,  ktorý  bude  vedieť  súcitiť,  bude  sa
       s radosťou rozprávať na témy, ktoré mu vymyslia a bude ich  vedieť
       podržať vždy, keď to budú potrebovať...
          Postoje mladých ľudí by sa možno dali  zhrnúť  takto:  Spoznali
       sme, čo je dobré, a chceme podľa toho aj žiť. Naše  manželstvo  by
       malo byť príkladné a nemali by v ňom byť chyby našich rodičov... 


                           Prázdna krabica od topánok


                              Príslovie 24,30-34.
                                Príslovie 19,15.

          Keď mladý pár vstúpi do manželstva, dosť často máva  pocit,  že
       má  pred  sebou  rozbalený  darček  od  Hospodina,  plný   lahôdok
       a najrôznejších hračiek pre dospelých.
          Hovorí sa, že dobrí  priatelia  dokážu  povedať  aj  nepríjemné
       veci. Ak je to pravda, potom je čas dobrým priateľom, ktorý  začne
       pomaly upozorňovať mladomanželov na jeden  ich  omyl  -  balík  od
       Hospodina, manželstvo, ešte nie je rozbalený! Dokáže  ho  rozbaliť
       len čas. Ten pomaly odviaže krásnu  mašľu  a  hodí  ju  do  vetra.
       Odstráni farebný baliaci papier a hodí  ho  do  koša  na  odpadky.
       Zvláštne, to čo ostalo, je obyčajná krabica  od  topánok.  Priateľ
       čas niekedy nedaruje ľuďom samého seba, aby  sa  stihli  spamätať,
       a  tak  možno  aj  v  tomto  prípade  rozbaľuje   ďalej,   odkrýva
       vrchnák.... Už vám niekedy bolo do plaču,  keď  ste  v  balíku  na
       Vianoce čakali niečo úplne iné, než v ňom skutočne  bolo?  Ak  ste
       niečo také prežili a ten  balík  bol  od  rodičov,  isto  mi  dáte
       zapravdu, že vám to prekvapenie  nezobralo  ani  matku  ani  otca.
       Naďalej ostali vašimi rodičmi a naďalej vás mali radi.
          Ak mladý človek očakáva od manželstva  všetko  to,  čo  sme  si
       uviedli vyššie, prežije pri rozbaľovaní dosť nepríjemný šok!  Keby
       tá krabica od topánok bola aspoň nejaká maľovaná  -  ona  je  však
       obyčajná a navyše prázdna! To si Hospodin z nás vystrelil!?  Chcel
       by som poukázať na jednu veľmi vážnu skutočnosť:  Naším  sklamaním
       sme nestratili Nebeského Otca a  Spasiteľa,  ani  neochladla  Jeho
                                                                          16



       láska voči nám! Naše sklamanie môže prameniť jednoducho z toho, že
       svojmu Bohu ešte stále dobre nerozumieme!
          Niekto by možno povedal, že je to príliš pesimistické - prázdna
       krabica, ja  som  si  však  istý,  že  je  takáto  krabica  jedným
       z najväčších dobrodení,  ktoré  sme  od  svojho  Stvoriteľa  mohli
       prijať. Chcel by som tento svoj postoj ďalej vysvetliť:
          Isto si spomenieme na svoje  detstvo  a  možno  v  ňom  nájdeme
       množstvo všeličoho dobrého, čo sme ako deti "vyťahovali" z krásnej
       ozdobnej krabičky - plnej dobrôt - ktorá bola  manželstvom  našich
       rodičov a zároveň naším rodinným zázemím. Či naši rodičia  dostali
       krajšie manželstvo? Určite nie! Aj oni dostali prázdnu krabicu  od
       topánok! Za niekoľko rokov ju napustili impregnačnou látkou, pekne
       ju vymaľovali a  nalakovali.  Potom  do  nej  začali  zhromažďovať
       všeličo dobré i zlé pre seba i  svoje  deti.  Ich  deti  to  potom
       nachádzali, nové i zabudnuté a začali prežívať  jedno  zo  svojich
       prvých triedení - to je dobré, to je zlé...
          V manželstve  Pán  od  svojich  detí  neočakáva  len  triedenie
       a poznanie dobrého a zlého! Od  dvoch  mladých  ľudí  očakáva,  že
       dokážu nielen poznať, ale aj pracovať! Pracovať  nie  je  potrebné
       len na živobytie a oblečenie, manželia  pracujú  aj  na  vzájomnom
       porozumení, na deľbe  prác,  na  vyhradení  si  času  pre  druhých
       a pracujú aj pri výchove svojich detí, pracujú  na  svojom  záujme
       o ne...
          Prečo Hospodin dáva ľuďom prázdne krabice  od  topánok?  Je  to
       veľmi jednoduché. Dáva im pritom do srdca  svojho  Svätého  Ducha,
       ktorý je schopný produkovať,  vytvárať  -  tvoriť  podľa  príkladu
       živého Boha.  Vytváranie  hodnôt  v  manželstve  naplní  samotných
       manželov a bude  napĺňať  aj  ich  deti  a  ich  okolie.  Manželia
       potrebujú práve prázdnu krabicu od topánok - nič  iné  by  ich  so
       Svätým Duchom v srdci nenaplnilo!
          Predčítané Božie Slovo  povzbudzuje  do  produktívneho  života,
       ktorý jediný je správny, a keď ho človek prežíva s požehnaním,  je
       aj krásny. 


                     Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať


                                   Ján 3,16.
                                 Žalm 65,1-14.

          Jedna svetská múdrosť rozpráva o  manželstve  asi  toľko:  Celý
       život vychovávali rodičia svoje deti a dávali  im  mnoho  dobrého.
       Preto sú teraz tie deti povinné vrátiť svoj dlh svojim deťom!
          Biblia poukazuje,  že  človek  síce  dostal  mnoho  od  svojich
       rodičov, ale že dostal ešte  viac  od  svojho  Boha.  Kristus  nás
       prišiel spasiť a bol  ochotný  kvôli  nám  obetovať  svoj  vlastný
       život. Stvoriteľ nám isto v živote už  veľakrát  požehnal,  a  tak
       môžem povedať jediné. To všetko,  čo  sme  v  živote  dostali,  sa
       vrátiť nedá, lebo je toho primnoho. Čo sa však dá, je prijať Božiu
       radu a rozdávať  aj  v  manželstve  ovocie  Svätého  Ducha  svojmu
       partnerovi, deťom i všetkým ostatným.  Tým  nevrátime  úplne  svoj
       dlh, ale zaradíme sa aj týmto do  "tela"  Pánovej  cirkvi,  budeme
       spoluúčastní na budovaní našej rodiny a  božieho  kráľovstva,  čím
       naplníme Božiu vôľu a vyjadríme skutočnú vďaku za to,  čo  sme  my
       sami dostali. 


                                                                          17



                             Manželovo kurie oko...


                                Rimanom 7,11-25.

          Mladí manželia isto čoskoro  zistia,  že  ich  partner  nespĺňa
       kritériá na partnera, ktoré si človek predstavoval, pri pohľade na
       pekný  farebný  balík  s  mašľou  s  názvom  manželstvo.   Realita
       častokrát  až  pritvrdo  vyučuje,  že  partneri   bývajú   niekedy
       nervózni, inokedy unavení, tiež aj trochu leniví,  ich  záujem  sa
       niekedy orientuje inak, ako by ten druhý chcel... Dokonca  aj  keď
       sa snažia žiť príkladne a obetúvať seba, pričasto sa im to nedarí!
       Manželia pomaly poznávajú svoje hranice, za  ktoré  sa  veľmi  ísť
       nedá - sú to svojím spôsobom akési ich "kurie oká", ktoré  tlačia,
       bolia, omínajú... Svetlom  do  takejto  situácie  je  Božie  Slovo
       z Epištoly Rimanom, ktoré poukazuje na fakt, že kým človek žije na
       zemi, bude mať vždy svoje "kurie oká" - zákon hriechu v jeho  tele
       - ktorý niekedy zvíťazí a človek sa zachová nepekne.  Pretože  ale
       v mysliach a srdciach vládne Svätý Duch, je možné, aby  každý  pád
       bol pádom na kolená, kde v pokání dostávajú Božie deti nové šance.
       Keďže sa v tejto úvahe jedná v prvom rade o manželstvo, je správne
       svoje  pokánia  vyjadrovať  nielen  Stvoriteľovi,  ale  aj  svojmu
       partnerovi. Ak je totiž  účastný  pádu  do  hriechu,  mal  by  byť
       účastný aj pokánia a ospravedlnenia z milosti. Ak  takýto  prístup
       manželia obchádzajú s výhovorkou,  že  vyznávať  stačí  Bohu,  ich
       vzťah sa začne meniť na nedôveru, sklamanie, trpkosť...  Stvoriteľ
       vedie manželov  k  tomu,  aby  si  odpúšťali,  ale  vedie  ich  aj
       k vzájomnému vyznávaniu omylov a chýb!
          Lenivosť sa môže prejaviť aj nechuťou k tomu, že  človek  začne
       pracovať na sebe, aby dokázal ísť za svojím  partnerom  a  povedať
       také jednoduché, a také ťažké vyznanie:  "Prepáč  mi."  Môžeme  sa
       opäť vrátiť k druhému odseku tejto úvahy - manželstvo  je  prázdna
       krabica, ktorú je potrebné plniť a nie z nej iba brať...
          Keď partneri dokážu vyznávať, Svätý Duch ich vedie aj  k  tomu,
       aby dokázali odpúšťať  tak,  ako  On  odpustil  im.  Je  to  jeden
       z  najhlbších  princípov  manželského  porozumenia  a   vytvárania
       rodinného zázemia.
          Ak jeden partner nedokáže vyznať - "prepáč mi"  -  druhý  potom
       síce môže odpustiť, ale trpí  podobne,  ako  trpí  milujúci  Svätý
       Duch, keď Ho  jeho  dieťa  odmieta  alebo  si  zamilovalo  hriech.
       Manželstvo je vzťah, ktorý je možné stavať i bortiť. 


                             Konečne sa spoznávame


                                 Rimanom 8,1-4.
                                1. Jána 1,8-10.

          Božie Slovo poukazuje, že je každý hriešny  a  každý  potrebuje
       Spasiteľa z milosti. V manželstve môže človek prakticky prežiť, čo
       to sebou  v  reálnom  živote  nesie.  Partner  nie  je  vysnívaným
       nadčlovekom, ktorý robí zo zeme malé nebo, ale  je  len  obyčajným
       človekom, ktorý vie urobiť na zemi aj malé peklo.  Manželstvá  bez
       moci Svätého Ducha môžu obstáť len výnimočne. Božím deťom pri  ich
       spoločnej ceste v manželstve veľmi pomáha sám Boží Duch, ktorý  im
       rozpráva do sŕdc, potešuje  ich,  karhá,  vedie...  Ak  sa  niekto
       trochu spoliehal na partnera, čoskoro sa navráti  k  svojmu  Bohu,
                                                                          18



       lebo keď partnera spozná lepšie, zistí, že takýto  postoj  nie  je
       rozumný. Týmto som nechcel povedať, že manželstvo je  čosi  hrozné
       a ťažké - bez Boha sa však veľmi ľahko hrozným a ťažkým môže stať!
       Manžel, či manželka, je len človek s chybami, ale  je  to  zároveň
       človek, ktorého si Stvoriteľ  zamiloval,  a  ktorého  teda  môžeme
       milovať aj my, a to aj napriek tomu, že sa  už  viackrát  prejavil
       ako hriešnik. Milovať na začiatku je ľahké, milovať neskôr  človek
       dokáže len  s  mocou  Svätého  Ducha!  Ľudská  láska  na  začiatku
       manželstva býva niekedy ilúziou. Láska,  ktorá  vydrží,  sa  stáva
       skutočnou láskou, ktorej nechýba ani cit,  ani  múdrosť,  a  keďže
       rozprávame o manželstve, tak ani sex.
          Niektorí   autori   opisujú   krízu   v    manželstve,    akési
       nedorozumenie... Prvá skutočná manželská kríza vzniká  vtedy,  keď
       partneri strácajú o sebe ilúzie a vytráca sa ich  iluzórna  láska.
       Ich svedomie,  ich  srdcia  sú  zaťažované  realitou,  ktorú  môže
       podržať len láska skutočná - cit, múdrosť a moc od Svätého  Ducha.
       Ak sa v srdciach manželov nenachádza sám Pán Ježiš Kristus,  svoju
       prvú krízu zavŕšia buď  tragickým  rozvodom  alebo  pretrvávajúcim
       manželstvom s toleranciou bez porozumenia a citu. 


                                 Kristova láska


                             1. Korintským 13,4-8.

          Je  veľmi  ľahké  niekoho  milovať,  keď   sa   s   ním   často
       nestretávame. Láska býva  zaťažená  vtedy,  keď  s  niekým  žijeme
       niekoľko rokov. Manželstvo spája dvoch ľudí na celý život - kladie
       na lásku najväčšie požiadavky. Posledný predčítaný  odsek  Božieho
       Slova je povzbudením k úprimnému vzťahu so Stvoriteľom, a teda  aj
       k tomu, aby  potom  človek  vedel  v  manželstve  zahŕňať  druhého
       partnera  skutočnou,   Kristovou   láskou,   ktorá   sebou   nesie
       v manželstve navyše ešte aj sex.























                                                                          19



                               Úlohy muža a ženy
                                      IV.



                            Vedia muži umývať riad?


                                 Jakub 4,13-17.

          Manželstvo  vyžaduje  od  partnerov  spoluprácu,  v  ktorej  sa
       manželia vzájomne dopĺňajú. Božie Slovo preto nedáva žene i mužovi
       rovnaké odporúčania. Prakticky nie je možné, aby aj  muž  aj  žena
       robili všetko spolu. Dokonca nie je ani  prirodzené,  vzhľadom  na
       potreby a telesné dispozície  muža  a  ženy,  aby  ich  manželstvo
       viedlo k tým istým prácam a  úlohám.  Kristova  láska  v  srdciach
       manželov pôsobí aj to,  že  sa  dokážu  v  porozumení  rozdeliť  -
       prisvojiť si každý svoj diel  práce  a  povinností,  čím  spoločne
       budujú  svoje  rodinné  zázemie  ako  celok.  Prakticky  to   môže
       znamenať, že napríklad  manželka  umýva  riad  a  manžel  betónuje
       základ na  plot  okolo  záhrady.  Je  neprirodzené,  aby  manželia
       v tomto prípade spoločne umývali riad, a potom spoločne betónovali
       - muž by napríklad miešal maltu a žena ju na fúriku  rozvážala  do
       základov...
          Z prirodzeného rozdeľovania  úloh  muža  a  ženy  v  manželstve
       vzniká zvyk, ktorý sa môže postupom času zmeniť  na  tradíciu,  či
       povinnosť.  Na  základe  takejto  tradície  potom  niekedy   začnú
       partneri automaticky odmietať práce, ktoré nie sú zvyknutí  robiť,
       a o ktorých si postupne začínajú myslieť, že ich musí  robiť  vždy
       ten  druhý  partner!  Muž  poväčšine  nedokáže   nahradiť   matku,
       a podobne sú mužské práce, v  ktorých  poväčšine  nedokáže  obstáť
       žena. Na druhej strane je množstvo úloh, ktoré sú síce  prirodzené
       len pre jedného z partnerov, ale v ktorých môže  zastúpiť  jedného
       partnera bez problémov aj ten druhý! Ak má napríklad manželka veľa
       práce s upratovaním, praním a muž v tej chvíli nemá čo  robiť,  je
       úplne prirodzené svojej manželke pomôcť a začať  napríklad  umývať
       riad. Mužov i ženy niekedy urážajú práce, o ktorých sa im zdá,  že
       sú povinnosťou toho druhého. Bez výnimky takéto  práce  odmietajú,
       čím porušujú Božie Slovo z predčítaného odseku.  "Kto  môže  činiť
       dobre a nečiní, má hriech!" 


                               Mužíček mi kúpi...


                                 Kazateľ 7,26.

          Rozdielnosť muža a ženy sa  neprejavuje  len  v  ich  fyzických
       dispozíciách. Sú rozdielni aj po stránke psychickej a aj  v  tejto
       oblasti sa môžu krásne dopĺňať.
          Rozdielnosť v cítení a premýšľaní muža a ženy ich niekedy vedie
       k vzájomnému zhadzovaniu, ktoré sa dá vyjadriť krátko  asi  takto:
       Vy muži ste takí, že... Vy ženy... Je Božím  požehnaním,  že  muži
       a ženy reagujú rozdielne,  rozdielne  cítia  a  majú  k  niektorým
       veciam  rozdielne  prístupy.  Pre  obidvoch  partnerov   je   však
       potrebné, aby to svoje cítenie a  premýšľanie  podriaďovali  Božej
       vôli a pred svojim Stvoriteľom si uvedomovali,  že  mať  životného
       partnera  je  dar,  požehnanie,  ktoré   je   spôsobené   aj   ich
                                                                          20



       rozdielnosťou.
          Prirodzenou vlastnosťou  muža  je  sklon  viesť,  reprezentovať
       a byť oficiálne zodpovedný. Žene je skôr  prirodzené  ovplyvňovať,
       upozorňovať a očakávať zodpovednosť od muža. Keď muž  nerešpektuje
       Božie  Slovo,  môže  jeho  prirodzený  sklon  prerásť  do   útlaku
       a ponižovania ženy. Keď žena odmieta Božiu radu, stáva  sa  z  nej
       manipulátor, ktorý svojím umením dosiahne vždy to, čo chce.  Božie
       Slovo preto upozorňuje na ženy, ktoré neprijali Pána Ježiša Krista
       do srdca - poukazuje, že ich ruky sú ako  osídla,  ktoré  zväzujú,
       nepustia. Muž  i  žena  majú  sklon  vo  svojich  prirodzenostiach
       hrešiť, odkláňať sa od Hospodina aj v manželstve. Nie je zriedkavé
       vidieť manželky, ako prehovárajú svojich mužov, aby im  kúpili  to
       či ono aj napriek tomu, že ich rodina práve vtedy na tom  finančne
       nie je ktovieako dobre. Muži zase majú sklon  bez  diskusie  kúpiť
       a manželku postaviť pred hotovú vec.
          Božie Slovo dáva žene i mužovi  iné  napomenutia,  lebo  sú  to
       rozdielne bytosti. Emancipácia v celej svojej šírke je  nezmyslom,
       ktorý lichotí  akurát  ľudskej  pýche,  ale  inak  ubližuje  mužom
       i ženám. 


                     Žena - družka muža, muž - druh ženy...


                            Príslovie 18,22. 18,24.

          Nadpis tohoto odseku je používaný často ako  vtip,  narážka  na
       mužskú pýchu. Toto humorné vyjadrenie však sebou nesie aj pravdivé
       pozastavenie - upozornenie na jednu z úloh, ktorú majú muž i  žena
       v manželstve rovnakú.
          Mladomanželia si do manželstva spravidla prinášajú aj dosť dlhý
       rad svojich priateľov a priateliek. V manželstve potom zisťujú, že
       už nie je možné venovať sa im tak,  ako  predtým.  Priatelia  žien
       a priateľky mužov začínajú jednoznačne rozleptávať ich  manželstvo
       - podobne aj priveľa manželkiných priateliek a priveľa manželových
       priateľov. Božie Slovo poukazuje na  vážny  fakt,  že  by  si  mal
       veriaci človek robiť revíziu svojich priateľstiev a vyberať z nich
       naozaj len  tie,  ktoré  sú  na  úžitok  jemu  i  jeho  priateľom.
       Manželstvo je na  priveľa  priateľstiev  obzvlášť  citlivé,  preto
       mladomanželia skôr či neskôr robia vážne zmeny v prístupe k svojim
       bývalým priateľstvám.  Druhým  extrémom  by  bolo  opustiť  všetky
       kontakty a úplne sa uzatvoriť. Písmo takto vedie manželov k  tomu,
       aby si svojich priateľov  vyberali  spoločne  -  oni  dvaja  spolu
       s Pánom Ježišom Kristom.
          Na základe odlišností medzi mužom a ženou, alebo  pre  niektoré
       ich  priateľstvá,  vznikajú,  vzhľadom   na   ľudskú   porušenosť,
       v manželstve konflikty. Božie Slovo počíta s ľudskou  porušenosťou
       aj  v  manželstve  a  svojimi  napomenutiami  rieši  aj  manželské
       konflikty. Tieto napomenutia sú  opäť  odlišné  pre  muža  i  ženu
       a slúžia nielen na riešenie konfliktov, keď už existujú, ale aj na
       ich predchádzanie a budovanie vzájomného  porozumenia.  V  ďalších
       dvoch odsekoch poukážeme na dve veľmi podstatné a  potrebné  Božie
       rady. 





                                                                          21



                         Tak, ako Kristus pre Cirkev...


                               Efežanom 5,25-32.
                                Kološanom 3,19.

          Pre muža je prirodzené milovať ženu skôr erotickou  láskou,  čo
       prakticky znamená milovať seba.  Preto  Pán  napomína  mužov,  aby
       skutočne milovali svoje manželky  -  aby  ich  milovali  Kristovou
       láskou, ktorá je ochotná obetovať sa.  Muž  -  Božie  dieťa  -  by
       v sebe nemal živiť trpkosť voči svojej manželke,  zazlievanie  jej
       nedostatkov, ale ich preklenúť  svojou  obeťou  tak,  ako  Kristus
       preklenul nedostatky cirkvi. Na základe predčítaného Božieho Slova
       môžeme povedať, že  Svätý  Duch  dá  mužom  vždy  dosť  sily,  aby
       dokázali zvládnuť napätie v manželstve a riešiť ho svojou  obeťou.
       Ak to muž nedokáže, je prvoradé modliť sa  za  seba,  aby  naplnil
       Božiu vôľu a až potom premýšľať o niečom inom.
          V napätých i pokojných chvíľach v manželstve môže byť a má  byť
       mužova láska príkladom Kristovej lásky. Mužova autorita nemá  stáť
       na agresii a sile, ale na Kristovej láske a moci Svätého Ducha.
          Takýto prístup je mužov diel pri  vytváraní  manželskej  pohody
       a vzájomného porozumenia. 


                          Tak, ako Cirkev Kristovi...


                               Efežanom 5,22-24.
                                Kološanom 3,18.

          Pre ženu je prirodzené podriaďovať sa naoko a manipulovať, teda
       nepodriaďovať sa a dosahovať  svoje  záujmy.  Preto  Pán  napomína
       ženy, aby  boli  ochotné  podriadiť  sa  vo  všetkom,  čo  nie  je
       v rozpore s ich presvedčením viery. Písmo nehovorí, že je potrebné
       podriadiť sa mužovi len vtedy, keď má pravdu - bez ohľadu  na  to,
       či sa dá alebo nedá urobiť niečo lepšie, je správne, keď  sa  žena
       mužovi podriadi. Automaticky sa  tým  predpokladá,  že  sa  dokážu
       spolu porozprávať o všetkom, dokážu spolu  zvažovať  a  premýšľať.
       Keď však muž nedokáže vidieť niektoré veci ako žena,  je  správne,
       aby sa žena podriadila mužovi.
          Na prvý pohľad je  to  možno  pre  ženu  nepríjemné.  Za  svoje
       rozhodnutia však muž musí niesť aj zodpovednosť bez ohľadu na  to,
       či prijal názor manželkin alebo či si ponechal svoj! Keď  porovnám
       prikázanie pre muža - milovať  manželku  a  jeho  zodpovednosť  za
       rozhodnutia s prikázaním pre ženu - podvoľovať  sa  mužovi,  môžem
       povedať asi toľko: Tieto prikázania sú úplne odlišné, ale  zároveň
       rovnako ťažké, svojím spôsobom teda rovnocenné. 


                               Manželstvo a svet


                                1. Petra 3,1-7.

          Kresťania  často  veľa  rozprávajú,  pričom  nie   sú   schopní
       a ochotní podľa svojich slov aj žiť. V manželstvách vzniká podobný
       problém. Ľudia zo  sveta  si  všímajú  manželstvá  veriacich  ľudí
       a posudzujú ich, hľadajú v nich Božieho Ducha. Ak veriaci manželia
                                                                          22



       nežijú podľa Božej rady a v ich rodinách vládne sústavný  nepokoj,
       napätie, je zbytočné, aby niekomu rozprávali o spasení, lebo tieto
       ich slová nebudú mať žiadnu váhu. Niekedy si veriaci  ľudia  kladú
       otázku, prečo dnes viera v  Pána  Ježiša  nenesie  takú  moc,  ako
       kedysi.  Často  si  túto  otázku  kladú  muži,  neschopní  milovať
       Kristovou láskou a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.  Kladú
       si ju aj veriace ženy, ktoré o Kristovi  vedia  veľa  narozprávať,
       ale svojmu manželovi sa podriadiť nedokážu.  Veriaci  ľudia  potom
       utekajú zo svojich manželstiev plných napätí do cirkvi,  kde  chcú
       byť požehnaní od Svätého Ducha.
          Z predčítaných odsekov  vyplýva,  že  majú  muž  i  žena  spolu
       komunikovať, radiť sa, vzájomne sa neponižovať  a  vidieť  v  sebe
       síce rovnocenných, ale zároveň odlišných ľudí.  Muž  by  mal  skôr
       reprezentovať rodinu navonok, mal by sa radiť so svojou  manželkou
       a uzatvárať svoje rozhodnutia, za ktoré by  mal  vedieť  niesť  aj
       zodpovednosť. Mal by milovať svoju manželku bez ohľadu na to,  aká
       je! Manželka skôr vytvára rodinné zázemie, pokoj vo vnútri rodiny.
       Stáva sa dobrým radcom a stará sa o domácnosť. Mala by  sa  vedieť
       podvoliť svojmu manželovi bez ohľadu na to, či má  pravdu,  ak  ju
       jeho rozhodnutie nevedie do hriechu!
          Pri takomto  manželskom  spolunažívaní  Božie  Slovo  zasľubuje
       požehnanie. Posledný predčítaný odsek dokonca priamo poukazuje, že
       ak manželia takto nežijú, ich modlitby budú mať duchovné  prekážky
       - nebudú vypočuté. Inými slovami, modlitby muža môžu byť  vypočuté
       len vtedy, keď tento muž napĺňa kritériá predčítaných Božích Slov.
































                                                                          23



                              Manželská mytológia
                                       V.



                                O bohatej vdove


                                 Matúš 6,24-33.

          Pri hľadaní životného partnera sa musí človek často potýkať  so
       svojou vlastnou povahou, ktorá ho niekedy ženie do vzťahov  vopred
       odsúdených na stroskotanie. Veriaci i  neveriaci  ľudia  potrebujú
       mať vo svojom  vedomí  akýsi  pokoj  viery,  a  preto  sa  aj  pri
       neperspektívnych vzťahoch snažia o  vytvorenie  akejsi  predstavy,
       ktorá ich konanie akoby ospravedlňovala. Intelekt môže  na  jednej
       strane slúžiť k správnemu rozpoznávaniu situácie, na druhej strane
       môže podkladať a ospravedlňovať niečo nedobré.
          Niektorí ľudia si zvyknú na materiálny štandard, v ktorom  žili
       pri svojich rodičoch. Tento zvyk je pre nich tak smerodajný, že si
       dokonca aj svojho partnera vyberajú podľa toho, ako je  materiálne
       zabezpečený. Dokonca  sa  stáva,  že  si  radšej  vyberú  povahovo
       nevhodnejšieho  budúceho   manžela   alebo   prižmúria   oko   nad
       úprimnosťou jeho viery, lebo má  aj  inú  "kvalitu"  -  materiálne
       zabezpečenie.
          Prílišný  vzťah  k  mamonu   sa   môže   prejaviť   aj   neskôr
       v manželstve. Muž i žena začnú doslova drieť, aby  vytvorili  také
       prostredie, na ktoré boli buď zvyknutí alebo  ktoré  si  vysnívali
       len vo svojich predstavách. Takto sa môže veľmi ľahko stať, že  sa
       jeden z nich doslova  udrie  k  smrti,  čo  druhého  pravdepodobne
       šťastným neurobí.
          Na základe vyššie uvedených postojov si možno  chlapec  vyberie
       za manželku bohatú vdovu alebo po nasmrť  uštvanom  mužovi  takáto
       vdova ostane.
          Božie Slovo nepodceňuje materiálne zabezpečenie - Pán  vie,  že
       človek pre svoj život potrebuje všeličo, čo by sa  mohlo  zdať  na
       prvý  pohľad  neduchovné.  Rozhodne  však  poukazuje  na   hodnoty
       s omnoho väčšími prioritami - úprimná viera, cit a láska k  druhej
       bytosti, ochota pracovať, vytvárať hodnoty... Ak si chlapec  alebo
       dievča nájdu partnera, ktorý  v  takýchto  hodnotách  obstojí,  na
       začiatku nemusí mať nič, počas života však môže nadobudnúť  mnoho.
       Keď si ale človek prehodí priority, môže naozaj na začiatku získať
       veľa, ale vytrvá mu to len veľmi krátko. Radostný vzťah s  bohatou
       vdovou, radostný hlavne pre jej bohatstvo, je skutočne len  mýtus,
       ktorý v realite života nemôže fungovať! Stvoriteľ odmeral  hodnoty
       vo svojom Slove, označil ich prioritami a odovzdal ich  ľuďom.  Ak
       v nich veriaci človek obstojí  a  prisvojí  si  ich,  získa  mnoho
       požehnania.  Do  Božích  rúk  je  možné  odovzdať  aj   materiálny
       nedostatok a očakávať Božiu pomoc, ktorá prichádza svojím časom. 


                  Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom


                                  Jób 42,1-5.

          Aby si  veriaci  človek  ospravedlnil  svoje  počínanie,  nájde
       niekedy medzi množstvom bežných manželstiev jedno jediné  -  veľmi
                                                                          24



       zvláštne  -  ktorého  príklad  akoby   podporil   jeho   jednanie.
       Prehliadne fakt, že taký prípad nastáva asi  raz  za  tisíc  rokov
       s tým, že sa napokon aj dobre skončí. Nájde, vyhrabe ho v dejinách
       alebo vo svojom okolí a už môže povedať: "No a čo,  veď  aj  druhí
       urobili podobne a dobre sa to skončilo!"
          Tak ako na jednej strane dokáže nájsť kresťan absurdný  príklad
       na sebaospravedlnenie, na druhej strane dokáže odsúdiť všetko,  čo
       sa vymyká bežným skúsenostiam.
          Stvoriteľ niekedy očakáva, aby Jeho  dieťa  nehľadalo  absurdné
       príklady na sebaospravedlnenie, ale aby priamo pohliadlo na  svoje
       absurdné jednanie pod najvyššou autoritou Božieho  Slova.  Inokedy
       zase chce, aby sa  ľudia  neodsudzovali  a  uvedomili  si,  že  On
       niekedy žehná veľmi podivným spôsobom, ktorému človek nemôže  hneď
       porozumieť!
          Ak veriaci človek prežíva neistoty v  oblasti  hľadania  svojho
       partnera a nevie, ako sa má zachovať, možno  povedať  len  jediné:
       "Pán Ježiš Kristus a Jeho hodnoty musia byť vždy prvoradé!" Ak  sa
       posunú na ďalšie miesta v poradí, človek sa tak zamotá  do  samého
       seba a svojej lásky, že sa mu  poväčšine  už  nedá  nijak  pomôcť!
       Láska, partnerstvo požehnané od Pána, sebou nesie aj upokojenie vo
       viere a  množstvo  požehnania  pre  seba  i  okolie.  Najsilnejším
       prostriedkom na riešenie osobných neistôt býva modlitba a rozhovor
       s veriacim priateľom. Jedná sa teda  o  úprimný  vzťah  so  svojím
       Stvoriteľom a tiež aj so svojimi súrodencami v Pánovi Ježišovi.
          Svet je plný bežných udalostí, ale dejú sa v  ňom  aj  zvláštne
       veci. Sám intelekt  niekedy  nestačí  na  správny  úsudok,  človek
       potrebuje, aby ho jeho Stvoriteľ doslova  zobral  do  svojich  rúk
       a preniesol ho ťažkým obdobím tak, aby sa nestalo nič zlé.
          V júli roku 1922 uverejnili zurichské noviny nasledovný príbeh:
          Oženil som sa s jednou vdovou, ktorá mala  dospelú  dcéru.  Môj
       otec, ktorý nás  dosť  často  navštevoval,  sa  zaľúbil  do  mojej
       nevlastnej dcéry a oženil sa s ňou. Tým sa  môj  otec  stal  mojím
       zaťom a moja nevlastná dcéra mojou  matkou.  O  niekoľko  mesiacov
       porodila moja manželka syna, ktorý  sa  stal  švagrom  môjho  otca
       a bol  súčasne  mojím  strýkom.  Manželka  môjho  otca,  tj.  moja
       nevlastná dcéra, mala tiež syna. Tento bol mojím bratom, a súčasne
       i vnukom. Moja manželka je mojou  starou  matkou,  lebo  je  matka
       mojej matky. Na základe  toho  som  jednak  manželom  svojej  ženy
       a súčasne jej nevlastným vnukom. Inými slovami som svojím vlastným
       starým otcom...
          Keby niekto  povedal,  že  je  nemorálne,  aby  sa  manželských
       radovánok zúčastňovala aj stará matka niektorých z manželov,  isto
       by mu dali všetci zapravdu. Náš príklad ale rozpráva o manželstve,
       kde touto starou matkou bola zároveň manželka daného muža, a  teda
       jej účasť je úplne  prirodzená.  Zobrať  však  tento  príklad  ako
       sebaospravedlnenie a zavolať si večer do  spálne  starú  mamu,  je
       isto absurdné!
          Týmto kritickým extrémom som  chcel  zdôrazniť,  aké  ľahké  je
       odsúdiť sa navzájom a aké ľahké môže  byť  ospravedlniť  si  niečo
       zlé. Podstatným teda nie je intelekt, ale ľudské srdce,  ktoré  sa
       rozhodne použiť ho pod autoritou Božieho Slova alebo ho zneužiť na
       sebaospravedlnenie... 






                                                                          25



                               O krásnej Varvare


                               Príslovie 6,23-29.

          Jeden manželský mýtus rozpráva, že je úžasné, keď  je  manželka
       krásna. Najlepšie by bolo, keby bola misskou sveta.  Bola  by  tak
       nielen krásna, ale aj nežná, dobrá, pracovitá a múdra  ako  krásna
       Varvara z jednej rozprávky. Nad takýmto záverom  sa  pravdepodobne
       hneď pousmejete, lebo je jasné, že nie je správny.  Napriek  tomu,
       keď si veriaci chlapec vyberá svoju manželku,  celá  jeho  telesná
       prirodzenosť  ho  tlačí  k  tomu,  aby  hľadal  v  prvom  rade  to
       najpríťažlivejšie dievča.  Ostatné  dobré  vlastnosti  je  schopný
       k nej si domyslieť a nedostatky nevidieť, takže v  očiach  druhých
       vyzerá ako pravý zamilovaný bimbáľ s vyschnutým mozgom.
          Na vyššie uvedenom prípade je najhroznejšie to, že vôbec nie je
       tak nerealistický, ako možno na prvý pohľad  vypadá.  Býva  veľkou
       Božou milosťou, keď Hospodin uchopí svoje dieťa a prevedie ho  cez
       úskalia  zvodov  sveta,   ktoré   diabol   postavil   na   základe
       príťažlivosti žien. Krása žien je prirodzene Božím dielom, keď  sa
       ale stvorenstvo postaví pred Stvoriteľa, začne sa napĺňať peklo už
       tu na zemi. 


                          Bohatier Finis, jasný sokol


                              Príslovie 22,24-25.
                              Príslovie 25,27-28.

          Obdobou mýtu o krásnej manželke je mýtus o svalnatom a úspešnom
       manželovi. Zamilované dievča dokáže vidieť  aj  v  bezcharakternom
       mužovi krásneho Finisa, ktorý vždy víťazí a je plný vrúcnej lásky.
       Zamilovaným dievčatám uniká, že ten ich "Finis" je  úspešný  možno
       práve pre svoju hrubosť a nezdržanlivosť.
          Láska medzi mužom a ženou má byť posvätená od Svätého Ducha. Ak
       ale človek v tejto láske uniká pred svojím Stvoriteľom,  stáva  sa
       ľudská zamilovanosť slepá a bez  rozumu.  Je  veľmi  ťažké  pomôcť
       zamilovanému mladému človeku, ktorý vo  svojej  láske  uniká  pred
       svojím  Bohom!  Vytriezvenie,  pravda,   neskôr   prichádza,   ale
       prichádza už neskoro - v manželstve, v ktorom sa už po celý zbytok
       života dá len niesť kríž a zlorečenia skutkov,  v  ktorých  človek
       opúšťal svojho milujúceho Boha. 


                       O zlej macoche a starom úžerníkovi


                           1. Korintským 7,1. 7,7-8.
                              1. Timoteovi 4,1-5.

          O manželstvách neexistujú len krásne ilúzie, ale aj  negatívne.
       Sú ľudia, ktorí odmietajú vstúpiť do manželstva s presvedčením, že
       časom  sa  aj  tá  najlepšia  manželka  zmení  na   zlú   macochu,
       čarodejnicu a podobne, aj ten najlepší manžel sa zmení na  starého
       frfľoša, úžerníka. Veď dokonca aj  predčítané  Božie  Slovo  akoby
       podporovalo takýto pohľad.
          Apoštol Pavel poukazuje, že ak má niekto obdarovanie  celibátu,
                                                                          26



       je lepšie neženiť alebo nevydávať  sa.  Takýto  dar  má  však  len
       máličko ľudí - ak poviem jedno promile, možno poviem  aj  priveľa.
       Ľudia s týmto darom nepociťujú potrebu  partnerstva,  a  môžu  tak
       cele slúžiť Pánovi. Ak ale niekto vytvorí teóriu, ktorá  zabraňuje
       ženiť sa a vydávať ľuďom vo všeobecnosti, odníma od nich Boží dar!
       Takéto učenie je doslova démonské,  vyháňa  ľudí  do  samoty,  kde
       potom trpia a v ktorej navyše často podliehajú telesnému pokušeniu
       spať so ženou bez akýchkoľvek záväzkov. Z takéhoto  jednania  ľudí
       sa potom  odvíja  množstvo  samôt,  depresií,  pohlavných  chorôb,
       potratov ako daň za ľudský hriech. 


                   A tak si krásne žili, až kým nepomreli...


                                 Žalm 121,1-8.

          Posledným manželským mýtom, ktorý by  som  chcel  spomenúť,  je
       akási ľahkovážnosť: "Nuž čo, zoberieme sa,  a  nejak  bolo,  nejak
       bude..."  Človek  je   schopný   o   budúcnosti   aj   nepremýšľať
       s presvedčením, že sa táto  budúcnosť  bude  odvíjať  dobre  alebo
       aspoň  zvládnuteľne.  Takýto  človek  možno   neprehadzuje   Božie
       priority práve preto, lebo nechce o prioritách,  živote,...  vôbec
       premýšľať!
          Je zlé, keď človek vydá svoj život a život svojho  partnera  do
       udalostí náhod, ktoré budúcnosť donesie. Božie  Slovo  jednoznačne
       poukazuje, že ak má byť  manželstvo  požehnané,  dobré,  je  nutné
       pridržiavať sa Božích  rád,  a  teda  aj  premýšľať  o  budúcnosti
       a prítomnosti. Pán chce, aby Jeho deti premýšľali nad Jeho  Slovom
       a učili sa poznávať Jeho vôľu. On jediný je  zárukou  ich  šťastia
       a naplnenosti tak, ako to zasľubuje aj predčítaný žalm.


























                                                                          27



                              Vzťah rodičov a detí
                                      VI.



                             Naša malá Snehulienka


                                Rimanom 3,23-24.

          Keď sa rodičom narodí prvé dieťatko, bývajú často unesení  jeho
       krehkosťou a  bezbrannosťou.  Ak  ide  o  dievčatko,  dalo  by  sa
       povedať, že je to taká ich malá Snehulienka, na ktorú  nedajú  nič
       dopustiť. Ak plače, musí ísť vždy na  ruky,  rodičia  sa  neustále
       snažia nejak svoju Snehulienku zabaviť, až  ju  napokon  na  svoju
       prítomnosť tak naučia, že dieťatko začne plakať vždy,  keď  ostane
       samo. Maminka si začne uvedomovať, že za týchto  okolností  nemôže
       napĺňať základné rodinné potreby, ako napríklad navariť, oprať,...
       a začne  žiadať  ocinka,  aby  jej  pomáhal,  prípadne  si  zobral
       v zamestnaní aj dovolenku. Ocík zakrátko zistí, že  keď  nezarába,
       peniažkov je stále menej a začína  hroziť,  že  malej  Snehulienke
       nebudú môcť kúpiť potrebné šatôčky... Hrôza, čo si len počnú!
          Božie Slovo upozorňuje aj rodičov na ich malé  Snehulienky,  že
       dokonca aj tieto bezbranné dieťatká, ktoré sú tak krehučké a milé,
       sú  porušené  dedičným  hriechom.  Na  jednej  strane  majú  svoje
       potreby, ktoré je správne napĺňať - napr. potreba hladu,  matkinho
       citu a záujmu... Na druhej strane  však  už  tieto  malé  dieťatká
       vedia prejavovať svoj egoizmus a vynucovať si doslova  všetko,  čo
       si vymyslia. Preto je už od  kolísky  potrebné,  aby  rodič  svoje
       dieťatko začínal privykať, učiť ho niesť aj situáciu, ktorá nie je
       možno celkom podľa jeho detských predstáv. Takouto situáciou  môžu
       byť aj chvíle, keď sa maminka s ním  nehrá,  ale  napríklad  perie
       alebo varí... Dieťatko si možno trochu poplače,  ale  zakrátko  sa
       naučí, že nemôže dostať všetko, čo si vymyslí mať! Mamina sa takto
       postará nielen o dieťatko, ale aj o rodinu,  ocino  donesie  domov
       zárobok a rodina sa stane jednoducho funkčnou. 

                                Rimanom 5,12-19.

          Tak, ako Stvoriteľ pripomína, že malé dieťatká majú  sklon  byť
       zlé,  všeličo  si  vynucovať,  zlostiť  sa  a  škriekať,  keď   to
       nedostanú, pripomína aj to, že aj ich prišiel spasiť! Ich  rodičov
       si vyvolil ako prvých ľudí, cez ktorých má dieťatko spoznať nielen
       Božiu lásku, ale aj spravodlivosť! Kým dieťatko nedokáže  rozumieť
       Evanjeliu, je posväcované vierou  svojich  rodičov.  Keď  si  však
       začne uvedomovať, čo je dobré a čo zlé, keď navyše začína poznávať
       Pána Ježiša na svedeckom príklade  života  matky  a  otca,  začína
       vznikať nový vzťah - je to osobný vzťah  medzi  dieťatkom  a  jeho
       Spasiteľom. Jednou z veľmi ťažkých, ale zároveň  veľmi  potrebných
       rodičovských úloh je spôsob, akým "chytia  rúčku"  svojho  dieťaťa
       a vložia ju do spasiteľských dlaní svojho Boha. Ak si rodič myslí,
       že je jeho dieťatko nevinnou Snehulienkou, už od malička mu začína
       prekážať na ceste poznávania  Pána  Ježiša  Krista,  lebo  nevinní
       spasenie nepotrebujú. 




                                                                          28



                            Malý neposedný škriatok


                                1. Jána 4,7-13.

          Druhým  extrémom,  ktorý  môžu  rodičia  prežívať,   je   akési
       zhrozenie, že to ich dieťatko nie je tou  Snehulienkou,  ktorú  vo
       svojom predsudku, v ňom očakávali vidieť. Je také maličké a už  sa
       zlostí a kope od zlosti, vynucuje si nie plačom,  ale  vrieskaním,
       a svojimi malými  ručičkami  dokáže  tak  bezohľadne  odstrčiť  aj
       maminku alebo ocinka... Nie je to veru malá nežná Snehulienka, ale
       skôr zlý škriatok! Kvôli svojmu falošnému  očakávaniu,  predsudku,
       bývajú rodičia zahanbení sami pred sebou, že dostali v ich  očiach
       také zlé dieťatko. Možno si v  tej  chvíli  neuvedomia,  že  vidia
       svoje vlastné povahy, ktoré sa  v  detinskosti  prejavujú  živelne
       a naplno. Ako veľa energie a nervov stálo staré mamy a otcov,  kým
       vo svojich deťoch vybudovali zábrany ich  povahám  a  naučili  ich
       nemyslieť vo svojom egoizme len na seba!
          Pán nemá voči ľuďom vypestované  predsudky,  v  ktorých  by  sa
       sklamával! Miluje ich svojou nezištnou láskou v plnom poznaní  ich
       biedy a porušenosti.  Takúto  lásku  vkladá  aj  do  sŕdc  rodičov
       a dopytuje sa po nej aj vo chvíľach, keď sa ich dieťatko napríklad
       zlostí a odstrkuje ich. Táto Božia láska  pravdepodobne  nepohladí
       rukou malého zlostníka, ale zároveň ani  nespôsobí  v  rodičovskom
       srdci zatrpknutie alebo zlobu proti svojmu dieťaťu!
          Aby dieťatko mohlo vyrásť na  dospelé  Božie  dieťa,  potrebuje
       v prvom rade lásku svojich rodičov, ktorá by mala byť  inšpirovaná
       Svätým  Duchom.  Biblia  sebou   nesie   mnoho   rád,   napomenutí
       a povzbudení, aby sa mohol každý rodič naučiť rozumieť Božej láske
       a odovzdávať ju svojmu dieťatku. 


                          Hanbíme sa spolu alebo sami?


                                  Matúš 7,1-5.

          Možno ste už boli svedkom toho, ako sa nejaké dieťa  tvrdohlavo
       zaťalo a neposlúchlo svojich rodičov. Priamo  medzi  ľuďmi  začalo
       kričať, vrieskať a možno sa aj hodilo o zem. Možno ste to  skúsili
       už aj na vlastnej koži ako rodičia. Druhí ľudia v  takejto  chvíli
       často začnú odsudzovať dieťa i rodičov a myslieť si o  tej  rodine
       svoje. Rodičia sa zvyknú hanbiť a odsúdia svoje dieťa  vo  svojich
       srdciach ako obzvlášť zlé.  Pre  hanbu  potom  nezvládnu  situáciu
       a dieťa buď nechajú tak bez povšimnutia  alebo  im  prasknú  nervy
       a od zlosti ho  zmlátia.  V  takejto  chvíli  je  možno  zaujímavé
       zamyslieť sa na chvíľočku nad tým, ako sa Stvoriteľ  správal,  keď
       sme sa tvrdohlavo pred Ním správali my sami už ako dospelí  ľudia.
       Zabudol, že sme Jeho deti? Nepriznal sa k  nám,  lebo  sa  za  nás
       hanbil?
          Hospodin nikdy neopúšťa človeka tak, ako to niekedy robia ľudia
       medzi sebou. Možno človeka karhá, napomína,  dopúšťa  na  neho  aj
       zlé, ale všetko len preto, aby človek  nakoniec  porozumel  svojej
       biede a začal hlboko prežívať potrebu svojho spasenia.
          Rodič nemá "opustiť" svoje dieťa v hanbe ani  vtedy,  keď  toto
       dieťatko hanbu naozaj robí! Aj v tejto chvíli  potrebuje  vedenie,
       možno pokarhanie alebo aj výprask, ale rozhodne nie výprask vedený
       zlostným hnevom  vychádzajúcim  z  rodičovského  studu!  Tak,  ako
                                                                          29



       Stvoriteľ neodsúdil už mnohokrát nás, tak sú  povinní  aj  rodičia
       neodsúdiť svoje deti, ale sa im venovať a zabúdať na  rany,  ktoré
       od nich utŕžili podobne, ako aj Kristus zabúda na rany, ktoré  sme
       Mu utŕžili my! 

                                1. Jána 2,15-17.

          Keď si rodič zamiluje svet - honor, istý druh slávy,  ocenenia,
       výsadné postavenie - akúsi chlúbnu pýchu, dokáže len  veľmi  ťažko
       odpúšťať svojmu  dieťaťu,  keď  sa  v  ňom  verejne  prejaví  jeho
       porušenosť. V takomto prípade však hreší viac rodič než dieťa a je
       doslova nutné navrátiť sa k prvej láske Pána Ježiša  Krista!  Deti
       veľmi potrebujú vidieť na jednaní svojich rodičov  jednak  príklad
       Kristovej lásky, jednak príklad kajúceho ľudského ducha! Ak  tieto
       dva príklady na ich živote deti neuvidia, bude  sa  im  len  ťažko
       nachádzať cesta k svojmu Spasiteľovi. 


                              Rodičovská povinnosť


                            2. Korintským 12,14-16.

          Niektorí rodičia možno automaticky očakávajú od  svojich  detí,
       že budú poslušné,  dobré,  uvážlivé...  Ak  sa  potom  deti  začnú
       prejavovať inak - negatívne, rodičia k nim pristupujú s  výčitkou,
       že mali urobiť to, či  ono  a  neurobili  to...  Božie  Slovo  ale
       poukazuje na inú prioritu -  rodičia  nemajú  očakávať  poslušnosť
       a uvážlivosť od svojich detí, ale  majú  v  nich  túto  poslušnosť
       a uvážlivosť vychovať počas rokov ich spoločného života! Deti veľa
       opakujú po svojich rodičoch a je veľmi možné, že to, čo sa rodičom
       na ich deťoch nepáči, je ich vlastný zlý príklad!  Potom  by  však
       nemali odsudzovať svoje deti, ale samých seba.
          Výchova by teda nemala mať ťažisko v  príkazoch  a  zákazoch  -
       v bremene, ktoré by žiadne dieťa neunieslo. Výchova nesie v  prvom
       rade modlitbu o pomoc a požehnanie. Mala by sebou  niesť  svedecký
       život rodičov. Prakticky by rodič mal vedieť prísne zakázať  alebo
       prikázať vždy s uvedomovaním  si  vyspelosti  svojho  dieťaťa.  Ak
       dieťatko je už schopné rozumieť, prečo musí niečo urobiť, je veľmi
       potrebné vysvetliť mu to, a teda mu venovať čas!!!
          Apoštol Pavel poukazuje na  akúsi  lesť  pri  výchove  duchovne
       mladších súrodencov  v  Pánovi.  Táto  "lesť"  je  prístup,  ktorý
       zaujme, dokáže upútať pozornosť. Preto aj  rodič,  keď  vysvetľuje
       niečo  svojmu  dieťaťu,  nemôže  to  robiť  nezáživným  mentorským
       spôsobom! Pretože je rodič starší, má viac skúseností, a  teda  by
       mal  dokázať  hľadať  prostriedky,  či  rady,  ako  zaujať   dieťa
       a  odovzdať  mu  informácie  spôsobom,  ktorý  je  pre  jeho   vek
       prijateľný.
          Božie Slovo žiada jednoznačne viac od rodičov, ako od ich detí!


                                 Efežanom 6,4.
                                Kološanom 3,21.

          Je zaujímavé uvedomiť si, že Pán žiada od matky hlavne  prejavy
       citu, domova, vytváranie dôvery, avšak od otcov žiada pre ich deti
       vedenie, výchovu v zmysle  vzdelávania.  Preto  upozorňuje  hlavne
       otcov, aby nedráždili svoje deti  príkazmi,  ktoré  nemajú  zmysel
                                                                          30



       alebo v ktorých sa nedá  obstáť.  Otcovia  nesmú  potláčať  svojou
       autoritou detskú  osobnosť,  ale  naopak,  majú  ju  rozvíjať.  To
       neznamená, že nesmú prikazovať,  znamená  to  len  toľko,  že  ich
       príkazy majú byť zmysluplné, majú byť pre  deti  osožné  a  vedené
       takou formou, aby ich deti mohli prijať čo najľahšie. Aby sa niečo
       také mohlo otcom podariť, musia  si  pre  svoje  deti  nájsť  čas,
       investovať ho do rozhovorov a hier, aby sa  rozvíjal  vzťah  medzi
       nimi a ich deťmi. Z takéhoto vzťahu potom  prirodzene  vynikne  aj
       ich autorita, keď dieťa  uvidí,  že  ocino  vie  opraviť  pokazenú
       hračku  a  urobí  to  s  radosťou,  keď  dokonca  niekedy   hračku
       vytvorí... Prirodzená autorita  otca  môže  stáť  len  na  detskej
       dôvere. Keď  potom  táto  autorita  nebude  zneužívaná,  stane  sa
       najväčším pomocníkom pri odovzdávaní Evanjelia Pána Ježiša Krista.



                           Čo žiadať od detinskosti?


                                Efežanom 6,1-3.
                                Kološanom 3,20.

          Keď  rodičia  dokážu  obstáť  v  oblasti,  ktorá  bola  opísaná
       v predchádzajúcej podkapitole, môžu jednoznačne žiadať od  svojich
       detí to, čo od nich žiada aj Božie  Slovo  -  poslušnosť  a  úctu.
       S touto poslušnosťou a úctou sa však deti nerodia, môžu byť k  nej
       len vedené, vychovávané s pomocou a požehnaním od  Svätého  Ducha.
       Pretože je dieťa človekom s vlastnou vôľou, môže sa niekedy aj  tá
       najlepšia výchova skončiť detskou  neposlušnosťou  alebo  neúctou.
       Dospievajúcim  deťom  sa  otvára  nová  možnosť  -  vzťah  s   ich
       Stvoriteľom. Tento vzťah ich vedie nie do otroctva  voči  rodičom,
       ale do prirodzenej podriadenosti, ktorá je  možná  aj  vtedy,  keď
       rodičia v otázkach výchovy veľmi zlyhávajú. Preto  ak  je  výchova
       výborná, ale dieťa má silnú nechuť poznávať  svojho  Boha,  koniec
       bude biedny a zlý. Keď by bola výchova aj horšia, ale  dieťa  chce
       veľmi poznať svojho Spasiteľa, výsledkom bude vzdelané,  vyrovnané
       Božie dieťa. Tak je prirodzené, aby rodič vynaložil všetko  preto,
       aby jeho dieťa dostalo dobrý závdavok príkladu a výchovy v rodine.
       Posledné rozhodnutie však vždy ostáva na dieťati - milovať Krista,
       či nie? ...
          Božie Slovo poukazuje na to, že sa manželia stanú jedným telom.
       Nehovorí tak ale aj o ich deťoch! Príde čas, keď si ich deti nájdu
       svojich partnerov a vytvoria svoje rodiny, ktorým sa  budú  musieť
       naplno venovať. Kým sa tak ale nestane, Pán chce, aby sa  im  deti
       dokázali podvoľovať bez ohľadu na to, či vo výchove obstáli  alebo
       zlyhávali. Ak dieťa  uposlúchne  Božiu  radu  a  dokáže  si  uctiť
       svojich rodičov, bude mu to na mnohé požehnanie. 


                            Požehnanie od Hospodina


                               Filipským 3,17-18.
                               1. Timoteovi 1,16.

          Sú ľudia, ktorí sa domnievajú, že keď spoznajú Písmo a budú  sa
       modliť, získajú mnoho požehnania. Takýto pohľad  je  pravdivý  len
       čiastočne. K požehnaniu  človek  prichádza  v  prvom  rade  svojou
                                                                          31



       vlastnou poslušnosťou - odovzdaním sa do Božích rúk. Tak ako Božie
       Slovo vedie k  poslušnosti  deti  naproti  svojim  rodičom,  vedie
       zároveň   rodičov   k   poslušnosti   naproti   ich   Stvoriteľovi
       a Spasiteľovi. Ak  deti  tento  príklad  poslušnosti  na  životoch
       svojich  rodičov   neuvidia,   len   veľmi   ťažko   dokážu   sami
       v poslušnosti obstáť. Požehnanie výchovy teda spočíva v prvom rade
       v svedeckom živote, ktorý odhaľuje dobrú i zlú  ľudskosť  rodičov,
       ich potrebu Spasiteľa, Božiu moc, ktorá sa pri nich napĺňa...  Len
       slová a modlitby určite nestačia! Hospodin očakáva  ľudské  srdce,
       ktoré Ho víta a otvára sa Mu s nádejou a vierou.















































                                                                          32




























































                                                                          33



                                Rodinné stíšenia
                                      VII.



                                Kovboj s Bibliou


                           1. Mojžišova 2,9. 2,15-17.

          Veriaci ľudia si niekedy kladú otázku, prečo museli byť v  Raji
       dva stromy, ktoré mali síce na pohľad krásne plody, ale z  ktorých
       Adam a Eva nesmeli jesť. Veď o čo lepšie by  bolo,  keby  Hospodin
       také stromy nestvoril, a teda by ani človek  nemohol  neposlúchnuť
       a bolo by mu stále dobre. Tak, ako na mnohé iné,  je  aj  na  túto
       otázku  odpoveď  jednoduchá.  Však  človek,  zamotaný  do  pavučín
       svojich myšlienok a podnetov, ju nemôže nájsť pre úžasné  množstvo
       lákavého balastu sebavedomých názorov a presvedčení.
          Stvoriteľ chcel urobiť človeka takého,  aby  bol  podobný  Jemu
       samotnému.  Človek  teda  musel  byť   schopný   milovať,   tvoriť
       a slobodne sa  rozhodovať.  Aj  napriek  hriechu,  ktorý  sa  stal
       v Raji, človeku tieto tri  vlastnosti  ostali  a  sú  úzko  späté.
       Slobodný človek tvorí s radosťou a  vyberá  si  priateľstvá  podľa
       ciest svojho srdca. V akejkoľvek neslobode človek trpí  a  narastá
       v ňom nenávisť.
          V Raji určite nešlo o dva stromy, ale o  zákaz,  ktorý  sa  dal
       porušiť! Keby človek proti Bohu nemohol zhrešiť, keby bolo  všetko
       dovolené, stal by sa strojom, ktorý síce pracuje dobre,  ale  zato
       nie je schopný vlastných rozhodnutí  a  vlastných  citov!  Zákazom
       v Raji Hospodin stvoril pre človeka slobodu aj od  samého  seba  -
       človek mohol, i nemusel uposlúchnuť. Začal  byť  schopný  milovať,
       mohol robiť aj proti Božiemu  príkazu,  stal  sa  podobným  svojmu
       Stvoriteľovi.
          Boh je láska, a preto  aj  Jeho  príkaz  znamenal  pre  človeka
       požehnanie -  najlepšie  bolo  uposlúchnuť  s  dôverou  vo  svojho
       nebeského Otca.
          Prečo sa  zaoberáme  touto  úvahou,  keď  je  témou  modlitebné
       stíšenie v rodine?
          Veriaci otcovia si niekedy prečítajú Bibliu,  dozvedia  sa,  že
       ich deti majú poslúchať a začnú si svoje práva vyžadovať. Možno si
       uvedomia aj to, že majú rodinu duchovne viesť, a teda byť  aktívni
       aj pri  zvolávaní  spoločných  modlitebných  stíšení.  Doslova  si
       poslušnosť začnú vynucovať - veď deti musia  poslúchnuť,  manželka
       sa musí podriadiť, a tak keď veľký otec rodiny zavelí, všetko musí
       skákať. Takýto otcovia sa začnú podobať na kovbojov  sediacich  na
       divých mustangoch, ktorí  pália  zo  svojich  opakovačiek  Božieho
       Slova verše, takže šrapnely len tak lietajú.  Modlitebné  stíšenie
       sa napokon  začne  tým,  že  možno  syn  má  "prestrelené"  srdce,
       manželka "prišla" o oko, otec  sa  však  teší,  že  naplnil  Božiu
       vôľu...
          Tak ako Otec v nebi dal človeku  slobodu,  je  podobne  povinný
       viesť v  slobode  aj  pozemský  otec  rodinu,  ktorú  mu  Hospodin
       požehnal. Akékoľvek násilie vyvoláva len nechuť a nenávisť,  preto
       je priorita  položená  na  niečom  inom  -  na  otcovskom  vedení,
       s požehnaním  od  Hospodina.  Stvoriteľ  dal  otcom  Svoje  Slovo,
       manželky, odporučil im príkladný  život,  učí  ich,  ako  odovzdať
       Božiu vôľu pútavo... Na konci vysvetľovania a  všetkých  ostatných
       možností je potom niekedy potrebný aj  prípadný  výprask  dieťaťa,
                                                                          34



       keď napríklad stále otvára rozpálenú rúru a nechce si dať povedať,
       že sa môže veľmi popáliť. Však donucovať alebo biť dieťa zato,  že
       sa nechce modliť, je absurdné a  hrozné.  Veď  keď  dieťatko  vidí
       požehnanie na svojich rodičoch, keď vidí ich príklad a oni  sa  ho
       snažia primeraným spôsobom upútať, samo chce  sedávať  s  nimi  na
       modlitbách!!! Ak  sa  predsa  však  nájde  detinské  srdce,  ktoré
       odmieta  modlitby,  násilie  alebo  bitky  toto   odmietanie   len
       podporia! 


                               Veriaca Fantagíro


                                 Títovi 2,3-5.

          Pretože sú aj otcovia len ľudia, často zlyhávajú. Nerobia  vždy
       tak, ako by mali. Niekedy si to aj uvedomujú, ale aj napriek  tomu
       je pre nich ťažké pravidelne obstáť. V takomto prípade má  aj  pre
       nich Kristus nové a nové spasenie, novú pomoc a  nové  odpustenie,
       keď im o odpustenie a pomoc naozaj ide.
          Veriace manželky však  niekedy  začnú  konať  zvláštne  -  majú
       pocit, že otca  musia  nahradiť  a  situáciu  podržať  vo  svojich
       rukách. Začnú potom jednať  ako  nebojácna  Fantagíro  s  tým,  že
       svojho  muža  automaticky  napasujú  do  pozície  chudáka   princa
       Romualda,  ktorý  niečo  vyparatil  alebo  nezvládol  a  treba  ho
       zachrániť. Otcovské jednanie sa nedá zastúpiť matkou podobne,  ako
       aj materinské jednanie sa  nedá  zastúpiť  otcom!  Deti  potrebujú
       jedno i druhé! Ak otec v niečom zlyháva, je  potrebné  mu  pomôcť,
       ale takúto pomoc môže dostať len od Hospodina.  Manželka  sa  môže
       modliť, byť pre svojho manžela povzbudením i oporou a zároveň môže
       aj poukázať na nedostatky -  keď  ale  nápravu  chytí  do  svojich
       vlastných rúk ako Fantagíro, vykoná  pravý  opak.  Výsledkom  bude
       viac nedorozumenia, viac nedôvery, viac napätia...
          Nedostatok ktoréhokoľvek z  manželov  musia  niesť  vždy  obaja
       a prípadne aj ich deti.  Však  riešiť  ho  bezhraničnou  kritikou,
       zhadzovaním a rozličnými gestami nie je možné. Keď sa však manžel,
       či manželka upriami na Hospodina, Ten dokáže vyliečiť mnoho nemocí
       a navrátiť manželom vytrácajúci sa domov. 


                   Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám...


                           Rimanom 12,9-12. 12,15-17.

          Predčítaný odsek Božieho Slova je krásnym návodom na to, ako si
       v manželstve rozumieť. Rozumieť si s partnerom znamená tiež, že si
       títo dvaja ľudia  dôverujú,  dokážu  si  rozprávať  jeden  druhému
       o svojich pokleskoch, trápeniach, radostiach,  túžbach...  Aby  sa
       dvaja ľudia mohli skutočne spolu modliť, musia  si  rozumieť,  aby
       tak poznávali svoje potreby duchovné i telesné. Úprimnosť  pôsobí,
       že na modlitbách sa jeden dokáže  zastať  druhého,  že  nejde  len
       o prázdne slová bez citu a porozumenia. Takéto slová  by  detinské
       srdiečko ich dieťaťa hneď vycítilo a  prestalo  by  túžiť  ísť  za
       Pánom Ježišom Kristom.
          Ak ale jeden z partnerov sem tam zatúži  vysadnúť  na  mustanga
       a páliť a sekať po  svojich  rodinných  členoch  mečom  a  guľkami
       moralizmov, bezduchých príkazov a zhadzovaní, je veľmi  možné,  že
                                                                          35



       sa rodina síce stretáva k  pravidelným  spoločným  modlitbám,  ale
       pritom z nich na týchto modlitbách stojí každý  sám,  uzavretý  do
       seba. Táto hrozná duchovná choroba je dnes veľmi bežná - ľudia  sa
       stretávajú, komunikujú, ale zároveň  komunikujú  len  cez  maličké
       okienko  svojej  hroznej  steny,  ktorá  ich  úplne  oddeľuje   od
       ostatných. Ak sa niekto náhodou rozhodne vyliezť zo svojej  ulity,
       vráti sa poväčšine celý doráňaný a zbitý.
          Jeden múdry človek povedal, že manželia sú  ako  stĺpy  chrámu,
       ktoré spolu držia chrámový oblúk. Keby boli príliš  ďaleko,  oblúk
       by neudržal tiaž, ktorú musí niesť. Keby  však  tieto  stĺpy  boli
       príliš blízko, nemohli by držať pravidelné oblúky chrámu.
          Hospodin ponúka manželom úprimnú lásku,  aby  nestáli  od  seba
       priďaleko, a dáva im zároveň slobodu, aby ich  zväzok  bol  krásny
       a nestáli tak príliš blízko seba. Nájsť vo svojom manželstve mieru
       Božej vzdialenosti chrámových stĺpov je úžasným požehnaním,  ktoré
       urobí zo spoločných stíšení hlboko žiadanú potrebu a radosť. 


                               Tajomstvo autority


                              1. Timoteovi 3,1-5.

          V rodine  by  mali  manžel  i  manželka  vyjadrovať  istý  druh
       autority. Táto autorita sa nikdy nemôže vynucovať! Jedinou  cestou
       na jej získanie je poslušnosť  pred  Hospodinom,  otvorenosť  voči
       Bohu i partnerovi, prípadne do primeranej  miery  aj  voči  deťom.
       Autoritu si človek nemôže  vziať,  môže  ju  len  dostať.  Veriaci
       manželia dostávajú Božiu - požehnanú autoritu od Svätého Ducha. To
       je možné len  vtedy,  keď  je  ich  viera  úprimná  a  živá.  Pred
       Stvoriteľom je každá Ním požehnaná autorita formou biskupstva,  do
       ktorého svoje deti povoláva  On  sám,  lebo  je  to  výborná  vec,
       slúžiaca im samým, aj ich okoliu. 


                               Spoločné modlitby


                                  Matúš 6,5-8.
                                Matúš 18,19-20.

          Medzi stíšenia v  rodine  nepatria  len  modlitby,  ako  sa  to
       niektorí  kresťania   domnievajú!!!   Spoločnými   stíšeniami   sú
       rozhovory, v ktorých sa partneri dokážu navzájom otvoriť a  hľadať
       k sebe takú  cestu,  ktorá  je  navyše  požehnaná  od  Stvoriteľa.
       V rodinnom stíšení sa  môže  otec  rozprávať  s  malým  trojročným
       synčekom o tom, čo to dieťatko cíti, čo by chcelo, čo  je  správne
       a ako by sa na to mohol asi pozerať  Pán  Ježiš.  Keď  matka  číta
       večer dcérke ilustrovanú Bibliu, má s  ňou  stíšenie.  Napokon  je
       prirodzené, aby sa celá rodinka vedela aj pravidelne stretávať  na
       spoločných modlitbách, na ktorých nežvatlú ako pohania, neukazujú,
       kto sa vie najlepšie modliť, ale otvárajú svoje srdcia tak, aby to
       bolo im všetkým zrozumiteľné. Z toho automaticky  vyplýva,  že  je
       dobré, keď sa  manželia  modlievajú  jednak  vo  dvojici,  ale  aj
       s deťmi dohromady. Deti nerozumejú problémom manželov a  potrebujú
       mať  stíšenia  vedené  tak,  aby  to  bolo  pre   ich   detinskosť
       prirodzené. Manželov však takéto stíšenia nenaplnia, sú často skôr
       službou z ich  strany  a  potrebujú  stíšenia  na  svojej  úrovni.
                                                                          36



       Napokon všetci, deti i rodičia nutne  potrebujú  aj  svoju  osobnú
       komôrku, v ktorej sú len oni a ich Stvoriteľ!
          Rodinné stíšenia je veľmi široký pojem, zahŕňa  všetky  opísané
       vzťahy. Aby mohla byť rodina duchovne vyvážená,  zdravá,  mali  by
       rodinné stíšenia obsahovať všetko,  čo  sme  si  opísali  v  tomto
       odseku:
          Modlitby - osobné, manželské a rodičovské
          Rozhovory - manželské, rodičovské a súrodenecké
          Nadovšetkým by mala panovať  najvyššia  autorita  Božej  lásky.
       Vyvážený duchovný život v rodine  sa  dá  pekne  vystihnúť  akousi
       rovnicou - 3 x  2  +  1  =  7  -  trojo  druhov  modlitieb,  trojo
       rozhovorov a nad tým všetkým jeden Boh Stvoriteľ a  Spasiteľ  dáva
       dohromady plnosť.
          Realita je často prirodzene úplne iná, lebo sme len zlyhávajúci
       ľudia. Pán nám ale ukazuje smer, ktorý je požehnaný a správny a ku
       ktorému sa môžeme navzájom viesť a vzdelávať. 


                               Spovedné tajomstvá


                                 Jakub 3,3-12.

          Písmo a Božia vôľa niekedy  vedie  veriacich  k  tomu,  aby  si
       vyznávali svoje zlé skutky a spolu sa modlili za Božie odpustenie,
       prípadne nejakú nápravu v dôsledku zlého jednania. Pritom môže ísť
       o veľmi osobné veci, ktoré vyžadujú,  aby  boli  držané  v  úplnej
       tajnosti. Udržať spovedné tajomstvo je nielen Božou vôľou  naproti
       manželom navzájom, ale aj naproti ich deťom. Dieťatko môže niekedy
       prežívať svoj detinský problém, ktorý s dôverou zverí len  jednému
       rodičovi. Pokiaľ nejde o nejakú vážnu okolnosť, ktorá by  sa  mala
       riešiť  spoločne,  je  prirodzené,  aby  rodič   detinskú   dôveru
       nesklamal a nevyklopil všetko svojmu partnerovi!  Už  aj  detinské
       srdiečko je ľudským srdcom, ktorého  dôveru  si  človek  môže  len
       získavať - nedostane ju len tak!
          Keď sa jednému z manželov zverí iný brat, či sestra, je správne
       pomlčať o tom pred  partnerom!  Výnimkou  môže  byť  len  rozhovor
       manžela s  inou  ženou  alebo  manželky  s  iným  mužom  -  takéto
       rozhovory  môžu  vniesť   medzi   manželov   nedorozumenie   alebo
       odcudzenie. Preto je správne upozorniť brata, či  sestru,  že  ich
       spovedné tajomstvo bude z časti alebo cele poznať aj manželka,  či
       manžel.
          Pán chce, aby jeho deti komunikovali navzájom tak,  aby  im  to
       nerozbíjalo šťastie. Celý život sa preto učíme hľadať Božie  miery
       a priority, podľa ktorých potom vedieme seba i druhých.












                                                                          37



                                   Naše deti
                                     VIII.



                        Maminka, Marienka mláti Jakubka!


                              1. Korintským 14,20.

          Rodič má niekedy sklon posudzovať jednanie  detí  podľa  takých
       morálnych princípov, podľa ktorých si navykol posudzovať  jednanie
       dospelých. Keď deti robia niečo zlé, sú ešte častejšie odsudzované
       cudzími ľuďmi - veď morálne princípy predsa musia  platiť  rovnako
       pre všetkých...
          Božie Slovo však hodnotí svet a vnímanie detí úplne  inak,  ako
       svet a vnímanie dospelých. Dieťa dokáže vykonať podobne zlé skutky
       ako aj dospelý, ale rozhodne nedokáže zhodnotiť  ich  dosah.  Deti
       vedia byť úžasne ukrutné práve preto,  že  si  celkom  neuvedomujú
       následky svojho jednania. V tomto zmysle sa  niekedy  tiež  môžeme
       dopočuť o akejsi mladíckej ukrutnosti, ktorá keď má moc, rozhoduje
       prirýchlo, zadeľuje a rozdeľuje, čím môže spôsobiť mnoho utrpenia,
       ktoré však v danej chvíli celkom dobre  nevidí.  Apoštol  vystríha
       pred detinským zmýšľaním, dospelý človek by mal  lepšie  hodnotiť,
       akosi  ďalej  dovidieť  a  na  základe  toho  byť  aj   opatrnejší
       v rozhodnutiach.
          Keď sa teda malé dieťa rozhodne, že do kamaráta hodí kameň, ide
       o iný skutok, ako keby to urobil  dospelý!  Deti  sa  vedia  často
       vadiť a niekedy aj  biť,  ale  o  to  skôr  zase  dokážu  odpustiť
       a zabúdať na príkoria. Ak v tejto chvíli "Marienka mláti Jakubka",
       za pár minút sa už budú možno opäť spolu hrať. Božie Slovo používa
       príklad detí k tomu, aby sa dospelí  naučili  odpúšťať  a  zabúdať
       podobne, ako to dokážu deti.
          V tejto úvahe by som ale chcel použiť  predčítaný  odsek  Písma
       ako vyjadrenie Božej vôle, že je deti  potrebné  posudzovať  podľa
       iných kritérií, než posudzujeme dospelých! Jednanie  detí  niekedy
       vyzerá veľmi zle, v takejto chvíli je však potrebné  uvedomiť  si,
       že je to detinské  jednanie,  ktoré  vyžaduje  viac  zhovievavosti
       a vysvetľovania, než jednanie dospelých. 


                         Naši miláčikovia sa majú radi


                             1. Korintským 13,9-13.

          Podobne aj detská láska, ktorá vyzerá niekedy tak čisto, krásne
       a nevinne, je niečo iné, než úprimný a pekný vzťah dospelých ľudí.
       Veľké priateľstvo sa razom zmení na nepriateľstvo, detinstvo ľahko
       zabúda na sľuby. Je to u detí tak zlé? Určite nie! Je to  len  tak
       detinské.
          Deti preto milujú a vzápätí po svojich citoch šliapu, vadia  sa
       a vzápätí sa družne  hrajú,  sú  zlé  či  dobré,  ale  v  obidvoch
       prípadoch nedoceňujú dôsledky svojich postojov a skutkov.
          Božie Slovo  odhaľuje  rozdielnosť  detinskosti  od  dospelosti
       a vedie dospelých k múdrej láske voči deťom, ktoré sú im  zverené.
       Deti síce o tom veľmi nevedia,  vedenie  a  pomoc  dospelých  však
       veľmi potrebujú. Ako deti nemôžu poznať túto svoju potrebu, a teda
                                                                          38



       ani nemôžu vyjadriť vďačnosť za správne jednanie svojich  rodičov.
       Rodičovskú lásku a porozumenie vo všetkej múdrosti však  potrebujú
       veľmi aj napriek svojmu detinskému nepochopeniu.
          Pán vedie veriacich rodičov k tomu, aby dokázali prijímať svoje
       deti inak, než seba navzájom, ale aby ich zároveň pomaličky viedli
       k poznaniu tak, aby sa harmonicky vyvíjali  smerom  k  dospelosti.
       Preto nesmie byť preceňovaná  ani  detinská  láska,  ani  detinská
       nenávisť, ale zároveň je dobré, keď dieťa pomaly spoznáva  hodnoty
       lásky,  sľubov  i  dôsledky  zloby.  Detinské  jednanie  tak  môže
       pomaličky smerovať k dospelejším a hlbším prejavom dobra i zla. 


                               Naše deti musia...


                              1. Korintským 10,13.

          Možno by sa niekomu nepáčil záver predchádzajúceho odseku. Deti
       by predsa nemali dospievať aj k prejavom zla, malo by v nich  rásť
       na základe našej výchovy a požehnania len dobro! Keďže ale aj deti
       sú slobodní ľudia, ich dospievanie ich vedie  stále  častejšie  do
       situácií,  keď  sa  musia  rozhodovať  sami.  S  hlbším   chápaním
       okolností a dôsledkov, s dospievaním deti  chápu  síce  lepšie  aj
       dosah zlých skutkov, ale slobodu tým nestrácajú!
          Rodič by niekedy chcel tento prirodzený  proces  rastu  svojich
       detí zastaviť  príkazmi  a  zákazmi,  aby  sa  v  slobode  nemohli
       prejaviť jeho deti aj ako zlé. Takýto prístup je veľmi  nezmyselný
       - naše deti predsa nemajú len nás, majú aj Otca v nebesiach, ktorý
       ich vedie k slobode a v slobode tak, aby  Ho  mohli  nájsť.  Rodič
       môže udržať vo  svojich  rukách  len  veľmi  málo.  Ak  neprosieva
       o Božiu pomoc a Božie vedenie aj pre svoje deti, isto ich  stratí.
       Priveľmi  tvrdými  zákazmi  môže  len  preťažiť   ich   schopnosti
       a nepriamo ich tak doviesť k zlyhaniu pred samým sebou.
          Jednou z úžasných zložiek ľudskej živej viery je aj  odovzdanie
       dospievajúcich detí do Božích rúk s dúfaním, že ich  postráži  sám
       Hospodin  tam,  kde  rodičovská  ruka  už   nedočahuje.   V   čase
       dospievania detí sa rodičovská ruka stáva veľmi krátkou, deťom  sa
       otvárajú nové horizonty, začínajú im hroziť nové nebezpečenstvá...
       Je to niečo podobné, ako keď sa mladý vtáčik učí lietať -  vylezie
       na konár, podskakuje... Keby ho  niekto  pre  nebezpečenstvo  pádu
       alebo kvôli dravcom držal stále vo hniezde,  nestal  by  sa  nikdy
       samostatným. Naše deti musia byť raz  samostatné  nielen  fyzicky,
       ale aj psychicky, duchovne... Aby sa takto mohli  rozvíjať,  vedie
       k tomu jediná cesta - postupne otvárať rodičovský stisk  s  vierou
       v Božiu pomoc a požehnanie. 


                              Zrod novej osobnosti


                                 Matúš 3,13-17.

          Už od skorého veku  sa  na  deťoch  prejavuje,  že  aj  oni  sú
       stvorené na Božiu podobu - že majú vlastnú vôľu, túžby...  Keď  sa
       dieťa hrá a rodič mu hračku bez slova zoberie, isto v  ňom  vzbudí
       nevôľu alebo aj hnev. Keď ale najskôr začne s  dieťaťom  rozprávať
       a vysvetľovať, prečo sa už nemôže hrať, aj napriek tomu, že mu  tú
       hračku tak či onak zoberie, jeho nevôľa bude oveľa  menšia.  Dieťa
                                                                          39



       začne mať totiž pocit, že  je  aj  jeho  názor  do  určitej  miery
       podstatný a rodič má záujem rozprávať sa s ním.
          Kristus sa dal Jánovi pokrstiť - vyjadril tak, že  Ján  bol  na
       zemi skôr a že to rešpektuje. Potom išiel  ďalej  svojou  vlastnou
       cestou, ku ktorej bol povolaný. Pán Ježiš  urobil  tento  krok  aj
       napriek tomu, že bol Bohom a fakt, že sa dal Jánovi pokrstiť,  mal
       skôr symbolickú cenu pre ostatných ľudí. Ukázal tak, že aj On  ako
       Boh, chce rešpektovať zákony, ktoré stvoril.
          Božie  Slovo  vedie  dieťa   do   poslušnosti   voči   rodičom.
       S  dospievaním  však  prichádza  čas,  keď  sa  dieťa  od  rodičov
       osamostatní, takže ich vzťah je skôr  vzťahom  dvoch  rovnocenných
       dospelých ľudí. Tým sa nezmenší úcta voči otcovi a matke, zmení sa
       len vzťah  medzi  nimi.  Kedysi  existovala  detinská  poslušnosť,
       rodičia sa naplno starali o svoje dieťa, teraz už dieťa dospelo  -
       je samo schopné rozvažovať, oddeľovať dobré od zlého. Potýka sa so
       svojim svedomím, kladú sa  na  neho  charakterové  nároky  ako  na
       dospelého... Čím ďalej tým viac je častejší  prípad,  keď  doslova
       musí povedať svojim rodičom: "Nie, takto to nemôžem  urobiť  alebo
       mám iné plány..."
          Ak by sa niekto spýtal,  v  ktorom  veku  teda  dieťa  už  nemá
       poslúchať rodičov a má začať žiť svoj vlastný život, spýtal by  sa
       veľmi  nezmyselne.  Obdobie  poslušnosti  sa  samo   pomaly   mení
       s dospievaním - Boh je väčší ako rodičia.  Vo  chvíli,  keď  dieťa
       začne hlbšie rozlišovať dobré  a  zlé  veci,  môže  prichádzať  do
       konfliktu s rodičmi, ktorí môžu od neho chcieť urobiť niečo, čo mu
       jeho viera nedovolí.
          Kým  rodičia  živia  svoje  dieťa,  je  prirodzené  v  otázkach
       domácnosti podvoľovať sa aj napriek  tomu,  že  by  dospelé  dieťa
       chcelo všeličo robiť  inak  -  v  tejto  oblasti  nejde  o  otázky
       presvedčenia. Keď sa dieťa ale osamostatní,  má  právo  rozhodovať
       o svojom domove tak, aby sa mu v ňom žilo dobre. Keď potom muž, či
       žena, vstúpi do  partnerstva,  nadobudnú  novú  motiváciu  nerobiť
       podľa náhľadov rodičov, ale podľa ich spoločných  predstáv,  ktoré
       majú s partnerom.
          Ak je  dieťa  rodičmi  vedené  tak,  že  sa  nedokáže  od  nich
       psychicky odpútať, veľmi ľahko to neskôr môže rozbiť  nielen  jeho
       vzťah s potenciálnym partnerom, ale dokonca aj manželstvo!
          Tak  vzniká  detinstvo  -  prirodzené  obdobie  závislosti   na
       rodičoch, obdobie detinskej poslušnosti.  Postupom  času  sa  toto
       obdobie mení na nové, tak isto prirodzené obdobie, keď je už dieťa
       dospelé, samostatné a musí začať  žiť  svoj  život.  Ten  sa  síce
       nemusí celkom páčiť  jeho  rodičom,  mal  by  sa  ale  páčiť  jeho
       Stvoriteľovi, jemu samému a prípadne aj jeho partnerovi. 


                                Kristova sloboda


                                Józua 24,14-28.

          Predchádzajúci odsek poukázal na dospievanie. Ako sa majú  voči
       svojmu  dospievajúcemu  dieťaťu  stavať  rodičia?  Je  dobré,  keď
       rešpektujú   prirodzenú   zmenu   od   detinstva   k    dospelosti
       a nevychovávajú svoje dieťa do  otrockej  poslušnosti.  Predčítaný
       odsek z Písma navyše poukazuje, že je správne, keď  rodič  odovzdá
       svoje dospievajúce dieťa do Božích rúk aj  po  duchovnej  stránke.
       Józua viedol židovský národ, potom  ale  prišiel  čas,  keď  mohol
       povedať asi toľko: Videli ste, ako sa k nám Boh  priznával.  Držal
                                                                          40



       som sa Ho a On nám žehnal, bolo  nám  dobre.  Teraz  začínate  byť
       samostatní, a tak si vyberte, ako budete žiť!
          Józua mohol dať svoj život nepriamo za príklad, na jeho  živote
       bolo zreteľné Božie požehnanie,  ktoré  mohli  vidieť  aj  ostatní
       ľudia. Podobne má byť zreteľné požehnanie na životoch rodičov, aby
       ho ich deti mohli vidieť a zakúšať ho. V dospelosti však musia  aj
       v duchovnej  oblasti  urobiť  vlastné  rozhodnutia  a  ísť  svojou
       cestou. Na tejto ceste musia byť od svojich rodičov slobodní -  je
       to tak prirodzené a správne. 


                          Duchovný rast nášho dieťaťa


                                 Matúš 23,8-11.

          Keď rodič v  srdci  prežije,  že  vždy  má  čo  svojmu  dieťaťu
       povedať, prežíva dosť veľký  omyl.  Každý  rodič  potrebuje  mnoho
       Božej milosti, aby vychoval svoje deti. Stvoriteľ dokonca  niekedy
       len opravuje to, čo rodičia pokazili. Aj  rodičia  sú  len  ľudia,
       ktorí by mali v skromnosti vyznávať potrebu Božej milosti  aj  pri
       výchove.
          Ich dieťa prežíva rôzne potreby:
          Najskôr je maličké a úplne odkázané na rodičov.
          Potom  je  už  väčšie  a   začína   potrebovať   aj   kamarátov
       a kamarátky.
          Neskôr je ešte väčšie a  hľadá  si  nielen  priateľov,  ale  aj
       poradcov, takže sa rodič  môže  len  modliť,  aby  sa  jeho  dieťa
       nedostalo do zlého prostredia.
          Keď sa dieťa neskôr zamestná, potrebuje rodičov ešte menej.
          Keď si vytvorí rodinu, rodičov úplne prestáva potrebovať a  iba
       občas sa k nim vracia, zaspomína si... Stará mama a starý otec  sa
       možno niekedy musia postarať o svojich vnukov, ich prístup  je  už
       skôr prístupom rovnocenných pomocníkov.
          Je správne, aby rodič nepreceňoval svoju úlohu,  ktorú  mu  Pán
       pridelil. Pri duchovnom raste svojho dieťaťa  je  veľmi  potrebný,
       ale  zároveň  je  nutné,  aby  jeho  dieťa  dospievalo  do  svojho
       vlastného  života,  v  ktorom  dokáže  byť  ono  samo  samostatným
       rodičom, závislým na svojom stvoriteľovi.  Je  požehnaním,  že  sa
       rodičia raz stanú nepotrebnými pre svoje  deti.  Dokážeme  to  ako
       rodičia svojich detí prijať do srdca už teraz?
















                                                                          41



                                      Sex
                                      IX.



                         Naša antikoncepcia - Barborka


                                  Jakub 4,1-3.

          Pojem  "sex"  v  sebe  skrýva  dva  veľmi  zaujímavé   extrémy.
       Neveriaci ľudia majú často sklon zaujímať sa o filmy  s  množstvom
       sexu, lepia si na steny dráždivé plagáty alebo si kupujú časopisy,
       v ktorých sa dá dočítať "o všetkom". Je  to  jeden  extrém,  ktorý
       nerešpektuje potreby  ľudského  súkromia,  a  môže  tak  narušovať
       manželské vzťahy,  výchovu  detí,  dospievanie  mládeže...  Druhým
       extrémom je prístup mnohých veriacich, ktorí naopak nechcú o  sexe
       ani rozprávať, lebo sa im zdá,  že  je  to  za  každých  okolností
       hanba. Vo veriacich kruhoch je téma "sex"  akési  tabu,  ktoré  sa
       nesmie porušiť. Ak sa o sexe zmieni dieťa, hneď ho vyhrešia  alebo
       prípadne aj vytrepú, čím deťom úplne odmietnu  pomoc  pri  riešení
       ich novonadobúdaných otázok.
          Božie Slovo o sexe nemlčí, naopak,  venuje  mu  primerane  veľa
       pozornosti, aby veriaci človek mohol poznať Božiu vôľu aj v  tejto
       oblasti.
          Sexuálne naplnenie je dôležitou  telesnou  potrebou.  Stvoriteľ
       túto ľudskú potrebu chce naplniť v manželskom živote. Manželia  by
       sa nemali odmietať a myslieť v oblasti sexu  každý  len  na  seba!
       Apoštol  Jakub  upozorňuje,  že  Hospodin  počuje  také  modlitby,
       v ktorých človek nielen niečo chce, ale v ktorých si aj uvedomuje,
       že je správne časť požehnania darovať aj druhým ľuďom  -  môže  to
       byť materiálny dar alebo venovanie voľného času... V oblasti  sexu
       je pred Stvoriteľom správne, keď partner vidí aj  potreby  druhého
       partnera a je ochotný doslova mu niekedy aj  poslúžiť.  Vyváženosť
       dávania a prijímania v oblasti sexu  by  mala  spôsobiť  približne
       rovnakú naplnenosť obidvoch partnerov.
          Pri  milostnom  akte  sa  doslova  žiada,  aby  sex  neprebehol
       jednostranným spôsobom  -  rýchlo  mi  daj.  Venovať  trochu  času
       pohladeniu, situačnosti, ..., sú všetko spôsoby, ako naplniť Božiu
       vôľu  a  vytvoriť  aktívne  vzájomné  porozumenie  aj  v  telesnej
       oblasti, ktorá potom napomôže celkovému porozumeniu.
          Správny  prístup  k  manželskému  sexu  však  nie  je   jediným
       "obmedzením". Manželia  -  rodičia  -  si  môžu  sexuálne  výborne
       rozumieť, a pritom myslieť len na seba. Ich malá  "Barborka"  môže
       napríklad prežívať obdobie, keď veľmi potrebuje rodičovskú  lásku,
       čo sa môže prejaviť aj tým, že  chce  niekedy  spávať  s  rodičmi.
       Pravidelne odmietať dieťa v tomto  období  za  účelom  manželských
       radovánok je taký istý prejav sebeckosti, ako  aj  sex,  v  ktorom
       každý manžel vidí len svoje potreby!
          Ak sa mladý človek modlí za  naplnenosť  v  manželstve,  je  to
       správna modlitba. Je dobré uvedomiť si však, že Kristus síce  chce
       človeka naplniť, ale nie na úkor porozumenia  a  lásky!  Ak  mladý
       človek prosí a neberie, možno zle prosí! Pán Ježiš  chce  vychovať
       z človeka najskôr nesebeckého manžela, manželku, otca, matku, a až
       potom požehnáva a dáva naplnenie. 



                                                                          42



                       Maminka, čo to bolo za vzdychanie?


                              1. Korintským 3,1-2.

          V duchovnej, psychickej i telesnej oblasti  človek  dospieva  -
       nie je hneď schopný vo všetkom správne usudzovať  alebo  vykonávať
       niektoré činnosti. Deti  chápu  detinsky,  mnohým  veciam  doslova
       nemôžu správne porozumieť! Preto, ak si rodičia  pri  svojom  sexe
       nedávajú dostatočný pozor, malé  dieťa  ich  môže  pritom  vypočuť
       alebo dokonca aj pristihnúť. V tom lepšom prípade sa  Marienka  so
       záujmom spýta: "Maminka, čo  to  bolo  za  vzdychanie?"  V  horšom
       prípade rodičov Marienka pristihne a  automaticky  začne  pokladať
       ich sex za formu násilia, čo ju môže  psychicky  traumatizovať  na
       celý život. Malé dieťa nemôže pochopiť, čo je to sex. Ak sa s  ním
       prvýkrát stretne priamo u svojich rodičov, začne mať strach, že si
       vzájomne ubližujú.
          Ak rodičia nehľadia na potreby a vek svojho dieťaťa a  ignorujú
       možnosť odhalenia, pristupujú k sexu opäť veľmi sebecky!
          Je veľmi ťažké vysvetliť Marienke, že to vzdychanie  je  prejav
       maminkinej radosti z toho,  že  ju  ocko  má  rád.  Ak  by  takéto
       vysvetlenie aj prešlo, takmer isto  by  Marienka  zakrátko  začala
       vzdychať pri ocinkovi, opičiac sa po  maminke  a  dávajúc  mu  tak
       najavo, že sa teší, že  ho  má.  Ak  by  sa  navyše  tento  prejav
       detinskej lásky odohral na verejnosti, ocinko by  sa  asi  necítil
       celkom dobre...
          Rodič by nemal dopustiť, aby došlo k podobnému  odhaleniu.  Keď
       však napriek tomu zlyhá, dobrá  výhovorka  je  určite  lepšia  ako
       pravda, ktorú by dieťa nedokázalo prijať!  Veď  maminke  sa  mohol
       snívať zlý sníček alebo mohla dostať teplotu a ochorieť...  Ocinko
       ju potom prebudil alebo jej dal acylpyrín...
          Dieťa je drahý Boží dar. Ako všetko na svete, aj  dieťa  sa  dá
       pokaziť -  je  možné  veľmi  mu  ublížiť.  Sex  nikdy  nesmie  byť
       v rodičoch tak silný, aby hazardoval s vývojom ich dieťatka. 


                     Antikoncepcia a našich sedemnásť detí


                             1. Mojžišova 38,8-10.

          Diabol pozná mnoho cestičiek, ako  človeka  obrať  o  naplnenie
       a požehnanie, ktoré od svojho Stvoriteľa dostal. Jednou z takýchto
       cestičiek sú aj ľudské predsudky. Nesprávne pochopenie Písma  môže
       ľahko spôsobiť, že sa veriaci človek  bojí  urobiť  niečo,  čo  je
       úplne prirodzené a správne. Ak  sa  takýto  strach,  neporozumenie
       živí v časovom intervale  niekoľkých  generácií,  je  veľmi  ťažké
       prekonať  ducha,  ktorý   človeka   spútava   formou   nesprávneho
       presvedčenia.
          Jedným z takýchto predsudkov je  aj  pohľad  na  antikoncepciu.
       Niektorí veriaci ľudia sú presvedčení, že  je  nesprávne  používať
       akúkoľvek antikoncepciu. V dôsledku  takéhoto  názoru  ich  rodina
       začne pomaly vypadať ako materská  škôlka.  Uživiť  veľa  detí  je
       často nezvládnuteľné, a tak rodičia usúdia,  že  už  radšej  spolu
       spávať  nebudú.  Výsledkom  takéhoto  predsudku  je   teda   vážny
       materiálny nedostatok, ktorý by sa dal nazvať chudobou  a  zároveň
       pohlavná  sexuálna  nenaplnenosť,   ktorá   potom   zvykne   viesť
       niektorého z partnerov do hriechu cudzoložstva.
                                                                          43



          Prečo mohol vzniknúť tak nezmyselný predsudok? Predčítaný odsek
       Božieho Slova by sa dal na prvý pohľad pochopiť tak, že ak  niekto
       použije antikoncepciu, pácha vážny  hriech.  Onán  bol  za  takýto
       hriech predsa potrestaný smrťou! Keď sa ale čitateľ lepšie zamyslí
       nad predčítaným odsekom a prečíta si aj krátky kontext pred  a  za
       uvedeným citátom, isto zakrátko zistí, že  tento  odsek  nehodnotí
       kriticky   antikoncepciu,   ale   Onánovu   vzburu   proti    jeho
       Stvoriteľovi. Onán mal  zachovať  rod  Božích  detí,  odovzdávanie
       Božieho Slova... On však videl len seba, že totiž rod, ktorý takto
       podrží,  nebude  jeho  rodom.  Pre  svoj  egoizmus  úplne  prestal
       rešpektovať Stvoriteľa a navyše tým, že spával s manželkou  svojho
       brata, neumožnil ani druhým, aby naplnili Božiu vôľu. Hospodin  ho
       preto   potrestal   smrťou.   Vôbec   sa   tu    však    nejednalo
       o antikoncepciu!
          Možno sa dnes zdá  byť  zvláštne  staroveké  švagrovské  právo.
       Kedysi boli takéto  vzťahy  úplne  prirodzené  a  svojím  spôsobom
       nahrádzali sociálne zabezpečenie. Veď žena, ktorej umrel  muž,  by
       bola inak odsúdená doslova žobrať. Dnes sa nám môžu zdať staroveké
       zákony neprirodzené. Opäť je to však možné len na prvý pohľad. 

                              1. Mojžišova 26,7-9.

          Izák mal strach, že ho pre jeho príťažlivú  manželku  zavraždia
       a vezmú si ju za svoju. Nedôveroval  svojmu  Bohu  a  riešil  svoj
       problém klamstvom. Zakrátko však bol pristihnutý  pri  niečom,  čo
       jednoznačne odhaľovalo  jeho  podvod  -  poihrával  sa  so  svojou
       manželkou.  Nuž,  isto  si  nepohadzovali  loptou!   Biblia   jeho
       počínanie hodnotí ako niečo prirodzené o čom nie je potrebné ďalej
       ani rozprávať! Je normálne, že  sa  manželia  spolu  poihrávajú  -
       pohladia na dráždivých miestach bez akýchkoľvek  zábran  v  zmysle
       "odtiaľ,  potiaľ".  Božie  Slovo  neberie  človeku   to,   čo   je
       prirodzené, naopak, chce mu to darovať. Pán  chce  požehnať  ľuďom
       naplnenie!
          Pre manželov je preto prirodzený aj taký sex, ktorý sa  nekončí
       pôrodom a ďalším dieťatkom!
          Kedysi nebol priemysel vyvinutý natoľko, aby sa vyrábali  rôzne
       ochrany, preto nemôže byť o nich ani zmienka v Biblii.  Na  druhej
       strane však boli ľudia aj pred vekmi len ľuďmi a žili podobne, ako
       žijeme dnes. Mali  teda  aj  formy  antikoncepcie,  ako  napríklad
       prerušovaná súlož alebo neplodné dni u žien, na ktorých nebolo nič
       zlé! 

                               1. Korintským 7,4.

          Posledný predčítaný odsek jasne odhaľuje Božiu vôľu.  Stvoriteľ
       chce, aby boli manželia pohlavne naplnení, vyzýva ich k  vzájomnej
       služobnosti v láske a porozumení.
          Akú antikoncepciu teda  používať  dnes?  Veriaci  človek  sotva
       prekoná predsudok, či antikoncepciu vôbec  používať,  hneď  je  tu
       druhý, ktorý ho vedie k tomu, že niektoré antikoncepčné  prípravky
       doslova vraždia jeho deti tým, že  sa  oplodnené  vajíčko  vyplaví
       ešte pred uhniezdením v  maternici.  Takýto  prístup  potom  vedie
       k tomu, že človek  odmietne  väčšinu  antikoncepčných  prípravkov,
       čoho výsledkom býva dobrý pocit viery v srdci  a  sedemnásť  detí,
       o  ktoré  sa  rodič  nedokáže  postarať,  ani  ich  vychovať,  ani
       materiálne zabezpečiť! Výsledkom je potom postoj, ako  keď  človek
       antikoncepciu úplne odmietne! Chudoba, nenaplnenosť a väčší  sklon
       spáchať cudzoložstvo!
                                                                          44



          Pri tomto druhom predsudku diabol hrá človeku na  strunku  jeho
       poznania, nahovára mu, že rozumie životu a  môže  robiť  suverénne
       závery. Veriaci si takto povie: "Keď  sa  vajíčko  oplodní,  začne
       život. To je chvíľa, keď Hospodin posiela ducha života do budúceho
       ľudského tela!" Odkiaľ to môže človek vedieť? S kade  berie  toľkú
       suverenitu?  Keď  vyjadrím  v  tejto  úvahe,   že   život   začína
       zahniezdením sa v maternici, bude to mať práve takú váhu,  ako  aj
       predošlé tvrdenie! Človek  niekedy  presahuje  svoje  kompetencie,
       a potom na to dopláca sám alebo aj s tými, ktorých miluje.
          Skúsme sa teraz vyhnúť nepodloženým špekuláciám, ktoré  sú  len
       našimi predstavami!
          Keď v žene začne žiť plod -  všimnite  si  tú  súvislosť  plodu
       s matkou - keď teda v matke začne žiť plod,  som  presvedčený,  že
       ide o život a akýkoľvek spôsob dostať ho z matky von, pokladám  za
       formu zabitia!
          Keď sa ale  jedná  o  súlož  a  formy  antikoncepcie,  pokladám
       akúkoľvek antikoncepciu za prejav Božej lásky k človeku, aby mohol
       byť tento človek naplnený! Len démonské učenie odníma  od  človeka
       Boží dar, naplnenie!
          Žijeme vo svete plnom  spútaností,  predsudkov,  presvedčení...
       Najdôležitejšie  pred  Hospodinom  je  robiť   všetko   vo   viere
       a z viery. Človek nesmie používať napríklad  antikoncepciu  "dana"
       s  presvedčením,  že  zabíja   svoje   dieťa!   Preto   sa   forma
       antikoncepcie nesmie nikomu vnucovať, aby mohol mať  pokoj  a  žiť
       plný život aj po duchovnej stránke, nielen po telesnej!  Chcel  by
       som na záver tohoto odseku zdôrazniť jediné -  neodsudzujme  ľudí,
       ktorí používajú takú  antikoncepciu,  ktorú  by  sme  my  používať
       nedokázali. Títo ľudia totiž nemusia hrešiť z viery. Navyše som si
       istý, že žiadna antikoncepcia neberie život dieťatku,  lebo  vtedy
       to dieťatko ešte na tomto svete nie je! Čo je  nadto,  mi  pripadá
       ako špekulácia o živote, ktorý vôbec nepoznáme.
          Pán Ježiš v evanjeliách pripomína, že skutočná  láska  je,  keď
       človek robí druhým tak, ako by on chcel, aby činili iní ľudia jemu
       samému. Na záver tejto úvahy by som chcel povedať, že  by  som  sa
       bez obáv chcel stať dieťatkom rodičov, ktorí  netrpia  predsudkami
       a vyberajú si antikoncepciu podľa ich telesných potrieb. Menej  by
       som chcel byť dieťaťom  rodičov,  ktorí  by  pre  svoje  predsudky
       nemali jasno ani v otázkach sexu. Nakoniec by som rozhodne nechcel
       byť dieťaťom takých rodičov, pri ktorých by  som  si  našiel  prvý
       domov v tele maminky a oni by ma dali  zabiť  kvôli  tomu,  že  ma
       jednoducho nechcú.Tak to  sám  cítim  s  vedomím,  že  rodičov  si
       nevyberáme, ale vyberá nám ich sám Stvoriteľ, čo nielen musím, ale
       aj chcem rešpektovať. 


                          Kvôli čomu nosí bocian deti?


                                 Žalm 107,1-43.

          Rodina s deťmi je obrovským Božím požehnaním. Aj napriek ťažkým
       chvíľam, ktoré človek v rodine niekedy zažíva, je rodina  domovom,
       zázemím, do ktorého sa človek vracia  a  kde  sa  cíti  byť  doma.
       Niekto si rodinu predstavuje tak, že si nájde partnera,  budú  mať
       spolu svoje manželstvo so všetkým, čo sa od nich v  Biblii  žiada,
       ale deti nie. Veď je tu predsa antikoncepcia a deti nie sú až  tak
       potrebné...
          Aby si niekto mohol založiť manželstvo, bolo potrebné  vychovať
                                                                          45



       ho, venovať  mu  veľa  času,  nervov  i  peňazí.  Nakoniec  človek
       vyrástol a všetky tieto "investície" chce užiť pre seba. Môžme  sa
       vrátiť k prvému citátu tejto úvahy z Epištoly Jakuba a  začne  byť
       hneď zrejmé, že takýto prístup nebude požehnaný! Po čase  bezdetní
       manželia navyše zistia, že priveľa času pre  seba  spôsobuje  viac
       nedorozumení, napätí a nepohody. Bezdetné manželstvá sa môžu veľmi
       rýchlo   rozpadnúť!   Inými   slovami,   keď   niekto   pristupuje
       k antikoncepcii tak, aby ju užil len sám pre seba,  nebude  žiadna
       antikoncepcia požehnaná.
          Pre väčšinu rodičov je prirodzené starať sa o deti. Rodičia  to
       doslova  potrebujú  -  napĺňa  to  ich  potreby  a  spája  ich  to
       v spoločnej výchove ich detí.
          Manželia, ktorí nemôžu mať deti, poväčšine trpia - je to  jedna
       z foriem kríža, ktorý božie deti niekedy tu na zemi musia niesť.
          Keď deti vyrastú, je oveľa krajšie žiť v rodine, ktorá má akosi
       viac členov, než v samote bez detí.  Deti  sú  veľkým  požehnaním,
       ktoré ak manželia odmietajú, poväčšine si pripravujú svoje vlastné
       nešťastie.
          Som presvedčený, že Pán nežiada  nejaký  najpožehnanejší  počet
       detí, ale žiada deti mať - aspoň jedno. Pre deti je  však  lepšie,
       keď majú aj súrodencov, a tak  rozhodovať  sa  medzi  dvoma  alebo
       tromi  deťmi   býva   poväčšine   pre   manželov   najaktuálnejšie
       a najlepšie.
          Pán Ježiš niekedy môže chcieť, aby nejaké manželstvo bolo  tzv.
       misijným manželstvom. Aby manželia nežili len sami pre  seba,  ale
       aby zároveň ani nemali deti. Aj  takéto  povolanie  do  služby  je
       možné, ale je veľmi zriedkavé! Ak si  takýmto  povolaním  manželia
       ospravedlňujú vlastnú nechuť starať sa o niekoho, prinesie  im  to
       isto mnoho nešťastia. 


                           Aký sex a koľkokrát za ...


                              1. Korintským 7,3-5.

          Ďalším predsudkom, ktorým veriaci niekedy trpia, je výber formy
       sexu. Božie Slovo poukazuje na to, že sex nemá byť voči niektorému
       z partnerov ukrutný, nemá  byť  egoistický,  má  obsahovať  zložku
       vzájomnej služobnosti v láske a porozumení.
          Žiadne  iné  obmedzenia  však  sexu  nekladie!  Je   nenormálne
       odsudzovať manželov, keď so sebou robia niečo, čo  nerobia  iní...
       Je to ich sex, ich súkromie, ktoré si majú sami vybrať tak, ako im
       to vyhovuje. Podobne ani počet súloží Biblia neobmedzuje  -  každý
       pár má svoj temperament a je len na nich, ako často sa budú  spolu
       milovať.
          Tu by bolo potrebné poukázať ešte na to, že  forma  manželského
       sexu z duchovného hľadiska nie je obmedzená, ale to neznamená,  že
       akýkoľvek sex je dobrý po telesnej stránke. Sú formy  sexu,  ktoré
       sú veľmi nehygienické a kvôli ktorým sa  môžu  šíriť  najrôznejšie
       choroby. Je preto prirodzené vyberať si taký sex, aby  neohrozoval
       zdravie ani jedného z partnerov. 






                                                                          46



                       Telesná naplnenosť a nenaplnenosť


                               1. Korintským 7,9.

          Možno by sa zdalo, že o sexe nie je  potrebné  toľko  rozprávať
       a písať. Realita však upozorňuje sama na seba -  niektorí  veriaci
       ľudia majú aj po  50-tych  rokoch  manželstva  nevyjasnené  otázky
       v oblasti sexu. Nemajú istotu, či mohli používať antikoncepciu, či
       dokonca mohli spolu spávať tak, ako to robili... Na druhej  strane
       sú zase takí, ktorí žijú úplne ľahkovážne a nerešpektujú v oblasti
       sexu žiadne biblické hodnoty.
          Hospodin chce človeka naplniť, vychovať ho, vzdelať, chce v ňom
       vybudovať silný a krásny charakter. Do školy Božieho vedenia  isto
       patria aj "hodiny" o sexe a manželskom  spolužití.  Realita  sebou
       nesie  nenaplnené   manželstvá,   trpiace   množstvom   predsudkov
       a nezmyslov. Boží Duch chce  manželstvá  naplniť  aj  po  telesnej
       stránke, a preto svetlo  Božieho  Slova  jednoznačne  odhaľuje  aj
       Božiu radu  v  oblasti  manželského  sexu.  Vytvára  tak  stabilné
       manželstvá plné vzájomného porozumenia  s  požehnaním  od  Svätého
       Ducha.




































                                                                          47



                                  My a ostatní
                                       X.



                                Boss našej mafie


                         1. Mojžišova 31,1-9. 31,22-24.

          Vzťahy v rodine sú veľmi  zvláštne.  Niekedy  rodina  drží  tak
       pohromade, že si navzájom ani nepovedia, keď niekto  z  nich  robí
       niečo zlé - veď patrí medzi nás, musíme držať  spolu!  Inokedy  sa
       vzťahy v rodine niečím narušia a príbuzní sa k sebe  začnú  chovať
       horšie, ako keby boli cudzí. Takéto extrémy pramenia  z  toho,  že
       človek  kladie  na  svojich  príbuzných  isté  nároky   na   pomoc
       a  súdržnosť.  Tieto  nároky  sú  niekedy  opätované  tak,  že  až
       presiahnu miery Božej spravodlivosti. Keď však opätované  nie  sú,
       rýchlo sa menia na trpkosť alebo nenávisť.
          Lában   z   predčítaného   odseku   Božieho   Slova    nehľadal
       spravodlivosť, ale držal so svojou rodinou bez ohľadu  na  to,  že
       konal nespravodlivo  a  bezbožne.  Synovia  ho  podnecovali  proti
       Jákobovi a Lában reagoval. Ak  by  sme  si  položili  otázku,  kto
       z Lábanových synov vedel tak dobre zahrať na  jeho  strunku  a  na
       strunky svojich bratov, pravdepodobne by sme dospeli k tomu, že ak
       nájdeme spomínaného syna, nájdeme akúsi šedú eminenciu ich rodiny.
       Niekedy býva zjavné, kto v rodine "drží kormidlo", niekedy je však
       tento "boss" skrytý za svojimi manipuláciami a úsmevmi tváre.
          Vo chvíli, keď sa rodinné vzťahy položia pred Božiu vôľu, stáva
       sa z rodiny akási mafia a z človeka, ktorý má v  rodine  najväčšie
       slovo, boss. Rodinné vzťahy sa dajú úžasne zneužiť práve preto, že
       majú sklon upadať do  dvoch  extrémov,  ktoré  boli  spomenuté  na
       začiatku tejto úvahy. Úžasná súdržnosť a  úžasná  nesvornosť  býva
       v rukách manipulátora hroznou zbraňou.
          Keby nakoniec Lában z predčítaného  odseku  neuposlúchol  Božiu
       radu, povodilo by sa mu veľmi  zle,  lebo  by  sa  Stvoriteľ  isto
       Jákoba zastal! Rodina, v  ktorej  sa  prehodia  priority  tak,  že
       Stvoriteľ začne byť druhoradý až za rodinnými  členmi,  sa  určite
       dostane postupne do konfliktu so samým  Stvoriteľom.  Najskôr  ide
       len o  zastávanie  sa  jeden  druhého.  Keď  ale  ten  druhý  koná
       v nesúlade s Božou vôľou, mení  sa  zastávanie  jeden  druhého  na
       zastávanie sa hriechu!  Aby  sa  veriaci  ľudia  mohli  podporovať
       a nedopúšťať sa pritom niečoho zlého, musia  mať  nad  sebou  vždy
       najvyššiu autoritu Božieho Slova. 


                                Všetko jedno...


                               Galatským 6,9-10.

          Pán Ježiš nechce, aby sme svoju rodinu  pokladali  za  cudzích!
       Naopak, nabáda svoje deti, aby sa  ich  láska  prejavovala  hlavne
       v rodine. Láska voči rodinným členom by ale nikdy nemala  spôsobiť
       nespravodlivosť voči cudzím ľuďom.
          Nabádanie k väčšej láske voči členom rodiny lieči v prvom  rade
       sklon k nevšímavosti alebo trpkosti voči príbuzným.  Deti  niekedy
       neopustia rodičov v biblickom  zmysle,  ale  sa  doslova  na  nich
                                                                          48



       vykašlú, ponechajúc ich v starobe a nevládnosti  samých  na  seba!
       Písmo upozorňuje na  matky,  otcov,  bratov,  sestry,  bratrancov,
       ujov... Všetkých týchto ľudí Hospodin človeku vybral, aby vyrastal
       v ich prostredí, aby mu boli bližší než ostatní ľudia.
          Keď si muž nájde manželku,  vzniká  nový  prvok,  nová  rodina.
       Vzťahy, ktoré v nej vznikajú,  by  mali  prekonať  všetky  ostatné
       rodinné vzťahy. Nie je možné vytvoriť harmonickú rodinu a  zároveň
       sa nedokázať odpútať od rodičov. Aj vzťahy  v  rodine  majú  svoje
       priority, ktoré Pán jasne stanovil. Ich dodržiavanie pod autoritou
       Písma býva veľmi požehnané. 


                             Desiatok z manželstva


                                Malachiáš 3,10.

          Keď je rodina rozsiahlejšia, život niekedy začína vypadať  tak,
       že sú manželia raz na obede u jedných rodičov,  potom  u  druhých,
       potom má narodeniny sesternica, bratranec...  Manželia  chodia  do
       práce, ako tak sa stihnú postarať o domácnosť a  väčšinu  zvyšného
       času venujú svojej ďalšej rodine. Božie Slovo vedie veriacich ľudí
       k tomu, aby vedeli svoj čas aj darovať a nie len sa  venovať  sebe
       navzájom! Každé manželstvo môže venovať trochu času  a  záujmu  aj
       druhým ľuďom. Je hrozné, keď sa rodina  zameria  sama  na  seba  -
       nikomu síce neubližuje, ale nie je schopná ani nikomu pomôcť...
          Z predčítaného odseku vyplýva, že manželstvo môže byť požehnané
       len vtedy, keď sa dokáže trochu aj rozdať - poslúžiť druhým  ľuďom
       mimo rodiny. 


                         Pravda, láska a spravodlivosť


                                 Izaiáš 11,3-5.

          Keď sa človek pridŕža  Hospodina,  Hospodin  ho  nikdy  nepustí
       z ruky.  Keď  manželia  chcú  napĺňať  Božiu  vôľu  aj  vo  svojom
       manželskom živote, Stvoriteľ im požehná a stane sa ich  Zástancom.
       Boží Duch je pravdou, láskou a  spravodlivosťou  naraz,  preto  aj
       priority v rodine musia rešpektovať vyššie  tri  uvedené  hodnoty.
       Nemožno sa zastávať brata,  otca,  či  matky  a  pritom  podvádzať
       blížneho a dopúšťať sa nespravodlivosti. Podobne nie je  požehnané
       od Pána zabudnúť na súrodencov  alebo  rodičov  a  bez  lásky  ich
       opustiť v čase, keď potrebujú pomoc.
          Boží Duch dáva človeku múdrosť i silu,  aby  mohol  rešpektovať
       priority vzťahov v  rodine  a  zároveň  neporušovať  tú  najväčšiu
       prioritu vzťahu s Ním samým. S Božím požehnaním, omylmi, pokániami
       a modlitbami môže túto cestu nastúpiť každé Božie dieťa. 


                                Služba v Cirkvi


                               1. Korintským 7,5.

          Cirkev môže byť požehnaná len vtedy, keď v  nej  Pán  požehnáva
       rodiny, ktoré ju vytvárajú.  Ak  veriacim  ľuďom  nefungujú  dobre
                                                                          49



       vzťahy v rodinách, nikdy sa im  nepodarí  vybudovať  spoločenstvo,
       ktoré by priťahovalo svet a poukazovalo na  spasenie  Pána  Ježiša
       Krista. Rodiny, v ktorých prebýva Svätý Duch, radi  venujú  trochu
       svojho času Cirkvi Božích detí a Svätý Duch cez ne vytvorí  krásne
       požehnanie.  Rodiny,  ľudia  neschopní  priniesť  Kristovi   obeť,
       pravdepodobne budú chodiť do kostola, modlitebne a čakať, že niečo
       dostanú. Možno budú unikať z rodín, v ktorých  im  bude  pridusno,
       ich  služba  teda  nebude  službou,  ale   únikom.   Cirkev   plná
       neochotných a unikajúcich veriacich  býva  slabou  cirkvou,  ktorá
       nefunguje a v ktorej sa akosi nedá nájsť príčina nepožehnania. 


                                Svetlo pre svet


                                 Ján 13,34-35.

          Aby mohli ľudia zo sveta nájsť Božie spasenie, potrebujú  veľmi
       živý príklad Cirkvi Božích detí! Živá cirkev nutne  vyžaduje,  aby
       v nej veriaci ľudia vytvárali krásne fungujúce a požehnané rodiny.
       Rodiny požehnané od Hospodina vyžadujú od rodičov i  detí  srdcia,
       ktoré majú na prvom mieste svojho Boha a Spasiteľa. Nie je  možné,
       aby bola cirkev živá, ľudia v  nej  úprimní  veriaci,  ale  rodiny
       v nej rozbité! Nie je možné, aby  úprimní  veriaci  v  požehnaných
       rodinách  vytvárali  mŕtve  spoločenstvo,  ktoré  prestáva  chutiť
       nielen im samým, ale aj svetu!
          Ak majú byť veriaci  ľudia  svetlom  tohoto  sveta,  musia  byť
       svetlom vo svojich rodinách. Nie je možné v  rodine  pred  Kristom
       utiecť a v cirkvi Mu oddane slúžiť!
          Atmosféra v našich rodinách, duch, ktorý tu vládne, sa  prenáša
       aj na cirkev a robí Božiemu kráľovstvu buď česť alebo hanbu. 


                                     Záver


          Desať úvah v tomto zväzku by malo ukázať akési  smerovanie  pre
       Božie deti. Obstáť v Božom Slove vo svojom osobnom živote znamená,
       že človek dokáže obstáť aj pri budovaní Cirkvi Božích  detí  a  aj
       pri zvestovaní Božieho kráľovstva neveriacim ľuďom.
          Svet už počul mnoho slov. Za slovami kresťanov chce  vidieť  aj
       skutky, ktoré sú jasným ovocím Svätého Ducha. Slová bez skutkov sú
       mŕtve a skôr odpudzujú, než priťahujú!
          Nech Pán požehná každého  čitateľa  týchto  riadkov,  ktorý  sa
       rozhodol vydať sa na  cestu  svedeckého  života  a  zvestovať  tak
       druhým Evanjelium.

 

Posted in BIBLICKÉ VÝKLADY.