Podvody pri uzdravovaní

Pri uzdravovaní mocou viery sa často páchajú podvody

Viera a osobná potreba Pána Ježiša Krista, ktorá je založená na poznaní Biblie, sebou nesie tri dôležité prvky:

  • je pre osobný život človeka potrebná,
  • je v osobnom živote funkčná, biblické zasľúbenia platia,
  • je v osobnom živote merateľná, nadobúdanie skúseností.

Biblia má byť v živote veriaceho človeka najvyššou autoritou. Na základe tohoto pevného bodu môžeme posudzovať najrôznejšie aktivity skupín veriacich ľudí a kategorizovať ich na:

  • správne,
  • nesprávne,
  • poškodzujúce.

Nesprávne a hlavne poškodzujúce aktivity spravidla k Biblii niečo pridávajú alebo z nej niečo uberajú.

V súčasnosti sa pre niektoré náboženské skupiny stalo “módou” Manipulovať neveriacich ľudí k pozitívnym postojom voči viere. Manipuláciu vykonávajú formou “bombastických” reklám o zázračnom uzdravovaní.

Pretože považujem takýto prístup za poškodzujúci, rád by som v tomto článku zhodnotil takéto aktivity pod autoritou Božieho Slova – Biblie.

Som nevidiaci. V roku 1983 som začal študovať na Gymnáziu pre zrakovo hendikepovanú mládež v Prahe. V roku 1987 som bol prijatý na Matematicko-fyzikálnu fakultu Karlovej univerzity v Prahe, ktorú som aj úspešne ukončil. Neskôr som na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach úspešne absolvoval doktorát a doktorandské štúdium v oblasti informatiky.

Pán Ježiš Kristus mi pri štúdiu veľmi pomáhal a často sa svojou mocou dokazoval v mojom živote práve v oblasti mojej slabosti – slepote.

Tento môj príbeh je určite väčším svedectvom o moci Pána Ježiša, ako keby som bol na začiatku uzdravený a do roka by na to “všetci” zabudli.

Napriek tomu som bol počas uplynulého obdobia kontaktovaný viacerými náboženskými šarlatánmi, ktorý si chceli na mojom živote vylepšovať svoj osobný sfanatizovaný imidž. Tohoto obťažovania som sa zbavil až potom, keď som týchto ľudí začal stavať do merateľnej zodpovednosti viery:

1. Ja verím, že keď bude Pán Ježiš Kristus chcieť, že mi môže darovať zrak!
2. Ja verím, že to môže urobiť aj cez človeka, ktorý príde za mnou, bude sa modliť a keď s vierou položí na mňa ruky, stane sa to!
3. Ja ale tiež verím, že ak sa to nestane, tak je tento človek podvodník, ktorý zneužíva ľudí so zdravotným hendikepom, pričom parazituje na Cirkvi Božích detí!

Keď som toto začal svojim potenciálnym liečiteľom hovoriť, zrazu sa z môjho života vytratili. Kázali o viere a moci, ale pritom ju sami nemali.

Musím povedať, že od roku 1983 som sa stretol v zmysle uzdravovania vierou zväčša len so šarlatánmi. Títo ľudia trpeli neovládateľnou potrebou sebarealizácie, pričom svojim “liečiteľským” prístupom poškodzovali nielen mňa ale aj Evanjelium Pána Ježiša Krista.

Keď sa niekedy prechádzame s manželkou po meste, stretávame ľudí s čiernymi okuliarmi alebo na invalidnom vozíku, ktorí majú v ruke klobúk a zbierajú peniaze.

Človeku až stisne srdce.

Keď potom niekedy ideme po meste trochu neskôr, nevidiaci zrazu odkladá čierne okuliare, vozíčkár vstane z vozíka a obaja sa poberajú domov. Je po šichte, komparz sa skončil.

Žiaľ takáto pretvárka a komparz sa zo sveta v súčasnosti tlačí aj do prostredia veriacich ľudí. Osobne som zažil niekoľko evanjelizačných mítingov so zameraním na uzdravovanie vierou, v rámci ktorých komparzisti odhadzovali barle a vstávali z vozíkov. Pritom ale človek niektorých poznal už predtým a zdravotné problémy veru nemali.

Bolo to smutné pozorovať, ako na takéto mítingy prichádzajú skutoční vozíčkári, moji nevidiaci spolužiaci z gymnázia, ľudia na barlách a vo viere dvíhajú ruky. Po mítingu zase na vozíčkoch odchádzali alebo krivkali na barlách…

Po skúsenostiach z Prahy sa mi takéto aktivity protivia obzvlášť preto, že boli spravidla spojené s dobrovoľnými zbierkami, ktoré bývali mimochodom veľmi štedré.

Aktivity viery týkajúce sa liečenia alebo vyháňania démonov môžu byť aj priamo nebezpečné. Ľudia, ktorí sa zaoberajú takýmto liečením, môžu mať výnimočnú danosť hypnózy. Pomocou hypnózy ovplyvnia svoju obeť. Nemocný človek sa v tej chvíli môže začať cítiť lepšie, vyliečený však nie je!

Hypnóza môže obeť navyše poškodiť psychicky, čo sa ale prejaví až neskôr.

Danosť hypnózy a veľký vplyv na skupinu spoluveriacich navyše spôsobuje v “liečenej” obeti vnútorný strach pred exorcistom, liečiteľom. Poškodzovaný cieľ je takto ľahšie zraniteľný a manipulovateľný.

Vzniká vážna obava slobodne a verbálne hodnotiť “liečebný” proces aj v kritickom zmysle.

Osobnú vieru v Pána Ježiša Krista založenú na autorite Biblie poznám ako krásnu, funkčnú a v osobnom živote jasne merateľnú. Preto by som sa chcel ďalej zamyslieť pod autoritou Písma nad uzdravovaním vierou a Božím Slovom, ktoré o takomto uzdravovaní hovorí.

 

Prečo Pán Ježiš uzdravoval?

Matúš 8,16-17.
Lukáš 7,18-23.
Lukáš 13,12-17.

Podľa Božieho Slova je človek dedične porušený hriechom. Boh Stvoriteľ je pravdivý, spravodlivý a láskavý. Preto človeka neklame a upozorňuje ho na porušenosť, ktorú nadobudol hriechom v Raji.

Stvoriteľ chce naplniť na človeku nielen svoju pravdivosť ale aj spravodlivosť a lásku. Spravodlivá odplata za hriech je však smrť. Keby Pán naplnil svoju spravodlivosť bez Jeho veľkej lásky, ľudstvo by dnes už neexistovalo.

Pre svoju Lásku sa ale rozhodol, že svoju spravodlivosť naplní tak, že za ľudské hriechy bude trestať samého seba v Pánovi Ježišovi Kristovi na kríži. Človek, ktorý túto zástupnú obeť potrebuje a vyzná to pred ľuďmi, je očistený krvou Pána Ježiša. Z viery je takto považovaný za čisté Božie dieťa.

Naplnenie tohoto krásneho a veľkého projektu spasenia sa stalo narodením, vystúpením, dielom, ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša Krista.

O Mesiášovi boli napísané v Starom Zákone proroctvá, na základe ktorých mohli veriaci ľudia Pána spoznať. Poznanie Mesiáša sa stalo dôležitým prvkom spásonosnej viery.

Ján Krstiteľ prežil v tejto oblasti neistotu: “Si Ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?”

Kristus upozornil Jána cez jeho učeníkov na Izaiášove proroctvo, že keď Boží Mesiáš vystúpi, bude robiť nevídané zázraky kriesenia mŕtvych a uzdravovania. To bude jedným zo znamení, cez ktoré Boží ľud pozná svojho Mesiáša.

Ak chce dnes niekto konať podobné znamenia v podobnom rozsahu, robí zo seba mesiáša, ktorý je ale mesiáš falošný. Skutky, ktoré robil Pán Ježiš nerobil nikto predtým a nebude robiť ani nikto potom.

Pán Ježiš teda uzdravoval, vyháňal démonov a kriesil z mŕtvych pre dve dôležité skutočnosti:
1. pre znamenie o svojom Mesiášstve,
2. pre svoju lásku k ľuďom.

Keď pre svoju lásku chce sám Boh človeka uzdraviť, potom ho naozaj uzdraví a výsledok je merateľný tak, ako to vidíme v Evanjeliách.

Keď ale liečiteľ začne rozprávať, že Boh miluje nemocného človeka, a preto ho chce uzdraviť, násilne tým podsúva Bohu, čo má robiť.

Z nemocného človeka takto robí obeť, cieľ svojho poškodzovania a z Boha svojho otroka, ktorého má na povel.

Jedinou výnimkou môže byť v takomto prípade evanjelista, ktorý sa naozaj drží Božej vôle a Božia vôľa je naozaj uzdravenie nemocného človeka.

V takomto prípade je ale Božia moc merateľná, k uzdraveniu naozaj dôjde a dôjde k nemu hneď na mieste.

Boží evanjelista sa pritom vystavuje “riziku odhalenia”, ak k uzdraveniu nedôjde, chyba je v prvom rade v ňom.

Nie sú potrebné žiadne klamstvá, komparz, duchovné cvičenia, uzdravenie je zjavné a merateľné.

 

Väčšie skutky ako konal Kristus

Ján 14,11-14.
Ján 6,51-63.

Ľudia, ktorí chcú zneužívať Cirkev Pána Ježiša, vyhľadávajú v Biblii takéto odseky – Ján 14,11-14.

“Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne! Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím.”

Tento text je možné vyložiť v súlade s prioritami Písma, ktoré boli vyzdvihnuté v prvej podkapitole. Tiež je dôležitý kontext predčítaného odseku. Pán vypočuje, keď to bude “v Jeho Mene” teda v súlade s Jeho vôľou.

Pri naplnení priorít Božieho Slova, kontextu a aj ďalšieho predčítaného textu môžeme dôjsť k jedinému záveru. Slová, ktoré hovoril Pán sú “Duch”, duchovné, je potrebné chápať ich v tomto zmysle.

Väčšie skutky ako robil Kristus neznamená, že sa z kresťanov stanú veľkí liečitelia!

Znamená to, že bude cez nich Evanjelium rozšírené po celej zemi, čo sa aj stalo!

K uzdravovaniu vierou môže dôjsť, ale nebude to uzdravovanie v takom rozsahu, aby symbolizovalo prítomnosť Mesiáša!

Ľudia zneužívajúci Cirkev na svoj vlastný prospech vykladajú takéto biblické texty ako Kristov podnet na rozširovanie Biblie.

Z ich hľadiska to znamená, že veriaci ľudia budú konať skutky väčšie, ako konal Kristus, teda skutky ktoré v Biblii nie sú uvedené.

Takýmto učením pridávajú k Písmu svoje náuky, na základe ktorých môžu umlčať každú biblickú argumentáciu. Svoje tvrdenie stotožňujú s Božou Vôľou bez potreby autority Božieho Slova.

 

Prioritou diela Ježiša Krista bolo spasenie a nie uzdravovanie

Matúš 8,2-4.
Marek 7,32-37.
Lukáš 5,13-14.
Lukáš 8,54-56.
Ján 3,13-16.

Uvedené odseky z Božieho Slova poukazujú na to, že prioritou pôsobenia Ježiša Krista bolo spasenie ľudí a nie ich telesné zdravie.

Dominantou kresťanského učenia je očakávanie na novú realitu bez porušenia, na ktorú sa veriaci môže tešiť po fyzickej smrti.

Ak sa niekto snaží vytvoriť “nebo” na zemi formou učenia o prosperite a fyzickom zdraví, je potrebné v jeho jednaní hľadať egoistické motivácie, ktoré sa tam určite nachádzajú!

 

Kristus pri uzdravovaní nerobí reklamnú estrádu, pozor na falošných prorokov!

Matúš 7,13-23.

Kristus upozorňuje, že do Božieho Kráľovstva vedie úzka cesta, teda nie cesta prosperity a nutnosti telesného zdravia. Špeciálne poukazuje na falošných liečiteľov a exorcistov – vyháňačov démonov.

V uvedenom biblickom texte sa títo falošní exorcisti dokonca aj pred samým Kristom vystatujú: “Pane, či sme v tvojom mene nerobili mnoho mocných činov?”

Je tu zreteľné vystatovačné chválenkárstvo. Falošní exorcisti a liečitelia si potrpia na publiku a estráde “veľkých činov”.

 

Dvanásť znakov poškodzujúceho liečiteľstva

Zamyslime sa teraz nad tým, ako odlíšiť spoločenstvo s falošnými liečiteľmi a exorcistami od skutočnej Cirkvi Božích detí.

Dôležité je uvedomiť si, že falošné liečiteľstvo a exorcizmus sebou nesie prvky agresivity a manipulativity. Cieľom Božieho dieťaťa nie je bojovať proti falošným liečiteľom a exorcistom, ale vyhnúť sa im a upozorniť na toto nebezpečenstvo aj druhých spoluveriacich.

Náboženská agresivita sa môže prejaviť aj v súčasnosti manipulatívnym jednaním namiereným proti osobe človeka alebo “lynčovaním” pomocou jazyka, slov a intríg.

Minulosť ľudstva je pretkaná smutnou históriou náboženských vojen. Nechceme preto súdiť a poukazovať na konkrétnych ľudí alebo spoločenstvá! Falošní liečitelia a exorcisti sú už odsúdení a raz budú musieť pred Pánom dávať počet zo svojho jednania.

Chceli by sme ale oddeliť správne biblické učenie od falošnosti a upozorniť na nebezpečenstvo nemocných ľudí – potenciálne ciele útoku.

Nižšie je uvedených dvanásť bodov, ktoré môžeme nájsť pri poškodzujúcom liečení vierou. Čím viac sa z týchto bodov v spoločenstve veriacich ľudí nachádza, tým je toto spoločenstvo kontaminovanejšie a poškodzujúcejšie.

1.
Násilné privlastňovanie pohnútok Stvoriteľovi

Potenciálny liečiteľ poukazuje v Biblii na všeobecné pravdy o Božej Láske, o tom ako uzdravoval Kristus a ako uzdravovali aj učeníci. Tieto všeobecné pravdy potom smeruje na konkrétnu osobu.
“Pán je Láska, preto ťa má rád a chce ti dať zdravie!”
Nikto nemôže privlastňovať Bohu svoje presvedčenie ako Jeho vôľu! Ten kto takto robí, robí si zo Stvoriteľa svojho otroka a nemocného človeka – cieľ svojho útoku poškodzuje.
Výnimkou je prípad, keď liečiteľ koná v súlade s Božou vôľou a s Jeho požehnaním. Uzdravenie sa potom dostaví ihneď a je jasne merateľné.

2.
Preferencia prosperity, zdravia, širokej cesty

Potenciálny liečiteľ poukazuje na zdravie ako na preferovaný dôsledok Božej vôle. Ľudský život je ale omnoho komplikovanejší. V kresťanskej viere sa nemá vyzdvihovať široká cesta, zdravie, prosperita…
Sám Pán Ježiš Kristus bol ukrižovaný. Mučeník Štefan ukameňovaný. Podobne bol kameňovaný aj apoštol Pavel…
Neznamená to, že Pán nemôže alebo nechce požehnať svojmu dieťaťu aj niečo dobré! V živote veriaceho človeka sú ale aj iné priority, ktoré môžu priniesť aj veci zlé.
Znevažovanie kríža a preferujúci výber širokej cesty je druhým prvkom, ktorý sa manipulatívne používa pri odporúčaní uzdravovania vierou.

3.
Uzdravovanie po častiach

Keď veriaci evanjelista koná v súlade s Božou vôľou, uzdravenie príde hneď a je jasne merateľné.
Ak liečiteľ neuspeje a svoj nezdar musí “ukrývať” za teológiu postupného uzdravovania, určite nekoná v súlade s Božou vôľou!
Pán Ježiš na jednom mieste v Biblii uzdravil nevidiaceho akoby na dvakrát. Stalo sa to ale pri jedinom stretnutí, takže bol výsledok zjavný hneď a ľahko merateľný.
Marek 8,23-25.
Je tým vyjadrené, že nevidiaci človek, ktorý nevidel od malička dostal dva dary:
1. Zdravé oči a nervovú sústavu – teda fyzické zdravie,
2. porozumenie zmyslu farieb, hrán, tvarov, perspektívy
– teda zdravé videnie.
Podobne je uzdravenie hluchého a nemého človeka tiež akoby komplikovanejšie.
Marek 7,32-35.
Pán hovorí slová – effatha, otvor sa. Človek dostal opäť dva dary:
1. Zdravý sluch – fyzické zdravie,
2. porozumenie hovorenej reči, dar zrozumiteľného jazyka.
Ak sa “liečiteľ” ukrýva za teológiu postupného uzdravovania, nekoná s Božím mandátom!
Niečo iné je navštevovať nemocných spoluveriacich bratov a sestry a modliť sa v pokore za ich uzdravenie. Takúto aktivitu Písmo odporúča, ale neočakáva sa pritom za každú cenu zázrak.
Pán potom môže požehnať rekonvalescenciu alebo na radosť veriacich ten zázrak nakoniec aj urobiť.

4.
Odsudzovanie neuzdraveného

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sa všeobecne prijíma odsudzujúci postoj voči veriacim ľuďom, ktorí sa zúčastnili uzdravovania, ale pritom uzdravení neboli.
Hovorí sa o nich, že majú nejaký nevyznaný hriech alebo slabú vieru.
Pritom je v Božom Slove napísané: “Nesúďte, lebo budete súdení!” Matúš 7,1-5.

5.
Démonizovanie človeka

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sa nesmie kritizovať vedúci kazateľ – liečiteľ. Priamy zákaz síce neexistuje, ale ak sa nájde niekto, kto si dovolí kritický postoj, býva znevažovaný intrigami. Ide o akési “lynčovanie” jazykom.
Preto ak sa kriticky ozve človek, ktorý bol uzdravovaný, ale k uzdraveniu nedošlo, býva znevažovaný. Častou formou znevažovania je, že ho spoluveriaci začnú označovať ako človeka poviazaného démonom.
Podobne, ak nedošlo k uzdraveniu a človek si pritom ani nemusí sťažovať, býva jeho choroba označovaná ako súvisiaca s nejakým démonským poviazaním. Čo je opäť len forma znevažovania a poškodzovania nemocného človeka.

6.
Podvádzanie o uzdravení s túžbou zapadnúť do kolektívu

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sú nemocní a neuzdravení veriaci ľudia znevažovaní.
Pretože majú v týchto spoločenstvách priateľské väzby na iných spoluveriacich, nechcú stratiť priateľstvá a porozumenie. Preto radšej začnú podvádzať, že sa ich Boží Duch dotkol a boli uzdravení.
Pri štúdiu v Prahe som sa stretol s viacerými ľuďmi, ktorí tvrdili, že majú uzdravený sluch, ale pritom nepočuli, čo im rozprávam. Prípadne tvrdili, že sa im vracia zrak na postupno, ale v skutočnosti sa im zrak zhoršoval pretože mali degeneratívne ochorenie sietnice.

7.
Podvádzanie o predchádzajúcej nemoci s túžbou zapadnúť do kolektívu

V spoločenstvách nakazených extrémistickou teológiou o uzdravovaní sú vyzdvihovaní takí ľudia, ktorí sa javia ako uzdravení.
Takéto vyzdvihovanie uzdravených je silnou motiváciou k tomu, aby človek najskôr podvádzal, že je nemocný. Potom sa začne tváriť ako uzdravený.
Poznám športovca, ktorý “uveril v Boha” v takomto spoločenstve, predtým mu nič nebolo, inak by nemohol športovať, ale potom sa tváril ako uzdravený a perfektne zapadol do kolektívu.

8.
Používanie nedefinovaných pojmov

V akýchkoľvek extrémistických spoločenstvách je používanie nedefinovaných pojmou mocným verbálnym nástrojom výkonu moci.
Vyjadrenia “má démona” alebo “choroba má démonský pôvod” sú nedefinované vyjadrenia. Človeku nie je jasná podstata bytia démona, často nepozná ani podstatu niektorých chorôb. Pritom ale rozdeľuje choroby na démonské a bežné, privlastňuje druhým démonskú chorobnú poviazanosť…
Pri takýchto vyjadreniach má v extrémistických spoločenstvách pravdu ten, kto najviac “kričí” alebo “vedúci liečiteľ”.

9.
Utajovanie neúspešných pokusov o uzdravovanie

Neúspešné pokusy o uzdravovanie sú pre vedenie extrémistických skupín traumatizujúce. Preto sa o nich nerozpráva. Pomaly upadajú do cieľavedomého zabudnutia.
Potichu sa žiada, aby sa na takúto tému nerozprávalo. Ten, kto kriticky otvára otázky o neúspešných pokusoch o uzdravenie býva znevažovaný.

10.
Odvádzanie pozornosti od liečiteľa alebo exorcistu

Pri uzdravovaní v extrémistických spoločenstvách sa vždy hovorí len o hriechu alebo viere nemocného.
Je neprípustné kriticky hodnotiť liečiteľa a privlastniť mu nedostatok viery alebo hriech. Ak sa niekto odváži hodnotiť liečiteľa kriticky, býva znevažovaný.

11.
Vnútorný strach pred liečiteľom alebo exorcistom

Liečitelia alebo exorcisti v extrémistických náboženských skupinách majú vytvorený okruh spolupracovníkov a z toho vyplývajúci vplyv na veriacich ľudí.
Kriticky sa ozvať, znamená byť “lynčovaný” formou ohovárania a intríg.
Liečitelia môžu mať tiež danosť hypnózy, ktorou dokážu ovplyvniť druhého človeka.
Namiesto toho, aby mal veriaci človek v takomto spoločenstve v pastorovi prirodzenú autoritu a dôveru, prežíva vnútorný strach konať naozaj slobodne.

12.
Vyvyšovanie osoby liečiteľa alebo exorcistu

Posledným rozpoznávacím prvkom extrémistických skupín veriacich ľudí je nadmerné vyvyšovanie pastora – liečiteľa. Takýto pastor sa stáva “bytosťou medzi človekom a Bohom”, je privyknutý na vyvyšovanie a nebráni sa mu.

 

Dvanásť rozpoznávacích prvkov falošného liečiteľstva

Nižšie je uvedených dvanásť bodov, ktoré môžeme nájsť pri poškodzujúcom liečení vierou. Čím viac sa z týchto bodov v spoločenstve veriacich ľudí nachádza, tým je toto spoločenstvo kontaminovanejšie a poškodzujúcejšie:

1. násilné privlastňovanie pohnútok Stvoriteľovi,
2. preferencia prosperity, zdravia, širokej cesty,
3. uzdravovanie po častiach,
4. odsudzovanie neuzdraveného,
5. démonizovanie človeka,
6. podvádzanie o uzdravení s túžbou zapadnúť do kolektívu,
7. podvádzanie o predchádzajúcej nemoci s túžbou zapadnúť do kolektívu,
8. používanie nedefinovaných pojmov,
9. utajovanie neúspešných pokusov o uzdravovanie,
10. odvádzanie pozornosti od liečiteľa alebo exorcistu,
11. vnútorný strach pred liečiteľom alebo exorcistom,
12. vyvyšovanie osoby liečiteľa alebo exorcistu.

 

Požehnané uzdravovanie vierou

Ján 15,7-10.

Na konci tejto úvahy by som chcel zdôrazniť, že som veriaci človek. Preto verím, že Pán Ježiš Kristus môže uzdraviť aj zázračne!

Počas trvania mojej viery od roku 1981 som bol svedkom niekoľkých zázračných uzdravení, ktoré prebehli objektívne a boli jasne merateľné!

Modlitebníci vo všetkých prípadoch chceli ostať v pokore utajení tak, aby uzdravený človek ani nevedel, že sa za neho modlili.

Týmto nechcem generalizovať správnosť formy modlitieb za uzdravenie. Konštatujem len moju osobnú skúsenosť.

Uvediem príklad:

Jednej žene – matke zistili rakovinu v inoperabilnom štádiu a rozsev po celom tele. Mala dieťa na strednej škole.

Modlitebník ju poznal, chytilo ho to za srdce a začal sa za tú ženu modliť, aby jej Pán dal zdravie. Ak by nebolo Božou vôľou darovať jej dlhý život, aby jej dal zdravie aspoň po ukončenie stredoškolského štúdia jej dieťaťa.

Po niekoľkých modlitbách choroba ustúpila.

Po ukončení štúdia jej dieťaťa na strednej škole sa rakovina vrátila a žena umrela behom niekoľkých mesiacov.

Nerozumiem životnému príbehu tejto matky a nerozumiem ani životnému príbehu jej dieťaťa.

Rozumiem však tomu, že Pán počuje modlitbu svojho dieťaťa, keď je táto modlitba hovorená v pokore a súlade s Jeho Duchom.

Slnko, hviezdy a tiene

Manipulatívni predátori

Anjelský dizajn a manipulatívni ľudia

Ľudská reč, komunikácia je veľký Boží dar. Ľudia sa môžu rozprávať, zdieľať radosti, žiale alebo nachádzať spoločné riešenia…

Ľudská reč sa však môže stať aj zbraňou, namierenou proti druhému človeku. Manipulátori s egoistickými osobnými zámermi sú často vybavení pekným dizajnom ich tvárí a množstvom uhladených a dôsledne vyberaných slov.

Človek so sklonom k manipulativite si zväčša vyberá povolanie, ktoré ho v tejto osobnej aktivite podporí alebo v rámci ktorého ju bude môcť využiť. Preto nie je zriedkavé, keď sú manipulatívni ľudia práve pedagógovia alebo psychológovia.

Na tomto mieste by som chcel veľmi zdôrazniť, že vyššie uvedeným vyjadrením nechcem vrhnúť zlé svetlo na pedagogiku a psychológiu! Naopak, sú štyri oblasti, v ktorých keď človek pracuje s dobrým úmyslom, je možné označiť ich ako poslanie:

  • kňažský úrad v cirkvi,
  • pedagóg,
  • psychológ,
  • lekár.

Obdivujem ľudí, ktorí v týchto oblastiach pracujú s dobrým úmyslom. Držím im palce, lebo je ich práca krásna a zmysluplná.

V tomto článku sa však zameriam na negatívny manipulátorský prístup niektorých ľudí. Manipulátorov s pekným dizajnom tvárí a vystupovania môžeme nájsť nielen mimo kresťanských cirkví ale aj priamo v nich.

V ich rukách sa môže stať pedagogika a psychológia mocným nástrojom používaným na poškodzovanie a zneužívanie druhých ľudí.

 

Priamosť Božieho Ducha

Jób 33,2-4.

Deuteronomium 32,3-4.

Žalm 92,14-16.

Do cirkvi Božích detí niekedy preniknú egoistickí ľudia, ktorí chcú využiť prostredie veriacich ľudí na realizáciu svojich osobných záujmov. Takíto ľudia sa potom chovajú skôr ako ateistickí menežéri alebo politici, pričom si ponechávajú na tvárach a vo voľbe vyjadrení pekný kresťanský dizajn.

Ich jednanie býva často manipulatívne a ich postoje obhajujú takéto jednanie. Z ich rečí niekedy vyplýva, že úspech v cirkvi spočíva v tom, či dokážu ľudí ovládnuť jazykom a zmanipulovať ich do požadovanej činnosti. Veriaci ľudia poviazaní takýmto prístupom potom konajú dielo, ktoré v konečnom dôsledku prinesie osobný úžitok najmä skrytému manipulátorovi.

Predčítané odseky Božieho Slova poukazujú na to, že jednanie Božieho Ducha a tiež aj veriaceho človeka vedeného týmto Duchom, je jednanie priame a nemanipulatívne.

V prvej kapitole Evanjelia Jána je Božie Slovo nazývané Svetlom. Toto Svetlo rozptyľuje tmu, ukazuje veriacemu človeku cestu, aby sa mohol slobodne a jasne rozhodovať.

Manipulatívne jednanie manipulovaného človeka zväzuje pod jarmo manipulátora. Ide teda o jednanie vedúce do neslobody a zneužívania, ktoré môžeme jednoznačne pomenovať ako jednanie démonské, v ktorom niet priameho Božieho Ducha.

 

Strhávanie maskovania, za dizajnom tvárí a slov

Aby sa mohlo Božie dieťa brániť pred predátormi, ktorých zbraňou sú pekné slová, pokúsime sa teraz posvietiť na ich temné cestičky precízne vyberaných slov.

Dôležitým prvkom pri odhaľovaní takýchto temných ľudí, je tiché pozorovanie. Ak by veriaci človek hneď začal poukazovať na takéhoto manipulátora, predátor by zaútočil proti jeho osobe všetkými temnými cestičkami svojho jazyka. Preto je dobré najskôr počúvať a vyhľadávať v reči sledovaného človeka desať manipulačných metodík.

Nižšie uvediem akési krivé “desatoro”, ktoré som vypozoroval pri sledovaní manipulatívnych ľudí počas predchádzajúcich približne dvadsiatich rokov.

Čím viac z týchto prvkov nájde pozorovateľ u sledovaného človeka, tým je tento človek nebezpečnejší. V extrémnejšom prípade môže poškodzovať druhého takým spôsobom, ktorý už spadá do oblasti kriminality.

Problémom však zostáva, že táto poškodzujúca činnosť manipulatívneho predátora je len veľmi ťažko dokázateľná. Napriek tomu je dobré, keď si Božie dieťa ujasní, koho má pred sebou a proti čomu v skutočnosti stojí.

 

Žalm 64,2-9.

Božie Slovo poukazuje na manipulátorov. Božia vôľa je, aby ich veriaci človek vedel odlíšiť od priamych ľudí. Zároveň však Písmo poukazuje, aby boj s takýmito predátormi Božie dieťa odovzdávalo v prvom rade do Božích rúk.

Posvieťme teda na temné cesty manipulátorov a pokúsme sa v desiatich bodoch postrhávať ich maskovanie pozostávajúce z dobre vyberaných slov.

1.

Vyvolávanie pocitu viny s naznačovaním

Manipulátor poukazuje na činnosť, ktorá je pre neho potrebná alebo na materiálne prostriedky, ktoré sú pre neho alebo danú činnosť nutné. Robí to takým spôsobom, ktorý nakoniec vyvoláva v manipulovaných ľuďoch pocit viny, že niečo neurobili alebo nedarovali.

Jedným zo spôsobov, ako vyvolať v druhom človeku pocit viny, je naznačovanie, čo by sa mohlo… Manipulátor sa však snaží naznačovať veľmi citlivo, radšej naznačuje dlhší čas alebo opakovane pri viacerých stretnutiach. Dôležitým momentom je, aby nikto nemohol povedať, že aktivita vyšla najskôr z úst manipulátora formou naznačovania.

Pri takejto aktivite manipulátora najviac hnevá, keď manipulovaný objekt nereaguje alebo sa tvári nechápavo.

2.

Citové vydieranie s naznačovaním

Manipulátor spravidla býva inteligentný človek, ktorý si uvedomuje rozdielnosť ľudských pováh. Ak odhadne človeka ako citovo založeného, má pripravenú druhú metodiku.

Začne sám seba vykresľovať ako preťaženého človeka, ktorý nemá čas, finančné prostriedky, porozumenie iných ľudí alebo dokonca aj schopnosti niečo vykonať.

Vo svojej rétorike sa nakoniec začne dotýkať citu manipulovaného človeka, pričom opäť jemne naznačuje ako by manipulovaný mohol “veci pomôcť”.

Ak je manipulovaný človek naozaj citlivý a takáto metodika je na neho aplikovaná pravidelne, málokedy ho to nezlomí.

Pri kontakte s takouto manipulátorskou metodikou býva dobré, manipulátorovi naznačiť cestu, ako by danú vec mohol urobiť on sám, čo ho vnútorne nahnevá, lebo nedosiahol požadovaný úmysel a od neho samého sa niečo žiada.

3.

Vyvolávanie ľútosti nad sebou u druhých ľudí

Táto tretia metodika je odlišná od citového vydierania. Ide totiž o preventívnu prípravu manipulovaných ľudí.

Vyvolávanie ľútosti nad sebou manipulátori vykonávajú priebežne celé roky, takže keď nakoniec pristúpia ku konkrétnemu manipulatívnemu jednaniu majú už predpripravenú konkrétnu skupinu ľudí, ktorých môžu ľahšie citovo vydierať alebo v nich vyvolávať pocit viny.

Pri obrane pred touto metodikou je dobré porovnávať manipulátora pred druhými spoluveriacimi ľuďmi s Božími deťmi, ktoré to majú v živote ešte ťažšie, a pritom dokážu produktívne slúžiť Pánovi bez sťažovania.

Je ale dôležité uvedomiť si, že si takýmto jednaním vytvárame v predátorovi nepriateľa, ktorý nám to spočíta pri prvej príležitosti a použije na to pravdepodobne svoj jazyk.

4.

Nepriame zastrašovanie s naznačovaním

Ako som už spomínal, manipulátori bývajú inteligentní ľudia a dobrí psychológovia. Ak manipulovaný človek nereaguje na ich vyvolávanie pocitu viny alebo citové vydieranie a odhadnú ho na mierneho človeka, ktorý nemá sklon dynamicky sa brániť, pokúsia sa o aplikáciu ďalšej metodiky.

Je predsa nepríjemné naznačiť, že neochota môže priniesť aj zatratenie. Prípadne môžu byť oslovení ešte aj iní a ten neochotný bude vyzerať pred druhými ľudmi ako malý neochotný “zločinec”.

Strach pred zatratením alebo strach pred negatívnou verejnou mienkou alebo akékoľvek iné skryté zastrašovanie môže mierneho manipulovaného človeka nakoniec zlomiť a poviazať do jarma manipulátora.

Pri obrane pred takouto manipulátorskou metodikou pomôžu len dve veci:

– Jasné poznanie Písma v otázke spasenia a zatratenia,

– viera, že ak ma predátor začne poškodzovať pred druhými

ľuďmi a ja to vložím do Božích rúk, bude za mňa bojovať sám

Hospodin.

5.

Pochvala, ak si manipulovaný všimol naznačovanie a “správne” zareagoval

Pre ľudí je príjemné, keď ich niekto pochváli. Manipulátor narába s týmto poznaním ako s výkonným nástrojom na dosahovanie svojho cieľa.

Ak manipulovaný človek zareaguje na citové vydieranie, vyvolávanie pocitu viny alebo nepriame zastrašovanie a navyše zareaguje podľa predstáv manipulátora, dobrý manipulátor ho určite pochváli. Pravdepodobne ho pochváli aj pred druhými ľuďmi. Vyrába si takto lojálnych priateľov, ktorí sú potom o to viac ochotní konať podľa predstáv manipulátora. Zároveň poukazuje na precedens, ako by to mali robiť aj druhí.

Ľudia, ktorí sú radi chválení bývajú aj ľahko manipulovateľní.

Obranou pred takouto metodikou môže byť len skromnosť a jasné vyjadrenie chvály a vďaky Pánovi Ježišovi Kristovi.

6.

Vyjadrenie, že naznačovaná “pohnútka” vznikla v mysli manipulovaného, vyhnutie sa osobnej zodpovednosti

Základná snaha manipulátora je konanie cez druhých ľudí. Dobrý manipulátor nechce byť priamo viditeľný. Môže takto vyvíjať aktivitu, ktorá je nie veľmi pekná a ktorá je prospešná v prvom rade egoisticky pre neho.

Ostať v skrytosti znamená nebyť zodpovedný a navyše podstrčiť do zodpovednosti druhých ľudí.

Táto zodpovednosť môže byť niekedy tak veľká a jednanie tak poškodzujúce, že môžeme manipulatívnu aktivitu manipulátora označiť bez zaváhania ako jednanie spadajúce do oblasti kriminality.

Obrana pred skrytosťou manipulatívneho jednania je veľmi ťažká. V prvom rade by som odporúčal modlitbu.

Dôležitým prvkom pri tejto obrane je aj trpezlivosť. Manipulátora môžeme sledovať niekoľko rokov a pamätať si niektoré konkrétne aktivity a ich dôsledky. Po rokoch môžeme vykonať istý rešerš v jeho konaní.

Ak si manipulátor uvedomí, že bol sledovaný dlhší čas v rámci ktorého do určitej miery odhalil svoju pravú tvár, začne sa trochu báť. Manipulátor sa totiž bojí, že bude jeho skutočná tvár pred druhými ľuďmi odhalená.

7.

Cieľavedomé lichotenie alebo darčekovanie

Cieľavedomé lichotenie je spolu s vyvolávaním ľútosti nad sebou u druhých ľudí (bod 3.) druhou preventívnou prípravou manipulovaných ľudí na prístupnosť ku konkrétnym manipulačným metodikám.

V skupine poviazaných manipulátorových “otrokov” býva veľa ľudí so sklonom ku chválenkárstvu.

Podobne je možné cieľavedome si “kupovať” priazeň ľudí za príležitostné odovzdávanie darčekov, ktoré s lichotením a chválením nakloní pre manipulátora nejedno pyšné srdce.

Ak sa veriaci človek vzdiali od Hospodina a v pýche hľadá svoju chválu, diabol mu rád založí putá manipulátora bez toho, aby si to manipulovaný človek všimol. Pomôcť mu môže len návrat k čistému “Evanjeliu” Pána Ježiša Krista v hlbokej pokore pred svojim Stvoriteľom.

8.

Jednanie poza chrbát a cez iných ľudí

Posledné tri body sa netýkajú priamo manipulovaného človeka. Manipulátor sa totiž neuspokojí len s osobným kontaktom. Rozpráva sa o manipulovaných ľuďoch aj s druhými a snaží sa získať si podporu viacerých.

Nepriamo manipuluje jednych, aby motivovali iných k požadovanej činnosti. Preto sa môže stať, že na manipulovaného človeka v jednom období začne pôsobiť viacej ľudí s jedným cieľom.

V takomto prípade sa osvedčí jedna priama otázka: “Počúvaj, už si tretí, kto ma tlačí k tomu istému. Kto Ťa tak premotivoval, aby si konal za neho?”

9.

Ukrývanie sa za vyhorenosť a za strach pred priamym jednaním

Pri čiastočnom odhalení manipulátora, keď nejakým spôsobom výjde na javo, že koná poza chrbát a že v podstate intriguje, má takýto človek po ruke hneď viacero vysvetlení, z ktorých uvediem dve:

– Nedokážem mu to priamo povedať, mám akési zábrany,

– som vyhorený, už nevládzem, tak som to riešil takto.

Manipulátor však vie byť veľmi nepríjemný aj pri osobnom rozhovore. Vyhorený je zväčša vtedy, keď sa od neho niečo žiada.

10.

Poškodzovanie ohováraním

Manipulátor vie zväčša veľmi dobre odhadnúť, kto mu vidí do karát. Pretože je dobrý psychológ, rozpozná povahy ľudí, ktorí ho skutočne ohrozujú tým, že dokážu na jeho jednanie poukázať, slobodne a kriticky na tému jeho jednania rozprávať a hodnotiť jeho postoje.

Proti takýmto ľuďom manipulátor použije svoje najťažšie zbrane – poškodzovanie ohováraním, intrigovanie a znevažovanie.

 

Krivé desatoro manipulátora

Zhrnieme si teda pokrívenú metodiku manipulatívneho človeka. Takýto človek jedná tak, aby dosiahol svoje osobné egoistické zámery, pričom sa často skrýva za všeobecné dobro alebo prácu v cirkvi:

  1. Vyvolávanie pocitu viny s naznačovaním,
  2. citové vydieranie s naznačovaním,
  3. vyvolávanie ľútosti nad sebou u druhých ľudí,
  4. nepriame zastrašovanie s naznačovaním,
  5. pochvala, ak si manipulovaný všimol naznačovanie a “správne” zareagoval,
  6. vyjadrenie, že naznačovaná “pohnútka” vznikla v mysli manipulovaného, vyhnutie sa osobnej zodpovednosti,
  7. cieľavedomé lichotenie alebo darčekovanie,
  8. jednanie poza chrbát a cez iných ľudí,
  9. ukrývanie sa za vyhorenosť a za strach pred priamym jednaním,
  10. poškodzovanie ohováraním.

Pri takomto zhrnutí je možné na jednaní druhých ľudí vyhľadávať prvky manipulativity a kriticky hodnotiť mieru ich priamosti a čestnosti.

Zároveň je však dôležitá aj sebareflexia. Ako jednám ja? Koľko zla sa nachádza v mojom vlastnom jednaní?

Boží Duch je priamy. Ak chcem prijať od Neho v živote požehnanie, moje jednanie nesmie byť pre druhých zväzujúce, manipulatívne a egoisticky zamerané na seba.

 

Kontakt dvoch predátorov trochu humoru pri pozorovaní

Matúš 7,22-23.

V predčítanom texte je poukázané na nábožných ľudí s dobrým dizajnom a skutkami akoby “viery”. Jednanie a pohnútky týchto ľudí sú však porušené hriechom. Keď ich Pán neprijíma a pokladá ich za neomilostených hriešnikov, pokúšajú sa ho zmanipulovať a presvedčiť, že sa mýli.

V cirkvi i mimo nej budeme manipulatívnych predátorov stretávať až do druhého príchodu Pána Ježiša v moci a sláve. Pri kontakte s nimi budeme potenciálne prežívať jednu z troch možností dravčieho hodnotenia kvality cieľa:

  • nebudeme pre nich zaujímaví, obídu nás bez záujmu,
  • odhadnú nás ako manipulovateľnú obeť, z ktorej by mohli mať úžitok,
  • odhadnú nás ako protivníkov.

V prípade druhej možnosti, ak sa im podarí zneužiť nás, prežijeme intenzívny pocit “sójovej tyčinky”. Budeme odbalení, skonzumovaní a obal bude vyhodený. Pochopíme na vlastnej koži, aké je to mať hodnotu len ťažného zvieratka, ktoré keď už nevládze ťahať, pošlú ho na bitúnok. Takéto osobné praktické “vzdelávanie” však žiaľ trvá niekoľko rokov a býva veľmi bolestivé.

Na záver tohoto odseku by som chcel upozorniť s humorom na jednu vlastnosť manipulatívnych predátorov.

Ak sa dvaja manipulátori stretnú a stoja proti sebe, skúsia niektoré z metodík krivého desatora na tom druhom. Ten druhý im však vidí do karát a nenechá sa manipulovať.

Takýto ľudia sa začnú zdanlivo bezdôvodne neznášať a útočiť proti sebe spôsobom, ktorý môže byť niekedy až humorný.

 

Božia vôľa pre naše jednanie

Príslovia 3,31-32.

Kazateľ 7,29.

Židom 12,12-13.

Veriace Božie dieťa je niekedy dlhší čas vystavené tlaku manipulatívnych predátorov. Únava z neustáleho poškodzovania spôsobí, že zatúži v srdci oplatiť dravcom ich spôsobom boja.

Predčítané odseky písma sú varujúce a povzbudzujúce, aby sa Božie deti nevydávali na cestu takýchto zlovoľníkov. Pán ponecháva dlhší čas konať človeka aj zlé veci, aby sa mohol od nich časom odvrátiť alebo aby sa ukázalo, že ide o syna diabla.

 

Matúš 13,27-30.

Žalm 92,6-8.

Zachariáš 2,12-13.

Božie dieťa sa môže zdať pred zbraňami manipulátora bezbranné. Boží čas čakania sa zdá niekedy pre veriaceho človeka pridlhý. Božie Slovo nám však ponúka zasľúbenie, ktoré môže každý úprimný veriaci uchopiť s vierou a privlastniť si ho.

Ak sa veriaci človek pridŕža Božieho Slova, manipulatívny predátor sa pri svojom jednaní dotýka “zrenice Božieho oka”…

 

Slnko hviezdy a tiene