Skutky apoštolov a Kniha Kazateľa – výklad 2012



                                Skutky apoštolov

                                       a

                                trochu filozofie





                    Kniha skutkov apoštolov a Kniha Kazateľa




                                  Milan Hudec
                                      2012



                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.



       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2012
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Úvod .......................................................     5

       Cirkev
       Skutky 1
       I. .........................................................     7
           Zasľúbenie Svätého Ducha
           Nanebovstúpenie Ježiša Krista ..........................     7
           Spoločenstvo Božích detí ...............................     8
           Dvanásty apoštol .......................................     8
           Dialógy ................................................     8

       Podvod o jazykoch
       Skutky 2
       II. ........................................................    11
           Zázrak pri zoslaní Svätého Ducha .......................    11
           Zvláštna doba a ľudské reakcie .........................    12
           Počiatok zmierenia .....................................    12
           Prvý krok, prvý dar... .................................    13
           Počiatok nového biblického obdobia .....................    13
           Dialógy ................................................    14

       Podvod o uzdravovaní
       Skutky 3,4
       III. .......................................................    15
           Moc Ducha ..............................................    15
           Slovo ..................................................    16
           Závisť .................................................    16
           Naplnenie Svätým Duchom ................................    17
           Charizmatici zo Skutkov ................................    17
           Dialógy ................................................    18

       Polopravdy
       Skutky 5
       IV. ........................................................    19
           Klamstvo a klamstvo ....................................    19
           Podstata rastu Cirkvi ..................................    20
           Konflikt Cirkvi a mŕtvej zbožnosti .....................    21
           Dialóg v pravde Písma a v krotkosti ....................    21
           Dialógy ................................................    21

       Cirkev, múdrosť a intelekt
       Skutky 6,7
       V. .........................................................    23
           Naplňovanie potrieb ....................................    23
           Múdrosť a intelekt .....................................    23
           Dejiny Evanjelia .......................................    24
           Prebodnuté srdce a fanatizmus ..........................    24
           Dialógy ................................................    25





       Prechod k širšej misii
       Skutky 8
       VI. ........................................................    27
           Prenasledovanie a misia ................................    27
           Podvod o druhej skúsenosti... ..........................    28
           Izaiáš .................................................    29
           Dialógy ................................................    29

       Problémy viery a poznania
       Skutky 9
       VII. .......................................................    31
           Problém "Saul" .........................................    31
           Problém "Ananiáš" ......................................    31
           Problém "Pavel" ........................................    32
           Problém "Damašek" ......................................    33
           Problém "Barnabáš" .....................................    33
           Problém "Tabita" .......................................    34
           Dialógy ................................................    34

       Predsudky a Evanjelium
       Skutky 10
       VIII. ......................................................    37
           Slovo a Duch ...........................................    37
           Čas viery ..............................................    38
           Človek a Boh ...........................................    38
           Evanjelium .............................................    39
           Nový život .............................................    39
           Dialógy ................................................    39

       Zákon a Cirkev
       Skutky 11,12
       IX. ........................................................    41
           Skutky o skutkoch ......................................    41
           Kresťanstvo ............................................    41
           Prenasledovanie ........................................    42
           Viera a povery .........................................    42
           Svet a Božia moc .......................................    43
           Dialógy ................................................    43

       Dielo apoštola Pavla
       Skutky 13
       X. .........................................................    45
           Prvá Pavlova misijná cesta .............................    45
           Evanjelium .............................................    46
           Dialógy ................................................    47
           Otče náš! ..............................................    47
           Desatoro Otčenáša ......................................    50

       Nevera a viera
       Skutky 14
       XI. ........................................................    51
           Najskôr Židom... .......................................    51
           Duchovné vzdelávanie k závislosti na... ................    51
           Urazená nábožnosť a nakradnuté zázraky .................    52
           Upevňovanie a vzdelávanie ..............................    52
           Dialógy ................................................    53




       Problém, rozpor a autority
       Skutky 15
       XII. .......................................................    55
           Nejasnosti v názoroch ..................................    55
           Duchovné autority ......................................    55
           Autorita Božieho Slova .................................    56
           Reakcia starších .......................................    56
           Konsenzus a radosť z napomenutia .......................    57
           Druhá Pavlova misijná cesta ............................    57
           Dialógy ................................................    58

       Odovzdávanie Evanjelia
       Skutky 16
       XIII. ......................................................    59
           Vzdelávanie ............................................    59
           Vedenie Božím Duchom ...................................    60
           Začiatky... ............................................    61
           Pravda, pravda a peniaze ...............................    61
           Boží charakter .........................................    62
           Dialógy ................................................    62

       Okolnosti a predsudky
       Skutky 17
       XIV. .......................................................    65
           Praktické otázky .......................................    65
           Nepokoj mlčať a neznámy Boh ............................    65
           Dialógy ................................................    66

       Cirkev a svet
       Skutky 18
       XV. ........................................................    67
           Zamestnanie a práca v cirkvi ...........................    67
           Agresia sveta v cirkvi .................................    68
           Tretia Pavlova misijná cesta ...........................    68
           Dialógy ................................................    69

       Prejavy Svätého Ducha
       Skutky 19
       XVI. .......................................................    71
           Kristov krst a Svätý Duch ..............................    71
           Duchovná moc ...........................................    72
           Zmena myslenia .........................................    72
           Nábožnosť a remeslo ....................................    73
           Dialógy ................................................    73

       Bdejte!
       Skutky 20
       XVII. ......................................................    75
           Spolupráca .............................................    75
           Kázanie a lúčenie ......................................    75
           Svedectvo a výstraha ...................................    76
           Svetlo a temnoty, synovia diabla .......................    77
           Dialógy ................................................    77





       Náboženská zloba
       Skutky 21,22
       XVIII. .....................................................    79
           Reč Svätého Ducha cez ľudí .............................    79
           Nenávisť a fanatizmus nábožných ľudí ...................    79
           Rozhodnutie srdca a pravda .............................    80
           Dialógy ................................................    80

       Dve tváre a dva jazyky
       Skutky 23,24
       XIX. .......................................................    83
           Biele steny cirkví a kniežatá ..........................    83
           Sklon k politike .......................................    83
           Božia moc a úklady .....................................    84
           Prvý Félixov záujem ....................................    84
           Druhý Félixov záujem ...................................    84
           Dialógy ................................................    85

       Svedectvo
       Skutky 25,26
       XX. ........................................................    87
           Okolnosti svedectiev ...................................    87
           Priama reč .............................................    88
           Dialógy ................................................    88

       Povzbudenie
       Skutky 27
       XXI. .......................................................    89
           Ľudská sloboda a zázrak dobrej rady ....................    89
           Výčitky alebo povzbudenie? .............................    90
           Dar prítomnosti úprimnej viery .........................    90
           Dialógy ................................................    91

       Naplnenie
       Skutky 28
       XXII. ......................................................    93
           Boh ľudských sŕdc ......................................    93
           Modlitby a uzdravenia ..................................    94
           Svedectvo v Ríme .......................................    94
           Dialógy ................................................    94

       Duchovné dary a múdrosť
       Kazateľ 1
       XXIII. .....................................................    97
           Úvod ku Knihe Kazateľ ..................................    97
           Čo je v ľudskom počínaní márnosťou? ....................    98
           Hľadanie Božej múdrosti ................................    98
           Pokazené stvorenstvo a Kristus .........................    99
           Dialógy ................................................    99

       Duchovný rast
       Kazateľ 2
       XXIV. ......................................................   101
           Na počiatku... .........................................   101
           Druhý krok .............................................   101
           Filozofia života .......................................   102




           Záver z uvažovania nad realitou ........................   102
           Pokoj a radosť od Svätého Ducha ........................   103
           Dialógy ................................................   103

       Čas Božieho jednania
       Kazateľ 3
       XXV. .......................................................   105
           Obdobia ľudského života ................................   105
           Požehnanie .............................................   106
           Božie časy reality .....................................   106
           Dialógy ................................................   107
           Chcieť dostať hneď, niekedy znamená stratiť navždy! ....   107

       Spoločenstvo, mladosť a staroba
       Kazateľ 4
       XXVI. ......................................................   111
           Duchovný dopyt sveta ...................................   111
           Pohľad na Cirkev Božích detí ...........................   112
           Cirkev a staroba .......................................   113
           Dialógy ................................................   114
           Vy mladí... ............................................   114

       Dialóg s Hospodinom
       Kazateľ 5
       XXVII. .....................................................   117
           Svedectvo ..............................................   117
           Modlitba ...............................................   118
           Sľuby ..................................................   118
           Reči ...................................................   119
           Prečo to ... dovolíš Hospodine?! .......................   119
           Bohatstvo bez požehnania ...............................   120
           Miera Svätého Ducha ....................................   120
           Dialógy ................................................   120

       Prosba o požehnanie
       Kazateľ 6
       XXVIII. ....................................................   123
           Dostatok a nenaplnenosť ................................   123
           Modlitba ...............................................   123
           Dialógy ................................................   124

       Čo je lepšie...
       Kazateľ 7
       XXIX. ......................................................   125
           Dobré meno... ..........................................   125
           Kam ísť... .............................................   125
           Čo počúvať... ..........................................   126
           Začiatok a koniec ......................................   126
           Múdrosť a bláznovstvo ..................................   127
           Samozvaná múdrosť... ...................................   128
           Kristus ................................................   128
           Dialógy ................................................   128

       Svetská vrchnosť
       Kazateľ 8
       XXX. .......................................................   131
           Vzťah k vladárom .......................................   131




           Čas a súd ľudských skutkov .............................   132
           Krivdy a ľudské "hneď" .................................   132
           Božia múdrosť ..........................................   133
           Dialógy ................................................   133

       Život a smrť
       Kazateľ 9
       XXXI. ......................................................   135
           Podobný osud ...........................................   135
           Božie deti, Cirkev .....................................   136
           Situačnosť a Svätý Duch ................................   136
           Výkon múdrosti .........................................   136
           Dialógy ................................................   137

       Rady pre Cirkev
       Kazateľ 10
       XXXII. .....................................................   139
           Mŕtva mucha duchovného života ..........................   139
           Bláznivé srdce .........................................   139
           Cirkev a politika ......................................   140
           Požehnanie v štáte .....................................   140
           Oplotenia sveta ........................................   141
           Dar múdrosti a známosti ................................   141
           Lenivosť, zábava a moje "ja" ...........................   141
           Dialógy ................................................   141

       Posledné napomenutia
       a
       suma Božej múdrosti
       Kazateľ 11,12
       XXXIII. ....................................................   143
           Ži a daj žiť! ..........................................   143
           Skús to s Hospodinom! ..................................   144
           Mladosť ................................................   144
           Staroba ................................................   145
           Dobrý Základ ...........................................   145
           Dialógy ................................................   145

       Záver ......................................................   147
           O Izraeli a Judsku .....................................   147
           Rozdelenie .............................................   147
           Proroctvá ..............................................   148
           Koniec... ..............................................   148



      

                                      Úvod



          Novozákonná  kniha  Skutky  apoštolov  a   starozákonná   Kniha
       Kazateľa sú veľmi odlišné diela. Preto je možno  zvláštne  výklady
       týchto kníh zaviazať  do  jediného  zväzku.  Motívom  k  napísaniu
       takejto kombinácie výkladov  bol  zámer  opísať  dianie  v  Cirkvi
       Božích detí, poukázať na  pôsobenie  Svätého  Ducha,  a  potom  sa
       hlbšie zamyslieť nad  pálčivými  otázkami  života  v  Cirkvi,  nad
       otázkami týkajúcimi sa súkromného života veriacich a tiež  aj  nad
       postojmi, ktoré by mali veriaci ľudia v Cirkvi zaujať voči  dianiu
       vo svete. Cirkev je prvotriedne opisovaná v Skutkoch apoštolských.
       Kniha Kazateľa zase hlbokým a strhujúcim  spôsobom  odkrýva  mnoho
       múdrosti vo vzťahoch ľudí navzájom, a tiež aj  vo  vzťahu  človeka
       a jeho Stvoriteľa. Túto múdrosť by Cirkev Božích detí  mala  sebou
       jednoznačne niesť, lebo pochádza od Tvorcu  Cirkvi  -  od  Svätého
       Ducha.

          Autorom Skutkov apoštolov je  evanjelista  Lukáš.  Dalo  by  sa
       povedať, že prvým dielom Skutkov je Evanjelium podľa Lukáša. Lukáš
       v evanjeliu opísal celý  život  Pána  Ježiša,  pričom  v  Skutkoch
       pokračuje opisom vzniku a diania  v  Cirkvi  Božích  detí.  Obidve
       tieto svoje knihy venoval svojmu priateľovi  Teofilovi,  ktorý  sa
       pravdepodobne o tieto informácie veľmi zaujímal. 

                                  Lukáš 1,1-4.

          Pretože Skutky apoštolov  opisujú  Pavlove  uväznenie  v  Ríme,
       nemohli byť napísané skôr, než bol Pavel uväznený, teda pred rokom
       60 - 61 n.l.
          Evanjelista Lukáš bol Pavlov lekár  a  spolucestujúci  na  jeho
       misijných cestách. Preto  bol  veľmi  dobre  informovaný  o  dianí
       v prvej Cirkvi Božích detí. Kniha skutkov je  tak  napísaná  veľmi
       precízne a presne. Mnoho z informácií, ktoré nesie sa dali  neskôr
       archeologicky  alebo  historicky  potvrdiť.  Ide  hlavne  o  opisy
       starovekých miest alebo vtedajších vladárov. 

                                Kološanom 4,14.
                                Filemónovi 1,24.
                               2. Timoteovi 4,11.

          Dominantnou témou Skutkov apoštolských je zoslanie a  pôsobenie
       Svätého Ducha. Príchodom svätého Ducha sa svojim  spôsobom  začalo
       nové biblické obdobie - obdobie milosti, v ktorom sa má  rozhlásiť
       Evanjelium Pána Ježiša všetkým národom po celej zemi.  Táto  kniha
       zároveň dosvedčuje apoštolstvo pisateľov epištol.
          Skutky apoštolov môžeme rozdeliť na tri hlavné "podkapitoly":
          I. - Skutky 1-7 - Prvá Cirkev v Jeruzaleme
          II. - Skutky 8-12 - Prechod k širšej misii do  Judska,  Samárie
       a tiež aj ďaleko za  hranice  Izraela  (Filipova  zvesť  eunuchovi
       kráľovny Kandácés)
          III. - Skutky 13-28 - Dielo apoštola Pavla
          V  tretej  časti  sa  nachádzajú  opisy  troch  veľmi   známych
       Pavlových misijných ciest:
          1. - Skutky 13-14 - Z poverenia Antiochijského zboru išli Pavel
       a Barnabáš na Cyprus.
          2. - Skutky 15,36.-18,21. - Cesta do Macedónie, Acháje a  Efezu
                                                                           6



       spolu so Sílasom
          3. - Skutky  18,22.-21,25.  -  Táto  cesta  sa  začala  pobytom
       v Efeze a pokračovala vyslaním delegácie Božích detí  z  misijných
       zborov spolu s Pavlom do Jeruzalema, ktorá niesla finančnú zbierku
       pre Cirkev v Jeruzaleme. Pri pobyte v Myléte  -  Skutky  20  Pavel
       predpovedá svoje mučeníctvo.


                                                                           7



                                     Cirkev
                                    Skutky 1
                                       I.



                            Zasľúbenie Svätého Ducha
                         Nanebovstúpenie Ježiša Krista


                                 Skutky 1,1-12.

          Kniha skutkov sa stáva často predmetom názorových nezhôd, ktoré
       vychádzajú z odlišného  pohľadu  veriacich  na  pôsobenie  Svätého
       Ducha. Jedna skupina tvrdí, že  Svätý  Duch  pôsobil  na  zemi  od
       stvorenia sveta,  a  práve  preto  mohol  človek  poznávať  svojho
       Stvoriteľa. Druhá  skupina  poukazuje  na  to,  že  pred  zoslaním
       svätého Ducha na zemi pôsobila iná Božia moc. Už  prvé  dva  verše
       prvej kapitoly poukazujú na tento názorový problém  a  riešia  ho!
       Kristus dal svojim apoštolom prikázania práve cez  Svätého  Ducha,
       a to ešte pred Jeho zoslaním! Keď teda Pán zasľubuje, že  po  Jeho
       odchode na zem pošle utešiteľa,  nerozpráva  o  akomsi  "fyzickom"
       príchode Božieho Ducha! Chce len ubezpečiť  svojich  učeníkov,  že
       Pán vynaloží omnoho viac svojej moci a lásky nato, aby svoje  deti
       potešoval, napomínal a vyučoval ich. Zoslanie teda nie je príchod,
       ale prejav väčšej Božej moci, ktorá  má  pôsobiť  na  zemi  až  do
       druhého príchodu Pána Ježiša.
          Zároveň na tomto mieste  Pán  vysvetľuje,  čo  to  znamená  byť
       pokrstený Svätým Duchom. Krst Božím Duchom je úzko  spätý  s  Jeho
       zoslaním na zem alebo  Jeho  "zoslaním"  do  ľudského  srdca.  Keď
       človek príjme do svojho srdca Božiu moc a  lásku,  vydá  tým  svoj
       život nielen radosti z Božej prítomnosti, ale aj krížu, ktorý chce
       každé úprimné Božie dieťa niesť. Krstu Svätým Duchom je teda možné
       rozumieť ako chvíli, keď človek v srdci takéto  rozhodnutie  učiní
       alebo ako celému zvyšku svojho života, v  ktorom  sa  krst  Svätým
       Duchom v jeho živote napĺňa formou duchovného rastu.
          Kristus na tomto mieste,  v  ktorom  zvestuje  v  krátkom  čase
       naplnenie  Božích  starozákonných  zasľúbení,  nezvestuje  príchod
       Svätého Ducha ako niečo fantastické alebo zázračné! Zdôrazňuje ale
       jeden veľmi podstatný sprievodný jav, ktorý možno vidieť  na  tých
       ľuďoch, ktorí Božieho Ducha prijali  do  srdca.  Chcú  a  zvestujú
       evanjelium Pána Ježiša po celom svete - nielen  pred  tými,  ktorí
       ich nevysmejú alebo pred tými,  ktorí  im  dajú  zapravdu!  Svojim
       životom i slovom zvestujú  spasenie  všetkým  ľuďom,  každý  podľa
       svojich obdarovaní a možností.
          Posledná časť tohoto odseku upozorňuje, že Kristus  už  nepríde
       pri svojom druhom príchode na zem  prirodzenou  cestou,  napríklad
       tak, že sa narodí... Príde nadprirodzene - tak, ako z  tejto  zeme
       aj odchádzal. Preto ak sa rozmôže učenie, že Pán Ježiš  je  už  na
       zemi a že sa napr. vtelil do niektorého človeka, takéto učenie  je
       isto falošné a plné klamstiev. 


                                                                           8


                            Spoločenstvo Božích detí


                                Skutky 1,13-14.

          Evanjelium  Pána  Ježiša  nerozpráva  len  o  osobnom   spasení
       jednotlivcov!  Kresťanská  viera,   ktorá   odmieta   spoločenstvo
       spoluveriacich, nemôže pochádzať z Božieho Ducha! Stvoriteľ svojim
       Duchom zhromažďuje svoj ľud, vkladá im do  sŕdc  jednomyseľnosť  -
       zhodu, porozumenie. Ešte pred zoslaním svätého  Ducha  tento  Duch
       pôsobil na veriacich, ktorí hneď vytvorili prvú Cirkev! Túto svoju
       Cirkev Hospodin  zakrátko  podporil  veľkou  mocou,  ktorá  začala
       pôsobiť na letnice.
          I/a) Ako rozumiete zhode v Cirkvi Božích detí?  Musia  si  vždy
       myslieť všetci to isté?
          I/b) Ako by ste  definovali  prvú  Cirkev  a  čím  sa  líši  od
       dnešných cirkví?
          I/c) Ako opisuje tento odsek Písma Máriu - Ježišovu matku a ako
       Jeho bratov - rovnocenne alebo nerovnocenne s ostatnými?
          I/d) Tento odsek Písma opisuje jednu  veľmi  potrebnú  aktivitu
       živej Cirkvi - akú? 


                                Dvanásty apoštol


                                Skutky 1,15-28.

          Ďalším názorovým problémom,  ktorý  Kniha  skutkov  prináša  je
       voľba nového apoštola namiesto Judáša. Táto voľba totiž  vzbudzuje
       u niektorých veriacich neistotu, či sa udiala  v  súlade  s  Božou
       vôľou - veď ostatných apoštolov vyberal Pán Ježiš sám! Keďže  však
       v Písme nenachádzame na túto voľbu kritický  pohľad,  je  potrebné
       lepšie sa zamyslieť nad predčítaným textom. Nachádzame v ňom totiž
       príkaz, citovaný zo Starého zákona, na základe ktorého má Judášove
       miesto nahradiť iný učeník. Apoštoli  našli  dvoch  takých,  ktorí
       úprimne nasledovali  Krista  od  začiatku  Jeho  pôsobenia.  Podľa
       starozákonných zvyklostí, pomocou modlitby a lósu z  nich  vybrali
       jedného ako náhradu za Judáša. Táto voľba  sa  teda  neudiala  len
       preto, že mal niekto zlý pocit, že mu do tucta chýba jeden!
          Napriek tomu je ešte vhodné zamyslieť sa aj nad tým,  prečo  si
       Pán povolal do služby aj Pavla. Aj Pavel sa  nazýval  apoštolom  -
       bolo jeho videnie, v ktorom  sa  stretol  s  Kristom,  od  Svätého
       Ducha? V tejto chvíli možno trochu  porozumieme,  prečo  môže  mať
       niekto požehnanie, keď sa modlí v  súkromí  v  jazyku.  Slovenčina
       nerozdeľuje pojem apoštol - ako jeden z dvanástich a apoštol - ako
       poslaný  od  Krista.  Pán  svojim  Svätým  Duchom  povolal   mnoho
       prorokov,  apoštolov,  učiteľov...  Ľudský  jazyk  nemá   dostatok
       pojmov, aby jednoducho vyjadril niektoré Božie pravdy. Je potrebné
       používať  opisnú  reč,  ktorá  je  zdĺhavá  a   neprehľadná.   Dar
       modlitebného jazyka s jeho porozumením je krásnym  darom,  pomocou
       ktorého môže ľahko Božie dieťa komunikovať so svojim Tvorcom. 


                                    Dialógy


          I/a) Zhoda v Cirkvi sebou nesie  zhodu  v  základných  otázkach
                                                                           9



       viery. Vo všetkých ostatných názoroch táto  zhoda  vyjadruje  skôr
       toleranciu, rešpektovanie náhľadu brata  alebo  sestry.  Rozdielne
       názory  na  krásu,  správnosť  môžu  v  láske  vytvárať  jedinečnú
       atmosféru rozmanitosti a súčasne porozumenia v jednotnej zhode.
          I/b) Prvá a zároveň aj súčasná  Cirkev  je  každé  zhromaždenie
       úprimných veriacich v Ježiša  Krista,  v  ktorom  sa  vždy  svojim
       Duchom nachádza aj sám Pán Ježiš. Je tam teda telo i Hlava. Dnešné
       cirkvi majú na rozdiel  od  prvej  Cirkvi  štatút  inštitúcie,  čo
       nemusí byť zlé do tej miery, kým tento štatút nie je  povýšený  na
       Boží nástroj v ruke  Stvoriteľa.  V  prvej  Cirkvi  sa  nadovšetko
       rešpektovalo Božie Slovo, dnes sa niekedy kladie na  úroveň  Písma
       napríklad tradícia, liturgia alebo cirkevná ústava,  čo  je  veľmi
       nebezpečným prehodením priorít.
          I/c) Patria do spoločenstva ako  rovnocenní  bratia  a  sestra.
       Mária nemá žiadnu Božskú moc!
          I/d) Touto aktivitou je spoločné schádzanie sa na modlitby.

          Boh Stvoriteľ nám dáva silu vyrovnávať sa s okolnosťami,  ktoré
       sa zmeniť nedajú, dáva nám odvahu meniť s vierou okolnosti,  ktoré
       sa zmeniť dajú  a  dáva  nám  múdrosť  vedieť  rozlíšiť  jedni  od
       druhých.

                                                                          10

                                                                          11



                               Podvod o jazykoch
                                    Skutky 2
                                      II.



                        Zázrak pri zoslaní Svätého Ducha


                                 Skutky 2,1-12.

          V niektorých  kresťanských  kruhoch  je  veľmi  rozšírené  také
       učenie  o  jazykoch  zo  Svätého  Ducha,   ktoré   upozorňuje   na
       2. kapitolu Skutkov s výkladom, že každé úprimné božie dieťa  musí
       prijať spolu so Svätým Duchom aj dar modlitebného jazyka.  Veriaci
       sa v takomto  spoločenstve  často  modlia  nezrozumiteľnou  rečou,
       doslova bublajú, hlaholajú,  chrchotajú  a  hvizdotajú,  čím  chcú
       poukázať, že aj  v  ich  spoločenstve  pôsobí  svojim  Duchom  sám
       Hospodin. Ak  má  niekto  námietku,  že  nerozumie  ich  bublaniu,
       pripustia niekedy, že mu nerozumejú ani oni sami, ale že je takýto
       prejav v cirkvi prirodzený, lebo  ho  nachádzame  už  pri  zoslaní
       Svätého Ducha  v  druhej  kapitole  Skutkov  apoštolských.  Takýto
       postoj veriacich je buď nebezpečný omyl alebo prehnaný podvod  ich
       duchovného  učiteľa!  Druhá  kapitola  Skutkov   totiž   neopisuje
       nezrozumiteľné jazyky pri modlitbách, ale cudzie jazyky pri kázaní
       a výklade Božieho Slova! Inými slovami, ak by dar takýchto jazykov
       mal  indikovať  prítomnosť  Svätého  Ducha,  potom  každý  úprimný
       veriaci by musel začať spontánne - bez učenia -  rozprávať  cudzím
       jazykom. Slováci by takto začali rozprávať napríklad  po  nemecky,
       maďarsky,  rusky,  francúzky...  a  plynule  by   týmito   jazykmi
       vykladali Bibliu. Presne toto sa totiž stalo v Skutkoch a  nestalo
       sa  to  na  akési  nadprirodzené  samovzdelávanie,  ktorému  nikto
       nerozumie! Apoštoli  rozprávali  cudzími  jazykmi  preto,  aby  im
       rozumeli aj cudzinci a aby aj  tí  mohli  prijať  Evanjelium  Pána
       Ježiša! Boží Duch teda nepôsobil chaos, ale naopak - porozumenie!
          Zdalo by sa, že k pohanom bol prvýkrát poslaný  apoštol  Peter.
       Božie Slovo ale jednoznačne odhaľuje fakt, že Boží Duch  hneď  pri
       svojom príchode zvestoval spasenie všetkým, nielen židom! Stalo sa
       tak úplne naisto preto, aby sa tento zázrak stal znamením pre celý
       svet, že totiž Kristus prišiel umrieť naozaj za všetkých ľudí!
          Je veľmi zaujímavé, že tí, ktorí šíria vyššie spomínané  učenie
       o jazykoch, nikdy nezačnú rozprávať cudzím jazykom,  aby  boli  na
       úžitok nejakému prítomnému  cudzincovi...  Bohu  nie  je  potrebné
       nakradnúť slávu klamstvom, ani zázrak  nie  je  potrebné  imitovať
       bľabotaním, ktoré dokáže zabľabotať hocijaký  podvodník!  Hospodin
       má dosť slávy - rozpráva  o  tom  aj  dar  cudzej  reči  z  druhej
       kapitoly Skutkov. Kto sa môže takýmto darom "popýšiť"?
          Apoštol  Pavel  síce  rozpráva  aj  o   dare   nezrozumiteľného
       modlitebného jazyka, ktorý slúži modliacemu na  vzdelávanie  veľmi
       zvláštnym spôsobom. Zároveň pri tejto zmienke (1.  Korintským  14)
       však jednoznačne pripomína, že nie je v súlade  so  Svätým  Duchom
       modliť sa v takomto jazyku nahlas. Hlasitú modlitbu v tomto jazyku
       pripúšťa len vtedy, keď by niekto nezrozumiteľný jazyk zároveň  aj
       vykladal. Tento odsek však môžeme jednoznačne uzavrieť tak, že dar
       cudzích jazykov z predčítaného odseku Písma je  niečo  úplne  iné,
       než dar nezrozumiteľných jazykov pri modlitbe!
          Rozdiely
          a) Skutky 2 - Cudzie jazyky
                                                                          12



          a) 1. Kor. 14 - Nezrozumiteľné jazyky
          b) Skutky 2 - Výklad Písma, kázanie
          b) 1. Kor. 14 - Modlitby
          c) Skutky 2 - Na vzdelávanie druhých
          c) 1. Kor. 14 - Na osobné vzdelávanie
          Preto  nie  je  možné  používať   2.   kapitolu   Skutkov   ako
       argumentáciu pri obhajovaní nezrozumiteľných modlitebných jazykov.
       Naopak, ak niekto dostane dar cudzieho jazyka,  má  ho  použiť  na
       vzdelanie   druhých,   ktorí   v   jeho   okolí   isto    existujú
       a neargumentovať 14.  kapitolou  Korinťanom,  že  ho  má  používať
       v súkromí!
          Dar cudzieho, zrozumiteľného jazyka je však veľmi  zriedkavý  -
       som presvedčený, že je zriedkavým preto, lebo sa nedá imitovať!
          II/a) Ako riešiť problém v spoločenstve veriacich, keď niektorí
       pri svojich modlitbách vydávajú nezrozumiteľné zvuky a tvrdia,  že
       sa modlia jazykom? 


                         Zvláštna doba a ľudské reakcie


                                Skutky 2,13-21.

          II/b) Ako reagovať podľa príkladu apoštola na výsmech  z  našej
       viery?
          II/c) Je možné, aby sa niektorý z  našich  snov  stal  pre  nás
       proroctvom? Ako odlíšiť nepodstatný sen od sna, cez ktorý nám  Pán
       niečo zvestuje?
          II/d) Rozpoznali ste už niektoré znaky mäkkého letorastu  dejín
       - totiž, že je už blízko druhý príchod Pána Ježiša? Ktoré?
          


                               Počiatok zmierenia


                                Skutky 2,22-36.

          Stvoriteľova láska je taká veľká, že ešte skôr, než bol  človek
       vôbec schopný pochopiť, že potrebuje spasenie,  hneď  na  začiatku
       pripravil cestu zmierenia. V  dobe  Cirkvi  Pána  Ježiša  sa  táto
       úžasná Božia láska prejavuje zvestovaním, kázaním  Božieho  Slova.
       Preto je výklad Písma nutnou zložkou živej Cirkvi, ktorá  sa  nedá
       nahradiť ničím  iným!  Keď  apoštoli  vykladali  Písma,  nehľadali
       slová, ktoré by sa nikoho nedotkli alebo také slová,  aby  niekoho
       neurazili...  Rozprávali  kontrastné  jasné  slová:  "Ktorého  ste
       zavraždili...  Ale  Boh  Ho  vzkriesil...  čoho  sme   my   všetci
       svedkami...  Pánom  učinil  Boh  toho  Ježiša,  ktorého   ste   vy
       ukrižovali..."  Len  jasná  a  jednoznačná   reč   mohla   obviniť
       hriešnikov. Duch Svätý mohol pôsobiť cez apoštolov len vtedy,  keď
       sa nebáli ľudí a vedeli sa k Nemu jasne  priznať.  Kresťania  dnes
       možno dokážu vyznať vieru pred neveriacimi priateľmi,  ale  zastať
       sa  vecí  Pána  Ježiša  v  cirkevných  inštitúciách  už  nedokážu.
       Priateľstvá, ktoré si tu vytvorili sú im drahšie než  obeť  Ježiša
       Krista. Odkrýva sa tak šokujúca skutočnosť, že viera  pre  niekoho
       znamená len členstvo v klube priateľov a sympatizantov.  Otvoreným
       vyjadrením k nesprávnemu jednaniu sympatizantov sa niekedy stratia
       aj priatelia aj sympatizanti - a predsa ide niekomu  o  ten  klub,
                                                                          13



       nie o Kristovu Cirkev!
          Príklad prvej Cirkvi poukazuje na  to,  že  pre  veriacich  bol
       Kristus skutočne na prvom mieste. Preto  mohlo  byť  kázané  Božie
       Slovo s mocou a veľkým požehnaním. Cez úprimných veriacich,  ktorí
       Pána Ježiša nechcú predať  za  pohodu,  priateľstvo  alebo  nejaké
       výhody, sa potom v moci a požehnaní  prejavuje  Božia  láska  voči
       svetu. Prejavuje sa čistou a mocnou  zvesťou  kázaného  Evanjelia.
       Bez tejto aktivity Svätého Ducha by nikto nemohol prijať  spasenie
       a zmieriť sa so svojim Stvoriteľom. 


                             Prvý krok, prvý dar...


                                Skutky 2,37-41.

          Prvý krok, ktorí po vypočutí Evanjelia urobili v srdci niektorí
       neveriaci, bolo  hlboké  dojatie  nasledované  otázkou:  "čo  máme
       robiť?..." Touto otázkou si nielen pripustili o sebe  pravdu,  ale
       sa navyše učeníkov aj pýtali na  ďalšie  kroky  svojho  duchovného
       života. Pokánie je hlboký zážitok, v ktorom sa chce človek zmeniť,
       chce napraviť, čo pokazil a pýta sa ako! Takéto pokánie  nemá  nič
       spoločné s intelektuálnym vierovyznaním, s  ktorým  sa  dnes  dosť
       často stretávame.
          Vo chvíli, keď novoverci učinili pokánie a  dali  sa  pokrstiť,
       dostali dar Svätého Ducha! Nemala prísť  žiadna  druhá  skúsenosť,
       žiadne ďalšie  zostúpenie  Božej  moci!  Zvesť  Svätého  Ducha  zo
       Skutkov apoštolských učí jednoznačne o jednom spásonosnom  pokání,
       ktoré sebou nesie zmierenie sa zo Stvoriteľom a daruje človeku  do
       srdca Božieho Ducha. Prítomnosť Tohoto Ducha potom pôsobí duchovný
       rast a zmenu k lepšiemu. 


                       Počiatok nového biblického obdobia


                                Skutky 2,42-47.

          Zoslaním Svätého Ducha  na  Cirkev  Božích  detí  nastalo  nové
       biblické obdobie - obdobie milosti. Cirkev  dostala  obrovskú  moc
       zvestovať Slovo  a  žiť  príkladný  život  tak,  aby  mohli  mnohí
       spoznať, že je Hospodin v Ježišovi Kristovi skutočný  a  živý  Boh
       Stvoriteľ.
          Jedným zo znakov pôsobenia Svätého Ducha bol fakt,  že  veriaci
       ZOTRVÁVALI na modlitbách, v učení, v spoločnom obcovaní... Dnes sa
       niekedy  niekto  zapáli,  príde  do   spoločenstva   alebo   začne
       v spoločenstve niečo robiť, čo vypadá ako duchovné  a  dobré,  ale
       nezotrvá! Aby človek vytrval, musí pre  seba  prijať  veľkú  Božiu
       moc, ktorá ho potom drží  aj  v  časoch,  keď  je  jeho  charakter
       skúšaný. Vo viere zotrvajú len tí,  ktorí  Pána  zo  svojho  srdca
       postupne neodstránia.
          II/e) Ako si predstavujeme spoločný majetok v Cirkvi? Je  tento
       spoločný majetok  komúnou,  o  ktorej  sme  mohli  počuť  v  rámci
       niektorých politických filozofií? 

                                                                          14

                                    Dialógy


          II/a) Je veľmi dobré, aby sa v takom  prípade  vykladalo  Božie
       Slovo na danú tému. Nezrozumiteľne a nahlas sa modliaci človek  by
       nemal prísť tak do konfliktu s druhým bratom,  ale  skôr  s  Božím
       Slovom, ktoré mu jeho brat prináša. Ak by nemohol  nájsť  v  Písme
       argument, ktorý by  podložil  jeho  správanie  a  neuposlúchol  by
       napomenutie osobné, skupinkové  a  ani  napomenutie  pred  Cirkvou
       Božích detí, mal by byť pokladaný za neveriaceho človeka.
          II/b) Apoštol sa nenahneval ani neurazil, ale začal svoj postoj
       vysvetľovať.  Jeho  vysvetlenie  potom  jedna   časť   poslucháčov
       prijala, druhá odmietla.
          II/c) Áno je to možné, je to jedným zo znakov  doby,  v  ktorej
       žijeme. Zvesť sna by sme vždy mali porovnávať  so  zvesťou  Biblie
       a prípadne si vymodliť, aby nám Pán poslal spoluveriaceho s  darom
       porozumenia snom a poslaním objasniť nám  ten  náš  sen.  Aby  sme
       takéhoto človeka našli, je potrebné rozprávať sa s druhými  bratmi
       a sestrami aj o osobnejších veciach.
          II/d) Takéto  znaky  sú  napríklad:  Zhoršujúca  sa  ekologická
       situácia,   informačné   technológie   -   množstvo    negatívnych
       informácií, zvýšená ľudská  podráždenosť,  hlásanie  Evanjelia  po
       celom svete, vznik štátu Izrael...
          II/e) V prvej  Cirkvi  bolo  nutné  riešiť  problém  obrovských
       sociálnych rozdielov. Fakt, že  niektorí  veriaci  doslova  trpeli
       podvýživou, bolo nutné akútne a ihneď  riešiť.  Preto  sa  zriadil
       spoločný Cirkevný majetok.  Zbierky  však  boli  vždy  dobrovoľné,
       nepoužívali sa ani morálne ani iné donucovacie prostriedky -  Boží
       Duch otváral ľuďom srdcia pre milosrdenstvo.
          Principiálne Evanjelium nehlása odovzdávanie  majetku!  Naopak,
       vedie človeka k pocitu zodpovednosti za zverený majetok a žiada od
       neho, aby tento majetok považoval za jemu zverenú vec, s ktorou má
       pred Hospodinom správne hospodáriť. Inými slovami, má  vedieť  byť
       aj štedrý, má vedieť aj požičať,... ale  nemá  svojim  majetkom  -
       teda darmi podporovať lenivosť druhých alebo ich bezcharakternosť,
       keď s požičanou vecou nezaobchádzajú šetrne.

          "Nech sa v mojom živote napĺňa Tvoja vôľa, môj Bože!" - Takýmto
       postojom sa človeku už tu na zemi otvára nebo naplnenia a radosti.
          "Nech sa v tvojom živote napĺňa tvoja vôľa, človeče!" - Takýmto
       rozhodnutím vydáva  Boh  Stvoriteľ  svojvoľného  človeka  do  moci
       pekla, ktoré je plné utrpenia už tu na zemi.
     
                                                                        15



                              Podvod o uzdravovaní
                                   Skutky 3,4
                                      III.



                                   Moc Ducha


                                 Skutky 3,1-10.

          Pojem  charizmatické  zhromaždenia  sa  v  dnešnej  dobe   stal
       odstrašujúcim symbolom vyjadrujúcim faloš aj napriek tomu,  že  je
       tento pojem úplne biblický a správny.  Každé  zhromaždenie  Božích
       detí by totiž malo byť charizmatické -  plné  moci  svätého  Ducha
       a  Jeho  obdarovaní.  Prečo  sa  dnes  ľudia  pozerajú   na   tzv.
       charizmatické spoločenstvá s negatívnym predsudkom?
          Peter a Ján išli  na  modlitebné  zhromaždenie  s  vedomím,  že
       konajú  v  súlade  s  Božou  vôľou.   Chceli   sa   stretávať   so
       spoluveriacimi, chceli si čítať Božie Slovo a  chceli  sa  modliť.
       Ich motiváciou k spoločnému stretávaniu  na  modlitby  bola  túžba
       lepšie spoznávať  svojho  Boha  a  túžba  stretávať  sa  s  bratmi
       a sestrami. Pretože takto naplňovali vo svojom živote Božiu  vôľu,
       Stvoriteľova  moc  a  požehnanie  ich  neopúšťalo.   Keď   uvideli
       zdravotne postihnutého človeka, ktorý nemohol chodiť, prežili voči
       nemu záujem pomôcť mu. Boli pohnutí milosrdenstvom tak, že  chceli
       aj jemu odovzdať lásku v moci Svätého Ducha, ktorú im daroval  Pán
       Ježiš Kristus. Efekt takéhoto konania bol šokujúci - stal sa  taký
       zázrak, aké robieval sám Pán Ježiš!
          Dnešná  doba  je  špecifická  prevracaním  Písma  a  zamieňaním
       množstva priorít. Keď sa chystajú niektoré  stretnutia  letničných
       alebo charizmatických spoločenstiev, nachádzame v  nich  jednanie,
       ktoré Skutky apoštolov nikdy neopisovali:
          a/1) Apoštoli išli na modlitby, a pritom uzdravili.
          a/2) Dnes idú veriaci uzdravovať,  pričom  sa  im  navyše  dosť
       často nedarí.
          b/1) Apoštoli išli medzi veriacich, pričom uzdravili.
          b/2)   Veriaci   dnes   chodievajú   medzi   neveriacich,   aby
       uzdravovali.
          c/1) Apoštoli nespájali svoju službu s finančnými darmi.
          c/2) Veriaci pri svojich mítingoch poriadajú zbierky.
          Na základe týchto troch kontrastov môžeme povedať, že nie  vždy
       majú veriaci motiváciu  k  spoločnému  čítaniu  Biblie,  modlitbám
       a  vzájomnému  odovzdávaniu  skúseností...  Táto  motivácia   býva
       nahradená túžbou prežiť  senzáciu  a  získať  tak  argument  proti
       neveriacim, ktorý by im potom  mohli  so  sebapovyšovaním  "otĺkať
       o hlavu". Kresťanské stretnutie, ktoré sa propaguje aj tým, že  sa
       tam  bude  diať   uzdravovanie,   ponižuje   živého   Boha,   lebo
       nerešpektuje Jeho vôľu! Kto  môže  povedať,  či  bude  Pán  chcieť
       niekoho uzdraviť!?
          Druhý z vyššie  uvedených  kontrastov  poukazuje  na  fakt,  že
       apoštoli nepoužívali  senzáciu  na  zvestovanie  Evanjelia.  Nešli
       robiť Evanjelizáciu s reklamou zázrakov uzdravenia! Išli sa modliť
       a v rámci tejto  ich  bohoslužby  Pán  učinil  zázrak,  čo  spätne
       spôsobilo úžasný evanjelizačný potenciál! V súčasných cirkvách  sa
       táto priorita dosť často prehadzuje,  čo  spôsobuje  síce  početnú
       účasť na  niektorých  evanjelizačných  stretnutiach,  ale  zároveň
       v ľuďoch budí túžbu  vidieť  zázrak,  ktorý  keď  potom  neuvidia,
  
                                                                        16



       ponižujú Pána Ježiša.
          Posledným  kontrastom  sú  finančné  motivácie.   Milodary   sú
       v cirkvi niečo  úplne  prirodzené  a  správne.  Však  zbierka  pri
       stretnutí, na ktoré prídu aj neveriaci  ľudia  a  na  ktorom  boli
       propagované aj zázraky je  nebiblická.  Každý  si  môže  oprávnene
       položiť otázku: "Nechceli poriadatelia na tomto početnom stretnutí
       náhodou len dobre zarobiť?" Cirkev má žiť z  milodarov  veriacich,
       pričom motiváciou k takýmto darom nesmie byť nič iné, než  úprimná
       pohnútka budovať a udržiavať Cirkev Božích detí. Veriaci musia byť
       zainteresovaní do diania v cirkvi natoľko, aby vedeli  presne,  na
       čo sa ich milodary použijú. Anonymné zbierky o ktorých sa už nikdy
       nikto nedozvie ako sa použili, sú niečím neprirodzeným, čo  sa  dá
       veľmi ľahko zneužiť na sebaobohacovanie.
          Touto úvahou som nechcel povedať, že každé charizmatické  alebo
       letničné zhromaždenie je zlé! Chcel som len poukázať na  fakt,  že
       sa v nich často porušujú niektoré biblické princípy, čo v konečnom
       dôsledku pôsobí škodu Božiemu Kráľovstvu. Želal  by  som  si,  aby
       všetky Božie deti boli charizmatické a  aby  si  radi  pripomínali
       Letnice so všetkou úctou voči svojmu Bohu a s rešpektovaním celého
       Božieho Slova. Totiž  práve  tak,  ako  sú  prehnané  a  nesprávne
       niektoré tzv. charizmatické postoje,  tak  isto  sú  nesprávne  aj
       postoje tých veriacich, ktorí  zase  na  druhej  strane  podceňujú
       a  odsudzujú  akýkoľvek  zázračný,  charizmatický  prejav  Svätého
       Ducha. Božie Slovo aj v tejto oblasti jasne vymedzuje cestu  živej
       Cirkvi Božích detí, ktorá netrpí extrémnymi dôrazmi... 


                                     Slovo


                                Skutky 3,11-26.

          III/a) Malo  uzdravenie  evanjelizačný  potenciál?  Prečo  dnes
       uzdravovania tento potenciál niekedy nenesú?
          III/b) Čo vyznali apoštoli pri uzdravení chromého?
          III/c) S čím spája apoštol úprimné ľudské pokánie?
          III/d)  Ktoré  dve  veci  sa  udiali   v   dôsledku   úprimného
       spoločenstva Božích detí?
          III/e) Ku komu bol Kristus poslaný najskôr  a  čo  to  pre  nás
       znamená dnes? 


                                     Závisť


                                 Skutky 4,1-22.

          Úprimné a  živé  zvestovanie  Božieho  Slova  musí  jednoznačne
       prinášať aj reakciu kniežatstva temnosti. Božie Slovo je aj mečom,
       ktorý rozdeľuje hriech a svätosť. Pretože má  človek  sklon  tieto
       dva nezlúčiteľné fenomény vo svojom srdci spájať, dostáva sa často
       do konfliktu s Božím Slovom.  Na  tento  konflikt  reaguje  niekto
       pokáním, iný ďalšou zlobou.
          Keď zákonníci videli požehnanie práce apoštolov,  dostávali  sa
       do konfliktu so Svätým Duchom, ktorý chceli riešiť násilím.  Práca
       apoštolov ohrozovala  ich  česť  a  postavenie,  navyše  apoštolom
       závideli požehnanie, a tak sa im snažili prikázať, aby Božie Slovo
       nehlásali.
                                                                          17



          III/f) Ako reagovať, keď sa dostaneme do konfliktu s  cirkevnou
       vrchnosťou? 


                            Naplnenie Svätým Duchom


                                Skutky 4,23-31.

          Keď sa apoštoli vrátili od zákonníkov a vyrozprávali v  Cirkvi,
       čo sa im dialo, celé spoločenstvo  sa  modlilo,  aby  mohli  smelo
       a jednoducho kázať Božie Slovo. Obzvlášť by som chcel upozorniť na
       verše   29-30,   z   ktorých   jasne   vidieť   priority   kázania
       a  uzdravovania.  Božie  deti  majú  kázať  jasne  a  smelo  zvesť
       Evanjelia, kým Svätý Duch  bude  činiť  zázraky.  Znamená  to,  že
       veriaci človek má  mať  pohnútku  k  zvestovaniu  a  nie  pohnútku
       k poriadaniu stretnutia za účelom uzdravovania! Keď  sa  ale  bude
       cirkev držať celého  Božieho  Slova,  sám  Hospodin  bude  pôsobiť
       v  spoločných  zhromaždeniach  aj  zázračnú   moc,   ktorá   príde
       znenazdajky a oslávi nášho Stvoriteľa.
          Po týchto modlitbách bolo zhromaždenie naplnené Svätým  Duchom,
       pričom sa neudial žiadny div! Však dôkazom tohoto  naplnenia  bolo
       kázanie Božieho Slova bez strachu a zároveň  jasne,  zrozumiteľne.
       V každej cirkvi by mal existovať tento  fenomén!  Pán  na  základe
       modlitieb dáva charizma jasného vyučovania v biblickom poznaní. Je
       prirodzené, aby sa za svojich kazateľov modlilo celé spoločenstvo.



                            Charizmatici zo Skutkov


                                Skutky 4,32-37.

          Na  záver  sa  ešte  vrátime  k  biblickému  pojmu  "charizma",
       "charizmatik", "charizmatický". Niekedy sa tento pojem  spája  len
       s mocou činenia divov a zázrakov, čo nie je správnym pohľadom! Pán
       dáva množstvo svojich darov - chariziem, medzi ktoré nepatria  len
       jazyky a moc uzdravovať! Keď niekto dokáže  zarobiť  veľa  peňazí,
       a pritom nepodvádzať a keď tieto peniaze dokáže použiť na  podporu
       duchovných prác v cirkvi,  je  rozhodne  charizmatik!  Keď  niekto
       dokáže pomáhať postihnutým ľuďom a uľahčovať  im  ich  ťažký  stav
       s požehnaním od Pána, je opäť charizmatikom! Ak je  niekto  dobrým
       spovedníkom, jedná sa opäť o charizma od Svätého Ducha...
          Každé spoločenstvo úprimných Božích detí je nutne charizmatické
       v   zmysle,   že   každé   obdarovanie   je   charizma.    Veriaci
       v spoločenstvách by mali poznať alebo by mali chcieť poznať  svoje
       osobné charizma. Obdarovania svojich detí chce Pán použiť tak, aby
       sa vzájomne dopĺňali a vytvárali prostredie, v ktorom bude  zjavná
       a vo vzájomných vzťahoch vyvážená moc živého Boha, prejavujúca  sa
       v láske a porozumení. Vyváženosť Božích obdarovaní spočíva v  tom,
       že nie sú všetci učitelia alebo pomocníci...  Jeden  dokáže  robiť
       to, iný ono, čím si všetci môžu  v  láske  uvedomovať,  že  sú  si
       navzájom potrební a rovnocenní. 

                                                                          18


                                    Dialógy


          III/a) Uzdravenie chromého jednoznačne poukázalo na Božiu  moc,
       čo určite niektorých ľudí priviedlo k  Pánovi  Ježišovi.  Dnes  sa
       niekedy prehadzuje priorita a vopred sa poukazuje  na  to,  že  sa
       bude niekde uzdravovať. Človek takto zo seba robí všemocného Boha.
       Hospodin sa k  takýmto  aktivitám  potom  nepriznáva,  zázraky  sa
       nedejú, čo niektorí veriaci potom kompenzujú imitáciami, že  totiž
       boli uzdravení napr. čiastočne alebo že sa trochu lepšie  cítia...
       Neveriaci ľahko porozumejú tomuto podvodu a od Krista sa  vzdialia
       ešte viac, než boli predtým.
          III/b) Poukázali jednoznačne na to, že  uzdravenie  nespôsobili
       oni svojou mocou, ale Kristus cez nich - neprivlastnili si  slávu,
       ktorá im nepatrila.
          III/c) Keď  človek  učiní  úprimné  pokánie,  Pán  mu  prestane
       počítať hriechy - zmieri sa s človekom. Pokánie je  ale  aj  prvým
       krokom k naplneniu v pozemskom, telesnom živote.
          III/d) Prejav moci Svätého Ducha a  zvestovanie  Božieho  Slova
       neveriacim ľuďom. Pripomínam, že moc Svätého  Ducha  sa  prejavuje
       cez charizmy veriacich, ktorým je potrebné rozumieť v celej  šírke
       Božieho Slova - teda nie len uzdravovanie a jazyky!
          III/e) Najskôr bol poslaný k Židom.  Pre  nás  to  znamená  asi
       toľko, že  sa  máme  snažiť  zvestovať  Evanjelium  v  prvom  rade
       nábožným  kresťanom,  ktorí  Krista  vo  svojom  živote  nepoznajú
       a neopúšťať ich so slovami, že ich viera nie je pravá.
          III/f) Apoštol jasne poukázal na priority: Cirkevnú vrchnosť je
       potrebné a dobré poslúchať. Keď sa ale dostávajú príkazy  starších
       do rozporu s Božím Slovom, je  potrebné  v  prvom  rade  poslúchať
       Božiu radu a nie nariadenia ľudí.

          Kresťanská zbožnosť, ktorá nenesie  požehnanie  a  moc  Svätého
       Ducha, je najťažšou formou odvrátenia sa od Stvoriteľa.

                                                                          19


                                   Polopravdy
                                    Skutky 5
                                      IV.



                              Klamstvo a klamstvo


                                 Skutky 5,1-12.

          Okolnosti niekedy stavajú človeka pred otázku, či má alebo nemá
       klamať. Túto otázku potom niekto vyrieši tak,  že  síce  neoklame,
       ale zároveň ani nepovie  celú  pravdu.  Ananiáš  tiež  neklamal  -
       naozaj pole predal a časť získaných peňazí  priniesol  do  Cirkvi.
       Apoštol Peter hneď pripomenul, že to nebolo  povinnosťou  predávať
       pole a že Ananiáš ani nemusel odovzdať získané peniaze.  Keby  bol
       Ananiáš povedal pravdu, že predali s manželkou pole a že prinášajú
       časť získaných peňazí, bolo by to požehnaním pre veriacich aj  pre
       darcov. Nedostatok v jednaní Ananiáša spočíval  v  tom,  že  chcel
       presvedčiť svojich bratov  a  sestry,  že  predal  pole  a  všetko
       doniesol Cirkvi. Jeho polopravda mu mala  priniesť  uznanie,  úctu
       a obdiv spoluveriacich. Ananiášova polopravda viedla  neskôr  jeho
       ženu ku klamstvu, keď sa jej apoštol priamo  opýtal,  či  za  celú
       prinesenú čiastku predali  pole.  Manželia  sa  dohodli,  že  budú
       podvádzať, lebo túžili po úcte a zároveň sa im polopravda  nezdala
       byť až taká zlá ako klamstvo.
          Prvé veľmi  vážne  pozastavenie  z  predčítaného  odseku  Písma
       spočíva v tom, že Božie Slovo kladie polopravdy na tú istú  úroveň
       ako klamstvá!
          Klamstvo  Ananiáša  a  Zafíry  však  nepatrilo  medzi  obyčajné
       klamstvá. Tento  manželský  pár  si  zaumienil,  že  síce  podporí
       Cirkev, ale zároveň si z tejto svojej podpory trochu nechá aj  pre
       seba. Pred ostatnými ľuďmi však budú  vypadať  ako  úžasní  ľudia,
       ktorí predali pole a odovzdali všetky peniaze Cirkvi. Ich  prístup
       bol označený ako podvádzanie Svätého Ducha a museli za  tento  čin
       umrieť.
          V dnešnej  dobe  je  toto  Božie  Slovo  tiež  veľmi  aktuálne.
       Niektorí duchovní pracovníci robia zo seba veľmi  obetavých  ľudí,
       ale pritom je ich  počínanie  dosť  poznačené  aj  zištnosťou  pre
       samého  seba.  Nejeden  duchovný  pracovník  poukazuje  na   svoju
       obetavosť pri práci v zbore a poukazuje na to, ako bol povolaný od
       Svätého Ducha. Takýmto vysvetlením maskuje  svoj  druhý  motív  na
       prácu v cirkvi, ktorým býva niekedy cirkevný plat, inokedy potreba
       odpracovať si niekoľko rokov praxe po teologickom štúdiu... Keď sa
       nájde sponzor  na  podporu  duchovnej  práce,  hneď  sa  nájdu  aj
       "povolaní" pracovníci od Božieho  Ducha.  Takáto  špina  sa  veľmi
       podobá špine Ananiáša a  Zafíry.  Duchovní  pracovníci  rozprávajú
       o svojich povolaniach, ktoré až pričasto menia práve vtedy, keď sa
       prestane financovať ich práca a začne sa financovať nejaká  iná  -
       nič ľahšie, než prežiť nové povolanie a bezočivo  oklamať  svojich
       bratov a sestry, že ide o presvedčenie srdca.
          Na  pôde  cirkvi  sa  niekedy  poriadajú  teologické   semináre
       s vysvetlením, že  ide  o  vážnu  duchovnú  potrebu  spoločenstva.
       Postranný motív, podľa ktorého prednášajúci musia takéto  semináre
       poriadať,  aby  ich  mohli  vykázať  na  teologickej  fakulte  ako
       pedagogickú alebo vedeckú činnosť, tie sa radšej ani nespomínajú.
          Vydávajú sa dobré knihy s biblickými námetmi a poukazuje sa  na
                                                                          20



       ich duchovnú potrebu. O fakte, že autori  museli  publikovať,  aby
       tieto  publikácie  mohli  vykázať  na  akademickej   pôde   svojej
       teologickej fakulty, o tom už nikto nerozpráva!
          Nebolo zlé, že Ananiáš a Zafíra predali pole, preto nie je  zlé
       ani to, že sa poriadajú vyššie  uvedené  semináre  alebo  vydávajú
       spomínané knihy... Od Božieho dieťaťa sa ale žiada,  aby  pravdivo
       opisovalo svoje pohnútky k duchovnej  práci.  Veď  je  také  ľahké
       povedať:  "Musím  publikovať,  snáď  to  Pán  požehná..."   "Musím
       poriadať  seminár,  snáď  sa  k  tomu  Pán  prizná..."  "Musím  si
       odpracovať prax, Pane prosím pomôž mi, aby to slúžilo na budovanie
       Cirkvi!"  "Pane  Ježiši  -  nemám  dostatok  a  nemôžem  si  nájsť
       zamestnanie. Tu sa ukazuje platená práca v cirkvi, do ktorej si ma
       nepovolal, ale prosím zmiluj sa nado mnou a pomôž mi, aby  som  si
       mohol zabezpečiť rodinu a  zároveň  prosím  požehnaj  moju  budúcu
       prácu, aby Tvoja Cirkev mohla rásť. Ak sa v  budúcnosti  ukáže  od
       Teba povolaný pracovník, rád mu toto miesto uvoľním. Keď ale teraz
       túto prácu nechce vykonávať nikto  a  ja  mám  nedostatok,  prosím
       o Tvoje požehnanie!"
          Božie Slovo veľmi varuje pred tým,  aby  časť  svojich  motívov
       človek ukrýval za  vedenie  od  Svätého  Ducha!  Príklad  Ananiáša
       a Zafíry symbolizuje, že pri  takomto  podvádzaní  veriaci  človek
       môže  veľmi  ľahko  a  veľmi  rýchlo  prísť  o  všetko  požehnanie
       a dokonca aj o svoj duchovný život - o účasť v Božom Kráľovstve. 


                             Podstata rastu Cirkvi


                                Skutky 5,13-16.

          Prečo náš cirkevný zbor nerastie? Táto otázka  sa  stala  veľmi
       aktuálna. Duchovní pracovníci riešia mnoho teologických problémov,
       aby dostali akési  zjavenie,  čo  majú  robiť,  aby  mohli  prijať
       požehnanie.
          Veriaci sú ochotní počúvať množstvo rád, sú  ochotní  prakticky
       ich vo svojich životoch skúšať až do tej miery, kým sa tieto  rady
       nedotknú ich vlastného nesprávneho konania. Ak niekto  poukáže  na
       nečestné,  nesprávne   alebo   polopravdivé   konanie   niektorého
       duchovného  pracovníka,  často  si  z   neho   urobí   automaticky
       nepriateľa. Duchovný  pracovník  potom  využije  svoj  vplyv,  aby
       kritika pred druhými ľuďmi zhodil a jeho radu odstránil "z cesty".
          Prvá Cirkev rástla, lebo  veriaci  v  nej  zachovávali  čistotu
       svojich motívov, pohnútok! Radikálne odstraňovali a riešili hriech
       na základe poznania Písem! O takejto Cirkvi je  napísané,  že  ich
       ľud zveleboval! Je možné  povedať  niečo  podobné  aj  o  dnešných
       cirkevných inštitúciách?
          V cirkvi, v ktorej jej kňazi,  pracovníci  zachovávajú  čistotu
       svojich motívov a odstraňujú z nej hriech, v takejto  cirkvi  isto
       pôsobí aj sám Boží Duch. Tento Duch potom dáva požehnanie veriacim
       a pôsobí aj rast takejto  cirkvi.  Ak  sa  ale  kňazi,  pracovníci
       cirkvi urážajú vždy, keď ich niekto napomenie  a  nie  sú  ochotní
       meniť svoje postoje k lepšiemu, takáto cirkev je odsúdená na zánik
       v množstve krásnych  a  vzletných  kázní,  ktoré  sebou  nesú  len
       prázdne slová bez požehnania od Svätého Ducha.
          IV/a)  Môže   sa   prejavovať   moc   Svätého   Ducha   aj   na
       bezcharakternom pracovníkovi cirkvi? 


                                                                          21



                       Konflikt Cirkvi a mŕtvej zbožnosti


                                Skutky 5,17-26.

          IV/b)  Môže  vzniknúť  konflikt   medzi   čestne   a   nečestne
       jednajúcimi veriacimi ľuďmi v cirkvi?
          IV/c) Ako sa líši jednanie cirkevného pracovníka, ktorý  všetko
       stavia na svojom vplyve a jednanie toho, ktorý  všetko  stavia  na
       povolaní a vôli Svätého Ducha?
          IV/d) Má útlak v Božích deťoch vyvolať odvetnú reakciu?
          IV/e) Ako konali zákonníci,  keď  dali  apoštolov  zatvoriť  do
       väzenia, keď ale boli apoštoli medzi ľuďmi, agresívne sa voči  nim
       nesprávali? 


                      Dialóg v pravde Písma a v krotkosti


                                Skutky 5,27-42.

          Zákonníci a farizejovia nehľadali  vo  svojom  nábožnom  živote
       Božiu vôľu. Hľadali  viac  vplyvu,  viac  slávy  a  svoje  postoje
       formovali na základe telesných pohnútok.  Chceli  oslabovať  vplyv
       veriacich ľudí, ktorí si úprimne ctili Hospodina a zároveň  chceli
       získavať vplyv pre samého seba. Keď sa v  cirkvi  vytratí  potreba
       poznať celú zvesť Božieho Slova, keď sa vytratí  potreba  dialógov
       za účelom priblížiť sa  k  správnejšiemu  poznaniu  a  nahradí  sa
       aktivitami získania  väčšieho  vplyvu  na  čo  najväčšie  množstvo
       spoluveriacich, potom isto nejde o živú vieru,  ale  iba  o  mŕtvu
       zbožnosť plnú pretvárok, intríg a vzájomnej nevraživosti.
          Apoštolovia reagovali na  takýto  zákonnícky  prístup  pokojným
       dialógom.  Vyjadrili  svoje  presvedčenie,  boli  ochotní   prijať
       prenasledovanie, ale nikdy nezačali bojovať proti zákonníkom  tak,
       že by akýmkoľvek  spôsobom  podkopávali  pred  druhými  ľuďmi  ich
       autoritu alebo oslabovali ich vplyv! Pretože apoštolovia  skutočne
       z celého srdca hľadali Božiu vôľu pre svoj život,  Svätý  Duch  sa
       k nim potom priznal a  podržal  ich  -  stal  sa  nepriateľom  ich
       nepriateľov, pričom apoštolom požehnal a rozhojnil ich dielo.
          Diabol chce oklamať Božie  deti  a  zapliesť  ich  do  osobných
       sporov, v ktorých potom nemôžu prijať požehnanie. 


                                    Dialógy


          IV/a) Nie, pri takomto človeku ide len o  ľudskú  moc  -  Svätý
       Duch nepožehná hriech!
          IV/b) Takýto konflikt je dokonca  nutný  -  nemožno  ho  obísť!
       Božie dieťa sa chce držať Pána a  z  toho  neustúpi,  čím  prekáža
       nečestne jednajúcim veriacim ľuďom.
          IV/c) Je to kontrastná odlišnosť osobného  boja  od  nezištného
       budovania cirkevného spoločenstva.
          IV/d) Rozhodne nie!  Svätý  Duch  neprišiel  zmeniť  inštitúcie
       a politické  zriadenia  -  prišiel  zvestovať  Evanjelium  všetkým
       ľuďom, teda aj Jeho odporcom v cirkevných inštitúciách.
          IV/e) Konali pokrytecky tak, aby nestratili vplyv na masy ľudí.
       Ich vplyv im dával moc a slávu, po ktorej tak túžili.
                                                                          22




          Mnoho storočí známy termín "kresťanstvo" niekomu  poukazuje  na
       ľudskú zlobu, inému na Božiu lásku. Je  zaujímavé  sledovať  dvoch
       ľudí, ako sa hádajú s pojmom kresťanstva na perách,  pričom  každý
       rozpráva o niečom úplne inom.

                                                                          23


                           Cirkev, múdrosť a intelekt
                                   Skutky 6,7
                                       V.



                              Naplňovanie potrieb


                                 Skutky 6,1-7.

          Keď sa viacerí veriaci zídu za účelom poznávania Božej  vôle  -
       čítania  Biblie,  vytvárajú  Cirkevné  spoločenstvo.  Pre   takéto
       spoločenstvo je  úplne  prirodzené,  že  v  prvom  rade  preferuje
       čítanie Písma. Cez Bibliu Pán zjavuje človeku svoju lásku, vyučuje
       ho, ako správne riešiť svoje životné otázky... Prvoradou sa  takto
       stáva zvesť o Kristovi, vyučovanie v Jeho Slove a  až  keď  človek
       pozná zjavené Božie pravdy, môže ich  vo  svojom  živote  vyskúšať
       a zhodnotiť, či mu pomáhajú alebo nie. V tomto odseku  Biblie  ale
       čítame aj o niečom inom! V živej Cirkvi  Božích  detí  ľudia  chcú
       poznať aj potreby svojho  okolia.  Kristus  nemá  byť  v  životoch
       veriacich ľudí len akousi filozofiou, ale má  ovplyvňovať  aj  ich
       rozhodnutia a motivovať ich ku skutkom zainteresovanosti  a  lásky
       voči druhým ľuďom.
          Nie je  možné,  aby  Svätý  Duch  viedol  veriacich  k  mnohému
       kázaniu, modleniu a zároveň ich neviedol  aj  k  praktickej  forme
       vzájomnej podpory a spolupatričnosti. Úprimná  živá  viera  sa  dá
       rozpoznať aj tým, že sú reči jazyka vyvažované  skutkami  rúk.  Ak
       veriaci človek dokáže  len  mnoho  rozprávať,  pričom  jeho  život
       nepotvrdzuje  slová,  takýto  veriaci  človek  je  posadnutý   tou
       najhoršou formou odvrátenia sa od Stvoriteľa. Lepšie  je  neveriť,
       ako mať takúto jedovatú vieru plnú prázdnych slov. 


                               Múdrosť a intelekt


                                 Skutky 6,8-15.

          Mnohí  ľudia  poukazujú  na  vieru  ako  na  niečo   menejcenné
       a pochybné. Iní vidia vo  viere  len  únik  z  reality,  ktorý  si
       privlastňujú poväčšine strápení ľudia.  ...  Biblia  poukazuje  na
       skutočnosť,  že  je  živá  viera  v  Pána  Ježiša   Krista   veľmi
       realistická, logická. Inými slovami sa nikto nemusí strachovať, že
       jeho viera v Krista po  intelektuálnych  rozhovoroch  stroskotá  -
       ukáže sa ako  nepravdivá.  Viera  v  Pána  Ježiša  je  tak  hrozne
       pravdivá a logická, že by sa Božie deti pri rozhovoroch  o  svojom
       Bohu mali cítiť až trochu nepríjemne, že totiž ten druhý v dialógu
       nemá šancu mať alebo obhájiť inú pravdu. Tento fakt  niekoho  môže
       viesť do pýchy a povyšovania sa nad  druhých  ľudí.  Charakterných
       veriacich ľudí však vedie do zodpovednosti  a  pokory  neponižovať
       druhých, nevyvyšovať seba,  ale  zvestovať  v  krotkosti  Ježišove
       spasenie, ktoré má pomôcť aj druhým ľuďom.
          V/a) Mohol sa život na zemi vyvinúť náhodou?
          V/b) Prečo Boh trpí násilie?
          V/c) Aký je rozdiel medzi vierou a vedeckými závermi?
          V/d) Na čo poukazuje ekológia v prítomnosti? 

                                                                          24



                                Dejiny Evanjelia


                                 Skutky 7,1-53.

          Pre úprimných veriacich je prirodzené, že sa so  svojou  vierou
       a skúsenosťami s Kristom chcú zdieľať aj s druhými  ľuďmi.  Takéto
       zdieľanie by nemalo  byť  násilné,  malo  by  rešpektovať  slobodu
       druhých ľudí  a  rozhodne  by  nemalo  byť  dotieravé,  nemalo  by
       obťažovať.  Súčasnosť  je  možno  charakteristická  aj   tým,   že
       kresťania obťažujú druhých, keď im rozprávajú o svojich  pravdách.
       Navyše často odovzdávajú ľuďom  plytké  teologické  teórie,  ktoré
       vysvetľujú pomocou smiešnych pomôcok, obrázkov alebo pravidiel ako
       napr. "Štyri duchovné zákony". Takáto paródia  na  kresťanstvo  sa
       dnes stala realitou, takže ak sa niekto dozvie, že sme  kresťania,
       vzbudí to v ňom skôr nedôveru, než záujem.
          Keď  zvestoval  Evanjelium  Pána  Ježiša  Štefan,  poukázal  na
       najdôležitejšiu zložku viery - osobný vzťah človeka a  jeho  Boha.
       Abrahám  uveril  Bohu  a  poslúchol  ho...  Mojžiš   tiež   uveril
       a poslúchol... Patriarchovia viery počnúc  Abrahámom  uverili,  že
       ich Stvoriteľ miluje a chce im požehnať. Žiadny z týchto  ľudí  sa
       nesklamal vo svojom Bohu! Preto aj dnes  viera  neponúka  v  prvom
       rade teologické  pravdy,  ale  vzťah!  Žiadnemu  človeku  nemôžeme
       dokázať, že je naša viera  pravdivá,  ale  každý  človek  ju  môže
       skúsiť  vo  svojom  živote.  Stvoriteľ  chce   realisticky   meniť
       okolnosti nášho života tak, aby sme mohli  žiť  plnší,  šťastnejší
       a radostnejší život. Pokiaľ by bola viera  len  akousi  teológiou,
       bola by veľmi trapná. Ak ale rozpráva o žijúcom Bohu Stvoriteľovi,
       ktorý naozaj existuje, potom nejde len o intelekt, ale aj o ľudské
       chcenie, túžbu,  potrebu  vyskúšať  priateľstvo  so  živým  Bohom.
       Štefan upozornil vo svojej reči na to, že je Boh dobrým otcom,  že
       je Spasiteľom a priateľom, ale zároveň aj spravodlivým Stvoriteľom
       a Bohom. Milujúci, všemocný a  vševediaci  Boh  rešpektuje  ľudskú
       slobodu a v rámci  tejto  slobody  mu  ponúka  priateľstvo,  pomoc
       a zmierenie so sebou samým.
          Nech už má človek za sebou akýkoľvek život, cez  Krista  sa  mu
       ponúka zmierenie a naplnenie. Je  zaujímavé,  že  pri  rozhodovaní
       čomu alebo komu veriť, viac zaváži ľudské srdce než intelekt. 


                         Prebodnuté srdce a fanatizmus


                                Skutky 7,54-61.

          Božie Slovo  človeka  vždy  zasiahne  do  srdca.  Takýto  obraz
       nevyjadruje  niečo  zlé,  bolestivé,  ale  niečo   veľmi   osobné.
       Farizejovia nechceli uvažovať o počutých slovách, zapchali si  uši
       - pre slobodu, ktorú im Hospodin daroval, mali na  takýto  prístup
       právo.  Každý  človek  má   právo   slobodne   si   vybrať   svoje
       presvedčenie. U farizejov táto ich sloboda spôsobila odlúčenie  sa
       od Božej lásky, čo sa aj ihneď prejavilo na ich ukrutnom čine.
          Byť  nábožný  poväčšine  neznamená  osobne  poznať   Stvoriteľa
       a uvedomovať si Jeho  lásku,  pravdivosť  a  spravodlivosť.  Mŕtva
       nábožnosť môže viesť  k  ukrutným  skutkom  sfanatizovaných  ľudí,
       ktorí majú veľmi ďaleko k všetkému, čo je pekné a skutočne cenné.
          Na konci tejto  kapitoly  nachádzame  ešte  zmienku  o  Saulovi
       z obdobia, keď ešte neuveril v  Pána  Ježiša.  Tento  Saul  neskôr
                                                                          25



       úplne zmenil svoje zmýšľanie a  stal  sa  apoštolom  Pavlom.  Jeho
       príklad nám rozpráva o tom, že ľudí nemáme odsudzovať, ale  pokiaľ
       chcú, v láske im rozprávať o našom  drahom  Spasiteľovi.  Pán  nám
       zanechal Bibliu, aby sme ju mohli čítať a poznávať Ho. Daroval nám
       modlitbu, aby sme sa s Ním mohli rozprávať a daroval nám Cirkev  -
       spoluveriacich, aby sme mohli posilňovať a  byť  posilnený  vierou
       druhých ľudí. 


                                    Dialógy


          V/a) Hypotéza o evolúcii rozpráva  o  vývoji  života  na  zemi.
       Keďže ide o hypotézu, ide len o akúsi predstavu, ktorá  sa  dá  na
       základe doteraz  poznaných  vedeckých  poznatkov  vyvrátiť.  Napr.
       druhý zákon  termodynamiky  poukazuje  na  zvyšovanie  entropie  -
       chaosu a znižovanie informácie. Neživé  štruktúry  sa  nevyvíjajú,
       ale majú sklon zvyšovať svoj chaos. Pokiaľ ide o  živé  organizmy,
       z  genetického  hľadiska  nemôže  dochádzať  ku   kríženiu   medzi
       jednotlivými druhmi, a  teda  aj  k  ich  vývoju  na  iné,  vyššie
       organizované druhy...
          V/b) Boh Stvoriteľ človeku nikdy  nezoberie  slobodu,  teda  aj
       slobodu od samého seba. Keby  to  urobil,  vznikol  by  z  človeka
       stroj, ktorý automaticky vykonáva nejakú prácu. Keby človek v Raji
       nemohol zhrešiť, robil by len dobre, ale robil by to bez lásky ako
       stroj. Hodnota lásky vzniká, keď žijúca bytosť  chce  konať  dobro
       z vlastného rozhodnutia. Hospodin nehľadá  na  svete  stroje,  ale
       milujúcich  ľudí,  a  tak  trpí  násilie,  dáva  každému   človeku
       príležitosť vybrať si slobodne svoj životný postoj a cieľ.
          V/c)  Každá  vedecká  disciplína  v  sebe   obsahuje   niekoľko
       jednoduchých,  základných  tvrdení,  ktorých  pravdivosť  sa  nedá
       v rámci danej disciplíny dokázať. Takéto tvrdenia nazývame axiómy.
       Je potrebné jednoducho im veriť. Z nich sa  potom  pomocou  logiky
       dajú  odvíjať  ďalšie,  zložitejšie  tvrdenia.  Kristus   a   Jeho
       Evanjelium je axiómom ľudského života. Z neho človek môže  pomocou
       logiky odvinúť množstvo poznania, ktoré mu uľahčí život  a  pomôže
       mu pri  riešení  zložitých  životných  situácií.  Preto  je  viera
       v Krista plnohodnotným darom od Stvoriteľa, ktorý sa nedá odvrhnúť
       ako menejcenný alebo nelogický...
          V/d) Dá sa vedecky aj biblicky zdôvodniť, že tento svet prežíva
       posledné roky svojej existencie. Skleníkový efekt, ozónová  diera,
       zvyšovanie sa vibrácií zemských kier, znečistené  ovzdušie...,  to
       všetko spôsobuje zmenu klímy, zemetrasenia, záplavy... V  dôsledku
       preľudnenosti nastáva  ekonomická  i  politická  kríza,  smerujúca
       k tretej svetovej vojne. Pritom však ničivá sila  jednej  jadrovej
       ponorky presahuje ničivú silu trhavín použitých počas celej druhej
       svetovej vojny... Vzniká tiež nová kríza  v  oblasti  odovzdávania
       informácií - človek prijíma také množstvo správ, že je schopný ich
       akurát ukladať, ale nedokáže ich  zodpovedne  triediť.  Vydáva  sa
       takto výberom informačných zdrojov do rúk majiteľov masmédií alebo
       do rúk autorov kníh. Prežíva rozčarovania, sklamania, ktoré  nutne
       neskôr končia v skepse, trpkosti a v nezáujme o čokoľvek. Nedôvera
       voči všetkému potom človeku odoberá možnosť prijať živé evanjelium
       Pána Ježiša...

          Niektorí ľudia najskôr chcú, a potom obhajujú svoj zámer.
          K životu pristupujú krásnym spôsobom  tí,  ktorí  chcú  najskôr
       objaviť  a  obhájiť  pravdu,  až  keď  ju  nájdu,  činia  v  srdci
                                                                          26



       rozhodnutie ísť za ňou.

                                                                          27



                             Prechod k širšej misii
                                    Skutky 8
                                      VI.



                            Prenasledovanie a misia


                                 Skutky 8,1-4.

          Veriaci ľudia  niekedy  prežijú  počas  svojho  života  obdobie
       politického  režimu,  v  ktorom   cirkvi   neboli   prenasledované
       a zároveň prežijú obdobie, v ktorom cirkvi potláčané boli.  Takýto
       ľudia majú sklon porovnávať, či je pre Cirkev Božích  detí  lepšie
       prenasledovanie alebo nie. V knihe skutkov čítame pohľad na  jedno
       i druhé obdobie a môžeme porovnať ich výhody a nevýhody:
          POKOJ
          V pokojnom období sa Cirkev nešírila tak veľmi  do  okolia.  Na
       druhej strane v tomto období vyrastal silný miestny zbor,  schopný
       riešiť dokonca aj sociálne problémy veriacich.
          PRENASLEDOVANIE
          Počas prenasledovania sa zmenšila schopnosť Cirkvi,  vytvárania
       sociálnej  pomoci.  Na  druhej  strane  sa  veľmi  znásobila   jej
       evanjelizačná sila.
          ZÁVER
          Cirkev Božích detí sebou niesla evanjelizačný  potenciál  vždy,
       bez ohľadu na obdobie, v ktorom žila. Obdobie len  umocnilo  alebo
       umiernilo  jeho  silu.  Ak  cirkvi  v  prítomnosti   evanjelizačný
       potenciál úplne strácajú, nejedná sa  o  nepriaznivé  obdobie  ale
       o ich duchovné umieranie! Podobný pohľad je prirodzený aj vzhľadom
       na schopnosť cirkvi produkovať majetok na sebareprodukciu a  pomoc
       druhým!
          PODPORA
          Novozákonná  Cirkev   nebola   nikdy   podporovaná   politickým
       zriadením!  Politické  zriadenie  ju   nanajvýš   tolerovalo   bez
       prenasledovania, čo sme označili ako obdobie pokoja. Situácia, keď
       štát podporuje cirkvi je úplne absurdná a  nemá  v  Biblii  žiadnu
       obdobu! Takáto situácia vznikla v dejinách prvý krát až  začiatkom
       4. storočia, keď bola kresťanská cirkev v Ríme uznaná  ako  štátom
       uznávaná cirkev. Od tohoto obdobia sa potom odvíjalo celé množstvo
       špinavej politiky, keď bola cirkev zaťahovaná do  vojen,  násilia,
       prenasledovania  inovercov...  Fakt,  že  aj  v   prítomnosti   sú
       kresťanské  cirkvi  priamo  finančne  alebo  nepriamo  podporované
       štátom, sebou nesie hrozbu, že sa kresťanské cirkvi opäť  zneužijú
       na neo-útlak druhých ľudí. Takýto útlak sa môže  odohrať  v  úplne
       iných dimenziách - napr. mediálne  potláčanie  výberom  informácií
       a  odovzdávaním  poloprávd,  zneužívanie  cirkví  pri  politických
       kampaniach, sebaobohacovanie  sa  ľudí,  ktorí  v  cirkvi  prijali
       platené miesto, ale v  skutočnosti  nenaplnili  biblické  kritériá
       duchovného  pracovníka...  Ak  štát  podporuje   cirkev,   je   to
       principiálne nesprávny prístup,  ktorý  je  možné  udržať  len  na
       základe tlaku cirkevného kléra, ktoré na základe  takejto  štátnej
       podpory samo profituje. Cirkev,  ktorú  musí  podporovať  štát  je
       mŕtva, neschopná  samostatného  života!  Štátom  platení  duchovní
       pracovníci odmietajú samofinancovanie  z  časti  preto,  lebo  ich
       povolanie do služby nie vždy  vychádzalo  z  biblických  princípov
       a keby došlo k samofinancovaniu, veriaci ľudia by  neboli  ochotní
                                                                          28



       podporovať  neosvedčených   pracovníkov.   Z   druhej   časti   sa
       samofinancovanie odmieta, lebo v cirkvách vzniklo  množstvo  umelo
       vytvorených platených miest, ktoré sú buď nepotrebné  alebo  Svätý
       Duch nechce, aby daná denominácia pracovala v danej oblasti, a tak
       jej na to ani neposkytuje prostriedky.  Platené  miesta  však  pre
       niekoho znamenajú v prvom rade finančné zabezpečenie a Božia  vôľa
       je  až  druhoradá!  Pokiaľ  by  si  cirkev  platila  len  skutočne
       potrebných pracovníkov povolaných od Božieho Ducha, môže s  úplnou
       istotou prejsť na  samofinancovanie  od  nasledovného  -  budúceho
       mesiaca! Svätý Duch nie je klamár,  a  preto  sa  o  svoju  cirkev
       postará! Akékoľvek iné filozofie sú len  špekulácie  profitujúceho
       cirkevného kléra alebo úplne pomýlených  kresťanov,  ktorí  Bibliu
       buď často nečítajú alebo ju nechcú cele rešpektovať! 


                         Podvod o druhej skúsenosti...


                                 Skutky 8,5-25.

          Teológia o druhej skúsenosti tvrdí, že keď je človek pokrstený,
       musí ešte prežiť zostúpenie Svätého Ducha na svoju  osobu,  čo  sa
       prejaví prijatím nového duchovného daru alebo silným  emocionálnym
       zážitkom. Je to podobne nesprávny pohľad, ako pohľad  na  zoslanie
       Svätého Ducha, ktorý vyjadruje, že pred  zoslaním  Svätý  Duch  na
       zemi nebol. Niekedy sa modlíme - "posväť sa  Meno  Tvoje...",  ale
       Božiu prítomnosť vo svojich životoch znesväcujeme tým, že  z  Boha
       robíme človeka, ktorý je raz tam, potom tu, a kým niekam neprišiel
       tak  tam  ani  predtým  nebol...  Božia  existencia  je  svätá   -
       nepochopiteľná!  Preto  nedokážeme  v  plnosti  rozumieť   Božiemu
       jednaniu, a tak nachádzame len pripodobnenia niektorých Jeho činov
       v našom  -  ľudskom  jazyku!  Takýmito  pripodobneniami  sú  napr.
       zoslanie,  zostúpenie,  prijatie  Svätého  Ducha...   Pretože   sa
       v Skutkoch často píše o krste, pričom už nie je  spomínaná  žiadna
       ďalšia druhá skúsenosť, je potrebné aj tomuto predčítanému  odseku
       rozumieť v kontexte z celou Knihou skutkov!
          Keď je  teda  niekto  pokrstený  v  Meno  Pána  Ježiša  Krista,
       plnohodnotne  prijal  svätého  Ducha  i  celé  spasenie!  Prijatie
       Svätého Ducha, o ktorom čítame v tomto odseku Písma, poukazuje  na
       moc, ktorá bola daná Cirkvi Božích detí a nie na druhú  skúsenosť!
       Práve duchovní pracovníci Cirkvi Božích detí  môžu  vzkladať  ruky
       a povolávať tak do ďalších  duchovných  prác!  Duchovné  povolanie
       sebou nesie zmocnenie - prijatie novej Božej moci a milosti, ktorá
       bude  danému  človeku  pomáhať  pri  jeho  práci  v  Cirkvi.   Keď
       apoštolovia  vzkladali  ruky  a  veriaci  prijali  svätého  Ducha,
       vznikol takto nový zbor Cirkvi Božích detí, ktorý  dostal  svojich
       pracovníkov a Božiu moc a požehnanie k duchovným prácam.  Všimnite
       si, že takéto práce nemohol vykonávať človek - predtým  čarodejník
       - ktorý videl  zištné  ciele  sebapovyšovania  a  sebaobohacovania
       a kládol ich pred  sväté  povolanie  od  Božieho  Ducha!  Spasenie
       pravda  nestratil  -  apoštolovia  ho  nabádali  ku  pokániu,  ale
       v Cirkvi pracovať nemohol! Z kontextu dokonca vyplýva, že v cirkvi
       už nikdy pracovať nemohol, lebo svojou  zištnosťou  nadobudol  zlú
       povesť. Božím dieťaťom ale ostať  mohol  a  pre  Božiu  lásku  bol
       v cirkvi veľmi vítaní, Pán ho nechcel zatratiť!
          VI/a) Aký je rozdiel medzi bežným členom Cirkvi  a  pracovníkom
       Cirkvi?
          VI/b) Aké kritériá musí  naplniť  pracovník  Cirkvi  navyše  od
                                                                          29



       bežného člena a aké má napĺňať aj bežný člen?
          VI/c)  Ako   rozumiete   formálnemu   členstvu   v   cirkevných
       inštitúciách? 


                                     Izaiáš


                                Skutky 8,26-40.

          Hneď ďalší odsek  predčítaného  Písma  poukazuje  na  fakt,  že
       Eunuch nepotreboval druhú skúsenosť! Zároveň sa ale  ešte  nemohol
       stihnúť  osvedčiť,  aby  na  neho  apoštol  mohol  vzkladať   ruky
       a zmocniť ho tak pre biskupstvo v niektorej z duchovných oblastí.
          Filip začal Eunuchovi vysvetľovať Izaiáša od tej  časti,  ktorú
       Eunuch práve čítal. Kresťania niekedy chcú zo seba  robiť  múdrych
       a vysvetľujú podstatu príchodu  Krista,  Jeho  obeť,...,  v  takom
       poradí,  ktoré  sa  im  zdá  byť  správne.  Zabúdajú  pritom,   že
       v  skutočnosti  nepoznajú  vnútorné  otázky  človeka,   z   ktorým
       komunikujú, a tak ho skôr otrávia suchou teológiou, než mu  pomôžu
       nájsť živého Pána Ježiša. Svätý Duch veriacich vedie  aj  k  tomu,
       aby  Božie  deti   rešpektovali   oblasť   záujmu   druhých   ľudí
       a rozprávali sa s nimi o tom, čo ich skutočne trápi a zaujíma.  Vo
       všetkých oblastiach je potom možné nájsť aj Božiu vôľu pre  daného
       človeka a riešiť jeho problém v Duchu Písma.  (Pre  bližší  výklad
       Izaiáša viď "Prorok Izaiáš" z r. 1999 autor je totožný  s  autorom
       týchto úvah)
          VI/d) Čo predchádzalo Eunuchovmu krstu? 


                                    Dialógy


          VI/a) Žiadny! Veriaci ľudia sú si úplne  rovnocenní  a  rovnako
       potrební
          VI/b) Členom Cirkvi Božích detí sa  stáva  každý,  kto  úprimne
       potrebuje spasenie Pána Ježiša a  vyznáva  ho  ako  Božieho  Syna.
       Pracovník Cirkvi musí byť  najskôr  osvedčený  ako  čestný  človek
       a musí poznať svoje obdarovania - charizma - v ktorých potom  môže
       byť povolaný do duchovnej práce  so  všetkou  zodpovednosťou  pred
       Bohom i Cirkvou. (viď 1. Timoteovi 3 o biskupstve)
          VI/c)  Formálne  členstvo  v  Biblii  nenachádzame,  preto   je
       potrebné jasne  si  uvedomiť  čo  takéto  členstvo  v  skutočnosti
       znamená a aké kritériá  majú  formálni  členovi  spĺňať.  Členstvo
       v  cirkevnej  inštitúcii  rozhodne  nie  je  členstvom  v   Cirkvi
       spasených Božích detí! Preto sa nesmie takéto  členstvo  dávať  do
       súvislosti s krstom! Aby mohli  cirkevné  inštitúcie  plniť  svoju
       funkciu, je nutné v nich  krstiť  bez  prijímania  novopokrstených
       kresťanov za formálnych  členov!  Formálne  členstvo  sebou  nesie
       hlasovacie právo, a teda istý potenciál riadiť  cirkev,  čo  podľa
       Biblického učenia nemôžu robiť novoverci! Formálne  členstvo  teda
       oveľa  prirodzenejšie  súvisí  s  biskupstvom!  Formálni  členovia
       cirkevnej inštitúcie majú byť teda osvedčení v  službe  i  poznaní
       tak, že ich hlas  bude  cirkevnú  denomináciu  budovať  a  nie  ju
       rozkladať. Ak niekto porušuje Biblické princípy, je nutné  vylúčiť
       ho s formálneho  členstva,  aby  svojim  hlasom  nezaťahoval  celú
       denomináciu do hriechu. Vylúčenie z formálneho členstva prirodzene
       neznamená stratu podielu na Božom  spasení.  O  skutočnom  spasení
                                                                          30



       človeka rozhodne sám Boží Duch v deň posledného súdu podľa Božieho
       Slova zapísaného v Biblii.
          VI/d) úprimné vyznanie, že je Kristus Boží Syn, z čoho  vyplýva
       aj vyznanie, že je Spasiteľ a zároveň vyznanie, že ho  sám  Eunuch
       potrebuje na očistenie svojich hriechov.

          Veriaci človek by mnoho  chcel,  pritom  skutočne  zvládne  len
       málo.  Tento  nelichotivý  stav  chcú  niektorí  veriaci  zakrývať
       falošnou teológiou, že v moci Svätého Ducha  dokážu  ihneď  urobiť
       čokoľvek, čím z Boha vytvárajú svojho služobníka -  gina,  ktorého
       môžu kedykoľvek vypustiť zo svojej lampy.


                                                                          31



                           Problémy viery a poznania
                                    Skutky 9
                                      VII.



                                 Problém "Saul"


                                 Skutky 9,1-9.

          Veriaci ľudia  niekedy  prežívajú  akési  teologické  problémy,
       ktoré vyplývajú z ich úprimnej viery a  zároveň  z  nedostatočného
       poznania  Božej  vôle  zapísanej  v  Biblii.  Výsledkom   takýchto
       problémov sú potom unáhlené závery,  nesprávne  pohľady  na  vieru
       druhých ľudí, túžby po zázrakoch, ktoré zatieňujú  skutočnú  Božiu
       milosť a moc... Na základe takýchto ľudských  nedokonalostí  potom
       vznikajú v spoločenstvách napätia alebo  ak  sa  v  nich  nachádza
       viacero ľudí s nedokonalým poznaním  svojho  Boha,  vznikajú  celé
       zbory, ktoré  sa  extrémne  orientujú  nesprávnym  a  nepožehnaným
       smerom.  Na  základe  tejto  úvahy  rozoberieme  deviatu  kapitolu
       Skutkov ako návod na riešenie  šiestich  problematických  postojov
       úprimne veriacich ľudí. Táto kapitola jedinečným spôsobom  opisuje
       správne jednania Božích detí a tiež aj jednanie človeka, ktorý  vo
       svojom živote práve objavil cestu do Božieho Kráľovstva.

          Saul bol človek, ktorý vyštudoval vtedajšiu teológiu. Bol veľmi
       vzdelaný a poznal zvesť, ktorú  hlásal  Pán  Ježiš.  Napriek  tomu
       Stvoriteľa tvrdošíjne odmietal,  a  dokonca  bol  schopný  vraždiť
       Božie deti.
          Veriaci ľudia majú niekedy sklon  odsudzovať  druhých  ľudí  zo
       slovami: "Ten Krista už odmietol. Jemu Božie spasenie  nepatrí..."
       Príklad  Saulovho  života  poukazuje  na  nesprávnosť  a   ohromnú
       trúfalosť v zmýšľaní veriacich, keď iného človeka vo svojej  mysli
       "zatratia  pre  Božie  Kráľovstvo".  Saul  bol   pred   Hospodinom
       vyvolenou nádobou, Božím milovaným, ktorého čakal podiel na  Božom
       spasení! Túto skutočnosť mohol poznať len sám jediný Hospodin! Keď
       veriaci ľudia odsudzujú  druhých  na  "zatratenie",  majú  problém
       viery, ktorý sme označili ako "problém Saul". Títo veriaci  zatiaľ
       ešte nespoznali do hĺbky veľkú Božiu milosť, Jeho moc a nespoznali
       ani svoju vlastnú malosť, nedokonalosť a biedu. Ľudia s "problémom
       Saul" bývajú často veľmi  zádrapčiví,  nezmierliví,  agresívni  vo
       svojich postojoch voči druhým ľuďom, pritom si ale svoje nesprávne
       jednanie nedokážu uvedomiť a pripustiť si tento omyl.
          VII/a) Ako pomôcť ľuďom s problémom viery typu "Saul"? 


                               Problém "Ananiáš"


                                Skutky 9,10-16.

          Keď sa Ananiáš dozvedel, že má ísť za Saulom, začal svojmu Bohu
       ihneď namietať: "Veď to je ten, ktorý vraždí Tvoj ľud!" Ananiášova
       logika správne poukazovala, že je takýto podnik nebezpečný. Navyše
       možno aj on trochu  trpel  "Saulovským  problémom"  a  nechcel  si
       pripustiť, že ten vrah - Saul tiež môže prijať  Božie  Kráľovstvo!
       Ľudská  logika  Ananiášovi   prinášala   opačné   zmýšľanie,   ako
                                                                          32



       zmýšľanie, ktoré od neho žiadal Svätý Duch.
          Je úplne  bežným  zjavom,  že  sa  v  okolí  Božích  detí  dejú
       nepríjemné veci, ktorým  nerozumejú,  ktoré  na  nich  nepriaznivo
       vplývajú a ľudskej logike sa často zdá, že sa už nič  nedá  robiť!
       Ľudská  logika  tvrdí,  že  už  nemá  zmysel  ďalej  kázať,  ďalej
       napomínať, ďalej povzbudzovať a veriaci človek má sklon utiecť  od
       problému a skúsiť si nájsť pre svoj život krajšie prostredie. Keby
       Ananiáš takto "zdupkal" od Božieho povolania, možno  by  v  Biblii
       chýbali všetky Pavlove epištoly. Kresťania,  ktorí  milujú  logiku
       a pritom strácajú vieru začínajú prežívať druhý  problém  úprimnej
       viery - "problém Ananiáš". Príčinou  vzniku  takéhoto  nesprávneho
       rozpoloženia  nebýva  duchovné  detinstvo,  ale  naopak  -  hlboké
       poznanie Písma kombinované so strácaním živej  viery  -  úprimného
       vzťahu so Stvoriteľom. Logika potom  rozpráva  "nie",  Svätý  Duch
       prikazuje - "áno"! Pre veriaceho  človeka  je  niekedy  prirodzené
       začať konať alebo pokračovať v práci, ktorá sa zdá byť  už  vopred
       prehratá alebo zbytočná... Logika je dobrá, aj poznanie Biblie  je
       dobré, aby však človek nepodľahol  "problému  Ananiáš",  je  nutné
       svojho Boha v živote stále hľadať a neustále Ho hlbšie, osobnejšie
       spoznávať. To sa dá len vtedy,  keď  to  človek  vo  svojom  srdci
       potrebuje.
          VII/b) Ako pomôcť veriacemu človeku s problémom typu "Ananiáš"?



                                Problém "Pavel"


                                Skutky 9,17-22.

          Keď Saul  prijal  Evanjelium  Pána  Ježiša,  začal  byť  úžasne
       aktívny - ihneď kázal,  pričom  vôbec  neľutoval,  že  pred  celým
       svojim  okolím  takto  pripustil,  že  robil  predtým   zle.   Pre
       jednoduchosť budeme Saula od chvíle uverenia nazývať Pavlom.  Však
       tento Pavel ešte nebol tým  Pavlom,  ktorého  poznáme  z  epištol!
       Rozprával  veľa,  náruživo,  nedočítali  sme  sa  ani,  že  by  ho
       Stvoriteľ  k  takémuto  kázaniu   povolal.   Nakoniec   ho   Židia
       i hellénisti chceli zabiť,  lebo  ich  svojimi  rečami  jednoducho
       rozčuľoval, zhadzoval a dráždil.
          Keď niekto práve príjme Evanjelium, má  sklon  všade  rozprávať
       o svojom novom poznaní. Za nejaký čas potom jeho  reči  vyvolávajú
       skôr odpor, než zvedavosť a záujem. Práve narodených nováčikov  vo
       viere veľmi často sprevádza ďalší problém viery, budeme ho nazývať
       "problém Pavel". Takýto ľudia chcú do celého  sveta  "kričať",  že
       našli niečo fantastické, pritom si ale  vôbec  nevšímajú  skutočné
       potreby svojho okolia. Problém "Pavel" takto sebou nesie na jednej
       strane niečo pekné - "zvestovanie  Evanjelia",  na  druhej  strane
       niečo nesprávne - "nezáujem  o  druhých  zakrytý  vlastnou  túžbou
       týchto ľudí doslova obrátiť na správnu vieru". Odovzdať Evanjelium
       človeku dokáže len sám Svätý Duch, veriaci sú len biedne  nástroje
       v Božích rukách! Preto je nutné na základe  modlitieb,  rozhovorov
       a čítania Písma hľadať pre seba osobnú  cestu  povolania  a  Božej
       vôle.
          O Pavlovi neskôr nebolo počuť niekoľko rokov. Až po tomto  čase
       jeho duchovného rastu sa z neho stal ten  Pavel,  ktorého  poznáme
       z čítania druhej polovice Knihy skutkov a jeho epištol.
          VII/c) Ako pomôcť ľuďom, ktorí trpia problémom typu "Pavel"? 

                                                                          33



                               Problém "Damašek"


                                Skutky 9,23-25.

          Pavel bol vyvolenou  Božou  nádobou.  Od  začiatku  sa  na  ňom
       prejavovala  túžba  vzdelávať  druhých  ľudí,  aby  mohli   poznať
       spasenie a veľkú Božiu moc. Keď ho chceli za jeho slová v  Damašku
       zavraždiť, mohlo by sa zdať, že Pán urobí zázrak a Pavla  z  mesta
       slobodne vyvedie. Veď podobne urobil aj v prípade  apoštolov,  keď
       ich zavreli do väzenia, pričom ich Boží  Duch  vyviedol  zázračným
       spôsobom zo žalára a daroval im tak slobodu!
          Veriaci ľudia niekedy trpia túžbou  prežiť  niečo  fantastické,
       zázračné. Táto túžba je v nich  tak  silná,  že  zatieňuje  samého
       Ježiša Krista a Jeho vôľu! Veriaci začínajú veriť pre  zázraky  aj
       napriek tomu, že napr. v Skutkoch apoštolských  veriaci  prežívali
       zázraky pre svoju hlbokú vieru - teda mali úplne  opačnú  prioritu
       medzi vierou a zázrakmi. Keď niekto začína veriť  kvôli  zázrakom,
       prežíva ďalší duchovný problém -  "problém  Damašek".  Keby  Pavel
       prežíval takýto problém, nedal by sa  spustiť  v  koši  z  hradieb
       mesta a neutekal by pred prenasledovateľmi! Suverénne by veril, že
       ho Hospodin zachráni. Stvoriteľ ale niekedy chce, aby  človek  sám
       použil  prostriedky,  ktoré  mu   daroval   a   zveril.   Takýmito
       prostriedkami   sú   napríklad    aj    nohy,    zdravie,    pomoc
       spoluveriacich... Pavel netrpel problémom "Damašek" a  nečakal  na
       zázrak - jednoducho použil prirodzenú cestu vyslobodenia, ktorá sa
       mu ponúkala. Pretože Pavel nečakal zázraky, ale hlboko veril Bohu,
       že bude spasený,  preto  mohol  Svätý  Duch  neskôr  aj  cez  neho
       niektoré zázraky učiniť!
          VII/d) Ako pomôcť človeku, u ktorého láska k zázrakom  ohrozuje
       lásku ku Kristovi, a teda prežíva problém typu "Damašek"? 


                               Problém "Barnabáš"


                                Skutky 9,26-31.

          Keď  Pavel  prišiel  do   Jeruzalema,   nemohol   spoluveriacim
       poslúžiť, lebo sa ho ľudia báli. Tak isto aj v prítomnosti  niekto
       nemôže  slúžiť,  lebo  mu  veriaci  ľudia  nedôverujú   alebo   ho
       nepoznajú... Barnabáš sa prejavil ako skutočné Božie dieťa,  ktoré
       nehľadá len svoju slávu, ale hľadá slávu živého Stvoriteľa.  Preto
       svojim bratom a sestrám odovzdal svedectvo, dobrozdanie na  Pavla,
       aby sa ho nestrachovali. Vedel, že cez tohoto  človeka  Pán  veľmi
       žehná veriacim i neveriacim  a  tak  túžil,  aby  toto  požehnanie
       prijali  aj  veriaci  v  Jeruzaleme.  Barnabáš  netrpel  závisťou,
       nechcel byť ani podobný  Pavlovi  alebo  sa  priživiť  popri  jeho
       sláve, chcel jednoducho  vyzdvihnúť  druhého  človeka,  aby  mohlo
       Božie Kráľovstvo lepšie rásť.
          Na veriaceho niekedy  zaútočí  duch  lenivosti  alebo  závisti,
       takýto duch  potom  bráni  tomu,  aby  veriaci  druhého  veriaceho
       vyzdvihol a doporučil iným jeho obdarovanie - charizma. Niekedy sa
       človeku jednoducho nechce, inokedy sa mu zdá, že ten druhý  má  už
       beztak dosť slávy a možno aj  trochu  závidí...  Nakoniec  sa  pri
       takomto prístupe odníme požehnanie, ktoré im Pán chcel darovať cez
       charizma ich spoluveriaceho. Problém viery,  keď  veriaci  prežíva
       takýto  démonický  útok  a  nezachová  sa  ako  Barnabáš,  nazveme
                                                                          34



       "problém Barnabáš".
          VII/e)  Ako  pomôcť  človeku,  ktorý   prežíva   problém   typu
       "Barnabáš"? 


                                Problém "Tabita"


                                Skutky 9,32-43.

          Medzi niektorými veriacimi existuje plytké presvedčenie, že Pán
       Ježiš chce každého  človeka  uzdraviť.  Ak  potom  takíto  veriaci
       stretnú nemocného, za ktorého sa modlia, pričom ale tento  nemocný
       nevyzdravie, dokážu tohoto postihnutého človeka surovo zhodiť,  že
       má slabú vieru alebo nevyznaný hriech... Ich  počínanie  je  potom
       oveľa bezohľadnejšie než počínanie neveriacich, ktorí  z  nemocným
       aspoň súcitia, chcú ho potešiť a prípadne mu prakticky pomôcť.
          Keby takýto bezohľadní  veriaci  ľudia  stretli  napr.  Eneáša,
       ktorý ležal od ôsmych rokov, určite by ho poriadne potupili,  lebo
       bol dlho nemocný, kým ho Pán neuzdravil! Tabita dokonca umrela pre
       chorobu! Pritom mala  však  výborné  svedectvo  od  spoluveriacich
       bratov a sestier. Ak niekto verí pre uzdravovanie, začína  z  neho
       vyrastať  úžasný  surovec!  Najskôr  je  potrebné  úprimne  veriť,
       neodsudzovať  druhých  ľudí  z  hlbokým  poznaním  svojej  malosti
       a Božej nepochopiteľnej veľkosti.  Pán  dáva  charizma,  v  ktorom
       človek dokáže  úžasne  súcitiť  s  druhými  ľuďmi.  Takýto  človek
       doslova trpí s nimi, takže nedokáže myslieť  na  uzdravovanie  len
       ako na prejav  Božej  moci,  alebo  ako  na  niečo  fantastické...
       V prvom rade trpí s nemocným, čo ho vedie k prosbe za to, aby  ten
       druhý  mohol  žiť  alebo  vyzdravieť.  Takýto  veriaci  nerozoberá
       teológiu o uzdravovaní v domnení, že keď niečo pochopí  intelektom
       a uverí svojmu presvedčeniu, že sa potom na ňom  začne  prejavovať
       Božia moc! Keď Peter chcel  zobudiť  z  mŕtvych  Tabitu,  všetkých
       vyhnal - nekonala  sa  žiadna  estráda,  žiadne  divadlo  na  účet
       nemocného!  Peter  si  o  Tabite  veľa  vypočul  a   bol   pohnutý
       milosrdenstvom! Potom sa za ňu modlil a prosil Boha o  zmilovanie.
       Práve takáto modlitba bola vypočutá!
          Ak v niekom prevažuje túžba sa ukázať alebo ukázať svoju pravdu
       o uzdravovaní, pritom ale tento  človek  nedokáže  ani  pravidelne
       navštevovať nemocných,  lebo  ho  to  unavuje,  ak  navyše  takýto
       veriaci vyzdvihuje Božiu moc a  poukazuje,  že  by  sa  malo  diať
       uzdravovanie, práve prežíva duchovný problém "Tabita".
          VII/f) Ako pomôcť veriacemu s problémom typu "Tabita"?
          VII/g) Ako pomôcť neveriacim, ktorí sú sklamaní z  kresťanstva,
       lebo stretli veriacich ľudí, ktorí práve trpeli niektorým z vyššie
       uvedených duchovných problémov? 


                                    Dialógy


          VII/a) Napomenutie im pravdepodobne nepomôže, lebo  sa  chovajú
       duchovne  detinsky.  Potrebujú  pravidelné  a  kvalitné   duchovné
       vzdelávanie. Je možné napr. pre nich  vymodliť  duchovného  vodcu,
       učiteľa.
          VII/b) Ak má niekto dostatočné duchovné vzdelanie,  pritom  ale
       stráca  živú  vieru  -  osobný  kontakt  s  Hospodinom,  potrebuje
       predovšetkým dve veci: Modlitbu, aby  ho  Pán  zastavil  a  osobné
                                                                          35



       svedectvo vo veľmi súkromnej oblasti, aby  mohol  vidieť,  aká  je
       viera v životoch druhých ľudí osobná, vrúcna a živá. Niekedy  môže
       pomôcť aj napomenutie.
          VII/c) Je dobré začať ich vzdelávať v tej oblasti, v ktorej  sa
       prejavujú ako obdarovaní. Keď pri duchovnom  vzdelávaní  nadobudnú
       vedomie, že je veľmi potrebné poznať  potreby  druhých  ľudí,  ich
       obdarovanie môže byť rozhojnené podobne ako u apoštola Pavla.
          VII/d) Trochu  biblickým  vzdelávaním,  ale  hlavne  modlitbou.
       Takýto človek je vo veľkom nebezpečenstve, lebo  jeho  problém  je
       problémom jeho srdca, v ktorom je ohrozená prvá láska ku Kristovi.
       Poväčšine pomáha, keď sa za neho niekto  modli  a  pritom  mlčí  -
       rozprávaním a napomínaním by takéhoto človeka mohol  uraziť  alebo
       zatvrdiť.
          VII/e) Podobne, ako v bode d) je v  jeho  srdci  ohrozená  prvá
       láska ku Kristovi - v prvom rade teda pomáha modlitba v súkromí.
          VII/f) Podobne ako u d), e).
          VII/g) Svet len  veľmi  ťažko  vyjadruje  ospravedlnenie  alebo
       pripustenie si  omylu.  Na  veriacich  ľuďoch  by  neveriaci  mali
       skutočne vidieť Svätého Ducha aj v tom, že tí dokážu robiť to,  čo
       oni  sami  nedokážu.  Ako  prvý  krok  je   teda   doslova   nutné
       ospravedlniť sa a vysvetliť danú  problematiku  krátko,  v  zmysle
       vyššie uvedených úvah.
          Nie je možné s  istotou  odhadnúť,  kto  prežíva  aký  duchovný
       problém. Preto veriaci človek nesmie triediť  druhých  do  akýchsi
       kategórií. Keď sa ale na niekom začne prejavovať niektorý z vyššie
       uvedených duchovných problémov,  je  dobré  začať  komunikáciu  čo
       najlepšie - aby sa vzťahy nebortili, ale budovali. Neskôr sa  môže
       ukázať, že išlo o niečo úplne iné,  čo  bude  vyžadovať  aj  zmenu
       prístupu.

          Pred niekoľkými rokmi  som  stratil  zrak  pri  úraze.  Pán  ma
       doteraz neuzdravil, ale napriek tomu sa doslova zázračne  postaral
       o to, aby som aj ako  nevidiaci  mohol  napísať  tieto  úvahy.  Na
       základe sebapoznania, ktoré som nadobudol,  mám  obavu  zo  svojho
       vlastného srdca, že keby som dostal zrak naspäť, že by som  pomaly
       od Pána Ježiša odišiel a na Jeho  milosť  zabudol.  Som  slobodný,
       a preto mi Kristus na jednej strane nedá zrak, pričom ma na druhej
       spúta, aby som Ho už nikdy neopustil! Slobodu mi ponechá, a tak je
       pre mňa najdôležitejšie, aby som zotrval pri Ňom a  neopustil  Ho.
       Veľmi Ho milujem, Je mi drahší než zrak a o svojom srdci si  chcem
       pripustiť takú pravdu o akej som sám presvedčený!

                                               Milan Hudec - autor

                                                                       36

                                                                         37



                             Predsudky a Evanjelium
                                   Skutky 10
                                     VIII.



                                  Slovo a Duch


                                 Skutky 10,1-8.

          Pri rozhovoroch o viere v  Pána  Ježiša  Krista  si  zúčastnení
       často kladú nasledovné otázky: "Prečo veriť práve v Krista, keď je
       veľa iných náboženstiev?" "Prečo vôbec veriť - existuje Boh, dá sa
       dokázať Jeho existencia?" "Prečo by som mal čítať  Bibliu,  určite
       je poznanie obsiahnuté aj v iných knihách?!" ...
          V tejto chvíli by  možno  bolo  zaujímavé  odpovedať  na  tieto
       otázky.  Pretože  sme  ale  na  podobné  otázky  hľadali  odpovede
       v kapitole V. - Skutky 6,7 "Cirkev, múdrosť a  intelekt"  pokúsime
       sa zamyslieť nad takýmto dialógom trochu inak.
          Rímsky stotník Kornélius hľadal  vo  svojom  živote  naplnenie.
       Nepoznal Krista, ani nemal skúsenosti s vierou v Izraelského  Boha
       Hospodina! Napriek tomu sa modlil k akémusi  Bohu,  o  ktorom  bol
       presvedčený, že musí byť! Jeho logika a skúsenosti s modlitbou  mu
       poukazovali na duchovný svet, v ktorom jeho modlitby mali  odozvu.
       Kornélius veril v dobrého Boha, chcel žiť taký život, za aký by sa
       nemusel hanbiť žiadny kresťan! Pretože  mal  Kornélius  vo  svojom
       srdci sklon hľadať dobré a odmietať zlé, jeho  modlitby  smerovali
       automaticky k Bohu, ktorý svojou  podstatou  vyjadroval  to  isté.
       Kornélius nepoznal Starý Zákon, nebol Žid,  len  sa  modlil!  Boží
       Duch ho hľadal a duch Kornéliov hľadal svojho Stvoriteľa  s  celou
       úprimnosťou. Aby mohol človek nájsť svojho Stvoriteľa,  je  nutné,
       aby bol v jeho srdci podobný prístup, ako mal  stotník  Kornélius.
       Keď sa potom tento hľadajúci človek dozvedel o  Ježišovi  Kristovi
       cez apoštola Petra, nekládol si  žiadne  otázky,  lebo  jeho  duch
       harmonizoval so Slovom, ktoré o Kristovi počul.  On  totiž  hľadal
       práve  takéhoto  Boha,  ktorý  miluje,  je  spravodlivý,  pravdivý
       a ktorý prišiel spasiť človeka!
          Keby bol Kornélius chodieval  na  rôzne  špiritistické  seanse,
       keby chodil do pohanských  chrámov,  kde  by  hľadal  rôzne  čary,
       energie a možno ich aj spájal s formou prostitúcie tak, ako sa  to
       v  takýchto  chrámoch  robievalo,   na   jeho   modlitby   by   sa
       pravdepodobne ozval iný boh - knieža tohoto sveta. Peter by  nebol
       poslaný za ním a on by si možno v rôznych dialógoch kládol otázky:
       "Prečo práve Kristus?" "Nemôže byť poznanie obsiahnuté aj v  iných
       knihách, než v Biblii?" ...
          Ľudia niekedy kladú svoje  otázky  úprimne,  inokedy  nimi  len
       maskujú skutočnú túžbu svojho srdca. Ak niekto naozaj hľadá svojho
       Stvoriteľa v hĺbke svojho ducha, zaraduje sa Slovám  Biblie,  lebo
       mu pomáhajú práve tohoto Stvoriteľa poznávať...
          VIII/a) Kornélius urobil niečo veľmi podstatné - čo to bolo? 

                                                                          38

                                   Čas viery


                                Skutky 10,9-23.

          Peter bol veľmi Bohabojný Žid, a preto  keď  mal  videnie,  aby
       jedol potravu, ktorú  Židia  z  náboženského  hľadiska  odmietali,
       chcel ju odmietnuť aj on. Nevšimol si dokonca ani  to,  že  mu  ju
       ponúka  sám  Boh  -  teda  tá  bytosť,  pre  ktorú  chcel  potravu
       odmietnuť, aby naplnil Božiu vôľu. Petrova nábožnosť  mu  v  tejto
       chvíli bránila vykonať to, čo od neho Stvoriteľ žiadal.  Je  veľmi
       nesprávne postaviť náboženské tradície,  zvyklosti  pred  autoritu
       Božieho Slova - Biblie. Keby bol Peter  ostal  nábožne  ortodoxný,
       svojim jednaním by vydával na zatratenie  človeka,  ktorý  úprimne
       hľadal svojho Tvorcu!
          Keď človek verí už dlhší čas, isto si vypestuje  rôzne  návyky,
       postoje, naučí sa hľadieť na druhých v zmysle "robíš dobre,  robíš
       zle"...  Možno  dokonca  trochu  aj  pozabudne  na  svoje  vlastné
       nesprávne jednania a buduje  tak  v  sebe  množstvo  predsudkov  -
       predpojatostí voči niektorým ľuďom alebo skupinám ľudí. Prejde pár
       rokov, za ktoré si  veriaci  postaví  doslova  stenu  medzi  sebou
       a okolím. Keď potom možno zaznie v jeho srdci  tichý  hlas,  ktorý
       napomína človeka, aby neodsudzoval, aby niekam  išiel,  aby  niečo
       skúsil,  aby  znovu   zopakoval   návštevu....,   často   nedokáže
       zareagovať podobne ako reagoval Peter. Odmietne svojho  Stvoriteľa
       pre svoje náboženské predsudky a zachová sa tak voči niekomu hrubo
       a bezohľadne.
          VIII/b)  Môže  dostať  kresťan  videnie,  ktoré  je  v  rozpore
       s Bibliou? 


                                  Človek a Boh


                                Skutky 10,24-33.

          Keď  prišiel  Peter  ku  Kornéliovi,  stalo  sa   niečo   úplne
       prirodzené. Kornélius  sa  modlil  a  Hospodin  mu  poslal  svojho
       služobníka - isto to bude teda veľký človek. Preto sa mu Kornélius
       poklonil.
          Ak dá Pán Ježiš príležitosť, aby sme  mohli  niekomu  zvestovať
       Evanjelium, tento človek má často sklon  "klaňať"  sa  nám.  Možno
       v nás vidí poradcu, možno priateľa, možno niečo iné, pričom  začne
       byť výrazný fakt, že tento človek nie je závislý na  svojom  Bohu,
       ale na nás! Takýto stav  býva  veľmi  nebezpečný,  lebo  sa  ľudia
       rozhodnú chodievať do cirkvi nie kvôli Bohu, ale  kvôli  osobnosti
       zbožňovaného človeka. Pritom však zostáva človek človekom a aj  tá
       najlepšia a najvýraznejšia  osobnosť  urobí  niekedy  chybu  alebo
       upadne do niečoho zlého. S pádom  osobnosti  potom  padne  aj  jej
       ctiteľ a odnesie to Stvoriteľ, lebo pohoršenie, ktoré  na  základe
       toho vznikne, býva poväčšine pohoršením proti kresťanstvu. Apoštol
       Peter obstál vo  svojom  povolaní  a  ihneď  zdvihol  Kornélia  zo
       slovami, že aj on je len obyčajný človek.  Peter  povedal  o  sebe
       pravdu, aby aj  Kornéliovi  mohla  byť  odovzdaná  pravda  o  jeho
       Stvoriteľovi. Viera ľudí  nesmie  stáť  na  osobnostiach,  ale  na
       osobnom vzťahu s ich Bohom!
          VIII/c) Ako sa postaviť  voči  vlastnému  jednaniu,  ktorým  si
       chceme vytvoriť u druhých ľudí dobrý image? 
                                                                          39



                                   Evanjelium


                                Skutky 10,34-43.

          Keď Peter začal zvestovať Evanjelium, ako prvé vyzdvihol  fakt,
       že Boh miluje každého človeka bez ohľadu na jeho pôvod a minulosť!
       Peter nielen že vyzdvihol Božiu  lásku,  ale  upozornil  ihneď  na
       svoju  vlastnú  nedokonalosť,  že  on,  ako  ortodoxný  Žid,  túto
       skutočnosť pochopil len  vtedy!  Kresťania  často  zo  seba  robia
       mudrlantov, ktorí majú vyššie poznanie  a  nedokážu  si  pripustiť
       omyl, lebo by ich to príliš zhodilo!  Keď  im  Pán  potom  niekoho
       pošle, aby sa cez nich dozvedel Evanjelium, sú ochotný  radšej  sa
       prieť, hádať aj napriek tomu,  že  ten  poslaný  človek  môže  mať
       v niečom pravdu a dotyčných kresťanov poučiť. Základný princíp pri
       zvestovaní Evanjelia  Pána  Ježiša  je  rovnocennosť  medzi  ľuďmi
       a Božia láska, ktorá sa má na jednaní kresťanov prejaviť!
          VIII/d)  Skúste  jednoducho  odovzdať  Evanjelium  Pána  Ježiša
       Krista! 


                                   Nový život


                                Skutky 10,44-48.

          Prijatie Pána Ježiša nie je len filozofiou,  ktorá  síce  zmení
       názor, ale nedokáže zmeniť ľudské srdce a jeho  život.  Boží  Duch
       dáva človeku praktickú silu,  pomáha  mu  tak,  že  po  niekoľkých
       rokoch úprimnej viery človek už ani nevie  neveriť,  lebo  spoznal
       osobne svojho Boha. Ak by chcel svojho Stvoriteľa opustiť, bolo by
       to možné len zmenou túžby svojho srdca, ktorá sa dá  vyjadriť  asi
       takto: "Pane ja viem, že si, ale nemám záujem žiť tak, ako  to  Ty
       odomňa žiadaš! Našiel som si totiž inú lásky..."
          VIII/e) Aké máme skúsenosti viery? 


                                    Dialógy


          VIII/a) Poslal pre Petra - mal záujem počuť svedectvo a aktívne
       hľadal  človeka,  cez  ktorého  by  mu  mohlo  byť   Božie   Slovo
       zvestované.
          VIII/b) Petrove videnie nebolo v  rozpore  so  Starým  Zákonom,
       lebo v prorokovi Izaiášovi  sa  jasne  píše,  že  bude  Evanjelium
       hlásané po celej zemi. Peter nepoznal dobre Božie Slovo, a tak  sa
       mu zdalo, že je videnie v rozpore so Zákonom Božím. Preto  keď  aj
       dnes majú kresťania niekedy videnia, nikdy nie  sú  v  rozpore  so
       Starým alebo Novým  Zákonom  Biblie!  Každé  videnie  je  potrebné
       preskúmať na základe pohľadu a poznania Biblie.
          VIII/c) Človek sa chce páčiť druhým a principiálne  to  nie  je
       zlé. Chceme mať priateľov,  chceme  byť  užitoční...  Keď  sa  ale
       chceme tak veľmi  páčiť  a  ukazovať,  že  tým  zatieňujeme  Božiu
       veľkosť, naše jednanie je totožné  s  pýchou.  Človek  sa  niekedy
       ukazuje na  úkor  iného  človeka,  čo  je  zase  prejavom  nelásky
       a nezáujmu. Život veriaceho človeka by nemal byť zameraný  na  to,
       čo si o ňom myslia druhí, čo  urobiť,  aby  sa  ukázal...  Úprimný
       kresťan by mal chcieť žiť tak, aby jeho život mohol byť príkladom.
                                                                          40



       Nikdy by druhých ľudí nemal pútať na seba namiesto toho,  aby  ich
       pútal na Krista a nikdy by nemal druhých v neláske  zhadzovať.  Ak
       niečo také niekedy urobí,  je  to  dobrým  dôvodom  na  vyznávanie
       hriechu svojmu Bohu s túžbou o zmenu postojov a jednania.
          VIII/d) Človek bol stvorený ako slobodný, teda aj  slobodný  od
       svojho Stvoriteľa. Mohol,  ale  nemusel  Ho  poslúchať.  Pre  túto
       ľudskú slobodu človek nie  je  strojom,  ale  bytosťou,  ktorá  je
       schopná milovať. Keď sa človek v Raji od svojho Boha odvrátil, Pán
       mu pre svoju lásku ponúkol cestu zmierenia -  Krista.  V  dejinách
       človek musel najskôr spoznať, že je  veľmi  ťažké  žiť  bez  Boha.
       Potom mu Pán daroval Zákon, ktorý keby dodržiaval, žilo by  sa  mu
       omnoho ľahšie. Podstatou  bolo,  aby  človek  zistil,  že  nie  je
       schopný dodržať Boží zákon a robiť to, čo je dobré a správne.  Tak
       si začal  uvedomovať  potrebu  Spasiteľa.  Až  potom  mohol  prísť
       Kristus  a  dať  sa  ukrižovať  za  ľudské  nedostatky.   Boh   je
       spravodlivý, preto za hriech musel prísť  aj  trest!  Radšej  však
       trestal samého seba,  aby  mohol  potom  pre  svoju  lásku  prijať
       každého, kto o Jeho milosť prejaví záujem. K tomuto  poznaniu  Pán
       viedol v dejinách celý židovský národ.  V  tomto  národe  zachoval
       Svoje Slovo a v tomto národe sa narodil aj Spasiteľ. Stalo sa  tak
       preto, aby všetky národy mohli porozumieť  Božej  láske  a  prijať
       zmierenie.
          VIII/e) Prežil som videnia,  v  ktorých  ma  Pán  vyučoval  ako
       Petra. Prežil som modlitby, ktoré mi Boh naplnil  a  požehnal.  Na
       základe modlitieb Pán prakticky  menil  moj  život  v  konkrétnych
       veciach. Viera pre mňa znamená však aj prijatie kríža - odriekanie
       si toho, čo je zlé a čo škodí mne alebo druhým ľuďom.

          Ateizmus je hlboká viera v boha, ktorý sa volá "Niet Ho".
          Nábožnosť bez čítania Biblie, osobnej potreby Spasiteľa  a  bez
       svedeckého života, býva tou najhoršou formou nevery!

                                                                          41


                                 Zákon a Cirkev
                                  Skutky 11,12
                                      IX.



                               Skutky o skutkoch


                                Skutky 11,1-18.

          Pán Ježiš prišiel umrieť za ľudí, aby mohol každý zdarma prijať
       podiel na Božom kráľovstve. Žiadny ľudský skutok  nemôže  Kristovi
       pomôcť niekoho spasiť! Niektorí kresťania  však  aj  napriek  tomu
       chcú vykazovať vo svojom živote  istú  dávku  skutkov,  ktorú  keď
       nedosiahnu, začnú  mať  obavy  o  svoje  spasenie.  Podobne  potom
       pristupujú aj voči druhým ľuďom, od  ktorých  žiadajú  istú  mieru
       skutkov, aby ich mohli prehlásiť v srdci za  Božie  deti.  Podobný
       prístup mali aj bratia Jeruzalemskej  cirkvi  oproti  novoveriacim
       pohanom. Preto ich veľmi prekvapilo jednanie Petra,  ktorý  týchto
       pohanov dokonca krstil! Pretože sa v Jeruzaleme jednalo o skutočnú
       Cirkev Božích detí, veriaci nakoniec porozumeli Božiemu jednaniu.
          IX/a) Je možné, aby zákonníctvo v cirkvi pretrvávalo aj napriek
       tomu, že bolo objasnené v zmysle Božieho Slova?
          IX/b) Ak nejde pri ľudskom spasení o skutky, prečo  potom  chcú
       veriaci konať inak, než konali predtým?
          IX/c) Ako pohliadnuť na omyl alebo hriech Božieho dieťaťa,  aby
       sa nejednalo o zákonnícke odsudzovanie? 


                                  Kresťanstvo


                                Skutky 11,19-30.

          Židia, ktorí utekali z Jeruzalema  pred  prenasledovaním,  mali
       sklon  zvestovať  spasenie  opäť  len  Židom.  Túžba  po  skutkoch
       v človeku vždy drieme, lebo si  chce  spasenie  zaslúžiť.  Morálka
       vyučuje, že niečo zobrať len tak je nezodpovedné,  chamtivé  alebo
       lakomé! Takáto morálka sa však môže veľmi ľahko stať pravým opakom
       vo chvíli, keď človek nedokáže prijať žiadny dar zdarma! Z morálky
       sa takto stane len akési pozlátko, ktorým je prikrytá ľudská pýcha
       a hrdosť.
          Napriek tomu, že veriaci  z  Jeruzalema  mali  sklon  zvestovať
       Evanjelium len Židom, dokázali robiť nápravy  vo  svojom  zmýšľaní
       a začínali pokladať aj druhých ľudí za seberovných.  Dokonca,  keď
       spasenie prijali pohania,  poslali  im  vzdelaných  učiteľov,  aby
       mohli správne rozumieť obeti Pána Ježiša Krista.
          V takejto Cirkvi potom pôsobil Svätý  Duch  a  dialo  sa  mnoho
       prirodzených  i  nadprirodzených   vecí,   svedčiacich   o   Božej
       prítomnosti.  V  tomto  období  vznikol  aj  ten  starý  pojem   -
       "kresťanstvo".
          Od tej doby ubehlo mnoho storočí. Kresťanstvo sa tak rozšírilo,
       že začalo niektorých ľudí motivovať k tomu, aby sa aj oni vydávali
       za kresťanov a získali tak vplyv, sociálnu pomoc  alebo  politický
       výhody. Vo štvrtom storočí sa kresťanstvo  v  Ríme  uzákonilo  ako
       štátne náboženstvo podporované vládou. Začiatkom štvrtého storočia
       n.l. sa preto do kresťanstva začínali votierať  podvodníci,  ktorí
                                                                          42



       z neho nakoniec vytvorili mocenský nástroj. Živú vieru zmenili  na
       náboženskú ideológiu, ktorou zväzovali druhých  ľudí.  Kresťanstvo
       sa začínalo stávať symbolom vojen, násilia a prevratov.
          Ak dnes niekto vyjadrí - "kresťanstvo" - nepovie vôbec nič!  Je
       potrebný ďalší dialóg k tomu, aby začínalo byť  jasné,  či  má  na
       mysli živú vieru alebo spútavajúcu náboženskú ideológiu  alebo  či
       je dokonca príslušníkom  náboženského  kléra,  ktorý  chce  získať
       ďalšiu ovečku do košiara aj preto, že z početnosti cirkvi  vlastne
       žije.
          IX/d) Ako vyjadrujeme svoje postoje? 


                                Prenasledovanie


                                Skutky 12,1-12.

          Cirkev,  ktorá  nepodvádzala  Krista  ako   neviestka   svojimi
       zmluvami so svetom, bola vždy prenasledovaná.  Nikdy  však  nebola
       prenasledovaná preto, že by chcela organizovať politické prevraty!
       Veriaci ľudia chceli rozprávať o Pánovi Ježišovi pravdu  tak,  ako
       ich to učí Božie Slovo. Takýto prístup nezniesli vtedajší  nábožní
       Židia a neznášajú ho ani  nábožní  ľudia  dnes,  keď  si  namiesto
       úprimnosti  vyvolili  vieru  s  pretvárkou.  Cirkev  Božích   detí
       prenasledovali aj vladári sveta  a  robili  to  vždy,  keď  im  to
       vyhovovalo  a  mali  z  toho  zisk.  Napriek  tomu  Cirkev   nikdy
       neuzavrela zmluvu s týmito ľuďmi, aby tak dosiahla zmier  na  úkor
       kompromisov vo viere!
          Peter sa dal radšej uväzniť, než aby vo svojom srdci poodstrčil
       Krista trochu stranou. Napriek tomu vo väzení spokojne spal. Musel
       vedieť, že ho na druhý deň budú pravdepodobne kameňovať! Pre  jeho
       živú vieru mal ale pokoj, lebo si bol istý, že sa to môže stať len
       s Božím dovolením! Navyše vedel, že keby aj hneď  umrel,  čaká  ho
       krajšia a plnšia realita, než je tá, ktorú poznal v tomto živote.
          Hospodin cez neho ukázal svojim deťom, kým skutočne Je. Svojich
       detí  sa  dokáže   zastať   za   akýchkoľvek   podmienok   niekedy
       prirodzeným, inokedy nadprirodzeným spôsobom.
          IX/e) Ak som bol niekedy vydaný  do  prenasledovania  za  svoje
       presvedčenie, ako som sa vyrovnával s úzkosťou? 


                                 Viera a povery


                                Skutky 12,13-17.

          Keď Pán urobil zázrak a vyviedol Petra z väzenia, stalo sa  tak
       aj  pre  mnohé  modlitby  veriacich.  Napriek  tomu   títo   ľudia
       nedokázali hneď uveriť, že ich Hospodin vypočul. Mali  skôr  sklon
       veriť povere, že prišiel Petrov duch a ktovie  čo  od  nich  chce!
       Živá  viera  je  v  človeku  vždy  ohrozovaná  miestnymi  poverami
       a zvyklosťami, ktoré sú v rozpore s Božím  Slovom.  Ak  si  niekto
       povie, že sa ho takýto prístup netýka - veľmi sa mýli!  Mnohoročné
       návyky nedokáže nikto úplne striasť - driemu v  ňom  a  čakajú  na
       prebudenie. Preto je, tak ako aj všetko  ostatné,  potrebné  vieru
       živiť. Keď človeka niečo zaujme, automaticky sa  tomu  venuje.  Ak
       človek skutočne potrebuje a miluje Krista, automaticky  bude  jeho
       viera živená. Preto je opäť najpodstatnejšou otázkou ani nie tak -
                                                                          43



       "ako vieru živiť" - ale - "či mám záujem v srdci  poznávať  svojho
       Boha Stvoriteľa"?! 


                                Svet a Božia moc


                                Skutky 12,18-25.

          Niekedy by sa mohlo zdať, že Stvoriteľ nežiada spravodlivosť aj
       od neveriacich ľudí. Posledný odsek tejto kapitoly však  poukazuje
       na pravý opak! Veriaci ľudia ale  nie  sú  povolaný  k  tomu,  aby
       videli konajúcu Božiu spravodlivosť! Napriek tomu niektorí veriaci
       chcú  vidieť  akúsi  Božiu  pomstu,  čo  je  veľmi  bezcharakterný
       a neláskavý postoj!
          Hospodin  málokedy  ukazuje  svojim   deťom   jednanie   Svojej
       spravodlivosti. Neukazuje im tresty za príkoria,  ktoré  sa  možno
       napáchali práve voči  nim!  To  ale  neznamená,  že  tieto  tresty
       v spravodlivosti neprichádzajú! Nepoznáme životy druhých ľudí, ale
       Božie Slovo jasne poukazuje na to, že ak niekto odmietne  Kristove
       spasenie  z  milosti,  dostane  sa  mu  skutočnej   čistej   Božej
       spravodlivosti,  ktorá   netrpí   predsudkami,   ani   nedostatkom
       potrebných informácií. 


                                    Dialógy


          IX/a) Zákonníctvo vždy drieme v srdciach  veriacich,  preto  je
       potrebné uvedomovať si túto potenciálnu hrozbu. V Cirkvi úprimných
       Božích detí však nedostane priestor na konanie, bude  hubené  hneď
       v zárodkoch.
          IX/b) Ak niekto úprimne uverí, prirodzene  nechce  robiť  niečo
       zlé. Úprimná viera znamená aj úprimnú zmenu postojov. Takáto zmena
       sa potom určite prejaví aj na skutkoch, čo ale  neznamená,  že  si
       veriaci týmito skutkami chce spasenie zaslúžiť.
          IX/c) Mýlime sa všetci, úprimné Božie  deti  dokážu  svoj  omyl
       pripustiť. Aj hrešíme všetci v tej či onej veci, úprimní kresťania
       svoj hriech vyznávajú  pred  Hospodinom,  trápi  ich,  čo  urobili
       a ďalej to robiť nechcú. V danej oblasti sú sami sebe nepriateľom.
          IX/d) O kresťanstve je nutné pripustiť si verejne všetky pravdy
       a dávať ich do kontrastu s Božím Slovom.
          IX/e) Úzkosť v takomto prípade prichádza, ale pomocou  modlitby
       má človek moc prekonať ju. Veľkou pomocou  v  takomto  prípade  sú
       modlitby druhých veriacich.

          Počúvanie je prirodzená vlastnosť  človeka,  ktorý  je  schopný
       viesť dialóg. Svätý Duch nežiada, aby Jeho deti  o  viere  druhých
       ľudí presviedčali, chce len, aby sa o nej dokázali porozprávať!

                                                                          44
                                                                          45



                              Dielo apoštola Pavla
                                   Skutky 13
                                       X.



                           Prvá Pavlova misijná cesta


                                Skutky 13,1-12.

          Povolanie apoštola Pavla do služby je opisované veľmi zvláštne.
       Svätý Duch povedal: "Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula  ku  dielu,
       ku ktorému Som ich povolal!" Boží hlas je tu opisovaný  ako  niečo
       jasne zrozumiteľné, o čom sa nedá pochybovať! Dnes si môžeme klásť
       otázku, či to bol nejaký hlas v srdci niektorého z veriacich alebo
       či to bolo proroctvo niektorého z nich  alebo  či  dokonca  naozaj
       zázračne zaznel v zhromaždení  nejaký  nadprirodzený  hlas...  Ako
       mohli vtedajší veriaci vedieť tak isto, že išlo o  Svätého  Ducha?
       Ako vedeli Barnabáš a Saul, k čomu ich Svätý Duch povolal? V Božom
       Slove akoby chýbalo vysvetlenie  niečoho,  čo  sa  zdá  byť  veľmi
       podstatné! Je predsa dobré poznať Božiu vôľu a vedieť rozpoznávať,
       či je pohnútka inšpirovaná Stvoriteľom alebo niekým iným. Keďže sa
       v tomto texte nenachádza konkrétne vysvetlenie, je zjavné, že  ide
       o čosi úplne prirodzené a v živote úprimných Božích detí bežné.
          Kresťanstvo sa po mnohých storočiach často tak  veľmi  vzďaľuje
       od svojho Boha, že v takýchto odsekoch Písma hľadá  skôr  kultické
       formy akýchsi proroctiev! Niekoho niečo napadne  a  hneď  v  tomto
       nápade chce dotyčný  vidieť  Božie  poslanie.  Vysvetľuje  ako  to
       prežil a čo pritom cítil,  možno  svojim  vysvetlením  niekoho  aj
       presvedčí, a ten chce  tiež  podobne  cítiť  a  prežívať...  Takto
       začína v kresťanstve vznikať kultický obrad!  Aby  sa  dalo  dobre
       cítiť  a  prežívať,  je  potrebné  vytvoriť   správnu   atmosféru,
       prostredie...
          Apoštol Pavel nechcel uctievať svoje fantasmagórie! Keď  vedel,
       do čoho ho Svätý Duch povolal a kam ho posiela, znamenalo  to,  že
       jeho presvedčenie nestojí len na relativizmoch pocitov!
          V  predčítanom  odseku  Písma  nachádzame,  že  sa  Božie  deti
       pôstili. Žiaľ, aj v  pôste  vidí  moderné  kresťanstvo  často  len
       kultický obrad! Kresťania prestanú jesť, dokážu  vychudnúť  až  na
       kosť, pričom majú pocit, že sa takto zapáčia svojmu  Bohu.  Zmysel
       pôstu je rozviazať putá neprávosti - Izaiáš 58!  Putá  neprávosti,
       hriech,  zlé  sklony  sa  dajú  odstraňovať  len  pôstom  -   teda
       odriekaním toho, čo sa  páči  ľudskému  telu.  Pôst  je  akékoľvek
       odriekanie, ktoré je sprevádzané modlitbou - prosbou o Božiu pomoc
       a podporu. Ak má niekto pomôcť druhému človeku,  poväčšine  to  od
       neho vyžaduje pôst. Pri pôste s Hospodinom sa Božie deti učia, aby
       boli schopné poradiť - premáhajú lenivosť. S Kristom idú prakticky
       slúžiť - odnímajú svoj čas sebe  a  dávajú  ho  druhým.  Vyznávajú
       svoje zlé vlastnosti a sú si sami sebe v tejto oblasti nepriateľom
       - aby neubližovali. ...
          Apoštol Pavel bol vzdelávaný známym učiteľom - Gamalielom. Isto
       si musel veľa odriekať, kým "zložil" pri ňom "skúšky".  Uvedomoval
       si, že je to jednak ťažké, ale že sa mu zároveň darí a videl v tom
       Božiu pomoc. Takto mohol spoznávať svoje charizma  -  obdarovanie,
       a teda aj povolanie od Svätého Ducha.  Ak  sa  Božie  dieťa  takto
       nepôstí, nikdy nespozná ani  svoj  dar,  ani  Božie  povolanie  do
       služby! Je to niečo úplne prirodzené, a tak jasné, že  to  pisateľ
                                                                          46



       tohoto odseku Biblie nepovažoval za potrebné ani opisovať.
          Apoštol poznal svoje povolanie a ostáva už len ozrejmiť si, ako
       mohol poznať, že chce Svätý Duch, aby išiel práve vtedy  vykonávať
       svoje povolanie. Pavel sa nachádzal medzi spoluveriacimi v  Cirkvi
       Božích detí. Pôstili sa a  modlili,  čo  prakticky  znamenalo,  že
       videli potreby svojho okolia a chceli v pôste vydať svoj čas, svoj
       majetok, chceli  premôcť  lenivosť...  a  skutočne  slúžiť  svojmu
       Spasiteľovi. Pavlovi spoluveriaci nielenže videli  potreby  svojho
       okolia, ale videli aj Pavlove  charizma  a  požehnanie,  ktoré  im
       z neho vyplývalo. Pre Cirkev Božích detí je potom úplne prirodzené
       modliť sa za takéhoto človeka a  je  aj  prirodzené  pre  starších
       v Cirkvi, aby na  neho  položili  ruky  a  pomodlili  sa  za  neho
       v zmysle vyslania do služby. Takéto  jednanie  veriacich  ľudí  je
       úplne prirodzené a  je  možné  prežívať  ho  aj  v  dnešnej  dobe!
       S istotou potom môžeme povedať, že toho alebo onoho  poslal  Svätý
       Duch.
          Takéto povolanie sa dnes často zamieňa s  prijatím  "duchovnej"
       platenej funkcie. Niekto vyštuduje teológiu,  možno  ju  vyštuduje
       preto, lebo ho inde na školu neprijali, dostane diplom, odslúži si
       povinnú prax a zamestná sa v  cirkvi  napr.  ako  kazateľ,  farár,
       misionár alebo katechét... V takejto mašinérii  štátneho  školstva
       sa prirodzene môžu nachádzať aj  ľudia,  ktorí  prežili  Pavlovské
       povolanie od Svätého Ducha, ale nachádzajú sa tam aj  takí,  ktorí
       nemajú jasno v základných otázkach viery  a  ktorí  potrebujú  byť
       najskôr spasení,  aby  mohli  začať  duchovne  vzdelávať  druhých.
       Povolanie a vyslanie do služby v Skutkoch apoštolských  vychádzalo
       vždy  z   úprimnej   viery,   z   túžby   prijať   duchovný   pôst
       a z konkrétneho  obdarovania,  ktoré  daný  veriaci  prijal  a  na
       základe ktorého nadobudol v  danej  oblasti  prirodzenú  autoritu.
       Akýkoľvek odklon od takéhoto postupu  v  povolávaní  do  duchovnej
       práce  znamená  znevažovanie  Božej  vôle!  Kresťania   dnes   idú
       častokrát kázať, pomáhať, ..., ale pritom nemajú záujem poznať, či
       to  od  nich  chce  aj  Svätý  Duch!  Hospodin  dá  vždy  dostatok
       pracovníkov v tých oblastiach,  v  ktorých  má  dané  spoločenstvo
       veriacich pracovať. Ak Stvoriteľ nedáva pracovníkov, je možné,  že
       ich nedáva pre  množstvo  závisti  a  pýchy,  ktorá  vládne  medzi
       veriacimi. Pre niekoho totiž môže byť veľmi ťažké pripustiť si, že
       Pán žehná v niektorej oblasti viac druhým bratom alebo sestrám než
       mne! Kresťania  prosia  za  prorokov  a  kazateľov,  ale  prorokov
       a kazateľov, ktorí sú medzi nimi, tých nenávidia pre Božie  Slovo,
       ktoré im rozprávajú.
          Pretože bol Pavel povolaný a vyslaný podľa Božej vôle,  Pán  sa
       k nemu priznával v moci, pravde, spravodlivosti  a  láske.  Takéto
       povolanie a  vyslanie  muselo  byť  nutne  sprevádzané  modlitbami
       a pôstom.  Evanjelista  Lukáš,  cez  ktorého  napísal  Pán  Skutky
       apoštolov, zapísal aj krátky návod Pána Ježiša, ako sa modliť. Nad
       týmto  pohľadom  na  modlitbu  sa  zamyslíme  v   tejto   kapitole
       v odseku "Otče náš". 


                                   Evanjelium


                                Skutky 13,13-52.

          X/a) Prečo si apoštol Pavel vybral práve  takú  misijnú  cestu,
       ktorá viedla cez Seleuciu, Cyprus, Salamínu, Pamfíliu a Antióchiu?
          X/b) Ako reagovali Židia, keď počuli Evanjelium?
                                                                          47



          X/c) Pavlova reč bola silná a požehnaná - čo spôsobila? 


                                    Dialógy


          X/a) Svätý Duch  neprikazuje  vždy  ísť  na  konkrétne  miesto,
       niekedy len prikazuje ísť. Je potom na samotnom  človeku,  aby  si
       vybral cestu  kam  ísť  s  vierou,  že  ho  bude  sprevádzať  živý
       Hospodin.
          X/b)  Mnoho  Židov  prijalo  Evanjelium,  však  mnoho  z   nich
       Evanjelium  odmietlo  pre  závisť  voči  apoštolom.  Človek   môže
       odmietnuť Svätého Ducha aj tak, že neprijíma človeka, cez  ktorého
       mu Pán svoje Slovo zvestuje.
          X/c)  Spôsobila  obrátenie  mnohých  ľudí,  na  druhej   strane
       spôsobila nenávisť a závisť tých, ktorí v  sebe  živili  túžbu  po
       sláve a sebaocenení. 


                                   Otče náš!


                                 Lukáš 11,2-4.

          Modlitba  sa  často  prirovnáva  k  duchovnému  dýchaniu.  Pred
       niekoľkými storočiami väčšina veriacich ľudí nemala  k  dispozícii
       Božie Slovo, ktoré dnes nachádzame bežne v Biblii.  Modlitbu  však
       mali  veriaci  ľudia  k  dispozícii  vždy,  bez  ohľadu  na   vek,
       okolnosti, choroby...
          Existuje  veľa  modlitieb  k  najrozličnejším  bohom,  ale  iba
       skutočná modlitba k Pánovi Ježišovi  môže  priniesť  svoje  ovocie
       plné moci a Božej slávy. Čo je  to  "skutočná  modlitba  k  Pánovi
       Ježišovi"? Kristus sám učí svojich učeníkov správne sa modliť: 

          Náš Otče, ktorý si v Nebesiach, nech sa posvätí Tvoje Meno'
             nech príde Tvoje Kráľovstvo, nech sa stane Tvoja vôľa
                          ako v Nebi, tak aj na zemi!

          OTEC
          Hospodin nie je len  veľký  Stvoriteľ,  ktorý  vyformoval  celý
       svet! Sám sa pokladá za Otca  svojich  detí!  Deti  často  ublížia
       svojim rodičom, povedia im príkre slová alebo na nich  zabudnú  vo
       víre starostí tohoto sveta.  Myslím,  že  môžeme  obdivovať  mnohé
       matky a mnohých otcov,  ktorí  zabúdajú  na  príkoria,  nepočítajú
       svojim deťom rany, ktoré im boli zasadené.  Rodičovské  odpustenie
       sa často podobá úplnému zabudnutiu, takže  ich  lásku  možno  deti
       niekedy aj zneužívajú.
          Veriaci človek sa často  bojí  o  svoje  spasenie  pre  hriech,
       pričom zabúda,  že  jeho  Boh  nie  je  len  jeho  Stvoriteľ,  ale
       predovšetkým Otec!  Pretože  je  Hospodin  nielen  Otcom,  ale  aj
       spravodlivým Bohom,  nikdy  neprijme  človeka  bez  pokánia,  teda
       z hriechom. Keby totiž prijal  s  ľuďmi  aj  hriech,  vytvoril  by
       z Neba novú porušenú zem, na ktorej  by  panoval  aj  diabol.  Pán
       odmieta hriech a s ním aj  hrešiacich  ľudí,  pritom  však  úžasne
       trpí, lebo je ich Otcom! Túžobne vyzerá svojich synov a dcéry, aby
       zlomili v sebe hrdosť pýchy a navrátili sa k Nemu v pokání, aby im
       mohol s radosťou a  láskou  darovať  novú  milosť.  Byť  poviazaný
       zlobou,  znamená  ubližovať  svojmu  drahému  Otcovi,   ktorý   je
                                                                          48



       v Nebesiach.
          NA NEBESIACH
          Stvoriteľ nie je "dobrým dedkom s bradou"! Nie je človekom, aby
       sme si Ho vedeli predstaviť. Je to zvláštna bytosť,  plná  pravdy,
       lásky a spravodlivosti. Žiadna predstava, ani  popis,  ani  soška,
       ani obraz nevystihne Jeho Božskú podstatu! Spoznávať Ho  môžu  len
       úprimné Božie deti cez modlitbu a čítanie  Písma  v  živote  plnom
       živej viery. Nikto nedokáže potom odovzdať takéto  poznanie  Boha,
       ale každému sa ponúka formou spasenia z milosti  cez  Pána  Ježiša
       Krista. Je úžasné nosiť v srdci čosi, čo sa nedá vystihnúť jazykom
       a ani napísať na papier!
          POSVÄŤ SA
          Či Hospodin nie je beztak už dosť svätý? Je potrebné  takto  sa
       modliť?  Hospodin  skutočne  nepotrebuje  našu  modlitbu  o  svoju
       svätosť. Však my potrebujeme takúto modlitbu, aby  sa  posväcovala
       zmienka o Ňom v našich životoch! Jeho meno  -  všetko,  čo  o  Ňom
       dokážeme vyrozprávať -  to  všetko  je  posudzované  podľa  našich
       skutkov. Ľudia môžu vidieť Boha len cez veriacich ľudí! Ak  niekto
       v sebe živí zlobu, trpkosť, pretvárku, lakomosť, závisť, robí pred
       druhými ľuďmi z Boha zlostníka, lakomca plného  závisti  a  mnohej
       inej špatnosti! Slová, že sa ľudia nemajú  pozerať  na  kresťanov,
       ale na Neho samého, sú len plytké, smiešne ospravedlňovania svojej
       vlastnej špiny!
          Pane, posväť sa v našich životoch Tvoje meno!
          PRÍĎ TVOJE KRÁĽOVSTVO
          Ako radi veriaci niekedy pozerajú na tento svet! - "Ešte by som
       chcel  to  alebo  ono,...,  a  potom  už  môžem  aj  umrieť."   Je
       prirodzené, že najväčšou túžbou veriaceho, je podiel  na  Nebeskom
       kráľovstve. Máme  sa  tešiť  na  novú  realitu,  ktorá  už  nebude
       porušená hriechom. Človek má však niekedy aj iné lásky, s  ktorými
       smilní s pokryteckou modlitbou na perách: "Príď  kráľovstvo  Tvoje
       tak ako v Nebi, tak aj na zemi!"
          STAŇ SA TVOJA VÔĽA
          Božia vôľa je pre človeka niekedy šokujúca. Niekedy  totiž  pre
       neho znamená nemoc, neúspech alebo dokonca aj smrť. Chceme  naozaj
       vydať svoj život do Božích rúk s dôverou, že  všetko,  čo  sa  nám
       deje, je v Božej moci. Stvoriteľovej láske nie je možné  rozumieť,
       lebo táto láska pozná všetko a vidí aj budúcnosť. Človek pozná len
       málo a často si nepamätá  ani  minulosť.  Slová,  "staň  sa  Tvoja
       vôľa", vyjadrujú zmierenie so Stvoriteľom a ochotu prijať  z  Jeho
       ruky čokoľvek. 

                   Dávaj nám náš povšedný chlieb každého dňa!

          POVŠEDNÝ CHLIEB
          Človek dostal množstvo darov, o ktorých ani  veľmi  nerozmýšľa,
       že by boli niečím špeciálne alebo výnimočné. Ľudia majú  poväčšine
       zdravé ruky, nohy, počujú a vidia, môžu premýšľať, chutí im  jedlo
       a bežne sa spoliehajú aj na hmat... Poväčšine  sú  si  sebestačný!
       Nájdu si okruh priateľov a známych, naučia sa využívať ich aj svoj
       vplyv. Po niekoľkých rokoch ľudského života takto vyrastie človek,
       ktorý je možno kresťan, ale v skutočnosti nepociťuje potrebu Božej
       milosti  v  každodennom  živote,  lebo  je   sebestačný.   Nábožní
       kresťania sa možno pričasto modlia: "Chlieb  náš  každodenný,  daj
       nám dnes..."  Pritom  sa  však  pravidelne  zabúdajú  modliť  pred
       prácou, lebo to nepotrebujú - myslia si, že to  nepotrebujú,  svoj
       život dokážu prežívať aj bez Božej pomoci. Ich modlitba  je  potom
       prázdnou formalitou pri kresťanskom obrade!
                                                                          49



          Vo chvíli, keď človek stratí niektorý z Božích darov, začne  si
       do hĺbky uvedomovať, čo vlastne mal a aké  veľké  sú  dary,  ktoré
       predtým prežíval ako samozrejmosti.
          Aj keď Hospodin ponechá človeku všetku milosť,  aj  tak  ostáva
       človek na Ňom závislý. Nanajvýš sa môže stať, že o tom nevie! 

               Odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame
               každému svojmu vinníkovi a neuvoď nás v pokušenie,
                              ale nás zbav zlého!

          ODPUSŤ NÁM
          Každý človek potrebuje odpustenie. Podľa učenia Pána Ježiša  ho
       ľudia nepotrebujú len vo chvíli, keď Ho do srdca prijali a prežili
       znovuzrodenie, ale ho potrebujú každým dňom! Ak má niekto zo  seba
       pocit,  že  prežil  deň  bez  hriechu,  trpí  vážnym   sebaklamom!
       Stvoriteľovi nejde o to, aby Jeho deti prijali vysvetlenie, že  sú
       zlé - hriešne bez porozumenia! On chce, aby človek  s  porozumením
       a pochopením prijal o sebe celú pravdu. Stvoriteľ  prišiel  spasiť
       hriešnych ľudí, nie spravodlivých!
          MY ODPÚŠŤAME KAŽDÉMU
          Stvoriteľ prijíma pred seba veriacich tak,  ako  oni  prijímajú
       svojich hriešnikov. Ak je kresťan poviazaný závisťou, zlobou alebo
       nenávisťou proti  svojmu  blížnemu,  jeho  modlitba  nebude  nikdy
       vypočutá! Jedinou možnou cestou ďalšieho života s Bohom je pokánie
       a zmierenie sa so svojim blížnym! Kristovi  nejde  len  o  falošné
       úsmevy  a  dvojtvárny  život,  v  ktorom  sa  veriaci   v   jednej
       spoločnosti na svojho blížneho usmieva  a  v  druhej  ho  ohovára!
       Svätý Duch žiada skutočné odpustenie a skutočnú lásku! Kým veriaci
       neprežije takúto lásku voči svojim vinníkom, má  dvere  do  Nebies
       zatvorené! Jeho viera je  len  zbožnosťou,  pomocou  ktorej  klame
       a utešuje seba i druhých.
          Čo chce človek živiť vo  svojom  srdci  voči  druhým,  to  bude
       Hospodin živiť vo svojom "srdci"  voči  nemu  samotnému.  "Ako  vy
       meriate druhým, tak bude aj vám namerané..." Božie Slovo tu nedáva
       žiadnu výnimku, žiadna povaha nie  je  silnejšia  než  Boží  Duch,
       ktorý má moc zlámať tvrdé ľudské srdce, keď o  to  veriaci  človek
       úprimne prosí. Ak nemilujem každého, mám príležitosť modliť sa  za
       samého seba, za svoje pokánie a za návrat k živej úprimnej viere.
          NEUVOĎ NÁS V POKUŠENIE
          Kresťan sa veľmi teší, keď sa mu niečo podarí.  Má  radosť,  že
       dokázal obstáť. Kristus ale upozorňuje na to, že sa nám  v  živote
       darí len vtedy, keď na nás Pán nedopustí okolnosti, ktoré  by  sme
       nedokázali uniesť ani svojim obdarovaním, ani svojou povahou,  ani
       svojim  charakterom!  Cesta  posväteného   života   existuje   pre
       veriaceho len jedna - každý odklon znamená  nové  zlyhania,  ktoré
       nemuseli  byť.  Keď  nám  Hospodin  pripraví  pre  nás   primerané
       okolnosti, potom sa nám môže dariť a hovoríme tomu požehnanie.
          ZBAV NÁS ZLÉHO
          Zlo je v  prvom  rade  živou  bytosťou,  bezbožne  orientovanou
       slobodnou vôľou - bytím, ktoré nehľadá svojho Stvoriteľa. Je ľahké
       stretnúť v živote zlo, ktoré sa prejavuje  cez  ľudí,  ktorí  chcú
       ubližovať, chcú ponižovať a robiť druhým zle! Pán Ježiš  poukazuje
       na to, že naše boje nie sú proti telu a krvi, ale proti mocnostiam
       temnosti! Kresťan sa nesmie mstiť, vracať úder úderom.  Boj  proti
       všetkému zlému sa začína modlitbou: "Zbav nás  od  zlého!"  Jediný
       Hospodin sa môže zastávať svojich detí  a  On  jediný  je  schopný
       činiť tak v celej pravdivosti a spravodlivosti. Preto jedine v Ňom
       má byť útočisko veriaceho! 
                                                                          50



                               Desatoro Otčenáša


        1. - Otec...
        2. - na Nebesiach...
        3. - posväť sa...
        4. - príď Tvoje Kráľovstvo...
        5. - buď vôľa Tvoja...
        6. - povšedný chlieb...
        7. - odpusť nám...
        8. - aj my odpúšťame...
        9. - neuvoď nás v pokušenie...
       10. - zbav nás zlého...

                                                                          51



                                 Nevera a viera
                                   Skutky 14
                                      XI.



                                Najskôr Židom...


                                 Skutky 14,1-7.

          Keď apoštolovia zvestovali Evanjelium  Pána  Ježiša,  vchádzali
       najskôr do  židovských  synagóg.  Vo  svojom  srdci  neživili  ani
       trpkosť, ani pohoršenie voči Židom aj napriek tomu, že mali  mnoho
       dôvodov živiť takúto trpkosť. Židia ich prenasledovali,  utláčali,
       rozširovali proti nim množstvo intríg a klamstiev...  Dalo  by  sa
       očakávať, že  keď  niekde  začnú  zvestovať  Evanjelium,  židovskú
       synagógu z ďaleka obídu!
          Podobnú situáciu prežívajú  úprimní  veriaci  aj  v  súčasnosti
       v  cirkevných  inštitúciách.  Nábožní  pokrytci  sa  im  protivia,
       závidia im požehnanie, podrážajú ich a  šíria  proti  nim  intrigy
       podobne, ako pred vekmi  Židia  proti  apoštolom.  Takýto  prístup
       falošnej ľudskej nábožnosti nie je ničím  novým,  lebo  sa  s  ním
       potýkala už aj prvá Cirkev Božích detí! Novým môže byť len prístup
       úprimných  veriacich,  ktorí  niekedy  žiaľ  príjmu  do  srdca  aj
       nepožehnané a nesprávne novoty. Dosť často sa totiž veriaci  ľudia
       odvracajú od svojich materských cirkevných inštitúcií  s  hromadou
       trpkosti a odsudzovania. Začínajú hľadať tzv. lepšie spoločenstvá,
       o ktorých sa  potom  veľmi  mylne  domnievajú,  že  v  nich  mŕtva
       zbožnosť nemôže vzniknúť!
          Podľa  príkladu  apoštolov  je  správne  zvestovať   Evanjelium
       v prvom rade v tej cirkevnej inštitúcii, v ktorej  sa  nachádzame.
       Cirkevné  inštitúcie  Božie  deti  nemajú   opúšťať   na   základe
       pohoršenia,  hnevu,  trpkosti  alebo  odsudzovania!  V   kritickom
       prípade však z nich môžu byť vylúčení, vyštvaný  pre  svoju  túžbu
       úprimne sa držať zvesti Božieho Slova. To  neznamená,  že  veriaci
       nemôže  navštíviť   žiadny   zbor   inej   cirkevnej   inštitúcie!
       Apoštolovia kázali všetkým, nie len Židom! Skutočným  domovom  pre
       veriaceho nie je  cirkevná  inštitúcia,  ani  steny  kostola,  ale
       spoločenstvo  úprimných  veriacich,  ktoré  môžeme   označiť   ako
       dynamickú, živú Cirkev Božích detí.
          Ak v zbore niektorej cirkevnej  inštitúcii  živá  Cirkev  úplne
       zanikne a nábožní pohania trvale odmietajú a protivia sa biblickej
       zvesti, potom je úplne na mieste začať si hľadať - nie nový domov,
       ale domov, ktorý sme doteraz postrádali. 


                    Duchovné vzdelávanie k závislosti na...


                                Skutky 14,8-18.

          Ak má veriaci človek naozaj povolanie  od  Božieho  Ducha,  aby
       vzdelával druhých alebo  im  zvestoval  Evanjelium,...,  je  úplne
       prirodzené, že na ňom vidieť Božie požehnanie. Toto požehnanie  je
       často veľmi  výrazné  podobne,  ako  keď  apoštolovia  uzdravovali
       nemocných. V tomto odseku ich preto chceli prehlásiť za  vtelených
       bohov.
                                                                          52



          Ak Pán niekomu v duchovnej práci žehná, je nutné premýšľať  nad
       tým, ako vyjadriť, že aj  ten  najpožehnanejší  pracovník  je  len
       človek, ktorý trpí pod mnohými  svojimi  slabosťami  i  neresťami.
       Niekomu by sa mohlo zdať, že stačí krátko vyjadriť pravdu o svojej
       prirodzenosti a vzdať Bohu slávu. Takéto vyjadrenie však poväčšine
       druhí ľudia nedokážu prijať. Apoštolovia  museli  vynaložiť  mnoho
       energie, aby presvedčili zástupy, že  nie  sú  ničím  väčší  alebo
       lepší!
          Jedným zo zradných  podvodov  ľudského  srdca  býva  aj  skrytý
       podvod duchovných pracovníkov.  Krátko  vyjadria  o  sebe  pravdu,
       krátko svojmu Bohu vzdajú slávu a  potom  vec  nechajú  tak.  Síce
       vidia, že ich druhí majú za  niečo  väčšie,  než  je  človek,  ale
       v hĺbke srdca im  to  lichotí  a  svedomie  opili  svojim  krátkym
       bezvýznamným prejavom pravdivého pohľadu na samého seba.
          XI/a) Keby apoštolovia urobili podobný podvod vo svojom  srdci,
       ako by sa ďalej zmenila ich práca?
          XI/b) Je možné, aby aj apoštolovia trpeli neresťami?
          XI/c) Čo znamená biblické vyjadrenie - trpieť neresťou? 


                     Urazená nábožnosť a nakradnuté zázraky


                                Skutky 14,19-20.

          XI/d) Ako by sme charakterizovali počínanie Židov?  K  čomu  by
       sme ho mohli pripodobniť? Ako by sme mohli zhodnotiť ich  duchovný
       stav, ich vzťah k Stvoriteľovi?
          XI/e) Apoštol Pavel upadol pri kameňovaní do mdlôb, ktoré  boli
       pokladané za jeho smrť - čo mohli učeníci  urobiť,  keď  sa  Pavel
       prebral z bezvedomia a neurobili to, lebo by to nebolo správne? 


                           Upevňovanie a vzdelávanie


                                Skutky 14,21-28.

          V Cirkvi Božích detí je prirodzené, aby sa  veriaci  stretávali
       k  vzájomnému  vzdelávaniu  v  poznaní   Božieho   Slova.   Takéto
       vzdelávanie je prirodzené robiť troma spôsobmi:
          a) Vo veľkých zhromaždeniach - pri  výklade  Písma  (napr.  pri
       nedeľných Bohoslužbách)
          b)  V  menších  skupinách  s  dialógom  (napr.  pri  biblických
       hodinách)
          c) Vo dvojici alebo trojici s hlbokými osobnými rozhovormi  (To
       je možné len vtedy,  keď  v  cirkvi  existujú  úprimné  priateľské
       vzťahy. V živej Cirkvi takéto vzťahy existujú!)
          Duchovné vzdelávanie je možné robiť len s modlitbou  a  pôstom!
       Požehnanie neprichádza samo, veriaci si ho vymodlí. Však  modlitba
       bez pôstu neprináša mnoho požehnania. Modliaci sa kresťan  by  mal
       chcieť aj obetovať svoj čas, svoje záujmy a dať ich na "oltár" ako
       obeť svojmu Bohu v  skutočnom  sebaobmedzujúcom  duchovnom  pôste,
       ktorý nemá nič spoločné s bezduchým odriekaním si potravy! (Izaiáš
       58) 



                                                                          53



                                    Dialógy


          XI/a) Ľudia, ktorým zvestovali Evanjelium, by neboli závislí na
       Pánovi  Ježišovi  Kristovi,  ale  na  nich   samých.   Navyše   by
       apoštolovia stratili požehnanie a  ľudia,  ktorí  by  sa  na  nich
       spoliehali, by čoskoro zistili, že už niet  na  čo  sa  spoľahnúť.
       Odvrátili by sa od apoštolov a pohoršili by  sa  na  samom  Pánovi
       Ježišovi Kristovi! Práca Apoštolov by tak narobila  viac  zla  než
       dobra a lepšie by bolo ju ani nezačínať!  Ich  nedostatok  by  bol
       väčším hriechom,  ako  keby  Boha  na  začiatku  vo  svojom  srdci
       odmietli.
          XI/b) Pretože sú len ľuďmi, je to úplne prirodzené!
          XI/c) Niekto  neresti  miluje  a  živí  ich  vo  svojom  srdci.
       Apoštolovia nestratili svoju telesnosť,  preto  mali  k  nerestiam
       tiež  sklon,  ale  trpeli,  keď  sa  ich  telesnosť  dostávala  do
       konfliktu s ich túžbou konať správne, podľa Božieho Slova.  Takýto
       konflikt v človeku je veľmi nepríjemný a keď veriaci nechce  robiť
       zle, trpí.
          XI/d) Ich nábožná mŕtva  zbožnosť  bola  tou  najhoršou  formou
       odvrátenia sa od Stvoriteľa. Je  možné  uveriť  a  za  nejaký  čas
       Hospodina v srdci opustiť. Zároveň je ale  možné  ostať  v  cirkvi
       a cítiť sa byť hlboko nábožne  založený.  Takáto  prevrátenosť  sa
       potom prejaví navonok až vtedy, keď sa stretne s "vanutím" Svätého
       Ducha.  Prejaví  sa  zlobou,  nenávisťou,   trpkosťou,   svojvôľou
       a rôznymi klamstvami.
          XI/e) Učeníci mohli prehlásiť, že  sa  stal  zázrak  a  že  Pán
       vzkriesil Pavla z mŕtvych. Apoštolovia však nikdy  Kristovi  nešli
       zázraky   "nakradnúť"!   Nepotrebovali   vymýšľať   si    klamstvá
       a o zázrakoch rozprávali len vtedy, keď sa skutočne stali!

          T. G. Masaryk povedal, že len osol nemení svoje názory, pretože
       nemôže.
          Božie Slovo poukazuje, že názory  nemení  v  prvom  rade  pyšný
       človek, pretože nechce!

                                                                         54

                                                                         55



                           Problém, rozpor a autority
                                   Skutky 15
                                      XII.



                             Nejasnosti v názoroch


                                 Skutky 15,1-3.

          Cirkev Pána Ježiša nikdy sebou neniesla jednotu v názoroch, ale
       vždy dokázala názorové rozdielnosti riešiť pod najväčšou autoritou
       Písma. Niektoré názory boli dokonca považované za tak dôležité, že
       bolo  nutné  riešiť  ich  aj  formou  búrlivých  dialógov,   ktoré
       prerastali až do hádok! Keďže ale hádky v Cirkvi nemôžu pretrvávať
       a nie je požehnané nechať problém nevyriešený,  apoštolovia  našli
       spôsob, ako takéto nezhody v chápaní Božieho Slova riešiť.
          XII/a) Ako apoštolovia vyriešili nezhodu v názoroch?
          XII/b) Ako by sme charakterizovali názorové nezhody, pre  ktoré
       je lepšie prijať radšej búrlivý dialóg alebo hádku, ako ich nechať
       len tak?
          XII/c) Ako by  ste  charakterizovali  názorové  nezhody,  ktoré
       nestoja  za  to,  aby  boli  vzťahy   medzi   veriacimi   zaťažené
       kontraverziami? 


                               Duchovné autority


                                Skutky 15,4-12.

          Konflikt medzi apoštolmi poukazuje na spôsob riešenia  takéhoto
       problému a tiež aj na príklad skutočných duchovných autorít.
          Apoštolovia nechceli uniknúť pred jadrom  problému  a  nechceli
       ani  presadiť  samého  seba.  Nezískavali  medzi   bratmi   vplyv,
       nehľadali cestičky, ako presadiť svoj  názor.  Keby  niečo  takéto
       robili, podobali by sa skôr na svetských politikov a nie na  ľudí,
       ktorí chcú pravdivo nájsť Božiu vôľu. Napriek názorovým  nezhodám,
       nedochádzalo medzi nimi k podrážaniu, osobným útokom jedného proti
       druhému, k zhadzovaniu, ale  naopak  dokázali  spoločne  zvestovať
       evanjelium Pána Ježiša a spolupracovať. Ich spolupráca nebola  len
       formálna,  ich  jazyk  nebol   rozdvojený   -   to   znamená,   že
       nespolupracovali len naoko, aby ich  ľudia  neohovorili.  V  prvom
       rade teda museli vyriešiť problém  svojho  vlastného  srdca  a  až
       potom bolo možné ďalej pokračovať v službe.
          Problému sa vždy dotýkali na najbolestivejšom mieste v  mnohých
       dialógoch a hľadali riešenie v prvom rade v Písme.
          Keďže ich postoje boli pred Hospodinom správne, prejavila sa na
       nich moc  Božieho  Ducha  takou  formou,  že  Pán  z  nich  vybral
       jednotlivca,  cez  ktorého  im   objasnil   správny   pohľad.   Je
       pozoruhodné, že ostatní pozorne a potichu načúvali  slovám  Petra.
       Petrove slová nikoho neurazili aj  napriek  tomu,  že  boli  tvrdo
       napomínajúce: "Čo teda pokúšate teraz Boha..."
          1. Ak v spoločenstve veriaci utekajú  pred  pálčivým  problémom
       a neriešia ho formou dialógov, ide o vážnu duchovnú chorobu!
          2. Ak v zhromaždení veriacich neexistuje duchovná autorita, ide
       o čas vážneho Božieho mlčania spôsobeného ľudským hriechom!
                                                                          56



          Autority niekedy v spoločenstve nie sú  preto,  lebo  sa  nikto
       nechce na osobnej úrovni pevne držať Božích  prikázaní.  Častejšie
       však tieto autority síce v zbore sú, ale nie je záujem vypočuť  si
       ich slová pre hrdosť a pýchu, ktorá v spoločenstve vládne viac než
       Kristus!
          Duchovná  autorita  nespočíva  v  zriadení  duchovnej   funkcie
       z pozície cirkevnej inštitúcii. Skutočnou duchovnou autoritou býva
       taký veriaci, cez ktorého Pán často rozpráva,  a  preto  cez  neho
       môžu druhí ľudia prijať požehnanie. Ak si  niekto  vymodlí  svojho
       duchovného vodcu, získa toľko  požehnania,  koľko  by  inak  nikdy
       nedostal!
          Na záver tohoto odseku je potrebné vážne zdôrazniť, že skutočná
       duchovná  autorita  nikdy  nevníma  seba  za  viac  než  sú  druhí
       spoluveriaci! Nenadúva sa pýchou a pokladá sa  len  za  nedokonalý
       nástroj v Božích rukách. 


                             Autorita Božieho Slova


                                Skutky 15,13-21.

          Pretože nám Hospodin  zanechal  svoje  Slovo,  žiadna  skutočná
       duchovná autorita nemôže tvrdiť čosi, čo je v nesúlade  s  Písmom!
       Božie deti s darom múdrosti a známosti vždy vychádzajú z  poznania
       Biblie! Z tohoto dôvodu sú ich postoje kontrolovateľné a je  možné
       nad nimi premýšľať, rozumieť im. Keď  duchovné  autority  vyjadria
       svoje postoje, je možné vždy týmto postojom  rozumieť  na  základe
       štúdia Písma a logického  uvažovania!  Preto  nie  je  možné,  aby
       niekto v cirkvi vyjadril  čosi,  čo  je  v  rozpore  s  biblickými
       princípmi a  zároveň  tvrdil,  že  prorokuje  nové  veci  z  Božím
       požehnaním! V Cirkvi Božích detí ostáva vždy  najvyššou  autoritou
       zvesť Biblie, cez ktorú všetci veriaci môžu osobne poznávať svojho
       Stvoriteľa.
          Keď apoštolovia  riešili  problém  zapísaný  v  Knihe  skutkov,
       vychádzali vždy zo zvesti Písem. 


                                Reakcia starších


                                Skutky 15,22-29.

          Bratia starší v Skutkoch považovali za Božiu vôľu, aby  najskôr
       problém medzi sebou vyriešili, a potom svoj pohľad odovzdali  tým,
       ktorí ich žiadali o vysvetlenie. Takéto počínanie je ľahké opísať,
       ale prakticky vyžaduje veľa času, možno veľa štúdia Písem  a  veľa
       rozhovorov. Nakoniec je potrebné úsudok  odovzdať  tým,  ktorí  sa
       pýtali, čo opäť žiada čas na napísanie listu alebo čas na návštevu
       a rozhovor.
          Ak Nás Pán používa na riešenie niektorých duchovných  problémov
       ako duchovné autority, môžeme si klásť otázky:

          Obetujem čas na vypočutie bratov a sestier?
          Obetujem čas na štúdium, modlitby  a  dialógy,  aby  som  mohol
       dospieť k správnym záverom?
          Dokážem prijať službu druhých duchovných autorít?
          Uvedomujem si zodpovednosť, ktorú nesiem  za  svoje  vyrieknuté
                                                                          57



       slová? 


                        Konsenzus a radosť z napomenutia


                                Skutky 15,30-35.

          Záverom  duchovného  riešenia  niektorých  problémov  v  Cirkvi
       Božích detí býva  konsenzus  v  podstatných  a  vážnych  otázkach.
       Nerodí sa trpkosť ani pocit poníženia u  tých,  ktorí  sa  mýlili!
       Naopak, Božie deti sa môžu radovať, že sú opäť  bližšie  k  svojmu
       Stvoriteľovi. Napomínanie  vidia  ako  milosť  -  jednu  z  foriem
       Božieho požehnania.
          Napomínanie však veľmi uráža pyšných a hrdých ľudí, ktorí v ňom
       vidia poväčšine len to, čo sami prežívajú, keď napomínajú  druhých
       - povyšovanie sa!
          Úprimné Božie deti túžia po lepšom poznaní svojho  Boha  a  keď
       ich urazí napomenutie brata alebo sestry, vidia v tom v prvom rade
       svoj vlastný hriech!
          XII/d) Čo robiť, keď ma napomenie spoluveriaci, ktorý  sa  však
       svojimi  postojmi  a  aj  svojim  napomínaním  stavia  buď   proti
       biblickým princípom alebo  nevychádza  z  reality  pre  nedostatok
       informácií? 


                          Druhá Pavlova misijná cesta


                                Skutky 15,36-41.

          Prvá  časť  tejto  kapitoly   opisuje   riešenie   teologického
       problému. Apoštolovia v pokore, pod vedením  Božieho  Ducha  našli
       správne riešenie a zjednotili  sa  v  ňom.  Záver  tejto  kapitoly
       pojednáva o rozdelení apoštolov, čo  by  mohlo  znamenať,  že  nie
       každý problém v Cirkvi sa dá riešiť.  Svojim  spôsobom  je  takéto
       tvrdenie  pravdivé,  však  rozhodne  neznamená,  že  sa   niektoré
       teologické problémy riešiť nedajú! V závere tejto  kapitoly  totiž
       nešlo o názorovú nezhodu, ale o  nezhodu  v  dôvere  voči  druhému
       človeku. Jeden apoštol úprimne dôveroval Jánovi Markovi, druhý  mu
       úprimne nedôveroval. Dôvera v druhého veriaceho človeka nevychádza
       z nejakého učenia, ale z osobných  skúseností  z  daným  človekom.
       V takomto prípade je síce možné všeličo si ujasniť formou dialógu,
       ale niekedy to jednoducho nestačí. Získanie dôvery pri  spolupráci
       je preto veľmi dôležité a potrebné. Spolupracovať  môžu  len  takí
       veriaci ľudia, ktorí si dôverujú. Ak vznikne  nedôvera,  je  možné
       riešiť ju len časom, v ktorom sa táto dôvera opäť vybuduje.
          Niektorí teológovia vykladajú koniec  tejto  kapitoly  tak,  že
       v Cirkvi môže vzniknúť situácia,  že  si  jedni  robia  po  svojom
       a druhí tiež po svojom a že sa pritom rozídu.  Apoštolovia  sa  tu
       ale nerozišli pre teologický problém v názoroch na  výklad  Písem!
       Jednalo sa tu o niečo úplne iné - o  stratu  osobnej  dôvery  voči
       druhému človeku.
          Každý teologický problém je v Cirkvi riešiteľný!  Je  to  možné
       však len vtedy, keď človek  dokáže  byť  nepriateľom  samému  sebe
       a keď dokáže uprednostniť druhý názor pred svojim v  prípade,  keď
       porozumel, že ten jeho nebol správny.
          Božie deti  majú  komunikovať  medzi  sebou  a  riešiť  rôznosť
                                                                          58



       svojich postojov buď vzájomným  dopĺňaním  a  rešpektovaním  alebo
       zmenou názorov. Tak môže v Cirkvi rásť Božia  sláva  a  Cirkev  sa
       stane pre svet veľmi príťažlivou, lebo  v  nej  začnú  platiť  iné
       pravidlá - Božie... 


                                    Dialógy


          XII/a)  Apoštolovia  rešpektovali  duchovné  autority  navzájom
       medzi sebou  a  dokázali  sa  ísť  s  problémom  radiť  s  druhými
       spoluveriacimi. Vedeli  obetovať  čas  aj  peniaze,  aby  išli  za
       takýmito autoritami a viedli s nimi dialóg.
          XII/b) Učenie, ktoré človeka vrhá  pod  zákon,  odvádza  ho  od
       Božej milosti alebo učenie, ktoré rozkladá život  Cirkvi  tým,  že
       dovoľuje kvasiť hriechu, takéto učenie musí  byť  odstránené,  aby
       tak bola zachovaná Cirkev Božích detí. Je doslova nutné zasadiť sa
       za  v  tejto  oblasti  za  správne  postoje  aj   napriek   vzniku
       kontraverzií. Ak je medzi  veriacimi  Boží  Duch,  určite  veriaci
       takéto názorové nezhody charakterovo zvládnu a nebude ich to viesť
       do vzájomnej nelásky, nevraživosti alebo zatrpknutosti. Svätý Duch
       dokáže zvládnuť každé ľudské srdce, ktoré Ho o to prosí.
          XII/c)  Akékoľvek  učenie,  ktoré  vyznáva  Pána   Ježiša   ako
       Spasiteľa, ktoré zároveň vedie ľudí do pokánia a  stavia  ich  pod
       kríž a milosť Pánovu, ktoré navyše nedovoľuje rásť hriechu a ktoré
       sa zároveň odlišuje od iného jemu  podobného,  nestojí  za  žiadnu
       hádku! Aj keď veriacich  spája  Pán  Ježiš  Kristus,  ostávajú  aj
       naďalej  rozdielnymi  ľuďmi,  s  rozdielnymi  túžbami,  rozdielnou
       hĺbkou chápania  Božieho  Slova,  s  rozdielnymi  obdarovaniami...
       Takéto  názorové  nezhody  nie  je  potrebné  riešiť  v   napätých
       dialógoch, ale je  možné  dopĺňať  sa  navzájom  svojimi  pohľadmi
       a rešpektovať jeden druhého v láske a porozumení.
          XII/d)  Napomenutie  nemusí  byť  správne  z   najrozličnejších
       príčin. Vtedy je prirodzené  nadviazať  s  napomínajúcim  človekom
       dialóg a problém si vyjasniť.  Uraziť  sa,  pomyslieť  si  potichu
       svoje alebo mlčky ignorovať napomenutie rozhodne nie je správne  -
       Pán chce, aby si Jeho deti rozumeli a komunikovali spolu.

          Mať  a  vedieť  rešpektovať  skutočné  duchovné   autority   je
       nenahraditeľným Božím požehnaním živej Cirkvi Božích detí.

                                                                          59


                             Odovzdávanie Evanjelia
                                   Skutky 16
                                     XIII.



                                  Vzdelávanie


                                 Skutky 16,1-5.

          Veľmi častým kresťanským komplexom býva nechuť  k  odovzdávaniu
       Evanjelia Pána Ježiša Krista. Okolitý svet o Evanjeliu mlčí  alebo
       sa  takému  učeniu  vysmieva  a  veriaci  človek  začína  prežívať
       duchovný útok mocností temnosti, ktorý je často zavŕšený démonským
       víťazstvom - vybudovaným komplexom v srdciach veriacich. Kresťania
       sa hanbia ozvať, majú strach pred posmechom, z vlkmi sa  učia  vyť
       a s ovečkami presvedčivo bečať! Zakomplexovaní veriaci majú pocit,
       že je viera menejcenná a  diabol  sa  raduje  takémuto  víťazstvu.
       Zakomplexovaný   veriaci   je   skutočne   jedným   z   najhorších
       rozvratníkov Božieho kráľovstva  na  tejto  zemi.  Ani  ateistická
       propagácia nevery nedokáže  tak  škodiť  Kristovi,  ako  Mu  škodí
       hriech v cirkvách a zakomplexovaní veriaci.
          Svetáci poukazujú na ľudí,  ktorí  majú  strach  vyjadriť  svoj
       názor, že sú obyčajné nuly! Takýto pohľad sa zdá byť  nelichotivý,
       ale Písmo takýchto veriacich  odsudzuje  oveľa  viac!  Nula  totiž
       nenesie sebou zápornú hodnotu!  Kristus  pripomína,  že  kto  Jeho
       zaprie pred ľuďmi, toho aj On zaprie pred svojim  nebeským  Otcom!
       Niekto by sa mohol ohradiť, že je strach silný a  že  netreba  tak
       ostro odsudzovať zakomplexovaných  veriacich.  Kresťanský  komplex
       však sebou nesie  aj  ďalšie  veľmi  špinavé  a  nepekné  hodnoty:
       Veriaci chcú mať často dobré vzťahy so svetom a  predávajú  za  ne
       Pána Ježiša Krista! Svojim mlčaním bezcharakterne uvrhujú  druhých
       ľudí do zatratenia! Svojou zahanbenosťou zhadzujú Spasiteľa, akoby
       On bol bytosťou, za ktorú je potrebné hanbiť sa! Na druhej  strane
       chodia takíto ľudia do kostolov, čítajú  si  Bibliu  a  budujú  vo
       svojom  živote  dve  tváre  -  pokrytectvo,  ktoré  je  tak  veľmi
       odsudzované aj vo svete!
          Je zaujímavé, že  sa  zakomplexovaní  kresťania  síce  nedokážu
       zastať vecí Pána Ježiša, ale  keď  ide  o  ich  vlastné  veci  ako
       napríklad majetok, slávu, výhody alebo dokonca o obyčajnú  reklamu
       nejakého výrobku, tam sa zastávajú svojich  názorov  až  nadmieru.
       Takýto prístup býva veľmi výrazný v politickej oblasti  -  veriaci
       človek, ktorý len  málokedy  priznal  svoju  vieru  pred  druhými,
       niekedy  dokáže  tvrdo  a  nepríjemne  nanucovať  svoje  politické
       presvedčenia!  Vybudovaním  kresťanského  komplexu  diabol   veľmi
       triumfuje!
          Apoštol Pavel takýmto  komplexom  nikdy  netrpel!  Pána  Ježiša
       Krista si skutočne do hĺbky srdca ctil a vážil. Božieho  Slova  sa
       dokázal zastať nielen vo svete, ale aj vo vtedajšej  skorumpovanej
       cirkvi! Vedel jasne oddeliť špinavé  od  čistého  a  vždy  naplno,
       jasne, kontrastne vyjadroval poznanie, ktoré mu Pán Ježiš  zveril.
       Svojim mlčaním alebo zmierlivou rečou nezakopal ani jedinú hrivnu,
       ktorá mu bola zverená!
          Pán si ho preto používal aj pri  vzdelávaní  ďalších  učeníkov,
       medzi ktorých patrí v prvom rade Timoteus.  Skutočnému  biblickému
       vzdelávaniu sa nedá rozumieť len ako  škole,  v  ktorej  si  žiaci
       niečo vypočujú a niečo  prečítajú...  Biblické  vzdelávanie  sebou
                                                                          60



       nesie  vždy  vzťah  troch  bytostí!  Veriaceho  človeka   duchovne
       dospelejšieho, veriaceho človeka duchovne mladšieho a Pána  Ježiša
       Krista. Medzi mladším a  starším  kresťanom  takto  vzniká  vzťah,
       v ktorom sa nerozoberajú len  neosobné  teologické  problémy,  ale
       v ktorom sa teologické pravdy vzťahujú  na  najosobnejšie  potreby
       veriaceho človeka. V takomto vzťahu duchovne mladší  kresťan  môže
       vidieť nielen slová, ale aj život veriaceho  človeka,  ktorého  mu
       Pán poslal, aby ho  cez  neho  vyučil  svojmu  Zákonu  a  milosti.
       V neosobnom kresťanstve, kde sa veriaci stretnú možno len v nedeľu
       a na biblickej hodine, sa tento vzťah úplne vytráca. Ich  biblické
       vzdelávanie preto nemôže byť požehnané.
          XIII/a) Mám svojho duchovného vodcu? Ak nie prečo?
          XIII/b) Použil si ma Pán na vedenie  druhého  človeka?  Ak  nie
       prečo?
          XIII/c) Bolo správne, že sa dal Timoteus obrezať? Prečo to bolo
       správne alebo nesprávne? 


                              Vedenie Božím Duchom


                                Skutky 16,6-11.

          Na zvestovanie Evanjelia sa veriaci často pozerajú ako na jasne
       vyjadrenú Božiu vôľu. Určitým spôsobom je takýto  pohľad  správny,
       lebo Pán naozaj chce, aby všetci poznali Jeho spasenie. Na  druhej
       strane však nie vždy chce, aby bolo Evanjelium zvestované na  tom,
       či onom mieste a nie vždy chce,  aby  ho  zvestovali  tí,  či  oní
       ľudia! Z tohoto dôvodu nemôže byť požehnaná  každá  evanjelizácia!
       Ak cirkev v tejto oblasti nehľadá skutočnú Božiu  vôľu,  je  veľmi
       možné,  že  veriaci  ľudia  začnú  zvestovať   Božie   Slovo   bez
       prítomnosti Svätého Ducha! Takúto aktivitu  diabol  rád  zneužije.
       Namiesto Svätého Ducha bude pri takejto evanjelizácii prítomný  on
       sám. Spôsobí mnoho negatívnej propagácie Božieho Kráľovstva, takže
       by bolo lepšie radšej neísť evanjelizovať ako ísť!
          Veriaci ľudia  niekedy  naštudujú  celé  biblické  knihy  a  na
       základe takéhoto štúdia potom prestanú potrebovať  vedenie  Svätým
       Duchom - zdá sa im,  že  už  poznajú  všetko  a  potreba  osobného
       kontaktu s Bohom sa začína vytrácať.
          Apoštoli v Skutkoch boli síce biblicky vzdelaní ľudia, ale  ich
       potrebu osobného kontaktu s Bohom to nijak neoslabilo!  Nepodľahli
       svojej pýche, nechvastali sa poznaním  Písem,  ale  vyznávali,  že
       potrebujú neustálu Božiu pomoc. Tak sa stalo, že im Pán ukázal, že
       na niektoré miesta jednoducho nemajú ísť zvestovať! Dnes by  možno
       veriaci odpovedali tomu tichému hlasu vo svojom svedomí, že  tento
       hlas nevie čo hovorí, lebo zvestovanie Evanjelia je  niečo  dobré!
       Inými slovami by v srdci zahriakli Svätého Ducha a ďalej  by  išli
       svojimi vlastnými zbožnými cestičkami, ktoré sa  až  príliš  často
       končia v zatratení.
          XIII/d) Ako prežívam osobné dialógy s Pánom? Akým  spôsobom  mi
       Pán rozpráva a akým spôsobom Mu ja odpovedám? 

                                                                          61

                                  Začiatky...


                                Skutky 16,12-15.

          Napriek tomu, že apoštoli mali zjavenie, kde majú ísť zvestovať
       Evanjelium, nemali žiadny konkrétny návod ako začať alebo  kam  na
       tom mieste majú konkrétne ísť! Zapálení kresťania by boli  niekedy
       najradšej, keby  z  nich  Pán  urobil  naprogramované  stroje  bez
       vlastnej  vôle.  Odpadla  by  tak   ich   zodpovednosť   správneho
       rozhodovania a teda aj láska v srdci. Stroje nemilujú,  len  robia
       to, na čo ich naprogramovali. Veriaci  ľudia  majú  milovať!  Voči
       ľuďom, ku  ktorým  sa  prihovárajú  majú  cítiť  pozitívny  vzťah.
       Zvestovanie  Evanjelia  bez  takéhoto  vzťahu   je   len   trapnou
       produkciou prázdnych slov a skutky sa stávajú len lacnými gestami!
       Svätý Duch chce, aby jeho  deti  nešli  na  niektoré  miesta,  ale
       zároveň chce, aby na iných miestach sami zatúžili ísť  za  tým  či
       oným  človekom  -  je  to  prejav  prirodzenej  lásky  a  začiatok
       spoločenstva, ktorému sa v Biblii hovorí Cirkev Božích detí. Medzi
       učeníkmi  a  Lydiou  vznikol  vzťah.  Tento  vzťah  určite   nebol
       jednostranný! Lydia chcela,  aby  zvestovatelia  Evanjelia  u  nej
       ostali, čo mohlo byť spôsobené len tým, že aj oni v  nej  nevideli
       len neosobný objekt svojej propagácie!
          Zdalo by sa, že začiatok tejto evanjelizácie bol  malý,  slabý.
       Bola oslovená len jediná žena. Božie Slovo však  napriek  tomu  na
       tomto mieste začalo rásť.  Evanjelium  tu  pevne  zapustilo  svoje
       korene. Svedectvo jediného človeka môže byť síce malým  začiatkom,
       ktorý však môže mať veľký, Boží koniec. 


                            Pravda, pravda a peniaze


                                Skutky 16,16-26.

          Je zaujímavé uvedomiť si, prečo Pavel z nevôľou niesol  pravdu,
       ktorú  o  nich  rozprávala  veštica.  Veď  svojim  spôsobom   tiež
       zvestovala  Evanjelium  -  podporovala   učeníkov,   ktorí   jasne
       rozprávali o Svojom Spasiteľovi! Apoštolovi  však  pri  zvestovaní
       Evanjelia nestačila len vyveštená pravda!  Jednoznačne  požadoval,
       aby  tí,  čo  zvestujú  Krista  boli  zároveň   úprimní   veriaci.
       Vyrieknutá pravda musela byť postavená na svedeckých životoch, čím
       sa z tejto pravdy stalo niečo úplne iné - Božie Slovo.
          Keby veštica prijala živú vieru v Pána  Ježiša,  isto  by  inak
       vyjadrovala svoju pravdu. Nezdôrazňovala by, že sú  apoštoli  Boží
       poslanci, ale že Kristus môže a chce  spasiť  každého!  Dôraz  jej
       svedectva by sa takto preniesol z úprimnej viery zvestovateľov  na
       samého Boha a jeho Spasiteľskú lásku.
          Pavlove jednanie sa ukázalo ako  opodstatnené.  Keď  z  veštici
       vyhnal vešteckého ducha, jasne sa ukázalo, že v jej prípade  nejde
       o zvestovanie Božieho Slova, ale o peniaze. Je  úžasne  nebezpečné
       spolupracovať pri evanjelizáciach s  ateistami!  Aj  keby  stokrát
       podporili naše kázanie,  ich  motív  býva  úplne  iný,  než  motív
       úprimných veriacich. Evanjelium je možné  s  požehnaním  zvestovať
       len so spolupracovníkmi, ktorí už boli vo viere osvedčení a ktorým
       aj my dokážeme dôverovať.
          XIII/e) Ako hodnotíme evanjelizácie, v ktorých je  použitý  pri
       zvestovaní film o Ježišovi? 
                                                                          62



                                 Boží charakter


                                Skutky 16,27-40.

          Do evanjelizácie apoštolov sa zapojila  aj  neveriaca  veštica,
       pričom sa táto, aj keď krátka, spolupráca obrátila nakoniec  proti
       apoštolom a  Evanjeliu.  Pavel  správne  reagoval,  keď  sa  proti
       takejto spolupráci búril a Pán ich nakoniec oslobodil od dôsledkov
       zloby  ľudí,  ktorí  robili  z  evanjelizácii  propagáciu   svojho
       vešteckého podniku.  Je  zaujímavé,  že  niektorí  z  ľudí,  ktorí
       apoštolov držali vo väzení, boli  ochotní  prijať  do  srdca  Pána
       Ježiša. Na Pavlovi sa prejavil Boží charakter tak, že  aj  keď  sa
       síce väzenské brány otvorili, neutiekol kvôli tomu,  aby  neurobil
       zle strážiacim vojakom. Kresťan má niekedy  sklon  nemať  v  láske
       všetkých, ktorí sú voči nemu v  opozícii.  Na  tomto  príklade  sa
       ukazuje, prečo Pán nabáda milovať aj nepriateľov.  Žiadny  kresťan
       nemôže vedieť, kto a kedy prijme zvesť o Kristovi.  Aby  Boží  ľud
       mohol byť svetlom sveta, nutne musí milovať aj svojich nepriateľov
       - Boží Duch k tomu dáva dostatok moci, sily aj lásky.
          XIII/f) Keď sa Pavel odvolával na svetský zákon,  robil  dobre?
       Nebolo lepšie odísť v pokoji a nežiadať zadosťučinenie? 


                                    Dialógy


          XIII/a) Táto otázka je  čisto  osobná.  Duchovného  vodcu  však
       veriaci ľudia nemajú niekedy pre svoju pýchu  a  neochotu  dať  sa
       poučiť.
          XIII/b) Je možné, že človek  nežije  pred  Hospodinom  svedecký
       život, a tak mu Pán neposiela duchovne mladších bratov  a  sestry,
       aby mohli na jeho príklade duchovne  rásť.  Táto  otázka  je  opäť
       veľmi osobná.
          XIII/c) Pán Ježiš nevyžaduje  dodržiavanie  židovského  Zákona.
       U  Timotea  to  bol  prejav  lásky  voči  Židom,  ktorých  nechcel
       pohoršiť, ale chcel im zvestovať spasenie.
          XIII/d) Táto otázka je veľmi osobná. Rozprávať sa  s  Bohom  je
       možné na modlitbách, pri čítaní Písma. Pán dáva aj zjavenia,  sny,
       prorocké  slová,  ktoré  veriaci   môže   porovnávať   s   Bibliou
       a považovať ich za osobný Boží príhovor...
          XIII/e) Ak vo filme účinkovali neveriaci herci  alebo  je  jeho
       produkcia organizovaná cez neveriacich, môže takýto film  spôsobiť
       viac škody, než osohu. Vo filmových ateliéroch je veľmi bežné,  že
       herci holdujú sexu, peniazom, vedú ľahkovážny  život  a  často  sa
       bavia tým, že si strieľajú z  úloh,  ktoré  im  boli  pridelené...
       Produkcia  býva  poznačená  tvrdým  obchodom,  v  ktorom  ide  len
       o peniaze a propagáciu... Zapletenie sa  so  svetom  môže  vyvolať
       množstvo skrytého alebo aj otvoreného pohoršenia. Ak je však  film
       hraný a produkovaný úprimnými Božími deťmi, môže byť takáto služba
       veľmi požehnaná len vtedy, keď ešte navyše aj tí, ktorí  ho  práve
       púšťajú neveriacim, rešpektujú Božiu vôľu podľa príkladu apoštolov
       v tejto kapitole Skutkov.
          XIII/f) Pán Ježiš nechce, aby  boli  Jeho  deti  považované  za
       hlupákov.  Štát  dáva  k  dispozícii  zákony,  ktoré  keď  nie  sú
       v rozpore s Božím Slovom, môže  každý  veriaci  vo  svojom  živote
       uplatniť! Tím, ktorí dali  učeníkov  spalicovať,  bolo  určite  na
       svedectvo, že  síce  apoštol  chcel  zadosťučinenie,  ale  keď  ho
                                                                          63



       dostal, nechcel sa mstiť a vyšiel týmto ľuďom v ústrety. Takto  im
       bolo odovzdané svedectvo, o ktorom by isto ani nepremýšľali,  keby
       mali pocit, že si môžu voči Pavlovi dovoliť čokoľvek.

          Ak niekto nepracuje, isto nič nepokazí.  Tvrdí  kritici  bývajú
       často leniví alebo neochotní spolupracovať. Pracovitý človek sa aj
       pomýli, sem-tam niečo aj pokazí, a preto býva jeho  kritika  veľmi
       cenná.

                                                                          64
                                                                          65



                             Okolnosti a predsudky
                                   Skutky 17
                                      XIV.



                                Praktické otázky


                                Skutky 17,1-15.

          XIV/a)  Ktoré  časti  Biblie  by  ste  použili  na  zvestovanie
       Evanjelia tak, aby ste sa  dotkli  aktuálnych  ľudských  problémov
       a ponúkli zároveň ich riešenie?
          XIV/b) Čo v našom okolí spôsobí zvestované Božie Slovo?
          XIV/c) Ako reagovať na násilie sveta, ktoré sa niekedy  obracia
       proti veriacim Božím deťom?
          XIV/d)  Čo  znamená  uprednostniť  niekoho  a  vyslať   ho   do
       konkrétnej duchovnej práce? Aké duchovné  požiadavky  kladieme  na
       veriaceho človeka, aby mohol byť vyslaný?
          XIV/e)  Môžem  do  niektorej  duchovnej  práce  vyslať  druhého
       veriaceho aj ja? Do akej?
          XIV/f)  Ako  rozumieť  vzájomnému  podvoľovaniu  sa?  Komu   sa
       podvoliť a komu nie? 


                          Nepokoj mlčať a neznámy Boh


                                Skutky 17,16-34.

          Jednou zo známok duchovnej detinskosti  je  odsudzovanie  alebo
       odmietanie všetkého, čo nie je totožné s  učením  Biblie.  Veriaci
       odsudzujú rozjarené spoločnosti pri pohárikoch alkoholu, odmietajú
       katolicizmus pre jeho tendenciu  dopĺňať  ucelenú  biblickú  zvesť
       a spolu s ním odmietajú aj katolíkov. Často sú odmietané aj všetky
       ostatné väčšie a možno i menšie cirkevné  inštitúcie,  lebo  každá
       z nich sebou nesie aj niečo nebiblické. Nábožní veriaci  sa  veľmi
       pohoršujú, keď ich susedia,  spolupracovníci,  ...,  nežijú  podľa
       biblických princípov... Takýto prístup  veriacich  potom  nakoniec
       spôsobí, že sa stanú osamotenými čudákmi, s ktorými  nikto  nechce
       nič mať a ktorí dokonca majú problém aj vo svojom duchovnom živote
       - Kristus neprišiel dať svojim deťom spasenie preto, aby  odsúdili
       svet!
          Keď apoštol Pavel  prišiel  do  Atén,  uvidel  množstvo  modiel
       a ľudskej nerozumnosti, ktorá sa prejavovala  dôverou  v  kamenné,
       kovové i drevené sošky. Náboženstvo bolo v každom  veku  zapletené
       s politikou a  obchodom!  Preto  aj  v  Aténach  remeselníci  radi
       vyrábali bôžikov z drahých kovov a kameňa, lebo sa dali jednoducho
       dobre predať. Mŕtva zbožnosť dávala vladárom do rúk  úžasnú  zbraň
       "hromadného ničenia"! Táto zbraň sa volá presvedčenie  más,  ktoré
       bolo kedysi formované predovšetkým nábožnosťou.  Túto  úlohu  dnes
       preberajú  masmédiá,  cez  ktoré  vladári  tohoto  sveta   najskôr
       presvedčia verejnosť, táto  potom  začne  presadzovať  a  zastávať
       tendencie bohatých majiteľov masmédií.  Bohovia,  modly  na  tomto
       svete vždy boli, sú a isto vždy  aj  budú  až  do  chvíle  druhého
       príchodu Pána Ježiša Krista!
          Pavel mal v Aténach mnoho príležitostí  kritizovať  prostredie,
                                                                          66



       myslenie ľudí, ich naivitu, pochybných bohov...  Keby  tak  robil,
       nikto by sa nedozvedel o Spasiteľovi! Apoštol si jasne uvedomoval,
       že  nie  je  správne  odsudzovať  svet  a  zhadzovať  ho.  V   tom
       prevrátenom  svete  dokázal  kázať  a  vysvetľovať  Božie   Slovo.
       Neoddelil sa od sveta, ale vo svete kázal, čím  dal  druhým  ľuďom
       príležitosť premýšľať nad  životom.  Keď  našiel  oltár  zasvätený
       neznámemu Bohu, využil túto príležitosť, aby verejne vyznal Krista
       a objasnil Boží plán spasenia ľudstva.  Keby  mal  Pavel  v  srdci
       hromadu predsudkov a odsudzovačnú pýchu,  nedokázal  by  iné,  než
       ľudí vo svete ponížiť a odsúdiť.
          Božia vôľa  je,  aby  Jeho  deti  rozprávali  svoje  svedectvá,
       vysvetľovali  Božie  Slovo,  dávali   svojim   životom   pozitívny
       príklad... Pán k tomu veriacim daroval svojho Svätého Ducha, ktorý
       dáva ľuďom moc, aby v tomto všetkom mohli pred svetom obstáť. 


                                    Dialógy


          XIV/a) Aby mohol veriaci človek vybrať v mysli  aktuálny  odsek
       Biblie, je v prvom rade potrebné pravidelne  Bibliu  čítať.  Každá
       biblická časť sa dá aktuálne použiť, lebo  je  každá  pre  človeka
       aktuálna! Skúste povedať svoje svedectvo o tom, ktorú  časť  Písma
       ste aktuálne použili a ako ste to urobili!
          XIV/b) Božie Slovo vždy  spôsobuje  rozdelenie.  Poslucháči  sa
       rozdelia na tých, ktorí Božiu zvesť prijmú a  na  tých,  ktorí  ju
       odmietnu a budú zhadzovať. Aj ľudské srdce sa rozdelí, lebo  začne
       byť zjavné, čo je v ňom dobré a čo zlé.
          XIV/c) Apoštolovia na takéto násilie nikdy  nereagovali  ďalším
       násilím! Pravdivo vysvetľovali  okolnosti,  nikdy  nezapreli  Pána
       Ježiša Krista, pre ktorého boli ochotní aj trpieť.
          XIV/d)  Svätý  Duch  nám  niekedy  odkryje  obdarovanie   iného
       veriaceho. Môžeme na ňom vidieť aj  Božie  požehnanie  v  odkrytej
       oblasti. Je potom prirodzené takéhoto  človeka  prednostne  žiadať
       o službu vo veciach, do ktorých ho povolal  sám  Pán.  Na  takomto
       človeku by malo byť zjavné ovocie Svätého Ducha.
          XIV/e) Tým, že ja sám niekoho  oslovím  a  požiadam  o  službu,
       vyjadrujem svoj záujem o  dianie  v  Cirkvi  Božích  detí.  Takýto
       záujem by mal byť prirodzený pre každého veriaceho.
          XIV/f)  Veriaci  by  sa  mali  podvoľovať  jeden  druhému  vždy
       v porozumení vecí, v pravdivosti, láske a pod najvyššou  autoritou
       Písma.  Poväčšine  ak  je  niekto  obdarovaný  v  nejakej  oblasti
       duchovného života, má druhým čo povedať a býva požehnaním podvoliť
       sa mu. Opäť pripomínam, že by na takom človeku malo byť  viditeľné
       ovocie Božieho Ducha.

          Informácie by nemali slúžiť k tomu, aby im ľudia  verili!  Majú
       v človeku len inšpirovať proces premýšľania. Ak si niekto  vytvára
       názory len na  základe  viery  k  prijatým  informáciám,  isto  sa
       zakrátko stane ľahko manipulovateľným  nástrojom  v  rukách  iného
       človeka!

                                                                         67


                                 Cirkev a svet
                                   Skutky 18
                                      XV.



                          Zamestnanie a práca v cirkvi


                                Skutky 18,1-11.

          V súčasnosti vzniklo presvedčenie, že keď sa niekto chce naplno
       venovať cirkevnej práci, musí byť v cirkvi zamestnaný  a  brať  za
       svoju duchovnú prácu plat. Apoštol Pavel sa  isto  venoval  svojej
       misii  a  kázaniu  naplno.  Nemal  k  dispozícii  literatúru,  ani
       počítače, aby si mohol ľahko pripravovať svoje kázne, ale  aj  tak
       sa zamestnal v oblasti remesla,  v  ktorom  bol  vyučený  a  popri
       svojej práci vykonával misiu a tiež aj kázaval každú  sobotu.  Keď
       počujeme dnes niektorých platených kazateľov, ako si  sťažujú,  že
       sú preťažení a že  nemôžu  pravidelne  kázať  dvakrát  do  týždňa,
       môžeme len povedať, že sú buď úplne neschopní a ich práca  nie  je
       požehnaná alebo že sú úplne leniví  a  svoj  plat  berú  nečestným
       spôsobom. Pavel bol veľmi výkonným misionárom a tiež aj kazateľom,
       však popri svojej duchovnej práci dokázal bez problémov  vykonávať
       aj svoje remeslo, ktorým  sa  živil.  Som  presvedčený,  že  práve
       takýto prístup spôsobil, že jeho práca bola požehnaná.
          Pohliadnime na dve skupiny ľudí:
          Cirkevní pracovníci, ktorí pracujú len v rámci cirkvi, strácajú
       praktické kontakty s ľuďmi  okolo  seba.  Niekedy  chodia  dokonca
       pomedzi ľudí v podivných sutanách alebo sa od ľudí úplne  oddelia.
       Bežný človek si voči nim vypestuje hromadu predsudkov  na  základe
       skúseností, že sú títo ľudia viac či menej odtrhnutí  od  reality.
       Ich výklady Písma nesú nezmyselné aplikácie, ktoré  vyvolávajú  na
       tvárach poslucháčov úsmev  alebo  rozhorčenie.  Takýmto  ľuďom  sa
       ťažko nadväzujú kontakty s okolím, ktoré  sa  potom  nesú  len  na
       úrovni návštev, rozhovorov... Takéto návštevy a rozhovory sú často
       nevítané u ľudí, lebo im berú čas, ktorý by inak využili na prácu.
       Vedenie  cirkvi,  zborov  sa  takto  oddeľuje  od  ľudí  a  vzniká
       situácia, keď síce jeden človek robí v zbore všetko, ale  robí  to
       umelo a zle. Možno sa aj snaží zapájať do spolupráce  druhých,  čo
       však viazne na konflikte  vznikajúcom  z  jeho  cirkevného  platu.
       Veriaci ľudia si môžu právom pomyslieť: "Prečo to chce od nás, keď
       jeho za to platia? Čo potom bude robiť on? Za čo bude brať  plat?"
       Ostáva teda jediné riešenie - väčšinu musí urobiť jeden a to  zase
       prináša duchovné nepožehnanie!
          Druhou možnosťou je príklad apoštola Pavla. Pracoval,  a  preto
       nebol odtrhnutí od reality. Jeho aplikácie boli realistické a  mal
       aj čas popri práci jednať s ľuďmi! Tí ho mohli vidieť,  ako  jedná
       v praktickom živote a vážiť si jeho príkladu. Jeho duchovná  práca
       mohla  takto   stáť   na   prirodzených   vzťahoch,   prirodzenej,
       nevynucovanej vážnosti a na múdrosti, ktorú dostával od Hospodina,
       aby mohol vykladať Písmo a byť dobrým spovedníkom. Však ani  Pavel
       nemohol za týchto okolností viesť celú duchovnú prácu sám, čo bolo
       ďalším požehnaním! Mal okolo seba skupinu  duchovných  pracovníkov
       a svojou časťou  sa  len  zaradil  do  tejto  spolupráce!  Nemohli
       vznikať žiadne opodstatnené negatívne kritiky alebo intrigy.
          Ak je cirkevný zbor veľmi veľký - napr. 1500 aktívnych  členov,
       práca plateného pracovníka je opodstatnená a je prirodzené  vybrať
                                                                          68



       ho spomedzi takých veriacich, ktorí  už  boli  v  duchovnej  práci
       vyskúšaní a je za nimi vidieť ovocie  Svätého  Ducha.  Ak  sa  ale
       jedná o zbor, ktorý má napr. 100 členov a má  pritom  dvoch  alebo
       troch platených pracovníkov, jedná sa isto o skrytý  alebo  zjavný
       podvod! V takomto prípade sa dá nájsť aj  motivácia  aj  konkrétny
       vinník, ktorý je za túto špinu v cirkvi  zodpovedný.  Zodpovednosť
       sa  od  neho  niekedy  nedá  vyžadovať  pred  ľuďmi,  vzhľadom  na
       zamotanosť medziľudských a pracovných vzťahov.  Však  naisto  bude
       takýto človek  bratý  na  zodpovednosť  pred  živým  Bohom.  Každé
       nečisté správanie rozleptáva Cirkev Božích detí - na jednej strane
       sú v tejto otázke peniaze,  na  druhej  ľudské  životy!  Je  veľmi
       vážnou vecou prijať v cirkvi plat a začať pracovať - môže  to  byť
       totiž buď požehnaním alebo zlorečením pre naše okolie! 


                             Agresia sveta v cirkvi


                                Skutky 18,12-22.

          V predchádzajúcom  odseku  apoštol  Pavel  prežil  jednu  veľmi
       nepríjemnú skúsenosť. Vtedajšia cirkev ho odmietla a on  vyjadril,
       že odchádza kázať pohanom. Napriek tomu však  neostal  voči  Židom
       zatrpknutý  a  dokázal  zvestovať  Božie  kráľovstvo  dokonca   aj
       predstavenému synagógy.
          Je  zaujímavé  pozorovať,  ako  sa  voči   Pavlovmu   pôsobeniu
       postavila cirkev. Okrem toho, že proti nemu šírila množstvo intríg
       a obvinení, nezdráhala sa do svojho boja zapojiť  aj  svet.  Keďže
       išlo o duchovnú spoluprácu sveta v cirkvi a sveta mimo  nej,  bolo
       možné verejne páchať násilie!
          Dnes prežívame dobu, keď sa agresia prejavuje  nielen  fyzickým
       násilím,  ale  aj  potláčaním  druhých  formou  moderného  spôsobu
       šírenia informácií. V listoch, cez  internet,  masmédiá  je  možné
       veľmi ľahko jednému alebo viacerým veriacim v nejakej  denominácii
       "nadrať" tým, že ich predstavitelia cirkvi zhodia a  nespravodlivo
       pošpinia. Na základe falošných alebo deformovaných  informácií  je
       ľahké získať sponzorstvá  na  podporovanie  nie  vždy  požehnaných
       cirkevných aktivít... Inými slovami, prežívame dobu, ktorá je síce
       moderná, ale nesie  sebou  mnoho  podobného  tej,  ktorú  prežíval
       apoštol  Pavel.  Apoštolov  príklad  je  preto  úžasným   dokladom
       a svedectvom, že  Božie  dieťa  môže  aj  v  ťažkej  dobe  milovať
       druhých, že môže duchovne pracovať a dokonca mať  svoju  prácu  aj
       požehnanú od svojho Boha. Prenasledovania,  zhadzovania,  podrazy,
       intrigy tie vždy boli a vždy aj budú až do druhého  príchodu  Pána
       Ježiša Krista. 


                          Tretia Pavlova misijná cesta


                                Skutky 18,23-28.

          XV/a) Niesol  som  už  poníženie  alebo  utrpenie,  ktoré  bolo
       spôsobené tým, že som sa chcel držať Slov Pána Ježiša Krista?
          XV/b) Ako hodnotiť štátne platy cirkevných zamestnancov?
          XV/c) Aké podmienky by som stanovil pre  pracovníka,  ktorý  by
       mal byť platený cirkvou? 

                                                                          69



                                    Dialógy


          XV/a) Táto otázka môže byť v ľudskom živote veľmi dôležitá.  Ak
       totiž niekto nezakúsil utrpenie alebo poníženie pre  Pána  Ježiša,
       je veľmi možné, že ho nezakúsil preto, že mu Pán nestál za to, aby
       sa zastal Božích právd pred ľuďmi. Takýto  postoj  môže  veriacemu
       zobrať živú vieru a spasenie.
          XV/b) Pohania, štát  nikdy  nemusel  podporovať  Cirkev  Božích
       detí! Naopak, táto Cirkev bola vždy tak životaschopná, že dokázala
       pomáhať (aj  finančne)  iným.  Ak  dnes  štát  podporuje  cirkevné
       inštitúcie štátnymi platmi, sú v tom isto nielen politické, ale aj
       mnohé iné špinavé motivácie. Takáto podpora môže byť Cirkvi Božích
       detí len na zlorečenie.
          XV/c) Viď 1. Timoteovi 3,1-13.!

          Prenasledovanie od sveta, ktoré sa deje v cirkvi a tiež aj mimo
       nej je veľmi nepríjemné a býva pre človeka ťažké. Pán dáva  svojim
       deťom mnoho zasľúbení a slov povzbudenia... 

                                 Žalm 52,1-11.

          Nech  Pán  Ježiš  požehná  a  pomôže  každému,  kto  sa  nebojí
       a nehanbí zastať sa vecí svojho Boha...

                                                                          70
                                                                          71



                             Prejavy Svätého Ducha
                                   Skutky 19
                                      XVI.



                           Kristov krst a Svätý Duch


                                Skutky 19,1-12.

          Pri čítaní prvého odseku tejto kapitoly je prirodzené  zamýšľať
       sa nad správnosťou teológie, ktorá tvrdí,  že  veriaci  človek  má
       prežiť tzv. druhú skúsenosť s Bohom. Znamená to, že Božie deti  po
       krste ešte niečo potrebujú, čo sa na nich prejaví neskôr  tak,  že
       do ich života vstúpi Svätý Duch  a  oni  začnú  rozprávať  jazykmi
       alebo činiť zázraky alebo prorokovať...
          Predčítaný odsek však nič takého nerozpráva, takže ani  nie  je
       potrebné hľadať na  vysvetlenie  oporu  v  iných  odsekoch  Písma.
       Navyše som presvedčený, že  v  Biblii  nie  sú  spomenuté  prípady
       druhých skúseností viery! Veriaci ľudia v  Efeze  totiž  nepoznali
       Pána Ježiša - boli pokrstení len Jánovým krstom! Inými slovami  to
       boli ľudia, ktorí ešte nevedeli, že Mesiáš už prišiel. Pána Ježiša
       síce očakávali, ale nemali príležitosť zaradiť sa do Cirkvi Božích
       detí, lebo ani nevedeli, že existuje - nevedeli  o  krste  v  meno
       Pána Ježiša a nevedeli o zostúpení Svätého  Ducha!  Inými  slovami
       títo ľudia nemohli prežiť v  živote  druhú  skúsenosť,  lebo  ešte
       nemali ani prvú!
          Vo chvíli, keď veriaci ľudia v Efeze  prijali  Pána  Ježiša  do
       sŕdc a dali sa pokrstiť, prijali zároveň aj svätého Ducha. Tak  sa
       to dialo v Cirkvi vždy a nikdy v tejto oblasti nenastane zmena! Ak
       niekto úprimne príjme Krista a dá sa pokrstiť, nepotrebuje  žiadnu
       druhú skúsenosť vo svojej viere! Od chvíle prijatia Pána do  srdca
       nastane pre človeka  nové  obdobie  -  obdobie  duchovného  rastu,
       v  ktorom  je  človek  vyučovaný  intelektuálne   i   charakterovo
       a pomaly, postupne sa mení na lepšieho človeka. Takúto premenu pre
       každého  zaručuje  prítomnosť  Božieho  Ducha,  takže  ostáva  len
       zamyslieť sa nad tým, či rastieme  dostatočne  rýchlo,  či  Pánovi
       niečím neprekážame alebo či vôbec rastieme... Každé Božie dieťa je
       svetlom sveta, preto musí rásť. Ak niekto duchovne nerastie,  nech
       neklame samého seba, lebo naisto nie je Božím dieťaťom! Boží  Duch
       mení charaktery, láme povahy a odbúrava zlé návyky...
          Ľudia niekedy žijú v ilúzii o samom sebe - zdá sa im totiž,  že
       duchovný  rast  je  vidieť  už  po  týždni   alebo   po   mesiaci.
       V niektorých oblastiach možno áno, ale vo väčšine isto nie! Ľudské
       charaktery  a  povahy  sú  pritvrdé  nato,  aby  boli  tak   ľahko
       formovateľné! Však pre Božiu moc a  lásku  sa  dokážu  vždy  meniť
       k lepšiemu. Táto zmena je ale často pozorovateľná až po niekoľkých
       rokoch. Veriaci človek bol predtým  iný,  než  je  dnes  -  takéto
       porovnanie odhaľuje zázračnú Božiu moc  a  zároveň  úžasnú  ľudskú
       malosť, biedu.
          Keď Pavel vzložil na veriacich v Efeze ruky,  vstúpil  do  nich
       Svätý  Duch  a  oni  prorokovali.  Táto  udalosť   však   nie   je
       zovšeobecnená, teda to neznamená, že každý, kto príjme Pána  a  dá
       sa  pokrstiť,  musí  začať  rozprávať  jazykmi  a  prorokovať!  Je
       množstvo iných prejavov Svätého Ducha, ktoré sa prejavujú v súlade
       s charizmou - s  obdarovaním.  Niekto  teda  dokáže  byť  výborným
       spovedníkom,  iný   dokáže   výdatne   prakticky   pomôcť,   ďalší
                                                                          72



       zrozumiteľne vykladá Písmo...
          XVI/a) Ako poradiť veriacemu človeku, ktorý prežíva depresie zo
       seba, že totiž nedokáže žiť tak, aby naplnil svoje predstavy živej
       viery? 


                                  Duchovná moc


                                Skutky 19,13-18.

          Človeka vždy veľmi lákalo vlastníctvo moci, slávy  alebo  chcel
       byť niečím  výnimočným,  čo  upúta  pozornosť  druhých.  Preto  aj
       veriacich  ľudí  môže   lákať   charizma,   ktoré   sa   prejavuje
       nadprirodzenou mocou.  Uzdravovanie,  vyháňanie  démonov  je  síce
       možno lákavé, ale môže byť veľmi  nebezpečné!  Ak  veriaci  človek
       začne robiť niečo podobné bez požehnania a  povolania  od  Svätého
       Ducha, nielen že sa mu nebude dariť,  ale  moc  temnosti  sa  môže
       tvrdo postaviť aj proti jemu samotnému!  Keby  človek  vedel,  aké
       hrozné bytosti ho obklopujú, od  ktorých  je  chránený  len  Božou
       mocou, od strachu by nevládal ani  žiť.  Dostať  sa  do  konfliktu
       s démonskými silami bez Božieho  požehnania,  sa  môže  len  veľmi
       ľahkovážny a neznalý človek! Ak si preto chce  niekto  privlastniť
       nadprirodzené obdarovanie pomocou meditácií,  nejakého  opakovania
       formúl alebo pomocou duchovných cvičení, je takmer isté, že skončí
       veľmi zle! Hospodin dáva charizma priamo, bez potreby  akýchkoľvek
       meditácií. Ak človek od Pána  dostane  nadprirodzené  obdarovanie,
       dostane aj anjelov na  svoju  ochranu.  Veriaci  vystrojený  Božou
       mocou sa nemusí strachovať!
          XVI/b) Ako vnímame duchovný svet, ktorý nás obklopuje?
          XVI/c) Veríme, že existujú anjeli a démoni? Čo sú to démoni? 


                                 Zmena myslenia


                                Skutky 19,19-22.

          Veriaci sa niekedy veľmi zaoberajú výkladom Biblie  preto,  aby
       sa uistili, že majú urobiť ten, či onen skutok,  o  ktorom  sa  im
       síce zdá, že by ho mali urobiť, ale zároveň sa im  do  toho  veľmi
       nechce pre najrôznejšie dôvody. Niekedy si dokonca obhajujú, že to
       Pán od nich nechce, a teda nemusia urobiť  nič!  Keď  človek  Pána
       Ježiša veľmi nemiluje, nechce pre neho  veľa  urobiť  a  často  si
       svoju nelásku obhajuje pomocou teológie,  ktorá  sa  zastáva  jeho
       nečinnosti.  Veriaci  ľudia  v  Efeze  pálili  čarodejnícke  knihy
       napriek tomu, že tieto knihy boli veľmi drahé a  znamenali  v  tej
       dobe často celé majetky! Nepotrebovali žiadnu dogmu,  ani  učenie,
       ktoré  by  ich  nútilo  urobiť  takýto  skutok!   Kristova   láska
       nerozkazuje, nežiada, ale čaká, čo veriaci človek sám urobí...
          V evanjeliách raz zákonník pozval Pána Ježiša, ale  neuctil  si
       Ho ako svojho Stvoriteľa. Jedna  ľahká  žena  však  v  tej  chvíli
       pochopila, že ju Kristus prišiel spasiť a plakala pri jeho nohách,
       pričom mu vlasmi utierala z nôh svoje slzy. Božia  láska  čaká  na
       slobodné rozhodnutie v našich srdciach... 



                                                                          73



                              Nábožnosť a remeslo


                                Skutky 19,23-41.

          Ľudia boli vždy nábožní,  veriaci.  Niekedy  verili  bôžikom  -
       soškám, dnes veria ideológiám  alebo  sebe.  Takéto  "náboženstvá"
       boli vždy spojené s nejakými remeslami.  Na  ľudskom  presvedčení,
       viere sa vždy dalo dobre zarábať! Pretože pochádzame s  pohanských
       národov, je pre nás prirodzené zaťahovať remeslá - zárobky  aj  do
       kresťanských cirkví. Obyčajní ľudia síce možno úprimne veria,  ale
       niekto druhý má z toho zisk, zárobok a tento človek už ani zďaleka
       nemusí byť tak isto úprimný  vo  svojej  viere!  Neúprimní  ľudia,
       ktorí nachádzajú v cirkvách remeslo,  môžu  byť  veľkou  prekážkou
       živej viery. Ak totiž Božia vôľa nebude  podporovať  ich  zárobok,
       budú sa proti nej stavať a použijú všetok svoj intelekt nato,  aby
       to urobili šikovne a  nestratili  tak  živobytie.  Žiadne  remeslo
       nesmie byť  položené  pred  Pána  Ježiša  Krista.  Platené  miesta
       v cirkvách môžu byť veľmi požehnané, ale aj  veľmi  zlorečené!  Je
       doslova nutné pri ich  zriaďovaní  dodržiavať  hierarchiu  Božieho
       povolávania do práce - človek sa musí najskôr osvedčiť,  ako  Boží
       povolaný a obdarovaný služobník. Spoločenstvo musí potrebovať jeho
       službu a musí byť  schopné  ju  zaplatiť!  Sám  apoštol  Pavel  sa
       napríklad nedal vydržiavať  a  radšej  si  na  živobytie  zarábal.
       Neobmedzilo ho to ani  v  kázaní,  a  navyše  bol  schopný  pomôcť
       druhému človeku aj materiálne... 


                                    Dialógy


          XVI/a) Viď výklad epištoly Rimanom,  kapitoly  6-8.  vo  zväzku
       "Aktívne budovanie spoločenstva Božích detí"
          XVI/b) Pôsobenie duchovných mocností je možné vnímať  napr.  aj
       ako nám naklonené alebo nenaklonené srdcia druhých  ľudí  v  našom
       okolí. Duchovný svet pôsobí aj na naše srdce - zlá nálada môže byť
       prejavom duchovnej moci, ktorá má záujem narušiť vzťahy...
          XVI/c) Biblia opisuje démonov  ako  Božích  anjelov,  ktorí  sa
       pridali k satanovi do vzbury proti  Bohu.  Duchovné  bytosti  isto
       existujú!

          Láska nežiada vysvetlenia dogmy,  ale  sama  urobí  pre  Krista
       všetko, lebo veľmi miluje.

                                                                          74
                                                                          75



                                    Bdejte!
                                   Skutky 20
                                     XVII.



                                   Spolupráca


                                 Skutky 20,1-5.

          XVII/a) Ako  rozumieť  celej  šírke  biblického  významu  slova
       "napomínať"?
          XVII/b) Ako by sa dali vyjadriť výhody spolupráce? Je v  Cirkvi
       Božích detí spolupráca nutná?
          XVII/c)  Ako  by  sa  dali  vyjadriť  akési   pravidlá,   ktoré
       spolupráca od ľudí vyžaduje? Musí si vôbec človek  uvedomovať,  že
       spolupráca žiada niečo viac - je možné pokračovať  v  práci  takým
       štýlom, ako pri práci jednotlivca? 


                               Kázanie a lúčenie


                                Skutky 20,6-16.

          Priebeh bohoslužieb býva častým  predmetom  dialógov.  Obzvlášť
       v dĺžke  biblických  výkladov  sa  náhľady  veľmi  rôznia.  Niekto
       očakáva krátke slovo, v extrémoch len päť minút,  iný  presadzuje,
       že keď je o čom rozprávať, že sa  môže  rozprávať  aj  päť  hodín.
       Jednotlivé názorové skupiny veriacich dokonca majú  sklon  niekedy
       až obviňovať jedni druhých, že sú buď leniví počúvať alebo  leniví
       pracovať a chcú presedieť v modlitebni celé dni...
          Príklad  kázania  apoštola  Pavla   poukazuje   na   prirodzenú
       vlastnosť človeka, že totiž  poslucháč  nedokáže  sústrediť  svoje
       myšlienky príliš dlho! Nejde tu ani o lenivosť, ani o  nejaký  iný
       hriech, je to len úplne obyčajná danosť, ktorú je  preto  potrebné
       rešpektovať.  Ten,  kto  si  pripravuje  výklad,  má  byť  natoľko
       zodpovedný, že si veci tak  premyslí,  aby  ich  dokázal  odovzdať
       maximálne za 45 minút. Po tomto čase  je  potrebné  urobiť  väčšiu
       alebo menšiu prestávku. Ak ide o náročné štúdium, a teda sa  jedná
       o  prednášky  a  poslucháčov,  je  kladený  väčší  nárok   aj   na
       počúvajúcich. Prednáška by  mala  trvať  maximálne  90  minút  bez
       prestávky. Obidva tieto údaje sú však hraničné a je potrebné takto
       im aj rozumieť. Kazateľovi  by  nemalo  ísť  o  to,  aby  vyčerpal
       publikum, jeho cieľom je vyčerpať tému!
          Ak sa kazateľ zodpovedne zmocní svojej úlohy, môžu sa ku  kázni
       zodpovedne postaviť  aj  poslucháči,  čo  sa  prejaví  sústredeným
       počúvaním.  Nezodpovednosť  sa  teda  môže  prejaviť  na  obidvoch
       stranách: V kázni je možné mlátiť  "slamu  na  prázdno",  trieskať
       hlúposti, rozprávať siahodlhé "poviedky  starej  matere",  ale  aj
       poslucháči môžu vyrušovať, driemať, spať, pobehovať hore dolu...
          Aby Cirkev prinášala ovocie Svätého Ducha, je nutná spolupráca.
       Kazateľ vždy má spolupracovať so svojimi modlitebníkmi, s publikom
       a prirodzene aj s Duchom Svätým. V tejto spolupráci by navyše  mal
       ten svoj diel priniesť kvalitný a premodlený!
          Urobil teda  apoštol  Pavel  zle,  keď  predĺžil  slovo  až  na
       niekoľko hodín dlho do  noci?  V  predčítanom  odseku  sa  nejedná
                                                                          76



       o bežné kázanie! Pavel sa chcel  rozlúčiť  s  bratmi  a  sestrami.
       Pretože sa jednalo o skutočnú Cirkev Božích detí, existovalo medzi
       nimi  veľa  vzťahov,  priateľstiev,  čo  sa  prejavilo  predĺžením
       spoločného stretnutia. Pán ich preto neopustil  a  pomohol  svojou
       mocou vzkriesiť brata, ktorý únavou zaspal a vypadol z okna.
          Pretože majú veriaci mnoho vzťahov  s  druhými  ľuďmi,  z  čoho
       vyplývajú aj prirodzené záväzky lásky,  je  bezohľadné  predlžovať
       kázeň z najrozličnejších dôvodov a nerešpektovať záväzky a  vzťahy
       poslucháčov!  Ak  niekto  nezodpovedne  predlžuje  svoje   kázanie
       a nedodržiava termíny, robí to poväčšine preto, že  nebol  ochotný
       kvalitne sa pripraviť alebo veľmi rád počúva samého seba. 


                              Svedectvo a výstraha


                                Skutky 20,17-27.

          Apoštol Pavel hneď  na  začiatku  tohoto  odseku  vydáva  dobré
       svedectvo o samom sebe! Nevedie ho to však do pýchy, ani to nerobí
       preto, aby zhodil druhých spoluveriacich! Chcel  len  poukázať  na
       vlastnom príklade, že je možné žiť naplnený život s  Kristom  tak,
       aby tento život bol na slávu Bohu a na svedectvo druhým ľuďom.
          Súčasná cirkev sebou nesie často učenie, ktoré tvrdí, že  nikto
       nedokáže žiť príkladný život podobne, ako ho žil apoštol Pavel! Je
       zaujímavé, že táto cirkev zároveň stráca aj Božiu  moc  a  prejavy
       Svätého  Ducha!  Každý  veriaci  môže  a  má  žiť  podľa  príkladu
       Pavlovho!  Keď  Kristus  žiada  celý  ľudský  život,  nežiada  nič
       nemožné! Človek však často miluje všeličo viac než Krista,  pritom
       sa ale skrýva v tme, za pekne znejúce slová, ktoré sú  v  nesúlade
       s jeho životom. Len ľudská  prevrátenosť  a  faloš  spôsobujú,  že
       kresťanstvo  stráca  svoju  duchovnú  moc!  Kresťania  sú  schopní
       dokonca obhajovať svoj nevykúpený život teológiou, ktorá tvrdí, že
       sme všetci zlí, ale Kristus nás aj tak  miluje  a  spasí  -  zmeny
       k lepšiemu nežiada. Úprimné pokánie prináša zmenu v živote, zmenou
       človek opúšťa zlé a nachádza nové, Božie povolanie. Ak  nedokážeme
       s apoštolom vydať podobné pravdivé svedectvo o samom sebe, netrpme
       ilúziou o svojom kresťanstve a zmierme sa s Bohom! V  Božom  Slove
       nachádzame mnoho vysvetlení a zjavení, ktoré nám chce Pán odhaliť,
       pričom používa svoju Cirkev. Máme potrebu spoločenstva  so  svojim
       spovedníkom? Máme svojho duchovného učiteľa  a  spolumodlitebníka?
       Ak nedokážeme vydať svedectvo ako Pavel, hľadajme svoje  spasenie,
       aby sme ho navždy nestratili!
          Apoštol sa cíti byť zodpovedný za svoje slová. Poukazuje na to,
       že nič nezamlčal a odovzdal celú zvesť Písma. Znamená to,  že  ani
       priateľom nerozprával len  ľúbivé  slová.  Nešetril  ani  tvrdšími
       napomenutiami. Tak isto, ak mu bol niekto nesympatický,  vedel  ho
       aj povzbudiť a  modliť  sa  za  požehnanie  pre  neho!  Ak  niekto
       nedokáže alebo nechce odovzdať celú Božiu  vôľu  pre  najrôznejšie
       dôvody, nie je čistý od krvi druhých ľudí! Je to teda to isté, ako
       keby napomáhal vraždiť ich!
          Hospodin sa chce prejaviť v  moci,  láske  a  pravde  aj  dnes.
       Veriaci si môžu klásť otázku, či oni sami nie sú náhodou  príčinou
       nepožehnania, a teda  či  nepatria  medzi  Božích  nepriateľov  aj
       napriek tomu, že sa nazývajú kresťanmi. 



                                                                          77



                        Svetlo a temnoty, synovia diabla


                                Skutky 20,28-38.

          Keď sa Pavel lúčil veľmi upozorňoval na nebezpečenstvo príchodu
       ľudí, ktorí budú ťažiť z Cirkvi  Božích  detí.  Sám  seba  dal  za
       príklad, že nikdy nežiadal za svoju prácu peniaze  a  že  si  vždy
       zarobil na svoje živobytie. Chcel tým vyjadriť svoje čisté motívy,
       ktoré potvrdil aj svojim životom. Zároveň ale vystríha pred takými
       veriacimi, ktorí takéto čisté motívy  mať  nebudú!  Cirkev  nesmie
       slúžiť na sebaobohacovanie alebo na získavanie slávy,  vplyvu,  či
       politickej moci! Inými slovami Pavel poukázal na to, že Božie deti
       budú   niekedy   nútené    niesť    bremeno    intríg,    podrazov
       a znemožňovania, lebo ich dielo bude stáť v  rozpore  so  záujmami
       ľudí, ktorí Krista nebudú mať na prvom mieste  vo  svojom  živote!
       Jednanie  takýchto  ľudí  sa  podobá  jednaniu  politikov,   ktorí
       používajú  jazyk  na  vyjadrovanie  čohokoľvek,  bez   ohľadu   na
       pravdivosť svojich slov! Majstrovsky s ním dokážu zaobchádzať tak,
       aby dosahovali svojich zámerov, pričom potláčajú úprimný Boží ľud.
       Takýto Boží nepriatelia nasadzujú masky zbožnosti a svoje  intrigy
       ukrývajú,  aby  ich  nikto  neodhalil.  Duchovný  zápas  úprimných
       veriacich spočíva aj v tom, že si realisticky pripustia prítomnosť
       takýchto ľudí, že sa ale nepridajú na ich stranu a zároveň im  ani
       nebudú vracať ich útoky rovnakým, nečestným a  špinavým  spôsobom.
       Ak Božie dieťa v takomto boji zvíťazí pred  samým  Hospodinom,  On
       sám sa stane jeho pomstiteľom a záchrancom!
          Nech Pán žehná všetkým svojim deťom, aby sa  podobná  diabolská
       provokácia v ich živote nevydarila a aby  neopustili  čistú  cestu
       nasledovania svojej prvej lásky - Krista... 


                                    Dialógy


          XVII/a) Biblický význam "napomínanie"  sa  neobmedzuje  len  na
       vyjadrenie disciplinárneho napomenutia  alebo  na  upozornenie  na
       omyl alebo chybu! Nesie sebou aj povzbudzovanie, upozorňovanie  na
       možné nebezpečenstvá... Biblickému napomínaniu je  nutné  rozumieť
       v celej jeho významovej šírke!
          XVII/b) Pre znovuzrodených veriacich je spolupráca  prirodzená,
       vyhľadávajú ju kvôli tomu,  že  napomáha  šíreniu  Evanjelia.  Pri
       spolupráci vznikajú vzájomné vzťahy, veriaci si môžu byť  navzájom
       oporou. Spolupráca navyše umožňuje rozdeliť jednotlivé úlohy podľa
       obdarovaní, čo veľmi vylepší kvalitu i kvantitu výsledku.
          XVII/c) Jednotlivec nemusí komunikovať s druhými ľuďmi,  čo  je
       pri spolupráci vylúčené! Komunikácia pri  spolupráci  nie  je  ani
       zbytočný  komfort,  ani  prebytočná  byrokracia!   Bez   vzájomnej
       komunikácie  nejde  o  spoluprácu,  ale  o  chaos   plný   nezhôd,
       nedorozumení a omylov.
       Spolupráca od človeka vyžaduje, aby si  každý  kriticky  uvedomil,
       aké sú jeho možnosti a schopnosti  -  na  základe  toho  je  potom
       prirodzené rozdeliť úlohy tak, aby sa veriaci vzájomne dopĺňali.
       Aby mohla existovať spolupráca, je  nutné  uvedomiť  si,  že  táto
       spolupráca vyžaduje koordináciu, a teda  aj  duchovnú  autoritu  -
       veriaceho, ktorý prežije za celý priebeh práce zodpovednosť  a  má
       navyše  dar  spoluprácu  riadiť.  Existencia   autority   vyžaduje
       napomínanie a podvoľovanie sa jedných druhým...
                                                                          78




          Božie dieťa musí často podstupovať zápas medzi synmi  temnôt  -
       vystupujú s maskou a konajú  v  temnosti.  Ich  hlavnými  zbraňami
       bývajú úklad a jazyk.

                                                                          79



                                Náboženská zloba
                                  Skutky 21,22
                                     XVIII.



                           Reč Svätého Ducha cez ľudí


                                Skutky 21,1-16.

          Ľudia si často predstavujú prorokovanie - reč Svätého Ducha cez
       človeka - ako nejakú nemennú  pravdu.  Prorokovanie  sebou  naozaj
       môže niesť aj takýto silný náboj zjavenia,  múdrosti  a  poznania.
       V predčítaných odsekoch  Božieho  Slova  však  nachádzame  aj  iný
       pohľad na prorokovanie!  Svätý  Duch  môže  cez  človeka  odovzdať
       informáciu, pričom tento človek nerozumie o čo v skutočnosti  ide.
       Zjaveniu rozumie ten, pre ktorého je  proroctvo  určené...  Bratia
       apoštola Pavla ľutovali, že musí umrieť a odporúčali  mu,  aby  do
       Jeruzalema  nechodil.  Verili  Bohu,  že  im  zjavil  pravdu,  ale
       nerozumeli povolaniu apoštola Pavla, že má mnoho trpieť a nakoniec
       byť zabitý pre meno Pána Ježiša, aby sa Evanjelium dostalo aj pred
       vysokých hodnostárov, dokonca až pred trón Rímskeho cisára.  Pavel
       bol s touto svojou úlohou uzrozumený a prijímal ju s radosťou,  že
       môže naplňovať Božiu vôľu.  Jeho  bratia  videli  len  svoje  city
       a apoštolovo utrpenie - ich láska a nepoznanie Pavlovho  povolania
       spôsobili, že ho ľutovali a odhovárali ho od cesty do Jeruzalema.
          Je teda možné prorokovať a rozumieť  hĺbke  proroctva,  ale  je
       možné aj prorokovať a podstate  nerozumieť,  lebo  je  určená  pre
       niekoho iného. Je to niečo  podobné  ako  s  hovorením  jazykmi  -
       niekto sa modlí v jazykoch a nerozumie zmyslu, iný sa modlí a môže
       modlitbu aj vykladať, lebo jej rozumie.
          XVIII/a) V predčítanom odseku boli  spomenuté  aj  prorokyne  -
       dovoľuje Božie Slovo prorokovať a kázať aj ženám alebo iba mužom? 


                      Nenávisť a fanatizmus nábožných ľudí


                                Skutky 21,17-40.

          Skúsime sa zamyslieť  nad  tromi  duchovnými  stavmi  veriacich
       ľudí:
          1. - Človek nájde svojho Spasiteľa a úprimne sa pridržiava Jeho
       Slova. Vo viere nevidí len filozofiu,  ale  v  prvom  rade  v  nej
       dostáva  úprimný  vzťah  s  druhou  živou  bytosťou  -   s   Bohom
       Stvoriteľom a Spasiteľom. Túto bytosť nechce ani klamať, ani  pred
       ňou nechce niečo ukrývať, takýto človek má len jednu tvár.
          2. - Veriaceho človeka niekedy zlákajú okolnosti  robiť  niečo,
       čo je v nesúlade s Božou vôľou.  Takéto  skutky  ho  odvádzajú  od
       Božej lásky, pritom však môže tento človek  ostať  veľmi  pobožný.
       Nachádza v živote svoje ďalšie tváre, ktoré nutne  potrebuje,  aby
       mohol vyzerať aj zbožne a zároveň  robiť  aj  niečo  proti  svojmu
       Bohu. Tento človek však ešte nie  je  odvrhnutý  od  svojho  Boha,
       stojí len na veľmi dôležitej životnej  križovatke,  na  ktorej  ho
       Hospodin volá naspäť, aby nestratil večný život.
          3. - Diabol veľmi rád podvedie veriaceho človeka, keď stojí  na
       svojej životnej križovatke tým, že sa ho snaží dostať do konfliktu
                                                                          80



       s Božími deťmi. Rozhodujúci človek sa potom  prestane  sústreďovať
       na Božiu vôľu a začne ho ovládať nesympatia voči  druhému  človeku
       aj napriek tomu, že sa tento druhý človek chce úprimne držať Božej
       vôle. Veriaci sa potom rozhodne ísť cestou  zatratenia  s  dôvodov
       čistého trucu proti svojmu blížnemu, čím úplne  stratí  podiel  na
       Božom spasení. Veľmi často zostáva takýto človek zbožným kresťanom
       a zároveň najhorším odporcom, ktorý vedie vojnu proti Božiemu ľudu
       a teda tiež aj proti samotnému Stvoriteľovi.
          Židia v Jeruzaleme veľmi trpeli takýmto odvrátením sa od  Božej
       lásky. Znenávideli si Krista a znenávideli aj  Jeho  učeníkov!  Ak
       veriaci človek stratí takýmto spôsobom prítomnosť  Svätého  Ducha,
       v jeho srdci sa usídli duch zloby a fanatickej nenávisti, ktorá je
       prudko smerovaná proti Božím  deťom!  Podobné  jednanie  je  možné
       vidieť aj na Židoch v Jeruzaleme, ale zároveň je veľmi zreteľné aj
       v dejinách kresťanstva. Ak si niekto myslí, že je dnes už iná doba
       a takouto nábožnou zlobou už ľudia nezvyknú trpieť, obávam sa,  že
       tento človek žije vo svojich nepravdivých ilúziách a v skutočnosti
       nevidí realitu! Diabol je majstrom psychológie aj  dnes!  Aj  dnes
       dokáže ovládnuť ľudské srdce vo chvíli, keď človek v  sebe  začína
       živiť hnev a zlobu... Kedysi sa lynčovalo fyzicky, dnes sa lynčuje
       aj jazykom -  mediálne.  Informácie  odovzdávané  ľuďom  sú  z  99
       % neoveriteľné  a  ľahko  môžu  byť  aj  dezinformáciami.  Niekoho
       potupiť je to najľahšie, čo  veriaci  ľudia  vo  svojej  nenávisti
       dokážu urobiť.
          XVIII/b) Ako prijímam informácie? Ako si  ich  overujem?  Koľko
       energie vynakladám na to, aby som mohol mať istotu, že som  prijal
       informáciu a nie dezinformáciu? Ako hľadám pravdu? 


                           Rozhodnutie srdca a pravda


                                Skutky 22,1-30.

          Na situácii, pri ktorej bol Pavel uväznený, je veľmi smutné, že
       vtedajší  veriaci  aj  keď  mali  príležitosť   počúvať   pravdivé
       vysvetlenie okolností, nemali  chuť  podvoliť  sa  pravde  Svätého
       Ducha. Ich pánom bola zloba a podľa toho potom aj jednali.
          Apoštolovi viac pomohol neveriaci tisícnik alebo  stotník,  než
       jeho bratia, ktorí mali túžbu zabiť ho pre svoju rýdzu zlobu.  Pán
       Ježiš poukazuje v evanjeliách na skutočnosť, že keď  sa  zlý  duch
       vráti do človeka a nájde tam  čisté  prostredie,  v  ktorom  býval
       Svätý Duch, povolá ďalších sedem démonov a posledné skutky  tohoto
       človeka bývajú horšie, než tie prvé!
          Bratia a sestry - nedajme sa podviesť diablovi, lebo  už  nikdy
       nenájdeme svoje spasenie. Budeme zatratení s hlbokým presvedčením,
       že je naša viera správna, pravá a čistá... 


                                    Dialógy


          XVIII/a) V Starom i Novom Zákone nachádzame službu  žien.  Žena
       rozhodne nie je menejcenná než muž! Hospodin dáva aj ženám podobné
       zjavenia a obdarovania ako aj mužom. Božie Slovo však  upozorňuje,
       že keď je žena viazaná v rodine v ktorej sa stará o svoje deti, že
       by potom nebolo  správne,  aby  zanedbávala  rodinu  s  fanatickým
       presvedčením, že ju zanedbávať môže, lebo  ide  slúžiť  Bohu!  Muž
                                                                          81



       matku nikdy nedokáže nahradiť  -  toto  Božie  zjavenie  je  veľmi
       potrebné rešpektovať.
          XVIII/b) Je  veľmi  nerozumné  len  tak  veriť  čomukoľvek,  čo
       počujeme! Ak si nás niekto získa svojim  výborným  prejavom  reči,
       nikdy nezabudnime, že ešte o jeho  skutočnom  charaktere  nemusíme
       vedieť nič! Na neoverených informáciách nemožno stavať. Informácie
       začínajú byť hodnoverné až vtedy,  keď  ich  povie  napr.  človek,
       ktorého osobne poznáme a videli sme ho aj v  jeho  prehrách  alebo
       výhrach a na základe takéhoto praktického poznania si získal  našu
       dôveru. Ale aj tak je dobré vypočuť si pohľad druhých bratov alebo
       sestier a doslova nutné vypočuť  si  druhú  názorovú  stranu!  Keď
       v tomto všetkom človek obstojí - nemôže si byť istý, ale mal by sa
       modliť, aby ho sám Hospodin uistil Svojim Slovom a  zjavením  Jeho
       pravdy.

          Málokto   dokáže   tak   nenávidieť,   ako   nenávidí   kresťan
       postrádajúci  Svätého  Ducha  tých,  ktorí  sa  svojho  Stvoriteľa
       úprimne pridŕžajú.

                                                                          82
                                                                          83



                             Dve tváre a dva jazyky
                                  Skutky 23,24
                                      XIX.



                         Biele steny cirkví a kniežatá


                                 Skutky 23,1-5.

          Veľkňaz Ananiáš zneužíval svoju  moc.  Namiesto  toho,  aby  si
       vypočul obvineného človeka, dal ho biť ihneď, ako sa mu  jeho  reč
       prestala páčiť. Takýmto jednaním porušoval ako prvý Boží Zákon.
          Cirkevné postavenie môže veľmi ľahko viesť človeka do podobného
       hriechu. Bez toho, aby  si  vyššie  postavený  cirkevný  hodnostár
       vypočul obviňovaných, môže mať sklon ich  zhadzovať  a  ponižovať,
       aby sa zapáčil  tým  veriacim,  ktorých  podpore  sa  teší.  Zvesť
       Božieho Slova ale  vyučuje,  že  je  správne  vypočuť  si  najskôr
       všetkých, je správne poradiť sa a modliť sa  a  až  potom  vynášať
       svoje rozhodnutie. Takéto jednanie je v priamom rozpore s jednaním
       človeka, ktorý na scénu prichádza  už  s  vypestovaným  a  živeným
       predsudkom proti niektorým svojim bratom a sestrám!
          Pán Ježiš v evanjeliách vyučuje, že v  Cirkvi  Božích  detí  už
       niet hodnostárov. Všetci sú si rovní ako bratia, ktorí dokážu  pod
       vedením Božieho Ducha rešpektovať svoje rôzne  obdarovania.  Preto
       je nezmyselné nazývať niektorého z týchto  bratov  vrchnosťou  len
       preto, že zastáva funkciu v cirkevnej  inštitúcii!  Vrchnosťou  sa
       rozumie nadriadený v práci  alebo  štátny  úradník,  pričom  tieto
       miesta môžu zastávať aj Božie deti! Proti takejto vrchnosti nie je
       správne  zlorečiť  -  to  vyplýva  z   Božieho   Zákona.   Kedysi,
       v židovskom národe, zastával veľkňaz aj štátnickú  úlohu  -  preto
       apoštol Pavel povedal na svoje ospravedlnenie, že nevedel,  že  je
       veľkňazom. Keby to vedel, nezlorečil by mu.
          V súčasnosti je v ľuďoch podporovaná  zloba  i  nenávisť  proti
       niektorým politickým skupinám alebo jednotlivcom. Robiť  politické
       kampane a používať  k  tomu  akékoľvek  prostriedky  je  pre  svet
       prirodzené. Božie dieťa však veľmi zlyháva,  keď  sa  dá  diablovi
       naviesť k zlorečeniu alebo aj skutkom, ktoré  sú  postavené  proti
       tej, či onej vrchnosti. Úprimná viera má všetkým prinášať  Nebeské
       Kráľovstvo a nie štátne politické  reformy,  v  ktorých  sa  jedni
       stavajú proti druhým! 


                                Sklon k politike


                                Skutky 23,6-10.

          Apoštol Pavel nechcel robiť zle a chcel sa držať Božieho Slova.
       Však okolnosti boli  pre  neho  tak  ťažké,  že  v  jednej  chvíli
       zapochyboval o Božej moci a chcel  Svätému  Duchu  pomáhať.  Tento
       svoj pád si sám  v  nasledujúcej  kapitole  priznáva  ako  hriech,
       ktorého sa dopustil - Skutky 24,21. Politikou svojho jazyka  chcel
       rozdeliť Židov proti sebe, aby sa začali hádať a aby sa tak  jedna
       ich skupina začala zastávať jeho  samého.  Skutočne  dobre  poznal
       vtedajšie pomery, lebo sa mu  to  naozaj  podarilo!  Napriek  tomu
       tento svoj skutok sám Pavel považuje za svoj omyl.  Človek  nemusí
                                                                          84



       splietať reči jazyka do nástrah a klásť "oká" intríg! Boh je  dosť
       silný, aby sa svojho dieťaťa zastal aj bez použitia neprávosti!
          Veriacim diabol  niekedy  kladie  nástrahy,  ktoré  ich  lákajú
       splietať "osídla" rečí proti svojim nepriateľom.  Boží  Duch  však
       jednoznačne velí: "Milujte tých, ktorí vám zle činia!" 


                               Božia moc a úklady


                                Skutky 23,11-35.

          Pavel sa nemusel strachovať! Napriek  všetkým  úkladom  ho  Pán
       potešuje a zároveň mu dáva poznať svoju moc. Oslovil srdce  svojho
       dieťaťa, ktoré prezrádza  organizovaný  zločin  -  sprisahanie  na
       úkladnú vraždu  veriacich  Židov.  Navyše  otvára  srdce  rímskeho
       vojaka, ktorý pod strážou niekoľkých stovák vojakov odvádza  Pavla
       do bezpečia. Uvážme, aké nákladné bolo vystrojiť takúto výpravu  -
       tisícnik takto navyše oslabil svoju vlastnú moc! Bohu Stvoriteľovi
       však nie je nič nemožné! Pavel mal slúžiť svedectvom v  Jeruzaleme
       a potom mal ísť slúžiť  inam  -  na  všetkých  týchto  cestách  ho
       chránil sám Boží Duch svojou veľkou mocou.
          XIX/a) Akým spôsobom môže potešovať Boží Duch?
          XIX/b)  Poznáme   nejaký   organizovaný   zločin   v   dejinách
       kresťanstva? Aký? 


                              Prvý Félixov záujem


                                Skutky 24,1-23.

          XIX/c) Je Božou vôľou  brániť  sa  obvineniam,  keď  je  niekto
       nespravodlivo obviňovaný?
          XIX/d) Aj dnes sa často používa pojem  "sekta"  -  ako  by  sme
       charakterizovali sektu? Je sektou všetko čo sa odlišuje  od  nášho
       domovského spoločenstva?
          Félix už vedel o učení, ktoré šírili učeníci Pána  Ježiša.  Mal
       záujem lepšie ho spoznať a vedel, že aj jeho manželka - Židovka  -
       má túžbu dozvedieť sa o tomto učení viac. Pretože však  bol  Félix
       politikom a diplomatom, nechcel si rozhnevať vplyvných Židov a tak
       svoje vyjadrenie naoko odložil - bola to pravá diplomatická  cesta
       skúseného politika, ktorý dokáže svoj jazyk použiť veľmi obratne. 


                              Druhý Félixov záujem


                                Skutky 24,24-27.

          Félix s manželkou počúvali evanjelium z Pavlových úst, keď však
       tento začal rozprávať nielen o odpustení, ale aj o  spravodlivosti
       a pravdivosti, ktorú úprimná viera sebou musí niesť,  zachoval  sa
       Félix opäť diplomaticky: "Odíď,  neskôr  si  ťa  ešte  vypočujeme,
       teraz máme mnoho povinností..." Félix  si  neuvedomoval,  že  túto
       diplomatickú reč predniesol  samému  Svätému  Duchu,  ktorý  veľmi
       dobre vedel, že má Félix aj  druhý  záujem  -  týmto  zájmom  boli
       klamstvá, krádeže, moc a neviazaný život.
                                                                          85



          Pre Félixa a  jeho  manželku  už  "neskôr"  nebolo  -  obidvaja
       zahynuli a pravdepodobne zahynuli nezmierení so Stvoriteľom!
          Aj dnes človek niekedy uplatňuje  podobnú  diplomaciu  -  možno
       chce počuť o evanjeliu,  ale  zároveň  nechce  prijať  celé  Božie
       Slovo. "Potom" je veľmi ľahkým  argumentom,  ktorý  často  prináša
       smrť. 


                                    Dialógy


          XIX/a) Cez Božie Slovo, cez druhých veriacich, cez zjavenia  vo
       snoch, cez proroctvá...
          XIX/b) Napríklad sväté  vojny,  svätá  inkvizícia,  zvestovanie
       kresťanstva v Amerike spojené s vyvražďovaním Indiánov...
          XIX/c) Jednoznačne áno, robil tak Job v Starom Zákone a podobne
       aj Pavel v Novom  Zákone.  Mlčať  zo  zatrpknutosti  je  isto  zlé
       a v nesúlade s Božou vôľou!
          XIX/d) Sektári obviňujú všetkých ostatných, že  nemajú  správne
       poznanie Písma, pričom nie sú  veľmi  ochotní  diskutovať  o  tom.
       Sekta nerešpektuje celú Bibliu alebo k  nej  ešte  niečo  pridáva.
       Sektárstvo sebou nesie neschopnosť  pripúšťať  si  omyly  a  meniť
       názory k lepšiemu. Spoločenstvá  z  druhých  denominácií  rozhodne
       nemusia byť nutne sektou!

          To, čo v nás ustrnulo, umiera!

                                                                          86
                                                                          87


                                   Svedectvo
                                  Skutky 25,26
                                      XX.



                              Okolnosti svedectiev


                                Skutky 25,1-27.

          Keď ľudské poníženie trvá niekoľko mesiacov,  človek  má  sklon
       búriť sa, odporovať a pokiaľ je veriaci, často sa aj pohoršiť voči
       svojmu Bohu. Ľudia sú príliš biedny a slabí - rozprávajú  ako  pre
       nich  Stvoriteľ  veľmi  veľa  znamená,  keď   však   sú   zaťažení
       okolnosťami, sú schopní veľmi rýchlo vzplanúť, a pritom vo  chvíli
       zahodiť všetky svoje verbálne zásady. Niesť utrpenie a ponižovanie
       je ťažké. Až keď niekto pochopí,  aký  je  nespoľahlivý  a  slabí,
       začína prežívať do hĺbky, pravdivo, sebapoznanie.
          Apoštol Pavel bol väznený niekoľko  rokov.  Židia  ho  neustále
       obviňovali a strojili úklady, ako by ho zabili. Nikdy  si  nemohol
       byť istý, či nepríde tajné  komando  s  verdiktom  smrti!  Svetskí
       hodnostári si ho síce vypočuli, ale ich  jednanie  bolo  poznačené
       svetským zmýšľaním natoľko, že  buď  očakávali  peniaze  alebo  sa
       chceli zapáčiť Pavlovým protivníkom, čo mohlo  opäť  v  apoštolovi
       provokovať množstvo neistôt a beznádeje.
          Pavel pritom túžil po priateľských  vzťahoch,  po  spoločenstve
       veriacich, možno  ho  niekedy  lámali  aj  túžby  po  partnerke  -
       v samote väzenia je všetko pálčivejšie, ľudské nenaplnené  potreby
       sa prejavujú omnoho silnejšie...
          Svojim príkladom však Pavel  jednoznačne  svedčí,  že  je  jeho
       vládcom naozaj sám Stvoriteľ. V jeho živote pôsobil Svätý Duch tak
       silno, že kedykoľvek  bol  Pavel  predvolaný  na  súd,  nikdy  tam
       neprišiel v depresii, malomyseľnosti a beznádeji! Jasne vedel,  že
       má svedčiť o Kristovi aj  cisárovi  a  rozumel  svojmu  povolaniu!
       Nechcel unikať  pred  Božou  vôľou,  lebo  sa  pre  Neho  skutočne
       rozhodol žiť - za obeť doniesol všetko  svoje  súkromie  a  všetky
       svoje osobné potreby! Jazykom málo  rozprával  ako  Boha  miloval,
       svojim  životom  však  kričal  o   vrúcnej   láske   voči   svojmu
       Stvoriteľovi.
          Dnes majú veriaci sklon veľa rozprávať o svojej láske,  keď  sú
       ale zaťažení, ukazuje sa, že tejto lásky je veľmi  poskromne!  Keď
       človeka dostihne realita, rozhodnutia viery akoby  strácali  svoju
       skutočnosť a  človek  radšej  chce  všetko  vidieť  inak,  aby  si
       nahrabkal trochu toho, čo skutočne miluje.
          Apoštol mohol na základe  svojej  čistej  viery  stáť  aj  pred
       vladármi im na svedectvo,  čo  sa  dnes  úplne  vytráca,  lebo  sa
       vytráca aj skutočný hlboký zápal pre Pána Ježiša Krista. Kresťania
       síce  možno  až  pričasto  svedčia  a   možno   až   pričasto   aj
       v masmédiách, do ktorých sa dostali ani nie tak na základe Božieho
       povolania ako na základe svojho svetského vplyvu. Ostali im  slová
       bez svedeckých životov, čo je ako vôňa potravín, ktorá zostáva nad
       vyprataným stolom - slinky sa zbiehajú, človek by  aj  jedol,  ale
       potravy niet. Takéto miesta len pripomínajú hlad a robia  ho  ešte
       neznesiteľnejším.
          XX/a) Čo ma  zaujalo  na  osobe  Pavla  z  doteraz  prečítaných
       kapitol Skutkov apoštolských?
          XX/b) Môžeme sa podobať Pavlovi? 
                                                                          88



                                   Priama reč


                                Skutky 26,1-32.

          Keď Pavel rozprával svoje svedectvo, nesnažil sa hrať na žiadnu
       politiku.  Nechcel   nejak   psychologicky   ovplyvňovať   svojich
       poslucháčov, nechcel sa ani pred nimi  vykresliť  ako  lepší,  ani
       svoju reč nechcel využiť len na  sebaoslobodenie!  Jeho  reč  bola
       priama, jasne vyjadril aj svoju  túžbu,  aby  sa  jeho  poslucháči
       stali kresťanmi - nechcel  ich  obrátiť  na  vieru  on,  chcel  to
       prenechať Svätému Duchu! O Pánovi Ježišovi rozprával jasne,  jasne
       sa vyjadril aj k Jeho zmŕtvychvstaniu a radšej bol ochotný  znášať
       poníženie, že blázni. Pri tomto všetkom sa ale ani  raz  nepovýšil
       a nedal najavo nič také, že by bol človekom s  väčším  zjavením  -
       nad vecou!
          Najväčšími zbraňami Pavla bola pravda, láska, pokora a priamosť
       s požehnaním od Svätého Ducha. Svedectvo s takýmito kvalitami hýbe
       aj srdcami veľkých vladárov, ktorí  majú  dosť  majetku  a  slávy,
       a tak nehľadajú veľmi svoje spasenie!
          XX/c) Skúste si odovzdať svoje svedectvo - máte čo povedať? 


                                    Dialógy


          XX/a) Táto otázka je veľmi osobná. Čo  sa  týka  autora  týchto
       úvah, vyjadril to v prvej časti tejto kapitoly.
          XX/b) Jednoznačne áno, sme takí istí ľudia ako bol aj on! Možno
       sme si zvykli na nedostatok lásky  a  pravdy  v  našich  srdciach,
       a tak máme sklon dávať Pavla za nedosiahnuteľný príklad  -  takéto
       učenie  je  však  rozhodne  nepravdivé!  Jediným  nedosiahnuteľným
       príkladom bol Pán Ježiš Kristus - môžeme sa Mu podobať stále  viac
       a viac, ale nikdy nebudeme ako  On.  Apoštol  Pavel  však  takýmto
       príkladom nie je - je  možné  žiť  tak  isto,  ako  žil  aj  tento
       apoštol.
          XX/c) Na túto výzvu by  som  nechcel  dať  príklad  odpovede  -
       skúste premýšľať nad Božou mocou vo svojom živote!

          Svedectvá ľudských  životov  rozprávajú  aj  vtedy,  keď  ľudia
       mlčia.

                                                                          89

                                  Povzbudenie
                                   Skutky 27
                                      XXI.



                      Ľudská sloboda a zázrak dobrej rady


                                Skutky 27,1-20.

          Akonáhle začne človek pociťovať, že ho chce niekto  manipulovať
       alebo obmedzovať, začína sa v ňom vytvárať  antipatia  voči  tomu,
       kto je príčinou jeho obmedzovania. Človek vyhľadáva slobodu a  keď
       ju nenachádza, snaží sa vytvoriť si aspoň ilúziu slobody,  aby  sa
       mohol cítiť dobre. Napriek tomu, že sa ľudia tak veľmi snažia  byť
       nezávislí, je ich nezávislosť, sloboda niekedy veľmi  podivná.  Na
       jednej strane niekedy nedokážu ani len prijať dobre mienenú radu -
       urážalo by to ich hrdosť, že neboli sami schopní  vymyslieť  niečo
       dobré, na druhej strane, keď sa im  niečo  nepodarí,  dokážu  dlho
       vyčítať, že keby ich niekto dôrazne presvedčoval,  neprihodilo  by
       sa im nič zlé! Sloboda sa takto stáva v ústach mnohých ľudí  úplne
       prázdnym sloganom, ktorý v ich životoch nenesie žiadnu hodnotu!
          Pán Ježiš Kristus rešpektuje  skutočnú  ľudskú  slobodu!  Tento
       pojem znamená pred ním veľmi veľa - človeku je  dovolené  zachovať
       sa tak, ako si zamanie... Boh  nikoho  neprinúti  naplňovať  svoju
       vôľu, ale teší sa, keď tak ľudia robia z  vlastného  presvedčenia.
       Stvoriteľ dáva človeku  takú  čistú  a  otvorenú  slobodu,  že  sa
       niekomu možno čas od času zazdá, že by ani  nebolo  tak  zlé,  byť
       trochu pri  Stvoriteľovi  pripútaný.  Veď  by  sa  veriaci  človek
       nemusel báť, že ho zvedie hriech, lebo by vlastne nemohol hrešiť.
          Hospodin stvoril človeka tak, aby bol podobný Jemu samému, teda
       aby bol schopný tvoriť, milovať, niečo chcieť i nechcieť...  Tieto
       hodnoty môžu existovať len  vtedy,  keď  je  rešpektovaná  sloboda
       človeka.
          Keď apoštol Pavel radil, aby nevychádzali na more,  rešpektoval
       ľudskú slobodu podobne, ako to robí  sám  svätý  Duch.  Vedel,  že
       stroskotajú a že budú musieť znášať útrapy na  mori,  ale  napriek
       tomu  len  radil,  aby  prezimovali  tam  kde  sú.   Neorganizoval
       presviedčanie  -  nezískaval  pre  svoju   vec   vplyvných   ľudí,
       nevyhrážal sa, že čosi urobí... Poradil, a potom bol ochotný niesť
       bremeno nesprávneho rozhodnutia spolu s ľuďmi, o ktorých vedel, že
       mu ich poslal sám Hospodin, aby od neho dostali svedectvo o  živej
       viere a Pánovi Ježišovi. Je to  úžasný  príklad  prístupu  Božieho
       dieťaťa  voči  druhým  ľuďom,  ktorý  tak  často  chýba   veriacim
       v prítomnosti! Proroctvo jedinca  často  zaniká  v  jeho  hriešnej
       túžbe presvedčiť, dosiahnuť niečo podľa svojich predstáv, v  túžbe
       získať vplyv a prevahu. Takto Pán Ježiš nikdy nekonal!
          Pretože  apoštol  nezlyhal  pred  svojim   Bohom,   nikoho   si
       nepohneval, proti  nikomu  nebojoval.  Keby  boli  vtedy  na  lodi
       prítomní ľudia zo súčasnosti, možno by sa urazili už preto, že  sa
       Pavel vôbec ozval. Pán upozorňuje na to, že  v  posledných  dobách
       ochladne láska mnohých - keď niekto vyjadrí  svoj  odlišný  názor,
       často sa to pokladá za  útok.  Ľudia  sú  podráždení  a  neschopní
       počúvať sa. Ich srdcia plné zloby  sa  stavajú  proti  druhým  len
       preto, že tí druhí vyjadrili čo si myslia.  Napriek  tomu,  že  sú
       dnes ľudia voči sebe podráždenejší, že ich informačná smršť zmieta
       a nedokážu kontrolovať ani svoje city,  ani  pravdivostné  hodnoty
                                                                          90



       informácií, napriek tomu dáva apoštol príklad  správneho  prístupu
       Božieho dieťaťa. Je  správne  a  potrebné  vyjadriť  svoj  pohľad,
       zároveň je správne nevnucovať ho a neznásilňovať ľudí do  niečoho,
       čo odmietajú. Takýmto spôsobom sami raz zistia,  že  sa  im  možno
       neprihováral človek, ale Svätý Duch a skôr či  neskôr  prežijú  aj
       svoju zodpovednosť za svoje rozhodnutia a svoje skutky. 


                           Výčitky alebo povzbudenie?


                                Skutky 27,21-29.

          XXI/a)  Keď  Pavel  pripomína  svoju  dobrú  radu,   je   možné
       charakterizovať jeho pripomienku ako výčitku, ktorá  nič  nerieši,
       a navyše rozbíja medziľudské vzťahy?
          Apoštol  upozorňuje  na  svoje  nové  videnie.  Napriek   zlému
       rozhodnutiu kormidelníka  a  majiteľa  lode,  Pavel  poukazuje  na
       východisko, ktoré je svojim  spôsobom  veľmi  pozitívne.  -  Nikto
       nezahynie! Keďže apoštol už raz radil a radil  dobre,  jeho  slová
       majú v kritickej chvíli úplne inú váhu. Navyše pri svojej  minulej
       rade poslúchol  svojho  Boha  a  rešpektoval  ľudskú  slobodu,  čo
       spôsobilo, že pri svojej druhej rade nestáli  proti  nemu  urazení
       nepriatelia, schopní radšej obetovať svoj život, ako si  pripustiť
       omyl. Možno sa to zdá byť zvláštny záver  -  urazený  človek  však
       niekedy dokáže tak veľmi prepadnúť svojej zlobe a pýche, že radšej
       volí smrť, než  vyznanie  svojho  omylu.  Bežným  prejavom  tohoto
       hrozného dôsledku ľudskej porušenosti je zatvrdené srdce  človeka,
       ktorý bol predtým Božím dieťaťom. 


                         Dar prítomnosti úprimnej viery


                                Skutky 27,30-44.

          Na lodi s Pavlom  bolo  asi  270  ľudí.  Medzi  nimi  sa  našli
       lodníci, ktorí pre veľké  útrapy  nedôverovali  Pavlovi  a  chceli
       z lode utiecť na člne. V tejto chvíli dáva  apoštol  svoju  tretiu
       radu a tentokrát ju vyslovuje  s  podmienkou:  "Ak  dovolíte,  aby
       ušli, nezachránime sa!" Svätý Duch cez Pavla pokoril aj  270  ľudí
       a stačil na to jediný Boží služobník!  Tentokrát  Pavla  na  slovo
       poslúchli! Veriaci človek je niekedy natoľko malomyseľný, že sa mu
       zdá,  že  Stvoriteľ  akosi  nedokáže  alebo  nechce  zmeniť  ťažkú
       situáciu... Tento úžasný príklad Pavlovej viery však poukazuje  na
       to, že keď sa hoc aj jediný  veriaci  úprimne  drží  svojho  Boha,
       tento Boh sa zastane svojich vecí celou svojou Božskou mocou.
          XXI/b) Prečo teda niekedy nie  je  na  veriacich  jasne  vidieť
       Božiu moc?
          Ak je úprimné Božie dieťa medzi neveriacimi ľuďmi, znamená jeho
       prítomnosť pre ostatných vždy požehnanie. Ak veriaci odloží  svoju
       úprimnosť stranou a svojho Boha opustí, nesie zodpovednosť  nielen
       za seba, ale aj za všetkých ostatných ľudí,  ktorých  mu  Hospodin
       zveril.
          Napriek veľmi ťažkým okolnostiam bol Pavel silným  povzbudením.
       Neprežíval depresiu, ani malomyseľnosť, ale naopak rozdával  okolo
       seba Ducha pokoja a pravdy,  ktorý  tak  silne  pôsobil,  že  celá
       depresívna posádka odložila svoju skľúčenosť. Ľudia dokonca začali
                                                                          91



       jesť s vierou, že im to bude potrebné - možno  to  bola  ich  prvá
       životná skúsenosť so svojim Stvoriteľom.
          XXI/c) Čo musím urobiť ja, aby som bol  podobným  svetlom,  ako
       bol Pavel?
          XXI/d) Ako sa Hospodin zastal Pavla? 


                                    Dialógy


          XXI/a) Človek má  sklon  pre  svoju  zlobu  v  srdci  ponižovať
       druhých ľudí. Jedným z prostriedkov na takéto jednanie sú výčitky.
       Výčitky, ktoré odznejú bez príčiny,  len  preto,  aby  pripomínali
       omyl,  dokážu  rozbíjať  manželstvá,   priateľstvá,   spoločenstvá
       veriacich ľudí, ale aj pracovné kolektívy, vlády  štátov...  Pavel
       nevyčíta takýmto spôsobom! Len pripomenul, že sa  Stvoriteľ  chcel
       zastať ľudí už  pred  plavbou,  ale  títo  ľudia  ho  neposlúchli.
       Zároveň  s  touto  pripomienkou  poukazuje,  že  tým  Božia  láska
       neochladla a ďalej volá k poslušnosti. S touto  pripomienkou  dáva
       apoštol  novú  nádej.  Nejde   teda   o   špinavú   výčitku,   ale
       o zvestovanie malého spasenia ich životov.
          XXI/b) Dnes sa  veriaci  ľudia  často  vnucujú  a  nerešpektujú
       ľudskú slobodu. Nedokážu nasadnúť "na jednu loď"  s  ľuďmi,  ktorí
       odmietli ich radu a správajú sa ako urazené  malé  deti.  Nedokážu
       zabudnúť  na  minulosť  a  vyčítajú.  Tak  strácajú  sami   všetko
       požehnanie a nemôžu byť teda ani požehnaním pre druhých!
          XXI/c) Na túto osobnú otázku  by  si  mal  každý  odpovedať  vo
       svojom srdci sám.
          XXI/d) Pán sa priznal k Pavlovi tak, že sa ho zastával  pokojom
       v srdci, dával mu svoje zjavenia  a  nakoniec  nedovolil,  aby  ho
       vojaci zavraždili. Kvôli nemu nezavraždili ani  ostatných  väzňov,
       čo bolo opäť len ďalším požehnaním pre apoštolovo okolie.

          Sloboda je pojem, pod ktorým si každý  človek  predstaví  niečo
       iné.

                                                                          92
                                                                          93



                                   Naplnenie
                                   Skutky 28
                                     XXII.



                               Boh ľudských sŕdc


                                 Skutky 28,1-6.

          Suverenita a hrdosť v ľudskom srdci môžu  spôsobiť,  že  človek
       začne  mať  sklon  k  veľmi  zvláštnej  forme  žitia.  Vo   svojej
       porušenosti si osvojí nadradené postoje  absolútnej  nezávislosti,
       ktorými začne celému svojmu okoliu dávať znať, že  bez  ohľadu  na
       mienku iných si môže urobiť čokoľvek a  nemusí  sa  nikomu  za  to
       zodpovedať.  Takýto  postoj  môže  prinášať  aj   mladosť,   ktorá
       nepoznala vo svojom živote Krista a ktorá je  vrhnutá  do  reality
       bežného života. Povinnosti v práci, voľný čas, svoje záujmy, pocit
       nezávislosti  z  pravidelných  výplat,  ...,  všetky  tieto  pojmy
       v človeku vybudujú  akúsi  suverenitu,  z  ktorou  sa  človek  buď
       vyrovná  v  Duchu  Božieho  Slova  alebo   navždy   stratí   Božie
       kráľovstvo.
          Keď Pavel stroskotal na ostrove a Pán zachránil všetkých  podľa
       svojho zjavenia, opäť dal poznať svoju blízkosť a  moc.  Dopustil,
       aby apoštol zobral také tŕnie, v  ktorom  bola  ukrytá  vretenica.
       Napriek tomu nedopustil,  aby  ho  uhryzla,  čím  v  prvej  chvíli
       vyvolal apatiu u domorodcov namierenú proti  Pavlovi.  Pretože  sa
       však apoštolovi nestalo nič zlé, apatia sa zmenila na pohostinnosť
       a uctievanie.
          Ak si človek nedokáže uvedomiť, že je  závislý  aj  na  druhých
       ľuďoch vo svojom okolí, často  si  potom  nedokáže  uvedomiť,  ako
       veľmi ho Pán chráni, keď mu dáva  hoc  aj  len  jediného  priateľa
       alebo človeka,  ktorý  mu  rozumie!  Ak  mladosť  ignoruje  vzťahy
       s druhými ľuďmi, skôr či neskôr sa tak "popáli", že pre  budúcnosť
       už "dostane rozum" - trochu  dospeje!  Božie  Slovo  poukazuje  na
       fakt, že vzťahy  s  druhými  ľuďmi  sú  veľmi  podstatné.  Nevedie
       veriacich do nezávislosti, ale  do  komunikácie  s  požehnaním  od
       samého  Stvoriteľa.  Na  jednej  strane  majú  veriaci   zvestovať
       Evanjelium aj napriek pohoršeniu, na druhej strane si majú ľudí vo
       svojom okolí vážiť a rešpektovať ich potreby. Keď sa veriaci  drží
       svojho Boha celým svojim  srdcom,  Hospodin  môže  urobiť  v  jeho
       živote niečo podobné, ako zažil  Pavel  s  domorodcami.  Stvoriteľ
       naklonil ich srdcia, čím veľmi pomohol nielen apoštolovi,  ale  aj
       celej lodnej posádke.
          Niekedy sa môže zdať, že v našom živote  takéto  Božie  vedenie
       akoby nebolo. Akoby Hospodin zabudol - namiesto  naklonených  sŕdc
       stretávame  zlobu  a  nesympatiu.  Tento  biblický  príklad   však
       poukazuje, že aj Pavlovo požehnanie začalo  akoby  "nepožehnaním"!
       Barbari na začiatku obvinili Pavla z toho, že bol vrah! Pán  Ježiš
       týmto dopustením ale sledoval zámer, ktorý sa ukázal až neskôr. Je
       veľmi dobré nerobiť predčasné závery o svojom živote a  vyčkať  na
       svojho Boha! Stvoriteľ drží  všetky  okolnosti  pevne  vo  svojich
       rukách a keď Ho neopustí veriaci človek,  neopustí  ani  On  svoje
       dieťa! Po krízach zvykne prichádzať oveľa väčšie požehnanie... 


                                                                          94


                             Modlitby a uzdravenia


                                Skutky 28,7-10.

          Tento odsek Písma spája uzdravovanie jednoznačne  s  modlitbou.
       Pretože sa Pavel držal vo svojom živote Božej rady, jeho  modlitba
       bola vypočutá a ľudia, za ktorých sa modlil, boli uzdravení.  Toto
       požehnanie malo opäť  veľký  zmysel  -  v  tom  čase  neexistovali
       poisťovne, ani sociálna podpora! Stroskotanci sa stali v tom  čase
       poväčšine žobrákmi bez akéhokoľvek majetku. Požehnanie  cez  Pavla
       spôsobilo, že stroskotanci dostali na cestu všetko, čo potrebovali
       - uvedomme si, aké ťažké, z ekonomického hľadiska, muselo byť,  že
       na nejakom ostrove pribudlo 270  nemajetných  ľudí.  Pán  sa  však
       dokázal postarať o všetkých! Božie dieťa  má  byť  požehnaním  pre
       svoje okolie,  a  preto  nemôže  myslieť  len  na  seba  v  akejsi
       predstave nezávislosti.
          XXII/a) Máme sa modliť za uzdravenie druhých ľudí?
          XXII/b) Ako  by  sme  vyjadrili  podmienky  požehnania  takejto
       modlitby?
          XXII/c) Ak po modlitbe  nedôjde  k  uzdraveniu,  musí  sa  vždy
       jednať o nepožehnanie? 


                                Svedectvo v Ríme


                                Skutky 28,11-31.

          Najhlbšou pravdou o tom, prečo  Stvoriteľ  Pavlovi  žehnal,  je
       fakt, že sa Pavel stotožnil s Božou vôľou. Chcel robiť to, čo  pre
       neho Pán pripravil. Z tohoto dôvodu sa  celé  roky  svojho  života
       nestrachoval akoby nepriaznivých okolností,  lebo  vedel,  že  ide
       s Hospodinom. Čo je ale zaujímavé,  apoštol  mal  naplnený  život,
       v ktorom sa mohol realizovať, mať úspech a tiež aj sebe  primeranú
       úctu dokonca aj od veľmi silných ľudí tohoto sveta.
          Niekedy hľadáme svoje naplnenie a  zároveň  sa  bránime  ceste,
       ktorú  nám  ponúka  Stvoriteľ.  Takýto  prístup  je  dlhou  cestou
       sklamaní, rozčarovaní a prehier. Keď sa človek  naozaj  zmieri  so
       svojim milujúcim Bohom, zistí, že tento Boh nielen  dokáže  využiť
       jeho život na úžasné veci, ale že je tento  Boh  naozaj  milujúcim
       Bohom - že pozná cesty ľudských sŕdc a že ich  chce  naplniť  tak,
       aby mohlo byť jeho dieťa šťastné...
          XXII/d) Je teda teológia prosperity pravdivá? 


                                    Dialógy


          XXII/a)  Tzv.  necharizmatické  cirkvi   niekedy   upadajú   do
       nezdravého spánku,  v  ktorom  jedni  na  druhých  úplne  zabúdajú
       a nemodlia sa za seba navzájom. Ak máme len trochu pozitívny vzťah
       k druhej  bytosti,  je  prirodzené  modliť  sa  za  ňu,  keď  trpí
       v nemoci!
          XXII/b) Modlitebník musí mať živý  vzťah  s  Bohom  a  urovnané
       vzťahy s druhými ľuďmi. Zároveň musí byť jeho modlitba inšpirovaná
       skutočnou túžbou a nielen neosobnou povinnosťou!  Ak  je  narušená
       niektorá z týchto hodnôt, stáva sa  z  modlitebníka  buď  pokrytec
                                                                          95



       alebo herec s roľou modlitebníka.
          XXII/c) Životu druhého človeka rozumie len sám Hospodin.  Nikto
       nevie, aký celý  a  skutočný  zmysel  má  život  druhého  človeka.
       Nepoznáme svoje povolania a Božiu vôľu pre druhých ľudí, nepoznáme
       ani to, v čom spočíva ich naplnenie. Preto nikto  nemôže  povedať,
       že ak Pán neuzdraví, že ide jednoznačne o nepožehnanie!
          XXII/d) Teológia  prosperity  je  pravdivá  do  tej  miery,  že
       Hospodin pozná svoje deti a  napĺňa  ich  potreby!  Stvoriteľ  nám
       pomáha a  vytrhúva  nás  z  pohrôm  realistického  života.  Ľudské
       naplnenie však poväčšine nespočíva ani v  zdraví  ani  v  majetku!
       Dokonca je málo takých ľudí, ktorí by dokázali prijať  v  prebytku
       jedno i druhé a zároveň by ich to neodviedlo od Božej prítomnosti!
       Preto Pán prideľuje svoje požehnania vyvážene tak, aby mohli  jeho
       deti prejsť týmto svetom, byť na  svetlo  druhým,  a  zároveň  ich
       uchráni od takých pokušení hriechu, ktoré by ich  navždy  odviedlo
       od Neho Samého - od večného života. Ak  si  niekto  predstaví  pod
       pojmom "požehnanie" len zdravie a  majetok,  je  to  veľmi  trapná
       predstava!

          Naplnením Božej vôle človek nájde svoje vlastné naplnenie.
                                                                          96
                                                                          97



                            Duchovné dary a múdrosť
                                   Kazateľ 1
                                     XXIII.



                             Úvod ku Knihe Kazateľ


          Kniha Kazateľa patrí do  skupiny  piatich  starozákonných  kníh
       označovaných spoločným názvom -  Svitky.  Sú  to  -  Kniha  Ester,
       Pieseň piesní, Plač Jeremiášov, Kniha Rút a Kniha Kazateľa.  Tieto
       knihy  sa  predčítavali  v  rámci   židovských   bohoslužieb   pri
       príležitosti piatich najväčších židovských sviatkov.
          Kniha Kazateľa bola predčítavaná koncom septembra na  Slávnosti
       stánkov, keď sa končil - podľa židovského kalendára  -  starý  rok
       a začínal nový. Práve táto slávnosť teda pripomínala večný kolobeh
       času a ľudskú márnosť, o čom je  zmienka  hneď  v  prvej  kapitole
       tejto biblickej knihy.
          Predpokladá sa, že autorom tejto knihy je Šalamún, ktorý už ale
       v dobe jej písania nebol kráľom.  V  hebrejskom  originály  tohoto
       diela sa  nachádza  veľa  arameizmov  -  vplyvu  reči,  ktorou  sa
       rozprávalo  v  dobe   Ezdrášovej   a   Nehemiášovej   po   návrate
       z Babylonského zajatia. Z toho by mohlo vyplývať, že  nemohla  byť
       napísaná skôr ako v r. 300 p.n.l., a že ju  teda  nemohol  napísať
       Šalamún. Keďže sa však kedysi  odovzdávali  správy  len  na  veľmi
       nedokonalých informačných  médiách,  ktoré  niekedy  hraničili  až
       s ústnym podaním, ukazuje sa takýto argument  ako  neopodstatnený.
       Skutočný historický doklad  o  autorovi  neexistuje,  preto  budem
       ďalej pokladať za autora Šalamúna, ktorý skutočne vo svojom živote
       vyskúšal všetko, čo sa v tejto knihe píše a bol aj kráľom Izraela.
       Šalamún navyše  prosil  svojho  Boha  o  dar  múdrosti,  ktorý  mu
       Hospodin naozaj požehnal! Na sklonku vlády sa ale Šalamún odvrátil
       od čistej živej viery - brával si za manželky pohanky a staval  im
       navyše v Izraeli oltáre ich bohov. Knihu  Kazateľ  by  bolo  možné
       pokladať za neskoršie Šalamúnove pokánie, ktorým nepriamo  vyznáva
       svoje poblúdenie a navracia sa k svojmu Stvoriteľovi.
          Ako autor tohoto zväzku verím, že  je  autorom  Knihy  Kazateľa
       Šalamún a nepovažujem za potrebné ďalej sa touto otázkou zaoberať.
          Toto  filozofické  dielo  by  sa  mohlo  zdať  na  prvý  pohľad
       pesimistické, bez možnosti východiska  z  márnosti  tohoto  sveta.
       V kontexte celej knihy je však najprirodzenejšie zhodnotiť ju  ako
       veľmi  realistické  dielo,  ktoré  neuniká  pred   nepríjemnosťami
       a zbytočnosťami ľudského života. Ľudský život  hodnotí  ako  márny
       a ťažký, keď v ňom človek nenájde Spasiteľa, na druhej  strane  ak
       človek uverí a prijme spasenie  Pána  Ježiša  Krista,  jeho  život
       nadobudne hodnoty, zmysel, pravdivosť i krásu.
          "Suma toho všetkého je: Boha sa boj a Jeho prikázaní ostríhaj!"
          V tomto zväzku sa budeme zamýšľať nad  touto  knihou  v  zmysle
       múdrosti, ktorú môže odovzdať  Božím  deťom  novozákonnej  Cirkvi,
       o ktorej sme čítali v Skutkoch apoštolských... 

                                                                          98



                      Čo je v ľudskom počínaní márnosťou?


                                Kazateľ 1,1-11.

          Úspech pôsobí na každého človeka trochu iným spôsobom. Jedni sa
       radi okázale vychvaľujú, iní sa radi  vychvaľujú  skrytou  formou,
       aby ich mohli potom chváliť ešte aj  za  "skromnosť".  Ďalší  svoj
       úspech ukrývajú a chvália sa sami pred sebou koľko dosiahli a  ako
       im nejde  o  slávu  tohoto  sveta.  Niektorí  pri  svojom  úspechu
       neurobia nič, nechajú ísť  okolnosti  prirodzeným  behom  udalostí
       a sú možno naozaj skromní, ale sú aj takí, ktorým  úspech  nestačí
       a hneď sa ženú za ďalším a ďalším...
          Veriaci človek môže byť úspešný aj v  cirkvi  -  jeho  charizma
       prináša ovocie a dielo ktoré koná požehnáva sám  Hospodin.  Aj  na
       veriaceho človeka pôsobí úspech veľkou silou,  aby  vyskúšal  jeho
       charakter. Určite dobre poznáme milý rozpor vo  výraze,  keď  tvár
       rozpráva - "som skromný", a oči kričia - "jupííí podarilo sa  mi!"
       Niekto dokáže prijať úspech a zvládnuť ho,  iného  naopak  ovládne
       úspech a človek začne byť iným človekom.
          "Márnosť márností: Povedal  Kazateľ!"  Aký  biedny  je  človek,
       ktorému sa zdá, že dosiahol alebo urobil niečo  výnimočné!  Tisíce
       ľudí pred ním dosahovali a robili výnimočné veci a často aj  oveľa
       výnimočnejšie. Tisíce ľudí trpeli potom pýchou alebo zvládali svoj
       úspech a zostávali skromní...  Niekto  možno  krásne  spieva,  iný
       krásne káže, ďalší je výborný pomocník alebo je  zručný,  niektorí
       vedia načúvať ľudskému srdcu alebo vytvárať  vzťahy...,  však  nič
       z toho nie je väčšie ako druhé, žiadny úspech  nie  je  úspešnejší
       než iný! Ak svoje schopnosti človek  nepoloží  pred  Kristov  kríž
       s  vedomím  svojej  nedokonalosti,  akákoľvek   práca   sa   stáva
       márnosťou, dokonca aj práca v cirkvi!
          Človek sa narodí, pracuje, raduje sa a  trpí  a  napokon  umrie
       a rodia sa  ďalší...  Z  tohoto  nezmyselného  kolobehu  je  možné
       vymaniť sa  jediným  spôsobom  -  prijatím  spasenia  Pána  Ježiša
       Krista. Toto spasenie dáva ľudskému životu  novú  hodnotu,  zmysel
       byť druhým ľuďom svetlom a pomocou, vodítkom k ich spaseniu.  Živá
       viera  zmení  smrť,   koniec   na   začiatok   niečoho   krajšieho
       a zmysluplnejšieho než je tento život.
          XXIII/a) Prečo Stvoriteľ ponecháva človeka v kolobehu  márnosti
       tohoto života? 


                            Hľadanie Božej múdrosti


                                Kazateľ 1,12-14.

          Šalamún  si  uvedomoval,  že  pri  svojom  kraľovaní  potrebuje
       múdrosť od Hospodina. Keby  nechal  Izrael,  aby  sa  jeho  dejiny
       odvíjali samovoľne, prinieslo by  to  mnoho  utrpenia  a  násilia.
       Preto chcel vládnuť a chcel vládnuť  múdro,  aby  sa  Izrael  stal
       príjemným domovom mnohých rodín.
          Takýto prístup je veľmi  aktuálny  aj  pre  novozákonnú  Cirkev
       Božích detí. Ak Stvoriteľ  dal,  aby  bol  niekto  v  staršovstve,
       presbyterstve, ..., chcel tiež, aby rozhodoval múdro a  ak  sa  mu
       múdrosti nedostáva, aby ju  hľadal  v  Biblii  a  pri  rozhovoroch
       s bratmi a sestrami. Rozhodovanie v Božej múdrosti pripraví  potom
       ďalším spolubratom a sestrám príjemné prostredie  -  ich  Cirkevný
                                                                          99



       domov.
          Kristus nechce aby Jeho deti stavali kostoly, robili  programy,
       spievali a hrali, kázali a vyučovali sa  navzájom  bez  toho,  aby
       mali vybudovaný osobný vzťah s Ním samým! Ak človek nemá v  Pánovi
       Ježišovi dobrého priateľa a otca, ak sa s Ním nedokáže porozprávať
       a poradiť, ak Božie Slovo nemení jeho  ľudské  postoje,  potom  sú
       všetky cirkevné aktivity len nepríjemným trudom  -  prácou,  ktorá
       nemá žiadny zmysel!
          Kazateľova múdrosť rozpráva do tejto  doby,  aby  sa  kresťania
       nesnažili budovať formy a dogmy, ale úprimnú vieru v samom  srdci,
       ktorá potom osloví  mnohých  ľudí.  Nadmerná  cirkevná  okázalosť,
       bohatstvo, propagácia, dokonca aj nadmerné teologické  vzdelávanie
       - to všetko hubí Svätého Ducha, ktorý sa chce prejavovať v ľudskom
       srdci a na skutkoch človeka prirodzeným a krásnym spôsobom,  ktorý
       je príťažlivý a lákavý sám o sebe  -  nepotrebuje  propagáciu  ani
       bohatstvo  ani  múdrosť  poznania  histórie...  Naopak  bohatstvo,
       múdrosť i propagácia potrebujú Svätého Ducha, aby mohli  existovať
       v ľudskom srdci a nezničiť ho pýchou! 


                         Pokazené stvorenstvo a Kristus


                                Kazateľ 1,15-18.

          "Čo je krivé nedá sa narovnať..." Tieto slová vypadajú na  prvý
       pohľad veľmi skepticky. Vo svojej  podstate  ale  skrývajú  hlbokú
       pravdu o tomto svete. Keď  sa  Adam  a  Eva  vzbúrili  proti  Bohu
       a obviňovali Ho, že je On  príčinou  ich  falše,  odlúčili  sa  od
       Božieho požehnania. Zem im začala prinášať tŕnie a bodľačie, každá
       práca sa stala namáhavou a neprinášala len dobré ale aj zlé.  Toto
       zlorečenie ľudstvo nesie sebou až  podnes!  Lieky  majú  vedľajšie
       účinky, priemysel ničí prírodu, pohodlie spôsobuje choroby  a  tie
       vyžadujú ďalšie lieky... Vedci sa hrozia skutočnosti,  že  je  Zem
       odsúdená na ekologický zánik  bez  toho,  aby  mal  niekto  osobný
       záujem  zničiť  ju!  Ak  sa  niekto  pokúsi  narovnať  toto  krivé
       stvorenstvo, určite sa mu to nepodarí!  Ak  niekto  začne  budovať
       Božie kráľovstvo formou vylepšovania štátnych zriadení,  upadá  do
       beznádejnej márnosti, lebo jeho  práca  prinesie  viac  zlého  než
       dobrého. Svet nie je potrebné meniť, treba ho nechať, aby sa valil
       svojou cestou korytom svojich  dejín.  Božie  dieťa  nemá  budovať
       svet, ale Božie kráľovstvo v srdciach ľudí, ktorí vo  svete  žijú!
       Je to jediná cesta ako skutočne pomôcť človeku osobne  a  nepriamo
       aj  svetu.  Svet  nikto  nezastaví  na  jeho  šialenej  ceste   do
       sebazničenia, ľuďom sa však dá pomôcť  pre  milosť  spasenia  Pána
       Ježiša Krista.
          XXIII/b) "Kde je mnoho múdrosti, tam je i mnoho hnevu. Ten, kto
       rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.. - Ako to myslel  Kazateľ?
       Nie je teda správne vzdelávať sa? 


                                    Dialógy


          XXIII/a) Veľmi pekne to vysvetľuje apoštol  Pavel:  "Na  mieste
       Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa z Bohom!" Človeku je daný  na
       tejto zemi čas, v ktorom sa  môže  zmieriť  so  svojim  Bohom  cez
       spasenie Pána Ježiša.
                                                                         100



          XXIII/b) Múdrosť, ktorá nie je vedená Svätým Duchom  síce  môže
       niesť mnoho pravdy, ale nedokáže  túto  pravdu  vyvažovať  láskou!
       Takáto  múdrosť  mentoruje,  uráža,  znechucuje,  zlostí  sa,  čím
       spôsobuje hnev a svár. Posvätená múdrosť rovnakou  mierou  prináša
       aj lásku  a  dokáže  niesť  kríž  sebaobmedzovania,  aby  uľahčila
       blížnemu.

          "Príroda" pravdepodobne rozdelila spravodlivo len rozum - nikto
       si totiž nesťažuje, že ho má málo...

                                                                         101


                                 Duchovný rast
                                   Kazateľ 2
                                     XXIV.



                                 Na počiatku...


                                 Kazateľ 2,1-3.

          Keď niekto príjme do života Pána Ježiša Krista,  niekedy  začne
       mať pocit, že by mal dokázať lepšie  hodnotiť  realitu,  ktorá  ho
       obklopuje. Byť Božím dieťaťom je predsa privilégium a výborný dar,
       z čoho niekomu ihneď vyplynie, že má druhým čo do života  povedať!
       Novoverec potom začne rozprávať, poučovať a buď sa  strapní  alebo
       otrávi svojich poslucháčov. Zjavne sa pri ňom uplatní výrok: "Keby
       som sa nebol býval ozval, bol by som ostal filozofom..."
          Realistický pohľad na prijatie Pána Ježiša do srdca je taký, že
       vôbec  nesúvisí  s  ľudským  poznaním.  Človek  akurát  vyzná,  že
       potrebuje Spasiteľa a dostane Ho - dostane večný život  a  Svätého
       Ducha ako učiteľa. Žiadny prvák na základnej  škole  nie  je  hneď
       inžinierom, aj keď možno niektoré reči detí sú tak  suverénne,  že
       takto nedokážu rozprávať ani mnohí inžinieri! Človek, ktorý prijal
       Pána prijal aj duchovné detinstvo, v rámci ktorého sa začína  učiť
       rozumieť  svetu,  ktorý  ho  obklopuje.  Duchovné   detinstvo   je
       charakteristické aj tým, že nemá veľmi rado zodpovednosť a chce si
       ešte trochu "užiť" sveta, pobaviť sa, a to každý na takej  vekovej
       úrovni, v akej sa práve nachádza.
          Boží  Duch  však   čoskoro   začne   poukazovať   na   to,   že
       nezodpovednosť a  hravosť  len  berie  a  neprináša.  Nezodpovedný
       človek  nevytvára  hodnoty,  ktoré  sám  potrebuje!  Medzi  takéto
       hodnoty patrí napríklad aj poznanie - hravosť zabije  čas,  učenie
       ho využije.
          Na počiatku duchovného rastu býva skutočne niekedy  takto  málo
       múdrosti a prvým krokom  na  ceste  poznávania  býva  krok,  ktorý
       človeka vedie do zodpovednosti.  Nejde  tu  o  vedenie  z  pozície
       prinútenia, ale  o  krok  poznania  a  osobnej  skúsenosti,  ktorý
       v človeku pôsobí nové postoje a nové  rozhodnutia.  Začína  sa  mu
       zdať, že je detinská nezodpovedná  hravosť  márna,  nenaplňuje  ho
       a jeho potreba siaha ďalej. Prirodzene chce byť zodpovedný a  chce
       pracovať, aby produkoval hodnoty. Pretože rozprávame  o  veriacich
       ľuďoch, chce tieto hodnoty produkovať na slávu Pána Ježiša Krista.
          XXIV/a) Ako by sme zhodnotili život veriaceho človeka, ktorý sa
       stále správa nezodpovedne a nemá záujem vytvárať hodnoty? 


                                   Druhý krok


                                Kazateľ 2,4-10.

          Prvý krok duchovného rastu úzko  súvisí  aj  s  vekom  človeka.
       Vyššie uvedené sebapoznanie a zrod novej potreby vytvárať  hodnoty
       prežívajú  podobne  aj   neveriaci   ľudia.   Životy   neveriacich
       a veriacich ľudí sa začínajú vážnejšie  odlišovať  až  pri  vzťahu
       k zodpovednej práci.  Vidina  peňazí,  úspechu,  dostatku  niekoho
       vedie  do  závislosti  na  práci,  takže  dotyčný  človek  doslova
                                                                         102



       prestáva žiť, jeho život sa zmení len na prácu. Iní ľudia  veriaci
       i neveriaci postupne zisťujú, že je práca síce  na  jednej  strane
       dobrá a potrebná, na druhej sebou nesie nezmyselný kolobeh. Niekto
       by sa mohol chcieť z takéhoto kolobehu vymaniť tým, že začne svoju
       prácu vylepšovať, zväčšovať jej rozsah alebo  svoju  kvalifikáciu,
       pričom však zistí, že spotreboval všetok  svoj  čas,  vyprodukoval
       veľa hodnôt, ale vo svojej podstate z nich nič nemá! Ak  ho  práca
       napĺňa, môže sa nanajvýš  tešiť  z  tejto  práce,  viac  v  živote
       nedostane! Možno by niekto povedal, že sa dokáže tešiť  z  veľkých
       účtov v banke, z veľkých domov, ktoré mu patria, z množstva  žien,
       ktoré sa majú k nemu veľmi milo... Ak  je  ale  zamestnaný  naplno
       prácou, to všetko mu nepatrí! Ak prácu odloží a začne  si  užívať,
       stane sa nezodpovedným dieťaťom z prvého odseku tejto úvahy!
          Veriacim ľuďom Boží Duch poukazuje na to, že práca  nesmie  byť
       zmyslom života. Človek na jednej strane nemá  žiť  pre  prácu,  na
       druhej nemá ani  stratiť  zodpovednosť  a  stať  sa  nezodpovedným
       dieťaťom! Pán Ježiš chce mať zo svojich detí  takých  ľudí,  ktorí
       neodhodia milosrdenstvo, lásku a Jeho múdrosť pre  porušený  pocit
       zodpovednosti neustále pracovať.
          Apoštol Pavel pracoval natoľko,  aby  si  zabezpečil  živobytie
       a aby aj on mohol niečím materiálnym  prispieť  do  Cirkvi  Božích
       detí. Zároveň však dokázal svoju pracovitosť obmedziť natoľko, aby
       mal čas aj na  službu  v  Cirkvi,  aj  na  ľudí,  ktorých  mu  Pán
       posielal, a teda aby bol skutočne svetu na pomoc - cez neho  mnohí
       mohli prijať Evanjelium Pána Ježiša Krista.
          XXIV/b) Ako zhodnotiť ľudský život, keď v ňom človek nenachádza
       pre prácu ani chvíle odpočinku, ani chvíle pre službu druhým? Môže
       takto žiť aj Božie dieťa? 


                                Filozofia života


                                Kazateľ 2,11-16.

          Neveriaci ľudia, ktorí  vo  svojom  živote  venujú  čas  aj  na
       uvažovanie o ňom, dochádzajú niekedy k záveru, že nejde o  múdrosť
       ani o nerozum, lebo  okolnosti  sú  často  tak  silné,  tak  mocne
       vplývajú na ľudí, že múdrosť múdrym nepomôže a podobne ani nerozum
       neuškodí nerozumným! Napriek tomu  si  radšej  títo  ľudia  vyberú
       rozumnosť a istú mieru zodpovednej práce s vedomím, že musia tento
       život nejak prečkať a urobiť si ho znesiteľným. Dokážu v ňom  síce
       nájsť aj radosť aj potešenie,  ale  nejaký  hlboký  zmysel  v  ňom
       nenachádzajú  -  chcú  zužitkovať   márnosť   svojho   života   čo
       najlepšie...
          XXIV/c) Môže mať takýto postoj, ako bol uvedený v tomto odseku,
       aj veriaci človek? Ak nie, prečo nie? 


                        Záver z uvažovania nad realitou


                                Kazateľ 2,17-23.

          Ak si chce človek zakladať na tomto svete a  na  majetku  alebo
       produktoch svojej tvorivosti  a  pracovitosti,  môže  veľmi  ľahko
       skončiť  ako  nadávajúci  nešťastník,  ktorý  mnoho   vyprodukoval
       a nakoniec zistil že sa s tým nebude nakladať podľa jeho predstáv.
                                                                         103



          Božie Slovo poukazuje aj na takýto stav,  v  ktorom  sa  človek
       môže ocitnúť a ktorý mu zároveň vôbec nepomôže. Často je  zbytočné
       snažiť sa, aby produkty našej práce dostali do rúk  správni  ľudia
       a aby s nimi správne nakladali, lebo keď ich napokon niekto do rúk
       dostane, ukáže sa, že nebol správnym človekom, ktorý by  vyhovoval
       predstavám toho človeka, ktorý hodnoty vytvoril.
          Svätý Duch poukazuje v predčítaných slovách, že  človek  nemôže
       na zemi vytvárať trvalé hodnoty! Jedinou trvalou  hodnotou,  ktorá
       na tomto svete trvá len v čase  života  daného  človeka  je  láska
       a pravda. Tieto hodnoty si človek odnesie až  za  hrob,  kde  budú
       trvať ďalej. Na  tomto  svete  však  nie  je  možné  vytvoriť  nič
       materiálne, čo by prečkalo večnosť! Preto ak  pracujeme  v  Cirkvi
       Božích detí, je veľmi potrebné uvedomiť si  túto  zložku  reality,
       ktorá nás obklopuje. Jedinou cestou, ako zachovať túto  Cirkev  je
       živá viera, ktorá dôveruje Svätému Duchu, že sa  on  sám  o  svoje
       deti postará aj v budúcnosti. Táto živá  viera  prináša  aj  mieru
       zodpovednosti  a   produktívnej   práce,   prináša   aj   duchovné
       vzdelávanie   s   modlitbou,   ale   nikdy    neprináša    márnosť
       nezodpovednosti alebo márnosť spútanosti prácou! Kresťania niekedy
       upadnú  do  márnosti  práce  -  starajú  sa  o  stavby   kostolov,
       modlitební, organizujú evanjelizácie, vedú cirkevné zbory tak,  že
       Svätý Duch už  nemá  priestor,  aby  tiež  niečo  urobil!  Nie  je
       zriedkavé vídať  upracovaných,  uťahaných  kresťanov  s  množstvom
       zodpovednosti, ktorí úplne stratili požehnanie a ak by  v  takomto
       stave ostali dlhšie, možno by stratili aj vieru!
          Vedieť sa spoľahnúť  na  Svätého  Ducha  je  zázrak,  na  ktorý
       poukazuje záver tejto kapitoly Božieho Slova... 


                        Pokoj a radosť od Svätého Ducha


                                Kazateľ 2,24-26.

          Ak má niekto skutočne živý vzťah so svojim  Stvoriteľom,  Svätý
       Duch ho postupne vyučí, že jediným pevným bodom,  jedinou  trvalou
       hodnotou je sám Hospodin. Na tejto hodnote  človek  stojí  i  padá
       a len s Bohom môže nadobudnúť poznanie,  v  ktorom  dokáže  obstáť
       i v  zodpovednosti,  dokáže  produktívne  pracovať,  ale  nestratí
       pritom všetok svoj čas. Ostane mu aj na odpočinok a  pomoc  druhým
       s vierou, že o jeho veci sa postará Hospodin svojou veľkou  mocou.
       Ak živú vieru človek začne strácať, začne zároveň strácať aj pokoj
       a čas - začne sa snažiť všetko poistiť prácou, zabezpečiť tak, aby
       to nemohlo zlyhať  až  nakoniec  opäť  len  zistí,  že  sa  takéto
       zabezpečenie dosiahnuť nedá a  začne  potrebovať  opäť  len  Božiu
       pomoc - Jeho zabezpečenie. 


                                    Dialógy


          XXIV/a) Veriaci ľudia duchovne rastú oveľa pomalšie, než sa  im
       zdá! Preto je možné, že na danom človeku sme  si  duchovný  pokrok
       len nevšimli! Ak ale takýto stav  pretrváva  mnoho  rokov,  je  na
       mieste premýšľať o tom, čo je pre  toho  človeka  prvoradé  -  Pán
       Ježiš alebo niečo iné!
          XXIV/b) Tento problém prežívajú hlavne tí ľudia, ktorí  uverili
       v Pána Ježiša už ako starší v čase, keď dávali na  prácu  prílišný
                                                                         104



       dôraz. Uvedomiť si omyl  svojho  postoja  je  dosť  ťažkou  cestou
       duchovného návratu k niečomu, čo nebude  znamenať  nezodpovednosť,
       ale čo nebude  zároveň  ani  hravým  detinstvom.  Božie  dieťa  sa
       postupne  naučí  aj  v  práci  spoliehať  sa  na  svojho  Boha   -
       spolupracovať so Svätým Duchom.
          XXIV/c) Život veriaceho človeka má veľmi hlboký  zmysel  -  byť
       svetu svetlom, aby mohli aj druhí ľudia nájsť spasenie Pána Ježiša
       Krista. Veriaci človek môže v  živote  budovať  hodnoty  pravdivej
       lásky, ktorá vytrvá až do stvorenia  novej  zeme  a  nového  neba,
       ktoré po svojom druhom príchode Pán pripravil pre svoje deti.

          Niektorí ľudia chodia  poznávať  svet,  iní  chodia,  aby  svet
       poznal ich.

                                                                         105



                              Čas Božieho jednania
                                   Kazateľ 3
                                      XXV.



                            Obdobia ľudského života


                                Kazateľ 3,1-10.

          Telesná prirodzenosť núti  človeka,  aby  sa  snažil  dosiahnuť
       svoje zámery čo  najskôr.  Malý  chlapec  by  aj  hneď  chcel  byť
       strojvodcom, dievčatká sa hrajú na mamy... Deti síce dospejú,  ale
       túžba mať niečo čo najskôr v nich ostáva mladá a pôsobí  im  často
       utrpenie z toho, že nemajú vysnívané túžby.
          Niektoré národy sa strachujú vojen a politických prevratov, iné
       sa tešia v mieri. Chudobnejšie štáty sa  snažia  dosiahnuť  úroveň
       bohatších a vzniká rozčarovanie, keď sa im to nedarí.
          Nemocní ľudia túžia po zdraví a boja sa smrti,  zdraví  sa  nad
       nemocou a otázkami smrti radšej ani nezamýšľajú...
          Božie Slovo poukazuje na  ľudský  porušený  prístup  k  životu,
       v ktorom sa človek snaží siloumocou  zmeniť  čas,  obdobie,  ktoré
       prežíva alebo ho naopak chce zmraziť, aby nikdy  nepominulo.  Keby
       sa radšej dokázal vyrovnať s okolnosťami, zmieriť so svojim  časom
       života, mohol by oveľa  lepšie  využiť  prežívané  obdobie  svojho
       času. Školákovi sa nechce učiť, hľadá si výhovorky  a  odbieha  od
       povinností - keby sa vedel zmieriť  s  časom  svojho  študentstva,
       prijal by oveľa ľahšie množstvo  informácií,  ktoré  by  mu  mohli
       v budúcnosti veľmi pomôcť.
          Pretože má človek sklon robiť vždy niečo iné, než od neho  chce
       jeho Stvoriteľ,  stráca  požehnania,  kazí  dielo  sebe  i  druhým
       a trápi sa, že je svojim spôsobom neúspešný!
          Pán dáva čas vzdelávania, ktorý keď pominie, človek  už  nebude
       mať čas učiť sa, aj keby to možno potom chcel. Dáva čas detinstva,
       do ktorého sa v dospelosti už nedá vrátiť aj napriek tomu,  že  by
       možno bolo úžasné zahodiť na chvíľu povinnosti a zodpovednosť. Pán
       dáva  aj  čas  partnerstva,  ktorý  keď  človek  predbehne  svojou
       aktivitou, môže stratiť rodinné zázemie na celý život...
          Cirkev tiež prežíva svoj čas -  môže  prežívať  čas  požehnania
       alebo čas zlorečenia, môže žiť na  Božiu  slávu  alebo  zarmucovať
       Svätého Ducha! Božie deti nemajú chcieť  zmeniť  čas  cirkvi,  ale
       zmieriť sa s ním - nepohoršiť sa a budovať  Božie  dielo  v  takom
       čase, aký Pán na cirkev dopustil. Veriaci  človek  môže  v  každom
       čase hľadať Božiu vôľu a poznávať realitu času v ktorom žije!
          Pán Ježiš  niekedy  chce,  aby  sa  Jeho  deti  vrúcne  modlili
       a mlčali, inokedy chce,  aby  rozprávali  a  niekedy  je  potrebné
       rýchlo sa chytiť  manuálnej  práce...  Keď  Stvoriteľ  dá  človeku
       poznať čas, v ktorom žije a pomôže mu zmieriť  sa  s  ním,  je  to
       veľkým  požehnaním,  v  ktorom  môže  nájsť  veriaci  veľa   Božej
       múdrosti.
          XXV/a) Ako riešiť duchovný stav, v ktorom je človek  nezmierený
       s okolnosťami a túži ich zmeniť?
          XXV/b) Môže človek niečo dosiahnuť aj  napriek  tomu,  že  ešte
       nebol čas to mať? 


                                                                         106



                                   Požehnanie


                                Kazateľ 3,11-15.

          Prijať Božie požehnanie znamená inými slovami  vyčkať  na  čas,
       v ktorom Hospodin naplní. Ak niekto akýmkoľvek spôsobom  predbehne
       okolnosti a nasilu chce dosiahnuť svoje predstavy, skutočne sa  mu
       to aj môže podariť,  ale  nakoniec  aj  tak  zistí,  že  vysnívané
       a dosiahnuté veci mu neprinášajú uspokojenie.
          Ľudia, ktorí sa naučia alebo prinútia čakať na Hospodina  a  na
       Jeho naplnenie, naučia sa zapierať samého seba. O takých  rozpráva
       Pán, že sú hodní Božieho kráľovstva a požehnania.
          Pán pozná ľudské srdce, pozná túžby  človeka  a  preto,  že  ho
       miluje svojou veľkou láskou, chce ho aj naplniť! Preto pôsobí  čas
       duchovného vzdelávania, aby  sa  Jeho  dieťa  naučilo  zaobchádzať
       s požehnaním, ktoré mu On sám chce darovať. Potom zmení  okolnosti
       a požehná, pričom Jeho dar veriacemu človeku vytrvá a  naplní  ho.
       Keď ale niekto predbehne Svätého Ducha a zoberie  si  sám,  pokazí
       pekné a ublíži nielen sebe ale aj druhým.
          Hospodin dopúšťa na človeka rôzne časy - dobré i  zlé  a  chce,
       aby si človek pamätal, čo  v  nich  zažíva!  V  živote  sa  všetko
       opakuje. To čo sme prežili mi, sa bude opakovať v  životoch  iných
       ľudí. Dobrí žiaci v Božej škole sa takto naučia na samom sebe, ako
       pomôcť druhým, keď im ich Stvoriteľ  pošle,  aby  odovzdali  svoje
       skúsenosti svojim  bratom  a  sestrám.  Ak  niekto  trpí  hriechom
       natoľko,  že  sa  hanbí  za  svoje  poklesky  a  nedokáže  o  nich
       rozprávať, nedokáže ani viesť druhého človeka k jeho Stvoriteľovi!
       Pán Ježiš je svetlo, v tomto svetle máme odhaľovať naše  súkromia,
       aby sa ľahšie išlo všetkým tým, ktorí idú za nami. 


                               Božie časy reality


                                Kazateľ 3,16-22.

          Pretože väčšina ľudí nechce rešpektovať Božie časy a nechce  sa
       ani učiť od svojho Boha, ako vyčkať čas požehnania,  je  zem  plná
       utrpenia a nezmyselnosti. Cirkev  Božích  detí  ale  môže  vypadať
       úplne inak - môže sa vymaniť z nezmyselností  a  začať  produkovať
       príklad krásneho Božieho detinstva, ktoré od svojho  Boha  prijíma
       svojim časom všetky požehnania.
          Vo svete netreba ľuďom zazlievať, že nedokážu správne  odhadnúť
       politické okolnosti a volia nesprávne politické strany, netreba im
       zazlievať, že svojim jednaním rozbíjajú svoje  rodiny...,  ale  je
       potrebné vedieť pri nich stáť a byť ochotní im pomôcť,  kedykoľvek
       to potrebujú! Veriaci ľudia a cirkev nesmú rozdávať moralizmy, ale
       v prvom rade krásny príklad niečoho, čo sa dá dokonca aj  v  tomto
       svete vybudovať - naplnený život človeka s pokojom a požehnaním.
          Jedinou možnou cestou k takémuto životu je živá  viera  v  Pána
       Ježiša Krista, ktorú môže skúsiť každý človek...
          Pán dopúšťa na ľudí časy dobré i zlé, aby ich preosial  -  ten,
       kto Hospodina naozaj miluje, neopustí Ho ani v čase zlom, v ktorom
       je karhaný a vyučovaný  tak,  aby  mohol  neskôr  prijať  z  Božej
       láskavej ruky omnoho väčšie požehnanie, než mal predtým. 


                                                                         107



                                    Dialógy


          XXV/a) Poznávaním Božieho  Slova,  ale  predovšetkým  modlitbou
       a pôstom! Pôstu prirodzene rozumieme v  prvom  rade  tak,  že  ide
       o akékoľvek odriekanie si pre  Pána  Ježiša  Krista.  Teda  nielen
       o  odriekanie  jedla!  Pán  poukazuje:  "Kto  neberie  svoj   kríž
       a nenasleduje ma nie je ma hoden!"  Toto  Božie  Slovo  je  veľkým
       zasľúbením  pre  všetkých,  ktorí   sa   chopia   svojich   krížov
       a nasledujú Pána Ježiša!
          XXV/b) Rozhodne áno, dokonca ľudia tak veľmi  často  robia,  čo
       ich neskôr privádza do celkového rozčarovania zo života. 


              Chcieť dostať hneď, niekedy znamená stratiť navždy!


                                  Ján 11,1-18.

          Veriaci ľudia sa niekedy zamýšľajú nad svojim životom alebo nad
       životmi spoluveriacich, či je ich  viera  dosť  úprimná,  lebo  sa
       v ich živote deje niečo nedobré a navyše Pán Ježiš akoby  modlitby
       ani nepočul. O Lazarovi  je  napísané,  že  ho  Pán  miloval,  ale
       napriek tomu tento človek nebol uchránený od nemoci,  dokonca  keď
       sa Kristus dozvedel, že je nemocný, ostal ešte dva dni tam kde bol
       a nešiel mu na pomoc! Lazar preto nakoniec umrel a  pochovali  ho.
       Ľudia a dokonca aj veriaci  ľudia  majú  sklon  odsudzovať  iných,
       vyjadrujú sa o  ich  životoch  tak,  akoby  im  dobre  rozumeli  -
       predčítaný odsek Písma poukazuje na dve veľmi podstatné veci:
          Človek nikdy nedokáže porozumieť životu iného človeka, a to ani
       vtedy nie, keď je presvedčený, že mu dobre rozumie.
          Človek tak isto nedokáže plne porozumieť Božiemu jednaniu.
          Táto hlboká pravda o ľudskom ponímaní druhých ľudí  a  ponímaní
       Božieho jednania by mala viesť veriacich k tomu, aby  neuzatvárali
       priľahko to, čo sa deje im alebo niekomu inému. Aj keď ide o veľmi
       ťažké veci, Pán chce,  aby  sme  ich  zverovali  Jemu  a  netrpeli
       malomyseľnosťou, keď sa akoby nič nevylepšuje, keď akoby  Hospodin
       nepočul modlitby...
          Keď Božie deti prestanú posudzovať životy  iných  a  naučia  sa
       dúfať vo svojho Boha aj vtedy keď mlčí, vytvoria krásne prostredie
       rovnocenných  súrodencov,   ktorí   očakávajú   na   svojho   Otca
       a  Priateľa.  Posudzovať   život   druhého   človeka,   odsudzovať
       a uzatvárať svoje pohľady znamená inak povedané aj povýšiť sa  nad
       druhého a jeho ponížiť - ľudia, ktorí takto  robia,  pravdepodobne
       nezakúsia Božiu moc a Jeho lásku, lebo ju svojimi  činmi  nepriamo
       odmietajú.
          To, čo  sa  dialo  Lazarovi  Pán  použil  na  slávu  Stvoriteľa
       a v konečnom dôsledku aj na požehnanie ľuďom. Stvoriteľ  chce  tak
       isto použiť aj naše životy, naše srdcia Mu to môžu  dovoliť  alebo
       zakázať podľa toho, čím ich plníme. 

                                 Ján 11,19-33.

          Ako reaguje veriaci človek, keď  prežíva  niečo  ťažké?  Niekto
       reaguje výčitkou: "Pane, keby si prišiel skôr, nestalo by  sa  to!
       ..." Iný zase vyjadrí akúsi svoju vieru: "Pane,  ja  viem,  že  vo
       večnom živote to bude lepšie..." Marta vyjadrila zvláštnu  výčitku
       s načúvaním. Po Božom  uistení,  že  jej  Pán  požehná,  vyjadrila
                                                                         108



       vieru, že vo večnom živote bude dobre, ale že  by  si  ona  želala
       pomoc teraz. Pán ju záhadne uistil, že On je  večnosť,  požehnanie
       i vzkriesenie! Od  tejto  chvíle  v  nej  ešte  viac  ožila  nádej
       a detinské očakávanie na pomoc od svojho Boha.
          Pán nechce, aby sme v srdciach uzavreli a zhodnotili  okolnosti
       s vierou, že sa nič nedá robiť a že to  bude  v  Božom  kráľovstve
       lepšie. Nechce ani aby sme zatrpkli vo výčitkách a  obviňovaniach.
       Akúkoľvek situáciu môžeme prinášať pred Hospodina na modlitbách  -
       aj kvôli tomu sa dal za nás Kristus ukrižovať! Pán  rozpráva:  "Ak
       nebudete ako deti, nevojdete nikdy do Božieho kráľovstva!" -  Mat.
       18,3. Deti často dôverujú svojim rodičom aj v situáciách, ktoré sú
       nepríjemné, ťažké a ktorým nerozumejú. Však preto,  že  sú  deťmi,
       zveria sa do rúk rodičov bez toho, aby si vyžadovali  vysvetlenie.
       Svojim životom  možno  nedokážeme  porozumieť,  ale  Hospodin  nám
       napriek  tomu  ponúka  svoju  láskavú  pravicu  plnú  moci,  lásky
       a porozumenia.
          Veriaci ľudia majú sklon niekoho vyvyšovať, iného  ponižovať  -
       príklad Márie a Marty odhaľuje nezmyselnosť takého jednania. Marta
       sa v predčítanom odseku zachovala ako veriaca na jednotku,  neskôr
       však venovala nadmieru času na posluhovanie, čím  úplne  zanedbala
       Božie Slovo! Mária sa prejavila plytkou výčitkou, za ktorou sa jej
       už Boha ani nechcelo počúvať. Neskôr však  odložila  posluhovanie,
       aby mohla naslúchať Božiemu Slovu a uctila si Krista obeťou  veľmi
       drahého oleja. Ktorá z týchto sestier  mala  väčšiu  vieru?  Ktorá
       viac milovala Krista? Som si istý, že na tieto otázky človek nikdy
       nenájde odpoveď, lebo mu to ani neprislúcha, aby ju hľadal!  Mária
       a Marta boli vždy pred Hospodinom  rovnocenné,  svojimi  darmi  sa
       dokázali dopĺňať tak,  že  vždy  jedna  nahradila  nedostatok  tej
       druhej. Tento ich príklad by si mali veriaci  priviazať  na  svoje
       srdce a nikdy naň nezabudnúť!  Nemáme  sa  totiž  odsudzovať,  ale
       dopĺňať!  Obdarovania  iných,  vyvážia  naše  nedostatky  a   naše
       obdarovania  majú  vyvažovať  nedostatky  druhých.  Takáto  úžasná
       rovnocennosť s Božím  požehnaním  potom  naisto  vzkriesi  "našich
       Lazarov"! Prakticky to znamená, že priamo vo svojom  živote  potom
       prežijeme Božiu  moc  -  pomoc  tak,  že  sa  nám  už  nebude  dať
       pochybovať o realite Božej existencii. 

                                 Ján 11,34-45.

          Ľuďom  sa  niekedy  zdá  byť  kresťanská  viera  plná  príkazov
       a zákazov. Zdá sa im, že Kristus je neosobným Bohom,  ktorý  žiada
       na tejto zemi niesť len kríž a zasľubuje za to  spasenie.  Ježišov
       plač nad Lazarovým hrobom rozpráva však o  pravom  opaku!  Kristus
       neplakal preto,  že  Lazar  umrel  -  predsa  vedel,  že  ho  môže
       kedykoľvek oživiť! Už na  začiatku  tejto  kapitoly  poukazuje  na
       zázrak, ktorý učiní!
          Prečo teda Kristus plakal?
          Som si úplne istý tým, že plakal preto, že sa dokázal  vžiť  do
       cítenia ľudí, ktorí Ho obklopovali! Cítil  ich  beznádej,  bol  im
       v Duchu prítomní, keď plakali nad mŕtvym Lazarom. Cítil aj to,  že
       sa bude Márii a Marte žiť bez  Lazara  oveľa  ťažšie  -  cítil  to
       v srdciach ľudí, ktorí okolo Neho stáli a plakal...
          Ako hrozne podviedol diabol človeka, ktorému  vložil  do  srdca
       presvedčenie, že je náš Boh neosobný a plný príkazov...
          Pán Ježiš cíti aj v tejto chvíli s každým jedným z nás a  možno
       plače! Ponúka nám svoju pomoc a želá si, aby sme ju prijali.  Želá
       si, aby sme sa stali deťmi, ktoré zabúdajú na krivdy a  hnev  voči
       druhým. Chce, aby sme sa naučili detinsky Mu dôverovať a vložiť sa
                                                                         109



       do Jeho rúk. Hriech spasiť nemôže, ale plače a želá si, aby  mohol
       spasiť nás.
          Túto jeho výzvu môže z Jeho ruky prijať každý človek...
          Nech nám v tom Pán Ježiš Kristus pomôže a požehná!

                                                                         110
                                                                         111



                        Spoločenstvo, mladosť a staroba
                                   Kazateľ 4
                                     XXVI.



                              Duchovný dopyt sveta


                                 Kazateľ 4,1-6.

          Veľmi výrazným faktorom pri jednaní ľudí  zo  sveta  je  ľudské
       ego. Celé dejiny sú poväčšine vytvárané jednaním, v ktorom  človek
       hľadá v prvom rade svoje záujmy a až potom je v tom lepšom prípade
       ochotný vidieť záujmy druhých. V horšom prípade,  ktorý  je  oveľa
       častejší,  ho  záujmy  iných   vôbec   nezaujímajú.   V   dôsledku
       egoistických prístupov  vladárov,  kráľov,  prezidentov,  ...,  sú
       dejiny plné vojen, násilia a útlaku, ktorý nachádzame vo svete tak
       isto dnes, ako aj pred vekmi! Je  nebiblické  myslieť  si,  že  je
       demokracia ohľaduplnejšia, než feudálny  alebo  otrokársky  režim!
       Násilia nie je vo svete menej, mení sa len forma realizácie tohoto
       násilia! Kedysi feudál alebo otrokár  používal  priamo  bič,  meč,
       pušky alebo delá. Dnes používajú utláčatelia najskôr masmédiá, aby
       si získali podporu verejnosti, aby presvedčili davy, že je  niekto
       "zlý" alebo "dobrý"!  Cez  masmédiá  vytvoria  v  predstavách  más
       virtuálnu realitu, v ktorej býva často  najväčší  grázel  dobrákom
       a pokojne žijúci človek zločincom. Presvedčenie  más  potom  začne
       fungovať na  spôsob  sudcu  Lyncha,  lebo  davy  začnú  podporovať
       "dobrákov" aby urobili poriadok so "zločincami" v  tej  virtuálnej
       realite, ktorá však nikdy skutočne neexistovala. Zločinci,  králi,
       prezidenti a majitelia veľkých syndikátov potom surovo postrieľajú
       pokojne  žijúce  obyvateľstvo,  ktoré  sa   spravodlivosti   nikdy
       nedočká.  Skutočná  realita  nebude  ale  nikdy  zverejnená,  lebo
       masmédiá vlastnia ľudia, ktorí vidia v prvom rade svoje ego!
          Som presvedčený,  že  najhorším  režimom,  ktorý  má  prísť  je
       nadnárodná  demokracia,  ktorá  odmieta  národné  cítenie.  Nebude
       najhoršia preto, že by  išlo  o  obzvlášť  jedovaté  učenie  alebo
       o obzvlášť zlých ľudí! Najhoršou sa stane z troch príčin - v prvom
       rade ovládne celý svet, jej dosah bude  najväčší,  v  druhom  rade
       bude nadnárodnou len  pre  slabé  národy,  pre  silné  bude  veľmi
       národocentristická, tretím faktorom nového útlaku je už  spomínané
       ľudské ego.
          Vznikom nadnárodných bánk a menových fondov  získavajú  len  tí
       najmajetnejší prostriedok, ktorým potlačia všetkých ostatných.  Po
       ukončení Druhej svetovej vojny sa  po  tridsiatich  rokoch  takmer
       všetok kapitál Západného nemecka nachádzal v rukách dvoch  percent
       obyvateľstva. Tí, čo zbohatli si skupovali krachujúcich a  stávali
       sa ešte bohatšími... Vo svetovom merítku táto  zákonitosť  znamená
       asi toľko, že bude svet patriť pár ľuďom, akejsi "šľachte",  ktorá
       bude ovládaná  svojim  egom  a  bude  vlastniť  nástroj  útlaku  -
       masmédiá...
          Nechcem v tejto úvahe rozoberať politiku a dejiny, chcel by som
       len poukázať na to, že vývojom ľudstva sa nezmenšuje útlak, naopak
       mierne sa zväčšuje, ale hlavne sa mení jeho  forma,  čo  si  mnohí
       ľudia neuvedomujú a žijú v ilúziách, že je na svete menej  násilia
       než pred vekmi!
          Do tohoto sveta píše Kazateľ zvesť Božieho Slova. Svet je  plný
       násilia a potrebuje úprimne veriacich ľudí, ktorí sa vedia  zastať
                                                                         112



       utláčaných, pomôcť im a byť im oporou. V prítomnosti  to  v  prvom
       rade  znamená  asi  toľko,  aby  veriaci  človek  neprijímal  hneď
       anonymné, neoverené správy  televízie,  novín  a  internetu,  lebo
       tieto médiá  síce  poväčšine  odovzdávajú  pravdy  ale  nie  celé!
       Polopravdami vytvárajú virtuálne predstavy, aby  presvedčili  masy
       o tom, o čom  chcú...  Napríklad  ak  vám  niekto  prepadne  dieťa
       a ublíži mu, potom to urobí  druhý,  tretí,  ...,  i  deviatykrát,
       možno si na ten desiaty zoberiete palicu,  vystriehnete  násilníka
       a zo zúfalstva mu rozbijete  hlavu  tak,  že  mu  ju  budú  musieť
       zašívať v nemocnici. Ak vás tento desiatykrát nafilmuje  televízia
       a zverejní váš  čin  s  komentárom,  že  ste  násilne  na  niekoho
       zaútočili, bude  to  svojim  spôsobom  pravda,  ale  rozhodne  nie
       celá... Svet je plný provokácií a poloprávd, Božie deti, Cirkev by
       sa nemala zúčastňovať na podporovaní  takéhoto  útlaku!  Ľudia  vo
       svete hľadajú porozumenie, zázemie, ktoré im môže dať len skutočná
       Cirkev, v ktorej vládne Božie Slovo - Biblia a sú  v  nej  úprimní
       veriaci.  Keď  sa  ale  cirkevné  inštitúcie  začnú  zapletať   do
       poloprávd masmédií, keď  začnú  podporovať  virtuálnych  dobrákov,
       úplne stratia požehnanie i záujem ľudí zo sveta o zvesť Evanjelia!
          XXVI/a) Čo znamená predčítané Božie  Slovo  na  osobnej  úrovni
       ľudského života? Ako sa chovať voči svojmu najbližšiemu okoliu? 


                          Pohľad na Cirkev Božích detí


                                Kazateľ 4,7-12.

          Svetská múdrosť vždy čerpala z Božieho Slova a to, čo je v  nej
       dobré, bolo vždy od Hospodina! Svetská múdrosť  poukazuje  na  to,
       aká výhodná a dobrá je spolupráca - keď sa viacerí ľudia  dohodnú,
       že sa budú podporovať, žije  sa  im  oveľa  ľahšie,  ako  keby  sa
       pretĺkali  svetom  sami.  V  prítomnosti  vznikol  jeden  zvláštny
       paradox - múdrosť z predčítaného Božieho  Slova  sa  zachovala  vo
       svete, však v  Cirkvi  sa  vytráca.  Je  známa  povesť  o  kráľovi
       Svätoplukovi, ktorí na smrteľnej posteli káže svojim synom  zlomiť
       zväzok prútov. Synovia zväzok neprelomia, ale keď  im  dá  každému
       jeden prút, poľahky ho zlomia. Názorne im takto vysvetľuje, že  ak
       budú držať  pohromade,  ich  kráľovstvo  bude  silné.  Ak  sa  ale
       rozdelia vo svároch a nezhodách, ich ríša rýchlo zanikne, čo sa aj
       v dejinách naozaj stalo.
          Synovia kráľa Svätopluka nevedeli držať spolu, lebo im  chýbala
       základná sila, ktorá je k tomu potrebná - moc Svätého  Ducha.  Moc
       Svätého Ducha sa v Cirkvi Božích detí musí prejavovať a  prejavuje
       sa  aj  vzájomnou  súdržnosťou  a  podporovaním  sa   v   dobrých,
       požehnaných skutkoch a postojoch.  Ak  sa  veriaci  ľudia  úprimne
       držia svojho Boha a prvoradým  je  pre  nich  Kristus  a  nie  ich
       vlastné ego, vzniká úžasná spolupráca, v ktorej sa spoločne buduje
       Božie Kráľovstvo a spoločne potláča akýkoľvek hriech!
          Je zaujímavé,  že  dnes  pričasto  rozprávajú  o  Svätom  Duchu
       jednotlivci, ktorí  nie  sú  schopní  s  niekým  sa  v  spolupráci
       a podporovaní  spojiť!  Aj  v  tejto  oblasti  platí  Božie  Slovo
       z Evanjelií - "Kto neberie svoj kríž a nenasleduje Ma, nie  je  Ma
       hoden!" - Hovorí Pán Ježiš.  Pri  spolupráci  znamená  niesť  kríž
       napríklad aj to, že nemusí byť vždy tak, ako chcem  ja,  ale  môže
       byť aj tak, ako chcú iní, ale vždy v súlade s Božím Slovom! 


                                                                         113



                                Cirkev a staroba


                                Kazateľ 4,13-16.

          Medzi veriacimi ľuďmi niekedy vzniká  tzv.  generačný  problém.
       Keďže Cirkev Božích  detí  od  pradávna  v  sebe  zahŕňala  všetky
       generácie, môžeme si klásť oprávnenú otázku,  prečo  majú  k  sebe
       dnes generácie tak ďaleko a prečo to kedysi tak nebývalo.
          Keď sa  človek  narodí,  prežije  pravdepodobne  prvú  šokujúcu
       zmenu. Bolo mu predtým dobre a teplo, dokonca nemusel  ani  dýchať
       a zrazu ho oslepuje svetlo, musí dýchať, dotýkajú sa ho drsné ruky
       a ak náhodou nezaplače, dostane ešte aj po zadku...
          V šiestich  rokoch  človeka  čaká  ďalšia  zmena.  Detstvo  bez
       pravidelných povinností sa zmení na život školáka.
          Puberta je ďalšou šokujúcou zmenou, v  ktorej  chlapci  niekedy
       vystrájajú kúsky ako dospelé kohúty a jednanie dievčat  sa  podobá
       jednaniu pravých slepačích nosníc...
          Puberta pominie, človek dospeje aj rozumovo a založí si rodinu.
       Začne si  uvedomovať  ďalšiu  šokujúcu  zmenu,  predtým  vytvárali
       rodinnú pohodu druhí a on ju len užíval, teraz musí  začať  "kopať
       uhlie" sám a produktívne vytvárať nielen pohodu v rodine,  ale  aj
       materiálne hodnoty, aby bolo z čoho žiť.
          Ďalšou šokujúcou zmenou je doba, keď deti odrastú a rodičia  sa
       musia naučiť žiť sami, lebo ich deti už majú svoju rodinu a nemôžu
       sa im venovať tak, ako predtým.
          Na sklonku dní si  človek  začne  uvedomovať,  že  už  zostarol
       a množstvo vecí mu nejde tak, ako mu to išlo predtým.  Začína  byť
       odkázaný aj na pomoc druhých a opäť sa musí vyrovnávať so  zmenou,
       ktorá ho dáva stranou diania, učí ho prijímať dary a  umožňuje  mu
       sledovať to, čo on sám po sebe  zanechal...  Poslednou  zmenou  je
       schopnosť vyrovnať sa so smrťou,  ktorá  začína  klopať  na  dvere
       života...
          Ľudia prežívajú mnoho zmien a každá  z  týchto  zmien  od  nich
       žiada, aby sa s ňou dokázali vyrovnať  a  prijať,  privlastniť  si
       nové okolnosti. Keď  to  človek  dokáže,  získa  mnoho  požehnania
       a stane sa požehnaním aj pre druhých. Ľudia, ktorí sa bránia týmto
       nutným zmenám, často zničia  život  nielen  sebe,  ale  aj  druhým
       ľuďom, o ktorých tvrdia, že ich milujú!
          Generačný problém  spočíva  v  nepochopení  staršej  a  mladšej
       generácie. Božie Slovo však odkrýva  nedorozumenia  a  rieši  ich.
       Napriek tomu však čosi ako generačný problém pretrváva i  naďalej!
       Predčítaný odsek Písma  kriticky  hodnotí  starobu,  poukazuje  na
       fakt, že byť starším sebou nemusí ihneď niesť  aj  kvalitu  -  byť
       múdrejším! Starí ľudia si niekedy potrpia na úcte, na tom, aby ich
       mladší počúvali a boli im poslušní. Však  Ich  život  ale  niekedy
       nemusí byť takým, aby si zaslúžil úctu, ich  slová  nemusia  niesť
       múdrosť a  ich  rozprávanie  bývajú  niekedy  siahodlhé  monológy,
       v ktorých sa sami stratia a nedokážu sa  už  vrátiť  ani  k  jadru
       myšlienky, o ktorej začali rozprávať! Starší človek sa môže naozaj
       ľahko stať "starým kráľom  a  bláznom,  ktorý  sa  už  ani  poučiť
       nedá..." Starší ľudia ťažko prijímajú poučenie od mladších  a  keď
       navyše ich náhľady sú naozaj  nesprávne,  predčítané  Božie  slovo
       plne vystihuje ich život i situáciu, v ktorej sa nachádzajú!  Toto
       už ale nie je generačný problém, ale pýcha starca, ktorý  sa  chce
       povyšovať nad mládežou len preto, že je starší.
          Aby niekto mohol žať úctu, musel najskôr mnoho rokov  žiť  tak,
       aby si jeho život úctu zaslúžil! Ak  niekto  chce,  aby  ho  druhí
                                                                         114



       počúvali, musí sa najskôr zbaviť radosti s počúvania samého  seba!
       Ak chce, aby si vážili jeho rady,  musia  tieto  rady  niesť  veľa
       Božej múdrosti!  Ak  ale  tieto  kvality  starší  človek  postráda
       a vynucuje si úctu príkazmi a mentorovaním, chová sa ako  násilník
       - "starý kráľ a blázon, ktorý sa už ani poučiť nedá..."!
          Božie Slovo napomína mladých ľudí, aby  si  vážili  starobu  aj
       napriek tomu, keď táto za sebou nezanecháva  život,  ktorý  by  si
       bolo treba vážiť. Písmo však  rozhodne  nekáže,  aby  mladí  ľudia
       poslúchali bláznivé rady starších, nekáže aby  si  vážili  životy,
       v ktorých starší ľudia  presadzovali  svoj  egoizmus  a  nehľadali
       svojho Stvoriteľa!
          Preto je aktuálne opýtať sa, či pri nedorozumení medzi  starším
       a mladším ide naozaj o generačný problém!  Či  náhodou  nejde  len
       o pýchu a  agresivitu  starších  ľudí,  ktorí  sa  chcú  povyšovať
       a ukazovať čo všetko dokázali a akí sú múdri, koľko majú  úžasných
       skúseností...  Ak  totiž  ide  o   tento   druhý   prípad,   nejde
       o nedorozumenie medzi generáciami, ale o hriech, ktorý je potrebné
       z Cirkvi vykoreniť... 


                                    Dialógy


          XXVI/a) V osobnom živote  by  malo  viesť  úprimných  veriacich
       k pomoci druhým ľuďom, k tomu, aby vedeli aj prakticky ukázať,  že
       je ich kráľom Pán Ježiš Kristus. 


                                  Vy mladí...


          ... Keď mal dvadsať rokov,  pozoroval  u  seba  akúsi  mladícku
       dravosť, energiu. Trochu sa jej  bál,  lebo  niesla  sebou  nielen
       pozitívum, ale aj negatívum mladosti. Teraz, po pätnástich rokoch,
       mal sklon skôr nereagovať, čakať a ísť tou ľahšou  cestou.  Smutné
       tváre jeho priateľov ho upozornili, že takýto prístup nesie  sebou
       nielen  pozitívum,  ale  aj  negatívum  dospelosti.   Ak   niekoho
       zhadzujú, ponižujú ho  a  seba  na  jeho  úkor  povyšujú,  je  asi
       nesprávne mlčať...
          Pomaly vstal a začal kontrolovať svoje vojsko a zbrane. Batérie
       ťažkého delostrelectva dal vyčistiť a zastrieľať na presnosť.  Sám
       skontroloval  software  i  hardware  obsluhujúci  raketové  strely
       a protivzdušnú obranu... Jednoducho povedané, začal sa pripravovať
       na tvrdý boj. Možno práve pre svoj  vek,  pre  uplynulých  pätnásť
       rokov,  riešil  v  sebe  neistotu  -  bude  to  boj  požehnaný  od
       Hospodina?  Nepriateľ  je  veľmi  silný  -  nebude  jeho  jednotka
       rozmetaná pri návale nepriateľských striel?
          Možno sa to zdá zvláštnym prirovnaním, ale jazyk je veľmi ťažká
       zbraň! Niekto si strieľa len tak, aby si odpočinul a  uvoľnil  sa,
       iný páli zo zloby a nenávisti alebo  z  hnevu.  Málokto  však  pri
       rozprávaní zodpovedne pracuje pri hájení Božieho kráľovstva.
          Je úžasne trapné, keď staroba nedokáže povedať mladosti iné než
       výčitky, zhadzovania a  ponižovania.  Keď  sa  navyše  už  nenájdu
       vážnejšie argumenty, zadrapí sa aj do toho, ako a kde mládež sedí,
       rozchýri sa nejaká intriga, čo zase tí mladí porobili... Tak pyšná
       staroba zhadzuje a povyšuje sa a pre dizajn živí v  sebe  ešte  aj
       druhú tvár: "Veď my máme mladých  predsa  radi!  Veď  je  to  naša
       budúcnosť!"
                                                                         115



          Možno ide práve o negatívum mladosti, keď pri takomto  prístupe
       má sklon zobrať "nohy na plecia" a  utekať  od  pyšných  agresorov
       v úctyhodnom veku. Možno je to  pre  mladosť  iba  prirodzené,  že
       utečie...
          Je však správne ostať mlčať a pozerať  na  takéto  ponižovanie?
       Veď ak má niekto snáď šesťdesiat  a  nedokáže  inak,  než  začínať
       svoju reč slovami - vy mladí - mentorovať, zhadzovať a poúčať,  má
       isto aj dostatočný vplyv na to, aby tých mladých  poriadne  zhodil
       v očiach svojich mnohých známych a priateľov! Zdá sa mi, že je zlé
       mlčať a stať sa tak spoluvinníkom útlaku.
          Neostáva iné,  než  vyčistiť  delá  a  precízne  prekontrolovať
       zbrane, aby  nebolo  niečo  povedané  z  nenávisti,  zlosti  alebo
       pomsty. Hospodine  prosím,  požehnaj  tento  boj  a  uviaž  svojho
       služobníka na silnú reťaz, aby snáď nevykonal niečo,  čo  od  neho
       nechceš! Zároveň však prosím, daruj mu  odvahu  vyjadriť  vplyvným
       šesťdesiatnikom, že nerobia správne aj za tú cenu,  že  sa  urazia
       a že to budú pokladať za útok na svoju  osobu!  Ty  ochráň  svojho
       služobníka, aby mohla Tvoja Cirkev prežiť a rásť...

                                                                         116
                                                                         117



                              Dialóg s Hospodinom
                                   Kazateľ 5
                                     XXVII.



                                   Svedectvo


          Ľudská myseľ sa stáva často tmou,  do  ktorej  sa  chce  človek
       ukryť pred druhými ľuďmi i pred svojim Stvoriteľom.  Nahovára  si,
       že v nej, v úplnom súkromí, porovnáva možnosti, kladie  protiklady
       na rozhodovanie a keď sa náhodou rozhodne urobiť niečo, za  čo  by
       ho hrýzlo svedomie, snaží sa nájsť spôsob,  ako  vymazať  z  mysle
       napomínajúci hlas.
          Určite  je  veľmi  ťažkou  otázka,  ktorou  sa  opýtame  odkiaľ
       prichádza nápad, nová myšlienka, objav... Psychológ by isto  okolo
       tejto oblasti rozvinul veľkú diskusiu a možno  aj  napísal  nejakú
       vedeckú prácu.
          Podstate  ľudského  myslenia,  jeho  princípom  a   komunikácii
       s duchovnými bytosťami nerozumiem, ale môžem porozprávať o  jednej
       svojej skúsenosti:
          Myslenie je dialóg aj vtedy, keď si človek neuvedomuje,  že  sa
       rozpráva... Je to dialóg medzi mnou, Bohom a diablom.
          - Podľa ľudských intelektuálnych  schopností  dáva  Svätý  Duch
       i duch nesvätý človeku nápady, ktoré sú špecifické tým, že  človek
       ani nevie, odkiaľ mu do mysle prišli.
          -  Stvoriteľ  i  satan  ponúka   možnosti,   ktoré   vychádzajú
       z ľudských  skúseností  a  medzi  ktorými  si  človek  pri  svojom
       premýšľaní vyberá.
          - Samostatne človek premýšľa len o tom, čo skúsil, videl,  čomu
       porozumel, ale aj  pri  takomto  premýšľaní  je  veľmi  jednoduché
       pozastaviť sa a v mysli prosiť  Boha  o  pomoc  a  požehnanie  pri
       rozhodovaní.
          Človek v zásade trpí ilúziou,  že  je  jeho  premýšľanie  úplne
       súkromné a týka sa len jedinej osoby - jeho  samotného.  Preto  sa
       dopúšťa mnohých bezočivostí bez toho, aby si to vážne uvedomoval -
       suverénne odvráva svojmu Bohu, že nechce, nemá záujem,  že  sa  mu
       niečo nepáči...  Dlhý  čas  venuje  premýšľaniu  nad  niečím  zlým
       a kochá sa v tom... A odváži sa dokonca aj povedať Svätému  Duchu:
       "Budeš ticho!"
          Súkromím temnoty svojej mysle posadnutý kresťan potom prichádza
       pred Hospodina na modlitbu, povie čo chce a za čo ďakuje,  niekedy
       dokonca aj vyjadrí, že je presvedčený o niečom, že to chce aj  Boh
       a nakoniec povie amen! Takýto kresťan sa potom  diví,  že  v  jeho
       živote Pán Ježiš mlčí a viera je akási slabá...
          Som si istý, že živá viera žiada od človeka zmenu myslenia!  Do
       temnoty  súkromia  ľudskej  mysle  musí  zasvietiť  jasné  svetlo,
       v ktorom začne človek nachádzať tri bytosti - seba, Boha a diabla.

                                                         autor 

                                                                         118



                                    Modlitba


                                 Kazateľ 5,1-3.

          Keď Šalamún začína rozprávať o dialógu so  Stvoriteľom,  začína
       hneď na začiatku tým, čo sa mu zdá byť ako najdôležitejšie  -  nie
       hovoriť, ale načúvať. Ešte predtým, ako človek  otvorí  ústa,  Pán
       vie čo chce povedať! Keď ale rozpráva Stvoriteľ, povie  niečo  dva
       i trikrát, ale človek nerozumie, čo chcel povedať! Ľudské poznanie
       je obmedzené, jeho túžby ho často nesú  ako  vietor  malé  pierko,
       a tak sa stane, že Božie slovo len veľmi ťažko preniká do ľudského
       vedomia. Šalamún túto skutočnosť jasne  chápe  nielen  teoreticky,
       ale aj prakticky, zo skúseností zo samým sebou. O  modlitbe  preto
       rozpráva v prvom  rade  ako  o  načúvaní  Božiemu  hlasu.  Zároveň
       poukazuje, aby človek nevynášal vo svojej  mysli  priľahko  závery
       a rozhodnutia, lebo v skutočnosti stojí pred Hospodinom a rozpráva
       sa s Ním. Úctivosť  pri  takýchto  rozhovoroch,  primeraná  pokora
       a vedomie svojej porušenej ľudskosti sebou nesú tajomstvo  veľkých
       modlitebníkov.
          Veriaci ľudia na modlitbách často veľa rozprávajú. Dokonca majú
       toľko drzosti, že  sú  schopní  bez  podloženia  biblickým  textom
       povedať: "Pane Ty predsa chceš to a ono a nechceš niečo iné.  Tebe
       sa páči tamto a nenávidíš druhé..."  Človek  takto  nielenže  nemá
       záujem načúvať, ale dokonca Bohu privlastňuje čo sa Mu páči  a  čo
       nie, čo chce a čo nechce! Božie dieťa  pravda  môže  poznať  Božiu
       vôľu a vyššie uvedeným spôsobom to aj vyjadriť, ale  pozor!!!  Boh
       je na Nebesiach a človek na zemi.  Ak  človek  pričasto  vyjadruje
       takto Božiu  vôľu  a  nehľadá  vo  svojich  vyjadreniach  biblický
       kontext, je možné, že vyjadruje len svoju vôľu  a  Stvoriteľa  tým
       ponižuje a  uráža!  Prevrátené  modlitby  sa  potom  skôr  stávajú
       prednáškou pre druhých bratov a sestry, ako  skutočnou  modlitbou.
       Verejná hlasitá  modlitba  môže  byť  naozaj  dobrým  prostriedkom
       k tomu, ako prinútiť druhých ľudí, aby si  vypočuli,  čo  im  chce
       modlitebník povedať.
          Šalamún nezakazuje  na  modlitbách  rozprávať,  ale  doporučuje
       rozprávať menej a viac načúvať hlasom svojej mysle  a  rozpoznávať
       v nich rady drahého Stvoriteľa.
          XXVII/a) Ako rozumiete svojim modlitebným  dialógom?  Mohli  by
       ste povedať svoje svedectvo z tejto oblasti?
          XXVII/b) Ako rozumiete tretiemu veršu tejto kapitoly? 


                                     Sľuby


                                 Kazateľ 5,4-5.

          Telesná prirodzenosť človeka  núti  nejakým  spôsobom  presadiť
       svoje ja. Prejavuje sa nielen mnohými rečami,  neochotou  počúvať,
       ale aj priveľkou ochotou sľubovať s tým, že človek prezentuje, ako
       dokáže splniť aj veľké sľuby. Inými  slovami  ukáže  svoje  úžasné
       schopnosti a prednosti. Na túto  skutočnosť  Pán  Ježiš  poukazuje
       v evanjeliách, kde  prikazuje,  aby  Jeho  deti  neprisahali.  Ich
       ubezpečenia majú byť jednoduchými pokornými sľubmi  -  keď  niekto
       povie áno, má to znamenať skutočne áno...
          Veriaci sľubujú v mysli i na modlitbách aj svojmu Stvoriteľovi.
       Ich  sľub  môže  byť  veľmi  ľahko  prísahou,  ktorá  sebou  nesie
                                                                         119



       suverenitu: "Bože ja to pre teba urobím!"  Takáto  prísaha  nemusí
       sebou niesť slovíčko "prisahám", dôležitá je duchovná  podstata  -
       ľudská suverenita, ktorá chce Bohu sama niečo dať. Ak sa človek dá
       diablovi naviesť na takúto prísahu, sľub, isto neobstojí!
          Keď ale veriaci sľúbi svojmu Bohu niečo s pokorou  a  vyznaním,
       že i pri tomto sľube potrebuje Jeho pomoc a požehnanie, keď navyše
       je tento sľub v súlade s Božou vôľou, ostáva jediná bytosť,  ktorá
       by mohla sľubujúcemu človeku prekaziť naplnenie takéhoto záväzku -
       sám sľubujúci, jeho zradné srdce.
          Je lepšie  nedávať  sľub  svojmu  Bohu,  ako  Hospodina  klamať
       a sľuby neplniť. 


                                      Reči


                                 Kazateľ 5,6-7.

          Je veľmi zvláštne, ako dáva Šalamún do súvislosti  skutky  tela
       a reči. Jednoznačne poukazuje, že väčšiu prioritu pri  Božom  súde
       budú mať ľudské slová, než ľudské činy! Chce zdôrazniť skutočnosť,
       že niekto môže aj zhrešiť - urobiť niečo zlé, keď ale ústami vyzná
       svoj hriech a požiada o milosť Pána Ježiša Krista, tento hriech mu
       bude odpustený. Na druhej strane môže  človek  žiť  pomerne  pekný
       život a nerobiť ktovie ako zlé veci, keď jeho ústa budú vyjadrovať
       bezbožnosti a zlo, celý jeho život bude zlý!
          Toto  starozákonné  tajomstvo  krásne  približuje   Pán   Ježiš
       v evanjeliách, kde poukazuje na mnohých miestach na to, ako  veľmi
       sú závažné ľudské reči...
          Napríklad keď niekto pomôže  svojmu  blížnemu,  a  potom  stále
       rozpráva, že to urobil zo súcitu a poukazuje na to, aký  je  dobrý
       a schopný, tak poníži svojho  blížneho,  že  by  bolo  lepšie  nič
       neurobiť. Reči vedia pokaziť mnoho dobrých a požehnaných skutkov!
          XXVII/c) Ako rozumiete siedmemu veršu tejto kapitoly? 


                        Prečo to ... dovolíš Hospodine?!


                                Kazateľ 5,8-12.

          Veriaci ľudia majú niekedy sklon zasahovať do  diania  v  štáte
       s úmyslom zvrhnúť vládnu štruktúru alebo zmeniť režim... Vedie ich
       k tomu poznanie, že sa okolo nich deje  nespravodlivosť.  Pán  ale
       nevyučuje v Biblii ako robiť prevraty, ale  naopak,  poukazuje  na
       to,  že  je  Evanjelium  možné  zvestovať  bez  ohľadu  na  štátne
       zriadenie. Na prvom mieste má byť Božie  Kráľovstvo  a  nie  akýsi
       lepší režim, ktorý nebude nikdy dobrý!
          Predčítaný  odsek  Písma  poukazuje  na   rozčarované   pohľady
       veriacich, ktorí  si  v  srdci  rozprávajú:  "Prečo  toto  dovolíš
       Hospodine? Veď je to tak nespravodlivé!" Šalamún tu vysvetľuje, že
       človek nedokáže v plnosti rozumieť spravodlivosti! Naopak má sklon
       závidieť, všímať si u druhých len to dobré a túžiť tiež po  niečom
       takom. S dobrými vecami ale prichádza aj zodpovednosť a práca.  Ak
       ide navyše o neveriacich ľudí, ktorí vlastnia veľké majetky  alebo
       majú moc, pričom ani jedno ani druhé  nedostali  s  požehnaním  od
       Hospodina, prinášajú im tieto veci  viac  zlého  než  dobrého,  čo
       nemusí byť hneď na prvý pohľad vidno.
                                                                         120



          Aby človek mohol rozhodnúť, čo je spravodlivé a čo  nie,  musel
       by mať absolútne  dokonalé,  nekonečné  poznanie,  ktoré  rozhodne
       nemá! 


                            Bohatstvo bez požehnania


                                Kazateľ 5,13-17.

          Napriek tomu, že Božie deti chcú žiť  pre  Krista,  určite  ich
       zároveň  láka  aj  vyhliadka  akéhosi  pohodlia  v  tomto   svete.
       Pohodlie, blahobyt sám o sebe nie je ani zlý, ani dobrý. Stáva  sa
       však veľmi  nepožehnaným,  keď  veriaci  nerozpozná  alebo  nechce
       rozpoznať tichý hlas svojho Boha vo svojej  mysli  a  prisvojí  si
       niečo,  čo  mu  Pán  nechce  dať.  Obzvlášť  súčasnosť  je   veľmi
       provokujúca  tým,  že  si  ľudia  môžu  vybaviť  všeličo   pomerne
       jednoducho - niekedy stačí podpis vplyvného priateľa, inokedy zase
       stačí zdvihnúť telefón a zavolať nejakú  digitálnu  službu,  veľké
       finančné  obnosy  sa  dajú  poukázať  kartou  krátkym  príkazom  -
       okolnosti môžu človeka priviesť do takej  situácie,  v  ktorej  sa
       veľmi ľahko dá  vykonať  niečo  veľké  a  nie  príliš  čestné,  čo
       Hospodin nechce. Čokoľvek človek nadobudne bez požehnania, bude mu
       to len na zlé.
          Ak kresťan urobí niečo takéto raz,  dvakrát  i  viackrát,  jeho
       život začne byť sprevádzaný nezdarmi a nepokojom. Je  veľmi  ťažké
       vracať sa potom v mysli naspäť, priznávať si pred Hospodinom omyly
       a prosiť o pomoc. Diablova rada v takejto situácii znie asi takto:
       "Nepremýšľaj o tom človeče! To zlé sa ti nestalo  pre  to,  že  si
       nedbal na Boží hlas! Zabudni na minulosť a ži s Hospodinom  čestne
       v prítomnosti." Boží hlas ticho upozorňuje: "V prítomnosti  sa  so
       Mnou dá čestne a správne žiť len  vtedy,  keď  si  ochotný  riešiť
       svoju minulosť..." 


                              Miera Svätého Ducha


                                Kazateľ 5,18-20.

          Pán Ježiš cez Šalamúna poukazuje na svoju  štedrosť.  Podstatou
       živej viery nie je chudoba, ale život, v ktorom človek  berie  len
       od Hospodina a čaká na požehnanie. Niekto  dostane  viac  majetku,
       iný viac slávy, ďalšiemu Pán dá múdrosť a možno sa nájde aj  taký,
       ktorý si požalostí, že nič dobré nedostal. Takýto človek však isto
       nevie čo má a zatiaľ neobjavil veľkú Božiu múdrosť a lásku, ktorou
       ho Pán miluje.
          Chcel by som veľmi povzbudiť  k  mnohým  a  živým  dialógom  so
       Stvoriteľom i diablom. Modlite sa,  aby  ste  v  nich  našli  hlas
       Svätého Ducha a dokázali ho rozpoznať  od  ducha  nesvätého.  Živý
       vzťah  s  Pánom  Ježišom  prináša  do  života  priehrštia  menších
       i väčších zázrakov... 


                                    Dialógy


          XXVII/a) Táto otázka je osobná.
                                                                         121



          XXVII/b) Podobne, ako prichádza únava na  človeka,  ktorý  veľa
       pracuje, tak sa stáva bezbožným ten, kto Bohu na  modlitbách  veľa
       rozpráva s neochotou  naslúchať.  Takýto  človek  skôr  či  neskôr
       prestáva poznať skutočnú Božiu vôľu pre seba i druhých.
          XXVII/c) Keď niekto priveľa sníva o tom čo nemá  a  aké  by  to
       bolo mať to, začína byť spútaný svetom a  hnaný  silou  mamonu  či
       slávy. Podobne ak niekto  priveľa  rozpráva,  nedokáže  sa  celkom
       kontrolovať a z jeho úst začínajú  vychádzať  urážky,  zhadzovania
       a nepravdy, čím sa odlučuje od Božej lásky.

          Keby si človek dokázal uvedomiť, v ktorých chvíľach, pri svojom
       premýšľaní, odpovedá Stvoriteľovi neba a  zeme,  pravdepodobne  by
       dochádzal vo svojich myšlienkach k úplne odlišným záverom, ako  sú
       tie, ktoré robí v ilúziách úplného súkromia svojho myslenia.

                                                                        122

                                                                        123



                              Prosba o požehnanie
                                   Kazateľ 6
                                    XXVIII.



                            Dostatok a nenaplnenosť


                                Kazateľ 6,1-12.

          Ľudia majú niekedy sklon pozorovať druhých, všímať si pri  nich
       ich materiálne prebytky a uvažovať, či je im len dobre,  keď  majú
       toľko  dobrých  vecí.  Takýto  pohľad  môže  byť  neúplný   nielen
       v zmysle, že neberie do úvahy aj trápenia druhých ľudí.  Neúplnosť
       takéhoto závistného pozorovania môže spočívať  aj  v  tom,  že  si
       závistlivý pozorovateľ neuvedomuje, že  vlastníctvo  samo  o  sebe
       nemusí prinášať ani  potešenie  ani  naplnenie.  Človek  môže  mať
       všetkého prebytok, materiálne sa mu môže dariť, ale duševne ho  to
       nemusí napĺňať a môže byť popri svojom bohatstve veľmi  nešťastný.
       Preto ak si niekto predstavuje šťastie  tak,  že  nadobudne  väčší
       majetok, je možné, že ho v živote čaká veľké  rozčarovanie.  Možno
       bude nadmieru pracovať, aby niečo dosiahol, možno sa  bude  trápiť
       mnoho rokov a  nakoniec  zistí,  že  nie  je  ani  šťastnejší  ani
       pokojnejší, navyše je ešte aj veľmi vyčerpaný a znechutený...
          Aby práca mohla priniesť naplnenie a radosť, musí za  ňou  stáť
       Hospodin so svojim požehnaním. Ľudská práca býva človeku na úžitok
       len vtedy, keď človek v prvom rade hľadá vo svojom  živote  svojho
       Boha a Spasiteľa. Keď potom nachádza Jeho vôľu a  lásku,  nachádza
       aj prácu s  požehnaním,  ktoré  prináša  nielen  duševné,  ale  aj
       duchovné naplnenie.!
          Aby mohol byť ľudský život požehnaný, je nutné mať  živý  vzťah
       s Pánom Ježišom Kristom.  Tento  vzťah  sa  buduje  v  prvom  rade
       v dialógu človeka a Boha na modlitbách... 


                                    Modlitba


          Pane Ježiši!
          Prosím Ťa, pomôž nám rozpoznať Tvoju vôľu a učiň, aby sme si ju
       privlastnili a zamilovali. Prosím, zmeň naše srdcia tak,  aby  sme
       si neospravedlňovali to, čo je zlé  a  učili  sa  rozumieť  Tvojej
       veľkej láske voči nám.
          Privoď na nás zmenou našich sŕdc požehnanie. Priznaj sa k našim
       skutkom a buď nám prítomný pri našom premýšľaní. Nezavrhni nás  vo
       svojom strašnom hneve a vybuduj nielen nás a naše rodiny,  ale  aj
       zhromaždenie Tvojich detí, do ktorého chodievame.
          Nauč nás viesť Tvoju Cirkev,  pomôž  nám  niesť  kríž  a  rozbi
       svojou mocou všetky diablove pozície, ktorými  decimuje  Tvoj  ľud
       v našom zbore!
          Prosím, nezabudni na nás a prijmi aj túto našu modlitbu. Ja  Ti
       ďakujem za všetko požehnanie, ktoré sme mohli až doteraz  od  Teba
       prijať. Ďakujem za ochranu od zlého  a  aj  za  to,  že  si  často
       naprával za nami to, čo sme my pokazili.
          Náš drahý Pán, nech Ti je chvála a sláva na veky vekov!
          Amen. 

                                                                         124



                                    Dialógy


          Bolo by veľmi dobré, keby toto štúdium mohlo  byť  zamerané  na
       ten najpodstatnejší dialóg - dialóg so Stvoriteľom  pri  modlitbe.
       Ak máte pre tento  návrh  porozumenie  a  máte  záujem  urobiť  si
       modlitebné stíšenie, rád by som takýto  dialóg  podporil.  Prosím,
       nemodlite sa len za svoje veci, ale skúste sa modlitebne zastať aj
       vecí svojich  blížnych.  Skúste  sa  na  modlitbách  v  porozumení
       zjednotiť a predkladať Pánovi aj svoj zbor!
          Ak ale v srdci necítite nutkanie, aby  ste  sa  modlili  aj  za
       niečo  iné,  než  sú  vaše  osobné  záležitosti,   nehrajte   pred
       Hospodinom divadlo a predkladajte Mu len  svoje  veci  -  On  vašu
       modlitbu príjme! Nerobte si však potom o sebe ilúzie, že ste veľký
       modlitebník a že máte v srdci mnoho lásky... Kristus  ale  prišiel
       na  zem  milovať  a  umrieť  aj  za  malých  ľudí,  ktorí   dokážu
       v úprimnosti za Ním prichádzať.
          Rozhodne sa však nedajte oklamať diablovi a nerobte z modlitieb
       predstavenie, v ktorom herci vyjadrujú to, čo skutočne necítia!
          Nech Pán vaše modlitby požehná!

          Hoc  aj  tá  najlepšie  zorganizovaná   cirkev   plná   úprimne
       zapálených ľudí, bez Božieho požehnania a  modlitieb,  len  živorí
       a hynie.

                                                                         125



                                Čo je lepšie...
                                   Kazateľ 7
                                     XXIX.



                                 Dobré meno...


                                  Kazateľ 7,1.

          Na tomto  mieste  Božieho  Slova  sa  stretávame  so  zvláštnym
       pohľadom na meno človeka. Zvláštnym sa môže zdať preto, lebo  dnes
       meno nespájame s ľudskými činmi a jeho  charakterom  tak,  ako  to
       bývalo kedysi. Meno preto nemôže byť ani dobré, ani zlé, ľudia  ho
       používajú len na identifikáciu, určenie jednotlivcov. Kedysi  však
       meno nieslo viac informácií - mohli byť v ňom  zachytené  starosti
       rodičov o dieťa alebo nejaký závažný čin, ktorým sa  nositeľ  mena
       vyznamenal... Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že meno o svojom
       nositeľovi niečo rozprávalo - aký je, ako jedná, akú má povahu...
          Keď Hospodin povedal: "Som ktorý  som."  Vyjadril  tým,  že  je
       Bohom bez mena - totiž že žiadny  smrteľník  nemôže  posúdiť  Jeho
       činy,  opísať  Jeho  charakter  a  svojim  spôsobom  zhrnúť  Božie
       vlastnosti do ľudských naučení. Boh  Stvoriteľ  je  nado  všetkým,
       vytvára morálku, určuje, čo znamená láska a nenávisť, stanovuje čo
       je dobré a čo zlé - preto nemôže mať  meno,  ktoré  by  stanovilo,
       akým Je On sám!
          Predčítaný odsek Písma upozorňuje, že je lepšie byť dobrým pred
       Hospodinom i ľuďmi, než  vlastniť  výborné  prostriedky  na  pomoc
       druhým. Neprajný človek môže  mať  veľké  prebytky,  nie  je  však
       pomocou nich schopný byť niekomu oporou!
          Nech je však už  človek  dobrý,  alebo  zlý,  svet  mu  prináša
       množstvo starostí. Umrieť, znamená navrátiť sa  do  inej  reality,
       v ktorej prevláda Božia láska a jeho moc. Smrť preto nie je  niečo
       hrozné, ale naopak, lepšie ako narodenie! V Duchu  Evanjelia  Pána
       Ježiša ostáva povedať spolu s apoštolom Pavlom už len jediné:  "Na
       mieste Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa s Bohom!" Je to  výzva
       k tomu, aby tá nová realita mohla byť pre človeka trvalým  domovom
       a nie len miestom krátkeho odpočinku so starostí života  na  tejto
       zemi. 


                                   Kam ísť...


                                 Kazateľ 7,2-4.

          Ľudia  túžia  po  blahobyte.  Vidia  v  ňom   radosť,   zábavu,
       bezstarostnosť a zdá sa im, že by bolo najlepšie prežiť takto celý
       život. Písmo ale poukazuje na vážnu duchovnú zákonitosť  -  žiadny
       človek neznesie nadmieru pohody a pohodlia a každý človek má svoju
       mieru, svoje meno.  Stvoriteľ  dáva  svojim  deťom  toľko  radosti
       a blahobytu, koľko je pre nich  a  ich  okolie  najlepšie.  Ľudia,
       ktorí vo svojom srdci Boha nehľadajú, chcú nadobúdať viac  a  viac
       materiálnych výhod,  čo  z  nich  robí  horších  a  horších  ľudí.
       Množstvo peňazí,  dostatok  dokáže  hrozným  spôsobom  zdeformovať
       ľudský charakter a urobiť z dobráka sebeckého človeka  bez  záujmu
       o druhých. Ľudské charaktery majú svoju nosnosť, ktorú  pozná  len
                                                                         126



       sám Hospodin.
          Je lepšie neísť sa uvoľniť a radovať v dostatku - ľudia sa radi
       bavia, ale Písmo doporučuje niečo  iné.  Je  lepšie  ísť  do  domu
       smútku a niekomu pomôcť, než si užívať život len pre samého  seba.
       Kristus tento pohľad  vysvetľuje  do  väčšej  hĺbky:  "Radujte  sa
       s radujúcimi a plačte s plačúcimi..." Ak veriaci dokáže  v  živote
       zobrať aj kríž, isto nestratí všetko potešenie! Dostane  ho  dosť,
       aby jeho život mohol byť  naplnený,  ale  cez  neho  zároveň  bude
       naplnenie prúdiť aj k druhým ľuďom.
          XXIX/a) Prečo je lepšia žalosť ako smiech, ako sa môže žalosťou
       polepšovať srdce? 


                                 Čo počúvať...


                                 Kazateľ 7,5-7.

          Karhanie je pre človeka niečo nepríjemné.  Dokážeme  sa  chovať
       dokonca tak prevrátene, že  keď  nás  niekto  upozorní  na  nejaký
       nedostatok alebo hriech, chceme si za  každú  cenu  obhájiť  svoje
       jednanie aj napriek tomu, že cítime a rozumieme, že  sme  zlyhali.
       Človek  chce  byť  chválený,  lichotí  mu  to  a  lahodí  to  jeho
       sebaláske. Moderná psychológia  dokonca  počíta  s  touto  ľudskou
       porušenosťou a doporučuje vo vzťahoch neprichádzať  s  druhými  do
       konfliktov  -  najlepšie  nič  nepovedať,  aby   nevznikla   medzi
       spolupracovníkmi studená vojna.
          Božie Slovo v tomto smere propaguje pravý opak. Ten, kto má  vo
       svojom srdci Svätého Ducha dokáže prijať napomenutie! Môže to  byť
       pre  neho   ťažké,   môže   to   znamenať   isté   bremeno   kríža
       a sebazaprenie, ale je to vždy zvládnuteľné! Niekto  poukazuje  na
       prejavy Božej moci ako  na  rozprávanie  jazykmi,  uzdravovanie...
       Jedným z najväčších prejavov Božieho pôsobenia sú však meniace  sa
       ľudské srdcia - ľudia, ochotní  pripustiť  si  omyl  alebo  vyznať
       hriech!
          Ak má v sebe  cirkev  prevažne  takých  ľudí,  ktorí  odmietajú
       karhanie a radšej prijímajú ľahko vyrieknuté chvály, takáto cirkev
       práve umiera, lebo v nej zaniká Boží ľud.  V  Cirkvi  Božích  detí
       naopak zaniká sklon hnevať sa pre napomenutie  a  sklon  robiť  si
       priateľov pomocou plytkých lichôtok.
          XXIX/b) Prečo sú ľahkovážna radosť a plytké lichôtky prirovnané
       k praskotu tŕnia pod hrncom?
          XXIX/c) Útlak robí múdreho bláznom a dar hubí srdce i rozum.  -
       Ako tomu rozumieme? 


                               Začiatok a koniec


                                Kazateľ 7,8-10.

          Všetko  čo  človek  v   živote   dostane   vyžaduje   od   neho
       zodpovednosť. Obstáť v  zodpovednosti  býva  ťažké,  túžba  obstáť
       vedie Božie deti pred Hospodina na modlitbu na  kolená.  Odmietnuť
       zodpovednosť znamená premrhať hrivnu a stať sa  o  niečo  duchovne
       chudobnejším. Preto je lepšie, keď už človek zdarne  ukončí  svoju
       prácu s Božím požehnaním, než stav, keď sa práve do  práce  púšťa.
       Každý koniec však prináša človeku aj nový počiatok niečoho  iného.
                                                                         127



       Výraz "koniec" sám o sebe nemá zmysel!  Každý  koniec  znamená  aj
       začiatok pre niečo iné a každý začiatok znamená aj koniec  niečoho
       druhého!  Preto  je  prirodzené  s  trpezlivosťou  prijímať  tento
       kolobeh  Božieho   vzdelávania   a   nechovať   sa   vysokomyseľne
       a rozdrapene. Na hodinách Božej školy je možné aj neobstáť! Človek
       potrebuje úzky kontakt so svojim Bohom, aby rozumel,  čo  od  neho
       Pán chce, potrebuje modlitby a požehnanie práce -  keď  to  všetko
       v trpezlivosti znáša, Pán mu dáva zdarné konce jeho prác.
          Apoštol  Pavel  toto  slovo  vysvetľuje  v  Epištole   Rimanom:
       "Trpezlivosť pôsobí vyskúšanosť a vyskúšanosť nádej a  táto  nádej
       nezahanbuje!" Ak chce Božie dieťa prežiť zázraky viery, jeho viera
       musí byť trpezlivá.
          XXIX/d) Prečo nie je rozumné, keď si človek myslí,  že  predtým
       bolo lepšie než je teraz? 


                             Múdrosť a bláznovstvo


                                Kazateľ 7,11-22.

          XXIX/e) Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým,  ktorí
       vidia slnko. - Ako tomu rozumieť?
          Božie Slovo  pripodobňuje  múdrosť  k  veľkému  bohatstvu.  Byť
       múdrym neznamená byť schopným porozumieť množstvu kníh  a  pamätať
       si množstvo informácií!  Intelekt  a  biblická  múdrosť  sú  úplne
       rozdielne pojmy!
          Keď si veriaci človek pripúšťa Božie Slovo  a  necháva  Ho  aby
       menilo jeho život a zmýšľanie, stáva sa múdrym bez ohľadu na  jeho
       intelektuálne schopnosti. Poznáva, že Pán na  ľudí  dopúšťa  dobré
       i zlé, možno si nedokáže  vysvetliť  prečo,  ale  dôveruje  že  Ho
       k tomu vedú pohnútky Jeho lásky. Preto sa nebráni silou mocou  ani
       zlému, ktoré  prichádza  od  Hospodina,  lebo  aj  toto  býva  pre
       úprimných veriacich požehnaním.
          V zlý čas Pán  vzdeláva  svoje  deti,  ktoré  vo  dňoch  svojho
       strádania rastú duchovne oveľa viac, než vo dňoch svojej  radosti.
       Pán zachováva svoj ľud na ceste  spasenia  aj  striedaním  radosti
       s niečím ťažkým. V ťažkostiach veriaci  veľmi  hľadá  Svojho  Boha
       a primkýna sa k Nemu, hľadá Jeho ochranu...
          Pán  však  nedopúšťa  zlé  len  kvôli  duchovnému  vzdelávaniu.
       Dopúšťa jedno i druhé, aby tu  ateista  po  ňom  nenašiel  žiadnej
       stopy! V Boha nikdy nikto neuverí preto,  že  Ho  k  tomu  dovedie
       logika, vždy bude mať po ruke aj inú logiku, ktorá ho bude od Boha
       odvádzať.  Stvoriteľ  to  takto  činí   preto,   aby   Jeho   deti
       neprichádzali za Ním  kvôli  tomu,  že  je  to  strategicky  alebo
       materiálne výhodné. Veriaci hľadajú Stvoriteľa preto, že ich tento
       svet nenapĺňa, odmietajú neprávosti, ktoré v ňom vládnu a  hľadajú
       niečo lepšie  -  potom  nájdu  Pána  Ježiša  Krista  a  východisko
       z biedy, ktorá je v nich aj okolo nich.
          Keď človek úprimne Bohu  uverí,  možno  potom  pochopí,  že  aj
       príroda aj logika ukazuje na  svojho  Stvoriteľa.  Aby  ale  mohla
       pravda povedať, že je pravdou, musí najskôr začať v ľudskom živote
       vládnuť. Kým človek Boha nemá, snaží  sa  vládnuť  svojej  logike,
       mysleniu a teda aj pravde - tak nikdy nemôže  nájsť  cestu  logiky
       k svojmu Bohu. Neveriaci ľudia najskôr chcú a až potom myslia tak,
       aby dosiahli čo chcú...
          XXIX/f) Nebuď príliš spravodlivý, ani príliš  bezbožný!  -  Ako
       tomu rozumieť? 
                                                                         128



                              Samozvaná múdrosť...


                                Kazateľ 7,23-26.

          Úprimný veriaci človek má niekedy sklon uvážiť si, že je  dobré
       byť múdrym. Na základe toho začne  nadnesene  premýšľať,  hodnotiť
       a správať sa tak, že celé jeho  okolie  má  intenzívny  pocit,  že
       tento zvláštny kresťan zabudol na  svoju  omylnosť,  nedokonalosť,
       čiastočné poznanie... Keď niekto veľmi chce byť múdrym, je  možné,
       že to chce pre svoju vlastnú pýchu. K takému veriacemu sa Hospodin
       neprizná a múdrosť od neho teda utečie! Človek potom  možno  urobí
       mnoho rozhodnutí, tieto mu však prinesú len omyly a nepožehnanie.
          Človek poviazaný duchom pýchy a sebaistoty býva ľahkou korisťou
       samého diabla. Muž,  trpiaci  na  takúto  duchovnú  chorobu,  býva
       nesený vlastným rozumom  aj  do  vzťahu  so  ženou,  o  ktorej  si
       predstavuje, že sa stane jeho partnerkou v  ďalšom  živote.  Nikdy
       nikto nedokáže odhadnúť  srdce  druhého  človeka!  Preto  ani  muž
       nemôže odhadnúť srdce ženy a keď trpí  vyššie  uvedeným  hriechom,
       stáva sa na žene závislým. Jej ruky sa  pomaly  stávajú  osídlami,
       ktoré si vôbec neuvedomuje. Keď ale  niekedy  nadobudne  jasnejšiu
       chvíľku vo svojom myslení a trochu si uvedomí, že sa od  Hospodina
       odklonil, hebké ruky ženy sa zmenia na oceľové laná, ktoré nemožno
       pretrhnúť.
          Múdrosť je dar, ktorý môže  človek  získať  len  od  Hospodina,
       nikdy  ho  nedosiahne  vlastnou  prácou   a   premýšľaním!   Práca
       a premýšľanie bez požehnania môže  človeka  priviesť  nanajvýš  do
       pýchy, v ktorej môže stratiť nielen požehnanie v tomto živote, ale
       aj podiel na spasení. 


                                    Kristus


                                Kazateľ 7,27-29.

          Záver tejto kapitoly plnej ponaučení poukazuje na  jednu  vážnu
       novozákonnú  skutočnosť.  Niet  spravodlivého  človeka  na   zemi!
       Obrazne iba jeden z tisícich, teda jeden  z  celej  populácie  bol
       spravodlivý - Pán Ježiš Kristus!
          Hospodin síce  stvoril  dobrý  svet,  ale  človek  sa  od  Neho
       odklonil. Napriek tomu mu ale zasľúbil Spasiteľa, ktorý ako jediný
       spravodlivý umrie za hriechy a  porušenosť  všetkých  ľudí.  Kvôli
       Nemu majú slová Biblie zmysel, pre Krista sa môžeme modliť, On nám
       zachoval skutočnú živú dynamickú Cirkev  Božích  detí  až  podnes.
       Nech Mu je za to chvála a vďaka na veky vekov! 


                                    Dialógy


          XXIX/a) V utrpení a  žalosti  úprimní  veriaci  prichádzajú  na
       modlitby k svojmu Bohu a obnovujú tak svoj vzťah s Ním. Prítomnosť
       Svätého Ducha potom mení ich srdcia k lepšiemu.
          XXIX/b) Lebo trvajú len veľmi krátko, pominú tak,  ako  horiace
       suché tŕnie.
          XXIX/c) Keď nám niekto ubližuje, máme sklon  sa  mstiť,  vracať
       každý úder úderom - tak robia len bezbožníci. Čím je  väčší  útlak
                                                                         129



       a ponižovanie, tým viac v človeku horí  túžba  odplácť  zlým  zlé.
       Daru je možné rozumieť ako  rýchlo  nadobudnutému  majetku,  ktorý
       človek svojim charakterom nedokáže uniesť. V  tomto  prípade  však
       výraz "dar" skôr vyjadruje  úplatný  dar  proti  druhému  človeku.
       Takýto dar naozaj v srdci hubí ľútosť,  spravodlivosť  a  privádza
       človeka na cesty  ukrutnosti,  keď  začína  privilegovať  štedrých
       a potláčať ostatných bez ohľadu na to, čo od neho chce Pán.
          XXIX/d) Pretože aj zlý čas býva požehnaním a často ešte  väčším
       než pohoda a dostatok.
          XXIX/e) Dedičstvu je možné rozumieť ako materiálnemu  dostatku.
       Ak niekto rešpektuje Božie Slovo a  živý  v  sebe  vzťah  s  Pánom
       Ježišom, keď má navyše dostatok, ktorý mu neberie vieru,  je  jeho
       život dobrý pred Hospodinom. Vidieť  páľavu  slnka  môže  znamenať
       obrazne prácu. Keď teda človek s takýmto požehnaním dokáže  navyše
       ešte aj pracovať a tvoriť hodnoty  býva  požehnanie  ešte  väčšie.
       Lenivosť a záhaľka môže toto všetko úplne pokaziť!
          XXIX/f) Človek má niekedy  sklon  byť  príliš  spravodlivým  vo
       svojich  rečiach,  pritom  jeho  skutky  za  týmito  rečami  veľmi
       zaostávajú. Je správne skromne si uvedomiť aký sme  a  podľa  toho
       v krotkosti Božieho Ducha rozprávať. Podobne môže  človek  opustiť
       Božiu krotkosť aj na druhú stranu  a  stať  sa  nezodpovedným  zle
       činiacim človekom bez potreby korigovať svoje reči a  jednanie  na
       základe poznania Písma. Je dobré nerobiť ani jedno ani druhé,  ale
       zotrvávať v čistom živom vzťahu s Pánom Ježišom Kristom.

          Múdrosť sa nedá vytvoriť, možno ju len prijať.

                                                                         130
                                                                         131



                                Svetská vrchnosť
                                   Kazateľ 8
                                      XXX.



                                Vzťah k vladárom


                                 Kazateľ 8,1-4.

          Kresťanské cirkevné inštitúcie sa v dejinách často zúčastňovali
       politického života. Kresťania so slovami "v mene  Ježiša  Krista",
       potláčali  iné  vládnúce   skupiny,   dobývali   nové   svetadieli
       a  vyvražďovali  miestne  obyvateľstvo,   upaľovali   a   vraždili
       opozíciu... Kresťanstvo bolo veľmi  často  zneužité  na  dobyvačné
       ciele a svet má sklon zneužívať ho aj v súčasnosti! Ak  je  niekto
       len trochu vzdelaný v dejepise, môže nájsť v  pojme  "kresťanstvo"
       skrytú  agresivitu,  ako  bola  agresia  napríklad  Hitlera  alebo
       Stalina. Preto ak sa  v  súčasnosti  povie  "kresťan",  je  veľkou
       otázkou, čo to vlastne  znamená!  Niekto  by  možno  namietol,  že
       v dejinách a  súčasnosti  nerobili  zle  kresťania,  ale  takzvaný
       kresťania,  ktorí  to  o  sebe  len  tvrdili,  ale  nežili   podľa
       biblických právd. Takýto pohľad by bol správny vtedy, keby  cirkvi
       dokázali vylučovať zo svojho  stredu  bezbožne  jednajúcich  ľudí,
       keby neprijímali medzi seba tých, ktorí sa ešte  neosvedčili  pred
       Pánom i ľuďmi... Úprimní veriaci majú pokladať za blížneho každého
       človeka, ale za spoluveriaceho môžu pokladať len toho, kto  nielen
       vyznáva, ale aj žije taký  život,  ktorý  sa  páči  samému  Pánovi
       Ježišovi! Kresťanstvo však medzi seba  často  prijíma  kohokoľvek,
       kto  povie  "verím"  a  nevylučuje  zo  svojho  stredu  smilníkov,
       zlodejov, klamárov... Väčšiu váhu má  často  vplyv  zle  činiacich
       ľudí, ich peniaze, než Božia  vôľa!  Preto  ak  niekto  povie,  že
       v dejinách a súčasnosti robili a robia zle kresťania, jeho  pohľad
       nie je nesprávny!
          V súčasnosti cirkvi akoby duchovne oslabli, prejavy Božej  moci
       sú minimálne, takže z tela Ježiša Krista ostáva  len  akási  suchá
       kostra členstva, cirkevných  štruktúr,  funkcií  a  ekonomiky,  za
       ktorou sa nedá nájsť nič iné, než nachádzame vo svete!
          Prečo sa Božia moc neprejavuje tak,  ako  kedysi?  Prečo  svetu
       "nechutia a nevoňajú" slová  kresťanov  napriek  tomu,  že  čítame
       o poliach bielych ku žni? Prečo  ľudia  orientujú  svoje  hľadanie
       Stvoriteľa skôr na rôzne iné filozofie a náuky ako na kresťanstvo?
          Božie Slovo z predčítaného  textu  neradí  bojovať  proti  zlým
       vladárom, ani neradí spolupracovať s nimi a využívať  teda  cirkev
       na  politické  ciele!  Písmo  vedie  veriacich  k  tomu,  aby   sa
       podvoľovali vláde. Znamená to, že  má  zostávať  i  naďalej  vzťah
       nadriadenosti a podriadenosti, že teda cirkev  nemá  spolupracovať
       a že má byť navyše  poslušná,  teda  nemá  byť  akousi  politickou
       opozíciou! Veriaci nemôžu robiť niečo, čo je bezbožné, teda nemôžu
       poslúchnuť vladára a ísť napríklad vraždiť! Napriek tomu majú  byť
       poslušní vo všetkých  otázkach,  ktoré  nesiahajú  na  živosť  ich
       viery! Cirkev takto môže  zožať  mnoho  požehnania,  môže  svedčiť
       malým i veľkým tohoto sveta, pričom nikdy nepoužije  žiadnu  formu
       agresie. Prioritou je zvestovanie Evanjelia, táto priorita je však
       potláčaná, keď sa cirkev zapletá do politických zápasov, lebo  tak
       z objektov evanjelizácie robí politických  oponentov,  súperov  na
       jednej strane a výhodných politických partnerov na strane  druhej!
                                                                         132



       Šalamún radí ostríhať slovo kráľove nie pre vypočítavosť, ale  pre
       prísahu Božiu - sme zaviazaní byť v  tomto  svete  svetlom!  Božia
       múdrosť rozjasňuje tvár -  tvrdosť  ľudských  pohľadov  má  mäknúť
       a  veriaci  človek  má  vedieť  prijať  kohokoľvek  a  komunikovať
       s kýmkoľvek zo sveta, lebo nám Stvoriteľ posiela rôznych ľudí!  Ak
       ich my ale v srdci odsúdime ešte predtým  napríklad  za  nesprávny
       politický postoj, prestávame  byť  schopní  zvestovať  Evanjelium,
       prestávame byť teda živou Cirkvou  Božích  detí  a  meníme  sa  na
       vyschnutú kostru členstva a štruktúr cirkevných inštitúcií!
          Tak ako z hľadiska Písma nesmie byť cirkevná  inštitúcia  nikdy
       zapojená do politického diania, tak jednotliví  veriaci  môžu  byť
       postavení  aj  na  popredné  miesta  v  politike,  kde  môžu   ako
       jednotlivci presadzovať Božie cesty a pravdy. Krásny príkladom  je
       Jozef v Egypte.
          Keby cirkev obstála v predčítanej Božej rade a  zachovávala  by
       čistotu vo svojom strede,  nemohol  by  nikdy  nikto  povedať,  že
       kresťanstvo narobilo veľa zla! Dodnes by bola príťažlivá  a  ľudia
       by nachádzali cestu k Stvoriteľovi v oveľa väčšej  miere,  než  ju
       nachádzajú v súčasnosti! 


                           Čas a súd ľudských skutkov


                                 Kazateľ 8,5-9.

          XXX/a) Prečo robia ľudia všeličo zlé a neboja sa trestu?
          XXX/b)  Prečo  robia  zle  niekedy  aj  kresťania,  ktorí  majú
       presvedčenie, že je Boh spravodlivý?
          XXX/c) "Niekedy vládne človek nad človekom na svoje zlé." - ako
       tomu rozumieť?
          V predčítanom odseku Pán poukazuje na svoju zvrchovanosť, ktorá
       sa prejavuje aj príchodom, časom ľudskej smrti.  Ľudský  život  má
       hlboký zmysel a závisí to len na  človeku,  či  ho  dokáže  nájsť!
       Zmysel ľudského života sa prejavuje aj  v  zodpovednosti  ľudského
       konania vo všedné dni - niekto svoje dni využije pre seba s dávkou
       bezohľadnosti voči druhým, iný vo svojich dňoch hľadá Božiu  vôľu.
       Nikto však nemôže utiecť z tohoto boja, ani skrátiť  ani  predĺžiť
       dni svojho života.  Predčítané  Slovo  dokonca  poukazuje,  že  je
       Hospodin zvrchovaný aj nad násilnými formami úmrtia!  Pán  dopustí
       vraždu alebo samovraždu až potom, keď usúdi, že sa má daný  človek
       navrátiť k Nemu. Božím  dopustením  sa  teda  nikto  nezbaví  viny
       z prestúpenia prikázania - nezabiješ, ale zároveň ani  Bohu  nikto
       nemôže prekaziť plán, ktorý má s jednotlivými ľuďmi! 


                             Krivdy a ľudské "hneď"


                                Kazateľ 8,10-15.

          Stvoriteľ je nielen láskavý, ale aj spravodlivý Boh! Ak  niekto
       prijme Pána Ježiša Krista do srdca a túži po Jeho milosti, vyznáva
       tak, že je  zlý  a  potrebuje  odpustenie.  Keď  navyše  o  takéto
       odpustenie prosí - takýmto ľuďom bude odpustené a ich hriechy budú
       spravodlivo zaplatené krvou Pána Ježiša Krista. Znamená to, že  aj
       za tie moje hriechy Kristus na kríži trpel!
          Ostatní ľudia budú súdení spravodlivo,  bez  milosti,  lebo  ju
                                                                         133



       sami odmietli. Spravodlivý súd nepríde hneď, ale  rozhodne  príde!
       Možno by sme si želali, aby všetci hneď pykali za to, čo  robia  -
       potom by sme však ani my nemohli byť spasení! Stvoriteľ  nedopúšťa
       súd hneď a dáva ľuďom čas,  v  ktorom  sa  môžu  k  Nemu  navrátiť
       a nájsť Jeho milosť - takýto čas sme dostali aj  my  a  nebolo  by
       správne "brať" ho druhým ľuďom. Preto Božie kráľovstvo  trpí  ešte
       násilie a bude tak až do druhého príchodu Pána Ježiša Krista.
          Keď Pán dopúšťa na svoje deti aj  radosť  a  naplnenie,  je  to
       zvláštnou milosťou. Za touto milosťou je však potrebné  vidieť  aj
       duchovnú skúšku, či človek  dokáže  zotrvať  pri  svojom  Bohu  aj
       v čase, keď mu je dobre, či nezačne byť  chamtivý  a  chcieť  ešte
       viac alebo či sa nestane skúpim  a  nezabudne  byť  aj  štedrý  vo
       svojich daroch. Nech človek prežíva čokoľvek vždy sa to odvíja  zo
       vzťahu jeho a jeho Boha. Tento vzťah je  síce  skrytým,  ale  zato
       jedinečným a  pravdivým  merítkom  úprimnej  viery,  ktoré  ostáva
       odhalené len Bohu a danému človeku. 


                                 Božia múdrosť


                                Kazateľ 8,16-17.

          Veriaci  ľudia  majú  sklon  zapájať  cirkevné  inštitúcie   do
       politického diania so slovami: "Musíme podporiť dobré! Tá vláda je
       zlá! ..." Božie Slovo  jednoznačne  poukazuje  na  to,  že  žiadny
       smrteľník nedokáže vystihnúť svojim  rozumom,  prečo  sa  deje  na
       svete to, či ono  -  prečo  to  Pán  dopúšťa.  Nedokáže  teda  ani
       vystihnúť Božie jednanie v štáte, v ktorom žije a tak sa stáva, že
       Hospodin dopúšťa vlády a cirkevné  inštitúcie  sa  protivia  Božej
       vôli a chcú dané  vlády  zhodiť  a  iné  podporiť.  Veriaci  takto
       strácajú množstvo  požehnania  a  robia  si  množstvo  nepriateľov
       v tomto svete.
          Ak si Božie dieťa dokáže pripustiť obmedzenie svojho  intelektu
       a  neschopnosť  pochopiť  Božie   dopustenia   vo   svojej   hĺbke
       a podstate, začne byť  v  Božej  ruke  výborným  nástrojom  a  sám
       Hospodin mu bude postupne odhaľovať a ukazovať svoju múdrosť,  čím
       mu bude vysvetľovať aj svoje dopustenia. 


                                    Dialógy


          XXX/a) Niekedy nechcú uvažovať a teda nevedia,  že  zlý  skutok
       prináša aj im samotným niečo zlé. Inokedy vedia, že trest  nepríde
       hneď a potom, ako si hovoria: "Potom sa uvidí..."  Človek  dokonca
       urobí niečo zlé niekedy aj napriek tomu, že si uvedomuje, že trest
       príde hneď - takéto jednanie sa dá  charakterizovať  ako  démonská
       spútanosť.
          XXX/b)  Vedia,  že  trest  nepríde  hneď  a   dúfajú,   že   sa
       v budúcnosti s Bohom ešte stačia zmieriť - je to veľmi  nebezpečný
       postoj, lebo im Pán už nemusí dať príležitosť na to, aby ich v ich
       živote zastavil. Inokedy môže ísť aj o zákonitosť  hriechu,  ktorá
       žije v ich tele, pričom jej Božie dieťa niekedy podľahne s dúfaním
       a vyznávaním, že potrebuje milosť Pána Ježiša Krista - keď  človek
       robí to, čo robiť nechce, Pán neodníma od neho svoje milosrdenstvo
       a dáva mu nové príležitosti obstáť.
          XXX/c) Na prvý pohľad sa niekedy zdá,  že  je  dobre  vladárom,
                                                                         134



       ktorí majú "všetko" a rozhodujú o  druhých...  Ich  život  je  ale
       často ťažký a prináša im zlé  -  nepriateľstvá,  nenávisť,  samotu
       a niekedy aj smrť.

          Je to veľký omyl, ak niekto usúdi, že rozumie dejinám.

                                                                         135



                                  Život a smrť
                                   Kazateľ 9
                                     XXXI.



                                  Podobný osud


                                 Kazateľ 9,1-6.

          Realistické poznanie života potvrdzuje Božie Slovo, že veriacim
       i neveriacim ľuďom sa často dejú podobné nepríjemnosti.  Preto  sa
       automaticky ponúka otázka, čo viac má úprimný veriaci  od  druhých
       ľudí!
          Kým ľudia, ktorí  Boha  vo  svojom  srdci  nehľadajú,  ostávajú
       ponechaní napospas náhodilostiam - dobrým i zlým, život  veriacich
       je vedený pevnou a láskavou rukou Svätého Ducha. Náhodilosti  môžu
       presiahnuť schopnosti človeka,  ktorý  býva  potom  preťažený  buď
       formou  niečoho  zlého  alebo  niečoho  dobrého.  Výsledkom   býva
       pohoršenie, nerozumné  rozhodnutia,  depresie  a  v  krajnosti  aj
       samovraždy... Život veriacich je  na  prvý  pohľad  veľmi  podobný
       životom druhých ľudí - prihodí sa im totiž nielen  dobré,  ale  aj
       zlé. Však v dobrom i zlom  je  im  prítomný  sám  Hospodin,  ktorý
       nedopustí, aby boli  preťažení  a  museli  zlyhať.  Navyše  svojou
       múdrosťou človeka vyučuje v  dobrý  i  zlý  čas,  takže  je  možné
       povedať, že všetko, čo Božie dieťa zažije mu Pán obracia na dobré.
       Častou duchovnou skúsenosťou býva, že  veriaci  najviac  poznávajú
       realitu života a najviac sa učia milovať práve v ťažkostiach - tak
       sa neskôr môžu stať ľuďmi, schopnými pomôcť druhým, lebo  začínajú
       rozumieť utrpeniu, ktoré sami z časti prežili.
          Keď Pán dopúšťa  na  svoje  deti  zlé,  dáva  s  dopustením  aj
       východisko,  koniec  kríža.  V  prípade  neveriacich  ľudí  koniec
       utrpenia nemusí existovať! Iba ak by našli vo svojom srdci Krista,
       Pomocníka, Boha, Otca i Priateľa, ktorý by ich  život  zmenil  pre
       svoju lásku a moc.
          XXXI/a) Čo konkrétne poznáte v súčasnosti, čo je zlé a musia to
       prežívať podobne veriaci i neveriaci?
          XXXI/b) Ako rozumiete tretiemu veršu, že je ľudské  srdce  plné
       šialenstva?
          Posledná časť tohoto odseku poukazuje na  zmysel  života.  Živí
       vedia, že majú umrieť - že sa  budú  musieť  postaviť  pred  Božiu
       spravodlivosť. Preto môžu zmeniť svoju neveru alebo pokrytectvo na
       vieru a čistý, priamy život. Mŕtvy nevedia  nič  -  je  tým  jasne
       poukázané na to, že teológia o očistci  je  len  falošným  ľudským
       výmyslom,  ktorý  môže  niekoho  falošne  upokojiť,  aby   zotrval
       v hriechu, čím mu zoberie zmysel života - možnosť zmierenia sa  so
       svojim Stvoriteľom. Akákoľvek teológia, ktorá tvrdí, že ešte aj po
       smrti bude možné  nejakým  spôsobom  priblížiť  sa  k  Bohu  alebo
       nadobudnúť novú možnosť formou  reinkarnácie  je  odporným  učením
       pochádzajúcim od živého diabla, lebo človeka podvádza a  oberá  ho
       o možnosť duchovného zmierenia, o možnosť života a požehnania. 

                                                                         136

                               Božie deti, Cirkev


                                Kazateľ 9,7-10.

          Pán vedie svoje deti k tomu,  aby  dokázali  od  Neho  prijímať
       dobré i zlé s vedomím,  že  ich  vrúcne  miluje.  Nechce  ich  len
       karhať, ale chce im dávať aj radosti a naplnenie v tomto živote!
          Zmienka o Božej láske však sebou  nesie  aj  isté  povzbudenie.
       Stvoriteľ očakáva, že Jeho deti, Cirkev nebude trpieť  lenivosťou.
       Veriaci majú hľadať Božiu vôľu, rozumieť jej a vykonať to,  čo  od
       nich chce Pán a čo je v ich silách! Božie deti sa  nemôžu  oddávať
       lenivosti, lebo by automaticky začali strácať  podiel  na  spasení
       Ježiša Krista.
          Vedomie, že nás Hospodin  miluje  je  krásne,  ale  zároveň  aj
       neúplné. S týmto vedomím by malo  prichádzať  aj  poznanie  svojho
       obdarovania a Božích zámerov pre náš život. Čo Pán odo  mňa  chce?
       Aký je ten môj diel pri budovaní Cirkvi a zvestovaní Evanjelia? 


                            Situačnosť a Svätý Duch


                                Kazateľ 9,11-12.

          XXXI/c) Ako by ste vyložili jedenásty verš?
          Žiadne nadanie, žiadna škola, vzdelanie,  moc,  peniaze,  vplyv
       alebo čokoľvek iné neurobia  z  človeka  boha,  ktorý  by  dokázal
       vidieť  do  budúcnosti  a  na  základe  toho   sa   rozhodnúť   čo
       najsprávnejšie, optimálne. Celú budúcnosť i prítomnosť  pozná  len
       Hospodin a pre svoje deti pôsobí také  situácie,  ktoré  pre  nich
       znamenajú požehnanie. Človeku a dokonca aj  veriacemu  človeku  sa
       môžu zdať na prvý pohľad zlé. Môžu tak vypadať aj na druhý i tretí
       pohľad, úplne by im človek mohol porozumieť len  vtedy,  keby  bol
       vševedúci ako Stvoriteľ. V akejkoľvek situácii preto ostáva  Božím
       deťom len jediné - dôvera. Spočívajú v  dlaniach  láskavého  Boha,
       ktorý všetko vie, je všemocný a ktorý ich vrúcne miluje... 


                                 Výkon múdrosti


                                Kazateľ 9,13-18.

          Záver tejto kapitoly by sa dal zhrnúť asi takto:
          Ľudský  život  má  hlboký  zmysel,  ktorý  sa  fyzickou  smrťou
       uzavrie. Po smrti už nebude možné dobiehať nedostatky života!
          Napriek tomu, že  sa  všetkým  ľuďom  deje  podobne,  je  Božia
       múdrosť  darovaná  človeku  viac  ako  bláznovstvo  ateizmu  alebo
       pohanstva.  Človek  v  múdrosti   dokáže   viac   pre   požehnanie
       a situačnosť, ktorú vytvára sám Hospodin svojim Svätým Duchom  pre
       svoje deti. Aj ten najdômyselnejší intelekt môže  stroskotať,  keď
       je  intelektom  neveriaceho  alebo  pokryteckého  človeka,   ktorý
       v srdci Stvoriteľa nehľadá! Na druhej strane  môže  aj  jednoduchá
       myseľ vytvoriť veľké dielo, keď sa  podvolí  vedeniu  Pána  Ježiša
       Krista.
          Viera teda nie je len akousi teológiou, učením, ktoré sa netýka
       reality! Naopak, Pán chce  zasahovať  a  aj  zasahuje  do  životov
                                                                         137



       svojich detí realisticky. Je krásnym príkladom, že jediný  úprimný
       veriaci môže vyslobodiť celé mesto  z  nepriateľského  obkľúčenia,
       keď sa dá viesť vo svojom počínaní Svätým  Duchom!  Tak  ako  môže
       úprimná viera veľmi pomôcť, tak môže jediný hriešnik zahubiť mnoho
       dobrého! Je to  svojim  spôsobom  zvláštnou  výzvou,  aby  sme  si
       hľadali dobrých priateľov, dobrých radcov,  dobrých  pomocníkov...
       Lebo náš život môže veľmi ľahko stroskotať "rukou" zlého priateľa,
       pomocníka, či radcu... 


                                    Dialógy


          XXXI/a) Napríklad vojny, zhoršujúce sa klimatické podmienky...
          XXXI/b) V ľudskom srdci existuje istá moc, sila hriechu,  ktorá
       ho núti nepripustiť si  omyl,  presadzovať  svoje  nepravdy  alebo
       neschopnosti aj napriek tomu, že človek vie,  že  nerobí  správne.
       Táto šialenosť môže vyústiť do konfliktu, v ktorom sa radšej ľudia
       rozídu, než  by  si  mali  niečo  pripustiť.  V  krajnosti  takáto
       šialenosť človeka vyhecuje radšej voliť smrť ako priznanie.
          XXXI/c) Človek je závislý nielen na svojich danostiach, ale  aj
       na druhých ľuďoch a okolnostiach, ktoré  nemôže  ovplyvniť.  Preto
       nezávisí beh na rýchlych...

          Zmysel života hľadáme na najrôznejších miestach,  ale  vždy  ho
       nachádzame vo vlastnom srdci.

                                                                         138
                                                                         139



                                Rady pre Cirkev
                                   Kazateľ 10
                                     XXXII.



                         Mŕtva mucha duchovného života


                                 Kazateľ 10,1.

          Je prirodzené, že sa nerozumne konajúcim ľuďom ich nerozumnosti
       už ani tak veľmi nepočítajú. Všetci si akosi  zvykli,  že  dotyční
       poväčšine "vyvádzajú", a tak už ani nemá  veľmi  zmysel  im  niečo
       rozprávať a upozorňovať ich.  Zároveň  im  ale  málokto  dôveruje,
       nezverí im zodpovednú prácu!
          Keď sa však Božie dieťa pridŕža Božích rád  a  snaží  sa  konať
       zodpovedne a múdro, stačí malý omyl alebo nedostatok a hneď si  ho
       všetci všimnú! Možno povedia: "Aha, aj  tento  je  taký  istý  ako
       väčšina ľudí! Už mu nebudeme dôverovať!"
          Ak je niekto v Cirkvi postavený do zodpovednej práce, je  dobré
       nezabúdať na túto zákonitosť. Vedenie práce  sa  podobá  plávaniu.
       Kým sa niekto nevydá na jazero, môže si na  brehu  posedieť,  môže
       meditovať a v lenivosti vymýšľať, ako tí druhí na hladine  plávajú
       zle a ako by to mali robiť lepšie... Ak sa  však  človek  rozhodne
       pracovať, vydá sa na vodu a začne plávať.  Ak  by  len  na  chvíľu
       prestal, začne sa topiť!
          Malé nedostatky, chvíľkové zlyhania môžu pokaziť celé dielo! Na
       príčine však nie sú tí, ktorí si nedostatok  všimnú,  ale  človek,
       ktorý sa rozhodol Kristovi slúžiť, a potom prácu  opúšťa,  aby  sa
       mohol venovať tomu, čo ho viac baví alebo z čoho má viac zisku. 


                                 Bláznivé srdce


                                Kazateľ 10,2-3.

          V Starom Zákone vyjadruje pravica moc, schopnosť konať.  Srdcom
       sa rozumie  túžba  -  to  čo  človek  cíti,  chce.  Božia  múdrosť
       poukazuje na to, že srdce múdrych je po ich pravici -  sú  ochotní
       a chcú produktívne  pracovať.  Svojou  prácou  nadobudnú  hodnoty,
       ktorými obohatia sami seba a pomocou ktorých  budú  aj  schopnejší
       pomôcť druhým. Nerozumní ľudia sa dajú ovládať  lenivosťou  -  ich
       srdce je po ich ľavici. Dokonca aj keď sú na  ceste  -  keď  niečo
       robia, trpia, že musia robiť - ich srdce trpí nedostatkom.
          Božie deti v Cirkvi majú pracovať na svojom spasení  a  podobne
       i na spasení druhých. Chodiť pravidelne do  kostola  a  stále  len
       brať, dokonca mať v srdci problém, či sa  mi  vôbec  chce  ísť  do
       kostola, je v Božích očiach nerozumné.  Živá  Cirkev  Božích  detí
       v sebe skrýva činorodú prácu, zápal za Božie kráľovstvo  -  takáto
       Cirkev potom rastie a býva veľmi požehnaná. 






                                                                         140



                               Cirkev a politika


                                 Kazateľ 10,4.

          Cirkevné inštitúcie sa v dejinách často zapájali do politických
       sporov, dokonca viedli aj mocenské, tzv.  "sväté"  vojny.  Šalamún
       oddeľuje svetskú politiku od Božej múdrosti.  Božie  deti  doslova
       vedie k tomu, že nesmú byť politickou  opozíciou!  Práve  krotkosť
       a pokora je to, čo svetu  chýba.  Poväčšine  práve  pokora  dokáže
       urovnať spory a poukázať na Svätého Ducha! Toto poslanie musí  byť
       pre Cirkev prvoradé, lebo je na zemi práve preto, aby cez ňu ľudia
       mohli  nájsť  svoje  spasenie.  Kristus  nikdy  neviedol   svojich
       učeníkov do sporov s vladármi,  ale  naopak,  oddeľoval  politické
       spory od Cirkvi: "... Ukážte  mi  peniaz!"  -  Hovorí  zákonníkom.
       Keďže  bol  na  ňom  obraz  cisára,  poukázal  na  múdrosť,  ktorú
       pripomína aj Kazateľ v predčítanom texte: "... Dajte cisárovi  to,
       čo je cisárove a Bohu to, čo je Božie!"
          Cirkev nemôže byť  požehnaná,  keď  sa  zapája  do  politických
       sporov, v ktorých suverénne propaguje názory väčšiny svojho kléra!
       Cirkev nemôže  byť  jednotná  v  politických  pohľadoch,  lebo  ju
       nespája politické vyznanie, ale niečo úplne iné - vyznanie  viery!
       Ak teda propaguje politický názor, jedná sa tak nielen  o  agresiu
       voči  svojim  politickým  oponentom,  ale  aj  o   agresiu   kléra
       niektorých kňazov a kazateľov voči členom cirkvi, ktorí s nimi ich
       náhľad nezdieľajú. Takýto dvojnásobný rozkol nemôže  priniesť  ani
       pokoj  ani  požehnanie!  Kazateľ  svoju  zmienku  ešte   upresňuje
       v ďalších veršoch... 


                               Požehnanie v štáte


                            Kazateľ 10,5-7.16-17.20.

          Naozaj sa stáva, že v štáte bývajú zlé vlády,  neschopné  alebo
       také, ktoré viac dbajú na seba než na ľudí. Napriek tomu nie je na
       Cirkvi Božích detí, aby túto skutočnosť  nejak  menila!  Akú  máme
       vládu, je len vecou Božou - vysvetľuje to aj apoštol Pavel  v  13.
       kapitole Epištoly Rimanom.
          Ak je však v štáte  veľa  úprimných  Božích  detí  a  vytvárajú
       krásne spoločenstvo Cirkvi, verím, že  im  Pán  požehná  aj  dobrú
       vládu. Keď v štáte väčšina  ľudí  Boha  vo  svojom  srdci  nehľadá
       a  Cirkev  sa  mení  len  na   množstvo   cirkevných   inštitúcií,
       denominácií,  ktoré  majú  sklon  hlavne  sa  medzi  sebou   hádať
       a osočovať, v takom  štáte  pravdepodobne  Kristus  nepožehná  ani
       dobrú vládu.
          Nemyslím si, že kvalita vlády vždy závisí na kvalite Cirkvi. Je
       tajomstvom pre človeka, prečo Pán dopúšťa takú,  či  onakú  vládu.
       Keď je však vláda zlá, Božie deti by mali prežívať duchovné zápasy
       za lepšiu vládu, modliť sa za tú,  ktorú  majú  a  spytovať  svoje
       vlastné srdcia, či si vôbec niečo lepšie  zaslúžia!  Pre  skutočnú
       Cirkev  Božích  detí  býva  aj  zlá  vláda  požehnaním,  lebo   ju
       v ťažkostiach vedie k rýchlejšiemu duchovnému rastu.
          Naopak dobrá vláda môže byť na  jednej  strane  požehnaním,  na
       druhej veľkou skúškou. Keď je človeku dobre, ľahko sa od Hospodina
       odvracia. 

                                                                         141



                                Oplotenia sveta


                                Kazateľ 10,8-9.

          Ľudia vo svete majú svoje  práva,  zákony,  majú  svoje  ploty,
       ktoré im oddeľujú majetky... Ak príde násilník, ktorý začne  proti
       druhým robiť úklady - kopať jamu, aby im zobral čo im patrí - borí
       plot a odvaľuje deliace kamene, tento  násilník  nebude  žiť  dlho
       v pokoji. Násilím rozdeľovať - štiepať drevo, znamená  vydávať  sa
       nebezpečenstvu. Pod plotmi bývajú hadie hniezda, čo ale neznamená,
       že sa pod každým plotom  nachádza  jeden  jedovatý  had!  Násilník
       možno rozborí deväť plotov, ale až pri desiatom ho pohryzie zmija.
          Táto  zákonitosť  platí  aj  pre  spravodlivosť  v   cirkevných
       inštitúciách. Ten, čo robí zlo,  nebude  ho  robiť  dlho!  Naopak,
       posvätený život prináša mnoho bezpečia a Božiu ochranu. 


                            Dar múdrosti a známosti


                               Kazateľ 10,10-15.

          XXXII/a) Ako rozumieme výrazu - dar známosti  a  dar  múdrosti?
       Ako sa od seba odlišujú?
          XXXII/b) Ako rozumieme 10. veršu?
          XXXII/c) Ako súvisí 11. verš  s  múdrosťou  a  teda  aj  s  10.
       veršom?
          XXXII/d) Ako vyložíte 12-15. verš? 


                          Lenivosť, zábava a moje "ja"


                               Kazateľ 10,18-19.

          Lenivosť  spôsobuje,  že  ľudské  okolie  chátra.  Ak  sa  duch
       lenivosti vyskytuje aj medzi veriacimi ľuďmi, chátra  Cirkev!  Keď
       sa jedná o  spoločenstvo,  v  ktorom  existuje  veľa  priateľstiev
       a v ktorom je aj finančný dostatok, niekto by mohol povedať, že je
       tam dobre a ľudia si spolu rozumejú. Božie Slovo  ale  vysvetľuje,
       že nejde o porozumenie vo Svätom Duchu, iba o vzájomné  spolužitie
       v blahobyte a lenivosti. Pre takéto spoločenstvo  je  potom  veľmi
       prirodzené organizovať spoločné  výlety,  spoločné  stretnutia,...
       ktoré si zaplatia zo svojich vlastných desiatkov a bude  im  spolu
       dobre... Po rokoch sa ale stane niečo zvláštne - ostanú v ňom  len
       starci a stareny, lebo tento zbor bol misijne mŕtvy!  Zbor,  ktorý
       je misijne mŕtvy, je úplne mŕtvy. Ak  v  kresťanskom  spoločenstve
       vládne duch lenivosti, zrodí sa v ňom i hriech a skôr či neskôr je
       takéto spoločenstvo odsúdené na zánik. 


                                    Dialógy


          XXXII/a) Známosťou  sa  rozumie  skôr  schopnosť  zapamätať  si
       a znalosti správne kombinovať.  Dar  múdrosti  poukazuje  skôr  na
       schopnosť  správneho  poznania  reality  a   správnych   aplikácií
                                                                         142



       znalostí. Dary múdrosti a známosti sa môžu  v  spolupráci  výborne
       dopĺňať.
          XXXII/b)  Nerozumný  prístup  je  chcieť  robiť  ihneď  a   bez
       premýšľania - napríklad krájať tupým nožom. Múdrosť ale  radí  nôž
       nabrúsiť a až potom robiť - krájať. Každá duchovná  práca  najskôr
       vyžaduje modlitby a zamyslenie a až potom fyzický výkon.
          XXXII/c) Tzv. zaklínanie bolo spojené s použitím protilátky. Ak
       niekto musel ísť na miesto, kde bolo veľa hadov,  bolo  prirodzené
       najskôr  užiť  protilátky  a  až  potom  ísť.   Nerozumný   človek
       nepremýšľal a hneď išiel. Až keď  ho  uhryzol  had,  začal  hľadať
       pomoc, pričom sa stávalo, že ho k zaklínačovi často  prinášali  už
       mŕtveho alebo krátko pred smrťou.
          XXXII/d) Múdry človek dokáže tak poradiť, že jeho rada skutočne
       pomôže. Nerozumní ľudia nielenže nemajú pravdu, ale podľa  svojich
       slov sa aj sami riadia a doplácajú na svoju  nerozumnosť.  Nie  je
       dobré napomínať nerozumných ľudí, lebo radu neprijmú a  navyše  sa
       stanú napomínajúcemu človeku nepriateľmi, ktorí  budú  proti  nemu
       snovať intrigy - v Božích očiach je to označené ako šialenstvo.

          Ľudská hrdosť  niekedy  spôsobuje,  že  človek  považuje  dobre
       mienenú radu za útok proti svojej vlastnej osobe.




































                                                                         143



                              Posledné napomenutia
                                       a
                              suma Božej múdrosti
                                 Kazateľ 11,12
                                    XXXIII.



                                 Ži a daj žiť!


                                Kazateľ 11,1-3.

          Častým prejavom konzumného života je nezáujem o  druhých  ľudí.
       Osobná dravosť niečo dosiahnuť alebo užiť si  života  bráni  tomu,
       aby si človek našiel čas a venoval ho niečomu, čo nakoniec  nebude
       patriť jemu samému. Existuje celá škála výhovoriek, prečo  nemôžem
       pomôcť, pozastaviť sa,  ísť  do  zhromaždenia  alebo  na  skupinku
       biblického štúdia...
          Som nevyspatý, musím relaxovať...
          Mám rodinu, v prvom rade sa musím venovať jej...
          Mám veľa práce v zamestnaní...
          Chodím na smeny a preto nemôžem...
          Našiel som si dievča, budem sa ženiť...
          Mám dieťatko, musím sa o neho starať...
          Ako pekne znejú tieto výhovorky - nesú totiž v sebe dosť  veľkú
       dávku múdrosti a charakternosti, ktorá dokáže úplne  zakryť  fakt,
       že pre mňa už Kristus neznamená toľko, ako možno  znamenal  kedysi
       predtým. V jednom podobenstve Pán Ježiš rozpráva, že Boh pozval na
       svadbu mnoho hostí, tí sa však vyhovárali  podobne,  ako  to  bolo
       uvedené vyššie. Keď Hospodin uvidel, že je pre týchto ľudí všeličo
       drahšie než On sám, odvrátil sa od nich a začal si  hľadať  takých
       hostí, ktorí by Ho milovali skutočne celým srdcom, nie len  ústami
       prázdnych alebo poloprázdnych vyznaní, za ktorými skutky  len  tak
       krivkajú alebo vôbec nejdú!
          Boh nechce človeku všetko brať, naopak, chce mu všetko darovať.
       Keď si ale  človek  namiesto  Neho  vyberie  zamestnanie,  rodinu,
       dievča, ..., potom má iného, nového boha, na  ktorého  sa  nadeje.
       Tento  mu  však  pravdepodobne  nič  nedá  ale  naopak,  ešte   mu
       i zoberie!
          Pán chce človeka naplniť, ale zároveň chce, aby človek vždy  na
       prvom mieste v srdci uctieval Jeho samého. Stvoriteľ vie,  že  len
       takto môže byť každý človek skutočne šťastný. Ak veriaci  nestratí
       svoju prvú lásku - Krista - potom sa nikdy nezmení Boží dar v jeho
       srdci na nového boha, ktorému začne  slúžiť!  Svoj  chlieb  dokáže
       púšťať po vode - dokáže rozdávať z darov, ktoré  mu  Pán  požehnal
       a myslieť  aj  na  druhých  ľudí.  Zamestnávateľ  si  bude  musieť
       uvedomiť, že je i väčší pán na svete, než je on. Rodina  nedostane
       všetok čas a dievča či chlapec sa budú musieť prispôsobiť tomu, že
       skutočným Bohom nie je on či ona, ale Stvoriteľ... Kristus človeku
       vždy zachová to čo mu dáva, nikto to nemusí  tak  pevne  držať  vo
       svojich rukách, že mu až nezvyšuje čas na svojho Boha!  Ži  a  daj
       žiť -  hovorí  ľudská  múdrosť.  Božia  vôľa  je  podobná,  navyše
       pripomína len to, že sa  "žiť  a  dať  žiť"  dá  len  v  požehnaní
       a zmierení so Stvoriteľom tohoto sveta.
          Keď veriaci nestratí svoju prvú  lásku,  zistí  jednu  zvláštnu
       vec: Chlieb, ktorý púšťa po vode sa mu jedného dňa vráti  -  láska
       a dobré skutky robia priateľov a priatelia radi pomôžu aj v  čase,
                                                                         144



       keď sa všetci ostatní odvrátia.
          Keď zotnú strom, padne na jednu stranu, nikdy nie na  dve!  Keď
       umrie starý človek, narodí  sa  do  Božieho  kráľovstva  alebo  sa
       narodí do ešte hlbšieho odpadnutia od Stvoriteľa!  Na  akú  stranu
       padá ten náš strom života? Nikdy nespadne i trochu na stranu živej
       viery i trochu na stranu konzumného života! Kam teda padá? 


                             Skús to s Hospodinom!


                                Kazateľ 11,4-8.

          Ľudská  viera  niekedy  vypadá  ako  abstraktná  teória,  ktorá
       neplatí pre život, ale pre niečo iné. Božie  Slovo  poukazuje,  že
       živá viera sa úzko dotýka života, práce, vzťahov,  rozhodovania...
       Ak sa niekto bojí vetra, nebude siať a teda ani žať! Ak má  človek
       strach urobiť krok viery vo svojom praktickom živote, nezíska  ani
       požehnanie pri práci, ani skúsenosť živej viery, ktorá vyúsťuje do
       spasenia. Boha je naozaj možné dať na prvé miesto v živote a potom
       s dúfaním v Neho robiť také rozhodnutia, ktoré sa  z  racionálneho
       hľadiska nemusia skončiť dobre, ale ktoré sa páčia Bohu a ktoré On
       sám potom podrží a požehná!
          Veriaci žiaľ niekedy  abstraktne  veria  a  žijú  pritom  život
       pohanov nie  pre  zlé  skutky,  ale  preto,  že  Boha  pri  svojom
       každodennom  rozhodovaní   nepotrebujú!   Zabezpečia   si   prácu,
       postarajú sa o  rodinu,  zabehnú  za  vplyvným  známym  aby  niečo
       vybavil, všetko bez potreby Božej rady, a potom prídu  do  kostola
       abstraktne nad niečím pouvažujú a myslia si, že je ich viera živá.
          Skús to s Hospodinom! Začni robiť veci inak - tak, aby sa  viac
       páčili Tvojmu Stvoriteľovi a zistíš, že budeš musieť urobiť  kroky
       viery! Neboj sa krokov viery, modlievaj sa pred nimi a  pros  Boha
       o pomoc -  tak  zistíš,  že  tento  Boh  skutočne  existuje  a  je
       dobrotivý, láskavý a všemocný!
          Ak máš strach, že sa ťa Hospodin nezastane a nikdy sa nedáš  na
       cestu krokov viery vo svojom živote, nebudeš nikdy žať  požehnanie
       a nikdy Boha skutočne nespoznáš! 


                                    Mladosť


                                Kazateľ 11,9-10.

          Mladosť sebou  prináša  mnoho  záujmov  a  záľub.  Záver  tejto
       kapitoly poukazuje, že Pán  nechce  zobrať  človeku  ani  mladosť!
       Naopak,  povzbudzuje:  "Raduj  sa  vo  dňoch   svojej   mladosti!"
       Pripomína však, že  sa  ani  mladosť  nesmie  stať  človeku  bohom
       a prevládnuť v jeho živote nad  Božím  Slovom  Biblie.  Ak  niekto
       nájde Spasiteľa už ako mladý, niet väčšieho požehnania.
          XXXIII/a) Prečo je  lepšie  prijať  Spasiteľa  v  mladosti  než
       v pozdejšom veku? 






                                                                         145



                                    Staroba


                                Kazateľ 12,1-8.

          Staroba prináša ľuďom mnoho nepríjemných skutočností, ktoré  sú
       na začiatku tejto kapitoly obrazne vymenované:
          "Kým sa nezatmie slnko..." - vyjadruje slabnúci zrak.  "Keď  sa
       budú triasť strážcovia domu..." - rôzne telesné ťažkosti, choroby.
       "Keď prestanú pracovať  melúce..."  -  zväčšujúca  sa  neschopnosť
       produktívne pracovať. "Zavrú sa dvere do ulíc..." - ťažšie sa bude
       chodiť, dokonca až môže byť človek pripútaný na lôžko.  "A  človek
       povstane na hlas vtáka..."  -  problémy  so  spánkom.  "Aj  vysoké
       miesta sa  budú  báť..."  -  prídu  závrate,  "ťažko  sa  povlečie
       kobylka"  -  myseľ  otupie,  a  to,  čo  predtým  bolo  ľahké   na
       premýšľanie, neskôr sa stane veľmi ťažkým.
          Prečo  Kazateľ  takto  podrobne  vymenúva   fyzické   limitácie
       staroby? Mladší ľudia niekedy odsudzujú starých, že by mali to, či
       ono a pritom si neuvedomujú ich limitácie,  ktoré  vznikajú  práve
       starobou. Od zostarnutých ľudí už nemožno žiadať  toľko,  ako  keď
       boli mladší! Je to vážnou výzvou k tolerancii a k tomu,  že  práca
       napr. aj v Cirkvi Božích detí ostáva stále viac a viac na mladších
       ľuďoch.
          Toto  Slovo  je  zároveň  napomenutím  pre  starších,  aby   si
       uvedomili, že niektoré z týchto  limitácií  sú  aj  ich  bremenom,
       a teda nemôžu zostávať pri tých prácach ktoré činili kedysi. Ak si
       niekto túto skutočnosť  neuvedomí,  nielen  že  veľa  pokazí,  ale
       navyše sám seba zosmiešni  pred  druhými,  takže  stratí  vážnosť,
       ktorú nadobúdal možno celý život.
          Stvoriteľa je možné uctiť si aj v dňoch staroby napríklad  tým,
       že človek dokáže opustiť  prácu  i  funkcie,  ktoré  zastával  ako
       mladší s vedomím, že v jeho živote to už  fyzicky  nefunguje  tak,
       ako kedysi. Tento krok je možno veľmi ťažký pre tých,  ktorý  boli
       zvyknutí slúžiť a ktorí  teraz  musia  začať  službu  prijímať  od
       druhých. Krotkosť v Božom Duchu však dokáže aj túto životnú skúšku
       zvládnuť tak, že i starý človek môže byť krásnym príkladom Božieho
       detinstva. 


                                  Dobrý Základ


                                Kazateľ 12,9-14.

          XXXIII/b) Ako by sme zhrnuli múdrosť Knihy Kazateľa?
          XXXIII/c) Ako by sme zhrnuli múdrosť  Knihy  Kazateľa  v  Duchu
       Nového Zákona?
          XXXIII/d) Čo dalo čítanie tejto knihy mne? 


                                    Dialógy


          XXXIII/a) Človek ľahšie nadobúda vedomosti, ľahšie  sa  formuje
       a má pred sebou dlhší čas Božej výchovy, čo znamená, že sa  dokáže
       viac priblížiť k Bohu, než keby Ho spoznal neskôr.
          XXXIII/b) Nadovšetko je  dôverovať  Stvoriteľovi  a  snažiť  sa
       činiť to, čo On od nás chce.
                                                                         146



          XXXIII/c) V novozákonnom ponímaní by sa  dalo  povedať,  že  je
       nadovšetko  prijať  spasenie  Pána  Ježiša   Krista   so   všetkou
       úprimnosťou a začať žiť život viery.
          XXXIII/d) Táto otázka je osobná, nie je možné odpovedať  na  ňu
       všeobecne.

          Robeniu kníh niet konca a mnoho čítať je zomdlením  tela.  Suma
       všetkej múdrosti je báť sa Boha a ostríhať Jeho prikázania.

















































                                                                         147



                                     Záver



              Lebo oči Hospodinove chodia sem a tam po celej zemi,
             aby dokázal svoju silu pri tých, ktorých srdce je celé
                               obrátené k Nemu...



                               O Izraeli a Judsku


                             2. Paralipomenon 16,9.

          Po ukončení vlády kráľa Šalamúna  sa  Izrael  rozpadol  na  dve
       časti: Severná sa naďalej nazývala Izrael, južná  Judsko.  Hlavným
       mestom Izraela sa neskôr stala Samária, hlavným mestom Judska  bol
       Jeruzalem. V Jeruzaleme aj  naďalej  vládli  kráľovia  z  dynastie
       Dávidovej, v Izraeli sa  snažili  o  vládu  tí,  ktorí  neuznávali
       Davidovu dynastiu. Ich vlády boli poväčšine krátke  a  sprevádzané
       násilím. Napriek tomu, že sa Izrael vzbúril  a  oddelil,  Hospodin
       posielal svojich prorokov nielen do Judska,  ale  aj  do  Izraela.
       Robil tak napriek tomu, že tieto dva  novovzniknuté  štáty  viedli
       proti sebe často vojny, ktoré im obidvom veľmi škodili.
          V tejto kapitole budeme čítať o vojne  kráľa  Báša  zo  Izraela
       proti kráľovi Azovi z Judska. Prvá polovica vlády kráľa  Azu  bola
       zaujímavá tým, že sa spoliehal na Hospodina, čo  sa  prejavilo  aj
       pri vojne proti Etiópanom (Núbijcom) a Líbijcom,  pri  ktorej  sám
       Hospodin požehnal víťazstvo. Kráľ Aza sa ale  neskôr  odvrátil  od
       Stvoriteľa a začal sa spoliehať na svetské, racionálne  okolnosti,
       ktoré sa prejavili aj v zmluve, ktorú uzatvoril  so  Sýriou  proti
       Izraelu, aby tak dosiahol víťazstvo. 


                                   Rozdelenie


                            2. Paralipomenon 16,1-6.

          Rozdelenie Izraela na  Izrael  a  Judsko  pripomína  rozdelenie
       cirkvi.  Rôzne  denominácie,  názory  pronárodné   a   nadnárodné,
       tendencie byť na štáte závislí  alebo  nebyť...  Tieto  rozdelenia
       tiež spôsobujú "vojny" medzi veriacimi ľuďmi!
          Veriaci majú sklon vidieť vo veriacich  s  iným  názorom  ľudí,
       ktorí sa nepáčia  Hospodinovi.  Stvoriteľ  však  posielal  svojich
       prorokov aj do Judska, aj do Izraela!
          Božou vôľou  je  neviesť  vojny,  ale  naslúchať  si  navzájom,
       spoločne hľadať Božiu vôľu pod autoritou Písma.
          Podobne ako kráľ Aza, aj veriaci v dnešnej  dobe  hľadajú  tzv.
       istoty.  Snažia  sa  zabezpečiť   cirkev   aj   seba   organizačne
       i finančne, čo nemusí byť zlé, ale stáva sa  to  zlým  vtedy,  keď
       hľadajú oporu vo svete, štáte, organizáciách  takým  spôsobom,  že
       prestávajú byť  závislí  na  Stvoriteľovi.  Vieru  v  Božiu  pomoc
       v budúcnosti nahrádzajú zmluvné istoty... Tieto istoty sú  niekedy
       dosahované aj formou darčekov pre  vplyvných  ľudí  tohoto  sveta.
       Podobne urobil kedysi aj Judský kráľ Aza.
          Aza  zvíťazil  nad  Izraelom  formou  svojej  bezbožnosti.   Aj
                                                                         148



       bezbožné jednanie môže viesť k zdanlivému víťazstvu! 


                                   Proroctvá


                           2. Paralipomenon 16,7-11.

          Boží prorok poukazuje, že Aza nielen  stratil  svojim  jednaním
       omnoho väčšie víťazstvo, ale že stratil  aj  požehnanie  a  uvrhol
       Judsko do mnohých vojen, ktoré by inak nemuseli byť!
          Božia vôľa bola, aby sa Judsko spoľahlo na Hospodina a  nie  na
       Sýriu! Božia vôľa bola, aby Izrael neviedol  vojny  proti  Judsku!
       Tento príklad z dejín môže vo veriacich  vyburcovať  nové  postoje
       voči iným veriacim - neviesť boje a nebyť závislými na svete!
          Poukázanie na Božiu vôľu stálo proroka stratu slobody -  je  to
       výzvou k odvážnym skutkom viery. Kto nevyzná  Krista  pred  ľuďmi,
       teda aj pred veriacimi ľuďmi, toho  nevyzná  ani  On  pred  svojim
       nebeským Otcom!
          Prorokom v cirkvi  nemá  ísť  o  vojny  a  násilné  zmeny,  ale
       o pravdivé a jasné vyrieknutie Božieho zjavenia. 


                                   Koniec...


                           2. Paralipomenon 16,12-14.

          Aza umrel v chorobách a strate závislosti na svojom Bohu -  tak
       isto môžu umierať aj dnešní kresťania  -  v  duchovných  chorobách
       a strate požehnania.
          Cirkev dnes principiálne nepotrebuje vieru a Svätého Ducha,  je
       závislá na štáte, obhajuje platené cirkevné funkcie. Nových kňazov
       vzdeláva v škole, ktorá  patrí  pod  štátny  vysokoškolský  zákon.
       Platené  miesta,  vedecké  tituly,  teologická   prax   môžu   byť
       motiváciou k štúdiu a môžu spôsobiť príliv neveriacich  kňazov  na
       neobsadené funkčné miesta.
          Príklad z Česka, kde  teologická  fakulta  je  vedená  v  rámci
       cirkvi, poukazuje, že nie je  nutné  zriaďovať  teológiu  v  rámci
       štátnych univerzít!
          Môžeme sa opýtať, prečo stráca dnes cirkev požehnanie?
          Prečo strácajú požehnanie kazatelia a cirkev nerastie?
          Boh je dosť silný aby požehnal, ale chce celé srdce a závislosť
       na Ňom - priestor pre vieru a oddelenosť od sveta!
          Prežívame  čas  pred  druhým  príchodom  Pána  Ježiša   Krista,
       okolnosti  v  cirkvách  sa  pravdepodobne   nezmenia,   lebo   ide
       o pôsobenie ducha tejto doby. Ako jednotlivci  by  sme  ale  týmto
       okolnostiam  mali  rozumieť,  nepodporovať  zlé  a  nestratiť  tak
       požehnanie aj v osobnom živote...

          "Vezmi si čo chceš!" - Povedal boh  tohoto  sveta.  "Ale  potom
       zaplať za to!"

 

Prorok Daniel – výklad 2012



                                     Prorok
                                     Daniel



       "Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia, o  ktorej  hovoril  prorok
       Daniel, že stojí na svätom mieste - kto čítaš, rozumej - vtedy tí,
       ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy!"
                                Matúš 24,15-16.










                                  Milan Hudec
                                      2012



                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.
       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2012
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Požehnanie v zajatí
       I. .........................................................     5
           Úvod ...................................................     5
           Politické okolnosti ....................................     5
           Vernosť na osobnej úrovni ..............................     6
           Počiatok požehnania ....................................     7

       Zjavenie budúcnosti
       II. ........................................................     9
           Kráľove sny ............................................     9
           Danielova aktivita viery ...............................     9
           Modlitba ...............................................    10
           Vyznanie ...............................................    10
           Výklad snov ............................................    11
           Uhoľný kameň a Božie detinstvo .........................    12

       Osobné zásady
       III. .......................................................    13
           Pre svet prirodzené... .................................    13
           Pod lupou sveta ........................................    14
           Náklonnosť kráľa, vyznanie .............................    14
           Hospodin kontra svet
           Kristus v Starom Zákone ................................    15
           Pozoruhodnosť sveta
           Nabuchodonozorove vyznanie .............................    16

       Psychické poruchy
       a
       zmysel života
       IV. ........................................................    17
           Ďalší sen a Svätý Duch .................................    17
           Zvesť kráľovho sna .....................................    18
           Pravdivý výklad ........................................    18
           Naplnenie Božieho Slova ................................    19

       Čas milosti
       V. .........................................................    21
           Zábava, zabudnutie a rúhanie ...........................    21
           Vláda od Hospodina .....................................    22
           Mene, mene tekel ufarsin ...............................    22

       Štyria králi
       VI. ........................................................    25
           Závisť a vernosť .......................................    25
           Náklonnosť kráľa a štátne zákony .......................    25
           Dôraz v opakovaní ......................................    26

       Autority
       svetské a cirkevné .........................................    27
           1.
           Pravda a zmysel života .................................    27
           2.
           Zodpovednosť a povinnosť ...............................    27
           3.
           Čistota životov ........................................    28
           4.
           Duchovné dary a služba .................................    29
           5.
           Príklad a povolanie ....................................    29
           6.
           Cirkevné funkcie .......................................    30
           7.
           Boh Hospodin ...........................................    31

       S Hospodinom
       až za Jordán... ............................................    33
           Modlitebné stíšenie
           Očakávaj na Stvoriteľa a Spasiteľa! ....................    33
           úvaha
           Pred svojim "Jordánom" .................................    34
           Božia vôľa v čas povolania
           Krok viery .............................................    35
           Božia moc v súčasnosti
           Skúsenosti viery .......................................    36
           Spasenie Pána Ježiša Krista
           Držitelia Božej moci ...................................    37

       Dejiny ľudstva
       po Babylonskej ríši
       VII. .......................................................    39
           Štyri zverotvory
           striebro, meď, železo a hlina ..........................    39
           Desať rohov
           Spojenie nezlúčiteľných kultúr .........................    40
           Kráľovstvo Pána Ježiša Krista
           Dejiny piatich prstov v dlani ..........................    40
           Výklad .................................................    41

       Zapečatené povzbudenie
       VIII. ......................................................    43
           Dvojrohý baran
           Doba strieborná ........................................    43
           Jednorohý a štvorrohý kozol
           Doba medená a železná ..................................    43
           Posledný roh,
           diablova moc ...........................................    44
           Prorocký kľúč pre budúcnosť
           2300 dní ...............................................    44
           Výklad .................................................    45

       Hriech a odpustenie
       IX. ........................................................    47
           Vyplnenie spustošenia Jeruzalema .......................    47
           Desatoro kajúcnej modlitby .............................    48
           Božia odpoveď ..........................................    48
           Sedemdesiat týždňov rokov ..............................    49
           Dve polovice posledného týždňa rokov ...................    50





       Kontakt so Stvoriteľom
       X. .........................................................    51
           Zármutok a Boží príhovor ...............................    51
           Čas Božieho vypočutia ..................................    52
           Božia a ľudská múdrosť, posilnenie .....................    53

       Znamenie doby
       XI. ........................................................    55
           Štyria perzskí králi ...................................    55
           Kráľovia severu a juhu .................................    56
           Úlisnosť a faloš .......................................    57
           Pokrytectvo viery ......................................    58
           Posledné svetové vojny .................................    59

       Na sklonku dejín
       XII. .......................................................    61
           Posledné súženie .......................................    61
           Zapečatené proroctvo ...................................    61
           1290 dní bielenia rúch .................................    62
           1335-ty deň - záver ....................................    63

       Požehnaný pôst .............................................    65
           Obeť a pôst ............................................    65
           Nevypočuté modlitby, odmietnutý pôst ...................    66
           Pôst nesmie byť prázdnym asketizmom! ...................    66



                              Požehnanie v zajatí
                                       I.



                                      Úvod


          Okolnosti, ktoré sú opisované na začiatku Danielovho  proroctva
       spadajú do 590-tych rokov p.n.l. -  kráľ  Nabuchodonozor  obkľúčil
       Jeruzalem,  dobyl  ho  a  mnoho  Židov  odviedol  do  Babylonského
       zajatia.
          Prvých  šesť  kapitol  Knihy  Daniel  opisuje   skôr   históriu
       a okolnosti, v  ktorých  bol  prorok  Daniel  povolaný  do  služby
       zvestovania Božích zjavení. V siedmej  až  dvanástej  kapitole  sa
       vytráca historické pozadie, Daniel začína rozprávať v prvej osobe.
       Prijíma videnie, v ktorom je zdôraznený  údel  Izraela  vo  vzťahu
       k ostatným národom.
          Danielovo proroctvo zachytáva súčasnosť -  590-te  roky  p.n.l.
       a vo videní budúcnosti  pokračuje  až  do  druhého  príchodu  Pána
       Ježiša Krista v moci a sláve. Preto je táto kniha  zaradená  medzi
       apokalyptické knihy. Svojou terminológiou  a  opisom  udalostí  sa
       miestami veľmi podobá na Knihu zjavenia Jána z Nového Zákona.
          Súčasná kritická veda prakticky jednomyseľne nesúhlasí  s  tým,
       že by tento dokument  bol  napísaný  Danielom  v  šiestom  storočí
       p.n.l. Kritici tvrdia, že knihu zostavil neznámy autor okolo  roku
       165 p.n.l., pretože obsahuje proroctvá  o  pobabylonských  kráľoch
       a vojnách, ktoré sú tým presnejšie, čím viac sa  blížia  k  tomuto
       dátumu. Tvrdí sa, že táto  kniha  vznikla  preto,  aby  povzbudila
       Židov v boji  proti  Antiochovi  Epifánovi.  Židia  ju  vraj  hneď
       prijali ako pravú a vzápätí ju zaradili do hebrejského kánonu.
          Takéto pohľady sú vyvrátiteľné  nielen  na  základe  biblického
       učenia - v nájdených fragmentoch rukopisu  Knihy  Daniel  dochádza
       k posuvu z Hebrejčiny do  Aramejčiny  a  naopak.  Táto  skutočnosť
       vyššie uvedené kritiky a  pochybnosti  vyvracia,  lebo  k  takýmto
       jazykovým posuvom v 160-tych rokoch p.n.l. nemohlo dôjsť!
          Z hľadiska biblického  učenia  táto  kniha  dáva  sama  o  sebe
       svedectvo, že je písaná v období odvlečenia Židov do  Babylonského
       zajatia, teda v šiestom storočí p.n.l. Navyše sa na ňu odvoláva aj
       sám Pán Ježiš v Evanjeliu Matúša, v  24.  kapitole,  verš  15,  čo
       Božím  deťom  jednoznačne  kvalifikuje  túto   knihu   ako   ľuďom
       zvestované Božie Slovo. 


                              Politické okolnosti


                                 Daniel 1,1-7.

          Veriacich  ľudí  niekedy  trápia  politické  okolnosti,   ktoré
       prežívajú v štáte, v ktorom žijú. Kladú si  otázky,  či  budú  mať
       dostatok, či nebudú prenasledovaní... Prvá kapitola  Knihy  Daniel
       opisuje krásnym spôsobom požehnanie, ktoré môžu prijať Božie  deti
       aj napriek najhorším politickým okolnostiam!
          Judský kráľ Jojakym si nectil Hospodina a bol veľmi ukrutný  aj
       voči druhým ľuďom. V Judskom kráľovstve dokonca zavádzal aj nútené
       práce a dával vraždiť tých,  ktorí  sa  mu  odvážili  postaviť  na
       odpor. Stvoriteľ napomínal Jojakyma cez proroka Jeremiáša a  chcel
                                                                           6



       ho viesť aj v jeho politických rozhodovaniach. Jojakym však nedbal
       na Božiu radu, čo neskôr prinieslo svoje  trpké  ovocie,  keď  bol
       Jeruzalem obkľúčený a dobytý babylonským kráľom  Nabuchodonozorom.
       Napriek odklonu Židov od Hospodina, Stvoriteľ nezabudol na úprimnú
       vieru niektorých svojich detí! Síce dovolil, aby bol  do  Babylona
       zobratý aj Daniel s tromi  ďalšími  spoluveriacimi,  vzápätí  však
       mení porobu na požehnanie. Keby Daniel ostal  v  Jeruzaleme  alebo
       v Judsku, určite by sa mu nedostalo toľko úcty a blahobytu,  koľko
       ho čakalo na kráľovskom dvore v Babylone.
          Môžeme si položiť otázku: Ktoré Danielove jednanie mu prinieslo
       toľké požehnanie aj v tak kritickej a zlej situácii?
          Vo  zvyšku  tejto  úvahy  sa  budeme  zamýšľať  nad  Danielovým
       jednaním, jeho postojmi, ktoré sa zapáčili Bohu a ktoré neskôr tak
       veľmi požehnal. 


                           Vernosť na osobnej úrovni


                                 Daniel 1,8-16.

          Daniel  patril  medzi  privilegovaných  ľudí  -   bol   vybratý
       s niekoľkými ďalšími, aby sa stal  niečím,  čo  by  sa  dnes  dalo
       označiť ako kandidát na ministra. Už toto by sa dalo považovať  za
       požehnanie  a  Daniel  sa  mohol   tešiť   dostatku,   radovánkam,
       špičkovému vzdelávaniu... Mnoho veriacich  by  si  asi  za  týchto
       okolností povedalo, že je dobré byť Božím  dieťaťom,  ďakúvali  by
       každý večer svojmu Bohu na modlitbách a užívali  tzv.  požehnanie.
       Niektorých by takýto blahobyt možno  odviedol  od  Božej  lásky  -
       v dostatku by zabudli na svojho Stvoriteľa i Spasiteľa.  Možno  by
       sa stalo aj to, že by  takáto  situácia  viedla  k  polemikám,  či
       prijímať blahobyt alebo ho odmietnuť a mnohí  by  isto  obhajovali
       ľahký život s množstvom presvedčivých argumentov!
          Daniel nechcel obhajovať svoje záujmy. Poznal Boha  v  osobnej,
       živej viere a chcel Ho i naďalej  poznávať.  Tento  zámer  v  jeho
       srdci spôsobil, že sa nevybral  cestou  sebaobhajovania,  nepoužil
       svoju inteligenciu na to, aby presviedčal seba i svoje okolie,  že
       by robil v súlade s Božou vôľou, keby jedol a pil do sýtosti. Boží
       zákon mu zakazoval jesť sýtu stravu, ktorú mu na kráľovskom  dvore
       ponúkali. On sa však  nevzbúril  proti  násilnému  vladárovi,  ani
       suverénne, demonštratívne  v  nejakom  geste  neodmietol  ponúkanú
       stravu! Boží  Duch  mu  radil,  aby  v  krotkosti  oslovil  svojho
       nadriadeného,  vysvetlil  mu  svoje  rozpoloženie,  a  skromne  ho
       požiadal, či by nemohol skúsiť jesť to, čo mu Boží Zákon dovoľuje.
       Navrhol len pokus na niekoľko dní s  vierou,  že  sa  jeho  zámeru
       zastane sám Hospodin, ktorého si takto chcel ctiť a vážiť.
          Hospodin sa zastal svojho služobníka a naklonil  k  nemu  srdce
       náčelníka dvoranínov. Ten sa síce bál vzdorovať kráľovmu  rozkazu,
       ale zároveň prižmúril oko, keď  správca,  ktorý  mal  na  starosti
       Danielov blahobyt, dovolil, aby Daniel so svojimi priateľmi  jedli
       desať dní len strovu. Navyše spôsobil,  že  Daniel  a  jeho  traja
       spoluveriaci vypadali po  desiatych  dňoch  stravovania  sa  podľa
       Božej rady  oveľa  lepšie,  než  tí  ostatní.  Správcu  to  viedlo
       k súhlasu - dovolil im, aby jedli zeleninu, strukoviny a obilniny,
       namiesto sýtych pokrmov kráľovského dvora.
          Daniel sa priznal k svojmu Bohu a jeho Boh sa priznal  k  nemu.
       Obstál v skúške živej  viery  a  nepoužil  svoju  inteligenciu  na
       obhajovanie svojich skutkov proti  Božej  vôli.  Odložil  blahobyt
                                                                           7



       a radšej riskoval kráľov hnev, čo  v  tom  čase  znamenalo  hrozbu
       trestu smrti. Vybral  si  striedmosť  namiesto  blahobytu,  a  tým
       všetkým navyše  neporušil  ani  novozákonnú  radu  apoštola  Pavla
       z trinástej kapitoly Epištoly Rimanom. Pavel tu  nabáda  veriacich
       nebúriť sa proti vladárom a pokorne im odvádzať všetky dane,  lebo
       v životoch veriacich vidí jedinú vážnu "podlžnosť" tomuto svetu  -
       "podlžnosť" lásky. Svet potrebuje vidieť pokoru, úctu,  rozumnosť,
       pravdivosť, spravodlivosť vo všetkej krotkosti. Daniel si  nemohol
       prečítať Epištolu Rimanom,  ale  časť  jej  zvesti  mu  odovzdával
       v srdci do vedomia sám Boží Duch.
          Danielov postoj a správanie sa takto stali  úžasným  praktickým
       merítkom živej viery aj v súčasnosti. Môžeme podľa  jeho  príkladu
       skúšať svoje vlastné postoje voči nadriadeným i  vladárom.  Môžeme
       premýšľať,  či  rozprávame   z   presvedčenia   alebo   rozprávame
       presviedčajúc seba i druhých, aby sme si mohli urobiť  to,  čo  sa
       nám tak veľmi urobiť chce... 


                              Počiatok požehnania


                                Daniel 1,17-21.

          Stvoriteľ požehnal Danielove vzdelávanie a tiež aj  vzdelávanie
       jeho troch spoluveriacich. Nadobudli mnoho poznatkov, ktoré navyše
       vo svojom srdci podriadili Božej vôli, čím sa stali  múdrymi  pred
       Hospodinom. Svojim poznaním a živou vierou sa stali požehnaním pre
       celé svoje okolie.
          V súčasnosti je niekedy aktuálny problém lenivosti. Veriacim sa
       nechce  učiť,  a  dokonca  sa  im  niekedy  nechce  ani   duchovne
       vzdelávať. Lenivosť je matkou hriechu  a  môže  odňať  od  človeka
       všetko požehnanie, ktoré mu Stvoriteľ zamýšľa darovať! Živá  viera
       Božie deti núti, aby prinášali aj obete - medzi takéto obete patrí
       isto nielen obeť času pre duchovné vzdelávanie, ale aj  obeť  času
       pre  všeobecné  vzdelávanie,  ktoré  môže  človek  podriadiť   pod
       autoritu Božieho Slova. Vzdelané úprimné Božie deti sa  môžu  stať
       výkonným nástrojom v  Božej  ruke.  Týmto  som  nechcel  zdôrazniť
       potrebu maturitných vysvedčení a vysokoškolských diplomov!  Človek
       sa môže  vzdelávať  najrôznejším  spôsobom  a  nepotrebuje  pritom
       žiaden certifikát. Stačí, keď Boží Duch vie o jeho  schopnostiach,
       lebo práve tento Duch ich môže použiť k niečomu dobrému.
          Danielovými postojmi, trpezlivosťou a poslušnosťou sa  nezačalo
       len jeho osobné povýšenie a požehnanie! Stal  sa  veľmi  potrebným
       a žiadaným štátnym  úradníkom,  cez  ktorého  Pán  spôsobil  mnoho
       dobrého. Navyše Daniel napísal krásnu  prorockú  knihu,  ktorá  sa
       stala požehnaním pre mnohé generácie počas vyše  dvoch  tisícročí.
       O tomto  požehnaní  a  Danielovej  múdrosti  si  budeme  čítať  vo
       všetkých nasledujúcich kapitolách prorockej Knihy Daniel.
          Danielove požehnanie  bolo  veľmi  zvláštne  aj  z  politického
       hľadiska - v Babylone sa zmenili vládcovia -  neskôr  nastúpil  na
       trón Baltazár, Dárejos, Cýrus, mohli by sme povedať, že sa  zmenil
       režim, ale Danielove požehnanie pretrvalo i naďalej...


                                                                           8
                                                                           9


                              Zjavenie budúcnosti
                                      II.



                                  Kráľove sny


                                 Daniel 2,1-13.

          V predčítanom odseku Písma  je  poukázané,  že  Stvoriteľ  dáva
       svoje zjavenia nielen svojim  deťom,  ale  dokonca  aj  neveriacim
       vládcom. Kráľ Nabuchodonozor mal za sebou isto veľa násilia, vrážd
       a nespravodlivostí. Napriek tomu sa mu snívajú sny  od  Hospodina,
       ktoré rozprávajú o jeho veľkej moci a  nedotýkajú  sa  neprávosti,
       ktorú konal. Aj Nabuchodonozor bol  Božím  svätoslužobníkom  podľa
       Božej rady - Rimanom 13,1-8. Boh ho ustanovil na trón, dovolil  mu
       vládnuť a dopustil, aby robil aj  zlé  veci.  Pre  spurných  ľudí,
       ktorí  si  nectili  Hospodina  sa   stal   Nabuchodonozor   akýmsi
       "pomstiteľom". Pre Božie  deti  sa  stal  požehnaním  -  nástrojom
       milosti.
          Nabuchodonozor síce  dostal  vo  svojich  snoch  zjavenie,  ale
       nerozumel mu. Navyše to bol natoľko múdry  panovník,  že  mu  bolo
       úplne jasné, že ak sa nejaký mudrc dozvie  obsah  sna,  určite  si
       nájde k nemu nejakú rozprávočku, ktorú bude prezentovať  ako  jeho
       výklad. Preto mal  Nabuchodonozor  zvláštnu  požiadavku  -  mudrci
       musia povedať nielen výklad, ale aj obsah jeho snov. Ak to  niekto
       dokáže, bude zjavné, že má nadprirodzené schopnosti a bude sa  tak
       dať veriť aj jeho výkladu.
          Kráľov úmysel bol korunovaný vraždením mudrcov. Doba sa od tých
       čias pramálo zmenila - čítame najrôznejšie  články  o  vešticiach,
       mudrcoch, astrológoch, parapsychológoch..., ktorých keby dostal do
       rúk kráľ Nabuchodonozor so svojimi snami, určite  by  sa  nedožili
       pokojného konca svojho života!
          Horšie však bolo, že medzi mudrcov Babylona patril  aj  Daniel.
       Bolo to už po druhý raz, keď začal byť v ohrození  života.  Daniel
       však nikdy nechcel robiť prázdny imidž, nikdy nechcel klamať,  aby
       na základe podvodu niečo dosiahol. Navyše si ctil  toho  Boha,  od
       ktorého pochádzali kráľove sny. Bol ním jediný Boh Stvoriteľ - Boh
       Abrahámov a Izákov, Boh, ktorý sa zjavil ľuďom v  Pánovi  Ježišovi
       Kristovi. Tento Boh zvestoval svoj príchod na zem v moci  a  sláve
       už v Nabuchodonozorových snoch,  kde  ako  uhoľný  kameň  rozrazil
       všetky ľudské kráľovstvá.
          Pretože bol  Daniel  naozaj  múdry,  začal  si  uvedomovať,  že
       potrebuje Božiu pomoc a že  sám  bez  Hospodina  nedokáže  povedať
       obsah snov a nedokáže ich ani správne vyložiť. 


                            Danielova aktivita viery


                                Daniel 2,14-19.

          Danielovo počínanie by sa  nám  mohlo  na  prvý  pohľad  trochu
       nepáčiť. Predsa sa mal najskôr modliť a až potom  ísť  za  kráľom!
       Daniel však videl, že ide o životy mnohých ľudí, navyše  dôveroval
       svojmu Bohu, že sa ho neskôr zastane  a  vypočuje  jeho  modlitbu.
       Jeho čin sa podobal skoku do hlbokej  vody  aj  napriek  tomu,  že
                                                                          10



       nevedel plávať. Vo chvíli, keď sa začal topiť, začal sa so svojimi
       priateľmi aj modliť! Povedal pred kráľom, že mu sen vyloží -  keby
       neobstál, bol by zavraždený medzi prvými. Daniel ale dúfal v Boha,
       poznal Ho ako živú bytosť schopnú meniť ľudské  životy.  Začal  sa
       modliť a požiadal o modlitebnú podporu aj svojich  spoluveriacich.
       Vyznal takto sám pred sebou, že  mu  jeho  múdrosť  nestačí  a  že
       navyše potrebuje pomoc aj od  svojich  bratov  v  Pánovi  Ježišovi
       Kristovi. 


                                    Modlitba


                                Daniel 2,20-23.

          K živej a úprimnej  Danielovej  dôvere  a  viere  sa  Stvoriteľ
       priznal a zjavil mu sen aj s jeho výkladom. Túto životnú  prekážku
       v Babylone by Daniel sám nikdy neprekonal! So svojim Bohom po boku
       ju nielen  prekonal,  ale  bol  na  jej  základe  aj  povýšený  do
       postavenia, ktoré by inak nemohol dosiahnuť žiadnym spôsobom!
          Vážený  čitateľ,   Danielova   ďakovná   modlitba   je   veľkým
       povzbudením a  zasľúbením  v  konkrétnych  životných  ťažkostiach.
       V tejto chvíli si ju môžeme privlastniť aj my, môžeme urobiť  krok
       viery, ak to od nás okolnosti vyžadujú s nádejou, že Danielov  Boh
       je aj naším Bohom, ktorý v láske a moci očakáva naše modlitby... 


                                    Vyznanie


                                Daniel 2,24-30.

          Keď Pán zjavil Danielovi obsah snov a ich výklad,  dalo  by  sa
       očakávať, že tento človek s radosťou pobeží pred kráľa a všetko čo
       vie  doslova  "vyklopí".  Večer  potom  kľakne  na  modlitbe  pred
       Hospodina a vyjadrí svoje vrúcne ďakujem.
          Daniel mal ale trochu iný problém - najskôr musel povedať niečo
       iné. Daniel najskôr potreboval pred samým kráľom - na verejnosti -
       vyjadriť dve vyznania. V prvom vyjadril, že to nie  je  v  ľudskej
       moci, aby človek mohol odhaliť obsah i výklad  snov.  Zároveň  ale
       poukazuje na Stvoriteľa, ktorý je  mocným  Bohom  a  môže  vykonať
       všetko. Upozornil tak kráľa  na  existenciu  jediného  Stvoriteľa,
       ktorého  takto  mohol  babylonský  kráľ  začať  vo  svojom   srdci
       potrebovať. Druhým vyznaním bolo vyznanie  o  samom  sebe.  Daniel
       vyjadril, že to, čo bude rozprávať nie je z jeho hlavy,  že  nejde
       o jeho dokonalosť, ale že ide len o Božiu milosť, v ktorej sa  Pán
       nad ním zmiloval a svojim zjavením ho zachránil od istej smrti.
          Daniel  takto  nezvestoval  len  výklad  snov,  ale   zvestoval
       v podstate Evanjelium Pána Ježiša Krista. Učinil osobné  vyznanie,
       poukázal na Božiu existenciu a výkladom sna zvestoval príchod Pána
       Ježiša v moci a sláve. 







                                                                          11



                                  Výklad snov


                                Daniel 2,31-45.

          Po Danielovom výklade Nabuchodonozorových snov prešlo vyše  dva
       a pol tisíc rokov. Na základe  toho  je  možné  lepšie  porozumieť
       tomu, čo Daniel rozprával.
          Najjednoduchším porozumením Danielovho výkladu je -  zobrať  ho
       doslova, bez potreby porozumieť hlbšie významu  jeho  jednotlivých
       slov.
          Proroctvo začína v období vlády Nabuchodonozora  v  Babylonskej
       ríši, preto je prirodzené rozumieť  zlatej  hlave  ako  Babylonii.
       Egypt a Assýria boli veľkými ríšami, ktoré existovali  dávno  pred
       Babylonským kráľovstvom. Keďže je však proroctvo  lokalizované  od
       Babylonského kráľovstva, nie je v ňom Egypt a Assýria spomínaná.
          Striebro symbolizuje Perzskú ríšu, meď zase ríšu Grécku.
          Starý Rím a jeho nová forma  Európskej  únie  je  železo.  Nohy
       z  hliny  a  železa  označujú  novú  svetovú  veľmoc,   ktorá   už
       v súčasnosti naberá konkrétnu podobu Šanghajskej koalície. V tejto
       koalícii majú dominantné slovo Rusko a Čína.
          Danielovým kráľovstvám je však dobré  rozumieť  trochu  hlbšie.
       Nejde tu len o zjednodušené  vykreslenie  dejín,  ide  o  mocnosti
       tohoto sveta, ktoré veľmi ovplyvnili nielen izraelské  dejiny  ale
       aj vývoj myslenia ľudí na celej zemi.
          Za kráľa Nabuchodonozora a podobne aj nejaký čas pred ním, kráľ
       znamenal zvrchovanú moc, božstvo. Ľudia ho nedokázali vnímať  inak
       a jeho rozhodnutia chápali ako nemenné, ktorým je nutné  podriadiť
       sa. Tak boli kráľovstvá za  čias  Nabuchodonozora  zlatou  hlavou,
       a  preto  mohol  Daniel   povedať:   "Tou   zlatou   hlavou   kráľ
       Nabuchodonozor, to si ty!"
          Vývoj spoločnosti  však  išiel  ďalej  a  čoraz  širšie  vrstvy
       obyvateľstva chápali, že je lepšie, keď nemá v rukách  moc  jediný
       vládca, lebo tento človek je nielen omylný, ale môže byť  aj  zlý,
       ukrutný. Postaviť sa proti kráľovmu rozhodnutiu  začalo  prestávať
       byť svätokrádežou. Toto obdobie je  obdobím,  keď  zlato  strácalo
       svoj lesk - je vyjadrené striebrom - kráľ si  už  nemohol  dovoliť
       čokoľvek, napriek tomu, že ešte stále bol zvrchovaným vládcom.
          Meď vyjadruje obdobie aliancií, politických zmlúv,  na  základe
       ktorých  existovali  silné  zväzky,  v  ktorých  sa  v  ľuďoch  už
       vypestoval zmysel pre spoluprácu.
          Pretože je však človek porušený, jeho moc nedokáže  obstáť  len
       na jeho charaktere v zmysle  pre  spoluprácu.  Vládca  musí  robiť
       jednak  politiku  -  pekné  slová,  jednak  musí  tvrdo   potláčať
       akýchkoľvek rozvracačov. Táto forma  vlády  je  vyjadrená  železom
       prvej Rímskej ríše a tiež aj rodiacim sa železom jej novej formy -
       Európskej únie. V 13. kapitole  Knihy  zjavenia  Jána  je  železná
       Rímska ríša vyjadrená hlavou šelmy, ktorá dostala  ranu  od  meča,
       ale opäť ožila. Touto ranou sa stal rozpad prvej Rímskej ríše.
          Prežívame obdobie,  keď  sa  šíria  informácie  poukazujúce  na
       rodiacu sa tvár nového kráľovstva zo železa  a  hliny.  Vznikajúca
       Šanghajská koalícia spája kultúry, ktoré sa dovtedy  nikdy  spojiť
       nepodarilo - Rusko, Čína, India, Pakistan...
          V tomto novom politickom zväzku diabol pripravuje nové  spôsoby
       zvádzania, potláčania a zväzovania ľudí.
          Pohľad na Danielov výklad skúsim vyjadriť ešte inými slovami:
          Zlatou hlavou a striebrom, absolútnou mocou je  vyjadrené  čosi
       ako otrokársky režim.
                                                                          12



          Meď a železo symbolizuje akýsi feudalizmus a  jeho  novú  formu
       v kapitalizme.
          Železo zmiešané s hlinou  bude  sebou  niesť  nové  spoločenské
       vzťahy, z ktorých satan vytvorí armádu pripravenú na Harmageddon.
          S podobným prístupom budeme neskôr  vykladať  aj  tie  kapitoly
       proroka Daniela, v ktorých sa už neopisujú dejiny, ale ide v prvom
       rade o zjavenie budúcnosti. 


                         Uhoľný kameň a Božie detinstvo


                                Daniel 2,46-49.

          Nabuchodonozorove sny končili  pádom  balvanu,  ktorý  rozdrtil
       všetky kráľovstvá. Týmto kameňom sa stane Pán Ježiš Kristus, ktorý
       pri svojom druhom  príchode  v  moci  a  sláve  zriadi  Tisícročné
       kráľovstvo. V ňom bude vládnuť s láskou a spravodlivosťou On  sám.
       Po uplynutí doby Tisícročného kráľovstva Pán učiní všetko  nové  -
       Nebesia  i  Zem.  Pánova  vláda  bude  potom  pokračovať  v  láske
       a spravodlivosti mimo čas, teda večne.
          Daniel svojim výkladom zvestoval nielen budúcnosť, zvestoval aj
       Evanjelium,   zvestoval   vládu   najvyššieho   Boha.   Dal    tak
       Nabuchodonozorovi príležitosť  pokoriť  sa  pred  Ním  a  nakoniec
       zachránil  a  povýšil  nielen   seba,   ale   aj   svojich   troch
       spoluveriacich.  Stvoriteľ  sa  takto  už  druhýkrát  priznal   na
       babylonskom dvore k Danielovi. Jeho láska a moc sa ponúka  všetkým
       Božím deťom aj dnes. Pán ale žiada  taký  charakter  a  srdce  cez
       milosť Pána Ježiša, ako mal kedysi prorok Daniel.




























                                                                          13



                                 Osobné zásady
                                      III.



                             Pre svet prirodzené...


                                 Daniel 3,1-7.

          Vo  svete  sa  deje  mnoho  vecí,  ktoré  sa  ľuďom  zdajú  byť
       prirodzené a ani sa nad nimi  nezamýšľajú.  Napriek  nezmyselnosti
       alebo nespravodlivosti je človek schopný konať, lebo si  privykol,
       že sa niečo bežne deje - teda  je  to  normálne.  Pred  niekoľkými
       rokmi  sa  väčšine  ľuďom  zdalo,  že  je  komunizmus  prirodzeným
       zriadením a nič iné  okrem  neho  nie  je.  Pre  generáciu,  ktorá
       vyrastá  dnes,  je  prirodzené  všetko,  čo  sa  okolo  nás   deje
       v súčasnosti. Veriaci i neveriaci ľudia  si  napríklad  každoročne
       nakúpia sviečky, kahančeky, kryté proti vetru i  nekryté,  nakúpia
       umelé i živé kvety a potom si idú svorne páliť  ohníčky  na  hroby
       svojich pozostalých na všech svätých. Na  cintorínoch  sa  stretnú
       jednoduchší  i  hlbokomyseľní,   bohatí   i   chudobní,   docenti,
       profesori, doktori i ľudia bez titulov a  všetci  sa  jednomyseľne
       tvária vážne, zapaľujú si svoje ohníčky bez ohľadu na svoju  vieru
       či neveru... Veď je to normálne, tak sa  to  robí!  Mnohí  dokonca
       nakúpia i benzín, aby mohli odcestovať a zapaľovať  svoje  ohníčky
       aj v iných mestách... Veď čo by ľudia povedali, keby  na  tom  ich
       hrobe nič nehorelo! A možno by  mali  aj  pravdu,  že  si  nevážia
       svojich zosnulých... To by bola hanba! Pre človeka  je  prirodzené
       hádať sa, vadiť, zhadzovať sa, ohovárať a po smrti vyjadrovať úctu
       - nuž čo, veď ale robí sa to, či nie? ...
          V Babylone bolo prirodzené pre kráľa, aby sem  -  tam  postavil
       dáky obraz alebo sochu nejakého boha a prikázal  všetkým,  aby  sa
       tomuto dielu klaňali. Nešlo o logiku a možno ani o vieru - tak  sa
       to robilo, robili to všetci, a preto to bolo prirodzené!
          Úprimní veriaci mali oddávna pokušenie vyjadrovať rebéliu proti
       svetu. Veriaci človek  má  sklon  povyšovať  seba  so  suverenitou
       prehlásení: "Vy ostatní  robíte  nezmysly!  Ja  také  niečo  robiť
       nebudem! Je to hriech, bezbožnosť! Ja to robiť nebudem!"
          Keď človek príjme do srdca Pána Ježiša Krista,  trvá  poväčšine
       dosť dlhý čas, kým sa  stane  skromným  vo  svojom  zmýšľaní!  Veď
       predsa Božie deti tu nemajú  byť  na  to,  aby  svet  odsudzovali!
       Naopak majú slúžiť ako skromný, ale zároveň pozitívny príklad  pre
       tento svet. Ľudia budú vždy robiť to, na čo si po mnohé  generácie
       privykli a budú to  robiť  aj  veriaci  ľudia.  Božie  dieťa,  keď
       porozumie okolnostiam, nemá začať odsudzovať, ale má iba začať žiť
       tak, aby nekonalo proti svojmu svedomiu a  Božej  vôli,  ktorá  mu
       bola zjavená.
          Veľa ľudí robí možno niečo zlé len preto, že  v  tom  vyrástli,
       nevenovali premýšľaniu o tom dostatok času. Ich zvyk môže byť  tak
       silný, že sa im zdá byť  hriechom  zmeniť  ho.  Títo  ľudia  veľmi
       potrebujú vo  svojom  živote  skromný  pozitívny  príklad  Božieho
       dieťaťa... 





                                                                          14



                                Pod lupou sveta


                                 Daniel 3,8-12.

          Jeden múdry človek povedal: "Všetko, čím človek vyniká, mu robí
       len nepriateľov. Ak chceš byť  úplne  obľúbený,  musíš  byť  úplne
       priemerný!"
          Byť priemerným - splynúť s väčšinou - v krajine, kde je priemer
       položený  dostatočne  vysoko,  aby  človek  mohol   žiť   spokojne
       a v dostatku, znamená inými slovami mať najľahší život.
          Akonáhle chce veriaci človek uctievať  hodnoty,  ktoré  nie  sú
       dané náboženskými tradíciami alebo  bežnými  zvyklosťami,  ale  sú
       dané napríklad Božím Slovom zapísaným  v  Biblii,  začne  vynikať.
       Ľudia si ho začnú všímať, lebo vyčnieva z radu. Ak  navyše  takýto
       človek zožne ešte aj úspech, požehnanie,  okolitý  svet  si  začne
       klásť mnoho otázok.  Je  tento  človek  naozaj  taký  zbožný,  ako
       vypadá? Asi bude taký istý  ako  aj  my,  ale  ukazuje  len  svoju
       masku!? Postrážime si ho, lebo takýto ľudia nebývajú!
          Božie deti sú preto vždy pod lupou sveta. Jedných len  zaujíma,
       či to myslia naozaj úprimne, iní zase  závidia  a  len  čakajú  na
       príležitosť, kedy by mohli Božie dieťa  potupiť.  Dokonca  nie  je
       zriedkavý ani taký prípad, že úprimný veriaci svojim  presvedčením
       niekomu skríži plány a nechtiac sa stáva  konkurenciou,  ktorú  je
       treba odstrániť z cesty.
          Danielovi priatelia boli konkurenciou všetkým tým,  ktorí  mali
       ambície získať tak vysoké postavenie, ako mali oni. Takýchto  ľudí
       bolo  isto  veľmi  veľa!  Preto  keď   rešpektovali   Božiu   vôľu
       a  neklaňali  sa  Nabuchodonozorovmu  obrazu,   ihneď   sa   našli
       žalobníci, ktorí sa išli veľmi radi zavďačiť kráľovi  a  požalovať
       ich.
          Som presvedčení, že Danielovi spoluveriaci nechceli  provokovať
       a nechceli ani suverénne ukazovať svoj  odlišný  názor!  Boli  len
       skromným  pozitívnym  príkladom.   Keďže   zároveň   boli   svojim
       závistlivcom tŕňom v päte, ich čin bol  pred  kráľom  prezentovaný
       ako vzbura.
          Je veľmi zaujímavé uvedomiť si, že keby  mali  ich  závistlivci
       pravdu a ich čin by bol naozaj  vzburou  proti  kráľovmu  rozkazu,
       Hospodin by sa ich pravdepodobne  nezastal  a  neskôr  by  zhoreli
       v rozpálenej peci!
          Nepožehnanie mnohých kresťanských aktivít aj dnes spočíva možno
       v  tom,  že  veriaci  prinášajú  namiesto  skromného   pozitívneho
       príkladu  vzburu  proti  vrchnosti,  vláde,  zvyklostiam,  všeličo
       demonštratívne vyjadrujú... Potom sa divia, že ich aktivity neboli
       sprevádzané prítomnosťou Svätého Ducha. 


                           Náklonnosť kráľa, vyznanie


                                Daniel 3,13-18.

          Kráľ  Nabuchodonozor  bol  Danielovi   a   jeho   spoluveriacim
       priateľsky naklonený, a tak ich nedal hneť zavraždiť.  Najskôr  si
       ich zavolal a chcel ich vypočuť. Svedčí to aj o  jeho  zmysle  pre
       spravodlivosť, ktorý možno nebol dokonalý, ale na vtedajšie pomery
       bol na dosť vysokej  úrovni.  Sme  vývojovo  vyše  dvetisíc  rokov
       ďalej, ale aj dnes by nejeden politik konal  priamo  a  nespytoval
                                                                          15



       sa, či sa dopočul pravdu  alebo  nepravdu.  Zahájil  by  príslušné
       protiopatrenia,  ktoré  by  nejakým  spôsobom  nepohodlných   ľudí
       odstavili z funkcií. Dokonca aj veriaci ľudia dajú dnes  často  na
       slová,  intrigy  a  začnú  konať...  Nabuchodonozorov  zmysel  pre
       spravodlivosť bol vyšší než zmysel  pre  spravodlivosť  niektorých
       súčasných kresťanov!
          Traja  Danielovi   priatelia   pred   Nabuchodonozorom   jasne,
       kontrastne, dalo by sa povedať ostro vysvetlili, že  je  pre  nich
       najvyššou autoritou Boh Stvoriteľ. Preto nemôžu uposlúchnuť kráľov
       rozkaz a dokonca si myslia, že im kráľ ublíži len  vtedy,  keď  to
       ich Boh dovolí.
          Nabuchodonozor bol pohan a zároveň bol ale aj  skúsený  človek.
       Možno práve preto nevedel porozumieť týmto trom ľuďom a  považoval
       ich jednanie za vzburu. Nabuchodonozor sám používal náboženstvo na
       zjednocovanie a manipuláciu ľudí, aby potom v davoch išli za  neho
       bojovať proti bezbožníkom inej viery. V dejinách sa konalo to isté
       aj pod rúškom kresťanstva! Prirodzene  teda  chápal  postoj  troch
       Danielových spoluveriacich  ako  snahu  o  uchvátenie  moci.  Jeho
       logika a skúsenosť mu nedokázali  odhaliť  ich  počínanie  v  inom
       svetle.
          Nabuchodonozor bol pravdepodobne sklamaný,  keď  ľudia,  ktorým
       sám dal tak veľkú moc, chceli ohroziť jeho trón. Som  presvedčený,
       že takéto zmýšľanie bolo najväčšou príčinou pre jeho prchlivý hnev
       a miestni intrigáni to  veľmi  dobre  vedeli!  Práve  tento  vzťah
       chceli vo svojich plánoch zneužiť. Nabuchodonozor dal rozpáliť pec
       a miestni intrigáni sa isto veľmi tešili,  lebo  neverili,  že  by
       nejaký Boh skutočne existoval a mohol sa zastať svojich detí. 


                              Hospodin kontra svet
                            Kristus v Starom Zákone


                                Daniel 3,19-27.

          Babylonská pec na vykonávanie trestu smrti mala akési čeľuste -
       otvor, ktorý sa dal zavrieť a otvoriť. Táto pec bola  mnohonásobne
       rozpálená a keď doniesli kati poviazaných  odsúdencov  pred  tieto
       čeľuste a čeľuste sa otvorili v  kultickom  obrade  výkonu  trestu
       smrti, šľahajúci plameň bol tak veľký, že kati v  náhlej  horúčave
       umreli. Traja Danielovi priatelia padli do pece poviazaní.
          Pretože sa títo ľudia držali vo svojom  počínaní  svojho  Boha,
       Stvoriteľ sa ich zastal a nič sa  im  nestalo.  Miestni  intrigáni
       v tejto chvíli pravdepodobne zobrali nohy na  plecia  a  stali  sa
       nezvestnými, lebo si uvedomovali, že nie sú z azbestu a že aj  ich
       náboženstvo je len ľudský výmysel.
          Udalosť,  ktorá  sa  v  Babylone  stala  je  však  zároveň   aj
       symbolická! Štvrtou bytosťou v peci bol  sám  Pán  Ježiš  Kristus.
       V Novom Zákone 1. Korintským 3,15. čítame, že  každé  Božie  dieťa
       prejde do Tisícročného kráľovstva s Kristom len ako cez oheň. Oheň
       spáli všetko, čo je zo sveta, z hriechu - z "Babylona". Tri  Božie
       deti padli do pece poviazané - ich putá boli z Babylona a zhoreli.
       Tak zhorí pri druhom príchode  všetok  hriech,  všetka  nečistota,
       ktorá sa nachádza v životoch veriacich. Svetáci umrú ešte  skôr  -
       hneď pri zjavení Syna človeka v moci a sláve.
          Môžeme si tak položiť otázku: "Čo v tej rozpálenej peci  ostane
       zo mňa? Čo ostane z mojej viery?"
          Udalosť v Babylone bola symbolická, čas  vtedajšej  prítomnosti
                                                                          16



       sa odvíjal ďalej... Keď kráľ uvidel,  že  ľudia,  ktorých  odsúdil
       žijú, prestrašil sa a zavolal, aby vyšli z pece. Možno by sa  dalo
       očakávať, že si títo ľudia povedia: "Počkaj  kamarát!  Je  nám  tu
       dobre, lebo sme tu s úžasnou Bytosťou plnou moci a lásky. Hodil si
       nás sem, tak čakaj!" Títo ľudia však mali svojho Boha aj  v  srdci
       a tento Boh ich učil podvoľovať sa svetskej vrchnosti. Preto ihneď
       poslúchli, čím opäť skromne vyjadrili,  že  v  ich  prípade  nešlo
       o vzburu a suverenitu, ale iba  o  živú  vieru,  ktorá  s  pokorou
       prijíma svojho svetského kráľa. 


                              Pozoruhodnosť sveta
                           Nabuchodonozorove vyznanie


                                Daniel 3,28-33.

          Myslím, že kráľ Nabuchodonozor porozumel, o čo išlo týmto ľuďom
       a urobil niečo, čo  by  dnes  nedokázal  urobiť  nejeden  kresťan!
       Vyznal svoj omyl, ako kráľ verejne zmenil  svoj  názor  a  vyvýšil
       Boha Stvoriteľa, ktorý sa tak zreteľne zastal svojich  detí.  Dalo
       by sa namietať, že ak kráľ takéto niečo urobí,  úplne  to  podlomí
       jeho autoritu. On ale neváhal a dokonca vydal edikt o tom,  že  sa
       nikto v Babylone nesmie rúhať Danielovmu Bohu.
          Niekedy si kladieme otázky, prečo Stvoriteľ tak  dlho  zhovieva
       so svojim  príchodom  a  dopúšťa  tak  veľa  neprávosti...  Jednou
       z odpovedí na túto otázku je fakt, že vo  svete  sú  ľudia,  ktorí
       síce neveria, ale ktorí majú v srdci oveľa čistejší charakter  než
       mnohí kresťania. Títo ľudia robia mnoho vecí na základe zvyklostí,
       tradícií a  sú  v  podstate  spútaný  dobou,  zvyklosťami  a  zlým
       kresťanským príkladom, čo im bráni vo  svojom  živote  nájsť  Pána
       Ježiša Krista. Títo ľudia potrebujú jeden veľký Boží dar - čas...

























                                                                          17



                               Psychické poruchy
                                       a
                                 zmysel života
                                      IV.



                             Ďalší sen a Svätý Duch


                                 Daniel 4,1-6.

          Kráľ Nabuchodonozor mával nočné mory, zlé sny, ktoré ho trápili
       a ktoré mu nakoniec Daniel vyložil. Danielovým výkladom nočné mory
       prestali, kráľ porozumel, čo mu chcel Stvoriteľ povedať. Nielen že
       tomu porozumel, ale dokonca vyznal, Že Boh  Stvoriteľ  je  jediným
       skutočným Bohom.
          Napriek tomu prichádza ďalší sen, ktorému kráľ opäť  nerozumie.
       Nabuchodonozor sa však už trochu zmenil - nežiada počuť aj sen  aj
       jeho výklad, a dokonca ani nechce dať zavraždiť toho učenca, ktorý
       by mu sen nevedel vyložiť. Možno sa "zmenili" aj učenci - nikto si
       po predchádzajúcich skúsenostiach netrúfol vymýšľať. Učenci radšej
       priznali, že výklad nepoznajú.
          Keby  kráľa  Nabuchodonozora   hodnotil   moderný   psychiater,
       pravdepodobne by povedal, že  tento  človek  má  nábeh  na  nejakú
       psychickú  poruchu.  Prejavilo  sa  to  predchádzajúcimi   nočnými
       morami, opäť sa mu snívajú živé, desivé sny a neskôr sa ukáže,  že
       sa táto choroba naozaj prejaví aj priamo - kráľ  zošalie.  Myslím,
       že takýto pohľad na Nabuchodonozora je úplne opodstatnený. Zároveň
       si ale uvedomujem aj to, že moderná psychiatria nerozumie podstate
       chorôb, ktoré skúma a ktoré sa snaží liečiť! Psychiatrická porucha
       u kráľa Nabuchodonozora bola Božím dopustením  -  jeho  sny,  mory
       boli Božími  príhovormi,  ktoré  ho  viedli  ku  pokániu!  Moderná
       psychiatria veľmi plytko hodnotí tzv. psychické onemocnenia,  lebo
       sa snaží nájsť ich podstatu v  ľudskom  tele,  v  mozgu.  Podstata
       týchto javov však môže byť úplne inde -  môže  patriť  do  oblasti
       duchovna, do tej oblasti, kde existuje  podstata  ľudského  bytia,
       ktorá rozhodne do fyzického tela nepatrí!
          Štvrtá  kapitola  Proroka  Daniela  poukazuje  na   dve   veľmi
       podstatné skutočnosti v živote kráľa Nabuchodonozora:
          - Dokázal vzdať Bohu slávu a priznať si chybu.
          - Zároveň sa cítil byť silný a svojmu  kráľovstvu  rozumel  ako
       dielu svojich rúk. Bol presvedčený, že to bola jeho  vlastná  moc,
       ktorá ho upevnila. Navyše kráľ Nabuchodonozor robil  mnoho  zlého,
       čo vyplývalo z moci, ktorú mal.
          Tieto dve skutočnosti vyjadrujú  zvláštny  duchovný  problém  -
       kontrast medzi charakterom na jednej strane a svojvôľou, zlobou na
       strane druhej. Stvoriteľ chcel riešiť Nabuchodonozorov život  tak,
       že chcel tohto  človeka  nájsť  pre  svoje  Kráľovstvo.  Chcel  mu
       darovať večný život, a tak mu posiela ďalší sen. Moderný psychológ
       by povedal - ďalší prejav jeho psychickej poruchy... 







                                                                          18



                               Zvesť kráľovho sna


                                 Daniel 4,7-15.

          Je zaujímavé uvedomiť si, že sa kráľ  zveruje  Danielovi  práve
       preto, že sa mu zdá, že je v ňom Duch Svätých Bohov - Svätý  Duch!
       Nabuchodonozorove vyjadrenie je navyše  zvláštne  tým,  že  hovorí
       o Stvoriteľovi v jednotnom i množnom  čísle  naraz  -  jeden  Duch
       viacerých Bohov. Krásne tým reprezentuje Božiu trojjedinosť.  Kráľ
       Nabuchodonozor bol veľmi zvláštny človek...
          Pojem Babylon je v Biblii často používaný ako symbol sveta.  Je
       dobré uvedomiť si,  že  Nabuchodonozor  je  úžasným  starozákonným
       symbolom pohana, ateistu, ku ktorému sa v období  milosti,  Cirkvi
       Božích detí prihovára sám Svätý Duch...
          Pán Ježiš cez  Svätého  Ducha  naozaj  hľadá  svoje  nové  deti
       v najhoršom svete - v Babylone a dáva im poznať  svoju  moc  často
       veľmi zvláštnym spôsobom.
          Veriaci ľudia si niekedy kladú  otázku,  aký  zmysel  má  život
       psychicky  narušených  ľudí.  Štvrtá  kapitola   Proroka   Daniela
       poukazuje nielen na to, že  takéto  životy  majú  zmysel,  ale  že
       dokonca psychicky narušení ľudia môžu robiť v srdci rozhodnutia  -
       majú teda svojim spôsobom jasné vedomie,  ktoré  je  však  spútané
       železnou alebo medenou obručou psychického  obmedzenia.  Preto  je
       veľmi potrebné pristupovať k takýmto ľuďom ako k seberovným!
          V kráľovom  sne  sa  používa  výraz  "sedem  časov".  "Čas"  je
       potrebné chápať ako mieru skutočného času, ako niečo  ucelené,  čo
       sa zvykne opakovať. Prirodzená časová miera, ktorá  sa  pravidelne
       opakuje je rok. Preto budeme ďalej rozumieť pojmu "niekoľko časov"
       ako vyjadreniu "niekoľko rokov". 


                                Pravdivý výklad


                                Daniel 4,16-24.

          Tak  ako  Babylon   symbolizuje   svet,   kráľ   Nabuchodonozor
       symbolizuje pohanstvo, ateizmus,  tak  prorok  Daniel  symbolizuje
       Cirkev Božích detí, ktorá svetu prináša zvesť spasenia.
          V Danielovi bol naozaj Svätý Duch  podobne,  ako  prebýva  dnes
       v Cirkvi Božích detí. Týmto nechcem stotožniť cirkevné  inštitúcie
       s prítomnosťou Božieho Ducha! Chcem len poukázať, že dnes na svete
       je Cirkev Božích detí, ktorá Stvoriteľa reprezentuje  a  ktorá  má
       v sebe Svätého Ducha. Táto Cirkev Božích detí sa často nachádza aj
       v cirkevných inštitúciách. Keď sa z týchto  inštitúcií  však  živá
       cirkev vytratí, robia tieto cirkevné inštitúcie viac zla,  než  sa
       deje vo svete.
          V Danielovi bol Svätý Duch - znamená to, že bol  Daniel  nielen
       láskavý a spravodlivý, ale aj pravdivý. Nabuchodonozorovi  vyložil
       sen úplne  pravdivo  aj  napriek  tomu,  že  jeho  výklad  kráľovi
       prorokoval  šialenstvo,  teda  niečo  veľmi  zlé.  Kráľ  sa  mohol
       nahnevať a dať Daniela zavraždiť. Cirkev Božích  detí  však  nikdy
       nezaprie svojho Pána, preto Daniel nezaprel ani pravdu, ani lásku,
       ani spravodlivosť s vierou, že je v Božích rukách. 



                                                                          19



                            Naplnenie Božieho Slova


                                Daniel 4,25-34.

          Kráľ Nabuchodonozor si vypočul výklad, možno o ňom aj premýšľal
       a pravdepodobne naň neskôr zabudol. Keď sa však raz kochal v diele
       svojich rúk, keď sa cítil byť bezpečným s potenciálom veľkej moci,
       prišlo na neho Božie proroctvo a Božie  Slovo  sa  v  jeho  živote
       naplnilo so všetkou silou a Božou mocou. Kráľ zošalel,  psychiater
       by povedal, že sa prejavila jeho  nemoc.  Veriaci  ľudia  by  dnes
       povedali, že sa zahalilo jeho vedomie a on  prestal  byť  schopným
       rozlišovať a rozhodovať. Božie Slovo však poukazuje na to,  že  je
       šialenstvo len psychickým putom, ktoré zväzuje prejav, myseľ,  ale
       nezväzuje vedomie a rozhodovanie!
          Po siedmych rokoch kráľ učinil v srdci pokánie,  porozumel,  že
       svoju moc mal len z Božej ruky - to všetko pochopil  počas  svojho
       šialenstva, a až potom vyzdravel! Hospodin mu navrátil všetku  moc
       a jeho sláva bola ešte väčšia ako predtým. Uvedomme si, aký  veľký
       to bol zázrak. Počas siedmych  rokov  kráľovej  psychickej  nemoci
       mohol vládu prebrať iný kráľ, ktorý by si svoju  moc  potom  držal
       a nedovolil by, aby jeho trón opäť  uchvátil  Nabuchodonozor!  Boh
       Stvoriteľ povyšuje i ponižuje - všetko čo máme, je z jeho ruky.
          Zmienkou o psychických poruchách som nechcel  vyjadriť  to,  že
       psychické poruchy znamenajú, že dotyčný človek je viac hriešny ako
       druhí ľudia! Niečo také nevyplýva ani z predčítaného textu! Čo som
       však chcel  veľmi  zdôrazniť  je  fakt,  že  aj  životy  psychicky
       narušených  ľudí  majú  veľmi  hlboký  zmysel  a  že  ich  vedomie
       a rozhodovanie v srdci je úplne jasné. Ich myseľ a prejavy sú však
       spútané putom psychickej nemoci...



























                                                                          20




























































                                                                          21



                                  Čas milosti
                                       V.



                          Zábava, zabudnutie a rúhanie


                                 Daniel 5,1-9.

          Úvodom tejto kapitoly je potrebné dať si do kontrastu  jednanie
       kráľa Nabuchodonozora, keď dobíjal Jeruzalem a jednanie jeho syna,
       keď dal doniesť  ukoristené  čaše  z  Jeruzalemského  chrámu,  aby
       z nich pil on i jeho hostia.
          Židovský národ sa odvracal od Hospodina a nedržal sa Jeho  rád.
       V   Jeruzaleme   začal   panovať   duch    násilia,    mamonárstva
       a najrôznejších modiel, čo  spôsobovalo  mnoho  ľudských  utrpení.
       Hospodin preto dopustil na Jeruzalem, aby  ho  ovládli  Babylonské
       vojská   -   kráľ   Nabuchodonozor   sa   stal   Božím   nástrojom
       spravodlivosti. Napriek dopusteniu na Jeruzalem Pán nezanevrel  na
       na úprimných veriacich, medzi ktorých  patril  aj  prorok  Daniel.
       Požehnal   mu   a   cez   neho   ukazoval   svetu   -    Babylonu,
       Nabuchodonozorovi, že je len jediný Boh, ktorý  je  skutočne  živý
       a pravdivý. Nabuchodonozor sa prejavil ako  charakterný  človek  -
       vedel si pripustiť omyl a vyznať  ho  pred  druhými  ľuďmi.  Vzdal
       dokonca Bohu chválu a slávu napriek modloslužbe, ktorá bola v jeho
       krajine veľmi rozšírená.  Vo  svojom  charaktere  mal  však  vážny
       nedostatok - bol samospravodlivý, vedomý si svojej  sily  a  moci.
       Keď ho však Stvoriteľ navštívil psychickou nemocou, neodvrátil  sa
       v zatrpknutí, ale po čase si uvedomil, že všetko čo človek má,  je
       len z Božej ruky.
          Nabuchodonozorov syn však mal iné záujmy  -  holdoval  hostinám
       a na skutky svojho otca úplne zabudol. Vo svojom  živote  nehľadal
       všemocného Boha, mal sklon skôr k akejsi konzumnosti  -  užiť  si,
       kým  je  čas.  Pri  takejto  zábave  dal  doniesť  posvätné   čaše
       z Jeruzalemského chrámu a nalieval do nich sebe i hosťom.
          Niekto by možno povedal, že prepadnúť Jeruzalem a vyplieniť  ho
       je väčší hriech, než piť víno  z  posvätných  čiaš  Jeruzalemského
       chrámu. Na tieto dva skutky dvoch  Babylonských  kráľov  je  možné
       pohliadnuť aj  inak:  Nabuchodonozor  síce  vyplienil  mesto,  ale
       urobil to na Božie dovolenie, neskôr  všemocného  Boha  vo  svojom
       živote hľadal a našiel! Vyznanie o Stvoriteľovi učinil pred  celým
       Babylonom.  Jeho   syn   Balsazár   nekonal   ako   Boží   nástroj
       spravodlivosti, konal iba ako podnapitý roztopašný  človek,  ktorý
       svojim konaním vyjadruje, že mu nie je nič sväté.
          Apoštol Pavel poukazuje v  13.  kapitole  Rimanom,  že  svetskí
       králi, vrchnosť, sú svätoslužobníkmi v Božích rukách, cez  ktorých
       Pán žehná i dopúšťa zlé. Kráľa Nabuchodonozora takto mohol použiť,
       ale kráľ  Balsazár  bol  nepoužiteľný  -  holdoval  vínu,  zábave,
       nestrachoval sa rúhať Hospodinovi a pritom všetkom  úplne  zabudol
       na Božie skutky, ktoré sa udiali počas vlády jeho  otca.  Stal  sa
       takto skôr dopustením, než nástrojom...
          Stvoriteľ dáva človeku čas, v ktorom si môže uvedomiť svoj omyl
       a rozhodnúť sa ísť inakšou cestou svojho života. Takýto čas dal aj
       kráľovi Nabuchodonozorovi, zdá  sa,  že  ho  tento  človek  využil
       a Stvoriteľa vo svojom živote našiel. Kráľ Balsazár bol  na  Božie
       volanie hluchý - svoj čas úplne prepásol. Dostáva už len  zjavenie
       Božích súdov, ktorému navyše ani nevedel porozumieť. 
                                                                          22



                               Vláda od Hospodina


                                Daniel 5,10-17.

          Kráľ Nabuchodonozor bol  nástrojom  v  Božích  rukách.  Napriek
       tomu, že kráľ Balsazár holdoval radovánkam  a  v  živote  nehľadal
       trvácnejšie hodnoty, Hospodin  Danielovi  aj  cez  neho  požehnal.
       Veriaci ľudia sa niekedy boja, že práve existujúca  svetská  vláda
       je obzvlášť zlá a prinesie im biedu a  utrpenie.  V  tomto  odseku
       čítame opäť doklad, že veriaci človek, ktorý  sa  drží  Hospodina,
       nemusí trpieť strachom o svoj život alebo o to,  či  bude  mať  čo
       jesť! Človek je pred Hospodinom oveľa viac ako poľná  tráva,  však
       aj tráve dáva Stvoriteľ vzrast tak, že mnohí obdivujú, keď sú lúky
       krásne zakvitnuté...
          Každá svetská vláda je v Božích rukách a  veriaci  človek  môže
       dostávať požehnanie v každom režime, bez ohľadu na to, či je tento
       režim Božím nástrojom alebo iba Božím dopustením. To neznamená, že
       sa veriaci ľudia musia mať vždy dobre! Znamená to  len  toľko,  že
       všetky okolnosti drží Hospodin pevne vo  svojej  moci  a  je  dosť
       silný,  aby  tieto  okolnosti  dokázal  aj  zmeniť.  Človek  často
       nerozumie okolnostiam, ale  vždy  môže  prichádzať  na  modlitbách
       k svojmu Bohu a prosiť, aby tieto okolnosti Stvoriteľ zmenil.
          Veriaci ľudia dnes niekedy strácajú  požehnanie  Božej  ochrany
       a opatery, lebo sa rozhodnú robiť niečo zlé a pritom vyžadujú, aby
       sa ich Stvoriteľ zastával. Búria sa proti vrchnosti,  zhadzujú  ju
       slovne ale aj zapájaním sa do rôznych kampaní, podporujú politické
       strany proti druhým stranám, hnevajú sa a  živia  v  sebe  hnev...
       Daniel je krásnym príkladom jednania Božieho dieťaťa a požehnania,
       ktoré z toho vyplýva. 


                            Mene, mene tekel ufarsin


                                Daniel 5,18-31.

          Čas kráľa Balsazára sa naplnil a Hospodin mu  poslal  zjavenie,
       ktorému síce nerozumel, ale ktoré  mu  mohol  vyložiť  Daniel.  Aj
       napriek tomu, že Balsazár zavolal nakoniec k výkladu Božie dieťa -
       Daniela, už mu nebolo pomoci.  Zjavenie,  ktoré  mu  bolo  poslané
       nedávalo nádej v pokání, bolo jednoduchým a strašným rozsudkom:
          Boli sčítané skutky kráľa Balsazára  -  ukončené  -  už  k  nim
       nebolo možné nič pridať ani ubrať!
          Tieto skutky boli odvážené - zhodnotené a  ukázalo  sa,  že  za
       veľa nestáli. Boli plné jedného strašného boha - modly,  ktorá  sa
       volá "ja".
          Peres  -  rozdelený  -  znamená  koniec   Balsazárovho   života
       i kráľovstva.
          Každý človek má v tomto živote čas svojej  milosti.  Keď  tento
       čas pominie, nedokáže mu už pomôcť nikto a nič. Boží  súd  dopadne
       na ľudský život ako uhoľný kameň a rozrazí ho.
          Keď nám  niekto  ubližuje,  najradšej  by  sme  hneď  reagovali
       a vracali každý úder dvoma našimi. Hospodinova rada znie, nevracať
       údery, ale  dopriať  ľuďom  čas  milosti.  Veriaci  ľudia  niekedy
       nerešpektujú Božiu vôľu a strácajú tak všetko  požehnanie.  Vedieť
       niesť kríž znamená aj  to,  že  dávame  druhým  ľuďom  príležitosť
       uvedomovania si svojho hriechu. Je to príležitosť,  aby  sa  mohli
                                                                          23



       navrátiť k svojmu Bohu a byť s Ním  šťastní.  Keď  veriaci  človek
       dokáže prijať potupu, Hospodin dokáže pri ňom všetku svoju moc.
          Pre Božiu lásku sa ľuďom nedeje hneď  zle,  niekedy  to  vyzerá
       tak, ako by Božia spravodlivosť ani neexistovala. Keď však  prejde
       čas Božej milosti a človek sa neodvracia  od  svojich  neprávostí,
       prichádza Boží súd. Prichádza čas, keď je  ľudský  život  sčítaný,
       odvážený a rozbitý...
          Je veľmi dôležité, aby veriaci človek pozoroval  na  Boží  hlas
       a neupokojil svoje srdce v hriechu. Dariť sa môže dlho i vo  zlom,
       potom však prichádza Božie sčítanie a odváženie, pri ktorom sa  už
       nedajú napraviť predošlé chyby ani ich vyznať v pokání!
          Svet je v rukách  zvrchovaného  vládcu,  ktorého  spravodlivosť
       a moc je veľká a láskavá. Človeku sa môže niekedy  zdať,  že  Boha
       niet, jeho čas  milosti  mu  preteká  cez  prsty,  keď  v  zábave,
       zabudnutí, rúhaní alebo akejsi trpkosti stráca podiel  na  spasení
       Pána Ježiša Krista...
          Na  kráľovi  Balsazárovi  sa  prejavil  otcov  charakter  -  za
       nepriaznivý výklad Daniela nedal zavraždiť. Vykonal to, čo  sľúbil
       a vykonal to možno  s  presvedčením,  že  hneď  na  druhý  deň  dá
       posilniť stráže, zostrí výcvik vojska... Upevní tak  Babylon  pred
       vpádom Médov alebo Peržanov,  čím  sa  vyhne  Božiemu  zlorečeniu.
       Možno bol Danielovi aj vďačný, že ho upozornil na Médsku hrozbu...
       Boží čas sa však už v jeho živote naplnil, Boží súd sa už odvrátiť
       nedal.

































                                                                          24




























































                                                                          25



                                  Štyria králi
                                      VI.



                                Závisť a vernosť


                                 Daniel 6,1-13.

          -  Niektorí  ľudia  Boha  nehľadajú,  sú  spokojní  so   svojim
       presvedčením a žijú zo dňa na deň...
          - Niektorí zase unikajú pred informáciou o  spasení,  aby  snáď
       nemuseli uveriť a zmeniť svoj život...
          - Iní  proti  Bohu  priamo  bojujú,  vyjadrujú  sa  proti  nemu
       a zhadzujú všetko, čo sa len trochu dotýka viery v Pána Ježiša...
          - Ďalší v Boha veria, ale žijú si tak, ako sa im zapáči  -  ich
       viera je síce úprimným presvedčením, ale nedotýka sa  ich  životov
       a záujmov...
          - Niektorí ľudia sú veriaci a chodia  pravidelne  do  kostolov,
       snažia sa žiť morálne, ale  v  srdci  živia  proti  niekomu  hnev,
       závisť alebo nenávisť...
          - Iní veriaci sa  snažia  prijímať  Božie  Slovo,  žijú  nielen
       morálne, ale vo svojich vyznaniach na modlitbách sa snažia  čistiť
       aj svoje srdce. Nechcú však urobiť niečo, čo od  nich  žiada  Boží
       Duch alebo robia iné, čo im Boží Duch  zakázal  s  výhovorkou,  že
       Boží Duch od nich chce presne to, čo robia...

          - Do siedmej skupiny by sa  dali  zaradiť  ľudia,  ktorí  veria
       v Pána Ježiša a žijú život s presvedčením  tak,  ako  to  od  nich
       Stvoriteľ skutočne chce. V tejto skupine  sa  nachádzajú  skutočné
       Božie deti, o ktoré sa Hospodin stará tak, ako sa staral kedysi aj
       o proroka Daniela.
          Prvých šesť spomínaných skupín ľudstva, sú len formy pohanstva,
       ateizmu, prevrátenosti v odlúčení od skutočnej Božej lásky...

          Danielovi spolupracovníci, ktorí boli spolu s ním ustanovení do
       vedenia štátu trpeli závisťou. Tento prejav nelásky a  bezbožnosti
       vo svojom srdci  živili  aj  napriek  tomu,  že  im  Daniel  nijak
       neublížil. Jednoducho bol úspešnejší, bol požehnaný a prijímal  od
       Hospodina  mnoho  múdrosti.  To   všetko   urážalo   závistlivcov,
       v ktorých sa začala závisť meniť na nenávisť a tá splodila intrigy
       a úklady proti Danielovi.
          Je vylúčené, aby úprimný veriaci človek trpel takouto  svetskou
       neresťou. Boží Duch v srdci úprimného veriaceho hubí každú  závisť
       či nenávisť!
          V tejto chvíli si môžeme položiť otázku, každý  sám  pre  seba:
       "Nežije niečo také aj v mojom srdci? Som skutočne Božím dieťaťom?"



                        Náklonnosť kráľa a štátne zákony


                                Daniel 6,14-23.

          Prorok Daniel sa držal svojho  Stvoriteľa,  preto  bol  schopný
       zvestovať tohto Boha aj takým ľuďom, ako  boli  babylonskí  králi.
                                                                          26



       Kráľ Dárejos nebol výnimkou - Daniela si obľúbil, v jeho  múdrosti
       videl požehnanie a osoh. Napriek tomu, že bol kráľ,  neurážal  sa,
       že je Daniel múdrejší!
          Keď ale vydal zákon, na ktorí ho naviedli zlomyseľní úkladníci,
       nemohol ho zmeniť - babylonský kráľ nemohol  meniť  svoje  vlastné
       slová, taký bol babylonský zákon. Pretože si Dárejos Daniela veľmi
       obľúbil, bol skrúšený, smutný zo situácie, ktorá  vznikla.  Určite
       si uvedomil, ako ho dobehli a začal sa  spoliehať  na  toho  Boha,
       ktorého mu  Daniel  už  zvestoval.  Daniela  síce  hodil  do  jamy
       s levmi, ale hodil ho tam s vierou v Boha, že sa mu  nič  nestane.
       Stvoriteľ sa zastal Dárejovej viery a Danielovej čistoty -  svojou
       mocou zaviazal levom papule a spútal ich laby tak, že sa Danielovi
       naozaj nič nestalo.
          Pretože kráľ Dárejos pravdepodobne  neveril  svojim  úradníkom,
       zapečatil jamu, aby snáď niekto neprišiel a Daniela nezavraždil!
          Keby mal Dárejos iba vieru a  náklonnosť  k  Danielovi,  skutok
       viery by sa však strachoval urobiť, pravdepodobne  by  nastala  na
       jeho dvore vzbura, lebo by  porušil  babylonský  zákon.  Keby  bol
       Daniel síce veriaci, ale jeho život by nebol svedeckým  životom  -
       čistým pred Hospodinom, nestačila by ani Dárejova viera, ani  jeho
       náklonnosť, ani  jeho  skutok  viery  a  nestačila  by  ani  viera
       a modlitby proroka Daniela - levy by ho roztrhali.
          Tieto duchovné zákonitosti platia v Cirkvi Božích detí aj dnes!



                               Dôraz v opakovaní


                                Daniel 6,24-28.

          Po víťazstve viery  Stvoriteľ  nielen  zachránil  Daniela,  ale
       upevnil aj Dárejovu moc! Božie požehnanie sa prejavilo aj na  jeho
       panovaní.  Prejavom  Božej  moci  získal  nad   úkladníkmi   právo
       vyplývajúce z babylonského zákona a dal ich potrestať podobne, ako
       to oni úkladili Danielovi.

          Záver prvej polovice  Knihy  proroka  Daniela  sa  končí  veľmi
       vážnou upomienkou, že sa Danielovi vodilo dobre  nielen  za  kráľa
       Nabuchodonozora, za kráľa Balsazára - jeho syna, ale dokonca aj za
       kráľa Dáreja, ktorý bol z úplne inej  dynastie  a  dokonca  aj  za
       kráľa Cýra, ktorý bol Peržanom! Nie je ani len  pomysliteľné,  aby
       sa takáto náklonnosť štyroch kráľov dala vysvetliť inak,  než  ako
       požehnanie vyplývajúce z Božej moci!  Stvoriteľ  Danielovi  žehnal
       preto, lebo  sa  správal  k  vrchnosti  presne  podľa  Jeho  vôle.
       Výkladom Božieho Slova, ako prijímať svetské a cirkevné autority -
       vrchnosť sa budeme zaoberať v ďalšej úvahe.
          Na základe Danielovho svedectva urobil kráľ  Dárejos  vyznanie,
       ktoré sa veľmi podobalo vyznaniu kráľa Nabuchodonozora. Či  neskôr
       Dárejos prijal vieru do srdca tak, ako Nabuchodonozor, to  vie  už
       len sám Hospodin...






                                                                          27



                                    Autority
                               svetské a cirkevné
                                Sedem zastavení



                                       1.
                             Pravda a zmysel života


                                Matúš 17,24-27.

          Pán Ježiš v predčítanom odseku prikázal  svojim  učeníkom,  aby
       zaplatili poplatok dvojdrachny aj napriek tomu, že v tejto  platbe
       videl nespravodlivosť voči nim. Je zaujímavé uvedomiť si, že  keby
       sa Kristus neozval a nejakým spôsobom - možno aj  zázračným  -  by
       zaobstaral  peniaze  na  tento  poplatok,  učeníci   by   poplatok
       zaplatili a pravdepodobne by ani neuvažovali, či sa jedná o  niečo
       správne alebo nie! Kristus však situáciu  využíva  na  vzdelávanie
       svojich učeníkov a my si z nej môžeme zobrať  aj  dnes  dve  veľmi
       potrebné a aktuálne ponaučenia.
          - Pán  Ježiš  v  prvom  rade  svojim  učeníkom  priamo  odkrýva
       realitu. Poukazuje na nespravodlivosť veľmi kontrastne. Svätý Duch
       nechce, aby jeho deti žili vo  falošných  politických,  kultúrnych
       alebo triednych presvedčeniach! Svojim deťom odhaľuje pravdu takú,
       aká skutočne realisticky existuje - nemediálne, osobné  odovzdanie
       takýchto právd nie je rebéliou proti vrchnosti ani proti vládam!
          -  Kristus  však  zároveň  vysvetľuje   najdôležitejší   zmysel
       kresťanského života: "... ale aby sme ich nepohoršili, ...  zaplať
       za seba i za nás!" Božie dieťa má byť svetlom sveta.  Má  prinášať
       Evanjelium  všetkým,  teda  aj  vyberajúcim  poplatky,   colníkom,
       daňovníkom,  vladárom...  Prioritu  má  Kristovo  spasenie  a  nie
       revolta!  Každý  človek  potrebuje  počuť  zvesť  Božieho   Slova.
       Akonáhle prichádza  veriaci  do  konfliktu  so  svetom  v  oblasti
       politiky, správy, majetkov,...  prestáva  byť  schopným  zvestovať
       v láske Božie spasenie. Preto je v týchto  oblastiach  pre  cirkev
       podstatné  nepohoršovať,  aby  mohla  slúžiť  tomu,  k  čomu  bola
       povolaná - byť soľou zeme, prinášať svedecký  život  a  Evanjelium
       Pána Ježiša Krista všetkým ľuďom. 


                                       2.
                            Zodpovednosť a povinnosť


                                Rimanom 13,1-8.

          Apoštol  Pavel  vysvetľuje,  že   je   každá   vrchnosť   Božím
       dopustením! Inými slovami, vládcovia v štáte môžu  byť  len  takí,
       akých si ľudia v danom štáte zaslúžia! Výroky, ktoré poukazujú  na
       niektoré zriadenia, že sú od diabla, sú  biblicky  neopodstatnené,
       stoja proti Božiemu Slovu a hodnotia štátne okolnosti veľmi plytko
       a povrchne! Aj zle činiaci panovník je Božím  dopustením,  dokonca
       na sklonku dejín, keď sa zjaví v tele  sám  antikrist  a  prevezme
       vládu na svete, bude to Božím  dopustením,  lebo  si  ľudia  iného
       nezaslúžia!
          Takáto zmienka o Božej moci je  krásne  ilustrovaná  na  živote
       proroka Daniela, ktorý rešpektoval Božie  dopustenie  v  Babylone,
                                                                          28



       nebúril sa aj  napriek  tomu,  že  kráľ  Nabuchodonozor  vyplienil
       Jeruzalem, že bol schopný  dať  vyvraždiť  stovky  ľudí...  Prorok
       Daniel mal veľmi požehnaný život a Stvoriteľ si ho nakoniec použil
       aj k tomu, aby k sebe priviedol samého kráľa Nabuchodonozora.
          Predčítaný odsek Písma poukazuje opäť na  dve  veľmi  podstatné
       veci:
          - Božie dieťa má rešpektovať Božiu vôľu a teda  aj  rešpektovať
       štátne politické zriadenia!  Zapájať  sa  do  odbojov,  revolúcií,
       protivládnych kampaní nie je vecou  Božích  detí.  Svet  si  svoje
       otázky svojim časom vyrieši a zmení formu útlaku v súlade s  Božím
       dopustením. Úprimný veriaci má vo  víre  a  dravosti  sveta  oveľa
       podstatnejšiu úlohu - Evanjelium.
          - Božie Slovo poukazuje, že aj veriaci ľudia  využívajú  služby
       štátneho  zriadenia,  a  teda  sú  povinní  platiť   dane.   Písmo
       nepripúšťa akýkoľvek kompromis, že veriaci človek môže  časť  daní
       odviesť napríklad na cirkev! Božie deti však majú jeden vážny  dlh
       - dlh lásky, svedeckého života. Svet  má  dosť  hádok,  nepokojov,
       najrôznejších právd a uhlov  pohľadov...  Svet  hľadá  Boží  pokoj
       a mal by ho nachádzať v životoch úprimných veriacich. Toto je dlh,
       ktorý má každý kresťan povinnosť splácať celý život. "Kto  neberie
       svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden!" - Hovorí  Pán  Ježiš
       v evanjeliách. Je  len  málo  ľudí  na  svete,  ktorí  sú  schopní
       nevracať  úder  úderom  a  ktorí  sú   schopní   milovať   svojich
       nepriateľov. Týchto málo ľudí prezentuje svetu  Božie  kráľovstvo,
       Evanjelium, prináša mu Kristovo spasenie... 


                                       3.
                                Čistota životov


                               1. Petra 2,11-20.

          Apoštol  Peter  zdôrazňuje,  že  je  potrebné   podvoľovať   sa
       akejkoľvek vrchnosti. Týka sa to teda aj nadriadených vo svetských
       zamestnaniach,  nielen  štátnych  úradníkov!  Každá  vrchnosť   má
       v kompetencii istý  druh  správy  -  oblasť,  rozsah  moci.  Touto
       oblasťou je určený dosah jej moci,  čo  má  byť  pre  Božie  dieťa
       smerodatné. Robiť kampane proti vrchnosti v zamestnaniach opäť nie
       je vecou Božích detí!
          Proti  Božiemu  dieťaťu   však   môže   povstať   vrchnosť   aj
       nespravodlivým spôsobom. Predčítaný odsek nenabáda  k  protiúderu,
       ale k tomu, aby dotyčná vrchnosť v prípade  spomínaného  veriaceho
       bojovala proti samému živému Bohu! To  je  možné  len  vtedy,  keď
       život veriaceho  bude  pred  Pánom  Ježišom  Kristom  čistý.  "Mne
       pomsta, ja odplatím..." Hovorí Hospodin v Starom  Zákone.  Keď  sa
       Božie dieťa vrúcne drží Pána Ježiša, Kristus sa ho napokon zastane
       sám! Je  ale  veľmi  zlé,  keď  vrchnosť  právom  vystupuje  proti
       veriacemu, lebo tento naozaj urobil niečo zlé.  V  takejto  chvíli
       veriaci človek prestáva byť svetlom sveta a naopak, napomáha,  aby
       si ľudia vo svete mohli hovoriť: "Veď aj veriaci žijú len tak, ako
       aj my alebo ešte horšie..."
          Jedine čistota životov Božích detí môže polámať  útoky  diabla.
       Táto čistota sa prejavuje v dvoch veľmi podstatných veciach:
          -  Kristova  milosť,  ktorú  vidieť  na  úprimných  konkrétnych
       vyznaniach a ktorá patrí len takým veriacim, ktorí o  sebe  dokážu
       hovoriť pravdu - teda vyznávať hriechy...
          - Druhou zložkou čistoty kresťanského života je duchovný  rast.
                                                                          29



       Svätý Duch pôsobí v životoch  veriacich  ľudí,  a  tí  sa  stávajú
       pomaličky lepšími. Na úprimnom  Božom  dieťati  je  duchovný  rast
       rozhodne merateľný - pozorovateľný. Človek, ktorý poznal veriaceho
       pred rokmi a stretáva sa s ním aj v  prítomnosti,  musí  pripustiť
       sám pred sebou, že sa tento veriaci človek trochu zmenil. Svedecký
       život svet obviní, lebo na ňom svet vidí moc Božieho Ducha. 


                                       4.
                             Duchovné dary a služba


                             1. Korintským 12,1-11.

          V cirkvi Božích detí je potrebné rozumieť autoritám  inak,  než
       autoritám zo sveta! Pán Ježiš v evanjeliách  rozpráva:  "Nevolajte
       sa rabi, ani nikoho nenazývajte svojim majstrom... Jediný  je  váš
       majster, vodca - Kristus..."  V  cirkvi  Božích  detí  teda  nejde
       o nadriadenosť z hľadiska funkcií. Duchovní  pracovníci  v  cirkvi
       Božích detí nie sú funkcionári a nemajú právo prikazovať s pozície
       moci! Sú to naši bratia a sestry, a teda  sú  nám  všetkým  rovní.
       Napriek tomu Božie Slovo na viacerých miestach poukazuje, aby  sme
       sa podvoľovali jeden druhému. O aké podvoľovanie teda  ide?  Božie
       Slovo rozpráva o prirodzených autoritách, ktoré sú dané od  samého
       Svätého Ducha. Boží Duch rozdeľuje duchovné dary, jedných  vyučuje
       tomu, druhých inému.  Prirodzené  obdarovanie  je  prvou  zložkou,
       ktorú Božie  deti  automaticky  pri  svojich  bratoch  a  sestrách
       rešpektujú.  Jednému  Pán  veľmi  žehná  pri  kázaní,  inému   pri
       diakonii, ďalšiemu pri pastorácii alebo aj pri nejakej  praktickej
       pomoci v oblasti remesla...
          Nerešpektovať  prirodzené  obdarovania,  znamená  nerešpektovať
       Božiu vôľu!
          Duchovný dar však nie  je  jedinou  kvalitou,  ktorú  musí  mať
       duchovný pracovník! O druhej  nutnej  zložke  povolania  do  práce
       v cirkvi rozpráva nasledujúci odstavec Písma. 


                                       5.
                              Príklad a povolanie


                              1. Timoteovi 3,1-13.

          Duchovný pracovník nemôže  mať  len  nadanie,  práca  v  cirkvi
       Božích detí nutne vyžaduje aj ďalšie vlastnosti:
          - Svedecký život
          - Slušné správanie
          - Štedrosť a pohostinnosť
          - Nesmie byť poviazaný alkoholizmom ani inou drogou
          - Nemôže byť svárlivý
          - Nesmie byť lakomý, zameraný na peniaze
          - Musí počestne spravovať svoj vlastný dom, rodinu
          - Nesmie byť nováčik
          - Nesmie mať rozdelený jazyk - na jednom mieste rozprávať  tak,
       na inom inak
          - Musí byť úprimný veriaci a v práci v cirkvi vyskúšaný
          Do duchovnej práce Pán teda povoláva  len  takých  ľudí,  ktorí
       splňujú vyššie uvedené kritériá a majú jasne vyhranený  pohľad  na
                                                                          30



       svoje duchovné obdarovanie, ktoré prináša  požehnanie  im  aj  ich
       okoliu.
          Stvoriteľ často pripravuje človeka na  povolanie  do  duchovnej
       práce.  Možno  sa  na  niekom  prejavuje  obdarovanie  a  niektoré
       z vyššie uvedených vlastností. Keď ich však nespĺňa  všetky,  ešte
       na prácu v cirkvi nedozrel!
          Ak  niekto  prijal  duchovnú   prácu   a   pravidelne   zlyháva
       v niektorej z vyššie uvedených  vlastností  alebo  ak  sa  na  ňom
       neprejavuje Božie obdarovanie, takýto človek narobí v cirkvi  viac
       zla, ako zlomyseľník, ktorý by sa na robenie zla v  cirkvi  priamo
       sústredil! Duchovná práca je výborná vec, ale žiada  od  veriaceho
       človeka veľa zodpovednosti a odriekania!
          Tento odsek by mal byť vážnym motívom na prehodnotenie  svojich
       postojov a povolaní do práce v cirkvi Božích detí. 


                                       6.
                                Cirkevné funkcie


                                 Matúš 23,1-12.

          Stvoriteľ  nám  odkryl,  že  je  potrebné  rešpektovať  svetskú
       vrchnosť, vlády (1,2,3)... Takouto vrchnosťou je aj legislatíva  -
       zákonodarstvo, ktoré ustanovilo  právnu  formu  zhromažďovania  sa
       veriacich,  ktorá  sa   volá   "cirkevná   inštitúcia".   Cirkevná
       inštitúcia musí mať  svoju  ústavu,  stanovy  -  tak  je  to  dané
       legislatívou, ktorú má úprimné božie dieťa rešpektovať.  Keby  sme
       dnes navrhovali ústavu nejakej cirkevnej  inštitúcie,  naši  vnuci
       alebo aj deti by v nej už našli chyby a možno by  nás  obviňovali,
       že sme hriešni, lebo  sme  napísali  nedokonalú  cirkevnú  ústavu.
       Každá cirkevná ústava je a aj bude nedokonalá, lebo ju  písal  len
       človek. Možno bol úprimný a myslel všetko veľmi  vrúcne  a  dobre,
       ale bol len človekom!
          Od  ústavy  preto  netreba  žiadať,  aby  bola  dokonalá,  lebo
       dokonalou je len Biblia! Biblia  je  najväčšou  ústavou  úprimných
       veriacich Božích detí! Ústava cirkevnej inštitúcie však musí spĺňa
       niekoľko bodov, aby Božie dieťa neviedla do hriechu:
          - Nesmie brať veriacemu osobnú slobodu
          - Musí vyznávať Ježiša Krista ako Spasiteľa a Stvoriteľa
          - Nesmie nútiť Božie deti páchať hriech
          Všetko  ostatné  sú  len  formy,  vyplývajúce  z   legislatívy,
       duchovného poznania a tradícií. Božie Slovo teda  učí  rešpektovať
       cirkevné inštitúcie ako svetskú moc,  ale  zároveň  vyjadruje,  že
       v takýchto inštitúciách existuje skutočná cirkev Božích detí,  pre
       ktorú majú platiť pravidlá z dvoch vyššie uvedených odsekov (4,5).
          Je  veľkým   požehnaním,   keď   sa   do   staršovstiev   alebo
       presbyterstiev dostanú duchovné autority,  ktoré  takéto  kritériá
       spĺňajú. Pozor, rozhodne to však nie je automatické  a  nedeje  sa
       tak  vždy!  Vo  vedeniach  cirkevných   zborov   niekedy   dokonca
       nachádzame aj alkoholikov, lakomcov,  svárlivcov,  nováčikov,  ...
       Často tam sú ľudia, ktorí konajú veci, na ktoré nie sú  obdarovaní
       a podľa toho všetkého tak aj vyzerá cirkevný zbor, ktorý vedú.
          Chcel by som veľmi zdôrazniť, že je veľkým požehnaním,  keď  sa
       funkcia  v  cirkevnej  inštitúcii  zlúči  so  skutočným  duchovným
       povolaním (4,5).
          Pán Ježiš v predčítanom odseku poukazuje, že  aj  v  cirkevných
       inštitúciách je potrebné rešpektovať autority bez ohľadu na to, či
                                                                          31



       robia  dobre  alebo  zle!  Podľa   apoštola   Pavla   majú   ľudia
       v cirkevných zboroch také  staršovstvá  a  presbyterstvá,  aké  si
       skutočne zaslúžia! Preto tak, ako  pri  akejkoľvek  inej  svetskej
       vrchnosti  je  nutné  podvoľovať  sa  vedeniu   cirkevného   zboru
       v oblasti ich kompetencie - teda v oblasti vedenia  tohoto  zboru.
       Na druhej strane podobne, ako aj zamestnávateľ nemôže zasahovať do
       osobných životov svojich zamestnancov, ani  vedenie  zboru  nemôže
       zasahovať  do  osobných  aktivít  členov   cirkvi.   Výnimkou   je
       poukazovanie na hriech, nespravodlivosti, ... Takto však do života
       veriaceho človeka môžu zasahovať všetci ľudia  a  Božie  dieťa  by
       malo  považovať  takéto  zastavenie  ako  prejav   Božej   milosti
       a náklonnosti!
          V tejto dobe si ľudia niekedy kladú otázku, prečo cirkev nie je
       taká, ako aj pred vekmi? Na základe predchádzajúcich úvah  by  som
       chcel povedať jediné - cirkev Božích detí je presne taká istá  ako
       aj pred dvoma  tisíckami  rokov,  akurát  žije  v  iných  pomeroch
       a podmienkach! Božie Slovo nás učí rešpektovať tieto  pomery,  učí
       nás rozumieť im a byť svetlom pre svet aj v prítomnosti. Prakticky
       to znamená byť svetlom pre svet v cirkevných inštitúciách aj  mimo
       nich... 


                                       7.
                                  Boh Hospodin


                                Matúš 23,13-36.

          Keď sa človek trochu naučí poznať svet, zistí, že je v ňom veľa
       nespravodlivosti.  Keď  nájde  v  živote  Krista  a  nájde   domov
       v  nejakej  vetvy  cirkvi  Božích  detí,  ktorá   bude   existovať
       pravdepodobne v rámci nejakej cirkevnej inštitúcii, zistí,  že  aj
       v cirkvi je všeličo zlé a miestami sa to až priveľmi podobá svetu.
       Takéto  zistenie  dokáže  veľmi  podlomiť  vieru  a  človek   trpí
       v duchovných depresiách, až  kým  si  neujasní,  že  si  poplietol
       inštitúciu s cirkvou - cirkevnú inštitúciu s cirkvou Božích detí.
          V cirkvi Božích detí sa dajú nájsť  aj  pády,  aj  hriech,  ale
       k tomu vždy aj pokorné vyznania hriechu,  modlitby  a  odpustenia!
       Cirkev Božích detí je nezmenená, človek si len  musí  ujasniť,  čo
       hľadá, na čo kladie dôraz a čo mu je drahé.
          Boh Stvoriteľ v poslednom predčítanom odseku pripomína,  že  On
       nie je slabým,  bezmocným  Bohom  -  Beda  tým,  ktorí  zneužívajú
       cirkevné inštitúcie, aby  dosahovali  svojich  cieľov  alebo  svoj
       vlastný úžitok, zakrývajúc svoje  zámery  zbožnými  výrazmi  tváre
       a krásne uhladenými slovami...












                                                                          32




























































                                                                          33



                                  S Hospodinom
                                až za Jordán...



                              Modlitebné stíšenie
                      Očakávaj na Stvoriteľa a Spasiteľa!


                                    Žalm 57

          Starozákonná  a  novozákonná  doba  sa  od  seba  odlišujú   aj
       podobajú.  Život  pred  niekoľkými   tisícročiami   sebou   niesol
       jednanie,  ktoré  často  nepodliehalo   štátnym   zákonom.   Ľudia
       presadzovali svoje záujmy  formou  hrubej  sily.  Zabitie  zlodeja
       alebo prepadnutie suseda a vyvraždenie jeho  rodiny  boli  pomerne
       bežnou formou vykonávania svojej moci. Ľuďom Starého  Zákona  išlo
       veľmi často o holý život.
          V období Nového  Zákona  sa  začínajú  formovať  väčšie  štáty,
       štátne zákony majú väčší dosah a aj  keď  človek  musí  často  pre
       všeličo trpieť, jeho problémom už  nebýva  až  tak  často  problém
       života a smrti. V súčasnosti je  známy  pojem  "humanizmus",  máme
       najrôznejšie dôchodkové zabezpečenia a sociálne podpory.
          Kedysi išlo Dávidovi skutočne o život. Jeho žalm je preto  plný
       strachu, zúfalstva. Zároveň v ňom ale nachádzame dôveru vo  svojho
       Boha Stvoriteľa, túžbu vyrozprávať ťažobu na modlitbe a zveriť  ju
       tak do Božích rúk. V závere žalmu Dávid vyznáva vo  viere,  že  sa
       nemusí báť, ale už v čase útlaku môže ďakovať svojmu Stvoriteľovi,
       že je s ním a že ho podrží. Davidova viera zlomila aj strach  pred
       násilím a smrťou!
          Dnes veriacim poväčšine nejde o  holý  život,  ale  sú  niekedy
       potláčaní druhými ľuďmi podobne, ako bol Dávid. Strach  z  potupy,
       zo  straty  zamestnania,  osočovanie  inými,  strach  z   príchodu
       nedostatku často spôsobujú utrpenie. Davidov príklad poukazuje, že
       človek môže predkladať  svoju  ťažobu  svojmu  Bohu.  Božie  Slovo
       vyzýva  k  viere,  ktorá  na  modlitbách  upokojí  ľudské   srdce.
       Stvoriteľ vo svojej láske chce pomôcť každému!
          Aby mohol veriaci človek prijať  toto  veľké  požehnanie,  jeho
       srdce musí byť pre jeho Boha otvorené! Srdce,  ktoré  živí  zlobu,
       trpkosť, svárlivosť alebo dokonca nenávisť  je  srdcom,  ktoré  sa
       Stvoriteľovi nikdy neotvorí! Možno by sa zdalo, že peknými slovami
       alebo pravidelným čítaním Písma  alebo  možno  verejnou  modlitbou
       prekonáme problém svojho  srdca  a  naše  modlitby  budú  vypočuté
       podobne, ako aj Davidove. Ak je však  naše  srdce  živené  zlobou,
       cestou k Stvoriteľovi je jedine osobné pokánie pred Pánom Ježišom.
          Božie Slovo nám ponúka aj týmto žalmom  moc,  ktorú  si  môžeme
       a aj nemusíme  privlastniť.  Božie  požehnanie  môžeme  prijať  aj
       v túto chvíľu. Poznáme k nemu cestu a  Hospodin  vo  svojej  láske
       čaká, aby sme mu  zjavili  svoje  utrpenia.  Chce  ich  chytiť  do
       svojich rúk, zastať sa svojich detí a požehnať až prehojne. 








                                                                          34



                                     úvaha
                             Pred svojim "Jordánom"


                                    Józua 3

          Ľudský život by sa dal pripodobniť k akejsi  ceste.  Človek  je
       pútnikom, ktorý vo svojom živote stretáva  dobré  i  zlé,  niekedy
       trpí, inokedy sa zase raduje, pracuje  alebo  odpočíva,  má  svoje
       túžby, záujmy a ciele... Veriaci  človek  kráča  po  ceste  svojho
       života spolu so svojim Spasiteľom - Ježišom Kristom. Prakticky  to
       znamená, že sa snaží  rozpoznať,  či  sa  jeho  správanie  a  smer
       životnej cesty páči jeho Bohu. Keď si nevie poradiť, prosí o pomoc
       alebo radu a svojim časom ju od  Stvoriteľa  dostáva.  Živá  viera
       odmieta  ľudské  svojvoľné  "chcel  by  som"  a  vyučuje   človeka
       vyjadrovať skôr túžbu po poznaní Božej vôle: "Pane, ja by  som  to
       chcel takto, ale Ty vieš, čo je správne! Poraď  mi  prosím!  Dobre
       som sa zachoval vtedy a vtedy?"
          Nový  Zákon  označuje  ľudskú  životnú  cestu,  ktorá  je  úzko
       prepojená s praktickým hľadaním Božej vôle ako duchovný rast.  Čím
       je veriaci dlhšie na takejto životnej ceste, tým viac  je  schopný
       pomôcť, porozumieť druhým ľuďom, byť oporou...
          Cesta židovského národa z Egypta do zasľúbenej zeme by sa  dala
       ľahko prirovnať k ľudskému životu. Som presvedčený, že dokonca  má
       niesť tento symbol, a teda aj  množstvo  praktických  poučení  pre
       nás! Niekedy totiž  prežívame  útek  do  "Egypta",  inokedy  útlak
       v "Egypte", dokonca môžeme prežiť  aj  výzvu,  aby  sme  ten  svoj
       "Egypt" opustili a rozhodli  sa  nasmerovať  cestu  svojho  života
       podľa novej zjavenej Božej  vôle.  Môžeme  prežívať  cestu  viery,
       ktorá vedie cez vyprahnutú púšť, kde je náš život sprevádzaný síce
       aj  akousi  Božou  pomocou,  kde  ale  v  prvom  rade  trpíme  pre
       najrôznejší nedostatok, neporozumenie, kde akoby Stvoriteľ nepočul
       naše modlitby...
          Izraelský národ prešiel množstvom poníženia v Egypte a  spoznal
       aj Božiu moc,  keď  prechádzal  cez  Červené  more,  kde  sa  vody
       rozostúpili a neskôr padli na jeho protivníkov. Možno by  sa  dalo
       povedať,  že  po  takýchto   skúsenostiach   Izraelci   už   nikdy
       nezapochybujú o Božej láske a moci!  A  predsa  nebolo  tak...  Na
       ceste púšťou počas dlhých rokov utrpenia zabúdali na svojho  Boha,
       prestávali dúfať a ak by som povedal,  že  boli  niekedy  ovládaný
       skepsou a trpeli depresiami, hnevom, že  vôbec  niekedy  z  Egypta
       vyšli, povedal by som len pravdu!
          Som presvedčený, že sme už všetci  zakúsili  vo  svojom  živote
       Božiu moc. Pán Ježiš sa nás zastal, pomohol  nám  alebo  odstránil
       nejaké prekážky a my sme v slzách radosti ďakovali za Jeho  zázrak
       a naše vyslobodenie. Máme teda skúsenosti viery,  Božie  svedectvá
       vo svojom vlastnom živote.
          Keď človek vyjde z  toho  svojho  "Egypta"  a  prežije  radosti
       viery, prvé očarenia, stáva sa často  nepríjemným  človekom,  lebo
       všetkých obťažuje svojimi zážitkami, vnucuje Evanjelium a často ho
       vnucuje aj takým ľuďom, ktorí tiež kedysi vyšli zo svojho "Egypta"
       a potom na tej svojej púšti duchovne umreli. Skúsili teda  to,  čo
       ešte ten mladý kresťan neskúsil, čo si vo svojej naivite  nedokáže
       ani len predstaviť, a predsa teraz prichádza za nimi a vnucuje  im
       svoje detinské zážitky viery, ktoré oni sami kedysi poznali aj  vo
       svojom živote.
          Keď  si  rodič  predstaví,  ako  jeho   dieťa   prestane   rásť
       a zakrpatie, potom zostarie, zvráskavie, ale vzrastom  sa  naďalej
                                                                          35



       podobá päťročnému dieťaťu, určite sa zhrozí  a  v  dúfaní  poprosí
       Stvoriteľa, aby jeho deti od niečoho takého uchránil.  Keď  človek
       uverí v Boha a vyjde zo svojho "Egypta", keď prežije zázraky viery
       a potom sa duchovne zastaví, je  to  podobná  hrôza,  ako  porucha
       rastu dieťaťa! Vo svojom duchovnom raste musí každý kresťan prejsť
       aj obdobím svojej duchovnej púšte! Prvotné zázraky a  nadšenie  sa
       začne  pomaly  meniť  na  skepsu,  vyprahnutosť,  prichádzajú   aj
       depresie a neistoty, či ešte Boh je na  Nebi!  Prakticky  to  môže
       vypadať  tak,  že  veriaci  začne  chápať   realitu,   vnímať   ju
       a poznávať. Uvidí, že sa aj  kresťania  dokážu  hádať.  Na  jednej
       strane  bude  vidieť   v   životoch   veriacich   akúsi   vzájomnú
       nevraživosť, na druhej strane bude počúvať ich zbožné  modlitby  -
       existuje vôbec Stvoriteľ? Potom  si  vypočuje  v  televízii  hádku
       neveriacich a veriacich, v ktorej padne veľa  výčitiek,  že  totiž
       cirkevné inštitúcie  žijú  aj  z  daní  neveriacich  a  že  je  to
       nespravodlivé. Možno  si  nalistuje  podobné  hádky  na  internete
       a vypočuje názory svojich  veriacich  bratov,  že  je  dobré  brať
       peniaze zo štátu,  ale  zároveň  ho  obvinia  jeho  iní  neveriaci
       priatelia, že patrí medzi zlodejov. A veriaci človek má potom ešte
       aj osobné problémy. Akoby nestačilo okolie plné  svárov  a  zvady,
       prichádza hrozba prepustenia zo zamestnania. Mladý človek  prežíva
       samotu, lebo sa zatiaľ akosi ešte  nestretol  so  svojim  životným
       partnerom. Niekto vie niesť takúto  samotu  bez  problémov,  iného
       táto samota dusí v  ťažkých  depresiách.  Iný  si  možno  partnera
       nájde, ale namiesto očakávaného neba na  zemi,  prežije  iba  novú
       realitu... Veriaci človek sa potom modlí vyprahnutý  a  Boh  akoby
       nepočul. Zasľúbenia prichádzajú, sem tam Pán i trocha pomôže,  ale
       púšť   zostáva   púšťou,   vyprahnutosť   vyprahnutosťou,   skepsa
       a depresie ubíjajú duchovný život viery.
          Božie Slovo poukazuje na to, že židovský národ trpel  na  púšti
       prevažne kvôli tomu, že nedokázal a nechcel  od  Hospodina  prijať
       to, čo mu Boh ponúkal. Židia začali túžiť po všeličom čo  mali  vo
       svete, pričom zabúdali, že  v  Egypte  boli  aj  tvrdo  potláčaní.
       Stvoriteľ chce naše životy vyviesť z našej  púšte,  ale  potrebuje
       pritom takých veriacich,  ktorí  Mu  dokážu  otvoriť  svoje  srdce
       a v pokání sa k Nemu navracať. Duchovná púšť je hrozná, lebo v nej
       môžu ľudia skutočne aj duchovne  zahynúť  a  stratiť  aj  posledné
       zbytky živej viery. 


                           Božia vôľa v čas povolania
                                   Krok viery


          Predčítaný odsek Božieho Slova opisuje ľudí, ktorí práve prešli
       svojou životnou púšťou. Opisuje doráňaných ľudí,  unavených  ľudí,
       ľudí, ktorí sa dlho museli  potýkať  s  depresiami  a  zúfalstvom.
       Myslím, že to najsilnejšie, čo ich v ten čas ovládalo, bola  únava
       - únava z viery, únava z Boha, ktorý ich vodil štyridsať rokov  po
       púšti a nepovolil, až kým pred Ním v srdci nekapitulovali! Unavený
       židovský národ sa utáboril na mieste Šitím pred Jordánom.
          Takýmto unaveným a znechuteným ľuďom zaznelo Božie Slovo, Božie
       osobné povolanie, ktoré  ich  malo  viesť  do  konkrétneho  skutku
       viery. "Prejdite cez Jordán,  cez  tú  rozvodnenú  rieku  s  celým
       svojim majetkom! Choďte a urobte to!" Ako človek by som asi  mohol
       povedať: "Pane Bože, čo to zase žiadaš! Veď sa to nedá!" Možno  by
       som sa aj ako človek rozplakal a možno by som svojho Boha práve na
       tomto mieste svojho života neuposlúchol a duchovne zahynul.  Božie
                                                                          36



       povolanie však nezvykne zaznieť všeobecne! Boží  hlas  znel  ďalej
       a konkrétne určil, ako cez  ten  Jordán  prejsť:  "Kňazi,  zoberte
       Truhlu Zmluvy a choďte popredu a  vojdite  prví  do  vôd  Jordánu,
       potom sa stane zázrak, potom sa vody rozídu  a  vy  všetci  budete
       môcť cez Jordán prejsť!" V novozákonnej dobe by sa  dalo  povedať,
       že sú kňazmi všetci, ktorým je zverená akákoľvek  duchovná  práca.
       Čo si asi títo kňazi pomysleli? "Máme ísť prví!? A čo  ak  sa  nič
       nestane? Zosmiešnime sa pred všetkými a  oni  nás  potom  ešte  aj
       ukameňujú! Bože, či niet nejaké racionálnejšie riešenie -  veď  už
       nevládzeme! Po toľkom utrpení žiadaš krok viery,  a  to  ešte  tak
       veľký!" Aj kňazi mohli duchovne umrieť a neuposlúchnuť Božiu vôľu.
       Možno by potom na brehu Jordánu vzniklo  nejaké  mesto,  ktoré  by
       neskôr zničilo nejaké zemetrasenie a svet by sa  nikdy  nedozvedel
       Evanjelium Pána Ježiša Krista.
          Je veľmi potrebné, aby v ťažký čas veriaci človek dal na  Božiu
       radu. Veľké povolania viery prichádzajú takmer vždy v  ťažký  čas!
       Keď je človeku najťažšie, prichádza Hospodin a žiada,  aby  človek
       urobil krok  viery,  aby  začal  opäť  dúfať  v  nemožné,  aby  sa
       rozpomenul, že kedysi  dávno  Stvoriteľ  rozdelil  vody  Červeného
       mora, aby ho spasil.
          Duchovná púšť má v ľudskom živote hlboký zmysel - robí  z  ľudí
       lepších ľudí, schopnejších pracovať na Božom diele. Keď táto  púšť
       pominie, prichádza povolanie. Toto  povolanie  nie  je  adresované
       naivným kresťanom, ale skúsenejším, ktorí už  aj  trpeli  a  ktorí
       možno práve teraz  nevládzu.  Aby  nás  Hospodin  spasil,  dal  sa
       ukrižovať, "rozdelil vody Červeného mora" a  urobil  to  aj  kvôli
       tomu, aby sme ho možno aj v tejto chvíli neodmietli. 


                             Božia moc v súčasnosti
                                Skúsenosti viery


          Izrael poslúchol, kňazi vyšli s Truhlou zmluvy a vošli  do  vôd
       Jordánu. Zázrak sa nestal predtým! Zázrak sa stal  až  potom,  keď
       títo veriaci ľudia urobili svoj krok viery. Kňazi  nešli  hneď  po
       suchu! Najskôr si zamočili nohy a vypadalo  to  veľmi  racionálne,
       veľmi realisticky, ale išli  ďalej!  Až  potom  zakročil  Hospodin
       a podržal pritekajúce vody a ostatným vodám dovolil  odtiecť.  Keď
       sa tento zázrak stal, všetci pochopili, že Boh na  nebi  ešte  je!
       Bolo  to  pre  nich  isto  obrovským  povzbudením  a  ich   ďalšou
       skúsenosťou živej viery. Táto udalosť však mala ešte jeden  háčik.
       Ohromné  masy  vôd  stáli  stranou,   akoby   ich   niečo   držalo
       a  pravdepodobne  sa  hromadili.  Vytvorila   sa   priehrada   bez
       hradiaceho múra. Božie Slovo znelo: "Choďte  popred  vysokú  vodnú
       stenu a verte, že vás nezaleje. Verte tomu, lebo som to povedal Ja
       Hospodin!" Kladiem si otázku: "Išiel by som? Asi áno a  pritom  by
       som sa triasol strachom, že sa možno každú chvíľu utopím."
          Keď Stvoriteľ povolá, učiní pre službu aj priestor.  Človek  sa
       však často cíti tak malý, tak neschopný, tak biedny, že  sa  začne
       báť.  Kladie  si  otázky:  "Dokážem  to?"  Človek  sám  by  určite
       nedokázal nič! Veriaci človek, ktorého sprevádza Božia moc, prejde
       nielen cez svoj "Jordán", ale bude mať požehnané aj  za  Jordánom!
       Izraelský národ sa dočkal zasľúbenej zeme tak, ako sa dočká  každé
       Božie dieťa svojho zasľúbenia.
          Kladiem si otázku: "Máme  svoje  zasľúbenia?"  Mali  sme  vôbec
       niekedy záujem takéto zasľúbenia dostať, prosievali  sme  Boha  za
       svoje túžby a konzultovali sme ich s našim Bohom?" Pán Ježiš chce,
                                                                          37



       aby sme prosili, chce nás vyučovať, požehnať nám  a  svojim  časom
       nás naplniť. Chce to pre svoju lásku, ktorou nás miluje. Pre  túto
       lásku sa dal za nás ukrižovať, a potom vstal z  mŕtvych,  aby  sme
       všetci  mohli  prijať  cez  pokánie  svoju  životnú  cestu   nášho
       duchovného rastu. 


                          Spasenie Pána Ježiša Krista
                              Držitelia Božej moci


                                   Ján 1,12.

          Pán Ježiš nezobral veriacich a nepoložil ich do  neba!  Naopak,
       iba ich vyviedol z ich "Egypta" a dal im právo a  moc  prejsť  cez
       ten ich "Jordán"! K nášmu spaseniu vedie  cesta,  ktorá  je  veľmi
       podobná ceste izraelského národa.  Môžeme  ju  prijať,  odmietnuť,
       môžeme duchovne zvíťaziť alebo uprostred cesty aj duchovne umrieť.
       Pán Ježiš Kristus však dal každému právo  vydať  sa  touto  cestou
       a moc na tejto ceste svojho života obstáť, zvíťaziť.





































                                                                          38




























































                                                                          39



                                 Dejiny ľudstva
                              po Babylonskej ríši
                                      VII.



                                Štyri zverotvory
                         striebro, meď, železo a hlina


                                 Daniel 7,1-7.

          Siedmou kapitolou  sa  v  Knihe  proroka  Daniela  začína  časť
       proroctiev  o  dejinách  sveta,  ktoré  sa  z  časti  už  naplnili
       a z časti ešte len naplniť majú.  Jednotlivé  proroctvá  -  sny  -
       netvoria z časového  hľadiska  postupnosť,  nenaväzujú  časovo  na
       seba. Sú to pohľady, ktoré otvárajú veriacim ľuďom isté zorné uhly
       porozumenia dejín sveta.
          Siedma  kapitola  vyjadruje  dejiny  sveta  od   pobabylonského
       obdobia  až  po  veľký  Boží  súd  a   druhé   stvorenie   nového,
       neporušeného sveta.
          Veľké,  rozbúrené  more  symbolizuje  svet  porušený  hriechom.
       Stvoriteľ však na tento svet  nezanevrel  a  už  v  Raji  zasľúbil
       Spasiteľa, cez ktorého sa budú môcť ľudia navrátiť k Nemu.
          Ľudia kedysi  nemohli  pochopiť,  že  sú  hriešni  a  potrebujú
       Spasiteľa. Preto bol  nutný  vývoj  ich  porozumenia  samému  sebe
       a sveta v ktorom žijú.
          Vývoj ľudského zmýšľania inicioval a viedol sám Hospodin svojim
       Svätým duchom. Štyri vetry symbolizujú pôsobenie Božieho Ducha  na
       celý svet.
          Proroctvo je datované do obdobia Babylonskej ríše, preto  podľa
       výkladu z veršov 16-28 štyri  zverotvory  symbolizujú  kráľovstvá,
       ktoré   mali   prísť   po    páde    Babylonskej    ríše.    Podľa
       Nabuchodonozorovho sna z druhej kapitoly ide o:

          - striebro, lev s krídlami orla,
          - meď, medveď s rebrami v zuboch,
          - železo, leopard so štyrmi krídlami a hlavami,
          - hlina so železom, najväčšie zviera so železnými zubami
       a desiatimi rohmi.

          Dobu striebornú, Perzskú ríšu symbolizuje lev, lebo bola dravá.
       Krídla  symbolizujú  jej  rýchlu  rozpínavosť,  ktorá  bola  náhle
       a násilne ukončená pri  námornej  bitke  s  Gréckou  flotilou  pri
       Salamíne. Pozdvihnutie zo Zeme a zmena na podobu človeka so srdcom
       človeka symbolizuje, že  v  tejto  veľmoci  Pán  vzbudil  osobnosť
       Xerxesa, ktorý počúval  Jeho  hlas  a  umožnil  návrat  židovského
       národa z Babylonského zajatia.
          Dobu medenú, Grécku ríšu symbolizuje medveď, ktorý  mal  sklony
       všetko požierať. Vojská Gréckej ríše  v  dejinách  dobývali  jedno
       kráľovstvo za druhým tak rýchlo, že  sa  niektoré  légie  stratili
       a nevedeli sa už vrátiť naspäť. Úplne stratili kontakt  s  centrom
       vedenia ich vojny.
          Dobu železnú, dva hnáty na soche z druhej kapitoly, hlava šelmy
       zo Zjavenia, ktorá mala ranu od meča, ale opäť ožila, stará Rímska
       ríša a jej nová podoba v Európskej únii je symbolizovaná leopardom
       - dravou šelmou. Štyri krídla symbolizujú  rozpínavosť  do  celého
       sveta  -  Európa,  Ázia,  Afrika  a  Amerika.  Štyri  hlavy  šelmy
                                                                          40



       symbolizujú, že táto ríša nemá plne jednotné politické vedenia, je
       možné chápať ju ako viacero politických sfér vplyvu.  Je  to  však
       jeden organizmus, jedna šelma a pôjde do boja vždy jednotne.
          Dobu  hlinenú  so  železom,  poslednú  ríšu,  ktorá   sa   rodí
       v šanghajskej organizácii spolupráce symbolizuje zviera, ktoré  je
       úplne iné. Nemá konkrétnu  podobu  a  je  najväčšie  zo  všetkých.
       Miešanie hliny a železa symbolizuje  federáciu  kultúr,  ktoré  sa
       doteraz nepodarilo nikdy spojiť. Táto šelma pokryje celú Zem.  Jej
       desať  rohov  symbolizuje,  že  pôjde  o   celosvetovú   federáciu
       desiatich etník. Už dnes môžeme v  nej  nachádzať  etniká  doteraz
       nezlúčiteľné slovanstvo, čínske a arabské kultúry... 


                                  Desať rohov
                         Spojenie nezlúčiteľných kultúr


                                 Daniel 7,8-12.

          Do poslednej celosvetovej federácie  povstane  antikrist.  Jeho
       vláda zvrhne, pokorí, asimiluje tri etniká do jedného  štátu,  čím
       sa celosvetová  federácia  desiatych  štátov  zmení  na  federáciu
       ôsmych štátov.
          Táto zmena poslednej federácie a vystúpenie  antikrista  sa  dá
       očakávať na konci obdobia rán božej milosti a na začiatku  obdobia
       rán Božieho hnevu. Je možné, že sa táto zmena bude diať  aj  počas
       obdobia rán Božej milosti. Vystúpenie antikrista však  nastane  až
       po vytrhnutí Božích detí - Cirkvi Pána  Ježiša  Krista  z  obdobia
       milosti, ktoré prežívame v súčasnosti.
          V druhej kapitole Daniela čítame, že sa  posledná  ríša  ukončí
       pádom  uhoľného  kameňa,  ktorý  nebol  v  rukách  človeka.   Ríša
       antikrista bude  ukončená  druhým  príchodom  Pána  Ježiša  Krista
       v moci a sláve.
          Druhým príchodom Pána  Ježiša  sa  začne  obdobie  milosti,  za
       ktorým  budú  súdení  všetci  ľudia   podľa   kníh   ich   skutkov
       a ospravedlňovaní tí ľudia, ktorí  sú  zapísaní  v  knihe  milosti
       Ježiša Krista.
          Príchodom Pána Ježiša v moci a sláve sa ukončia dejiny hriechu,
       nie však dejiny Zeme. Symbolizuje to  odňatie  moci  zvieratám  do
       času, ktorý je vymeraný. Ide  o  obdobie  milosti  -  "Tisícročné"
       kráľovstvo s Pánom Ježišom Kristom. Po tomto  období  bude  všetok
       hriech uvrhnutý do ohnivého jazera pri poslednom  súde,  ktorý  je
       symbolizovaný otvorenými knihami. 


                         Kráľovstvo Pána Ježiša Krista
                         Dejiny piatich prstov v dlani


                                Daniel 7,13-15.

          Kráľovstvo  Pána  Ježiša  sa   teda   začne   na   tejto   zemi
       "tisícročným" kráľovstvom. Po jeho ukončení bude  veľký  Boží  súd
       a nové stvorenie nového neporušeného sveta.
          V tomto novom svete budú Božie deti žiť večne s  Pánom  Ježišom
       Kristom v radosti zo svojej práce, ktorá im bude potešením a  bude
       sa podobať skôr záľubám než práci.
          Celosvetové biblické dejiny a Evanjelium Pána Ježiša Krista  je
                                                                          41



       možné zhrnúť pomocou piatich biblických pojmov. Budeme tomu  ďalej
       hovoriť Evanjelium v dlani. Každá ruka má päť prstov a každý  prst
       má svojho "brata" na druhej ruke. Každý z piatich nižšie uvedených
       biblických pojmov má svojho "brata", preto ak hovoríme  o  jednom,
       musíme povedať aj o druhom z nich:

          1.
          Palec, prvé stvorenie - Genezis, druhý palec  druhé  stvorenie,
       ktoré prebieha práve teraz podľa slov pána Ježiša Krista  -  "idem
       vám pripraviť príbytok..." - Genezis II.
          2.
          Ukazovák, fyzické narodenie,  druhý  ukazovák,  nové  narodenie
       z Vody a Ducha Božieho.
          3.
          Prostredník, fyzická smrť, druhý prostredník,  druhá  smrť  pri
       veľkom Božom súde, ide o smrť tých, ktorí  neprijali  milosť  Pána
       Ježiša Krista.
          4.
          Prstienok,   vzkriesenie   Božích   detí   do    "tisícročného"
       kráľovstva. Druhý  prsteník,  druhé  vzkriesenie  neveriacich  pre
       veľký Boží súd.  "Blahoslavený  ten,  ktorý  má  podiel  na  prvom
       vzkriesení. Nad tým už druhá smrť nemá moc." Zjavenie 20,6.
          5.
          Malíček, prvý príchod Pána Ježiša Krista, druhý malíček,  druhý
       príchod Pána Ježiša Krista v moci a sláve.

          Pán Ježiš nám dal dve ruky s piatimi  prstami.  Je  to  zároveň
       symbolom  dejín  Jeho  Evanjelia.  Ak  plne   porozumieme   zmyslu
       biblických  pojmov  Evanjelia   v   dlani,   porozumieme   dejinám
       a všetkému, čo pre nás Pán urobil. 


                                     Výklad


                                Daniel 7,16-28.

          Väčšina proroctiev je v Biblii napísaná preto,  aby  im  človek
       mohol pri ich štúdiu porozumieť. Preto sa na konci Knihy  zjavenia
       Jána píše: "Nezapečať slov proroctva  tejto  knihy,  lebo  čas  je
       blízko!" Zjavenie 22,10.
          1.
          Biblické proroctvá sú preto datované - môžeme poznať historické
       obdobie, v ktorom boli písané.
          2.
          Majú v biblii svoje dešifrovacie kľúče. Kľúčom k tejto kapitole
       je jej výklad vo veršoch  16-28  a  tiež  druhá  kapitola  Proroka
       Daniela.
          3.
          Používajú symbolickú reč, ktorá je definovaná  jazykom  Starého
       Zákona a historickými či etnickými okolnosťami židovského národa.
          Napríklad Kniha zjavenia Jána je datovaná do času Rímskej ríše,
       keď bol Ján vo vyhnanstve na ostrove Patmos.
          Popis histórie pomocou zverotvorov draka a šelmy  (kapitoly  12
       a 13) má kľúč v sedemnástej  kapitole,  kde  anjel  tieto  symboly
       objasňuje.
          Biblické proroctvá Starého i Nového  Zákona  musia  byť  navyše
       kompatibilné.  Kapitoly  12,  13  a  17  zo  Zjavenia  musia  teda
                                                                          42



       korešpondovať s kapitolami 2 a 7 Proroka Daniela.
          Vo výklade proroctva tejto kapitoly sa nachádza upresnenie,  že
       antikrist dostane moc nad veriacimi ľuďmi do  "čias,  času  a  pol
       času". Ide o identickú symboliku ako je symbolika v Knihe zjavenia
       Jána, kde sa poukazuje na symbolických 3.5 roka rán Božej  milosti
       (kapitoly 8-12 - sedem trúbení anjelov) a  3.5  roka  rán  Božieho
       hnevu (kapitoly 15-16 - sedem vyliatych čiaš).
          Podľa  výkladu  tohoto  proroctva  povstane  antikrist  až   po
       vytrhnutí Božích detí, počas apokalyptickej Cirkvi.
          Stane sa tak počas obdobia rán milosti alebo na prelome  období
       rán Božej milosti a rán Božieho hnevu.
          Apokalyptická  Cirkev  bude  znášať   symbolických   3.5   roka
       antikristove príkoria.












































                                                                          43



                             Zapečatené povzbudenie
                                     VIII.



                                 Dvojrohý baran
                                Doba strieborná


                                 Daniel 8,1-4.

          Jazyk, ktorý používali ľudia pred tisíckami  rokov,  bol  veľmi
       nedokonalý. Nemal slovné vyjadrenia na množstvo skutočností, ktoré
       sa preto museli opisovať, pripodobňovať. V súčasnosti je  obrazná,
       symbolická reč skôr kuriozitou alebo  umením  básnika.  Racionálne
       zmýšľajúci  človek  súčasnosti  má   k   dispozícii   najrôznejšie
       terminológie na pomerne presné vyjadrenie svojich myšlienok.  Pred
       vekmi však bola obrazná reč a symbolika  pri  vyjadrovaní  doslova
       nutnosťou.
          Danielove  videnia  sú  symbolické  a  je  potrebné  nad   nimi
       premýšľať, lebo Daniel nemal k dispozícii  potrebnú  terminológiu.
       Jeho videnia rozprávajú o  etnickom  vývoji,  o  mocenskom  dosahu
       a náboženskom  ponímaní  sveta,  božstiev  a  ľudských  osobností.
       Rozprávajú o spasení a potrebe spasenia, o antikristovi a príchode
       tisícročného kráľovstva... To všetko nemohlo byť  odovzdané  inak,
       než symbolicky! Niektorí ľudia dnes obviňujú Bibliu, že je  písaná
       nárokom v symboloch a obrazoch, aby jej reči  nebolo  možné  dobre
       rozumieť a aby si z nej každý mohol zobrať to, čo mu vyhovuje.  Je
       naozaj veľa ľudí takých, ktorí si z Biblie vyberajú len niečo, aby
       ju zneužili na realizovanie svojich vlastných zámerov.
          Biblia však nemohla byť písaná inak a pokiaľ človek  pristupuje
       k jej zvesti čestne a nie  je  lenivý  študovať  ju  s  modlitbou,
       prosbou o pomoc,  zisťuje,  že  je  táto  Kniha  bez  rozporností.
       Jednotlivé jej časti súvisia, podporujú sa, nadväzujú na seba, čím
       poukazujú, že mnohým ľuďom v dejinách diktoval Božie Slovo  jediný
       - Svätý Duch!
          Dvojrohý baran  symbolizuje  Perzskú  ríšu,  ktorá  pozostávala
       z koalície Médov a Peržanov. Neskôr perzský vplyv a moc  prevážil,
       čo symbolizuje väčší baranov roh.
          Baran drgal na sever, juh a západ,  čo  symbolizuje  historické
       smery rozpínavosti Perzskej ríše. 


                          Jednorohý a štvorrohý kozol
                             Doba medená a železná


                                 Daniel 8,5-8.

          Geograficky na západ od centra Perzskej ríše sa začala rozpínať
       ríša Grécka. Sparťanská výchova gréckych vojakov je  známa  podnes
       nebojácnosťou, dravosťou a tvrdosťou. V bitke pri Gaugamelách táto
       odvaha a zúrivosť v kombinácii so stratégiou  pomohla  grékom  pod
       vedením  Alexandra  Veľkého  poraziť  početnú  prevahu   Perzského
       vojska. Dva rohy barana boli zrazené  a  Perzská  ríša  už  nebola
       schopná čeliť Gréckej rozpínavosti.
          Keď kozol zmocnel, zlomený bol jeho veľký roh.  Symbolizuje  to
       rozpad Gréckej ríše po smrti Alexandra Veľkého.
                                                                          44



          Kozlovi narástli  štyri  značné  rohy,  čo  symbolizuje  nástup
       diadochov Alexandra Veľkého. Z Gréckej ríše vznikli štyri mocenské
       bloky, vedené Alexandrovými nástupcami - diadochmi.
          Neskôr sa zlúčili do dvoch mocenských blokov, ktoré v  histórii
       nachádzame pod pojmami Ptolemaiovci a Seleukovci.
          Nepresne  môžeme  povedať,  že   sa   jedná   o   moslimské   -
       ptolemaiovské štáty a kresťanské - seleukovské štáty. V jedenástej
       kapitole Daniela sú vedené pod biblickými pojmami:
          - kráľovia juhu, Ptolemaiovci,
          - kráľovia severu, Seleukovci.
          Jedenásta kapitola nepíše o kráľovi, ale  o  kráľoch,  lebo  sa
       v dejinách v týchto oblastiach vystriedalo veľa kráľov.
          Na štyroch rohoch tohoto kozla neskôr  vznikla  Rímska  ríša  -
       doba železná z Nabuchodonozorovho sna. 


                                 Posledný roh,
                                  diablova moc


                                 Daniel 8,9-12.

          V  Grécku  sa  zrodil  pojem  demokracia.  Grécka  kultúra   sa
       rozšírila do celého sveta, takže aj v súčasnosti môžeme okolo seba
       nachádzať demokratické, filozofické  prvky,  ktoré  majú  začiatok
       v Gréckej ríši.
          Na  konci  dejín  má  vzniknúť  celosvetový  federatívny   štát
       desiatich republík, z ktorého  povstane  antikrist.  Posledný  roh
       kozla symbolizuje povstanie antikrista, ktorý bude pri svojej moci
       využívať kultúrne a filozofické prvky,  ktoré  vznikli  v  Gréckej
       ríši.
          Duch diablov, antikrist naozaj zvrhol nebeských anjelov na  zem
       - Zjavenie 12. Odvážil sa dotknúť ich Kniežaťa -  Krista,  keď  Ho
       dal ukrižovať.
          Opona v Božom chráme sa roztrhla, bola odňatá  ustavičná  obeť,
       Jeruzalemský chrám bol zborený.
          Po týchto udalostiach bola pravda hodená na zem, židovský národ
       odmietol svojho Spasiteľa.
          Tieto udalosti sa už stali a duch diablov  mocnie  na  krídlach
       demokracie,  svet  pomaly  speje  ku  zjaveniu   diabla   v   tele
       antikrista.
          Po vytrhnutí Božích detí a odňatí moci  Svätého  Ducha,  vstúpi
       diabol do tela antikrista a nastanú posledné, apokalyptické časy -
       2. Tesalonickým 2,1-9. 


                          Prorocký kľúč pre budúcnosť
                                    2300 dní


                               Daniel 8,13.14.26.

          Symbolických 2300 dní je tajomstvo, ktoré v súčasnosti  nie  je
       človeku odkryté. Keď sa Izrael navráti  k  svojmu  Bohu  a  príjme
       Spasiteľa, pečať tohoto proroctva bude zlomená.  Človek  porozumie
       symbolike 2300 dní - dĺžke tohoto  symbolického  dňa,  na  základe
       čoho sa mu odkryjú ďalšie biblické proroctvá. Tieto proroctvá budú
       potešením a povzbudením pre Cirkev posledných časov. 
                                                                          45



                                     Výklad


                                Daniel 8,15-27.

          Kľúč k porozumeniu proroctva  ôsmej  kapitoly  je  zapísaný  vo
       veršoch 15-27 a v druhej kapitole Proroka Daniela.
          Pred Danielom sa postavil ktosi ako muž - Kristus, Božie Slovo.
       Pán Ježiš Danielovi odhaľuje časť proroctva.  Symboliku  2300  dní
       necháva ukrytú do čias poslednej Cirkvi.















































                                                                          46




























































                                                                          47



                              Hriech a odpustenie
                                      IX.



                        Vyplnenie spustošenia Jeruzalema


                                 Daniel 9,1-2.

          Zákonitosti vo svete určujú dĺžku a kvalitu dôsledkov udalostí.
       Ak sa napríklad niekto poreže nožom, je jasné, že  ho  nejaký  čas
       bude rana bolieť. Ak si človek zlomí ruku, hojenie zlomeniny  bude
       trvať dlhšie a ak tento človek nebude po úraze kvalitne  ošetrený,
       kosť sa mu správne nezrastie a dôsledky ponesie celý život...
          Podobné zákonitosti platia aj v  duchovnej  oblasti.  Konkrétny
       hriech prináša človeku konkrétne zlo, ktoré niekedy  trvá  dlhšie,
       inokedy kratšie a môže trvať aj celý život. Ak niekto nerešpektuje
       napríklad Božie prikázanie - nezosmilníš - môže na  svet  priviesť
       nemanželské dieťa.  V  takomto  prípade  môžu  vzniknúť  nešťastné
       manželstvá, nenormálne vzťahy rodičov k nechceným deťom  a  neskôr
       nenávisť detí k takýmto rodičom. Toto konkrétne  zlo  zväčša  trvá
       potom celý život.
          Nový  Zákon  rozpráva  o  spasení  z  milosti,  o  Božej  láske
       a odpustení. To ale neznamená,  že  prestávajú  platiť  prirodzené
       duchovné zákonitosti - konkrétne hriechy stále prinášajú konkrétne
       ťažkosti. Pri ich pôsobení síce človek môže prijať odpustenie, ale
       zároveň musí niesť aj ich prirodzený dôsledok.
          Stvoriteľ  môže  v  takýchto  ťažkých   okolnostiach   pomáhať,
       potešovať a svojim časom človeka nakoniec z ťažkostí  aj  vyviesť.
       Zákonitosti však zostávajú také, ako ich Boh na počiatku stvoril.
          Židovský národ páchal v Jeruzaleme ohavnosti - králi sa stávali
       ukrutnými, začínali uctievať bohov s vierou, ktorá  ich  odvádzala
       od Božích právd a Jeho lásky. Odvrátenie  od  Hospodina  sa  stále
       prehlbovalo. Izrael postupne strácal Božiu ochranu, čo sa nakoniec
       odrazilo v okolnostiach,  v  ktorých  kráľ  Nabuchodonozor  svojim
       vojskom  obkľúčil  Jeruzalem,  dobyl  ho,  vyplienil   a   väčšinu
       obyvateľstva  odvliekol  do  Babylonského  zajatia.  Stalo  sa  to
       v  niekoľkých  vojnách,  takže  je  veľmi  ťažké  presne  odhadnúť
       začiatok času proroctva deviatej kapitoly Proroka Daniela.
          V týchto hrozných chvíľach možno mnohí Židia  začali  volať  na
       svojho Boha, však dôsledky ich vierolomnosti  už  priniesli  svoje
       trpké ovocie podľa prirodzených duchovných  zákonitostí.  V  tejto
       kapitole je  zachytená  aj  modlitba  proroka  Daniela,  ktorá  je
       krásna,  kajúca,  pravdivá  a  ktorú  Stvoriteľ  vypočul  tak,  že
       Danielovi zjavil čas, po ktorom pominie dôsledok hriechu.  V  čase
       babylonského zajatia Pán veľmi pomáhal všetkým, ktorí  sa  k  Nemu
       v srdci navrátili. Však čas - 70 rokov - ktoré  sa  mali  naplniť,
       kým  sa  prirodzene  pokryla  neprávosť  židovského  národa,   ten
       nezmenil.
          Sedemdesiat rokov mali trvať dôsledky vierolomnosti Izraela. Po
       týchto sedemdesiatych rokoch Stvoriteľ  dopustil  zmenu  okolností
       tak, že Babylonská vláda sa zmenila na Perzskú a Židom sa otvorila
       možnosť návratu naspäť do Jeruzalema. Toto zasľúbenie sa  skutočne
       naplnilo v časoch Nehemiáša, ktorý bol pohárnikom perzského  kráľa
       a ktorý mohol kráľovi predložiť prosbu,  aby  mohol  ísť  a  znovu
       vystaviť múry Jeruzalema.  Táto  prosba  bola  požehnaná,  kráľovo
       srdce bolo k nemu naklonené a Božie zasľúbenie sa začalo plniť.
                                                                          48



          O  duchovnej  zákonitosti,   ktorá   sa   konkrétne   prejavila
       v Babylonskom  zajatí  a  po  sedemdesiatych  rokoch  návratom  do
       Jeruzalema prorokuje aj Jeremiáš 29,10.
          Ak sa však človek neodvráti  od  hriechu,  jeden  zlý  dôsledok
       nasleduje  iný  a  ľudský  život  sa  stáva  šedivý,   realisticky
       nepríjemný, v ktorom človek pomaly prestáva cítiť Božie volanie.
          Ďalší text tejto  kapitoly  bude  ilustrovať  krásnu  modlitbu,
       ktorá môže byť úžasne živou aj pre súčasného  človeka  hľadajúceho
       Božie požehnanie. 


                           Desatoro kajúcnej modlitby


                                 Daniel 9,3-19.

          V Danielovej modlitbe by som chcel  vyzdvihnúť  niekoľko  veľmi
       podstatných prístupov jeho srdca i rozumu. Myslím, že by  sa  mali
       nachádzať v každej úprimnej kajúcnej modlitbe:

          1. - Daniel sa modlí k Bohu, ktorého považuje  za  živú  bytosť
       s vedomím, že ho táto bytosť počúva.
          2. - Modlí sa s vierou v Božiu lásku.
          3. - Modlí sa s vierou v Božiu moc.
          4. - Modlí sa s pokorou, že on je  len  človek  a  rozpráva  sa
       s Bohom Stvoriteľom.
          5. - Daniel úprimne ľutuje skutky svojho národa - jeho modlitba
       nie je len formálna.
          6. - Dokáže na modlitbe verbálne vyznať hriech a  pripustiť  si
       ho bez najmenších sebaospravedlňovaní.
          7. - Vyjadruje svoju spoluúčasť so židovským národom, aj keď by
       sa dalo predpokladať, že on sám  hriechy  nepáchal.  V  súčasnosti
       poznáme ducha, ktorý odsudzuje skutky  cirkvi  a  seba  stavia  do
       akejsi  svätosti  stranou.  Tento  duch  je  úplne  odlišný  tomu,
       v ktorom sa modlil prorok Daniel.
          8. - Daniel vyznáva  konkrétny  hriech,  ktorým  "rehabilituje"
       konkrétnych ľudí: "Nepočúvali sme na hlas Tvojich prorokov,  ktorí
       nám hovorievali v Tvojom mene!"
          9. - Napriek všetkému zlému, čo sa stalo, v Danielových slovách
       niet ani náznak trpkosti voči Stvoriteľovi.
          10. - Prosí o konkrétnu zmenu okolností, dôveruje,  že  ju  Boh
       môže uskutočniť "teraz". 


                                 Božia odpoveď


                                Daniel 9,20-23.

          Veriaci ľudia sa pri svojich modlitbách majú  sklon  len  akosi
       vyrozprávať, častokrát si nevedia ani len predstaviť,  ako  by  im
       mohol ich Boh odpovedať. Niekedy Božiu odpoveď dokonca  počuť  ani
       nepotrebujú alebo nechcú.
          Modlitba je vždy dialógom človeka a Stvoriteľa!  Ak  sa  niekto
       modlí bez potreby počuť odpoveď, je to asi  na  takej  úrovni  ako
       preberať  gorálky  ruženca  alebo  točiť   modlitebným   mlynčekom
       hinduistu!
          Na Danielovu modlitbu prichádza  odpoveď  a  podobne  prichádza
                                                                          49



       svojim časom odpoveď aj na modlitby úprimných Božích detí!
          Na modlitby vierolomníkov Stvoriteľ mlčí!
          Stvoriteľ niekedy  odpovedá,  ale  človek  tento  hlas  nie  je
       schopný počuť pre svoj nezáujem alebo silné iné záujmy.
          Na Danielovu modlitbu vyšlo Slovo - Kristus, ktorý začal svojim
       Svätým  Duchom  vplývať  na  vládcov  a  formovať  tak  dejiny  do
       situácie,  v  ktorej  neskôr  Xerxez  dovolil  Nehemiášovi   znovu
       postaviť Jeruzalem.
          Božiu odpoveď Danielovi  sprostredkoval  anjel  Gabriel.  Anjel
       znamená v preklade "poslaný", "vyslaný". Odpovede na naše modlitby
       môžu byť  tiež  sprostredkované  a  poväčšine  aj  sprostredkované
       bývajú formou výkladov Božieho Slova, formou rozhovorov alebo slov
       druhých ľudí alebo tiež formou čítaného Božieho Slova...
          Vyjadrenie svojej požiadavky Bohu, je  teda  len  prvou  časťou
       úprimnej modlitby! Existujú aj protestantské ružence  modlitebných
       slov, za ktorými už nie je záujem niečo počuť a na ktoré sa neskôr
       často úplne zabúda. 


                           Sedemdesiat týždňov rokov


                                Daniel 9,24-25.

          Danielovi Stvoriteľ neodpovedal len na jeho  prosbu,  ktorá  sa
       týkala  Babylonského  zajatia.  Poukázal  na  dejiny  Izraela   od
       Babylonského zajatia až po prvý príchod Pána Ježiša Krista.
          Izrael  spáchal  množstvo  neprávostí,  ktoré  prinášajú  podľa
       duchovných zákonitostí mnoho zlého. Danielovi bolo zjavené, že  aj
       po navrátení sa židov zo zajatia,  bude  tento  národ  vierolomný.
       Dostane však čas na návrat k Hospodinovi a  na  učinenie  pokánia.
       Tento čas mal trvať 70 týždňov rokov.
          Na konci tohoto času mal prísť  na  svet  Mesiáš  -  Pán  Ježiš
       Kristus.
          Sedemdesiat týždňov rokov je časové obdobie, od vydania príkazu
       na obnovenie Jeruzalema perzským kráľom Xerxezom  až  po  udalosti
       ukrižovania Pána Ježiša a zostúpenie Svätého Ducha na Letnice.
          V starom zákone sa používal výraz pre  sedem  ukončených  rokov
       "týždeň rokov", 50-ty rok sa bral ako "sedem týždňov rokov".
          Keď sa teda v  predčítanom  odseku  rozpráva  o  sedemdesiatych
       týždňoch, je tým myslený časový údaj  meraný  na  skutočné  a  nie
       symbolické roky.
          Židia  preto  mohli  očakávať  narodenie  Pána  Ježiša   Krista
       v konkrétnom časovom období.
          Od vydania príkazu na obnovenie  Jeruzalema  až  po  dokončenie
       obnovy a návrat židovského národa prešlo sedem týždňov rokov -  49
       rokov. Jeruzalem sa  podarilo  obnoviť  napriek  "úzkosti  časov",
       napriek tomu, že boli podmienky obnovy ťažké a namáhavé.
          Od tohoto času po verejné vystúpenie Mesiáša prešlo 62  týždňov
       rokov - 434 rokov.
          Obdobie prvého príchodu Pána Ježiša  Krista,  teda  obdobie  od
       Jeho  verejného  vystúpenia  až  po  nástup  novozákonnej   Cirkvi
       a zoslanie Svätého Ducha trvalo  posledný  jeden  týždeň  rokov  -
       7 rokov.
          Na základe  tejto  informácie  je  možné  predpokladať,  že  aj
       obdobie druhého príchodu  Pána  Ježiša  Krista  bude  trvať  jeden
       týždeň rokov, teda 7 rokov  (v  Zjavení  Jána  sedem  symbolických
       rokov - dvakrát čas, časy a pol času). 
                                                                          50



                      Dve polovice posledného týždňa rokov


                                Daniel 9,26-27.

          V poslednom týždni rokov Božieho  volania  k  pokániu  židovský
       národ nespoznal svojho spasiteľa a dal ho ukrižovať.
          Izrael a Jeruzalem bol vydaný do moci Rímskej ríše,  chrám  bol
       zborený a židia neskôr rozohnaní do celého sveta. Napriek tomu, že
       boli židia vydaní do moci sveta, dni sveta  sú  spečatené  a  jeho
       koniec sa priblížil.
          Ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Pán Ježiš uzatvoril  Novú  zmluvu
       so všetkými ľuďmi, ktorí chcú prijať Jeho spasenie.
          Pánova moc roztrhla oponu svätyne v chráme, čím  bola  ukončená
       starozákonná doba obetí.
          Hospodin dopustil Na Izrael pustošiacu ohavnosť,  ktorá  prišla
       v roku 70 n.l. po ukrižovaní Pána Ježiša Krista.
          Podobne, ako mal židovský národ vymeraný čas milosti 70 týždňov
       rokov, aj pohania majú svoj čas milosti. Tento čas  bude  ukončený
       vytrhnutím Božích detí.
          Po  vytrhnutí  sa  aktivuje  prirodzená  zákonitosť   dôsledkov
       hriechu,  nastane  apokalyptické  obdobie  druhého  príchodu  Pána
       Ježiša, ktoré bude ukončené príchodom Mesiáša v moci a sláve.


































                                                                          51



                             Kontakt so Stvoriteľom
                                       X.



                            Zármutok a Boží príhovor


                                 Daniel 10,1-9.

          Prorok Daniel bol veriaci človek, ktorý sa veľa modlieval. Jeho
       modlitby neboli len prázdnym formalizmom na  upokojenie  svedomia.
       Nemodlieval sa ani spôsobom, v ktorom sa  chcel  vyrozprávať  Bohu
       bez  záujmu  naslúchať.  Slová  jeho  modlitieb  boli   rozprávané
       v súlade s cítením jeho srdca,  pričom  vo  svojom  srdci  dokázal
       veľmi súcítiť aj s druhými ľuďmi. Svojho  Boha  pokladal  za  živú
       Bytosť, ktorá ho počuje, ktorá je všemocná a ktorá je plná  lásky.
       Zároveň  však  v  tejto  Bytosti  videl  aj   spravodlivého   Boha
       Stvoriteľa, ktorý nikdy nezaprie samého  seba,  aby  tak  ponechal
       nepotrestanú zlobu, ubližovanie.
          Danielova  úprimnosť,  viera  a  túžba  žiť  aj   pre   druhých
       spôsobili,  že  Stvoriteľ  počul  jeho  modlitby  a  odpovedal  na
       Danielov hlas.
          Prorok Daniel najskôr smútil, trápil sa a vo  svojom  žiali  sa
       utiekal k svojmu Bohu. Jeho  zármutok  spôsobil,  že  mu  prestalo
       chutiť jesť, takže začal prichádzať pred svojho Boha v pôste. Táto
       kvalita sa v súčasnosti často obracia  na  ruby,  pretože  veriaci
       ľudia  dosť  často  nedokážu   súcítiť   s   druhými.   Pristupujú
       k modlitbám len s formálnymi prosbami, aby im  Stvoriteľ  pomohol.
       Navyše chcú, aby ich modlitba bola dosť silná, a tak niekedy začnú
       postiť, pričom sa ich pôst podobá skôr na redukčnú  diétu  než  na
       zármutok ducha!
          Danielova úprimnosť spôsobila, že tento človek mohol prijať  od
       svojho Boha nové zjavenie:
          Stvoriteľ sa  tentokrát  neprihovára  Danielovi  pri  modlitbe.
       Prorok bol spolu s niekoľkými mužmi  na  brehu  rieky  Hiddekel  -
       Tigris. Keď dostal zjavenie, nešlo len o nejakú psychickú víziu  -
       druhí muži, ktorí boli s ním  síce  nevideli  zjavenie,  ale  boli
       svedkami  čohosi  nadprirodzeného,  čo  ich  vystrašilo  a  viedlo
       k úteku. Symbolika tejto príhody poukazuje na druhý  príchod  Pána
       Ježiša Krista. Keď sa Boží Syn  zjaví  vo  svojej  moci  a  sláve,
       úprimní veriaci ho priamo uvidia, pre  bezbožníkov  to  však  bude
       hrôzostrašný úkaz, pred ktorým sa budú  chcieť  ukryť,  lebo  budú
       jasne cítiť, že im ide o život. Pri druhom  príchode  Pána  Ježiša
       však už takýto útek nebude možný.
          Kto sa zjavil prorokovi Danielovi?
          Bol to muž v ľanovom rúchu, prepásaný čistým  zlatom  z  Úfazu.
       Bielosť jeho rúcha symbolizuje nepoškvrnenosť, podobne  aj  zlato,
       ktoré navyše poukazuje, že táto jeho čistota  sa  získava  pomocou
       spaľujúceho ohňa, ktorý pohltí všetky nečistoty. Úfaz  je  bližšie
       neurčené miesto, odkiaľ pochádzalo rýdze zlato - týmto výrazom  je
       teda čistota ešte zdôraznená. Jedná sa teda o bytosť - Pána Ježiša
       Krista, ktorého jednanie a charakter je čistý, rýdzi.
          Jeho driek bol ako drahokam taršíš - priehľadný, zelený. Zelená
       farba s priehľadnosťou a cenou drahokamu sa v Starom Zákone  spája
       so zelenkavou dúhou, ktorú Boh  stvoril  ako  symbol  zmierenia  -
       čistej, láskavej milosti, ktorú môžu prijať všetci ľudia cez  obeť
       Pána Ježiša Krista.
                                                                          52



          Jeho tvár bola ako blesk a oči ako horiace fakle - Jeho  pohľad
       prepaľuje aj najhlbšie ľudské vnútro, vidí všetko - tejto  bytosti
       nemôže nič uniknúť.
          Jeho ramená a nohy boli podobné lesklej medi,  čo  je  symbolom
       moci. Táto bytosť je všemocnou bytosťou. Slová tejto bytosti  majú
       moc tvoriť dejiny sveta...
          Prorokovi  Danielovi  sa  jednoducho  zjavil  Ježiš  Kristus  -
       Stvoriteľ a Spasiteľ sveta.
          Zjavenie sa odohralo na  zvláštnom  mieste  -  na  brehu  rieky
       Hiddekel  -  Tigris,  ktorá  je  napájaná   prítokmi   stekajúcimi
       z perských pohorí. Celé  zjavenie  sa  bude  teda  týkať  perských
       kráľov v súvislosti s príkazom obnoviť Jeruzalem. 


                             Čas Božieho vypočutia


                                Daniel 10,10-14.

          Ruka Pána Ježiša  pozdvihla  Daniela  z  úplného  poníženia  na
       kolená a  dlane  jeho  rúk.  Stvoriteľ  neočakáva  od  ľudí  akési
       bezduché  poníženie.  Očakáva  len  poníženie,  v  ktorom  úprimne
       priznávajú  svoju  hriešnosť,  porušenosť.  To  je  možné  len  na
       kolenách, pri kajúcej modlitbe. Človek,  ktorý  takto  robí,  môže
       prijať aj Božie oslovenie: "ľúby muž, ľúba žena."
          V ďalšom texte mojej úvahy budem priamo  citovať  Božie  slovo,
       lebo je toto slovo  priamym  zasľúbením  pre  všetkých  úprimných,
       veriacich modlitebníkov:

          "Od prvého dňa, ako si priložil svoje  srdce,  aby  si  rozumel
       a ponižoval sa pred svojim Bohom, uslyšané sú tvoje slová a ja som
       prišiel príčinou tvojich slov!"

          "Ale knieža perzského kráľovstva stálo  oproti  mne  21  dní  -
       a hľa Michael, jedno z prvých kniežat mi prišlo na pomoc a ja  som
       pozostal tam, pri perzských kráľoch."

          Modlitby úprimných Božích detí  sú  vypočuté  ihneď!  Stvoriteľ
       ihneď jedná, však prejav jeho moci nemusí prichádzať hneď!
          V Danielovom prípade je opisované pôsobenie Pána Ježiša  Krista
       spolu so Svätým Duchom na srdcia perzských kráľov. Fakt, že Xerxez
       prijal  Nehemiáša  nebol  samozrejmosťou.  Hospodin  musel  svojim
       Duchom spôsobiť, že v správny čas sa  na  kráľovský  post  dostane
       človek, ktorý bude ochotný prijať Nehemiášovu prosbu.
          Xerxez musel byť navyše v takom vnútornom rozpoložení a v takej
       politickej situácii, ktorá mu umožňovala Nehemiáša podporiť.
          V treťom roku panovania Xerxeza sa Daniel modlil.  Ihneď  vyšla
       moc - Kristus a Duch Svätý, ktorí 21 dní  vytvárali  situáciu,  na
       základe ktorej mohla byť neskôr prijatá prosba Nehemiáša.
          Človek na základe svojej modlitby čaká  niekedy  zmenu  "hneď".
       Stvoriteľ nezaprie samého seba a neodstráni protivníkov jeho  detí
       z ich cesty násilím. Na základe modlitieb však začne ihneď  konať.
       Situácia sa na prvý pohľad možno nebude meniť aj  celý  rok,  však
       Stvoriteľ v skrytosti už pôsobí na srdcia  ľudí,  vykonáva  zmeny,
       ktorým  veriaci  často  vôbec  nerozumie,  však  na  konci  tohoto
       pôsobenia a zmien nastane zlom - situácia umožní...
          Človeku sa otvoria nové možnosti, Boh Stvoriteľ vypočul...
          Božiemu Duchu nebráni len svet okolo Božích detí, bráni  Mu  aj
                                                                          53



       svet v srdciach Jeho detí. Stvoriteľ častokrát začne konať,  začne
       vytvárať nové okolnosti a možno by už trvalo len  krátko,  keď  by
       nastal zlom, však veriaci človek potom  vo  svojej  netrpezlivosti
       zasiahne svojimi skutkami a rečami tak, že  pokazí  Svätému  Duchu
       všetku prácu, ktorú možno vytváral aj niekoľko rokov.  Na  základe
       úprimných modlitieb Boh premáha svet v nás i mimo nás,  aby  mohol
       svoje deti naplniť a požehnať. Keď si ale toto  uvedomíme,  musíme
       si zároveň pripustiť, že  vyslyšanie  niektorých  modlitieb  stojí
       a padá na tom, či práve my budeme ochotní vykonať vo svojom  srdci
       a myslení zmeny, ktoré od nás Stvoriteľ očakáva a vyžaduje... 


                       Božia a ľudská múdrosť, posilnenie


                                Daniel 10,15-21.

          Od videnia, ktoré mal Daniel,  ho  opustili  všetky  sily.  Keď
       človek veľmi  trpí,  očakávajúc  na  Božie  zmilovanie,  je  možno
       povzbudivé dozvedieť sa, že Stvoriteľ počuje modlitby, ale zároveň
       ubíjajúce uvedomovať si, že je potrebné vyčkať na Boží čas: "Koľko
       to bude konkrétne v mojom živote? Nezlyhám a  nepokazím  pôsobenie
       Svätého Ducha? Chcem vôbec čakať? ..."
          Pán Ježiš sa v takýchto chvíľach dotýka človeka a posilňuje  ho
       svojou mocou a láskou. Svoj čas síce nezmení, ale  dokáže  vykonať
       to, že ten čas človeku ubehne rýchlo a že v čas svojho čakania  má
       dosť sily niesť svoj kríž a byť tak hodný Božieho spasenia.

          "Neboj sa ľúby mužu! Pokoj ti! Buď silný a len buď silný!"

          V  ťažkých  situáciách  takto  dostávajú  Božie   deti   pokoj,
       dostávajú novú silu obstáť a nakoniec, po  uplynutí  Božieho  času
       dostávajú svoje malé, osobné spasenie...
          Keď Stvoriteľ vybojoval svojim Duchom návrat židovského  národa
       do Jeruzalema a opäť ich vo  svojej  vlasti  upevnil,  prichádzalo
       nové obdobie vývoja  ľudstva  -  medená  časť  gigantickej  sochy,
       grécka ríša, o ktorej sme uvažovali v kapitole VII a VIII.




















                                                                          54




























































                                                                          55



                                 Znamenie doby
                                      XI.



                              Štyria perzskí králi


                                 Daniel 11,1-4.

          Prorok Daniel venoval veľa času modlitbám za svoj národ.  Želal
       si, aby bol tento národ  prepustený  z  Babylonského  zajatia.  Na
       základe týchto modlitieb mu Pán ukázal nielen blízku  budúcnosť  -
       pád Babylona pod mocou Peržanov a následné prepustenie zo zajatia,
       ale aj vzdialenejšiu budúcnosť. Obsah jedenástej kapitoly je práve
       zjavením vzdialenejšej budúcnosti, o  ktorej  sa  dnes  už  môžeme
       dozvedieť čiastočne z dejín, čiastočne však stojí ešte pred  nami,
       ako udalosti konca - udalosti druhého príchodu Pána Ježiša Krista.
          Božie Slovo z jedenástej kapitoly  si  teda  rozdelíme  na  tri
       časti:
          1. - Daniel 11, 1-32. - história
          2. - Daniel 11,33-39. - história a súčasnosť
          3. - Daniel 11,40-45. - budúcnosť
       Pretože prežívame veľmi zvláštne obdobie, v ktorom sa  môže  veľmi
       ľahko zmeniť súčasnosť na  históriu  a  budúcnosť  na  prítomnosť,
       chcel by som upozorniť, že je táto kapitola tohoto výkladu  písaná
       dňa 17.10. 2001 - na pomedzí vekov z bodu 2 a 3.
          Pretože  sa  v  tejto  úvahe  budeme  odvolávať   na   udalosti
       z histórie, bolo by veľmi dobré, keby sme mali možnosť porovnať si
       výklad týchto udalostí s  opisom  v  konkrétnej  historickonáučnej
       knihe. Veľmi zaujímavou a rozšírenou historickonáučnou  knihou  na
       Slovensku je Kronika  ľudstva.  V  ďalších  úvahách  budeme  preto
       používať  nielen  odvolávky  do  Biblie,   ale   aj   terminológiu
       a odvolávky do Kroniky ľudstva, ktorú budeme v krátkosti označovať
       nasledovne - [K.Ľ. str. n, termín].

          Božie  Slovo  je  pripodobňované  k  svetlu,  teda  k   jasnej,
       zrozumiteľnej ceste. Možno  práve  preto  sa  začiatok  jedenástej
       kapitoly Proroka  Daniela  začína  zmienkou  o  štyroch  perzských
       kráľoch. Táto zmienka totiž presne určuje, kde  v  dejinách  treba
       začať hľadať začiatok tohoto proroctva:
          V dobe proroctva panoval perzský kráľ Dárejos, o ktorom nie  sú
       zachované historické záznamy. Po ňom povstali ešte  traja  perzskí
       králi - Kýros (Cýrus), Kambýses a Dárejos Veľký. Po nich  nastúpil
       vládu štvrtý, najväčší z nich - Xerxes I. viď [K.Ľ. str.  100,111,
       Perzská ríša, Xerxes I.].  Biblické  zjavenie  nezachytáva  presný
       popis  dejín.   Preto   sú   v   ňom   vynechané   zmienky   napr.
       o uzurpátorovi, ktorý na chvíľu uchvátil perský trón, ale  vzápätí
       bol porazený, takže sa jeho  kratučká  vláda  z  hľadiska  Izraela
       nijak neprejavila. Podobne aj králi za  Xerxom  I.  už  neurčovali
       dejiny, snažili sa len z posledných síl  zachovať  rozpadajúcu  sa
       Perzskú ríšu, ktorá napokon  úplne  zanikla  pod  vojenskou  mocou
       Alexandra Veľkého - viď [K.Ľ. str.  131,  Svetová  ríša  Alexandra
       Veľkého].
          Týmto  historickým  úvodom  je  jednoznačne  určené,   kde   sa
       v dejinách proroctvo začína. Nasledovné udalosti teda naväzujú  na
       pád Perskej ríše a  neskôr  aj  na  pád  Gréckej  ríše.  Grécka  -
       Alexandrova ríša sa naozaj rozpadla na štyri časti, ktoré prevzali
                                                                          56



       do vlády tzv. diadochovia - nástupcovia Alexandra Veľkého.
          Je potrebné uvedomiť si, že Perská ríša bola obrovská. Keď  moc
       prevzala Grécka ríša, rozpínala sa ešte  viac  a  zaberala  územia
       v Ázii, Európe a Afrike. Jej rozpadom vznikli štyri  veľké  bloky,
       ktoré sa neskôr sformovali do dvoch veľmocí - Biblia  ich  opisuje
       ako Kráľovstvo severu a Kráľovstvo juhu. Grécka filozofia sa  však
       nerozpadla - prežila a ovplyvnila politické udalosti celého sveta.
       V Gréckej ríši sa prvýkrát zrodil pojem "demokracia", ktorý prežil
       históriu  dvoch  tisícročí  a  je  stále  aktuálnym  aj  v   našej
       súčasnosti. 


                             Kráľovia severu a juhu


                                Daniel 11,5-19.

          Alexandrova Grécka ríša sa rozpadla po viacerých  bojoch  medzi
       jeho nástupcami - diadochmi -  na  štyri  časti  [K.Ľ.  str.  132,
       diadochovia]: Ptolemaiova - Egypt a Koilésýria, Seleukova - Sýria,
       Lysimachova - Trácia a Malá Ázia, Kassandrova - Macedónia  a  časť
       Kilikie [K.Ľ. str. 136, Štvrtá vojna diadochov].
          Daniel  11,5.  opisuje  rozmach   Ptolemaiovcov   pod   vedením
       Ptolemaia I. Jeden z veliteľov  Ptolemaia  I.  -  Seleukos  I.  sa
       vzmohol  ešte  viac,  čím  vznikajú  dva   filozofické   smery   -
       ptolemaiovský a seleukovský [K.Ľ. str. 136, Prvá vojna diadochov].
          Biblické pojmy - kráľ severu a kráľ juhu sa vyhranili v  Piatej
       a Šiestej vojne diadochov,  kde  sa  Macedónia  akoby  spojila  so
       Sýriou, Tráciou a Malou Áziou  -  vládcom  týchto  oblastí  budeme
       hovoriť seleukovci - králi severu.  Ptolemaiovcom  -  kráľom  juhu
       ostal  Egypt  a  Koilesýria  [K.Ľ.  str.  138,140,   Piata   vojna
       diadochov, Šiesta vojna diadochov - koniec obdobia diadochov].
          Daniel 11,6-8. opisuje koniec Druhej sýrskej  vojny  a  priebeh
       Tretej sýrskej vojny - sú to vojny medzi kráľom  severu  a  kráľom
       juhu.
          Ešte raz pripomínam,  že  v  tomto  historickom  období  budeme
       rozumieť  kráľovi  severu  ako  jednému  z  vladárov   seleukovcov
       a kráľovi juhu ako jednému z vladárov ptolemaiovcov.
          Medzi  seleukovcami  a  ptolemaiovcami  bol  naozaj   vytvorený
       rodinný zväzok za účelom  vytvoriť  mier.  Tento  zväzok  však  vo
       svojom poslaní  zlyhal,  čo  vyústilo  do  Tretej  sýrskej  vojny,
       v ktorej boli seleukovci - Kráľovstvo severu - porazení [K.Ľ. str.
       142, Druhá a Tretia sýrska  vojna].  Opäť  pripomínam,  že  Biblia
       nechce  zachytiť  dejiny  úplne  presne,  poukazuje  len  na  také
       udalosti, ktoré skutočne  vážnejším  spôsobom  ovplyvnili  priebeh
       dejín. Preto v nej nie je zmienka napr.  o  Prvej  sýrskej  vojne,
       ktorá mala skôr charakter menšej  roztržky,  než  vážneho  presunu
       mocenských pozícií [K.Ľ. str. 140, Prvá sýrska vojna].
          Daniel  11,9-12.  opisuje  udalosti   Štvrtej   sýrskej   vojny
       [K.Ľ. str. 144, Štvrtá sýrska vojna], v ktorej seleukovci  (sever)
       zaútočia na ptolemaiovcov (juh), ale vojnu prehrajú.
          Daniel 11,13-17. opisuje  Piatu  sýrsku  vojnu.  Jeruzalem  bol
       v tom čase pod nadvládou Egypta - ptolemaiovcov  [K.Ľ.  str.  148,
       Piata sýrska vojna].
          Daniel  11,18-19.  -  opisuje  vážnu  porážku   seleukovcov   -
       Antiochova alebo sýrska vojna [K.Ľ. str. 150, Koniec  seleukovskej
       nadvlády]. Ostrovmi sa  biblicky  môže  myslieť  pobrežná  krajina
       alebo odľahlejšia časť  zeme.  Takýto  opis  pekne  vystihuje  moc
                                                                          57



       expandujúcej Rímskej ríše. Konzulom  je  myslený  rímsky  vojvodca
       Lucius Scipio, ktorý Antiocha III. porazil v bitke pri Magnézii. 


                                Úlisnosť a faloš


                                Daniel 11,20-32.

          Veľkým špecifikom proroctva Daniel  jedenásť  je,  že  sa  toto
       proroctvo nedá vyložiť symbolicky.  Jeho  úvod  doslova  spočítava
       panovníkov, neskôr sú v ňom opisované  udalosti  formou  vzájomnej
       náväznosti s vyzdvihnutím konkrétnych detailov. V náväznostiach je
       použité  množstvo  ukazovacích  zámen  -  to   všetko   znemožňuje
       symbolický  výklad,  takže  pri  štúdiu  tejto  kapitoly  neostáva
       čitateľovi nič iné, než študovať dejiny a porovnávať ich  s  Božím
       Slovom.
          V závere tejto kapitoly nachádzame zmienku o  tzv.  udalostiach
       konca, ktoré vnášajú do proroctva trochu obraznosti, ale pritom ho
       neoberajú o jeho konkrétne  smerovanie,  ktoré  sa  pre  budúcnosť
       začína formovať vždy už aj v súčasnej politike svetových veľmocí.
          Daniel 11,20.  -  V  tomto  verši  je  spomenutý  kráľ,  ktorý,
       nedokáže postaviť dostatočne silné vojsko,  aby  si  pomocou  neho
       dobyl mocenské postavenie. Na zlikvidovanie svojich  najmocnejších
       protivníkov teda použije politický manéver - dá podnet silnejšiemu
       kráľovi, aby si podmanil  jeho  protivníkov  a  za  odmenu  z  ich
       bývalého územia odvádzal pre seba daň. Takýto politický ťah urobil
       kráľ Eumenes II.  Sotér  -  Pergamonský  kráľ,  ktorý  dal  podnet
       Rimanom, aby vyhlásili vojnu Macedónskemu kráľovi. Macedónia  bola
       v niekoľkých rokoch porazená a rímskou mocou  rozdelená  na  štyri
       časti. Kráľ Eumenes II. po niekoľkých rokoch umrel,  však  neumrel
       ani v boji ani  formou  vzbury  proti  nemu  [K.Ľ.  str.  150,152,
       Zlikvidovanie Macedónie, Pergamon r. 159].
          Daniel 11,21-24. - Po  Sýrskej  vojne  a  likvidácii  Macedónie
       [K.Ľ.  str.  150,  Koniec  seleukouskej  nadvlády,   Zlikvidovanie
       Macedónie] začína mocensky vystupovať  Antiochos  IV.  Epifánes  -
       brat Seleuka IV., ktorý síce nebol legitímne korunovaný, ale ktorý
       získal moc na základe mnohých nečestných  a  úlisných  politických
       ťahov. Nástup jeho moci nedokážu zvrátiť ani  legitimní  panovníci
       nad daným územím - "vodcovia zmluvy".
          Antiochos IV. Epifánes bol podľa tohoto proroctva  zakladateľom
       úlisnej politiky rozdeľovania, intrigovania, dezinformácií,  ktorá
       bola  zakorenená  do  filozofickej  podstaty  demokracie  zrodenej
       v Gréckej  ríši.  Princípy  takejto  vládnej  politiky  zakotvenej
       v  demokracii  s  hybnou  silou  v  polopravdách  masmédií  môžeme
       pozorovať aj v súčasnosti.
          Daniel 11,25-28. - Antiochos IV.  napadol  a  porazil  Egypt  -
       Kráľovstvo juhu a po návrate vylúpil Jeruzalemský  chrám  -  "jeho
       srdce  bude  proti  svätej  zmluve"   [K.Ľ.   str.   152,   Vzbura
       Makabejčanov].
          Daniel 11,29-32. - Antiochos Epifánes urobil neskôr ešte  jeden
       pokus o  ovládnutie  Egypta,  ktorý  bol  však  prekazený  rímskou
       intervenciou - "loďstvu Kytejcov" je možné v tom čase rozumieť len
       ako rímskemu loďstvu. Kytejci boli  potomkovia  Lábanových  synov,
       ktorí osídľovali ostrov Cyprus a zaoberali sa  námorným  obchodom.
       Neskôr sa dávali najímať ako žoldnieri. V časoch Antiocha IV.  bol
       Cyprus pod nadvládou Ríma.
          Antiochos po neúspechu v Egypte dal zasvätiť jeruzalemský chrám
                                                                          58



       olympskému bohu Diovi - "... a budú  stáť  z  jeho  strany  ramená
       a  poškvrnia  svätyňu,  pevnosť  a  odstránia  ustavičnú  obeť..."
       [K.Ľ. str. 152, Vzbura Židov proti okupačnej vláde].
          V  posledných  čítaných  textoch  je  poukazované   na   ľstivú
       úlisnosť, akej predtým ešte nebolo. Je preto  prirodzené  pokladať
       toto obdobie svetových dejín za obdobie, v ktorom sa  zrodil  nový
       druh vládnych politík - demokracia spojená s otroctvom v  symbióze
       s úlisnosťou jazyka. Je tu poukázané na  zrod  štátnych  zriadení,
       v ktorých budú ľudia  jednak  slobodní,  ale  zároveň  neslobodní,
       v ktorom sa bude môcť o všetkom rozprávať, ale zároveň sa o niečom
       rozprávať nebude môcť...
          V  súčasnosti  v  demokratických   krajinách   otroctvo   akoby
       neexistovalo.  Zároveň  sú   však   ľudia   spútavaní   mediálnymi
       polopravdami,  ktoré  v  nich  vytvárajú  "virtuálnu  realitu"   -
       zmýšľanie, ktoré nereprezentuje skutočnosť. V politických  školách
       sa mladí politici vyučujú,  ako  ovplyvňovať  rečami  poslucháčov,
       investuje sa do politických kampaní, z čoho jednoducho vyplýva, že
       ľudské  slovo  stratilo  svoju  niekdajšiu  hodnotu.  V   súčasnej
       politike sa používa len ako nejaký  nástroj,  ktorým  je  potrebné
       niečo otvoriť, vypáčiť, zaskrutkovať. Keď sa tento nástroj  otupí,
       zoberie sa iný - nové slová bez váhy a hodnoty...
          Nový duch, ktorý sa kedysi zrodil, dnes  už  naplno  pôsobí  na
       populáciu celého ľudstva. 


                               Pokrytectvo viery


                                Daniel 11,33-39.

          V  predchádzajúcich  odsekoch   boli   opísané   dejiny   podľa
       Danielovho proroctva približne  od  perzského  kráľa  Cýra  až  po
       Antiocha IV. Epifána. Dalo by sa teda povedať,  že  sú  to  dejiny
       približne až po prelom letopočtov. V poslednom predčítanom  odseku
       sa objavili výrazy  ako  -  "prečistiť  sťa  ohňom,  očistiť  ich,
       zbieliť..." - tieto výrazy sú v  Novom  Zákone  jednoznačne  späté
       s  cirkvou  Božích  detí.  Keďže  predchádzajúce  proroctvo  končí
       približne na prelome letopočtov, keď na Zem prišiel  Kristus  prvý
       krát a  po  Jeho  odchode  bol  zoslaný  na  zem  Svätý  Duch,  je
       prirodzené pokladať  predčítaný  odsek  za  proroctvo  pre  Cirkev
       Božích detí.
          Obdobie, ktoré prežívame je skutočne obdobím, keď mnohí klesajú
       pod  tlakom   okolností.   Úprimní   veriaci   boli   v   dejinách
       prenasledovaní napr. aj ako  kacíri  a  keď  sa  náhodou  nejakému
       spoločenstvu duchovne darí, mnohí sa k takýmto ľuďom pripájajú len
       v úlisnosti a pokrytectve svojej viery, lebo je to v tom čase  pre
       nich výhodné.  Táto  situácia  sa  už  v  dejinách  nejak  výrazne
       nezmení!
          Kto sú dnes tými kráľmi severu a kráľmi juhu?
          Podľa predčítanej časti Písma a dokladu z dejín, je možné medzi
       kráľov severu zaradiť západnú časť Ázie a Európu, teda svet bielej
       rasy.  Tento  svet  viedol  od  pradávna  vojny  s  druhým  svetom
       moslimov, ktorých je možné označiť ako kráľov juhu.
          Automaticky sa ponúka otázka: Čo Amerika?
          Keďže ide o  oblasť,  ktorá  v  čase  proroctva  nebola  známa,
       biblicky by sa dala označiť ako "ostrovy" -  teda  vzdialená  zem,
       ďaleké končiny.  Keď  Božie  Slovo  v  posledných  častiach  tejto
       kapitoly poukazuje na kráľov severu,  nepoužíva  výraz  "ostrovy",
                                                                          59



       a to aj napriek tomu, že poukazuje na  odľahlejšie  miesta  Afriky
       výrazmi "Lýbovia, Etiópovia". Preto je možné biblickému  proroctvu
       rozumieť tak, že v dobách pred  koncom  sveta  Americký  kontinent
       stratí politický potenciál veľmoci, ktorý sa  presunie  na  kráľov
       severu  -  na  Európu.  Napriek  tomu,   že   je   takýto   výklad
       z historického hľadiska presvedčivejší,  je  možné  tiež  rozumieť
       kráľom severu aj ako "kráľom"  západnej  Ázie,  Európy  a  Ameriky
       dohromady. - V tomto prípade by sa však  dalo  očakávať,  že  bude
       mocenské postavenie Ameriky v proroctve jednoznačne vyjadrené - čo
       nie je!
          "A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle..." - V  posledných
       dobách je prorokované kráľom severu, že nájdu nového boha, ktorého
       nectili nikdy  ani  ich  otcovia  ani  nikto  druhý.  Ateizmus  je
       skutočne najmladšou formou  viery,  ktorá  potláča  akékoľvek  iné
       náboženstvo. Človek vo svojej viere vo svoj úsudok a vlastný rozum
       začal potláčať pojem viery vo svojej podstate,  pričom  vyzdvihuje
       akési fakty, vedu, poznanie... Dnes už ľudia zväčša zabudli na to,
       že ich fakty, ich veda, ich poznatky stoja len na viere, axiomoch.
       Zabudli, že je pre človeka veriť prirodzené a že okrem  viery  nič
       iné nemá! Hľadajú fakty s túžbou nájsť svoje šťastie a  naplnenie.
       Však to, že  si  vytvorili  svoju  vlastnú  vieru,  to  si  zväčša
       pripustiť nechcú. Táto nová viera sa  niekedy  prejavuje  láskavo,
       inokedy ukrutne a fanaticky podobne, ako aj všetky ostatné!
          Kristus poukazuje na vieru, ktorá vedie k láske  a  pravde  bez
       predsudkov a sebaklamov. Ponúka  ju  ako  jedinú  pravdivú  vieru,
       ktorú môže vo svojom živote vyskúšať každý človek...
          Nový svet má sklon uctievať si "boha pevností" - majetok a moc,
       "boha, ktorého neznali jeho otcovia" - ateizmus. Toto božstvo dnes
       cez všetky médiá  presviedča  ľudí  o  svojej  pravdivosti,  žehná
       zločincom a podvodníkom a snaží sa presvedčiť ľudí, že v ňom  môžu
       nájsť svoje šťastie a naplnenie. 


                             Posledné svetové vojny


                                Daniel 11,40-45.

          Posledný odsek tejto kapitoly sa začína slovami: "A v tom čase,
       keď tomu bude mať byť koniec..." Je tým poukázané na to, že sa  tu
       už bude rozprávať o časoch  tesne  pred  druhým  príchodom  Ježiša
       Krista. Z nášho hľadiska je to teda odsek, pojednávajúci  o  našej
       budúcnosti.
          S kráľmi severu sa majú "podŕgať" králi juhu. Arabský  svet  by
       teda mal iniciovať konflikt s  bielou  rasou.  Králi  severu  však
       v tejto vojne zvíťazia, pričom sa zachovajú ukrutne - budú doslova
       vyvražďovať moslimský  svet.  Nebude  ušetrený  ani  štát  Izrael,
       ničiacej  vojne  uniknú  len  potomkovia  pokolení  Edoma,   Moába
       a prvotina synov Amonových. Myslím, že nie  je  potrebné  v  tejto
       úvahe rozoberať, ktorým štátikom alebo  územiu  okolo  Izraela  sa
       ničivá vojna vyhne.
          Ku kráľom severu sa pripoja aj  Lýbovia  a  Etiópovia,  čím  je
       vyjadrené, že sa k bielej rase proti moslimom  pripojí  aj  čierna
       rasa. Etiópovia alebo Núbijci sú národy na juh od Egypta,  Lýbovia
       sú národy na západ od Egypta.
          V biblickom ponímaní sa svetové strany udávajú vždy vzhľadom na
       Izrael. Keď však boli opisované kráľovstvá severu a  juhu,  neboli
       opisované ako kráľovstvo zo severu alebo kráľovstvo z juhu! Výrazy
                                                                          60



       "Kráľovstvo severu" a "Kráľovstvo juhu" preto určujú skôr vzájomnú
       polohu, než polohu voči štátu Izrael! V posledných  veršoch  tejto
       kapitoly však nachádzame zmienku, že  "kráľa  severu"  prestrašili
       správy z  východu  a  zo  severu  -  tieto  určenia  poukazujú  na
       konkrétnejšie územia, ležiace na východ a sever od Izraela!
          Krátko pred druhým príchodom  Ježiša  Krista,  keď  biela  rasa
       ovládne moslimský svet, je prorokované, že sa proti  nej  postavia
       dvaja konkrétni králi, ktorých  je  možné  vzhľadom  na  zemepisné
       určenie označiť ako Čína a Rusko.
          Je zaujímavé uvedomiť si, že kráľ  severu  túto  vojnu  prehrá.
       "Ale potom príde ku svojmu koncu a nebude ho!"
          Božie Slovo v evanjeliách poukazuje na to, že  ľuďom  poskytuje
       dosť informácií nato,  aby  vedeli  rozpoznať  blížiaci  sa  druhý
       príchod  Ježiša  Krista.  Jedenásta   kapitola   proroka   Daniela
       v súvislosti so súčasným politickým dianím  je  toho  jednoznačným
       dôkazom! V Biblii sa človek nedočíta presného dátumu konca  sveta,
       ale rozpozná podľa nej beh udalostí svetových  dejín,  a  teda  aj
       "mäkkosť letorastu dejín"  -  ktorý  poukazuje  na  skorý  príchod
       "leta"...






































                                                                          61



                                Na sklonku dejín
                                      XII.



                                Posledné súženie


                                 Daniel 12,1-3.

          Krátko pred koncom dejín našej Zeme zverí Stvoriteľ časť svojej
       moci archanjelovi Michalovi, ktorý s touto mocou  dopustí  na  Zem
       množstvo súženia. Mnoho storočí Boží Duch držal dejiny vo  svojich
       rukách tak, aby človek nemohol pokaziť prírodu,  aby  sa  náhodile
       nestalo niečo, čo by  narušilo  prirodzené  prírodné  cykly.  Pred
       koncom dejín Stvoriteľ zmení svoje jednanie - dá priestor  ľudskej
       zlobe, dovolí robiť človeku také  veci,  ktoré  nezvratne  narušia
       prírodu a prestane brániť  náhode,  aby  aj  táto  mohla  tragicky
       zasiahnuť do diania posledných časov.
          Úplne pred druhým príchodom  Ježiša  Krista  dokonca  Stvoriteľ
       začne v hneve trestať ľudskú pýchu - sám bude vytvárať nepriaznivé
       okolnosti v hneve nad ľudskou zlobou a ukrutnosťou.
          Počas symbolických siedmych rokov posledných  dôb  nastanú  dve
       obdobia - 3,5 roka - čas, (dva) časy a  pol  času  -  rán  Božieho
       dopustenia a 3,5 roka rán Božieho spravodlivého hnevu.
          Po veľkom súžení nastane pri druhom príchode Pána Ježiša Krista
       tzv. prvé vzkriesenie a za ním tzv. Tisícročné kráľovstvo. V tomto
       období budú Božie deti žiť tu na Zemi  s  Pánom  Ježišom  Kristom,
       pričom bude zákonitosť hriechu spútaná -  na  Zemi  budú  fungovať
       rajské podmienky, radosť, naplnenie...  Po  tomto  období  nastane
       vzkriesenie všetkých ostatných ľudí, ktorí  vstanú  z  mŕtvych  na
       odsúdenie. Po veľkom Božom súde  učiní  Stvoriteľ  všetko  nové  -
       Nebesia i  Zem.  Podrobnejšie  o  týchto  udalostiach  píše  Kniha
       zjavenia Jána. Na začiatku dvanástej kapitoly proroka  Daniela  sú
       tieto okolnosti len stručne  zhrnuté,  aby  vyjadrili  Božiu  moc,
       Božiu spravodlivosť a zasľúbenie pre Božie  deti,  ktoré  do  sŕdc
       prijali spasenie Pána Ježiša Krista. 


                              Zapečatené proroctvo


                                 Daniel 12,4-9.

          Pán Ježiš upozorňuje v evanjeliách, že  nikto  nedokáže  presne
       určiť,  kedy  príde  koniec  dejín  tohoto  sveta.  V   Danielovom
       proroctve  je  toto  Božie  upozornenie  vyjadrené   slovami,   že
       proroctvo, ktoré Daniel povedal, je zapečatené  -  zatvorené  pred
       ľudským porozumením! V tomto proroctve však Daniel  zvestuje  ešte
       niečo navyše: "...Zapečať knihu až  do  času,  keď  bude  mať  byť
       koniec!" Krátko pred koncom dejín našej Zeme bude podľa slov  Pána
       Ježiša rozmohnutá  vedomosť.  Daniel  na  toto  obdobie  poukazuje
       v trochu inom zmysle! V tomto  období  sa  Božie  proroctvo  konca
       odomkne ľudskému poznaniu! Človek bude môcť porozumieť, kedy príde
       na Zem Pán Ježiš Kristus v moci a sláve!
          Obraz rieky a dvoch mužov na jej opačných  brehoch  symbolizuje
       prelom obdobia hriechu a obdobia bez hriechu, ktoré čaká na  Božie
       deti. Muž v bielom rúchu - Kristus čaká na  svoje  deti,  aby  ich
                                                                          62



       mohol naplniť radosťou s práce, ktorá  sa  v  nadchádzajúcom  veku
       bude podobať skôr koníčku alebo  zábavke,  pri  ktorej  sa  človek
       neunaví, ale poteší. Zábavkou však nebude, lebo bude niesť  zmysel
       a bude veľmi potrebná!
          Archanjel sa opýtal Ježiša Krista, kedy príde koniec. Pán Ježiš
       nepovedal presný dátum, lebo ten  pozná  len  Boh  Stvoriteľ,  ale
       upozornil  na  obdobie  3,5   symbolických   rokov   rán   Božieho
       dopustenia, upozornil na poslednú vojnu proti Izraelskému  národu,
       v ktorej sa svojho ľudu zastane sám Hospodin svojou mocou. To bude
       znameniami blízkeho konca sveta! 


                             1290 dní bielenia rúch


                                Daniel 12,10-13.

          V posledných dobách nastane  zvláštne  neporozumenie,  zvláštne
       oddelenie ľudí... Úprimné Božie deti  budú  skúšané  a  bielené  -
       Stvoriteľ na nich dopustí všeličo zlé, ale nikdy nie tak,  aby  to
       nemohli uniesť! Zo zlým bude dopúšťať aj východ zo zlého a bude sa
       svojou mocou pri nich prejavovať, zastávať sa ich. Však  táto  moc
       bude ukrytá pred vierolomníkmi, pokrytcami a úlisnými ľuďmi, ktorí
       zo  seba  budú  robiť  kresťanov  len  naoko!   Stvoriteľ   nebude
       usvedčovať úlisníkov z hriechu, ale nechá ich  činiť  podľa  ciest
       ich prevráteného srdca. Preto nebude kresťan ako kresťan  -  jeden
       z nich bude "voňať" Božím Duchom,  druhý  bude  "zapáchať"  svojou
       úlisnosťou. Rozdelení budú veriaci  medzi  sebou  navzájom,  Božie
       deti budú  oddelené  od  zloby  sveta  -  lebo  neprijmú  znamenie
       úlisnosti - symbolických 666 -  ktoré  rozpráva,  že  keď  človeka
       druhí nevidia, alebo  nevedia  odhadnúť  jeho  čestnosť,  môže  aj
       zaintrigovať, aj zaklamať, aj pokradnúť...
          Božie deti budú  vždy  ochotné  rozprávať  o  svojich  skutkoch
       pravdu, čo ich oddelí od zvyšku sveta. Svet  potrebuje  a  očakáva
       úlisnosť - spoluprácu vo tme!  Zlodej  potrebuje  podržať  zlodeja
       a byť priateľom klamárovi znamená zastať sa jeho  klamstiev  proti
       svojmu blížnemu...
          Stvoriteľ to všetko v posledných dobách ponechá, aby to  rástlo
       a spoluvytvorilo zánik našej Zeme.
          Toto obdobie sa začalo formovať od doby, "keď  bola  odstránená
       ustavičná obeť" - od doby, keď sa po ukrižovaní Pána Ježiša Krista
       v chráme roztrhla opona, ktorá vyjadrovala  oddelenie  svätyne  od
       zvyšku  sveta.  Odmietnutie  starozákonných   obetí   bude   trvať
       symbolických 1290 dní! Na  konci  tohoto  obdobia,  keď  už  začne
       prebiehať symbolických 3,5 roka rán  Božieho  dopustenia,  nastane
       vytrhnutie Božích detí. Po vytrhnutí sa naplno  rozvinie  všetkých
       sedem symbolických rokov Božích rán utrpenia.
          Blahoslavený je ten človek, ktorý sa  dočká  symbolických  1335
       dní - blahoslavený, kto bude mať podiel na prvom vzkriesení!
          Daniel v tomto proroctve poukázal, že sa ku koncu dejín odomkne
       ľudské porozumenie a človek bude môcť presne pochopiť, kedy  príde
       Kristus druhýkrát. Keby sme dnes vedeli, koľko trvá v  skutočnosti
       jeden symbolický deň  z  uvedených  1290,  vedeli  by  sme  presne
       vypočítať od ukrižovania Pána Ježiša, kedy príde vytrhnutie.  Táto
       informácia nám však dnes chýba - ľudia  sa  ju  dozvedia,  až  keď
       vytrhnutie nastane! Po vytrhnutí Božích detí sa však už  bude  dať
       presne vypočítať dĺžka symbolického dňa, lebo to bude  obdobie  od
       ukrižovania až po vytrhnutie vydelené číslom 1290. Takto sa  ľudia
                                                                          63



       dozvedia presný čas, keď bude mať prísť Kristus v moci a  sláve  -
       1335-1290=45 symbolických dní, ktoré majú prejsť od vytrhnutia  až
       po druhý príchod Ježiša Krista.
          Blahoslavený ten, ktorý bude mať podiel na  udalosti  1335-teho
       dňa dejín našej Zeme... 


                              1335-ty deň - záver


          Prorokovi Danielovi Pán zasľúbil, že vstane ku koncu dní 1335 -
       inými slovami mu zasľúbil spasenie. Každé Božie dieťa si dnes môže
       položiť niekoľko otázok:
          Či sa už nerozmáha vedomosť?
          Či naša Zem už nestoná pod vplyvom ľudského porušeného konania?
          Nepoznáme dnes z Písma až príliš veľa nato, aby sme  mohli  byť
       spokojní, že Kristus ešte dlho nepríde?
          Letorast dejín zmäkol...







































                                                                          64




























































                                                                          65



                                 Požehnaný pôst



          V Biblii často čítame o pôste.  Veriaci  ľudia  si  v  dejinách
       i prítomnosti odriekali prijímanie potravy, aby sa viac priblížili
       k svojmu Stvoriteľovi. Iní  sa  postili,  aby  ich  modlitby  boli
       vypočuté a ďalší sa zase postili zo zdravotných dôvodov. Keďže nie
       som lekár, nebudem rozoberať otázku, či  je  pôst  zo  zdravotného
       hľadiska správny alebo nie. Budem sa zamýšľať  len  nad  duchovným
       významom pôstu a nad jeho formou - ako má veriaci človek postiť.
          Pôst je  skutočne  biblicky  opodstatnený,  je  prirodzené  pre
       veriaceho človeka postiť sa. Ak by niekto  tvrdil,  že  v  dnešnej
       dobe už pôst nemá význam, rozprával by  isto  v  rozpore  s  Božím
       Slovom.
          V Písme však čítame, ako Hospodin  na  niektorý  pôst  reagoval
       kladne a zase na iný  mlčal  alebo  reagoval  svojim  odsudzujúcim
       Slovom. Ako sa teda postiť, aby  sa  to  páčilo  nášmu  Bohu?  Ide
       o správnu formu pôstu alebo o správny duchovný stav? Je možné, aby
       človek po duchovnej stránke prežíval pôst správne, a pritom zvolil
       len nesprávnu formu postenia?
          Najskôr by som sa chcel dotknúť formy pôstu aj napriek tomu, že
       táto otázka nie je až tak podstatná. Ak totiž niekto prežíva  svoj
       duchovný život podľa Božej vôle, forma pôstu  z  neho  automaticky
       vyplynie tak,  aby  bola  v  danom  prípade  správna!  Myslím,  že
       akékoľvek odriekanie je jednou z foriem pôstu.  Takéto  odriekanie
       môže mať hlboký zmysel  -  človek  si  odrieka,  aby  mohol  niečo
       venovať  druhému  človeku.  Môžeme  si  odriekať  potraviny,  čas,
       materiálne hodnoty a poslúžiť nimi druhým, pre  Meno  Pána  Ježiša
       Krista. Jednou špeciálnou formou  pôstu,  ktorá  môže  mať  nielen
       praktický,  ale  aj  symbolický  význam  je  odriekanie  potravín.
       V takomto prípade Biblia pripúšťa len jediný spôsob - úplne nejesť
       a nepiť za vopred stanovený  čas.  Pôsty,  v  ktorých  si  kresťan
       povie, že nebude jesť, ale bude piť  alebo  že  nebude  jesť  mäso
       a iné bude,..., sú veľmi pochybné a biblicky neopodstatnené! Ak sa
       niekto rozhodne postiť  formou  odriekania  potravín,  potom  musí
       odriekať všetko - jedlo i pitie! Keď  sa  človek  rozhodne  postiť
       formou odmietania potravy aj napriek  tomu,  že  je  to  pre  neho
       zdravotne  nevhodné  -  musí  napríklad  brať   lieky...   -   som
       presvedčený, že poväčšine nekoná v súlade s Božou vôľou! V  ďalšej
       úvahe sa teda budeme zamýšľať nad tým, čo musí mať človek v srdci,
       aby mohol postiť. Podstatou pôstu je totiž správny  duchovný  stav
       taký, aký veľmi pekne opisuje celá 58. kapitola proroka Izaiáša. 


                                  Obeť a pôst


                                 Matúš 6,1-18.

          Kontext predčítaného  Božieho  Slova  kladie  vedľa  seba  obeť
       almužny, modlitbu i pôst. Niekomu čosi darovať, modliť sa za niečo
       alebo sa postiť od človeka žiada podobnú obeť.  Musí  venovať  čas
       alebo materiálnu hodnotu, aby pomohol. Musí sa obmedziť,  aby  tým
       podporil s požehnaním od Božieho Ducha niečo iné. Vzhľadom na  58.
       kapitolu Proroka Izaiáša si dovolím všetky tri tieto  formy  obete
       nazvať pôstom. Aby mohol byť tento pôst  požehnaný,  musí  veriaci
       človek spĺňať vážne duchovné kritériá.
                                                                          66



          Ak by sa niekto postil  preto,  aby  tým  získal  trochu  slávy
       a ukázal druhým ako je veľmi duchovný, možno sa mu podarí  oklamať
       ľudí, požehnanie však od Hospodina nedostane. Pôstna  obeť  chvál,
       modlitieb, darov, pomoci a  akéhokoľvek  odriekania  si  musí  byť
       sprevádzaná úprimnosťou. Človek tak má robiť pre svojho  Spasiteľa
       a aktívne sa vynasnažiť, aby tým nezískaval slávu u ľudí!
          Aby mohol človek postiť s požehnaním, musí mať  živý  vzťah  so
       svojim Spasiteľom. To prakticky znamená, že sa  nesmie  na  nikoho
       hnevať, odsudzovať druhých ľudí, živiť v sebe trpkosť... Ak  takto
       robí, stráca všetko požehnanie a jeho pôstne obete sa stávajú  len
       prázdnym náboženským formalizmom.
          Ak sa človek nechce zmieriť so  svojim  Bohom  a  hnevá  sa  na
       svojho brata alebo sestru, nepomôže  žiadna  forma  pôstu,  žiadne
       odriekanie ho nezmieri s jeho Bohom! 


                      Nevypočuté modlitby, odmietnutý pôst


                                 Lukáš 18,9-14.

          Z predčítaného odseku je zrejmé, že Boh neprijal postiaceho  sa
       veriaceho,  ale  prijal  človeka,  ktorého  viera  bola  pred  ním
       úprimná. Pôstna obeť jeho kajúcej modlitby  bola  pred  Hospodinom
       správna.
          Ak  môžeme  teda  rozumieť   pod   pojmom   pôst   najrôznejšie
       odriekanie, dokonca i modlitbu, prečo potom navyše ešte aj  nejesť
       a nepiť?
          Myslím, že väčšina ľudí už v živote  skúsila,  že  v  niektorej
       veľmi ťažkej chvíli plnej depresií alebo zármutku stratili chuť do
       jedla. Bolo im jednoducho veľmi ťažko, takže  ani  nepomysleli  na
       jedlo alebo pitie! Duchovný  zármutok  býva  podobný,  často  býva
       spätý aj s nejakým žiaľom, nedostatkom, útlakom... Keď  v  takomto
       stave človek predstúpi pred Hospodina,  nepotrebuje  jesť  a  piť,
       potrebuje niečo úplne  iné!  Inými  slovami,  keď  veriaci  človek
       v  srdci  skutočne  prežíva  pôstne  zlomenie  a  túži  po   Božej
       prítomnosti, je úplne prirodzené nejesť a nepiť.
          Keď ale človek chce iba od Hospodina niečo dosiahnuť,  premýšľa
       ako dlho nejesť, aby to dostal a  prípadne  či  popri  tom  nemôže
       niečo aj vypiť  -  napríklad  čaj  -  jeho  pôst  je  len  trapnou
       náboženskou fraškou, divadlom, v  ktorom  sa  kresťan  stáva  zlým
       amatérskym  hercom.  Na  trapné  pôsty  odriekania   potravy   bez
       požehnania si kresťanstvo v dejinách tak zvyklo, že herecké umenie
       veriacich by sa už mohlo nazvať aj profesionálnym!
          Stvoriteľ predsa nechce  trápiť  človeka,  chce  len,  aby  bol
       človek niekedy utrápený pre ťažobu v  životoch  svojich  blížnych.
       Pán chce, aby kresťania i so svojimi trápeniami chodili s  dôverou
       za Ním s vedomím,  že  najskôr  musia  naplniť  duchovné  kritériá
       odpustenia, spravodlivosti, pravdivosti a lásky a  až  potom  bude
       ich pôst prijatý! 


                      Pôst nesmie byť prázdnym asketizmom!


                                 Izaiáš 58,3-5.

          Stvoriteľ  nechce,  aby  jeho  ľud   nezachovával   Jeho   Slov
                                                                          67



       a kompenzoval to falošnou zbožnosťou  a  asketizmom  pri  postení!
       Tým, že sa človek obmedzuje v jedení aby dosiahol požehnanie, môže
       nanajvýš dosiahnuť žalúdočné vredy  a  pocit  sebauspokojenia,  že
       dokázal  nejaký  čas  nejesť  a  nepiť.  Proroctvo  od   Hospodina
       vyjadruje, že veriaci  ľudia  v  tom  čase  sa  na  jednej  strane
       postili, modlili a  prinášali  obete,  zároveň  však  presadzovali
       svoju vôľu, vadili sa a boli schopní sa dokonca aj pobiť...
          Nie je náhodou toto proroctvo  aktuálne  aj  dnes  pre  súčasnú
       cirkev?!
          Vo  chvíli,  keď  v  zhromaždeniach  veriacich  zaznejú  takéto
       kritické slová, veľa veriacich má ihneď sklon  posudzovať  druhého
       a povedať si v srdci: Áno, to on alebo ona je  taká.  Mali  by  sa
       zmeniť! Dnes si skúsme v Duchu Božieho Slova položiť  otázku:  Aký
       som ja? Aká je tá moja  pôstna  obeť  modlitieb,  chvál,  darov...
       Bývam taký  skrúšený  pred  Hospodinom,  že  až  odmietam  potravu
       a  pitie  nedávajúc  to  však  nikomu  znať?!  Ako  radi   plačeme
       v sebaľútosti sami nad sebou... Ako radi získavame a nakláňame  si
       k sebe ľudí, aby nás ľutovali a zastávali sa nás...
          Výzva Božieho Slova o  pôste  poukazuje  na  inú  cestu.  Touto
       cestou je zmierenie sa s Bohom formou lásky k  bratom  i  sestrám,
       formou zahodenia všetkej  trpkosti  a  zloby.  Keď  potom  vyznáme
       problém na modlitbách a možno nám aj nebude chutiť jesť a bude nám
       veľmi ťažko, potom sa isto postaví za nás sám Stvoriteľ! Ľudia  na
       našej tvári nenájdu zármutok a možno sa bude povrávať, že sa  máme
       isto výborne - Hospodin však nájde v našom srdci skrúšenie v pôste
       úprimnej Bohoslužby nášho života.
          Takýto  pôst  Stvoriteľ  isto  požehná.  Poukazuje  na  to   aj
       zasľúbenie z konca 58. kapitoly Proroka Izaiáša.

                                Izaiáš 58,6-13.