O projekte – Systém ROWS

Ambientný systém RUDO 2016

Na Katedre informatiky Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa na pracovisku “Centrum podpory integrovaného vzdelávania nevidiacich” vyvíjajú asistenčné softvérové a hardvérové technológie pre nevidiacich. Ich autorom je RNDr. Milan Hudec, PhD.

V roku 2016 bola dokončená štvrtá verzia prototypu ambientného (ďalej AmI Ambient Intelligence) systému RUDO, ktorý v prostredí inteligentnej budovy vykonáva pre nevidiacich ľudí asistenciu pri bývaní.
Súčasťou AmI systému RUDO je modul ROWS, ktorý vytvorí z bežného počítača kompenzačnú pomôcku pre nevidiacich.
AmI systém RUDO zároveň slúži ako príklad asistenčnej technológie pre nevidiacich, ktorý sa používa pri vysokoškolskom vzdelávaní študentov informatiky FPV UMB. Pomocou tohoto príkladu sú študentom predstavené technológie, ktoré sa používajú pri vývoji ambientných systémov s asistenciou pri bývaní v inteligentných budovách.
Študent takto môže nadobúdať nielen znalosti z oblasti informatiky, ale zoznamuje sa aj s integráciou zrakovo hendikepovaných ľudí do bežného života.

K tejto problematike autor napísal pre študentov skriptá:

2006 – “Informačné technológie v SW kompenzačných aplikáciách”
2013 – “Naprogramujte si svoj rečový syntetizér s neurónovou sieťou”

1 Súčasti AmI systému RUDO

1. Ovládač klávesnice, vstup pomocou slepeckého písma.
2. Slovenský rečový syntetizér GOBLIN.
3. Asistent sprostredkovania informácií z displeja.
4. Program na tlač dokumentov, asistent pre nevidiacich.
5. Programovateľný kalkulátor pre nevidiacich.
6. Audio prehrávač/záznamník pre nevidiacich.
7. Vývojové prostredie na prácu s ľudským hlasom.
8. Vývojové prostredie na prácu s neurónovými sieťami
a genetickými algoritmami.
9. Systém podporných skriptov a programov pre nevidiacich
(softvérová vrstva modulu ROWS).
10. Automatizovaný systém vykurovania.
11. Systém zónovej teplotnej regulácie.
12. Taxonomický systém rozpoznávania osôb.
13. Systém zabezpečenia a informovania o udalostiach.

2 Technológie a rozsah AmI systému RUDO

Syntetizér GOBLIN sa skladá s viacerých softvérových jadier:

  • vyhlasovací systém navigačných zvukov,
  • syntéza s generátorom koartikulačných prechodov,
  • rozšírenie syntézy “unit selection” na syntézu “object selection”.

Syntetizér je naprogramovaný ako softvérový server, ktorý ponúka služby v rámci danej lokálnej siete.
Moduly s neurónovou sieťou aplikovanou v oblasti taxonomického rozpoznávania a matematickej lingvistiky sú adaptované genetickým adaptačným mechanizmom.

DVD s AmI systémom RUDO má rozsah:

1. Celkovo 3.7 GB dát.
2. 150 000 programových riadkov.
3. 227 zdrojových programových súborov.
4. 410 dátových súborov.
5. 406 hlavičkových súborov.
6. 2 007 adresárov.
7. 25 390 súborov s programátorskými predlohami.

Malý svet malých človiečikov

Ďaleko v lese rastie mnoho kapradín, nízkych kríkov a množstvo krásnych, velikých hríbov. Jemný mach sa tam strieda s mladou trávičkou a s drobnými kvietkami. Náhodného pútnika ich krása upúta možno práve preto, že sú maličké, nariedko roztrúsené pomedzi trávu.

Najstarší ľudia našej dediny hovoria, že je to veľmi ďaleko, až kdesi za potokom tečúcim hlboko v skalnej rosadline.
Kdesi tam bol maličký svet lásky a šťastia. Bol to svet malých človiečikov žijúcich radostne pod veľkými kapradinami.
Do tohoto sveta by sa na potulkách svojimi predstavami vybralo rado každé dieťa. Z prítomnosti by si odbehlo ďaleko do lesa, snáď až za potok, ktorý tečie hlboko v skalnej rosadline.

V týchto ďalekých končinách ešte nebolo búrky, len ranná rosa zvlažuje každý deň kvietky a dáva vlahu všetkému živému. Pri jej kvapôčkach pookrajú aj malí trpaslíci. Radostne pobehujú pomedzi veľké kapradiny až kým rosa opäť nevyschne. Potom si zase políhajú pod obrovské hríby, aby si v ich tieni odpočinuli a porozprávali si množstvo príbehov.

Len málokedy sa stalo, že by do týchto končín zablúdil aj človek. Ak sa sem predsa len dostal, prešiel naprieč týmto svetom bez toho, aby si všimol maličké postavy ukryté v tráve a koreňoch stromov. Postavičky ho zvedavo pozorovali a divili sa jeho veľkosti a vážnej, chmúrnej tvári. Keď potom človek odišiel, opäť veselo vybehli zo svojich úkrytov. Pribehli k obrovským šľapajám, ktoré tu po ňom ostali, a začudovane ich obchádzali. Spúšťali sa do nich a zase vyliezali, veselo sa smiali a žartujúc strkali do seba. Tešili sa vo svojom maličkom svete svojim hviezdičkám.
Najstarší ľudia našej dediny rozprávali, že keď jeden z malých človiečikov ochorel, bývala mu veľká zima a často kýchal. Vtedy mu jeho druhovia urobili postieľku z jemného machu a položili ju pod jeden z liečivých hríbov. Potom sa o neho starali a vysedávali pri ňom celé dni. Z neďalekého pramienka mu nosili v malých nádobkách čistú, sviežu vodu, aby sa mohol napiť a vyzdravieť.

Jeden veľmi starý človek raz dokonca rozprával, že pri jednej svojej potulke lesom našiel skrytý chodníček. Ten ho zaviedol priamo do sveta malých človiečikov.
Pustil sa týmto chodníčkom a zrazu sa musel diviť. Stromy a kríky okolo neho sa začali zväčšovať, stávali sa neuveriteľne obrovskými. Za krátky čas už prechádzal popod veľké kaprade a hríby. Keď sa chcel dotknúť ich klobúku, musel sa veľmi načiahnúť. Zrazu k nemu pribehlo mnoho malých človiečikov. Radostne ho obstúpili a neskôr mu poukazovali ich celý malý svet. Potom raz ale zablúdil a unavený zaspal pod jednou krásnou, červenou jahodou.

Keď sa zobudil, videl už len obyčajné stromy a naokolo zopár menších kapradín. Smutne vzdychol, odtrhol si malú, červenú jahôdku, ktorá akoby náhodou rástla vedľa jeho ruky. Pomaly ju vychutnal, a potom sa pobral domov lesom, ktorý sa mu teraz už zdal celkom známy.
Tak v našej dedine rozprávali starci deťom svoje rozprávky. Hovorili o nich, že sa isto stali, a že sú pravdivé. Udiali sa ale ďaleko v lese, až za potokom, ktorý tečie tak veľmi hlboko v skalnej rosadline.

Slnko, hviezdy a tiene