Učeníctvo v cirkvi – tematický výklad 2009





                                   Učeníctvo

                          A ja som povedal: "Ach Pane,
                            Hospodine! Veď ja neviem
                           hovoriť, lebo som dieťa!"
                             A Hospodin mi riekol:
                         "Nepovedz - som dieťa! Ale ku
                         komukoľvek ťa pošlem, pôjdeš,
                        a všetko, čokoľvek ti prikážem,
                                budeš hovoriť!"
                      Jeremiáš 1,6-8.

                                  Milan Hudec
                                      2009



                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.



       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2009
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Čisté srdce
       diel 1. ....................................................     7
           Odmietnuté obete .......................................     7
           Vzťah a vedenie, zloba a pokrytectvo ...................     7
           Horkosť a prvé praktické riešenie ......................     8
           Pohoršenie a druhé praktické riešenie ..................     9
           Deti rozumu ............................................     9
           Mŕtva viera a nutná zmena ..............................    10

       Desatoro modlitby
       diel 2. ....................................................    11
           Nevypočuté modlitby ....................................    11
           Desať zastavení ........................................    11
           Zhrnutie a tretie praktické riešenie ...................    15

       Duchovné dary a rešpektovanie
       diel 3. ....................................................    16
           Rôznosť obdarovaní, schopnosť a neschopnosť ............    16
           Povolanie a štvrté praktické riešenie ..................    17
           Ďalšie dary a kvalita ..................................    17
           Priority a nutný dar milosti ...........................    18
           Rešpektovanie a piate praktické riešenie ...............    18

       Spolupráca a podpora
       diel 4. ....................................................    20
           Kontrast samotára a tímu ...............................    20
           Príklad a protivná strana ..............................    20
           Prikázanie, svedomie a šieste praktické riešenie .......    21
           Starší, mladší a siedme praktické riešenie .............    21
           Uznania, žaloby, náklonnosti, neuváženosti
           Ôsme, deviate, desiate a jedenáste praktické riešenie ..    22
           Pracovné vzťahy sveta ..................................    23

       Organizačná stránka
       diel 5. ....................................................    24
           Chaos prostopaše a disciplína ..........................    24
           Kvas reptania dôsledkom dezorganizácie .................    24
           Ustanovenie starších, prvý praktický organizačný krok ..    25
           Zodpovednosť za reči druhých ...........................    25
           Bláznivé rozpravy a dvanáste praktické riešenie
           Kto zodpovedá za sektárstvo v spoločenstve? ............    26
           Čo s financiami a majetkom?
           Trináste praktické riešenie ............................    26

       Diagnózy a indikácie
       diel 6. ....................................................    28
           AIDS - vírus HIV .......................................    28
           Infarkt myokardu .......................................    29
           Čiastočná invalidita ...................................    29
           Porucha reflexov a infekcia ............................    30
           Mozgová porážka ........................................    30




           Psychiatrické ochorenia a štrnáste praktické riešenie ..    31

       Povzbudzovanie, karhanie, kritika
       diel 7. ....................................................    32
           Láska sveta, sebaklam ..................................    32
           Právo napomínať, zahanbenie a zlé reči .................    32
           Karhanie v Duchu pokoja ................................    33
           Nielen napomínanie! ....................................    34
           Blahoslavené dávanie
           Pätnáste a šestnáste praktické riešenie ................    34

       Staršovstvo, pokánie
       a
       vylučovanie zo spoločenstva
       diel 8. ....................................................    35
           Funkcia, pohnútka a cieľ ...............................    35
           Božie - splniteľné kritériá ............................    35
           Žiadne, alebo mŕtve pokánie - istota rozpadu ...........    36
           Vylúčenie milosrdenstvom, či nemilosrdnosťou? ..........    37

       Zhrnutie formou
       18.
       praktických odporúčaní
       diel 9. ....................................................    39
           Múdrosť a správcovstvo .................................    39
           Záver ..................................................    40

       Hľadanie partnera
       diel 10. ...................................................    41
           Úvod k partnerstvu .....................................    41
           Volanie divočiny... ....................................    41
           Krásne plavovlásky .....................................    42
           Robinsonovi Crusoe smrdia nohy .........................    43
           Môj drahý Sandokan... ..................................    44
           Ten ťažký život je jednoducho trápny! ..................    44
           Pane Bože, koľko je 3 + 2 ? ............................    45

       Partnerstvo pred manželstvom
       diel 11. ...................................................    47
           Do Prčic, to je sila! ..................................    47
           Zahrajme sa s bábikami... ..............................    48
           Tak, ako včielka opeľuje kvietok... ....................    48
           Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ! .......................    49
           Spoznajme sa najskôr... ................................    50
           Krok viery do tmy s Kristom po boku ....................    50

       Manželstvo
       diel 12. ...................................................    51
           Čo len v tom balíku bude? ..............................    51
           Prázdna krabica od topánok .............................    51
           Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať .................    52
           Manželovo kurie oko... .................................    53
           Konečne sa spoznávame ..................................    53
           Kristova láska .........................................    54

       Úlohy muža a ženy
       diel 13. ...................................................    55




           Vedia muži umývať riad? ................................    55
           Mužíček mi kúpi... .....................................    55
           Žena - družka muža, muž - druh ženy... .................    56
           Tak, ako Kristus pre Cirkev... .........................    57
           Tak, ako Cirkev Kristovi... ............................    57
           Manželstvo a svet ......................................    58

       Manželská mytológia
       diel 14. ...................................................    59
           O bohatej vdove ........................................    59
           Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom ...........    60
           O krásnej Varvare ......................................    61
           Bohatier Finis, jasný sokol ............................    61
           O zlej macoche a starom úžerníkovi .....................    62
           A tak si krásne žili, až kým nepomreli... ..............    62

       Vzťah rodičov a detí
       diel 15. ...................................................    63
           Naša malá Snehulienka ..................................    63
           Malý neposedný škriatok ................................    64
           Hanbíme sa spolu alebo sami? ...........................    64
           Rodičovská povinnosť ...................................    65
           Čo žiadať od detinskosti? ..............................    66
           Požehnanie od Hospodina ................................    67

       Rodinné stíšenia
       diel 16. ...................................................    69
           Kovboj s Bibliou .......................................    69
           Veriaca Fantagíro ......................................    70
           Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám... .............    70
           Tajomstvo autority .....................................    71
           Spoločné modlitby ......................................    71
           Spovedné tajomstvá .....................................    72

       Naše deti
       diel 17. ...................................................    74
           Maminka, Marienka mláti Jakubka! .......................    74
           Naši miláčikovia sa majú radi ..........................    74
           Naše deti musia... .....................................    75
           Zrod novej osobnosti ...................................    76
           Kristova sloboda .......................................    77
           Duchovný rast nášho dieťaťa ............................    77

       Sex
       diel 18. ...................................................    78
           Naša antikoncepcia - Barborka ..........................    78
           Maminka, čo to bolo za vzdychanie? .....................    79
           Antikoncepcia a našich sedemnásť detí ..................    79
           Kvôli čomu nosí bocian deti? ...........................    81
           Aký sex a koľkokrát za ... .............................    82
           Telesná naplnenosť a nenaplnenosť ......................    83

       My a ostatní
       diel 19. ...................................................    84
           Boss našej mafie .......................................    84
           Všetko jedno... ........................................    84
           Desiatok z manželstva ..................................    85




           Pravda, láska a spravodlivosť ..........................    85
           Služba v Cirkvi ........................................    86
           Svetlo pre svet ........................................    86
           Záver ..................................................    86



                           Učeníctvo kladie veľký dôraz na
                           čistotu osobného života v úzkej
                           súvislosti so vzťahmi v cirkvi
                           i mimo nej:
                                1. Vzťah človeka a Boha
                                2. Hľadanie partnerstva
                                3. Vzťahy medzi ľuďmi
                                4. Rodina - rodičia a deti
                                5. Vodcovstvo - rozprávanie a počúvanie
                                6. Pastorácia - rozprávanie a počúvanie
                                7. Rady z Božieho Slova



                                                                           7



                                  Čisté srdce
                                    diel 1.



                                Odmietnuté obete


                                 Matúš 5,23-24.

        23 Teda keby si doniesol svoj dar na oltár a tam by si sa
           rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe,
        24 nechaj tam svoj dar pred oltárom a idi, najprv sa smier so
           svojím bratom a potom prijdi a obetuj svoj dar.

          Obeť pre Pána Ježiša v biblickom ponímaní  znamená  celú  škálu
       materiálnych prostriedkov, schopností, času, ..., v ktorých človek
       zaprie samého seba a vydá ich do služby Pánovi. Jednou zo  služieb
       je  aktívne  vytváranie  spoločenstva  Božích  detí,  kde  prebýva
       a žehná sám Hospodin. Vytvárať takéto spoločenstvo by malo viac či
       menej každé nové Božie stvorenie.  Aby  mohol  existovať  cirkevný
       zbor,  musia  v  láske  fungovať   úprimné   vzťahy,   musia   byť
       k dispozícii ochotní obdarovaní bratia a sestry k  službe,  musia,
       musia,... Veľa podmienok  pre  živý  cirkevný  zbor  poukazuje  na
       nutnosť, aby jednotlivci aktívne  prinášali  svoju  malú  čiastku,
       ktorá sa pridá k celku. Obete jednotlivcov potom vytvoria  miesto,
       kde chce prebývať a žehnať Pán. Preto, ak  rozprávame  o  budovaní
       zboru, rozprávame nepriamo o  obetiach,  a  teda  aj  o  Ježišovom
       upozornení, že prinášanie takýchto  obetí  vyžaduje  akúsi  údržbu
       vzájomných vzťahov. Keď chce niekto slúžiť  v  cirkvi  a  vie,  že
       urobil blížnemu  niečo  zlé,  nech  najprv  dá  do  poriadku  svoj
       porušený vzťah s bratom a až potom nech ide  slúžiť.  Takáto  obeť
       bude prijatá. Obchádzanie tohoto  prikázania  znamená  nepožehnanú
       prácu bez prítomnosti Božieho Ducha. Nedostatok vo svojom vlastnom
       srdci nemožno zakryť mnohou aktivitou v spoločenstve, aj keby bola
       tou najbiblickejšou a najsprávnejšou. Pán Ježiš volá  učeníkov  do
       práce na svojej vinici, je to teda v prvom rade výzvou k previerke
       svojich pohnútok a skutkov. 


                      Vzťah a vedenie, zloba a pokrytectvo


                                  Matúš 7,1-5.

         1 Nesúďte, aby ste neboli súdení;
         2 lebo jakým súdom súdite, takým budete súdení; a jakou mierou
           meriate, takou vám bude tiež odmerané.
         3 A prečo vidíš ivierko v oku svojho brata a brvna vo vlastnom
           oku nepozoruješ?
         4 Alebo jako povieš svojmu bratovi: Daj, nech vyjmem ivierko z
           tvojho oka, keď hľa, brvno je v tvojom vlastnom oku?
         5 Pokrytče, najprv vyjmi brvno zo svojho oka a potom prezrieš,
           aby si vyňal ivierko z oka svojho brata.

          Kristus poukazuje, že Božie dieťa sa vyznačuje  "čistým  okom".
       Podľa toho, ako sa človek pozerá na iných  sa  dá  usúdiť,  či  sa
       v ňom nachádza milosrdenstvo,  alebo  zloba.  Milosrdenstvo  hľadá
                                                                           8



       východisko, nachádza nové cesty, odpúšťa a nespomína  viac.  Zloba
       zhadzuje bez  príčiny,  hľadá  chyby,  nedokáže  odpustiť  a  dlho
       vyčíta. Toto ľudské "oko" odhalí, či učeník  odsudzuje,  alebo  sa
       len snaží druhého viesť k hlbšiemu poznaniu,  pokániu...  Vedenie,
       budovanie ľahko splynie na prvý pohľad s odsudzovaním. Keď si Boží
       učeník chce urobiť o svojom postoji  jasno,  nech  sa  zameria  na
       skúmanie svojho "oka", pohľadu na druhého človeka.
          V oblasti vzťahov sa veľmi ľahko  môže  ukryť  aj  pokrytectvo.
       Človek dokáže za milé úsmevy a priateľské slová mnoho  ukryť.  Pri
       budovaní spoločenstva je potrebné rozpoznávať dobré od zlého,  aby
       spoločenstvo nedostali do správy  napríklad  pokrytci.  Predčítané
       Slovo  poukázalo,  že  úprimný   veriaci   aplikuje   svoje   rady
       a napomenutia aj na samého seba. Najprv vyberá brvno zo svojho oka
       a až potom hľadí na druhých. V praxi  je  aj  napriek  tejto  rade
       veľmi ťažké rozpoznať úprimnú  a  požehnanú  pohnútku.  Diabol  sa
       nechce dať usvedčiť, chce ostať ukrytý a rozleptávať Božie  dielo.
       Preto skutočného "proroka" možno rozpoznať len podľa ovocia.  Malo
       by to viesť všetkých k zamysleniu. - Čo po mne ostáva? Vytrvá  to,
       čo som zanechal? 


                       Horkosť a prvé praktické riešenie


                                Matúš 18,15-17.

        15 A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, idi potresci ho medzi
           sebou a ním samým. Keď ťa počúvne, získal si svojho brata.
        16 A keby nepočúvnul, pojmi so sebou ešte jedného alebo dvoch,
           aby na ústach dvoch svedkov alebo troch bolo postavené
           každé slovo.
        17 A keby ich nepočúvnul, povedz to cirkvi; a keby nepočúvnul
           ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán.

          Trpkosť, alebo horkosť proti niekomu je vážnym nebezpečenstvom,
       ktoré môže pokaziť mnoho dobrého. Vzniká  vtedy,  keď  nám  niekto
       ublíži, a prípadne ani ďalej nemá záujem pripustiť si, že ublížil.
       Môže vzniknúť aj na  základe  dezinformácií,  alebo  domýšľavosti,
       ktorú diabol bude veľmi rád v Božích  deťoch  živiť.  S  horkosťou
       nemožno spolupracovať, pretože bráni  úprimným  vzťahom  a  láske.
       Božie Slovo vyzýva  k  aktivite  a  poukazuje  na  prvé  praktické
       ponaučenie. - Ak máš niečo proti bratovi, choď... Teda neseď  doma
       a nezhrýzaj sa myšlienkami! Vyviň aktivitu a rieš  tento  porušený
       vzťah!  Dezinformácie,  domýšľavosť,  intrigy,  zhadzovanie,  ...,
       možno  prekonať  dialógom!  Úprimný   rozhovor   môže   vysvetliť,
       upresniť, uviesť na správnu mieru,  ...,  mnoho  nedorozumení.  Ak
       dialóg v súkromí nevyrieši problém, je potrebné zavolať  aj  iných
       bratov a sestry! - Opäť aktivita.  Najprv  musia  byť  v  poriadku
       vzťahy, až potom  sa  dá  začať  duchovne  pracovať!  V  kritickom
       prípade môže napomenutie pred cirkvou vylúčiť  zo  stredu  Božieho
       ľudu svojvolníka.

          I
          Ak máš niečo proti svojmu bratovi, choď a vyrieš tento  problém
       dialógom, prípadne aj pred ďalšími svedkami podľa  predchádzajúcej
       úvahy.

          Nechuť, lenivosť urobiť podľa Božej  rady  môže  pokaziť  mnoho
                                                                           9



       dobrého. Tento krok je nepríjemný, ale zároveň nutný  k  budovaniu
       spoločenstva, keď vznikne nedorozumenie, alebo hriech. 


                     Pohoršenie a druhé praktické riešenie


                               Rimanom 14,13-15.

        13 Nesúďme tedy viacej jedni druhých, ale radšej usúďte to, aby
           ste nekládli bratovi do cesty toho, na čom by sa potknul
           alebo pohoršil.
        14 Viem a som presvedčený v Pánu Ježišovi, že samo sebou nie je
           nič obecné čiže nečisté; iba tomu, kto myslí o niečom, že
           je obecné, tomu je obecným.
        15 Ale ak zarmucuje sa tvoj brat pre pokrm, už nechodíš v
           láske. Neveď do záhuby svojím pokrmom toho, za ktorého
           Kristus zomrel!

          Pohoršenie je veľmi zaujímavý biblický pojem. Často  sa  bratia
       "starší" pohoršujú na mládeži, na členoch... Pritom  Biblia  jasne
       poukazuje, že duchovne  starší  kresťan  nemá  trpieť  pohoršením!
       Naopak má sa snažiť viesť  zbor  tak,  aby  nepohoršoval  duchovne
       nedospelé Božie deti. Táto Božia  rada  odhaľuje  častú  a  hroznú
       skutočnosť, že vo vedení cirkevných zborov sú často duchovné  deti
       a naopak bratia a sestry duchovne staršie,  nemajú  čo  do  správy
       zboru hovoriť. Takýto  zbor  sa  vyznačuje  nestabilitou,  šírením
       pohoršenia a horkosti, rôznymi napätiami vo vzájomných vzťahoch...
       Keď Boží pracovník koná dielo, nemal by hľadieť len na akési svoje
       presvedčenia! Naopak, mal by rešpektovať  vzťahy,  teda  pracovať,
       alebo spolupracovať tak, aby nebol zámienkou k pohoršeniu. Máme tu
       ďalšie praktické doporučenie:

          II
          Zmeň svoje  jednanie  ihneď  tak,  aby  nebolo  pohoršením  pre
       druhého. Ak sa to z nejakých príčin nedá, navštív ho a vysvetli mu
       svoje jednanie! 


                                  Deti rozumu


                              1. Korinťanom 14,20.

        20 Bratia, nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelými,
           ale rozumom buďte dokonalí.

          Niektorí veriaci ľudia trpia pri budovaní  cirkvi  náboženskými
       predsudkami, vymyslenými zjaveniami, vedením podľa emócií v zmysle
       vycítenia Božej vôle... Apoštol Pavel varuje pred takýmto  chaosom
       tmy! Božie dieťa  nemá  byť  dieťaťom  v  rozumovej  oblasti,  ale
       v oblasti zloby. Keď sa dieťa nahnevá, rýchlo je schopné a ochotné
       zabudnúť na príkorie, hnev. Takým má byť úprimný  kresťan.  Navyše
       má  byť  dospelým  po  stránke  rozumového  chápania.  Nemá  konať
       nezmyselne ako dieťa! Rozumieť Božej vôli  znamená  rozumieť  Jeho
       Slovám a vidieť ich v  súvislosti  s  praktickým  životom.  Ak  sa
       vytráca v niečom porozumenie, alebo súvislosť so životom, je vecou
       dospelosti hľadať a nachádzať nové súvislosti čítaním  Biblie,  na
                                                                          10



       modlitbách a v pokání. Kristus je Svetlom sveta.  Svetlo  odhaľuje
       prekážky, ukazuje  východiská,  nachádza  nové  cesty,  jednoducho
       umožňuje orientovať sa. 


                           Mŕtva viera a nutná zmena


                                 Jakub 2,14-17.

        14 Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru,
           a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?
        15 A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného
           pokrmu,
        16 A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a
           najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné
           telu, čo to osoží?
        17 Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe.

          Aby  všetko  poznanie  viery,  teda  aj  poznanie  ako  budovať
       spoločenstvo, ožilo vo Svätom Duchu, musí sa odraziť na  skutkoch.
       Keď chcem ja budovať zbor, musím  začať  zmenami  u  samého  seba!
       Neexistuje iná cesta, než poznávať,  modliť  sa,  potom  sa  meniť
       a byť ochotný začať život príkladov, nezištnosti a  obetí.  Môžeme
       sa aj dnes rozhodnúť doniesť na oltár Ježiša  Krista  svoj  imidž,
       svoj  čas,  svoje  záujmy,  svoje  pravdy,  svoje  presvedčenia...
       Skutočne chcem budovať cirkev? ...






























                                                                          11



                               Desatoro modlitby
                                    diel 2.



                              Nevypočuté modlitby


                                 Izaiáš 29,13.

        13 A tak povedal Pán: Pretože sa blíži tento ľud svojimi ústami
           a svojimi rtami ma ctí, kým svoje srdce vzdialil odo mňa, a
           že ich bázeň, ktorou sa ma boja, je naučeným prikázaním
           ľudí...

          Častou otázkou, ktorú si kladú spoločenstvá veriacich ľudí, ale
       tiež aj jednotlivci, je akási úvaha o tom,  prečo  Pán  nevypočúva
       niektoré modlitby. Božie Slovo túto otázku neobchádza a  rieši  ju
       priamym upozornením, že ak má byť modlitba vypočutá,  je  potrebné
       rešpektovať v živote Pánovu vôľu, Jeho Slovo a nectiť  si  Ho  len
       jazykom, ale aj skutočne  v  srdci,  čo  sa  potom  odrazí  aj  na
       skutkoch veriaceho človeka.  Modlitba  je  Bohoslužbou,  v  ktorej
       Pánove dieťa chváli, ďakuje, dopytuje  sa  a  prosí  svojho  Boha.
       Predčítaná  časť  proroka  Izaiáša  poukazuje,  že   sa   skutočná
       Bohoslužba dá nahradiť naučeniami ľudí,  ktoré  sa  síce  podobajú
       požehnanej Bohoslužbe, ale pritom obchádzajú podstaty Božích  Rád.
       V ďalšej úvahe  si  priblížime  čo  Pán  Ježiš  doporučuje  svojim
       modlitebníkom ako pravú Bohoslužbu modlitby.  Spoločenstvo  Božích
       detí sa totiž bez úprimnej modlitby budovať nedá! 


                                Desať zastavení


                                Matúš 22,37-40.

        37 A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým
           svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
        38 To je to veľké a prvé prikázanie.
        39 A druhé, tomu podobné je: Milovať budeš svojho blížneho jako
           samého seba!
        40 Na týchto dvoch prikázaniach visí celý zákon i proroci.

          1.
          Pri modlení si chce človek často niečo vynútiť. Naoko rozpráva,
       že sa má stať Božia vôľa, ale svoje predstavy  nedokáže  a  nechce
       tejto vôli podriadiť. Keď modlitebník precíti  a  skutočne  prijme
       úplne odovzdanie do Božej moci vo všetkom, čo prežíva, vtedy  môže
       začať jednať milujúci Boh.

       2.
          Veriaci  človek  sa  veľmi  často  zameria  na  oblasť   svojho
       modlenia. Premýšľa, či sa  modlí  v  súlade  s  Božou  vôľou.  Pán
       očakáva od svojich detí, že si  najprv  dajú  do  poriadku  vzťahy
       medzi sebou a až potom budú prichádzať na modlitebné zápasy. Preto
       každá modlitba súvisí s trpkosťou, pohoršením, hnevom, ...,  ktoré
       sa môžu nachádzať v srdci  modlitebníka.  Žiadna  modlitba  nebude
       vypočutá, kým veriaci človek neusporiada svoje vzťahy k blížnym. 
                                                                          12



                                 Rimanom 5,3-5.

         3 No, nie len to, ale sa chválime aj súženiami vediac, že
           súženie pôsobí trpezlivosť
         4 a trpezlivosť dokázanosť a dokázanosť nádej,
         5 a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v
           našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.

          3.
          Viera nesie sebou trpezlivosť. Len v trpezlivosti sa môže Božie
       dieťa dokázať. Preto modlitby prinášajú  súženie  v  očakávaní  na
       Boží  zásah.  Trpezlivosť  na  modlitbách   modlitebníka   vyskúša
       a vzbudí  v  ňom  nádej,  ktorá  naisto  nezahanbí.  Na  modlitby,
       v ktorých veriaci ľudia prestali trpezlivo očakávať  na  Hospodina
       v pochybovaní, alebo hľadaní iných ciest naplnenia, Pán zabúda. 

                                Matúš 10,37-39.

        37 Ten, kto má radšej otca alebo mater ako mňa, nie je ma
           hodný; a kto má radšej syna, alebo dcéru ako mňa, nie je ma
           hodný;
        38 a kto neberie svojho kríža a nejde za mnou, nie je ma
           hodný.
        39 Kto najde svoju dušu, ztratí ju, a kto pre mňa ztratí svoju
           dušu, najde ju.

          4.
          Živá modlitba prináša človeku kríž, v ktorom sa má  modlitebník
       vzdelať, zmeniť  a  stať  sa  schopnejším  naplňovať  Božiu  vôľu.
       Odmietnutím takéhoto kríža, človek odmieta aj vyslyšanie modlitby.
       Počas opakovaných modlitieb  často  prichádza  namiesto  vypočutia
       spomínaný kríž a modlitebník namiesto toho, aby s radosťou  prijal
       Božiu školu, začne trpieť pochybovaním, že ho Pán odmieta. Niekedy
       zase  takýto  kríž  akoby  ani  nesúvisel  s  modlitbou  a  navyše
       modlitebníka zasiahne na veľmi zraniteľnom mieste, kde  si  nechce
       niečo pripustiť. "Boj" medzi človekom a jeho Bohom môže v  krajnom
       prípade trvať celý život a modlitba  nebude  nikdy  vypočutá.  Pán
       vedie modlitebníkov, aby pozorovali na Jeho hlas a  chceli  prijať
       nové zjavenia aj keď sú nepríjemné, alebo ponižujúce. Je to prejav
       Božej lásky, aby Pán Ježiš mohol  modlitebníka  naplniť  a  prijať
       jeho modlitbu. 

                                  Matúš 6,7-8.

         7 Ale keď sa modlíte, nežvatlite jako pohania, lebo sa
           domnievajú, že pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní.
         8 Teda nebuďte im podobní, lebo váš Otec vie, čo potrebujete,
           prv než by ste ho vy prosili.

          5.
          Modlitba  je  Bohoslužbou,  v  ktorej  vedie  Stvoriteľ  dialóg
       s človekom. Pohanský prístup  k  modlitbám  je  mnohomluva,  akési
       presviedčanie boha, aby vyšiel človeku v ústrety a dal mu vec,  za
       ktorú prosí. Pán  Ježiš  vie  vopred,  čo  Jeho  dieťa  potrebuje!
       Naopak, človek nevie, čo mu chce povedať Pán.  Preto  je  potrebné
       svoj  myšlienkový  a  verbálny  prejav  podriadiť   v   skromnosti
       a sebapoznaní  tejto  Božej  Rade.  -  "Nežvatlite  ako  pohania!"
       Vyjadrime svoj problém, ale dovoľme  cez  Bibliu  vyjadriť  sa  aj
                                                                          13



       svojmu Bohu. Skúsme spájať modlitbu s čítaním Písma. 

                                  Matúš 6,5-6.

         5 A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi
           stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia
           videli. Ameň vám hovorím, že tam majú svoju odplatu.
         6 Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje
           dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj
           Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.

          6.
          Človek chce svoju Bohoslužbu často ukázať druhým preto, aby bol
       chválený a získal tak istý kresťanský imidž. Takýto  prístup  môže
       byť aj pri modlitbách. Dá sa ukazovať prejav náklonnosti, nesúhlas
       s niekým druhým, pekná rétorika... Z toho všetkého môže mať človek
       nepriamo úžitok, keď tak získa priateľa, povýši sa, alebo  vyjadrí
       verejne svoje presvedčenie a prežije  tak  isté  zadosťučinenie...
       Kristus pripomína, že  sa  Jeho  deti  nemajú  modliť  ako  takýto
       pokrytci. Modlitba je dialóg s Bohom, ktorý sa nesmie zneužívať na
       čokoľvek iné. 

                              1. Timoteovi 2,1-4.

         1 Napomínam tedy, aby sa predovšetkým konaly prosby, modlitby,
           prímluvy a poďakovania za všetkých ľudí,
         2 za kráľov a za všetkých, ktorí sú vo vysokom postavení, aby
           sme žili pokojný a tichý život vo všetkej pobožnosti a
           počestnosti.
         3 Lebo to je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom,
         4 ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k
           poznaniu pravdy.

          7.
          Veriaci človek sa možno veľmi často  modlieva  k  svojmu  Bohu.
       Napriek  tomu  ostávajú  jeho  modlitby  bez  odozvy.  Keď   potom
       zrekapituluje svoj modlitebný život, uvidí, že sú to len žalospevy
       nad sebou,  svoje  problémy,  svoje  radosti,  iní  ľudia  v  jeho
       modlitbách buď vôbec  nemajú,  alebo  majú  len  málo  miesta.  Na
       modlitbách sa niekedy príšerne prejaví ľudský  egoizmus.  Modlitby
       za seba je potrebné vyvažovať aj modlitbami za druhých. 

                          1. Korinťanom 14,9-11.15-17.

         9 Tak aj vy, keď ste jazykom nevydali srozumiteľného slova,
           jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do
           povetria.
        10 Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôznych zvukov na svete, a
           nič nie je bez zvuku;
        11 keby som tedy neznal moci čiže smyslu hlasu, budem tomu, kto
           hovorí, barbarom, a ten, kto hovorí, bude u mňa barbarom.

        15 Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť
           aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať
           chvály aj mysľou.
        16 Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto
           zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie
           ameň, keď nevie, čo hovoríš?
                                                                          14



        17 Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva.

          8.
          Keď sa Božie deti modlia nahlas pri spoločných modlitbách, môžu
       mať hoc aj tie  najúprimnejšie  pohnútky,  keď  zabudnú  na  svoje
       okolie a nezrozumiteľne artikulujú,  alebo  nemožno  rozumieť  pre
       plač ich slovám, správajú sa nepekne voči tým, ktorí chcú  s  nimi
       tiež cítiť a prosiť. Pavel označil takéto správanie za barbarstvo.
       Pán Ježiš nás vedie k tomu, aby sme mysleli aj na  svojich  bratov
       a sestry, keď vyslovujeme slová modlitieb. Ak  to  nedokážeme  pre
       akúkoľvek  príčinu,  modlime  sa  radšej  potichu  a  v  mysli  sa
       pridávajme k modlitbám iných. Modliť  sa  jazykom,  ktorému  druhý
       nerozumejú je prejav nezáujmu o svoje okolie. Keď sa  teda  niekto
       modlí jazykom cudzím, alebo anjelským, nech  si  nájde  tlmočníka,
       aby aj jeho spolubratia mohli povedať amen. 

                                Efežanom 4,1-6.

         1 Prosím vás tedy ja väzeň v Pánovi, žeby ste chodili hodne
           povolania, ktorým ste povolaní,
         2 s celou pokorou a krotkosťou, so zhovievavosťou znášajúci sa
           navzájom v láske,
         3 usilujúci sa zachovávať jednotu Ducha v sväzku pokoja.
         4 Jedno telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji
           svojho povolania.
         5 Jeden Pán, jedna viera, jeden krst,
         6 jeden Bôh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze
           všetkých a vo všetkých vás.

          9.
          Spoločné modlitby sú veľkým darom od Stvoriteľa.  Pri  nich  sa
       môžu Jeho deti zjednotiť a spoločne sa modliť za mnohé  veci.  Keď
       si pri takýchto modlitbách "hudie" každý  svoje,  predkladá  svoje
       problémy, chová sa ako egoista a zneucťuje túto formu  Bohoslužby.
       Pán Ježiš vyzýva svoje deti k jednote a vedie ich k záujmu  pridať
       svoju modlitbu k ďalším  za  spoločnú  vec.  Stretnutie  kresťanov
       k spoločným modlitbám, kde každý povie svoj problém,  a  potom  sa
       rozídu, vyjadruje silnú sekularizáciu cirkvi a  prejav  pohanstva.
       Pri spoločných modlitbách môže každý vyjadriť to,  čo  mu  najviac
       leží na srdci. Zároveň sa ale patrí  pridať  svoje  prosby  aj  za
       druhých a prosiť za niečo, čo pred chvíľou  spomínal  brat,  alebo
       sestra. Pán Ježiš volá k jednote a záujmu o spolusúrodencov viery.


                               Rimanom 15,30-33.

        30 Ale vás prosím, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre
           lásku Ducha, žeby ste spolu so mnou zápasili na modlitbách
           za mňa u Boha,
        31 aby som bol vytrhnutý od neposlušných neveriacich v Judsku,
           a aby moja služba, konaná Jeruzalemu, bola príjemná
           svätým,
        32 aby som k vám prišiel v radosti skrze vôľu Božiu a odpočinul
           si spolu s vami.
        33 A Bôh pokoja nech je so všetkými vami. Ameň.

          10.
          Pán Ježiš  nám  daroval  spoločenstvo  svojich  detí.  V  tomto
                                                                          15



       spoločenstve môžeme prijímať prácu spolubratov a sestier, keď  nám
       slúžia Slovom, piesňou, diakoniou, správou... Božie Slovo  vyzýva,
       aby sme nielen prijímali  službu,  ale  sa  do  nej  aj  zapojili.
       Modlitebný zápas o slúžiacich súrodencov viery je jednou s  foriem
       spolupráce a navyše je zaujímavé uvedomiť  si,  že  cirkevný  zbor
       takéto modlitby veľmi potrebuje, sú dokonca nutné. Ak  chodíme  do
       cirkvi len brať, je otázne, či sme vôbec Božie spasené deti! 


                      Zhrnutie a tretie praktické riešenie


          1.
          Odovzdaj svojmu Bohu všetky záujmy, čas, predstavy, ...  a  daj
       sa Mu skutočne viesť!

       2.
          Choď  najprv  a  zmier  sa  so  svojim  blížnym,  inak  nemôžeš
       predstúpiť pred Hospodina!

       3.
          Buď na modlitbách trpezlivý, nepochybuj a nehľadaj iné riešenia
       svojho problému!

       4.
          Modlitby prinášajú kríž, neodmietaj ho!

       5.
          Boh vie, čo mu chceš povedať, ale ty nevieš, čo ti chce povedať
       Boh. Hovor preto nemnoho a čítaj pri modlitbách Bibliu!

       6.
          Pri  modlení  nemaj  postranné  úmysly  niečo  svojim  prejavom
       dosiahnuť a nebuď pokrytcom!

       7.
          Nemodli sa len za seba,  lebo  je  to  bezohľadné  voči  tvojim
       blížnym!

       8.
          Keď sa modlíš nahlas pri spoločných modlitbách, nechovaj sa ako
       barbar a zreteľne artikuluj, aby ti mohli rozumieť aj tvoji bratia
       a sestry, ktorých ti dal  Pán!  Ak  to  nedokážeš,  modli  sa  len
       v mysli!

       9.
          Pri spoločných  modlitbách  sa  zjednoť  s  bratmi  a  sestrami
       a predkladaj aj ich problémy nahlas  tak,  ako  ten  svoj!  Je  to
       prejav záujmu a lásky.

       10.
          Modli sa za slúžiacich bratov a sestry v spoločenstve! Veľmi to
       potrebujú oni aj ty!


       III
          Pravidelne sa modlievaj v súlade s Božím Slovom! V tom je tvoja
       sila!                                                                          16



                         Duchovné dary a rešpektovanie
                                    diel 3.



                  Rôznosť obdarovaní, schopnosť a neschopnosť


                             1. Korintským 12,1-11.

        aaa 

          "O duchovných daroch, bratia, nechcem,  aby  ste  nevedeli."  -
       Týmito slovami začína Pavel časť svojej epištoly, kde poukazuje na
       charizma kresťana. Niektoré  kresťanské  učenia  vyzdvihujú  akési
       obdarovanie a tvrdia, že ho musí mať každé Božie dieťa.  Iné  zase
       úplne odmietajú charizmatické dary a  snažia  sa  obhájiť,  že  do
       akejkoľvek duchovnej práce môže byť zapojený  ktorýkoľvek  kresťan
       zo spoločenstva. Apoštol jasne poukazuje, že duchovné dary tu  sú,
       nemožno ich nevidieť, alebo odmietať. Na druhej strane ich  kladie
       ako rôzne požehnania rovnocenných  ľudí,  ktoré  dohromady  tvoria
       celok pod jednotným vedením Božieho Ducha.
          Častým  nedostatkom  pri  budovaní  spoločenstva,   zboru,   je
       tendencia, ktorá nerešpektuje obdarovania. Takáto  tendencia  môže
       mať viac prejavov, z ktorých spomenieme štyri:
          A)
          Veriaci ľudia nepoznajú  svoj  dar  a  nepoznajú  prípadne  ani
       obdarovania svojich spoluveriacich.
          B)
          Keď v  spoločenstve  niet  obdarovaného  človeka  pre  niektorú
       potrebnú prácu, táto práca sa hneď niekomu zverí bez toho, aby  to
       tento človek prežil ako povolanie a  podnet  k  modlitbám  o  nové
       charizma.
          C)
          V spoločenstve sa ľudia modlia za nových pracovníkov. Keď potom
       niekto vynikne v istom obdarovaní, v ktorom mu Pán  žehná,  vzniká
       tendencia dávať ho do pozadia a upozorňovať na druhých, aby aj oni
       mali podobný "úspech".  Je  to  odnímaním  požehnania  a  bránenie
       Svätému Duchu skutočne niekoho poslať.
          D)
          V  spoločenstve  jednoznačne  existujú  obdarovaní  ľudia,  ale
       nechcú pre rôzne pohnútky rozhojňovať svoje charizma  a  zahadzujú
       tak Božiu milosť pre seba aj ostatných.
          Z hľadiska psychológie sa výkon človeka  rovná  motivácia  krát
       schopnosť. Pre Božie deti platí rozšírené poznanie o Božie  Slovo:
       Výkon veriaceho človeka je daný  motiváciou  krát  charizma,  krát
       požehnanie od  Božieho  Ducha.  Tým  je  vyjadrené  vedenie  Pánom
       Ježišom, obdarovanie a povolanie, tiež ale aj záujem ísť a  chcieť
       pracovať. Keď v zbore  existujú  nedostatky  A-D,  možno  je  síce
       záujem pracovať, ale stráca sa charizma  aj  požehnanie  a  vzniká
       obyčajný chaos, ktorý sa môže končiť až rozpadávaním spoločenstva.







                                                                          17



                     Povolanie a štvrté praktické riešenie


                               Rimanom 10,13-17.

        aaa 

          Povolanie  veriaceho  človeka  do  práce  súvisí  s   duchovným
       obdarovaním. Nemôže niekto napr.  kázať,  keď  nebol  poslaný.  Na
       niekom sa dlhšie môže prejavovať Božia moc v  zmysle  obdarovania,
       ale až neskôr, keď ho Pán vychová, prežije tento človek  povolanie
       do služby. Iný môže byť povolaný  do  Božej  školy,  v  ktorej  sa
       vyhraní, nájde svoje charizma a začne sa venovať duchovnej  práci.
       V treťom prípade môže už vychovaný pracovník prežiť  povolanie  do
       práce inde, alebo iným spôsobom, pričom doterajšiu činnosť odovzdá
       do správy  niekomu  inému.  V  zásade,  každý  z  týchto  prípadov
       vyžaduje skôr či neskôr uvedomenie si svojho  obdarovania  a  jeho
       prijatie s ďakovaním.
          IV
          Snaž sa rozpoznať svoje charizma, modli sa za to a  dopytuj  sa
       svojich bratov a sestier. Všímaj si obdarovania  druhých  a  hovor
       s nimi o tom! 


                             Ďalšie dary a kvalita


                            1. Korintským 12,28-31.
                                Rimanom 12,3-8.

        aaa 

          Apoštol Pavel opäť zdôrazňuje, že majú  veriaci  ľudia  myslieť
       rozumne, uvedomovať si obdarovania  a  slúžiť  nimi  podľa  viery,
       ktorú im udelil Pán. Nadto, nabáda, aby každý, kto slúži,  zároveň
       hľadal lepšie realizácie, nápady, aby jednoducho rástol vo  svojom
       povolaní a snažil sa nielen o kvantitu, o množstvo obdarovaní, ale
       aj o kvalitu svojej práce.  Zbytočne  niekto  prosí  o  ďalší  dar
       milosti,  keď  zlyháva  v  tých,  ktoré  má!  Nemožno   zanedbávať
       povolanie a zároveň žiadať o ďalšie!
          Cestou k ďalším duchovným darom je cesta  lásky.  Láska  pôsobí
       záujem o okolie a nachádza nenaplnené potreby spoločenstva.  Lásku
       mrzí, keď vidí tento nedostatok a  je  to  opäť  láska,  keď  chce
       priložiť veriaci človek ruku k dielu a pomôcť  budovať.  Celá  13.
       kapitola 1. Epištoly do Korintu popisuje lásku,  úprimnú  pohnútku
       k tomu, aby človek dostal ďalší dar. Dary,  ktoré  vzdelávajú  len
       samých obdarovaných kresťanov rozdáva Pán Ježiš sám, podľa  svojej
       Lásky a poznania, čo komu treba. Je mnoho obdarovaní, o  ktoré  sa
       môžeme snažiť s úprimnou  pohnútkou  a  ktoré  nie  sú  obsiahnuté
       v predčítaných odsekoch Biblie. Svedčí o tom koniec  12.  kapitoly
       1. Epištoly do Korintu. Pán  Ježiš  určite  chce,  aby  Jeho  deti
       videli núdznych a neboli ľahostajní k potrebám iných. 






                                                                          18



                          Priority a nutný dar milosti


                             1. Korintským 14,1-5.

        aaa 

          "Stíhajte lásku a snažte sa o duchovné dary,  ale  viacej,  aby
       ste prorokovali..." Božie deti sú si rovnocenné aj  napriek  tomu,
       že majú rôzne obdarovania. Keď ale majú  začať  spolupracovať,  je
       nutné uvedomiť si prioritu darov, ich funkciu a dokonca  aj  jeden
       výnimočne  potrebný,   nutný.   Kresťanské   spoločenstvo   nemôže
       existovať bez výkladu Božieho Slova. Už sme o  tom  čítali  v  10.
       kapitole Epištoly Rimanom a poukázanie na priority nám tento  fakt
       len  zdôrazňuje.  Nemožno  spievať,  pomáhať  si,  ...,  a  pritom
       nevykladať Bibliu. Preto je  nutné  najprv  zvestovať,  kázať,  či
       prorokovať, učiť.... Pri budovaní spoločenstva sa  musia  v  prvom
       rade pokryť tieto potreby.
          Pavel vidí váhu priorít v tom, ako ktorý  dar  slúži  ostatným.
       Jazyky bez výkladu preto kladie na posledné miesta. 


                    Rešpektovanie a piate praktické riešenie


                                   Ján 13,20.

        aaa 

          Pán Ježiš posiela svoje obdarované deti  slúžiť.  V  niektorých
       spoločenstvách sa nerešpektuje ich obdarovanie aj napriek tomu, že
       sa u nich neprejavuje ani pýcha, ani žiadny druhý  hriech.  Všetci
       chcú robiť všetko, a to  sa  rozhodne  nedá.  Úprimný  kresťan  sa
       raduje, keď sa v spoločenstve vyskytne obdarovaný jedinec, posiela
       ho slúžiť vo veci jeho obdarovania a teší sa jeho  úspechu.  Druhí
       bratia majú úspech v iných  veciach.  Dokážeme  posielať  ľudí  za
       obdarovanými súrodencami v Pánovi? Dokážeme odstúpiť stranou,  aby
       mohol poslúžiť obdarovanejší? Hľadáme svoju  slávu,  alebo  naozaj
       chceme budovať spoločenstvo?
          V
          Rešpektuj obdarovanie spoluveriacich, pomáhaj im a nezabudni na
       priority obdarovaní!















                                                                          19




























































                                                                          20



                              Spolupráca a podpora
                                    diel 4.



                            Kontrast samotára a tímu


                              5. Mojžišova 1,9-18.

        aaa 

          Práca jednotlivca a skupiny je veľmi odlišná. Od jednotlivca sa
       žiada pilnosť, schopnosť, motivácia, duchovná čistota a dielo môže
       rásť. V skupine je navyše nutná spolupráca.  Tím  nemôže  vytvoriť
       hodnotu, kým jednotlivci v ňom nezačnú  vytvárať  vzťahy,  pomáhať
       si, rešpektovať dohody, uznávať autority a zodpovednosť druhých...
       Ak začneme rozprávať o pracovnom tíme, hovoríme o  disciplinovanej
       skupine ľudí, ktorí  prijali  isté  zásady  a  dohody,  aby  mohli
       spoločne vytvoriť a dosiahnuť spoločný cieľ. V prípade Božích detí
       ide  o  biblické  zásady,  biblické  dohody  a   biblické   ciele.
       Z  predčítaného  odseku  Božieho  Slova  vyplýva,  že  pri  správe
       a vedení väčšej skupiny ľudí, je  spolupráca  nutná!  Keď  začneme
       hovoriť o správe cirkevného zboru, nutne musíme rozoberať a riešiť
       zložité otázky podriaďovania sa, zodpovednosti, rozdelenia úloh...
       Keď  by  v  niektorom  spoločenstve  pracovala  hoc   aj   väčšina
       kresťanov,  ale  nebol  by   záujem   o   spoluprácu,   dielo   by
       stroskotávalo už pri svojom zrode!  Takéto  spoločenstvo  by  bolo
       príkladom  "úprimného  chaosu".  Človek,  ktorý  nie  je   ochotný
       spolupracovať v biblickom ponímaní, stáva sa  neschopným  pracovať
       v cirkvi a vytvárať hodnoty! Jeho pôsobenie v zásade  narobí  viac
       škôd než prospechu. V ďalšej úvahe poukážeme na biblické  kritériá
       spolupráce. 


                           Príklad a protivná strana


                                 Títovi 2,7-10.

        aaa 

          Pri každej práci a v každom spoločenstve ľudí  postupne  začína
       vznikať skupina ľudí, ktorí sledujú,  ako  pod  lupou,  prácu,  na
       ktorej sa podieľajú niektorí bratia a sestry. Hľadajú sa chyby, je
       snaha nafukovať minimálne nedostatky  a  omyly...  Takáto  skupina
       veriacich ľudí bola označená  v  predčítanom  texte  ako  protivná
       strana. Na prvý pohľad by sa zdalo, že  je  to  zle,  keď  vznikne
       skupina oponentov. Oveľa väčším zlom je ale situácia, keď oponenti
       nevzniknú  a  pracovníci  na  Božom  diele  podľahnú  povrchnosti,
       omylnosti, zbrklosti,..., pretože chýba  spätná  kontrola  kvality
       ich práce. Protivná skupina  sa  stáva  skutočným  požehnaním  pre
       tých, ktorí sa snažia naozaj držať  Písma  a  spolupracovať  podľa
       biblických zásad. Prvou, z  týchto  zásad,  je  príkladný  prístup
       k spoločnej práci. Nemôže niekto vyučovať o pastorácii  a  zároveň
       byť zlým pastorom, nikto nemôže nabádať k evanjelizáciam a  pritom
       sám v tejto  oblasti  nebyť  aktívny...  Príklad  dobrých  skutkov
       a zdravého výkladu Božieho Slova potom  začne  vytvárať  osobnosť,
                                                                          21



       ktorá určuje smer, podnecuje k činnosti a  hlavne  nedáva  príčiny
       k opodstatnenému pohoršeniu. Dokonca aj ľudia z  protivnej  strany
       musia  pripustiť,  že   takýto   pracovník   je   požehnaním   pre
       spoločenstvo. Osobný príklad je nutný pri  spolupráci.  Keď  začne
       chýbať,  dielo  sa  rozpadáva  naleptávané   neosobným   prístupom
       pracovníkov, pokrytectvom a opodstatnenou kritikou. 


                Prikázanie, svedomie a šieste praktické riešenie


                             1. Timoteovi 1,18-20.

        aaa 

          Apoštol Pavel mal niekoľko svojich  duchovných  synov,  ktorých
       vychovával  a  vzdelával  k  tomu,   aby   boli   schopní   nielen
       spolupracovať, ale dokonca viesť spoluprácu  skupín  Božích  detí.
       Jedným z týchto jeho synov bol Timoteus, ktorému dáva akési  svoje
       prikázanie, aby mal vieru a dobré svedomie.  Spolupráca  je  často
       náročná  tým,  že  je  Boží  pracovník  dezorientovaný   množstvom
       názorov. Mať vieru a dobré svedomie je stav, keď je človek uistený
       v srdci, že koná podľa zjavenia z  Božieho  Slova  a  svedomie  ho
       neobviňuje, že sa zachoval nejakým spôsobom nečestne. Takýto  stav
       sa dá nadobudnúť dvoma spôsobmi. Buď  sa  človek  naučí  perfektne
       klamať a presvedčí o správnosti svojho  konania  aj  samého  seba,
       alebo sa prispôsobí Božiemu Slovu a zachová sa  podľa  doporučení,
       ktoré v ňom vyčíta. Pavlove prikázanie o  dobrom  svedomí  nie  je
       podnet k sebaklamu, ale výzva k prijatiu nových Božích zjavení. Je
       to výzva k, možno nepríjemným, skutkom viery.
          VI
          Získaj  pre  seba  od  Pána  Ježiša  čisté   svedomie,   hľadaj
       ubezpečenie na modlitbách a pri rozhovoroch s bratmi,  že  to,  čo
       robíš je správne! Buď príkladom! 


                   Starší, mladší a siedme praktické riešenie


                              1. Timoteovi 5,1-3.

        aaa 

          V Biblii nachádzame napomenutia, ktoré sa týkajú vzťahu mladšej
       a staršej generácie. Apoštol napomína  mladších  pracovníkov,  aby
       mali a prejavovali voči  starším  väčšiu  úctu,  než  voči  svojim
       rovesníkom. Neznamená to súhlasiť zo všetkým, čo  starší  povedia,
       nikdy ich nenapomenúť a prípadné napomenutie pokladať  za  drzosť!
       Pavel povzbudzuje Timotea, aby aj starších mal slobodu  napomenúť,
       ale nie hocijako. Má ísť o napomenutie s úctou, ako voči vlastnému
       otcovi. Nedostatok v tejto oblasti štiepi spoločenstvo  na  mládež
       a starších s výhovorkou na generačný problém. Na druhej strane  sa
       od starších žiada nepohoršovať mladých odmietaním ich napomenutí.
          VII
          Cti si starších bratov  a  sestry,  ako  by  ti  boli  rodičmi,
       povzbudzuj a napomínaj ich s týmto vedomím! 


                                                                          22



                   Uznania, žaloby, náklonnosti, neuváženosti
             Ôsme, deviate, desiate a jedenáste praktické riešenie


                             1. Timoteovi 5,17-22.

        aaa 

          Štyri  ďalšie   upozornenia   poukazujú   na   nové   praktické
       ponaučenia.
          1.
          Božie Slovo nabáda, aby si  veriaci  ľudia  uctili  pracujúcich
       v cirkvi. Opäť tu  nejde  o  formalitu!  Za  úprimným  pracovníkom
       ostáva ovocie Božieho Ducha. Vážiť si pracovníkov neznamená mlčať,
       nech robia čokoľvek. Ľudia sú omylní a potrebujú povzbudzovania aj
       napomenutia. Ale spoločenstvo, v ktorom sa cítime  dobre,  vzniklo
       len preto, že Pán Ježiš vzbudil pracovníkov, o ktorých možno nikto
       nevie, ktorí ale pritom duchovne naozaj pracujú a svojim  spôsobom
       vedú  duchovný  život.  Týmto  úcta,  vďaka  právom   patrí.   Pri
       spolupráci a riešení problémov je  nutné  mať  na  pamäti,  že  aj
       oponenti pracujú a úprimne nesú bremeno starosti a zodpovednosti.
          2.
          V praxi sa Božie  dieťa  často  stretne  s  niekým,  kto  príde
       a obviňuje  druhých  z  niečoho  zlého.  Ak  je  takéto  obvinenie
       nasmerované  proti  staršiemu  bratovi,  alebo  sestre,  môže  byť
       prijaté  len  vtedy,  keď  aj  viacerí  svedkovia  potvrdia   jeho
       pravdivosť. Inak by malo byť v zásade odmietnuté. Je tým vyjadrená
       úcta a možnosť  omylu,  keď  mladý  človek  nesprávne  vidí  život
       a jednanie staršieho brata.  Mladosť  niekedy  nerozumie  starobe,
       pretože ešte neprežila skúsenosti, potrebné pre  správne  poznanie
       a rozsudzovanie.
          3.
          Mimopracovné úprimné vzťahy sú na jednej strane veľmi pekné, na
       druhej môžu rozbíjať Božie  dielo,  keď  sa  vnášajú  nezdravo  do
       pracovných vzťahov. Žiadne rozhodnutie  pre  evanjelizáciu,  formu
       spolupráce, rozhodnutie pre blízkych spolupracovníkov,...,  nesmie
       byť vedené náklonnosťou priateľstva, rodinných vzťahov... Pracovné
       vzťahy  vyžadujú  výber  podľa  Božích  merítok   čistoty   srdca,
       obdarovania, povolania...
          4.
          Pre všetkých veriacich, tak ako aj  pre  Pavla,  je  prirodzené
       vychovávať nových pracovníkov a viesť ich do konkrétnej služby pre
       Pána Ježiša. Povolanie niekoho do  duchovnej  práce  by  sa  nikdy
       nemalo urobiť rýchlo a  neuvážene.  Boží  učeník  sa  musí  najprv
       osvedčiť, získať si dôveru a prežiť povolanie, až potom  môže  byť
       pripustený k práci. "Rúk na nikoho rýchle nevskladaj!"
          VIII
          Váž  si  v  úprimnosti  svojich  spolupracovníkov,  aj  keď  sa
       odlišujete v názoroch a presvedčeniach!
          IX
          Žalobu na staršieho brata, alebo sestru príjmy len  vtedy,  keď
       stojí na tvrdeniach viacerých svedkov!
          X
          Nikdy neuprednostňuj svojich priateľov, blízkych z rodiny  pred
       Božími obdarovanými  učeníkmi,  povolanými  pre  tú-ktorú  službu!
       Nikdy  nekonaj  pracovné  rozhodnutia  na  základe  mimopracovných
       vzťahov!
          XI
                                                                          23



          Neodovzdávaj prácu, alebo vedenie prirýchlo neosvedčeným bratom
       a sestrám! 


                             Pracovné vzťahy sveta


                              1. Timoteovi 6,1-5.

        aaa 

          Pracovné vzťahy existujú aj vo svete. Keď sa svetsky nadriadený
       a podriadený ľudia stretnú v cirkvi  ako  bratia  a  sestry,  môže
       vzniknúť  nedorozumenie,  ktoré   tiež   pripomenul   aj   apoštol
       Timoteovi. Svetsky podriadený brat v pracovnom vzťahu  môže  začať
       zneužívať vieru svojho nadriadeného a nerešpektovať ho ako  svojho
       nadriadeného. Môže sa stať  nespoľahlivým  v  očakávaní,  že  jeho
       nadriadený je spoluveriaci brat, ktorý mu odpustí, alebo neuplatní
       inak prirodzené pracovné sankcie. Keď potom majú títo ľudia navyše
       spolupracovať v cirkvi,  dochádza  k  vyostreniu  konfliktu  medzi
       svetsky  pracovnými  vzťahmi  a  bratstvom,  čo  sa  v  spolupráci
       v cirkvi prejaví ako vzájomné podceňovanie, neprijímanie...  Pavel
       prikazuje   tým   viac   rešpektovať   svetsky   pracovné   vzťahy
       nadriadenosti a podriadenosti, čím viac sa  človek  cíti  úprimným
       kresťanom. Úprimné Božie deti  sú  svetsky  spoľahliví  podriadení
       a spravodlivo prísni nadriadení. Ich práca je potom príkladom  pre
       ich svetského zamestnávateľa a navyše nevzniká konflikt, ktorý  by
       rozbíjal dielo na Božej vinici.





























                                                                          24



                              Organizačná stránka
                                    diel 5.



                         Chaos prostopaše a disciplína


                               Efežanom 5,15-21.

        aaa 

          Niektorí ľudia pri svojej práci majú sklon k nesystematičnosti.
       Pri práci chaoticky robia jedno, potom druhé,  až  nakoniec  možno
       dokončia začatú prácu  podľa  svojich  predstáv.  Už  pre  jedného
       človeka, keď ide o väčšie  dielo,  je  systematičnosť  nutná.  Keď
       navyše pracuje niekoľko ľudí, môže nesystematický prístup spôsobiť
       nedorozumenia, mrhanie časom aj silou, paralelnú prácu  niekoľkých
       ľudí  na  jednej  veci,  pričom  iná  ostáva  neurobená...  Častým
       výsledkom takejto spolupráce je  buď  neúspech,  alebo  nekvalita.
       Zorganizovať prácu znamená vytvoriť akúsi predstavu čo je potrebné
       urobiť najskôr, kto má robiť to, či ono. Celé dielo sa tak rozdelí
       na menšie časti. Niekto teda musí vyriešiť a vyjadriť dekompozíciu
       problému, rozdelenie, potom práca začne na menších čiastkach  tak,
       aby spolu vytvorili celok.
          Zorganizovať prácu nemôžu všetci  naraz.  Vyžaduje  to  jedného
       pracovníka, ktorý má istý nadhľad, navrhne si v mysli dekompozíciu
       a podá ju ostatným ako návrh. Práca sa môže  začať  po  prípadných
       úpravách, ktoré sa zdajú byť na podklade dialógu s druhými  nutné.
       V tomto momente sa končí teoretická časť  organizovania  a  začína
       praktická. Organizátor, teda zodpovedný človek za  prácu,  by  mal
       v prípade nutnosti do nej zasahovať svojim  usmerňovaním,  mal  by
       chrániť spoločné dielo od rozkladných tendencií...
          Apoštol Pavel nabáda k rozumnosti a upozorňuje,  aby  sa  Božie
       deti neopíjali vínom prostopaše. Naopak, nabáda k podriaďovaniu sa
       jedných voči druhým, aby mohla vzniknúť  organizovaná  spolupráca,
       ktorá vyprodukuje oveľa viac pre Pána Ježiša  než  nikým  nevedený
       chaos. 


                     Kvas reptania dôsledkom dezorganizácie


                                 Skutky 6,1-4.

        aaa 

          Reptanie je vyjadrená nespokojnosť.  Keď  sa  s  nespokojnosťou
       potom  nič   nerobí,   vyjadruje   to   nezáujem   o   reptajúcich
       spoluveriacich.  Takýto  konflikt  môže   byť   zárodkom   hriechu
       a rozpadu spoločenstva. V Skutkoch apoštolských  vzniklo  reptanie
       v čase, keď pribúdalo  učeníkov,  a  teda  vznikali  stále  väčšie
       a väčšie  požiadavky  na  organizátorov  ich  stretnutí.  Dvanásti
       učeníci  Pána  Ježiša  nakoniec  usúdili,  že   nie   sú   schopní
       zabezpečovať duchovnú stravu, zotrvávať na modlitbách a zároveň aj
       dbať na to, aby nevznikali nedorozumenia  a  spoločná  práca  išla
       hladko ďalej. Vyjadrili potrebu  nových  povolaných  a  oddelených
       pracovníkov,  ktorí  budú  mať  na  starosti,  v  tomto   prípade,
                                                                          25



       obsluhovanie stolov. Je zaujímavé, že  aj  túto,  na  prvý  pohľad
       nenáročnú prácu, mali robiť mužovia dobrej povesti,  plní  Svätého
       Ducha. Učeníci automaticky  tak  prijali  nielen  spoluprácu,  ale
       navyše organizovanú spoluprácu, kde mal  každý  svoje  miesto.  Po
       spoločnej dohode a schválení mohlo spoločenstvo fungovať ďalej.
          Niekedy nestačia doterajšie pracovné štruktúry, aby zabezpečili
       organizačnú potrebu rastúceho spoločenstva. Boží Duch potom  vedie
       zodpovedných bratov a sestry k prizývaniu ďalších pracovníkov  pre
       niektoré druhy  prác.  Keď  rozprávame  o  pracovných  štruktúrach
       v  cirkevnom  spoločenstve,  nerozprávame   o   pohanskom   vzťahu
       podriadenosti a nadriadenosti, kde podriadený za každých okolností
       musí poslúchnuť svojho nadriadeného. Rozprávame  len  o  vzájomnom
       podvoľovaní sa, s tendenciou vysvetliť zmysel práce  všetkým,  aby
       mohli rozumieť o čo ide a až potom s radosťou priložiť svoj  diel.
       Pán Ježiš nás upozorňuje, že sme rovnocenní bratia a sestry.  Táto
       rovnocennosť ostáva aj pri pracovných  vzťahoch,  preto  je  nutné
       zdieľanie,  dialógy,  aby  všetci  mohli  spoločne  premýšľať  nad
       prácou, ktorú konajú. Po spoločnej dohode potom má ale  nasledovať
       prijímanie  pracovníka,  alebo   pracovníkov,   ktorí   organizujú
       a podvoliť sa ich vedeniu. Keby musel organizátor vysvetľovať vždy
       všetkým všetko,  pravdepodobne  by  nepracoval,  len  vysvetľoval.
       Vzniká  tak  pri  väčších  spoločenstvách  potreba  úzkeho   kruhu
       starších, z ktorých má každý svoj okruh vedúcich  pracovníkov,...,
       až nakoniec niektorí vedúci pracujú priamo, v  konkrétnej  oblasti
       na Božej vinici. Vysvetlenie zmyslu práce tak neostáva na  jedinom
       človeku, ale rozmiestni sa medzi viacerých. Aby bol každý pracovne
       zaťažený približne rovnako, má byť  štruktúra  vedúcich  primeraná
       veľkosti spoločenstva. Príliš veľká štruktúra znamená lenivosť pre
       vedúcich, príliš malá pre nich znamená pracovné  preťaženie.  Vždy
       ale musí ostávať princíp zdieľania, aby mohli byť skutočne  všetci
       rovnocenní bratia a sestry. 


             Ustanovenie starších, prvý praktický organizačný krok


                                 Títovi 1,5-9.

        aaa 

          Keď spoločenstvo nemá organizované vedenie, je  prvou  potrebou
       takéto vedenie ustanoviť. V cirkevnom  zbore  musia  byť  niektorí
       bratia a sestry zodpovední za určené  oblasti  prác,  naplňujúcich
       potreby zboru. Ustanoviť štruktúru vedenia tak, aby bola primeraná
       veľkosti spoločenstva a aby zachytila všetky potreby,  je  náročný
       problém, vyžadujúci mnoho dialógov. 


                          Zodpovednosť za reči druhých


                                Títovi 1,10-11.

        aaa 

          Keď veriaci študujú Bibliu, alebo rozoberajú potreby zboru,  či
       mesta v ktorom žijú,..., môžu sa medzi nich  dostať  ľudia,  ktorí
       svojimi rečami rozvracajú duchovnú prácu, zvádzajú na  zlé...  Keď
                                                                          26



       tak niekto začne robiť,  možno  si  ostatní  pomyslia,  že  nerobí
       dobre, ale pritom nič nepovedia. Nechajú tak diablovi  príležitosť
       rozkladať Kráľovstvo nebeské. Ak je niekto vedúcim skupinky, alebo
       ak skupina nemá vedúceho, a pritom má  niekto  primeraný  duchovný
       nadhľad, aby videl, že niekto vedie negatívne reči, má tiež takýto
       človek zodpovednosť,  aby  viedol  dialóg  tak,  aby  sa  odhalila
       nesprávnosť a Božie Slovo poukázalo na správne jednanie. V  každom
       dialógu máme teda  konkrétnu  a  praktickú  zodpovednosť,  aby  sa
       nešírili rozkladné reči. Božie  dieťa  nesmie  mlčať,  keď  niekto
       rozpráva o bezbožnosti tak, že ju posväcuje. Keď niekto organizuje
       prácu,  táto  povinnosť  viesť  dialóg  priamo   spadá   do   jeho
       kompetencie, a preto je za ňu aj zodpovedný. Výrok,  "veď  ja  som
       nič  nehovoril",  nemôže  obstáť,  keď  ide  o  vedúceho   skupiny
       veriacich ľudí. 


                Bláznivé rozpravy a dvanáste praktické riešenie
                  Kto zodpovedá za sektárstvo v spoločenstve?


                                 Títovi 3,8-13.

        aaa 

          Organizácia dialógu,  teda  aj  šírenia  informácie  je  nutnou
       súčasťou akejkoľvek organizačnej práce. V prvom rade tu by sa  mal
       prejaviť princíp zdieľania. Vždy, keď  pracovník  niekoho  preruší
       v reči, alebo uvedie inú tému, ..., musí vedieť biblicky zdôvodniť
       prečo. Každý veriaci brat, alebo sestra môžu mať slobodu opýtať sa
       vedúceho, prečo vedie dialóg  týmto  smerom  a  vedúci  na  druhej
       strane by mal byť ochotný  zmeniť  svoj  postoj,  keď  ho  ostatní
       presvedčia o nesprávnosti  jeho  vedenia.  Šírenie  informácie  je
       veľmi podstatnou zložkou budovania spoločenstva.
          Sektárstvo, teda oddeľovanie sa od  spoluveriacich,  je  veľkým
       nebezpečenstvom pre  Boží  ľud.  Človek,  namiesto  toho,  aby  sa
       pripojil k práci a spolu budoval niečo pekné, radšej sa oddelí  od
       spoločenstva, ktoré ešte nie je dostatočne  vybudované  a  ide  do
       iného, kde už pracovali druhí. Živá viera  nesmie  len  brať,  pre
       živú vieru je prirodzené aj dávať. Sektárstvo môže  človeku  úplne
       zobrať duchovný život. Preto, ak niekto šíri takéto reči a nedá sa
       napomenúť,  nemalo  by  byť  zvyšné  spoločenstvo  vydané   tomuto
       jedovatému učeniu. Organizovať dialóg je niekedy veľmi  nepríjemná
       práca, keď Boží Duch vedie pracovníka, aby najprv  vysvetlil,  ale
       ak sa inak nedá,  prípadne  aj  odbil  nenapomenuteľného  človeka.
       Skutočná láska netrpí len  emóciami  a  neživí  hriech.  Snaží  sa
       udržať čistotu, aby v nej našli mnohí život a spasenie.
          XII
          Prijmi zodpovednosť za vedenie dialógov a prenechaj ju  druhým,
       obdarovanejším bratom, ak sú v tej chvíli rozhovoru účastní! 


                          Čo s financiami a majetkom?
                          Trináste praktické riešenie


                               Rimanom 15,25-26.

        aaa 
                                                                          27




          Organizácia zahrňuje aj telesné  potreby.  Spoločenstvo  nemôže
       existovať bez správy a udržiavania majetku, napr. budovy,  kde  sa
       veriaci schádzajú. Niekto musí mať na starosti aj financie, aby sa
       zozbierali, čestne  prepočítali  a  rozdelili  tak,  aby  boli  na
       duchovný aj telesný úžitok a aby prípadne pomohli aj núdznym  mimo
       spoločenstva.  Vedúci,  ktorí  majú  na  starosti  takúto  správu,
       podieľajú sa svojim dielom tak isto na duchovnom živote cirkevného
       zboru.
          XIII
          Nezanedbávaj a  nevyhýbaj  sa  možno  nepríjemným  organizačným
       povinnostiam.  Nedostatok  v  tejto  oblasti  môže  pokaziť  mnoho
       dobrého!












































                                                                          28



                              Diagnózy a indikácie
                                    diel 6.



                                AIDS - vírus HIV


                              1. Korintským 5,6-7.
                            1. Tesalonickým 5,11-14.

        aaa 

          Cirkev Pána Ježiša Krista je v Biblii  pripodobňovaná  k  telu.
       Tento obraz by mal vyjadrovať nielen rôzne funkcie veriacich ľudí,
       ktoré dohromady tvoria celok, ale aj skutočnosť, že ak niektorý  z
       "orgánov" správne nefunguje, trpí celé "telo". Duchovné  ochorenie
       je  stav,  pri  ktorom  začnú  zlyhávať  niektoré  funkcie  Cirkvi
       a zároveň toto  spoločenstvo  vnútorne  trpí,  čo  spôsobuje  jeho
       pomalý, alebo rýchly rozpad. Cirkevné inštitúcie  nemôžu  nahradiť
       skutočnú Cirkev Pánovu a v dôsledku duchovnej choroby môže  naozaj
       prežiť len inštitúcia, pričom duchovný život úplne zanikne.  Božie
       Slovo preto vážne vyzýva, aby spoločenstvo reagovalo  na  duchovnú
       nákazu, odstraňovalo hriech a nestrácalo imunitu. Strata imunity -
       AIDS je spôsobená v telesnom prípade  smilstvom  a  cudzoložstvom.
       V duchovnej oblasti sa veriaci ľudia prestanú brániť hriechu,  keď
       začnú  cudzoložiť   s   inými   bohmi   tohto   sveta.   Duchovným
       cudzoložstvom je napr. prijímanie  priateľov  aj  s  ich  hriechom
       a odovzdávanie správy Cirkvi do ich  rúk  bez  ohľadu  na  to,  či
       svojim hriešnym prístupom niečo pokazia,  alebo  nie.  Priateľstvo
       niekedy znamená vplyv, priživovanie sa na druhom človeku  na  úkor
       čistoty viery.  Cudzoložstvom  môže  byť  tiež  nechuť  prichádzať
       s druhými ľuďmi do konfliktu. - Veriaci  človek  niekedy  ani  pre
       Ježiša Krista nedokáže prijať túto nepríjemnú povinnosť a  chrániť
       tak spoločenstvo  pred  vplyvom  diabla.  Keď  kresťan  navštevuje
       Cirkev, a  pritom  nemá  záujem  zahadzovať  každým  dňom  starého
       hriešneho človeka, cudzoloží! Duchovné cudzoložstvo potom poskytne
       živnú pôdu duchovnému víru HIV  a  spoločenstvo  môže  zahynúť  na
       obyčajnú "chrípku"! Strata imunity je aj v duchovnom prípade veľmi
       nákazlivá, je vážnou hrozbou duchovného života.
          Málo kvasu nakvasuje celé  cesto!  Apoštol  Pavel  varuje  pred
       stavom, keď sa Cirkev prestane  brániť  nemoci  a  ponecháva  kvas
       v sebe bez očisťovania. Vzdelávanie v  Božom  Slove,  napomínania,
       povzbudzovania, zhovievavosť a ujímanie sa slabých sú prostriedky,
       ktoré zvyšujú imunitu Cirkvi. Veriaci človek ich môže s vďačnosťou
       prijať a necudzoložiť s  bohom  falošného  pokoja  a  prehliadania
       nedostatkov.
          V tejto úvahe spomenieme niekoľko ochorení Cirkvi  a  zamyslíme
       sa, ako sa proti nim brániť. Poznať  indikácie  duchovných  liekov
       a diagnózu spoločenstva v ktorom žijeme  je  pre  jeho  vytváranie
       nutnosťou. Aktívne budovať cirkev znamená zároveň aj byť  aktívnou
       duchovnou bielou krvinkou, ktorá hneď  reaguje  na  infekciu.  Bez
       takejto aktivity isto všetka snaha stroskotá. 





                                                                          29



                                Infarkt myokardu


                               Malachiáš 1,6-14.

        aaa 

          Najvážnejšou duchovnou chorobou je choroba  srdca.  Keď  ľudské
       srdce  prestane  cítiť  a  "skamenie",  v  spoločenstve   prestanú
       existovať úprimné vzťahy a  vytratí  sa  úprimnosť  aj  zo  vzťahu
       k  Stvoriteľovi.  Predčítané  Božie  Slovo  poukazuje  na  prejavy
       takéhoto  ochorenia.  Duchovne   mŕtvi   nábožní   veriaci   trpia
       pokrytectvom, pohoršujú sa na svojom okolí a  poukazujú,  ako  iní
       úprimne neprijímajú Pána Ježiša, pritom svoje pokrytectvo a chromé
       obete nevidia. Prorokovi Malachiášovi takýto ľudia kládli  otázku:
       "Čím poškvrňujeme oltár Hospodinov?"  Títo  pokryteckí  podvodníci
       dokázali tak oklamať sami  seba,  že  sa  až  prestali  strachovať
       vyriecť tieto slová svojej prevrátenosti. Chromá a slepá  obeť  je
       ľudský prístup, keď síce človek má mnoho a má aj dobré  veci,  ale
       za obeť Pánovi  prinesie  len  minimum  svojho  času,  schopností,
       prostriedkov...
          Malachiášove proroctvo zároveň poukazuje aj na  liečenie  tejto
       strašnej choroby: "Nože sa pokorte!" Boha nikdy  nikto  neoklamal!
       Vidí celé ľudské srdce a netreba  Mu  vysvetľovať,  čo  je  v  ňom
       ukryté!  Možno  aj  táto  chvíľa  je  príležitosťou,   vyhnúť   sa
       duchovnému "infarktu" spoločenstva. 

                                Malachiáš 2,1-9.

          Ak veriaci človek odmietne pokánie  pre  hrdosť,  ktorá  by  ho
       ponížila pred bratmi a sestrami, Hospodin odmietne jeho požehnania
       a začne zlorečiť tomu,  čo  požehná  pokrytecký,  nábožný  človek.
       Božie Slovo prináša duchovný  liek,  pokánie.  Keď  veriaci  ľudia
       v spoločenstve začnú kričať: "Sme zdraví!" Niet viac pomoci.  Táto
       vetva Cirkvi zahynie bez pokánia  na  duchovný  infarkt  myokardu.
       Hospodin vydá takéto spoločenstvo podľa svojho Slova v opovrhnutie
       pred svetom, čím úplne stratí svoju funkciu, poslanie aj  duchovný
       život. 


                              Čiastočná invalidita


                                Matúš 25,14-30.

        aaa 

          Nie všetky ochorenia prinášajú smrť. Niekedy prinesú ochromenie
       a čiastočne znemožňujú funkciu tela. Keď rozprávame  o  duchovných
       obdarovaniach a nechuti niektorých ľudí priniesť, alebo  rozpoznať
       svoj dar pre lenivosť, sebapodceňovanie  alebo  prílišné  zaujatie
       niečím iným, rozprávame o  čiastočnej  "invalidite"  spoločenstva.
       Cirkev naozaj niekedy vypadá ako telo bez ruky  a  nôh,  nahluchlé
       počuť potreby okolia - mesta, v  ktorom  existuje.  Táto  duchovná
       čiastočná invalidita decimuje Cirkev a zároveň  úplne  hubí  vieru
       lenivého brata, či sestry. Nie je hneď zjavné, kto  zakopal  svoju
       hrivnu. Podľa predčítaného textu sluhovia  Pána  Ježiša  majú  čas
       zarobiť ďalšie hrivny, a teda aj čas tú zakopanú vyhrabať. Keď ale
                                                                          30



       príde Pán, lenivý sluha isto neobstojí! Práve  on  má  na  svedomí
       ochromenie Cirkvi, za ktoré sa bude vážne  zodpovedať.  Liekom  na
       lenivosť je modlitba a aktivita, odloženie  iných  záujmov,  ktoré
       stoja pred Kristom a zahodenie dobrých osvedčených výhovoriek. 


                          Porucha reflexov a infekcia


                               Galatským 5,19-26.

        aaa 

          Reflexy  tela  by  sa  dali  pripodobniť  v  duchovnej  oblasti
       k schopnosti pracovať, alebo spolupracovať. Porucha spolupráce  sa
       prejavuje nepriateľstvami, zvadami, čarodejníctvom, žiarlivosťami,
       dráždeniami, sektárstvom a rôznicami. Cirkev, ktorá trpí  poruchou
       nervovej súčinnosti a reflexov nie je schopná  budovať  Kráľovstvo
       nebeské. Je akýmsi duchovným pacientom,  ktorý  vyžaduje  opateru,
       liečenie. Infekcia hriechu, ktorá spôsobila tento kritický stav sa
       dá liečiť len "antibiotikami"! "Odstráňte kvas s cesta...!" Hriech
       musí zahynúť, musí byť odstránený, a až potom  nastúpi  prirodzený
       "metabolizmus". - Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrotivosť,
       krotkosť a zdržanlivosť navrátia v Božom Duchu stratenú stabilitu.
       Kresťan  žije  na  zemi  nielen  v  prítomnosti  Božej,   ale   aj
       diabolskej! Je preto prirodzené brániť sa infekcii hriechu a  dbať
       na čistotu. Žiadne priateľstvo,  prijímanie  osôb  nesmie  prikryť
       "infikovanú ranu"! 


                                Mozgová porážka


                                  Jób 42,1-8.

        aaa 

          Odmietanie autorít je tiež jedným z  ochorení  v  spoločenstve.
       Reakciou potom býva akési  vynucovanie  poslušnosti,  čo  málokedy
       prináša žiadaný efekt. Božia autorita v niektorom z  bratov  alebo
       sestier je veľmi  potrebná,  nedá  sa  však  získať  násilím.  Keď
       veriaci človek žije  podľa  učenia  Biblie,  stáva  sa  príkladom,
       radcom,  a  teda  aj  autoritou   prirodzene,   bez   vynucovania.
       Neprijímanie  autorít  môže  byť  spôsobené  duchovnou  infekciou,
       o  ktorej  sme  sa  už  zmienili   o   odstavec   vyššie.   Vážnym
       nebezpečenstvom môže ale tiež byť, že tieto autority v skutočnosti
       nie sú! Niektorí  ľudia  sa  síce  možno  snažia,  aby  ich  druhí
       prijímali, ale je to len ich osobná  aktivita  bez  požehnania  od
       Božieho Ducha. Pán Ježiš chce budovať duchovné autority  a  zveriť
       im vedenie spoločenstva.  Keď  ale  veriaci  človek  odmieta  Jeho
       napomenutia a nechce meniť svoj život, alebo  opúšťať  zlé  návyky
       s vedomím, že sú pred druhými ukryté, stáva sa  neschopným  prijať
       od Pána úlohu autority. Musí totiž čas od času trochu zmodifikovať
       výklad Božieho Slova, aby ho nehrýzlo svedomie,  alebo  sa  radšej
       vyhnúť niektorým častiam Písma.  Pre  hriech  modifikovaný  výklad
       potom už nie je Božím Slovom a stráca  svoju  moc.  Cirkev  stráca
       takto vedenie a jej stav sa podobá na mozgovú porážku, pri  ktorej
       hlavný riadiaci orgán stráca vládu nad jednotlivými údmi.
                                                                          31



          Duchovným liekom na toto onemocnenie nachádzame  v  predčítanom
       texte. Jób, ktorý bol autoritou,  a  potom  ju  stratil,  nachádza
       riešenie  svojej  zúfalej  situácie.  Týmto  riešení  je   pokánie
       s vyznaním. Keď sa veriaci človek kajá  svojmu  Bohu  a  nájde  si
       spovedníka, aby mu mohol povedať o svojich  pokleskoch,  stane  sa
       opäť schopným vykladať celé Božie Slovo bez hryzenia svedomia,  že
       on  sám  podľa  toho  nežije.  Vyznanie  hriechov   je   skutočným
       praktickým  duchovným  liekom,  ktorý  spôsobí,  že  veriaci  môžu
       vykladať Písmo, a pritom nerobiť zo seba niečo dokonalé. Pán Ježiš
       potrebuje autority, ale bez násilia a s požehnaním! Je  to  výzvou
       k úprimnosti a vyznávaniu hriechov. 


             Psychiatrické ochorenia a štrnáste praktické riešenie


                                Kazateľ 10,5-7.

        aaa 

          Šalamún si všimol jedno zaujímavé zlo. Ľuďom, ktorí by mali byť
       sluhami je zverené kraľovanie, naopak  potenciálne  schopní  králi
       musia  poslúchať  a  nemajú   možnosť   odovzdať   svoju   múdrosť
       a charakter do služieb kraľovania.
          V  Cirkvi  niekedy   zveria   vedenie   spoločenstva   duchovne
       nedospelým  ľuďom,  alebo  dokonca  pokrytcom,  ktorí  majú  mnoho
       záujmov postavených pred Pánom Ježišom. Ich nezmyselné  nariadenia
       potom  prinášajú  roztržky,  nestability  a  rozpad  spoločenstva.
       Cirkevný zbor, ktorý trpí týmto ochorením  vypadá  navonok  naozaj
       psychiatricky. Nezmyselné vedenie a závery udivujú,  pohoršujú  aj
       rozosmievajú okolitý svet nie pre úprimnosť viery, ale  pre  svoju
       skutočnú nezmyselnosť. Pavel  pripomína  svojim  duchovným  synom:
       "Rúk na  nikoho  rýchle  nevzkladaj!"  Teda  nepovolávaj  unáhlene
       hocikoho  do   služby,   alebo   vedenia   Cirkvi!   Psychiatrické
       onemocnenia sú veľmi ťažko  liečiteľné  aj  v  duchovnej  oblasti.
       Napomenutia vyvolávajú len  nenávisť,  závisť,  zvady,  horkosť...
       Možno je dobré niekedy nebojovať a ponechať nezmyselné dielo,  aby
       sa  rozpadlo.  Potom  môže  nastúpiť  prirodzená  Božia  autorita,
       duchovné osobnosti, ktoré nebudú vyčítať,  odsudzovať,  vracať  sa
       k  uplynulým  chybám,  ale  ktoré  prevezmú   vedenie   s   láskou
       a zhovievavosťou ku všetkým svojim bratom a sestrám.
          XIV
          Nepodceňuj duchovné onemocnenia a snaž  sa  ich  ihneď  liečiť!
       Môžu úplne rozbiť Cirkevné spoločenstvo!













                                                                          32



                       Povzbudzovanie, karhanie, kritika
                                    diel 7.



                             Láska sveta, sebaklam


                                 Židom 12,5-8.

        aaa 

          V Starom Zákone je zachytených mnoho príkladov,  keď  si  Božie
       deti privlastnili  niečo  pohanské  a  uctievali  modly,  namiesto
       Hospodina. Niekedy možno veriaci ľudia  pochybujú  o  ich  zdravom
       rozume, pretože  nedokážu  pochopiť,  ako  je  možné  opustiť  tak
       mocného a láskavého Boha, Hospodina. Keď ale pripustíme, že  sošky
       bohov boli kedysi úplne prirodzené, asi tak ako  je  dnes  vedecký
       ateizmus, psychologické disciplíny, postupy,..., tak začíname  mať
       trochu lepší obraz minulosti, keď židovský národ hrešil, a  pritom
       nevidel jasne, že robí zle. Podobnou modloslužbou dnes,  sa  stáva
       svetská predstava lásky. - Aj Božie  deti  sa  dobre  naučili,  čo
       lichotí, čo robí človeku dobre  a  je  mu  vhod,  čím  si  získajú
       priateľa... Pojem lásky, náklonnosti sa zdeformoval  na  schopnosť
       uspokojiť  hrdosť  a  pýchu  druhej  osoby  -  "priateľa".   Lacné
       pochvaly,  mlčanie  pri  vážnych  nedostatkoch,  zasadenie  sa  za
       druhého bez opodstatnenia spravodlivosti,..., to  všetko  sú  dnes
       ľudské  modly,  ktoré  s  mnohou  falošnou,  ale  zato   skutočnou
       citovosťou, uctievajú mnohí kresťania.  Rodičia  vychovávajú  deti
       bez potreby trestania a karhania, čím z nich  robia  cudzoložňatá,
       bábiky na zábavu, ktorým nedokážu niečo zakázať, lebo by  stratili
       ich momentálnu náklonnosť a cítili by sa trapne. Títo ľudia  potom
       dostanú do rúk správu spoločenstiev Božích detí a snažia sa aj tam
       propagovať  a  presadiť  svoju  modloslužbu  falošného  prijímania
       jedných druhými. Správny  otec  svoje  deti  dokáže  pokarhať  pre
       skutočnú lásku,  preto,  aby  keď  dospejú,  mali  vštiepený  Boží
       charakter a nie charakter  sveta,  ktorý  chaoticky  kmása  ľudskú
       dušu. Spoločenstvo veriacich ľudí potrebuje tiež Duchovné  vedenie
       bez pohanskej, ateistickej modloslužby. Napomínanie a karhanie  sú
       nutnými  prostriedkami  k  vzdelávaniu  a  duchovnému  rastu.  Nie
       svetská kritika, ktorá napomína s úmyslom zhodiť  a  ponížiť,  ale
       úprimné napomenutie buduje. Jeho inšpiráciou je podnet od  Svätého
       Ducha, podnet k tomu, aby rástla Cirkev, aby mohli  byť  aj  druhí
       spasení a aby nezahynuli... Keď Pán  karhá  svoje  dieťa,  hoc  aj
       formou verejného pokarhania od staršieho brata, je to prejav  Jeho
       Lásky, ktorá nechce stratiť človeka, ale darovať mu naplnenie. Keď
       niekto dokáže zniesť Božiu disciplínu a prijímať napomenutia,  Boh
       sa mu začne poddávať, ako otec milovanému synovi. - Dá sa uprosiť,
       má pre neho nové potešenia a dary, žehná prácu... 


                     Právo napomínať, zahanbenie a zlé reči


                                 Rimanom 15,14.
                              1. Korintským 4,14.

        aaa 
                                                                          33




          Apoštol upozorňuje svojich bratov v  Ríme,  že  môžu  napomínať
       druh druha. Podmienkou k  tejto  moci  je  plnosť  Božej  dobroty.
       Pretože dnes človek podlieha mnohým  vplyvom  sveta,  nedokáže  si
       predstaviť  jasne  takúto  plnosť.  Množstvo  citov,   modloslužby
       vytvárania vzťahov formou udobrovania čohokoľvek,  veriacich  ľudí
       dezorientuje, takže sa boja vyriecť  slová  Pavla,  alebo  si  ich
       privlastniť. - Veď kto by mohol byť  plný  Božej  dobroty?  Biblia
       ukazuje cestu z tejto prevrátenosti. - Prvým krokom je vyznávať na
       modlitbách svoje skutočné nedostatky a prosiť, aby Pán Ježiš začal
       meniť v prvom rade môj charakter.  Chcenie  prijať  disciplínu  je
       prvým krokom na ceste duchovného  vzdelávania.  Druhým  krokom  je
       vyznanie svojich nedostatkov aj  druhým  bratom  a  sestrám,  teda
       nebyť pokrytcom a nerobiť zo seba niečo iné,  než  je  skutočnosť.
       Potom môže Božie  dieťa  s  modlitbami,  vyznávaním  aj  napomínať
       s túžbou vybudovať väčšie, stabilnejšie spoločenstvo Božieho ľudu.
       Nepotrebujeme byť dokonalý k tomu,  aby  sme  činili  Božiu  vôľu!
       Stačí viera, úprimnosť a schopnosť  rozprávať  o  sebe  pravdu!  -
       Žiaľ, to je človeku pre hrdosť niekedy veľmi vzdialené.  Potom  sa
       začne  vyhovárať  na  nedokonalosť  ľudstva   a   uctievať   modly
       pochlebovania. Moc napomenutí  sa  vytratí  a  spoločenstvo  začne
       rozkladať jedovatý kvas hriechu.
          Napomenutie  nemá  prísť  z  dôvodu  akejsi  túžby  uľaviť  si,
       vypustiť hnev a zahanbiť druhého brata, alebo  sestru.  Ak  niekto
       tak robí, isto hreší! Božie Slovo ho vyzýva  ku  pokániu.  Je  ale
       veľmi  ľahké  priradiť  úprimnému  napomenutiu   atribút   hriechu
       a nelásky. Diabol  chce  celou  silou  zhodiť  Božie  deti,  ktoré
       napomínajú v súlade s Božou vôľou. Ľudské reči a intrigy sú k tomu
       výborným prostriedkom. Pretože  veriacim  bezbožníkom  napomenutia
       veľmi vadia, vedia vynaložiť celé umenie svojho jazyka k tomu, aby
       zdiskreditovali to, čo je Božie. Úprimná viera napomenutia  nielen
       prijíma, ale sa aj mení k lepšiemu na ich podklade.  Pri  budovaní
       spoločenstva je nutné vedieť  rozpoznať  slová,  ktoré  budujú  od
       slov,  ktoré  len  hája  svoje  ego,  alebo  ego   niekoho   iného
       a v skutočnosti rozkladajú spoločenstvo. 


                            Karhanie v Duchu pokoja


                             1. Timoteovi 5,20-21.

        aaa 

          Cirkevné inštitúcie dnes sebou nesú mnoho pohanstva. - Nielenže
       sa v nich  niekedy  nedá  poukázať  na  biblické  napomenutia  pre
       množstvo veriacich bezbožníkov, ktorým to nevyhovuje, ale  dokonca
       sa  priamo  "kadí"  bálovi,  keď  namiesto  nestranného  budovania
       Cirkvi, sa dbá na náklonnosť voči priateľom, ktorí sú potom  istým
       spôsobom prijímaní viac, než iní bratia a sestry. Pavel  poukazuje
       a napomína Timotea, aby mal slobodu nielen napomínať, ale  dokonca
       aj verejne karhať, aby tak bol zhodený hriech a zachované  Nebeské
       Kráľovstvo. Hrozné ovocie  náklonnosti  pri  karhaní  môže  rozbiť
       spoločenstvo, nestrannosť vytvára dôveru a očisťuje.  Karhanie  je
       akýmsi druhým stupňom napomínania a vyžaduje od veriaceho  človeka
       vieru, ktorú sme už opísali v odstavcoch uvedených vyššie. 


                                                                          34



                              Nielen napomínanie!


                             1. Tesalonickým 5,14.

        aaa 

          Keď  niekto  robí  niečo  zlé,  vyžaduje  toto  jeho  počínanie
       napomenutie. Na druhej strane, keď niekto robí dobre, je na mieste
       pochvala,  povzbudenie.  Ak  veriaci  človek  nedokáže  povzbudiť,
       a pritom len napomína, jeho počínanie je pochybné. V  spoločenstve
       sa nachádzajú ľudia, ktorí potrebujú jedno,  ale  aj  takí,  ktorí
       potrebujú druhé! Rodič nevychováva svoje deti tým, že ich neustále
       napomína a karhá!  Keby  tak  robil,  bolo  by  to  prejavom  jeho
       bezohľadnosti, nezáujmu a nelásky.  Boží  Duch  vedie  svoje  deti
       k tomu, aby si našli  čas  aj  na  povzbudzovania  a  ujímanie  sa
       slabších. Biblický vzťah dvoch veriacich  ľudí  plný  Božej  Lásky
       nesie napomínanie, karhanie, povzbudzovanie a ujímanie  sa  brata,
       keď nevládze. - Mám ja takýto  vzťah  voči  druhým  spoluveriacim?
       Nenapomínam  náhodou  viac  tých,   ktorí   sú   mi   nesympatický
       a nepovzbudzujem svojich bližších priateľov bez ohľadu na biblickú
       správnosť ich konania? 


                              Blahoslavené dávanie
                    Pätnáste a šestnáste praktické riešenie


                                 Skutky 20,35.
                                 Rimanom 15,1.

        aaa 

          Človek samého seba veľmi  ľahko  presvedčí  o  tom,  že  dokáže
       rozdávať, ak dokáže obetovať istú  materiálnu  čiastku.  Napríklad
       pravidelné desiatky môžu zakoreniť v ľudskom srdci  hriešny  pokoj
       a uspokojenie so samým sebou, že je totiž dávanie  ľahké.  Dávanie
       v zmysle tejto úvahy je stav,  keď  človek  dokáže  obetovať  svoj
       imidž, keď dokáže stratiť náklonnosť priateľa pre napomenutie,  ku
       ktorému ho vedie Pán. Keď potom navyše dokáže  znášať  potupu  pre
       Krista a snaží sa žiť aj  pre  druhých,  ktorí  sú  núdzni,  možno
       pochopí, že dávanie nie je celkom ľahké! Dávanie je  veľmi  ťažké,
       keď sa človek odhodlá naozaj dávať obeť nepoškvrnenú, celú  a  nie
       len chromé a slepé zo svojho "stáda". Pán Ježiš žiada celé  ľudské
       srdce...
          XV
          Pretože si Božie dieťa, musíš vedieť v  súlade  s  Božou  vôľou
       napomínať, karhať a povzbudzovať! Ak to nedokážeš,  rýchle  si  to
       vymodli a prihlás sa do Božej školy v tejto veci!
          XVI
          Vymodli si a nauč sa  rozpoznávať  v  rečiach  slová  budovania
       a  slová  chaosu,  ktoré  rozkladajú  spoločenstvo!  Prax   tvojho
       duchovného správcovstva to bude od teba vyžadovať!




                                                                          35



                              Staršovstvo, pokánie
                                       a
                          vylučovanie zo spoločenstva
                                    diel 8.



                            Funkcia, pohnútka a cieľ


                              1. Timoteovi 3,1-4.

        aaa 

          Pre spoločenstvo Božích detí je prirodzené, aby  bol  za  každú
       aktivitu niekto zodpovedný.  Vedenie  mládeže,  spevu,  skupiniek,
       dorastu,  kazateľstvo,  materiálna  správa,...,  -  to  všetko  sú
       funkcie, ktoré vyžadujú nielen isté obdarovania,  schopnosti,  ale
       aj istú úroveň duchovného charakteru.  Človek  dosahuje  svetských
       hodností a funkcií svojou schopnosťou, pilnosťou, vzdelaním...  Ak
       má byť veriaci človek účastný na vedení spoločenstva tým, že vedie
       jednu z aktivít, žiada sa navyše od neho príkladný život, v ktorom
       sa  odráža  Boží  charakter.  Aby  spoločenstvo   tvorilo   celok,
       jednotliví vedúci by  mali  spolupracovať  a  vytvárať  tak  akúsi
       skupinu starších - staršovstvo. Po predčítaní Božích  kritérií  na
       člena staršovstva si možno niekto povie, že nikdy nedokáže naplniť
       Božiu Radu a radšej hneď svoju účasť odmietne. Apoštol  Pavel  ale
       pripomína, že ak niekto túži po  biskupstve  -  vedení,  diakonii,
       túži po dobrej a potrebnej veci! Mať teda  záujem,  motiváciu  pre
       túto prácu je veľmi potrebné. Človek, ktorý nie je motivovaný, nie
       je schopný podať primeraný výkon, ktorý by  sa  od  neho  v  tejto
       funkcii žiadal. Aby motivácia mohla niesť ovocie Božieho Ducha, je
       nutné odovzdať svoj život do Božích rúk a dať sa  Ním  viesť.  Pán
       Ježiš je schopný vychovať starších v spoločenstve.  Preto  udeľuje
       svoje obdarovania a žiada  ochotné  srdce.  Úprimná  ochota  potom
       neprijme len funkciu, ale aj mnohé karhania, výuku, lámanie povahy
       stavaním mnohých zábran, tríbenie charakteru... Pohanský pohľad na
       vedúceho je moc,  sláva,  vplyv...  Biblický  pohľad  žiada  obeť,
       príklad, schopnosť a Boží charakter.
          XVII
          Možno chce Pán Ježiš aj od teba, aby si  sa  zúčastnil  vedenia
       zboru. Vypros si poznanie Božieho úmyslu s  tebou  a  ak  prežiješ
       povolanie, prijmi ťažkú Božiu školu! 


                          Božie - splniteľné kritériá


                           1. Timoteovi 3,5-10.14-15.

        aaa 

          1.
          Vzťahy v rodine
          Mať v správe spoločenstvo veriacich ľudí,  znamená  mimo  iného
       vedieť vytvárať vzťahy a riešiť konflikty. Je tým  vyjadrená  istá
       skúsenosť, schopnosť, ale aj požehnanie od Pána Ježiša. Ak  niekto
       nedokáže  v  tejto  oblasti  obstáť  vo  svojej  vlastnej  rodine,
                                                                          36



       nedokáže obstáť ani ako  starší  zboru!  Ak  Pán  vedie  veriaceho
       človek do funkcie správcovstva,  vedenia,  jeho  škola  sa  začína
       v rodine. Obstojím v tejto oblasti?
          2.
          Pýcha novovercov
          Božie dieťa niekedy skĺzne do pokušenia byť veľkým psychológom.
       Možno sa zdá, že istý brat, alebo  sestra  duchovne  veľmi  rýchlo
       rastie a vzniká tak tendencia rýchlo  zapojiť  takého  človeka  do
       vedenia  aktivít   v   spoločenstve.   Božie   Slovo   nevychováva
       psychológov! Poukazuje, že človek nedokáže odhaliť pýchu v ľudskom
       srdci, ktorá  má  často  ten  najkrajší  dizajn  lásky  a  pokory.
       Nepreceňujem samého seba?
          3.
          Dobré svedectvo
          Človek má tendenciu budovať  si  u  druhých  imidž.  Boží  Duch
       pripomína, že ak sa Jeho dieťa bude pridŕžať Božej Rady, imidž  mu
       vytvorí sám Hospodin. Nemám potrebu  vytvárať  si  imidž  sám  pre
       svoju neochotu prijať Božiu vôľu?
          4.
          Dvojjazyčnosť
          Aj veriaci človek  má  niekedy  sklon  riešiť  problém  vzťahov
       formou istej "politiky". Nevyjadrí všetko, nachádza  druhý  zmysel
       svojej reči, používa mlčanie ako súhlas, či nesúhlas podľa  svojej
       potreby... Pán Ježiš žiada jasnú reč, rovnakú  pred  sympatickými,
       aj nesympatickými ľuďmi. Ako je na tom môj jazyk?
          5.
          Nezištnosť
          Triviálna predstava zištnosti sa týka výlučne  majetku.  Človek
       ale  miluje  aj  iné  hodnoty  než  majetok:  Sláva,  vplyv,  moc,
       sebarealizácia,..., sú skrytými hodnotami, v  oblasti  ktorých  sa
       niekedy Božie deti správajú ako silní  imperialisti.  Dokážem  žiť
       pred Pánom Ježišom naozaj nezištne?
          6.
          Vyskúšanosť
          Aby niekto mohol dostať do správy časť Pánovej Cirkvi,  nestačí
       len byť mnoho rokov účastný  na  zhromaždeniach.  Pán  Ježiš  chce
       zjaviť schopnosti svojho  dieťaťa  aj  jeho  súrodencom,  veď  ide
       o Jeho  požehnanie.  Prejavuje  sa  to  ako  osvedčenosť,  dôvera,
       stálosť... Už som sa osvedčil, mám dôveru?
          7.
          Opilstvo
          Biblické opilstvo nevyjadruje  len  alkoholizmus.  Svojvoľnosť,
       vášnivosť, hašterivosť, tiež prílišné holdovanie  svojim  koníčkom
       a záľubám na úkor viery sú všetko druhy opilstva. Opíjam sa  vínom
       hriechu? 


                  Žiadne, alebo mŕtve pokánie - istota rozpadu


                                 Jakub 2,15-26.

        aaa 

          Pokánie je všeobecný biblický princíp a zároveň  Božia  milosť,
       ako nadobudnúť nové Božie  odpustenie  a  stať  sa  opäť  schopným
       pracovať na Pánovom diele. Človek pri pokání  vierou  prijíma,  že
       Ježiš ospravedlní ľudský nedostatok a obmyje špinu  svojou  krvou.
                                                                          37



       Apoštol Jakub vážne pripomína, že viera bez skutkov je len  trapný
       sebaklam. Preto aj  za  úprimným  pokáním  musí  nasledovať  zmena
       v jednaní, alebo v postojoch. Pokánie bez skutkov zmien  v  živote
       je mŕtve podobne, ako aj viera, ktorá ho nesie  a  sprevádza.  Pán
       Ježiš žiada od svojich detí živé pokánia.
          XVIII
          Pokánie je prostriedkom k obnove vzťahu s Bohom. Tvoje  pokánia
       musia byť živé, nesúce zmenu v jednaní! 


                 Vylúčenie milosrdenstvom, či nemilosrdnosťou?


                              1. Korintským 5,1-8.

        aaa 

          Členstvo v cirkevnej inštitúcii je veľmi vágny pojem. Niekto ho
       stotožňuje s účasťou v Nebeskom Kráľovstve, iný v  ňom  zase  vidí
       isté osvedčenie, vyskúšanosť v  tejto  cirkvi  pracovať.  Niektorí
       ľudia dokonca takéto členstvo odmietajú ako niečo zlé, nebiblické,
       pretože sa v Biblii o niečom podobnom nepíše. Myslím, že  členstvo
       v cirkevnej inštitúcii nie je ani zlé, ani  dobré.  Jednoducho  tu
       je, tak ako tu sú cirkevné inštitúcie.  Rozhodne  ho  ale  nemožno
       prijímať, ako znak Božieho  detinstva!  Sú  aj  nespasení  veriaci
       členovia cirkvi, aj spasení nečlenovia!
          Keď sa Božie dieťa začne cítiť v niektorom spoločenstve "doma",
       je asi prirodzené prijať aj formu "členstva" v tomto spoločenstve.
       Vzniká prirodzená otázka: Je potrebné tohoto  členstva  niektorých
       veriacich pozbaviť? Pavel vysvetľuje,  že  ľudí,  ktorí  opakovane
       páchajú  niečo  zlé  a  nechcú  prijať  pokánie,   je   dobré   zo
       spoločenstva vylúčiť. -  Nie  je  to  nemilosrdné,  je  to  naopak
       prostriedok, ako umožniť hrešiacemu človeku zastavenie  nad  samým
       sebou tým, že sa jeho telo vydá diablovi,  hriechu.  Hriech  ničí,
       ubližuje,  trápi,  čo  môže  spôsobiť  návrat   stratených   synov
       v pokání. Cirkev tak zároveň nebude ohrozená jedovatým kvasom zla.
          Členstvo v cirkevnej inštitúcii dáva zároveň aj moc dostať  jej
       časť do správy.  Cirkevná  inštitúcia,  ktorá  nevylučuje  svojich
       hrešiacich členov môže zažiť stav, keď jej  budú  vládnuť  pohania
       a slová skutočných Božích detí sa  stanú  bezvýznamné.  Kráľovstvo
       Nebeské tak utrpí úžasnú škodu,  keď  sa  bude  pravidelne  páchať
       hriech a zároveň toto jednanie  "posväcovať",  že  sa  koná  Božia
       vôľa.














                                                                          38




























































                                                                          39



                                Zhrnutie formou
                                      18.
                             praktických odporúčaní
                                    diel 9.



                             Múdrosť a správcovstvo


                               Príslovia 1,1-33.

        aaa 

          I - (str. 4.)
          Ak máš niečo proti svojmu bratovi, choď a vyrieš tento  problém
       dialógom, v prípade potreby aj pred ďalšími svedkami.
          II - (str. 5.)
          Zmeň svoje  jednanie  ihneď  tak,  aby  nebolo  pohoršením  pre
       druhého. Ak sa to z nejakých príčin nedá, navštív ho a vysvetli mu
       svoje jednanie!
          III - (str. 9.)
          Pravidelne sa modlievaj v súlade s Božím Slovom! V tom je tvoja
       sila!
          IV - (str. 11.)
          Snaž sa rozpoznať svoje charizma, modli sa za to a  dopytuj  sa
       svojich bratov a sestier. Všímaj si obdarovania  druhých  a  hovor
       s nimi o tom!
          V - (str. 12.)
          Rešpektuj obdarovanie spoluveriacich, pomáhaj im a nezabudni na
       priority obdarovaní!
          VI - (str. 14.)
          Získaj  pre  seba  od  Pána  Ježiša  čisté   svedomie,   hľadaj
       ubezpečenie na modlitbách a pri rozhovoroch s bratmi,  že  to,  čo
       robíš je správne! Buď príkladom!
          VII - (str. 14.)
          Cti si starších bratov  a  sestry,  ako  by  ti  boli  rodičmi,
       povzbudzuj a napomínaj ich s týmto vedomím!
          VIII - (str. 15.)
          Váž  si  v  úprimnosti  svojich  spolupracovníkov,  aj  keď  sa
       odlišujete v názoroch a presvedčeniach!
          IX - (str. 15.)
          Žalobu na staršieho brata, alebo sestru príjmy len  vtedy,  keď
       stojí na tvrdeniach viacerých svedkov!
          X - (str. 15.)
          Nikdy neuprednostňuj svojich priateľov, blízkych z rodiny  pred
       Božími obdarovanými  učeníkmi,  povolanými  pre  tú-ktorú  službu!
       Nikdy  nekonaj  pracovné  rozhodnutia  na  základe  mimopracovných
       vzťahov!
          XI - (str. 15.)
          Neodovzdávaj prácu, alebo vedenie prirýchlo neosvedčeným bratom
       a sestrám!
          XII - (str. 19.)
          Prijmi zodpovednosť za vedenie dialógov a prenechaj ju  druhým,
       obdarovanejším bratom, ak sú v tej chvíli rozhovoru účastní!
          XIII - (str. 20.)
          Nezanedbávaj a  nevyhýbaj  sa  možno  nepríjemným  organizačným
       povinnostiam.  Nedostatok  v  tejto  oblasti  môže  pokaziť  mnoho
                                                                          40



       dobrého!
          XIV - (str. 24.)
          Nepodceňuj duchovné onemocnenia a snaž  sa  ich  ihneď  liečiť!
       Môžu úplne rozbiť Cirkevné spoločenstvo!
          XV - (str. 27.)
          Pretože si Božie dieťa, musíš vedieť v  súlade  s  Božou  vôľou
       napomínať, karhať a povzbudzovať! Ak to nedokážeš,  rýchle  si  to
       vymodli a prihlás sa do Božej školy v tejto veci!
          XVI - (str. 27.)
          Vymodli si a nauč sa  rozpoznávať  v  rečiach  slová  budovania
       a  slová  chaosu,  ktoré  rozkladajú  spoločenstvo!  Prax   tvojho
       duchovného správcovstva to bude od teba vyžadovať!
          XVII - (str. 28.)
          Možno chce Pán Ježiš aj od teba, aby si sa stal bratom  starším
       v zbore. Vypros si poznanie Božieho úmyslu s tebou a  ak  prežiješ
       povolanie, prijmi ťažkú Božiu školu!
          XVIII - (str. 30.)
          Pokánie je prostriedkom k obnove vzťahu s Bohom. Tvoje  pokánia
       musia byť živé, nesúce zmenu v jednaní! 


                                     Záver


                               Príslovia 3,1-35.

        aaa 

          Pán Ježiš chce, aby Jeho deťom boli blízke a osobne známe pojmy
       ako milosrdenstvo, disciplína, pokánie,  poslušnosť,  podvoľovanie
       sa,  pokora,  známosť,   zodpovednosť...   Ak   sa   v   niektorom
       spoločenstve cítime dobre, isto sa v ňom nachádza Boží  služobník,
       ktorý tieto vlastnosti  má!  "Blahoslavení,  ktorí  činia  pokoj!"
       Pokoj nevzniká sám od seba, niekto ho vždy  vytvára!  Cyklus  úvah
       v tomto zväzku je výzvou, aby veriaci  človek  prestal  žiť  život
       výlučného konzumenta a začal produktívne prispievať svojím  dielom
       na budovaní Cirkvi. Neproduktívna viera je  mŕtva  a  podieľať  sa
       svojim dielom na vytváraní niečoho pekného je  síce  veľmi  ťažké,
       ale svojim spôsobom aj krásne a požehnané...


















                                                                          41



                               Hľadanie partnera
                                    diel 10.



                               Úvod k partnerstvu


          Biblické výklady od  kapitoly  desať  by  mali  svojím  obsahom
       zahrnúť  problémy  a  vzťahy  veriacich  ľudí   pred   manželstvom
       i v manželstve. Pretože ale ide o veľmi širokú tému, o  ktorej  by
       sa dalo napísať mnoho stovák strán, chcel by som  z  nej  poukázať
       len na niektoré podstatné črty ľudského premýšľania a správania sa
       v tejto oblasti a dať ich  do  kontrastu  s  Božím  Slovom.  Tieto
       zamyslenia by sa mali takto stať podnetmi  na  ďalšie  premýšľanie
       alebo na zmenu náhľadov v niektorých veľmi  podstatných  otázkach.
       Nie sú teda písané tak,  aby  obsiahli  čo  najviac  problematiky.
       Svojou stručnosťou by mali prilákať všetkých, ktorí si chcú urobiť
       v tejto oblasti krátky prehľad a nájsť  v  nej  základné  biblické
       súvislosti. 


                              Volanie divočiny...


                             1. Mojžišova 1,26-28.

        aaa 

          Ľudia často rozprávajú o svojom  Stvoriteľovi  len  na  základe
       intelektuálneho poznania  Biblie  alebo  dokonca  len  na  základe
       rôznych rečí, ktoré o Bohu kdesi  počuli.  Takéto  poznanie  nesie
       sebou množstvo omylov a nepresností, ktoré robia z Hospodina často
       len filozofiu alebo Ho  označia  ako  bezcitné,  či  nespravodlivé
       Božstvo, ktoré ľuďom len prikazuje  a  zakazuje...  Keď  sa  potom
       niekto rozhodne poslúchať Ho,  tento  nespravodlivý  Boh  mu  robí
       dobre a daný veriaci človek má akúsi protekciu...
          Nutnou zložkou živej viery býva nielen intelektuálne  poznanie,
       ale  aj  množstvo  osobných  skúseností,  napríklad  s  modlitbou,
       s Božím Slovom, v ktorých sa  veriaci  človek  spolieha  na  Božie
       zasľúbenia... Osobná skúsenosť s Hospodinom môže byť tak silná, že
       človek dokáže povedať svojmu intelektu: "Nemáš pravdu!  Ja  poznám
       Pána Ježiša ako láskavého a  milosrdného  Boha,  ktorý  je  nielen
       spravodlivý, ale ktorý ma navyše  vrúcne  miluje!"  Po  niekoľkých
       rokoch  skutočne  živej  viery  môže  človek  smelo  povedať,   že
       Stvoriteľa trochu spoznal - táto skúsenosť sa však  nedá  odovzdať
       druhým ľuďom, dá sa len odporučiť.
          Je  to  možno  práve  prevaha  intelektuálneho  poznania   Boha
       a nedostatok osobných skúseností, ktoré spôsobia  niekedy  to,  že
       mladý človek  prestane  Bohu  dôverovať  a  začne  mať  pocit,  že
       Stvoriteľ možno ani nechce, aby si našiel partnera, ktorý by sa mu
       v budúcnosti stal dobrým manželom, či manželkou. Mladosť sa  potom
       začne v srdci trápiť, či zotrvať v takej šarlatánskej viere, ktorá
       mnoho zakazuje, všeličo kriticky hodnotí a dosť často  nepožehnáva
       práve taký vzťah a s takým partnerom, ako by si práve v tej chvíli
       želala. Moderná veda navyše upozorňuje na fakt, že partnerstvo  je
       potreba,  čo   mnohých   môže   v   rámci   ich   intelektuálneho,
       nedostatočného poznania Stvoriteľa úplne odradiť od živej viery.
                                                                          42



          Predčítaný odsek Písma upozorňuje, že to bol práve  Boh,  ktorý
       stvoril človeka ako muža a ženu. Vo chvíli, keď povedal -  "Množte
       sa a naplňte zem!" -  vznikol  prírodný  zákon,  ktorý  dnes  veda
       objavuje.  Ak  teda  ľudia  pociťujú  potrebu  partnerstva,  nejde
       o čosi, čo Stvoriteľ odmieta, ale o čosi, čo On sám stvoril!
          Božie Slová vytvárali pri stvorení zákonitosti, ktoré platia až
       podnes. Žiadny človek ich nemôže zmeniť ani zrušiť.  Všetci  ľudia
       sa však môžu naučiť rozumieť im, používať  ich  na  svoj  prospech
       i prospech druhých.
          Ak by chcel  niekto  položiť  vajce  na  stôl,  nehodí  ho  tam
       z výšky, aby tak využil gravitačný zákon! Zákon  by  síce  využil,
       ale vajce by sa rozbilo. Stvoriteľ chce požehnať  ľuďom  partnera,
       lebo v nich sám stvoril silný pud, ktorý priťahuje  muža  a  ženu!
       Pretože však dobre pozná túto zákonitosť, chce  zabrániť,  aby  sa
       ľudia navzájom robili nešťastnými, a tak ich vedie  cestou,  ktorá
       možno nenaplní ľudskú túžbu ihneď,  ale  keď  ju  napokon  naplní,
       pôjde o skutočnú radosť a skutočnú plnosť, ktorá vydrží a  vytvorí
       človeku nový domov.
          Takto hodnotí Božie Slovo divoký  pud,  ukrytý  v  biologických
       štruktúrach našich tiel - hodnotí ho a  ponúka  veriacemu  človeku
       Božie vedenie s požehnaním. 


                               Krásne plavovlásky


                              5. Mojžišova 7,2-4.

        aaa 

          Prvou a najvážnejšou radou Božieho Slova v tejto oblasti je pre
       veriaceho  človeka  upozornenie,  že  nemôže  mať  naplnený  život
       s partnerom, ktorý bude  neveriaci.  Niekedy  sú  to  možno  práve
       neveriace dievčatá,  ktoré  majú  príťažlivé  boky  a  ktoré  rady
       pomáhajú Božiemu zákonu  v  ich  tele  tým,  že  zvýrazňujú  svoju
       ženskosť pomocou mini módy alebo body oblečení. Rozčešú  si  svoje
       vlasy, polejú sa voňavkou a  veriaci  chlapci  môžu  takto  naplno
       spoznávať, aké silné zákonitosti dokáže stvoriť ich  Boh...  Božie
       Stvoriteľské Slovo ale hovorí: "Nie! Stvoril som ešte väčší zákon,
       ktorý sa nachádza v  jej  srdci.  Ak  vo  Mňa  skutočne  a  vrúcne
       neuverí, tento zákon ťa urobí nešťastným aj vtedy, keď  si  budete
       z hľadiska sexu rozumieť absolútne dokonale!  Človek  nie  je  len
       telo, ale aj duša - tak Som ho stvoril a duša je viac ako telo, aj
       keď sa to niekedy na prvý pohľad nezdá!"
          Človek dokáže  byť  výborný  klamár,  keď  chce.  Dokáže  totiž
       oklamať aj samého seba! Hovorí si: "Veď on, či ona  neskôr  uverí!
       Treba mu, či jej, venovať čas s láskou  a  porozumením..."  Ľudský
       život sa pomaly, pomaličky začína do svojich  podvodov  zamotávať,
       rodia sa neistoty a nejasnosti, ktoré majú koreň  kdesi  tam,  kde
       človek v srdci  opustil  svojho  Boha  a  rozhodol  sa  pre  svoju
       "plavovlásku". Ako rád by mu ju Kristus požehnal,  ale  keďže  jej
       nechce zobrať slobodu, ktorú jej daroval, nemôže ju prinútiť,  aby
       si prisvojila Jeho rady a aby Ho s  dôverou  nasledovala.  Tak  sa
       stretnú  dva  svety,  ktoré  nikdy  nesplynú  v  jedno   požehnané
       manželstvo. 



                                                                          43



                                Józua 23,12-16.

          Niekto by možno povedal, že je Hospodin tak dobrý, že aj keď Ho
       človek v mladosti opustí, aby si urobil  po  svojom  a  zobral  za
       manžela či manželku neveriaceho človeka, že v budúcnosti,  keď  sa
       zase k Hospodinovi navráti, navráti sa aj On k nemu. Takýto pohľad
       nesie sebou dve veľmi veľké lži!
          Tá prvá je ukrytá v našej podstate - poukazuje na to, že ak raz
       opustíme Boha, pravdepodobne nebudeme schopní sa k Nemu  navrátiť.
       Prakticky to znamená, že si nájdeme celú hromadu výhovoriek, ktoré
       nás budú ospravedlňovať, prečo nemôžeme žiť i naďalej život svojej
       prvej lásky  s  Kristom  alebo  si  možno  už  na  Stvoriteľa  ani
       nespomenieme a nebudeme v sebe živiť už ani ilúziu o tom, akí  sme
       veriaci.
          Druhou lžou je fakt, že ak náš  partner  nebude  chcieť  Krista
       milovať a žiť podľa biblických hodnôt,  Kristus  ho  nikdy  nebude
       nútiť. Naopak, bude mu zachovávať  slobodu,  ktorú  mu  dal  a  my
       budeme trpieť. Z tohoto utrpenia nás nevyslobodí žiadna modlitba! 

                               Príslovie 5,1-14.

          Stvoriteľ chce naplniť ľudské potreby, preto  odhaľuje  človeku
       zákonitosti, ktoré stvoril, a chce ho učiť rozumieť im a  využívať
       ich na svoje dobro. Najvážnejšou križovatkou viery býva v  ľudskom
       živote otázka: "Veriaci, či neveriaci partner?"
          Ak niekto vyzná Pána Ježiša Krista pred ľuďmi a dá sa pokrstiť,
       ak  v  pokání  dokáže  meniť  spôsoby  starého  života  na   nové,
       posvätené, potom môžeme  rozprávať  o  úprimne  veriacom  človeku,
       a teda aj o úprimne veriacom partnerovi. Akýkoľvek iný  postoj  je
       klamstvom, ktoré človek v sebe živí preto, aby dosiahol  naplnenie
       svojej vlastnej vôle. 


                         Robinsonovi Crusoe smrdia nohy


                                 Ján 12,24-28.

        aaa 

          Prečo chce človek  tak  často  niečo,  čo  nie  je  dobré  pred
       Hospodinom?
          Predčítaný odsek  Písma  upozorňuje  na  jednu  vážnu  duchovnú
       zákonitosť. Ľudia sú schopní vo Svätom Duchu konať dobré veci  len
       vtedy, keď sú ochotní pre Krista ukrižovať svoje záujmy  a  túžby.
       Vtedy  donesú  bohatú  úrodu,  čo  prakticky  znamená,   že   budú
       požehnaním nielen druhým, ale aj sebe!
          Mladí ľudia, ktorí tak radi rozprávajú  o  láske,  nezištnosti,
       úprimnosti, ktorí vyznávajú Krista a  potom  idú  cestami  svojich
       vlastných túžob, majú isto veľa problémov.  Ich  podstata  spočíva
       kdesi v zameraní na samého seba - ja, ja chcem, želám si, milujem,
       ale stále ja, ja... Túto spútanosť možno trochu komicky  vyjadruje
       obraz zamilovaného mladíka,  ktorý  sa  s  radosťou  posadí  vedľa
       svojej milej a keďže má plnú hlavu samého seba, ani mu nevadí,  že
       nohy, ktoré si už dva mesiace neumyl, nevyjadrujú jeho lásku  dosť
       zdvorilým spôsobom. Tak  si  jeho  platonická  milá  radšej  sadne
       niekam ďalej a on sa trápi, že je jeho láska  neopätovaná.  Takýto
       samotár "Crusoe" potom trpí spútaný samým sebou a Božia  rada,  že
                                                                          44



       má ukrižovať svoje "ja", mu pripadá byť možno ukrutná.  Pritom  je
       toto Božie Slovo jedinou cestou, ktorá ho  môže  vytrhnúť  z  jeho
       samoty a darovať mu naplnenie, po ktorom tak túži.
          Keď človek začne robiť veci, ktoré nerobí celkom rád a ktoré sa
       mu nechcú robiť, ktoré však začne robiť preto, lebo sú  správne  -
       pre Ježiša Krista, urobí ďalší veľký krok k požehnaniu, ktoré  Pán
       pre neho pripravil. 


                             Môj drahý Sandokan...


                            Sudcov 14,1-3. 14,10-17.

        aaa 

          Vysnívaný  partner  nadobúda  v  predstavách  človeka   úžasné,
       niekedy až nadprirodzené  vlastnosti.  Mladík  s  plochými  nohami
       a chudučkými  rúčkami  môže  byť  v  srdci  zamilovaného  dievčaťa
       Sandokanom, ktorý príde  vždy  včas  a  vykoná  niečo  hrdinské...
       Zamilovaná mladosť je skutočne niekedy ako po dávke  heroínu,  keď
       človek žije iný svet a len jeho  okolie  vidí  jeho  poblúznenosť.
       Zamilovaný si potom povie, ako by mohla  moja  milá  urobiť  niečo
       zlé, ako by sa mohla tak zmeniť... Je síce možno neveriaca  -  ale
       ten charakter, priamosť... Ja sám sa mám čomu od nej učiť.
          Príklad Božieho Slova poukazuje na to, ako sa dokáže  neveriaci
       človek zmeniť. Ako ľahko môžu okolnosti z neho urobiť  nástroj  na
       ovládanie.  Tento  príbeh  zo   Starého   zákona   len   ilustruje
       zákonitosti, o ktorých sme už rozprávali. Boh na Samsona  dopustil
       zlé, lebo Ho Samson vo svojej svojvôli opúšťal. Pretože  mal  však
       ducha pokánia, využil aj jeho nedostatok na  požehnanie  pre  svoj
       národ. Však život Samsonov bol pre jeho svojvôľu poznačený mnohými
       utrpeniami, v ktorých nakoniec aj zahynul. 

                              1. Kráľovská 11,1-4.

          Šalamúnov  príklad  je  druhou  ilustráciou,  v   ktorej   Boží
       služobník opustil svojho Stvoriteľa a kvôli krásnym ženám  sa  dal
       nahovoriť na stavbu  oltárov  pre  iných  bohov.  Šalamún  opustil
       Hospodina a Biblia už neopisuje pokánie, v ktorom by sa bol k Nemu
       navrátil. 


                     Ten ťažký život je jednoducho trápny!


                              1. Mojžišova 24,1-8.

        aaa 

          Keď si človek uvedomí, že nemá žiť len pre seba, alebo  keď  sa
       chce niekomu zapáčiť,  svoj  prístup  k  opačnému  pohlaviu  úplne
       zmení. Jednoducho povedané, Robinson Crusoe si začne  umývať  nohy
       a nielen to, niekedy sa dokonca  tak  začne  sledovať,  či  nerobí
       niečo nevhodné, že sa mu  väčšina  ľudského  jednania  začne  zdať
       trápna. Ten sedí trápne strnulo  -  márnosť  nesedím  tak  aj  ja?
       Tamten mľaská - musím si dávať pri jedení pozor! Niečo tu smrdí  -
       nesmrdím to ja? Nakoniec sa človek  pri  láske  svojho  srdca  tak
                                                                          45



       vystresuje, že okrem toho,  že  niečo  rozleje,  pravdepodobne  mu
       vypadne z úst aj kúsok keksa a možno mu ešte aj trochu  ujde  tzv.
       "tišan zákerný", a tak je nútený správať  sa  tak,  akoby  sa  nič
       nestalo, zrudnúť dobordova a celou silou si nahovárať, že si nikto
       nič nevšimol. Nestranný pozorovateľ si potom môže povedať: "S  tým
       mladým mužom sa niečo deje... Hm, kvôli komu asi?" V takomto stave
       patologickej sebakontroly sa človek dokáže cítiť trápne aj  preto,
       že niekde jednoducho nie je. Zdá sa mu, že ten vzduch,  ktorý  tam
       je namiesto neho, všetkým poukazuje na  ten  trápny  fakt,  že  on
       chýba.
          Prísť za takýmto človekom a nebodaj mu odporučiť  nejaký  vzťah
       alebo ho upozorniť na  milé  dievča  či  chlapca,  znamená  hlbokú
       urážku,  potupu  a  poníženie.  Veď  vzťah  musí  predsa   začínať
       harmonicky, náhodne, prirodzene, ... a nie tak trápne!
          Keby bol Izák  poviazaný  takouto  patologickou  sebakontrolou,
       nikdy by nebol schopný prijať  Božie  požehnanie!  Človek  niekedy
       trpí predsudkami, pre ktoré odmieta Božiu radu, pomoc i naplnenie.
       Zoznámenie sa s druhým človekom nemusí prebehnúť vždy tak, ako  to
       vídať v lacných romantických filmoch - Hospodin pozná mnoho ciest.
       Ak je pre človeka trápnosť väčším bohom než Stvoriteľ, možno nikdy
       nedokáže prijať požehnanie, ktoré pre neho Pán pripravil. 

                               Rút 3,1-4. 3,8-13.

          Tak ako Rút dokázala pre seba prijať cestu Božieho  požehnania,
       podobne by  malo  aj  Božie  dieťa  v  súčasnosti  vedieť  posúdiť
       partnerstvo, ktoré sa mu ponúka. Nejde o formu,  ani  by  trápnosť
       nemala byť merítkom toho,  či  daný  vzťah  odmietnuť  alebo  nie!
       Merítka na prijatie partnerského vzťahu  sú  moje  srdce  a  Božia
       vôľa. Aby človek poznal jedno i druhé, potrebuje  čas  a  rozhodne
       nepotrebuje ihneď odmietnuť vzťah v srdci s presvedčením, že je to
       trápne!
          Nájsť  lásku  a  cestu  k  nej  podľa  Božej  vôle  je   jedným
       z najväčších požehnaní na tomto svete. Aj lásku aj cestu k nej  má
       každý človek úplne inú a preto ostáva jediná bytosť, ktorá  dokáže
       v tejto veci dobre poradiť a pomôcť - sám Hospodin. 


                          Pane Bože, koľko je 3 + 2 ?


                               Príslovie 3,11-12.

        aaa 

          Keď začne veriaci človek prosiť svojho Stvoriteľa o  partnerský
       vzťah, pravdepodobne zažije mnoho  strádania.  Pán  akoby  nepočul
       modlitby. Každá úprimná modlitba však  prichádza  pred  Hospodina,
       ale On nedáva hneď to, čo by si človek žiadal. Najskôr  vychováva,
       vedie, vzdeláva, vyučuje, aby bol Jeho dar skutočne  požehnaním  -
       aby urobil dvoch ľudí šťastných. Je zaujímavé uvedomiť si,  že  ak
       dnes ja prosím o vzťah a Hospodin ma karhá, podobne ešte karhá  aj
       niekoho druhého kvôli mne. Je to prejav Jeho veľkej lásky.
          Môžeme si dnes zodpovedať sami pre seba otázku, chceme  sa  dať
       Božiemu Duchu viesť aj v tejto oblasti? Máme v celku dve  možnosti
       - medzi nimi niet žiadnej tretej...

                                                                          46




























































                                                                          47



                          Partnerstvo pred manželstvom
                                    diel 11.



                             Do Prčic, to je sila!


                    Pieseň Šalamúnova 4,5-7. 4,11-12. 7,2-3.

        aaa 

          Čokoľvek nepríjemné, čo človek prežíva,  sa  zdá  byť  pridlhé.
       Preto aj samota bez životného partnera môže pôsobiť dojmom, že  sa
       asi nikdy neskončí a osamotený človek ľahko stráca vieru, že o ňom
       Hospodin vie. Na túto tému by som chcel povedať jediné:
          Moje vlastné svedectvo v tejto oblasti  je  možno  postačujúcim
       povzbudením vychádzajúcim z reality, ktorú  som  sám  prežil.  Ako
       pätnásťročný  som  prišiel  pri  úraze  o  zrak.  Mal  som   veľké
       popáleniny na tvári a ruke, pričom som navyše ešte aj slabo počul.
       Nikdy by som samotu nechcel podceniť, ako  nejaký  ľahší  problém,
       lebo ja sám som, v tom strašnom stave hneď po  úraze,  nevolal  na
       Boha, aby ma vyliečil, ale aby mi dal partnerku do života! V danom
       zdravotnom stave som bol prípad pre psychológa a možno som mal  aj
       trochu šťastie, že som sa so svojím problémom zveroval len  svojmu
       Bohu. Človek by ma možno zhodil  do  hlbín  nevery  a  nemožnosti.
       Dvanásť rokov som dúfal v Hospodina, ktorý mi za ten čas  vyliečil
       popáleniny a ochrnutie pravej ruky, požehnal  mi  operáciu  sluchu
       tak,  že  dnes  počujem  dobre,  dal   mi   vyštudovať   gymnázium
       a matematicko-fyzikálnu fakultu,  poslal  mi  do  života  niekoľko
       dievčat, cez ktoré ma naučil trochu rozumieť dievčatám, a  napokon
       mi daroval manželku a zamestnanie. Ak by  sa  vám  zdalo,  že  som
       trochu v oslave Hospodina preháňal, prosím vás, verte mi,  že  som
       naopak nepovedal všetko o Jeho láske, milosti a všemocnosti!
          Chcel by som veľmi povzbudiť  mladosť,  aby  si  nedala  zobrať
       vieru a aby spoznávala Stvoriteľa  na  všetkých  svojich  cestách,
       lebo to skutočne stojí  zato.  Ak  raz  však  niekto  začne  robiť
       kompromisy, ak si vytvorí zopár zadných dvierok a nespoľahne sa na
       svojho Boha, Hospodin  potom  nechá  na  ňom  aj  otázku  hľadania
       partnerstva...
          Keď si chlapec nájde dievča a  je  to  čisté  pred  Hospodinom,
       myslím, že si v duchu hovorí: "Do Prčic, to je ale  sila!"  Prsia,
       nohy, boky, ...,  všetko  čo  sa  doteraz  dalo  vídať  len  akosi
       vzdialené alebo na obrazovkách, či v mysli, je teraz dostupné,  dá
       sa toho dotknúť a navyše to aj opätuje  lásku.  Partneri  si  chcú
       robiť radosť  a  túžia  po  sebe,  ba  čo  viac,  je  to  s  Božím
       požehnaním.
          Na túto skúsenosť  mladosti  nikdy  netreba  zabudnúť.  Človek,
       ktorý na ňu zabúda, zabúda  nielen  na  Božie  milosrdenstvo,  ale
       stáva sa tak neschopným porozumieť mladším ľuďom a byť  im  v  ich
       mladosti oporou. 







                                                                          48



                           Zahrajme sa s bábikami...


                       Pieseň Šalamúnova 7,12-14. 8,1-3.

        aaa 

          Keď spolu začnú chlapec a dievča chodiť, vo veľmi krátkom  čase
       zistia, že im  nestačí  držať  sa  len  za  ruky  alebo  sa  spolu
       prechádzať v minimálnej vzdialenosti pol metra. Napriek  tomu,  že
       sa s bábikami  hrávajú  poväčšine  dievčatá,  v  tomto  období  aj
       chlapci nadobúdajú  sklon  pohýbať  tej  svojej  bábike  ručičkami
       i nožičkami... Chlapci ale musia mať svoje bábiky veľmi kvalitné -
       musia byť živé, vlasaté atď.
          Keďže ale rozprávame o veriacich ľuďoch, niekedy vzniká  v  ich
       srdci nový duchovný problém - je takéto počínanie pred  Hospodinom
       správne? Veď keď počúvame starších ľudí,  ako  komentujú  láskanie
       tej mládeže, ktorej nejde  až  tak  veľmi  o  to,  aby  ich  nikto
       nevidel, ľahko by sa dalo z toho usúdiť, že akékoľvek láskanie  je
       hriech.
          Božie  Slovo  poukazuje,  že  ide  o  prirodzenú  túžbu,  ktorá
       priťahuje partnerov  dokonca  aj  pred  manželstvom!  Zároveň  ale
       upozorňuje, že vzťahom dvoch mladých ľudí vzniká nový  svet,  nové
       súkromie, ktoré je potrebné a nutné rešpektovať. Vo  vzťahu  medzi
       mužom a ženou sú oblasti, ktoré patria  výlučne  do  ich  súkromia
       a nepatria nikomu inému!
          Je to niečo podobné, ako keď jeden veriaci človek vyzná druhému
       hriech. Takéto počínanie je dobré a požehnané. Pán  Ježiš  prišiel
       omilostniť predsa hriešnikov. Keď ale  spovedník  nedokáže  udržať
       spovedné tajomstvo a o hriechu spoluveriaceho klebetí, stane sa zo
       spovedníka špinavec, ktorý potupuje a znevažuje svojho brata alebo
       sestru. Podobne sa z čistého mileneckého vzťahu môže stať  divadlo
       pre druhých, ktorí možno vo svojich myšlienkach pôjdu oveľa ďalej,
       než išli milenci vo svojom láskaní.
          Písmo teda neodmieta to, čo je prirodzené! Pán  len  chce,  aby
       mohla byť zachovaná čistota vzťahu dvoch mladých ľudí a chce tiež,
       aby tento vzťah nebol pre niekoho  podnetom  na  pohoršenie  alebo
       hriech. 


                      Tak, ako včielka opeľuje kvietok...


                                  Ján 3,20-21.
                                  Matúš 5,16.

        aaa 

          Možno by veľa veriacich mladých ľudí chcelo viac spoznať, čo si
       môžu dovoliť, čo je pred Stvoriteľom dobré a čo  nie,  ale  týchto
       informácií sa im akosi  nedostáva.  Keď  napokon  nájdu  brata  či
       sestru, ktorých sa nehanbia priamo na niečo opýtať, zistia, že  sa
       hanbí dotyčný spoluveriaci. Takto sa mladí veriaci pýtajú  na  sex
       pred manželstvom, na antikoncepciu, na onániu a vysporiadavanie sa
       s osobnými sexuálnymi  potrebami  a  dostávajú  neisté  a  nejasné
       odpovede, z ktorých je  možno  síce  jasné,  ako  včielka  opeľuje
       kvietok, ale konkrétne osobné problémy im to nevyrieši.
          Božie Slovo vyzýva  veriacich,  aby  si  vo  všetkých  otázkach
                                                                          49



       robili z  duchovného  hľadiska  jasno  a  aby  vedeli  komunikovať
       a odovzdávať poznanie, ktoré im Pán zveril. Božie Slovo je  svetlo
       - toto svetlo má svietiť vo tme a  viesť,  ukazovať  cestu.  Hanba
       rozhodne  nie  je  v  tejto  oblasti  správna  a  nemôže  byť  ani
       požehnaná! Kristus nás vedie do priameho a čistého života pred Ním
       - takýto život je potom potrebné odkryť aj druhým ľuďom  a  vedieť
       o ňom rozprávať. Tým  nechcem  povedať,  že  je  správne  odkrývať
       spoločné partnerské súkromie. Ani človek nemôže žiť dokonalý život
       bez zlyhaní. Čo sa však dá, je otvoriť  sa  v  úprimnosti  druhým,
       vedieť o sebe povedať možno aj nepríjemnú pravdu a priamo odovzdať
       poznanie, ktorému nás Stvoriteľ vyučil aj v  oblasti  partnerských
       vzťahov. 


                        Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ!


                               Rimanom 14,19-23.
                              2. Mojžišova 20,14.

        aaa 

          Veľmi akútnym konkrétnym problémom  pri  mileneckom  vzťahu  je
       otázka, koľko si môžem  v  oblasti  sexu  voči  svojmu  partnerovi
       dovoliť. Čo ešte nie je hriech a čo už hriech je?
          Božie prikázanie jasne pripomína: "Nezosmilníš!" Inými slovami,
       Pán nechce, aby ľudia spolu pred  manželstvom  spávali.  Nejde  tu
       o akési puritánstvo a zákazy! Je vyzdvihnutá len priorita niečoho,
       čo je pre funkciu  manželstva  potrebnejšie  ako  sex  -  vzájomné
       porozumenie! Ak mladí ľudia začnú spolu pred  manželstvom  spávať,
       je veľmi možné, že si nestihnú uvedomiť, ako majú skutočne k  sebe
       ďaleko a zoberú sa. Takéto manželstvo je potom už vopred  odsúdené
       na rozvod. Tak isto sa môže stať, že sa pritrafí dieťatko a  dvaja
       ľudia sa opäť musia vziať možno  aj  napriek  tomu,  že  si  veľmi
       nerozumejú...
          Ak mladý pár chce dostať od Hospodina požehnanie, je prirodzené
       rešpektovať Jeho zákon, a teda venovať sa v prvom rade tomu, čo je
       dôležitejšie než sex - vzájomný vzťah a Božia vôľa.
          Takto je povedané, že pred  manželstvom  síce  nie  je  správne
       spolu spávať, ale nie je povedané, čo  ešte  je  správne!  Apoštol
       Pavel poukazuje na dôležitosť viery. Neexistuje hranica, ktorá  by
       všeobecne vyhradila - potiaľ! Každý  má  iný  dar  od  Stvoriteľa,
       niekto sa vie lepšie zdržiavať, iný je vášnivejší, a tak má  každý
       túto hranicu položenú inde. Každý si však musí pred  svojím  Bohom
       s vážnosťou uvedomiť, pokiaľ môže  ísť,  aby  sa  napokon  nestalo
       všetko! Navyše je nutné uvedomiť si aj  hranicu  svojho  partnera,
       aby ho svojím počínaním neviedol do  hriechu.  Milenecké  láskanie
       nie je nečisté, ale vyžaduje pred  Pánom  takú  zodpovednosť,  aby
       mladý pár mohol s pokojom a vierou spolu robiť to, čo práve im ich
       Boh odporučil.
          Božie Slovo teda  nestanovuje  všeobecné  hranice,  ale  vyzýva
       každého, aby si takúto hranicu stanovil  sám  pre  seba  tak,  aby
       mohol s vierou obstáť pred Bohom i svojím partnerom. 





                                                                          50



                            Spoznajme sa najskôr...


                                Príslovie 17,3.
                                Príslovie 19,21.

        aaa 

          Sú ľudia, ktorí spolu chodia dlhé roky s  presvedčením,  že  sa
       musia najskôr dobre  spoznať.  Úplne  pritom  zabúdajú,  že  druhý
       človek sa nedá spoznať, že sa dá len spoznávať! Úplne poznať  môže
       človeka len Stvoriteľ. Po dlhých rokoch chodenia  sa  tak  milenci
       buď nakoniec rozídu, lebo začnú prežívať aj  konflikty  a  povedia
       si:  "Prežívame  konflikty  už  ako   milenci,   čo   bude   potom
       v manželstve!" Pritom ale zabúdajú, že po troch, či štyroch rokoch
       chodenia už možno majú za sebou aj  prvú  manželskú  krízu,  ktorú
       však oni stihli zažiť ešte  pred  manželstvom...  Počas  pridlhého
       mileneckého vzťahu sa  tiež  môže  stať,  že  nakoniec  upadnú  do
       smilstva, čo je tiež zlé.
          Človek si nemôže všetko pozichrovať a urobiť si  zadné  dvierka
       vo všetkých sférach svojho života. Nemôže  si  poistiť  ani  vzťah
       a zabezpečiť si dobré manželstvo! Pán očakáva,  že  veriaci  ľudia
       naplnia Jeho Slovo a zachovajú sa podľa Jeho  vôle.  Potom  im  už
       ostáva len jediné dôverovať svojmu Bohu a  urobiť  krok  viery  do
       manželstva. 


                      Krok viery do tmy s Kristom po boku


                                Príslovie 3,1-8.

        aaa 

          Ak sa veriaci drží svojho Spasiteľa a nekuje vo  svojom  živote
       neustále finty zadných dvierok, ak by  náhodou  Hospodin  sklamal,
       potom ho jeho Spasiteľ tiež podrží a ostane s ním aj pri vstupe do
       manželstva  aj  v  manželstve  samotnom.  Možno  je  veľmi   ťažké
       prisvojiť si postoj, že od nás Pán očakáva  v  prvom  rade  vieru,
       dôveru a oddanosť  svojmu  Bohu.  Niektorí  ľudia  chcú  dôverovať
       partnerovi a mnohokrát sa vo svojich  postojoch  pomýlia!  Iní  sa
       snažia  dôverovať  Pánovi  Ježišovi  Kristovi,  ktorý  ich   naučí
       dôverovať aj partnerovi a požehná im až prehojne.
          Život veriacich ľudí by mali  sprevádzať  kroky  viery.  Jedným
       z najväčších takýchto krokov je práve vstup do manželstva.












                                                                          51



                                   Manželstvo
                                    diel 12.



                           Čo len v tom balíku bude?


                                 Žalm 128,1-6.

        aaa 

          Človeku, ktorý sa drží Božej vôle, zasľubuje Biblia požehnanie.
       Predčítaný žalm poukazuje, že  aj  manželstvo  môže  byť  súčasťou
       požehnania. Možno aj pre takéto zasľúbenia mladí  ľudia  očakávajú
       s  akousi  zvedavosťou,  čo  práve  im  manželstvo  prinesie.  Veď
       Stvoriteľ pre nich  pripravil  krásne  zabalený  balík  s  mašľou.
       Vedia, že sa tento balík volá manželstvo a  vedia,  že  patrí  im.
       Dokonca vedia aj to, že ho dostali od Hospodina, a tak sa tešia na
       rozbaľovanie...
          Niekto si v ňom predstavuje manželku,  ktorá  je  vždy  ochotná
       naplniť jeho manželské  potreby.  Niekto  zase  v  ňom  čaká  vždy
       ochotného manžela, keď ide o nákup nových šiat, či topánok.  Ďalší
       si predstavujú  partnera,  ktorý  bude  vedieť  súcitiť,  bude  sa
       s radosťou rozprávať na témy, ktoré mu vymyslia a bude ich  vedieť
       podržať vždy, keď to budú potrebovať...
          Postoje mladých ľudí by sa možno dali  zhrnúť  takto:  Spoznali
       sme, čo je dobré, a chceme podľa toho aj žiť. Naše  manželstvo  by
       malo byť príkladné a nemali by v ňom byť chyby našich rodičov... 


                           Prázdna krabica od topánok


                              Príslovie 24,30-34.
                                Príslovie 19,15.

        aaa 

          Keď mladý pár vstúpi do manželstva, dosť často máva  pocit,  že
       má  pred  sebou  rozbalený  darček  od  Hospodina,  plný   lahôdok
       a najrôznejších hračiek pre dospelých.
          Hovorí sa, že dobrí  priatelia  dokážu  povedať  aj  nepríjemné
       veci. Ak je to pravda, potom je čas dobrým priateľom, ktorý  začne
       pomaly upozorňovať mladomanželov na jeden  ich  omyl  -  balík  od
       Hospodina, manželstvo, ešte nie je rozbalený! Dokáže  ho  rozbaliť
       len čas. Ten pomaly odviaže krásnu  mašľu  a  hodí  ju  do  vetra.
       Odstráni farebný baliaci papier a hodí  ho  do  koša  na  odpadky.
       Zvláštne, to čo ostalo, je obyčajná krabica  od  topánok.  Priateľ
       čas niekedy nedaruje ľuďom samého seba, aby  sa  stihli  spamätať,
       a  tak  možno  aj  v  tomto  prípade  rozbaľuje   ďalej,   odkrýva
       vrchnák.... Už vám niekedy bolo do plaču,  keď  ste  v  balíku  na
       Vianoce čakali niečo úplne iné, než v ňom skutočne  bolo?  Ak  ste
       niečo také prežili a ten  balík  bol  od  rodičov,  isto  mi  dáte
       zapravdu, že vám to prekvapenie  nezobralo  ani  matku  ani  otca.
       Naďalej ostali vašimi rodičmi a naďalej vás mali radi.
          Ak mladý človek očakáva od manželstva  všetko  to,  čo  sme  si
       uviedli vyššie, prežije pri rozbaľovaní dosť nepríjemný šok!  Keby
                                                                          52



       tá krabica od topánok bola aspoň nejaká maľovaná  -  ona  je  však
       obyčajná a navyše prázdna! To si Hospodin z nás vystrelil!?  Chcel
       by som poukázať na jednu veľmi vážnu skutočnosť:  Naším  sklamaním
       sme nestratili Nebeského Otca a  Spasiteľa,  ani  neochladla  Jeho
       láska voči nám! Naše sklamanie môže prameniť jednoducho z toho, že
       svojmu Bohu ešte stále dobre nerozumieme!
          Niekto by možno povedal, že je to príliš pesimistické - prázdna
       krabica, ja  som  si  však  istý,  že  je  takáto  krabica  jedným
       z najväčších dobrodení,  ktoré  sme  od  svojho  Stvoriteľa  mohli
       prijať. Chcel by som tento svoj postoj ďalej vysvetliť:
          Isto si spomenieme na svoje  detstvo  a  možno  v  ňom  nájdeme
       množstvo všeličoho dobrého, čo sme ako deti "vyťahovali" z krásnej
       ozdobnej krabičky - plnej dobrôt - ktorá bola  manželstvom  našich
       rodičov a zároveň naším rodinným zázemím. Či naši rodičia  dostali
       krajšie manželstvo? Určite nie! Aj oni dostali prázdnu krabicu  od
       topánok! Za niekoľko rokov ju napustili impregnačnou látkou, pekne
       ju vymaľovali a  nalakovali.  Potom  do  nej  začali  zhromažďovať
       všeličo dobré i zlé pre seba i  svoje  deti.  Ich  deti  to  potom
       nachádzali, nové i zabudnuté a začali prežívať  jedno  zo  svojich
       prvých triedení - to je dobré, to je zlé...
          V manželstve  Pán  od  svojich  detí  neočakáva  len  triedenie
       a poznanie dobrého a zlého! Od  dvoch  mladých  ľudí  očakáva,  že
       dokážu nielen poznať, ale aj pracovať! Pracovať  nie  je  potrebné
       len na živobytie a oblečenie, manželia  pracujú  aj  na  vzájomnom
       porozumení, na deľbe  prác,  na  vyhradení  si  času  pre  druhých
       a pracujú aj pri výchove svojich detí, pracujú  na  svojom  záujme
       o ne...
          Prečo Hospodin dáva ľuďom prázdne krabice  od  topánok?  Je  to
       veľmi jednoduché. Dáva im pritom do srdca  svojho  Svätého  Ducha,
       ktorý je schopný produkovať,  vytvárať  -  tvoriť  podľa  príkladu
       živého Boha.  Vytváranie  hodnôt  v  manželstve  naplní  samotných
       manželov a bude  napĺňať  aj  ich  deti  a  ich  okolie.  Manželia
       potrebujú práve prázdnu krabicu od topánok - nič  iné  by  ich  so
       Svätým Duchom v srdci nenaplnilo!
          Predčítané Božie Slovo  povzbudzuje  do  produktívneho  života,
       ktorý jediný je správny, a keď ho človek prežíva s požehnaním,  je
       aj krásny. 


                     Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať


                                   Ján 3,16.
                                 Žalm 65,1-14.

        aaa 

          Jedna svetská múdrosť rozpráva o  manželstve  asi  toľko:  Celý
       život vychovávali rodičia svoje deti a dávali  im  mnoho  dobrého.
       Preto sú teraz tie deti povinné vrátiť svoj dlh svojim deťom!
          Biblia poukazuje,  že  človek  síce  dostal  mnoho  od  svojich
       rodičov, ale že dostal ešte  viac  od  svojho  Boha.  Kristus  nás
       prišiel spasiť a bol  ochotný  kvôli  nám  obetovať  svoj  vlastný
       život. Stvoriteľ nám isto v živote už  veľakrát  požehnal,  a  tak
       môžem povedať jediné. To všetko,  čo  sme  v  živote  dostali,  sa
       vrátiť nedá, lebo je toho primnoho. Čo sa však dá, je prijať Božiu
       radu a rozdávať  aj  v  manželstve  ovocie  Svätého  Ducha  svojmu
       partnerovi, deťom i všetkým ostatným.  Tým  nevrátime  úplne  svoj
                                                                          53



       dlh, ale zaradíme sa aj týmto do  "tela"  Pánovej  cirkvi,  budeme
       spoluúčastní na budovaní našej rodiny a  božieho  kráľovstva,  čím
       naplníme Božiu vôľu a vyjadríme skutočnú vďaku za to,  čo  sme  my
       sami dostali. 


                             Manželovo kurie oko...


                                Rimanom 7,11-25.

        aaa 

          Mladí manželia isto čoskoro  zistia,  že  ich  partner  nespĺňa
       kritériá na partnera, ktoré si človek predstavoval, pri pohľade na
       pekný  farebný  balík  s  mašľou  s  názvom  manželstvo.   Realita
       častokrát  až  pritvrdo  vyučuje,  že  partneri   bývajú   niekedy
       nervózni, inokedy unavení, tiež aj trochu leniví,  ich  záujem  sa
       niekedy orientuje inak, ako by ten druhý chcel... Dokonca  aj  keď
       sa snažia žiť príkladne a obetúvať seba, pričasto sa im to nedarí!
       Manželia pomaly poznávajú svoje hranice, za  ktoré  sa  veľmi  ísť
       nedá - sú to svojím spôsobom akési ich "kurie oká", ktoré  tlačia,
       bolia, omínajú... Svetlom  do  takejto  situácie  je  Božie  Slovo
       z Epištoly Rimanom, ktoré poukazuje na fakt, že kým človek žije na
       zemi, bude mať vždy svoje "kurie oká" - zákon hriechu v jeho  tele
       - ktorý niekedy zvíťazí a človek sa zachová nepekne.  Pretože  ale
       v mysliach a srdciach vládne Svätý Duch, je možné, aby  každý  pád
       bol pádom na kolená, kde v pokání dostávajú Božie deti nové šance.
       Keďže sa v tejto úvahe jedná v prvom rade o manželstvo, je správne
       svoje  pokánia  vyjadrovať  nielen  Stvoriteľovi,  ale  aj  svojmu
       partnerovi. Ak je totiž  účastný  pádu  do  hriechu,  mal  by  byť
       účastný aj pokánia a ospravedlnenia z milosti. Ak  takýto  prístup
       manželia obchádzajú s výhovorkou,  že  vyznávať  stačí  Bohu,  ich
       vzťah sa začne meniť na nedôveru, sklamanie, trpkosť...  Stvoriteľ
       vedie manželov  k  tomu,  aby  si  odpúšťali,  ale  vedie  ich  aj
       k vzájomnému vyznávaniu omylov a chýb!
          Lenivosť sa môže prejaviť aj nechuťou k tomu, že  človek  začne
       pracovať na sebe, aby dokázal ísť za svojím  partnerom  a  povedať
       také jednoduché, a také ťažké vyznanie:  "Prepáč  mi."  Môžeme  sa
       opäť vrátiť k druhému odseku tejto úvahy - manželstvo  je  prázdna
       krabica, ktorú je potrebné plniť a nie z nej iba brať...
          Keď partneri dokážu vyznávať, Svätý Duch ich vedie aj  k  tomu,
       aby dokázali odpúšťať  tak,  ako  On  odpustil  im.  Je  to  jeden
       z  najhlbších  princípov  manželského  porozumenia  a   vytvárania
       rodinného zázemia.
          Ak jeden partner nedokáže vyznať - "prepáč mi"  -  druhý  potom
       síce môže odpustiť, ale trpí  podobne,  ako  trpí  milujúci  Svätý
       Duch, keď Ho  jeho  dieťa  odmieta  alebo  si  zamilovalo  hriech.
       Manželstvo je vzťah, ktorý je možné stavať i bortiť. 


                             Konečne sa spoznávame


                                 Rimanom 8,1-4.
                                1. Jána 1,8-10.

        aaa 
                                                                          54




          Božie Slovo poukazuje, že je každý hriešny  a  každý  potrebuje
       Spasiteľa z milosti. V manželstve môže človek prakticky prežiť, čo
       to sebou  v  reálnom  živote  nesie.  Partner  nie  je  vysnívaným
       nadčlovekom, ktorý robí zo zeme malé nebo, ale  je  len  obyčajným
       človekom, ktorý vie urobiť na zemi aj malé peklo.  Manželstvá  bez
       moci Svätého Ducha môžu obstáť len výnimočne. Božím deťom pri  ich
       spoločnej ceste v manželstve veľmi pomáha sám Boží Duch, ktorý  im
       rozpráva do sŕdc, potešuje  ich,  karhá,  vedie...  Ak  sa  niekto
       trochu spoliehal na partnera, čoskoro sa navráti  k  svojmu  Bohu,
       lebo keď partnera spozná lepšie, zistí, že takýto  postoj  nie  je
       rozumný. Týmto som nechcel povedať, že manželstvo je  čosi  hrozné
       a ťažké - bez Boha sa však veľmi ľahko hrozným a ťažkým môže stať!
       Manžel, či manželka, je len človek s chybami, ale  je  to  zároveň
       človek, ktorého si Stvoriteľ  zamiloval,  a  ktorého  teda  môžeme
       milovať aj my, a to aj napriek tomu, že sa  už  viackrát  prejavil
       ako hriešnik. Milovať na začiatku je ľahké, milovať neskôr  človek
       dokáže len  s  mocou  Svätého  Ducha!  Ľudská  láska  na  začiatku
       manželstva býva niekedy ilúziou. Láska,  ktorá  vydrží,  sa  stáva
       skutočnou láskou, ktorej nechýba ani cit,  ani  múdrosť,  a  keďže
       rozprávame o manželstve, tak ani sex.
          Niektorí   autori   opisujú   krízu   v    manželstve,    akési
       nedorozumenie... Prvá skutočná manželská kríza vzniká  vtedy,  keď
       partneri strácajú o sebe ilúzie a vytráca sa ich  iluzórna  láska.
       Ich svedomie,  ich  srdcia  sú  zaťažované  realitou,  ktorú  môže
       podržať len láska skutočná - cit, múdrosť a moc od Svätého  Ducha.
       Ak sa v srdciach manželov nenachádza sám Pán Ježiš Kristus,  svoju
       prvú krízu zavŕšia buď  tragickým  rozvodom  alebo  pretrvávajúcim
       manželstvom s toleranciou bez porozumenia a citu. 


                                 Kristova láska


                             1. Korintským 13,4-8.

        aaa 

          Je  veľmi  ľahké  niekoho  milovať,  keď   sa   s   ním   často
       nestretávame. Láska býva  zaťažená  vtedy,  keď  s  niekým  žijeme
       niekoľko rokov. Manželstvo spája dvoch ľudí na celý život - kladie
       na lásku najväčšie požiadavky. Posledný predčítaný  odsek  Božieho
       Slova je povzbudením k úprimnému vzťahu so Stvoriteľom, a teda  aj
       k tomu, aby  potom  človek  vedel  v  manželstve  zahŕňať  druhého
       partnera  skutočnou,   Kristovou   láskou,   ktorá   sebou   nesie
       v manželstve navyše ešte aj sex.











                                                                          55



                               Úlohy muža a ženy
                                    diel 13.



                            Vedia muži umývať riad?


                                 Jakub 4,13-17.

        aaa 

          Manželstvo  vyžaduje  od  partnerov  spoluprácu,  v  ktorej  sa
       manželia vzájomne dopĺňajú. Božie Slovo preto nedáva žene i mužovi
       rovnaké odporúčania. Prakticky nie je možné, aby aj  muž  aj  žena
       robili všetko spolu. Dokonca nie je ani  prirodzené,  vzhľadom  na
       potreby a telesné dispozície  muža  a  ženy,  aby  ich  manželstvo
       viedlo k tým istým prácam a  úlohám.  Kristova  láska  v  srdciach
       manželov pôsobí aj to,  že  sa  dokážu  v  porozumení  rozdeliť  -
       prisvojiť si každý svoj diel  práce  a  povinností,  čím  spoločne
       budujú  svoje  rodinné  zázemie  ako  celok.  Prakticky  to   môže
       znamenať, že napríklad  manželka  umýva  riad  a  manžel  betónuje
       základ na  plot  okolo  záhrady.  Je  neprirodzené,  aby  manželia
       v tomto prípade spoločne umývali riad, a potom spoločne betónovali
       - muž by napríklad miešal maltu a žena ju na fúriku  rozvážala  do
       základov...
          Z prirodzeného rozdeľovania  úloh  muža  a  ženy  v  manželstve
       vzniká zvyk, ktorý sa môže postupom času zmeniť  na  tradíciu,  či
       povinnosť.  Na  základe  takejto  tradície  potom  niekedy   začnú
       partneri automaticky odmietať práce, ktoré nie sú zvyknutí  robiť,
       a o ktorých si postupne začínajú myslieť, že ich musí  robiť  vždy
       ten  druhý  partner!  Muž  poväčšine  nedokáže   nahradiť   matku,
       a podobne sú mužské práce, v  ktorých  poväčšine  nedokáže  obstáť
       žena. Na druhej strane je množstvo úloh, ktoré sú síce  prirodzené
       len pre jedného z partnerov, ale v ktorých môže  zastúpiť  jedného
       partnera bez problémov aj ten druhý! Ak má napríklad manželka veľa
       práce s upratovaním, praním a muž v tej chvíli nemá čo  robiť,  je
       úplne prirodzené svojej manželke pomôcť a začať  napríklad  umývať
       riad. Mužov i ženy niekedy urážajú práce, o ktorých sa im zdá,  že
       sú povinnosťou toho druhého. Bez výnimky takéto  práce  odmietajú,
       čím porušujú Božie Slovo z predčítaného odseku.  "Kto  môže  činiť
       dobre a nečiní, má hriech!" 


                               Mužíček mi kúpi...


                                 Kazateľ 7,26.

        aaa 

          Rozdielnosť muža a ženy sa  neprejavuje  len  v  ich  fyzických
       dispozíciách. Sú rozdielni aj po stránke psychickej a aj  v  tejto
       oblasti sa môžu krásne dopĺňať.
          Rozdielnosť v cítení a premýšľaní muža a ženy ich niekedy vedie
       k vzájomnému zhadzovaniu, ktoré sa dá vyjadriť krátko  asi  takto:
       Vy muži ste takí, že... Vy ženy... Je Božím  požehnaním,  že  muži
       a ženy reagujú rozdielne,  rozdielne  cítia  a  majú  k  niektorým
                                                                          56



       veciam  rozdielne  prístupy.  Pre  obidvoch  partnerov   je   však
       potrebné, aby to svoje cítenie a  premýšľanie  podriaďovali  Božej
       vôli a pred svojim Stvoriteľom si uvedomovali,  že  mať  životného
       partnera  je  dar,  požehnanie,  ktoré   je   spôsobené   aj   ich
       rozdielnosťou.
          Prirodzenou vlastnosťou  muža  je  sklon  viesť,  reprezentovať
       a byť oficiálne zodpovedný. Žene je skôr  prirodzené  ovplyvňovať,
       upozorňovať a očakávať zodpovednosť od muža. Keď muž  nerešpektuje
       Božie  Slovo,  môže  jeho  prirodzený  sklon  prerásť  do   útlaku
       a ponižovania ženy. Keď žena odmieta Božiu radu, stáva  sa  z  nej
       manipulátor, ktorý svojím umením dosiahne vždy to, čo chce.  Božie
       Slovo preto upozorňuje na ženy, ktoré neprijali Pána Ježiša Krista
       do srdca - poukazuje, že ich ruky sú ako  osídla,  ktoré  zväzujú,
       nepustia. Muž  i  žena  majú  sklon  vo  svojich  prirodzenostiach
       hrešiť, odkláňať sa od Hospodina aj v manželstve. Nie je zriedkavé
       vidieť manželky, ako prehovárajú svojich mužov, aby im  kúpili  to
       či ono aj napriek tomu, že ich rodina práve vtedy na tom  finančne
       nie je ktovieako dobre. Muži zase majú sklon  bez  diskusie  kúpiť
       a manželku postaviť pred hotovú vec.
          Božie Slovo dáva žene i mužovi  iné  napomenutia,  lebo  sú  to
       rozdielne bytosti. Emancipácia v celej svojej šírke je  nezmyslom,
       ktorý lichotí  akurát  ľudskej  pýche,  ale  inak  ubližuje  mužom
       i ženám. 


                     Žena - družka muža, muž - druh ženy...


                            Príslovie 18,22. 18,24.

        aaa 

          Nadpis tohoto odseku je používaný často ako  vtip,  narážka  na
       mužskú pýchu. Toto humorné vyjadrenie však sebou nesie aj pravdivé
       pozastavenie - upozornenie na jednu z úloh, ktorú majú muž i  žena
       v manželstve rovnakú.
          Mladomanželia si do manželstva spravidla prinášajú aj dosť dlhý
       rad svojich priateľov a priateliek. V manželstve potom zisťujú, že
       už nie je možné venovať sa im tak,  ako  predtým.  Priatelia  žien
       a priateľky mužov začínajú jednoznačne rozleptávať ich  manželstvo
       - podobne aj priveľa manželkiných priateliek a priveľa manželových
       priateľov. Božie Slovo poukazuje na  vážny  fakt,  že  by  si  mal
       veriaci človek robiť revíziu svojich priateľstiev a vyberať z nich
       naozaj len  tie,  ktoré  sú  na  úžitok  jemu  i  jeho  priateľom.
       Manželstvo je na  priveľa  priateľstiev  obzvlášť  citlivé,  preto
       mladomanželia skôr či neskôr robia vážne zmeny v prístupe k svojim
       bývalým priateľstvám.  Druhým  extrémom  by  bolo  opustiť  všetky
       kontakty a úplne sa uzatvoriť. Písmo takto vedie manželov k  tomu,
       aby si svojich priateľov  vyberali  spoločne  -  oni  dvaja  spolu
       s Pánom Ježišom Kristom.
          Na základe odlišností medzi mužom a ženou, alebo  pre  niektoré
       ich  priateľstvá,  vznikajú,  vzhľadom   na   ľudskú   porušenosť,
       v manželstve konflikty. Božie Slovo počíta s ľudskou  porušenosťou
       aj  v  manželstve  a  svojimi  napomenutiami  rieši  aj  manželské
       konflikty. Tieto napomenutia sú  opäť  odlišné  pre  muža  i  ženu
       a slúžia nielen na riešenie konfliktov, keď už existujú, ale aj na
       ich predchádzanie a budovanie vzájomného  porozumenia.  V  ďalších
       dvoch odsekoch poukážeme na dve veľmi podstatné a  potrebné  Božie
                                                                          57



       rady. 


                         Tak, ako Kristus pre Cirkev...


                               Efežanom 5,25-32.
                                Kološanom 3,19.

        aaa 

          Pre muža je prirodzené milovať ženu skôr erotickou  láskou,  čo
       prakticky znamená milovať seba.  Preto  Pán  napomína  mužov,  aby
       skutočne milovali svoje manželky  -  aby  ich  milovali  Kristovou
       láskou, ktorá je ochotná obetovať sa.  Muž  -  Božie  dieťa  -  by
       v sebe nemal živiť trpkosť voči svojej manželke,  zazlievanie  jej
       nedostatkov, ale ich preklenúť  svojou  obeťou  tak,  ako  Kristus
       preklenul nedostatky cirkvi. Na základe predčítaného Božieho Slova
       môžeme povedať, že  Svätý  Duch  dá  mužom  vždy  dosť  sily,  aby
       dokázali zvládnuť napätie v manželstve a riešiť ho svojou  obeťou.
       Ak to muž nedokáže, je prvoradé modliť sa  za  seba,  aby  naplnil
       Božiu vôľu a až potom premýšľať o niečom inom.
          V napätých i pokojných chvíľach v manželstve môže byť a má  byť
       mužova láska príkladom Kristovej lásky. Mužova autorita nemá  stáť
       na agresii a sile, ale na Kristovej láske a moci Svätého Ducha.
          Takýto prístup je mužov diel pri  vytváraní  manželskej  pohody
       a vzájomného porozumenia. 


                          Tak, ako Cirkev Kristovi...


                               Efežanom 5,22-24.
                                Kološanom 3,18.

        aaa 

          Pre ženu je prirodzené podriaďovať sa naoko a manipulovať, teda
       nepodriaďovať sa a dosahovať  svoje  záujmy.  Preto  Pán  napomína
       ženy, aby  boli  ochotné  podriadiť  sa  vo  všetkom,  čo  nie  je
       v rozpore s ich presvedčením viery. Písmo nehovorí, že je potrebné
       podriadiť sa mužovi len vtedy, keď má pravdu - bez ohľadu  na  to,
       či sa dá alebo nedá urobiť niečo lepšie, je správne, keď  sa  žena
       mužovi podriadi. Automaticky sa  tým  predpokladá,  že  sa  dokážu
       spolu porozprávať o všetkom, dokážu spolu  zvažovať  a  premýšľať.
       Keď však muž nedokáže vidieť niektoré veci ako žena,  je  správne,
       aby sa žena podriadila mužovi.
          Na prvý pohľad je  to  možno  pre  ženu  nepríjemné.  Za  svoje
       rozhodnutia však muž musí niesť aj zodpovednosť bez ohľadu na  to,
       či prijal názor manželkin alebo či si ponechal svoj! Keď  porovnám
       prikázanie pre muža - milovať  manželku  a  jeho  zodpovednosť  za
       rozhodnutia s prikázaním pre ženu - podvoľovať  sa  mužovi,  môžem
       povedať asi toľko: Tieto prikázania sú úplne odlišné, ale  zároveň
       rovnako ťažké, svojím spôsobom teda rovnocenné. 




                                                                          58



                               Manželstvo a svet


                                1. Petra 3,1-7.

        aaa 

          Kresťania  často  veľa  rozprávajú,  pričom  nie   sú   schopní
       a ochotní podľa svojich slov aj žiť. V manželstvách vzniká podobný
       problém. Ľudia zo  sveta  si  všímajú  manželstvá  veriacich  ľudí
       a posudzujú ich, hľadajú v nich Božieho Ducha. Ak veriaci manželia
       nežijú podľa Božej rady a v ich rodinách vládne sústavný  nepokoj,
       napätie, je zbytočné, aby niekomu rozprávali o spasení, lebo tieto
       ich slová nebudú mať žiadnu váhu. Niekedy si veriaci  ľudia  kladú
       otázku, prečo dnes viera v  Pána  Ježiša  nenesie  takú  moc,  ako
       kedysi.  Často  si  túto  otázku  kladú  muži,  neschopní  milovať
       Kristovou láskou a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.  Kladú
       si ju aj veriace ženy, ktoré o Kristovi  vedia  veľa  narozprávať,
       ale svojmu manželovi sa podriadiť nedokážu.  Veriaci  ľudia  potom
       utekajú zo svojich manželstiev plných napätí do cirkvi,  kde  chcú
       byť požehnaní od Svätého Ducha.
          Z predčítaných odsekov  vyplýva,  že  majú  muž  i  žena  spolu
       komunikovať, radiť sa, vzájomne sa neponižovať  a  vidieť  v  sebe
       síce rovnocenných, ale zároveň odlišných ľudí.  Muž  by  mal  skôr
       reprezentovať rodinu navonok, mal by sa radiť so svojou  manželkou
       a uzatvárať svoje rozhodnutia, za ktoré by  mal  vedieť  niesť  aj
       zodpovednosť. Mal by milovať svoju manželku bez ohľadu na to,  aká
       je! Manželka skôr vytvára rodinné zázemie, pokoj vo vnútri rodiny.
       Stáva sa dobrým radcom a stará sa o domácnosť. Mala by  sa  vedieť
       podvoliť svojmu manželovi bez ohľadu na to, či má  pravdu,  ak  ju
       jeho rozhodnutie nevedie do hriechu!
          Pri takomto  manželskom  spolunažívaní  Božie  Slovo  zasľubuje
       požehnanie. Posledný predčítaný odsek dokonca priamo poukazuje, že
       ak manželia takto nežijú, ich modlitby budú mať duchovné  prekážky
       - nebudú vypočuté. Inými slovami, modlitby muža môžu byť  vypočuté
       len vtedy, keď tento muž napĺňa kritériá predčítaných Božích Slov.





















                                                                          59



                              Manželská mytológia
                                    diel 14.



                                O bohatej vdove


                                 Matúš 6,24-33.

        aaa 

          Pri hľadaní životného partnera sa musí človek často potýkať  so
       svojou vlastnou povahou, ktorá ho niekedy ženie do vzťahov  vopred
       odsúdených na stroskotanie. Veriaci i  neveriaci  ľudia  potrebujú
       mať vo svojom  vedomí  akýsi  pokoj  viery,  a  preto  sa  aj  pri
       neperspektívnych vzťahoch snažia o  vytvorenie  akejsi  predstavy,
       ktorá ich konanie akoby ospravedlňovala. Intelekt môže  na  jednej
       strane slúžiť k správnemu rozpoznávaniu situácie, na druhej strane
       môže podkladať a ospravedlňovať niečo nedobré.
          Niektorí ľudia si zvyknú na materiálny štandard, v ktorom  žili
       pri svojich rodičoch. Tento zvyk je pre nich tak smerodajný, že si
       dokonca aj svojho partnera vyberajú podľa toho, ako je  materiálne
       zabezpečený. Dokonca  sa  stáva,  že  si  radšej  vyberú  povahovo
       nevhodnejšieho  budúceho   manžela   alebo   prižmúria   oko   nad
       úprimnosťou jeho viery, lebo má  aj  inú  "kvalitu"  -  materiálne
       zabezpečenie.
          Prílišný  vzťah  k  mamonu   sa   môže   prejaviť   aj   neskôr
       v manželstve. Muž i žena začnú doslova drieť, aby  vytvorili  také
       prostredie, na ktoré boli buď zvyknutí alebo  ktoré  si  vysnívali
       len vo svojich predstavách. Takto sa môže veľmi ľahko stať, že  sa
       jeden z nich doslova  udrie  k  smrti,  čo  druhého  pravdepodobne
       šťastným neurobí.
          Na základe vyššie uvedených postojov si možno  chlapec  vyberie
       za manželku bohatú vdovu alebo po nasmrť  uštvanom  mužovi  takáto
       vdova ostane.
          Božie Slovo nepodceňuje materiálne zabezpečenie - Pán  vie,  že
       človek pre svoj život potrebuje všeličo, čo by sa  mohlo  zdať  na
       prvý  pohľad  neduchovné.  Rozhodne  však  poukazuje  na   hodnoty
       s omnoho väčšími prioritami - úprimná viera, cit a láska k  druhej
       bytosti, ochota pracovať, vytvárať hodnoty... Ak si chlapec  alebo
       dievča nájdu partnera, ktorý  v  takýchto  hodnotách  obstojí,  na
       začiatku nemusí mať nič, počas života však môže nadobudnúť  mnoho.
       Keď si ale človek prehodí priority, môže naozaj na začiatku získať
       veľa, ale vytrvá mu to len veľmi krátko. Radostný vzťah s  bohatou
       vdovou, radostný hlavne pre jej bohatstvo, je skutočne len  mýtus,
       ktorý v realite života nemôže fungovať! Stvoriteľ odmeral  hodnoty
       vo svojom Slove, označil ich prioritami a odovzdal ich  ľuďom.  Ak
       v nich veriaci človek obstojí  a  prisvojí  si  ich,  získa  mnoho
       požehnania.  Do  Božích  rúk  je  možné  odovzdať  aj   materiálny
       nedostatok a očakávať Božiu pomoc, ktorá prichádza svojím časom. 







                                                                          60



                  Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom


                                  Jób 42,1-5.

        aaa 

          Aby si  veriaci  človek  ospravedlnil  svoje  počínanie,  nájde
       niekedy medzi množstvom bežných manželstiev jedno jediné  -  veľmi
       zvláštne  -  ktorého  príklad  akoby   podporil   jeho   jednanie.
       Prehliadne fakt, že taký prípad nastáva asi  raz  za  tisíc  rokov
       s tým, že sa napokon aj dobre skončí. Nájde, vyhrabe ho v dejinách
       alebo vo svojom okolí a už môže povedať: "No a čo,  veď  aj  druhí
       urobili podobne a dobre sa to skončilo!"
          Tak ako na jednej strane dokáže nájsť kresťan absurdný  príklad
       na sebaospravedlnenie, na druhej strane dokáže odsúdiť všetko,  čo
       sa vymyká bežným skúsenostiam.
          Stvoriteľ niekedy očakáva, aby Jeho  dieťa  nehľadalo  absurdné
       príklady na sebaospravedlnenie, ale aby priamo pohliadlo na  svoje
       absurdné jednanie pod najvyššou autoritou Božieho  Slova.  Inokedy
       zase chce, aby sa  ľudia  neodsudzovali  a  uvedomili  si,  že  On
       niekedy žehná veľmi podivným spôsobom, ktorému človek nemôže  hneď
       porozumieť!
          Ak veriaci človek prežíva neistoty v  oblasti  hľadania  svojho
       partnera a nevie, ako sa má zachovať, možno  povedať  len  jediné:
       "Pán Ježiš Kristus a Jeho hodnoty musia byť vždy prvoradé!" Ak  sa
       posunú na ďalšie miesta v poradí, človek sa tak zamotá  do  samého
       seba a svojej lásky, že sa mu  poväčšine  už  nedá  nijak  pomôcť!
       Láska, partnerstvo požehnané od Pána, sebou nesie aj upokojenie vo
       viere a  množstvo  požehnania  pre  seba  i  okolie.  Najsilnejším
       prostriedkom na riešenie osobných neistôt býva modlitba a rozhovor
       s veriacim priateľom. Jedná sa teda  o  úprimný  vzťah  so  svojím
       Stvoriteľom a tiež aj so svojimi súrodencami v Pánovi Ježišovi.
          Svet je plný bežných udalostí, ale dejú sa v  ňom  aj  zvláštne
       veci. Sám intelekt  niekedy  nestačí  na  správny  úsudok,  človek
       potrebuje, aby ho jeho Stvoriteľ doslova  zobral  do  svojich  rúk
       a preniesol ho ťažkým obdobím tak, aby sa nestalo nič zlé.
          V júli roku 1922 uverejnili zurichské noviny nasledovný príbeh:
          Oženil som sa s jednou vdovou, ktorá mala  dospelú  dcéru.  Môj
       otec, ktorý nás  dosť  často  navštevoval,  sa  zaľúbil  do  mojej
       nevlastnej dcéry a oženil sa s ňou. Tým sa  môj  otec  stal  mojím
       zaťom a moja nevlastná dcéra mojou  matkou.  O  niekoľko  mesiacov
       porodila moja manželka syna, ktorý  sa  stal  švagrom  môjho  otca
       a bol  súčasne  mojím  strýkom.  Manželka  môjho  otca,  tj.  moja
       nevlastná dcéra, mala tiež syna. Tento bol mojím bratom, a súčasne
       i vnukom. Moja manželka je mojou  starou  matkou,  lebo  je  matka
       mojej matky. Na základe  toho  som  jednak  manželom  svojej  ženy
       a súčasne jej nevlastným vnukom. Inými slovami som svojím vlastným
       starým otcom...
          Keby niekto  povedal,  že  je  nemorálne,  aby  sa  manželských
       radovánok zúčastňovala aj stará matka niektorých z manželov,  isto
       by mu dali všetci zapravdu. Náš príklad ale rozpráva o manželstve,
       kde touto starou matkou bola zároveň manželka daného muža, a  teda
       jej účasť je úplne  prirodzená.  Zobrať  však  tento  príklad  ako
       sebaospravedlnenie a zavolať si večer do  spálne  starú  mamu,  je
       isto absurdné!
          Týmto kritickým extrémom som  chcel  zdôrazniť,  aké  ľahké  je
       odsúdiť sa navzájom a aké ľahké môže  byť  ospravedlniť  si  niečo
                                                                          61



       zlé. Podstatným teda nie je intelekt, ale ľudské srdce,  ktoré  sa
       rozhodne použiť ho pod autoritou Božieho Slova alebo ho zneužiť na
       sebaospravedlnenie... 


                               O krásnej Varvare


                               Príslovie 6,23-29.

        aaa 

          Jeden manželský mýtus rozpráva, že je úžasné, keď  je  manželka
       krásna. Najlepšie by bolo, keby bola misskou sveta.  Bola  by  tak
       nielen krásna, ale aj nežná, dobrá, pracovitá a múdra  ako  krásna
       Varvara z jednej rozprávky. Nad takýmto záverom  sa  pravdepodobne
       hneď pousmejete, lebo je jasné, že nie je správny.  Napriek  tomu,
       keď si veriaci chlapec vyberá svoju manželku,  celá  jeho  telesná
       prirodzenosť  ho  tlačí  k  tomu,  aby  hľadal  v  prvom  rade  to
       najpríťažlivejšie dievča.  Ostatné  dobré  vlastnosti  je  schopný
       k nej si domyslieť a nedostatky nevidieť, takže v  očiach  druhých
       vyzerá ako pravý zamilovaný bimbáľ s vyschnutým mozgom.
          Na vyššie uvedenom prípade je najhroznejšie to, že vôbec nie je
       tak nerealistický, ako možno na prvý pohľad  vypadá.  Býva  veľkou
       Božou milosťou, keď Hospodin uchopí svoje dieťa a prevedie ho  cez
       úskalia  zvodov  sveta,   ktoré   diabol   postavil   na   základe
       príťažlivosti žien. Krása žien je prirodzene Božím dielom, keď  sa
       ale stvorenstvo postaví pred Stvoriteľa, začne sa napĺňať peklo už
       tu na zemi. 


                          Bohatier Finis, jasný sokol


                              Príslovie 22,24-25.
                              Príslovie 25,27-28.

        aaa 

          Obdobou mýtu o krásnej manželke je mýtus o svalnatom a úspešnom
       manželovi. Zamilované dievča dokáže vidieť  aj  v  bezcharakternom
       mužovi krásneho Finisa, ktorý vždy víťazí a je plný vrúcnej lásky.
       Zamilovaným dievčatám uniká, že ten ich "Finis" je  úspešný  možno
       práve pre svoju hrubosť a nezdržanlivosť.
          Láska medzi mužom a ženou má byť posvätená od Svätého Ducha. Ak
       ale človek v tejto láske uniká pred svojím Stvoriteľom,  stáva  sa
       ľudská zamilovanosť slepá a bez  rozumu.  Je  veľmi  ťažké  pomôcť
       zamilovanému mladému človeku, ktorý vo  svojej  láske  uniká  pred
       svojím  Bohom!  Vytriezvenie,  pravda,   neskôr   prichádza,   ale
       prichádza už neskoro - v manželstve, v ktorom sa už po celý zbytok
       života dá len niesť kríž a zlorečenia skutkov,  v  ktorých  človek
       opúšťal svojho milujúceho Boha. 






                                                                          62



                       O zlej macoche a starom úžerníkovi


                           1. Korintským 7,1. 7,7-8.
                              1. Timoteovi 4,1-5.

        aaa 

          O manželstvách neexistujú len krásne ilúzie, ale aj  negatívne.
       Sú ľudia, ktorí odmietajú vstúpiť do manželstva s presvedčením, že
       časom  sa  aj  tá  najlepšia  manželka  zmení  na   zlú   macochu,
       čarodejnicu a podobne, aj ten najlepší manžel sa zmení na  starého
       frfľoša, úžerníka. Veď dokonca aj  predčítané  Božie  Slovo  akoby
       podporovalo takýto pohľad.
          Apoštol Pavel poukazuje, že ak má niekto obdarovanie  celibátu,
       je lepšie neženiť alebo nevydávať  sa.  Takýto  dar  má  však  len
       máličko ľudí - ak poviem jedno promile, možno poviem  aj  priveľa.
       Ľudia s týmto darom nepociťujú potrebu  partnerstva,  a  môžu  tak
       cele slúžiť Pánovi. Ak ale niekto vytvorí teóriu, ktorá  zabraňuje
       ženiť sa a vydávať ľuďom vo všeobecnosti, odníma od nich Boží dar!
       Takéto učenie je doslova démonské,  vyháňa  ľudí  do  samoty,  kde
       potom trpia a v ktorej navyše často podliehajú telesnému pokušeniu
       spať so ženou bez akýchkoľvek záväzkov. Z takéhoto  jednania  ľudí
       sa potom  odvíja  množstvo  samôt,  depresií,  pohlavných  chorôb,
       potratov ako daň za ľudský hriech. 


                   A tak si krásne žili, až kým nepomreli...


                                 Žalm 121,1-8.

        aaa 

          Posledným manželským mýtom, ktorý by  som  chcel  spomenúť,  je
       akási ľahkovážnosť: "Nuž čo, zoberieme sa,  a  nejak  bolo,  nejak
       bude..."  Človek  je   schopný   o   budúcnosti   aj   nepremýšľať
       s presvedčením, že sa táto  budúcnosť  bude  odvíjať  dobre  alebo
       aspoň  zvládnuteľne.  Takýto  človek  možno   neprehadzuje   Božie
       priority práve preto, lebo nechce o prioritách,  živote,...  vôbec
       premýšľať!
          Je zlé, keď človek vydá svoj život a život svojho  partnera  do
       udalostí náhod, ktoré budúcnosť donesie. Božie  Slovo  jednoznačne
       poukazuje, že ak má byť  manželstvo  požehnané,  dobré,  je  nutné
       pridržiavať sa Božích  rád,  a  teda  aj  premýšľať  o  budúcnosti
       a prítomnosti. Pán chce, aby Jeho deti premýšľali nad Jeho  Slovom
       a učili sa poznávať Jeho vôľu. On jediný je  zárukou  ich  šťastia
       a naplnenosti tak, ako to zasľubuje aj predčítaný žalm.









                                                                          63



                              Vzťah rodičov a detí
                                    diel 15.



                             Naša malá Snehulienka


                                Rimanom 3,23-24.

        aaa 

          Keď sa rodičom narodí prvé dieťatko, bývajú často unesení  jeho
       krehkosťou a  bezbrannosťou.  Ak  ide  o  dievčatko,  dalo  by  sa
       povedať, že je to taká ich malá Snehulienka, na ktorú  nedajú  nič
       dopustiť. Ak plače, musí ísť vždy na  ruky,  rodičia  sa  neustále
       snažia nejak svoju Snehulienku zabaviť, až  ju  napokon  na  svoju
       prítomnosť tak naučia, že dieťatko začne plakať vždy,  keď  ostane
       samo. Maminka si začne uvedomovať, že za týchto  okolností  nemôže
       napĺňať základné rodinné potreby, ako napríklad navariť, oprať,...
       a začne  žiadať  ocinka,  aby  jej  pomáhal,  prípadne  si  zobral
       v zamestnaní aj dovolenku. Ocík zakrátko zistí, že  keď  nezarába,
       peniažkov je stále menej a začína  hroziť,  že  malej  Snehulienke
       nebudú môcť kúpiť potrebné šatôčky... Hrôza, čo si len počnú!
          Božie Slovo upozorňuje aj rodičov na ich malé  Snehulienky,  že
       dokonca aj tieto bezbranné dieťatká, ktoré sú tak krehučké a milé,
       sú  porušené  dedičným  hriechom.  Na  jednej  strane  majú  svoje
       potreby, ktoré je správne napĺňať - napr. potreba hladu,  matkinho
       citu a záujmu... Na druhej strane  však  už  tieto  malé  dieťatká
       vedia prejavovať svoj egoizmus a vynucovať si doslova  všetko,  čo
       si vymyslia. Preto je už od  kolísky  potrebné,  aby  rodič  svoje
       dieťatko začínal privykať, učiť ho niesť aj situáciu, ktorá nie je
       možno celkom podľa jeho detských predstáv. Takouto situáciou  môžu
       byť aj chvíle, keď sa maminka s ním  nehrá,  ale  napríklad  perie
       alebo varí... Dieťatko si možno trochu poplače,  ale  zakrátko  sa
       naučí, že nemôže dostať všetko, čo si vymyslí mať! Mamina sa takto
       postará nielen o dieťatko, ale aj o rodinu,  ocino  donesie  domov
       zárobok a rodina sa stane jednoducho funkčnou. 

                                Rimanom 5,12-19.

          Tak, ako Stvoriteľ pripomína, že malé dieťatká majú  sklon  byť
       zlé,  všeličo  si  vynucovať,  zlostiť  sa  a  škriekať,  keď   to
       nedostanú, pripomína aj to, že aj ich prišiel spasiť! Ich  rodičov
       si vyvolil ako prvých ľudí, cez ktorých má dieťatko spoznať nielen
       Božiu lásku, ale aj spravodlivosť! Kým dieťatko nedokáže  rozumieť
       Evanjeliu, je posväcované vierou  svojich  rodičov.  Keď  si  však
       začne uvedomovať, čo je dobré a čo zlé, keď navyše začína poznávať
       Pána Ježiša na svedeckom príklade  života  matky  a  otca,  začína
       vznikať nový vzťah - je to osobný vzťah  medzi  dieťatkom  a  jeho
       Spasiteľom. Jednou z veľmi ťažkých, ale zároveň  veľmi  potrebných
       rodičovských úloh je spôsob, akým "chytia  rúčku"  svojho  dieťaťa
       a vložia ju do spasiteľských dlaní svojho Boha. Ak si rodič myslí,
       že je jeho dieťatko nevinnou Snehulienkou, už od malička mu začína
       prekážať na ceste poznávania  Pána  Ježiša  Krista,  lebo  nevinní
       spasenie nepotrebujú. 


                                                                          64



                            Malý neposedný škriatok


                                1. Jána 4,7-13.

        aaa 

          Druhým  extrémom,  ktorý  môžu  rodičia  prežívať,   je   akési
       zhrozenie, že to ich dieťatko nie je tou  Snehulienkou,  ktorú  vo
       svojom predsudku, v ňom očakávali vidieť. Je také maličké a už  sa
       zlostí a kope od zlosti, vynucuje si nie plačom,  ale  vrieskaním,
       a svojimi malými  ručičkami  dokáže  tak  bezohľadne  odstrčiť  aj
       maminku alebo ocinka... Nie je to veru malá nežná Snehulienka, ale
       skôr zlý škriatok! Kvôli svojmu falošnému  očakávaniu,  predsudku,
       bývajú rodičia zahanbení sami pred sebou, že dostali v ich  očiach
       také zlé dieťatko. Možno si v  tej  chvíli  neuvedomia,  že  vidia
       svoje vlastné povahy, ktoré sa  v  detinskosti  prejavujú  živelne
       a naplno. Ako veľa energie a nervov stálo staré mamy a otcov,  kým
       vo svojich deťoch vybudovali zábrany ich  povahám  a  naučili  ich
       nemyslieť vo svojom egoizme len na seba!
          Pán nemá voči ľuďom vypestované  predsudky,  v  ktorých  by  sa
       sklamával! Miluje ich svojou nezištnou láskou v plnom poznaní  ich
       biedy a porušenosti.  Takúto  lásku  vkladá  aj  do  sŕdc  rodičov
       a dopytuje sa po nej aj vo chvíľach, keď sa ich dieťatko napríklad
       zlostí a odstrkuje ich. Táto Božia láska  pravdepodobne  nepohladí
       rukou malého zlostníka, ale zároveň ani  nespôsobí  v  rodičovskom
       srdci zatrpknutie alebo zlobu proti svojmu dieťaťu!
          Aby dieťatko mohlo vyrásť na  dospelé  Božie  dieťa,  potrebuje
       v prvom rade lásku svojich rodičov, ktorá by mala byť  inšpirovaná
       Svätým  Duchom.  Biblia  sebou   nesie   mnoho   rád,   napomenutí
       a povzbudení, aby sa mohol každý rodič naučiť rozumieť Božej láske
       a odovzdávať ju svojmu dieťatku. 


                          Hanbíme sa spolu alebo sami?


                                  Matúš 7,1-5.

        aaa 

          Možno ste už boli svedkom toho, ako sa nejaké dieťa  tvrdohlavo
       zaťalo a neposlúchlo svojich rodičov. Priamo  medzi  ľuďmi  začalo
       kričať, vrieskať a možno sa aj hodilo o zem. Možno ste to  skúsili
       už aj na vlastnej koži ako rodičia. Druhí ľudia v  takejto  chvíli
       často začnú odsudzovať dieťa i rodičov a myslieť si o  tej  rodine
       svoje. Rodičia sa zvyknú hanbiť a odsúdia svoje dieťa  vo  svojich
       srdciach ako obzvlášť zlé.  Pre  hanbu  potom  nezvládnu  situáciu
       a dieťa buď nechajú tak bez povšimnutia  alebo  im  prasknú  nervy
       a od zlosti ho  zmlátia.  V  takejto  chvíli  je  možno  zaujímavé
       zamyslieť sa na chvíľočku nad tým, ako sa Stvoriteľ  správal,  keď
       sme sa tvrdohlavo pred Ním správali my sami už ako dospelí  ľudia.
       Zabudol, že sme Jeho deti? Nepriznal sa k  nám,  lebo  sa  za  nás
       hanbil?
          Hospodin nikdy neopúšťa človeka tak, ako to niekedy robia ľudia
       medzi sebou. Možno človeka karhá, napomína,  dopúšťa  na  neho  aj
       zlé, ale všetko len preto, aby človek  nakoniec  porozumel  svojej
       biede a začal hlboko prežívať potrebu svojho spasenia.
                                                                          65



          Rodič nemá "opustiť" svoje dieťa v hanbe ani  vtedy,  keď  toto
       dieťatko hanbu naozaj robí! Aj v tejto chvíli  potrebuje  vedenie,
       možno pokarhanie alebo aj výprask, ale rozhodne nie výprask vedený
       zlostným hnevom  vychádzajúcim  z  rodičovského  studu!  Tak,  ako
       Stvoriteľ neodsúdil už mnohokrát nás, tak sú  povinní  aj  rodičia
       neodsúdiť svoje deti, ale sa im venovať a zabúdať na  rany,  ktoré
       od nich utŕžili podobne, ako aj Kristus zabúda na rany, ktoré  sme
       Mu utŕžili my! 

                                1. Jána 2,15-17.

          Keď si rodič zamiluje svet - honor, istý druh slávy,  ocenenia,
       výsadné postavenie - akúsi chlúbnu pýchu, dokáže len  veľmi  ťažko
       odpúšťať svojmu  dieťaťu,  keď  sa  v  ňom  verejne  prejaví  jeho
       porušenosť. V takomto prípade však hreší viac rodič než dieťa a je
       doslova nutné navrátiť sa k prvej láske Pána Ježiša  Krista!  Deti
       veľmi potrebujú vidieť na jednaní svojich rodičov  jednak  príklad
       Kristovej lásky, jednak príklad kajúceho ľudského ducha! Ak  tieto
       dva príklady na ich živote deti neuvidia, bude  sa  im  len  ťažko
       nachádzať cesta k svojmu Spasiteľovi. 


                              Rodičovská povinnosť


                            2. Korintským 12,14-16.

        aaa 

          Niektorí rodičia možno automaticky očakávajú od  svojich  detí,
       že budú poslušné,  dobré,  uvážlivé...  Ak  sa  potom  deti  začnú
       prejavovať inak - negatívne, rodičia k nim pristupujú s  výčitkou,
       že mali urobiť to, či  ono  a  neurobili  to...  Božie  Slovo  ale
       poukazuje na inú prioritu -  rodičia  nemajú  očakávať  poslušnosť
       a uvážlivosť od svojich detí, ale  majú  v  nich  túto  poslušnosť
       a uvážlivosť vychovať počas rokov ich spoločného života! Deti veľa
       opakujú po svojich rodičoch a je veľmi možné, že to, čo sa rodičom
       na ich deťoch nepáči, je ich vlastný zlý príklad!  Potom  by  však
       nemali odsudzovať svoje deti, ale samých seba.
          Výchova by teda nemala mať ťažisko v  príkazoch  a  zákazoch  -
       v bremene, ktoré by žiadne dieťa neunieslo. Výchova nesie v  prvom
       rade modlitbu o pomoc a požehnanie. Mala by sebou  niesť  svedecký
       život rodičov. Prakticky by rodič mal vedieť prísne zakázať  alebo
       prikázať vždy s uvedomovaním  si  vyspelosti  svojho  dieťaťa.  Ak
       dieťatko je už schopné rozumieť, prečo musí niečo urobiť, je veľmi
       potrebné vysvetliť mu to, a teda mu venovať čas!!!
          Apoštol Pavel poukazuje na  akúsi  lesť  pri  výchove  duchovne
       mladších súrodencov  v  Pánovi.  Táto  "lesť"  je  prístup,  ktorý
       zaujme, dokáže upútať pozornosť. Preto aj  rodič,  keď  vysvetľuje
       niečo  svojmu  dieťaťu,  nemôže  to  robiť  nezáživným  mentorským
       spôsobom! Pretože je rodič starší, má viac skúseností, a  teda  by
       mal  dokázať  hľadať  prostriedky,  či  rady,  ako  zaujať   dieťa
       a  odovzdať  mu  informácie  spôsobom,  ktorý  je  pre  jeho   vek
       prijateľný.
          Božie Slovo žiada jednoznačne viac od rodičov, ako od ich detí!



                                                                          66



                                 Efežanom 6,4.
                                Kološanom 3,21.

          Je zaujímavé uvedomiť si, že Pán žiada od matky hlavne  prejavy
       citu, domova, vytváranie dôvery, avšak od otcov žiada pre ich deti
       vedenie, výchovu v zmysle  vzdelávania.  Preto  upozorňuje  hlavne
       otcov, aby nedráždili svoje deti  príkazmi,  ktoré  nemajú  zmysel
       alebo v ktorých sa nedá  obstáť.  Otcovia  nesmú  potláčať  svojou
       autoritou detskú  osobnosť,  ale  naopak,  majú  ju  rozvíjať.  To
       neznamená, že nesmú prikazovať,  znamená  to  len  toľko,  že  ich
       príkazy majú byť zmysluplné, majú byť pre  deti  osožné  a  vedené
       takou formou, aby ich deti mohli prijať čo najľahšie. Aby sa niečo
       také mohlo otcom podariť, musia  si  pre  svoje  deti  nájsť  čas,
       investovať ho do rozhovorov a hier, aby sa  rozvíjal  vzťah  medzi
       nimi a ich deťmi. Z takéhoto vzťahu potom  prirodzene  vynikne  aj
       ich autorita, keď dieťa  uvidí,  že  ocino  vie  opraviť  pokazenú
       hračku  a  urobí  to  s  radosťou,  keď  dokonca  niekedy   hračku
       vytvorí... Prirodzená autorita  otca  môže  stáť  len  na  detskej
       dôvere. Keď  potom  táto  autorita  nebude  zneužívaná,  stane  sa
       najväčším pomocníkom pri odovzdávaní Evanjelia Pána Ježiša Krista.



                           Čo žiadať od detinskosti?


                                Efežanom 6,1-3.
                                Kološanom 3,20.

        aaa 

          Keď  rodičia  dokážu  obstáť  v  oblasti,  ktorá  bola  opísaná
       v predchádzajúcej podkapitole, môžu jednoznačne žiadať od  svojich
       detí to, čo od nich žiada aj Božie  Slovo  -  poslušnosť  a  úctu.
       S touto poslušnosťou a úctou sa však deti nerodia, môžu byť k  nej
       len vedené, vychovávané s pomocou a požehnaním od  Svätého  Ducha.
       Pretože je dieťa človekom s vlastnou vôľou, môže sa niekedy aj  tá
       najlepšia výchova skončiť detskou  neposlušnosťou  alebo  neúctou.
       Dospievajúcim  deťom  sa  otvára  nová  možnosť  -  vzťah  s   ich
       Stvoriteľom. Tento vzťah ich vedie nie do otroctva  voči  rodičom,
       ale do prirodzenej podriadenosti, ktorá je  možná  aj  vtedy,  keď
       rodičia v otázkach výchovy veľmi zlyhávajú. Preto  ak  je  výchova
       výborná, ale dieťa má silnú nechuť poznávať  svojho  Boha,  koniec
       bude biedny a zlý. Keď by bola výchova aj horšia, ale  dieťa  chce
       veľmi poznať svojho Spasiteľa, výsledkom bude vzdelané,  vyrovnané
       Božie dieťa. Tak je prirodzené, aby rodič vynaložil všetko  preto,
       aby jeho dieťa dostalo dobrý závdavok príkladu a výchovy v rodine.
       Posledné rozhodnutie však vždy ostáva na dieťati - milovať Krista,
       či nie? ...
          Božie Slovo poukazuje na to, že sa manželia stanú jedným telom.
       Nehovorí tak ale aj o ich deťoch! Príde čas, keď si ich deti nájdu
       svojich partnerov a vytvoria svoje rodiny, ktorým sa  budú  musieť
       naplno venovať. Kým sa tak ale nestane, Pán chce, aby sa  im  deti
       dokázali podvoľovať bez ohľadu na to, či vo výchove obstáli  alebo
       zlyhávali. Ak dieťa  uposlúchne  Božiu  radu  a  dokáže  si  uctiť
       svojich rodičov, bude mu to na mnohé požehnanie. 


                                                                          67



                            Požehnanie od Hospodina


                               Filipským 3,17-18.
                               1. Timoteovi 1,16.

        aaa 

          Sú ľudia, ktorí sa domnievajú, že keď spoznajú Písmo a budú  sa
       modliť, získajú mnoho požehnania. Takýto pohľad  je  pravdivý  len
       čiastočne. K požehnaniu  človek  prichádza  v  prvom  rade  svojou
       vlastnou poslušnosťou - odovzdaním sa do Božích rúk. Tak ako Božie
       Slovo vedie k  poslušnosti  deti  naproti  svojim  rodičom,  vedie
       zároveň   rodičov   k   poslušnosti   naproti   ich   Stvoriteľovi
       a Spasiteľovi. Ak  deti  tento  príklad  poslušnosti  na  životoch
       svojich  rodičov   neuvidia,   len   veľmi   ťažko   dokážu   sami
       v poslušnosti obstáť. Požehnanie výchovy teda spočíva v prvom rade
       v svedeckom živote, ktorý odhaľuje dobrú i zlú  ľudskosť  rodičov,
       ich potrebu Spasiteľa, Božiu moc, ktorá sa pri nich napĺňa...  Len
       slová a modlitby určite nestačia! Hospodin očakáva  ľudské  srdce,
       ktoré Ho víta a otvára sa Mu s nádejou a vierou.




































                                                                          68




























































                                                                          69



                                Rodinné stíšenia
                                    diel 16.



                                Kovboj s Bibliou


                           1. Mojžišova 2,9. 2,15-17.

        aaa 

          Veriaci ľudia si niekedy kladú otázku, prečo museli byť v  Raji
       dva stromy, ktoré mali síce na pohľad krásne plody, ale z  ktorých
       Adam a Eva nesmeli jesť. Veď o čo lepšie by  bolo,  keby  Hospodin
       také stromy nestvoril, a teda by ani človek  nemohol  neposlúchnuť
       a bolo by mu stále dobre. Tak, ako na mnohé iné,  je  aj  na  túto
       otázku  odpoveď  jednoduchá.  Však  človek,  zamotaný  do  pavučín
       svojich myšlienok a podnetov, ju nemôže nájsť pre úžasné  množstvo
       lákavého balastu sebavedomých názorov a presvedčení.
          Stvoriteľ chcel urobiť človeka takého,  aby  bol  podobný  Jemu
       samotnému.  Človek  teda  musel  byť   schopný   milovať,   tvoriť
       a slobodne sa  rozhodovať.  Aj  napriek  hriechu,  ktorý  sa  stal
       v Raji, človeku tieto tri  vlastnosti  ostali  a  sú  úzko  späté.
       Slobodný človek tvorí s radosťou a  vyberá  si  priateľstvá  podľa
       ciest svojho srdca. V akejkoľvek neslobode človek trpí  a  narastá
       v ňom nenávisť.
          V Raji určite nešlo o dva stromy, ale o  zákaz,  ktorý  sa  dal
       porušiť! Keby človek proti Bohu nemohol zhrešiť, keby bolo  všetko
       dovolené, stal by sa strojom, ktorý síce pracuje dobre,  ale  zato
       nie je schopný vlastných rozhodnutí  a  vlastných  citov!  Zákazom
       v Raji Hospodin stvoril pre človeka slobodu aj od  samého  seba  -
       človek mohol, i nemusel uposlúchnuť. Začal  byť  schopný  milovať,
       mohol robiť aj proti Božiemu  príkazu,  stal  sa  podobným  svojmu
       Stvoriteľovi.
          Boh je láska, a preto  aj  Jeho  príkaz  znamenal  pre  človeka
       požehnanie -  najlepšie  bolo  uposlúchnuť  s  dôverou  vo  svojho
       nebeského Otca.
          Prečo sa  zaoberáme  touto  úvahou,  keď  je  témou  modlitebné
       stíšenie v rodine?
          Veriaci otcovia si niekedy prečítajú Bibliu,  dozvedia  sa,  že
       ich deti majú poslúchať a začnú si svoje práva vyžadovať. Možno si
       uvedomia aj to, že majú rodinu duchovne viesť, a teda byť  aktívni
       aj pri  zvolávaní  spoločných  modlitebných  stíšení.  Doslova  si
       poslušnosť začnú vynucovať - veď deti musia  poslúchnuť,  manželka
       sa musí podriadiť, a tak keď veľký otec rodiny zavelí, všetko musí
       skákať. Takýto otcovia sa začnú podobať na kovbojov  sediacich  na
       divých mustangoch, ktorí  pália  zo  svojich  opakovačiek  Božieho
       Slova verše, takže šrapnely len tak lietajú.  Modlitebné  stíšenie
       sa napokon  začne  tým,  že  možno  syn  má  "prestrelené"  srdce,
       manželka "prišla" o oko, otec  sa  však  teší,  že  naplnil  Božiu
       vôľu...
          Tak ako Otec v nebi dal človeku  slobodu,  je  podobne  povinný
       viesť v  slobode  aj  pozemský  otec  rodinu,  ktorú  mu  Hospodin
       požehnal. Akékoľvek násilie vyvoláva len nechuť a nenávisť,  preto
       je priorita  položená  na  niečom  inom  -  na  otcovskom  vedení,
       s požehnaním  od  Hospodina.  Stvoriteľ  dal  otcom  Svoje  Slovo,
       manželky, odporučil im príkladný  život,  učí  ich,  ako  odovzdať
                                                                          70



       Božiu vôľu pútavo... Na konci vysvetľovania a  všetkých  ostatných
       možností je potom niekedy potrebný aj  prípadný  výprask  dieťaťa,
       keď napríklad stále otvára rozpálenú rúru a nechce si dať povedať,
       že sa môže veľmi popáliť. Však donucovať alebo biť dieťa zato,  že
       sa nechce modliť, je absurdné a  hrozné.  Veď  keď  dieťatko  vidí
       požehnanie na svojich rodičoch, keď vidí ich príklad a oni  sa  ho
       snažia primeraným spôsobom upútať, samo chce  sedávať  s  nimi  na
       modlitbách!!! Ak  sa  predsa  však  nájde  detinské  srdce,  ktoré
       odmieta  modlitby,  násilie  alebo  bitky  toto   odmietanie   len
       podporia! 


                               Veriaca Fantagíro


                                 Títovi 2,3-5.

        aaa 

          Pretože sú aj otcovia len ľudia, často zlyhávajú. Nerobia  vždy
       tak, ako by mali. Niekedy si to aj uvedomujú, ale aj napriek  tomu
       je pre nich ťažké pravidelne obstáť. V takomto prípade má  aj  pre
       nich Kristus nové a nové spasenie, novú pomoc a  nové  odpustenie,
       keď im o odpustenie a pomoc naozaj ide.
          Veriace manželky však  niekedy  začnú  konať  zvláštne  -  majú
       pocit, že otca  musia  nahradiť  a  situáciu  podržať  vo  svojich
       rukách. Začnú potom jednať  ako  nebojácna  Fantagíro  s  tým,  že
       svojho  muža  automaticky  napasujú  do  pozície  chudáka   princa
       Romualda,  ktorý  niečo  vyparatil  alebo  nezvládol  a  treba  ho
       zachrániť. Otcovské jednanie sa nedá zastúpiť matkou podobne,  ako
       aj materinské jednanie sa  nedá  zastúpiť  otcom!  Deti  potrebujú
       jedno i druhé! Ak otec v niečom zlyháva, je  potrebné  mu  pomôcť,
       ale takúto pomoc môže dostať len od Hospodina.  Manželka  sa  môže
       modliť, byť pre svojho manžela povzbudením i oporou a zároveň môže
       aj poukázať na nedostatky -  keď  ale  nápravu  chytí  do  svojich
       vlastných rúk ako Fantagíro, vykoná  pravý  opak.  Výsledkom  bude
       viac nedorozumenia, viac nedôvery, viac napätia...
          Nedostatok ktoréhokoľvek z  manželov  musia  niesť  vždy  obaja
       a prípadne aj ich deti.  Však  riešiť  ho  bezhraničnou  kritikou,
       zhadzovaním a rozličnými gestami nie je možné. Keď sa však manžel,
       či manželka upriami na Hospodina, Ten dokáže vyliečiť mnoho nemocí
       a navrátiť manželom vytrácajúci sa domov. 


                   Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám...


                           Rimanom 12,9-12. 12,15-17.

        aaa 

          Predčítaný odsek Božieho Slova je krásnym návodom na to, ako si
       v manželstve rozumieť. Rozumieť si s partnerom znamená tiež, že si
       títo dvaja ľudia  dôverujú,  dokážu  si  rozprávať  jeden  druhému
       o svojich pokleskoch, trápeniach, radostiach,  túžbach...  Aby  sa
       dvaja ľudia mohli skutočne spolu modliť, musia  si  rozumieť,  aby
       tak poznávali svoje potreby duchovné i telesné. Úprimnosť  pôsobí,
       že na modlitbách sa jeden dokáže  zastať  druhého,  že  nejde  len
                                                                          71



       o prázdne slová bez citu a porozumenia. Takéto slová  by  detinské
       srdiečko ich dieťaťa hneď vycítilo a  prestalo  by  túžiť  ísť  za
       Pánom Ježišom Kristom.
          Ak ale jeden z partnerov sem tam zatúži  vysadnúť  na  mustanga
       a páliť a sekať po  svojich  rodinných  členoch  mečom  a  guľkami
       moralizmov, bezduchých príkazov a zhadzovaní, je veľmi  možné,  že
       sa rodina síce stretáva k  pravidelným  spoločným  modlitbám,  ale
       pritom z nich na týchto modlitbách stojí každý  sám,  uzavretý  do
       seba. Táto hrozná duchovná choroba je dnes veľmi bežná - ľudia  sa
       stretávajú, komunikujú, ale zároveň  komunikujú  len  cez  maličké
       okienko  svojej  hroznej  steny,  ktorá  ich  úplne  oddeľuje   od
       ostatných. Ak sa niekto náhodou rozhodne vyliezť zo svojej  ulity,
       vráti sa poväčšine celý doráňaný a zbitý.
          Jeden múdry človek povedal, že manželia sú  ako  stĺpy  chrámu,
       ktoré spolu držia chrámový oblúk. Keby boli príliš  ďaleko,  oblúk
       by neudržal tiaž, ktorú musí niesť. Keby  však  tieto  stĺpy  boli
       príliš blízko, nemohli by držať pravidelné oblúky chrámu.
          Hospodin ponúka manželom úprimnú lásku,  aby  nestáli  od  seba
       priďaleko, a dáva im zároveň slobodu, aby ich  zväzok  bol  krásny
       a nestáli tak príliš blízko seba. Nájsť vo svojom manželstve mieru
       Božej vzdialenosti chrámových stĺpov je úžasným požehnaním,  ktoré
       urobí zo spoločných stíšení hlboko žiadanú potrebu a radosť. 


                               Tajomstvo autority


                              1. Timoteovi 3,1-5.

        aaa 

          V rodine  by  mali  manžel  i  manželka  vyjadrovať  istý  druh
       autority. Táto autorita sa nikdy nemôže vynucovať! Jedinou  cestou
       na jej získanie je poslušnosť  pred  Hospodinom,  otvorenosť  voči
       Bohu i partnerovi, prípadne do primeranej  miery  aj  voči  deťom.
       Autoritu si človek nemôže  vziať,  môže  ju  len  dostať.  Veriaci
       manželia dostávajú Božiu - požehnanú autoritu od Svätého Ducha. To
       je možné len  vtedy,  keď  je  ich  viera  úprimná  a  živá.  Pred
       Stvoriteľom je každá Ním požehnaná autorita formou biskupstva,  do
       ktorého svoje deti povoláva  On  sám,  lebo  je  to  výborná  vec,
       slúžiaca im samým, aj ich okoliu. 


                               Spoločné modlitby


                                  Matúš 6,5-8.
                                Matúš 18,19-20.

        aaa 

          Medzi stíšenia v  rodine  nepatria  len  modlitby,  ako  sa  to
       niektorí  kresťania   domnievajú!!!   Spoločnými   stíšeniami   sú
       rozhovory, v ktorých sa partneri dokážu navzájom otvoriť a  hľadať
       k sebe takú  cestu,  ktorá  je  navyše  požehnaná  od  Stvoriteľa.
       V rodinnom stíšení sa  môže  otec  rozprávať  s  malým  trojročným
       synčekom o tom, čo to dieťatko cíti, čo by chcelo, čo  je  správne
       a ako by sa na to mohol asi pozerať  Pán  Ježiš.  Keď  matka  číta
                                                                          72



       večer dcérke ilustrovanú Bibliu, má s  ňou  stíšenie.  Napokon  je
       prirodzené, aby sa celá rodinka vedela aj pravidelne stretávať  na
       spoločných modlitbách, na ktorých nežvatlú ako pohania, neukazujú,
       kto sa vie najlepšie modliť, ale otvárajú svoje srdcia tak, aby to
       bolo im všetkým zrozumiteľné. Z toho automaticky  vyplýva,  že  je
       dobré, keď sa  manželia  modlievajú  jednak  vo  dvojici,  ale  aj
       s deťmi dohromady. Deti nerozumejú problémom manželov a  potrebujú
       mať  stíšenia  vedené  tak,  aby  to  bolo  pre   ich   detinskosť
       prirodzené. Manželov však takéto stíšenia nenaplnia, sú často skôr
       službou z ich  strany  a  potrebujú  stíšenia  na  svojej  úrovni.
       Napokon všetci, deti i rodičia nutne  potrebujú  aj  svoju  osobnú
       komôrku, v ktorej sú len oni a ich Stvoriteľ!
          Rodinné stíšenia je veľmi široký pojem, zahŕňa  všetky  opísané
       vzťahy. Aby mohla byť rodina duchovne vyvážená,  zdravá,  mali  by
       rodinné stíšenia obsahovať všetko,  čo  sme  si  opísali  v  tomto
       odseku:
          Modlitby - osobné, manželské a rodičovské
          Rozhovory - manželské, rodičovské a súrodenecké
          Nadovšetkým by mala panovať  najvyššia  autorita  Božej  lásky.
       Vyvážený duchovný život v rodine  sa  dá  pekne  vystihnúť  akousi
       rovnicou - 3 x  2  +  1  =  7  -  trojo  druhov  modlitieb,  trojo
       rozhovorov a nad tým všetkým jeden Boh Stvoriteľ a  Spasiteľ  dáva
       dohromady plnosť.
          Realita je často prirodzene úplne iná, lebo sme len zlyhávajúci
       ľudia. Pán nám ale ukazuje smer, ktorý je požehnaný a správny a ku
       ktorému sa môžeme navzájom viesť a vzdelávať. 


                               Spovedné tajomstvá


                                 Jakub 3,3-12.

        aaa 

          Písmo a Božia vôľa niekedy  vedie  veriacich  k  tomu,  aby  si
       vyznávali svoje zlé skutky a spolu sa modlili za Božie odpustenie,
       prípadne nejakú nápravu v dôsledku zlého jednania. Pritom môže ísť
       o veľmi osobné veci, ktoré vyžadujú,  aby  boli  držané  v  úplnej
       tajnosti. Udržať spovedné tajomstvo je nielen Božou vôľou  naproti
       manželom navzájom, ale aj naproti ich deťom. Dieťatko môže niekedy
       prežívať svoj detinský problém, ktorý s dôverou zverí len  jednému
       rodičovi. Pokiaľ nejde o nejakú vážnu okolnosť, ktorá by  sa  mala
       riešiť  spoločne,  je  prirodzené,  aby  rodič   detinskú   dôveru
       nesklamal a nevyklopil všetko svojmu partnerovi!  Už  aj  detinské
       srdiečko je ľudským srdcom, ktorého  dôveru  si  človek  môže  len
       získavať - nedostane ju len tak!
          Keď sa jednému z manželov zverí iný brat, či sestra, je správne
       pomlčať o tom pred  partnerom!  Výnimkou  môže  byť  len  rozhovor
       manžela s  inou  ženou  alebo  manželky  s  iným  mužom  -  takéto
       rozhovory  môžu  vniesť   medzi   manželov   nedorozumenie   alebo
       odcudzenie. Preto je správne upozorniť brata, či  sestru,  že  ich
       spovedné tajomstvo bude z časti alebo cele poznať aj manželka,  či
       manžel.
          Pán chce, aby jeho deti komunikovali navzájom tak,  aby  im  to
       nerozbíjalo šťastie. Celý život sa preto učíme hľadať Božie  miery
       a priority, podľa ktorých potom vedieme seba i druhých.
                                                                          73




























































                                                                          74



                                   Naše deti
                                    diel 17.



                        Maminka, Marienka mláti Jakubka!


                              1. Korintským 14,20.

        aaa 

          Rodič má niekedy sklon posudzovať jednanie  detí  podľa  takých
       morálnych princípov, podľa ktorých si navykol posudzovať  jednanie
       dospelých. Keď deti robia niečo zlé, sú ešte častejšie odsudzované
       cudzími ľuďmi - veď morálne princípy predsa musia  platiť  rovnako
       pre všetkých...
          Božie Slovo však hodnotí svet a vnímanie detí úplne  inak,  ako
       svet a vnímanie dospelých. Dieťa dokáže vykonať podobne zlé skutky
       ako aj dospelý, ale rozhodne nedokáže zhodnotiť  ich  dosah.  Deti
       vedia byť úžasne ukrutné práve preto,  že  si  celkom  neuvedomujú
       následky svojho jednania. V tomto zmysle sa  niekedy  tiež  môžeme
       dopočuť o akejsi mladíckej ukrutnosti, ktorá keď má moc, rozhoduje
       prirýchlo, zadeľuje a rozdeľuje, čím môže spôsobiť mnoho utrpenia,
       ktoré však v danej chvíli celkom dobre  nevidí.  Apoštol  vystríha
       pred detinským zmýšľaním, dospelý človek by mal  lepšie  hodnotiť,
       akosi  ďalej  dovidieť  a  na  základe  toho  byť  aj   opatrnejší
       v rozhodnutiach.
          Keď sa teda malé dieťa rozhodne, že do kamaráta hodí kameň, ide
       o iný skutok, ako keby to urobil  dospelý!  Deti  sa  vedia  často
       vadiť a niekedy aj  biť,  ale  o  to  skôr  zase  dokážu  odpustiť
       a zabúdať na príkoria. Ak v tejto chvíli "Marienka mláti Jakubka",
       za pár minút sa už budú možno opäť spolu hrať. Božie Slovo používa
       príklad detí k tomu, aby sa dospelí  naučili  odpúšťať  a  zabúdať
       podobne, ako to dokážu deti.
          V tejto úvahe by som ale chcel použiť  predčítaný  odsek  Písma
       ako vyjadrenie Božej vôle, že je deti  potrebné  posudzovať  podľa
       iných kritérií, než posudzujeme dospelých! Jednanie  detí  niekedy
       vyzerá veľmi zle, v takejto chvíli je však potrebné  uvedomiť  si,
       že je to detinské  jednanie,  ktoré  vyžaduje  viac  zhovievavosti
       a vysvetľovania, než jednanie dospelých. 


                         Naši miláčikovia sa majú radi


                             1. Korintským 13,9-13.

        aaa 

          Podobne aj detská láska, ktorá vyzerá niekedy tak čisto, krásne
       a nevinne, je niečo iné, než úprimný a pekný vzťah dospelých ľudí.
       Veľké priateľstvo sa razom zmení na nepriateľstvo, detinstvo ľahko
       zabúda na sľuby. Je to u detí tak zlé? Určite nie! Je to  len  tak
       detinské.
          Deti preto milujú a vzápätí po svojich citoch šliapu, vadia  sa
       a vzápätí sa družne  hrajú,  sú  zlé  či  dobré,  ale  v  obidvoch
       prípadoch nedoceňujú dôsledky svojich postojov a skutkov.
                                                                          75



          Božie Slovo  odhaľuje  rozdielnosť  detinskosti  od  dospelosti
       a vedie dospelých k múdrej láske voči deťom, ktoré sú im  zverené.
       Deti síce o tom veľmi nevedia,  vedenie  a  pomoc  dospelých  však
       veľmi potrebujú. Ako deti nemôžu poznať túto svoju potrebu, a teda
       ani nemôžu vyjadriť vďačnosť za správne jednanie svojich  rodičov.
       Rodičovskú lásku a porozumenie vo všetkej múdrosti však  potrebujú
       veľmi aj napriek svojmu detinskému nepochopeniu.
          Pán vedie veriacich rodičov k tomu, aby dokázali prijímať svoje
       deti inak, než seba navzájom, ale aby ich zároveň pomaličky viedli
       k poznaniu tak, aby sa harmonicky vyvíjali  smerom  k  dospelosti.
       Preto nesmie byť preceňovaná  ani  detinská  láska,  ani  detinská
       nenávisť, ale zároveň je dobré, keď dieťa pomaly spoznáva  hodnoty
       lásky,  sľubov  i  dôsledky  zloby.  Detinské  jednanie  tak  môže
       pomaličky smerovať k dospelejším a hlbším prejavom dobra i zla. 


                               Naše deti musia...


                              1. Korintským 10,13.

        aaa 

          Možno by sa niekomu nepáčil záver predchádzajúceho odseku. Deti
       by predsa nemali dospievať aj k prejavom zla, malo by v nich  rásť
       na základe našej výchovy a požehnania len dobro! Keďže ale aj deti
       sú slobodní ľudia, ich dospievanie ich vedie  stále  častejšie  do
       situácií,  keď  sa  musia  rozhodovať  sami.  S  hlbším   chápaním
       okolností a dôsledkov, s dospievaním deti  chápu  síce  lepšie  aj
       dosah zlých skutkov, ale slobodu tým nestrácajú!
          Rodič by niekedy chcel tento prirodzený  proces  rastu  svojich
       detí zastaviť  príkazmi  a  zákazmi,  aby  sa  v  slobode  nemohli
       prejaviť jeho deti aj ako zlé. Takýto prístup je veľmi  nezmyselný
       - naše deti predsa nemajú len nás, majú aj Otca v nebesiach, ktorý
       ich vedie k slobode a v slobode tak, aby  Ho  mohli  nájsť.  Rodič
       môže udržať vo  svojich  rukách  len  veľmi  málo.  Ak  neprosieva
       o Božiu pomoc a Božie vedenie aj pre svoje deti, isto ich  stratí.
       Priveľmi  tvrdými  zákazmi  môže  len  preťažiť   ich   schopnosti
       a nepriamo ich tak doviesť k zlyhaniu pred samým sebou.
          Jednou z úžasných zložiek ľudskej živej viery je aj  odovzdanie
       dospievajúcich detí do Božích rúk s dúfaním, že ich  postráži  sám
       Hospodin  tam,  kde  rodičovská  ruka  už   nedočahuje.   V   čase
       dospievania detí sa rodičovská ruka stáva veľmi krátkou, deťom  sa
       otvárajú nové horizonty, začínajú im hroziť nové nebezpečenstvá...
       Je to niečo podobné, ako keď sa mladý vtáčik učí lietať -  vylezie
       na konár, podskakuje... Keby ho  niekto  pre  nebezpečenstvo  pádu
       alebo kvôli dravcom držal stále vo hniezde,  nestal  by  sa  nikdy
       samostatným. Naše deti musia byť raz  samostatné  nielen  fyzicky,
       ale aj psychicky, duchovne... Aby sa takto mohli  rozvíjať,  vedie
       k tomu jediná cesta - postupne otvárať rodičovský stisk  s  vierou
       v Božiu pomoc a požehnanie. 







                                                                          76



                              Zrod novej osobnosti


                                 Matúš 3,13-17.

        aaa 

          Už od skorého veku  sa  na  deťoch  prejavuje,  že  aj  oni  sú
       stvorené na Božiu podobu - že majú vlastnú vôľu, túžby...  Keď  sa
       dieťa hrá a rodič mu hračku bez slova zoberie, isto v  ňom  vzbudí
       nevôľu alebo aj hnev. Keď ale najskôr začne s  dieťaťom  rozprávať
       a vysvetľovať, prečo sa už nemôže hrať, aj napriek tomu, že mu  tú
       hračku tak či onak zoberie, jeho nevôľa bude oveľa  menšia.  Dieťa
       začne mať totiž pocit, že  je  aj  jeho  názor  do  určitej  miery
       podstatný a rodič má záujem rozprávať sa s ním.
          Kristus sa dal Jánovi pokrstiť - vyjadril tak, že  Ján  bol  na
       zemi skôr a že to rešpektuje. Potom išiel  ďalej  svojou  vlastnou
       cestou, ku ktorej bol povolaný. Pán Ježiš  urobil  tento  krok  aj
       napriek tomu, že bol Bohom a fakt, že sa dal Jánovi pokrstiť,  mal
       skôr symbolickú cenu pre ostatných ľudí. Ukázal tak, že aj On  ako
       Boh, chce rešpektovať zákony, ktoré stvoril.
          Božie  Slovo  vedie  dieťa   do   poslušnosti   voči   rodičom.
       S  dospievaním  však  prichádza  čas,  keď  sa  dieťa  od  rodičov
       osamostatní, takže ich vzťah je skôr  vzťahom  dvoch  rovnocenných
       dospelých ľudí. Tým sa nezmenší úcta voči otcovi a matke, zmení sa
       len vzťah  medzi  nimi.  Kedysi  existovala  detinská  poslušnosť,
       rodičia sa naplno starali o svoje dieťa, teraz už dieťa dospelo  -
       je samo schopné rozvažovať, oddeľovať dobré od zlého. Potýka sa so
       svojim svedomím, kladú sa  na  neho  charakterové  nároky  ako  na
       dospelého... Čím ďalej tým viac je častejší  prípad,  keď  doslova
       musí povedať svojim rodičom: "Nie, takto to nemôžem  urobiť  alebo
       mám iné plány..."
          Ak by sa niekto spýtal,  v  ktorom  veku  teda  dieťa  už  nemá
       poslúchať rodičov a má začať žiť svoj vlastný život, spýtal by  sa
       veľmi  nezmyselne.  Obdobie  poslušnosti  sa  samo   pomaly   mení
       s dospievaním - Boh je väčší ako rodičia.  Vo  chvíli,  keď  dieťa
       začne hlbšie rozlišovať dobré  a  zlé  veci,  môže  prichádzať  do
       konfliktu s rodičmi, ktorí môžu od neho chcieť urobiť niečo, čo mu
       jeho viera nedovolí.
          Kým  rodičia  živia  svoje  dieťa,  je  prirodzené  v  otázkach
       domácnosti podvoľovať sa aj napriek  tomu,  že  by  dospelé  dieťa
       chcelo všeličo robiť  inak  -  v  tejto  oblasti  nejde  o  otázky
       presvedčenia. Keď sa dieťa ale osamostatní,  má  právo  rozhodovať
       o svojom domove tak, aby sa mu v ňom žilo dobre. Keď potom muž, či
       žena, vstúpi do  partnerstva,  nadobudnú  novú  motiváciu  nerobiť
       podľa náhľadov rodičov, ale podľa ich spoločných  predstáv,  ktoré
       majú s partnerom.
          Ak je  dieťa  rodičmi  vedené  tak,  že  sa  nedokáže  od  nich
       psychicky odpútať, veľmi ľahko to neskôr môže rozbiť  nielen  jeho
       vzťah s potenciálnym partnerom, ale dokonca aj manželstvo!
          Tak  vzniká  detinstvo  -  prirodzené  obdobie  závislosti   na
       rodičoch, obdobie detinskej poslušnosti.  Postupom  času  sa  toto
       obdobie mení na nové, tak isto prirodzené obdobie, keď je už dieťa
       dospelé, samostatné a musí začať  žiť  svoj  život.  Ten  sa  síce
       nemusí celkom páčiť  jeho  rodičom,  mal  by  sa  ale  páčiť  jeho
       Stvoriteľovi, jemu samému a prípadne aj jeho partnerovi. 


                                                                          77



                                Kristova sloboda


                                Józua 24,14-28.

        aaa 

          Predchádzajúci odsek poukázal na dospievanie. Ako sa majú  voči
       svojmu  dospievajúcemu  dieťaťu  stavať  rodičia?  Je  dobré,  keď
       rešpektujú   prirodzenú   zmenu   od   detinstva   k    dospelosti
       a nevychovávajú svoje dieťa do  otrockej  poslušnosti.  Predčítaný
       odsek z Písma navyše poukazuje, že je správne, keď  rodič  odovzdá
       svoje dospievajúce dieťa do Božích rúk aj  po  duchovnej  stránke.
       Józua viedol židovský národ, potom  ale  prišiel  čas,  keď  mohol
       povedať asi toľko: Videli ste, ako sa k nám Boh  priznával.  Držal
       som sa Ho a On nám žehnal, bolo  nám  dobre.  Teraz  začínate  byť
       samostatní, a tak si vyberte, ako budete žiť!
          Józua mohol dať svoj život nepriamo za príklad, na jeho  živote
       bolo zreteľné Božie požehnanie,  ktoré  mohli  vidieť  aj  ostatní
       ľudia. Podobne má byť zreteľné požehnanie na životoch rodičov, aby
       ho ich deti mohli vidieť a zakúšať ho. V dospelosti však musia  aj
       v duchovnej  oblasti  urobiť  vlastné  rozhodnutia  a  ísť  svojou
       cestou. Na tejto ceste musia byť od svojich rodičov slobodní -  je
       to tak prirodzené a správne. 


                          Duchovný rast nášho dieťaťa


                                 Matúš 23,8-11.

        aaa 

          Keď rodič v  srdci  prežije,  že  vždy  má  čo  svojmu  dieťaťu
       povedať, prežíva dosť veľký  omyl.  Každý  rodič  potrebuje  mnoho
       Božej milosti, aby vychoval svoje deti. Stvoriteľ dokonca  niekedy
       len opravuje to, čo rodičia pokazili. Aj  rodičia  sú  len  ľudia,
       ktorí by mali v skromnosti vyznávať potrebu Božej milosti  aj  pri
       výchove.
          Ich dieťa prežíva rôzne potreby:
          Najskôr je maličké a úplne odkázané na rodičov.
          Potom  je  už  väčšie  a   začína   potrebovať   aj   kamarátov
       a kamarátky.
          Neskôr je ešte väčšie a  hľadá  si  nielen  priateľov,  ale  aj
       poradcov, takže sa rodič  môže  len  modliť,  aby  sa  jeho  dieťa
       nedostalo do zlého prostredia.
          Keď sa dieťa neskôr zamestná, potrebuje rodičov ešte menej.
          Keď si vytvorí rodinu, rodičov úplne prestáva potrebovať a  iba
       občas sa k nim vracia, zaspomína si... Stará mama a starý otec  sa
       možno niekedy musia postarať o svojich vnukov, ich prístup  je  už
       skôr prístupom rovnocenných pomocníkov.
          Je správne, aby rodič nepreceňoval svoju úlohu,  ktorú  mu  Pán
       pridelil. Pri duchovnom raste svojho dieťaťa  je  veľmi  potrebný,
       ale  zároveň  je  nutné,  aby  jeho  dieťa  dospievalo  do  svojho
       vlastného  života,  v  ktorom  dokáže  byť  ono  samo  samostatným
       rodičom, závislým na svojom stvoriteľovi.  Je  požehnaním,  že  sa
       rodičia raz stanú nepotrebnými pre svoje  deti.  Dokážeme  to  ako
       rodičia svojich detí prijať do srdca už teraz?                                                                          78



                                      Sex
                                    diel 18.



                         Naša antikoncepcia - Barborka


                                  Jakub 4,1-3.

        aaa 

          Pojem  "sex"  v  sebe  skrýva  dva  veľmi  zaujímavé   extrémy.
       Neveriaci ľudia majú často sklon zaujímať sa o filmy  s  množstvom
       sexu, lepia si na steny dráždivé plagáty alebo si kupujú časopisy,
       v ktorých sa dá dočítať "o všetkom". Je  to  jeden  extrém,  ktorý
       nerešpektuje potreby  ľudského  súkromia,  a  môže  tak  narušovať
       manželské vzťahy,  výchovu  detí,  dospievanie  mládeže...  Druhým
       extrémom je prístup mnohých veriacich, ktorí naopak nechcú o  sexe
       ani rozprávať, lebo sa im zdá,  že  je  to  za  každých  okolností
       hanba. Vo veriacich kruhoch je téma "sex"  akési  tabu,  ktoré  sa
       nesmie porušiť. Ak sa o sexe zmieni dieťa, hneď ho vyhrešia  alebo
       prípadne aj vytrepú, čím deťom úplne odmietnu  pomoc  pri  riešení
       ich novonadobúdaných otázok.
          Božie Slovo o sexe nemlčí, naopak,  venuje  mu  primerane  veľa
       pozornosti, aby veriaci človek mohol poznať Božiu vôľu aj v  tejto
       oblasti.
          Sexuálne naplnenie je dôležitou  telesnou  potrebou.  Stvoriteľ
       túto ľudskú potrebu chce naplniť v manželskom živote. Manželia  by
       sa nemali odmietať a myslieť v oblasti sexu  každý  len  na  seba!
       Apoštol  Jakub  upozorňuje,  že  Hospodin  počuje  také  modlitby,
       v ktorých človek nielen niečo chce, ale v ktorých si aj uvedomuje,
       že je správne časť požehnania darovať aj druhým ľuďom  -  môže  to
       byť materiálny dar alebo venovanie voľného času... V oblasti  sexu
       je pred Stvoriteľom správne, keď partner vidí aj  potreby  druhého
       partnera a je ochotný doslova mu niekedy aj  poslúžiť.  Vyváženosť
       dávania a prijímania v oblasti sexu  by  mala  spôsobiť  približne
       rovnakú naplnenosť obidvoch partnerov.
          Pri  milostnom  akte  sa  doslova  žiada,  aby  sex  neprebehol
       jednostranným spôsobom  -  rýchlo  mi  daj.  Venovať  trochu  času
       pohladeniu, situačnosti, ..., sú všetko spôsoby, ako naplniť Božiu
       vôľu  a  vytvoriť  aktívne  vzájomné  porozumenie  aj  v  telesnej
       oblasti, ktorá potom napomôže celkovému porozumeniu.
          Správny  prístup  k  manželskému  sexu  však  nie  je   jediným
       "obmedzením". Manželia  -  rodičia  -  si  môžu  sexuálne  výborne
       rozumieť, a pritom myslieť len na seba. Ich malá  "Barborka"  môže
       napríklad prežívať obdobie, keď veľmi potrebuje rodičovskú  lásku,
       čo sa môže prejaviť aj tým, že  chce  niekedy  spávať  s  rodičmi.
       Pravidelne odmietať dieťa v tomto  období  za  účelom  manželských
       radovánok je taký istý prejav sebeckosti, ako  aj  sex,  v  ktorom
       každý manžel vidí len svoje potreby!
          Ak sa mladý človek modlí za  naplnenosť  v  manželstve,  je  to
       správna modlitba. Je dobré uvedomiť si však, že Kristus síce  chce
       človeka naplniť, ale nie na úkor porozumenia  a  lásky!  Ak  mladý
       človek prosí a neberie, možno zle prosí! Pán Ježiš  chce  vychovať
       z človeka najskôr nesebeckého manžela, manželku, otca, matku, a až
       potom požehnáva a dáva naplnenie. 

                                                                          79



                       Maminka, čo to bolo za vzdychanie?


                              1. Korintským 3,1-2.

        aaa 

          V duchovnej, psychickej i telesnej oblasti  človek  dospieva  -
       nie je hneď schopný vo všetkom správne usudzovať  alebo  vykonávať
       niektoré činnosti. Deti  chápu  detinsky,  mnohým  veciam  doslova
       nemôžu správne porozumieť! Preto, ak si rodičia  pri  svojom  sexe
       nedávajú dostatočný pozor, malé  dieťa  ich  môže  pritom  vypočuť
       alebo dokonca aj pristihnúť. V tom lepšom prípade sa  Marienka  so
       záujmom spýta: "Maminka, čo  to  bolo  za  vzdychanie?"  V  horšom
       prípade rodičov Marienka pristihne a  automaticky  začne  pokladať
       ich sex za formu násilia, čo ju môže  psychicky  traumatizovať  na
       celý život. Malé dieťa nemôže pochopiť, čo je to sex. Ak sa s  ním
       prvýkrát stretne priamo u svojich rodičov, začne mať strach, že si
       vzájomne ubližujú.
          Ak rodičia nehľadia na potreby a vek svojho dieťaťa a  ignorujú
       možnosť odhalenia, pristupujú k sexu opäť veľmi sebecky!
          Je veľmi ťažké vysvetliť Marienke, že to vzdychanie  je  prejav
       maminkinej radosti z toho,  že  ju  ocko  má  rád.  Ak  by  takéto
       vysvetlenie aj prešlo, takmer isto  by  Marienka  zakrátko  začala
       vzdychať pri ocinkovi, opičiac sa po  maminke  a  dávajúc  mu  tak
       najavo, že sa teší, že  ho  má.  Ak  by  sa  navyše  tento  prejav
       detinskej lásky odohral na verejnosti, ocinko by  sa  asi  necítil
       celkom dobre...
          Rodič by nemal dopustiť, aby došlo k podobnému  odhaleniu.  Keď
       však napriek tomu zlyhá, dobrá  výhovorka  je  určite  lepšia  ako
       pravda, ktorú by dieťa nedokázalo prijať!  Veď  maminke  sa  mohol
       snívať zlý sníček alebo mohla dostať teplotu a ochorieť...  Ocinko
       ju potom prebudil alebo jej dal acylpyrín...
          Dieťa je drahý Boží dar. Ako všetko na svete, aj  dieťa  sa  dá
       pokaziť -  je  možné  veľmi  mu  ublížiť.  Sex  nikdy  nesmie  byť
       v rodičoch tak silný, aby hazardoval s vývojom ich dieťatka. 


                     Antikoncepcia a našich sedemnásť detí


                             1. Mojžišova 38,8-10.

        aaa 

          Diabol pozná mnoho cestičiek, ako  človeka  obrať  o  naplnenie
       a požehnanie, ktoré od svojho Stvoriteľa dostal. Jednou z takýchto
       cestičiek sú aj ľudské predsudky. Nesprávne pochopenie Písma  môže
       ľahko spôsobiť, že sa veriaci človek  bojí  urobiť  niečo,  čo  je
       úplne prirodzené a správne. Ak  sa  takýto  strach,  neporozumenie
       živí v časovom intervale  niekoľkých  generácií,  je  veľmi  ťažké
       prekonať  ducha,  ktorý   človeka   spútava   formou   nesprávneho
       presvedčenia.
          Jedným z takýchto predsudkov je  aj  pohľad  na  antikoncepciu.
       Niektorí veriaci ľudia sú presvedčení, že  je  nesprávne  používať
       akúkoľvek antikoncepciu. V dôsledku  takéhoto  názoru  ich  rodina
       začne pomaly vypadať ako materská  škôlka.  Uživiť  veľa  detí  je
       často nezvládnuteľné, a tak rodičia usúdia,  že  už  radšej  spolu
                                                                          80



       spávať  nebudú.  Výsledkom  takéhoto  predsudku  je   teda   vážny
       materiálny nedostatok, ktorý by sa dal nazvať chudobou  a  zároveň
       pohlavná  sexuálna  nenaplnenosť,   ktorá   potom   zvykne   viesť
       niektorého z partnerov do hriechu cudzoložstva.
          Prečo mohol vzniknúť tak nezmyselný predsudok? Predčítaný odsek
       Božieho Slova by sa dal na prvý pohľad pochopiť tak, že ak  niekto
       použije antikoncepciu, pácha vážny  hriech.  Onán  bol  za  takýto
       hriech predsa potrestaný smrťou! Keď sa ale čitateľ lepšie zamyslí
       nad predčítaným odsekom a prečíta si aj krátky kontext pred  a  za
       uvedeným citátom, isto zakrátko zistí, že  tento  odsek  nehodnotí
       kriticky   antikoncepciu,   ale   Onánovu   vzburu   proti    jeho
       Stvoriteľovi. Onán mal  zachovať  rod  Božích  detí,  odovzdávanie
       Božieho Slova... On však videl len seba, že totiž rod, ktorý takto
       podrží,  nebude  jeho  rodom.  Pre  svoj  egoizmus  úplne  prestal
       rešpektovať Stvoriteľa a navyše tým, že spával s manželkou  svojho
       brata, neumožnil ani druhým, aby naplnili Božiu vôľu. Hospodin  ho
       preto   potrestal   smrťou.   Vôbec   sa   tu    však    nejednalo
       o antikoncepciu!
          Možno sa dnes zdá  byť  zvláštne  staroveké  švagrovské  právo.
       Kedysi boli takéto  vzťahy  úplne  prirodzené  a  svojím  spôsobom
       nahrádzali sociálne zabezpečenie. Veď žena, ktorej umrel  muž,  by
       bola inak odsúdená doslova žobrať. Dnes sa nám môžu zdať staroveké
       zákony neprirodzené. Opäť je to však možné len na prvý pohľad. 

                              1. Mojžišova 26,7-9.

          Izák mal strach, že ho pre jeho príťažlivú  manželku  zavraždia
       a vezmú si ju za svoju. Nedôveroval  svojmu  Bohu  a  riešil  svoj
       problém klamstvom. Zakrátko však bol pristihnutý  pri  niečom,  čo
       jednoznačne odhaľovalo  jeho  podvod  -  poihrával  sa  so  svojou
       manželkou.  Nuž,  isto  si  nepohadzovali  loptou!   Biblia   jeho
       počínanie hodnotí ako niečo prirodzené o čom nie je potrebné ďalej
       ani rozprávať! Je normálne, že  sa  manželia  spolu  poihrávajú  -
       pohladia na dráždivých miestach bez akýchkoľvek  zábran  v  zmysle
       "odtiaľ,  potiaľ".  Božie  Slovo  neberie  človeku   to,   čo   je
       prirodzené, naopak, chce mu to darovať. Pán  chce  požehnať  ľuďom
       naplnenie!
          Pre manželov je preto prirodzený aj taký sex, ktorý sa  nekončí
       pôrodom a ďalším dieťatkom!
          Kedysi nebol priemysel vyvinutý natoľko, aby sa vyrábali  rôzne
       ochrany, preto nemôže byť o nich ani zmienka v Biblii.  Na  druhej
       strane však boli ľudia aj pred vekmi len ľuďmi a žili podobne, ako
       žijeme dnes. Mali  teda  aj  formy  antikoncepcie,  ako  napríklad
       prerušovaná súlož alebo neplodné dni u žien, na ktorých nebolo nič
       zlé! 

                               1. Korintským 7,4.

          Posledný predčítaný odsek jasne odhaľuje Božiu vôľu.  Stvoriteľ
       chce, aby boli manželia pohlavne naplnení, vyzýva ich k  vzájomnej
       služobnosti v láske a porozumení.
          Akú antikoncepciu teda  používať  dnes?  Veriaci  človek  sotva
       prekoná predsudok, či antikoncepciu vôbec  používať,  hneď  je  tu
       druhý, ktorý ho vedie k tomu, že niektoré antikoncepčné  prípravky
       doslova vraždia jeho deti tým, že  sa  oplodnené  vajíčko  vyplaví
       ešte pred uhniezdením v  maternici.  Takýto  prístup  potom  vedie
       k tomu, že človek  odmietne  väčšinu  antikoncepčných  prípravkov,
       čoho výsledkom býva dobrý pocit viery v srdci  a  sedemnásť  detí,
                                                                          81



       o  ktoré  sa  rodič  nedokáže  postarať,  ani  ich  vychovať,  ani
       materiálne zabezpečiť! Výsledkom je potom postoj, ako  keď  človek
       antikoncepciu úplne odmietne! Chudoba, nenaplnenosť a väčší  sklon
       spáchať cudzoložstvo!
          Pri tomto druhom predsudku diabol hrá človeku na  strunku  jeho
       poznania, nahovára mu, že rozumie životu a  môže  robiť  suverénne
       závery. Veriaci si takto povie: "Keď  sa  vajíčko  oplodní,  začne
       život. To je chvíľa, keď Hospodin posiela ducha života do budúceho
       ľudského tela!" Odkiaľ to môže človek vedieť? S kade  berie  toľkú
       suverenitu?  Keď  vyjadrím  v  tejto  úvahe,   že   život   začína
       zahniezdením sa v maternici, bude to mať práve takú váhu,  ako  aj
       predošlé tvrdenie! Človek  niekedy  presahuje  svoje  kompetencie,
       a potom na to dopláca sám alebo aj s tými, ktorých miluje.
          Skúsme sa teraz vyhnúť nepodloženým špekuláciám, ktoré  sú  len
       našimi predstavami!
          Keď v žene začne žiť plod -  všimnite  si  tú  súvislosť  plodu
       s matkou - keď teda v matke začne žiť plod,  som  presvedčený,  že
       ide o život a akýkoľvek spôsob dostať ho z matky von, pokladám  za
       formu zabitia!
          Keď sa ale  jedná  o  súlož  a  formy  antikoncepcie,  pokladám
       akúkoľvek antikoncepciu za prejav Božej lásky k človeku, aby mohol
       byť tento človek naplnený! Len démonské učenie odníma  od  človeka
       Boží dar, naplnenie!
          Žijeme vo svete plnom  spútaností,  predsudkov,  presvedčení...
       Najdôležitejšie  pred  Hospodinom  je  robiť   všetko   vo   viere
       a z viery. Človek nesmie používať napríklad  antikoncepciu  "dana"
       s  presvedčením,  že  zabíja   svoje   dieťa!   Preto   sa   forma
       antikoncepcie nesmie nikomu vnucovať, aby mohol mať  pokoj  a  žiť
       plný život aj po duchovnej stránke, nielen po telesnej!  Chcel  by
       som na záver tohoto odseku zdôrazniť jediné -  neodsudzujme  ľudí,
       ktorí používajú takú  antikoncepciu,  ktorú  by  sme  my  používať
       nedokázali. Títo ľudia totiž nemusia hrešiť z viery. Navyše som si
       istý, že žiadna antikoncepcia neberie život dieťatku,  lebo  vtedy
       to dieťatko ešte na tomto svete nie je! Čo je  nadto,  mi  pripadá
       ako špekulácia o živote, ktorý vôbec nepoznáme.
          Pán Ježiš v evanjeliách pripomína, že skutočná  láska  je,  keď
       človek robí druhým tak, ako by on chcel, aby činili iní ľudia jemu
       samému. Na záver tejto úvahy by som chcel povedať, že  by  som  sa
       bez obáv chcel stať dieťatkom rodičov, ktorí  netrpia  predsudkami
       a vyberajú si antikoncepciu podľa ich telesných potrieb. Menej  by
       som chcel byť dieťaťom  rodičov,  ktorí  by  pre  svoje  predsudky
       nemali jasno ani v otázkach sexu. Nakoniec by som rozhodne nechcel
       byť dieťaťom takých rodičov, pri ktorých by  som  si  našiel  prvý
       domov v tele maminky a oni by ma dali  zabiť  kvôli  tomu,  že  ma
       jednoducho nechcú.Tak to  sám  cítim  s  vedomím,  že  rodičov  si
       nevyberáme, ale vyberá nám ich sám Stvoriteľ, čo nielen musím, ale
       aj chcem rešpektovať. 


                          Kvôli čomu nosí bocian deti?


                                 Žalm 107,1-43.

        aaa 

          Rodina s deťmi je obrovským Božím požehnaním. Aj napriek ťažkým
       chvíľam, ktoré človek v rodine niekedy zažíva, je rodina  domovom,
                                                                          82



       zázemím, do ktorého sa človek vracia  a  kde  sa  cíti  byť  doma.
       Niekto si rodinu predstavuje tak, že si nájde partnera,  budú  mať
       spolu svoje manželstvo so všetkým, čo sa od nich v  Biblii  žiada,
       ale deti nie. Veď je tu predsa antikoncepcia a deti nie sú až  tak
       potrebné...
          Aby si niekto mohol založiť manželstvo, bolo potrebné  vychovať
       ho, venovať  mu  veľa  času,  nervov  i  peňazí.  Nakoniec  človek
       vyrástol a všetky tieto "investície" chce užiť pre seba. Môžme  sa
       vrátiť k prvému citátu tejto úvahy z Epištoly Jakuba a  začne  byť
       hneď zrejmé, že takýto prístup nebude požehnaný! Po čase  bezdetní
       manželia navyše zistia, že priveľa času pre  seba  spôsobuje  viac
       nedorozumení, napätí a nepohody. Bezdetné manželstvá sa môžu veľmi
       rýchlo   rozpadnúť!   Inými   slovami,   keď   niekto   pristupuje
       k antikoncepcii tak, aby ju užil len sám pre seba,  nebude  žiadna
       antikoncepcia požehnaná.
          Pre väčšinu rodičov je prirodzené starať sa o deti. Rodičia  to
       doslova  potrebujú  -  napĺňa  to  ich  potreby  a  spája  ich  to
       v spoločnej výchove ich detí.
          Manželia, ktorí nemôžu mať deti, poväčšine trpia - je to  jedna
       z foriem kríža, ktorý božie deti niekedy tu na zemi musia niesť.
          Keď deti vyrastú, je oveľa krajšie žiť v rodine, ktorá má akosi
       viac členov, než v samote bez detí.  Deti  sú  veľkým  požehnaním,
       ktoré ak manželia odmietajú, poväčšine si pripravujú svoje vlastné
       nešťastie.
          Som presvedčený, že Pán nežiada  nejaký  najpožehnanejší  počet
       detí, ale žiada deti mať - aspoň jedno. Pre deti je  však  lepšie,
       keď majú aj súrodencov, a tak  rozhodovať  sa  medzi  dvoma  alebo
       tromi  deťmi   býva   poväčšine   pre   manželov   najaktuálnejšie
       a najlepšie.
          Pán Ježiš niekedy môže chcieť, aby nejaké manželstvo bolo  tzv.
       misijným manželstvom. Aby manželia nežili len sami pre  seba,  ale
       aby zároveň ani nemali deti. Aj  takéto  povolanie  do  služby  je
       možné, ale je veľmi zriedkavé! Ak si  takýmto  povolaním  manželia
       ospravedlňujú vlastnú nechuť starať sa o niekoho, prinesie  im  to
       isto mnoho nešťastia. 


                           Aký sex a koľkokrát za ...


                              1. Korintským 7,3-5.

        aaa 

          Ďalším predsudkom, ktorým veriaci niekedy trpia, je výber formy
       sexu. Božie Slovo poukazuje na to, že sex nemá byť voči niektorému
       z partnerov ukrutný, nemá  byť  egoistický,  má  obsahovať  zložku
       vzájomnej služobnosti v láske a porozumení.
          Žiadne  iné  obmedzenia  však  sexu  nekladie!  Je   nenormálne
       odsudzovať manželov, keď so sebou robia niečo, čo  nerobia  iní...
       Je to ich sex, ich súkromie, ktoré si majú sami vybrať tak, ako im
       to vyhovuje. Podobne ani počet súloží Biblia neobmedzuje  -  každý
       pár má svoj temperament a je len na nich, ako často sa budú  spolu
       milovať.
          Tu by bolo potrebné poukázať ešte na to, že  forma  manželského
       sexu z duchovného hľadiska nie je obmedzená, ale to neznamená,  že
       akýkoľvek sex je dobrý po telesnej stránke. Sú formy  sexu,  ktoré
       sú veľmi nehygienické a kvôli ktorým sa  môžu  šíriť  najrôznejšie
                                                                          83



       choroby. Je preto prirodzené vyberať si taký sex, aby  neohrozoval
       zdravie ani jedného z partnerov. 


                       Telesná naplnenosť a nenaplnenosť


                               1. Korintským 7,9.

        aaa 

          Možno by sa zdalo, že o sexe nie je  potrebné  toľko  rozprávať
       a písať. Realita však upozorňuje sama na seba -  niektorí  veriaci
       ľudia majú aj po  50-tych  rokoch  manželstva  nevyjasnené  otázky
       v oblasti sexu. Nemajú istotu, či mohli používať antikoncepciu, či
       dokonca mohli spolu spávať tak, ako to robili... Na druhej  strane
       sú zase takí, ktorí žijú úplne ľahkovážne a nerešpektujú v oblasti
       sexu žiadne biblické hodnoty.
          Hospodin chce človeka naplniť, vychovať ho, vzdelať, chce v ňom
       vybudovať silný a krásny charakter. Do školy Božieho vedenia  isto
       patria aj "hodiny" o sexe a manželskom  spolužití.  Realita  sebou
       nesie  nenaplnené   manželstvá,   trpiace   množstvom   predsudkov
       a nezmyslov. Boží Duch chce  manželstvá  naplniť  aj  po  telesnej
       stránke, a preto svetlo  Božieho  Slova  jednoznačne  odhaľuje  aj
       Božiu radu  v  oblasti  manželského  sexu.  Vytvára  tak  stabilné
       manželstvá plné vzájomného porozumenia  s  požehnaním  od  Svätého
       Ducha.






























                                                                          84



                                  My a ostatní
                                    diel 19.



                                Boss našej mafie


                         1. Mojžišova 31,1-9. 31,22-24.

        aaa 

          Vzťahy v rodine sú veľmi  zvláštne.  Niekedy  rodina  drží  tak
       pohromade, že si navzájom ani nepovedia, keď niekto  z  nich  robí
       niečo zlé - veď patrí medzi nás, musíme držať  spolu!  Inokedy  sa
       vzťahy v rodine niečím narušia a príbuzní sa k sebe  začnú  chovať
       horšie, ako keby boli cudzí. Takéto extrémy pramenia  z  toho,  že
       človek  kladie  na  svojich  príbuzných  isté  nároky   na   pomoc
       a  súdržnosť.  Tieto  nároky  sú  niekedy  opätované  tak,  že  až
       presiahnu miery Božej spravodlivosti. Keď však opätované  nie  sú,
       rýchlo sa menia na trpkosť alebo nenávisť.
          Lában   z   predčítaného   odseku   Božieho   Slova    nehľadal
       spravodlivosť, ale držal so svojou rodinou bez ohľadu  na  to,  že
       konal nespravodlivo  a  bezbožne.  Synovia  ho  podnecovali  proti
       Jákobovi a Lában reagoval. Ak  by  sme  si  položili  otázku,  kto
       z Lábanových synov vedel tak dobre zahrať na  jeho  strunku  a  na
       strunky svojich bratov, pravdepodobne by sme dospeli k tomu, že ak
       nájdeme spomínaného syna, nájdeme akúsi šedú eminenciu ich rodiny.
       Niekedy býva zjavné, kto v rodine "drží kormidlo", niekedy je však
       tento "boss" skrytý za svojimi manipuláciami a úsmevmi tváre.
          Vo chvíli, keď sa rodinné vzťahy položia pred Božiu vôľu, stáva
       sa z rodiny akási mafia a z človeka, ktorý má v  rodine  najväčšie
       slovo, boss. Rodinné vzťahy sa dajú úžasne zneužiť práve preto, že
       majú sklon upadať do  dvoch  extrémov,  ktoré  boli  spomenuté  na
       začiatku tejto úvahy. Úžasná súdržnosť a  úžasná  nesvornosť  býva
       v rukách manipulátora hroznou zbraňou.
          Keby nakoniec Lában z predčítaného  odseku  neuposlúchol  Božiu
       radu, povodilo by sa mu veľmi  zle,  lebo  by  sa  Stvoriteľ  isto
       Jákoba zastal! Rodina, v  ktorej  sa  prehodia  priority  tak,  že
       Stvoriteľ začne byť druhoradý až za rodinnými  členmi,  sa  určite
       dostane postupne do konfliktu so samým  Stvoriteľom.  Najskôr  ide
       len o  zastávanie  sa  jeden  druhého.  Keď  ale  ten  druhý  koná
       v nesúlade s Božou vôľou, mení  sa  zastávanie  jeden  druhého  na
       zastávanie sa hriechu!  Aby  sa  veriaci  ľudia  mohli  podporovať
       a nedopúšťať sa pritom niečoho zlého, musia  mať  nad  sebou  vždy
       najvyššiu autoritu Božieho Slova. 


                                Všetko jedno...


                               Galatským 6,9-10.

        aaa 

          Pán Ježiš nechce, aby sme svoju rodinu  pokladali  za  cudzích!
       Naopak, nabáda svoje deti, aby sa  ich  láska  prejavovala  hlavne
       v rodine. Láska voči rodinným členom by ale nikdy nemala  spôsobiť
                                                                          85



       nespravodlivosť voči cudzím ľuďom.
          Nabádanie k väčšej láske voči členom rodiny lieči v prvom  rade
       sklon k nevšímavosti alebo trpkosti voči príbuzným.  Deti  niekedy
       neopustia rodičov v biblickom  zmysle,  ale  sa  doslova  na  nich
       vykašlú, ponechajúc ich v starobe a nevládnosti  samých  na  seba!
       Písmo upozorňuje na  matky,  otcov,  bratov,  sestry,  bratrancov,
       ujov... Všetkých týchto ľudí Hospodin človeku vybral, aby vyrastal
       v ich prostredí, aby mu boli bližší než ostatní ľudia.
          Keď si muž nájde manželku,  vzniká  nový  prvok,  nová  rodina.
       Vzťahy, ktoré v nej vznikajú,  by  mali  prekonať  všetky  ostatné
       rodinné vzťahy. Nie je možné vytvoriť harmonickú rodinu a  zároveň
       sa nedokázať odpútať od rodičov. Aj vzťahy  v  rodine  majú  svoje
       priority, ktoré Pán jasne stanovil. Ich dodržiavanie pod autoritou
       Písma býva veľmi požehnané. 


                             Desiatok z manželstva


                                Malachiáš 3,10.

        aaa 

          Keď je rodina rozsiahlejšia, život niekedy začína vypadať  tak,
       že sú manželia raz na obede u jedných rodičov,  potom  u  druhých,
       potom má narodeniny sesternica, bratranec...  Manželia  chodia  do
       práce, ako tak sa stihnú postarať o domácnosť a  väčšinu  zvyšného
       času venujú svojej ďalšej rodine. Božie Slovo vedie veriacich ľudí
       k tomu, aby vedeli svoj čas aj darovať a nie len sa  venovať  sebe
       navzájom! Každé manželstvo môže venovať trochu času  a  záujmu  aj
       druhým ľuďom. Je hrozné, keď sa rodina  zameria  sama  na  seba  -
       nikomu síce neubližuje, ale nie je schopná ani nikomu pomôcť...
          Z predčítaného odseku vyplýva, že manželstvo môže byť požehnané
       len vtedy, keď sa dokáže trochu aj rozdať - poslúžiť druhým  ľuďom
       mimo rodiny. 


                         Pravda, láska a spravodlivosť


                                 Izaiáš 11,3-5.

        aaa 

          Keď sa človek pridŕža  Hospodina,  Hospodin  ho  nikdy  nepustí
       z ruky.  Keď  manželia  chcú  napĺňať  Božiu  vôľu  aj  vo  svojom
       manželskom živote, Stvoriteľ im požehná a stane sa ich  Zástancom.
       Boží Duch je pravdou, láskou a  spravodlivosťou  naraz,  preto  aj
       priority v rodine musia rešpektovať vyššie  tri  uvedené  hodnoty.
       Nemožno sa zastávať brata,  otca,  či  matky  a  pritom  podvádzať
       blížneho a dopúšťať sa nespravodlivosti. Podobne nie je  požehnané
       od Pána zabudnúť na súrodencov  alebo  rodičov  a  bez  lásky  ich
       opustiť v čase, keď potrebujú pomoc.
          Boží Duch dáva človeku múdrosť i silu,  aby  mohol  rešpektovať
       priority vzťahov v  rodine  a  zároveň  neporušovať  tú  najväčšiu
       prioritu vzťahu s Ním samým. S Božím požehnaním, omylmi, pokániami
       a modlitbami môže túto cestu nastúpiť každé Božie dieťa. 

                                                                          86



                                Služba v Cirkvi


                               1. Korintským 7,5.

        aaa 

          Cirkev môže byť požehnaná len vtedy, keď v  nej  Pán  požehnáva
       rodiny, ktoré ju vytvárajú.  Ak  veriacim  ľuďom  nefungujú  dobre
       vzťahy v rodinách, nikdy sa im  nepodarí  vybudovať  spoločenstvo,
       ktoré by priťahovalo svet a poukazovalo na  spasenie  Pána  Ježiša
       Krista. Rodiny, v ktorých prebýva Svätý Duch, radi  venujú  trochu
       svojho času Cirkvi Božích detí a Svätý Duch cez ne vytvorí  krásne
       požehnanie.  Rodiny,  ľudia  neschopní  priniesť  Kristovi   obeť,
       pravdepodobne budú chodiť do kostola, modlitebne a čakať, že niečo
       dostanú. Možno budú unikať z rodín, v ktorých  im  bude  pridusno,
       ich  služba  teda  nebude  službou,  ale   únikom.   Cirkev   plná
       neochotných a unikajúcich veriacich  býva  slabou  cirkvou,  ktorá
       nefunguje a v ktorej sa akosi nedá nájsť príčina nepožehnania. 


                                Svetlo pre svet


                                 Ján 13,34-35.

        aaa 

          Aby mohli ľudia zo sveta nájsť Božie spasenie, potrebujú  veľmi
       živý príklad Cirkvi Božích detí! Živá cirkev nutne  vyžaduje,  aby
       v nej veriaci ľudia vytvárali krásne fungujúce a požehnané rodiny.
       Rodiny požehnané od Hospodina vyžadujú od rodičov i  detí  srdcia,
       ktoré majú na prvom mieste svojho Boha a Spasiteľa. Nie je  možné,
       aby bola cirkev živá, ľudia v  nej  úprimní  veriaci,  ale  rodiny
       v nej rozbité! Nie je možné, aby  úprimní  veriaci  v  požehnaných
       rodinách  vytvárali  mŕtve  spoločenstvo,  ktoré  prestáva  chutiť
       nielen im samým, ale aj svetu!
          Ak majú byť veriaci  ľudia  svetlom  tohoto  sveta,  musia  byť
       svetlom vo svojich rodinách. Nie je možné v  rodine  pred  Kristom
       utiecť a v cirkvi Mu oddane slúžiť!
          Atmosféra v našich rodinách, duch, ktorý tu vládne, sa  prenáša
       aj na cirkev a robí Božiemu kráľovstvu buď česť alebo hanbu. 


                                     Záver


          Desať úvah v tomto zväzku by malo ukázať akési  smerovanie  pre
       Božie deti. Obstáť v Božom Slove vo svojom osobnom živote znamená,
       že človek dokáže obstáť aj pri budovaní Cirkvi Božích  detí  a  aj
       pri zvestovaní Božieho kráľovstva neveriacim ľuďom.
          Svet už počul mnoho slov. Za slovami kresťanov chce  vidieť  aj
       skutky, ktoré sú jasným ovocím Svätého Ducha. Slová bez skutkov sú
       mŕtve a skôr odpudzujú, než priťahujú!
          Nech Pán požehná každého  čitateľa  týchto  riadkov,  ktorý  sa
       rozhodol vydať sa na  cestu  svedeckého  života  a  zvestovať  tak
       druhým Evanjelium.