Kniha Jób Konflikt medzi veriacimi Výklad Knihy Jób Milan Hudec 2000
Chcel by som poďakovať svojej manželke Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som s Božou pomocou pripravoval tento výklad. Za neustálu ochotu čítania Biblie a biblických slovníkov ďakujem svojej mame Blažene Hudecovej. Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí svojimi modlitbami podporili písanie tohoto výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi boli spočiatku úplne nejasné. Najviac som však vďačný svojmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril prostredie a daroval prostriedky k napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a vďaka - amen.
autor: RNDr. Milan Hudec, PhD. rok: 2000 mobil: 0905 433 922 mail: mhudec@savbb.sk www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec
Obsah Úvod ....................................................... 5 Odovzdanosť Hospodinovi I. ......................................................... 7 Požehnanie, majetok a ľudský charakter ................. 7 Čo nevedel Jób... ...................................... 7 Životná realita a viera ................................ 8 Počiatok... ............................................ 9 Účasť s druhým človekom II. ........................................................ 11 Vlastnosti moci temna .................................. 11 Spoluúčasť, čiastočné poznanie a ľudské závery ......... 11 Útecha bez Božej moci .................................. 12 Depresia III. ....................................................... 14 Zabúdanie .............................................. 14 Strata jasnej mysle .................................... 14 Výčitky a čas .......................................... 15 Uprený pohľad .......................................... 16 Elifaz Témanský Konflikt s nesprávne jednajúcim bratom Posudzovanie a videnia IV. ........................................................ 18 Motivácie k reči ....................................... 18 Poznanie Stvoriteľa? ................................... 19 Sny, videnia a sebaklam ................................ 19 Od poznania k záverom .................................. 20 Pravda V. ......................................................... 22 Účelová pravda ......................................... 22 Ja by som... ........................................... 22 Ťažko povedať nie a ťažko povedať áno... ............... 23 Pocit krivdy VI. ........................................................ 24 Víťazstvo nad horkosťou ................................ 24 Viera v zúfalstve ...................................... 24 Porozumenie v bezmocnosti .............................. 25 Výzva k úprimnému dialógu .............................. 25 Skúsenosti a svedectvá VII. ....................................................... 26 Túžobné očakávania ..................................... 26 Noc a deň .............................................. 27 Prečo práve ja? ........................................ 28 Bildad Suchský Bezbožné spolčovanie Podporovanie priateľa VIII. ...................................................... 30 Dve priateľstvá ........................................ 30 "Hneď" a "potom" - Boží čas ............................ 31 Pravdivé a zároveň bezbožné proroctvo .................. 31 Reakcia na spolčovanie sa v hriechu IX. ........................................................ 33 Bol Jób permanentný oponent? ........................... 33 Osobné vyznanie hriešnikovi ............................ 34 Ľudské a Božie slová ................................... 34 Príkladná reakcia, aktuálna výzva ...................... 35 Osobné poznanie Stvoriteľa X. ......................................................... 37 Osobná a neosobná viera ................................ 37 Hľadanie Stvoriteľa .................................... 38 Modlitba ............................................... 38 Sófar Naámatský Čas hriechu Zaťatosť pýchy XI. ........................................................ 39 Dve tvrdohlavosti ...................................... 39 Pýcha a čas ............................................ 40 Výklady a zasľúbenia prostriedkom ...................... 40 Bratstvo a rovnocennosť XII. ....................................................... 43 Vzťah rovnocennosti .................................... 43 Podobenstvo na zhadzovanie druhých ..................... 43 Domovina Božieho ľudu .................................. 44 Hospodin - môj Boh ..................................... 44 Božie mlčanie XIII. ...................................................... 47 Moderná psychológia... ................................. 47 Možno urobiť z Boha vplyvného svetského pána? .......... 48 Čas hriechu, čas mlčania ............................... 48 Modlitba v tichu ....................................... 48 Porušenosť XIV. ....................................................... 51 Zákon hriechu .......................................... 51 Jediná milosť .......................................... 52 Teraz a potom .......................................... 52 Dôvody a prejavy nenávisti Moc Svätého Ducha a vzťahy Keď sa minú argumenty... XV. ........................................................ 53 Zhadzovanie ............................................ 53 Svetlo Slova a tma zamotaných rečí ..................... 54 Je opakovanie vždy matkou múdrosti? .................... 55 Od názorov k intrigám XVI. ....................................................... 57 Neakceptované vysvetlenia .............................. 57 Útočná zbraň intríg .................................... 57 Nebeský Svedok, kozlovia a ovce ........................ 58 Utrpenia z pýchy a neznášanlivosti XVII. ...................................................... 59 Kto sú posmievači? ..................................... 59 Nábožná verejnosť a informácie ......................... 60 Utrpenia a zúfalstvá ................................... 60 Múdrosť i zloba opakovania XVIII. ..................................................... 63 Opakovanie v Božom Slove ............................... 63 Opakovanie plné zloby .................................. 64 Okolnosti a únava XIX. ....................................................... 65 Realita ................................................ 65 Rezignácia ............................................. 65 Najťažší úder .......................................... 66 Prenasledovanie a túžba po pravde ...................... 66 Trochu o náboženskom fanatizme XX. ........................................................ 68 Pretrvávajúca zaťatosť ................................. 68 Fanatické presvedčenie ................................. 69 Priority Božieho jednania XXI. ....................................................... 70 Dôsledok priority spasenia ............................. 70 Pravdepodobnosť a Božie vedenie ........................ 71 Násilie svojvôle ....................................... 71 Otázky XXII. ...................................................... 72 Nepodložené dôvodenie .................................. 72 Odsúdenie .............................................. 72 Kedysi a dnes .......................................... 73 Jóbov nedostatok Duchovný rast Božia spravodlivosť, moc a poznanie XXIII. ..................................................... 74 Jóbov omyl ............................................. 74 Jóbov záver ............................................ 75 Spravodlivosť .......................................... 75 Moc a poznanie ......................................... 75 Dopustenie a zvrchovanosť XXIV. ...................................................... 78 Dôsledok bezmocnosti ................................... 78 Svetlo, tma a popularita ............................... 78 Skutočne je hrob jedinou spravodlivosťou? .............. 79 Istoty vyznania ........................................ 79 Môže byť človek spravodlivý? XXV. ....................................................... 80 Veci ukryté od počiatku sveta .......................... 80 Duchovný rast z viery .................................. 80 Striedavé jednanie z vyčerpania XXVI. ...................................................... 81 Ďalší dôsledok únavy ................................... 81 Čiastočné poznanie ..................................... 82 Dôsledok spravodlivosti z viery XXVII. ..................................................... 83 Vedomé jednanie ........................................ 83 Nepravdivé svedectvá ................................... 84 Márnosť pokrytectva .................................... 84 Šalamúnova múdrosť XXVIII. .................................................... 87 Poznávanie prírody ..................................... 87 Intelekt, myseľ a múdrosť .............................. 88 Bázeň Pánova ........................................... 88 Elihu Návrat k Bohu - pokánie Chudoba po Duchu, životodárna túžba XXIX. ...................................................... 91 Blahoslavení chudobní Duchom... ........................ 91 Požehnanie ............................................. 91 Poslušnosť a poznanie Božej vôle ....................... 92 Ale... Skúška... ....................................... 92 Trpezlivosť a viera XXX. ....................................................... 94 Nádej, ktorá nezahanbí ................................. 94 Modlitba ............................................... 95 Viera ako obchod? ...................................... 95 Logika a skúsenosti .................................... 96 Jóbove desatoro XXXI. ...................................................... 98 1. Zrak ................................................... 98 2. Zámery a túžby ......................................... 98 3. Ľstivosť a pravda ...................................... 98 4. Chamtivosť ............................................. 99 5. Mamon .................................................. 99 6. Modloslužba ............................................ 100 7. Jazyk a nenávisť ....................................... 100 8. Služba ................................................. 100 9. Tajnosti, klamstvá a strach ............................ 101 10. Žaloba ................................................. 101 Obraz Cirkvi Božích detí XXXII. ..................................................... 102 Elihuov pohľad ......................................... 102 Atribúty horlivosti .................................... 102 Staroba, mladosť a Pánova Cirkev ....................... 103 Množstvo rečí a napomínanie ............................ 103 Čestné jednanie Božieho dieťaťa ........................ 103 Proroctvo - riešenie XXXIII. .................................................... 106 Každé proroctvo má pripúšťať dialóg! ................... 106 Elihu, fakty a poznanie Boha ........................... 107 Božie zastavenia ....................................... 107 Anjel vykladač Kristus ................................................ 108 Výzva a vyznanie proroctva ............................. 108 Hospodin nezaprie Seba! XXXIV. ..................................................... 110 Jazyk, reči a súd ...................................... 110 Vyjadrenie zmyslu ...................................... 110 Zjavenia - zasľúbenia v Písme .......................... 111 Zmluvy a Boží Duch ..................................... 111 Skrytosti a súkromia ................................... 111 Duchovná pevnosť ....................................... 112 Nielen kritika! ........................................ 112 Istota slov XXXV. ...................................................... 113 Slová požehnania v trpkosti ............................ 113 Poslúžime Hospodinovi? ................................. 113 Ľudská potreba a nábožnosť ............................. 113 Istota mnohých slov .................................... 114 Božia velebnosť XXXVI. ..................................................... 116 Istoty ................................................. 116 Charakter Božej moci, kríž ............................. 116 Nedostatok slov o Hospodinovi .......................... 117 Súlad s Božou vôľou XXXVII. .................................................... 118 Pečať na ruke .......................................... 118 Fyzikálne zákony ....................................... 119 Ako stvoriť zákonitosť ................................. 119 Posledná príležitosť ku pokániu XXXVIII. ................................................... 120 Osobné oslovenie ....................................... 120 Božie Slovo ............................................ 121 Zákony fyzikálne a duchovné ............................ 121 Poznanie súvislostí .................................... 122 Múdrosť a potreby ...................................... 122 Zjavenie v prírode XXXIX. ..................................................... 124 Hľadanie Stvoriteľa .................................... 124 Božie Meno ............................................. 124 Prirodzené otázky ...................................... 125 Konflikt s Hospodinom XL. ........................................................ 126 Vyznanie ............................................... 126 Nielen vševedúci! ...................................... 126 História Zeme .......................................... 127 Vláda Boha ............................................. 127 Hovoril Hospodin XLI. ....................................................... 128 Otras svedomia ......................................... 128 Mám svoje osobné otázky? ............................... 128 Pokánie a požehnanie XLII. ...................................................... 130 Kapitulácia ............................................ 130 Nový Zástanca .......................................... 130 Pán okolností .......................................... 131 Boží dvojnásobok ....................................... 131
5 Úvod Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Kniha Jób pojednáva v prvom rade o ľudskom utrpení. Keďže ale väčšina jej kapitol zachytáva rozhovory, dialógy, v ktorých zúčastnení hľadajú pravdy, oponujú, vysvetľujú, obviňujú sa, je na mieste pripustiť si, že táto kniha pojednáva v prvom rade o konflikte medzi veriacimi ľuďmi. Utrpenie je druhoradou tematikou, o ktorej síce tiež pojednáva, ale skôr v zmysle dôsledku neriešených konfliktov. Neriešené konflikty zväčšujú bolesť, až sa stáva nakoniec neznesiteľným. Tento výklad je písaný tak, aby nebolo nutné čítať ho od začiatku až do konca. Je možné otvoriť si ktorúkoľvek kapitolu a študovať podľa tohoto materiálu jej obsah. Na druhej strane ak čitateľ prejde celou Knihou Jób od začiatku, isto mu to prinesie väčšie požehnanie a známosť Božej vôle. Opakované rozhovory, myšlienky, názory, ktoré sa v knihe vyskytujú, majú pravdepodobne vyučovať čitateľa. Pán Ježiš nechce aby sme Jeho Slovu len porozumeli, ale aby sme si aj pamätali Jeho vôľu. 6 7 Odovzdanosť Hospodinovi I. Požehnanie, majetok a ľudský charakter Jób 1,1-5. Čo je potrebné urobiť, aby človek dosiahol úprimnú, živú a odovzdanú vieru? Existuje mnoho odpovedí na túto otázku. Niektoré učenia poukazujú, že sa úprimná viera rodí v chudobe a materiálnom nedostatku. Iné zase poukazujú, že viera môže rásť najlepšie, keď človek nemá ani prebytok, ani nedostatok. Ďalšie teológie tvrdia, že hĺbka viery nesúvisí s majetkom, ale napríklad s pravidelným čítaním Biblie, alebo s pravidelnými modlitbami, tiež možno s túžbou pomáhať druhým ľuďom... Muž Jób bol veľmi bohatý a nepoznal nedostatku. Dalo by sa povedať, že mohol veľmi ľahko spyšnieť a odvrátiť sa od svojho Stvoriteľa. Napriek tomu prinášal Bohu pravidelné obete podľa naučení Starého Zákona. - Je určite zaujímavé, zamyslieť sa nad svojim vlastným životom v zmysle: Ako som duchovne rástol, keď som mal dostatok, alebo dokonca prebytok? Mať, znamená vedieť aj rozdávať, nezabúdať na tých, ktorí nemajú. Materiálne vlastníctvo, prináša človeku nové možnosti, nové záľuby, ktoré sa niekedy stávajú prednejšími než Pán Ježiš. Jób svojho Boha nezradil ostával verný aj v hojnosti, majetok mu nebol prekážkou na ceste viery! Sám Pán dáva o ňom dobré svedectvo. Úprimná viera nie je systém pravidiel, ani forma obchodu, do ktorého keď človek niečo donesie, iné si môže odniesť. - Živá viera je vzťah človeka - bytosti s jeho Stvoriteľom - s inou bytosťou. Ak človek veľmi miluje, dokáže pre svoju lásku veľa odmietnuť. Niekto by možno namietol, že človek nedokáže milovať tak, aby mohol obstáť vo všetkých skúškach. Na tom je určite veľa pravdy, ale táto pravda nie je úplná! Boh Stvoriteľ, Pán Ježiš ponúka človeku svoju pomoc a svoju silu, ktorú pokorný veriaci rád prijme. Pýcha odmieta pomoc, lebo ju to pokoruje. Človek s Božou pomocou dokáže veľmi milovať a aj nezradiť svojho Pána! Muž Jób miloval Hospodina, a zároveň si uvedomoval svoju slabosť, tiež slabosť svojich detí. Svojimi obeťami vyznával, že potrebuje Božiu pomoc a zmilovanie. Jeho láska preto rástla a majetok jej neuškodil. Čo si o sebe myslím ja?... Čo nevedel Jób... Jób 1,6-12. Prečo prežívam práve teraz niečo dobré, alebo zlé? Prečo sa možno mám úplne normálne? Takéto a im podobné otázky sú pre veriacich ľudí veľmi blízke. Často sú tieto otázky aj pre iných neveriacich mysliteľov veľmi lákavé. Nájsť príčinu problémov, utrpení, alebo dokonca aj radosti 8 by bolo isto veľmi dobré. - Človek by sa tak mohol priamo snažiť o to, aby mu bolo dobre. Pri tomto hľadaní sa zvedaví záujemci zamerajú na svoje okolie, pocity, minulosť, vzťahy,... a sú trochu rozčarovaní, keď sa im nedarí. Predčítaný odsek Božieho Slova poukazuje nielen na satanovu zlobu a nenávisť, ale aj na to, že sa môže diať všeličo, čo je ľudskému poznaniu a logike ukryté! Existujú dobré i zlé bytosti s veľkou mocou, ktoré môžu vplývať na ľudský život. Sú nimi satan a jeho démoni, tiež všemocný Boh Stvoriteľ a Jeho anjeli. Problémy, alebo radosti v ľudskom živote majú spravidla svoje opodstatnenie a príčiny v duchovnom, nepoznanom svete. Človek si o sebe dokáže veľa namýšľať, pritom ale nevie ani čo bolo pred jeho narodením a čo bude po jeho smrti, nevie ako si predstaviť Nebeské Kráľovstvo a často nepozná vôľu i zámer svojho Stvoriteľa, keď na neho dopúšťa žiaľ, alebo radosť... O tom, čo sa odohralo v Nebi, Jób nevedel nič! Hospodin dobre poznal svojho služobníka Jóba, poznal i jeho nedostatok a vedel, ako mu požehnať ešte viac s tým, aby svojho Boha neopustil. Preto dovolil diablovi, aby ho vyskúšal a odovzdal všetko Jóbove požehnanie do jeho rúk. Len na Jóbov život a zdravie nedovolil, aby satan siahol. Pán nikdy nedá človeka pokúšať nad jeho možnosť! Vydá ho zlému len do takej miery, aby človek mohol obstáť! - 1. Korintským 10,13. Možno aj táto skutočnosť poukazuje na to, akým človekom bol Jób. Akým človekom som ja? Vedel by som teraz odovzdať všetko, bez reptania, svojmu Bohu? Životná realita a viera Jób 1,13-19. Ľudské srdce ľahko vzplanie hnevom, zlobou, radosťou, alebo mnohými inými emóciami. Sila emócie potom rozpaľuje, alebo brzdí myseľ a jazyk. Človek niekedy vybuchuje, inokedy mlčí a zdá sa mu, že je slobodný. Odvoláva sa na moc mysle a logiky, pritom ale často hnaný silou emócie zahadzuje jedno i druhé! Ľudská bytosť poväčšine nechce a nie nemôže, chce a nie musí... Výroky ako napríklad: "Nemôžem uveriť v Boha!" "Musím ísť na futbal!" Sú častým sebaklamom, v ktorom niet ani trocha pravdy! Ateista nie nemôže, ale nechce nájsť Stvoriteľa, pretože miluje iné veci, viera ho nenapĺňa, netúži nájsť niečo lepšie, než svet! Na futbal nikto nemusí ísť, mnohí ale chcú, lebo tam majú svoju "lásku"! Niektorí čitatelia Biblie tvrdia, že nevychádza z reality. Ľuďom sa deje to, či ono a Písmo vedie len k akejsi abstraktnej viere, pričom sa skutočného života vôbec nedotýka! Predčítaný odsek je veľmi realistický! Popisuje stav, keď sa na človeka valia okolnosti, dezorientujú ho a navyše možno ešte aj stráca svojich blízkych a priateľov. Písmo pozná realitu. Ľahkovážny čitateľ možno len rád zabudol na niektoré biblické pasáže, aby mohol Boha v srdci obviniť a seba tak ospravedlniť. Logika, myseľ, pamäť sú často až na konci, na začiatku trčí ľudské nechcem! Keď Jób prežil svoje prvé životné otrasy, ukázalo sa, čo vlastne miloval. Jeho "chcem" patrilo Stvoriteľovi. Nepohoršil sa, neprisvojil bez logiky a premýšľania Pánovi nič nerozumné! Duchovná hradba, ktorú si s Božou pomocou vybudoval, obstála a vydržala prvý diablov útok. 9 Ako riešim svoje emócie? Už som prisvojil Bohu niečo zlé, ak áno pri akej príležitosti? Viera je vzťah človeka a Stvoriteľa. Preto nie je dobré zabúdať na urážky, ktorých sa človek voči Bohu dopustil. Je potrebné ich riešiť podobne, ako aj s inou ľudskou bytosťou. Budujem tento vzťah, alebo ho len zneužívam, keď niečo potrebujem? Počiatok... Jób 1,20-22. Keď Jób roztrhol svoje rúcho, myslel, že je všetkému peknému v jeho živote koniec. Napriek tomu tento údel prijal a nepohoršil sa nad Božou vôľou! Božie Slovo poukazuje, že jeho kríž a pokorenie nebol koncom, ale začiatkom niečoho ešte lepšieho než mal predtým. Prirodzenými otázkami pre každého veriaceho človeka by mali byť podobné týmto: "Nemilujem niečo viac než Pána Ježiša? Nestojí moja viera na láske k človeku, nejakej zborovej práci, alebo nejakej veci? - Čo ak túto vec stratím, nepohorším sa?" "Čo Stvoriteľ sleduje, keď na mňa dopúšťa moju realitu?" "Ako hľadať Božiu vôľu? Ako ju hľadal Jób?" 10 11 Účasť s druhým človekom II. Vlastnosti moci temna Jób 2,1-8. Veľká časť biblických úvah je a má byť zameraná na opisovanie Božej moci, lásky a veľkosti. Biblia ale neodovzdáva len informáciu o Pánovej veľkosti, rozpráva aj o ľudskej malosti a o satanovej zlovôli. Preto je potrebné aj v biblických úvahách nevyhýbať sa zmienkam o moci temna. Diablova moc sa prejavuje v ľudskom porušenom chápaní právd o Bohu, v neschopnosti človeka obstáť pred svojim svedomím, v príprave a vedení pokušení, ktorými diabol systematicky útočí a často aj premáha... Ak človek nechce vidieť prítomnosť diabla, stáva sa oveľa zraniteľnejším. - Oddávam sa lenivosti? - Potom prijímam satanovu ponuku! Hnevám sa? - Opäť poslúcham diabla! Mám strach zastať sa vecí Pána Ježiša? - Ovláda ma diabol! Lenivosť, zlosť a strach za nejaký čas vybudujú človeka neschopného prijať Kristovu milosť. Lenivému sa nebude chcieť čítať Písmo. Zlostník sa nedá napomenúť a duchovne viesť. Bojazlivý človek trpí láskou k sebe samému. Satanovi nestačilo, že Jóbovi zobral majetok a uvrhol ho do chudoby. Nepokoril sa jeho pretrvávajúcou vierou, diablova zloba pokračovala. Ešte pretrvával prvý útok na Jóba a satan pridal aj druhý. - Siahol mu na zdravie. Moc temnosti je zákonitosť, ktorá sa nikdy nezmiluje! Býva to len Božia láska, ktorá ukončí utrpenie a nedovolí diablovi, aby človeku ďalej škodil. Aj dnes používa satan podobné taktiky. Pridáva k jednému zlu ďalšie, pokúša okolnosťami a snaží sa nahovoriť človeku, že moc temna nie je, že si nemusí dávať pozor. Cez Pána Ježiša Krista dostal človek moc a právo prísť do Nebeského Kráľovstva. Túto moc má používať proti diablovi s vedomým jeho prítomnosti a vplyvu. Celá duchovná zbroj je meč Slova Božieho, ktoré si veriaci človek musí čítať, aby ním vládol! Prilba spasenia je milosť Ježiša Krista, ktorú nám vydobil na kríži. - Prijímame to vierou v Neho a v pravdivosť Božieho Slova, čo sa nám stáva štítom, ochranou. Viera bez skutkov je mŕtva, vojak bez panciera zraniteľný, preto živú vieru sprevádzajú skutky, spravodlivosť. ... Uvedomujem si satanovu prítomnosť v zmysle, že môj život viery je bojom v plnej duchovnej zbroji? Ak som opakovane zrážaný mocou temna, čo mi chýba z Božej výzbroje? Spoluúčasť, čiastočné poznanie a ľudské závery Jób 2,9-10. Niekto by možno povedal, že mal Jób zlú manželku. - Veď ho odvádzala od viery. Začiatok prvej kapitoly ale poukazoval na požehnanie, ktorému sa Jób tešil pre svoj úprimný vzťah 12 k Stvoriteľovi. - Pán isto nepožehnáva len napol! Jóbovi požehnal milujúcu manželku, ktorá mu stála vždy po boku. Preto je možné predpokladať, že aj v časoch jeho nemoci cítila s ním a bolo jej ho úprimne ľúto. Najradšej by mu nejak pomohla, aby nemusel trpieť. Jej nedostatočný vzťah k Hospodinovi spôsobil, že nepoznala Božiu vôľu. Navyše prestávala Pánovi vo svojom súžení dôverovať. - Preto poradila Jóbovi zle. Chcela aby zlorečil Bohu a umrel, aby tak prestal trpieť. Jej záver bol rýdzo bezbožný! Vychádzal ale z niečoho, čo sa ani tak zlé na prvý pohľad nezdalo. - Úprimná účasť s blízkym človekom a neúplná znalosť Božieho Slova, tiež nedostatočná dôvera Stvoriteľovi. Milujem a mám účasť s druhým človekom aj ja takú, že ho svojimi radami nechtiac zatracujem? Keby Jóbova manželka mala na prvom mieste Pána a až potom manžela, neviedla by ho do smrti! Človek svojou láskou niekedy zabíja a ani o tom nevie. Deje sa tak preto, že sa nejakým spôsobom pre niečo odlúčil od Božej lásky a jej stratu sa pokúša sám imitovať. Zamilovať si Boha znamená zamilovať si aj ľudí! - Božie Slovo medziľudské vzťahy buduje, nerozkladá. Zamilovať si ľudí ale neznamená zamilovať si aj Boha! Je to vyjadrené v prioritách dvoch najväčších prikázaní. Miluj svojho Boha z celej sily a z celého srdca... Miluj svojho blížneho ako samého seba... Útecha bez Božej moci Jób 2,11-13. Dokážem si nájsť čas pre nemocného priateľa? Ak nie, pre Krista som si ho nenašiel! - Traja Jóbovi priatelia úžasne obstáli. Prišli z ďaleka, aby Jóba potešili. Aj títo mali voči nemu úprimný a dobrý vzťah - keď videli jeho utrpenie, plakali. Sedeli s ním na zemi sedem dní, čo nie je obraz, ale skutočnosť! Už som niekomu venoval sedem dní svojho času? Aj títo traja Jóbovi priatelia mali ale jeden vážny nedostatok. Boli vzdialený od Božej lásky a prestávali rozpoznávať Božiu vôľu. Zľahčili si vieru tým, že mlčky pripúšťali, že milovať človeka znamená aj milovať Boha. - V dôsledku svojho dobrého skutku predpokladali, že je ich viera hlboká, namiesto toho, aby v dôsledku svojej hlbokej viery urobili skutok. - Preto prišli pred Jóba bez Božej moci. Namiesto toho, aby ho utešili Božím Slovom a zasľúbeniami, namiesto toho len mlčali. - Zdalo sa im totiž, že je jeho utrpenie priveľké na útechu a útecha prislabá, aby pomohla a povzbudila. Uvedomujem si moc Božieho Slova a Pánových zasľúbení? Môžem vykladať Písmo s presvedčením, že sa jeho zvesť naplní aj v živote človeka, ktorému vykladám? Ak nie prečo? Vedieť naozaj potešiť znamená poznať hĺbku ľudského utrpenia a hĺbku Božieho Slova súčasne. Slová utešiteľa, ktorý pozná len Písmo, znejú ľahkovážne. Slová utešiteľa, ktorý pozná len realitu života, znejú pesimisticky a sú nepravdivé. Pán Ježiš vyzýva prijať plnú zbroj Svätého Ducha a svoj kríž! - Len tak môže byť Božie dieťa výkonným pracovníkom na Kristovej vinici. 13 14 Depresia III. Zabúdanie Jób 3,1-10. Na svete je mnoho takých ľudí, ktorí budia dojem, že sú silní a vyrovnaní. Všeličo si vedia zabezpečiť, majú vplyv, majetok a možno aj pôsobivé postavenie... - Jób tiež bol takýmto človekom. Navyše dokázal popri tomto požehnaní zotrvať v úprimnej viere. Keď ale Pán dopustil na Jóba diablov útok, ukázalo sa, akým tvorom je človek. Ľudská moc a vplyv v jednej chvíli stoja neohrozené, v ďalšej sú už len troskami niečoho, čo kedysi bývalo silné. Človek je veľmi zraniteľný tvor. - Nikto nevie, čo ho čaká zajtra! Preto ak sa niekto začne spoliehať na momentálne požehnanie a výhodný stav vecí, môže veľmi rýchlo stroskotať. Ako by som charakterizoval svoj život? - Spolieham sa na požehnania, - možnosti, ktoré mám, alebo na Bytosť, ktorá tieto požehnania pôsobí? Ak sa niekto chce dostať na školu, môže dúfať v známosť, alebo svoje nadanie, a pritom Boha vôbec nepotrebovať. Pri hľadaní okruhu svojich priateľov človek môže dúfať v utajovanie právd o samom sebe, v zhadzovanie druhých a niekedy dosiahne očakávanú obľúbenosť. ... Pán poukazuje na ukrutnosť a krehkosť takýchto jednaní. Božie Slovo vedie k poslušnosti pred Hospodinom, k čistému životu, zároveň zasľubuje, že to ostatné pridá sám Pán podľa potrieb Jeho detí. Jóbovi stroskotal celý život. Ukázalo sa, že aj on bol len slabým človekom, závislým na Božej ochrane. V jeho utrpení sa zrodila depresia - tlak moci temna, ktorý ho bortil svojou veľkou silou. Božie deti si pripomínajú rôzne požehnania, ktoré mohli od Stvoriteľa prijať. V depresii človek zabúda na mnohé dary, ktoré od Hospodina prijal. Pamäť akoby začala fungovať len akosi formálne, vyrovnanosť vystriedajú pochybnosti a minulosť akoby bola akousi neskutočnou. - Prítomnosť utrpenia, tá bortí ľudský život tak, že pamäť nie veľmi pomáha! Je dobré v depresii niekomu pripomínať minulé požehnania, aby si pripomenul Božiu lásku? Pripomienky Božieho dobrodenia sú veľmi potrebné aj v ťažkej depresii, keď nespôsobia hneď rozjasnenú tvár. Majú byť ale sprevádzané modlitbami k všemocnému Bohu, ktorý je mocný ukončiť ľudské utrpenie! Len On pôsobí dopustenie i východ z neho! Človek môže pomôcť len čiastočne, keď slová sprevádzajú aj skutky pomoci, ale naozajstné vyslobodenie prichádza od Hospodina. Pri depresii je modlitba bratov a sestier veľmi potrebná. Strata jasnej mysle Jób 3,11-19. Kým je človeku dobre a prijíma mnohé požehnania, môže jasne 15 premýšľať a dať sa viesť Božím Duchom. Počas depresie sa jasný úsudok môže zoslabiť, alebo úplne vytratiť. Jób si želal umrieť, pretože videl v smrti koniec svojho utrpenia. Kto ale môže povedať, čo príde po smrti? Kam sa dostane človek, keď opustí túto zem? Jób akoby zahodil zdravé uvažovanie a chcel všetko ukončiť smrťou. Keď človek spácha samovraždu, nikto nevie, či si naozaj pomohol! Možno sa práve týmto skutkom navždy odlúčil od Božej lásky. Jóbovi v depresii veľmi pomohla poslušnosť. Nechcel porušiť Božie prikázanie, a preto si na život nesiahol! Keď Božie dieťa stráca jasný úsudok pre mnohé utrpenie, má ešte veľkú oporu v znalosti Božieho Slova a poslušnosti. Ako reagovať, keď nám Pán pošle človeka tak strápeného, že nesprávne rozsudzuje svoj stav? Býva veľkou Božou milosťou, keď utrápený človek má veriaceho priateľa. Môže tak počuť vyrovnaný názor a porovnávať ho so svojim. - To ale vážne napomína trpiacich, aby sa nedali zahubiť pýchou a prijímali názory druhých ľudí, keď sú podložené Písmom. Tiež to napomína tých, ktorí v tej chvíli kážu, aby takúto chvíľu nezneužívali na sebapovyšovanie. Pán ukazuje svetlom svojho Slova aj na cesty vedúce z depresie. Vyučuje svoje deti k bratstvu a vzájomnej pomoci. Výčitky a čas Jób 3,20-23. Po dlhotrvajúcich depresiách prichádza "chvíľa", keď aj ten najvyrovnanejší kresťan začína Pánovi vyčítať. Ľudská sila sa rozpadne a človek kladie svojmu Stvoriteľovi otázky plné horkosti: "Prečo? Prečo? ..." Čas je hrozným diablovým prostriedkom. - Keď pokušenie trvá dlho, človek zvykne podľahnúť. Dlhé utrpenie pôsobí beznádej. Dlhotrvajúca radosť hubí duchovne zase tým, že si človek začne o sebe namýšľať, že nie je až tak zraniteľný - jednoducho spyšnie. Čas je ale aj Božím prostriedkom! Keď veriaci venujú svoj čas čítaniu Biblie, modleniu a službe, ich viera prežije podobne, ako prežila aj viera Jóbova. S vierou potom prichádza aj nové požehnanie. Človeku, ktorý je ubitý časom a možno aj vyčíta Bohu, slová len málo pomôžu. Na prvom mieste majú stáť modlitby a skutky pomoci! Už som niekomu pomohol? Realita zahŕňa povinnosťami, ktoré sú naozaj potrebné a nedajú sa všetky odložiť. Napriek tomu Božie dieťa má byť pomocou aj pre druhých. Veľkou pomocou môže byť uvedomenie si svojej "veľkosti". - Nedokážem pomôcť všetkým! - Toto si môže povedať každý a isto nebude klamať! Pán ale chce, aby som pomohol aspoň niekomu, možno len jedinému jednému človeku! Obstál som? 16 Uprený pohľad Jób 3,24-26. Počas dlhotrvajúcej depresie môže plynule vznikať stav, ktorý v krajnom prípade môže spôsobiť hlboké zatrpknutie a odpadnutie od viery. Týmto stavom je zahľadenosť na samého seba. Bolia ma moje bolesti, vidím svoje utrpenie, trápim sa pre svoju nenaplnenosť... - Človek sa môže tak zamerať na samého seba, že si tým privodí len ďalšie trápenie a beznádej. Božie Slovo ale poukazuje, že nie je jediným, ktorý trpí, že existuje aj Boh Stvoriteľ, ktorý chce ukončiť jeho biedy a že tento Boh je všemocný! Zahľadenie sa na odkaz Písma a hľadanie Božej vôle s modlitbou môže darovať osobné zasľúbenia, v ktoré veriaci človek môže začať dúfať. Písmo vyzýva: "Predkladajte svoje žiadosti Bohu!" Pán chce počuť o ľudských túžbach a chce ich naplniť tak, aby mohlo byť Jeho dieťa naozaj šťastné. Dokážem prijať Božiu cestu pre svoj život s vierou, že Božia láska je naozaj láskou, ktorá miluje aj mňa? Strach, že možno Pánove požehnanie nebude až tak pekné, že bude skôr nezaujímavo potrebné, môže odňať mnoho požehnaní. Niekedy sa možno práve dôverou Pánovi začína životná cesta zázrakov. 17 18 Elifaz Témanský Konflikt s nesprávne jednajúcim bratom Posudzovanie a videnia IV. Motivácie k reči Jób 4,1-6. Biblický výklad je možné zhodnotiť obsahovo, štylisticky... Niekedy je vyjadrovanie autora výborné, obsahovo zachytil všetko podstatné, a predsa jeho úvahe niečo chýba. Dobre napísaným úvahám môže naozaj chýbať požehnanie od Božieho Ducha! Môžu byť písané bez Pánovho vedenia a proti Jeho vôli aj napriek tomu, že pravdivo odovzdávajú biblické učenie. Čo môže byť príčinou nepožehnania pri biblických prednáškach a úvahách? Pán Ježiš poukazuje na vážnu skutočnosť, že ak si chce niekto úprimne ctiť Hospodina, má tak robiť v hĺbke srdca. Povrchné viery, ktoré možno prinášajú aj obete, ktoré ale nesiahajú človeku na osobný život, osobné cítenie a nevedú ho ku zmenám k lepšiemu sú mŕtve! Preto aj rečové a písomné prejavy môžu byť mŕtve aj napriek ich pravdivosti! Pokrytec a podvodník nemôže nikdy kázať a písať s požehnaním! Pán Ježiš hľadí na ľudské motivácie! - Človek môže vykladať Písmo z presvedčenia a neohliadať sa na to, či mu to prinesie priazeň, alebo odvrhnutie. Výklady sa dajú robiť ale aj preto, aby sa vykladajúci brat ukázal, ako to vie. Človek môže kázať s cieľom, že časť spoločenstva o niečom presvedčí a tým niečo dosiahne. Niekedy bratia vo svojich kázňach vedú akýsi pochybný dialóg, v ktorom raz jeden povie čo si myslí, potom zase druhý. - Vypadá to ako striedanie v službe Slovom, v skutočnosti to môže byť ale aj nevraživá hádka prikrytá pozlátkom Bohoslužieb! - Čistá motivácia robí z dobre napísaných úvah naozaj úvahy dobré a požehnané. Ak chce kazateľ, aby s ním išiel prednášať aj Boží Duch, musí mať čistú, Božiu motiváciu, ktorá nenesie postranné úmysly a špekulácie. Keď Jóba jeho priateľ obvinil, že povzbudzoval a kázal a že je teraz sám zomdlený, automaticky predpokladal, že Jób mal k svojim prednáškam porušenú, zlú motiváciu. - Ak niekto povzbudzuje v pokore, vie, že možno zanedlho bude potrebovať sám povzbudenie. Preto je nie zlé povzbudzovať a pripomínať Božiu veľkosť. Ale povzbudzovať so suverenitou, ktorá poukazuje na seba a tak trochu robí z prednášajúceho akéhosi nadčloveka, - to je hriešne. Pretože Jób trpel, jeho priateľ si myslel, že ide o Boží súd za povyšovanie, teda za nesprávnu, hriešnu motiváciu k rečiam, ktorými vyučoval Jób druhých. Prečo si Elifaz Témanský nemal právo niečo také myslieť? Pán Ježiš pripomína: "Nesúďte, lebo budete súdení!" Jóbov priateľ nemohol vidieť a poznať Jóbove srdce! Preto prijatie takéhoto záveru a jeho vyjadrenie bolo trúfalosťou a neláskou. Keď 19 niekto odsúdi druhého brata, isto ho k tomu motivuje jeho telesnosť! Ako by si charakterizoval odsudzovanie? Poznanie Stvoriteľa? Jób 4,7-11. Čo predpokladal Elifaz Témanský o Bohu, na čo nemal právo? U veriacich ľudí je niekedy častou chybou, že si zamieňajú Boha za doteraz poznanú spravodlivosť. Preto najprv uvážia, čo je dobré, a potom sú presvedčení, že to tak uváži aj Stvoriteľ. Jóbovmu priateľovi sa zdalo, že keď niekto koná správne, zaslúži si odmenu a keď niekto koná nesprávne, zožne trest. O svojom Bohu si naivne myslel, že bude podľa jeho poznania konať, lebo je to tak správne! Inými slovami pripustil, že Božie poznanie je tak veľké ako jeho a že navyše je Pán podriadený akejsi spravodlivosti, ktorej sa musí podvoľovať. - Elifaz Témanský nepoznal svojho Boha! Hospodin je nado všetkým! On oddelil spravodlivosť od nespravodlivosti, naučil človeka čo je to láska a spasil ho len preto, že chcel, preto, že ho miloval! Stvoriteľa k tomu nenútila morálka! Mohol urobiť čokoľvek a bolo by to sväté! Pán sa ale chcel dať ukrižovať, aby zachránil človeka, a pritom mu nezobral možnosť slobodného rozhodovania. Sny, videnia a sebaklam Jób 4,12-18. Veriaci ľudia podliehajúci telesným, egoistickým motiváciám milujú zjavenia a sny. - Veď ich môžu vykladať a chváliť sa s nimi, môžu na ich podklade zasahovať do osobného života a tvrdiť, že ide o Božiu vôľu! Ako by som u seba rozpoznal, či ide o zjavenie, alebo sen od Hospodina, alebo či je videnie od diabla? Pán Ježiš o sebe rozpráva, že je svetlom, ktoré prišlo na svet. Človek vo tme nevidí a nemôže sa orientovať. Vo svetle sa môže rozhliadnuť, uvážiť, ktorá cesta je najlepšia a ísť ňou. Preto zjavenie, ak je od Pána, má v prvom rade Božiu motiváciu. - Človek sa nechce ani chváliť, ani povyšovať, ale odhodlá sa rozprávať pre lásku, aby tým pomohol, alebo budoval spoločenstvo... Zároveň svoje videnie podkladá biblickým Slovom, ktorým vysvetľuje, prečo sa deje, alebo sa má diať tak či onak. Ak zjavenie ukazuje druhému cestu, malo by sa dať Božím slovom podložiť a vysvetliť. - Biblické vysvetlenie, objasnenie videnia je svetlo Božieho Slova. Pán Ježiš chce svoje deti vyučovať, aby rozumeli svojim cestám. Ak niekto rozpráva o svojom videní ako Elifaz Témanský, nič nevykladá, ani nepodkladá Božím Slovom, nič nevysvetľuje, je možné že trpí o samom sebe hrozným sebaklamom. Takéto videnie môže byť veľmi ľahko od diabla podobne, ako aj to Elifazove. Pánove stvorenstvo je čisté a sväté. Anjeli nie sú porušení hriechom a dokonca aj ľudia, ktorí prijali Kristovu krv, sú pre ňu čistí. Boh netvorí porušené bytosti, ale dokonalé a slobodné aj od 20 Neho samého. Božie stvorenstvo je schopné hlbokého citu a lásky aj preto, že nemusí, len môže milovať. - Pretože sú anjeli Božím dielom, chcú milovať, tak sú dokonalí a čistí. Od poznania k záverom Jób 4,19-21. Na základe svojich prevrátených videní a nepoznania Boha urobil Elifaz Témanský záver, že človek umiera nie v múdrosti, teda odlúčený od Božej lásky. Bol presvedčený, že to ani inak nejde. Z akého poznania vychádzam ja, keď si robím v mysli svoje závery? Apoštol Pavel pripomína, že je ľudské poznanie len čiastočné. Preto by mali byť aj ľudské závery len pomocné, dočasné a mali by sa dať ľahko meniť! Zmýšľam v súlade s Božou vôľou? Som ochotný na základe nového poznania Božieho Slova meniť svoje závery? ... 21 22 Pravda V. Účelová pravda Jób 5,1-7. Keď si ľudia chcú obhájiť svoje názory a presvedčenia, hľadajú logické príčiny, pravdy, fakty a ich presviedčanie často vypadá veľmi dôveryhodne. Elifaz Témanský prisúdil Jóbovi nesprávne motivácie porušené hriechom sebapovyšovania a pýchy. Jeho utrpenie videl ako Boží súd. Na začiatku tejto kapitoly naráža na Jóbovu reč plnú trpkosti a hodnotí ju ako hnev, alebo žiarlivosť na druhých, ktorí sa majú lepšie. Tento pohľad spája s Božím Slovom, v ktorom sú napísané zasľúbenia pre bohabojných, pričom hriešnemu počínaniu sa dáva krátky čas trvania. V Elifazovej reči sú spletené kúsky právd, logiky s nesprávnym pohľadom na druhého človeka. Ak má byť pohľad naozaj svetlom a pomocou, nezachytáva len časť pravdy, ale berie ohľad na všetky okolnosti s vyznaním, že "všetky" v ľudskom ponímaní nie sú ani zďaleka všetky v ponímaní Božom. Ak sa človek drží širších okolností, nie je také ľahké urobiť záver. Ak je pohľad zameraný len na niečo, závery sa robia veľmi ľahko. Zameranie sa na jednu - dve okolnosti prináša nielen duchovná mladosť z nevedomosti, ale takéto zameranie môže byť aj účelové. Nezáujem pohliadnuť aj na ďalšie okolnosti môže byť účelový tým, že by jednoducho širší pohľad zabránil tvorbe rýchlych záverov, ktoré môžu v istej chvíli niekomu veľmi vyhovovať. - Časti právd sú najlepším klamstvom, lebo sebou nesú informácie, ktoré sú v užších súvislostiach úplne pravdivé a uhájiteľné. Hľadám časti právd na obhajobu svojho presvedčenia, alebo hľadám presvedčenie na základe premýšľania nad pravdami Božieho Slova? Ja by som... Jób 5,8-16. Je veľmi zvláštne dávať seba ako príklad v podmieňovacom spôsobe. Keby sa to mne dialo, ja by som... Kto môže povedať o sebe, ako by znášal tú, alebo inú situáciu, utrpenie, alebo poníženie? Jedine Stvoriteľ pozná mieru človeka, podľa ktorej nedovolí diablovi spôsobiť človeku niečo tak ťažké, aby sa nutne musel pohoršiť na Bohu a odvrátiť sa od Neho. Možno sú až príliš časté ľudské myšlienky, ktoré lichotia a vravia: "To sa malo inak, ja by som to urobil lepšie..." Naozaj poznám správne mieru svojich schopností? Zdar v práci je niekedy veľmi ľahký, inokedy ťažký. Závisí nielen od schopností, prostriedkov a motivácie, ale aj od situačnosti, požehnania. Priaznivé okolnosti niekedy sami poukazujú, ako je dobre, keď má človek pomoc u Hospodina. 23 Okolnosti sa nedajú predvídať, preto aj výrok "ja by som..." je veľmi pochybný. Keď niekto rozpráva čo by urobil, opäť sa opiera o množstvo právd a poznaní. Popisuje ich, logicky zdôvodňuje... Na prvý pohľad sa zdajú byť tieto závery správne, ale keď ich otestuje realita, často sa ukáže, že vychádzali z nesprávnych skúseností. Ja som si to, či ono predstavoval inak, tí ľudia mali reagovať tak a pritom reagovali inak. Myslel som si že..., ale ukázalo sa... Utrpenie je oblasťou, ktorú nepozná mnoho ľudí až do hrozných hĺbok, v akých ho spoznal Jób. Preto, ak nám Boh pošle trpiaceho človeka, aby sme mu pomohli, je nutné uvedomiť si, že práve prežíva skúsenosti, ktoré sú nám pravdepodobne ukryté a neznáme. Ťažko povedať nie a ťažko povedať áno... Jób 5,17-27. Posledný odsek tejto kapitoly je napomenutím a povzbudením, ktoré je úplne pravdivé. V súžení je naozaj potrebné dúfať v Hospodina a Pán naozaj dáva z neho východ. Mocný Boh pozná tých, ktorí na Neho volajú! Keď ale tento odsek mal prijať Jób so všetkým predchádzajúcim priamym i nepriamym obvinením, asi nedokázal jednoducho povedať "áno", ani "nie". Keby povedal "áno", súhlasil by zároveň s nepravdami, ktoré boli o ňom povedané. Keby povedal "nie", odmietol by Božie Slovo. Tento konflikt nemohol byť riešený súhlasom, či nesúhlasom. Jedinou cestou bol pokračujúci dialóg. Božie deti pri podobnom konflikte v trpkosti utíchnu a v ich srdci sa ďalej prehlbuje priepasť, ktorá ich od seba delí. Jób mohol na svojho priateľa zanevrieť, ale namiesto toho ďalej pokračuje v rozhovore. Mám záujem viesť dialóg, v ktorom si chcem pripúšťať omyly a zároveň hájiť pravdivé presvedčenia? Stav ani áno, ani nie je mŕtvym bodom, z ktorého niekedy cesta späť k úprimnému vzťahu už nevedie... 24 Pocit krivdy VI. Víťazstvo nad horkosťou Jób 6,1-7. Utláčaný človek, ktorému sa deje nejaké príkorie, je často automaticky považovaný za spravodlivého bez toho, aby sa bral ohľad na jeho postoj k situácii a druhým ľuďom. Pocit krivdy môže človeka privádzať do rozličných citových rozpoložení, v ktorých sa môže hnevať, nenávidieť, zatrpknúť, zľahostajnieť... Takéto a im podobné stavy sú veľmi negatívne, svedčia o tom, že chyba je nielen v utlačovateľovi, ale aj v utlačovanom. Jóbova reakcia na reč Elifaza Témanského je príkladom správneho jednania. Jób sa nenahneval a nezačal svojho priateľa osočovať. Aj keď mu bolo veľmi zle, dokázal si pripustiť, že jeho reči boli ľahkovážne a nesprávne. Nezatrpkol a neurazil sa, naopak bol ochotný ďalej viesť dialóg - niečo si pripúšťať, v niečom oponovať a premýšľať nad slovami druhých. Zvolil si tak cestu budovania vzťahu s troma priateľmi aj napriek tomu, že ho nespravodlivo a bezohľadne obvinili z hriechu. Ako konkrétne riešim ja situáciu, keď som bol nespravodlivo ponížený, alebo obvinený? Hneď na začiatku svojej obrany Jób vyznal podstatu toho, prečo sa chce ďalej rozprávať. - "Ój, aby bola dobre odvážená moja nevôľa." Želal si, aby bol hodnotený spravodlivo. Ak by bol teda pri ňom nájdený hriech, chcel ho vyznať, ale ak nie, nechcel vyznávať niečo čo neurobil. Keď v živote prežívam konflikt s bratmi a sestrami, aj ja si prajem, aby som bol hodnotený spravodlivo, alebo mi radšej vyhovuje tma pretváriek, zatajovania a klamstva? Viera v zúfalstve Jób 6,8-10. Tu Jób vysvetľuje, že si síce praje umrieť, ale zároveň má nádej v Hospodinovi, že bude k Nemu vzatý a naplnený. Dúfal tak preto, že sa snažil držať Božích rád a Jeho Slova nezatajil. Sila Jóbovej viery spočívala v tom, že sa snažil v osobnom živote obstáť pred Pánom. Môže sa ľudská viera rozkolísať práve preto, že veriaci človek odtají niektoré Božie Slovo? Už som niekedy nepovedal niečo, keď som mal, alebo naopak povedal, keď som nemal a viedlo ma to k duchovnej destabilizácii - k výčitkám, rozorvanosti, neistoty spasenia, ...? Ktorý biblický princíp dáva z takéhoto stavu vyslobodenie? Keď bol Jób v tejto ťažkej situácii obvinený z ľahkovážnych slov, dokázal vyznať dokonca aj svojim oponentom, že majú v tomto pravdu. - Pokánie je pre Božie dieťa úplne prirodzené, pomocou neho dostáva veriaci človek novú silu a nové očistenie. Veriaci 25 ľudia chcú niekedy budovať spoločenstvo bez tohoto biblického princípu. Cirkev sa potom zdá akási primŕtva, alebo bez požehnania, prípadne sa v nej šíri všeličo, čo rozkladá vieru v životoch ľudí... Cirkevná inštitúcia bez osobných pokání je tým najhlbším svetom pohanstva odlúčeného od Božej Lásky. Porozumenie v bezmocnosti Jób 6,11-21. Utrápený Jób očakával, že keď ho niekto príde tešiť, bude na takej duchovnej úrovni, že prehliadne slová trpkosti a výčitiek v jeho reči, pretože ich rozprával v beznádeji. Očakával, že jeho priatelia budú vedieť, že strápení ľudia tak rozprávajú často a potrebujú skôr podporu, povzbudenie než bezohľadné obviňovanie. Preto pripodobnil svojich priateľov k prameňu, kde sa dá uhasiť smäd, keď ale príde sucho a smäd je najväčší, tento prameň vyschne. Už mi Pán poslal strápeného človeka? Akým som bol prameňom? Jób tu vyznáva, že potrebuje pomoc, lebo nevládze. Sám v sebe nenachádza dostatok síl a schopností, aby si mohol pomôcť. Na tomto postoji je vidieť jeho pokoru a úprimnosť. Nechce o sebe šíriť nepravdivé ilúzie. Úprimne a otvorene popisuje stav, ktorý prežíva. Keď som niečo ťažké prežíval ja, dokázal som byť úprimný, alebo som trpel aj pre svoju pýchu? Výzva k úprimnému dialógu Jób 6,22-30. Utrápený Jób chce vysvetliť, že nežiada lacnú útechu, ktorá spočíva v zamlčaní Božích právd. Nechce citovo vydierať svojich priateľov, aby mu nepripomínali jeho hriech. Ak hreší, chce o tom vedieť a chce to dať pred Pánom do poriadku. Nechce byť ale obviňovaný z niečoho, čo neurobil. Vyzýva preto k dialógu a sľubuje, že nezamlčí v ničom pravdu. Chce sa rozprávať o svojej situácii, ale v spravodlivom Svetle Božieho Slova, ktoré môže aj v jeho oponentoch odhaliť vinníkov! 26 Skúsenosti a svedectvá VII. Túžobné očakávania Jób 7,1-3. Celá siedma kapitola je Jóbov žalospev nad samým sebou. Je to už druhá kapitola, ktorá je venovaná Jóbovmu vlastnému popisu svojich utrpení. Čitateľ sa musí zamýšľať, prečo je toľko textu venované jednej a tej istej problematike. Božie Slovo vždy poukazuje na podstatné diania a veci a venuje im primerane veľa strán textu! Vážnym nedostatkom ľudského vnímania a prijímania druhých je aj nesprávny pohľad na trpiacich. Ľudia, ktorým sa darí, často nechápu strápených a núdznych, navyše tí, ktorí trpia nedokážu, alebo nechcú odhaliť celý svoj bôľ zo strachu pred ponížením, prípadne pre mnohé iné príčiny. Takto chodievajú trpiaci do kostolov a modlitební medzi "zástupy" kresťanov, rozprávajú sa s bratmi a sestrami a pritom ostávajú úplne sami vo svojom utrpení. Sú medzi ľuďmi, ale ubíja ich samota. Celú túto úvahu by som chcel venovať niekoľkým svedectvám trpiacich Božích detí, ktoré by mali priblížiť ťažké stavy utrpenia. Navyše ku každému svedectvu pridám vlastný komentár skúšaného brata, ako sa na svoj kríž pozeral, keď ho z neho Pán už vyviedol a daroval mu odpočinutie. - Nech Pán Ježiš požehná tieto riadky tak, aby sme mohli lepšie rozumieť utrpeniu, keď stretneme strápeného človeka a neubližovať mu svojimi nesprávnymi pohľadmi vzťahovanými na neho... * V jednom období som onemocnel ťažkou chorobou, ktorá spôsobila, že som sa nemohol o seba sám postarať. Bola to dlhšie trvajúca nemoc a ja som očakával, že ma budú chodievať spoluveriaci bratia navštevovať. U niektorých, ktorých som považoval za obzvlášť dobrých priateľov som čakal pravidelné návštevy. Veľmi ma ubíjalo, keď za mnou síce prišli, ale iba raz za rok, alebo za pol roka. Rástla vo mne trpkosť a horkosť voči kresťanstvu. V tom čase jeden môj neveriaci priateľ uveril na základe môjho svedectva. Neskôr videl kresťanstvo vo svetle mojich nenaplnených potrieb a veľmi sa pohoršil. Odvrátil sa od Hospodina a na vieru úplne zanevrel. Nemal som síl, ani chuti k jeho prehováraniu a vysvetľovaniu situácie, z ktorej som bol sám v depresii. Volal som na Pána, aby sa nado mnou zmiloval, ale namiesto toho som prežil ďalšie negatívne skúsenosti s mojimi bratmi. - Jedného, ktorý býval dosť blízko, som požiadal o nákup potravín. Znamenalo by to pre neho asi dvesto metrov chôdze. Do telefónu mi povedal, že sa mu nechce a ja som ostal hladný. Keď som potreboval vybaviť niektoré, pre mňa veľmi potrebné administratívne záležitosti, nenašiel som človeka na túto službu aj napriek tomu, že niekoľko desiatok mojich bratov a sestier o mojej potrebe vedeli. Nakoniec som dostal dámsku návštevu, ktorá nebola iba priateľská, a ja som bol okolnosťami nútený požiadať túto slečnu o službu pre mňa. Ona to s radosťou prijala, ale táto moja požiadavka v tej chvíli situačne vyznela tak zle, že uvedená 27 slečna tomu porozumela, že o ňu ako o ženu nemám záujem. Bol som v takej depresii, že som situáciu nedokázal zvládnuť a skôr som si svojim jednaním škodil, než pomáhal. V trpkosti som volal opätovne Boha, aby mi daroval radšej smrť, než takéto poníženie, keď je človek väčšine na obtiaž. Boh sa mi ale neozýval - niekoľko rokov mlčal. Napriek tomu, že som od kresťanov dostával aj dary a pomoc, nijak to nedokázalo pokryť moje potreby a veľmi som trpel. Neskôr som prosieval Boha, aby ma naučil týchto ľudí milovať, ale ani vyslyšanie tejto modlitby neprichádzalo. Túžobne som čakal Hospodina, ale nechodil. Po niekoľkých rokoch, keď mi bolo zdravotne trochu lepšie, prišli za mnou moji bratia a požiadali ma, aby som pracoval v zbore a vyučoval biblickej známosti. Depresia ešte nepoľavila, napriek tomu som prijal ponuku a vo veľkých osobných ťažkostiach začal viesť vzdelávaciu skupinku. Vzťah mojich bratov voči mojim potrebám sa aj tak zmenil len veľmi málo. Zúfalo som bojoval na modlitbách o pomoc u Hospodina, ale akoby neprichádzala. - Však biblické štúdiá, ktoré som viedol boli veľmi požehnané. Myslím, že viem, čo to je túžobne čakať na Hospodina... # Po rokoch Pán naplnil moje potreby aj sám, aj cez bratov a sestry. Z kríža prišlo vyslobodenie a bohaté požehnanie. Dnes viem, že ma Pán Ježiš Kristus učil milovať blížnych, obzvlášť bratov a sestry! Pane Ježiši - ďakujem! Amen. Noc a deň Jób 7,4-6.13-15. ** Niektorí ľudia rozprávajú, že je mladosť ľahká a krásna. Problémy mladosti zhadzujú a usmievajú sa nad nimi. V čase, keď píšem toto svedectvo som už dospelý, ale na problémy mojej mladosti si pamätám ako na najťažšie chvíle môjho života. Ak chce pätnásťročný chlapec prežiť svoje problémy naozaj s Kristom, často zažije na zemi trochu "pekla", ktoré sa nazýva láska, dievčatá a samota. Keď som v tejto oblasti hľadal duchovného poradcu, ktorý by ma svojimi postojmi nezhadzoval a dokázal by zachovať moje tajomstvá, pochodil som veľmi zle. Jedni bratia moje tajomstvá ustrážili, ale nedokázali mi nič konkrétne v otázkach sexu a vzťahu s dievčatami povedať. Iní zase rozprávali biblicky správne a konkrétne, ale neskôr som sa z iných úst o sebe dozvedal veci, o ktorých som si myslel, že sa ich nikto nedozvie. Po čase môjho hľadania, ktoré trvalo niekoľko rokov, som v jednom období tak prišiel do rečí, že som situáciu už prestával zvládať. Rástla vo mne horkosť, trpkosť a cítil som sa ponížený a zahanbený. Upadol som do takej depresie, že napriek viere v Pána Ježiša som si chcel vziať život a dodnes neviem, ako sa mohlo stať, že k ničomu tak strašnému nedošlo. Viem len toľko, že Pán Ježiš stál pri mne, aj keď som Ho vtedy necítil. Začal som pociťovať pálčivé bolesti v boku a ľavej ruke, ktoré často neboli len chvíľkové, ale trvali aj celé dni. Hľadal som spánok, aby som na všetko zabudol, ale dostávalo sa mi často hrôzostrašných snov, v ktorých som vždy nejakým spôsobom trpel. Keď som už mal trochu viac rokov a začínalo byť realistické mať nejaký vzťah s dievčaťom, často sa na mňa pre reči a iné okolnosti 28 pozerali tieto sestry len ako na objekt ľútosti, alebo ako na bytosť, od ktorej treba utiecť, lebo sa nebodaj citovo naviaže a bude problematická. - Nikdy som nechcel obťažovať mladé ženy jednostranným citom, ale niektorí bratia a sestry zo mňa takéhoto človeka urobili svojim jazykom. Nadovšetko som v tejto oblasti padal aj sám pred sebou, keď som v myšlienkach hrešil proti Bohu. Veľmi som sa modlieval o vyslobodenie z tohoto kríža, ale neprichádzalo, Pán akoby ma nepočul. Z depresie som nemal odpočinku ani vo dne, ani v noci. Bratia mi dávali nerealistické rady, že možno trpím ani nie tak pre svoju mladosť a samotu, ako pre okolnosti. Nuž nič som proti tomu nemal a sám som to podobne pociťoval, ale takáto reč nepomôže. Nevytrhne človeka zo zlého. Navyše v takýchto chvíľach človeku nejde o intelektuálne závery, ale o zmilovanie Hospodina i ľudí. V tomto období by som najradšej umrel, ale smrti sa mi nedostávalo a sám som sa bál porušiť Božie prikázanie: "Nezabiješ!" ## Po niekoľkých rokoch mi Pán požehnal milujúcu manželku a naplnenie v rodine. Vytrhol ma z ťažkého kríža a pred ľuďmi ma očistil. Dnes viem, že toto obdobie bolo mojou školou, v ktorej som sa mal naučiť milovať Krista a správne poznať samého seba! - "Pane Ježiši, ďakujem! Amen." Prečo práve ja? Jób 7,7-12.16-21. *** V jednom životnom období, ktoré trvalo niekoľko rokov, som prežíval mnoho poníženia. Navyše som onemocnel, pritom ma ale okolnosti nútili podávať výkon, akoby som bol zdravý. Nachádzal som sa v kolektíve neveriacich ľudí, z ktorých niektorí ma začali fyzicky potláčať, kradnúť moje veci. Okolnosti boli pre mňa tak ťažké, že som ich nedokázal zvládať a upadol som do depresie, ktorú som niesol veľmi ťažko. Pravidelne som sa modlieval a čítaval Písmo, ale pomoc neprichádzala. Začalo sa mi vidieť, že to už ani nie je možné, zmeniť okolnosti, ktoré sa zdajú byť nezvratné. Ukazovalo sa, že už nikdy nebudem zdravý, pričom sa moja choroba prejavovala tak, že som mal zohavenú tvár a neovládal som jednu ruku. Modlil som sa, dúfal v Hospodina, ale zároveň Mu prestával dôverovať... ### S odstupom času môj Boh vyliečil moju tvár, takže neveriaci lekári rozprávali o zázrakoch. Neveriacich násilníkov, ktorí ma fyzicky potláčali, Pán odohnal tak, že ich vyhodili zo zamestnania a už sme sa nemohli stýkať. - Dôvod ich vyhodenia nebol môj problém - o tom nikto nevedel! Pán našiel iný spôsob, ako ich odstrániť z mojej prítomnosti. Poníženie zmenil na povýšenie, takže mi po rokoch jeden môj známy povedal, že mi závidí, ako ma druhí prijímajú a vážia si ma. Vytrhol ma z depresie a daroval mi naplnenie. Časť nemoci mi ponechal, ale je to znesiteľná časť a prijímam ju podobne, ako Apoštol Pavel: Dosť mi je Kristovej milosti. Osteň je pre mňa isto potrebný! Dnes viem, že ma môj Boh vyučoval, že je dobrotivý a všemocný - Veľký Hospodin! Amen. Tieto svedectvá sú úplne autentické, prežili ich ľudia v dvadsiatom storočí. Poukazujú na to, že Jóbov príbeh môžu veriaci ľudia prežiť aj dnes. 29 Niektoré drobnosti som v nich zmenil tak, aby neubrali na váhe a zvesti týchto svedectiev. Urobil som to na žiadosť svedčiacich bratov, aby nebolo možné hľadať vinníkov z minulosti, na ktorých sa oni už nehnevajú, ale ich milujú skutočnou, úprimnou láskou. Nemá ísť teda o vyčítanie, ale o pravdivé skutočne prežité svedectvá viery. 30 Bildad Suchský Bezbožné spolčovanie Podporovanie priateľa VIII. Dve priateľstvá Jób 8,1-10. Bildad Suchský nepovedal Jóbovi nič nové. Zopakoval svojimi slovami obvinenie Elifazove a sám zdôraznil, že Boh musel za istých okolností konať tak, za iných inak. Tým urobil zo seba bytosť, ktorá rozumie Božiemu jednaniu. V plnej miere podporil učenie Elifaza Témanského. - Zdalo by sa, že potom nie je nutné znovu opisovať to isté učenie v ďalších kapitolách a venovať mu ďalšie pozastavenia. Jednoducho by stačilo len podotknúť, že aj Bildad Suchský bol toho istého názoru ako Elifaz. Opakovanie tých istých obvinení druhým Jóbovým priateľom však odhaľuje novú dimenziu uvažovania nad ich spoločným vzťahom a prijímaním sa navzájom. V spoločenstve Božích detí vznikajú priateľské vzťahy a Písmo takéto vzťahy aj podporuje! Nesmú však sebou niesť svetské zvyklosti a motivácie. Svetské priateľstvo sa často rozpadáva pre zvady a nedorozumenia. Na druhej strane drží spolu aj vtedy, keď sa v ňom ľudia podporujú v podvádzaní, krádežiach, alebo iných nečistotách. Je to akýsi zvláštny "pakt", v ktorom zúčastnení ťahajú spolu za jeden povraz. Pán Ježiš vedie do iného priateľstva než vedie svet. Stvoriteľ chce byť v ľudskom srdci na prvom mieste pred všetkými priateľmi a záľubami. Len tak môže človeka v láske viesť a vyučovať. Prakticky to znamená, že priateľstvo nesmie byť "paktom", v ktorom zúčastnení držia za každých okolností spolu! Ak odo mňa môj priateľ žiada hriech, musím vedieť povedať nie, aj keby som mal stratiť priateľa. Je to jediná možná cesta, ako zachovať čistotu vzťahov Božích detí a nevytvoriť akúsi cirkevnú mafiu podobne, ako ju vytvorili traja Jóbovi priatelia. Podporovali sa, držali spolu a Jób mal byť za každú cenu ten zlý hriešnik. Nepátrali po pravdivosti Jóbových slov, neskúmali, či ten druhý rozpráva naozaj múdrosť vychádzajúcu z poznania Boha a z reality Jóbovho života. Chceli obviniť Jóba a držali v tom spolu. Zachovali sa ako nábožní svetáci, ktorí chceli presadiť svoje pravdy a nedokázali zniesť žiadny iný pohľad aj napriek tomu, že ich tvrdenia nevychádzali z poznania Jóbovho života a Božej rady. Svetské podporovanie priateľov vytvára v cirkvi klany, rozdeľuje spoločenstvo na skupiny, ktoré sa síce modlia a čítajú Božie Slovo, ale zároveň medzi sebou bojujú. Človek sa dá ľahko oklamať jazykom, presvedčiť o úprimnosti, ale Hospodin vidí srdce a všetko čo je v ňom. Človek dokáže oklamať a presvedčiť aj sám seba, takže začne po čase veriť svojim prevráteným pohľadom. Ak sa mu to niekedy nedarí, možno začne vyhľadávať okruh takých priateľov, ktorí ho v jeho klame budú podporovať, takže skutočne 31 potom utvrdí svoje vlastné srdce, že sa nemýli a jedná čestne. Pred Hospodinom je aj takýto podvod odkrytý a znamená hriech, odlúčenie sa od Jeho lásky. Priateľstvá môžu byť naozaj svetské, nepožehnané, alebo čisté, plné Božieho svetla - požehnané. Aké priateľstvá vytváram ja? Podporujem sympatických bratov a sestry, alebo Božie Kráľovstvo? Pán Ježiš poukazuje, že ak sa dvaja, alebo traja zhodnú vo viere a čistote na jednej veci a modlia sa za ňu, budú vypočutí a príjmu veľké požehnanie. Ak ale dvaja, alebo traja začnú spoločne podporovať svoje telesnosti, prejaví sa na nich práve tak veľké nepožehnanie a zlorečenie... Jóbovým priateľom Pán neskôr povedal, že majú ísť za Jóbom, aby sa za nich modlil, lebo isto umrú. Zlorečenie proti nim bolo veľké a znamenalo smrť. Pán ich však vložil do Jóbových "rúk" podobne, ako predtým vložil diabol Jóba do ich "rúk". "Hneď" a "potom" - Boží čas Jób 8,11-19. V tejto časti Bildad poukazuje na Božie zasľúbenia, na základe ktorých Jóba odsudzuje. - Kto sa drží Hospodina bude prijímať požehnanie, kto sa od neho odvracia, bude prijímať zlorečenie. Keďže na Jóbovi jeho priatelia požehnania nevideli, automaticky predpokladali, že koná pred Pánom prevrátene. Takýto pohľad je naozaj Božím zasľúbením, nie je však povedané celé! Požehnanie, alebo zlorečenie neprichádza hneď. Človek dlho robí zle a darí sa mu. Iný zase žije úprimne a čestne pred Hospodinom a zožína samé zlé veci. Tak to bolo aj s Jóbom a jeho priateľmi. Kristus trpezlivo čaká, či naozaj Jeho dieťa ide svojou cestou s plným rozhodnutím srdca a vedomím mysle. Potom ale prichádza Boží čas, keď sa Pánove mlyny pohnú a zasľúbenie požehnania i zlorečenia sa naplní podobne ako aj v Jóbovom prípade. Božie požehnanie je krásne a zlorečenie strašné. Využívam čas na sebaspytovanie? Neklamem seba samého zneužívajúc, alebo nepochopiac čas Božej trpezlivosti? Pravdivé a zároveň bezbožné proroctvo Jób 8,20-22. V závere tejto kapitoly Bildad Suchský Jóbovi prorokoval, že každý, kto sa navráti, alebo sa drží Hospodina bude požehnaný. Toto proroctvo je pravdivé, dáva človeku krásne zasľúbenie. Z úst Bildada bolo však bezbožné, lebo bolo adresované s presvedčením o Jóbovej vine. Takýto pohľad na druhého človeka je posudzovaním, ktoré človeku neprináleží. Bildad Suchský sa dopustil bezbožnosti, pričom používal pravdivé Božie Slovo. Nekonám aj ja niekedy s cieľavedomou logikou, pričom je v srdci na prvom mieste niečo, alebo niekto iný než Kristus? Takéto jednanie by sa potom stalo len svetským, špinavým zámerom niečo dosiahnuť. Bildad chcel dosiahnuť Jóbove priznanie. To by veľmi "pohladilo" jeho sebavedomie a povzbudilo jeho pýchu. Chcem budovať skutočne len Kráľovstvo Nebeské? 32 33 Reakcia na spolčovanie sa v hriechu IX. Bol Jób permanentný oponent? Jób 9,1-10. Keď dôjde medzi dvoma ľuďmi ku konfrontácii názorov, často sa to javí ako vážny neprekonateľný problém. Svetský pohľad na riešenie konfrontácie dáva v celku dva realistické a často používané návody: Prvý z nich doporučuje potlačiť oponenta silou bez záujmu o zmierenie a zmenu vlastného náhľadu. Druhý vyjadruje ľudové príslovie - múdrejší ustúpi a hlúpy sa háda. Svetácky človek často ustúpi, ale myslí si pritom svoje, k zmene jeho zmýšľania rozhodne nedôjde. Niekto ustúpi len preto, lebo nemá prostriedky na potlačenie svojho oponenta. Pretože prípad, keď človek úprimne zmení svoje zmýšľanie a prizná to, je veľmi zriedkavý, svetská psychológia doporučuje vyhýbať sa kontraverziám. Tento smrtonosný dych sveta niekedy preniká aj do cirkevných spoločenstiev, keď veriaci ľudia obchádzajú konflikt s bratom aj na úkor rastu a čistoty zboru. Ak sa niekto nájde, aby sa zastal vecí Pána Ježiša, býva obvinený, že prichádza do kontraverzií a že je konfliktový. Takéto svetácke učenie potom rozkladá Božie dielo a prikrýva fakt prítomnosti Svätého Ducha. Predsa ak sa človek chce dať viesť Božím Duchom, dokáže na základe Jeho pôsobenia aj meniť vlastný názor! Kontraverzie sa majú v Cirkvi Božích detí riešiť s prítomnosťou živého Boha na základe štúdia Jeho Slova, ktoré otvára Boží pohľad a dáva tak príležitosť meniť pohľady ľudské. Keď v cirkvi vznikne skupina svetsky zmýšľajúcich ľudí, ktorí sa podporujú aj v hriechu a nesprávnom konaní, je veľmi ťažké zachovať sa správne a čisto pred Hospodinom. Veriaceho človeka premáha trpkosť, horkosť a navyše sa môže zdať, že sa s niektorými vecami nedá hnúť, lebo ich podporuje vplyvná skupina veriacich pohanov. Božiemu dieťaťu hrozí duchovný pád, keď namiesto toho, aby neopúšťalo čistý pohľad na seba i druhých, začne byť permanentným oponentom. Má sklon negovať všetko, čo presadzujú telesne zmýšľajúci spoluveriaci a prestane jasne a zdravo, podľa Písma, rozsudzovať jednotlivé pohľady a názory. Diabol takto dosiahne svoje, pretože úprimní veriaci prestanú byť podporovaní mocou Svätého Ducha. Keď sa proti Jóbovi vyjadrili traja priatelia, Jób nebol permanentný oponent! Mnohé z toho, čo rozprávali, podporil aj sám. Snažil sa o sebe rozprávať pravdu aj za takých okolností, keď to od neho vyžadovalo vyznanie hriechu a nedokonalosti. Problematika niektorých spoločenstiev nespočíva v tom, že je v nich vplyvná svetsky zmýšľajúca skupina veriacich ľudí. Kristus dokáže aj cez malého úprimne veriaceho "Samuela" zmeniť celé spoločenstvo. Pri konflikte je však ten malý "Samuel" skúšaný podobne, ako bol skúšaný Jób. Ostaneme aj pri kontraverzii skromní a malí v zmýšľaní? Dokážeme milovať svojich oponentov? Dokážeme si pripustiť vlastné omyly? Skutočne sa držíme celého Božieho Slova 34 a snažíme sa vyvýšiť Pána Ježiša a nie seba? - Ak to robíme tak, potom sa isto prejaví aj pri nás Božia moc podobne, ako sa prejavila pri Jóbovi na konci "Knihy Jób". Pán Ježiš nehľadá hocijakých duchovných pracovníkov! Ananiáš a Zafíra z piatej kapitoly Skutkov apoštolských museli umrieť, pretože chceli pracovať pre Hospodina, ale pritom si ponechali svetské zmýšľania a postoje! Pán hľadá duchovných pracovníkov, ktorí budú ochotní ukrižovať aj svoju hrdosť, tvrdohlavosť, názory, hnev, zlosť, neznášanlivosť, svárlivosť... Ak sa v cirkvi nájde pracovník, ktorý nedá všetko Pánovi Ježišovi podobne, ako Ananiáš a Zafíra, a potom sa stretne s úprimným Božím dieťaťom, pričom s ním príde do konfliktu, môže naozaj skončiť podobne, ako skončil aj Ananiáš so Zafírou. Problém cirkvi nie je pre Hospodina priveľký. Ak sa ale v cirkvi nenájde ľudské srdce, ktoré je cele odovzdané do Jeho rúk, problém sa nikdy nevyrieši! Osobné vyznanie hriešnikovi Jób 9,11-13. Keď trvá konflikt medzi početnou skupinou svetsky zmýšľajúcich veriacich a Božím dieťaťom dlhšie, je veľmi ťažké vyznávať im hriech. Na služobníka Pána Ježiša útočí živý diabol s myšlienkami: "Zamlč ho, oslabí to silu tvojich slov! Nepovedz o ňom, lebo si povedia, že si len taký hriešnik a že majú pravdu oni!" Jób v tomto pokušení krásne zvíťazil. Dokázal vyznať Stvoriteľovi svoj hriech a malosť. To znamená, že ho vyznal Bohu i ľuďom. Neklamal sám seba, že o sebe stačí rozprávať pravdu len na modlitbách v súkromí, chcel o sebe rozprávať pravdu aj bratom a sestrám v Pánovi, dokonca aj svojim oponentom. Boh chce mať zo mňa slabého, malého "Samuela", aby mohol svojou mocou zmeniť, alebo odstrániť množstvo hriechu. Dokážem skutočne vyznávať hriech? Hovorím o sebe pravdu? Aký pohľad prechovávam na samého seba a čo o tom rozpráva Písmo? Pán nechce mať silných bojovníkov za pravdu. Chce víťaziť v ľudskej slabosti a pokore... Ľudské a Božie slová Jób 9,14-20. Jóbova slabosť a malosť nespočívala v tom, že by sa utiahol a stále mlčal. Nespočívala ani v tom, že by o sebe pripustil nepravdy a dal sa tak nespravodlivo ponížiť. Ani Samuel neostal pri Anne, ale šiel do školy ku kňazovi. Aj Jób chcel rozprávať celé Božie Slovo. Chcel sa rozprávať a hľadať pravdu v Božom Slove aj napriek tomu, že okruh jeho oponentov akoby len rástol. Najprv Elifaz, potom Bildad a zdalo sa, že aj Sófar bude držať s nimi. Jób vyznáva, že sa bojí slov, ktoré by išli z neho samého. Boli by mu len na odsúdenie. Božie Slovo, Biblia, nemá vyzdvihovať ľudské "ja", ani dobrých priateľov, ale pravdivú Božiu Radu. Správny výklad Písma vyzdvihuje Božie Kráľovstvo, nie je manipulačný, tendenčný... Je veľmi ťažké kázať čisté Božie Slovo, ak niekto 35 káže bez Božieho zmocnenia tak trochu aj pre svoj prospech, bude súdený svojimi vlastnými slovami. Jób mal Boží pokoj, keď oponoval a premýšľal nad Božou Radou. Bolo mu síce zle, ale nepochyboval o slovách, ktoré rozprával. Aký pokoj mám ja, keď rozprávam? - Je to pokoj Boží, alebo jedovatý svetský pokoj? Nekážem náhodou s vedomím, že sám podľa toho nežijem? Príkladná reakcia, aktuálna výzva Jób 9,21-35. Jób nado všetko vyvýšil Hospodina. Seba ukázal ako takého, ktorý nerozumie mnohému Božiemu jednaniu. Poukázal na Stvoriteľa ako na svojvoľného Boha, plného dobroty a lásky, ktorého skutky a zmýšľanie presahuje ľudské chápanie. Nenadával na svojich priateľov a nezatrpkol aj napriek tomu, že sa spolčili proti nemu. Nerozprávali o ňom pravdu a zhadzovali ho svojimi slovami. Nemali záujem počúvať, mali záujem len hovoriť a presadiť svoje. Ich totalitný prístup k Jóbovmu nešťastiu nezhodil Jóba do hriechu telesného hnevu a zlostnej oponencie. Aj v takýchto ťažkých chvíľach si zachoval s Božou pomocou správny duchovný profil. Pán Ježiš poukazuje na skutočnosť, že je málo pracovníkov na Božom diele. Veriaci ľudia majú prosiť o ďalších pracovníkov. Nemajú prosiť o Ananiášov a Zafíry, ktorí síce dajú veľkú časť svojho imania, ale zároveň si aj niečo ponechajú s klamstvom, že dali všetko. Boží pracovník musí byť čistý pred Hospodinom, teda musí o sebe vyznávať pravdu a prijímať krv Kristovu pre všetky vyznané hriechy - v prípade čistého života to znamená pre všetky hriechy. Jeden daruje potom menej, iný viac, ale všetci pravdivo pripustia, koľko dali svojho času, majetku, úprimnosti, láskavosti,.... na kríž svojmu Bohu. Pán chce povolať aj teba, čo na to odpovieš? Stačí jediný, ale pritom skutočný "Samuel" a začnú sa diať veľké veci plné Božej moci a milosti. Ale každý "Samuel" bude vyskúšaný podobne, ako bol vyskúšaný aj Jób. Som ochotný prijať Božiu školu a skúšanie, alebo radšej zvolím bežný život moderného kresťana, ktorý ani tak veľa od človeka nežiada? ... 36 37 Osobné poznanie Stvoriteľa X. Osobná a neosobná viera Jób 10,1-7. Náboženstvo sa pre človeka môže stať zvykom, falošnou psychoterapiou, môže byť len formou intelektuálneho naplňovania, alebo aj sebarealizáciou, v ktorej nábožný človek dokazuje "celému svetu", že má práve on pravdu. Ak niekto povie, že je veriaci kresťan, nemusí to ani zďaleka znamenať, že sa v živote "stretol" so Stvoriteľom v osobnom vzťahu. Rozdiel medzi Jóbovou vierou a vierou jeho priateľov spočíval v osobnom poznaní Hospodina. Elifaz, Bildad a Sófar dokázali o Bohu mnoho premýšľať, mali svoje názory a presvedčenia. To isté je možné povedať aj o Jóbovi, ktorý mal však navyše so svojim Bohom osobný vzťah. Keď Stvoriteľ dopustil na Jóba utrpenie a dlhší čas ho v ňom ponechával, Jób nielenže Bohu nerozumel, ale navyše prežíval sklamanie, akoby ho zradil jeho najlepší Priateľ. Preto sa s Bohom pravotí v osobných dialógoch, dopytuje sa na Jeho vôľu a robí výčitky... V očiach Jóbových priateľov je takéto jednanie suverénne, tvrdé, bezbožné, lebo z Bohom pravdepodobne nikdy neprežili nič osobné. Ich viera bola zväčša len premýšľaním a náboženskými povinnosťami. Keď uvideli osobný zápas úprimne veriaceho človeka, nedokázali mu rozumieť. Pán Ježiš o sebe rozpráva nielen ako o Bohu, ale aj ako o Priateľovi veriaceho človeka. Chce, aby si jeho deti čítavali Bibliu a dozvedali sa nové zasľúbenia, pravdy... Navyše však volá k osobnej viere, bez ktorej niet spasenia! Pán chce, aby Jeho deti prichádzali pred Neho s otázkami, aby sa dopytovali na modlitbách... Chce mať pred sebou úprimné ľudské srdce, ktoré Mu pravdivo vyrozpráva čo prežíva aj vtedy, keď ide o trpkosť a rozčarovanie voči Nemu samému. Človek si zvykol jednať tak pokrytecky a svetsky, že považuje akosi za prirodzené nepovedať niečo nevhodné veľkým pánom tohoto sveta. Preto často ani Bohu nepovie mnoho z toho, čo prežíva, aby snáď Hospodina "neurazil". Pán Ježiš sa isto neurazí, keď sa mu človek vyleje podľa pravdy svojho srdca! Oveľa horšie je, keď veriaci hľadajú riešenie svojich problémov niekde inde, než pred Hospodinom. Keď Božie dieťa prežilo mnoho osobných skúseností s Pánom, naozaj ho môže zaskočiť, keď sa stane niečo zvláštne a Boh začne konať inak, než predtým. Podobne sa to stalo aj u Jóba. Jeho priatelia sa nedokázali zdvihnúť z plytkých intelektualizmov a obviňovali bez lásky a Božieho povolania. V realistickom živote sa môže prihodiť niečo podobné, ako aj v Jóbovom. Začnú sa diať nepochopiteľné veci a Stvoriteľ akoby ohluchol na modlitby volania o pomoc. Božie Slovo týmto vážne upozorňuje, že veriaci ľudia majú Hospodina poznávať v osobnej viere, ale nikdy nemajú upadnúť do klamu, že Ho už úplne spoznali! Ľudské poznanie je len čiastočné, preto síce možno poznávať Božiu lásku, ale nie ju úplne spoznať. V "Jóbovskom" prípade udalostí realistického života teda ostáva len viera, že všetko čo Boh koná je prejavom Jeho lásky voči svojmu dieťaťu. Takéto presvedčenie viery je utvrdzované životnými 38 skúsenosťami s Hospodinom. Hľadanie Stvoriteľa Jób 10,8-19. Keď Pán dopustí na svoje dieťa skúšku viery tým, že začne konať inak, než predtým, človek to môže prežiť ako vnútornú prázdnotu. Niekto sa možno pohorší a odvráti, iný začne Boha hľadať. Nesie bremeno mnohých nezodpovedaných otázok a hľadá nové odpovede. Pán Ježiš daroval človeku v takomto prípade obrovské požehnanie - Cirkev. Neznamená to nejakú inštitúciu, ale spoločenstvo s druhými bratmi a sestrami. Stojí mi hľadanie Boha za námahu za niekým ísť? Som ochotný zniesť radšej urážky ako Jób, len aby som Boha opäť vo svojom srdci našiel? Chcem vôbec neustále prežívať Božiu prítomnosť, alebo mi v niektorých chvíľach vadí? V Cirkvi Božích detí Pán veľmi žehná pri ľudskom hľadaní. Potrebuje k tomu však túžiace srdce, ochotné niesť kríž. Každé nové poznanie a objavenie Hospodina potom človeku otvorí nové pohľady, porozumenia, požehnania - hovoríme tomu duchovný rast. Modlitba Jób 10,20-22. V závere tejto kapitoly Jób prosí Hospodina o úľavu a pomoc. Je to prirodzený skutok úprimnej viery. Živá viera sebou nesie vždy osobnú komunikáciu so Stvoriteľom. Takouto komunikáciou je čítanie Biblie a modlitby. Písmo sa dá čítať ako kniha, tiež ako učebnica - to oboje je potrebné. Pán Ježiš ale chce, aby Jeho deti čítali Bibliu aj ako živé Slovo pre nich samých! Takéto chvíle sú chvíľami striedavého čítania a modlenia, kladenia Pánovi otázok a vzdávania vďaky. Úprimná viera sebou takéto chvíle určite nesie, lebo vždy sprevádzajú zdravý duchovný rast. Modliť sa je potrebné aj za druhých, Pán vyzdvihuje spoločné modlitby. Keď má byť ale takýto modlitebný život úprimný a požehnaný, musia ho sprevádzať aj mnohé osobné modlitby v skrytosti a súkromí s Hospodinom. Navyše je prirodzené prežívať Božiu prítomnosť aj tak, že človek pri každodennej práci kedy tedy povzdychne, pomyslí na Pána, aby mu požehnal, pretože si je vedomí svojej nedostatočnosti. Inými slovami živá viera je vždy hlboká a osobná. Na nej potom stojí biblické vzdelávanie, aktivity, duchovná práca... Tieto priority nemožno zameniť. Biblicky vzdelaný, aktívny a pracovitý kresťan ešte nemusí byť Božím dieťaťom... 39 Sófar Naámatský Čas hriechu Zaťatosť pýchy XI. Dve tvrdohlavosti Jób 11,1-6. O tvrdohlavosti sa medzi ľuďmi veľa rozpráva. Najčastejšie sa tento výraz používa vtedy, keď niekto neuposlúchne názor, alebo radu druhého. Hneď sú "na programe" obvinenia: "Ty si ale tvrdohlavý! Mal by si vedieť prijať aj iný názor..." Prvé kapitoly Knihy Jób odkrývajú dve rôzne tvrdohlavosti. Jób sa držal stále svojho názoru a tiež aj jeho priatelia nechceli pripustiť niečo iné, než svoje presvedčenie. Je to veľmi realistický obraz tzv. dialógu, ktorý je dialógom len na prvý pohľad. Ľudia vedúci dialóg premýšľajú nad názormi oponentov a chcú svoj pohľad zmeniť, ak by uvideli, že sa mýlia. Človek vedúci pokrytecký dialóg však chce len presadiť svoje presvedčenie. Robí sa, že načúva a premýšľa nad názormi oponentov, ale v skutočnosti si nechce pripustiť niektoré fakty, ktoré by podlomili jeho presvedčenie. Takýto človek obyčajne neklame priamo, lebo by ho hrýzlo svedomie, alebo by vypadal neisto v svojich názoroch. Preto radšej neprijíme niektoré pravdivé pohľady, alebo na ne radšej "zabudne", aby tak nevniesol do svojho presvedčenia niečo, čo by rozbíjalo jeho istoty. Tak môže potom smelo tvrdiť, že je presvedčený o svojom názore a že sa o ňom chce rozprávať. Takýto človek najprv oklamal samého seba, aby mohol zahrať pekný pokrytecký dialóg. Takáto tvrdohlavosť pochádza z ľudského hriechu, presadzuje svoje a skutočnú pravdu o sebe ukrýva v tme pretváriek a sebaklamov. Jóbovi priatelia nechceli počuť jeho argumenty, stále si húdli svoje a neakceptovali Jóbove postoje a vyznania. Jednoducho chceli dokázať svoje pravdy, pričom im na Jóbovi ani nezáležalo. Jób vypadal ako druhý tvrdohlavec. Kvalita jeho presvedčenia však spočívala v niečom úplne inom. Pripúšťal všetky argumenty, premýšľal nad nimi a chcel zmeniť svoj názor. Bol na takej hlbokej duchovnej úrovni, že by to pre neho nebol až taký problém vyznať omyl. Jóbov problém spočíval v tom, že" nedokázal rozumieť Božiemu jednaniu inak, než mu rozumel. Pripúšťal pravdy, odmietal nepravdy a na základe toho prijal presvedčenie v úprimnosti srdca a bez pretváriek. Táto druhá tvrdohlavosť v skutočnosti ani nie je tvrdohlavosťou. Je to úplne iná kvalita, v rámci ktorej človek nemôže prijať niečo nepravdivé, ak sa chce zachovať čestne. Ak sa stretnú v dialógu dvaja "Jóbovia", zakrátko si vyjasnia problém a duchovne porastú. Ak sa stretnú dvaja "Sófarovia", pohádajú sa a budú sa vzájomne obviňovať a nedokážu sa navzájom zniesť. V treťom prípade, keď nastane konfrontácia medzi "Jóbom" a "Sofarom" môže dialóg trvať veľmi dlho. "Jóbovia" síce povedia svoj názor, ale nechcú sa hnevať a zatrpknúť. "Sófarov" takéto jednanie zase provokuje k tomu, že sa im snáď podarí presvedčiť 40 druhú stranu o svojej pravde a dokázať tak svoju múdrosť. V tomto treťom prípade, môže zakročiť do dialógu aj sám Hospodin podobne, ako to urobil aj v situácii Jóbovej. Pán poukazuje v tomto svojom Slove na skutočnú realitu rozhovorov. Napomína svoje deti, aby duchovne narástli na "Jóbov" a budovali tak Božie Kráľovstvo. To neznamená zmieriť sa s nesprávnym názorom, ale zmieriť sa v srdci s nesprávne jednajúcim bratom. Znamená to nehnevať sa, poukazovať na poznané pravdy a prosiť o schopnosť zmeniť svoj vlastný názor, keď je to potrebné. Skutočný dialóg bez pretváriek potom vybuduje mnoho dobrého. Ako je to so mnou, keď vediem dialóg? Pýcha a čas Jób 11,7-12. Sófar Naámatský Jóbovi nepovedal nič nové. Držal sa taktiky svojich dvoch priateľov. Bol už v poradí tretí, kto sa zasadzoval za niečo nepravdivé a zlé. Keď človek prežije znovuzrodenie, býva to v jeho živote veľkou udalosťou. Pripustí si mnoho vecí, ktoré si nikdy predtým nedokázal pripustiť, vyznáva hriech a prosí o pomoc Pána Ježiša. Potom možno prejde nejaký čas, možno niekoľko rokov a Božie dieťa sa dostáva do pozície, ktorá sa veľmi podobá starému životu. Ak veriaci človek začne upadať do pýchy a prestáva byť schopný pripúšťať si niektoré veci, možno za niekoľko rokov bude z neho veľmi nábožný sveták, ktorý potrebuje prežiť znovuzrodenie a pripustiť si mnoho vecí, ktoré si pripustiť nedokáže. Jeho život začína byť životom bez moci Svätého Ducha. Je to veľmi nebezpečný stav, lebo Písmo upozorňuje, že druhé znovuzrodenie sa už prežiť nedá. Pán Ježiš varuje, aby človek nezaspal a neumrel v hriechu, lebo už nikdy neuvidí Božie Kráľovstvo. Boží Duch chce meniť ľudský charakter, lámať jeho povahu a meniť jeho názory na lepšie. Ak ale niekto začne byť pyšný, začne odmietať Božie vedenie, začína tým prijímať iné vedenie... Jednoducho sa takéto jednanie dá nazvať svojvôľou. Svojvoľný veriaci človek v skrytosti svojej mysle odmieta Božiu vôľu, pričom ústami vyznáva, že ju rešpektuje. Svojvôľu opisuje Božie Slovo ako hriech proti Svätému Duchu. Svojvoľník je nenapomenuteľný, preto sa nemá ako vrátiť k Svojmu Stvoriteľovi. Ako jednám ja? Možno je ešte čas navrátiť sa k Bohu - možno tej svojvôle v mojom srdci ešte nie je "nadkritické množstvo"... Pán niekedy čaká, aby svojvoľník svoje dielo dokonal. Je to čas, keď sa úprimným veriacim môže zdať, že Boha niet. V túto dobu sa ešte svojvoľník môže spamätať. Ako rozumiete Židom 6,1-6. a Matúš 12,43-45. Výklady a zasľúbenia prostriedkom Jób 11,13-20. Ako sa prejavila hriešna tvrdohlavosť a svojvôľa na Sófarovi Naámatskom? - Poukazoval na hlboké pravdy Božej Rady. Človeka videl ako nedokonalého a Boha ako všemocného, dobrého 41 a dokonalého. Poukazoval na Božie zasľúbenia prameniace z pokánia. To všetko bolo krásne a vychádzajúce z poznania Božej Rady, nevychádzalo to ale z reality. Sófar si nepripustil mnoho z toho, čo sa Jóbovi dialo. Nepripustil si v skutočnosti ani nedokonalosť svojho vlastného poznania. Sófarove hriešne "ja" očakávalo naplnenie, keď si Jób všetko, čo povedal pripustí a on prežije radosť nad víťazstvom, hrdosť svojej pravdy... Čo pri rozhovoroch očakávam ja? - Povedať sa dá všeličo, ale aká je moja skutočná motivácia, ktorú pozná len Boh a ja sám? 42 43 Bratstvo a rovnocennosť XII. Vzťah rovnocennosti Jób 12,1-5. Veriaci ľudia si radi jeden druhému hovoria brat alebo sestra. Vedia sa na seba usmievať, povzbudzovať sa, pomáhať si,... Keď ale nastane medzi nimi konflikt, v ktorom sa má prejaviť ich bratstvo, začnú jednať úplne inak. Brat začne zabúdať na brata a namiesto budovania porozumenia začne jazyk pracovať na zhadzovaní druhých a vyvyšovaní seba samého. Konflikt je niečo zlé, čo by nemalo nastať. Keď však nastane, odmeria skutočnú ľudskú lásku. Na povrch sa začnú dostávať veci, ktoré boli dovtedy ukryté a človek sa odhaľuje vo svojej nahote. Konflikt medzi Jóbom a jeho priateľmi spôsobil, že sa prejavil voči nemu ich skutočný vzťah. Jeho argumenty im nestáli za uvažovanie, jeho závery neboli pre nich hodné toho, aby ich porovnávali zo svojimi. Jóbovi priatelia mali utvorený názor, že je Jób hriešny, určitým spôsobom menejcenný a oni sú lekármi na jeho uzdravenie. Takýto prístup voči druhému človeku rozhodne nie je ani rovnocenný, ani bratský. Nadradenosť jedného človeka nad druhým môže byť niekedy úplne skrytá za množstvo slov "viery a lásky"! Niektorí ľudia pri konflikte jednoducho nepotrebujú počúvať druhú stranu. Iní zase počúvajú alebo sa tak aspoň robia, ale nemajú ochotu meniť svoj názor. Nájdu sa dokonca aj takí, ktorí nenachádzajú argumentov, aby si uhájili svoje "presvedčenie", pri úprimných otázkach mlčia a nemajú čo povedať na obhajobu. - Napriek tomu však pri svojom názore zostávajú a zasadzujú sa zaň. Takýmto spôsobom sa správali Jóbovi priatelia, pritom rozprávali o spoluúčasti. Neponechávam si aj ja niektoré názory s vedomím, že ich nedokážem uhájiť? Nemilujem svoje "presvedčenie" viac než svojho blížneho, o ktorom rozprávam, že mi je bratom? Som ochotný komunikovať a meniť svoje postoje? Zaťatosť môže veľmi ľahko urobiť z dvoch bratov jedného pána a druhého nevoľníka! Pán Ježiš žiada úprimnú a nepokryteckú vieru. Podobenstvo na zhadzovanie druhých Jób 12,6-10. Keď veriaci človek prichádza do konfliktu a nezvláda ho v zmysle, že sa správa zaťato a neochotne meniť pohľad, nutne niekomu ubližuje a utláča ho týmto svojim postojom! Keď má niekto nepodložený názor, ktorý si nedokáže uhájiť, je veľmi možné, že sa stáva šíriteľom intríg a znevažujúcich rečí. Pohľad na skutočnosť v zmysle: "Ja si to myslím a basta fidli!" Takýto pohľad nemôže obstáť. Ak niekto nemá vyriešené isté otázky, mal by vypočuť všetky argumenty a biblicky odôvodniť svoj postoj. Pán Ježiš dáva 44 k tomu múdrosť a moc Božieho Ducha, veriaci ľudia majú k dispozícii Bibliu a možnosť vzájomných rozhovorov. - To všetko môže slúžiť na riešenie svojich nejasných otázok. Ak ale veriaci aj tak odmieta niektoré argumenty, aby obstál jeho pohľad, stáva sa utláčateľom, ktorý používa svoj jazyk na potláčanie druhých spoluveriacich. O takýchto ľuďoch rozpráva Jób ako o lúpežníkoch, zlodejoch. Človek často nedokáže rozpoznať pravdu od klamstva. Pán v tomto biblickom odseku pripomína, že On jasne vidí lesť a rozpoznáva pokrytectvo. Jemu sa nedá argumentovať prázdnymi slovami a dôvodiť niečo, vynechávajúc podstatné skutočnosti. Pán Boh, Stvoriteľ, dostihne pokrytca svojim časom a uvedie na neho zlé podľa jeho skutkov. Domovina Božieho ľudu Jób 12,11-20. Utlačené Božie dieťa možno niekedy upadá do depresie, keď nachádzalo domov v niektorom spoločenstve veriacich ľudí a teraz tam ostalo už len neporozumenie a zhadzovanie jedného druhým. Takýto duchovný útok môže byť veľmi nebezpečný tým, že niekomu môže odobrať vieru v živého Pána Ježiš. Pán však pripomína, že je mocným Bohom, ktorý uvodí radosť i žiaľ, dáva pokoj i rozdelenie. Naozajstnou domovinou veriaceho človeka by mala byť dôvera v takéhoto Boha postavená na viere i skúsenostiach vyplývajúcich z duchovného rastu. Popisujeme konflikt medzi veriacimi ľuďmi. To znamená, že sa obidve strany modlia, obidve strany čítajú Písmo a obidve strany prichádzajú uctiť si Hospodina v spoločenstve Božieho ľudu. Ale iba jedna bude vypočutá, jednu podrží Hospodin, lebo uctievať si živého Boha sa dá aj s túžbou uprednostňovať samého seba. Takéto uctievanie je zlorečené, aj keď môže byť dlhý čas ukryté. Človek môže uprednostňovať seba v najrozličnejších veciach. - Trochu slávy, trochu majetku, trochu vlády a moci nad druhými, to všetko môže byť motiváciou k tomu, aby veriaci človek prestal prijímať celé Božie Slovo a začal prijímať len jeho časť. Pán Ježiš volá svoje deti, aby si urobili Domov v Bytosti, ktorá sa presne orientuje v zamotaných vzťahoch a chce vyučovať svoje deti. Domov v živom Bohu ale vyžaduje neustálu ochotu činiť nové a nové pokánia, meniť staré názory a vyvyšovať nie seba, ale Božie Kráľovstvo. Takýto prístup potom prinesie svojim časom mnoho požehnania a Pánovej pomoci. Hospodin - môj Boh Jób 12,21-25. Posledný odsek tejto kapitoly vyvyšuje Hospodina nado všetko. Poukazuje na Neho nielen ako na láskavého a dobrotivého, ale aj ako na mocného, trestajúceho a vševediaceho Boha! Je tento Boh aj mojim Bohom? Sú moje modlitby lahodiace Jeho uchu? Spĺňam Jeho kritériá Božieho detinstva? Človek sa dá ľahko oklamať. Stačí chodiť pravidelne do kostola 45 a sem - tam si niečo prečítať z Biblie a hneď to vypadá ako úprimné kresťanstvo. Hospodin žiada celé ľudské srdce. Žiada naozajstné bratstvo, bez ktorého niet úprimnej viery! Kto je mojim Bohom? - Je veľa bohov na svete, ktorí sa Kristovi veľmi podobajú. Ide mi o to, aby vo mne videli kresťana ľudia alebo sám Ježiš Kristus? Nech Ti je sláva, Pane Ježiši, na veky vekov! 46 47 Božie mlčanie XIII. Moderná psychológia... Jób 13,1-5. Je zaujímavé pozorovať Jóba, ako rieši konflikt so svojimi priateľmi. - Neuráža sa, keď mu niečo vyčítajú a zároveň chce s nimi komunikovať. Na začiatku tejto kapitoly dokonca vidieť, že sa nebojí povedať ani to, čo si o nich myslí. Niektorí veriaci niekedy poukazujú na svetskú psychológiu, že sa má človek vyhýbať kontraverziám. Na tomto základe radšej ponechávajú v cirkvi hriech, ktorý potom rastie a potupuje Evanjelium Pána Ježiša. Žiaľ v cirkvi niekedy ľudia milujú viac pohanské naučenia, než doporučenia z Božieho Slova. V tomto prípade ale ani svetská psychológia nedoporučuje ponechávať druhých v sebaklame. Doporučujú to len prevrátení klamári, ktorým viac vyhovuje ich hriech a tma a tak hľadajú akýkoľvek pravdivý alebo nepravdivý argument na obhajobu svojich nečistých skutkov a názorov. Príklad Jóba ukazuje, že je potrebné vysvetliť svoje postoje, podložiť ich Písmom a zároveň chcieť prijať názor, ktorý by tieto postoje vyvracal. Keď ale druhá strana nemôže obhájiť svoj pohľad a uchyľuje sa k demagógii, prehliadaniu vážnych argumentov a klamstvám, potom je na mieste upozorniť oponentov, ako jednajú: Ak niekto klame alebo utajuje vážne skutočnosti potrebné na správnu duchovnú víziu, takýto človek je podvodník. Ak niekto kradne alebo si privlastňuje akýmkoľvek iným spôsobom niečo, čo mu nepatrí, je zlodej... Povedať niečo také druhému človeku nie je ani bezohľadnosť, ani nedostatok lásky, ani invektíva, je to len upozornenie, že začína ísť cestou sveta, ktorá končí v zatratení. Jób poukazuje: "Ale vy kujete lož!" Dokážem pre Pána Ježiša aj ja takto vystúpiť a zastať sa Jeho Kráľovstva? - On sa môjho spasenia takto zastal a bol potupený od väčšiny. Pán rozpráva, že kto Jeho vyzná pred ľuďmi, toho aj On vyzná pred svojim Otcom, ale kto Jeho nevyzná, toho sa ani On nezastane... Je veľmi zaujímavé zamyslieť sa nad týmito veršami v zmysle kontraverzií v cirkvi, budovania Božieho Kráľovstva.... Som vôbec hodný spasenia? Tam kde existujú dva rozdielne názory sú kontraverzie prirodzené a nie je na nich nič zlé. Názory si treba ujasňovať, vylepšovať... T.G. Masaryk povedal, že názory nemení len osol, pretože nemôže. Biblia rozpráva, že názory nemení v prvom rade pyšný človek, lebo nechce. Ak je niekto nemúdry, má Bibliu a spoločenstvo Božieho Ľudu, kde môže múdrosť načerpať. Ak má dnes kresťanstvo nedostatky, má ich len preto, že ochladla láska mnohých - nikomu sa nechce zastávať sa vecí Pána Ježiša, nikto nechce mať nepriateľov, takže radšej Krista predajú za svoju popularitu, slávu a pohodlie. Jób je príkladom jasného jednania, na základe ktorého bol potupený a ľuďmi odsúdený. Možno práve pre takéto jednanie sa ho nakoniec zastal sám Hospodin. 48 Možno urobiť z Boha vplyvného svetského pána? Jób 13,6-12. Prístup niektorých svetákov je veľmi zaujímavý. Keď totiž chcú niečo dosiahnuť, začnú chváliť niektorého vplyvného pohana, ktorého si tak získajú a ten sa ich potom niekedy zastane. Vplyvný priateľ vo svete je naozaj niekedy prostriedkom, ako dosiahnuť svoj cieľ. Stáva sa tak nástrojom v rukách skrytého manipulátora, ktorý stojí kdesi v pozadí, využíva situácie, podporuje mocných a nakoniec užíva plodov svojho pokrytectva a falše. Jóbovi priatelia si chceli urobiť takýto nástroj zo živého Boha. Jóba chceli zhodiť a Boha vyzdvihovali nadovšetko, čo síce je správne, ale nie s touto ich motiváciou! Boh je Pánom pánov, veľký, mocný a láskavý, ale človek si ho nikdy nemôže získať a oklamať ho, aby potom urobil to, čo chce manipulátor. Boh vidí celé ľudské srdce a aj všetky motivácie v ňom. - Beda ľuďom, ktorí ho zhadzujú svojimi lichotivými výrokmi tak, že chcú z nich ťažiť prospech pre samého seba! Čas hriechu, čas mlčania Jób 13,13-19. Keď Stvoriteľ čaká a mlčí na ľudský hriech, je to čas, keď sa ešte dá urobiť pokánie. Takto sa prejavuje pri človeku Božia láska. Tento čas však vplýva aj na tých, ktorí sú potlačení a ponižovaní hriechom iných. Takéto čakanie je veľmi ťažké, a to hlavne vtedy, keď človek Božiemu jednaniu nerozumie. Volá na Hospodina, ale On sa mu neozýva... Pán Ježiš chce vyučiť svoje deti, že každý potrebuje čas na pokánie! Preto je úplne prirodzené, že keď niekto zotrváva v hriechu a akoby sa s tým nedalo nič robiť, Pán zhovieva. Hriech a špinu, ktorá sa z vnútra cirkvi akoby nedala odstrániť, je potrebné nechať tak a neviesť vojnu. Pán chce, aby Jeho deti rozumeli Jeho jednaniu a modlili sa za hrešiacich. Niesť kríž a trpieť v tomto zmysle je prejav lásky. Ak boží ľud obstojí, Pánov čas sa vždy naplní a zastane sa svojho podobne, ako to bolo v Jóbovom prípade. Nevediem boj, ktorý patrí Hospodinovi? Dokážem milovať svojich nepriateľov? Modlitba v tichu Jób 13,20-28. Božie ticho je niekedy hrozivé. Pán sa neozýva a človeku sa tento čas zdá byť ako čas opustenia a odvrhnutia Hospodinom. Takýto čas však býva časom najväčších duchovných rastov, býva to čas modlitieb, ktoré zbližujú človeka a jeho Boha. Pán chce aby sme predkladali svoje žiadosti a problémy Jemu, chce riešiť osobné i cirkevné problémy a požehnať kontraverzie vedené v Jeho Duchu. Cirkev bez takýchto kontraverzií je mŕtva, lebo ľuďom v nej už prestalo ísť v prvom rade o Božie Kráľovstvo. 49 Modlím sa, keď mi je ťažko? Potrebujem svojho Boha, alebo to len tak rozprávam, aby som oklamal svoje svedomie i druhých bratov a sestry? 50 51 Porušenosť XIV. Zákon hriechu Jób 14,1-6. Biblické novozákonné učenie o hriechu poukazuje na zákonitosť, ktorá pôsobí, že sa ľudia už rodia zlí. Naivná predstava, že sa človek narodí dokonalý a len neskôr akosi zhreší pre zvod sveta je nesprávna a nebiblická. Božie Slovo vážne poukazuje na zákonitosť hriechu, ktorá sa nachádza v ľudskom tele a pre ktorú žiadny človek nedokáže žiť taký život, aby obstál pred Hospodinom. Keď sa aj niekto rozhodne, že sa pokúsi činiť skutky lásky a odstrániť svoj egoizmus, skôr či neskôr padne. Inými slovami, človek naozaj potrebuje spasenie Pána Ježiša! Tento moment sa spomína dokonca aj v jednej z najstarších starozákonných kníh, akou je Kniha Jób. Jób vypozoroval, že sa človek rodí nečistý - porušený hriechom. Na základe toho prinášal aj svoje obete Stvoriteľovi. Fakt, že ho Boh prijímal nevidel vo svojej dokonalej viere, ale v Božom odpustení. Preto aj konflikt, ktorý nastal medzi ním a jeho priateľmi posudzoval ako konflikt medzi porušenými ľuďmi, ktorí nie sú schopní dokonale obstáť v skúškach viery. Niekto by možno povedal, že pri konfliktoch majú vždy trochu pravdy obidve strany. Možno by poukázal práve na ľudskú porušenosť. Pán Ježiš však vážne napomína, že všetok hriech je potrebné vyznať na modlitbe Bohu, prípadne aj bratom a sestrám. Vyznaný hriech Kristus obmyje svojou krvou, ale žiadny iný! "Keď vyznávame svoj hriech, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriech a očistil nás od každej neprávosti." Tento známy verš nehovorí o jednorázovom vyznaní v čase znovuzrodenia, ale o priebežnom vyznávaní. Keď takto veriaci človek vyznáva, jeho hriech sa nepočíta. Nemožno ale na jednej strane niečo vyznávať a zároveň tú istú vec, ktorú vyznávame ako hriešnu, presadzovať v cirkvi len preto, že sme príliš hrdí pripustiť si túto pravdu aj pred spoločenstvom veriacich ľudí! Z Boha sa nikto nebude vysmievať bez trestu! Preto keď rozprávame o konflikte medzi Božími deťmi, predpokladáme, že skutky vyplývajúce z ich porušenosti vyznávajú svojmu Bohu, a teda sa im nepočítajú. Tak sa mnohokrát stáva, že má pravdu len jedna z pravotiacich sa skupín. Ak by totiž niektorá zo strán porozumela, že sa v niečom mýli, je prirodzené pre Boží ľud tento omyl vyznať podobne, ako to aj urobil v predchádzajúcich kapitolách Jób. Tak zvyčajne ostáva na strane Božieho ľudu pravda a požehnanie, však ľudia zastávajúci sa bezbožnosti sa stále viac a viac zapletajú do svojich klamstiev, ktoré ich môžu nakoniec úplne odviesť od Božej lásky. Človek môže aj vo svojej porušenosti nachádzať pravdu, lásku, Božiu vôľu, nesmie byť však pritom spútaný hrdosťou vyplývajúcou z moci hriechu v jeho tele. Takáto spútanosť je istá duchovná smrť. Pán volá svoje deti k návratu. Ak niekto úplne odpadne od Neho, už nie je možné stať sa opäť veriacim Božím dieťaťom. Kristus na to poukazuje v podobenstve o zlom duchovi, ktorého vyhnal z človeka. Keď ten ale našiel svoj bývalý dom, človeka 52 prázdneho, bez Svätého Ducha, pojal sedem ďalších démonov a posledné skutky toho človeka boli horšie než tie prvé. Podobne varuje aj Apoštol Pavel: Židom 6,1-6. Z Boha sa nebude nikto vysmievať! Ak si niekto myslí, že jazykom zvíťazí a potlačí druhého, alebo že s ním ukryje svoju neprávosť, zotrváva v hroznom omyle, ktorý mu môže byť na smrť. Jediná milosť Jób 14,7-13. Veriaci ľudia si niekedy chcú ospravedlniť svoje zlé skutky bez pokánia a potreby Spasiteľa. Jednou z takýchto metód samospravodlivosti je učenie o reinkarnácii. Človek na základe tohoto učenia môže robiť mnoho zlého, keď ale umrie, dostáva novú šancu v novom živote. Biblia jasne poukazuje na pravý opak! Človek má jedinú šancu, jediný život, ktorý má hlboký zmysel - zmieriť sa so Stvoriteľom. Ak niekto premrhá tento Boží dar pre lásku k samému sebe, nebude mať žiadnu inú príležitosť, aby svoje počínanie opravil. Jób v tomto odseku zalamentoval nad sebou. Bol by rád, keby ho Boh radšej ukryl v hrobe a potom sa rozpamätal na neho. Inými slovami povedal asi toľko, že by to bolo výborné pre neho umrieť a nadejať sa na reinkarnáciu. V druhom živote by mu bolo možno lepšie. Vzápätí ale odmieta takéto lamentovanie a prijíma od Hospodina skutočnú realitu tak, ako ju stvoril. Teraz a potom Jób 14,14-22. Boh stvoril pre človeka na zmierenie jeden život, a preto práve v tomto živote chce, aby Ho človek hľadal, dopytoval sa na Neho, poznával Ho a učil sa od Neho byť pôsobením Svätého Ducha lepším. Človek má v živote svoje "teraz" a svoje "potom". Ak je to prvé zlé a ťažké, Božie Slovo ho vedie, aby hľadal Hospodina a nadejal sa na Jeho lásku. Boh je dosť silný na to, aby každé ťažké ľudské "teraz" zmenil na krásne a požehnané "potom". Potom sa stane v ľudskom živote "teraz" a človek začne chváliť svojho Boha v hlbšom poznaní Jeho lásky. Jób sa chce nadejať na Hospodina po všetky dni svojho života. Je to výzvou a príkladom pre život viery. Pán nechce, aby niekto začal pochybovať o Jeho láske k nemu. Nechce to preto, lebo veľmi miluje každého človeka. Dôvera potom pôsobí trpezlivú nádej a táto nikdy nezahanbí! 53 Dôvody a prejavy nenávisti Moc Svätého Ducha a vzťahy Keď sa minú argumenty... XV. Zhadzovanie Jób 15,1-11. Keď si človek pri dialógu nechce pripustiť pravdu, robí to buď preto, že naozaj nemôže prijať iné tvrdenia alebo preto, že ich z najrôznejších príčin nechce prijať. Ak niekto nechce prijať ponúkané vysvetlenia, je veľmi možné, že svätý Duch aspoň na chvíľku v jeho srdci "zaklope" a potichu upozorní: "Počkaj človeče! To ani zďaleka nie je také isté, čo tvrdíš..." Svetáci sú zvyknutí na to, že keď chcú obviniť, musia dokázať vinu alebo keď ich chce niekto obviniť, musí tiež dokazovať. Tichý Boží hlas v srdci nikto nikomu nedokáže! Navyše sa mnohým kresťanom dnes už zdá, že to s Hospodinom nemusia brať až tak vážne - tu niekomu ublížili a nič sa nestalo, tam si privlastnili maličkosť a nikto ich nevidel, aj na modlitby a čítanie Písma sem tam zabudnú a nič zlé sa im nedeje... Inými slovami sa im začne vidieť, že Písmo nemusia prijímať celé. Zabúdajú pritom, že možno už dávno nepatria medzi skutočný Boží ľud. Možno im už ale ani to nevadí - veď sa naučili klamať sami seba. Chodia do kostola, vedia sa výborne pokrytecky tváriť, robia naoko dobré veci a tiché hlasy vo svedomí je predsa najlepšie šikovne preskakovať. Takýto ľudia majú v tomto svoje odsúdenie. Ponúkané vysvetlenia nechcú prijať aj keď je to pred Hospodinom úplne zjavné, len pred človekom sa dá všeličo zakryť. Lenže keď si chce niekto podržať svoj názor aj napriek logike, zdravému, triezvemu mysleniu, napriek faktom a napriek Božiemu Slovu, musí začať robiť niečo, čo možno dovtedy nerobil. Musí niektoré reči prehliadať, čo každého človeka nutne privádza do duchovnej smrti. Ak niekto prehliada ľudské reči, chtiac či nechtiac sa to naučí a bude prehliadať aj Boží hlas! V takomto prípade je niekedy veľmi výhodné zhodiť oponenta aj napriek tomu, že sa proti jeho názoru nedá argumentovať. Veľmi dobre na to môžu poslúžiť rôzne intrigy a prípadne aj priamy útok, ktorý sa síce netýka problému z dialógu, ale zato sa dobre hodí človeku zviazanému pýchou. Takto napadol aj Elifaz Jóba. Vyčítal mu mladosť, poukázal na to, že je medzi nimi človek, ktorý by mu mohol byť otcom a že isto vedia aspoň toľko o múdrosti ako on. Ak niekto znevažuje mladosť a vyvyšuje svoj vek ako argument, chová sa ako zlodej! Skutočná staroba, dospelosť sa nepohorší, ale naopak vysvetlí mladosti jej omyly. Takúto starobu, dospelosť si prirodzene všetci budú vážiť. Ak sa ale niekto vyvyšuje a argumentuje vekom, pravdepodobne hreší a klame samého seba. Takéto jednanie je jedným z prejavov nenávisti a pýchy. "Ty sopliak, čo si to dovoľuješ, mne budeš niečo rozprávať?!" "V tvojich rokoch sme ťažko museli zarábať na chlieb a ty si 54 dovolíš kritizovať?!" "Kamoš, veď ja som bol tvojim duchovným otcom a ty ma teraz chceš poučovať?!" "Čo mi čo máš rozprávať, veď sme rovnako starí, nerob zo seba mudrca!" Nepomyslel alebo nevyriekol som niečo takéto niekedy aj ja, namiesto toho, aby som skromne obhájil svoj pohľad na podklade Božieho Slova? - Pýcha nie je duchovná alebo svetská, je len jedna pýcha a tá môže zahubiť aj farárov, kazateľov, presbyterov, bratov starších i všetkých ostatných veriacich. Je ľahké stať sa zákonníkom a ani si to nevšimnúť. Je ľahké nenávidieť a presvedčiť samého seba, že milujem! Svetlo Slova a tma zamotaných rečí Jób 15,12-16. V predchádzajúcich kapitolách Jób niekoľkokrát poukázal na fakt, že je porušený a potrebuje Božie odpustenie. Nikdy o sebe netvrdil, že je dokonalý, akurát nerozumel Božiemu jednaniu s ním. Nevedel prečo Hospodin na neho dopustil niečo tak ťažké. Napriek tomuto vyznaniu Elifaz karhá Jóba, že o sebe tvrdí, že je čistý pred Stvoriteľom. Elifazovi totiž došli argumenty a začal splietať nelogické dôvody a dôsledky, len aby naoko obhájil svoju prevrátenosť. Jóbov priateľ neprepočul jeho vyznanie, iba ho nechcel akceptovať, nehodilo sa mu - keby ho totiž prijal, nemohol by Jóba takto zhodiť. Aj veriaci ľudia sa vedia tváriť, akoby nepočuli a rozprávať akoby odveci. Ak je niekto zainteresovaný do dialógu ako v tomto prípade Elihu, odhalí pokrytcov. Však mnohí ľudia v spoločenstve veriacich nepoznajú vyznania jednotlivých strán, v takomto prípade sa prázdne, pokrytecké reči stávajú nástrojom na zhadzovanie. V takomto prostredí sa dá ľahko šíriť lož, lebo sa zneužíva neinformovanosť. Zatajovanie informácií sa stáva nástrojom na dosahovanie vlastných cieľov. V prípade Jóba bolo týmto cieľom sebapovyšovanie. Mám záujem informovať sa? Keď sa jedná o nejaký konflikt v spoločenstve, dokážem vyvinúť aktivitu a viesť dialóg s obidvomi stranami, aby som mohol správne rozsudzovať názory? Ak Božie dieťa takúto aktivitu nedokáže vyvinúť pre lenivosť, pohodlnosť, nechuť, ..., môže sa stať, že práve ono bude vinné za rozpad spoločenstva, v ktorom kvasí hriech. Stojí mi Pán Ježiš ešte za obeť? Chcem niesť kríž? ... Elifaz sa postupne tak zamotával do klamstiev a lží, že si dokonca začal pomáhať aj mnohými nehoráznymi tvrdeniami. Keď poukázal na Boha, že neverí ani svojim svätým, rozprával o niečom o čom jednak nebol schopný rozpovedať pravdu a zároveň týmto tvrdením urobil zo Stvoriteľa akúsi nedôverujúcu bytosť, ktorá musí všetkých strážiť, lebo im jednoducho neverí. O Božom myslení nemôže žiadny človek povedať vôbec nič! Keď niekto začne klamať, dotkne sa hriechu. Hriech je veľmi lepkavý, a preto predstava, že zaklame len trochu je naivná. Človek zaklame raz, potom i druhý a keď zaklame tretí, musí možno ďalšími klamstvami hájiť tie prvé. Prilepí sa na hriech pevne a hriech ho spúta. Keď mu potom možno niekto povie, že je klamár, tvári sa prekvapene, lebo oklamal aj sám seba a presvedčil sa, že vlastne ani neklame. Nazval klamstvo iným slovom a odmietal sa hlbšie zaoberať touto myšlienkou. Hriech 55 nie je naivný, ale nebezpečný. Je to hrozný jed, ktorý funguje ako silná droga. Stačí málo a vzniká návyk... Je opakovanie vždy matkou múdrosti? Jób 15,17-35. Keďže Elifaz už nemal argumenty a nemal ani záujem počúvať a meniť svoj názor, začínal opakovať čo už raz povedal a čo mu bolo vysvetlené. Opakovanie nie je vždy matkou múdrosti, niekedy sa stáva cieľavedomým počínaním na obhajobu svojej vlastnej špiny. Niekto možno povie, že má milosť Pána Ježiša a že mu premýšľanie o sebe vo svetle starozákonnej knihy Jób berie vieru. Tieto výklady však Božím deťom vieru vracajú, lebo ich vedú ku pokániu. Svetákov, ktorí už od Krista úplne odpadli ale urážajú a keďže sú medzi nimi aj veľmi zbožní ľudia, dokážu si nájsť výhovorku. Živá viera pôsobí skutky, mení človeka na lepšieho. Boží Svätý Duch je dosť silný nato, aby zvíťazil nad každým hriechom! Jedno ale nikdy neurobí - nedonúti človeka, aby bol živým kresťanom! Človek to musí chcieť sám. Až potom mu bude svojou mocou a láskou stáť po boku a viesť ho do "zasľúbenej zeme". 56 57 Od názorov k intrigám XVI. Neakceptované vysvetlenia Jób 16,1-5. Jóbova žalosť spočíva v tom, že očakával od svojich priateľov útechu v biblickom zmysle slova. Takouto útechou môže byť povzbudenie, zasľúbenie z Písma alebo aj napomenutie, ktoré vychádza zo skutočnosti a drží sa celej zvesti Božieho Slova. Traja priatelia ale nepotrebovali k napomínaniu poznanie skutočnosti a nemali záujem akceptovať Jóbove informácie a pohľady ani vtedy, keď proti nim nemali čo namietať. Preto ich Jób obvinil, že sú mu len na bolesť a utrpenie. Keď veriaci človek odmieta podložené argumenty a drží sa svojich pohľadov aj napriek tomu, že ich v zmysle biblickej zvesti nedokázal obhájiť, začína sa dostávať do novej pozície pred svojim okolím. Kým predtým rozprával z presvedčenia, potom sa už drží svojich názorov len pre pýchu a hrdosť. Možno presvedčí sám seba, že pocit, ktorý pritom prežíva nie je pýcha - takéto presviedčanie je však len sebaklam. Tento človek potom ďalej šíri svoje názory v dialógoch. Keď sa navyše tieto názory dotýkajú druhých osôb, je zaujímavé, že sa takýmto spôsobom stal z tohoto človeka pravý intrigán. Bez príčiny a podloženia niekoho vyvyšuje, a pritom to nie je pravda alebo iného ponižuje a tiež to nie je pravda. Neakceptovanie vysvetlení sa preto môže stať v živote človeka veľmi vážnym momentom, ktorý oddeľuje svätosť od nesvätosti. Pán Ježiš prichádza k človeku často cez iných bratov a sestry a často tak, že je to nepríjemné. Ak to Božie dieťa neakceptuje, môže stratiť to najcennejšie čo má - detinstvo u živého Boha. Najprv bol človek kresťanom, potom sa stal intrigánom. Ľudská hrdosť je hrozný jed, naplňuje sa pri nej proroctvo Pána Ježiša keď rozpráva, že ak sa vráti démon do človeka, ktorý vyhnal zo srdca Svätého Ducha, pozve sedem ďalších a posledné skutky toho človeka sú horšie, než tie prvé. Útočná zbraň intríg Jób 16,6-17. Intrigy nie sú bezvýznamné reči, ktoré si netreba všímať. Naopak sú útočnou zbraňou, ktorou človek odstraňuje z cesty tých, ktorí mu zavadzajú a vyzdvihuje iných, ktorí mu nejakým spôsobom vyhovujú. Za maskou milého úsmevu a priateľskej reči sa môže ukrývať zámer niečo zistiť, získať vplyvného priateľa a použiť ho... Zbraň jazyka je možno najohavnejšia tým, že sa veriaci človek usmieva, keď druhého "udiera päsťou". Jób si veľa vytrpel od svojich priateľov a jeho vysvetlenia nemali účinok. Jeho slová stáli v ceste jeho priateľom k získaniu trochu svetskej slávy. Ľudská urazená hrdosť dokáže rozbíjať spoločenstvá Božích detí, potupovať a ponižovať s úsmevom na tvári 58 a mnohými milými slovami o láske, zhovievavosti a zdieľaní. Nebeský Svedok, kozlovia a ovce Jób 16,18-22. Jób nachádza jediného Svedka na Nebi, ktorý presne rozlišuje intrigy od iných rečí. Pozná zámery ľudských sŕdc a často mlčí podobne, ako aj v Jóbovom prípade. Niekedy sa zastane svojich detí už na tejto zemi, inokedy napĺňa svoju spravodlivosť podľa podobenstva o kozloch a ovciach. Keď Pán Ježiš oddelil od oviec kozlov a obvinil ich, tvárili sa prekvapene. Je veľa veriacich ľudí v Pána Ježiša, ktorí veria úprimne, ale nechcú dať meniť svoje srdcia a názory Svätému Duchu. - Preto budú raz veľmi prekvapení! Viera, ktorá neprináša skutky je mŕtva! Prítomnosť a moc Svätého Ducha zaručuje neustálu premenu k lepšiemu. Mám dar Svätého Ducha? 59 Utrpenia z pýchy a neznášanlivosti XVII. Kto sú posmievači? Jób 17,1-5. Rozprávková predstava posmievačov je jasná a naivná zároveň. V rozprávke posmievač jasne ukazuje svoju zlobu a ak ju aj pred inými postavami ukrýva, čitateľ vždy vie, kto je v rozprávkovom príbehu bezcharakterný a kto nie. Keď Biblia opisuje posmievačov, zdôrazňuje ich realistickú prirodzenosť a pokrytectvo. V spoločenstve veriacich ľudí poväčšine nenachádzame bezcharakterných ľudí odkrytých vo svojej nahote hriechu! Ukrývajú sa za slová jazyka, klamné prejavy úprimnosti, používajú faloš, klamstvá a tajnosti, aby dosiahli svojich cieľov. Títo ľudia síce používajú Božie Slovo, ale poväčšine len nato, aby v ňom našli argumenty na obhájenie svojich skutkov. Celé Písmo aplikujú na životy iných, pre seba si berú len to, čo im vyhovuje. Sú schopní a ochotní napomínať a povzbudzovať zasľúbeniami z Biblie, ale sami neprijímajú napomenutia, ktoré nevyhovujú ich zámerom. Hovoria, že prijímajú Písmo, ale v skutočnosti to nerobia, lebo by to urážalo ich pýchu. Realita života odhaľuje prostredie, v ktorom sú takýto pokrytci skrytí za "oponu" svojich pretvárok. Možno by sa zdalo, že s takýmto zlým cieľavedomým počínaním je veľmi ťažké "strúhať" pokornú tvár. Božie Slovo poukazuje na to, že keď niekto začne klamať Svätého Ducha, začne klamať aj samého seba. Pre ľudskú psychiku je prirodzené presvedčiť svoje vlastné myslenie o veciach, o ktoré človeku naozaj ide. Veriaci si vyhľadáva také spoločenstvo priateľov, v ktorom mu jeho skutky udobria a tým podporia jeho prevrátenosť. Podvádzajúci pokrytec potom nemusí mať problémy so svojim svedomím, lebo je fanaticky presvedčený o svojej vlastnej čestnosti a správnom konaní. Stačí sa len vyhýbať dialógom s tými veriacimi ľuďmi, ktorí majú dar, aby na podklade Písma usvedčili pokrytca z prevráteného jednania. Biblickí posmievači vypadajú veľmi zbožne, pritom ale nedokážu zniesť dialóg vo svetle Písma na tému, ktorá ich usviedča z hriechu. Jób hneď na začiatku kapitoly vyznáva, že tí, ktorí ho prišli navštíviť, nie sú jeho priateľmi, ale posmievačmi ukrytými za vlastnú prevrátenosť a pretvárku. Prosí o milosť, aby sa Hospodin zastal jeho práv, lebo vidí, že Pán "prikryl ich srdce" - ranil ich slepotou, ponechal vo fanatickom presvedčení o svojich egoistických pravdách. Keď sa niekto odvráti od Božieho Ducha, zrádza svojich blížnych za podiel slávy, jedovatého pokoja, zisku... Jeho oči sa zatmejú a začne žiť v sebaklame o svojom správnom jednaní. V takomto prípade môže prísť pomoc len od Hospodina, lebo ak prevrátení pokrytci získajú moc, spravodlivý nemôže nájsť u nich opory - iba vtedy, keby začal s nimi podvádzať. Rozpoznávam duchov? Všímam si v cirkvi ľudí ochotných prijímať Božie Slovo celé aj pre samého seba? Chcem ja sám prijímať celé 60 Božie Slovo? Nábožná verejnosť a informácie Jób 17,6-9. Moc posmievačov spočíva v prvom rade v informáciách - v ich jazyku. Je veľmi ľahké rozprávať druhým ľuďom časti právd, prípadne aj nepravdy a zneužívať takéto jednanie na dosahovanie svojich cieľov. Náboženská manipulácia sa mnohokrát prejavila v dejinách ako nástroj moci sveta. Žiaľ, mnohokrát sa prejavuje aj dnes v menších i väčších merítkach. - Niekedy ide o získanie väčšieho politického vplyvu na základe počtu členov cirkevnej inštitúcie, inokedy len o potlačenie nesympatických oponentov, ktorí sú ochotní kritizovať na podklade Písma aj vplyvných ľudí kresťanského spoločenstva. Náboženská manipulácia je ohavným prostriedkom živého diabla, jej hlavným nástrojom sú polopravdy. Posmievač, ktorý takto robí, tvári sa presvedčivo a zbožne ako Jóbovi priatelia. Ide mu o to, aby presvedčil čo najviac veriacich ľudí o svojom postoji a aby čo najviac zhodil svojich oponentov. Bezcharakterné, skryté jednanie posmievačov je bežným zjavom aj v dnešných cirkevných inštitúciách. Nábožnú verejnosť je ľahké o niečom presvedčiť, keď nebolo povedané všetko a jasne! Oklamaní veriaci potom začnú podporovať niečo, čo by nikdy nepodporili, keby poznali všetky okolnosti a fakty. Takto sa správal diabol, keď pomocou poloprávd oklamal Adama a Evu v raji a robí to cez svojich fanatických prisluhovačov až podnes. Podpora nábožnej verejnosti znamená počet hlasov pri hlasovaní, dostatočný počet hlasov znamená dosiahnutý cieľ. Keď chcem niečo v cirkvi dosiahnuť, nejednám náhodou ako zlosyn vo fanatickom presvedčení o svojej pravde? Kristus vidí jasne ľudské srdce a chvíľa Božej spravodlivosti rozhodne vždy prichádza! Blíži sa k človeku aj napriek tomu, že si to nechce pripustiť... Utrpenia a zúfalstvá Jób 17,10-16. V predchádzajúcich dvoch odsekoch Písma bolo zachytené utrpenie človeka, ktorý niesol potupu od pokrytecky jednajúcich ľudí. Každá ľudská neznášanlivosť a pýcha privádza niekomu utrpenie. Ak sa skombinuje s náboženskou manipuláciou ide o jasnú silu sveta niekoho ponížiť a potlačiť. V tomto prípade to bol Jób. Trpel tak veľmi, že si želal umrieť a chvíľami prestával dokonca aj dúfať v Božie vyslobodenie. Neplakal pred svojimi posmievačmi, ktorí si hovorili priatelia, ale ukazoval žiaľ len pred Hospodinom. Sebaľútosť je prejav egoizmu a nad samým sebou poväčšine verejne "plačú" len pokrytci a tí, ktorí svojim jednaním chcú niečo dosiahnuť. Keď človek prílišne ukazuje svoje utrpenie, možno to robí preto, aby ho ľutovali a zastávali sa ho. Božie dieťa ukazuje svoj kríž pred Hospodinom a prípadne pred jedným alebo dvoma spovedníkmi. Jób vylieval svoj žiaľ pred svojim Bohom, ktorý počul jeho žalospev. 61 V závere kapitoly dokonca Jób prestáva dúfať, že sa naplnia jeho úmysly zbožného života. Utrpenie pochádzajúce z útlaku jazyka býva veliké - beda tým, ktorí sú jeho iniciátormi a prisluhovačmi hriechu! Neznášanlivosť a pýcha nie sú vlastnosti, ktoré sa týkajú len hrešiaceho jedinca. Vplyv takto jednajúceho človeka vždy niekoho potláča a ubližuje mu! Deje sa tak aj vtedy, keď potlačený nikdy neprejaví svoju bolesť a vyznáva ju len pred Pánom. V spoločenstve veriacich ľudí môže byť veľa skrytých utrpení, pýchy, žalostí, zloby s mnohými slovami pokoja a zbožnosti, ktoré sa hovoria navonok a podobajú sa obieleným hrobom z podobenstva, ktoré povedal Pán Ježiš v Evanjeliu. Je ešte jedno utrpenie, ktoré pochádza z hriechu pýchy a neznášanlivosti. Týmto utrpením je utrpenie samotného pokrytca. Svojimi zlými skutkami a jazykom stráca priateľov a jeho okolie sa postupne začína podobať len na okolie spolupracovníkov v hriechu a špine. Títo mu síce nahrávajú a povzbudzujú ho, ale len do tej miery, dokiaľ sa ich cesty neskrížia. Navyše svetácke povzbudzovanie aj v čase, keď by bolo lepšie napomínať, spôsobí, že človek stráca požehnanie. Život hrešiaceho pomalinky "šedne" aj keď si to nechce pripustiť, stráca hlboké a hodnotné priateľstvá, vyplývajúce z bratstva v Pánovi Ježišovi. Takýto človek si možno postupne na stav duchovnej smrti zvyká, ale tento stav nie je príjemný. Takto diabol dostáva do utrpenia nielen Božie deti, ale aj tých, cez ktorých sa prejavila jeho jedovatá zlovôľa. - Diabol je veľmi zlý protivník, keď raz niekto opustí Svätého Ducha, nie je možné ubrániť sa mu... 62 63 Múdrosť i zloba opakovania XVIII. Opakovanie v Božom Slove Jób 18,1-4. Každá biblická kniha je niečím zvláštna. Neprináša len informáciu zapísanú v logických súvislostiach textu, ale prináša aj formu vyjadrovania, dobové zvyklosti, obrazy používané na vyjadrenie myšlienok... V knihe Jób môže čitateľ nájsť jednu zaujímavú zvláštnosť - opakovanie už vyrieknutých myšlienok. Jób bol niekoľkokrát obvinený podobnými rečami jeho priateľov, niekoľkokrát sa bránil vyjadrujúc podobné myšlienky... Moderný vnímavý čitateľ vyhľadáva takú literatúru, v ktorej sa myšlienky neopakujú - veď načo zbytočne tráviť čas nad niečím, čo už bolo povedané? Mnohé knihy Písma ale prinášajú tie isté informácie opakovane, aby človek nezabudol na ich zmysel a súvislosti! Pán Ježiš svojim prejavom jasne dáva najavo, že očakáva od svojich poslucháčov nielen logické pochopenie problematiky, ale aj prijatie Jeho Slova do srdca a do pamäti. Opakovanie je jedným z prostriedkov, ako si niečo dobre zapamätať. Otázka vzťahov a riešení konfliktov v cirkvi je jednou z najpodstatnejších otázok Písma. Možno práve preto v Knihe Jób Pán opakovane poukazuje na prejavy pýchy, bezbožnosti, na skrytú nenávisť a povyšovanie... Tieto prejavy by mali byť Božiemu dieťaťu odkryté, aby mohlo podporiť to, čo je dobré a odmietnuť pretvárku. Ak má cirkev splňovať svoje poslanie, musí si udržať čistotu vzťahov! Skrývané nesympatie, nenávisti, neznášanlivosti, nezáujem, závisti, cirkev v krátkom čase privedú do duchovnej smrti. Veriaci Boží vyvolení by mali preto vynaložiť mnoho úsilia nato, aby bola zachovaná čistota vzťahov a jednania. Kniha Jób ilustruje - opisuje ako vyzerajú pokrytci, ako sa prejavuje pýcha a zloba, opisuje ako človek dokáže oklamať aj samého seba, len aby mohol konať svojvoľne... Keď som začal písať výklad tejto knihy, premýšľal som o tom, že by bolo dobré vyložiť vždy dve kapitoly naraz. Dej by bol nahustený a vo výkladoch by nebolo mnoho opakovaní. Uvedomil som si, že jedným z významných rysov tejto knihy je práve opakovanie. Pán Ježiš chce, aby si Jeho dieťa dobre zažilo a zapamätalo všetky prejavy porušených vzťahov a neriešených konfliktov. Preto je jednou zo zvestí tejto knihy napomenutie, aby čítanie Písma nebolo pre veriaceho človeka len naplňovaním potrieb svojho intelektu. Čitateľ si má mnoho vecí dobre zapamätať a zažiť, aby za zjavnými prejavmi ľudí mohol nahliadnuť aj do skrytej oblasti reality, ktorú mu kniha Jób v mnohom otvára. Pyšný čitateľ môže odmietať opakovania, pretože urážajú jeho intelekt. Úprimný veriaci prijíma Písmo celé - aj s opakovaním, ktoré sa neskôr v jeho živote prejaví ako základ chápania a vnímania Božej vôle, ako podklad na správne a rýchle reakcie. Nech Pán požehná úprimným čitateľom všetky opakovania z Knihy Jób, aby mohli byť použité pri praktickom živote viery v otázkach riešenia konfliktov a porušených vzťahov. 64 Opakovanie plné zloby Jób 18,5-21. Keď sa niekto nechá vzdelávať Duchu Pravdy a neodmieta ani opakovania, bude žať mnohé ovocie Svätého Ducha. Jóbov priateľ však využíval opakovanie na presadzovanie svojej vôle. Opakovanie teda môže slúžiť na dobré, ale aj na zlé. Neustálym opakovaním klamstiev človek dokáže presvedčiť seba i svoje okolie, že klamstvá nie sú klamstvami a pravda nie je pravdou. Jóbovi priatelia opakovali svoje obvinenia, aby utvrdili seba a presvedčili i druhých o tom, že ich pokrytectvo a faloš je tou najväčšou láskou. Opakovanie môže byť aj diablov prostriedok, pomocou ktorého rozkladá cirkev. Tak ako opakovanie Božieho Slova veľmi napomáha v duchovnom raste, opakovanie klamstiev ničí duchovný život. Tento fenomén netreba podceňovať, lebo má veľkú moc! Preto Kristus i apoštolovia poukazujú, že hriech je potrebné hneď v zárodku z cirkvi odstrániť, lebo nakazí mnoho dobrého. Opakovanie hriechu, klamstiev a nezáujmu môže v spoločenstve zničiť pevnú vieru mnohých jednotlivcov. V celej tejto kapitole Jóbov priateľ opakuje, aký je Jób hriešny a zlý... Čo zvyknem opakovať ja? Akú motiváciu mám k opakovaniu svojich názorov? Jedným z dôvodov opakovania je duchovná stagnácia. Keď človek prestane žiť život plný Svätého Ducha, prestáva prijímať nové skúsenosti a naučenia. Začína opakovať čo už spoznal predtým a nemá nových skúseností s Pánom. Kristus poukazuje, že dobrý hospodár - Jeho dieťa, vynáša zo svojho pokladu viery nielen staré, ale aj nové veci. Nie je moje opakovanie len prejavom duchovnej "sklerózy", ktorá môže zapríčiniť dokonca aj duchovnú smrť? 65 Okolnosti a únava XIX. Realita Jób 19,1-3. Realita medziľudských vzťahov poukazuje na skutočnosť, že len málokto je ochotný dať sa viesť Božím Duchom a dávať do poriadku narušené vzťahy tým, že si pripustí hriech a omyl... Moderná viera často ilustruje pohanskú pobožnosť a nie živý vzťah človeka a Stvoriteľa. V živom kresťanskom spoločenstve je pokánie bežným zjavom. Priznanie omylu je nutnosťou pri duchovnom raste. Pohanská nábožnosť ale vyučuje veriacich, že aj keď im niekto poukáže na ich hriech a vysvetlí, že robia zle, !e aj tak v ňom môžu zotrvávať. Možno dúfajú, že sa na špinu zabudne a že bude opäť všetko postarom. Takýto prevrátený prístup vytvára z ľudí násilníkov, ktorí utláčajú iných, a pritom v sebe dúfajú na zabudnutie zlých skutkov. Práve takto potlačený bol aj Jób. Jeho priatelia zotrvávali v akomsi fanatickom presvedčení, že do veci vidia, rozprávali o láske a Bohu, pritom však likvidovali svojho oponenta tým najtvrdším spôsobom plným nezáujmu a sebaklamu. Medzi veriacimi majú často väčšiu hodnotu argumenty typu "mne takéto vysvetlenie nestačí", ale to samotné vysvetlenie vychádzajúce z Písma pre nich hodnotu stráca. Veriaci ľudia veľmi často klamú sami seba, že ich viera je úprimná, pritom sú v skutočnosti neschopní vymaniť sa zo spútanosti hrdosti a pýchy, lebo už dávno vypadli z moci Svätého Ducha a Jeho lásky. Takáto prevrátená viera je jedným z prejavov zloby a nenávisti. Takáto nenávisť Jóba úplne skrúšila, ponížila, takže už nevládal niesť svoj kríž. - Toto sú okolnosti reality, ktoré pôsobia v úprimnom veriacom únavu a sklon k rezignácii. Rezignácia Jób 19,4-12. Táto kapitola vrhá na Jóba pohľad, ktorý by sa dal chápať ako pohľad na unaveného a rezignovaného človeka. Jób už naozaj nevládal a v mnohom rezignoval. Poznal, že jeho priatelia neprišli hľadať pravdu, ale že prišli povýšiť sa na jeho ponížení. Tento unavený človek však v sebe stále nachádza "hviezdičku" nádeje v Hospodinovi. Je to veľkým príkladom pre ponížené Božie deti, ktoré žnú svoje poníženie bez príčiny na základe hriešneho jednania druhých. Čitateľ sa v Knihe Jób niekedy nevyzná, môže sa stať, že dáva zapravdu vždy tomu, kto práve rozpráva. Podobná je aj realita. Skutočný vinník sa len ťažko nachádza. "Hviezdička" nádeje však rozpráva, že Boh nemusí hľadať vinníka, pretože ho jasne vidí. Nikoho sa nemusí spytovať na pohnútky a pravdy, pretože ich pozná. Dokonca aj keď človek samého seba presvedčí, že jeho faloš je pravdou a láskou, Stvoriteľ pozná jeho prevrátenosť. Jób bol síce veľmi unavený jednaním svojich priateľov, ale 66 duchovne nerezignoval, stále dúfal, že raz príde Hospodin a zastane sa jeho práv. Ľudská únava môže prichádzať v dôsledku mnohých rokov útlaku a ponižovania. Táto kapitola aj napriek tomu zvestuje Božiu zvrchovanosť. Jób sa stáva príkladom trpezlivosti, ktorá prináša nádej a vyslobodenie. Najťažší úder Jób 19,13-20. Čitateľom sa môže zdať, že Jóba skrúšili udalosti prvých kapitol. Strata majetku, blízkych, nemoc a v závere poníženie sú naozaj tvrdým údelom. Tou poslednou ranou, ktorú Jób dostal od diabla je pretrvávajúce ponižovanie, zhadzovanie aj pred jemu blízkymi ľuďmi. Stratil takto priateľov, bratov, dokonca aj jeho manželka nevládala niesť s ním kríž a prijímať ho s jeho údelom. Zúfalá samota, ktorá pretrvávala bola poslednou ranou, ktorú by Jób neprežil ani telesne, ani duchovne, keby nezasiahol jeho Boh a nevyslobodil ho s ponížení, ktoré naň dopustil. Je ľahké niekomu ublížiť a potom si nechcieť pripustiť omyl a dúfať v čas, že všetko urovná a zahojí. Pravda čas v násilníkoch urovná ich svedomie a spôsobí zabudnutie, ale nie tak v potlačenom. Ten často až do konca života nesie dôsledky jednania pokryteckých násilníkov, ktorí si zamilovali svojvôľu a položili ju pred svetlo Božieho Slova. V spoločenstvách Božieho ľudu môžu byť mlčiaci bratia a sestry, ktorí trpia, pritom to ale nikoho nezaujíma! Veriaci sa potom dopytujú Svätého Ducha prečo neprichádza požehnanie, majú množstvo slov o láske a zdieľaní, pritom ale najviac milujú svoju vôľu a svoje násilie. Niekedy dokonca nemajú hanbu ani vyjadriť, že duchovná práca vyžaduje istú tvrdosť, a tým si ospravedlňujú svoje porušené jednanie. Pán Ježiš chce žehnať, ale nechce žehnať pokrytcom, fanatikom, svojvoľníkom, klamárom a zlodejom... Prenasledovanie a túžba po pravde Jób 19,21-29. Krásny záver tejto kapitoly oslavuje Boha a rozpráva o Jeho veľkosti a priamosti. Jób si želá odhalenie pokrytectva, túži, aby všetko bolo zapísané do knihy a vykričané celému svetu... Jób obstál vo svojom utrpení pred Hospodinom a dnes čítame knihu o všetkom čo sa mu dialo! "Proste Hospodina a dostanete!" Prinášajte svoje žiadosti Bohu a On bude počuť! Ale zároveň svojho Boha neopustite tak, ako Ho neopustil ani Jób! Pán Ježiš vypočuje modlitbu verných a zapchá si uši pred modlitbami prevrátených! "Kto neberie svoj kríž a nenasleduje Ma, nie je Ma hoden!" - Hovorí Pán. Kto ale svoj kríž zoberie a cele sa oddá svojmu Bohu aj v utrpení, isto prežije skúsenosti Jóba, ktorému Pán požehnal vo všetkom dvojnásobne a vypočul jeho volanie - zverejnil ponižovanie, ktorého sa mu dostalo. "To čo je dnes skryté, bude sa rozhlasovať zo striech!" - Beda tým, ktorí stavajú svoje dielo na klamstvách a tajnostiach... 67 68 Trochu o náboženskom fanatizme XX. Pretrvávajúca zaťatosť Jób 20,1-7. Pretože je človek porušený hriechom, niekedy sa stáva, že sa akosi zatne a nedokáže si pripustiť omyl alebo zlé jednanie. Takéto správanie je doslova démonským spútaním pýchou. Svetákom táto spútanosť nevadí, naopak vyhovuje im, lebo ich ponecháva vo tme, v ktorej nevidieť ich zlé skutky a správanie. Božie dieťa by malo byť nepriateľom takejto spútanosti z celej svojej sily a s celou mocou Svätého Ducha. Kým zaťatosť trvá chvíľku, vypadá možno detinsky. Však neriešená zaťatosť môže v človeku vyvolať reakciu, ktorú sa človek snaží sám pred sebou vyriešiť. Žiť s vedomím nepriznaného nesprávneho jednanie je často nepríjemné, preto človek v samom sebe niekedy musí tento vnútorný konflikt urovnať. Biblickým riešením Božieho dieťaťa je pokánie. Svetákovi ostávajú v celku tri možnosti najčastejšieho riešenia svojho vnútorného konfliktu. 1. - Zabudnutie je veľmi častým riešením svojho nedostatku. Stačí jednoducho zabudnúť a konflikt so svedomím pominie. Niektorí svetáci dokonca vedome pripúšťajú, že isté veci vyrieši len čas. Tento pohľad možno vychádza s ich vnútorného prístupu k samému sebe. 2. - Druhým prístupom je akési udusenie svedomia. Sveták si jednoducho začne pripúšťať aj pred druhými, že urobil zle, tým ale všetko končí. Naučí sa žiť s tým a postupne sa z neho stáva bezcharakterný človek, majúci svedomie vycvičené tak, aby mlčalo vždy, keď dotyčný urobí niečo zlé. 3. - Tretím prístupom voči samému sebe je hľadanie argumentov na sebaospravedlnenie. Človek vždy dokáže nájsť niečo také, čo ako tak ospravedlní jeho počínanie. Postupne presvedčí samého seba o správnosti svojho jednania a začína sa z neho stávať sveták, ktorého ľudia nazývajú náboženským fanatikom. Keď sa svetsky jednajúci človek nestretáva naďalej s objektom i okolnosťami svojho hriešneho jednania, môže ľahko aplikovať na samého seba zabudnutie. Keď ale prichádza aj naďalej do styku s ľuďmi, ktorým ublížil, zabúdať sa dá len veľmi ťažko. V takomto prostredí nakvasenom hriechom potom začínajú vyrastať veľmi nábožní a pritom veľmi bezcharakterní pohania alebo dokonca aj náboženskí fanatici zaťato presvedčení o svojich pravdách. Týmto ľuďom už nejde o dialóg, ich viera im velí presadiť samého seba. Z Jóbových priateľov sa postupne začínali stávať náboženskí fanatici, ktorí stále mleli dookola to isté a neprijímali podložených argumentov. Náboženský fanatizmus a bezcharakterná nábožnosť je najhorším prejavom svetáckeho jednania, lebo očierňuje v prvom rade pred druhými ľuďmi samého Pána Ježiša Krista. Neveriaci svet sa pozerá na Krista cez veriacich ľudí... 69 Fanatické presvedčenie Jób 20,8-29. Sveták vystupuje najsuverénnejšie vtedy, keď presvedčí samého seba o svojom správnom jednaní. Nábožný sveták možno zabúda na jednu veľmi vážnu skutočnosť - seba možno presvedčil, možno dokonca pomýlil aj druhých ľudí, však živého Boha Stvoriteľa nikdy nikto nepresvedčí, že faloš je pravdou! Pri pohľade na Jóbov problém vidíme rozhovor úprimného veriaceho s náboženskými fanatikmi, ktorí sa úprimne presvedčili o pravdivosti svojich klamstiev. Preto niekedy čitateľovi tejto knihy splývajú pravdy a môže sa zdať, že rozprávajú správne všetci - Jób i jeho priatelia. Sófarovi už dávno došli argumenty, a preto jeho ďalšie dôvodenie spočíva už len v tom, že opakuje a zdôrazňuje čo už raz povedal a bolo mu vyvrátené. V tejto kapitole dokonca pripodobňuje možno už aj so zlosťou Jóbovu porušenosť k lajnám a v celej kapitole len rozvíja, ako zle sa bude mať bezbožník - Jób. Vyhrážanie sa pochybnými duchovnými zákonitosťami Sófarovi vyhovuje, lebo nemusí logicky dôvodiť, premýšľať a priznávať si omyli. V takejto reči si len uľavuje, keď Jóba bez vysvetlenia zhadzuje a ponižuje. Realita bude vždy prinášať situácie, keď sa pravda od falše ťažko oddeľuje. Keď ale Božie dieťa nájde pre Krista trochu času a začne navštevovať spoluveriacich za účelom dialógu, keď sa modlieva za riešenia krízy vo vzťahoch, potom isto Pán Ježiš časom vyrieši akýkoľvek problém. Správam sa ako Božie dieťa, alebo utekám pred nepríjemnými povinnosťami ako pohan? 70 Priority Božieho jednania XXI. Dôsledok priority spasenia Jób 21,1-15. V tejto kapitole sa Jób realisticky zamýšľa nad Božím jednaním s násilníkmi. Vtedajšie náboženské presvedčenie, ktorého sa jeho priatelia zastávali, nebolo v súlade so skutočnosťou. Stvoriteľ netrestá každého hriešnika a naopak nie každému úprimne veriacemu človeku sa v živote darí. Jób na základe svojho náboženského presvedčenia nechcel utekať pred realitou, ale jej správne rozumieť. Vždy keď nachádzal rozpornosť medzi náboženským učením a praktickým životom, snažil sa nájsť na vysvetlenie tejto rozpornosti odpoveď. Živý vzťah k svojmu Bohu ho vzdelával. Jeho priateľom stačilo náboženské presvedčenie, ktoré spoločne vyznávali a ktoré z nich robilo akési "futbalové družstvo", zastávajúce sa spoločných názorov a záujmov. Živá viera v Pána Ježiša nachádza nové poznania, zjavenia, poznáva okolnosti do väčšej hĺbky, pričom hľadá vysvetlenia v Božom Slove. Pohanská nábožnosť vytvára "kluby", ktoré sa navzájom zhadzujú, podrážajú, sú neochotné meniť svoje učenia, lebo im v tom bráni ich hrdosť - vyznania viery. Nevidím aj ja vo svojom kresťanskom spoločenstve "klub"? Kresťanské denominácie niekedy skryte vyznávajú svoje tri najväčšie prikázania: 1. Budeš milovať svoju denomináciu a hlavne zbor, do ktorého chodievaš! 2. Budeš vytvárať priateľstvá aj na úkor poslušnosti pred Božím Slovom, lebo to je milovať blížneho svojho! 3. Budeš si ctiť svojho Boha tak, aby si mal pokoj so svojim svedomím! Prijatie takýchto postojov vybuduje z veriaceho človeka úprimne nábožného pohana, ktorý je ochotný zastávať sa svojej denominácie za akýchkoľvek okolností. Dokáže zasadzovať sa za svoje predstavy na základe vplyvu, ktorý dosiahne pomocou priateľstiev a pritom vyznáva, že je kresťanom - Božím dieťaťom. Jóbov príklad vyzýva, aby si veriaci človek všímal skutočnú realitu a nežil len vo svete svojich predstáv, ktoré v skutočnosti neexistujú. Biblia je prejavom veľkej Božej milosti a moci, pretože dáva človeku možnosť správneho orientovania sa a poznávania svojho Boha. V Knihe Kazateľa v Starom Zákone je poukázané na fakt, že sa prihodí spravodlivému ako bezbožnému a bezbožnému ako spravodlivému, a to preto, aby na tejto zemi neveriaci človek nemohol nájsť svojho Stvoriteľa iba pomocou premýšľania a pozorovania. Pán chce, aby ho človek potreboval, aby sa cítil zle, v hriechom porušenom svete. Takému človeku sa dá osobne poznať, ale žiadny iný Boha nikdy nenájde. Týmto spôsobom Stvoriteľ zachováva prioritu spasenia. Kristus prišiel spasiť všetkých, ktorí Ho úprimne hľadajú. Žiadny človek sa ale do Božieho Kráľovstva nedostane len preto, že by sa mu to na základe svojho pozorovania zdalo ako výhodný "obchod". Božie spasenie takto zahrnie len úprimných záujemcov. 71 Pravdepodobnosť a Božie vedenie Jób 21,16-26. V otázkach požehnania alebo nepožehnania hriešnikov môže čitateľ nájsť v Biblii akúsi rozpornosť. Na niektorých miestach sa píše, že bude bezbožník "vyťatý" a zahynie, na iných zase, že sa môže aj bezbožníkom vodiť dobre. Takéto pohľady poukazujú na to, že Pán ponecháva neveriacich ľudí v moci okolností, náhodilostí. Pre niekoho znamená náhoda blahobyt, pre iného nešťastie... Svoje deti však Stvoriteľ vedie cestou duchovného rastu, ktorá nie je náhodilá, ale presne vedená Božou mocou a láskou. Dokážete nájsť a vysvetliť v Epištole Rimanom pojmy "predzvedenie", "predurčenie", "povolanie", ktoré sa týkajú Božích detí? Násilie svojvôle Jób 21,27-34. Jób poukazuje na svojich troch priateľov ako na násilníkov, ktorí proti nemu používajú náboženskú filozofiu, lebo im v tomto momente veľmi vyhovuje. Odmietajú zmeniť svoj názor, svoje náboženské presvedčenie pokladajú za nemenné, čo im umožňuje Jóba odsudzovať a utláčať. Však kdesi v hĺbke ich srdca existuje zabudnutá chvíľka pozastavenia, keď sa im prihovoril Boží Duch a obvinil ich z falše. Na tento moment Jób vo svojom obvinení naráža, lebo vie, že Hospodin chce človeka zastaviť v jeho nesprávnom jednaní. Prihovára sa mu dvakrát i trikrát, ale ak človek ostáva voči Jeho hlasu odmietavý, Pán ho prestáva napomínať. Súčasná kresťanská nábožnosť dáva mnoho príležitostí k tomu, že človek môže potichu zahodiť živú vieru a nahradiť ju falošnou pobožnosťou, lebo táto viac vyhovuje jeho zámerom. Ako jednám v cirkevnej denominácii ja? 72 Otázky XXII. Nepodložené dôvodenie Jób 22,1-10. Jóbov priateľ nepoukazoval na jeho predošlé hriechy preto, že by ich naozaj u neho kedysi vídaval. Keďže Boh poslal na Jóba mnoho zlého, automaticky sa mu zdalo, že musí byť prevrátený. Niekedy býva veriaci človek voči druhému podráždený. Jedným negatívnym prejavom podráždenosti môže byť aj nespravodlivé dôvodenie: "To sa ti deje preto a preto... Tamto prežívaš, lebo si taký..." Ľudskej hriešnej prirodzenosti môže padnúť dobre, keď sa povýši nad iným bez vysvetlenia a prijatia skutočnosti. Ako sa od seba odlišuje biblické napomínanie a svetské zhadzovanie? Pomocou čoho vyučuje Pán svoj ľud, aby poznali Jeho vôľu i seba navzájom? Môžem povedať v tomto zmysle nejakú svoju osobnú skúsenosť? Je možné rozdeliť konflikty na také, ktoré nemusia byť riešené a na druhé, ktoré je nutné vyriešiť? V čom môže neriešený spor uškodiť cirkvi a v čom zainteresovanému jednotlivcovi? Čo je to ovocie Ducha a ako napomáha riešeniu konfliktov? Je možné riešiť konflikt v cirkvi bez čítania a poznania Písma? Ako môže pomôcť poznanie Biblie pri riešení sporov? Môžem povedať osobnú skúsenosť? Odsúdenie Jób 22,11-20. Boh Stvoriteľ a Spasiteľ je jedinou bytosťou, ktorá dokonale pozná ľudské srdce. Človek si nemôže privlastniť Božské poznanie a rozhodovať, ktorí jeho blížni sú úprimní a ktorí prevrátení. Odsudzovanie je veľmi nebezpečná aktivita, ktorá vrhá súdiaceho do moci diabla. Aký je rozdiel medzi nespravodlivým odsudzovaním a riešením konfliktu podľa Pánovho návodu z evanjelia? - 1. Napomenúť v súkromí; 2. Napomenúť pred svedkami; 3. Napomenúť pred cirkvou; Ak by človek neuposlúchol ani tak, považovať ho za pohana a publikána... Akú úlohu zohráva pri napomínaní duchovná autorita veriaceho človeka? Akým spôsobom vzniká duchovná autorita? Som pre niekoho duchovnou autoritou? Ak nie prečo? Môžem povedať z tejto oblasti osobné svedectvo - skúsenosť? Bol Jób duchovnou autoritou? Ak áno, prečo? 73 Kedysi a dnes Jób 22,21-30. Nabádať niekoho ku pokániu bez vysvetlenia a podloženia je demagogické a nezmyselné. Ak chce niekto viesť druhého ku pokániu je nutné najprv objasniť, akého hriechu sa dopustil. Čo všetko spôsobuje človeku hriech? Môžem povedať v tomto zmysle vlastnú skúsenosť? Aký vzťah by mal mať napomínajúci voči Bohu i blížnemu, keď chce napomínať? Čo je potrebné prenechať Svätému Duchu a čo je potrebné, aby povedal a urobil pri napomínaní človek? Ktoré požehnania dnes máme, ale v minulosti ich Jób a jeho priatelia nemali a teda ani nemohli použiť? Dokážem nájsť v Biblii odseky, ktoré konkrétne poukazujú, ako riešiť konflikty? 74 Jóbov nedostatok Duchovný rast Božia spravodlivosť, moc a poznanie XXIII. Jóbov omyl Jób 23,1-7. V tejto kapitole začína byť odhaľovaný skutočne nesprávny postoj v Jóbovom srdci. Hneď na začiatku Jób vyjadruje, že ľudia pokladajú jeho utrpenia za dôsledok prevrátenosti. V dialógoch, ktoré vedie so svojimi oponentami vidia vzburu voči Bohu. Preto si Jób želá, aby mohol predstúpiť pred živého Boha Stvoriteľa a Jemu samému ukázať, že sa nechoval dvojtvárne alebo prevrátene. V Jóbovej istote možno nájsť nesprávny pohľad na svojho Boha a zároveň nesprávny pohľad na samého seba. Hospodin pri stvorení daroval človeku slobodnú vôľu, aby bol človek schopný milovať podľa Božieho príkladu. Neodvrátil sa od svojho stvorenstva ani vtedy, keď Adam svoju slobodu zneužil. Keby Stvoriteľ vo chvíli Adamovej vzbury všetko v hneve zničil, celé Nebo by Mu volalo na slávu, pretože Boh nepodlieha žiadnej morálke, ani učeniu o spravodlivosti... Urobil by to jednoducho On, a preto by to bolo sväté. Stvoriteľská Láska sa prejavila tak, že aj napriek všetkým ďalším možnostiam sa Boh rozhodol spasiť človeka a osobne na kríži zaplatiť za jeho viny, aby naplnil svoju spravodlivosť. Keď sa chce Jób dostať pred Hospodina, automaticky predpokladá, že pojmu spravodlivosti podlieha aj Hospodin. - Predsa aj Boh musí konať spravodlivo, lebo On sám spravodlivosť vyžaduje od človeka a o sebe rozpráva ako o spravodlivom. Jób si jednoducho neuvedomil, že Pán spravodlivosti nepodlieha, ale naopak ju vytvára príkladom svojho jednania. Niekoho by mohlo napadnúť, že Boh môže urobiť niečo zlé, čo bude človeku ubližovať, pričom sa to bude považovať za spravodlivosť! - Naozaj takúto moc náš Boh má! On ale namiesto toho prišiel obetovať samého seba, aby človeka zachránil. Je to Boží skutok, ktorý jasne rozpráva o Jeho Láske. Boh je bytosť slobodná od všetkého, zvrchovaná nad všetkým, ale navyše aj plná Lásky a milosrdenstva. V Jóbovej predstave o Bohu bol nesprávny pohľad, že Boh niečo musí! Človek si často želá nebyť slobodným, aby nemohol robiť zle a nebol zatratený. Pán ale chce mať svoje deti slobodné, ktoré z vlastnej vôle konajú čestne a láskavo, čím sa stávajú obrazom svojho Stvoriteľa. Druhým Jóbovým omylom bol pohľad na samého seba. Myslel si, že je spravodlivý a že to Bohu môže dokázať. - Je to svojim spôsobom úžasný postoj, lebo vychádzal z právd. Jób naozaj nehrešil a keď zhrešil, prinášal Bohu obete za svoju porušenosť. Neuvedomil si ale vážnu skutočnosť, že je jeho poznanie len čiastočné. Keby sa stal vševedúcim, možno by množstvo zo svojho jednania ihneď s hrôzou zahodil, pretože by si uvedomil, ako veľmi zle robí. Jób 75 si neuvedomil do hĺbky svoju malosť a nedostatočné poznanie, preto mal odvahu predstúpiť pred Boha s tým, že Mu dokáže svoje správne a opodstatnené jednanie. Jóbov záver Jób 23,8-10. Na základe svojich nesprávnych predpokladov Jób urobil nesprávny záver. Neporozumel Božiemu jednaniu ale zhodnotil ho na základe svojho nedostatočného poznania. Usúdil totiž, že sa mu Boh nechce zjaviť preto, lebo pridlho mlčal na príkorie, ktoré sa mu dialo a teraz by si to nemohol uhájiť. Keby sa mu zjavil, Jób by mu doslova dokázal, že je nevinný, ale urobil by to navyše s výčitkou, že Hospodin tak dlho, aj napriek jeho spravodlivosti, mlčal. Takúto motiváciu vidí Jób v Božom správaní, z čoho bude musieť neskôr učiniť pokánie. Človek je príliš neznalý nato, aby mohol rozumieť skutkom živého Boha! Pán ale chce človeku svoje skutky zjavovať, čím robí svoj ľud stále schopnejším produktívne vytvárať pohodu, porozumenie, pokoj... Spravodlivosť Jób 23,11-12. Jób pravdivo vyznal, že sa držal Božej vôle, teda konal spravodlivo. Tento človek naozaj rozprával pravdu, preto môže byť mnohým ľuďom príkladom. Do spravodlivosti ale patrí aj pripustenie správneho pohľadu na samého seba. Je spravodlivé, keď si človek pripustí, že mnohému nerozumie a doslova potrebuje vedenie od bytosti, ktorá rozumie všetkému. Človek podlieha spravodlivosti, ktorú stvoril Hospodin, lebo je neschopný vytvoriť spravodlivosť sám! - Nepozná čo bude, čo sa stalo dávno pred vekmi a nerozumie ani prítomnosti. Nevie preto vytvoriť spravodlivosť svojimi postojmi a príkladom svojho jednania. Vševedúci Hospodin pozná všetko! Najprv bol On, až potom svojim jednaním vytvoril spravodlivosť, aby mal človek príklad správneho jednania. Až keď si človek do hĺbky uvedomí tento fakt, až potom dokáže prežiť v najhlbšej podstate, aká obrovská a úžasná bola Božia Láska, keď sa Stvoriteľ rozhodol spasiť človeka svojou vlastnou obeťou. Moc a poznanie Jób 23,13-17. Keďže Jób vedel, že Boh je všemocný, začal sa Ho na základe svojich záverov báť. Nebola to bázeň, ale strach, že ho Hospodin zničí vo svojej prchlivosti, aby sa nemusel s ním pravotiť a prehrať slovný dialóg, súd. Možno práve toto hlboké Jóbove neporozumenie bolo príčinou, prečo Pán na neho dopustil množstvo utrpenia. Jóbove neporozumenie Božej veľkosti a ľudskej malosti sa 76 prejavilo až po dlhom čase strádania a útlaku, keď sa Jóbovi začalo zdať, že sa jeho Stvoriteľ akosi pomýlil, keď sa mu neozýval a neprichádzal mu na pomoc. Až keď sa nepoznanie prejavilo formou nepodložených rečí - skutku vedomia, Hospodin začína pracovať na konkrétnej Jóbovej záchrane. Zanedlho pošle svojho proroka, ktorým je Elihu, a ktorý poukáže na Jóbov omyl. Jóbovi sa otvoria nové "dvere" poznania - pohľad na svoju i Božiu slobodu, na svoje i Božie poznanie. Božej zvrchovanej moci sa prestane báť, lebo aj keď jej nerozumie, dokáže si už uvedomiť, že Boh tak jedná pre svoju Lásku a vševedúcnosť. Mám osobnú skúsenosť so svojou vlastnou slobodou? Prežil som osobne prejavy Božej zvrchovanosti - slobody, moci a Lásky - Ako a kedy? 77 78 Dopustenie a zvrchovanosť XXIV. Dôsledok bezmocnosti Jób 24,1-12. Keď človek prežíva vnútorný pokoj, vyrovnanosť, je ľahké triezvo uvažovať nad realitou a dávať ju do súvislostí s Božím Slovom. Niekto by možno povedal, že v takomto prípade hrozí nebezpečenstvo pyšných, suverénnych pohľadov, ktoré by sa podobali pohľadom troch Jóbových priateľov. Pri uzatváraní svojich názorov si naozaj musí dať Božie dieťa pozor pred pýchou. Napriek tomu je ale možné vidieť pokojnú myseľ ako dar od Hospodina. Jób prežíval pravý opak. Bol rozorvaný, ponížený a v týchto kapitolách už nedokázal uvažovať triezvo. Na otázky, ktoré si kládol a nenachádzal hneď odpoveď, reagoval unáhleným uzatváraním. V trpkosti proti ľuďom i Bohu si začal ľahkovážne pripúšťať vysvetlenia, ktoré by možno pri pokojnom premýšľaní nechcel tak narýchlo uzavrieť. Naopak iné poznania reality by možno uzatváral a nepovažoval ich len za akýsi nevysvetliteľný fakt Božieho jednania. Jób si pripustil, že je na svete mnoho nespravodlivosti. Skonštatoval, že ju Hospodin trpí a vo svojej horkosti sa mu nechcelo premýšľať prečo. Ako riešim svoje problémy s nepokojom v mysli? Poznám nejaké praktické Božie Slovo, ktoré človeka môže v takomto období viesť? Svetlo, tma a popularita Jób 24,13-18. Jedným Jóbovým novým poznatkom z praktického života bol pohľad na útlak, nespravodlivosť a klamstvo, potupovanie. Pravdepodobne si spomenul na mnohé skúsenosti, v ktorých mu Pán ukázal, že väčšina ľudí dokáže kradnúť, cudzoložiť, podvádzať, smilniť, ale len vtedy, keď majú k dispozícii vhodné prostredie - tmu. Jednoducho ak dokážu utajiť svoje nesprávne jednania, strácajú mnohé zábrany a ukazuje sa ich druhá tvár. Navyše formou poloprávd a iných klamstiev môžu získať aj vplyv, popularitu, môžu byť uznávaní a chválení od druhých ľudí. U takýchto ľudí sa presvedčil, že ľahko potláčajú iných a jednajú síce skryte, ale zato veľmi agresívne. Jób sa hrozil tohoto poznania možno aj preto, že sa sám ocitol v moci takýchto ľudí a nenachádzal riešenie svojej situácie. Bol ponížený, bezmocný a v trpkosti urobil ďalší záver... 79 Skutočne je hrob jedinou spravodlivosťou? Jób 24,19-22. Jóbovým záverom bolo akési zvelebenie smrti. Smrť je spravodlivá, lebo príde na každého. Umrú nielen dobrí, ale aj zlí ľudia. Akoby zabudol na skutočnosť, že Božia moc sa môže prejaviť aj pred smrťou. Navyše po smrti prichádza Boží Súd, v ktorom každý navráti svoj dlh! Aký je rozdiel medzi Božím Súdom a Súdnou stolicou Kristovou? Čo rozpráva Písmo o poslednom Božom Súde? Ako bude súdiť Kristus Božie deti? Istoty vyznania Jób 24,23-25. Jób uzavrel svoje premýšľanie s istou dávkou suverenity. Mal pocit, že to čo povedal mu nemôže nikto vyvrátiť. Akákoľvek ľudská istota je nezmyselná. Istota vo viere je nezmyselný pojem. Človek buď verí, dôveruje alebo si je istý a veriť už nemusí. Keď čítame zasľúbenia v Božom Slove, nachádzame v nich nádej. Táto nádej je silná hlavne preto, lebo sám Boh, darca našich zasľúbení, prišiel dobrovoľne za nás umrieť. Nemusel to urobiť, ale urobil to, čím otvoril pre ľudí náruč vzbudzujúcu veľkú dôveru. Nikto sa nemusí strachovať zo zatratenia, kto príjme Jeho milosť. Suverénna istota môže byť zavádzajúca. Ľudia majú mnoho falošných istôt a mimochodom aj istota spasenia môže byť v ľudskom srdci úplne falošná! Veriaci človek by preto mal byť otvorený dialógom s vedomím, že sa môže mýliť. Úprimné Božie dieťa netrpí istotami, ale teší sa v dôvere v Božie zasľúbenia a otvára sa novým Božím zjaveniam, ktorých je Biblia plná. Poznanie máme ako prostriedok na správne konanie v súlade s Božou vôľou. Nemá nám slúžiť ako nástroj na potlačovanie iných a vyvyšovanie seba v pochybných istotách. Trpkosť môže niekedy k takýmto mylným postojom srdca viesť a odďaľovať človeka od Božej lásky. 80 Môže byť človek spravodlivý? XXV. Veci ukryté od počiatku sveta Jób 25,1-6. Bildad chcel Stvoriteľa vyvýšiť na základe svojej predstavy o Ňom. Vytvoril si v srdci obraz Boha a porovnával ho so stvorenstvom. Boha nikdy nikto nevidel, a preto sú všetky predstavy o Ňom nesprávne. O Pánovi Ježišovi bolo zasľúbené, že odkryje veci, ukryté od stvorenia sveta. Jednou z týchto vecí bol aj Boží pohľad na človeka. Človek totiž môže dosiahnuť spravodlivosť! "Uveril Abrahám a počítalo sa mu to za spravodlivosť." Bildad túto Božiu vôľu o človeku nepoznal, lebo ešte nebola zjavená cez Pána Ježiša. Osobne Stvoriteľa nepoznal, preto sa o spravodlivosti z viery nemohol dozvedieť ani takou cestou, ako Abrahám - formou osobných skúseností živej viery. Ako rozumiem prikázaniu? - "Neučiníš si rytiny, ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani im nebudeš slúžiť, lebo Ja Hospodin, tvoj Boh, som silný Boh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania." 2. Mojžišova 20,4-6. Duchovný rast z viery Keby veriaci človek neveril, že ho Stvoriteľ chce zachrániť na základe pokání a odpustení, musel by začať žiť absolútne spravodlivo. Takáto viera by veľmi rýchlo stroskotala, lebo by sa človek sklamal v samom sebe. Tým, že Hospodin človeku formou pokánia odpúšťa, dáva nové príležitosti, nové začiatky. Božie dieťa sa môže odznovu s modlitbou pokúšať obstáť vo veciach, v ktorých predtým padlo. Ľudskou vierou, Božou milosťou a mocou Svätého Ducha takto vzniká proces, ktorému Biblia hovorí duchovný rast. Človek sa pomaly stáva lepším a je spravodlivým pred Hospodinom, lebo uveril a prijal do srdca od Pána ponúkanú príležitosť. O spravodlivosti a viere mnohých patriarchov pojednáva 11. kapitola Listu Židom. Ich vieru dáva do súvislosti s milosťou Pána Ježiša a poukazuje na jednu z podstát živého vzťahu človeka a Hospodina. - Zasľúbenia a kroky viery by nemali byť len teologicky naučené zasľúbenia z Písma a ich prijatie do srdca. Pán chce dať človeku aj osobné zasľúbenia a žiada aby človek robil osobné kroky viery. Ako by sme opísali neosobnú, intelektuálnu vieru, z ktorej vyplýva falošný pokoj, falošná istota a falošná spravodlivosť? Ako opíšeme osobnú vieru, z ktorej vyplýva skutočná spravodlivosť - nový rod Božích detí? 81 Striedavé jednanie z vyčerpania XXVI. Ďalší dôsledok únavy Jób 26,1-13. Svojvoľníci, pokrytci, chamtivci, klamári... jednajú prevrátene preto, že sa rozhodli dosahovať svoje osobné ciele pomocou falše. Bezbožník potom začne používať svoj jazyk tak, aby predovšetkým dosahoval svojich egoistických zámerov. Svojou inteligenciou začne ospravedlňovať svoje jednania, aby mal akýsi pokoj so svojim svedomím. Takto opustí pokrytec jeden z najvážnejších biblických princípov - pravdu. Nesprávne jednanie, reči a závery však môžu pochádzať aj z vyčerpanosti. Jób nezačínal Bohu privlastňovať svoje pohľady preto, že by chcel ukazovať svoju múdrosť, ale preto, že už nevládal niesť ťažký kríž. Utrpenie ho viedlo k pohoršeniu, zatrpknutosti, v ktorej mu bolo potrebné pomôcť dobrým, pravdivým a láskavým slovom, ktoré vychádza z poznania Božích právd a ktoré človeka buduje - povzbudzuje i napomína. Od jeho priateľov sa mu ale dostalo len odsudzovania a falše. V hlbokom utrpení sa Jób začína správať akosi podivne. Niekedy povie niečo neuvážene, inokedy zase odpovedá správne, s vedomím Božej zvrchovanosti a lásky. Striedavé jednanie, keď človek koná raz spravodlivo, raz nespravodlivo, máva niekedy korene práve v zúfalstve. Úprimné Božie dieťa môže prežívať obdobie, keď už nedokáže jednať s pokojnou mysľou, lebo je lámané okolnosťami, ťažobou. Snaží sa síce pred Pánom Ježišom žiť čestne, ale niekedy mu jeho telesná prirodzenosť jednoducho nedovolí zachovať sa správne. Človeku by sa mohlo zdať, že Hospodin zabudol na svoje Slovo: 1. Korintským 10,13. Pokušenie a utrpenie sa zdá byť tak veľké, že môže zobrať trpiacemu aj vieru - vzťah so živým Bohom. Stvoriteľ presne pozná hranice svojich detí a keď dopúšťa, vždy to má hlboký zmysel. Niekedy to môže napríklad znamenať, že sebapoznanie je v tých chvíľach prednejšie než čisté, správne jednanie. Veď aký by to bol človek, ktorý by síce jednal čestne, ale zároveň by bol hrdý, že to dokáže. Možno by sa dával za častý pozitívny príklad a neuvedomoval by si, že veľmi potrebuje Spasiteľa. Hlboké prežitie - kým naozaj som - prichádza často práve cez kríž. Ako reagujem, keď Pán za mnou pošle človeka, ktorý sa svojimi rečami a skutkami dopúšťa bezbožností? Ako môžem rozpoznať, či niekto koná nesprávne pre dlhé alebo ťažké utrpenie? Ako môžem biblicky takému človeku pomôcť? Už som prežil ja sám niečo podobne? - Čo mi v týchto chvíľach pomáhalo a ako by som ich zhodnotil na základe Božieho Slova? Napriek tomu, že Jób predtým rozprával už aj podráždene a privlastňoval Bohu to, čo Mu nepatrí, v tejto kapitole svojmu priateľovi odpovedá správne. Človek s čiastočným poznaním nemôže zhodnotiť Božie jednanie a skonštatovať, prečo Boh robí to či ono, ako to robí a čo s tým sleduje. Ani veriaci - úprimné Božie deti - často nerozumejú jednaniu Božieho Ducha a ostávajú bezradní. 82 O Stvoriteľovi môže človek rozprávať len toľko, koľko poznal z Písma a skúsil v osobnom živote viery. Tieto skúsenosti však vždy len dopĺňajú Slová Písma. Takto sa v ľudskom živote dokazuje Božia prítomnosť a existencia. Čiastočné poznanie Jób 26,14. Apoštol Pavel poukazuje na ľudské čiastočné poznanie v 1. Korintským 13. Niekedy má totiž človek sklon posudzovať Boha, kladie si otázky prečo dopúšťa to, či ono, možno sa mu všeličo zdá byť nespravodlivé... Takýto pohľad je nielen nesprávny, ale aj nelogický a suverénny. Nikto si predsa nepamätá, čo bolo pred jeho narodením a nevie, čo bude po jeho smrti. Ani okolnosti prítomného života nie je možné plne, absolútne obsiahnuť poznaním. Napriek tomu človek niekedy robí zo seba vševediaceho boha, ktorý je schopný posudzovať v absolútnych merítkach. Preto aj okolnosti osobného života, utrpenie, radosť, poníženie, sláva... sú z väčšej časti ukryté - nemožno rozhodnúť, prečo sa deje jedno, alebo druhé. Jedinou úprimnou a správnou cestou je odovzdanie sa do Božích rúk. Ak je zle, možno sa na modlitbách dovolávať Božej lásky a milosrdenstva. Ak je dobre, dá sa tento dar s bázňou prijímať a opäť prosiť o Božie vedenie. Však jedno i druhé býva skúškou, v ktorej sa ukáže, čo je človeku naozaj drahé. V tomto zmysle je niekedy dobré zhodnotiť svoje vlastné myslenie a uvedomiť si, kde je poklad svojho srdca. 83 Dôsledok spravodlivosti z viery XXVII. Vedomé jednanie Jób 27,1-6. V Skutkoch apoštolských je zachytené, ako veriaci vyznávali svoje hriechy a činili pokánia. Aj v dnešnej dobe napomína človeka Boží Svätý Duch, aby robil podobne a prijal tak Pánove odpustenie a posvätenie. Biblické vyznávanie hriechov je nutne spojené so zmenou myslenia a nasledovne aj zmenou skutkov. Vyznania bez skutkov sú mŕtve podobne, ako aj viera z ktorej takéto vyznávanie pochádza. Ľudská spravodlivosť z viery je stav, keď človek nielen verí, ale aj činí skutky prameniace z Božej moci a poznania Biblie. Kresťanstvo často opúšťa príklad prvej cirkvi a často aj vo veľmi vážnych, podstatných otázkach zvesti živej viery. Jedným z takýchto omylov modernej pobožnosti sú aj ľudské vyznania. Pre svoju spútanosť hriechom veriaci niekedy nedokážu o sebe vyznávať pravdu a poukazovať na svoje konkrétne pády s modlitbou o očistenie svojho života. Keďže ale majú Bibliu, ktorá o takomto vyznávaní nemlčí, prijímajú pre seba kompromisné riešenie. Rozprávať o sebe konkrétnu pravdu síce nedokážu, ale dokážu hovoriť o sebe neosobne v zmysle: "Ja som hriešnik. Moje konanie je porušené..." Veriaci pokrytci idú v takomto konaní až tak ďaleko, že začínajú rozdeľovať hriech na vedomý a nevedomý, modlia sa za odpustenie svojich nevedomých "hriechov" a Písmo radšej ani veľmi nečítajú, aby snáď nespoznali samého seba v niektorom z negatívnych Biblických príkladov. Kde ostali osobné vyznania vedomých, konkrétnych hriechov veriacich prvej cirkvi? Hriech môže byť len vedomý! Keď aj niekto vykoná niečo nechtiac, Božie Slovo zasvieti na jeho skutok, ktorý začne byť zjavný - vedomý. Navyše nevedomosť môže byť opäť len dôsledkom napríklad lenivosti - hriechu, keď si človek nečítava Písmo. Dospelé Božie deti majú vedieť mnoho z Božej vôle! Pán im k tomu dal krásny prostriedok - Bibliu. Na základe neho môžu rozpoznávať a vedieť čo je dobré a čo zlé. Skrývať sa za neosobné vyznania potom môžu len pokrytci. Keď Jób rozprával o svojom jednaní, rozprával o vedomom činení toho, čo je správne pred Hospodinom. Uvedomoval si svoje skutky a vedel ich rozlišovať na správne a nesprávne. Čestne konal z presvedčenia a keď urobil niečo zlé, prinášal starozákonnú obeť - vyznanie, že potrebuje odpustenie. Preto teraz mohol vedome konfrontovať svoj život s názormi svojich priateľov a odpovedať podľa svojho presvedčenia a poznania. Jób žil taký život, za ktorý sa nemusel hanbiť. Až neskôr, keď Pán na neho dopustil nešťastie, potupu, intrigy a nemoc, nezvládal celkom svoje roztrpčenie a zhrešil jazykom. Tak mal spoznať na vlastnej koži Božiu zvrchovanosť a lásku - ak niekto žije spravodlivo pred Pánom, je to možné len preto, že ho Hospodin ohradil a nedopustil na neho pokušenie, ktoré by človek nevedel zvládnuť. Posudzujem svoje vlastné jednanie vedome a porovnávam ho 84 s odkazom Božieho Slova? Aké sú moje vyznania hriechov? Čo by som poradil veriacemu bratovi alebo sestre, ktorá má problémy so svedomím, pretože nemá ujasnenú otázku vyznávania hriechov? - Ako vyznávať? Komu vyznávať? Kedy vyznávať? Vyznávať len Bohu alebo aj ľuďom? Nepravdivé svedectvá Jób 27,7-11. Pokrytecké, falošné vyznávania spôsobujú, že v cirkvi zostáva množstvo nevyznaného konkrétneho hriechu. Pokrytci dostávajú do správy spoločenstvá veriacich ľudí a negatívne reči, ktoré sa šíria o takýchto zboroch sú v mnohom pravdivé. Dochádza k potupovaniu Božieho Kráľovstva a príčinou sú kdesi v pozadí pokrytci, ktorí viac milujú svoj honor, pýchu než Božie spasiteľské dielo. V Jóbovom prípade tomu bolo úplne inak. Svoje nedostatky vyznával svojimi obeťami, ktoré neboli ukryté ani pred ľuďmi, podobne, ako kresťania v Skutkoch apoštolských. O Jóbovi sa nemohli šíriť správy o jeho hriechu, ktoré by už aj on sám o sebe nepovedal. Tak sa stal naozaj biblicky spravodlivým z viery. V dôsledku toho ho mohli jeho priatelia obviniť buď z vecí, za ktoré už Pánovi odovzdal zápalnú obeť za odpustenie hriechov alebo ho mohli obviňovať nespravodlivo. Pretože Jóba chceli jeho priatelia obviniť z nevyznaných hriechov, museli klamať. Žijem tak, aby každý, kto by ma obvinil z niečoho nevyznaného, automaticky klamal a protivil sa Božej láske ako bezbožník? Jóbov príklad poukazuje na to, že sa takto žiť naozaj dá! Je pritom ale potrebná jedna kvalita - pokánie, prijatie Kristovho spasenia. Mnohí ľudia tvrdia, že prijali Krista a majú milosť. Koľkí z nich môžu ale o sebe povedať niečo také, ako o sebe tvrdil Jób? Jób bol výnimkou vo svojom okolí - ojedinelý život viery v starozákonnom prostredí. V dnešnej dobe Pán zoslal Svätého Ducha aj nato, aby mnohí mohli začať žiť práve takýto čistý život. Je vyliata veľká Božia moc, aby mnohí mohli odmietnuť staré a vymaniť sa zo spútanosti svojej pýchy. Ostáva len na človeku, či túto obrovskú Božiu moc chce prijať alebo v srdci odmietnuť. Márnosť pokrytectva Jób 27,12-23. Traja Jóbovi priatelia si vymýšľali o ňom, čo urobil zle a navzájom sa ubezpečovali, že je tomu naozaj tak. Ich reči sa stali intrigami, ohováraním, čo Jób označil za márnosť. Človeka je ľahké oklamať a presvedčiť aj o tom, že sú intrigy pravdivé. Keď ale predstúpi človek pred Boží Súd alebo pred Súdnu stolicu Kristovu, budú mu úplne odhalené životy jeho blížnych. Uvidí v nich dobré i zlé jednanie a potom Pán tieto životy prirovná k jeho rečiam a jednaniu voči týmto blížnym. Ľudia, zvyknutí vysekať sa z obvinení svojim jazykom, zmĺknu, lebo si budú musieť 85 pripustiť, kým skutočne sú. - Som pripravený na stretnutie so živým Bohom? Pokrytec ukrýva svoje jednanie a cíti sa bezpečný v tme, ktorá mu pôsobí naplnenie. Pokrytectvo ale pominie, lebo je len časnou márnosťou a odhalia sa veci ukrývané mnoho rokov. - Lukáš 12,1-5. ... 86 87 Šalamúnova múdrosť XXVIII. Poznávanie prírody Jób 28,1-11. Starozákonná Kniha Kazateľa sa môže zdať v Biblii ojedinelá. Toto filozofické dielo pojednáva o múdrosti, poznaní, intelekte, dejinách a viere v Boha. Čitateľa Knihy Jób možno zarazí, že záver 28. kapitoly je úplne totožný so záverom Šalamúnovým, ktorým končil svoje pojednania v Knihe Kazateľa. Jób však nechce len filozofovať o poznaní, a preto záver a zmysel tejto kapitoly nie je cieľový. Jób hľadá Božiu Múdrosť aj preto, aby sa zorientoval v ľudských rečiach, v obvineniach svojich priateľov a zaujal voči nim správne stanovisko. Chce aplikovať Božie poznanie na konkrétnu situáciu konfliktu medzi sebou a jeho oponentami. Biblia naozaj ponúka Slovo, ktoré je nielen zaujímavé a pravdivé, ale ktoré sa dá veľmi konkrétne použiť v najbežnejších životných situáciách. Preto ak chce veriaci čitateľ Písma vyvážene duchovne rásť, nenachádza v Božom Slove len filozofické závery, ale aj konkrétne praktické riešenia, prinášajúce mnoho požehnania. Základným výskumom Písma človek nachádza pravdy, zasľúbenia... Aplikovaným výskumom tieto pravdy a zasľúbenia v človeku ožijú. Mám sklon byť len nábožným intelektuálom alebo na základe Biblického štúdia chcem aj meniť svoje postoje a jednanie? Ľudia oddávna poznávali prírodu. Nachádzali nové materiály, spôsoby ich použitia a stavali svoje obydlia, dediny i mestá. Množstvo informácií prinútilo človeka zaoberať sa aj touto stránkou, začal vyrábať hlinené doštičky, papier, knihy, záznamové médiá pre počítače... Štúdium prírody zahrnulo v sebe aj živé organizmy, dokonca aj samotného človeka. Pomocou medicíny, psychológie ľudia riešia osobné problémy so svojou telesnou prirodzenosťou, aby mohli nájsť pokoj a naplnenie. Jedni využívajú znalosti druhých - v posledných rokoch sa skupinová práca stala nutnosťou. Za výrobkami, ktoré dnes človek bežne používa poväčšine stojí mnoho rokov práce a poznávania mnohých ľudí. Vzdelanie sa stáva prostriedkom ku kvalifikovanej práci a mnohí ľudia si na ňom veľmi zakladajú. Napriek tomu ostáva človeku to isté nešťastie a tá istá radosť ako aj pred tisíckami rokov. Zdraví a po všetkých stránkach zabezpečení ľudia niekedy páchajú samovraždy, nemocní a nezabezpečení sa zase niekedy dokážu radovať - prežívať naplnený, bohatý život. Ľudstvo mnoho spoznalo, ale nikto si nedokáže zabezpečiť naplnenosť a pokoj. Aj keď si mnohí myslia, že to dokážu a hľadajú svoje osobné cesty k naplneniu, opakovane poznávajú, že realita a ideály sú často v prudkom rozpore. Poznávanie prírody človeku nezabezpečilo naplnenie, takže nachádza riešenie svojich túžieb v alkohole, drogách alebo v rezignácii pri konzumnom živote. Vzdelaní i nevzdelaní, titulovaní i netitulovaní spoločne hľadajú čosi, na čo by sa dalo absolútne spoľahnúť a v čom by našli radosť, naplnenie, sebauspokojenie, ktoré vytrvá i po celý život. 88 Intelekt, myseľ a múdrosť Jób 28,12-27. Biblia jasne oddeľuje intelektuálne poznanie, myseľ i múdrosť. Poznanie človek nadobúda, dáva mu istý potenciál konať správne - uvedomelo. V mysli má človek nachádzať súvislosti, rozvažovať a s jasným uvedomovaním svojich skutkov konať. Boh chce, aby človek rozumel svojej viere. Aby používal logiku tak, ako používa ruky a nohy, keď chce niečo vykonať. Však istá dávka intelektuálneho poznania a bystrá myseľ môže viesť ľahko k stavu ľudského srdca, ktorý Písmo popisuje ako pýchu. Pyšný človek prestáva prijímať nové informácie, lebo by si musel pripustiť, že ich predtým nepoznal, a to by ho príliš ponižovalo. Pýcha a lenivosť bráni poznaniu, niekoho zastihne táto "nemoc" skôr, iného neskôr. Vzniká skupina ľudí, ktorá jednoducho nechce prijať niektoré poznanie. Predsudky sa potom k tomu stávajú hybnou silou i zastieracím manévrom zároveň. Ľudia sa i naďalej stretávajú s nepoznaním, ktoré ich dostihuje a núti vo svojej márnosti ďalej poznávať. Tisíce rokov človeku nepomohol ani intelekt ani jasná myseľ. Jób v tejto kapitole poukazuje na tretiu kvalitu, ktorej tie prvé dve majú podliehať. Touto kvalitou je Biblická múdrosť. Prvým znakom tejto múdrosti je uvedomenie si samého seba a svojich hraníc. Poznanie je čiastočné, väčšina vždy ostáva nepoznaná, a preto človek vždy bude podliehať náhodilostiam, ktoré jemu i jeho potomstvu prinášajú náhody plné prekvapení a často i nešťastí. Keď si uvedomí a pripustí, že si nedokáže zabezpečiť naplnenie, začína nachádzať potrebu Boha Stvoriteľa. Pýcha tomuto poznaniu veľmi bráni! Poznanie poukazuje na fakt, že sú všetci ľudia veriaci, záleží len na tom, čomu veria. Niekto verí ateizmu, iný nejakému bohu, ďalší samému sebe a mnohí dokonca vôbec nie sú ochotní pripustiť si, že sú len veriaci a že nemajú "v rukách" žiadne fakty. Sú ľudia, ktorí by dokonca chceli uveriť, ale pritom si neuvedomujú, že vlastne veria a že ich problém nespočíva v tom, či veria, ale v tom čomu veria. Dokonca aj mnohí kresťania s vierou vyznávajú biblické pojmy, ale Hospodina skutočne nepoznajú. Múdrosť človeka vedie k potrebe Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Múdrosť zapája intelekt, myseľ, logiku i poznanie do hľadania nepoznanej Bytosti - Boha. Človek dôvodí, číta, skúša a Božie Slovo zaručuje, že v takomto prípade nachádza. Pyšný človek takto konať nikdy nebude... Bázeň Pánova Jób 28,28. Jób nenašiel len filozofiu, že totiž existuje akýsi boh. Našiel múdrosť, lebo skúšal rôzne "viery" a zotrval pri tej, ktorá naozaj pravdivo existovala. Našiel Boha, ktorý mu odpovedal, ktorý ho chránil a ktorý ho učil žiť tak, aby to prinášalo krásne ovocie jemu i jeho okoliu. Dal sa vyučovať Božím Slovom a spoznával jeho správnosť v praktických situáciách. Mal osobné skúsenosti, že je dobré spoľahnúť sa na Hospodina a Jeho Múdrosť. Tak sa naučil byť poslušným voči Radám živého Boha. 89 Niektorí ľudia poslúchajú naučenia kňazov, iní hľadajú takých učiteľov, aby im nekázali robiť niečo nepríjemné. Keď Jób našiel Boha, nenašiel ani pojem, ani kňaza, ale živú bytosť - Priateľa, tiež úsudok viery s jasnou mysľou a presvedčením. Našiel rozhodnutia konať i nepríjemné veci pre ich správnosť. Preto aj v situácii konfliktu s jeho priateľmi poukazuje na jasnú myseľ, múdrosť od Hospodina a ochotné srdce pripustiť si pred samým sebou nové poznania. Oddeľuje falošné, klamné reči od skutočného vnútorného postoja a zhŕňa svoje presvedčenie v slovách: "Boha sa boj a jeho prikázania ostríhaj!" Pritom ale rozpráva o stave ľudského srdca, nie o mnohých a prázdnych slovách, ktoré niekedy vyzerajú veľmi zbožne, ale sú plné nenávisti, závisti, svárlivosti, tajomstiev a klamstiev. 90 91 Elihu Návrat k Bohu - pokánie Chudoba po Duchu, životodárna túžba XXIX. Blahoslavení chudobní Duchom... Jób 29,1-5. Spomienky na pekne prežité chvíle sú isto príjemné. Ľudia radi spomínajú na peknú minulosť obzvlášť vtedy, keď im prítomnosť mnoho potešenia neprináša. Keď ale začal spomínať Jób, nešlo len o únik z reality. Jeho spomienky sebou niesli želanie, aby mu bol Stvoriteľ opäť tak blízky ako predtým. Jób nachádza vo svojom živote dlhý čas požehnania, keď rozumel Božej vôli pre svoj život. Pán mu odkrýval svoju múdrosť a vyučoval ho svojim cestám. Cítieval svojho Boha pri sebe a tešil sa Jeho žehnaniu. Prítomnosť mu však prinášala akoby opak. Nerozumel Božej Rade a mal pocit, že ho Hospodin opustil. Začal zlyhávať aj sám pred sebou, keď ho utrpenie viedlo k pohoršeniu aj voči živému Bohu. Tak ako predtým bral dobré, teraz bral zlé - potupu, poníženie... Túžba po Božej prítomnosti, ktorá vytrvá - neochabne môže byť pre každého veriaceho začiatkom niečoho nového, lepšieho. Takúto túžbu nazýva Pán v evanjeliách chudobou Duchom. Človek pociťuje nedostatok Božieho vedenia, nedostatok požehnania, nedostatok Pánovej prítomnosti a túži sa priblížiť k svojmu Bohu. Je teda chudobný, lebo má nedostatok prítomnosti Božieho Ducha. Keď Jób začal takto túžiť a neochabol vo svojom dúfaní, Stvoriteľ začal v jeho živote jednať. Skúšku dôvery, o ktorú požiadal pre Jóba diabol, Pán ukončil príchodom svojho služobníka Elihua, ktorý priniesol do situácie svetlo - Božie Slovo. Toto svetlo Jób prijal aj od druhého a navyše mladšieho človeka, preto sa mu Hospodin prihovoril osobne. Jóbova túžba skončila v pokání pred Hospodinom, novým poznaním a novým, dvojnásobným požehnaním. Ako reagujem ja na kríž, ktorý na mňa dopúšťa môj Boh? Požehnanie Jób 29,6-10. Požehnanie, ktorému sa Jób v minulosti tešil malo mnoho podôb. V každej z nich sa stávalo požehnaním nielen jemu, ale aj jeho okoliu: 1. Majetok 2. Požehnanie pri práci 3. Moc - vplyv 4. Múdrosť slova rady a Božej známosti 92 Dostatok vo všetkých týchto štyroch oblastiach môže byť veľkým zlorečením. Majetok, vplyv, moc, múdrosť i zdar môže ľahko privádzať človeka do pýchy a tvrdosti srdca. Keď ale Pán vzdelá svojho služobníka a v týchto oblastiach naozaj požehná svojim Duchom, stane sa toto požehnanie požehnaním aj pre druhých. Apoštol Pavel upozorňuje, že démoni môžu odnímať Boží dar. Prejavom démonov v tejto oblasti je pýcha vlastníka požehnaní alebo závisť u druhých ľudí. Ako držím vo správe majetok, ktorý vlastním? K čomu ma vedie Pán? Ako používam pre Božie kráľovstvo svoju moc - vplyv? Je možné použiť pre Pána aj zdar pri práci? Ako? Ako zaobchádzam so zverenou múdrosťou? Neprekážam Božím zámerom svojou závisťou alebo pýchou? Ako sa môže prejaviť v človeku jedno i druhé? Ako reagovať na pohnútky svojho srdca, keď prekážajú Božím zámerom? Poslušnosť a poznanie Božej vôle Jób 29,11-17. V čase, keď Jób rozumel Božej vôli vo svojom živote, snažil sa precízne držať Pánových zámerov. Majetkom pomáhal chudobným, múdrosťou v pokore radil a poukazoval na Božie zámery. Zdarom pri práci rozhojňoval požehnanie a nadobúdal nové skúsenosti, ktoré odovzdával ďalej. Svoju moc a vplyv využil na to, že sa aktívne zaujímal o rozpory medzi ľuďmi, snažil sa v nich nájsť svetlo a spravodlivé riešenie, za ktoré sa potom celou váhou zasadzoval. Tým potláčal utlačovateľov a zastával sa spravodlivosti. Mnoho z týchto skutkov dnes človeka nepriťahuje, lebo mu uberajú na majetku, robia mu nepriateľov, berú mu čas... Poznám a chcem poznať Božiu vôľu vo svojom živote? Aký mám postoj voči Božím požiadavkám na svoje správcovstvo požehnaní, ktoré som dostal? Do Jóbovho života však prišlo obdobie skúšok, keď bol vydaný do určitej miery moci diabla. V tomto období stratil požehnania a prestal rozumieť Božej Rade. Ale... Skúška... Jób 29,18-25. Jóbovi sa zdalo, že na neho nepríde nič zlé, keď sa drží Hospodina. Jeho predstava o viere a samom sebe i o Bohu bola veľmi zjednodušená - naivná. Keď Pán na neho dopustil zlé, otvorilo sa mu nové poznanie o Bohu Hospodinovi a Božej nezávislosti. Poznal vo svojej viere nepriateľa diabla, ktorého by žiadny človek nemal ignorovať, lebo je diabol zlý protivník! Napokon poznal kým je sám a ako veľmi potrebuje Božiu milosť aj v časoch dobrých, keď by sa zdalo, že si dokáže vystačiť aj bez Pánovej pomoci. S novým poznaním potom prišlo nové požehnanie. 93 94 Trpezlivosť a viera XXX. Nádej, ktorá nezahanbí Jób 30,1-19. Po dlhom čase strádania a potupy, keď Jób už aj privlastnil Bohu slová pohoršenia, opäť začína s novou nádejou očakávať na svojho Spasiteľa. Už sme sa zamýšľali nad mnohými vlastnosťami jeho viery, ktoré boli výborné, lebo sa držali Božieho Slova. Trpezlivosť pri očakávaní na Hospodina je nutnou zložkou živej viery. Apoštol Pavel pokladá len takú vieru za spásonosnú, ktorá je trpezlivá: "Trpezlivosť pôsobí vyskúšanosť, vyskúšanosť nádej a takáto nádej nezahanbuje..." Aj napriek tomu, že bol Jób zmietaný ako trstina vo vetre, stále sa opätovne navracal k svojmu Bohu a dúfal, že od Neho príde jeho spasenie. Nenadejal sa na ľudí, iných bohov, ale očakával na Toho, ktorý má naozaj moc i záujem pomôcť. Stal sa najopovrhovanejším človekom toho kraja. Najchudobnejší žobráci ho zhadzovali tak, že sa obával ich fyzických útokov. Predsa nehľadal iné riešenia svojej situácie. Niekto by možno povedal, že Jób nemohol nájsť inú možnosť. Keď si ale uvedomíme záver knihy, je možné predpokladať, že sa sám mohol dovolávať milosrdenstva svojej rodiny - mohol sa pred svojimi priateľmi tváriť pokrytecky, ísť im po vôli vo všetkom čo chceli. Mohol činiť pokánia pred ľuďmi a získať si ich dôveru a potom sa mohol nadejať aj na ich - ľudské milosrdenstvo. Za milodary si mohol zaplatiť mastičkára a dúfať, že ho vylieči... Veriaci ľudia dnes nebývajú v tak ťažkej situácii ako Jób, vo svojich trápeniach môžu ľahko nájsť iných vysloboditeľov. Nemusia trpezlivo očakávať Hospodina, lebo si sami dokážu riešiť mnoho problémov. Možno sa modlievajú a keď Hospodin neprichádza, pomôžu si sami spôsobom, ktorý sa vymyká z biblického rámca. Zachovajú sa nečestne, a potom Bohu privlastnia, že im pomohol. Človek pred druhým človekom dokáže ukryť svoje nesprávne jednanie. Preto aj títo pokrytci vypadajú nábožne, ale živej viery v nich niet. Ak chce Božie dieťa naozaj očakávať na Hospodina, nebude konať nebiblicky - nečestne, ale sa radšej uskromní, bude si odriekať a trpezlivo čakať na Boží zásah do svojho života. V trpezlivosti zlyháva mnoho dnešných kresťanov, lebo je ich viera len naoko úprimná. Chcú byť veriacimi len pred ľuďmi, slávu u živého Stvoriteľa nehľadajú. Títo svetáci s nábožnou tvárou potom ukryjú mnoho svojich skutkov, ale mnoho z nich je pred svetom aj odkrytých, čím vzniká pohoršenie proti viere, Kristovi, spaseniu. Svojim jednaním takto rozkladajú Božie Kráľovstvo, lebo neobstáli v skúške, ktorú na nich dopustil Pán. Ich srdce miluje najviac seba samého a stáva sa pre nich aktuálnym výrok Pána Ježiša: "Pohoršenie proti Synovi človeka musí prísť, ale beda tomu, skrze ktorého toto pohoršenie prichádza!" ... Mám osobnú skúsenosť so svojou vierou, ktorá sa prejavila v trpezlivosti? Akú? 95 Modlitba Jób 30,20-24. Byť veriacim znamená priateliť sa so Stvoriteľom. Vzťah s Bohom je nutný, ak má byť viera živá - prinášajúca skúsenosti, radosti, vyslobodenia... Pri akomkoľvek vzťahu s druhou bytosťou je potrebná komunikácia. Komunikácia je dialóg a nie monológ! Pán nám daroval svoje Slovo, aby mohol každý poznať Jeho vôľu, postoje, zasľúbenia... Aby mohol byť dialóg medzi Bohom a človekom úplný, veriaci ľudia majú možnosť sa modliť. Modlitba nesmie byť bezduchou básničkou, ale súčasťou dialógu. Ak sa človek nemodlí, nepotrebuje Hospodina. Ak chce na modlitbe len rozprávať bez záujmu o Boží náhľad, nepotrebuje Stvoriteľa, ale potrebuje od Neho niečo získať. Jedno i druhé vyjadruje formu ľudského egoizmu. Jób sa veľmi potreboval modliť. Chcel komunikovať so svojim Bohom. Čakal na Jeho odpoveď v trpezlivosti svojej nádeje. Takáto modlitba sa mu stala požehnaním. Modlitba, ktorá rešpektuje dialóg medzi človekom a Pánom Ježišom Kristom, je tým najnutnejším základom úprimnej viery. Poukážeme na niektoré modlitby, ktoré sú úplne odlišné: I. Naučená básnička - ruženec II. Príval vlastných slov, ktoré sa podobajú telefonátu, v ktorom nám niekto zavolá, vyrozpráva sa, a potom ihneď zloží - o našu odpoveď nestál III. Modlitba, v ktorej akoby človek rozprával Bohu, ale chce ňou nahlas povedať niečo druhým ľuďom - donucovací prostriedok k tomu, aby si druhí vypočuli, čo im chce anonymne povedať IV. Krásna modlitba, ktorou človek ukazuje svoju zbožnosť, zhovievavosť, lásku... Tieto štyri prejavy pohanstva sú medzi ľuďmi tiež nazývané modlitbou. Vzťah so Stvoriteľom a Spasiteľom, dialóg s Ním však doslova ignorujú. Modlitba Božích detí má tento vzťah rešpektovať a budovať ho. Viera ako obchod? Jób 30,25-26. Jób v tejto časti vyznáva, že zo svojho vzťahu so Stvoriteľom robil tak trochu "obchod". Držal sa Jeho Slova, a preto dúfal, že bude žať v živote len dobré. V tejto chvíli však nejde o teológiu prosperity! Jób už mnohokrát vyznal, že sa môže i spravodlivému prihodiť niečo zlé. Ľudská povaha je taká, že síce často vyznáva a má svoje presvedčenia, ktoré sú správne, ale keď sa naplnia v osobnom, praktickom živote, kladie si otázky, pohoršuje sa... Jób chcel mať u svojho Boha protekciu. Všetko správne vyznával, osobne to prijímal, dokonca i keď bol sám zaťažený ponížením oslavoval Boha! Problém začal nastávať, keď bola zaťažená jeho trpezlivosť. Snáď si myslel, že protekčne, v jeho prípade Boh až tak veľa na neho nedopustí. Preto sa z jeho viery, i keď na veľmi 96 vysokej charakterovej i morálnej úrovni, stal tak trochu obchod. Na akej morálnej a charakterovej úrovni sa vo viere pohybujem ja? Neočakávam tajne od Boha niečo, na čo nemám právo? Logika a skúsenosti Jób 30,27-31. Človek je vo svojej podstate veľmi biedny tvor. Má k dispozícii svoju logiku, skúsenosti a slobodu - svoje vlastné rozhodnutia. Sú ľudia, ktorým to báječne myslí, majú logiku, ale chýbajú im skúsenosti, a preto sa ich logika nemôže správne uplatniť. Ľudská logika vychádza zo základných skúseností, buduje na nich. Niektoré skúsenosti človek doslova nepotrebuje, lebo si ich môže odvodiť na základe iných svojou logikou. Vážnym pozastavením Božieho Slova je ale pohľad na neodvoditeľné skúsenosti! Tieto generujú v ľudskom myslení nové poznanie, človeku sa otvárajú nové dimenzie myslenia. Takúto základnú skúsenosť dal Pán prežiť aj Jóbovi v čase, keď si Jób možno myslel, že má všetky základné skúsenosti už za sebou. Hospodin niekedy aj starcom dáva poznávať, že sú len ľuďmi a že by nemali robiť zo seba niečo viac. Keď človek prežíva svoju novú základnú skúsenosť s Hospodinom, asi ho zarazí, že jeho doterajšia logika a skúsenosti nestačia na vysvetlenie nových vecí, ktoré sa mu práve dejú. Začína v ňom vznikať potreba spoločenstva, cirkvi, potreba duchovného vodcu, osobnosti veriaceho človeka. Poznám túto potrebu? Uvedomujem si, že Pán chce, aby som bol schopný sám viesť iných? 97 98 Jóbove desatoro XXXI. 1. Zrak Jób 31,1-8. Jób vo svojom živote hľadal Hospodina, dopytoval sa na Jeho Zákon a bol zvedavý na jeho vôľu. V tejto kapitole jednoduchým spôsobom vyjadruje svoje hodnoty viery. Nevyjadruje ich akýmsi teoretickým, teologickým spôsobom, ale úplne prakticky. Úprimná, živá viera sebou vždy nesie praktický život, a preto každé Božie naučenie dokáže naplniť v konkrétnom skutku. Zrak pokrýva 90 % prijímaných informácií. Preto už oddávna slúži ako príklad na upriamenie pozornosti. Človek sa zahľadí na všetko, čo ho upúta a zotrvá zrakom na tom, čo ho zaujme. Prvé Jóbove naučenie dáva do kontrastu "upútanie" a "zaujatie". Nie je hriechom, byť upútaný niečím zlým, hriechom začne byť až ľudský záujem o zlo. Rozhodovanie môže byť tiež vedené Božím Duchom - je potrebné pohliadnuť na všetko, ale potom si vybrať len to správne. Ako sa na človeku prejavuje prakticky rozdiel medzi upútaním a zaujatím? 2. Zámery a túžby Jób 31,9-12. Keď veriaceho človeka upúta a zaujme hriech, začne nad ním premýšľať, zaoberať sa ním. V podstate začne v sebe hľadať cestu, ako uskutočniť svoj zámer. Chce urobiť niečo zlé tak, aby to sebou nenieslo priveľa nepríjemností - výčitiek svedomia, ohovárania druhými ľuďmi, právne sankcie... Takto sa v ľudskom srdci formuje rozhodnutie za niečím ísť, nejakým spôsobom to dosiahnuť. Takéto vnútorné rozhodnutie Jób považuje za veľmi dôležité a osobitne sa o ňom zmieňuje. Dokážeme nájsť v Novom Zákone príklad jednania človeka, ktorý sa rozhodol pre hriech a toto vnútorné rozhodnutie ho akosi nútilo dokonať jeho úmysel? (Judáš) 3. Ľstivosť a pravda Jób 31,13-15. Ľudia zaujatý a vnútorne rozhodnutý pre hriech, začnú konať. V ich skutkoch začína byť zreteľná ľstivosť a príležitostná nechuť k pravde. Takýto ľudia sa nedokážu vždy zastať svojich blížnych, nedokážu vždy hľadať pravdivé riešenie sporov medzi ľuďmi. 99 Rozhodnutie pre hriech človeka predurčuje na cestu, ktorá sa drží predovšetkým zámeru niečo dosiahnuť a nie zámeru naplniť vo svojom živote Božiu vôľu. Pri jednaní s druhými ľuďmi sa rozhodnutie srdca jasne prejaví. Jób jednal s druhými pravdivo, zastával sa tých, ktorí boli v práve. Jednanie s druhými vyzdvihuje ako praktický prejav toho, čo človek nosí vo vnútri svojho srdca. Ako sa prejavuje jednanie so zámerom niečo dosiahnuť a jednanie so zámerom naplniť Božiu vôľu? 4. Chamtivosť Jób 31,16-23. Keď si moc temnosti vybuduje v ľudskom srdci prvú pozíciu a človek dosiahne svoj prvý hriešny zámer, nastane akýsi zlom. Dovtedy bolo možné klamať samého seba slovami: "Urobím len toto a už nič viac." Potom však človek začína spoznávať, že je hriech úžasne "lepkavý". Za prvým "úspechom" sa začína rodiť túžba za ďalším a ľudský život sa začína meniť na rutinný život pokrytca, chamtivca. Napriek dostatku vzniká neochota rozdávať a neschopnosť prijať núdznych. S väčším majetkom sa rodia aj väčšie zámery, ktoré sú nákladnejšie než tie prvé, takže na rozdávanie nezvyšuje. Jób videl vo svojom majetku aj požehnanie, ktoré malo patriť druhým ľuďom. Živá viera takýto prístup sebou vždy nesie. Ako by som charakterizoval dávanie z dostatku a dávanie z nedostatku? 5. Mamon Jób 31,24-25. V ľudskom ponímaní často chamtivosť a mamonárstvo splýva. Zdá sa, že keď je niekto mamonár - milujúci majetok, zároveň bude aj chamtivý. Jób v tejto kapitole odlišuje nezáujem obdarovať od neprirodzeného vzťahu človeka voči majetku. Inými slovami môže existovať veľmi štedrý mamonár alebo chamtivec, ktorému o majetok len pre ten samotný majetok nejde. Chamtivosť je porušený vzťah voči blížnemu, mamonárstvo voči Stvoriteľovi. Človek má sklon zabezpečiť sa zhromažďovaním majetku a nepotrebovať Božie vedenie a milosrdenstvo - moderne sa tomu hovorí nezávislosť. Jób vždy chcel závisieť na Božích rozhodnutiach a uvedomoval si, že na nich aj jeho život skutočne stojí. Ako by sme opísali nezdravú závislosť na druhých ľuďoch a zdravú závislosť na Bohu? 100 6. Modloslužba Jób 31,26-28. Človeka niekedy upúta ukrutnosť, zloba - hriech. Neodvráti sa, lebo ho objekt jeho pozornosti zaujme a v srdci sa rozhodne zhrešiť. Potom sa ale ukáže, že objekt svojej túžby nemôže dosiahnuť. Takto človek začína potrebovať druhého boha, vzniká modloslužba. Ľudská populácia si v dejinách vytvorila mnoho poslušných bohov, ktorých bolo možné prosiť za čokoľvek. Na viery modloslužby Jób poukázal ako na boskávanie svojej vlastnej ruky - človek hľadá takého boha, aby pomocou neho dosiahol naplnenie svojej vlastnej vôle. Môže sa stať aj kresťanská viera modloslužbou? 7. Jazyk a nenávisť Jób 31,29-30. Akýkoľvek hriech privádza človeka do nespravodlivého konfliktu nielen so Stvoriteľom, ale aj s druhým blížnym. V takomto konflikte sa rodí zloba, nenávisť, závisť... Tieto živly ľudského srdca sa potom prejavia poväčšine najviac v reči. Jazykom je možné druhého pošpiniť, ponížiť, ohovoriť... Intrigy - reči o druhých, ktoré nevychádzajú z pravdy a zhadzujú, bývajú posledným prejavom hriechu, ktorý sa v človeku zrodil vo chvíli záujmu o nespravodlivosť. Úprimná viera nemôže zároveň ohovárať a zhadzovať svojho blížneho. Ak niekto tak robí, je isto pokrytcom odsúdeným na zahynutie! Keď Pán Ježiš hovorí: "Milujte svojich nepriateľov..." Nehovorí to ako teoretickú nesplniteľnú frázu! Moc Božieho Ducha je dosť veľká na to, aby zlomila každé ľudské srdce a vložila doň lásku dokonca aj voči nepriateľom. Ak sa tak nedeje, je to len preto, že človek nechce, aby sa tak dialo. Ktorá časť Nového Zákona rozpráva o jazyku a nenávisti? (Napr. Jakub) 8. Služba Jób 31,31-32. Lenivosť je výraz, ktorý priamo poukazuje na sebalásku. "Mne sa nechce..." V tomto výroku je najpodstatnejšie ľudské "ja". Lenivosť sa často za hriech ani nepokladá. Ak niekto ale v sebe živý lenivosť, isto nepodporuje pôsobenie Božieho Ducha! Služba druhým je prirodzenou zložkou Božieho detinstva. Jób ju spomína ako osobitný prejav prítomnosti Svätého Ducha. Aké najrôznejšie služby poznám? K akým službám ma už Pán povolal a ku ktorým sa cítim byť obdarovaný? 101 9. Tajnosti, klamstvá a strach Jób 31,33-34. Hriešne, nespravodlivo jednajúci človek má záujem zakrývať svoje jednania, rozhodnutia, lebo sú zlé. Začína používať tajnosti, polopravdy, klamstvá... Pravda je jedným zo základných biblických princípov. Nemožno zároveň uctievať Hospodina a zároveň potrebovať polopravdy a tajnosti, aby nevyšli najavo niektoré zlé jednania. Inou motiváciou ku klamstvám je strach. Keď sa veriaci človek bojí zastať vecí Pána Ježiša pred ľuďmi, ľahko a rýchlo začína používať nepravdy. Čo hovorí Písmo o ľuďoch, potrebujúcich lož? 10. Žaloba Jób 31,35-41. Posledným praktickým Jóbovým prístupom bola ochota viesť o svojich skutkoch dialóg. Ak boli dobré, obstojí, ak dobré neboli, chce to vyznať a zmeniť zmýšľanie i správanie. Až doteraz Jób nestretol takého človeka, ktorý by pravdivo a správne reagoval na okolnosti, ktoré Jób prežíval. Napriek tomu zotrváva vo viere a želá si takého človeka stretnúť, lebo túži po tom, aby opäť mohol prežívať Božiu prítomnosť a Jeho vedenie. 102 Obraz Cirkvi Božích detí XXXII. Elihuov pohľad Jób 32,1-3. Keď sa už Jóbov spor ťahal dlho, Pán poslal svojho služobníka Elihua, aby rozprával. Je zaujímavé, že podľa slov tejto kapitoly bol Elihu účastný na všetkých rozhovoroch, ale sám sa do nich nezapájal. Pozorne všetko vypočul a utvoril si svoj pohľad na Jóbove postoje i postoje jeho priateľov. Elihu svojim jednaním môže slúžiť ako obraz živej Cirkvi Božích detí. Úprimní veriaci nepresadzujú seba a často o nich nikto ani nevie. Keď sa ale jedná o zjavenie Božích zámerov, dokážu smelo vystúpiť a zasadiť sa za Božie, spravodlivé veci. Keď vykonajú svoj diel, odídu často opäť do ústrania, lebo nemajú záujem realizovať samého seba. Elihu v Knihe Jób vystupuje len jediný raz, keď sprostredkúva Boží pohľad na okolnosti Jóbovho života. Ako najvážnejší Jóbov nedostatok videl Elihu, že sa Jób ospravedlňoval skôr než ho ospravedlňoval Boh. Nevidel teda jeho poníženie ako dôsledok hriechu, ale poukázal, že v tomto ponížení Jób svojimi ústami zhrešil. Podriadil Hospodina svojim predstavám spravodlivosti a neuvedomil si nedostatočnosť svojich predstáv a nezávislosť, zvrchovanosť živého Boha. Jóbových priateľov odsúdil Elihu preto, lebo nenašli odpovede na Jóbove otázky, napriek tomu množili reči a odsudzovali zbiedeného a poníženého človeka. Ako v sebe oddeľujem hriešnu sebarealizáciu od Božieho vedenia v niektorej veci vystúpiť ako Elihu? Ako prakticky riešim neistoty, či v danej chvíli mám mlčať alebo rozprávať? Atribúty horlivosti Jób 32,4-5. O horlivosti sa v cirkvách mnoho rozpráva. Biblia poukazuje na to, že je pre Božie dieťa prirodzené byť horlivým. Niekto by možno povedal, že je horlivosťou ochota ihneď radiť a riešiť situáciu... Horlivý Elihu bol plný reči, ktorú chcel povedať. Jasne vnímal nedostatky zúčastnených, ale mlčal. Prvých 31 kapitol čitateľ ani len neslýchal, že by pri Jóbovi a jeho priateľoch ešte niekto sedel. Mladý Elihu mlčal preto, lebo tým chcel vyjadriť úctu starším ľuďom a dozvedieť sa niečo z ich skúseností. Neskákal do reči, nevstával nervózne, ale mlčal a čakal - počúval a premýšľal. Keď nakoniec videl, že nikto nedokázal odokryť Božiu Radu a správne poukázať na okolnosti, začal rozprávať. Takúto horlivosť, vedenú Božím Duchom možno jednoznačne pokladať za správnu. Je aj iná horlivosť, ktorá odsudzuje a pritom ešte ani nepozná situáciu, rieši a chýbajú jej základné informácie - tak sa prejavuje nerozvážna mladosť, nedospelosť v duchovnej oblasti. Elihu napriek tomu, že bol mladý, správal sa ako múdry starec. 103 Ako vyzerá moja horlivosť? Mám vôbec nejakú? Staroba, mladosť a Pánova Cirkev Jób 32,6-10. Staroba i mladosť sebou nesú svoje pozitívne i negatívne stránky. Staroba je často charakteristická opatrnosťou, rozvahou a skúsenosťami. Mladosť na druhej strane sebou nesie záujem, energiu a dôverčivosť. Pri konfliktoch medzi mladou a starou generáciou často dochádza k výčitkám s tým, že si je každá strana vedomá práve len svojich výsad. V tejto kapitole Pán poukazuje na fakt, že síce staroba i mladosť sebou nesú isté charakteristiká, ale že to neznamená, že každý starec je múdry a rozvážny, ani to, že každý mladík musí byť zbrklý a nerozvážny. V Cirkvi Božích detí je Pán prítomný svojim Duchom a zjavuje svoje pravdy v láske všetkým tým, ktorí Ho hľadajú. Múdrosť takto niekedy nachádzajú mladíci a starci sa chovajú bláznivo a nerozumne. Preto keď niekto odsúdi mladíka len za jeho mladosť, alebo starca len za jeho starobu bez potreby premýšľať nad ich jednaním s Božím Slovom, koná isto bezbožne. Praktický život úprimnej viery vedie k vzájomnému dopĺňaniu sa starých a mladých. Aké mám s tým osobné skúsenosti? Čím mi boli požehnaním mladší súrodenci alebo starší súrodenci v Pánovi? Množstvo rečí a napomínanie Jób 32,11-13. Je zaujímavé, ako veľa môže človek narozprávať pravde podobných rečí. Tieto reči možno často vyzerajú podobne, ako reči Jóbových priateľov, dôveryhodne. Napriek tomu v nich môže byť ukrytý len zámer dokazovať si svoje pravdy. Elihu poukázal, že nikto z Jóbových priateľov nebol schopný skutočne napomenúť a pokarhať Jóba, napriek tomu, že sa to snažili dlhý čas robiť. Ak v niekom je Boží Duch a Pán povolá tohoto človeka riešiť nejaký problém, rozhodne vždy dokáže vyjadriť svoje pohľady na danú problematiku. Sebaospravedlnenia, že síce rozumiem veci, ale nedokážem to vyjadriť, nemôžu obstáť! Ak Pán niekoho povolá niečo vykonať, dá mu aj dostatok schopností a múdrosti v Duchu, aby tento človek mohol obstáť. V Jóbovom spore bol takto povolaný Elihu. Traja Jóbovi priatelia boli akýsi samozvanci nepotrebujúci Božie povolanie. Išli Jóbovi vysvetľovať Božie zámery, ale Svätého Ducha k tomu nepotrebovali. Mali totiž už iného ducha, ktorý sa volal "ja". Čestné jednanie Božieho dieťaťa Jób 32,14-22. Napriek tomu, že Jób doteraz nerozprával proti Elihuovi, tento sa rozhodol odovzdať čistú pravdu tak, ako mu ju zjavil Pán. 104 Nechcel držať stranu tým, ktorí by mu boli sympatickejší! Videl v Božom Slove niečo veľmi vážne, čo sa môže stať niekomu požehnaním, inému zlorečením. Strachoval sa ukradnúť Božiemu Duchu z úst niektoré slová a povedať len časť pravdy! Vedel, že keď rozpráva, stojí zároveň pred Hospodinom, ktorému raz bude dávať počet zo svojich slov. Chcel rozprávať tak, aby sa páčil Stvoriteľovi a nie ľuďom. Takéto Slová sa potom stávajú v životoch druhých ľudí "skutočnosťou". Môžu byť proroctvom, ktoré sa isto naplní, zjavením skutočnosti, ktorá existuje, riešením problému, ktoré dáva praktický návod na ďalšie jednanie s Božím požehnaním. Výklady Písma, ktoré niečo zámerne vynechajú alebo prevrátia sú možno zaujímavou teológiou, možno používajú zaujímavú terminológiu, ale skutočnosťou v ľudskom živote sa nikdy nestanú. Kážem Božie Slovo? - Ak to o sebe nedokážem povedať s istotou, kde je chyba? Ako dosiahnuť toho, aby som v tejto oblasti nehrešil a mal istotu, že konám a rozprávam správne? 105 106 Proroctvo - riešenie XXXIII. Každé proroctvo má pripúšťať dialóg! Jób 33,1-6. V Biblii nachádzame zmienky o proroctvách v troch odlišných zmysloch. Prvým typom proroctva sú starozákonné proroctvá malých a veľkých prorokov. Iným proroctvom je konkrétna reč Božieho dieťaťa, ktoré poukazuje na blízku budúcnosť alebo na skryté skutky tak, že o nich dokáže rozprávať jasne vo svetle Božieho Slova. Tým upozorní alebo napomenie spolubrata, prípadne obviní neveriaceho, čím mu zvestuje a demonštruje Božiu vševedúcnosť a moc. Posledným typom proroctva je jasné vysvetlenie udalostí, ktoré síce neboli skryté ako také, ale ostával ukrytý ich zmysel a opodstatnenie v súlade s Božím Slovom. Medzi takéto proroctvá môžeme zaradiť aj jasný výklad odsekov Písma, ktorých zmysel ostával dlho ukrytý a navyše ich rozuzlenie je v danú chvíľu veľmi aktuálne. Keď Elihu vystúpil z ústrania a predniesol svoju reč, prorokoval Jóbovi a odkryl mu Boží náhľad na okolnosti, ktoré sa mu diali. Neobviňoval ho z hriechu, ktorý by spáchal pred utrpením, ktoré naň dopustil Pán. Poukázal len na Jóbove roztrpčenie a ľahko vyrieknuté slová, ktoré povedal až po ponížení jeho priateľmi. Jeho reč bola úplne odlišná od reči Jóbových priateľov nielen zmyslom, ale aj prístupom. Hneď pri začiatku povzbudzuje Jóba k tomu, aby bedlivo počúval, pretože si želá, aby sa potom Jób sám vyjadril a prípadne hájil svoje skutky. Elihu nechcel Jóbovi len tak niečo "hodiť" do tváre, a potom sa odvrátiť. Svoje slová chcel konfrontovať s Jóbovým názorom. Vedel, že ak prorokuje, jeho slová obstoja a dokáže si ich uhájiť! Na druhej strane chcel opraviť svoj vlastný názor, ak by mu Jób povedal niečo nepredvídané, čo by mu ukázalo, že sa mýli. Každé proroctvo, každé vysvetlenie Písma, ak sú vedené Božím Duchom, pripúšťajú dialóg! Hospodin sa nemusí strachovať, že ho niekto zaskočí v reči! Ak niekto prorokuje alebo vykladá Bibliu, a pritom obchádza niektorých obdarovaných bratov alebo sestry v obave, že mu jeho názory vyvrátia, isto presadzuje svoje telesné zámery porušené svojim egoizmom! Elihu nielen že pripúšťa dialóg, ale ho naopak vyhľadáva s vyznaním, že aj on je "človek odštiknutý z hliny". Tým vyjadril, že sa môže mýliť, ale že zároveň chce nájsť Božiu pravdu a preto potrebuje spoločenstvo pri hľadaní Božej vôle - dialóg. Ako budujem svoje Biblické názory? Chodím konzultovať nejasnosti Písma s druhými bratmi? Ak nechodím, prečo nechodím - čo mi v tom bráni? 107 Elihu, fakty a poznanie Boha Jób 33,7-14. Keď Elihu začal prednášať svoj názor, prvé čo spomenul, boli fakty, ktoré počul a z ktorých vychádzal. Toto neurobil žiaden Jóbov priateľ! Jeho priatelia si len vymýšľali, čo asi musel porobiť Jób, keď ho stihlo také nešťastie. Elihu od príchodu troch priateľov bedlivo načúval, a teraz zhrnul Jóbove slová. Z nich potom ďalej odvíjal svoj pohľad. Jeho postoj nebol zakotvený v dohadoch, intrigách, rečiach počutých od kohosi... Mladý Elihu riešil Jóbov problém múdro ako starec nie preto, že by bol výnimočne nadaný, ale preto, že sa výnimočne držal Božej vôle. Základný Jóbov problém spočíval v tom, že sa v jeho utrpení prejavil sklon myslieť si, že sa Boh v jeho živote bude prejavovať vždy podľa spravodlivosti, ktorej sa Jób od Neho naučil. Inými slovami, keď si človek prečíta Bibliu, má sklon vopred rozhodovať, ako sa zachová Hospodin, čo chce Stvoriteľ a rozhoduje to len na základe svojho doterajšieho, čiastočného poznania. Elihu vyjadruje, že Boh je väčší než človek. To neznamená len, že je silnejší, ale že aj v zmysle chápania a porozumenia je úplne inou bytosťou - dokonalou, absolútne vševedúcou. Preto nie je správne pravotiť sa s Hospodinom. Ak sa chce Božie dieťa zachovať úplne správne, má sa dopytovať, hľadať Božiu vôľu, ale nie vyčítať. Vo veľmi ťažkých obdobiach ľudského života je však lepšie vyčítať Stvoriteľovi jeho dopustenie, než sa od Neho odvrátiť a začať ísť cestou sveta. Jóbov prístup, i keď nebol správny, vyjadroval túžbu rozprávať sa so Stvoriteľom, mať s Ním vzťah. Pán mu potom poslal proroka - Elihua a cez neho mu daroval naplnenie. Pretože Jób naozaj hľadal Boha, vedel si pripustiť svoj omyl. Božie zastavenia Jób 33,15-22. Pravdy o ľudskom živote sú často tak hlboké a zároveň schopnosť človeka porozumieť im tak malá, že Hospodin dvakrát i trikrát pristupuje k ľuďom s vysvetlením a oni nevedia stráviť nové kvantum informácie. Najčastejšou príčinou, prečo sa tak deje, je ľudská rozptýlenosť inými vecami, ktoré sa zdajú byť lákavejšie. Na premýšľanie o Božom Slove si človek vyhradí primálo času a keď niečo pochopí, snaží sa to svojim intelektom odmietnuť, ak mu to nevyhovuje. Preto Pán zastavuje ľudí i vo snoch, v ktorých prežívajú niektoré Božie napomenutia v súvislosti s mnohými emóciami, aby ich hneď neodmietli, ale premýšľali o nich. Tak činí Stvoriteľ pre svoju lásku a záujem o človeka spasiť ho, naplniť jeho život. Božie príhovory nenesú sebou len napomenutia a povzbudenia, ale aj nové informácie. Preto ak je niekto v sebe pyšný, ľahko odpadne od svojho Stvoriteľa aj po rokoch živej viery! !!! Božie detinstvo v sebe ukrýva permanentnú schopnosť otvárať sa Božiemu Duchu a prijímať nové, nepoznané informácie aj od svojich 108 bratov a sestier. Človek, ktorý je v sebe hrdý, pyšný, to nedokáže, lebo by ho to ponižovalo! - Tomu Biblia hovorí hriech proti Svätému Duchu! Anjel vykladač Kristus Jób 33,23-30. V tomto odseku sa rozpráva o ANJELOVI Vykladačovi a nájdenom Výkupnom za človeka. Je to jednoznačný starozákonný doklad, že aj ľudia pred narodením Pána Ježiša potrebovali výklad Božích právd, ktoré im ukazoval ANJEL - Duch Svätý. Pre Stvoriteľskú spravodlivosť potrebovali aj obeť za svoje hriechy, ktorou bol ANJEL - Ježiš Kristus. Ich hriechy boli pritom dané stranou až do skutočného príchodu Ježiša Krista. - Rimanom 3,25. Preto sa aj v závere tohoto odseku spomína skutočné novozákonné pokánie pred Bohom i ľuďmi: Jób 33,26-28. "Bude sa modliť k Bohu a bude mu milostivý a uvidí Jeho tvár s jasotom. A Boh navráti smrteľnému človeku jeho spravodlivosť. A bude spievať, hľadiac na ľudí a riekne: Bol som zhrešil a bol som prevrátil to, čo je pravé a nebolo mi odplatené podľa zásluh. Vykúpil moju dušu, aby neišla do jamy a môj život, aby videl svetlo." Inými slovami, Elihu odovzdal Jóbovi Evanjelium Ježiša Krista a poukázal mu na pokánie, v ktorom môže dosiahnuť Božie odpustenie i bez zápalných obetí zvierat. Na konci tejto knihy Jób takéto odpustenie a novú spravodlivosť aj prijal. V tomto zmysle rozumieme zoslaniu Svätého Ducha na Letnice ako mnohonásobne väčšiemu prejavu Jeho moci, ktorá sa rozliala po mnohých ľuďoch. Svätý Duch pôsobil na ľudí aj v dobách Starého Zákona, na Letnice sa ale jeho moc zmnohonásobila. Preto ak niekto odmieta Božieho Ducha svojou hrdosťou v tomto období milosti, lepšie by mu bolo, aby bol účastný špinavostí Sodomy a Gomory. Skúsme sa veľmi vážne pozastaviť nad tým, ako dokážeme prijímať nové informácie a zvesti Božieho Slova od druhých bratov a sestier. Možnosť hrešiť proti Svätému Duchu tu stále je a v období milosti - dnes, je tým najhorším činom, ktorý kedy človek urobil. Hospodin dnes vynakladá mnohonásobne viac svojej moci a lásky, dáva sa ľuďom viac urážať, než kedykoľvek predtým, a to len preto, aby zachránil ľudí od hrôz zatratenia. Výzva a vyznanie proroctva Jób 33,31-33. Keď človek v spomínanom zmysle prorokuje, je prirodzené túžiť ospravedlniť obvineného podobne, ako túžil Elihu. - To je dôsledok lásky v človeku, ktorú v ňom zapálil Pán. Chcieť ospravedlniť obvineného je vyznaním takéhoto proroctva. Výzvou proroctva je nabádanie k dialógu. Ak ale obvinený nedokáže obhájiť svoje stanovisko a musí sa uchyľovať k polopravdám, klamstvám alebo tajnostiam, je nutné zavŕšiť prorokovanie v čistote a čestnosti pred Hospodinom. Elihu nedržal stranu ani Jóbovi ani jeho priateľom! Odovzdal celé Božie Slovo, i keď nebolo pre nich ľahké 109 prijať ho. Po svojej reči odchádza Elihu opäť do ústrania a vyrieknuté Slová sa stávajú konfliktom medzi Jóbom a jeho Bohom, tiež medzi jeho priateľmi a ich Stvoriteľom. Nezostávam v konflikte so svojim Spasiteľom a Stvoriteľom len preto, že nechcem prijať vyrieknuté pravdivé Slová? ... 110 Hospodin nezaprie Seba! XXXIV. Jazyk, reči a súd Jób 34,1-4. Elihu môže byť symbolom Cirkvi Božích detí nielen preto, že vykonal Božiu vôľu a nevyhľadával pritom svoje záujmy, ale aj pre túžbu riešiť Jóbov problém v dialógu s druhými ľuďmi. Každý človek je omylný. Niekedy aj keď by chcel urobiť dobre, z neznalosti alebo unáhlenosti vykoná niečo zlé. Túžba rozprávať sa o svojich skutkoch a názoroch s druhými ľuďmi za účelom nachádzania hlbších právd je nutnou zložkou duchovného života. Na základe komunikácie sa navyše odhalia ľudia, ktorý nemajú čestný úmysel budovať Božie Kráľovstvo. "Nech tak svieti vaše svetlo, aby ľudia videli vaše skutky a chválili Boha, ktorý je na Nebesiach!" - Svoje skutky ukrývajú len falošní podvodníci, ktorí vedia, že tieto skutky ani zďaleka nenesú svetlo Božieho Ducha. Navyše si uvedomujú, že odhalenie špiny by oslabilo ich vplyv a popularitu. Jedným z najvážnejších biblických princípov je pravda! Nie polopravda alebo len z časti vyjadrená pravda, prípadne akési tajnosti, ktoré ukrývajú nečestné jednania! Klamári budú mať isto podiel na ohnivom jazere zatratenia, na duchovnej smrti. Takýmto klamárom Elihu nechcel byť, a preto verejne vyhľadával dialóg, v ktorom by sa rozsúdilo, čo je dobré a čo zlé. Vyjadrenie zmyslu Jób 34,5-9. Keď v tomto dialógu potom upozornil na Jóbove nesprávne slová, plné trpkosti, neostal len pri citácii, ale snažil sa Jóbove myšlienky vyjadriť vlastnými slovami. Tým chcel zdôrazniť, čo bolo nimi povedané a upozorniť predovšetkým Jóba, aby si uvedomil zmysel svojich slov. Navyše mu dáva príležitosť k obrane, ak by jeho slovám neporozumel správne on sám. Kontrastne, ostro oddelil dobré od zlého, čím umožnil jasné porovnávanie dobra a zla. Keď sa Jób cítil byť odvrhnutý Hospodinom napriek svojej spravodlivosti, Elihu poukázal, že je to to isté, ako keby rozprával vždy pravdu, ale Hospodin ho pokladal za luhára. Je to veľmi vážne obvinenie živého Boha, ktoré si možno Jób až do dôsledkov neuvedomil, keď rozprával plný poníženia a trpkosti. Jób prestával nachádzať vo viere zmysel, lebo sa mu dialo zle napriek tomu, že sa snažil žiť čestne a správne. Jednoducho povedané, už nevládal... V takejto chvíli by možno niekto začal utešovať, povzbudzovať, prehliadať ľahko vyrieknuté slová... Elihu s láskou pozastavil Jóbove myšlienky a poukázal na ich nesprávnosť. Jeho láska spočívala minimálne v tom, že dával príležitosť k obrane - dialógu, vyjadril, že sa môže mýliť ale pritom neklamal! 111 Zjavenia - zasľúbenia v Písme Jób 34,10-15. Človek nerozumie Božím cestám a nikdy v plnosti nepochopí Jeho úmysly. Práve preto, že je ľudské chápanie obmedzené, Hospodin zjavil človeku mnoho pravdivého poznania a svojich úmyslov v Biblii. Keď veriaci človek využije Božiu pomoc a príjme svoje spasenie, nájde Božie Slovo a spoločenstvo, kde sa o ňom bude môcť rozprávať - viesť dialógy, komunikovať. Keď Božie dieťa porozumie Stvoriteľovým zasľúbeniam, môže smelo čakať na ich naplnenie vo svojom živote - Hospodin nezaprie samého seba a nezradí svoj ľud! Jediným problémom ostáva čas a správne porozumenie Božích úmyslov. Človek hneď nepochopí správne všetko z Písma, ale niekedy si hneď myslí, že poznal celú Bibliu. Inokedy veriaci milujú svoj nesprávny pohľad alebo seba tak, že nie sú ochotní vzdať sa ho alebo si pripustiť, že sa mýlia. Potom nehľadajú pravdu, ale ospravedlnenie svojich fixných predstáv. Jeden i druhý prístup je motivovaný pýchou. - Keď tomu človek porozumie, ostane stáť na veľmi dôležitej križovatke svojho života. Môže zotrvávať i naďalej v pýche alebo hriech vyznať, zahodiť a začať žiť inak, lepšie. Táto "križovatka" býva v ľudskom živote často poslednou križovatkou života a smrti. Hospodin nemá na mysli len seba, keď hľadí na svet. Pre človeka dal ukrižovať samého seba, čím jasne vyjadril svoju veľkolepú, pravdivú lásku. - To je tým najväčším zjavením a zasľúbením, ktoré Boh nikdy nezaprie. Ostáva len na človeku, aby ho vedel prijať. Zmluvy a Boží Duch Jób 34,16-19. Boh je zvrchovane spravodlivý. Znamená to, že niet inej bytosti, ktorá by objektívne mohla posúdiť Jeho jednanie. Podobne nie je možné, aby zvieratko rozumelo a posúdilo jednanie človeka. Vo svojej zvrchovanej spravodlivosti Pán hľadá záujmy ľudí, chce ľudské životy naplniť radosťou. Ostáva v pravde verný svojim zasľúbeniam, čo sa stáva doslova charakteristikou Jeho Ducha aj v človeku - pravdou a láskou. Ľudia, ktorí porušujú sľuby, záväzky a zmluvy nezostávajú v pravde, a preto ani v láske. Tí, ktorí hľadajú len svoje záujmy, svoje "ja" nezostávajú v láske, a preto ani v pravde. Božie dieťa nemôže milovať a klamať, podobne nemôže žiť v pravde a pritom nenávidieť. Ak je niekto Božím dieťaťom, potom je v jeho srdci vedľa seba pravda i láska. Žiadna iná možnosť neexistuje! Skrytosti a súkromia Jób 34,20-28. "Čo je dnes ukryté, bude sa rozhlasovať zo striech." - Tieto slová z evanjelia vyjadrujú nielen pravdu, ale aj vševedúcnosť. 112 Hospodin pozná všetky skryté myšlienky, motivácie. Každé ľudské srdce mu je odhalené, takže pri veľkom Súde na konci vekov nikto nebude dokazovať alebo vyvracať akési dohady. Hospodin priamo posúdi bez potreby hľadať pravdu, lebo ju bude mať. Už na tejto zemi sa deje ľuďom všeličo zlé a možno nikto nedáva okolnosti svojho života do súvislosti so svojim nesprávnym jednaním, lebo ho dokázal pred druhými ľuďmi ukryť. Hospodin presne pozná cesty človeka. Svoju spravodlivosť naplní buď tým, že človek príjme ospravedlnenie z milosti alebo tým, že zaplatí všetko, čo je dlžný! Myslím, že človek vo svojom živote narobil dosť zlého nato, aby ho to mohlo viesť k vážnemu pozastaveniu: "Koľko som dlžný ja?" Duchovná pevnosť Jób 34,29-30. Tak ako Stvoriteľ dopúšťa zlé, tak je hotový zastať sa svojich detí. Ak On ohradí, nenájde sa bytosť, ktorá by takúto hradbu prelomila. Človek si moc často predstavuje ako vyhraté zápasy... Obrovským prejavom Božej moci sú okolnosti, v ktorých Božie dieťa nikto nenapadne. Zdanlivo náhodné priaznivé okolnosti sú veľkým Božím dielom, za ktoré môže nejeden veriaci človek v pokore ďakovať. Nielen kritika! Jób 34,31-37. Keď Elihu predniesol ďalšiu časť svojej reči, neostal len pri odhalení zlého jednania. V závere tejto kapitoly Jóbovi odovzdáva konkrétnu radu, ako správne vyriešiť problém svojho zlyhania. Takto sa povie silnému Bohu: "Ponesiem, nebudem robiť zlého." - Pokorenie pred Hospodinom je nutné k tomu, aby v ľudskom srdci mohla nastať zmena k lepšiemu. "Tomu, čoho nevidím, ma Ty vyuč!" - Prosba o pomoc a vyznanie svojho nedostatočného porozumenia okolností, majú byť pre veriaceho človeka prirodzené, preto takto radí konať aj Jóbovi. "Ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej!" - Vyznávanie Božieho dieťaťa nemá byť len "jazykové", ale aj skutkové. Vyznaním, má nastať v živote veriaceho človeka zmena, silu mu k tomu dáva Pán svojim Duchom. Elihu sa pýtal Jóba, či chce, aby Boh rozhodoval podľa Jeho názorov, keď on tie Božie nevie prijať. Opäť Jóba povzbudzuje ku komunikácii, aby zhodnotil jeho pohľad. Keď Jób viedol so svojimi priateľmi rozhovor, pravdepodobne bol veľmi pobúrený, takže až tlieskal rukami, gestikuloval, keď hájil svoje stanovisko a pritom množil slová trpkosti, ktoré Elihu označil za vzburu proti Hospodinovi. Môžeme nájsť v Biblii Božie zasľúbenie, ktoré by hovorilo o tom, že Jób aj v takejto ťažkej situácii mohol obstáť a nezhrešiť svojim jazykom? (1. Kor. 10,13.) Kde je moja hranica únosnosti? Chcem ju v duchovnom raste posúvať stále vyššie? 113 Istota slov XXXV. Slová požehnania v trpkosti Jób 35,1-4. Mladý muž - Elihu - sa veľmi precízne držal svojho poznania Božej vôle. Možno by ho nejeden nábožný pokrytec označil za človeka jednajúceho bez lásky, keď karhal už beztak strápeného Jóba. Ak by navyše Jób bol priateľ alebo príbuzný uvedeného nábožného pokrytca, možno by bol Elihu úplne pošpinený pokryteckými rečami o tom, aký tvrdý bol voči Jóbovi. Keďže ale Božie Slovo rozpráva nielen o láske, ale aj o pravde, Elihu zostal Pánovi Ježišovi verný. Len takto mohlo byť Jóbovi pomožené. Elihu reagoval na slová plné horkosti a trpkosti pravdivo a v láske. Poukázal na ich nezmyselnosť a rozhodne nechcel ukazovať seba, ako nadčloveka s Božím zjavením. V dôsledku tohoto jednania sa Hospodin zastal všetkých Elihuových slov. Naplnil ich ako proroctvá o Svojej Vôli. Poslúžime Hospodinovi? Jób 35,5-9. Častým sloganom veriacich, je vyjadrenie: "Idem slúžiť Pánovi." Ak táto veta v ľudskom srdci vyjadruje, že dokážem pre Hospodina niečo vykonať, čo On chce alebo potrebuje, je to veľmi prevrátený pohľad! Žiadny z ľudských skutkov Boha nepodrží alebo nestabilizuje na Nebi a žiadny z nich Ho ani nedestabilizuje! Hospodin je sám jediný mocný Boh. Od človeka pravda žiada službu, ale nie pre Seba! Žiada ju preto, lebo každý ľudský skutok prinesie druhým ľuďom buď dobré alebo zlé. Našimi rozhodnutiami a činmi pomáhame alebo ubližujeme. Pán pre Svoju lásku chce, aby sme svojim jednaním pomáhali iným a privádzali ich do Božieho Kráľovstva. Preto zjavil človeku Svoju vôľu, aby bol spasený on sám a cez neho aj mnohí ďalší. Želá si, aby sme mohli byť naplňovaní už tu na zemi, ale rozhodne nie na úkor druhých. Preto ak sa niekto drží Jeho vôle, často mu to prináša kríž - ťažkosti, strádania, ale tento kríž je len cestou k novému naplneniu. Hospodin pozná absolútnu pravdu a miluje človeka nekonečnou láskou. Ako sa toto posledné tvrdenie prejavuje v ľudských životoch? Ako som ho prežíval ja? Ľudská potreba a nábožnosť Jób 35,10-13. Tak ako Stvoriteľ nie je závislý na človeku, človek je naopak 114 úplne závislý na Ňom. Bez ohľadu na to či si to niekto pripustí, alebo či rešpektuje Jeho Slovo, táto pravda v ľudskom živote vždy platí podobne, ako platí na zemi napríklad gravitačný zákon. Gravitačný zákon pôsobí na ľudí bez ohľadu na to, či si ho uvedomujú, či si chcú priznať, že ho potrebujú alebo nie. Výnimoční fanatickí suveréni, ktorí by chceli demonštrovať, že gravitácia neexistuje a vykráčali by z okna budovy na desiatom poschodí, by boli zaujímaví len dovtedy, kým by kráčali k oknu. Druhí by ich počúvali, možno by premýšľali ako sa to skončí... Po jednoznačnom páde by dialógy pominuli... V duchovnom živote je to obdobne. Všetci "fanatici ateizmu", ktorí vo svojom živote chceli dokázať svetu, že Hospodina nepotrebujú skončili "pádom". Svet si však napriek tomu nechce pripustiť existenciu svojej závislosti na Stvoriteľovi a existujúce duchovné zákonitosti. Falošná nábožnosť - jedna z najhorších foriem svetáckosti, často rozpráva o Bohu a modlí sa k Nemu. Ľudia, ktorí ňou trpia však skutočne nechcú pripustiť Hospodina do všetkých častí svojho srdca. Preto ich zdanlivo úprimná viera troskotá a vyučuje svet, že Boha niet. Práve pre takýchto ľudí je svet pohoršený na kresťanstve a prevláda v ňom názor, že je viera len akási psychoterápia pre psychycky slabších ľudí. Hospodin sa prizná len k takému jednaniu viery, ktoré bude podobné Elihuovmu. Istota mnohých slov Jób 35,14-16. V závere tejto kapitoly Elihu prorokoval. "Ale teraz isto..." Naisto vyjadril, čo urobí Hospodin. Že navštívi Jóba a "zatrasie" ním. Táto kapitola zároveň aj vyjadruje prečo sa tak stane. Jób povedal mnoho slov, ktorými Bohu privlastnil nespravodlivo to čo Mu nepatrilo. Navyše seba označil ako silného a spravodlivého - to pravda nebolo klamstvo, ale chýbalo pri tom vyznanie, že tak mohol žiť len z Božej milosti. Mnohí chudí ľudia vyčítajú tučným, že veľa jedia. Rozvážni nerozvážnym, že veľa míňajú a nešetria. Pracovití lenivým, že nepracujú. Pokojní zlostným, že sa nevedia ovládať... Pán vydáva takýchto ľudí do moci ich vlastných slov. Prestane pomáhať a strážiť chudých, rozvážnych, pracovitých a oni začnú mať problémy, ktoré nikdy predtým nemali. - Chudí priberajú od pažravosti, rozvážni nerozvážne investujú, pracovitým sa prestane chcieť pracovať... Keď človek rozpráva mnoho slov bez vyznania Božej milosti u samého seba, keď ľahko odsudzuje a dobre mu to padne, naisto si ho diabol vyžiada, aby jeho slová vyskúšal! Človek potom možno hlbšie pochopí kým naozaj je. Však ľudia neschopní v danej situácii učiniť pokánia zo svojich slov strácajú najprv požehnanie, nakoniec aj celé Božie Kráľovstvo. Istotu spasenia nemôže mať nikto, úprimní veriaci majú nádej, ktorá nezahanbí. Istotu mnohých slov však môže mať každý, kto "priveľa" rozpráva. Mám skúsenosť s vyššie uvedeným duchovným zákonom? Jóba neskôr naozaj navštívil Hospodin a keby neučinil pokánie, umrel by on i jeho priatelia. Jóbove pokánie zachránilo všetkých. 115 116 Božia velebnosť XXXVI. Istoty Jób 36,1-4. Ako je možné prežiť istotu pravdivosti svojich slov (výkladov Biblie, proroctiev)? Ako dosiahnuť toho, aby veriaci človek mohol s pokojom rozprávať za Boha ako Elihu a pritom sa nestať prevráteným, lživým, pokryteckým fanatikom? Je možné mať istotu prítomnosti Svätého Ducha? Ako sa prejavuje prítomnosť Božieho Ducha? Aký je rozdiel medzi istotou Božej prítomnosti a istotou spasenia? Odpovede na tieto otázky nájdete vo výkladoch Elihuových slov, ktoré povedal Jóbovi - kapitoly 32-35. Charakter Božej moci, kríž Jób 36,5-21. Ľudská predstava moci často sebou nesie obraz akejsi agresie. Mocnému človeku, keď si nevie dať s niekým rady, ostávajú ešte zadné dvierka - agresia. Stvoriteľ nechce riešiť iba jedinú vec, o ktorej by sa dalo povedať, že si s ňou "nevie" dať rady. Touto vecou je nekajúce ľudské srdce. Preto keď človek vidí hriešnika, hneď by chcel uplatniť na ňom moc: "Veď počkaj, zle sa ti povodí! Ešte budeš ľutovať..." Hospodin sa nevyznačuje agresiou, ale láskou. Božia moc sa nevyvršuje na ľuďoch, ale ich nanajvýš karhá, aby sa mohli navrátiť k bytosti, ktorá chce naplniť ich potreby. Nekajúcemu človeku Boh nikdy nezoberie slobodu tým,, že by ho donútil veriť. Ak sa nedá nič robiť, Stvoriteľ "povie" človeku: "Nech sa stane tvoja vôľa!" Tak je človek vydaný do relativizmov svojich rozhodnutí, ktoré mu podľa zákonitostí pravdepodobnosti neskôr prinesú mnoho zlého. Aký je rozdiel medzi utrpením a krížom? Keď si človek privodí niečo zlé a Boha aj napriek tomu v pokání nehľadá, utrpenia nemajú konca. Relativizmus rozhodnutí človeka vovádza do ďalších omylov, ďalšie chyby prinášajú ďalšie relativizmy rozhodovania ako tie chyby napraviť. Ak Hospodin dopustí niečo zlé a človek v pokání hľadá riešenie u živého Boha v Ježišovi Kristovi, utrpenie sa začína meniť na kríž. Človek poznáva namiesto svojich relativizmov absolútne pravdivú Božiu vôľu, ktorá ho chce v láske naplniť. Dať sa viesť touto láskou znamená nerobiť ďalšie chyby, kráčať po ceste, ktorá vedie von z utrpenia. Kríž má vždy koniec! Prečo niektorý kríž trvá veľmi dlho? V ľudskom živote bojuje ľudská svojvoľnosť, ľudské záujmy plné neznalosti a relativizmov s Božími záujmami naplniť ľudský život... 117 Nedostatok slov o Hospodinovi Jób 36,22-33. Prečo musia byť všetky predstavy o Stvoriteľovi nepravdivé? Prečo človek nedokáže rozumieť tomu, čo bude nasledovať po fyzickej smrti? Ako rozumiete prikázaniu? - "Neurobíš si sošky ani rytiny svojho Boha a nebudeš sa im klaňať!" Ako rozumieme hodnotám opísaným v 1. Korintským 13., ktoré z nich "prežijú" ľudskú fyzickú smrť a ako s tým súvisí poznanie, pravda? Nutnou kvalitou živej viery je pravdivosť a láska. Jednému i druhému sa človek na zemi vyučuje, keď sa dá viesť Božím Duchom. V Božom kráľovstve sa čiastočné poznanie a relatívna pravdivosť zmenia na absolútnu pravdu a poznanie. Láska porušovaná žiadosťami svojich záujmov sa očistí, ale nič sa k nej nepridá. Preto ak človek nemiloval, nedonesie si za svoju fyzickú smrť nič. Aký je rozdiel medzi Božím súdom a súdnou stolicou Kristovou? Ako rozumieme? - 1. Korintským 3,15. 118 Súlad s Božou vôľou XXXVII. Pečať na ruke Jób 37,1-8. Mnoho ľudí o sebe tvrdí, že veria v Boha. Mnoho z nich naozaj verí, ale ich viera je neosobná, ktorá sa podobá skôr filozofii, než živému vzťahu s Hospodinom. Neosobne veriť človeka nič nestojí. Je to len akési presvedčenie, o ktorom možno presviedčať aj druhých a trpieť pritom pýchou vedomia hlbšieho poznania. Elihuova viera sebou niesla poznanie skutočnej Božej vôle. V tejto kapitole naposledy odhaľuje Jóbovi hlboké pravdy o Stvoriteľovi. Toto v istom zmysle môžu robiť aj pokrytci, však Elihuových slov sa zastal sám Hospodin. Už v ďalšej kapitole rozpráva Jóbovi z víchru sám Boh a v podstate len opakuje Elihuove slová. Niečo také sa mohlo stať len preto, že predtým nerozprával Elihu, ale cez neho rozprával Stvoriteľ. Ak je človek zaťažený a poviazaný svojim ego, pretože sleduje svoje záujmy, Pán si ho nebude používať podobne, ako Elihua v Knihe Jób. Človek môže v reči sledovať pochvalu milého priateľa, zhodenie nepriateľa, získavanie vplyvu, znižovanie vplyvu druhých ľudí, získavanie vplyvných priateľov, zastávanie sa sympatických ľudí... Pritom ale rozpráva o niečom inom, takže je jeho postranný, ale pritom dominantný úmysel skrytý. Takýto dvojtvárny veriaci pokrytec potom nemôže očakávať, že si ho Hospodin použije na budovanie svojej Cirkvi. Prevrátený človek skoro spozná, že nemá požehnanie, preto si ho chce vyprodukovať politikou svojich rečí sám. Jeho jednanie sa postupne mení na jednanie človeka potlačujúceho iných, prejavuje sa cez jeho jazyk skrytá agresia a získaný vplyv označuje ako Božie požehnanie. V Zjavení Jána sa píše o pečatiach šelmy, ktoré majú bezbožníci "vyryté" na zápästiach alebo čelách. V tejto kapitole sa rozpráva o pečatiach Božích detí, ktoré majú vyryté na rukách. Inými slovami, nezainteresovaný ateista vždy rozpozná Božie dieťa, lebo jeho skutky a jednanie budú čestné pred Hospodinom. Na druhej strane, tento ateista vždy rozpozná pokrytectvo, faloš... Veriaci pohan môže byť hoc aj tým najlepším hercom, ateista má od Boha dar, aby ho vedel rozpoznať a uvedomiť si jeho pretvárku. Tak vzniká atmosféra, v ktorej veriaci pokrytci presviedčajú sami seba navzájom o svojej "správnej" viere, ale nikto iný im neverí - ani Božie deti, ani ateisti. Vzniká umelo vytvorený svet nábožných ľudí, ktorí sa skôr podobá uzavretému klubu vzájomných, zle činiacich, sympatizantov, ktorí si nahrávajú, povzbudzujú sa... Príklad pečatí v Zjavení i v Knihe Jób zvestuje, že je svojim spôsobom život každého človeka svetu odhalený. Ak sa niekto drží Hospodina a vyhľadáva Jeho vôľu úprimne a čestne - zhromažďuje. Všetci ostatní rozptyľujú - okrádajú svojim príkladom druhých ľudí o možnosť spasenia. 119 Fyzikálne zákony Jób 37,9-14. Človek sa často stotožňuje s Bohom, keď hľadí na svoje dielo a pripúšťa si zdanie, že je jeho tvorcom. Kde - kto sa dá pomýliť, keď sa rozpráva, ako človek vytvoril lietadlá, počítače, lode, ponorky, televíziu, riadené objekty... V skutočnosti všetky tieto veci potencionálne existovali už od stvorenia sveta. Človek len dostal do rúk akúsi "skladačku", z ktorej sa pokúša poskladať to či ono. Môžeme sa opýtať: "Vytvoril človek niekedy fyzikálnu, prírodnú zákonitosť, ktorá by potom platila tisíce rokov?" Len poznávame zákonitosti, ktoré sú už stvorené oveľa väčším tvorcom, než je človek! Zákonitosti, ktoré stvoril Hospodin, sa nikdy nevymykajú z Jeho moci. Nikdy sa náhodne neprihodí víchor, ani záplavy náhodne nezatopia mestá... Predstava, že sa niečo prihodilo náhodne a Hospodin to na základe modlitieb dáva do poriadku, je falošná! Človek často nerozumie, prečo Pán dopúšťa mnohé katastrófy. Stvoriteľ však zostáva zvrchovaný a zákonitosti, ktoré stvoril Ho na slovo poslúchajú. Nedokážeme obsiahnuť svojou mysľou Božiu veľkosť, preto nie je správne vtesnávať svojho Boha do svojich predstáv. Podobne, ako to robieval Elihu, sa môžeme dopytovať Boha, prečo činí to alebo ono, ako vedie svet, prečo dopúšťa jednotlivé vlády krajín... Ak veriaci človek naozaj hľadá Božiu vôľu a dokáže byť vo svojom hľadaní trpezlivý, Pán mu zjavuje ukryté, hlboké pravdy, príčiny a dôsledky, ktoré človek potom môže svojou mysľou a skúsenosťami v živote overiť. Jeho rozum i logika potom potvrdia Božiu veľkosť, pravdivosť a lásku, lebo zjavené poznanie bude naozaj pravdivé. Veriaci človek nepozná Božiu vôľu buď preto, že o ňu až tak veľmi nestojí a nedokáže trpezlivo očakávať na Božie zjavenia alebo preto, že viac miluje svoju vôľu. Ako stvoriť zákonitosť Jób 37,15-24. Nikdy nikto nepremení žiadny fyzikálny zákon! Človek zákonitostiam podlieha, ale nie je ich pánom! Rešpektuje ich, ale nikdy im "neprikáže", aby sa zmenili a pôsobili inak. Existujú aj duchovné zákonitosti, ktoré platia v životoch a jednaniach ľudí? Ak áno aké? Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo v jednaní troch Jóbových priateľov? Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo na Jóbovom jednaní? Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo na jednaní Elihua? 120 Posledná príležitosť ku pokániu XXXVIII. Osobné oslovenie Jób 38,1-3. Pri zvestovaní Evanjelia, napomínaní, povzbudzovaní, pri výklade Biblie môže niekto podľahnúť nesprávnemu pocitu, že on sám správne napomenul, povzbudil, objasnil Slovo alebo zvestoval Evanjelium, a tak pomohol druhému človeku. Keby niečo také bolo možné, Svätý Duch by bol úplne zbytočný. Hospodin si niekedy používa svoje deti, aby cez nich rozprával podobne ako cez Elihua. Vtedy "ľudská" reč prestane podliehať ľudskému relatívnemu poznaniu a stane sa pre druhého človeka absolútnou pravdou. Niekedy sa dokonca stáva, že je rečník oslovený sám "svojou vlastnou" rečou. Svätý Duch používa ľudí na to, aby cez nich rozprával. V takýchto chvíľach je nebezpečné prisvojiť si Božiu múdrosť a považovať sa za "väčšieho" človeka. Keď Pán niekomu dáva dar napomínať, kázať, povzbudzovať, vysvetľovať Písmo, ..., najprv ho vzdeláva v sebapoznaní, aby človek hlboko porozumel svojej skutočnej malosti a neprivlastnil si v budúcnosti pre svoju pýchu niečo, čo mu nepatrí. Ísť prednášať, napomínať, ..., s motiváciou ukazovať svoju múdrosť alebo získavať vplyv, je isto povolaním od živého diabla! Duchovné vzdelanie poznania Biblie teda nie je len intelektuálnou záležitosťou mysle, ale aj otázkou čistoty charakteru ľudského srdca. Keď Stvoriteľ napomína človeka, robí to aj viackrát. Vo svojej láske chce človeka prinavrátiť k zdroju života - k sebe. K Jóbovi Pán prehovoril najprv cez Elihua, potom pri osobnom stretnutí z víchrice. Možno k nám Boh niekedy rozpráva cez druhých bratov a sestry, ale my nedokážeme prijať vyrieknuté slová. Nakoniec nás svedomie vedie k tomu, aby sme o nich premýšľali, porovnávali ich z Biblickou zvesťou, modlili sa... Aj dnes môže človek zažiť osobné stretnutie s Hospodinom, keď premýšľa o vyrieknutých slovách a vo svojom svedomí sa o nich "rozpráva" s Pánom Ježišom. Takéto osobné - súkromné stretnutie je zaujímavé tým, že je pred druhými ľuďmi ukryté. Človek môže Bohu odvrávať, odmietať Ho, negovať, a pritom navonok druhým ukazovať svoju naoko veľkú zbožnosť. Keby sa takto zachoval Jób, nikdy by nové požehnanie neprijal a možno by ani jeho priatelia nemohli činiť pokánie. Zhrešil by proti Svätému Duchu a duchovne by zahynul. Posledný Pánov pokus navrátiť človeka k sebe sa môže odohrať v súkromí, v ľudskom svedomí. Odmietaním Božej Rady môže človek stratiť ďalšie príležitosti ku pokániu. Božie oslovenie je pre človeka tou najvážnejšou udalosťou bez ohľadu na to, či si to chce alebo nechce pripustiť. 121 Božie Slovo Jób 38,4-11. Niekedy ľudia nečítajú Bibliu s vysvetlením, že je pre nich zložitá a že jej teda nemôžu porozumieť. Takto vzniká mimo cirkvi skupina ateistov, ktorí si ospravedlnili svoj nezáujem lacno nájdeným argumentom. V cirkvi vzniká skupina veriacich a klérus kňazov. Veriacim sa nechce pre lenivosť alebo niečo iné čítať Písmo a kňazom to vyhovuje, lebo im môžu potom vykladať z Biblie čokoľvek a akokoľvek. Vzniká náboženská manipulácia - náboženská spútanosť nebiblickým presvedčením viery. Táto nábožnosť je snáď najväčším vzdialením sa od živej viery v Pána Ježiša Krista. Ateista má k Bohu často bližšie, než nábožný pohan, ktorý sa s presvedčením nazýva kresťanom. V predčítanom odseku Hospodin rozprával o podstavcoch zeme. On isto vedel všetko o vesmírnej mechanike, ktorú stvoril. Zároveň ale vedel, že človek nedokáže porozumieť celému stvorenstvu. Preto Hospodin svoje Slová vždy prispôsobil úrovni ľudského chápania. Keď Jóbovi poukazuje na jeho obmedzenie relatívnosťou ľudského poznania, nezaťažuje ho vysvetľovaním hviezdnej mechaniky. Používa Jóbove poznanie fyziky, ktoré mu bolo v tej dobe prirodzené. Preto, ak chceme rozprávať o pravdivosti Božieho Slova, je nutné najskôr nájsť podstatnú zvesť predčítaných odsekov a práve túto navzájom porovnávať, klásť do súvislostí s realitou... Pomocné vysvetlenia sebou nesú relativizmus dobového poznania a zvykov. Biblii môže rozumieť každý človek na úrovni svojho poznania. Pre nikoho to nie je zatvorená kniha! Svojim Duchom chce Pán každému osobitne zjavovať tie najhlbšie pravdy o svete, človeku a tiež aj o samom Sebe. Jóbovi poukazuje na to, že nevie, čo bolo pred jeho narodením a nevie ani čo bude po jeho smrti. Napriek tomu posudzuje jednanie Boha, ktorý bol vždy a ktorého poznanie je absolútne. Boha sa nedá posúdiť, celkovo zhodnotiť, spoznať, človek môže svojho Stvoriteľa len poznávať. Navyše nikto nedokáže spoznať ani spoznávať Hospodina len svojim intelektom. Nemôže si Ho dať do "skúmavky" a skúmať Ho ako reaguje na také či onaké podnety. Jedinou. "skúmavkou" je ľudské srdce, do ktorého Stvoriteľ zíde sám, keď mu človek odpovie na jeho volanie "áno". Tam potom osobne svojho Boha spoznáva. Môže prežívať ako reaguje, čo mu chce povedať, kam ho vedie... Zákony fyzikálne a duchovné Jób 38,12-21. V tomto odseku Pán dáva do kontrastu fyzikálne zákonitosti, s podstatou života a smrti. Človek až doteraz nedokázal vytvoriť žiadnu zákonitosť a nedokázal nájsť a popísať podstatu života. Nerozumie, čo znamená fyzicky umrieť a nevie, čo sa nachádza za smrťou. Ak niekto povie, že nič, je to len lacný dohad, ktorý nemôže ničím podložiť! Pán poukazuje na existenciu fyzického a duchovného sveta, o ktorých obidvoch môže človek povedať len máličko. Napriek tomu má niekedy trúfalosť vyhradiť svoje medze spravodlivosti a nespravodlivosti, zmysluplnosti a nezmyselnosti 122 a na ich základe posudzovať Božie jednanie. Poznanie súvislostí Jób 38,22-35. Hospodin nielen že poukazuje na sebou stvorené zákonitosti a živý i neživý svet, ale navyše poukazuje na svoju vládu nad ním. Keď rozkázal žriedlam zeme, oblakom a vodám oceánov aby zaplavili svet, oni tak urobili. Ním stvorené fyzikálne zákonitosti a stav vesmírnych telies sa stretli v jedinečnej kombinácii, ktorá už nikdy nenastane. Prejavom tejto jedinečnej zhody bola Biblická potopa, v ktorej sa zachránil len Noach so svojou rodinou. Stvoriteľ poukazuje na to, že to nebolo naposledy, keď ním stvorené zákonitosti vykonali Jeho vôľu. Poukazuje na druhý príchod Ježiša Krista a apokalyptické obdobie rán, ktoré zošle na zem. Každým dňom sa približuje nová zhoda fyzikálnych javov, ktorá spôsobí krupobitie tak veľké a strašné, že takého ešte nebolo a potom ani nebude. Hospodin pozná súvislosti, ktoré sa dejú vo vesmíre presne tak, ako ich stvoril. Žiadny meteorit nepadol na zem náhodou, aby sa potom oceány "náhodou" preliali cez kontinenty a "náhodou" by vznikla potopa... Druhý príchod Pána Ježiša sa blíži - "rozprávajú" o tom hviezdy, zem, príroda... Úprimné Božie dieťa môže práve preto vidieť "letorast" dejín, ako mäkne a blíži sa leto. Hospodin pozná súvislosti a svojim deťom ich zjavuje tak, aby im mohli rozumieť. Múdrosť a potreby Jób 38,36-41. Posledný odsek tejto kapitoly poukazuje na Boží záujem napĺňať potreby živého stvorenstva. Intelektuálna múdrosť i nemúdrosť, sýtosť i hlad, ..., majú svoje potreby, Hospodin tieto potreby pozná a chce ich vo svojej láske naplniť. Kto ale môže povedať, prečo sú jedni múdri, iní nemúdri, jedni hladní, iní sýti, ...? Pár rokov života na tejto zemi niekoho vedie k tomu, aby sa povýšil a obvinil z nespravodlivosti aj samého Boha. Druhí zase nájdu svoju malosť a nedostatočnosť, čo ich vedie k poznávaniu živého Stvoriteľa. 123 124 Zjavenie v prírode XXXIX. Hľadanie Stvoriteľa Jób 39,1-8. Človeku bolo, je a vždy bude prirodzené veriť. Jedinou otázkou ostáva, v čo veriť alebo čomu veriť. Ak by niekto v sebe povedal, že nie je veriaci, preceňuje svoje vlastné schopnosti vnímania sveta. Ľudia "len" veria svojim presvedčeniam, veria priateľom, veria svojim bohom, svojmu ateizmu, veria sebe, ..., ale nemôžu absolútne dokázať pravdivosť svojich presvedčení. Pre človeka je prirodzené veriť, lebo je tak stvorený. Preto odpradávna hľadá naplnenie svojej viery tak, aby jeho viera nezlyhala, keď sa na ňu bude chcieť spoľahnúť. Niekto by možno povedal, že sa ľudská viera týka len jeho intelektu a možno ju riešiť napríklad pozorovaním prírody. Pretože má ale človek mnoho vlastných potrieb, jeho viera sa týka v prvom rade jeho srdca, cítenia. Ľudská viera je vždy osobná bez ohľadu na to, v čo človek verí. Osobné postoje viery človeku riešia súkromie otázok a postojov. Preto je pre každého aktuálna otázka: "V čo alebo čomu veriť?" Kapitoly 38-41 poukazujú na množstvo potencionálnych otázok, ktoré si človek môže odvodiť, keď pozoruje Bohom stvorený svet ľudí, zvierat, rastlín, ale aj neživých predmetov. Tieto otázky, ľudský intelekt a potreba hľadať dokážu ľudskému srdcu i umu odhaliť, nájsť Stvoriteľa. Kde sú uchované obdobia zvierat? - Ako je možné, že v určitom období niektoré ryby preplávajú stovky kilometrov a nachádzajú svoje potoky a jazerá? Ako potrafí vták na svoje letné hniezdisko? Môže sa to diať alebo vzniknúť náhodou? Prečo sa niektoré zvieratá dajú skrotiť a iné nie? Ako je v DNA zachytená informácia o ich povahe, ktorá ich predurčuje na slobodný život alebo službu človeku? Mohla úžasná molekula DNA vzniknúť zo "slizu na pobrežných skaliskách" po astrálnom období zemského vývoja? Prečo platia fyzikálne zákonitosti? Ako vznikla človekom poznaná logika a koľko iných nepochopiteľných logík ešte môže existovať? Božie Meno Jób 39,9-18. Keď človek hľadá Boha a skúša svoje viery, hľadá zároveň aj pojem, ktorý by nájdeného boha vystihoval. Existuje mnoho pojmov, ktoré by sa dali označiť ako božie mená ľudských vier. Môžu to byť mená bohov z antiky, pomenovania filozofií, vedeckých hypotéz, dokonca aj koníčkov, majetku... Božie meno ľudskej viery poukazuje na objekt alebo názor, ktorý sa však vždy spája so srdcami konkrétnych ľudí. - Niekto je presvedčený o tom či onom, každého 125 naplňuje niečo iné. Preto viera a bohovia ľudí vypadajú úplne odlišne. Biblický Hospodin - Stvoriteľ nemôže a nechce byť vtesnaný do pojmu vyjadrujúceho ľudské predstavy o Ňom. Tohoto Boha človek nemôže v živote spoznať, je možné Ho len spoznávať. Jeho bytie presahuje všetky ľudské predstavy, preto je možné o Ňom povedať len toľko: "Skúste ma a viďte!..." Odovzdať informáciu, ktorá by Ho plne opísala nie je možné. Ak ale človek chce, môže Ho v živote poznávať bez vytvorenia pojmu, ktorý by Ho obsiahol. Pštros sa chová veľmi hlúpo, keď necháva svoje vajcia v piesku bez ochrany. Napriek tomu pštrosy ešte nevyhynuli - prečo? Vlk vrhne mnoho mláďat do roka, však ovca len jedno-dve. Prečo ovce nevyhynuli v pazúroch vlkov? Kto tak precízne riadi chaos náhodilostí, že je v prírode zachovávaná rovnováha napriek nepomeru síl a rozumnosti? Prirodzené otázky Jób 39,19-30. Každý živočích v prírode má ústrojenstvo, ktoré je špeciálne, vyvinuté tak, aby mu zabezpečovalo potravu. Lepkavý jazyk chameleóna, ďalekohľad v oku orla, tráviace ústrojenstvo prežúvavcov, ... - vznikli náhodou, ktorá sa dá "vyčísliť" pomerom 1 : nekonečno? Je takáto náhodilosť, z hľadiska ľudskej logiky" možná? Existuje začiatok a koniec? Majú tieto pojmy z hľadiska času zmysel? - Kedy sa začal čas a čo bolo predtým? Sú dostatočné tieto pojmy na vystihnutie reality? Kto si kedy dokázal predstaviť nekonečno? Kde existuje? Čo je to bytie, život? Aký je rozdiel medzi realitou a snom, ktorý sa v čase snívania zdá byť tak reálny? Príroda zvestuje svojho Stvoriteľa. Len človek Ho "nemôže" nájsť, lebo v skutočnosti nechce. Jeho egoizmus ho ženie napĺňať svoje potreby sebeckým, bezohľadným spôsobom, ktorý dokázal krásne zabaliť do etiky a bontónu, zaviazať "špagátom" legislatívy a štátnych zákonov, aby mohol v najhlbšej podstate podviesť svoje svedomie a stať sa svojim bohom. Logika, filozofia, príroda kričia, že Boh Stvoriteľ je! Ľudské srdce sa z času na čas ozve, že tohoto Boha veľmi potrebuje. Kniha Jób opisuje konflikt medzi ľuďmi. Okolnosti konfliktu sa dajú riešiť bez Boha, dajú sa riešiť s akýmsi bohom vtesnaným do pojmov a dajú sa riešiť aj s Bohom Stvoriteľom a s Jeho vedením. Ktorý zo spomínaných bohov dokáže skutočne riešiť konflikt a prečo? Prečo tí ďalší bohovia konflikt medzi ľuďmi nevyriešia? 126 Konflikt s Hospodinom XL. Vyznanie Jób 40,1-5. Už len vyjadrenie "konflikt so Stvoriteľom" môže v niekom vzbudiť pochybnosti, či je niečo také možné. Veď je predsa Hospodin natoľko mocný Boh, že sa nebude "zapodievať" s biednym človekom. Jediným Slovom môže zničiť nielen jedinca, ale aj celú Zem. V Biblii sa však môže človek dočítať, že sa Boh chce zaoberať aj jednotlivcami. Nechce ich len tak likvidovať, aby demonštroval svoju moc. V prvom rade miluje človeka, a preto ak s Ním niekto príde do konfliktu, nechce tento problém riešiť z pozície sily. Človek odmietajúci spasenie Pána Ježiša je v konflikte so Stvoriteľom, i keď si to možno neuvedomuje. Veriaci kresťan je v konflikte so svojim Bohom, keď odmieta Jeho vedenie a chce napĺňať len svoje záujmy. Úprimný kresťan - Božie dieťa - prichádza do konfliktu s Bohom, keď začne ísť svojou cestou a nemá záujem posudzovať svoj skutok v duchu Biblie a názorov spoluveriacich alebo aj neveriacich. Každé ľudské pokánie predchádza konflikt so Stvoriteľom. Jób sa dostal do konfliktu so svojim Stvoriteľom pre svoje reči, ktorými Ho v horkosti a neporozumení okolností začal odsudzovať. Keď Pán Jóba napomenul cez Elihua a osobne sa ho dotkol rozhovorom vo víchre, Jób reaguje tým, že vyznáva svoj hriech. Boží dotyk, ktorý sa môže odohrať v ľudskom svedomí, môže byť počiatkom pokánia alebo aj počiatkom trvalého konfliktu s Hospodinom vedúceho do duchovnej smrti, do zatratenia. Človek niekedy prežije Božie zastavenie, ale je už naučený obchádzať hlas svedomia a nerešpektovať Bibliu, preto zotrváva v konflikte bez toho, aby si to sám pred sebou pripustil. Jób síce zhrešil svojim jazykom, ale tichý Boží hlas bol pre neho ešte stále veľmi podstatný. Nielen vševedúci! Jób 40,6-14. Stvoriteľ nepoukázal Jóbovi len na svoju vševedúcnosť - absolútne poznanie! Poukázal aj na svoju schopnosť vykonať vlastný zámer. Človek možno niekedy má pravdu, ale pred druhými ľuďmi ju nedokáže uhájiť a realizovať svoje postoje. Pán nielen že všetko vie, ale činí to s absolútnou zvrchovanosťou. Pre Jeho Lásku sa úprimní veriaci nikdy nemusia obávať okolností - "prežili" protivníkov... Kto sa drží Božej vôle, je vždy vo "väčšine". Božia cesta môže byť pre človeka ťažká, nepríjemná, môže sa zdať dlhá, ale to zlé nakoniec vždy skončí. Takéto víťazstvá bývajú omnoho väčšie a krajšie, než ťažkosti, ktoré im predchádzali. 127 História Zeme Jób 40,15-24. Neveriaci ľudia vymýšľajú mnoho teórií a hypotéz, aby si mohli ospravedlniť svojvoľnosť. Navzájom sa presviedčajú a utvrdzujú, že Boha niet a že Ho netreba rešpektovať. Konflikt s Ním vo svedomí sa takto dostáva do kategórie bezvýznamného "hlasu", o ktorom nikto nevie a možno ho bez problémov obchádzať. Hypotézy o miliardách rokov existencie Zeme, o evolúcii zhadzujú Písmo. Pán v ňom jednoznačne poukazuje, že Jeho náhľad je iný a nezmení ho ani vedecky uznávaná hypotéza, prijímaná miliónmi ľudí. Zmienka o veľkom biblickom zvierati - behemótovi poukazuje na to, že brontosauri nežili dávno pred človekom. Prirovnanie chvosta k cédru jednoznačne rozpráva, že tak veľké zviera dnes nežije. Biblické dejiny Zeme rozprávajú o približne 2000 rokoch nášho letopočtu a 4000 rokoch pred naším letopočtom. V tomto období žili nielen ľudia, ale aj všetky zvieratá, ktoré človek pozná alebo ktorých kostry našiel zasypané v zemi. Ľudská myseľ zatiaľ vždy musela kapitulovať pred správnym výkladom Božieho Slova, preto aj uhlíková metóda a miliardy rokov sú odsúdené, ako neopodstatnené výmysly. Uhlíková metóda vychádza z predpokladov, ktoré človek buď nemohol alebo nechcel dokazovať. Jedným z takýchto predpokladov je konštantný spad rádioaktívneho uhlíka C12. Tento predpoklad vychádza z tvrdenia, že je magnetizmu Zeme konštantný. Za posledných sto rokov sa jednoznačne nameralo, že nie je! Človeku však miliardy rokov a podpora ateizmu pre niečo veľmi vyhovujú... Vláda Boha Jób 40,25-32. Človek vždy mohol len rešpektovať stvorené pravidlá. Musel rešpektovať aj povahy zvierat, nemohol ich nijak zmeniť. Často svojou filozofiou podnecoval a podnecuje v sebe dojem, že je veľkým, nadriadeným prírode, že sám sa nemusí podriaďovať. Skutočnosť ale ostáva taká, že si len "skladá" už vytvorenú "skladačku" prírody a pracne nachádza nové dávno existujúce zákonitosti. Tým, že sa im naučí podriaďovať, dokáže niečo získať a hovorí tomu, že skrotil prírodu. Človek je veľmi biedny tvor, trpiaci prehnanými predstavami o sebe a pre svoju porušenosť nepripúšťajúci si, že potrebuje Stvoriteľa. Táto prevrátená megalománia má obdobu vo filozofiách národov, presvedčeniach skupín v národoch, ale aj vo svedomí jednotlivcov. Aký vzťah k Bohu mám ja? Potrebujem Ho? 128 Hovoril Hospodin XLI. Otras svedomia Jób 41,1-3. Pre schopnosť ukryť svoje myšlienky do súkromia a pre egoizmus ostáva človek v niektorých svojich postojoch neotrasiteľný. Akosi sa "zatne" lebo nechce pripustiť omyl, pričom si uvedomuje, že v mnohom sa naozaj nedá dokázať správnosť alebo nesprávnosť. Pri biblických, pravdivých pohľadoch nejde o to, aby boli človeku dokazované, ale aby si ich chcel pripustiť. Mnohé konflikty medzi veriacimi ľuďmi ostávajú neriešené, pričom skutoční vinníci mlčky predpokladajú, že sa na "všetko" zabudne a "život pôjde ďalej". Neriešené hriechy v cirkvi, konflikty vo vzťahoch veriacich ľudí odoberajú požehnanie a Božiu prítomnosť. Zo živej viery sa takto stáva mŕtva nábožnosť. Nábožní ľudia vedia presvedčiť seba i druhých, akú hlbokú vieru majú. Stvoriteľ ale očakáva poslušnosť Jeho Slovu a schopnosť riešiť nezhody v Jeho Duchu. Niekedy môže človek prežiť pozastavenie vo svedomí, ktoré mu spôsobí veľa "problémov". Musí uvažovať, či konal správne, či nemá dať niečo do poriadku, či nemá ísť za tým alebo iným človekom... Božie pozastavenie doslova zatrasie svedomím tak silno, že to niekedy vidieť aj na ľudskej tvári. Ak si veriaci nechce odpovedať na otázky svedomia a radšej sa im vyhýba, možno už ďalšie neprídu. Nikto nemôže vedieť, či práve prežívaný, svedomím trasúci zážitok, nie je tým posledným príhovorom Božieho Ducha. Hospodinovi patrí všetko. Nikto nie je väčším bohom než On. Daroval človeku slobodu a nikdy mu ju nezoberie. Je to skutočná sloboda aj od Neho samého. Ak si človek vyvolí život bez potreby Boha - Ježiša Krista, bude ho mať. Stvoriteľ napĺňa ľudské potreby, ak Ho človek odmietne ostanú jeho potreby nenaplnené. Stane sa tak čiastočne už tu na zemi, v plnej miere po fyzickej smrti v oveľa hlbšej realite a hmotnejšom svete. Tento svet sa pre jedných stane nebom, pre druhých peklom. "Na mieste Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa z Bohom!" Bez ohľadu na to, ako sa človek zachová - čo príjme alebo odmietne - ostáva Hospodin zvrchovaným vládcom a milujúcou bytosťou zároveň. Mám svoje osobné otázky? Jób 41,4-26. Čo ma najviac oslovilo pri čítaní knihy Jób? Čím všetkým táto kniha vyniká spomedzi druhých biblických kníh? Akú zmenu chcem vo svojom správaní urobiť, na základe tohoto štúdia, ja? Čo táto kniha rozpráva o modlitbe? Ako opisuje utrpenie? Ako by som charakterizoval Elifaza, Sófara a Bildada? Ako by som charakterizoval Jóba? 129 Ako by som charakterizoval Elihua? V čom sa odlišovalo obvinenie troch Jóbových priateľov od Elihuovho obvinenia? 130 Pokánie a požehnanie XLII. Kapitulácia Jób 42,1-6. Jób neustále oponoval svojim trom priateľom. Keď sa mu ale prihovoril Elihu, mlčal a pozorne počúval jeho slová. Mlčal aj napriek tomu, že ho Elihu nabádal k dialógu. Je to známkou toho, že bol oslovený Svätým Duchom. Možno práve pre toto mlčanie sa neskôr Hospodin prihovoril k Jóbovi aj v osobnom rozhovore z víchrice. Jóbove otrasené svedomie spôsobilo ihneď reakciu úprimného Božieho dieťaťa - vyznanie svojho omylu, pokánie. Jób kapituloval pred Stvoriteľom a priznal si omyly, ktorým aj intelektuálne porozumel. - "Doteraz som o Tebe slýchal, ale teraz Ťa vidí moje oko." Vážny konflikt, ktorý mal Jób zo svojimi priateľmi, spôsobil, že Jób spoznal svojho Boha oveľa hlbšie. To by sa nikdy nebolo stalo, keby Pán na neho nedopustil nič zlé. Nový Zástanca Jób 42,7-9. Traja Jóbovi priatelia sa nedržali pravdy, keď ho označovali za potrestaného hriešnika. Jóbov problém sa začal v nebi, keď si ho vyžiadal diabol. Nespôsobil ho Jóbov hriech! Až neskôr Jób začal v trpkosti a horkosti vyriekať slová, ktoré neboli pravdivé. Preto sám Boh zrovnal výpovede troch priateľov a Jóba. Jóbove označil ako pravé, tie druhé ako nepravé - prameniace z egoizmu a stojace na klamstvách, výmysloch. Keď Jób učinil pokánie, dostal nového Zástancu - samého Stvoriteľa. Ten zatriasol svedomím aj trom priateľom a vyzval ich, aby obetovali za svoj hriech. Nadto im oznámil, že ich modlitby neprijme, aj keby sa chceli sami k Nemu modliť. Mali byť zachránení cez Jóbovu modlitbu. Keď urobím zle, som schopný ísť za svojim "Jóbom" a požiadať ho o modlitbu za seba? Niekedy na tom môže stáť alebo padať môj duchovný život! Z tohoto odseku vyplýva, že Hospodin neprijme všetky modlitby! Nemusí prijať modlitby ani vtedy, keď človek učiní pokánie podľa Jeho vôle podobne, ako Jóbovi priatelia. Stvoriteľ nás vedie do spoločenstva, nechce, aby sme sa zmierili len s Ním, chce aby sme boli zmierení aj ako bratia a sestry navzájom. Ak si veriaci zoberie z Jeho vôle len časť, nemôže očakávať, že získa Zástancu, ako získal Jób. Pre svoj hriech robia niektorí veriaci zo vzťahu k Bohu formalitu anonymných vyznaní, teóriu očistenia, ale Hospodina v skutočnosti nehľadajú, lebo by ich to príliš ponížilo pred bratom alebo sestrou. Božia Stvoriteľská vôľa je, aby konflikty medzi veriacimi boli riešené nielen anonymne pred Bohom, ale aj pred sebou navzájom. 131 Pán okolností Jób 42,10-11. Jób sa zachoval ako Božie dieťa - keď sa modlil, modlil sa čestne, bez pretvárky. To znamená, že svojim priateľom musel najskôr odpustiť. Hospodin je Pánom všetkých okolností. Preto bol dosť silný aj na to, aby zmenil Jóbove zúfalé postavenie na požehnané, lepšie než bolo predtým. Celé stvorenstvo slúži Pánovi Ježišovi, preto ak sa On rozhodne žehnať, neexistuje žiadna sila, ktorá by mu v tom zabránila. Boží dvojnásobok Jób 42,12-17. Pán požehnal Jóbovi dvojnásobne zo všetkého, čo predtým mal - je zaujímavé uvedomiť si, že aj tu sa Písmo drží pravdy, ktorá platí nielen na zemi, ale aj v Nebi. Detí mal Jób desať. Potom ich mal tiež len desať. Zdá sa, že nastal niekde omyl, lebo by sme očakávali dvojnásobok. Božie Slovo tu chce pohliadnuť na fyzickú smrť inak, než je zvyknutý človek. Táto smrť nie je koniec, ale rozlúčenie. Jób nestratil svojich prvých desať detí! Opäť sa s nimi stretol pri svojom Bohu v Nebesiach. Na druhej strane duchovná smrť je niečo trvalé, čo sa už zmeniť nedá. Opäť sa vraciam k výroku apoštola Pavla: "Na mieste Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa z Bohom!" Žiadny nevyriešený konflikt, porušený vzťah nestojí za to, aby človek stratil podiel na Nebeskom kráľovstve.