Biblia a modulárna škola

Moc milosti Pána Ježiša modulárna škola

Milosť Pána Ježiša Krista je veľký dar, ktorý ponúka človeku spasenie, pokoj a Božiu lásku v plnom rozsahu jej moci a krásy.

V poslednom čase sa stretávam s učením, ktoré Božie dieťa o tento krásny dar duchovne ukracuje tým, že ho vrhá pod jarmo iného človeka. Na Ježiša Krista pritom padá tieň, že Jeho milosť celkom nestačí.

Toto učenie podhadzuje Božiemu dieťaťu potrebu nominovaného prostredníka – človeka psychológa, ktorý musí Ježišovi tak trochu pomôcť, aby mohol byť spasený človek naozaj šťastný – oslobodený od akejsi dedičnej poviazanosti.

V rámci tzv. modulárnej školy sa veriacemu človeku ponúka teologický názor, ktorý poukazuje na to, že Božie dieťa môže trpieť zlými pocitmi, duchovnou poviazanosťou, depresiou, ktoré sú zapríčinené nevyznanými hriechmi predkov tohoto veriaceho človeka.

Vzniká potreba prostredníka – “mesiášskeho pomocníka”, ktorý je do tejto funkcie často nominovaný v zmysle akéhosi “duchovného obdarovania”. Tento prostredník má potom Božiemu dieťaťu pomôcť tým, že bude spolu s ním hľadať v jeho minulosti hriechy jeho predkov – rodičov, starých rodičov až do tretieho pokolenia.

Toto jedovaté a manipulatívne učenie sa opiera o tieto starozákonné biblické texty.

Exodus 34,5-7.

Numeri 14,17-18.

Jeremiáš 32,17-18.

Uvedené starozákonné texty rozdeľujú ľudí do dvoch veľmi dôležitých skupín:

  1. ľudia hľadajúci Boha a vyznávajúci svoj hriech,
  2. ľudia ktorí Boha nehľadajú a svoj hriech nevyznávajú.

Tí prví majú zasľúbenie Božej milosti a zhovievavosti, tí druhí spadajú pod Božiu spravodlivosť. Bez Božej milosti sa dôsledky hriechu prenášajú aj na deti a vnukov až do tretieho pokolenia.

Už v týchto textoch je potrebné všimnúť si dôraz na Božie milosrdenstvo a odpustenie. Akonáhle sa človek obracia k svojmu Stvoriteľovi v pokání a prosí o Jeho milosť, Hospodin ruší zákonitosť spravodlivosti cez ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista.

Rímskym 3,23-26.

Božie deti prijali milosť cez Pána Ježiša Krista, ktorý zaplatil svojou krvou za všetky ich hriechy.

Kolosenským 2,13-15.

Uvedené Božie Slovo poukazuje na tri dôležité veci:

  1. Cez Ježiša Krista sú nám odpustené všetky hriechy!
  2. Náš dlžobný úpis je úplne zrušený a je pribitý na kríž!
  3. Kniežatstvá temna sú v našich životoch odzbrojené

a porazené!

Týmto Božím Slovom by som chcel upozorniť na ľudí, ktorí sa stavajú medzi Božie dieťa a Ježiša Krista ako duchovní “mesiášsky pomocníci”.

Božie dieťa ukracujú o vieru v dostatočnú Božiu spasiteľnú moc.

V podstate svojim jednaním obviňujú Pána, že jeho moc nestačí, čím ponižujú Jeho spasiteľnú Božskosť.

Za takýmto jednaním samozvaných duchovných poradcov sa môže ukrývať ich vážny omyl v poznaní Božieho Slova.

Môže ísť ale aj o ľudí poviazaných potrebou sebarealizácie, ktorí môžu vážnym spôsobom poškodzovať Božie deti nielen v oblasti ich viery ale aj v oblasti ich súkromia a osobného života.

Efezským 1,19-23.

Rímskym 8,38-39.

Deti na besiedke zvykneme vyučovať, že keď vyznávame svoje hriechy – nie hriechy svojich rodičov, On je verný. Ide o Božiu garanciu moci a lásky. Jeho mocou dostávame pokoj a oslobodenie.

  1. Jána 1,7.
  2. Jána 1,9.

Na záver by som chcel upozorniť.

Nominovaný prostredník alebo samozvaný človek, ktorý sa stavia ako psychológ medzi Božie dieťa a jeho spasiteľa môže byť pre veriaceho veľmi nebezpečný.

Svojim manipulatívnym jednaním môže získať z minulosti veriaceho človeka citlivé informácie, ktoré môžu byť zneužité.

Toto nebezpečenstvo je obzvlášť dominantné, keď sa za psychológa poradcu nominuje dospelý človek, pričom informácie získava od detí alebo od nevzletilých mladých ľudí, ktorí nedokážu vecne a duchovne správne zhodnotiť jeho konanie.

Do cirkvi medzi veriacich ľudí prichádzali v minulosti a prichádzajú aj v súčasnosti ľudia, ktorí tam chcú realizovať svoje osobné zámery, ktoré nepodriaďujú Božím pravidlám. Bez ohľadu na to, či ide o poviazanosť potrebou sebarealizácie alebo o niečo úplne iné, Božie Slovo na takýchto ľudí upozorňuje.

Matúš 7,21-23.

Na neodpustenie hriechov Božieho dieťaťa Biblia neupozorňuje v súvislosti so skutkami rodičov alebo starých rodičov!

Božie dieťa môže mať neodpustené hriechy a z toho môže mať aj zlé pocity, poviazanosť alebo depresiu. Neodpustenie hriechov ale vychádza vždy z postojov srdca toho konkrétneho veriaceho človeka.

Matúš 6,11-15.

Nie je potrebné vyhľadávať v minulosti veriaceho človeka hriechy jeho predkov! Potrebné je, aby toto Božie dieťa hľadalo vo svojom srdci samo. Ak v ňom nájde neodpustenie, zatrpknutosť alebo hnev, je nutné, aby to ihneď prinieslo pod kríž Pána Ježiša s prosbou o odpustenie.

Som zatrpknutý? Hnevám sa? Neodpustil som?

Ak musím na takéto otázky odpovedať kladne, vovádza ma to do sporu so samým Ježišom Kristom. Na tejto úrovni je preto dôležité hľadať pre seba Božiu vôľu, čistiť svoje srdce krvou Pána Ježiša a prosiť o Božiu pomoc.

Napriek jasnej novozákonnej zvesti, ktorá stavia aktivity vyhľadávania hriechov svojich predkov na úroveň bezbožnosti, ukončím tento biblický výklad starozákonným textom, ktorý je ďalej uvedený v plnom svojom znení.

Ezechiel 18,1-32.

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina:

2 Ako to, že na pôde Izraela používate takéto príslovie: Otcovia jedli trpké hrozno, ale synom stŕpli zuby?

3 Ako žijem – znie výrok Pána, Hospodina – nebudete mať ani používať takéto príslovie v Izraeli!

4 Mne patria všetky osoby – tak osoby otcov ako osoby synov – mne patria! Osoba, ktorá hreší, zomrie!

5 Ak je niekto spravodlivý a uskutočňuje právo a spravodlivosť,

6 nejedáva na vrchoch, oči nedvíha k modlám domu Izraela ani nepoškvrňuje ženu svojho blížneho, ani sa nepriblíži k žene, keď je nečistá,

7 ak nikoho neutláča a vracia dlžníkovi jeho záloh, nedopúšťa sa lúpeže, svoj chlieb dáva hladnému a nahého zaodieva rúchom,

8 ak nepožičiava na úžeru a neberie úrok, od bezprávia odťahuje svoju ruku a spravodlivo rozsudzuje medzi ľuďmi,

9 ak sa správa podľa mojich ustanovení a zachováva moje nariadenia a úprimne ich plní, je spravodlivý a určite bude žiť – znie výrok Pána, Hospodina.

10 No ak splodí syna násilníka, ktorý prelieva krv a dopúšťa sa niektorého z týchto hriechov,

11 hoci otec tieto veci nekoná, ale on jedáva na vrchoch, ženu blížneho poškvrňuje,

12 biedneho a chudobného utláča, dopúšťa sa lúpeže, nevracia záloh a k modlám dvíha svoje oči, pácha ohavnosť,

13 dáva na úžeru a berie úrok – ostane ten nažive? Nebude žiť! Spáchal všetky tieto ohavnosti. Určite zomrie a jeho krv bude na ňom.

14 Ak splodí syna, ktorý uvidí všetky hriechy svojho otca, ktoré popáchal, ale sa bojí a nekoná podobne,

15 teda na vrchoch nejedáva, svoj zrak nedvíha k modlám domu Izraela, ženu blížneho nepoškvrňuje

16 ani nikoho neutláča, ani nezadržuje záloh, ani sa nedopúšťa lúpeže, zo svojho chleba udeľuje hladnému a nahého zaodieva rúchom,

17 od bezprávia odťahuje svoju ruku, neberie úžeru ani úrok, moje nariadenia plní, chodí podľa mojich ustanovení, ten nezomrie za vinu svojho otca. Určite bude žiť.

18 Jeho otec, ktorý sa dopúšťal útlaku, dopúšťal sa lúpeže na bratovi a uprostred svojho ľudu robil, čo nebolo dobré; ten, hľa, zomrie za svoju vinu.

19 Namietali ste: Prečo nenesie syn zodpovednosť za vinu svojho otca? Syn predsa uskutočňoval právo a spravodlivosť, zachovával všetky moje ustanovenia, a keďže ich uskutočňoval, určite bude žiť!

20 Osoba, ktorá hreší, zomrie! Syn neponesie zodpovednosť za vinu svojho otca ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého bude na jednom a vina bezbožného bude na druhom.

21 Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie!

22 Nijaké priestupky, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Bude žiť pre svoju spravodlivosť, ktorú konal.

23 Či azda môžem mať záľubu v smrti bezbožného – znie výrok Pána, Hospodina – a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive?

24 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, ak spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný, ak to robí, môže žiť? Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú vykonal, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal.

25 Avšak namietate: Pánova cesta nie je správna! Počúvajte, dom Izraela! Nie sú správne moje cesty? Nie sú nesprávne vaše cesty?

26 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť a preto zomrie, zomrie pre svoju neprávosť, ktorej sa dopustil.

27 Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, ten si zachová dušu pre život.

28 Keď uvidí a odvráti sa od všetkých svojich priestupkov, ktorých sa dopúšťal, určite bude žiť, nezomrie.

29 Dom Izraela však namieta: Pánova cesta nie je správna. Nie sú správne moje cesty, dom Izraela? Nie sú nesprávne vaše cesty?

30 Preto, dom Izraela, každého z vás budem súdiť podľa vašich ciest – znie výrok Pána, Hospodina. Obráťte sa, odvráťte sa od všetkých svojich hriechov, potom vás neprávosť neprivedie k pádu.

31 Odhoďte od seba všetky svoje hriechy, ktorých ste sa dopúšťali, a utvorte si nové srdce a nového ducha. Veď prečo máte pomrieť, dom Izraela?!

32 Veď nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť – znie výrok Pána, Hospodina. Obráťte sa a žite! Ak niekto koná proti Božiemu Slovu a zneužíva druhých ľudí tak, že odhaľuje ich súkromie hľadaním hriechov ich predkov, zožne stratu požehnania, pričom sa Boží hnev môže obrátiť priamo proti takémuto zlovoľníkovi.

Slnko hviezdy a tiene

Nezrozumiteľný jazyk v kresťanskej cirkvi

Cirkev Božích detí a jazyk ako dar

Pri štúdiu v Prahe som sa prvýkrát stretol s veriacimi ľuďmi, ktorí boli presvedčení, že majú dar nezrozumiteľného jazyka. Keď som sa ale opýtal, ako ich to vnútorne buduje alebo čo to z vecného hľadiska je, dostával som vždy len tajomné, vágne odpovede. Tieto odpovede vnášali do viery tajomnosť, akúsi kultickú Bohoslužbu a vyzdvihovali, oslavovali v prvom rade človeka, ktorý takýto dar mal. Bol akýsi lepší, tajomný, mal k Bohu bližšie. Tí ostatní boli podradnejší, nerozumeli tomuto zázraku, ktorý sa vraj nedal ani vyrozprávať a vecne objasniť.

Niekedy v tomto období som sa začal zaoberať touto otázkou a po niekoľkých rokoch mi Pán dal milosť tomuto daru rozumieť. Rád by som sa s týmto svojim poznaním teraz podelil.

Pán Ježiš prišiel na svet ako Spasiteľ, odkrýval biblické poznanie skryté od počiatku sveta. Matúš 13,34-35, Ján 1,1-5

Preto môžeme smelo povedať, že je Božou vôľou, aby sme rozumeli Biblii, charizmatickým obdarovaniam, našim povolaniam od Svätého Ducha a aj celej Bohoslužbe, ktorá prebieha v našich životoch a v cirkvi.
Všetky charizmatické obdarovania v cirkvi sú v tomto zmysle od jediného Ducha a Pán Ježiš ich svojimi Slovami objasňuje v evanjeliách. Ak apoštolovia niečo v epištolách vysvetľujú, vychádzajú zo Slov Ježiša Krista.
Je veľmi zaujímavé, študovať si epištoly tak, že ku každému záveru budeme vyhľadávať pôvodinu myšlienky v evanjeliách alebo v objasnení starozákonného textu pomocou Slov Pána Ježiša. 1. Korintským 12,1-6.

Na základe tohoto Božieho Slova môžeme teda povedať, že Pán dáva jasné zrozumiteľné dary, ktorým môžeme rozumieť aj svojou mysľou.
Dar divotvorneho jazyka je teda tiež prirodzený dar, ale je to dar neprirodzeného jazyka.
Prirodzený jazyk má svoju gramatiku a svoj zmysel, sémantiku. Prirodzený jazyk preto odovzdáva informácie. Neprirodzený jazyk informácie neodovzdáva, nie je na budovanie cirkvi, nemá ani gramatiku a nemá ani sémantiku. Keďže ide ale o zvuky podobné žvatlaniu, brblaniu, vzdychaniu alebo podobné rôznym reťazcom hlások, Božie Slovo označuje tento prejav ako prejav jazyka. Zároveň je ale potrebné uvedomiť si, že sa medzi modliacim človekom a jeho Bohom informácia odovzdáva! 1. Korintským 14,1-4

Keď sa teda modlí veriaci človek v divotvornom jazyku, buduje seba. Znamená to, že rozumie tomu, čo chce na modlitbe povedať svojmu Pánovi!

I.
Prvé pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku.
Božie dieťa vie, čo chce Pánovi povedať! Nedokáže to však svojou mysľou formulovať a vyjadriť v zrozumiteľnom jazyku. 1. Korintským 14,27-28

II.
Druhé pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku.
Božie dieťa sa bude modliť v divotvornom jazyku v súkromí alebo ak sa bude modliť v cirkvi, bude mať spoluveriaceho, ktorý bude jeho modlitbu vykladať. V tomto druhom prípade bude modliaci človek schopný porovnať zmysel svojej modlitby so zmyslom zrozumiteľných slov vykladača.

Určite sme už mnohokrát zažili stav, keď naše neformulované myšlienky bežali dopredu neuveriteľnou rýchlosťou. Človek v okamihu dokáže pochopiť veci, ktoré potom len zdĺhavo a často pomocou špeciálnej terminológie vysvetľuje druhým ľuďom.
Aj v duchovnej oblasti môže veriaci človek plný lásky k svojmu Spasiteľovi prežívať tak silné emócie, že ho vedú k potrebe okamžite Pánovi Ježišovi odovzdať obrovské kvantum informácií. Keď táto komunikácia prebehne a modliaci sa upokojí, môže zrozumiteľným jazykom prerozprávať toto množstvo dát aj spoluveriacim ľuďom.

III.
Tretie pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku.
Ak modliaci sa veriaci človek sám aj vykladá, zrozumiteľný výklad býva spravidla omnoho dlhší, ako prejav divotvorneho jazyka.

Prirodzený – vecný – dar divotvorneho jazyka má veľký význam dnes, ale ešte väčší význam mal pred stovkami rokov v prvej cirkvi.

Ľudia prijímali Evanjelium v teologickej a osobnej šírke, ktorá je veľmi pekne vyjadrená v Epištole Rimanom. Apoštola Pavla nazýva Ján Ámos Komenský filozofom, lebo dokázal odhaliť Evanjelium Pána Ježiša nielen v jeho jednoduchosti, ale aj v jeho hĺbke (“Labyrint sveta a raj srdca”).
Takéto Evanjelium kedysi prijímali zväčša ľudia negramotní, ktorých slovná zásoba obsiahla len ich povolanie a bežný život. Zrazu chceli a potrebovali svojmu Pánovi vyjadriť oveľa viac.
Od Pána takto dostávajú pri znovuzrodení všetci dar divotvorneho jazyka, aby mohli komunikovať so svojim Pánom bez potreby zrozumiteľnej formulácie toho, čo prežívajú.
Kde o tom rozpráva v Evanjeliách Pán Ježiš? Matúš 6,1-8

Na tomto mieste v Evanjeliu Pán poukazuje na dar divotvorneho jazyka. Boh Hospodin rozumie modlitebníka aj bez potreby formulácie myšlienok.
Preto sú vzdychy alebo iné zvuky pri modlitbe v divotvornom jazyku bez gramatiky a sémantiky. Človek ich vydáva len na posilnenie svojej viery, aby mohol mať vnútorný pokoj, že mu Pán rozumie. Môže ich tiež vydávať aj na základe silných emócií radosti alebo žiaľu.
Podobne je to aj pri modlitbe v bežnom jazyku. Pri takejto modlitbe však hlasná modlitba môže vzdelávať aj druhých alebo ich podnecovať na modlitebnú podporu.

Veriaci človek teda môže mať len tri dobré dôvody na modlitbu v divotvornom jazyku:

1. Nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre nedostatočnú schopnosť vyjadrovania a formulácie,
2. nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre emocionálnu preexponovanosť radosťou, žiaľom, ľútosťou, …,
3. nevyjadruje svoje myšlienky pre emocionálnu potrebu odovzdať svojmu Pánovi veľké kvantum informácií relatívne rýchlo.

IV.
Štvrté pravidlo na odlišovanie poviazaného človeka sebarealizáciou od modliaceho sa človeka v divotvornom jazyku.
Veriaci človek modliaci sa v divotvornom jazyku musí a má vždy vedieť povedať svojmu spoluveriacemu pre ktorú z troch uvedených príčin sa v divotvornom jazyku modlí.

Štyri pravidlá pomáhajúce čistiť cirkev Pána Ježiša od ducha, ktorý zväzuje veriacich ľudí neovládateľnou potrebou sebarealizácie v oblasti daru divotvornych jazykov:

I.
Božie dieťa vie, čo chce Pánovi povedať! Nedokáže to však svojou mysľou formulovať a vyjadriť v zrozumiteľnom jazyku.
II.
Božie dieťa sa bude modliť v divotvornom jazyku v súkromí alebo ak sa bude modliť v cirkvi, bude mať spoluveriaceho, ktorý bude jeho modlitbu vykladať. V tomto druhom prípade bude modliaci človek schopný porovnať zmysel svojej modlitby so zmyslom zrozumiteľných slov vykladača.
III.
Ak modliaci sa veriaci človek sám aj vykladá, zrozumiteľný výklad býva spravidla omnoho dlhší, ako prejav divotvorneho jazyka.
IV.
Veriaci človek modliaci sa v divotvornom jazyku musí a má vždy vedieť povedať svojmu spoluveriacemu pre ktorú z troch uvedených príčin sa v divotvornom jazyku modlí:

1. Nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre nedostatočnú schopnosť vyjadrovania a formulácie,
2. nedokáže vyjadriť svoje myšlienky pre emocionálnu preexponovanosť radosťou, žiaľom, ľútosťou, …,
3. nevyjadruje svoje myšlienky pre emocionálnu potrebu odovzdať svojmu Pánovi veľké kvantum informácií relatívne rýchlo.

Slnko, hviezdy a tiene