Dôkaz Božej existencie, Biblia a vedecké hypotézy

Vedecké evolučné hypotézy sú často považované za dôkazy podporujúce ateizmus. V školách sa deti učia formulovať vedecké hypotézy o vzniku sveta, často sa im nepriamo podhadzuje nelogické učenie, že sa jedná o dôkazy Božej neexistencie. V ateistickom prostredí si na takéto učenie človek pomaly privyká v zmysle ľudového príslovia: “Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.”

Keďže ale môže byť poznanie Boha v osobnom živote niečím veľmi dôležitým, pokúsim sa teraz zhodnotiť vedu a hypotézy kriticky, vecne a prísne logicky.

Objasnime si najskôr, čo znamená pojem “hypotéza”. Môžeme si napríklad otvoriť encyklopedický slovník cudzích výrazov a dozvieme sa toto: “hypotéza – domnienka, predpoklad, výklad nepreverených javov”.

Veda nedokáže správne definovať a opísať množstvo javov z minulosti a prítomnosti. Vedci ich môžu len predpokladať a svoje predpoklady opísať bez dôkazov pomocou vedeckej terminológie. Takýmto domnienkam hovoríme vedecké hypotézy, ktorým môžu niektorí ľudia nanajvýš uveriť, exaktnými dôkazmi však nie sú.

Neustálym opakovaním takýchto hypotéz a ich vyučovaním na školách vznikla vedecká ateistická paradigma, na základe ktorej ateistická komunita ľudí všeobecne prijíma ako fakt, že svet vznikol bez Božieho zásahu, náhodne – pôsobením fyzikálnych a chemických zákonitostí.

Keďže sa ale jedná len o hypotézy, ktoré sa nedajú dokázať, je potrebné zdôrazniť, že vznikom tejto vedeckej ateistickej paradigmy vznikla najhlbšia viera na svete – viera v to, že Boha niet, viera bez spätnej väzby. Veriaci ateista si nemá ako spätne potvrdiť, že je jeho viera správna – žiadny Boh je mlčiaci Boh.

Veda dokáže vytvárať do určitej miery funkčné teoretické modely v oblastiach, ktoré sú človekom merateľné a overiteľné. Tieto teoretické modely však majú nedostatky, neplatia za každých okolností. Vo vesmíre boli napríklad pozorované singularity, v rámci ktorých fyzika tak ako ju poznáme teraz neplatí – čierne diery, “hranica” vesmíru. Veda má svoje obmedzenia, nemôže skúmať nedosiahnuteľné entity, preto nemôže skúmať ani Boha.

Ak človek ale použije svoju myseľ bez predsudkov, ak sa bude držať vecných pozorovaní a racionálnych faktov, myseľ ho určite dovedie na prah poznávania Stvoriteľa. V tejto úvahe by som chcel obhájiť dve tvrdenia:

1. Božia existencia sa dá dokázať vecným spôsobom.
2. Človek môže spoznávať živého Boha, lebo mu to tento Boh
umožnil.

1 Veda a viera

Pred uvedením dôkazu o Božej existencii by som sa chcel zamyslieť nad podstatou ľudského prijímania informácií vo všeobecnosti. Chcel by som poukázať na to, že človek dokáže prijímať informácie a učiť sa len na základe viery. Ak chce niekto vyskúšať nový prací prášok, najskôr uverí reklame alebo známemu alebo uverí, že to, čo si kúpi je naozaj prací prášok. Až potom nadobudne skúsenosť a až po niekoľkých skúsenostiach začíname rozprávať o poznaní, že je napríklad taký prášok dobrý.

Keď ide malé dieťa prvýkrát do autobusu s rodičom, uverí, že ho rodič nechce poškodiť a že ho ten “veľký stroj” nezabije. Po viacerých skúsenostiach viery nadobúda poznanie, ako sa takýto dopravný prostriedok môže využívať…

Viera vo všeobecnosti je vždy prvým krokom na ceste ľudského poznávania. Jeden profesor na Karlovej univerzite, ktorý prednášal teóriu množín povedal: “Věda je víra!” Povedal to na základe toho, že celá matematika a všetky vedecké odvetvia, ktoré matematiku využívajú, teda všetky vedecké odvetvia, sú postavené na systéme axiom – tvrdení, ktoré sa nedokazujú, musia sa prijať vierou. Niektoré z nich sú jednoduché a vyzerajú logicky napríklad: “Existuje prázdna množina.”

Niektoré však už nie sú celkom triviálne, ako napríklad axioma výberu: “Pre každý neprázdny súbor neprázdnych množín existuje funkcia, ktorá z každej množiny tohoto súboru vyberá práve jeden prvok.”
V prvom prípade si snáď každý povie, že asi prázdna množina existovať bude, ale v druhom prípade je už potrebné zamyslieť sa, čo vlastne táto axioma tvrdí a či je naozaj pravdivá. Veda je naozaj viera, tento fakt je možné len prijať. Až na základe skúseností s vedou poznávame prírodu a svet okolo nás.

Ľudia trpiaci predstavami vedeckej ateistickej paradigmy považujú vedu za niečo viac, ako je viera v Boha. V tomto odseku chcem len zdôrazniť, že veda a viera v Boha sú vo svojej podstate rovnocenné prístupy. Veriaci človek to skúsi s nejakým Bohom, na základe skúseností viery začína poznávať, že tento Boh naozaj je a v podstate prestáva byť v pravom slova zmysle veriacim, lebo už vie, už ho potom pozná.

Rozdiel medzi vedou a vierou v Boha dokonca nie je ani v tom, že je viera osobná, ktorá sa nedá odovzdať. Jadrový fyzik tiež neodovzdá laikovi, čo vyskúmal, lebo mu tento laik nebude rozumieť podobne, ako ateista neporozumie veriacemu.

Výhodou viery v Boha je, že skúsiť to s Bohom môže každý. Jadrovú fyziku každý študovať nemôže.

Ak sa budeme ďalej zamýšľať nad dôkazom Božej existencie a vierou, nechceme vyzdvihovať niečo menejcenné. Zámerom je len poukázať na skutočnosť, že veriť v Boha je niečo tak racionálne a merateľné ako je aj vedecký výskum. Človek môže v osobnom živote Boha spoznávať, vnímať od Neho komunikačnú i praktickú spätnú väzbu a nakoniec nadobúdať poznanie o jeho existencii a vzťahu s Ním.

2 Dôkaz Božej existencie, o symetriách

V Biblii je zapísaná veľmi zaujímavá zmienka: Rímskym 1,20.
“Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí…”

Keďže som kedysi uveril, že je Biblia Božie Slovo, uveril som aj tomu, že je v nej napísaná pravda, na ktorú sa dá spoľahnúť. Preto som pred rokmi začal hľadať v prírode akýsi Boží podpis najvyššieho Autora – Stvoriteľa. Očakával som, že podpis bude jednoduchý, aby mu mohol porozumieť každý človek, zároveň však bude mať veľmi vysokú výpovednú hodnotu o Božom Stvoriteľskom Autorstve.

Tento Boží podpis som našiel, nazval som ho “Dôkaz symetrií”:

Keby svet vznikal náhodne, bez pričinenia živej a mysliacej Stvoriteľskej Bytosti s estetickým cítením:

1. bol by rozmanitý, plný diverzity,
2. bol by stabilný a funkčný,
3. ale nebol by plný symetrií, ako je ten náš svet.

Na pravej ruke máme päť prstov ako na ľavej, i keď by z funkčného hľadiska bolo možno lepšie, keby ich bolo šesť a niektoré by sa mohli ohýbať aj opačným smerom.

Máme symetrické rozloženie v tvári aj napriek tomu, že by sa náš nervový systém vedel adaptovať aj na nesymetrické rozloženia zrakových a sluchových receptorov.

Ak sa zamyslíme nad zvieratami, nachádzame opäť množstvo symetrií, ktoré z funkčného hľadiska nie sú potrebné, a teda nemuseli byť podmienené evolúciou.

V oblasti hmyzu môžeme byť šokovaný nad nepotrebnými symetriami nielen v oblasti tiel, ale aj v oblasti kresieb – napríklad motýlie krídla.

Nech sa zahľadíme kdekoľvek, všade na nás budú volať z prírody symetrie: “Pozri, takto náhodný proces nefunguje! Tu tvorila živá bytosť s estetickým cítením.”

Niektoré symetrie sú dôležité z hľadiska funkčnosti – napríklad vtáčie krídla, ktoré musia byť dve s rovnocenným tvarom a v rovnocennom postavení. Väčšina symetrií však nie je potrebná. Keby svet vznikal náhodou v evolučnom procese musel by vyzerať úplne inak.

Stvoriteľ sa na svojom stvorenstve podpísal jasne a zrozumiteľne. Problém nespočíva v tom, či Ho človek môže nájsť, problém spočíva v tom, či Ho nájsť chce.

3 Biblia a prvá cesta autobusom

Na základe kapitoly 2 považujem Božiu existenciu za dokázanú. Ak si tento dôkaz prečítal človek, ktorý Boha nepotrebuje a chce sa intelektuálne presviedčať o ateizme, určite nájde celú hromadu prázdnej argumentácie, ktorá nebude rešpektovať vyššie uvedené vecné skutočnosti.

Touto úvahou sa nechcem hádať. Hádky tohoto typu nemajú žiadny zmysel. Článok som napísal len preto, lebo ma fascinuje tento úžasný Boží podpis a pravdivosť Biblie. Zároveň by som chcel dať podnet tým ľuďom, ktorí v živote niečo hľadajú a možno práve v tejto chvíli prežívajú neistoty spôsobené nekorektnou interpretáciou vedeckej ateistickej paradigmy.

V úvode tohoto článku bol sľúbený opis dôkazu Božej existencie “Dôkaz symetrií” z kapitoly 2.

Druhým sľubom bolo, že každý človek môže osobne spoznať živého Boha, lebo mu to tento Boh umožnil. V ďalšom texte sa budem venovať opisu, aké kroky je potrebné urobiť, aby sme mohli túto úžasnú Bytosť spoznať.

Najdôležitejším momentom pri poznávaní živého Boha je ľudská motivácia. Človek, ktorý Boha vnútorne potrebuje, tomu sa poznať dá. Ak ale niekto chce urobiť len pokus, pri ktorom “vloží Boha do svojej skúmavky” a bude Ho sledovať čisto z intelektuálneho hľadiska, takémuto človeku sa Boh spoznať nedá.

Mohli by sme začať úplne všeobecne porovnávaním jednotlivých Bohov a svätých Písem, cez ktoré sa ľuďom zjavovali. Takýto prístup je ale neprirodzený. Ak chcem použiť autobusovú dopravu, aby som sa dostal na konkrétne miesto, nezačnem skúšať všetky autobusy v meste. Niekomu jednoducho uverím a skúsim ten autobus, ktorý mi poradí.

Mojou skúsenosťou je, že som našiel v Biblii pravdu a viera, ktorá je založená na tejto pravde naplnila môj život poznaním živého Boha. Stala sa v mojom živote vierou so spätnou väzbou, Bohom, ktorý rozpráva.

Ak človek zostane na autobusovej zastávke a bude spochybňovať trasy všetkých liniek, nikdy nedôjde do cieľa. Osobné poznanie živého Boha vyžaduje osobné a konkrétne rozhodnutie, nedá sa urobiť bez toho, aby hľadajúci človek niekomu uveril. Skúsiť to s Bibliou stojí zato:

1. krok viery,
2. prvá skúsenosť,
3. ďalšie skúsenosti,
4. poznávanie živého Boha.

Biblia je napísaná pre človeka, a preto ju môže záujemca čítať od ktorejkoľvek kapitoly. Najľahšie však spozná Božiu Vôľu, keď začne Evanjeliami. Evanjeliá tvoria štvoro dverí, ktorými je potrebné prejsť na ceste k poznávaniu celej Biblie. Tieto dvere sú však zamknuté, kľúčom k nim je krátka modlitba: “Pane, prosím rozprávaj sa so mnou a daj sa mi spoznať.”

Druhou prioritou pri čítaní Biblie je zameranie sa na celý Nový Zákon. Ak človek dodrží túto postupnosť, a nakoniec začne čítať Starý Zákon, bude mu rozumieť lepšie, lebo ho bude vnímať vo svetle celého Nového Zákona.

Malá pripomienka, Nový a Starý zákon sú časti Biblie, Starý Zákon je na začiatku. Evanjeliá sú na začiatku Nového Zákona.

4 Biblia ako cesta z mora relativizmov

Jedným z najväčších problémov človeka je záplava relativizmov, v ktorej sa nachádza. Jedni rozprávajú to, iní ono, každý druhý niečo svojim rozprávaním sleduje a chce ďalších využiť pre svoje ciele.

Bolo by veľmi dobré mať po ruke všeobecné merítko, na základe ktorého by bolo možné orientovať sa absolútne správne, pevný bod, ktorý by nebol zakotvený v relativizmoch ľudských poloprávd a klamstiev.

Niečo podobné vyjadril aj Archimedes v oblasti fyziky: “Dajte mi pevný bod a ja pohnem Zemeguľou.”

Takýto pevný bod som objavil v Biblii bez Apokryf. Táto časť Biblie – Starý a Nový Zákon je pevným bodom, Božím Slovom, na základe ktorého môžeme posudzovať všetky ostatné učenia. Bibliu bez Apokryf prijímajú všetky kresťanské cirkvi, je pre mňa tou pravou a jedinou správnou ekuménou, ktorú poznám.

V Biblii môže človek nájsť zasľúbenia od živého Boha, môže si ich prisvojiť vierou a čakať vo svojom živote na Boží dotyk, vychádzajúci z týchto zasľúbení.

Biblia nevedie človeka do jarma iných ľudí, ale naopak dáva mu slobodu a schopnosť správne posudzovať slová rečníkov a pisateľov. Nech Vám Pán požehná cestu hľadania tak, aby ste mohli osobne spoznať tú úžasnú živú Bytosť, ktorá stvorila svet.

Ako sme teda dokázali, že sa človeku Boh chce dať osobne poznať? Dôkaz je postavený na osobnom empirickom teste. Keď má človek osobnú motiváciu Boha poznať a podvoliť sa Mu, na základe čítania Biblie Ho môže skúsiť. Formou komunikačnej a praktickej spätnej väzby bude mať dôkaz, že takýto živý Boh existuje a že sa mu chce dať poznávať.

Slnko hviezdy a tiene

Posted in MINI BLOG and tagged , , , , , , .