Kniha Jób
Konflikt
medzi veriacimi
Výklad Knihy Jób
Milan Hudec
2000
Chcel by som poďakovať svojej manželke
Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
Za neustálu ochotu čítania Biblie a
biblických slovníkov ďakujem svojej mame
Blažene Hudecovej.
Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
boli spočiatku úplne nejasné.
Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
prostredie a daroval prostriedky k
napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
vďaka - amen.
autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
rok: 2000
mobil: 0905 433 922
mail: mhudec@savbb.sk
www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec
Obsah
Úvod ....................................................... 5
Odovzdanosť Hospodinovi
I. ......................................................... 7
Požehnanie, majetok a ľudský charakter ................. 7
Čo nevedel Jób... ...................................... 7
Životná realita a viera ................................ 8
Počiatok... ............................................ 9
Účasť s druhým človekom
II. ........................................................ 11
Vlastnosti moci temna .................................. 11
Spoluúčasť, čiastočné poznanie a ľudské závery ......... 11
Útecha bez Božej moci .................................. 12
Depresia
III. ....................................................... 14
Zabúdanie .............................................. 14
Strata jasnej mysle .................................... 14
Výčitky a čas .......................................... 15
Uprený pohľad .......................................... 16
Elifaz Témanský
Konflikt s nesprávne
jednajúcim bratom
Posudzovanie a videnia
IV. ........................................................ 18
Motivácie k reči ....................................... 18
Poznanie Stvoriteľa? ................................... 19
Sny, videnia a sebaklam ................................ 19
Od poznania k záverom .................................. 20
Pravda
V. ......................................................... 22
Účelová pravda ......................................... 22
Ja by som... ........................................... 22
Ťažko povedať nie a ťažko povedať áno... ............... 23
Pocit krivdy
VI. ........................................................ 24
Víťazstvo nad horkosťou ................................ 24
Viera v zúfalstve ...................................... 24
Porozumenie v bezmocnosti .............................. 25
Výzva k úprimnému dialógu .............................. 25
Skúsenosti a svedectvá
VII. ....................................................... 26
Túžobné očakávania ..................................... 26
Noc a deň .............................................. 27
Prečo práve ja? ........................................ 28
Bildad Suchský
Bezbožné spolčovanie
Podporovanie priateľa
VIII. ...................................................... 30
Dve priateľstvá ........................................ 30
"Hneď" a "potom" - Boží čas ............................ 31
Pravdivé a zároveň bezbožné proroctvo .................. 31
Reakcia na spolčovanie sa
v hriechu
IX. ........................................................ 33
Bol Jób permanentný oponent? ........................... 33
Osobné vyznanie hriešnikovi ............................ 34
Ľudské a Božie slová ................................... 34
Príkladná reakcia, aktuálna výzva ...................... 35
Osobné poznanie Stvoriteľa
X. ......................................................... 37
Osobná a neosobná viera ................................ 37
Hľadanie Stvoriteľa .................................... 38
Modlitba ............................................... 38
Sófar Naámatský
Čas hriechu
Zaťatosť pýchy
XI. ........................................................ 39
Dve tvrdohlavosti ...................................... 39
Pýcha a čas ............................................ 40
Výklady a zasľúbenia prostriedkom ...................... 40
Bratstvo a rovnocennosť
XII. ....................................................... 43
Vzťah rovnocennosti .................................... 43
Podobenstvo na zhadzovanie druhých ..................... 43
Domovina Božieho ľudu .................................. 44
Hospodin - môj Boh ..................................... 44
Božie mlčanie
XIII. ...................................................... 47
Moderná psychológia... ................................. 47
Možno urobiť z Boha vplyvného svetského pána? .......... 48
Čas hriechu, čas mlčania ............................... 48
Modlitba v tichu ....................................... 48
Porušenosť
XIV. ....................................................... 51
Zákon hriechu .......................................... 51
Jediná milosť .......................................... 52
Teraz a potom .......................................... 52
Dôvody a prejavy nenávisti
Moc Svätého Ducha a vzťahy
Keď sa minú argumenty...
XV. ........................................................ 53
Zhadzovanie ............................................ 53
Svetlo Slova a tma zamotaných rečí ..................... 54
Je opakovanie vždy matkou múdrosti? .................... 55
Od názorov k intrigám
XVI. ....................................................... 57
Neakceptované vysvetlenia .............................. 57
Útočná zbraň intríg .................................... 57
Nebeský Svedok, kozlovia a ovce ........................ 58
Utrpenia z pýchy
a neznášanlivosti
XVII. ...................................................... 59
Kto sú posmievači? ..................................... 59
Nábožná verejnosť a informácie ......................... 60
Utrpenia a zúfalstvá ................................... 60
Múdrosť i zloba opakovania
XVIII. ..................................................... 63
Opakovanie v Božom Slove ............................... 63
Opakovanie plné zloby .................................. 64
Okolnosti a únava
XIX. ....................................................... 65
Realita ................................................ 65
Rezignácia ............................................. 65
Najťažší úder .......................................... 66
Prenasledovanie a túžba po pravde ...................... 66
Trochu o náboženskom fanatizme
XX. ........................................................ 68
Pretrvávajúca zaťatosť ................................. 68
Fanatické presvedčenie ................................. 69
Priority Božieho jednania
XXI. ....................................................... 70
Dôsledok priority spasenia ............................. 70
Pravdepodobnosť a Božie vedenie ........................ 71
Násilie svojvôle ....................................... 71
Otázky
XXII. ...................................................... 72
Nepodložené dôvodenie .................................. 72
Odsúdenie .............................................. 72
Kedysi a dnes .......................................... 73
Jóbov nedostatok
Duchovný rast
Božia spravodlivosť,
moc a poznanie
XXIII. ..................................................... 74
Jóbov omyl ............................................. 74
Jóbov záver ............................................ 75
Spravodlivosť .......................................... 75
Moc a poznanie ......................................... 75
Dopustenie a zvrchovanosť
XXIV. ...................................................... 78
Dôsledok bezmocnosti ................................... 78
Svetlo, tma a popularita ............................... 78
Skutočne je hrob jedinou spravodlivosťou? .............. 79
Istoty vyznania ........................................ 79
Môže byť človek spravodlivý?
XXV. ....................................................... 80
Veci ukryté od počiatku sveta .......................... 80
Duchovný rast z viery .................................. 80
Striedavé jednanie z vyčerpania
XXVI. ...................................................... 81
Ďalší dôsledok únavy ................................... 81
Čiastočné poznanie ..................................... 82
Dôsledok spravodlivosti z viery
XXVII. ..................................................... 83
Vedomé jednanie ........................................ 83
Nepravdivé svedectvá ................................... 84
Márnosť pokrytectva .................................... 84
Šalamúnova múdrosť
XXVIII. .................................................... 87
Poznávanie prírody ..................................... 87
Intelekt, myseľ a múdrosť .............................. 88
Bázeň Pánova ........................................... 88
Elihu
Návrat k Bohu - pokánie
Chudoba po Duchu,
životodárna túžba
XXIX. ...................................................... 91
Blahoslavení chudobní Duchom... ........................ 91
Požehnanie ............................................. 91
Poslušnosť a poznanie Božej vôle ....................... 92
Ale... Skúška... ....................................... 92
Trpezlivosť a viera
XXX. ....................................................... 94
Nádej, ktorá nezahanbí ................................. 94
Modlitba ............................................... 95
Viera ako obchod? ...................................... 95
Logika a skúsenosti .................................... 96
Jóbove desatoro
XXXI. ...................................................... 98
1.
Zrak ................................................... 98
2.
Zámery a túžby ......................................... 98
3.
Ľstivosť a pravda ...................................... 98
4.
Chamtivosť ............................................. 99
5.
Mamon .................................................. 99
6.
Modloslužba ............................................ 100
7.
Jazyk a nenávisť ....................................... 100
8.
Služba ................................................. 100
9.
Tajnosti, klamstvá a strach ............................ 101
10.
Žaloba ................................................. 101
Obraz Cirkvi Božích detí
XXXII. ..................................................... 102
Elihuov pohľad ......................................... 102
Atribúty horlivosti .................................... 102
Staroba, mladosť a Pánova Cirkev ....................... 103
Množstvo rečí a napomínanie ............................ 103
Čestné jednanie Božieho dieťaťa ........................ 103
Proroctvo - riešenie
XXXIII. .................................................... 106
Každé proroctvo má pripúšťať dialóg! ................... 106
Elihu, fakty a poznanie Boha ........................... 107
Božie zastavenia ....................................... 107
Anjel vykladač
Kristus ................................................ 108
Výzva a vyznanie proroctva ............................. 108
Hospodin nezaprie Seba!
XXXIV. ..................................................... 110
Jazyk, reči a súd ...................................... 110
Vyjadrenie zmyslu ...................................... 110
Zjavenia - zasľúbenia v Písme .......................... 111
Zmluvy a Boží Duch ..................................... 111
Skrytosti a súkromia ................................... 111
Duchovná pevnosť ....................................... 112
Nielen kritika! ........................................ 112
Istota slov
XXXV. ...................................................... 113
Slová požehnania v trpkosti ............................ 113
Poslúžime Hospodinovi? ................................. 113
Ľudská potreba a nábožnosť ............................. 113
Istota mnohých slov .................................... 114
Božia velebnosť
XXXVI. ..................................................... 116
Istoty ................................................. 116
Charakter Božej moci, kríž ............................. 116
Nedostatok slov o Hospodinovi .......................... 117
Súlad s Božou vôľou
XXXVII. .................................................... 118
Pečať na ruke .......................................... 118
Fyzikálne zákony ....................................... 119
Ako stvoriť zákonitosť ................................. 119
Posledná príležitosť ku pokániu
XXXVIII. ................................................... 120
Osobné oslovenie ....................................... 120
Božie Slovo ............................................ 121
Zákony fyzikálne a duchovné ............................ 121
Poznanie súvislostí .................................... 122
Múdrosť a potreby ...................................... 122
Zjavenie v prírode
XXXIX. ..................................................... 124
Hľadanie Stvoriteľa .................................... 124
Božie Meno ............................................. 124
Prirodzené otázky ...................................... 125
Konflikt s Hospodinom
XL. ........................................................ 126
Vyznanie ............................................... 126
Nielen vševedúci! ...................................... 126
História Zeme .......................................... 127
Vláda Boha ............................................. 127
Hovoril Hospodin
XLI. ....................................................... 128
Otras svedomia ......................................... 128
Mám svoje osobné otázky? ............................... 128
Pokánie a požehnanie
XLII. ...................................................... 130
Kapitulácia ............................................ 130
Nový Zástanca .......................................... 130
Pán okolností .......................................... 131
Boží dvojnásobok ....................................... 131
5
Úvod
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Kniha Jób pojednáva v prvom
rade o ľudskom utrpení. Keďže ale väčšina jej kapitol zachytáva
rozhovory, dialógy, v ktorých zúčastnení hľadajú pravdy, oponujú,
vysvetľujú, obviňujú sa, je na mieste pripustiť si, že táto kniha
pojednáva v prvom rade o konflikte medzi veriacimi ľuďmi. Utrpenie
je druhoradou tematikou, o ktorej síce tiež pojednáva, ale skôr
v zmysle dôsledku neriešených konfliktov. Neriešené konflikty
zväčšujú bolesť, až sa stáva nakoniec neznesiteľným.
Tento výklad je písaný tak, aby nebolo nutné čítať ho od
začiatku až do konca. Je možné otvoriť si ktorúkoľvek kapitolu
a študovať podľa tohoto materiálu jej obsah. Na druhej strane ak
čitateľ prejde celou Knihou Jób od začiatku, isto mu to prinesie
väčšie požehnanie a známosť Božej vôle.
Opakované rozhovory, myšlienky, názory, ktoré sa v knihe
vyskytujú, majú pravdepodobne vyučovať čitateľa. Pán Ježiš nechce
aby sme Jeho Slovu len porozumeli, ale aby sme si aj pamätali Jeho
vôľu.
6
7
Odovzdanosť Hospodinovi
I.
Požehnanie, majetok a ľudský charakter
Jób 1,1-5.
Čo je potrebné urobiť, aby človek dosiahol úprimnú, živú
a odovzdanú vieru?
Existuje mnoho odpovedí na túto otázku. Niektoré učenia
poukazujú, že sa úprimná viera rodí v chudobe a materiálnom
nedostatku. Iné zase poukazujú, že viera môže rásť najlepšie, keď
človek nemá ani prebytok, ani nedostatok. Ďalšie teológie tvrdia,
že hĺbka viery nesúvisí s majetkom, ale napríklad s pravidelným
čítaním Biblie, alebo s pravidelnými modlitbami, tiež možno
s túžbou pomáhať druhým ľuďom...
Muž Jób bol veľmi bohatý a nepoznal nedostatku. Dalo by sa
povedať, že mohol veľmi ľahko spyšnieť a odvrátiť sa od svojho
Stvoriteľa. Napriek tomu prinášal Bohu pravidelné obete podľa
naučení Starého Zákona. - Je určite zaujímavé, zamyslieť sa nad
svojim vlastným životom v zmysle: Ako som duchovne rástol, keď som
mal dostatok, alebo dokonca prebytok? Mať, znamená vedieť aj
rozdávať, nezabúdať na tých, ktorí nemajú. Materiálne vlastníctvo,
prináša človeku nové možnosti, nové záľuby, ktoré sa niekedy
stávajú prednejšími než Pán Ježiš. Jób svojho Boha nezradil
ostával verný aj v hojnosti, majetok mu nebol prekážkou na ceste
viery! Sám Pán dáva o ňom dobré svedectvo.
Úprimná viera nie je systém pravidiel, ani forma obchodu, do
ktorého keď človek niečo donesie, iné si môže odniesť. - Živá
viera je vzťah človeka - bytosti s jeho Stvoriteľom - s inou
bytosťou. Ak človek veľmi miluje, dokáže pre svoju lásku veľa
odmietnuť. Niekto by možno namietol, že človek nedokáže milovať
tak, aby mohol obstáť vo všetkých skúškach. Na tom je určite veľa
pravdy, ale táto pravda nie je úplná! Boh Stvoriteľ, Pán Ježiš
ponúka človeku svoju pomoc a svoju silu, ktorú pokorný veriaci rád
prijme. Pýcha odmieta pomoc, lebo ju to pokoruje. Človek s Božou
pomocou dokáže veľmi milovať a aj nezradiť svojho Pána!
Muž Jób miloval Hospodina, a zároveň si uvedomoval svoju
slabosť, tiež slabosť svojich detí. Svojimi obeťami vyznával, že
potrebuje Božiu pomoc a zmilovanie. Jeho láska preto rástla
a majetok jej neuškodil.
Čo si o sebe myslím ja?...
Čo nevedel Jób...
Jób 1,6-12.
Prečo prežívam práve teraz niečo dobré, alebo zlé? Prečo sa
možno mám úplne normálne?
Takéto a im podobné otázky sú pre veriacich ľudí veľmi blízke.
Často sú tieto otázky aj pre iných neveriacich mysliteľov veľmi
lákavé. Nájsť príčinu problémov, utrpení, alebo dokonca aj radosti
8
by bolo isto veľmi dobré. - Človek by sa tak mohol priamo snažiť
o to, aby mu bolo dobre. Pri tomto hľadaní sa zvedaví záujemci
zamerajú na svoje okolie, pocity, minulosť, vzťahy,... a sú trochu
rozčarovaní, keď sa im nedarí.
Predčítaný odsek Božieho Slova poukazuje nielen na satanovu
zlobu a nenávisť, ale aj na to, že sa môže diať všeličo, čo je
ľudskému poznaniu a logike ukryté! Existujú dobré i zlé bytosti
s veľkou mocou, ktoré môžu vplývať na ľudský život. Sú nimi satan
a jeho démoni, tiež všemocný Boh Stvoriteľ a Jeho anjeli.
Problémy, alebo radosti v ľudskom živote majú spravidla svoje
opodstatnenie a príčiny v duchovnom, nepoznanom svete. Človek si
o sebe dokáže veľa namýšľať, pritom ale nevie ani čo bolo pred
jeho narodením a čo bude po jeho smrti, nevie ako si predstaviť
Nebeské Kráľovstvo a často nepozná vôľu i zámer svojho Stvoriteľa,
keď na neho dopúšťa žiaľ, alebo radosť...
O tom, čo sa odohralo v Nebi, Jób nevedel nič! Hospodin dobre
poznal svojho služobníka Jóba, poznal i jeho nedostatok a vedel,
ako mu požehnať ešte viac s tým, aby svojho Boha neopustil. Preto
dovolil diablovi, aby ho vyskúšal a odovzdal všetko Jóbove
požehnanie do jeho rúk. Len na Jóbov život a zdravie nedovolil,
aby satan siahol. Pán nikdy nedá človeka pokúšať nad jeho možnosť!
Vydá ho zlému len do takej miery, aby človek mohol obstáť! -
1. Korintským 10,13. Možno aj táto skutočnosť poukazuje na to,
akým človekom bol Jób.
Akým človekom som ja? Vedel by som teraz odovzdať všetko, bez
reptania, svojmu Bohu?
Životná realita a viera
Jób 1,13-19.
Ľudské srdce ľahko vzplanie hnevom, zlobou, radosťou, alebo
mnohými inými emóciami. Sila emócie potom rozpaľuje, alebo brzdí
myseľ a jazyk. Človek niekedy vybuchuje, inokedy mlčí a zdá sa mu,
že je slobodný. Odvoláva sa na moc mysle a logiky, pritom ale
často hnaný silou emócie zahadzuje jedno i druhé! Ľudská bytosť
poväčšine nechce a nie nemôže, chce a nie musí... Výroky ako
napríklad: "Nemôžem uveriť v Boha!" "Musím ísť na futbal!" Sú
častým sebaklamom, v ktorom niet ani trocha pravdy! Ateista nie
nemôže, ale nechce nájsť Stvoriteľa, pretože miluje iné veci,
viera ho nenapĺňa, netúži nájsť niečo lepšie, než svet! Na futbal
nikto nemusí ísť, mnohí ale chcú, lebo tam majú svoju "lásku"!
Niektorí čitatelia Biblie tvrdia, že nevychádza z reality.
Ľuďom sa deje to, či ono a Písmo vedie len k akejsi abstraktnej
viere, pričom sa skutočného života vôbec nedotýka! Predčítaný
odsek je veľmi realistický! Popisuje stav, keď sa na človeka valia
okolnosti, dezorientujú ho a navyše možno ešte aj stráca svojich
blízkych a priateľov. Písmo pozná realitu. Ľahkovážny čitateľ
možno len rád zabudol na niektoré biblické pasáže, aby mohol Boha
v srdci obviniť a seba tak ospravedlniť. Logika, myseľ, pamäť sú
často až na konci, na začiatku trčí ľudské nechcem!
Keď Jób prežil svoje prvé životné otrasy, ukázalo sa, čo
vlastne miloval. Jeho "chcem" patrilo Stvoriteľovi. Nepohoršil sa,
neprisvojil bez logiky a premýšľania Pánovi nič nerozumné!
Duchovná hradba, ktorú si s Božou pomocou vybudoval, obstála
a vydržala prvý diablov útok.
9
Ako riešim svoje emócie? Už som prisvojil Bohu niečo zlé, ak
áno pri akej príležitosti?
Viera je vzťah človeka a Stvoriteľa. Preto nie je dobré zabúdať
na urážky, ktorých sa človek voči Bohu dopustil. Je potrebné ich
riešiť podobne, ako aj s inou ľudskou bytosťou.
Budujem tento vzťah, alebo ho len zneužívam, keď niečo
potrebujem?
Počiatok...
Jób 1,20-22.
Keď Jób roztrhol svoje rúcho, myslel, že je všetkému peknému
v jeho živote koniec. Napriek tomu tento údel prijal a nepohoršil
sa nad Božou vôľou!
Božie Slovo poukazuje, že jeho kríž a pokorenie nebol koncom,
ale začiatkom niečoho ešte lepšieho než mal predtým. Prirodzenými
otázkami pre každého veriaceho človeka by mali byť podobné týmto:
"Nemilujem niečo viac než Pána Ježiša? Nestojí moja viera na
láske k človeku, nejakej zborovej práci, alebo nejakej veci? - Čo
ak túto vec stratím, nepohorším sa?"
"Čo Stvoriteľ sleduje, keď na mňa dopúšťa moju realitu?"
"Ako hľadať Božiu vôľu? Ako ju hľadal Jób?"
10
11
Účasť s druhým človekom
II.
Vlastnosti moci temna
Jób 2,1-8.
Veľká časť biblických úvah je a má byť zameraná na opisovanie
Božej moci, lásky a veľkosti. Biblia ale neodovzdáva len
informáciu o Pánovej veľkosti, rozpráva aj o ľudskej malosti
a o satanovej zlovôli. Preto je potrebné aj v biblických úvahách
nevyhýbať sa zmienkam o moci temna. Diablova moc sa prejavuje
v ľudskom porušenom chápaní právd o Bohu, v neschopnosti človeka
obstáť pred svojim svedomím, v príprave a vedení pokušení, ktorými
diabol systematicky útočí a často aj premáha... Ak človek nechce
vidieť prítomnosť diabla, stáva sa oveľa zraniteľnejším. - Oddávam
sa lenivosti? - Potom prijímam satanovu ponuku! Hnevám sa? - Opäť
poslúcham diabla! Mám strach zastať sa vecí Pána Ježiša? - Ovláda
ma diabol! Lenivosť, zlosť a strach za nejaký čas vybudujú človeka
neschopného prijať Kristovu milosť. Lenivému sa nebude chcieť
čítať Písmo. Zlostník sa nedá napomenúť a duchovne viesť.
Bojazlivý človek trpí láskou k sebe samému.
Satanovi nestačilo, že Jóbovi zobral majetok a uvrhol ho do
chudoby. Nepokoril sa jeho pretrvávajúcou vierou, diablova zloba
pokračovala. Ešte pretrvával prvý útok na Jóba a satan pridal aj
druhý. - Siahol mu na zdravie. Moc temnosti je zákonitosť, ktorá
sa nikdy nezmiluje! Býva to len Božia láska, ktorá ukončí utrpenie
a nedovolí diablovi, aby človeku ďalej škodil.
Aj dnes používa satan podobné taktiky. Pridáva k jednému zlu
ďalšie, pokúša okolnosťami a snaží sa nahovoriť človeku, že moc
temna nie je, že si nemusí dávať pozor.
Cez Pána Ježiša Krista dostal človek moc a právo prísť do
Nebeského Kráľovstva. Túto moc má používať proti diablovi
s vedomým jeho prítomnosti a vplyvu. Celá duchovná zbroj je meč
Slova Božieho, ktoré si veriaci človek musí čítať, aby ním vládol!
Prilba spasenia je milosť Ježiša Krista, ktorú nám vydobil na
kríži. - Prijímame to vierou v Neho a v pravdivosť Božieho Slova,
čo sa nám stáva štítom, ochranou. Viera bez skutkov je mŕtva,
vojak bez panciera zraniteľný, preto živú vieru sprevádzajú
skutky, spravodlivosť. ...
Uvedomujem si satanovu prítomnosť v zmysle, že môj život viery
je bojom v plnej duchovnej zbroji?
Ak som opakovane zrážaný mocou temna, čo mi chýba z Božej
výzbroje?
Spoluúčasť, čiastočné poznanie a ľudské závery
Jób 2,9-10.
Niekto by možno povedal, že mal Jób zlú manželku. - Veď ho
odvádzala od viery. Začiatok prvej kapitoly ale poukazoval na
požehnanie, ktorému sa Jób tešil pre svoj úprimný vzťah
12
k Stvoriteľovi. - Pán isto nepožehnáva len napol! Jóbovi požehnal
milujúcu manželku, ktorá mu stála vždy po boku. Preto je možné
predpokladať, že aj v časoch jeho nemoci cítila s ním a bolo jej
ho úprimne ľúto. Najradšej by mu nejak pomohla, aby nemusel
trpieť. Jej nedostatočný vzťah k Hospodinovi spôsobil, že
nepoznala Božiu vôľu. Navyše prestávala Pánovi vo svojom súžení
dôverovať. - Preto poradila Jóbovi zle. Chcela aby zlorečil Bohu
a umrel, aby tak prestal trpieť. Jej záver bol rýdzo bezbožný!
Vychádzal ale z niečoho, čo sa ani tak zlé na prvý pohľad nezdalo.
- Úprimná účasť s blízkym človekom a neúplná znalosť Božieho
Slova, tiež nedostatočná dôvera Stvoriteľovi.
Milujem a mám účasť s druhým človekom aj ja takú, že ho svojimi
radami nechtiac zatracujem?
Keby Jóbova manželka mala na prvom mieste Pána a až potom
manžela, neviedla by ho do smrti! Človek svojou láskou niekedy
zabíja a ani o tom nevie. Deje sa tak preto, že sa nejakým
spôsobom pre niečo odlúčil od Božej lásky a jej stratu sa pokúša
sám imitovať.
Zamilovať si Boha znamená zamilovať si aj ľudí! - Božie Slovo
medziľudské vzťahy buduje, nerozkladá. Zamilovať si ľudí ale
neznamená zamilovať si aj Boha! Je to vyjadrené v prioritách dvoch
najväčších prikázaní. Miluj svojho Boha z celej sily a z celého
srdca... Miluj svojho blížneho ako samého seba...
Útecha bez Božej moci
Jób 2,11-13.
Dokážem si nájsť čas pre nemocného priateľa? Ak nie, pre Krista
som si ho nenašiel! - Traja Jóbovi priatelia úžasne obstáli.
Prišli z ďaleka, aby Jóba potešili. Aj títo mali voči nemu úprimný
a dobrý vzťah - keď videli jeho utrpenie, plakali. Sedeli s ním na
zemi sedem dní, čo nie je obraz, ale skutočnosť!
Už som niekomu venoval sedem dní svojho času?
Aj títo traja Jóbovi priatelia mali ale jeden vážny nedostatok.
Boli vzdialený od Božej lásky a prestávali rozpoznávať Božiu vôľu.
Zľahčili si vieru tým, že mlčky pripúšťali, že milovať človeka
znamená aj milovať Boha. - V dôsledku svojho dobrého skutku
predpokladali, že je ich viera hlboká, namiesto toho, aby
v dôsledku svojej hlbokej viery urobili skutok. - Preto prišli
pred Jóba bez Božej moci. Namiesto toho, aby ho utešili Božím
Slovom a zasľúbeniami, namiesto toho len mlčali. - Zdalo sa im
totiž, že je jeho utrpenie priveľké na útechu a útecha prislabá,
aby pomohla a povzbudila.
Uvedomujem si moc Božieho Slova a Pánových zasľúbení?
Môžem vykladať Písmo s presvedčením, že sa jeho zvesť naplní aj
v živote človeka, ktorému vykladám? Ak nie prečo?
Vedieť naozaj potešiť znamená poznať hĺbku ľudského utrpenia
a hĺbku Božieho Slova súčasne. Slová utešiteľa, ktorý pozná len
Písmo, znejú ľahkovážne. Slová utešiteľa, ktorý pozná len realitu
života, znejú pesimisticky a sú nepravdivé.
Pán Ježiš vyzýva prijať plnú zbroj Svätého Ducha a svoj kríž! -
Len tak môže byť Božie dieťa výkonným pracovníkom na Kristovej
vinici.
13
14
Depresia
III.
Zabúdanie
Jób 3,1-10.
Na svete je mnoho takých ľudí, ktorí budia dojem, že sú silní
a vyrovnaní. Všeličo si vedia zabezpečiť, majú vplyv, majetok
a možno aj pôsobivé postavenie... - Jób tiež bol takýmto človekom.
Navyše dokázal popri tomto požehnaní zotrvať v úprimnej viere. Keď
ale Pán dopustil na Jóba diablov útok, ukázalo sa, akým tvorom je
človek. Ľudská moc a vplyv v jednej chvíli stoja neohrozené,
v ďalšej sú už len troskami niečoho, čo kedysi bývalo silné.
Človek je veľmi zraniteľný tvor. - Nikto nevie, čo ho čaká zajtra!
Preto ak sa niekto začne spoliehať na momentálne požehnanie
a výhodný stav vecí, môže veľmi rýchlo stroskotať.
Ako by som charakterizoval svoj život? - Spolieham sa na
požehnania, - možnosti, ktoré mám, alebo na Bytosť, ktorá tieto
požehnania pôsobí?
Ak sa niekto chce dostať na školu, môže dúfať v známosť, alebo
svoje nadanie, a pritom Boha vôbec nepotrebovať. Pri hľadaní
okruhu svojich priateľov človek môže dúfať v utajovanie právd
o samom sebe, v zhadzovanie druhých a niekedy dosiahne očakávanú
obľúbenosť. ... Pán poukazuje na ukrutnosť a krehkosť takýchto
jednaní. Božie Slovo vedie k poslušnosti pred Hospodinom,
k čistému životu, zároveň zasľubuje, že to ostatné pridá sám Pán
podľa potrieb Jeho detí.
Jóbovi stroskotal celý život. Ukázalo sa, že aj on bol len
slabým človekom, závislým na Božej ochrane. V jeho utrpení sa
zrodila depresia - tlak moci temna, ktorý ho bortil svojou veľkou
silou. Božie deti si pripomínajú rôzne požehnania, ktoré mohli od
Stvoriteľa prijať. V depresii človek zabúda na mnohé dary, ktoré
od Hospodina prijal. Pamäť akoby začala fungovať len akosi
formálne, vyrovnanosť vystriedajú pochybnosti a minulosť akoby
bola akousi neskutočnou. - Prítomnosť utrpenia, tá bortí ľudský
život tak, že pamäť nie veľmi pomáha!
Je dobré v depresii niekomu pripomínať minulé požehnania, aby
si pripomenul Božiu lásku?
Pripomienky Božieho dobrodenia sú veľmi potrebné aj v ťažkej
depresii, keď nespôsobia hneď rozjasnenú tvár. Majú byť ale
sprevádzané modlitbami k všemocnému Bohu, ktorý je mocný ukončiť
ľudské utrpenie! Len On pôsobí dopustenie i východ z neho! Človek
môže pomôcť len čiastočne, keď slová sprevádzajú aj skutky pomoci,
ale naozajstné vyslobodenie prichádza od Hospodina. Pri depresii
je modlitba bratov a sestier veľmi potrebná.
Strata jasnej mysle
Jób 3,11-19.
Kým je človeku dobre a prijíma mnohé požehnania, môže jasne
15
premýšľať a dať sa viesť Božím Duchom. Počas depresie sa jasný
úsudok môže zoslabiť, alebo úplne vytratiť. Jób si želal umrieť,
pretože videl v smrti koniec svojho utrpenia. Kto ale môže
povedať, čo príde po smrti? Kam sa dostane človek, keď opustí túto
zem? Jób akoby zahodil zdravé uvažovanie a chcel všetko ukončiť
smrťou.
Keď človek spácha samovraždu, nikto nevie, či si naozaj
pomohol! Možno sa práve týmto skutkom navždy odlúčil od Božej
lásky. Jóbovi v depresii veľmi pomohla poslušnosť. Nechcel porušiť
Božie prikázanie, a preto si na život nesiahol! Keď Božie dieťa
stráca jasný úsudok pre mnohé utrpenie, má ešte veľkú oporu
v znalosti Božieho Slova a poslušnosti.
Ako reagovať, keď nám Pán pošle človeka tak strápeného, že
nesprávne rozsudzuje svoj stav?
Býva veľkou Božou milosťou, keď utrápený človek má veriaceho
priateľa. Môže tak počuť vyrovnaný názor a porovnávať ho so
svojim. - To ale vážne napomína trpiacich, aby sa nedali zahubiť
pýchou a prijímali názory druhých ľudí, keď sú podložené Písmom.
Tiež to napomína tých, ktorí v tej chvíli kážu, aby takúto chvíľu
nezneužívali na sebapovyšovanie. Pán ukazuje svetlom svojho Slova
aj na cesty vedúce z depresie. Vyučuje svoje deti k bratstvu
a vzájomnej pomoci.
Výčitky a čas
Jób 3,20-23.
Po dlhotrvajúcich depresiách prichádza "chvíľa", keď aj ten
najvyrovnanejší kresťan začína Pánovi vyčítať. Ľudská sila sa
rozpadne a človek kladie svojmu Stvoriteľovi otázky plné horkosti:
"Prečo? Prečo? ..." Čas je hrozným diablovým prostriedkom. - Keď
pokušenie trvá dlho, človek zvykne podľahnúť. Dlhé utrpenie pôsobí
beznádej. Dlhotrvajúca radosť hubí duchovne zase tým, že si človek
začne o sebe namýšľať, že nie je až tak zraniteľný - jednoducho
spyšnie.
Čas je ale aj Božím prostriedkom! Keď veriaci venujú svoj čas
čítaniu Biblie, modleniu a službe, ich viera prežije podobne, ako
prežila aj viera Jóbova. S vierou potom prichádza aj nové
požehnanie.
Človeku, ktorý je ubitý časom a možno aj vyčíta Bohu, slová len
málo pomôžu. Na prvom mieste majú stáť modlitby a skutky pomoci!
Už som niekomu pomohol?
Realita zahŕňa povinnosťami, ktoré sú naozaj potrebné a nedajú
sa všetky odložiť. Napriek tomu Božie dieťa má byť pomocou aj pre
druhých. Veľkou pomocou môže byť uvedomenie si svojej "veľkosti".
- Nedokážem pomôcť všetkým! - Toto si môže povedať každý a isto
nebude klamať! Pán ale chce, aby som pomohol aspoň niekomu, možno
len jedinému jednému človeku!
Obstál som?
16
Uprený pohľad
Jób 3,24-26.
Počas dlhotrvajúcej depresie môže plynule vznikať stav, ktorý
v krajnom prípade môže spôsobiť hlboké zatrpknutie a odpadnutie od
viery. Týmto stavom je zahľadenosť na samého seba. Bolia ma moje
bolesti, vidím svoje utrpenie, trápim sa pre svoju nenaplnenosť...
- Človek sa môže tak zamerať na samého seba, že si tým privodí len
ďalšie trápenie a beznádej. Božie Slovo ale poukazuje, že nie je
jediným, ktorý trpí, že existuje aj Boh Stvoriteľ, ktorý chce
ukončiť jeho biedy a že tento Boh je všemocný!
Zahľadenie sa na odkaz Písma a hľadanie Božej vôle s modlitbou
môže darovať osobné zasľúbenia, v ktoré veriaci človek môže začať
dúfať. Písmo vyzýva: "Predkladajte svoje žiadosti Bohu!" Pán chce
počuť o ľudských túžbach a chce ich naplniť tak, aby mohlo byť
Jeho dieťa naozaj šťastné.
Dokážem prijať Božiu cestu pre svoj život s vierou, že Božia
láska je naozaj láskou, ktorá miluje aj mňa?
Strach, že možno Pánove požehnanie nebude až tak pekné, že bude
skôr nezaujímavo potrebné, môže odňať mnoho požehnaní. Niekedy sa
možno práve dôverou Pánovi začína životná cesta zázrakov.
17
18
Elifaz Témanský
Konflikt s nesprávne
jednajúcim bratom
Posudzovanie a videnia
IV.
Motivácie k reči
Jób 4,1-6.
Biblický výklad je možné zhodnotiť obsahovo, štylisticky...
Niekedy je vyjadrovanie autora výborné, obsahovo zachytil všetko
podstatné, a predsa jeho úvahe niečo chýba. Dobre napísaným úvahám
môže naozaj chýbať požehnanie od Božieho Ducha! Môžu byť písané
bez Pánovho vedenia a proti Jeho vôli aj napriek tomu, že pravdivo
odovzdávajú biblické učenie.
Čo môže byť príčinou nepožehnania pri biblických prednáškach
a úvahách?
Pán Ježiš poukazuje na vážnu skutočnosť, že ak si chce niekto
úprimne ctiť Hospodina, má tak robiť v hĺbke srdca. Povrchné
viery, ktoré možno prinášajú aj obete, ktoré ale nesiahajú človeku
na osobný život, osobné cítenie a nevedú ho ku zmenám k lepšiemu
sú mŕtve! Preto aj rečové a písomné prejavy môžu byť mŕtve aj
napriek ich pravdivosti! Pokrytec a podvodník nemôže nikdy kázať
a písať s požehnaním! Pán Ježiš hľadí na ľudské motivácie! -
Človek môže vykladať Písmo z presvedčenia a neohliadať sa na to,
či mu to prinesie priazeň, alebo odvrhnutie. Výklady sa dajú robiť
ale aj preto, aby sa vykladajúci brat ukázal, ako to vie. Človek
môže kázať s cieľom, že časť spoločenstva o niečom presvedčí a tým
niečo dosiahne. Niekedy bratia vo svojich kázňach vedú akýsi
pochybný dialóg, v ktorom raz jeden povie čo si myslí, potom zase
druhý. - Vypadá to ako striedanie v službe Slovom, v skutočnosti
to môže byť ale aj nevraživá hádka prikrytá pozlátkom Bohoslužieb!
- Čistá motivácia robí z dobre napísaných úvah naozaj úvahy dobré
a požehnané. Ak chce kazateľ, aby s ním išiel prednášať aj Boží
Duch, musí mať čistú, Božiu motiváciu, ktorá nenesie postranné
úmysly a špekulácie.
Keď Jóba jeho priateľ obvinil, že povzbudzoval a kázal a že je
teraz sám zomdlený, automaticky predpokladal, že Jób mal k svojim
prednáškam porušenú, zlú motiváciu. - Ak niekto povzbudzuje
v pokore, vie, že možno zanedlho bude potrebovať sám povzbudenie.
Preto je nie zlé povzbudzovať a pripomínať Božiu veľkosť. Ale
povzbudzovať so suverenitou, ktorá poukazuje na seba a tak trochu
robí z prednášajúceho akéhosi nadčloveka, - to je hriešne. Pretože
Jób trpel, jeho priateľ si myslel, že ide o Boží súd za
povyšovanie, teda za nesprávnu, hriešnu motiváciu k rečiam,
ktorými vyučoval Jób druhých.
Prečo si Elifaz Témanský nemal právo niečo také myslieť?
Pán Ježiš pripomína: "Nesúďte, lebo budete súdení!" Jóbov
priateľ nemohol vidieť a poznať Jóbove srdce! Preto prijatie
takéhoto záveru a jeho vyjadrenie bolo trúfalosťou a neláskou. Keď
19
niekto odsúdi druhého brata, isto ho k tomu motivuje jeho
telesnosť!
Ako by si charakterizoval odsudzovanie?
Poznanie Stvoriteľa?
Jób 4,7-11.
Čo predpokladal Elifaz Témanský o Bohu, na čo nemal právo?
U veriacich ľudí je niekedy častou chybou, že si zamieňajú Boha
za doteraz poznanú spravodlivosť. Preto najprv uvážia, čo je
dobré, a potom sú presvedčení, že to tak uváži aj Stvoriteľ.
Jóbovmu priateľovi sa zdalo, že keď niekto koná správne, zaslúži
si odmenu a keď niekto koná nesprávne, zožne trest. O svojom Bohu
si naivne myslel, že bude podľa jeho poznania konať, lebo je to
tak správne! Inými slovami pripustil, že Božie poznanie je tak
veľké ako jeho a že navyše je Pán podriadený akejsi
spravodlivosti, ktorej sa musí podvoľovať. - Elifaz Témanský
nepoznal svojho Boha!
Hospodin je nado všetkým! On oddelil spravodlivosť od
nespravodlivosti, naučil človeka čo je to láska a spasil ho len
preto, že chcel, preto, že ho miloval! Stvoriteľa k tomu nenútila
morálka! Mohol urobiť čokoľvek a bolo by to sväté! Pán sa ale
chcel dať ukrižovať, aby zachránil človeka, a pritom mu nezobral
možnosť slobodného rozhodovania.
Sny, videnia a sebaklam
Jób 4,12-18.
Veriaci ľudia podliehajúci telesným, egoistickým motiváciám
milujú zjavenia a sny. - Veď ich môžu vykladať a chváliť sa
s nimi, môžu na ich podklade zasahovať do osobného života
a tvrdiť, že ide o Božiu vôľu!
Ako by som u seba rozpoznal, či ide o zjavenie, alebo sen od
Hospodina, alebo či je videnie od diabla?
Pán Ježiš o sebe rozpráva, že je svetlom, ktoré prišlo na svet.
Človek vo tme nevidí a nemôže sa orientovať. Vo svetle sa môže
rozhliadnuť, uvážiť, ktorá cesta je najlepšia a ísť ňou. Preto
zjavenie, ak je od Pána, má v prvom rade Božiu motiváciu. - Človek
sa nechce ani chváliť, ani povyšovať, ale odhodlá sa rozprávať pre
lásku, aby tým pomohol, alebo budoval spoločenstvo... Zároveň
svoje videnie podkladá biblickým Slovom, ktorým vysvetľuje, prečo
sa deje, alebo sa má diať tak či onak. Ak zjavenie ukazuje druhému
cestu, malo by sa dať Božím slovom podložiť a vysvetliť. -
Biblické vysvetlenie, objasnenie videnia je svetlo Božieho Slova.
Pán Ježiš chce svoje deti vyučovať, aby rozumeli svojim cestám.
Ak niekto rozpráva o svojom videní ako Elifaz Témanský, nič
nevykladá, ani nepodkladá Božím Slovom, nič nevysvetľuje, je možné
že trpí o samom sebe hrozným sebaklamom. Takéto videnie môže byť
veľmi ľahko od diabla podobne, ako aj to Elifazove.
Pánove stvorenstvo je čisté a sväté. Anjeli nie sú porušení
hriechom a dokonca aj ľudia, ktorí prijali Kristovu krv, sú pre ňu
čistí. Boh netvorí porušené bytosti, ale dokonalé a slobodné aj od
20
Neho samého. Božie stvorenstvo je schopné hlbokého citu a lásky aj
preto, že nemusí, len môže milovať. - Pretože sú anjeli Božím
dielom, chcú milovať, tak sú dokonalí a čistí.
Od poznania k záverom
Jób 4,19-21.
Na základe svojich prevrátených videní a nepoznania Boha urobil
Elifaz Témanský záver, že človek umiera nie v múdrosti, teda
odlúčený od Božej lásky. Bol presvedčený, že to ani inak nejde.
Z akého poznania vychádzam ja, keď si robím v mysli svoje
závery?
Apoštol Pavel pripomína, že je ľudské poznanie len čiastočné.
Preto by mali byť aj ľudské závery len pomocné, dočasné a mali by
sa dať ľahko meniť! Zmýšľam v súlade s Božou vôľou? Som ochotný na
základe nového poznania Božieho Slova meniť svoje závery? ...
21
22
Pravda
V.
Účelová pravda
Jób 5,1-7.
Keď si ľudia chcú obhájiť svoje názory a presvedčenia, hľadajú
logické príčiny, pravdy, fakty a ich presviedčanie často vypadá
veľmi dôveryhodne.
Elifaz Témanský prisúdil Jóbovi nesprávne motivácie porušené
hriechom sebapovyšovania a pýchy. Jeho utrpenie videl ako Boží
súd. Na začiatku tejto kapitoly naráža na Jóbovu reč plnú trpkosti
a hodnotí ju ako hnev, alebo žiarlivosť na druhých, ktorí sa majú
lepšie. Tento pohľad spája s Božím Slovom, v ktorom sú napísané
zasľúbenia pre bohabojných, pričom hriešnemu počínaniu sa dáva
krátky čas trvania. V Elifazovej reči sú spletené kúsky právd,
logiky s nesprávnym pohľadom na druhého človeka.
Ak má byť pohľad naozaj svetlom a pomocou, nezachytáva len časť
pravdy, ale berie ohľad na všetky okolnosti s vyznaním, že
"všetky" v ľudskom ponímaní nie sú ani zďaleka všetky v ponímaní
Božom. Ak sa človek drží širších okolností, nie je také ľahké
urobiť záver. Ak je pohľad zameraný len na niečo, závery sa robia
veľmi ľahko. Zameranie sa na jednu - dve okolnosti prináša nielen
duchovná mladosť z nevedomosti, ale takéto zameranie môže byť aj
účelové. Nezáujem pohliadnuť aj na ďalšie okolnosti môže byť
účelový tým, že by jednoducho širší pohľad zabránil tvorbe
rýchlych záverov, ktoré môžu v istej chvíli niekomu veľmi
vyhovovať. - Časti právd sú najlepším klamstvom, lebo sebou nesú
informácie, ktoré sú v užších súvislostiach úplne pravdivé
a uhájiteľné.
Hľadám časti právd na obhajobu svojho presvedčenia, alebo
hľadám presvedčenie na základe premýšľania nad pravdami Božieho
Slova?
Ja by som...
Jób 5,8-16.
Je veľmi zvláštne dávať seba ako príklad v podmieňovacom
spôsobe. Keby sa to mne dialo, ja by som... Kto môže povedať
o sebe, ako by znášal tú, alebo inú situáciu, utrpenie, alebo
poníženie? Jedine Stvoriteľ pozná mieru človeka, podľa ktorej
nedovolí diablovi spôsobiť človeku niečo tak ťažké, aby sa nutne
musel pohoršiť na Bohu a odvrátiť sa od Neho.
Možno sú až príliš časté ľudské myšlienky, ktoré lichotia
a vravia: "To sa malo inak, ja by som to urobil lepšie..."
Naozaj poznám správne mieru svojich schopností?
Zdar v práci je niekedy veľmi ľahký, inokedy ťažký. Závisí
nielen od schopností, prostriedkov a motivácie, ale aj od
situačnosti, požehnania. Priaznivé okolnosti niekedy sami
poukazujú, ako je dobre, keď má človek pomoc u Hospodina.
23
Okolnosti sa nedajú predvídať, preto aj výrok "ja by som..." je
veľmi pochybný.
Keď niekto rozpráva čo by urobil, opäť sa opiera o množstvo
právd a poznaní. Popisuje ich, logicky zdôvodňuje... Na prvý
pohľad sa zdajú byť tieto závery správne, ale keď ich otestuje
realita, často sa ukáže, že vychádzali z nesprávnych skúseností.
Ja som si to, či ono predstavoval inak, tí ľudia mali reagovať
tak a pritom reagovali inak. Myslel som si že..., ale ukázalo
sa...
Utrpenie je oblasťou, ktorú nepozná mnoho ľudí až do hrozných
hĺbok, v akých ho spoznal Jób. Preto, ak nám Boh pošle trpiaceho
človeka, aby sme mu pomohli, je nutné uvedomiť si, že práve
prežíva skúsenosti, ktoré sú nám pravdepodobne ukryté a neznáme.
Ťažko povedať nie a ťažko povedať áno...
Jób 5,17-27.
Posledný odsek tejto kapitoly je napomenutím a povzbudením,
ktoré je úplne pravdivé. V súžení je naozaj potrebné dúfať
v Hospodina a Pán naozaj dáva z neho východ. Mocný Boh pozná tých,
ktorí na Neho volajú!
Keď ale tento odsek mal prijať Jób so všetkým predchádzajúcim
priamym i nepriamym obvinením, asi nedokázal jednoducho povedať
"áno", ani "nie". Keby povedal "áno", súhlasil by zároveň
s nepravdami, ktoré boli o ňom povedané. Keby povedal "nie",
odmietol by Božie Slovo.
Tento konflikt nemohol byť riešený súhlasom, či nesúhlasom.
Jedinou cestou bol pokračujúci dialóg. Božie deti pri podobnom
konflikte v trpkosti utíchnu a v ich srdci sa ďalej prehlbuje
priepasť, ktorá ich od seba delí. Jób mohol na svojho priateľa
zanevrieť, ale namiesto toho ďalej pokračuje v rozhovore.
Mám záujem viesť dialóg, v ktorom si chcem pripúšťať omyly
a zároveň hájiť pravdivé presvedčenia?
Stav ani áno, ani nie je mŕtvym bodom, z ktorého niekedy cesta
späť k úprimnému vzťahu už nevedie...
24
Pocit krivdy
VI.
Víťazstvo nad horkosťou
Jób 6,1-7.
Utláčaný človek, ktorému sa deje nejaké príkorie, je často
automaticky považovaný za spravodlivého bez toho, aby sa bral
ohľad na jeho postoj k situácii a druhým ľuďom. Pocit krivdy môže
človeka privádzať do rozličných citových rozpoložení, v ktorých sa
môže hnevať, nenávidieť, zatrpknúť, zľahostajnieť... Takéto a im
podobné stavy sú veľmi negatívne, svedčia o tom, že chyba je
nielen v utlačovateľovi, ale aj v utlačovanom.
Jóbova reakcia na reč Elifaza Témanského je príkladom správneho
jednania. Jób sa nenahneval a nezačal svojho priateľa osočovať. Aj
keď mu bolo veľmi zle, dokázal si pripustiť, že jeho reči boli
ľahkovážne a nesprávne. Nezatrpkol a neurazil sa, naopak bol
ochotný ďalej viesť dialóg - niečo si pripúšťať, v niečom oponovať
a premýšľať nad slovami druhých. Zvolil si tak cestu budovania
vzťahu s troma priateľmi aj napriek tomu, že ho nespravodlivo
a bezohľadne obvinili z hriechu.
Ako konkrétne riešim ja situáciu, keď som bol nespravodlivo
ponížený, alebo obvinený?
Hneď na začiatku svojej obrany Jób vyznal podstatu toho, prečo
sa chce ďalej rozprávať. - "Ój, aby bola dobre odvážená moja
nevôľa." Želal si, aby bol hodnotený spravodlivo. Ak by bol teda
pri ňom nájdený hriech, chcel ho vyznať, ale ak nie, nechcel
vyznávať niečo čo neurobil.
Keď v živote prežívam konflikt s bratmi a sestrami, aj ja si
prajem, aby som bol hodnotený spravodlivo, alebo mi radšej
vyhovuje tma pretváriek, zatajovania a klamstva?
Viera v zúfalstve
Jób 6,8-10.
Tu Jób vysvetľuje, že si síce praje umrieť, ale zároveň má
nádej v Hospodinovi, že bude k Nemu vzatý a naplnený. Dúfal tak
preto, že sa snažil držať Božích rád a Jeho Slova nezatajil. Sila
Jóbovej viery spočívala v tom, že sa snažil v osobnom živote
obstáť pred Pánom.
Môže sa ľudská viera rozkolísať práve preto, že veriaci človek
odtají niektoré Božie Slovo?
Už som niekedy nepovedal niečo, keď som mal, alebo naopak
povedal, keď som nemal a viedlo ma to k duchovnej destabilizácii -
k výčitkám, rozorvanosti, neistoty spasenia, ...?
Ktorý biblický princíp dáva z takéhoto stavu vyslobodenie?
Keď bol Jób v tejto ťažkej situácii obvinený z ľahkovážnych
slov, dokázal vyznať dokonca aj svojim oponentom, že majú v tomto
pravdu. - Pokánie je pre Božie dieťa úplne prirodzené, pomocou
neho dostáva veriaci človek novú silu a nové očistenie. Veriaci
25
ľudia chcú niekedy budovať spoločenstvo bez tohoto biblického
princípu. Cirkev sa potom zdá akási primŕtva, alebo bez
požehnania, prípadne sa v nej šíri všeličo, čo rozkladá vieru
v životoch ľudí... Cirkevná inštitúcia bez osobných pokání je tým
najhlbším svetom pohanstva odlúčeného od Božej Lásky.
Porozumenie v bezmocnosti
Jób 6,11-21.
Utrápený Jób očakával, že keď ho niekto príde tešiť, bude na
takej duchovnej úrovni, že prehliadne slová trpkosti a výčitiek
v jeho reči, pretože ich rozprával v beznádeji. Očakával, že jeho
priatelia budú vedieť, že strápení ľudia tak rozprávajú často
a potrebujú skôr podporu, povzbudenie než bezohľadné obviňovanie.
Preto pripodobnil svojich priateľov k prameňu, kde sa dá uhasiť
smäd, keď ale príde sucho a smäd je najväčší, tento prameň
vyschne.
Už mi Pán poslal strápeného človeka? Akým som bol prameňom?
Jób tu vyznáva, že potrebuje pomoc, lebo nevládze. Sám v sebe
nenachádza dostatok síl a schopností, aby si mohol pomôcť. Na
tomto postoji je vidieť jeho pokoru a úprimnosť. Nechce o sebe
šíriť nepravdivé ilúzie. Úprimne a otvorene popisuje stav, ktorý
prežíva.
Keď som niečo ťažké prežíval ja, dokázal som byť úprimný, alebo
som trpel aj pre svoju pýchu?
Výzva k úprimnému dialógu
Jób 6,22-30.
Utrápený Jób chce vysvetliť, že nežiada lacnú útechu, ktorá
spočíva v zamlčaní Božích právd. Nechce citovo vydierať svojich
priateľov, aby mu nepripomínali jeho hriech. Ak hreší, chce o tom
vedieť a chce to dať pred Pánom do poriadku. Nechce byť ale
obviňovaný z niečoho, čo neurobil. Vyzýva preto k dialógu
a sľubuje, že nezamlčí v ničom pravdu. Chce sa rozprávať o svojej
situácii, ale v spravodlivom Svetle Božieho Slova, ktoré môže aj
v jeho oponentoch odhaliť vinníkov!
26
Skúsenosti a svedectvá
VII.
Túžobné očakávania
Jób 7,1-3.
Celá siedma kapitola je Jóbov žalospev nad samým sebou. Je to
už druhá kapitola, ktorá je venovaná Jóbovmu vlastnému popisu
svojich utrpení. Čitateľ sa musí zamýšľať, prečo je toľko textu
venované jednej a tej istej problematike. Božie Slovo vždy
poukazuje na podstatné diania a veci a venuje im primerane veľa
strán textu! Vážnym nedostatkom ľudského vnímania a prijímania
druhých je aj nesprávny pohľad na trpiacich. Ľudia, ktorým sa
darí, často nechápu strápených a núdznych, navyše tí, ktorí trpia
nedokážu, alebo nechcú odhaliť celý svoj bôľ zo strachu pred
ponížením, prípadne pre mnohé iné príčiny. Takto chodievajú
trpiaci do kostolov a modlitební medzi "zástupy" kresťanov,
rozprávajú sa s bratmi a sestrami a pritom ostávajú úplne sami vo
svojom utrpení. Sú medzi ľuďmi, ale ubíja ich samota. Celú túto
úvahu by som chcel venovať niekoľkým svedectvám trpiacich Božích
detí, ktoré by mali priblížiť ťažké stavy utrpenia. Navyše ku
každému svedectvu pridám vlastný komentár skúšaného brata, ako sa
na svoj kríž pozeral, keď ho z neho Pán už vyviedol a daroval mu
odpočinutie. - Nech Pán Ježiš požehná tieto riadky tak, aby sme
mohli lepšie rozumieť utrpeniu, keď stretneme strápeného človeka
a neubližovať mu svojimi nesprávnymi pohľadmi vzťahovanými na
neho...
* V jednom období som onemocnel ťažkou chorobou, ktorá
spôsobila, že som sa nemohol o seba sám postarať. Bola to dlhšie
trvajúca nemoc a ja som očakával, že ma budú chodievať
spoluveriaci bratia navštevovať. U niektorých, ktorých som
považoval za obzvlášť dobrých priateľov som čakal pravidelné
návštevy. Veľmi ma ubíjalo, keď za mnou síce prišli, ale iba raz
za rok, alebo za pol roka. Rástla vo mne trpkosť a horkosť voči
kresťanstvu.
V tom čase jeden môj neveriaci priateľ uveril na základe môjho
svedectva. Neskôr videl kresťanstvo vo svetle mojich nenaplnených
potrieb a veľmi sa pohoršil. Odvrátil sa od Hospodina a na vieru
úplne zanevrel. Nemal som síl, ani chuti k jeho prehováraniu
a vysvetľovaniu situácie, z ktorej som bol sám v depresii.
Volal som na Pána, aby sa nado mnou zmiloval, ale namiesto toho
som prežil ďalšie negatívne skúsenosti s mojimi bratmi. - Jedného,
ktorý býval dosť blízko, som požiadal o nákup potravín. Znamenalo
by to pre neho asi dvesto metrov chôdze. Do telefónu mi povedal,
že sa mu nechce a ja som ostal hladný.
Keď som potreboval vybaviť niektoré, pre mňa veľmi potrebné
administratívne záležitosti, nenašiel som človeka na túto službu
aj napriek tomu, že niekoľko desiatok mojich bratov a sestier
o mojej potrebe vedeli. Nakoniec som dostal dámsku návštevu, ktorá
nebola iba priateľská, a ja som bol okolnosťami nútený požiadať
túto slečnu o službu pre mňa. Ona to s radosťou prijala, ale táto
moja požiadavka v tej chvíli situačne vyznela tak zle, že uvedená
27
slečna tomu porozumela, že o ňu ako o ženu nemám záujem. Bol som
v takej depresii, že som situáciu nedokázal zvládnuť a skôr som si
svojim jednaním škodil, než pomáhal.
V trpkosti som volal opätovne Boha, aby mi daroval radšej smrť,
než takéto poníženie, keď je človek väčšine na obtiaž. Boh sa mi
ale neozýval - niekoľko rokov mlčal.
Napriek tomu, že som od kresťanov dostával aj dary a pomoc,
nijak to nedokázalo pokryť moje potreby a veľmi som trpel. Neskôr
som prosieval Boha, aby ma naučil týchto ľudí milovať, ale ani
vyslyšanie tejto modlitby neprichádzalo. Túžobne som čakal
Hospodina, ale nechodil.
Po niekoľkých rokoch, keď mi bolo zdravotne trochu lepšie,
prišli za mnou moji bratia a požiadali ma, aby som pracoval
v zbore a vyučoval biblickej známosti. Depresia ešte nepoľavila,
napriek tomu som prijal ponuku a vo veľkých osobných ťažkostiach
začal viesť vzdelávaciu skupinku. Vzťah mojich bratov voči mojim
potrebám sa aj tak zmenil len veľmi málo. Zúfalo som bojoval na
modlitbách o pomoc u Hospodina, ale akoby neprichádzala. - Však
biblické štúdiá, ktoré som viedol boli veľmi požehnané. Myslím, že
viem, čo to je túžobne čakať na Hospodina...
# Po rokoch Pán naplnil moje potreby aj sám, aj cez bratov
a sestry. Z kríža prišlo vyslobodenie a bohaté požehnanie. Dnes
viem, že ma Pán Ježiš Kristus učil milovať blížnych, obzvlášť
bratov a sestry! Pane Ježiši - ďakujem! Amen.
Noc a deň
Jób 7,4-6.13-15.
** Niektorí ľudia rozprávajú, že je mladosť ľahká a krásna.
Problémy mladosti zhadzujú a usmievajú sa nad nimi. V čase, keď
píšem toto svedectvo som už dospelý, ale na problémy mojej
mladosti si pamätám ako na najťažšie chvíle môjho života. Ak chce
pätnásťročný chlapec prežiť svoje problémy naozaj s Kristom, často
zažije na zemi trochu "pekla", ktoré sa nazýva láska, dievčatá
a samota.
Keď som v tejto oblasti hľadal duchovného poradcu, ktorý by ma
svojimi postojmi nezhadzoval a dokázal by zachovať moje tajomstvá,
pochodil som veľmi zle.
Jedni bratia moje tajomstvá ustrážili, ale nedokázali mi nič
konkrétne v otázkach sexu a vzťahu s dievčatami povedať. Iní zase
rozprávali biblicky správne a konkrétne, ale neskôr som sa z iných
úst o sebe dozvedal veci, o ktorých som si myslel, že sa ich nikto
nedozvie. Po čase môjho hľadania, ktoré trvalo niekoľko rokov, som
v jednom období tak prišiel do rečí, že som situáciu už prestával
zvládať. Rástla vo mne horkosť, trpkosť a cítil som sa ponížený
a zahanbený. Upadol som do takej depresie, že napriek viere v Pána
Ježiša som si chcel vziať život a dodnes neviem, ako sa mohlo
stať, že k ničomu tak strašnému nedošlo. Viem len toľko, že Pán
Ježiš stál pri mne, aj keď som Ho vtedy necítil.
Začal som pociťovať pálčivé bolesti v boku a ľavej ruke, ktoré
často neboli len chvíľkové, ale trvali aj celé dni. Hľadal som
spánok, aby som na všetko zabudol, ale dostávalo sa mi často
hrôzostrašných snov, v ktorých som vždy nejakým spôsobom trpel.
Keď som už mal trochu viac rokov a začínalo byť realistické mať
nejaký vzťah s dievčaťom, často sa na mňa pre reči a iné okolnosti
28
pozerali tieto sestry len ako na objekt ľútosti, alebo ako na
bytosť, od ktorej treba utiecť, lebo sa nebodaj citovo naviaže
a bude problematická. - Nikdy som nechcel obťažovať mladé ženy
jednostranným citom, ale niektorí bratia a sestry zo mňa takéhoto
človeka urobili svojim jazykom.
Nadovšetko som v tejto oblasti padal aj sám pred sebou, keď som
v myšlienkach hrešil proti Bohu. Veľmi som sa modlieval
o vyslobodenie z tohoto kríža, ale neprichádzalo, Pán akoby ma
nepočul. Z depresie som nemal odpočinku ani vo dne, ani v noci.
Bratia mi dávali nerealistické rady, že možno trpím ani nie tak
pre svoju mladosť a samotu, ako pre okolnosti. Nuž nič som proti
tomu nemal a sám som to podobne pociťoval, ale takáto reč
nepomôže. Nevytrhne človeka zo zlého. Navyše v takýchto chvíľach
človeku nejde o intelektuálne závery, ale o zmilovanie Hospodina
i ľudí. V tomto období by som najradšej umrel, ale smrti sa mi
nedostávalo a sám som sa bál porušiť Božie prikázanie:
"Nezabiješ!"
## Po niekoľkých rokoch mi Pán požehnal milujúcu manželku
a naplnenie v rodine. Vytrhol ma z ťažkého kríža a pred ľuďmi ma
očistil. Dnes viem, že toto obdobie bolo mojou školou, v ktorej
som sa mal naučiť milovať Krista a správne poznať samého seba! -
"Pane Ježiši, ďakujem! Amen."
Prečo práve ja?
Jób 7,7-12.16-21.
*** V jednom životnom období, ktoré trvalo niekoľko rokov, som
prežíval mnoho poníženia. Navyše som onemocnel, pritom ma ale
okolnosti nútili podávať výkon, akoby som bol zdravý. Nachádzal
som sa v kolektíve neveriacich ľudí, z ktorých niektorí ma začali
fyzicky potláčať, kradnúť moje veci. Okolnosti boli pre mňa tak
ťažké, že som ich nedokázal zvládať a upadol som do depresie,
ktorú som niesol veľmi ťažko. Pravidelne som sa modlieval
a čítaval Písmo, ale pomoc neprichádzala. Začalo sa mi vidieť, že
to už ani nie je možné, zmeniť okolnosti, ktoré sa zdajú byť
nezvratné. Ukazovalo sa, že už nikdy nebudem zdravý, pričom sa
moja choroba prejavovala tak, že som mal zohavenú tvár a neovládal
som jednu ruku. Modlil som sa, dúfal v Hospodina, ale zároveň Mu
prestával dôverovať...
### S odstupom času môj Boh vyliečil moju tvár, takže neveriaci
lekári rozprávali o zázrakoch. Neveriacich násilníkov, ktorí ma
fyzicky potláčali, Pán odohnal tak, že ich vyhodili zo zamestnania
a už sme sa nemohli stýkať. - Dôvod ich vyhodenia nebol môj
problém - o tom nikto nevedel! Pán našiel iný spôsob, ako ich
odstrániť z mojej prítomnosti. Poníženie zmenil na povýšenie,
takže mi po rokoch jeden môj známy povedal, že mi závidí, ako ma
druhí prijímajú a vážia si ma. Vytrhol ma z depresie a daroval mi
naplnenie. Časť nemoci mi ponechal, ale je to znesiteľná časť
a prijímam ju podobne, ako Apoštol Pavel: Dosť mi je Kristovej
milosti. Osteň je pre mňa isto potrebný! Dnes viem, že ma môj Boh
vyučoval, že je dobrotivý a všemocný - Veľký Hospodin! Amen.
Tieto svedectvá sú úplne autentické, prežili ich ľudia
v dvadsiatom storočí. Poukazujú na to, že Jóbov príbeh môžu
veriaci ľudia prežiť aj dnes.
29
Niektoré drobnosti som v nich zmenil tak, aby neubrali na váhe
a zvesti týchto svedectiev. Urobil som to na žiadosť svedčiacich
bratov, aby nebolo možné hľadať vinníkov z minulosti, na ktorých
sa oni už nehnevajú, ale ich milujú skutočnou, úprimnou láskou.
Nemá ísť teda o vyčítanie, ale o pravdivé skutočne prežité
svedectvá viery.
30
Bildad Suchský
Bezbožné spolčovanie
Podporovanie priateľa
VIII.
Dve priateľstvá
Jób 8,1-10.
Bildad Suchský nepovedal Jóbovi nič nové. Zopakoval svojimi
slovami obvinenie Elifazove a sám zdôraznil, že Boh musel za
istých okolností konať tak, za iných inak. Tým urobil zo seba
bytosť, ktorá rozumie Božiemu jednaniu. V plnej miere podporil
učenie Elifaza Témanského. - Zdalo by sa, že potom nie je nutné
znovu opisovať to isté učenie v ďalších kapitolách a venovať mu
ďalšie pozastavenia. Jednoducho by stačilo len podotknúť, že aj
Bildad Suchský bol toho istého názoru ako Elifaz. Opakovanie tých
istých obvinení druhým Jóbovým priateľom však odhaľuje novú
dimenziu uvažovania nad ich spoločným vzťahom a prijímaním sa
navzájom.
V spoločenstve Božích detí vznikajú priateľské vzťahy a Písmo
takéto vzťahy aj podporuje! Nesmú však sebou niesť svetské
zvyklosti a motivácie. Svetské priateľstvo sa často rozpadáva pre
zvady a nedorozumenia. Na druhej strane drží spolu aj vtedy, keď
sa v ňom ľudia podporujú v podvádzaní, krádežiach, alebo iných
nečistotách. Je to akýsi zvláštny "pakt", v ktorom zúčastnení
ťahajú spolu za jeden povraz.
Pán Ježiš vedie do iného priateľstva než vedie svet. Stvoriteľ
chce byť v ľudskom srdci na prvom mieste pred všetkými priateľmi
a záľubami. Len tak môže človeka v láske viesť a vyučovať.
Prakticky to znamená, že priateľstvo nesmie byť "paktom", v ktorom
zúčastnení držia za každých okolností spolu! Ak odo mňa môj
priateľ žiada hriech, musím vedieť povedať nie, aj keby som mal
stratiť priateľa. Je to jediná možná cesta, ako zachovať čistotu
vzťahov Božích detí a nevytvoriť akúsi cirkevnú mafiu podobne, ako
ju vytvorili traja Jóbovi priatelia. Podporovali sa, držali spolu
a Jób mal byť za každú cenu ten zlý hriešnik. Nepátrali po
pravdivosti Jóbových slov, neskúmali, či ten druhý rozpráva naozaj
múdrosť vychádzajúcu z poznania Boha a z reality Jóbovho života.
Chceli obviniť Jóba a držali v tom spolu. Zachovali sa ako nábožní
svetáci, ktorí chceli presadiť svoje pravdy a nedokázali zniesť
žiadny iný pohľad aj napriek tomu, že ich tvrdenia nevychádzali
z poznania Jóbovho života a Božej rady.
Svetské podporovanie priateľov vytvára v cirkvi klany,
rozdeľuje spoločenstvo na skupiny, ktoré sa síce modlia a čítajú
Božie Slovo, ale zároveň medzi sebou bojujú. Človek sa dá ľahko
oklamať jazykom, presvedčiť o úprimnosti, ale Hospodin vidí srdce
a všetko čo je v ňom. Človek dokáže oklamať a presvedčiť aj sám
seba, takže začne po čase veriť svojim prevráteným pohľadom. Ak sa
mu to niekedy nedarí, možno začne vyhľadávať okruh takých
priateľov, ktorí ho v jeho klame budú podporovať, takže skutočne
31
potom utvrdí svoje vlastné srdce, že sa nemýli a jedná čestne.
Pred Hospodinom je aj takýto podvod odkrytý a znamená hriech,
odlúčenie sa od Jeho lásky.
Priateľstvá môžu byť naozaj svetské, nepožehnané, alebo čisté,
plné Božieho svetla - požehnané. Aké priateľstvá vytváram ja?
Podporujem sympatických bratov a sestry, alebo Božie Kráľovstvo?
Pán Ježiš poukazuje, že ak sa dvaja, alebo traja zhodnú vo
viere a čistote na jednej veci a modlia sa za ňu, budú vypočutí
a príjmu veľké požehnanie. Ak ale dvaja, alebo traja začnú
spoločne podporovať svoje telesnosti, prejaví sa na nich práve tak
veľké nepožehnanie a zlorečenie... Jóbovým priateľom Pán neskôr
povedal, že majú ísť za Jóbom, aby sa za nich modlil, lebo isto
umrú. Zlorečenie proti nim bolo veľké a znamenalo smrť. Pán ich
však vložil do Jóbových "rúk" podobne, ako predtým vložil diabol
Jóba do ich "rúk".
"Hneď" a "potom" - Boží čas
Jób 8,11-19.
V tejto časti Bildad poukazuje na Božie zasľúbenia, na základe
ktorých Jóba odsudzuje. - Kto sa drží Hospodina bude prijímať
požehnanie, kto sa od neho odvracia, bude prijímať zlorečenie.
Keďže na Jóbovi jeho priatelia požehnania nevideli, automaticky
predpokladali, že koná pred Pánom prevrátene. Takýto pohľad je
naozaj Božím zasľúbením, nie je však povedané celé! Požehnanie,
alebo zlorečenie neprichádza hneď. Človek dlho robí zle a darí sa
mu. Iný zase žije úprimne a čestne pred Hospodinom a zožína samé
zlé veci. Tak to bolo aj s Jóbom a jeho priateľmi. Kristus
trpezlivo čaká, či naozaj Jeho dieťa ide svojou cestou s plným
rozhodnutím srdca a vedomím mysle. Potom ale prichádza Boží čas,
keď sa Pánove mlyny pohnú a zasľúbenie požehnania i zlorečenia sa
naplní podobne ako aj v Jóbovom prípade.
Božie požehnanie je krásne a zlorečenie strašné. Využívam čas
na sebaspytovanie? Neklamem seba samého zneužívajúc, alebo
nepochopiac čas Božej trpezlivosti?
Pravdivé a zároveň bezbožné proroctvo
Jób 8,20-22.
V závere tejto kapitoly Bildad Suchský Jóbovi prorokoval, že
každý, kto sa navráti, alebo sa drží Hospodina bude požehnaný.
Toto proroctvo je pravdivé, dáva človeku krásne zasľúbenie. Z úst
Bildada bolo však bezbožné, lebo bolo adresované s presvedčením
o Jóbovej vine. Takýto pohľad na druhého človeka je posudzovaním,
ktoré človeku neprináleží. Bildad Suchský sa dopustil bezbožnosti,
pričom používal pravdivé Božie Slovo.
Nekonám aj ja niekedy s cieľavedomou logikou, pričom je v srdci
na prvom mieste niečo, alebo niekto iný než Kristus? Takéto
jednanie by sa potom stalo len svetským, špinavým zámerom niečo
dosiahnuť. Bildad chcel dosiahnuť Jóbove priznanie. To by veľmi
"pohladilo" jeho sebavedomie a povzbudilo jeho pýchu. Chcem
budovať skutočne len Kráľovstvo Nebeské? 32
33
Reakcia na spolčovanie sa
v hriechu
IX.
Bol Jób permanentný oponent?
Jób 9,1-10.
Keď dôjde medzi dvoma ľuďmi ku konfrontácii názorov, často sa
to javí ako vážny neprekonateľný problém. Svetský pohľad na
riešenie konfrontácie dáva v celku dva realistické a často
používané návody:
Prvý z nich doporučuje potlačiť oponenta silou bez záujmu
o zmierenie a zmenu vlastného náhľadu.
Druhý vyjadruje ľudové príslovie - múdrejší ustúpi a hlúpy sa
háda. Svetácky človek často ustúpi, ale myslí si pritom svoje,
k zmene jeho zmýšľania rozhodne nedôjde. Niekto ustúpi len preto,
lebo nemá prostriedky na potlačenie svojho oponenta.
Pretože prípad, keď človek úprimne zmení svoje zmýšľanie
a prizná to, je veľmi zriedkavý, svetská psychológia doporučuje
vyhýbať sa kontraverziám. Tento smrtonosný dych sveta niekedy
preniká aj do cirkevných spoločenstiev, keď veriaci ľudia
obchádzajú konflikt s bratom aj na úkor rastu a čistoty zboru. Ak
sa niekto nájde, aby sa zastal vecí Pána Ježiša, býva obvinený, že
prichádza do kontraverzií a že je konfliktový. Takéto svetácke
učenie potom rozkladá Božie dielo a prikrýva fakt prítomnosti
Svätého Ducha. Predsa ak sa človek chce dať viesť Božím Duchom,
dokáže na základe Jeho pôsobenia aj meniť vlastný názor!
Kontraverzie sa majú v Cirkvi Božích detí riešiť s prítomnosťou
živého Boha na základe štúdia Jeho Slova, ktoré otvára Boží pohľad
a dáva tak príležitosť meniť pohľady ľudské.
Keď v cirkvi vznikne skupina svetsky zmýšľajúcich ľudí, ktorí
sa podporujú aj v hriechu a nesprávnom konaní, je veľmi ťažké
zachovať sa správne a čisto pred Hospodinom. Veriaceho človeka
premáha trpkosť, horkosť a navyše sa môže zdať, že sa s niektorými
vecami nedá hnúť, lebo ich podporuje vplyvná skupina veriacich
pohanov. Božiemu dieťaťu hrozí duchovný pád, keď namiesto toho,
aby neopúšťalo čistý pohľad na seba i druhých, začne byť
permanentným oponentom. Má sklon negovať všetko, čo presadzujú
telesne zmýšľajúci spoluveriaci a prestane jasne a zdravo, podľa
Písma, rozsudzovať jednotlivé pohľady a názory. Diabol takto
dosiahne svoje, pretože úprimní veriaci prestanú byť podporovaní
mocou Svätého Ducha.
Keď sa proti Jóbovi vyjadrili traja priatelia, Jób nebol
permanentný oponent! Mnohé z toho, čo rozprávali, podporil aj sám.
Snažil sa o sebe rozprávať pravdu aj za takých okolností, keď to
od neho vyžadovalo vyznanie hriechu a nedokonalosti.
Problematika niektorých spoločenstiev nespočíva v tom, že je
v nich vplyvná svetsky zmýšľajúca skupina veriacich ľudí. Kristus
dokáže aj cez malého úprimne veriaceho "Samuela" zmeniť celé
spoločenstvo. Pri konflikte je však ten malý "Samuel" skúšaný
podobne, ako bol skúšaný Jób. Ostaneme aj pri kontraverzii skromní
a malí v zmýšľaní? Dokážeme milovať svojich oponentov? Dokážeme si
pripustiť vlastné omyly? Skutočne sa držíme celého Božieho Slova
34
a snažíme sa vyvýšiť Pána Ježiša a nie seba? - Ak to robíme tak,
potom sa isto prejaví aj pri nás Božia moc podobne, ako sa
prejavila pri Jóbovi na konci "Knihy Jób".
Pán Ježiš nehľadá hocijakých duchovných pracovníkov! Ananiáš
a Zafíra z piatej kapitoly Skutkov apoštolských museli umrieť,
pretože chceli pracovať pre Hospodina, ale pritom si ponechali
svetské zmýšľania a postoje! Pán hľadá duchovných pracovníkov,
ktorí budú ochotní ukrižovať aj svoju hrdosť, tvrdohlavosť,
názory, hnev, zlosť, neznášanlivosť, svárlivosť... Ak sa v cirkvi
nájde pracovník, ktorý nedá všetko Pánovi Ježišovi podobne, ako
Ananiáš a Zafíra, a potom sa stretne s úprimným Božím dieťaťom,
pričom s ním príde do konfliktu, môže naozaj skončiť podobne, ako
skončil aj Ananiáš so Zafírou.
Problém cirkvi nie je pre Hospodina priveľký. Ak sa ale
v cirkvi nenájde ľudské srdce, ktoré je cele odovzdané do Jeho
rúk, problém sa nikdy nevyrieši!
Osobné vyznanie hriešnikovi
Jób 9,11-13.
Keď trvá konflikt medzi početnou skupinou svetsky zmýšľajúcich
veriacich a Božím dieťaťom dlhšie, je veľmi ťažké vyznávať im
hriech. Na služobníka Pána Ježiša útočí živý diabol s myšlienkami:
"Zamlč ho, oslabí to silu tvojich slov! Nepovedz o ňom, lebo si
povedia, že si len taký hriešnik a že majú pravdu oni!" Jób
v tomto pokušení krásne zvíťazil. Dokázal vyznať Stvoriteľovi svoj
hriech a malosť. To znamená, že ho vyznal Bohu i ľuďom. Neklamal
sám seba, že o sebe stačí rozprávať pravdu len na modlitbách
v súkromí, chcel o sebe rozprávať pravdu aj bratom a sestrám
v Pánovi, dokonca aj svojim oponentom.
Boh chce mať zo mňa slabého, malého "Samuela", aby mohol svojou
mocou zmeniť, alebo odstrániť množstvo hriechu. Dokážem skutočne
vyznávať hriech? Hovorím o sebe pravdu? Aký pohľad prechovávam na
samého seba a čo o tom rozpráva Písmo?
Pán nechce mať silných bojovníkov za pravdu. Chce víťaziť
v ľudskej slabosti a pokore...
Ľudské a Božie slová
Jób 9,14-20.
Jóbova slabosť a malosť nespočívala v tom, že by sa utiahol
a stále mlčal. Nespočívala ani v tom, že by o sebe pripustil
nepravdy a dal sa tak nespravodlivo ponížiť. Ani Samuel neostal
pri Anne, ale šiel do školy ku kňazovi. Aj Jób chcel rozprávať
celé Božie Slovo. Chcel sa rozprávať a hľadať pravdu v Božom Slove
aj napriek tomu, že okruh jeho oponentov akoby len rástol. Najprv
Elifaz, potom Bildad a zdalo sa, že aj Sófar bude držať s nimi.
Jób vyznáva, že sa bojí slov, ktoré by išli z neho samého. Boli by
mu len na odsúdenie. Božie Slovo, Biblia, nemá vyzdvihovať ľudské
"ja", ani dobrých priateľov, ale pravdivú Božiu Radu. Správny
výklad Písma vyzdvihuje Božie Kráľovstvo, nie je manipulačný,
tendenčný... Je veľmi ťažké kázať čisté Božie Slovo, ak niekto
35
káže bez Božieho zmocnenia tak trochu aj pre svoj prospech, bude
súdený svojimi vlastnými slovami.
Jób mal Boží pokoj, keď oponoval a premýšľal nad Božou Radou.
Bolo mu síce zle, ale nepochyboval o slovách, ktoré rozprával. Aký
pokoj mám ja, keď rozprávam? - Je to pokoj Boží, alebo jedovatý
svetský pokoj? Nekážem náhodou s vedomím, že sám podľa toho
nežijem?
Príkladná reakcia, aktuálna výzva
Jób 9,21-35.
Jób nado všetko vyvýšil Hospodina. Seba ukázal ako takého,
ktorý nerozumie mnohému Božiemu jednaniu. Poukázal na Stvoriteľa
ako na svojvoľného Boha, plného dobroty a lásky, ktorého skutky
a zmýšľanie presahuje ľudské chápanie.
Nenadával na svojich priateľov a nezatrpkol aj napriek tomu, že
sa spolčili proti nemu. Nerozprávali o ňom pravdu a zhadzovali ho
svojimi slovami. Nemali záujem počúvať, mali záujem len hovoriť
a presadiť svoje. Ich totalitný prístup k Jóbovmu nešťastiu
nezhodil Jóba do hriechu telesného hnevu a zlostnej oponencie. Aj
v takýchto ťažkých chvíľach si zachoval s Božou pomocou správny
duchovný profil.
Pán Ježiš poukazuje na skutočnosť, že je málo pracovníkov na
Božom diele. Veriaci ľudia majú prosiť o ďalších pracovníkov.
Nemajú prosiť o Ananiášov a Zafíry, ktorí síce dajú veľkú časť
svojho imania, ale zároveň si aj niečo ponechajú s klamstvom, že
dali všetko. Boží pracovník musí byť čistý pred Hospodinom, teda
musí o sebe vyznávať pravdu a prijímať krv Kristovu pre všetky
vyznané hriechy - v prípade čistého života to znamená pre všetky
hriechy. Jeden daruje potom menej, iný viac, ale všetci pravdivo
pripustia, koľko dali svojho času, majetku, úprimnosti,
láskavosti,.... na kríž svojmu Bohu. Pán chce povolať aj teba, čo
na to odpovieš? Stačí jediný, ale pritom skutočný "Samuel" a začnú
sa diať veľké veci plné Božej moci a milosti. Ale každý "Samuel"
bude vyskúšaný podobne, ako bol vyskúšaný aj Jób. Som ochotný
prijať Božiu školu a skúšanie, alebo radšej zvolím bežný život
moderného kresťana, ktorý ani tak veľa od človeka nežiada? ...
36
37
Osobné poznanie Stvoriteľa
X.
Osobná a neosobná viera
Jób 10,1-7.
Náboženstvo sa pre človeka môže stať zvykom, falošnou
psychoterapiou, môže byť len formou intelektuálneho naplňovania,
alebo aj sebarealizáciou, v ktorej nábožný človek dokazuje "celému
svetu", že má práve on pravdu. Ak niekto povie, že je veriaci
kresťan, nemusí to ani zďaleka znamenať, že sa v živote "stretol"
so Stvoriteľom v osobnom vzťahu. Rozdiel medzi Jóbovou vierou
a vierou jeho priateľov spočíval v osobnom poznaní Hospodina.
Elifaz, Bildad a Sófar dokázali o Bohu mnoho premýšľať, mali svoje
názory a presvedčenia. To isté je možné povedať aj o Jóbovi, ktorý
mal však navyše so svojim Bohom osobný vzťah. Keď Stvoriteľ
dopustil na Jóba utrpenie a dlhší čas ho v ňom ponechával, Jób
nielenže Bohu nerozumel, ale navyše prežíval sklamanie, akoby ho
zradil jeho najlepší Priateľ. Preto sa s Bohom pravotí v osobných
dialógoch, dopytuje sa na Jeho vôľu a robí výčitky... V očiach
Jóbových priateľov je takéto jednanie suverénne, tvrdé, bezbožné,
lebo z Bohom pravdepodobne nikdy neprežili nič osobné. Ich viera
bola zväčša len premýšľaním a náboženskými povinnosťami. Keď
uvideli osobný zápas úprimne veriaceho človeka, nedokázali mu
rozumieť.
Pán Ježiš o sebe rozpráva nielen ako o Bohu, ale aj ako
o Priateľovi veriaceho človeka. Chce, aby si jeho deti čítavali
Bibliu a dozvedali sa nové zasľúbenia, pravdy... Navyše však volá
k osobnej viere, bez ktorej niet spasenia! Pán chce, aby Jeho deti
prichádzali pred Neho s otázkami, aby sa dopytovali na
modlitbách... Chce mať pred sebou úprimné ľudské srdce, ktoré Mu
pravdivo vyrozpráva čo prežíva aj vtedy, keď ide o trpkosť
a rozčarovanie voči Nemu samému. Človek si zvykol jednať tak
pokrytecky a svetsky, že považuje akosi za prirodzené nepovedať
niečo nevhodné veľkým pánom tohoto sveta. Preto často ani Bohu
nepovie mnoho z toho, čo prežíva, aby snáď Hospodina "neurazil".
Pán Ježiš sa isto neurazí, keď sa mu človek vyleje podľa pravdy
svojho srdca! Oveľa horšie je, keď veriaci hľadajú riešenie
svojich problémov niekde inde, než pred Hospodinom.
Keď Božie dieťa prežilo mnoho osobných skúseností s Pánom,
naozaj ho môže zaskočiť, keď sa stane niečo zvláštne a Boh začne
konať inak, než predtým. Podobne sa to stalo aj u Jóba. Jeho
priatelia sa nedokázali zdvihnúť z plytkých intelektualizmov
a obviňovali bez lásky a Božieho povolania. V realistickom živote
sa môže prihodiť niečo podobné, ako aj v Jóbovom. Začnú sa diať
nepochopiteľné veci a Stvoriteľ akoby ohluchol na modlitby volania
o pomoc. Božie Slovo týmto vážne upozorňuje, že veriaci ľudia majú
Hospodina poznávať v osobnej viere, ale nikdy nemajú upadnúť do
klamu, že Ho už úplne spoznali! Ľudské poznanie je len čiastočné,
preto síce možno poznávať Božiu lásku, ale nie ju úplne spoznať.
V "Jóbovskom" prípade udalostí realistického života teda ostáva
len viera, že všetko čo Boh koná je prejavom Jeho lásky voči
svojmu dieťaťu. Takéto presvedčenie viery je utvrdzované životnými
38
skúsenosťami s Hospodinom.
Hľadanie Stvoriteľa
Jób 10,8-19.
Keď Pán dopustí na svoje dieťa skúšku viery tým, že začne konať
inak, než predtým, človek to môže prežiť ako vnútornú prázdnotu.
Niekto sa možno pohorší a odvráti, iný začne Boha hľadať. Nesie
bremeno mnohých nezodpovedaných otázok a hľadá nové odpovede. Pán
Ježiš daroval človeku v takomto prípade obrovské požehnanie -
Cirkev. Neznamená to nejakú inštitúciu, ale spoločenstvo s druhými
bratmi a sestrami.
Stojí mi hľadanie Boha za námahu za niekým ísť? Som ochotný
zniesť radšej urážky ako Jób, len aby som Boha opäť vo svojom
srdci našiel? Chcem vôbec neustále prežívať Božiu prítomnosť,
alebo mi v niektorých chvíľach vadí?
V Cirkvi Božích detí Pán veľmi žehná pri ľudskom hľadaní.
Potrebuje k tomu však túžiace srdce, ochotné niesť kríž. Každé
nové poznanie a objavenie Hospodina potom človeku otvorí nové
pohľady, porozumenia, požehnania - hovoríme tomu duchovný rast.
Modlitba
Jób 10,20-22.
V závere tejto kapitoly Jób prosí Hospodina o úľavu a pomoc. Je
to prirodzený skutok úprimnej viery. Živá viera sebou nesie vždy
osobnú komunikáciu so Stvoriteľom. Takouto komunikáciou je čítanie
Biblie a modlitby. Písmo sa dá čítať ako kniha, tiež ako učebnica
- to oboje je potrebné. Pán Ježiš ale chce, aby Jeho deti čítali
Bibliu aj ako živé Slovo pre nich samých! Takéto chvíle sú
chvíľami striedavého čítania a modlenia, kladenia Pánovi otázok
a vzdávania vďaky. Úprimná viera sebou takéto chvíle určite nesie,
lebo vždy sprevádzajú zdravý duchovný rast.
Modliť sa je potrebné aj za druhých, Pán vyzdvihuje spoločné
modlitby. Keď má byť ale takýto modlitebný život úprimný
a požehnaný, musia ho sprevádzať aj mnohé osobné modlitby
v skrytosti a súkromí s Hospodinom. Navyše je prirodzené prežívať
Božiu prítomnosť aj tak, že človek pri každodennej práci kedy tedy
povzdychne, pomyslí na Pána, aby mu požehnal, pretože si je vedomí
svojej nedostatočnosti. Inými slovami živá viera je vždy hlboká
a osobná. Na nej potom stojí biblické vzdelávanie, aktivity,
duchovná práca... Tieto priority nemožno zameniť. Biblicky
vzdelaný, aktívny a pracovitý kresťan ešte nemusí byť Božím
dieťaťom...
39
Sófar Naámatský
Čas hriechu
Zaťatosť pýchy
XI.
Dve tvrdohlavosti
Jób 11,1-6.
O tvrdohlavosti sa medzi ľuďmi veľa rozpráva. Najčastejšie sa
tento výraz používa vtedy, keď niekto neuposlúchne názor, alebo
radu druhého. Hneď sú "na programe" obvinenia: "Ty si ale
tvrdohlavý! Mal by si vedieť prijať aj iný názor..." Prvé kapitoly
Knihy Jób odkrývajú dve rôzne tvrdohlavosti. Jób sa držal stále
svojho názoru a tiež aj jeho priatelia nechceli pripustiť niečo
iné, než svoje presvedčenie. Je to veľmi realistický obraz tzv.
dialógu, ktorý je dialógom len na prvý pohľad. Ľudia vedúci dialóg
premýšľajú nad názormi oponentov a chcú svoj pohľad zmeniť, ak by
uvideli, že sa mýlia. Človek vedúci pokrytecký dialóg však chce
len presadiť svoje presvedčenie. Robí sa, že načúva a premýšľa nad
názormi oponentov, ale v skutočnosti si nechce pripustiť niektoré
fakty, ktoré by podlomili jeho presvedčenie. Takýto človek
obyčajne neklame priamo, lebo by ho hrýzlo svedomie, alebo by
vypadal neisto v svojich názoroch. Preto radšej neprijíme niektoré
pravdivé pohľady, alebo na ne radšej "zabudne", aby tak nevniesol
do svojho presvedčenia niečo, čo by rozbíjalo jeho istoty. Tak
môže potom smelo tvrdiť, že je presvedčený o svojom názore a že sa
o ňom chce rozprávať. Takýto človek najprv oklamal samého seba,
aby mohol zahrať pekný pokrytecký dialóg. Takáto tvrdohlavosť
pochádza z ľudského hriechu, presadzuje svoje a skutočnú pravdu
o sebe ukrýva v tme pretváriek a sebaklamov.
Jóbovi priatelia nechceli počuť jeho argumenty, stále si húdli
svoje a neakceptovali Jóbove postoje a vyznania. Jednoducho chceli
dokázať svoje pravdy, pričom im na Jóbovi ani nezáležalo.
Jób vypadal ako druhý tvrdohlavec. Kvalita jeho presvedčenia
však spočívala v niečom úplne inom. Pripúšťal všetky argumenty,
premýšľal nad nimi a chcel zmeniť svoj názor. Bol na takej hlbokej
duchovnej úrovni, že by to pre neho nebol až taký problém vyznať
omyl. Jóbov problém spočíval v tom, že" nedokázal rozumieť Božiemu
jednaniu inak, než mu rozumel. Pripúšťal pravdy, odmietal nepravdy
a na základe toho prijal presvedčenie v úprimnosti srdca a bez
pretváriek. Táto druhá tvrdohlavosť v skutočnosti ani nie je
tvrdohlavosťou. Je to úplne iná kvalita, v rámci ktorej človek
nemôže prijať niečo nepravdivé, ak sa chce zachovať čestne.
Ak sa stretnú v dialógu dvaja "Jóbovia", zakrátko si vyjasnia
problém a duchovne porastú. Ak sa stretnú dvaja "Sófarovia",
pohádajú sa a budú sa vzájomne obviňovať a nedokážu sa navzájom
zniesť. V treťom prípade, keď nastane konfrontácia medzi "Jóbom"
a "Sofarom" môže dialóg trvať veľmi dlho. "Jóbovia" síce povedia
svoj názor, ale nechcú sa hnevať a zatrpknúť. "Sófarov" takéto
jednanie zase provokuje k tomu, že sa im snáď podarí presvedčiť
40
druhú stranu o svojej pravde a dokázať tak svoju múdrosť. V tomto
treťom prípade, môže zakročiť do dialógu aj sám Hospodin podobne,
ako to urobil aj v situácii Jóbovej. Pán poukazuje v tomto svojom
Slove na skutočnú realitu rozhovorov. Napomína svoje deti, aby
duchovne narástli na "Jóbov" a budovali tak Božie Kráľovstvo. To
neznamená zmieriť sa s nesprávnym názorom, ale zmieriť sa v srdci
s nesprávne jednajúcim bratom. Znamená to nehnevať sa, poukazovať
na poznané pravdy a prosiť o schopnosť zmeniť svoj vlastný názor,
keď je to potrebné.
Skutočný dialóg bez pretváriek potom vybuduje mnoho dobrého.
Ako je to so mnou, keď vediem dialóg?
Pýcha a čas
Jób 11,7-12.
Sófar Naámatský Jóbovi nepovedal nič nové. Držal sa taktiky
svojich dvoch priateľov. Bol už v poradí tretí, kto sa zasadzoval
za niečo nepravdivé a zlé. Keď človek prežije znovuzrodenie, býva
to v jeho živote veľkou udalosťou. Pripustí si mnoho vecí, ktoré
si nikdy predtým nedokázal pripustiť, vyznáva hriech a prosí
o pomoc Pána Ježiša. Potom možno prejde nejaký čas, možno niekoľko
rokov a Božie dieťa sa dostáva do pozície, ktorá sa veľmi podobá
starému životu. Ak veriaci človek začne upadať do pýchy a prestáva
byť schopný pripúšťať si niektoré veci, možno za niekoľko rokov
bude z neho veľmi nábožný sveták, ktorý potrebuje prežiť
znovuzrodenie a pripustiť si mnoho vecí, ktoré si pripustiť
nedokáže. Jeho život začína byť životom bez moci Svätého Ducha. Je
to veľmi nebezpečný stav, lebo Písmo upozorňuje, že druhé
znovuzrodenie sa už prežiť nedá. Pán Ježiš varuje, aby človek
nezaspal a neumrel v hriechu, lebo už nikdy neuvidí Božie
Kráľovstvo.
Boží Duch chce meniť ľudský charakter, lámať jeho povahu
a meniť jeho názory na lepšie. Ak ale niekto začne byť pyšný,
začne odmietať Božie vedenie, začína tým prijímať iné vedenie...
Jednoducho sa takéto jednanie dá nazvať svojvôľou. Svojvoľný
veriaci človek v skrytosti svojej mysle odmieta Božiu vôľu, pričom
ústami vyznáva, že ju rešpektuje. Svojvôľu opisuje Božie Slovo ako
hriech proti Svätému Duchu. Svojvoľník je nenapomenuteľný, preto
sa nemá ako vrátiť k Svojmu Stvoriteľovi.
Ako jednám ja? Možno je ešte čas navrátiť sa k Bohu - možno tej
svojvôle v mojom srdci ešte nie je "nadkritické množstvo"...
Pán niekedy čaká, aby svojvoľník svoje dielo dokonal. Je to
čas, keď sa úprimným veriacim môže zdať, že Boha niet. V túto dobu
sa ešte svojvoľník môže spamätať.
Ako rozumiete Židom 6,1-6. a Matúš 12,43-45.
Výklady a zasľúbenia prostriedkom
Jób 11,13-20.
Ako sa prejavila hriešna tvrdohlavosť a svojvôľa na Sófarovi
Naámatskom? - Poukazoval na hlboké pravdy Božej Rady. Človeka
videl ako nedokonalého a Boha ako všemocného, dobrého
41
a dokonalého. Poukazoval na Božie zasľúbenia prameniace z pokánia.
To všetko bolo krásne a vychádzajúce z poznania Božej Rady,
nevychádzalo to ale z reality. Sófar si nepripustil mnoho z toho,
čo sa Jóbovi dialo. Nepripustil si v skutočnosti ani nedokonalosť
svojho vlastného poznania. Sófarove hriešne "ja" očakávalo
naplnenie, keď si Jób všetko, čo povedal pripustí a on prežije
radosť nad víťazstvom, hrdosť svojej pravdy...
Čo pri rozhovoroch očakávam ja? - Povedať sa dá všeličo, ale
aká je moja skutočná motivácia, ktorú pozná len Boh a ja sám?
42
43
Bratstvo a rovnocennosť
XII.
Vzťah rovnocennosti
Jób 12,1-5.
Veriaci ľudia si radi jeden druhému hovoria brat alebo sestra.
Vedia sa na seba usmievať, povzbudzovať sa, pomáhať si,... Keď ale
nastane medzi nimi konflikt, v ktorom sa má prejaviť ich bratstvo,
začnú jednať úplne inak. Brat začne zabúdať na brata a namiesto
budovania porozumenia začne jazyk pracovať na zhadzovaní druhých
a vyvyšovaní seba samého. Konflikt je niečo zlé, čo by nemalo
nastať. Keď však nastane, odmeria skutočnú ľudskú lásku. Na povrch
sa začnú dostávať veci, ktoré boli dovtedy ukryté a človek sa
odhaľuje vo svojej nahote.
Konflikt medzi Jóbom a jeho priateľmi spôsobil, že sa prejavil
voči nemu ich skutočný vzťah. Jeho argumenty im nestáli za
uvažovanie, jeho závery neboli pre nich hodné toho, aby ich
porovnávali zo svojimi. Jóbovi priatelia mali utvorený názor, že
je Jób hriešny, určitým spôsobom menejcenný a oni sú lekármi na
jeho uzdravenie. Takýto prístup voči druhému človeku rozhodne nie
je ani rovnocenný, ani bratský.
Nadradenosť jedného človeka nad druhým môže byť niekedy úplne
skrytá za množstvo slov "viery a lásky"! Niektorí ľudia pri
konflikte jednoducho nepotrebujú počúvať druhú stranu. Iní zase
počúvajú alebo sa tak aspoň robia, ale nemajú ochotu meniť svoj
názor. Nájdu sa dokonca aj takí, ktorí nenachádzajú argumentov,
aby si uhájili svoje "presvedčenie", pri úprimných otázkach mlčia
a nemajú čo povedať na obhajobu. - Napriek tomu však pri svojom
názore zostávajú a zasadzujú sa zaň. Takýmto spôsobom sa správali
Jóbovi priatelia, pritom rozprávali o spoluúčasti.
Neponechávam si aj ja niektoré názory s vedomím, že ich
nedokážem uhájiť? Nemilujem svoje "presvedčenie" viac než svojho
blížneho, o ktorom rozprávam, že mi je bratom? Som ochotný
komunikovať a meniť svoje postoje?
Zaťatosť môže veľmi ľahko urobiť z dvoch bratov jedného pána
a druhého nevoľníka! Pán Ježiš žiada úprimnú a nepokryteckú vieru.
Podobenstvo na zhadzovanie druhých
Jób 12,6-10.
Keď veriaci človek prichádza do konfliktu a nezvláda ho
v zmysle, že sa správa zaťato a neochotne meniť pohľad, nutne
niekomu ubližuje a utláča ho týmto svojim postojom! Keď má niekto
nepodložený názor, ktorý si nedokáže uhájiť, je veľmi možné, že sa
stáva šíriteľom intríg a znevažujúcich rečí. Pohľad na skutočnosť
v zmysle: "Ja si to myslím a basta fidli!" Takýto pohľad nemôže
obstáť. Ak niekto nemá vyriešené isté otázky, mal by vypočuť
všetky argumenty a biblicky odôvodniť svoj postoj. Pán Ježiš dáva
44
k tomu múdrosť a moc Božieho Ducha, veriaci ľudia majú
k dispozícii Bibliu a možnosť vzájomných rozhovorov. - To všetko
môže slúžiť na riešenie svojich nejasných otázok. Ak ale veriaci
aj tak odmieta niektoré argumenty, aby obstál jeho pohľad, stáva
sa utláčateľom, ktorý používa svoj jazyk na potláčanie druhých
spoluveriacich. O takýchto ľuďoch rozpráva Jób ako o lúpežníkoch,
zlodejoch.
Človek často nedokáže rozpoznať pravdu od klamstva. Pán v tomto
biblickom odseku pripomína, že On jasne vidí lesť a rozpoznáva
pokrytectvo. Jemu sa nedá argumentovať prázdnymi slovami a dôvodiť
niečo, vynechávajúc podstatné skutočnosti. Pán Boh, Stvoriteľ,
dostihne pokrytca svojim časom a uvedie na neho zlé podľa jeho
skutkov.
Domovina Božieho ľudu
Jób 12,11-20.
Utlačené Božie dieťa možno niekedy upadá do depresie, keď
nachádzalo domov v niektorom spoločenstve veriacich ľudí a teraz
tam ostalo už len neporozumenie a zhadzovanie jedného druhým.
Takýto duchovný útok môže byť veľmi nebezpečný tým, že niekomu
môže odobrať vieru v živého Pána Ježiš.
Pán však pripomína, že je mocným Bohom, ktorý uvodí radosť
i žiaľ, dáva pokoj i rozdelenie. Naozajstnou domovinou veriaceho
človeka by mala byť dôvera v takéhoto Boha postavená na viere
i skúsenostiach vyplývajúcich z duchovného rastu.
Popisujeme konflikt medzi veriacimi ľuďmi. To znamená, že sa
obidve strany modlia, obidve strany čítajú Písmo a obidve strany
prichádzajú uctiť si Hospodina v spoločenstve Božieho ľudu. Ale
iba jedna bude vypočutá, jednu podrží Hospodin, lebo uctievať si
živého Boha sa dá aj s túžbou uprednostňovať samého seba. Takéto
uctievanie je zlorečené, aj keď môže byť dlhý čas ukryté. Človek
môže uprednostňovať seba v najrozličnejších veciach. - Trochu
slávy, trochu majetku, trochu vlády a moci nad druhými, to všetko
môže byť motiváciou k tomu, aby veriaci človek prestal prijímať
celé Božie Slovo a začal prijímať len jeho časť.
Pán Ježiš volá svoje deti, aby si urobili Domov v Bytosti,
ktorá sa presne orientuje v zamotaných vzťahoch a chce vyučovať
svoje deti. Domov v živom Bohu ale vyžaduje neustálu ochotu činiť
nové a nové pokánia, meniť staré názory a vyvyšovať nie seba, ale
Božie Kráľovstvo. Takýto prístup potom prinesie svojim časom mnoho
požehnania a Pánovej pomoci.
Hospodin - môj Boh
Jób 12,21-25.
Posledný odsek tejto kapitoly vyvyšuje Hospodina nado všetko.
Poukazuje na Neho nielen ako na láskavého a dobrotivého, ale aj
ako na mocného, trestajúceho a vševediaceho Boha!
Je tento Boh aj mojim Bohom? Sú moje modlitby lahodiace Jeho
uchu? Spĺňam Jeho kritériá Božieho detinstva?
Človek sa dá ľahko oklamať. Stačí chodiť pravidelne do kostola
45
a sem - tam si niečo prečítať z Biblie a hneď to vypadá ako
úprimné kresťanstvo. Hospodin žiada celé ľudské srdce. Žiada
naozajstné bratstvo, bez ktorého niet úprimnej viery! Kto je mojim
Bohom? - Je veľa bohov na svete, ktorí sa Kristovi veľmi podobajú.
Ide mi o to, aby vo mne videli kresťana ľudia alebo sám Ježiš
Kristus?
Nech Ti je sláva, Pane Ježiši, na veky vekov!
46
47
Božie mlčanie
XIII.
Moderná psychológia...
Jób 13,1-5.
Je zaujímavé pozorovať Jóba, ako rieši konflikt so svojimi
priateľmi. - Neuráža sa, keď mu niečo vyčítajú a zároveň chce
s nimi komunikovať. Na začiatku tejto kapitoly dokonca vidieť, že
sa nebojí povedať ani to, čo si o nich myslí.
Niektorí veriaci niekedy poukazujú na svetskú psychológiu, že
sa má človek vyhýbať kontraverziám. Na tomto základe radšej
ponechávajú v cirkvi hriech, ktorý potom rastie a potupuje
Evanjelium Pána Ježiša. Žiaľ v cirkvi niekedy ľudia milujú viac
pohanské naučenia, než doporučenia z Božieho Slova. V tomto
prípade ale ani svetská psychológia nedoporučuje ponechávať
druhých v sebaklame. Doporučujú to len prevrátení klamári, ktorým
viac vyhovuje ich hriech a tma a tak hľadajú akýkoľvek pravdivý
alebo nepravdivý argument na obhajobu svojich nečistých skutkov
a názorov. Príklad Jóba ukazuje, že je potrebné vysvetliť svoje
postoje, podložiť ich Písmom a zároveň chcieť prijať názor, ktorý
by tieto postoje vyvracal. Keď ale druhá strana nemôže obhájiť
svoj pohľad a uchyľuje sa k demagógii, prehliadaniu vážnych
argumentov a klamstvám, potom je na mieste upozorniť oponentov,
ako jednajú: Ak niekto klame alebo utajuje vážne skutočnosti
potrebné na správnu duchovnú víziu, takýto človek je podvodník. Ak
niekto kradne alebo si privlastňuje akýmkoľvek iným spôsobom
niečo, čo mu nepatrí, je zlodej... Povedať niečo také druhému
človeku nie je ani bezohľadnosť, ani nedostatok lásky, ani
invektíva, je to len upozornenie, že začína ísť cestou sveta,
ktorá končí v zatratení. Jób poukazuje: "Ale vy kujete lož!"
Dokážem pre Pána Ježiša aj ja takto vystúpiť a zastať sa Jeho
Kráľovstva? - On sa môjho spasenia takto zastal a bol potupený od
väčšiny.
Pán rozpráva, že kto Jeho vyzná pred ľuďmi, toho aj On vyzná
pred svojim Otcom, ale kto Jeho nevyzná, toho sa ani On
nezastane... Je veľmi zaujímavé zamyslieť sa nad týmito veršami
v zmysle kontraverzií v cirkvi, budovania Božieho Kráľovstva....
Som vôbec hodný spasenia?
Tam kde existujú dva rozdielne názory sú kontraverzie
prirodzené a nie je na nich nič zlé. Názory si treba ujasňovať,
vylepšovať... T.G. Masaryk povedal, že názory nemení len osol,
pretože nemôže. Biblia rozpráva, že názory nemení v prvom rade
pyšný človek, lebo nechce. Ak je niekto nemúdry, má Bibliu
a spoločenstvo Božieho Ľudu, kde môže múdrosť načerpať. Ak má dnes
kresťanstvo nedostatky, má ich len preto, že ochladla láska
mnohých - nikomu sa nechce zastávať sa vecí Pána Ježiša, nikto
nechce mať nepriateľov, takže radšej Krista predajú za svoju
popularitu, slávu a pohodlie. Jób je príkladom jasného jednania,
na základe ktorého bol potupený a ľuďmi odsúdený. Možno práve pre
takéto jednanie sa ho nakoniec zastal sám Hospodin.
48
Možno urobiť z Boha vplyvného svetského pána?
Jób 13,6-12.
Prístup niektorých svetákov je veľmi zaujímavý. Keď totiž chcú
niečo dosiahnuť, začnú chváliť niektorého vplyvného pohana,
ktorého si tak získajú a ten sa ich potom niekedy zastane. Vplyvný
priateľ vo svete je naozaj niekedy prostriedkom, ako dosiahnuť
svoj cieľ. Stáva sa tak nástrojom v rukách skrytého manipulátora,
ktorý stojí kdesi v pozadí, využíva situácie, podporuje mocných
a nakoniec užíva plodov svojho pokrytectva a falše.
Jóbovi priatelia si chceli urobiť takýto nástroj zo živého
Boha. Jóba chceli zhodiť a Boha vyzdvihovali nadovšetko, čo síce
je správne, ale nie s touto ich motiváciou! Boh je Pánom pánov,
veľký, mocný a láskavý, ale človek si ho nikdy nemôže získať
a oklamať ho, aby potom urobil to, čo chce manipulátor. Boh vidí
celé ľudské srdce a aj všetky motivácie v ňom. - Beda ľuďom, ktorí
ho zhadzujú svojimi lichotivými výrokmi tak, že chcú z nich ťažiť
prospech pre samého seba!
Čas hriechu, čas mlčania
Jób 13,13-19.
Keď Stvoriteľ čaká a mlčí na ľudský hriech, je to čas, keď sa
ešte dá urobiť pokánie. Takto sa prejavuje pri človeku Božia
láska. Tento čas však vplýva aj na tých, ktorí sú potlačení
a ponižovaní hriechom iných. Takéto čakanie je veľmi ťažké, a to
hlavne vtedy, keď človek Božiemu jednaniu nerozumie. Volá na
Hospodina, ale On sa mu neozýva... Pán Ježiš chce vyučiť svoje
deti, že každý potrebuje čas na pokánie! Preto je úplne
prirodzené, že keď niekto zotrváva v hriechu a akoby sa s tým
nedalo nič robiť, Pán zhovieva. Hriech a špinu, ktorá sa z vnútra
cirkvi akoby nedala odstrániť, je potrebné nechať tak a neviesť
vojnu. Pán chce, aby Jeho deti rozumeli Jeho jednaniu a modlili sa
za hrešiacich. Niesť kríž a trpieť v tomto zmysle je prejav lásky.
Ak boží ľud obstojí, Pánov čas sa vždy naplní a zastane sa
svojho podobne, ako to bolo v Jóbovom prípade.
Nevediem boj, ktorý patrí Hospodinovi? Dokážem milovať svojich
nepriateľov?
Modlitba v tichu
Jób 13,20-28.
Božie ticho je niekedy hrozivé. Pán sa neozýva a človeku sa
tento čas zdá byť ako čas opustenia a odvrhnutia Hospodinom.
Takýto čas však býva časom najväčších duchovných rastov, býva to
čas modlitieb, ktoré zbližujú človeka a jeho Boha. Pán chce aby
sme predkladali svoje žiadosti a problémy Jemu, chce riešiť osobné
i cirkevné problémy a požehnať kontraverzie vedené v Jeho Duchu.
Cirkev bez takýchto kontraverzií je mŕtva, lebo ľuďom v nej už
prestalo ísť v prvom rade o Božie Kráľovstvo.
49
Modlím sa, keď mi je ťažko? Potrebujem svojho Boha, alebo to
len tak rozprávam, aby som oklamal svoje svedomie i druhých bratov
a sestry?
50
51
Porušenosť
XIV.
Zákon hriechu
Jób 14,1-6.
Biblické novozákonné učenie o hriechu poukazuje na zákonitosť,
ktorá pôsobí, že sa ľudia už rodia zlí. Naivná predstava, že sa
človek narodí dokonalý a len neskôr akosi zhreší pre zvod sveta je
nesprávna a nebiblická. Božie Slovo vážne poukazuje na zákonitosť
hriechu, ktorá sa nachádza v ľudskom tele a pre ktorú žiadny
človek nedokáže žiť taký život, aby obstál pred Hospodinom. Keď sa
aj niekto rozhodne, že sa pokúsi činiť skutky lásky a odstrániť
svoj egoizmus, skôr či neskôr padne. Inými slovami, človek naozaj
potrebuje spasenie Pána Ježiša!
Tento moment sa spomína dokonca aj v jednej z najstarších
starozákonných kníh, akou je Kniha Jób. Jób vypozoroval, že sa
človek rodí nečistý - porušený hriechom. Na základe toho prinášal
aj svoje obete Stvoriteľovi. Fakt, že ho Boh prijímal nevidel vo
svojej dokonalej viere, ale v Božom odpustení. Preto aj konflikt,
ktorý nastal medzi ním a jeho priateľmi posudzoval ako konflikt
medzi porušenými ľuďmi, ktorí nie sú schopní dokonale obstáť
v skúškach viery.
Niekto by možno povedal, že pri konfliktoch majú vždy trochu
pravdy obidve strany. Možno by poukázal práve na ľudskú
porušenosť. Pán Ježiš však vážne napomína, že všetok hriech je
potrebné vyznať na modlitbe Bohu, prípadne aj bratom a sestrám.
Vyznaný hriech Kristus obmyje svojou krvou, ale žiadny iný! "Keď
vyznávame svoj hriech, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil
hriech a očistil nás od každej neprávosti." Tento známy verš
nehovorí o jednorázovom vyznaní v čase znovuzrodenia, ale
o priebežnom vyznávaní. Keď takto veriaci človek vyznáva, jeho
hriech sa nepočíta. Nemožno ale na jednej strane niečo vyznávať
a zároveň tú istú vec, ktorú vyznávame ako hriešnu, presadzovať
v cirkvi len preto, že sme príliš hrdí pripustiť si túto pravdu aj
pred spoločenstvom veriacich ľudí! Z Boha sa nikto nebude
vysmievať bez trestu! Preto keď rozprávame o konflikte medzi
Božími deťmi, predpokladáme, že skutky vyplývajúce z ich
porušenosti vyznávajú svojmu Bohu, a teda sa im nepočítajú. Tak sa
mnohokrát stáva, že má pravdu len jedna z pravotiacich sa skupín.
Ak by totiž niektorá zo strán porozumela, že sa v niečom mýli, je
prirodzené pre Boží ľud tento omyl vyznať podobne, ako to aj
urobil v predchádzajúcich kapitolách Jób. Tak zvyčajne ostáva na
strane Božieho ľudu pravda a požehnanie, však ľudia zastávajúci sa
bezbožnosti sa stále viac a viac zapletajú do svojich klamstiev,
ktoré ich môžu nakoniec úplne odviesť od Božej lásky.
Človek môže aj vo svojej porušenosti nachádzať pravdu, lásku,
Božiu vôľu, nesmie byť však pritom spútaný hrdosťou vyplývajúcou
z moci hriechu v jeho tele. Takáto spútanosť je istá duchovná
smrť. Pán volá svoje deti k návratu. Ak niekto úplne odpadne od
Neho, už nie je možné stať sa opäť veriacim Božím dieťaťom.
Kristus na to poukazuje v podobenstve o zlom duchovi, ktorého
vyhnal z človeka. Keď ten ale našiel svoj bývalý dom, človeka
52
prázdneho, bez Svätého Ducha, pojal sedem ďalších démonov
a posledné skutky toho človeka boli horšie než tie prvé. Podobne
varuje aj Apoštol Pavel: Židom 6,1-6. Z Boha sa nebude nikto
vysmievať! Ak si niekto myslí, že jazykom zvíťazí a potlačí
druhého, alebo že s ním ukryje svoju neprávosť, zotrváva v hroznom
omyle, ktorý mu môže byť na smrť.
Jediná milosť
Jób 14,7-13.
Veriaci ľudia si niekedy chcú ospravedlniť svoje zlé skutky bez
pokánia a potreby Spasiteľa. Jednou z takýchto metód
samospravodlivosti je učenie o reinkarnácii. Človek na základe
tohoto učenia môže robiť mnoho zlého, keď ale umrie, dostáva novú
šancu v novom živote. Biblia jasne poukazuje na pravý opak! Človek
má jedinú šancu, jediný život, ktorý má hlboký zmysel - zmieriť sa
so Stvoriteľom. Ak niekto premrhá tento Boží dar pre lásku
k samému sebe, nebude mať žiadnu inú príležitosť, aby svoje
počínanie opravil.
Jób v tomto odseku zalamentoval nad sebou. Bol by rád, keby ho
Boh radšej ukryl v hrobe a potom sa rozpamätal na neho. Inými
slovami povedal asi toľko, že by to bolo výborné pre neho umrieť
a nadejať sa na reinkarnáciu. V druhom živote by mu bolo možno
lepšie. Vzápätí ale odmieta takéto lamentovanie a prijíma od
Hospodina skutočnú realitu tak, ako ju stvoril.
Teraz a potom
Jób 14,14-22.
Boh stvoril pre človeka na zmierenie jeden život, a preto práve
v tomto živote chce, aby Ho človek hľadal, dopytoval sa na Neho,
poznával Ho a učil sa od Neho byť pôsobením Svätého Ducha lepším.
Človek má v živote svoje "teraz" a svoje "potom". Ak je to prvé
zlé a ťažké, Božie Slovo ho vedie, aby hľadal Hospodina a nadejal
sa na Jeho lásku. Boh je dosť silný na to, aby každé ťažké ľudské
"teraz" zmenil na krásne a požehnané "potom". Potom sa stane
v ľudskom živote "teraz" a človek začne chváliť svojho Boha
v hlbšom poznaní Jeho lásky.
Jób sa chce nadejať na Hospodina po všetky dni svojho života.
Je to výzvou a príkladom pre život viery. Pán nechce, aby niekto
začal pochybovať o Jeho láske k nemu. Nechce to preto, lebo veľmi
miluje každého človeka. Dôvera potom pôsobí trpezlivú nádej a táto
nikdy nezahanbí!
53
Dôvody a prejavy nenávisti
Moc Svätého Ducha a vzťahy
Keď sa minú argumenty...
XV.
Zhadzovanie
Jób 15,1-11.
Keď si človek pri dialógu nechce pripustiť pravdu, robí to buď
preto, že naozaj nemôže prijať iné tvrdenia alebo preto, že ich
z najrôznejších príčin nechce prijať. Ak niekto nechce prijať
ponúkané vysvetlenia, je veľmi možné, že svätý Duch aspoň na
chvíľku v jeho srdci "zaklope" a potichu upozorní: "Počkaj
človeče! To ani zďaleka nie je také isté, čo tvrdíš..." Svetáci sú
zvyknutí na to, že keď chcú obviniť, musia dokázať vinu alebo keď
ich chce niekto obviniť, musí tiež dokazovať. Tichý Boží hlas
v srdci nikto nikomu nedokáže! Navyše sa mnohým kresťanom dnes už
zdá, že to s Hospodinom nemusia brať až tak vážne - tu niekomu
ublížili a nič sa nestalo, tam si privlastnili maličkosť a nikto
ich nevidel, aj na modlitby a čítanie Písma sem tam zabudnú a nič
zlé sa im nedeje... Inými slovami sa im začne vidieť, že Písmo
nemusia prijímať celé. Zabúdajú pritom, že možno už dávno nepatria
medzi skutočný Boží ľud. Možno im už ale ani to nevadí - veď sa
naučili klamať sami seba. Chodia do kostola, vedia sa výborne
pokrytecky tváriť, robia naoko dobré veci a tiché hlasy vo svedomí
je predsa najlepšie šikovne preskakovať. Takýto ľudia majú v tomto
svoje odsúdenie. Ponúkané vysvetlenia nechcú prijať aj keď je to
pred Hospodinom úplne zjavné, len pred človekom sa dá všeličo
zakryť.
Lenže keď si chce niekto podržať svoj názor aj napriek logike,
zdravému, triezvemu mysleniu, napriek faktom a napriek Božiemu
Slovu, musí začať robiť niečo, čo možno dovtedy nerobil. Musí
niektoré reči prehliadať, čo každého človeka nutne privádza do
duchovnej smrti. Ak niekto prehliada ľudské reči, chtiac či
nechtiac sa to naučí a bude prehliadať aj Boží hlas! V takomto
prípade je niekedy veľmi výhodné zhodiť oponenta aj napriek tomu,
že sa proti jeho názoru nedá argumentovať. Veľmi dobre na to môžu
poslúžiť rôzne intrigy a prípadne aj priamy útok, ktorý sa síce
netýka problému z dialógu, ale zato sa dobre hodí človeku
zviazanému pýchou. Takto napadol aj Elifaz Jóba. Vyčítal mu
mladosť, poukázal na to, že je medzi nimi človek, ktorý by mu
mohol byť otcom a že isto vedia aspoň toľko o múdrosti ako on. Ak
niekto znevažuje mladosť a vyvyšuje svoj vek ako argument, chová
sa ako zlodej! Skutočná staroba, dospelosť sa nepohorší, ale
naopak vysvetlí mladosti jej omyly. Takúto starobu, dospelosť si
prirodzene všetci budú vážiť. Ak sa ale niekto vyvyšuje
a argumentuje vekom, pravdepodobne hreší a klame samého seba.
Takéto jednanie je jedným z prejavov nenávisti a pýchy.
"Ty sopliak, čo si to dovoľuješ, mne budeš niečo rozprávať?!"
"V tvojich rokoch sme ťažko museli zarábať na chlieb a ty si
54
dovolíš kritizovať?!"
"Kamoš, veď ja som bol tvojim duchovným otcom a ty ma teraz
chceš poučovať?!"
"Čo mi čo máš rozprávať, veď sme rovnako starí, nerob zo seba
mudrca!"
Nepomyslel alebo nevyriekol som niečo takéto niekedy aj ja,
namiesto toho, aby som skromne obhájil svoj pohľad na podklade
Božieho Slova? - Pýcha nie je duchovná alebo svetská, je len jedna
pýcha a tá môže zahubiť aj farárov, kazateľov, presbyterov, bratov
starších i všetkých ostatných veriacich. Je ľahké stať sa
zákonníkom a ani si to nevšimnúť. Je ľahké nenávidieť a presvedčiť
samého seba, že milujem!
Svetlo Slova a tma zamotaných rečí
Jób 15,12-16.
V predchádzajúcich kapitolách Jób niekoľkokrát poukázal na
fakt, že je porušený a potrebuje Božie odpustenie. Nikdy o sebe
netvrdil, že je dokonalý, akurát nerozumel Božiemu jednaniu s ním.
Nevedel prečo Hospodin na neho dopustil niečo tak ťažké. Napriek
tomuto vyznaniu Elifaz karhá Jóba, že o sebe tvrdí, že je čistý
pred Stvoriteľom. Elifazovi totiž došli argumenty a začal splietať
nelogické dôvody a dôsledky, len aby naoko obhájil svoju
prevrátenosť. Jóbov priateľ neprepočul jeho vyznanie, iba ho
nechcel akceptovať, nehodilo sa mu - keby ho totiž prijal, nemohol
by Jóba takto zhodiť. Aj veriaci ľudia sa vedia tváriť, akoby
nepočuli a rozprávať akoby odveci. Ak je niekto zainteresovaný do
dialógu ako v tomto prípade Elihu, odhalí pokrytcov. Však mnohí
ľudia v spoločenstve veriacich nepoznajú vyznania jednotlivých
strán, v takomto prípade sa prázdne, pokrytecké reči stávajú
nástrojom na zhadzovanie. V takomto prostredí sa dá ľahko šíriť
lož, lebo sa zneužíva neinformovanosť. Zatajovanie informácií sa
stáva nástrojom na dosahovanie vlastných cieľov. V prípade Jóba
bolo týmto cieľom sebapovyšovanie.
Mám záujem informovať sa? Keď sa jedná o nejaký konflikt
v spoločenstve, dokážem vyvinúť aktivitu a viesť dialóg s obidvomi
stranami, aby som mohol správne rozsudzovať názory?
Ak Božie dieťa takúto aktivitu nedokáže vyvinúť pre lenivosť,
pohodlnosť, nechuť, ..., môže sa stať, že práve ono bude vinné za
rozpad spoločenstva, v ktorom kvasí hriech. Stojí mi Pán Ježiš
ešte za obeť? Chcem niesť kríž? ...
Elifaz sa postupne tak zamotával do klamstiev a lží, že si
dokonca začal pomáhať aj mnohými nehoráznymi tvrdeniami. Keď
poukázal na Boha, že neverí ani svojim svätým, rozprával o niečom
o čom jednak nebol schopný rozpovedať pravdu a zároveň týmto
tvrdením urobil zo Stvoriteľa akúsi nedôverujúcu bytosť, ktorá
musí všetkých strážiť, lebo im jednoducho neverí. O Božom myslení
nemôže žiadny človek povedať vôbec nič! Keď niekto začne klamať,
dotkne sa hriechu. Hriech je veľmi lepkavý, a preto predstava, že
zaklame len trochu je naivná. Človek zaklame raz, potom i druhý
a keď zaklame tretí, musí možno ďalšími klamstvami hájiť tie prvé.
Prilepí sa na hriech pevne a hriech ho spúta. Keď mu potom možno
niekto povie, že je klamár, tvári sa prekvapene, lebo oklamal aj
sám seba a presvedčil sa, že vlastne ani neklame. Nazval klamstvo
iným slovom a odmietal sa hlbšie zaoberať touto myšlienkou. Hriech
55
nie je naivný, ale nebezpečný. Je to hrozný jed, ktorý funguje ako
silná droga. Stačí málo a vzniká návyk...
Je opakovanie vždy matkou múdrosti?
Jób 15,17-35.
Keďže Elifaz už nemal argumenty a nemal ani záujem počúvať
a meniť svoj názor, začínal opakovať čo už raz povedal a čo mu
bolo vysvetlené. Opakovanie nie je vždy matkou múdrosti, niekedy
sa stáva cieľavedomým počínaním na obhajobu svojej vlastnej špiny.
Niekto možno povie, že má milosť Pána Ježiša a že mu
premýšľanie o sebe vo svetle starozákonnej knihy Jób berie vieru.
Tieto výklady však Božím deťom vieru vracajú, lebo ich vedú ku
pokániu. Svetákov, ktorí už od Krista úplne odpadli ale urážajú
a keďže sú medzi nimi aj veľmi zbožní ľudia, dokážu si nájsť
výhovorku. Živá viera pôsobí skutky, mení človeka na lepšieho.
Boží Svätý Duch je dosť silný nato, aby zvíťazil nad každým
hriechom! Jedno ale nikdy neurobí - nedonúti človeka, aby bol
živým kresťanom! Človek to musí chcieť sám. Až potom mu bude
svojou mocou a láskou stáť po boku a viesť ho do "zasľúbenej
zeme".
56
57
Od názorov k intrigám
XVI.
Neakceptované vysvetlenia
Jób 16,1-5.
Jóbova žalosť spočíva v tom, že očakával od svojich priateľov
útechu v biblickom zmysle slova. Takouto útechou môže byť
povzbudenie, zasľúbenie z Písma alebo aj napomenutie, ktoré
vychádza zo skutočnosti a drží sa celej zvesti Božieho Slova.
Traja priatelia ale nepotrebovali k napomínaniu poznanie
skutočnosti a nemali záujem akceptovať Jóbove informácie a pohľady
ani vtedy, keď proti nim nemali čo namietať. Preto ich Jób
obvinil, že sú mu len na bolesť a utrpenie.
Keď veriaci človek odmieta podložené argumenty a drží sa
svojich pohľadov aj napriek tomu, že ich v zmysle biblickej zvesti
nedokázal obhájiť, začína sa dostávať do novej pozície pred svojim
okolím. Kým predtým rozprával z presvedčenia, potom sa už drží
svojich názorov len pre pýchu a hrdosť. Možno presvedčí sám seba,
že pocit, ktorý pritom prežíva nie je pýcha - takéto presviedčanie
je však len sebaklam. Tento človek potom ďalej šíri svoje názory
v dialógoch. Keď sa navyše tieto názory dotýkajú druhých osôb, je
zaujímavé, že sa takýmto spôsobom stal z tohoto človeka pravý
intrigán. Bez príčiny a podloženia niekoho vyvyšuje, a pritom to
nie je pravda alebo iného ponižuje a tiež to nie je pravda.
Neakceptovanie vysvetlení sa preto môže stať v živote človeka
veľmi vážnym momentom, ktorý oddeľuje svätosť od nesvätosti. Pán
Ježiš prichádza k človeku často cez iných bratov a sestry a často
tak, že je to nepríjemné. Ak to Božie dieťa neakceptuje, môže
stratiť to najcennejšie čo má - detinstvo u živého Boha. Najprv
bol človek kresťanom, potom sa stal intrigánom. Ľudská hrdosť je
hrozný jed, naplňuje sa pri nej proroctvo Pána Ježiša keď
rozpráva, že ak sa vráti démon do človeka, ktorý vyhnal zo srdca
Svätého Ducha, pozve sedem ďalších a posledné skutky toho človeka
sú horšie, než tie prvé.
Útočná zbraň intríg
Jób 16,6-17.
Intrigy nie sú bezvýznamné reči, ktoré si netreba všímať.
Naopak sú útočnou zbraňou, ktorou človek odstraňuje z cesty tých,
ktorí mu zavadzajú a vyzdvihuje iných, ktorí mu nejakým spôsobom
vyhovujú. Za maskou milého úsmevu a priateľskej reči sa môže
ukrývať zámer niečo zistiť, získať vplyvného priateľa a použiť
ho... Zbraň jazyka je možno najohavnejšia tým, že sa veriaci
človek usmieva, keď druhého "udiera päsťou".
Jób si veľa vytrpel od svojich priateľov a jeho vysvetlenia
nemali účinok. Jeho slová stáli v ceste jeho priateľom k získaniu
trochu svetskej slávy. Ľudská urazená hrdosť dokáže rozbíjať
spoločenstvá Božích detí, potupovať a ponižovať s úsmevom na tvári
58
a mnohými milými slovami o láske, zhovievavosti a zdieľaní.
Nebeský Svedok, kozlovia a ovce
Jób 16,18-22.
Jób nachádza jediného Svedka na Nebi, ktorý presne rozlišuje
intrigy od iných rečí. Pozná zámery ľudských sŕdc a často mlčí
podobne, ako aj v Jóbovom prípade. Niekedy sa zastane svojich detí
už na tejto zemi, inokedy napĺňa svoju spravodlivosť podľa
podobenstva o kozloch a ovciach. Keď Pán Ježiš oddelil od oviec
kozlov a obvinil ich, tvárili sa prekvapene. Je veľa veriacich
ľudí v Pána Ježiša, ktorí veria úprimne, ale nechcú dať meniť
svoje srdcia a názory Svätému Duchu. - Preto budú raz veľmi
prekvapení! Viera, ktorá neprináša skutky je mŕtva! Prítomnosť
a moc Svätého Ducha zaručuje neustálu premenu k lepšiemu.
Mám dar Svätého Ducha?
59
Utrpenia z pýchy
a neznášanlivosti
XVII.
Kto sú posmievači?
Jób 17,1-5.
Rozprávková predstava posmievačov je jasná a naivná zároveň.
V rozprávke posmievač jasne ukazuje svoju zlobu a ak ju aj pred
inými postavami ukrýva, čitateľ vždy vie, kto je v rozprávkovom
príbehu bezcharakterný a kto nie. Keď Biblia opisuje posmievačov,
zdôrazňuje ich realistickú prirodzenosť a pokrytectvo.
V spoločenstve veriacich ľudí poväčšine nenachádzame
bezcharakterných ľudí odkrytých vo svojej nahote hriechu! Ukrývajú
sa za slová jazyka, klamné prejavy úprimnosti, používajú faloš,
klamstvá a tajnosti, aby dosiahli svojich cieľov. Títo ľudia síce
používajú Božie Slovo, ale poväčšine len nato, aby v ňom našli
argumenty na obhájenie svojich skutkov. Celé Písmo aplikujú na
životy iných, pre seba si berú len to, čo im vyhovuje. Sú schopní
a ochotní napomínať a povzbudzovať zasľúbeniami z Biblie, ale sami
neprijímajú napomenutia, ktoré nevyhovujú ich zámerom. Hovoria, že
prijímajú Písmo, ale v skutočnosti to nerobia, lebo by to urážalo
ich pýchu.
Realita života odhaľuje prostredie, v ktorom sú takýto pokrytci
skrytí za "oponu" svojich pretvárok. Možno by sa zdalo, že
s takýmto zlým cieľavedomým počínaním je veľmi ťažké "strúhať"
pokornú tvár. Božie Slovo poukazuje na to, že keď niekto začne
klamať Svätého Ducha, začne klamať aj samého seba. Pre ľudskú
psychiku je prirodzené presvedčiť svoje vlastné myslenie
o veciach, o ktoré človeku naozaj ide. Veriaci si vyhľadáva také
spoločenstvo priateľov, v ktorom mu jeho skutky udobria a tým
podporia jeho prevrátenosť. Podvádzajúci pokrytec potom nemusí mať
problémy so svojim svedomím, lebo je fanaticky presvedčený
o svojej vlastnej čestnosti a správnom konaní. Stačí sa len
vyhýbať dialógom s tými veriacimi ľuďmi, ktorí majú dar, aby na
podklade Písma usvedčili pokrytca z prevráteného jednania.
Biblickí posmievači vypadajú veľmi zbožne, pritom ale nedokážu
zniesť dialóg vo svetle Písma na tému, ktorá ich usviedča
z hriechu.
Jób hneď na začiatku kapitoly vyznáva, že tí, ktorí ho prišli
navštíviť, nie sú jeho priateľmi, ale posmievačmi ukrytými za
vlastnú prevrátenosť a pretvárku. Prosí o milosť, aby sa Hospodin
zastal jeho práv, lebo vidí, že Pán "prikryl ich srdce" - ranil
ich slepotou, ponechal vo fanatickom presvedčení o svojich
egoistických pravdách. Keď sa niekto odvráti od Božieho Ducha,
zrádza svojich blížnych za podiel slávy, jedovatého pokoja,
zisku... Jeho oči sa zatmejú a začne žiť v sebaklame o svojom
správnom jednaní. V takomto prípade môže prísť pomoc len od
Hospodina, lebo ak prevrátení pokrytci získajú moc, spravodlivý
nemôže nájsť u nich opory - iba vtedy, keby začal s nimi
podvádzať.
Rozpoznávam duchov? Všímam si v cirkvi ľudí ochotných prijímať
Božie Slovo celé aj pre samého seba? Chcem ja sám prijímať celé
60
Božie Slovo?
Nábožná verejnosť a informácie
Jób 17,6-9.
Moc posmievačov spočíva v prvom rade v informáciách - v ich
jazyku. Je veľmi ľahké rozprávať druhým ľuďom časti právd,
prípadne aj nepravdy a zneužívať takéto jednanie na dosahovanie
svojich cieľov. Náboženská manipulácia sa mnohokrát prejavila
v dejinách ako nástroj moci sveta. Žiaľ, mnohokrát sa prejavuje aj
dnes v menších i väčších merítkach. - Niekedy ide o získanie
väčšieho politického vplyvu na základe počtu členov cirkevnej
inštitúcie, inokedy len o potlačenie nesympatických oponentov,
ktorí sú ochotní kritizovať na podklade Písma aj vplyvných ľudí
kresťanského spoločenstva. Náboženská manipulácia je ohavným
prostriedkom živého diabla, jej hlavným nástrojom sú polopravdy.
Posmievač, ktorý takto robí, tvári sa presvedčivo a zbožne ako
Jóbovi priatelia. Ide mu o to, aby presvedčil čo najviac veriacich
ľudí o svojom postoji a aby čo najviac zhodil svojich oponentov.
Bezcharakterné, skryté jednanie posmievačov je bežným zjavom aj
v dnešných cirkevných inštitúciách. Nábožnú verejnosť je ľahké
o niečom presvedčiť, keď nebolo povedané všetko a jasne! Oklamaní
veriaci potom začnú podporovať niečo, čo by nikdy nepodporili,
keby poznali všetky okolnosti a fakty. Takto sa správal diabol,
keď pomocou poloprávd oklamal Adama a Evu v raji a robí to cez
svojich fanatických prisluhovačov až podnes.
Podpora nábožnej verejnosti znamená počet hlasov pri hlasovaní,
dostatočný počet hlasov znamená dosiahnutý cieľ.
Keď chcem niečo v cirkvi dosiahnuť, nejednám náhodou ako zlosyn
vo fanatickom presvedčení o svojej pravde? Kristus vidí jasne
ľudské srdce a chvíľa Božej spravodlivosti rozhodne vždy
prichádza! Blíži sa k človeku aj napriek tomu, že si to nechce
pripustiť...
Utrpenia a zúfalstvá
Jób 17,10-16.
V predchádzajúcich dvoch odsekoch Písma bolo zachytené utrpenie
človeka, ktorý niesol potupu od pokrytecky jednajúcich ľudí. Každá
ľudská neznášanlivosť a pýcha privádza niekomu utrpenie. Ak sa
skombinuje s náboženskou manipuláciou ide o jasnú silu sveta
niekoho ponížiť a potlačiť. V tomto prípade to bol Jób. Trpel tak
veľmi, že si želal umrieť a chvíľami prestával dokonca aj dúfať
v Božie vyslobodenie. Neplakal pred svojimi posmievačmi, ktorí si
hovorili priatelia, ale ukazoval žiaľ len pred Hospodinom.
Sebaľútosť je prejav egoizmu a nad samým sebou poväčšine verejne
"plačú" len pokrytci a tí, ktorí svojim jednaním chcú niečo
dosiahnuť. Keď človek prílišne ukazuje svoje utrpenie, možno to
robí preto, aby ho ľutovali a zastávali sa ho. Božie dieťa ukazuje
svoj kríž pred Hospodinom a prípadne pred jedným alebo dvoma
spovedníkmi. Jób vylieval svoj žiaľ pred svojim Bohom, ktorý počul
jeho žalospev.
61
V závere kapitoly dokonca Jób prestáva dúfať, že sa naplnia
jeho úmysly zbožného života. Utrpenie pochádzajúce z útlaku jazyka
býva veliké - beda tým, ktorí sú jeho iniciátormi a prisluhovačmi
hriechu! Neznášanlivosť a pýcha nie sú vlastnosti, ktoré sa týkajú
len hrešiaceho jedinca. Vplyv takto jednajúceho človeka vždy
niekoho potláča a ubližuje mu! Deje sa tak aj vtedy, keď potlačený
nikdy neprejaví svoju bolesť a vyznáva ju len pred Pánom.
V spoločenstve veriacich ľudí môže byť veľa skrytých utrpení,
pýchy, žalostí, zloby s mnohými slovami pokoja a zbožnosti, ktoré
sa hovoria navonok a podobajú sa obieleným hrobom z podobenstva,
ktoré povedal Pán Ježiš v Evanjeliu.
Je ešte jedno utrpenie, ktoré pochádza z hriechu pýchy
a neznášanlivosti. Týmto utrpením je utrpenie samotného pokrytca.
Svojimi zlými skutkami a jazykom stráca priateľov a jeho okolie sa
postupne začína podobať len na okolie spolupracovníkov v hriechu
a špine. Títo mu síce nahrávajú a povzbudzujú ho, ale len do tej
miery, dokiaľ sa ich cesty neskrížia. Navyše svetácke
povzbudzovanie aj v čase, keď by bolo lepšie napomínať, spôsobí,
že človek stráca požehnanie. Život hrešiaceho pomalinky "šedne" aj
keď si to nechce pripustiť, stráca hlboké a hodnotné priateľstvá,
vyplývajúce z bratstva v Pánovi Ježišovi. Takýto človek si možno
postupne na stav duchovnej smrti zvyká, ale tento stav nie je
príjemný. Takto diabol dostáva do utrpenia nielen Božie deti, ale
aj tých, cez ktorých sa prejavila jeho jedovatá zlovôľa. - Diabol
je veľmi zlý protivník, keď raz niekto opustí Svätého Ducha, nie
je možné ubrániť sa mu...
62
63
Múdrosť i zloba opakovania
XVIII.
Opakovanie v Božom Slove
Jób 18,1-4.
Každá biblická kniha je niečím zvláštna. Neprináša len
informáciu zapísanú v logických súvislostiach textu, ale prináša
aj formu vyjadrovania, dobové zvyklosti, obrazy používané na
vyjadrenie myšlienok... V knihe Jób môže čitateľ nájsť jednu
zaujímavú zvláštnosť - opakovanie už vyrieknutých myšlienok. Jób
bol niekoľkokrát obvinený podobnými rečami jeho priateľov,
niekoľkokrát sa bránil vyjadrujúc podobné myšlienky... Moderný
vnímavý čitateľ vyhľadáva takú literatúru, v ktorej sa myšlienky
neopakujú - veď načo zbytočne tráviť čas nad niečím, čo už bolo
povedané? Mnohé knihy Písma ale prinášajú tie isté informácie
opakovane, aby človek nezabudol na ich zmysel a súvislosti! Pán
Ježiš svojim prejavom jasne dáva najavo, že očakáva od svojich
poslucháčov nielen logické pochopenie problematiky, ale aj
prijatie Jeho Slova do srdca a do pamäti. Opakovanie je jedným
z prostriedkov, ako si niečo dobre zapamätať. Otázka vzťahov
a riešení konfliktov v cirkvi je jednou z najpodstatnejších otázok
Písma. Možno práve preto v Knihe Jób Pán opakovane poukazuje na
prejavy pýchy, bezbožnosti, na skrytú nenávisť a povyšovanie...
Tieto prejavy by mali byť Božiemu dieťaťu odkryté, aby mohlo
podporiť to, čo je dobré a odmietnuť pretvárku. Ak má cirkev
splňovať svoje poslanie, musí si udržať čistotu vzťahov! Skrývané
nesympatie, nenávisti, neznášanlivosti, nezáujem, závisti, cirkev
v krátkom čase privedú do duchovnej smrti. Veriaci Boží vyvolení
by mali preto vynaložiť mnoho úsilia nato, aby bola zachovaná
čistota vzťahov a jednania. Kniha Jób ilustruje - opisuje ako
vyzerajú pokrytci, ako sa prejavuje pýcha a zloba, opisuje ako
človek dokáže oklamať aj samého seba, len aby mohol konať
svojvoľne...
Keď som začal písať výklad tejto knihy, premýšľal som o tom, že
by bolo dobré vyložiť vždy dve kapitoly naraz. Dej by bol
nahustený a vo výkladoch by nebolo mnoho opakovaní. Uvedomil som
si, že jedným z významných rysov tejto knihy je práve opakovanie.
Pán Ježiš chce, aby si Jeho dieťa dobre zažilo a zapamätalo všetky
prejavy porušených vzťahov a neriešených konfliktov. Preto je
jednou zo zvestí tejto knihy napomenutie, aby čítanie Písma nebolo
pre veriaceho človeka len naplňovaním potrieb svojho intelektu.
Čitateľ si má mnoho vecí dobre zapamätať a zažiť, aby za zjavnými
prejavmi ľudí mohol nahliadnuť aj do skrytej oblasti reality,
ktorú mu kniha Jób v mnohom otvára.
Pyšný čitateľ môže odmietať opakovania, pretože urážajú jeho
intelekt. Úprimný veriaci prijíma Písmo celé - aj s opakovaním,
ktoré sa neskôr v jeho živote prejaví ako základ chápania
a vnímania Božej vôle, ako podklad na správne a rýchle reakcie.
Nech Pán požehná úprimným čitateľom všetky opakovania z Knihy Jób,
aby mohli byť použité pri praktickom živote viery v otázkach
riešenia konfliktov a porušených vzťahov.
64
Opakovanie plné zloby
Jób 18,5-21.
Keď sa niekto nechá vzdelávať Duchu Pravdy a neodmieta ani
opakovania, bude žať mnohé ovocie Svätého Ducha. Jóbov priateľ
však využíval opakovanie na presadzovanie svojej vôle. Opakovanie
teda môže slúžiť na dobré, ale aj na zlé. Neustálym opakovaním
klamstiev človek dokáže presvedčiť seba i svoje okolie, že
klamstvá nie sú klamstvami a pravda nie je pravdou. Jóbovi
priatelia opakovali svoje obvinenia, aby utvrdili seba
a presvedčili i druhých o tom, že ich pokrytectvo a faloš je tou
najväčšou láskou. Opakovanie môže byť aj diablov prostriedok,
pomocou ktorého rozkladá cirkev. Tak ako opakovanie Božieho Slova
veľmi napomáha v duchovnom raste, opakovanie klamstiev ničí
duchovný život. Tento fenomén netreba podceňovať, lebo má veľkú
moc! Preto Kristus i apoštolovia poukazujú, že hriech je potrebné
hneď v zárodku z cirkvi odstrániť, lebo nakazí mnoho dobrého.
Opakovanie hriechu, klamstiev a nezáujmu môže v spoločenstve
zničiť pevnú vieru mnohých jednotlivcov. V celej tejto kapitole
Jóbov priateľ opakuje, aký je Jób hriešny a zlý...
Čo zvyknem opakovať ja? Akú motiváciu mám k opakovaniu svojich
názorov?
Jedným z dôvodov opakovania je duchovná stagnácia. Keď človek
prestane žiť život plný Svätého Ducha, prestáva prijímať nové
skúsenosti a naučenia. Začína opakovať čo už spoznal predtým
a nemá nových skúseností s Pánom. Kristus poukazuje, že dobrý
hospodár - Jeho dieťa, vynáša zo svojho pokladu viery nielen
staré, ale aj nové veci.
Nie je moje opakovanie len prejavom duchovnej "sklerózy", ktorá
môže zapríčiniť dokonca aj duchovnú smrť?
65
Okolnosti a únava
XIX.
Realita
Jób 19,1-3.
Realita medziľudských vzťahov poukazuje na skutočnosť, že len
málokto je ochotný dať sa viesť Božím Duchom a dávať do poriadku
narušené vzťahy tým, že si pripustí hriech a omyl... Moderná viera
často ilustruje pohanskú pobožnosť a nie živý vzťah človeka
a Stvoriteľa. V živom kresťanskom spoločenstve je pokánie bežným
zjavom. Priznanie omylu je nutnosťou pri duchovnom raste. Pohanská
nábožnosť ale vyučuje veriacich, že aj keď im niekto poukáže na
ich hriech a vysvetlí, že robia zle, !e aj tak v ňom môžu
zotrvávať. Možno dúfajú, že sa na špinu zabudne a že bude opäť
všetko postarom. Takýto prevrátený prístup vytvára z ľudí
násilníkov, ktorí utláčajú iných, a pritom v sebe dúfajú na
zabudnutie zlých skutkov. Práve takto potlačený bol aj Jób. Jeho
priatelia zotrvávali v akomsi fanatickom presvedčení, že do veci
vidia, rozprávali o láske a Bohu, pritom však likvidovali svojho
oponenta tým najtvrdším spôsobom plným nezáujmu a sebaklamu. Medzi
veriacimi majú často väčšiu hodnotu argumenty typu "mne takéto
vysvetlenie nestačí", ale to samotné vysvetlenie vychádzajúce
z Písma pre nich hodnotu stráca. Veriaci ľudia veľmi často klamú
sami seba, že ich viera je úprimná, pritom sú v skutočnosti
neschopní vymaniť sa zo spútanosti hrdosti a pýchy, lebo už dávno
vypadli z moci Svätého Ducha a Jeho lásky. Takáto prevrátená viera
je jedným z prejavov zloby a nenávisti. Takáto nenávisť Jóba úplne
skrúšila, ponížila, takže už nevládal niesť svoj kríž. - Toto sú
okolnosti reality, ktoré pôsobia v úprimnom veriacom únavu a sklon
k rezignácii.
Rezignácia
Jób 19,4-12.
Táto kapitola vrhá na Jóba pohľad, ktorý by sa dal chápať ako
pohľad na unaveného a rezignovaného človeka. Jób už naozaj
nevládal a v mnohom rezignoval. Poznal, že jeho priatelia neprišli
hľadať pravdu, ale že prišli povýšiť sa na jeho ponížení. Tento
unavený človek však v sebe stále nachádza "hviezdičku" nádeje
v Hospodinovi. Je to veľkým príkladom pre ponížené Božie deti,
ktoré žnú svoje poníženie bez príčiny na základe hriešneho
jednania druhých. Čitateľ sa v Knihe Jób niekedy nevyzná, môže sa
stať, že dáva zapravdu vždy tomu, kto práve rozpráva. Podobná je
aj realita. Skutočný vinník sa len ťažko nachádza. "Hviezdička"
nádeje však rozpráva, že Boh nemusí hľadať vinníka, pretože ho
jasne vidí. Nikoho sa nemusí spytovať na pohnútky a pravdy,
pretože ich pozná. Dokonca aj keď človek samého seba presvedčí, že
jeho faloš je pravdou a láskou, Stvoriteľ pozná jeho prevrátenosť.
Jób bol síce veľmi unavený jednaním svojich priateľov, ale
66
duchovne nerezignoval, stále dúfal, že raz príde Hospodin
a zastane sa jeho práv.
Ľudská únava môže prichádzať v dôsledku mnohých rokov útlaku
a ponižovania. Táto kapitola aj napriek tomu zvestuje Božiu
zvrchovanosť. Jób sa stáva príkladom trpezlivosti, ktorá prináša
nádej a vyslobodenie.
Najťažší úder
Jób 19,13-20.
Čitateľom sa môže zdať, že Jóba skrúšili udalosti prvých
kapitol. Strata majetku, blízkych, nemoc a v závere poníženie sú
naozaj tvrdým údelom. Tou poslednou ranou, ktorú Jób dostal od
diabla je pretrvávajúce ponižovanie, zhadzovanie aj pred jemu
blízkymi ľuďmi. Stratil takto priateľov, bratov, dokonca aj jeho
manželka nevládala niesť s ním kríž a prijímať ho s jeho údelom.
Zúfalá samota, ktorá pretrvávala bola poslednou ranou, ktorú by
Jób neprežil ani telesne, ani duchovne, keby nezasiahol jeho Boh
a nevyslobodil ho s ponížení, ktoré naň dopustil.
Je ľahké niekomu ublížiť a potom si nechcieť pripustiť omyl
a dúfať v čas, že všetko urovná a zahojí. Pravda čas v násilníkoch
urovná ich svedomie a spôsobí zabudnutie, ale nie tak
v potlačenom. Ten často až do konca života nesie dôsledky jednania
pokryteckých násilníkov, ktorí si zamilovali svojvôľu a položili
ju pred svetlo Božieho Slova. V spoločenstvách Božieho ľudu môžu
byť mlčiaci bratia a sestry, ktorí trpia, pritom to ale nikoho
nezaujíma! Veriaci sa potom dopytujú Svätého Ducha prečo
neprichádza požehnanie, majú množstvo slov o láske a zdieľaní,
pritom ale najviac milujú svoju vôľu a svoje násilie. Niekedy
dokonca nemajú hanbu ani vyjadriť, že duchovná práca vyžaduje istú
tvrdosť, a tým si ospravedlňujú svoje porušené jednanie.
Pán Ježiš chce žehnať, ale nechce žehnať pokrytcom, fanatikom,
svojvoľníkom, klamárom a zlodejom...
Prenasledovanie a túžba po pravde
Jób 19,21-29.
Krásny záver tejto kapitoly oslavuje Boha a rozpráva o Jeho
veľkosti a priamosti. Jób si želá odhalenie pokrytectva, túži, aby
všetko bolo zapísané do knihy a vykričané celému svetu... Jób
obstál vo svojom utrpení pred Hospodinom a dnes čítame knihu
o všetkom čo sa mu dialo! "Proste Hospodina a dostanete!"
Prinášajte svoje žiadosti Bohu a On bude počuť! Ale zároveň svojho
Boha neopustite tak, ako Ho neopustil ani Jób! Pán Ježiš vypočuje
modlitbu verných a zapchá si uši pred modlitbami prevrátených!
"Kto neberie svoj kríž a nenasleduje Ma, nie je Ma hoden!" -
Hovorí Pán. Kto ale svoj kríž zoberie a cele sa oddá svojmu Bohu
aj v utrpení, isto prežije skúsenosti Jóba, ktorému Pán požehnal
vo všetkom dvojnásobne a vypočul jeho volanie - zverejnil
ponižovanie, ktorého sa mu dostalo. "To čo je dnes skryté, bude sa
rozhlasovať zo striech!" - Beda tým, ktorí stavajú svoje dielo na
klamstvách a tajnostiach... 67
68
Trochu o náboženskom fanatizme
XX.
Pretrvávajúca zaťatosť
Jób 20,1-7.
Pretože je človek porušený hriechom, niekedy sa stáva, že sa
akosi zatne a nedokáže si pripustiť omyl alebo zlé jednanie.
Takéto správanie je doslova démonským spútaním pýchou. Svetákom
táto spútanosť nevadí, naopak vyhovuje im, lebo ich ponecháva vo
tme, v ktorej nevidieť ich zlé skutky a správanie. Božie dieťa by
malo byť nepriateľom takejto spútanosti z celej svojej sily
a s celou mocou Svätého Ducha. Kým zaťatosť trvá chvíľku, vypadá
možno detinsky. Však neriešená zaťatosť môže v človeku vyvolať
reakciu, ktorú sa človek snaží sám pred sebou vyriešiť. Žiť
s vedomím nepriznaného nesprávneho jednanie je často nepríjemné,
preto človek v samom sebe niekedy musí tento vnútorný konflikt
urovnať. Biblickým riešením Božieho dieťaťa je pokánie. Svetákovi
ostávajú v celku tri možnosti najčastejšieho riešenia svojho
vnútorného konfliktu.
1. - Zabudnutie je veľmi častým riešením svojho nedostatku.
Stačí jednoducho zabudnúť a konflikt so svedomím pominie. Niektorí
svetáci dokonca vedome pripúšťajú, že isté veci vyrieši len čas.
Tento pohľad možno vychádza s ich vnútorného prístupu k samému
sebe.
2. - Druhým prístupom je akési udusenie svedomia. Sveták si
jednoducho začne pripúšťať aj pred druhými, že urobil zle, tým ale
všetko končí. Naučí sa žiť s tým a postupne sa z neho stáva
bezcharakterný človek, majúci svedomie vycvičené tak, aby mlčalo
vždy, keď dotyčný urobí niečo zlé.
3. - Tretím prístupom voči samému sebe je hľadanie argumentov
na sebaospravedlnenie. Človek vždy dokáže nájsť niečo také, čo ako
tak ospravedlní jeho počínanie. Postupne presvedčí samého seba
o správnosti svojho jednania a začína sa z neho stávať sveták,
ktorého ľudia nazývajú náboženským fanatikom.
Keď sa svetsky jednajúci človek nestretáva naďalej s objektom
i okolnosťami svojho hriešneho jednania, môže ľahko aplikovať na
samého seba zabudnutie. Keď ale prichádza aj naďalej do styku
s ľuďmi, ktorým ublížil, zabúdať sa dá len veľmi ťažko. V takomto
prostredí nakvasenom hriechom potom začínajú vyrastať veľmi
nábožní a pritom veľmi bezcharakterní pohania alebo dokonca aj
náboženskí fanatici zaťato presvedčení o svojich pravdách. Týmto
ľuďom už nejde o dialóg, ich viera im velí presadiť samého seba.
Z Jóbových priateľov sa postupne začínali stávať náboženskí
fanatici, ktorí stále mleli dookola to isté a neprijímali
podložených argumentov. Náboženský fanatizmus a bezcharakterná
nábožnosť je najhorším prejavom svetáckeho jednania, lebo
očierňuje v prvom rade pred druhými ľuďmi samého Pána Ježiša
Krista. Neveriaci svet sa pozerá na Krista cez veriacich ľudí...
69
Fanatické presvedčenie
Jób 20,8-29.
Sveták vystupuje najsuverénnejšie vtedy, keď presvedčí samého
seba o svojom správnom jednaní. Nábožný sveták možno zabúda na
jednu veľmi vážnu skutočnosť - seba možno presvedčil, možno
dokonca pomýlil aj druhých ľudí, však živého Boha Stvoriteľa nikdy
nikto nepresvedčí, že faloš je pravdou!
Pri pohľade na Jóbov problém vidíme rozhovor úprimného
veriaceho s náboženskými fanatikmi, ktorí sa úprimne presvedčili
o pravdivosti svojich klamstiev. Preto niekedy čitateľovi tejto
knihy splývajú pravdy a môže sa zdať, že rozprávajú správne všetci
- Jób i jeho priatelia.
Sófarovi už dávno došli argumenty, a preto jeho ďalšie
dôvodenie spočíva už len v tom, že opakuje a zdôrazňuje čo už raz
povedal a bolo mu vyvrátené. V tejto kapitole dokonca pripodobňuje
možno už aj so zlosťou Jóbovu porušenosť k lajnám a v celej
kapitole len rozvíja, ako zle sa bude mať bezbožník - Jób.
Vyhrážanie sa pochybnými duchovnými zákonitosťami Sófarovi
vyhovuje, lebo nemusí logicky dôvodiť, premýšľať a priznávať si
omyli. V takejto reči si len uľavuje, keď Jóba bez vysvetlenia
zhadzuje a ponižuje.
Realita bude vždy prinášať situácie, keď sa pravda od falše
ťažko oddeľuje. Keď ale Božie dieťa nájde pre Krista trochu času
a začne navštevovať spoluveriacich za účelom dialógu, keď sa
modlieva za riešenia krízy vo vzťahoch, potom isto Pán Ježiš časom
vyrieši akýkoľvek problém.
Správam sa ako Božie dieťa, alebo utekám pred nepríjemnými
povinnosťami ako pohan?
70
Priority Božieho jednania
XXI.
Dôsledok priority spasenia
Jób 21,1-15.
V tejto kapitole sa Jób realisticky zamýšľa nad Božím jednaním
s násilníkmi. Vtedajšie náboženské presvedčenie, ktorého sa jeho
priatelia zastávali, nebolo v súlade so skutočnosťou. Stvoriteľ
netrestá každého hriešnika a naopak nie každému úprimne veriacemu
človeku sa v živote darí. Jób na základe svojho náboženského
presvedčenia nechcel utekať pred realitou, ale jej správne
rozumieť. Vždy keď nachádzal rozpornosť medzi náboženským učením
a praktickým životom, snažil sa nájsť na vysvetlenie tejto
rozpornosti odpoveď. Živý vzťah k svojmu Bohu ho vzdelával.
Jeho priateľom stačilo náboženské presvedčenie, ktoré spoločne
vyznávali a ktoré z nich robilo akési "futbalové družstvo",
zastávajúce sa spoločných názorov a záujmov. Živá viera v Pána
Ježiša nachádza nové poznania, zjavenia, poznáva okolnosti do
väčšej hĺbky, pričom hľadá vysvetlenia v Božom Slove. Pohanská
nábožnosť vytvára "kluby", ktoré sa navzájom zhadzujú, podrážajú,
sú neochotné meniť svoje učenia, lebo im v tom bráni ich hrdosť -
vyznania viery.
Nevidím aj ja vo svojom kresťanskom spoločenstve "klub"?
Kresťanské denominácie niekedy skryte vyznávajú svoje tri
najväčšie prikázania:
1. Budeš milovať svoju denomináciu a hlavne zbor, do ktorého
chodievaš!
2. Budeš vytvárať priateľstvá aj na úkor poslušnosti pred Božím
Slovom, lebo to je milovať blížneho svojho!
3. Budeš si ctiť svojho Boha tak, aby si mal pokoj so svojim
svedomím!
Prijatie takýchto postojov vybuduje z veriaceho človeka úprimne
nábožného pohana, ktorý je ochotný zastávať sa svojej denominácie
za akýchkoľvek okolností. Dokáže zasadzovať sa za svoje predstavy
na základe vplyvu, ktorý dosiahne pomocou priateľstiev a pritom
vyznáva, že je kresťanom - Božím dieťaťom. Jóbov príklad vyzýva,
aby si veriaci človek všímal skutočnú realitu a nežil len vo svete
svojich predstáv, ktoré v skutočnosti neexistujú. Biblia je
prejavom veľkej Božej milosti a moci, pretože dáva človeku možnosť
správneho orientovania sa a poznávania svojho Boha.
V Knihe Kazateľa v Starom Zákone je poukázané na fakt, že sa
prihodí spravodlivému ako bezbožnému a bezbožnému ako
spravodlivému, a to preto, aby na tejto zemi neveriaci človek
nemohol nájsť svojho Stvoriteľa iba pomocou premýšľania
a pozorovania. Pán chce, aby ho človek potreboval, aby sa cítil
zle, v hriechom porušenom svete. Takému človeku sa dá osobne
poznať, ale žiadny iný Boha nikdy nenájde. Týmto spôsobom
Stvoriteľ zachováva prioritu spasenia. Kristus prišiel spasiť
všetkých, ktorí Ho úprimne hľadajú. Žiadny človek sa ale do
Božieho Kráľovstva nedostane len preto, že by sa mu to na základe
svojho pozorovania zdalo ako výhodný "obchod". Božie spasenie
takto zahrnie len úprimných záujemcov.
71
Pravdepodobnosť a Božie vedenie
Jób 21,16-26.
V otázkach požehnania alebo nepožehnania hriešnikov môže
čitateľ nájsť v Biblii akúsi rozpornosť. Na niektorých miestach sa
píše, že bude bezbožník "vyťatý" a zahynie, na iných zase, že sa
môže aj bezbožníkom vodiť dobre. Takéto pohľady poukazujú na to,
že Pán ponecháva neveriacich ľudí v moci okolností, náhodilostí.
Pre niekoho znamená náhoda blahobyt, pre iného nešťastie... Svoje
deti však Stvoriteľ vedie cestou duchovného rastu, ktorá nie je
náhodilá, ale presne vedená Božou mocou a láskou.
Dokážete nájsť a vysvetliť v Epištole Rimanom pojmy
"predzvedenie", "predurčenie", "povolanie", ktoré sa týkajú Božích
detí?
Násilie svojvôle
Jób 21,27-34.
Jób poukazuje na svojich troch priateľov ako na násilníkov,
ktorí proti nemu používajú náboženskú filozofiu, lebo im v tomto
momente veľmi vyhovuje. Odmietajú zmeniť svoj názor, svoje
náboženské presvedčenie pokladajú za nemenné, čo im umožňuje Jóba
odsudzovať a utláčať. Však kdesi v hĺbke ich srdca existuje
zabudnutá chvíľka pozastavenia, keď sa im prihovoril Boží Duch
a obvinil ich z falše. Na tento moment Jób vo svojom obvinení
naráža, lebo vie, že Hospodin chce človeka zastaviť v jeho
nesprávnom jednaní. Prihovára sa mu dvakrát i trikrát, ale ak
človek ostáva voči Jeho hlasu odmietavý, Pán ho prestáva
napomínať.
Súčasná kresťanská nábožnosť dáva mnoho príležitostí k tomu, že
človek môže potichu zahodiť živú vieru a nahradiť ju falošnou
pobožnosťou, lebo táto viac vyhovuje jeho zámerom. Ako jednám
v cirkevnej denominácii ja?
72
Otázky
XXII.
Nepodložené dôvodenie
Jób 22,1-10.
Jóbov priateľ nepoukazoval na jeho predošlé hriechy preto, že
by ich naozaj u neho kedysi vídaval. Keďže Boh poslal na Jóba
mnoho zlého, automaticky sa mu zdalo, že musí byť prevrátený.
Niekedy býva veriaci človek voči druhému podráždený. Jedným
negatívnym prejavom podráždenosti môže byť aj nespravodlivé
dôvodenie: "To sa ti deje preto a preto... Tamto prežívaš, lebo si
taký..." Ľudskej hriešnej prirodzenosti môže padnúť dobre, keď sa
povýši nad iným bez vysvetlenia a prijatia skutočnosti.
Ako sa od seba odlišuje biblické napomínanie a svetské
zhadzovanie?
Pomocou čoho vyučuje Pán svoj ľud, aby poznali Jeho vôľu i seba
navzájom? Môžem povedať v tomto zmysle nejakú svoju osobnú
skúsenosť?
Je možné rozdeliť konflikty na také, ktoré nemusia byť riešené
a na druhé, ktoré je nutné vyriešiť?
V čom môže neriešený spor uškodiť cirkvi a v čom
zainteresovanému jednotlivcovi?
Čo je to ovocie Ducha a ako napomáha riešeniu konfliktov?
Je možné riešiť konflikt v cirkvi bez čítania a poznania Písma?
Ako môže pomôcť poznanie Biblie pri riešení sporov? Môžem povedať
osobnú skúsenosť?
Odsúdenie
Jób 22,11-20.
Boh Stvoriteľ a Spasiteľ je jedinou bytosťou, ktorá dokonale
pozná ľudské srdce. Človek si nemôže privlastniť Božské poznanie
a rozhodovať, ktorí jeho blížni sú úprimní a ktorí prevrátení.
Odsudzovanie je veľmi nebezpečná aktivita, ktorá vrhá súdiaceho do
moci diabla.
Aký je rozdiel medzi nespravodlivým odsudzovaním a riešením
konfliktu podľa Pánovho návodu z evanjelia? - 1. Napomenúť
v súkromí; 2. Napomenúť pred svedkami; 3. Napomenúť pred cirkvou;
Ak by človek neuposlúchol ani tak, považovať ho za pohana
a publikána...
Akú úlohu zohráva pri napomínaní duchovná autorita veriaceho
človeka?
Akým spôsobom vzniká duchovná autorita? Som pre niekoho
duchovnou autoritou? Ak nie prečo? Môžem povedať z tejto oblasti
osobné svedectvo - skúsenosť?
Bol Jób duchovnou autoritou? Ak áno, prečo?
73
Kedysi a dnes
Jób 22,21-30.
Nabádať niekoho ku pokániu bez vysvetlenia a podloženia je
demagogické a nezmyselné. Ak chce niekto viesť druhého ku pokániu
je nutné najprv objasniť, akého hriechu sa dopustil.
Čo všetko spôsobuje človeku hriech? Môžem povedať v tomto
zmysle vlastnú skúsenosť?
Aký vzťah by mal mať napomínajúci voči Bohu i blížnemu, keď
chce napomínať?
Čo je potrebné prenechať Svätému Duchu a čo je potrebné, aby
povedal a urobil pri napomínaní človek?
Ktoré požehnania dnes máme, ale v minulosti ich Jób a jeho
priatelia nemali a teda ani nemohli použiť?
Dokážem nájsť v Biblii odseky, ktoré konkrétne poukazujú, ako
riešiť konflikty?
74
Jóbov nedostatok
Duchovný rast
Božia spravodlivosť,
moc a poznanie
XXIII.
Jóbov omyl
Jób 23,1-7.
V tejto kapitole začína byť odhaľovaný skutočne nesprávny
postoj v Jóbovom srdci. Hneď na začiatku Jób vyjadruje, že ľudia
pokladajú jeho utrpenia za dôsledok prevrátenosti. V dialógoch,
ktoré vedie so svojimi oponentami vidia vzburu voči Bohu. Preto si
Jób želá, aby mohol predstúpiť pred živého Boha Stvoriteľa a Jemu
samému ukázať, že sa nechoval dvojtvárne alebo prevrátene.
V Jóbovej istote možno nájsť nesprávny pohľad na svojho Boha
a zároveň nesprávny pohľad na samého seba.
Hospodin pri stvorení daroval človeku slobodnú vôľu, aby bol
človek schopný milovať podľa Božieho príkladu. Neodvrátil sa od
svojho stvorenstva ani vtedy, keď Adam svoju slobodu zneužil. Keby
Stvoriteľ vo chvíli Adamovej vzbury všetko v hneve zničil, celé
Nebo by Mu volalo na slávu, pretože Boh nepodlieha žiadnej
morálke, ani učeniu o spravodlivosti... Urobil by to jednoducho
On, a preto by to bolo sväté. Stvoriteľská Láska sa prejavila tak,
že aj napriek všetkým ďalším možnostiam sa Boh rozhodol spasiť
človeka a osobne na kríži zaplatiť za jeho viny, aby naplnil svoju
spravodlivosť.
Keď sa chce Jób dostať pred Hospodina, automaticky predpokladá,
že pojmu spravodlivosti podlieha aj Hospodin. - Predsa aj Boh musí
konať spravodlivo, lebo On sám spravodlivosť vyžaduje od človeka
a o sebe rozpráva ako o spravodlivom. Jób si jednoducho
neuvedomil, že Pán spravodlivosti nepodlieha, ale naopak ju
vytvára príkladom svojho jednania. Niekoho by mohlo napadnúť, že
Boh môže urobiť niečo zlé, čo bude človeku ubližovať, pričom sa to
bude považovať za spravodlivosť! - Naozaj takúto moc náš Boh má!
On ale namiesto toho prišiel obetovať samého seba, aby človeka
zachránil. Je to Boží skutok, ktorý jasne rozpráva o Jeho Láske.
Boh je bytosť slobodná od všetkého, zvrchovaná nad všetkým, ale
navyše aj plná Lásky a milosrdenstva. V Jóbovej predstave o Bohu
bol nesprávny pohľad, že Boh niečo musí! Človek si často želá
nebyť slobodným, aby nemohol robiť zle a nebol zatratený. Pán ale
chce mať svoje deti slobodné, ktoré z vlastnej vôle konajú čestne
a láskavo, čím sa stávajú obrazom svojho Stvoriteľa.
Druhým Jóbovým omylom bol pohľad na samého seba. Myslel si, že
je spravodlivý a že to Bohu môže dokázať. - Je to svojim spôsobom
úžasný postoj, lebo vychádzal z právd. Jób naozaj nehrešil a keď
zhrešil, prinášal Bohu obete za svoju porušenosť. Neuvedomil si
ale vážnu skutočnosť, že je jeho poznanie len čiastočné. Keby sa
stal vševedúcim, možno by množstvo zo svojho jednania ihneď
s hrôzou zahodil, pretože by si uvedomil, ako veľmi zle robí. Jób
75
si neuvedomil do hĺbky svoju malosť a nedostatočné poznanie, preto
mal odvahu predstúpiť pred Boha s tým, že Mu dokáže svoje správne
a opodstatnené jednanie.
Jóbov záver
Jób 23,8-10.
Na základe svojich nesprávnych predpokladov Jób urobil
nesprávny záver. Neporozumel Božiemu jednaniu ale zhodnotil ho na
základe svojho nedostatočného poznania. Usúdil totiž, že sa mu Boh
nechce zjaviť preto, lebo pridlho mlčal na príkorie, ktoré sa mu
dialo a teraz by si to nemohol uhájiť. Keby sa mu zjavil, Jób by
mu doslova dokázal, že je nevinný, ale urobil by to navyše
s výčitkou, že Hospodin tak dlho, aj napriek jeho spravodlivosti,
mlčal. Takúto motiváciu vidí Jób v Božom správaní, z čoho bude
musieť neskôr učiniť pokánie. Človek je príliš neznalý nato, aby
mohol rozumieť skutkom živého Boha! Pán ale chce človeku svoje
skutky zjavovať, čím robí svoj ľud stále schopnejším produktívne
vytvárať pohodu, porozumenie, pokoj...
Spravodlivosť
Jób 23,11-12.
Jób pravdivo vyznal, že sa držal Božej vôle, teda konal
spravodlivo. Tento človek naozaj rozprával pravdu, preto môže byť
mnohým ľuďom príkladom. Do spravodlivosti ale patrí aj pripustenie
správneho pohľadu na samého seba. Je spravodlivé, keď si človek
pripustí, že mnohému nerozumie a doslova potrebuje vedenie od
bytosti, ktorá rozumie všetkému. Človek podlieha spravodlivosti,
ktorú stvoril Hospodin, lebo je neschopný vytvoriť spravodlivosť
sám! - Nepozná čo bude, čo sa stalo dávno pred vekmi a nerozumie
ani prítomnosti. Nevie preto vytvoriť spravodlivosť svojimi
postojmi a príkladom svojho jednania.
Vševedúci Hospodin pozná všetko! Najprv bol On, až potom svojim
jednaním vytvoril spravodlivosť, aby mal človek príklad správneho
jednania. Až keď si človek do hĺbky uvedomí tento fakt, až potom
dokáže prežiť v najhlbšej podstate, aká obrovská a úžasná bola
Božia Láska, keď sa Stvoriteľ rozhodol spasiť človeka svojou
vlastnou obeťou.
Moc a poznanie
Jób 23,13-17.
Keďže Jób vedel, že Boh je všemocný, začal sa Ho na základe
svojich záverov báť. Nebola to bázeň, ale strach, že ho Hospodin
zničí vo svojej prchlivosti, aby sa nemusel s ním pravotiť
a prehrať slovný dialóg, súd. Možno práve toto hlboké Jóbove
neporozumenie bolo príčinou, prečo Pán na neho dopustil množstvo
utrpenia. Jóbove neporozumenie Božej veľkosti a ľudskej malosti sa
76
prejavilo až po dlhom čase strádania a útlaku, keď sa Jóbovi
začalo zdať, že sa jeho Stvoriteľ akosi pomýlil, keď sa mu
neozýval a neprichádzal mu na pomoc.
Až keď sa nepoznanie prejavilo formou nepodložených rečí -
skutku vedomia, Hospodin začína pracovať na konkrétnej Jóbovej
záchrane. Zanedlho pošle svojho proroka, ktorým je Elihu, a ktorý
poukáže na Jóbov omyl. Jóbovi sa otvoria nové "dvere" poznania -
pohľad na svoju i Božiu slobodu, na svoje i Božie poznanie. Božej
zvrchovanej moci sa prestane báť, lebo aj keď jej nerozumie,
dokáže si už uvedomiť, že Boh tak jedná pre svoju Lásku
a vševedúcnosť.
Mám osobnú skúsenosť so svojou vlastnou slobodou?
Prežil som osobne prejavy Božej zvrchovanosti - slobody, moci
a Lásky - Ako a kedy?
77
78
Dopustenie a zvrchovanosť
XXIV.
Dôsledok bezmocnosti
Jób 24,1-12.
Keď človek prežíva vnútorný pokoj, vyrovnanosť, je ľahké
triezvo uvažovať nad realitou a dávať ju do súvislostí s Božím
Slovom. Niekto by možno povedal, že v takomto prípade hrozí
nebezpečenstvo pyšných, suverénnych pohľadov, ktoré by sa podobali
pohľadom troch Jóbových priateľov. Pri uzatváraní svojich názorov
si naozaj musí dať Božie dieťa pozor pred pýchou. Napriek tomu je
ale možné vidieť pokojnú myseľ ako dar od Hospodina. Jób prežíval
pravý opak. Bol rozorvaný, ponížený a v týchto kapitolách už
nedokázal uvažovať triezvo. Na otázky, ktoré si kládol
a nenachádzal hneď odpoveď, reagoval unáhleným uzatváraním.
V trpkosti proti ľuďom i Bohu si začal ľahkovážne pripúšťať
vysvetlenia, ktoré by možno pri pokojnom premýšľaní nechcel tak
narýchlo uzavrieť.
Naopak iné poznania reality by možno uzatváral a nepovažoval
ich len za akýsi nevysvetliteľný fakt Božieho jednania.
Jób si pripustil, že je na svete mnoho nespravodlivosti.
Skonštatoval, že ju Hospodin trpí a vo svojej horkosti sa mu
nechcelo premýšľať prečo.
Ako riešim svoje problémy s nepokojom v mysli?
Poznám nejaké praktické Božie Slovo, ktoré človeka môže
v takomto období viesť?
Svetlo, tma a popularita
Jób 24,13-18.
Jedným Jóbovým novým poznatkom z praktického života bol pohľad
na útlak, nespravodlivosť a klamstvo, potupovanie. Pravdepodobne
si spomenul na mnohé skúsenosti, v ktorých mu Pán ukázal, že
väčšina ľudí dokáže kradnúť, cudzoložiť, podvádzať, smilniť, ale
len vtedy, keď majú k dispozícii vhodné prostredie - tmu.
Jednoducho ak dokážu utajiť svoje nesprávne jednania, strácajú
mnohé zábrany a ukazuje sa ich druhá tvár. Navyše formou poloprávd
a iných klamstiev môžu získať aj vplyv, popularitu, môžu byť
uznávaní a chválení od druhých ľudí. U takýchto ľudí sa
presvedčil, že ľahko potláčajú iných a jednajú síce skryte, ale
zato veľmi agresívne.
Jób sa hrozil tohoto poznania možno aj preto, že sa sám ocitol
v moci takýchto ľudí a nenachádzal riešenie svojej situácie. Bol
ponížený, bezmocný a v trpkosti urobil ďalší záver...
79
Skutočne je hrob jedinou spravodlivosťou?
Jób 24,19-22.
Jóbovým záverom bolo akési zvelebenie smrti. Smrť je
spravodlivá, lebo príde na každého. Umrú nielen dobrí, ale aj zlí
ľudia. Akoby zabudol na skutočnosť, že Božia moc sa môže prejaviť
aj pred smrťou. Navyše po smrti prichádza Boží Súd, v ktorom každý
navráti svoj dlh!
Aký je rozdiel medzi Božím Súdom a Súdnou stolicou Kristovou?
Čo rozpráva Písmo o poslednom Božom Súde?
Ako bude súdiť Kristus Božie deti?
Istoty vyznania
Jób 24,23-25.
Jób uzavrel svoje premýšľanie s istou dávkou suverenity. Mal
pocit, že to čo povedal mu nemôže nikto vyvrátiť. Akákoľvek ľudská
istota je nezmyselná. Istota vo viere je nezmyselný pojem. Človek
buď verí, dôveruje alebo si je istý a veriť už nemusí. Keď čítame
zasľúbenia v Božom Slove, nachádzame v nich nádej. Táto nádej je
silná hlavne preto, lebo sám Boh, darca našich zasľúbení, prišiel
dobrovoľne za nás umrieť. Nemusel to urobiť, ale urobil to, čím
otvoril pre ľudí náruč vzbudzujúcu veľkú dôveru. Nikto sa nemusí
strachovať zo zatratenia, kto príjme Jeho milosť.
Suverénna istota môže byť zavádzajúca. Ľudia majú mnoho
falošných istôt a mimochodom aj istota spasenia môže byť v ľudskom
srdci úplne falošná! Veriaci človek by preto mal byť otvorený
dialógom s vedomím, že sa môže mýliť. Úprimné Božie dieťa netrpí
istotami, ale teší sa v dôvere v Božie zasľúbenia a otvára sa
novým Božím zjaveniam, ktorých je Biblia plná. Poznanie máme ako
prostriedok na správne konanie v súlade s Božou vôľou. Nemá nám
slúžiť ako nástroj na potlačovanie iných a vyvyšovanie seba
v pochybných istotách. Trpkosť môže niekedy k takýmto mylným
postojom srdca viesť a odďaľovať človeka od Božej lásky.
80
Môže byť človek spravodlivý?
XXV.
Veci ukryté od počiatku sveta
Jób 25,1-6.
Bildad chcel Stvoriteľa vyvýšiť na základe svojej predstavy
o Ňom. Vytvoril si v srdci obraz Boha a porovnával ho so
stvorenstvom. Boha nikdy nikto nevidel, a preto sú všetky
predstavy o Ňom nesprávne.
O Pánovi Ježišovi bolo zasľúbené, že odkryje veci, ukryté od
stvorenia sveta. Jednou z týchto vecí bol aj Boží pohľad na
človeka. Človek totiž môže dosiahnuť spravodlivosť! "Uveril
Abrahám a počítalo sa mu to za spravodlivosť." Bildad túto Božiu
vôľu o človeku nepoznal, lebo ešte nebola zjavená cez Pána Ježiša.
Osobne Stvoriteľa nepoznal, preto sa o spravodlivosti z viery
nemohol dozvedieť ani takou cestou, ako Abrahám - formou osobných
skúseností živej viery.
Ako rozumiem prikázaniu? - "Neučiníš si rytiny, ani nijakej
podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole
na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im
klaňať, ani im nebudeš slúžiť, lebo Ja Hospodin, tvoj Boh, som
silný Boh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do
tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia a činím
milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania."
2. Mojžišova 20,4-6.
Duchovný rast z viery
Keby veriaci človek neveril, že ho Stvoriteľ chce zachrániť na
základe pokání a odpustení, musel by začať žiť absolútne
spravodlivo. Takáto viera by veľmi rýchlo stroskotala, lebo by sa
človek sklamal v samom sebe.
Tým, že Hospodin človeku formou pokánia odpúšťa, dáva nové
príležitosti, nové začiatky. Božie dieťa sa môže odznovu
s modlitbou pokúšať obstáť vo veciach, v ktorých predtým padlo.
Ľudskou vierou, Božou milosťou a mocou Svätého Ducha takto vzniká
proces, ktorému Biblia hovorí duchovný rast. Človek sa pomaly
stáva lepším a je spravodlivým pred Hospodinom, lebo uveril
a prijal do srdca od Pána ponúkanú príležitosť.
O spravodlivosti a viere mnohých patriarchov pojednáva 11.
kapitola Listu Židom. Ich vieru dáva do súvislosti s milosťou Pána
Ježiša a poukazuje na jednu z podstát živého vzťahu človeka
a Hospodina. - Zasľúbenia a kroky viery by nemali byť len
teologicky naučené zasľúbenia z Písma a ich prijatie do srdca. Pán
chce dať človeku aj osobné zasľúbenia a žiada aby človek robil
osobné kroky viery.
Ako by sme opísali neosobnú, intelektuálnu vieru, z ktorej
vyplýva falošný pokoj, falošná istota a falošná spravodlivosť?
Ako opíšeme osobnú vieru, z ktorej vyplýva skutočná
spravodlivosť - nový rod Božích detí? 81
Striedavé jednanie z vyčerpania
XXVI.
Ďalší dôsledok únavy
Jób 26,1-13.
Svojvoľníci, pokrytci, chamtivci, klamári... jednajú prevrátene
preto, že sa rozhodli dosahovať svoje osobné ciele pomocou falše.
Bezbožník potom začne používať svoj jazyk tak, aby predovšetkým
dosahoval svojich egoistických zámerov. Svojou inteligenciou začne
ospravedlňovať svoje jednania, aby mal akýsi pokoj so svojim
svedomím. Takto opustí pokrytec jeden z najvážnejších biblických
princípov - pravdu.
Nesprávne jednanie, reči a závery však môžu pochádzať aj
z vyčerpanosti. Jób nezačínal Bohu privlastňovať svoje pohľady
preto, že by chcel ukazovať svoju múdrosť, ale preto, že už
nevládal niesť ťažký kríž. Utrpenie ho viedlo k pohoršeniu,
zatrpknutosti, v ktorej mu bolo potrebné pomôcť dobrým, pravdivým
a láskavým slovom, ktoré vychádza z poznania Božích právd a ktoré
človeka buduje - povzbudzuje i napomína. Od jeho priateľov sa mu
ale dostalo len odsudzovania a falše. V hlbokom utrpení sa Jób
začína správať akosi podivne. Niekedy povie niečo neuvážene,
inokedy zase odpovedá správne, s vedomím Božej zvrchovanosti
a lásky. Striedavé jednanie, keď človek koná raz spravodlivo, raz
nespravodlivo, máva niekedy korene práve v zúfalstve. Úprimné
Božie dieťa môže prežívať obdobie, keď už nedokáže jednať
s pokojnou mysľou, lebo je lámané okolnosťami, ťažobou. Snaží sa
síce pred Pánom Ježišom žiť čestne, ale niekedy mu jeho telesná
prirodzenosť jednoducho nedovolí zachovať sa správne. Človeku by
sa mohlo zdať, že Hospodin zabudol na svoje Slovo: 1. Korintským
10,13. Pokušenie a utrpenie sa zdá byť tak veľké, že môže zobrať
trpiacemu aj vieru - vzťah so živým Bohom.
Stvoriteľ presne pozná hranice svojich detí a keď dopúšťa, vždy
to má hlboký zmysel. Niekedy to môže napríklad znamenať, že
sebapoznanie je v tých chvíľach prednejšie než čisté, správne
jednanie. Veď aký by to bol človek, ktorý by síce jednal čestne,
ale zároveň by bol hrdý, že to dokáže. Možno by sa dával za častý
pozitívny príklad a neuvedomoval by si, že veľmi potrebuje
Spasiteľa. Hlboké prežitie - kým naozaj som - prichádza často
práve cez kríž.
Ako reagujem, keď Pán za mnou pošle človeka, ktorý sa svojimi
rečami a skutkami dopúšťa bezbožností?
Ako môžem rozpoznať, či niekto koná nesprávne pre dlhé alebo
ťažké utrpenie?
Ako môžem biblicky takému človeku pomôcť?
Už som prežil ja sám niečo podobne? - Čo mi v týchto chvíľach
pomáhalo a ako by som ich zhodnotil na základe Božieho Slova?
Napriek tomu, že Jób predtým rozprával už aj podráždene
a privlastňoval Bohu to, čo Mu nepatrí, v tejto kapitole svojmu
priateľovi odpovedá správne. Človek s čiastočným poznaním nemôže
zhodnotiť Božie jednanie a skonštatovať, prečo Boh robí to či ono,
ako to robí a čo s tým sleduje. Ani veriaci - úprimné Božie deti -
často nerozumejú jednaniu Božieho Ducha a ostávajú bezradní.
82
O Stvoriteľovi môže človek rozprávať len toľko, koľko poznal
z Písma a skúsil v osobnom živote viery. Tieto skúsenosti však
vždy len dopĺňajú Slová Písma. Takto sa v ľudskom živote dokazuje
Božia prítomnosť a existencia.
Čiastočné poznanie
Jób 26,14.
Apoštol Pavel poukazuje na ľudské čiastočné poznanie
v 1. Korintským 13. Niekedy má totiž človek sklon posudzovať Boha,
kladie si otázky prečo dopúšťa to, či ono, možno sa mu všeličo zdá
byť nespravodlivé... Takýto pohľad je nielen nesprávny, ale aj
nelogický a suverénny. Nikto si predsa nepamätá, čo bolo pred jeho
narodením a nevie, čo bude po jeho smrti. Ani okolnosti prítomného
života nie je možné plne, absolútne obsiahnuť poznaním. Napriek
tomu človek niekedy robí zo seba vševediaceho boha, ktorý je
schopný posudzovať v absolútnych merítkach.
Preto aj okolnosti osobného života, utrpenie, radosť,
poníženie, sláva... sú z väčšej časti ukryté - nemožno rozhodnúť,
prečo sa deje jedno, alebo druhé. Jedinou úprimnou a správnou
cestou je odovzdanie sa do Božích rúk. Ak je zle, možno sa na
modlitbách dovolávať Božej lásky a milosrdenstva. Ak je dobre, dá
sa tento dar s bázňou prijímať a opäť prosiť o Božie vedenie. Však
jedno i druhé býva skúškou, v ktorej sa ukáže, čo je človeku
naozaj drahé. V tomto zmysle je niekedy dobré zhodnotiť svoje
vlastné myslenie a uvedomiť si, kde je poklad svojho srdca.
83
Dôsledok spravodlivosti z viery
XXVII.
Vedomé jednanie
Jób 27,1-6.
V Skutkoch apoštolských je zachytené, ako veriaci vyznávali
svoje hriechy a činili pokánia. Aj v dnešnej dobe napomína človeka
Boží Svätý Duch, aby robil podobne a prijal tak Pánove odpustenie
a posvätenie. Biblické vyznávanie hriechov je nutne spojené so
zmenou myslenia a nasledovne aj zmenou skutkov. Vyznania bez
skutkov sú mŕtve podobne, ako aj viera z ktorej takéto vyznávanie
pochádza. Ľudská spravodlivosť z viery je stav, keď človek nielen
verí, ale aj činí skutky prameniace z Božej moci a poznania
Biblie.
Kresťanstvo často opúšťa príklad prvej cirkvi a často aj vo
veľmi vážnych, podstatných otázkach zvesti živej viery. Jedným
z takýchto omylov modernej pobožnosti sú aj ľudské vyznania. Pre
svoju spútanosť hriechom veriaci niekedy nedokážu o sebe vyznávať
pravdu a poukazovať na svoje konkrétne pády s modlitbou
o očistenie svojho života. Keďže ale majú Bibliu, ktorá o takomto
vyznávaní nemlčí, prijímajú pre seba kompromisné riešenie.
Rozprávať o sebe konkrétnu pravdu síce nedokážu, ale dokážu
hovoriť o sebe neosobne v zmysle: "Ja som hriešnik. Moje konanie
je porušené..." Veriaci pokrytci idú v takomto konaní až tak
ďaleko, že začínajú rozdeľovať hriech na vedomý a nevedomý, modlia
sa za odpustenie svojich nevedomých "hriechov" a Písmo radšej ani
veľmi nečítajú, aby snáď nespoznali samého seba v niektorom
z negatívnych Biblických príkladov. Kde ostali osobné vyznania
vedomých, konkrétnych hriechov veriacich prvej cirkvi?
Hriech môže byť len vedomý! Keď aj niekto vykoná niečo
nechtiac, Božie Slovo zasvieti na jeho skutok, ktorý začne byť
zjavný - vedomý. Navyše nevedomosť môže byť opäť len dôsledkom
napríklad lenivosti - hriechu, keď si človek nečítava Písmo.
Dospelé Božie deti majú vedieť mnoho z Božej vôle! Pán im k tomu
dal krásny prostriedok - Bibliu. Na základe neho môžu rozpoznávať
a vedieť čo je dobré a čo zlé. Skrývať sa za neosobné vyznania
potom môžu len pokrytci.
Keď Jób rozprával o svojom jednaní, rozprával o vedomom činení
toho, čo je správne pred Hospodinom. Uvedomoval si svoje skutky
a vedel ich rozlišovať na správne a nesprávne. Čestne konal
z presvedčenia a keď urobil niečo zlé, prinášal starozákonnú obeť
- vyznanie, že potrebuje odpustenie. Preto teraz mohol vedome
konfrontovať svoj život s názormi svojich priateľov a odpovedať
podľa svojho presvedčenia a poznania.
Jób žil taký život, za ktorý sa nemusel hanbiť. Až neskôr, keď
Pán na neho dopustil nešťastie, potupu, intrigy a nemoc, nezvládal
celkom svoje roztrpčenie a zhrešil jazykom. Tak mal spoznať na
vlastnej koži Božiu zvrchovanosť a lásku - ak niekto žije
spravodlivo pred Pánom, je to možné len preto, že ho Hospodin
ohradil a nedopustil na neho pokušenie, ktoré by človek nevedel
zvládnuť.
Posudzujem svoje vlastné jednanie vedome a porovnávam ho
84
s odkazom Božieho Slova?
Aké sú moje vyznania hriechov?
Čo by som poradil veriacemu bratovi alebo sestre, ktorá má
problémy so svedomím, pretože nemá ujasnenú otázku vyznávania
hriechov? - Ako vyznávať? Komu vyznávať? Kedy vyznávať? Vyznávať
len Bohu alebo aj ľuďom?
Nepravdivé svedectvá
Jób 27,7-11.
Pokrytecké, falošné vyznávania spôsobujú, že v cirkvi zostáva
množstvo nevyznaného konkrétneho hriechu. Pokrytci dostávajú do
správy spoločenstvá veriacich ľudí a negatívne reči, ktoré sa
šíria o takýchto zboroch sú v mnohom pravdivé. Dochádza
k potupovaniu Božieho Kráľovstva a príčinou sú kdesi v pozadí
pokrytci, ktorí viac milujú svoj honor, pýchu než Božie
spasiteľské dielo.
V Jóbovom prípade tomu bolo úplne inak. Svoje nedostatky
vyznával svojimi obeťami, ktoré neboli ukryté ani pred ľuďmi,
podobne, ako kresťania v Skutkoch apoštolských. O Jóbovi sa
nemohli šíriť správy o jeho hriechu, ktoré by už aj on sám o sebe
nepovedal. Tak sa stal naozaj biblicky spravodlivým z viery.
V dôsledku toho ho mohli jeho priatelia obviniť buď z vecí, za
ktoré už Pánovi odovzdal zápalnú obeť za odpustenie hriechov alebo
ho mohli obviňovať nespravodlivo. Pretože Jóba chceli jeho
priatelia obviniť z nevyznaných hriechov, museli klamať.
Žijem tak, aby každý, kto by ma obvinil z niečoho nevyznaného,
automaticky klamal a protivil sa Božej láske ako bezbožník?
Jóbov príklad poukazuje na to, že sa takto žiť naozaj dá! Je
pritom ale potrebná jedna kvalita - pokánie, prijatie Kristovho
spasenia. Mnohí ľudia tvrdia, že prijali Krista a majú milosť.
Koľkí z nich môžu ale o sebe povedať niečo také, ako o sebe tvrdil
Jób?
Jób bol výnimkou vo svojom okolí - ojedinelý život viery
v starozákonnom prostredí. V dnešnej dobe Pán zoslal Svätého Ducha
aj nato, aby mnohí mohli začať žiť práve takýto čistý život. Je
vyliata veľká Božia moc, aby mnohí mohli odmietnuť staré a vymaniť
sa zo spútanosti svojej pýchy. Ostáva len na človeku, či túto
obrovskú Božiu moc chce prijať alebo v srdci odmietnuť.
Márnosť pokrytectva
Jób 27,12-23.
Traja Jóbovi priatelia si vymýšľali o ňom, čo urobil zle
a navzájom sa ubezpečovali, že je tomu naozaj tak. Ich reči sa
stali intrigami, ohováraním, čo Jób označil za márnosť. Človeka je
ľahké oklamať a presvedčiť aj o tom, že sú intrigy pravdivé. Keď
ale predstúpi človek pred Boží Súd alebo pred Súdnu stolicu
Kristovu, budú mu úplne odhalené životy jeho blížnych. Uvidí
v nich dobré i zlé jednanie a potom Pán tieto životy prirovná
k jeho rečiam a jednaniu voči týmto blížnym. Ľudia, zvyknutí
vysekať sa z obvinení svojim jazykom, zmĺknu, lebo si budú musieť
85
pripustiť, kým skutočne sú. - Som pripravený na stretnutie so
živým Bohom? Pokrytec ukrýva svoje jednanie a cíti sa bezpečný
v tme, ktorá mu pôsobí naplnenie. Pokrytectvo ale pominie, lebo je
len časnou márnosťou a odhalia sa veci ukrývané mnoho rokov. -
Lukáš 12,1-5. ...
86
87
Šalamúnova múdrosť
XXVIII.
Poznávanie prírody
Jób 28,1-11.
Starozákonná Kniha Kazateľa sa môže zdať v Biblii ojedinelá.
Toto filozofické dielo pojednáva o múdrosti, poznaní, intelekte,
dejinách a viere v Boha. Čitateľa Knihy Jób možno zarazí, že záver
28. kapitoly je úplne totožný so záverom Šalamúnovým, ktorým
končil svoje pojednania v Knihe Kazateľa.
Jób však nechce len filozofovať o poznaní, a preto záver
a zmysel tejto kapitoly nie je cieľový. Jób hľadá Božiu Múdrosť aj
preto, aby sa zorientoval v ľudských rečiach, v obvineniach
svojich priateľov a zaujal voči nim správne stanovisko. Chce
aplikovať Božie poznanie na konkrétnu situáciu konfliktu medzi
sebou a jeho oponentami. Biblia naozaj ponúka Slovo, ktoré je
nielen zaujímavé a pravdivé, ale ktoré sa dá veľmi konkrétne
použiť v najbežnejších životných situáciách. Preto ak chce veriaci
čitateľ Písma vyvážene duchovne rásť, nenachádza v Božom Slove len
filozofické závery, ale aj konkrétne praktické riešenia,
prinášajúce mnoho požehnania. Základným výskumom Písma človek
nachádza pravdy, zasľúbenia... Aplikovaným výskumom tieto pravdy
a zasľúbenia v človeku ožijú.
Mám sklon byť len nábožným intelektuálom alebo na základe
Biblického štúdia chcem aj meniť svoje postoje a jednanie?
Ľudia oddávna poznávali prírodu. Nachádzali nové materiály,
spôsoby ich použitia a stavali svoje obydlia, dediny i mestá.
Množstvo informácií prinútilo človeka zaoberať sa aj touto
stránkou, začal vyrábať hlinené doštičky, papier, knihy, záznamové
médiá pre počítače... Štúdium prírody zahrnulo v sebe aj živé
organizmy, dokonca aj samotného človeka. Pomocou medicíny,
psychológie ľudia riešia osobné problémy so svojou telesnou
prirodzenosťou, aby mohli nájsť pokoj a naplnenie. Jedni využívajú
znalosti druhých - v posledných rokoch sa skupinová práca stala
nutnosťou. Za výrobkami, ktoré dnes človek bežne používa poväčšine
stojí mnoho rokov práce a poznávania mnohých ľudí.
Vzdelanie sa stáva prostriedkom ku kvalifikovanej práci a mnohí
ľudia si na ňom veľmi zakladajú. Napriek tomu ostáva človeku to
isté nešťastie a tá istá radosť ako aj pred tisíckami rokov.
Zdraví a po všetkých stránkach zabezpečení ľudia niekedy páchajú
samovraždy, nemocní a nezabezpečení sa zase niekedy dokážu radovať
- prežívať naplnený, bohatý život. Ľudstvo mnoho spoznalo, ale
nikto si nedokáže zabezpečiť naplnenosť a pokoj. Aj keď si mnohí
myslia, že to dokážu a hľadajú svoje osobné cesty k naplneniu,
opakovane poznávajú, že realita a ideály sú často v prudkom
rozpore. Poznávanie prírody človeku nezabezpečilo naplnenie, takže
nachádza riešenie svojich túžieb v alkohole, drogách alebo
v rezignácii pri konzumnom živote.
Vzdelaní i nevzdelaní, titulovaní i netitulovaní spoločne
hľadajú čosi, na čo by sa dalo absolútne spoľahnúť a v čom by
našli radosť, naplnenie, sebauspokojenie, ktoré vytrvá i po celý
život.
88
Intelekt, myseľ a múdrosť
Jób 28,12-27.
Biblia jasne oddeľuje intelektuálne poznanie, myseľ i múdrosť.
Poznanie človek nadobúda, dáva mu istý potenciál konať správne -
uvedomelo. V mysli má človek nachádzať súvislosti, rozvažovať
a s jasným uvedomovaním svojich skutkov konať. Boh chce, aby
človek rozumel svojej viere. Aby používal logiku tak, ako používa
ruky a nohy, keď chce niečo vykonať. Však istá dávka
intelektuálneho poznania a bystrá myseľ môže viesť ľahko k stavu
ľudského srdca, ktorý Písmo popisuje ako pýchu. Pyšný človek
prestáva prijímať nové informácie, lebo by si musel pripustiť, že
ich predtým nepoznal, a to by ho príliš ponižovalo. Pýcha
a lenivosť bráni poznaniu, niekoho zastihne táto "nemoc" skôr,
iného neskôr. Vzniká skupina ľudí, ktorá jednoducho nechce prijať
niektoré poznanie. Predsudky sa potom k tomu stávajú hybnou silou
i zastieracím manévrom zároveň. Ľudia sa i naďalej stretávajú
s nepoznaním, ktoré ich dostihuje a núti vo svojej márnosti ďalej
poznávať. Tisíce rokov človeku nepomohol ani intelekt ani jasná
myseľ.
Jób v tejto kapitole poukazuje na tretiu kvalitu, ktorej tie
prvé dve majú podliehať. Touto kvalitou je Biblická múdrosť. Prvým
znakom tejto múdrosti je uvedomenie si samého seba a svojich
hraníc. Poznanie je čiastočné, väčšina vždy ostáva nepoznaná,
a preto človek vždy bude podliehať náhodilostiam, ktoré jemu
i jeho potomstvu prinášajú náhody plné prekvapení a často
i nešťastí. Keď si uvedomí a pripustí, že si nedokáže zabezpečiť
naplnenie, začína nachádzať potrebu Boha Stvoriteľa. Pýcha tomuto
poznaniu veľmi bráni! Poznanie poukazuje na fakt, že sú všetci
ľudia veriaci, záleží len na tom, čomu veria. Niekto verí ateizmu,
iný nejakému bohu, ďalší samému sebe a mnohí dokonca vôbec nie sú
ochotní pripustiť si, že sú len veriaci a že nemajú "v rukách"
žiadne fakty. Sú ľudia, ktorí by dokonca chceli uveriť, ale pritom
si neuvedomujú, že vlastne veria a že ich problém nespočíva v tom,
či veria, ale v tom čomu veria.
Dokonca aj mnohí kresťania s vierou vyznávajú biblické pojmy,
ale Hospodina skutočne nepoznajú. Múdrosť človeka vedie k potrebe
Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Múdrosť zapája intelekt, myseľ,
logiku i poznanie do hľadania nepoznanej Bytosti - Boha. Človek
dôvodí, číta, skúša a Božie Slovo zaručuje, že v takomto prípade
nachádza. Pyšný človek takto konať nikdy nebude...
Bázeň Pánova
Jób 28,28.
Jób nenašiel len filozofiu, že totiž existuje akýsi boh. Našiel
múdrosť, lebo skúšal rôzne "viery" a zotrval pri tej, ktorá naozaj
pravdivo existovala. Našiel Boha, ktorý mu odpovedal, ktorý ho
chránil a ktorý ho učil žiť tak, aby to prinášalo krásne ovocie
jemu i jeho okoliu. Dal sa vyučovať Božím Slovom a spoznával jeho
správnosť v praktických situáciách. Mal osobné skúsenosti, že je
dobré spoľahnúť sa na Hospodina a Jeho Múdrosť. Tak sa naučil byť
poslušným voči Radám živého Boha.
89
Niektorí ľudia poslúchajú naučenia kňazov, iní hľadajú takých
učiteľov, aby im nekázali robiť niečo nepríjemné. Keď Jób našiel
Boha, nenašiel ani pojem, ani kňaza, ale živú bytosť - Priateľa,
tiež úsudok viery s jasnou mysľou a presvedčením. Našiel
rozhodnutia konať i nepríjemné veci pre ich správnosť. Preto aj
v situácii konfliktu s jeho priateľmi poukazuje na jasnú myseľ,
múdrosť od Hospodina a ochotné srdce pripustiť si pred samým sebou
nové poznania. Oddeľuje falošné, klamné reči od skutočného
vnútorného postoja a zhŕňa svoje presvedčenie v slovách: "Boha sa
boj a jeho prikázania ostríhaj!" Pritom ale rozpráva o stave
ľudského srdca, nie o mnohých a prázdnych slovách, ktoré niekedy
vyzerajú veľmi zbožne, ale sú plné nenávisti, závisti,
svárlivosti, tajomstiev a klamstiev.
90
91
Elihu
Návrat k Bohu - pokánie
Chudoba po Duchu,
životodárna túžba
XXIX.
Blahoslavení chudobní Duchom...
Jób 29,1-5.
Spomienky na pekne prežité chvíle sú isto príjemné. Ľudia radi
spomínajú na peknú minulosť obzvlášť vtedy, keď im prítomnosť
mnoho potešenia neprináša. Keď ale začal spomínať Jób, nešlo len
o únik z reality. Jeho spomienky sebou niesli želanie, aby mu bol
Stvoriteľ opäť tak blízky ako predtým.
Jób nachádza vo svojom živote dlhý čas požehnania, keď rozumel
Božej vôli pre svoj život. Pán mu odkrýval svoju múdrosť
a vyučoval ho svojim cestám. Cítieval svojho Boha pri sebe a tešil
sa Jeho žehnaniu.
Prítomnosť mu však prinášala akoby opak. Nerozumel Božej Rade
a mal pocit, že ho Hospodin opustil. Začal zlyhávať aj sám pred
sebou, keď ho utrpenie viedlo k pohoršeniu aj voči živému Bohu.
Tak ako predtým bral dobré, teraz bral zlé - potupu, poníženie...
Túžba po Božej prítomnosti, ktorá vytrvá - neochabne môže byť
pre každého veriaceho začiatkom niečoho nového, lepšieho. Takúto
túžbu nazýva Pán v evanjeliách chudobou Duchom. Človek pociťuje
nedostatok Božieho vedenia, nedostatok požehnania, nedostatok
Pánovej prítomnosti a túži sa priblížiť k svojmu Bohu. Je teda
chudobný, lebo má nedostatok prítomnosti Božieho Ducha. Keď Jób
začal takto túžiť a neochabol vo svojom dúfaní, Stvoriteľ začal
v jeho živote jednať. Skúšku dôvery, o ktorú požiadal pre Jóba
diabol, Pán ukončil príchodom svojho služobníka Elihua, ktorý
priniesol do situácie svetlo - Božie Slovo. Toto svetlo Jób prijal
aj od druhého a navyše mladšieho človeka, preto sa mu Hospodin
prihovoril osobne. Jóbova túžba skončila v pokání pred Hospodinom,
novým poznaním a novým, dvojnásobným požehnaním.
Ako reagujem ja na kríž, ktorý na mňa dopúšťa môj Boh?
Požehnanie
Jób 29,6-10.
Požehnanie, ktorému sa Jób v minulosti tešil malo mnoho podôb.
V každej z nich sa stávalo požehnaním nielen jemu, ale aj jeho
okoliu:
1. Majetok
2. Požehnanie pri práci
3. Moc - vplyv
4. Múdrosť slova rady a Božej známosti
92
Dostatok vo všetkých týchto štyroch oblastiach môže byť veľkým
zlorečením. Majetok, vplyv, moc, múdrosť i zdar môže ľahko
privádzať človeka do pýchy a tvrdosti srdca. Keď ale Pán vzdelá
svojho služobníka a v týchto oblastiach naozaj požehná svojim
Duchom, stane sa toto požehnanie požehnaním aj pre druhých.
Apoštol Pavel upozorňuje, že démoni môžu odnímať Boží dar.
Prejavom démonov v tejto oblasti je pýcha vlastníka požehnaní
alebo závisť u druhých ľudí.
Ako držím vo správe majetok, ktorý vlastním? K čomu ma vedie
Pán?
Ako používam pre Božie kráľovstvo svoju moc - vplyv?
Je možné použiť pre Pána aj zdar pri práci? Ako?
Ako zaobchádzam so zverenou múdrosťou?
Neprekážam Božím zámerom svojou závisťou alebo pýchou? Ako sa
môže prejaviť v človeku jedno i druhé? Ako reagovať na pohnútky
svojho srdca, keď prekážajú Božím zámerom?
Poslušnosť a poznanie Božej vôle
Jób 29,11-17.
V čase, keď Jób rozumel Božej vôli vo svojom živote, snažil sa
precízne držať Pánových zámerov. Majetkom pomáhal chudobným,
múdrosťou v pokore radil a poukazoval na Božie zámery. Zdarom pri
práci rozhojňoval požehnanie a nadobúdal nové skúsenosti, ktoré
odovzdával ďalej. Svoju moc a vplyv využil na to, že sa aktívne
zaujímal o rozpory medzi ľuďmi, snažil sa v nich nájsť svetlo
a spravodlivé riešenie, za ktoré sa potom celou váhou zasadzoval.
Tým potláčal utlačovateľov a zastával sa spravodlivosti.
Mnoho z týchto skutkov dnes človeka nepriťahuje, lebo mu
uberajú na majetku, robia mu nepriateľov, berú mu čas...
Poznám a chcem poznať Božiu vôľu vo svojom živote? Aký mám
postoj voči Božím požiadavkám na svoje správcovstvo požehnaní,
ktoré som dostal?
Do Jóbovho života však prišlo obdobie skúšok, keď bol vydaný do
určitej miery moci diabla. V tomto období stratil požehnania
a prestal rozumieť Božej Rade.
Ale... Skúška...
Jób 29,18-25.
Jóbovi sa zdalo, že na neho nepríde nič zlé, keď sa drží
Hospodina. Jeho predstava o viere a samom sebe i o Bohu bola veľmi
zjednodušená - naivná. Keď Pán na neho dopustil zlé, otvorilo sa
mu nové poznanie o Bohu Hospodinovi a Božej nezávislosti. Poznal
vo svojej viere nepriateľa diabla, ktorého by žiadny človek nemal
ignorovať, lebo je diabol zlý protivník! Napokon poznal kým je sám
a ako veľmi potrebuje Božiu milosť aj v časoch dobrých, keď by sa
zdalo, že si dokáže vystačiť aj bez Pánovej pomoci. S novým
poznaním potom prišlo nové požehnanie.
93
94
Trpezlivosť a viera
XXX.
Nádej, ktorá nezahanbí
Jób 30,1-19.
Po dlhom čase strádania a potupy, keď Jób už aj privlastnil
Bohu slová pohoršenia, opäť začína s novou nádejou očakávať na
svojho Spasiteľa. Už sme sa zamýšľali nad mnohými vlastnosťami
jeho viery, ktoré boli výborné, lebo sa držali Božieho Slova.
Trpezlivosť pri očakávaní na Hospodina je nutnou zložkou živej
viery. Apoštol Pavel pokladá len takú vieru za spásonosnú, ktorá
je trpezlivá: "Trpezlivosť pôsobí vyskúšanosť, vyskúšanosť nádej
a takáto nádej nezahanbuje..." Aj napriek tomu, že bol Jób
zmietaný ako trstina vo vetre, stále sa opätovne navracal k svojmu
Bohu a dúfal, že od Neho príde jeho spasenie. Nenadejal sa na
ľudí, iných bohov, ale očakával na Toho, ktorý má naozaj moc
i záujem pomôcť.
Stal sa najopovrhovanejším človekom toho kraja. Najchudobnejší
žobráci ho zhadzovali tak, že sa obával ich fyzických útokov.
Predsa nehľadal iné riešenia svojej situácie. Niekto by možno
povedal, že Jób nemohol nájsť inú možnosť. Keď si ale uvedomíme
záver knihy, je možné predpokladať, že sa sám mohol dovolávať
milosrdenstva svojej rodiny - mohol sa pred svojimi priateľmi
tváriť pokrytecky, ísť im po vôli vo všetkom čo chceli. Mohol
činiť pokánia pred ľuďmi a získať si ich dôveru a potom sa mohol
nadejať aj na ich - ľudské milosrdenstvo. Za milodary si mohol
zaplatiť mastičkára a dúfať, že ho vylieči...
Veriaci ľudia dnes nebývajú v tak ťažkej situácii ako Jób, vo
svojich trápeniach môžu ľahko nájsť iných vysloboditeľov. Nemusia
trpezlivo očakávať Hospodina, lebo si sami dokážu riešiť mnoho
problémov. Možno sa modlievajú a keď Hospodin neprichádza, pomôžu
si sami spôsobom, ktorý sa vymyká z biblického rámca. Zachovajú sa
nečestne, a potom Bohu privlastnia, že im pomohol. Človek pred
druhým človekom dokáže ukryť svoje nesprávne jednanie. Preto aj
títo pokrytci vypadajú nábožne, ale živej viery v nich niet.
Ak chce Božie dieťa naozaj očakávať na Hospodina, nebude konať
nebiblicky - nečestne, ale sa radšej uskromní, bude si odriekať
a trpezlivo čakať na Boží zásah do svojho života. V trpezlivosti
zlyháva mnoho dnešných kresťanov, lebo je ich viera len naoko
úprimná. Chcú byť veriacimi len pred ľuďmi, slávu u živého
Stvoriteľa nehľadajú. Títo svetáci s nábožnou tvárou potom ukryjú
mnoho svojich skutkov, ale mnoho z nich je pred svetom aj
odkrytých, čím vzniká pohoršenie proti viere, Kristovi, spaseniu.
Svojim jednaním takto rozkladajú Božie Kráľovstvo, lebo neobstáli
v skúške, ktorú na nich dopustil Pán. Ich srdce miluje najviac
seba samého a stáva sa pre nich aktuálnym výrok Pána Ježiša:
"Pohoršenie proti Synovi človeka musí prísť, ale beda tomu, skrze
ktorého toto pohoršenie prichádza!" ...
Mám osobnú skúsenosť so svojou vierou, ktorá sa prejavila
v trpezlivosti? Akú?
95
Modlitba
Jób 30,20-24.
Byť veriacim znamená priateliť sa so Stvoriteľom. Vzťah s Bohom
je nutný, ak má byť viera živá - prinášajúca skúsenosti, radosti,
vyslobodenia... Pri akomkoľvek vzťahu s druhou bytosťou je
potrebná komunikácia. Komunikácia je dialóg a nie monológ! Pán nám
daroval svoje Slovo, aby mohol každý poznať Jeho vôľu, postoje,
zasľúbenia... Aby mohol byť dialóg medzi Bohom a človekom úplný,
veriaci ľudia majú možnosť sa modliť. Modlitba nesmie byť
bezduchou básničkou, ale súčasťou dialógu. Ak sa človek nemodlí,
nepotrebuje Hospodina. Ak chce na modlitbe len rozprávať bez
záujmu o Boží náhľad, nepotrebuje Stvoriteľa, ale potrebuje od
Neho niečo získať. Jedno i druhé vyjadruje formu ľudského egoizmu.
Jób sa veľmi potreboval modliť. Chcel komunikovať so svojim
Bohom. Čakal na Jeho odpoveď v trpezlivosti svojej nádeje. Takáto
modlitba sa mu stala požehnaním.
Modlitba, ktorá rešpektuje dialóg medzi človekom a Pánom
Ježišom Kristom, je tým najnutnejším základom úprimnej viery.
Poukážeme na niektoré modlitby, ktoré sú úplne odlišné:
I.
Naučená básnička - ruženec
II.
Príval vlastných slov, ktoré sa podobajú telefonátu, v ktorom
nám niekto zavolá, vyrozpráva sa, a potom ihneď zloží - o našu
odpoveď nestál
III.
Modlitba, v ktorej akoby človek rozprával Bohu, ale chce ňou
nahlas povedať niečo druhým ľuďom - donucovací prostriedok k tomu,
aby si druhí vypočuli, čo im chce anonymne povedať
IV.
Krásna modlitba, ktorou človek ukazuje svoju zbožnosť,
zhovievavosť, lásku...
Tieto štyri prejavy pohanstva sú medzi ľuďmi tiež nazývané
modlitbou. Vzťah so Stvoriteľom a Spasiteľom, dialóg s Ním však
doslova ignorujú. Modlitba Božích detí má tento vzťah rešpektovať
a budovať ho.
Viera ako obchod?
Jób 30,25-26.
Jób v tejto časti vyznáva, že zo svojho vzťahu so Stvoriteľom
robil tak trochu "obchod". Držal sa Jeho Slova, a preto dúfal, že
bude žať v živote len dobré. V tejto chvíli však nejde o teológiu
prosperity! Jób už mnohokrát vyznal, že sa môže i spravodlivému
prihodiť niečo zlé. Ľudská povaha je taká, že síce často vyznáva
a má svoje presvedčenia, ktoré sú správne, ale keď sa naplnia
v osobnom, praktickom živote, kladie si otázky, pohoršuje sa...
Jób chcel mať u svojho Boha protekciu. Všetko správne vyznával,
osobne to prijímal, dokonca i keď bol sám zaťažený ponížením
oslavoval Boha! Problém začal nastávať, keď bola zaťažená jeho
trpezlivosť. Snáď si myslel, že protekčne, v jeho prípade Boh až
tak veľa na neho nedopustí. Preto sa z jeho viery, i keď na veľmi
96
vysokej charakterovej i morálnej úrovni, stal tak trochu obchod.
Na akej morálnej a charakterovej úrovni sa vo viere pohybujem
ja?
Neočakávam tajne od Boha niečo, na čo nemám právo?
Logika a skúsenosti
Jób 30,27-31.
Človek je vo svojej podstate veľmi biedny tvor. Má k dispozícii
svoju logiku, skúsenosti a slobodu - svoje vlastné rozhodnutia. Sú
ľudia, ktorým to báječne myslí, majú logiku, ale chýbajú im
skúsenosti, a preto sa ich logika nemôže správne uplatniť. Ľudská
logika vychádza zo základných skúseností, buduje na nich. Niektoré
skúsenosti človek doslova nepotrebuje, lebo si ich môže odvodiť na
základe iných svojou logikou. Vážnym pozastavením Božieho Slova je
ale pohľad na neodvoditeľné skúsenosti! Tieto generujú v ľudskom
myslení nové poznanie, človeku sa otvárajú nové dimenzie myslenia.
Takúto základnú skúsenosť dal Pán prežiť aj Jóbovi v čase, keď si
Jób možno myslel, že má všetky základné skúsenosti už za sebou.
Hospodin niekedy aj starcom dáva poznávať, že sú len ľuďmi a že by
nemali robiť zo seba niečo viac.
Keď človek prežíva svoju novú základnú skúsenosť s Hospodinom,
asi ho zarazí, že jeho doterajšia logika a skúsenosti nestačia na
vysvetlenie nových vecí, ktoré sa mu práve dejú. Začína v ňom
vznikať potreba spoločenstva, cirkvi, potreba duchovného vodcu,
osobnosti veriaceho človeka.
Poznám túto potrebu?
Uvedomujem si, že Pán chce, aby som bol schopný sám viesť
iných?
97
98
Jóbove desatoro
XXXI.
1.
Zrak
Jób 31,1-8.
Jób vo svojom živote hľadal Hospodina, dopytoval sa na Jeho
Zákon a bol zvedavý na jeho vôľu. V tejto kapitole jednoduchým
spôsobom vyjadruje svoje hodnoty viery. Nevyjadruje ich akýmsi
teoretickým, teologickým spôsobom, ale úplne prakticky. Úprimná,
živá viera sebou vždy nesie praktický život, a preto každé Božie
naučenie dokáže naplniť v konkrétnom skutku.
Zrak pokrýva 90 % prijímaných informácií. Preto už oddávna
slúži ako príklad na upriamenie pozornosti. Človek sa zahľadí na
všetko, čo ho upúta a zotrvá zrakom na tom, čo ho zaujme. Prvé
Jóbove naučenie dáva do kontrastu "upútanie" a "zaujatie". Nie je
hriechom, byť upútaný niečím zlým, hriechom začne byť až ľudský
záujem o zlo. Rozhodovanie môže byť tiež vedené Božím Duchom - je
potrebné pohliadnuť na všetko, ale potom si vybrať len to správne.
Ako sa na človeku prejavuje prakticky rozdiel medzi upútaním
a zaujatím?
2.
Zámery a túžby
Jób 31,9-12.
Keď veriaceho človeka upúta a zaujme hriech, začne nad ním
premýšľať, zaoberať sa ním. V podstate začne v sebe hľadať cestu,
ako uskutočniť svoj zámer. Chce urobiť niečo zlé tak, aby to sebou
nenieslo priveľa nepríjemností - výčitiek svedomia, ohovárania
druhými ľuďmi, právne sankcie... Takto sa v ľudskom srdci formuje
rozhodnutie za niečím ísť, nejakým spôsobom to dosiahnuť. Takéto
vnútorné rozhodnutie Jób považuje za veľmi dôležité a osobitne sa
o ňom zmieňuje.
Dokážeme nájsť v Novom Zákone príklad jednania človeka, ktorý
sa rozhodol pre hriech a toto vnútorné rozhodnutie ho akosi nútilo
dokonať jeho úmysel? (Judáš)
3.
Ľstivosť a pravda
Jób 31,13-15.
Ľudia zaujatý a vnútorne rozhodnutý pre hriech, začnú konať.
V ich skutkoch začína byť zreteľná ľstivosť a príležitostná nechuť
k pravde. Takýto ľudia sa nedokážu vždy zastať svojich blížnych,
nedokážu vždy hľadať pravdivé riešenie sporov medzi ľuďmi.
99
Rozhodnutie pre hriech človeka predurčuje na cestu, ktorá sa drží
predovšetkým zámeru niečo dosiahnuť a nie zámeru naplniť vo svojom
živote Božiu vôľu. Pri jednaní s druhými ľuďmi sa rozhodnutie
srdca jasne prejaví. Jób jednal s druhými pravdivo, zastával sa
tých, ktorí boli v práve. Jednanie s druhými vyzdvihuje ako
praktický prejav toho, čo človek nosí vo vnútri svojho srdca.
Ako sa prejavuje jednanie so zámerom niečo dosiahnuť a jednanie
so zámerom naplniť Božiu vôľu?
4.
Chamtivosť
Jób 31,16-23.
Keď si moc temnosti vybuduje v ľudskom srdci prvú pozíciu
a človek dosiahne svoj prvý hriešny zámer, nastane akýsi zlom.
Dovtedy bolo možné klamať samého seba slovami: "Urobím len toto
a už nič viac." Potom však človek začína spoznávať, že je hriech
úžasne "lepkavý". Za prvým "úspechom" sa začína rodiť túžba za
ďalším a ľudský život sa začína meniť na rutinný život pokrytca,
chamtivca. Napriek dostatku vzniká neochota rozdávať a neschopnosť
prijať núdznych. S väčším majetkom sa rodia aj väčšie zámery,
ktoré sú nákladnejšie než tie prvé, takže na rozdávanie nezvyšuje.
Jób videl vo svojom majetku aj požehnanie, ktoré malo patriť
druhým ľuďom. Živá viera takýto prístup sebou vždy nesie.
Ako by som charakterizoval dávanie z dostatku a dávanie
z nedostatku?
5.
Mamon
Jób 31,24-25.
V ľudskom ponímaní často chamtivosť a mamonárstvo splýva. Zdá
sa, že keď je niekto mamonár - milujúci majetok, zároveň bude aj
chamtivý. Jób v tejto kapitole odlišuje nezáujem obdarovať od
neprirodzeného vzťahu človeka voči majetku. Inými slovami môže
existovať veľmi štedrý mamonár alebo chamtivec, ktorému o majetok
len pre ten samotný majetok nejde. Chamtivosť je porušený vzťah
voči blížnemu, mamonárstvo voči Stvoriteľovi. Človek má sklon
zabezpečiť sa zhromažďovaním majetku a nepotrebovať Božie vedenie
a milosrdenstvo - moderne sa tomu hovorí nezávislosť. Jób vždy
chcel závisieť na Božích rozhodnutiach a uvedomoval si, že na nich
aj jeho život skutočne stojí.
Ako by sme opísali nezdravú závislosť na druhých ľuďoch
a zdravú závislosť na Bohu?
100
6.
Modloslužba
Jób 31,26-28.
Človeka niekedy upúta ukrutnosť, zloba - hriech. Neodvráti sa,
lebo ho objekt jeho pozornosti zaujme a v srdci sa rozhodne
zhrešiť. Potom sa ale ukáže, že objekt svojej túžby nemôže
dosiahnuť. Takto človek začína potrebovať druhého boha, vzniká
modloslužba. Ľudská populácia si v dejinách vytvorila mnoho
poslušných bohov, ktorých bolo možné prosiť za čokoľvek. Na viery
modloslužby Jób poukázal ako na boskávanie svojej vlastnej ruky -
človek hľadá takého boha, aby pomocou neho dosiahol naplnenie
svojej vlastnej vôle.
Môže sa stať aj kresťanská viera modloslužbou?
7.
Jazyk a nenávisť
Jób 31,29-30.
Akýkoľvek hriech privádza človeka do nespravodlivého konfliktu
nielen so Stvoriteľom, ale aj s druhým blížnym. V takomto
konflikte sa rodí zloba, nenávisť, závisť... Tieto živly ľudského
srdca sa potom prejavia poväčšine najviac v reči. Jazykom je možné
druhého pošpiniť, ponížiť, ohovoriť... Intrigy - reči o druhých,
ktoré nevychádzajú z pravdy a zhadzujú, bývajú posledným prejavom
hriechu, ktorý sa v človeku zrodil vo chvíli záujmu
o nespravodlivosť. Úprimná viera nemôže zároveň ohovárať
a zhadzovať svojho blížneho. Ak niekto tak robí, je isto pokrytcom
odsúdeným na zahynutie! Keď Pán Ježiš hovorí: "Milujte svojich
nepriateľov..." Nehovorí to ako teoretickú nesplniteľnú frázu! Moc
Božieho Ducha je dosť veľká na to, aby zlomila každé ľudské srdce
a vložila doň lásku dokonca aj voči nepriateľom. Ak sa tak nedeje,
je to len preto, že človek nechce, aby sa tak dialo.
Ktorá časť Nového Zákona rozpráva o jazyku a nenávisti? (Napr.
Jakub)
8.
Služba
Jób 31,31-32.
Lenivosť je výraz, ktorý priamo poukazuje na sebalásku. "Mne sa
nechce..." V tomto výroku je najpodstatnejšie ľudské "ja".
Lenivosť sa často za hriech ani nepokladá. Ak niekto ale v sebe
živý lenivosť, isto nepodporuje pôsobenie Božieho Ducha! Služba
druhým je prirodzenou zložkou Božieho detinstva. Jób ju spomína
ako osobitný prejav prítomnosti Svätého Ducha.
Aké najrôznejšie služby poznám? K akým službám ma už Pán
povolal a ku ktorým sa cítim byť obdarovaný?
101
9.
Tajnosti, klamstvá a strach
Jób 31,33-34.
Hriešne, nespravodlivo jednajúci človek má záujem zakrývať
svoje jednania, rozhodnutia, lebo sú zlé. Začína používať
tajnosti, polopravdy, klamstvá... Pravda je jedným zo základných
biblických princípov. Nemožno zároveň uctievať Hospodina a zároveň
potrebovať polopravdy a tajnosti, aby nevyšli najavo niektoré zlé
jednania.
Inou motiváciou ku klamstvám je strach. Keď sa veriaci človek
bojí zastať vecí Pána Ježiša pred ľuďmi, ľahko a rýchlo začína
používať nepravdy.
Čo hovorí Písmo o ľuďoch, potrebujúcich lož?
10.
Žaloba
Jób 31,35-41.
Posledným praktickým Jóbovým prístupom bola ochota viesť
o svojich skutkoch dialóg. Ak boli dobré, obstojí, ak dobré
neboli, chce to vyznať a zmeniť zmýšľanie i správanie. Až doteraz
Jób nestretol takého človeka, ktorý by pravdivo a správne reagoval
na okolnosti, ktoré Jób prežíval. Napriek tomu zotrváva vo viere
a želá si takého človeka stretnúť, lebo túži po tom, aby opäť
mohol prežívať Božiu prítomnosť a Jeho vedenie.
102
Obraz Cirkvi Božích detí
XXXII.
Elihuov pohľad
Jób 32,1-3.
Keď sa už Jóbov spor ťahal dlho, Pán poslal svojho služobníka
Elihua, aby rozprával. Je zaujímavé, že podľa slov tejto kapitoly
bol Elihu účastný na všetkých rozhovoroch, ale sám sa do nich
nezapájal. Pozorne všetko vypočul a utvoril si svoj pohľad na
Jóbove postoje i postoje jeho priateľov. Elihu svojim jednaním
môže slúžiť ako obraz živej Cirkvi Božích detí. Úprimní veriaci
nepresadzujú seba a často o nich nikto ani nevie. Keď sa ale jedná
o zjavenie Božích zámerov, dokážu smelo vystúpiť a zasadiť sa za
Božie, spravodlivé veci. Keď vykonajú svoj diel, odídu často opäť
do ústrania, lebo nemajú záujem realizovať samého seba. Elihu
v Knihe Jób vystupuje len jediný raz, keď sprostredkúva Boží
pohľad na okolnosti Jóbovho života.
Ako najvážnejší Jóbov nedostatok videl Elihu, že sa Jób
ospravedlňoval skôr než ho ospravedlňoval Boh. Nevidel teda jeho
poníženie ako dôsledok hriechu, ale poukázal, že v tomto ponížení
Jób svojimi ústami zhrešil. Podriadil Hospodina svojim predstavám
spravodlivosti a neuvedomil si nedostatočnosť svojich predstáv
a nezávislosť, zvrchovanosť živého Boha.
Jóbových priateľov odsúdil Elihu preto, lebo nenašli odpovede
na Jóbove otázky, napriek tomu množili reči a odsudzovali
zbiedeného a poníženého človeka.
Ako v sebe oddeľujem hriešnu sebarealizáciu od Božieho vedenia
v niektorej veci vystúpiť ako Elihu? Ako prakticky riešim
neistoty, či v danej chvíli mám mlčať alebo rozprávať?
Atribúty horlivosti
Jób 32,4-5.
O horlivosti sa v cirkvách mnoho rozpráva. Biblia poukazuje na
to, že je pre Božie dieťa prirodzené byť horlivým. Niekto by možno
povedal, že je horlivosťou ochota ihneď radiť a riešiť situáciu...
Horlivý Elihu bol plný reči, ktorú chcel povedať. Jasne vnímal
nedostatky zúčastnených, ale mlčal. Prvých 31 kapitol čitateľ ani
len neslýchal, že by pri Jóbovi a jeho priateľoch ešte niekto
sedel. Mladý Elihu mlčal preto, lebo tým chcel vyjadriť úctu
starším ľuďom a dozvedieť sa niečo z ich skúseností. Neskákal do
reči, nevstával nervózne, ale mlčal a čakal - počúval a premýšľal.
Keď nakoniec videl, že nikto nedokázal odokryť Božiu Radu
a správne poukázať na okolnosti, začal rozprávať. Takúto
horlivosť, vedenú Božím Duchom možno jednoznačne pokladať za
správnu. Je aj iná horlivosť, ktorá odsudzuje a pritom ešte ani
nepozná situáciu, rieši a chýbajú jej základné informácie - tak sa
prejavuje nerozvážna mladosť, nedospelosť v duchovnej oblasti.
Elihu napriek tomu, že bol mladý, správal sa ako múdry starec.
103
Ako vyzerá moja horlivosť? Mám vôbec nejakú?
Staroba, mladosť a Pánova Cirkev
Jób 32,6-10.
Staroba i mladosť sebou nesú svoje pozitívne i negatívne
stránky. Staroba je často charakteristická opatrnosťou, rozvahou
a skúsenosťami. Mladosť na druhej strane sebou nesie záujem,
energiu a dôverčivosť. Pri konfliktoch medzi mladou a starou
generáciou často dochádza k výčitkám s tým, že si je každá strana
vedomá práve len svojich výsad. V tejto kapitole Pán poukazuje na
fakt, že síce staroba i mladosť sebou nesú isté charakteristiká,
ale že to neznamená, že každý starec je múdry a rozvážny, ani to,
že každý mladík musí byť zbrklý a nerozvážny. V Cirkvi Božích detí
je Pán prítomný svojim Duchom a zjavuje svoje pravdy v láske
všetkým tým, ktorí Ho hľadajú. Múdrosť takto niekedy nachádzajú
mladíci a starci sa chovajú bláznivo a nerozumne. Preto keď niekto
odsúdi mladíka len za jeho mladosť, alebo starca len za jeho
starobu bez potreby premýšľať nad ich jednaním s Božím Slovom,
koná isto bezbožne.
Praktický život úprimnej viery vedie k vzájomnému dopĺňaniu sa
starých a mladých. Aké mám s tým osobné skúsenosti? Čím mi boli
požehnaním mladší súrodenci alebo starší súrodenci v Pánovi?
Množstvo rečí a napomínanie
Jób 32,11-13.
Je zaujímavé, ako veľa môže človek narozprávať pravde podobných
rečí. Tieto reči možno často vyzerajú podobne, ako reči Jóbových
priateľov, dôveryhodne. Napriek tomu v nich môže byť ukrytý len
zámer dokazovať si svoje pravdy. Elihu poukázal, že nikto
z Jóbových priateľov nebol schopný skutočne napomenúť a pokarhať
Jóba, napriek tomu, že sa to snažili dlhý čas robiť. Ak v niekom
je Boží Duch a Pán povolá tohoto človeka riešiť nejaký problém,
rozhodne vždy dokáže vyjadriť svoje pohľady na danú problematiku.
Sebaospravedlnenia, že síce rozumiem veci, ale nedokážem to
vyjadriť, nemôžu obstáť! Ak Pán niekoho povolá niečo vykonať, dá
mu aj dostatok schopností a múdrosti v Duchu, aby tento človek
mohol obstáť. V Jóbovom spore bol takto povolaný Elihu. Traja
Jóbovi priatelia boli akýsi samozvanci nepotrebujúci Božie
povolanie. Išli Jóbovi vysvetľovať Božie zámery, ale Svätého Ducha
k tomu nepotrebovali. Mali totiž už iného ducha, ktorý sa volal
"ja".
Čestné jednanie Božieho dieťaťa
Jób 32,14-22.
Napriek tomu, že Jób doteraz nerozprával proti Elihuovi, tento
sa rozhodol odovzdať čistú pravdu tak, ako mu ju zjavil Pán.
104
Nechcel držať stranu tým, ktorí by mu boli sympatickejší! Videl
v Božom Slove niečo veľmi vážne, čo sa môže stať niekomu
požehnaním, inému zlorečením. Strachoval sa ukradnúť Božiemu Duchu
z úst niektoré slová a povedať len časť pravdy! Vedel, že keď
rozpráva, stojí zároveň pred Hospodinom, ktorému raz bude dávať
počet zo svojich slov. Chcel rozprávať tak, aby sa páčil
Stvoriteľovi a nie ľuďom. Takéto Slová sa potom stávajú v životoch
druhých ľudí "skutočnosťou". Môžu byť proroctvom, ktoré sa isto
naplní, zjavením skutočnosti, ktorá existuje, riešením problému,
ktoré dáva praktický návod na ďalšie jednanie s Božím požehnaním.
Výklady Písma, ktoré niečo zámerne vynechajú alebo prevrátia sú
možno zaujímavou teológiou, možno používajú zaujímavú
terminológiu, ale skutočnosťou v ľudskom živote sa nikdy nestanú.
Kážem Božie Slovo? - Ak to o sebe nedokážem povedať s istotou,
kde je chyba? Ako dosiahnuť toho, aby som v tejto oblasti nehrešil
a mal istotu, že konám a rozprávam správne?
105
106
Proroctvo - riešenie
XXXIII.
Každé proroctvo má pripúšťať dialóg!
Jób 33,1-6.
V Biblii nachádzame zmienky o proroctvách v troch odlišných
zmysloch. Prvým typom proroctva sú starozákonné proroctvá malých
a veľkých prorokov. Iným proroctvom je konkrétna reč Božieho
dieťaťa, ktoré poukazuje na blízku budúcnosť alebo na skryté
skutky tak, že o nich dokáže rozprávať jasne vo svetle Božieho
Slova. Tým upozorní alebo napomenie spolubrata, prípadne obviní
neveriaceho, čím mu zvestuje a demonštruje Božiu vševedúcnosť
a moc. Posledným typom proroctva je jasné vysvetlenie udalostí,
ktoré síce neboli skryté ako také, ale ostával ukrytý ich zmysel
a opodstatnenie v súlade s Božím Slovom. Medzi takéto proroctvá
môžeme zaradiť aj jasný výklad odsekov Písma, ktorých zmysel
ostával dlho ukrytý a navyše ich rozuzlenie je v danú chvíľu veľmi
aktuálne.
Keď Elihu vystúpil z ústrania a predniesol svoju reč,
prorokoval Jóbovi a odkryl mu Boží náhľad na okolnosti, ktoré sa
mu diali. Neobviňoval ho z hriechu, ktorý by spáchal pred
utrpením, ktoré naň dopustil Pán. Poukázal len na Jóbove
roztrpčenie a ľahko vyrieknuté slová, ktoré povedal až po ponížení
jeho priateľmi.
Jeho reč bola úplne odlišná od reči Jóbových priateľov nielen
zmyslom, ale aj prístupom. Hneď pri začiatku povzbudzuje Jóba
k tomu, aby bedlivo počúval, pretože si želá, aby sa potom Jób sám
vyjadril a prípadne hájil svoje skutky. Elihu nechcel Jóbovi len
tak niečo "hodiť" do tváre, a potom sa odvrátiť. Svoje slová chcel
konfrontovať s Jóbovým názorom. Vedel, že ak prorokuje, jeho slová
obstoja a dokáže si ich uhájiť! Na druhej strane chcel opraviť
svoj vlastný názor, ak by mu Jób povedal niečo nepredvídané, čo by
mu ukázalo, že sa mýli.
Každé proroctvo, každé vysvetlenie Písma, ak sú vedené Božím
Duchom, pripúšťajú dialóg! Hospodin sa nemusí strachovať, že ho
niekto zaskočí v reči! Ak niekto prorokuje alebo vykladá Bibliu,
a pritom obchádza niektorých obdarovaných bratov alebo sestry
v obave, že mu jeho názory vyvrátia, isto presadzuje svoje telesné
zámery porušené svojim egoizmom!
Elihu nielen že pripúšťa dialóg, ale ho naopak vyhľadáva
s vyznaním, že aj on je "človek odštiknutý z hliny". Tým vyjadril,
že sa môže mýliť, ale že zároveň chce nájsť Božiu pravdu a preto
potrebuje spoločenstvo pri hľadaní Božej vôle - dialóg.
Ako budujem svoje Biblické názory? Chodím konzultovať
nejasnosti Písma s druhými bratmi? Ak nechodím, prečo nechodím -
čo mi v tom bráni?
107
Elihu, fakty a poznanie Boha
Jób 33,7-14.
Keď Elihu začal prednášať svoj názor, prvé čo spomenul, boli
fakty, ktoré počul a z ktorých vychádzal. Toto neurobil žiaden
Jóbov priateľ! Jeho priatelia si len vymýšľali, čo asi musel
porobiť Jób, keď ho stihlo také nešťastie. Elihu od príchodu troch
priateľov bedlivo načúval, a teraz zhrnul Jóbove slová. Z nich
potom ďalej odvíjal svoj pohľad. Jeho postoj nebol zakotvený
v dohadoch, intrigách, rečiach počutých od kohosi... Mladý Elihu
riešil Jóbov problém múdro ako starec nie preto, že by bol
výnimočne nadaný, ale preto, že sa výnimočne držal Božej vôle.
Základný Jóbov problém spočíval v tom, že sa v jeho utrpení
prejavil sklon myslieť si, že sa Boh v jeho živote bude prejavovať
vždy podľa spravodlivosti, ktorej sa Jób od Neho naučil. Inými
slovami, keď si človek prečíta Bibliu, má sklon vopred rozhodovať,
ako sa zachová Hospodin, čo chce Stvoriteľ a rozhoduje to len na
základe svojho doterajšieho, čiastočného poznania. Elihu
vyjadruje, že Boh je väčší než človek. To neznamená len, že je
silnejší, ale že aj v zmysle chápania a porozumenia je úplne inou
bytosťou - dokonalou, absolútne vševedúcou. Preto nie je správne
pravotiť sa s Hospodinom. Ak sa chce Božie dieťa zachovať úplne
správne, má sa dopytovať, hľadať Božiu vôľu, ale nie vyčítať.
Vo veľmi ťažkých obdobiach ľudského života je však lepšie
vyčítať Stvoriteľovi jeho dopustenie, než sa od Neho odvrátiť
a začať ísť cestou sveta. Jóbov prístup, i keď nebol správny,
vyjadroval túžbu rozprávať sa so Stvoriteľom, mať s Ním vzťah. Pán
mu potom poslal proroka - Elihua a cez neho mu daroval naplnenie.
Pretože Jób naozaj hľadal Boha, vedel si pripustiť svoj omyl.
Božie zastavenia
Jób 33,15-22.
Pravdy o ľudskom živote sú často tak hlboké a zároveň schopnosť
človeka porozumieť im tak malá, že Hospodin dvakrát i trikrát
pristupuje k ľuďom s vysvetlením a oni nevedia stráviť nové
kvantum informácie. Najčastejšou príčinou, prečo sa tak deje, je
ľudská rozptýlenosť inými vecami, ktoré sa zdajú byť lákavejšie.
Na premýšľanie o Božom Slove si človek vyhradí primálo času a keď
niečo pochopí, snaží sa to svojim intelektom odmietnuť, ak mu to
nevyhovuje. Preto Pán zastavuje ľudí i vo snoch, v ktorých
prežívajú niektoré Božie napomenutia v súvislosti s mnohými
emóciami, aby ich hneď neodmietli, ale premýšľali o nich. Tak činí
Stvoriteľ pre svoju lásku a záujem o človeka spasiť ho, naplniť
jeho život.
Božie príhovory nenesú sebou len napomenutia a povzbudenia, ale
aj nové informácie. Preto ak je niekto v sebe pyšný, ľahko odpadne
od svojho Stvoriteľa aj po rokoch živej viery!
!!!
Božie detinstvo v sebe ukrýva permanentnú schopnosť otvárať sa
Božiemu Duchu a prijímať nové, nepoznané informácie aj od svojich
108
bratov a sestier.
Človek, ktorý je v sebe hrdý, pyšný, to nedokáže, lebo by ho to
ponižovalo! - Tomu Biblia hovorí hriech proti Svätému Duchu!
Anjel vykladač
Kristus
Jób 33,23-30.
V tomto odseku sa rozpráva o ANJELOVI Vykladačovi a nájdenom
Výkupnom za človeka. Je to jednoznačný starozákonný doklad, že aj
ľudia pred narodením Pána Ježiša potrebovali výklad Božích právd,
ktoré im ukazoval ANJEL - Duch Svätý. Pre Stvoriteľskú
spravodlivosť potrebovali aj obeť za svoje hriechy, ktorou bol
ANJEL - Ježiš Kristus. Ich hriechy boli pritom dané stranou až do
skutočného príchodu Ježiša Krista. - Rimanom 3,25.
Preto sa aj v závere tohoto odseku spomína skutočné novozákonné
pokánie pred Bohom i ľuďmi: Jób 33,26-28. "Bude sa modliť k Bohu
a bude mu milostivý a uvidí Jeho tvár s jasotom. A Boh navráti
smrteľnému človeku jeho spravodlivosť. A bude spievať, hľadiac na
ľudí a riekne: Bol som zhrešil a bol som prevrátil to, čo je pravé
a nebolo mi odplatené podľa zásluh. Vykúpil moju dušu, aby neišla
do jamy a môj život, aby videl svetlo."
Inými slovami, Elihu odovzdal Jóbovi Evanjelium Ježiša Krista
a poukázal mu na pokánie, v ktorom môže dosiahnuť Božie odpustenie
i bez zápalných obetí zvierat. Na konci tejto knihy Jób takéto
odpustenie a novú spravodlivosť aj prijal.
V tomto zmysle rozumieme zoslaniu Svätého Ducha na Letnice ako
mnohonásobne väčšiemu prejavu Jeho moci, ktorá sa rozliala po
mnohých ľuďoch. Svätý Duch pôsobil na ľudí aj v dobách Starého
Zákona, na Letnice sa ale jeho moc zmnohonásobila. Preto ak niekto
odmieta Božieho Ducha svojou hrdosťou v tomto období milosti,
lepšie by mu bolo, aby bol účastný špinavostí Sodomy a Gomory.
Skúsme sa veľmi vážne pozastaviť nad tým, ako dokážeme prijímať
nové informácie a zvesti Božieho Slova od druhých bratov
a sestier. Možnosť hrešiť proti Svätému Duchu tu stále je
a v období milosti - dnes, je tým najhorším činom, ktorý kedy
človek urobil. Hospodin dnes vynakladá mnohonásobne viac svojej
moci a lásky, dáva sa ľuďom viac urážať, než kedykoľvek predtým,
a to len preto, aby zachránil ľudí od hrôz zatratenia.
Výzva a vyznanie proroctva
Jób 33,31-33.
Keď človek v spomínanom zmysle prorokuje, je prirodzené túžiť
ospravedlniť obvineného podobne, ako túžil Elihu. - To je dôsledok
lásky v človeku, ktorú v ňom zapálil Pán. Chcieť ospravedlniť
obvineného je vyznaním takéhoto proroctva. Výzvou proroctva je
nabádanie k dialógu. Ak ale obvinený nedokáže obhájiť svoje
stanovisko a musí sa uchyľovať k polopravdám, klamstvám alebo
tajnostiam, je nutné zavŕšiť prorokovanie v čistote a čestnosti
pred Hospodinom. Elihu nedržal stranu ani Jóbovi ani jeho
priateľom! Odovzdal celé Božie Slovo, i keď nebolo pre nich ľahké
109
prijať ho. Po svojej reči odchádza Elihu opäť do ústrania
a vyrieknuté Slová sa stávajú konfliktom medzi Jóbom a jeho Bohom,
tiež medzi jeho priateľmi a ich Stvoriteľom.
Nezostávam v konflikte so svojim Spasiteľom a Stvoriteľom len
preto, že nechcem prijať vyrieknuté pravdivé Slová? ...
110
Hospodin nezaprie Seba!
XXXIV.
Jazyk, reči a súd
Jób 34,1-4.
Elihu môže byť symbolom Cirkvi Božích detí nielen preto, že
vykonal Božiu vôľu a nevyhľadával pritom svoje záujmy, ale aj pre
túžbu riešiť Jóbov problém v dialógu s druhými ľuďmi. Každý človek
je omylný. Niekedy aj keď by chcel urobiť dobre, z neznalosti
alebo unáhlenosti vykoná niečo zlé. Túžba rozprávať sa o svojich
skutkoch a názoroch s druhými ľuďmi za účelom nachádzania hlbších
právd je nutnou zložkou duchovného života. Na základe komunikácie
sa navyše odhalia ľudia, ktorý nemajú čestný úmysel budovať Božie
Kráľovstvo. "Nech tak svieti vaše svetlo, aby ľudia videli vaše
skutky a chválili Boha, ktorý je na Nebesiach!" - Svoje skutky
ukrývajú len falošní podvodníci, ktorí vedia, že tieto skutky ani
zďaleka nenesú svetlo Božieho Ducha. Navyše si uvedomujú, že
odhalenie špiny by oslabilo ich vplyv a popularitu. Jedným
z najvážnejších biblických princípov je pravda! Nie polopravda
alebo len z časti vyjadrená pravda, prípadne akési tajnosti, ktoré
ukrývajú nečestné jednania! Klamári budú mať isto podiel na
ohnivom jazere zatratenia, na duchovnej smrti. Takýmto klamárom
Elihu nechcel byť, a preto verejne vyhľadával dialóg, v ktorom by
sa rozsúdilo, čo je dobré a čo zlé.
Vyjadrenie zmyslu
Jób 34,5-9.
Keď v tomto dialógu potom upozornil na Jóbove nesprávne slová,
plné trpkosti, neostal len pri citácii, ale snažil sa Jóbove
myšlienky vyjadriť vlastnými slovami. Tým chcel zdôrazniť, čo bolo
nimi povedané a upozorniť predovšetkým Jóba, aby si uvedomil
zmysel svojich slov. Navyše mu dáva príležitosť k obrane, ak by
jeho slovám neporozumel správne on sám. Kontrastne, ostro oddelil
dobré od zlého, čím umožnil jasné porovnávanie dobra a zla.
Keď sa Jób cítil byť odvrhnutý Hospodinom napriek svojej
spravodlivosti, Elihu poukázal, že je to to isté, ako keby
rozprával vždy pravdu, ale Hospodin ho pokladal za luhára. Je to
veľmi vážne obvinenie živého Boha, ktoré si možno Jób až do
dôsledkov neuvedomil, keď rozprával plný poníženia a trpkosti.
Jób prestával nachádzať vo viere zmysel, lebo sa mu dialo zle
napriek tomu, že sa snažil žiť čestne a správne. Jednoducho
povedané, už nevládal... V takejto chvíli by možno niekto začal
utešovať, povzbudzovať, prehliadať ľahko vyrieknuté slová... Elihu
s láskou pozastavil Jóbove myšlienky a poukázal na ich
nesprávnosť. Jeho láska spočívala minimálne v tom, že dával
príležitosť k obrane - dialógu, vyjadril, že sa môže mýliť ale
pritom neklamal!
111
Zjavenia - zasľúbenia v Písme
Jób 34,10-15.
Človek nerozumie Božím cestám a nikdy v plnosti nepochopí Jeho
úmysly. Práve preto, že je ľudské chápanie obmedzené, Hospodin
zjavil človeku mnoho pravdivého poznania a svojich úmyslov
v Biblii. Keď veriaci človek využije Božiu pomoc a príjme svoje
spasenie, nájde Božie Slovo a spoločenstvo, kde sa o ňom bude môcť
rozprávať - viesť dialógy, komunikovať. Keď Božie dieťa porozumie
Stvoriteľovým zasľúbeniam, môže smelo čakať na ich naplnenie vo
svojom živote - Hospodin nezaprie samého seba a nezradí svoj ľud!
Jediným problémom ostáva čas a správne porozumenie Božích úmyslov.
Človek hneď nepochopí správne všetko z Písma, ale niekedy si
hneď myslí, že poznal celú Bibliu.
Inokedy veriaci milujú svoj nesprávny pohľad alebo seba tak, že
nie sú ochotní vzdať sa ho alebo si pripustiť, že sa mýlia. Potom
nehľadajú pravdu, ale ospravedlnenie svojich fixných predstáv.
Jeden i druhý prístup je motivovaný pýchou. - Keď tomu človek
porozumie, ostane stáť na veľmi dôležitej križovatke svojho
života. Môže zotrvávať i naďalej v pýche alebo hriech vyznať,
zahodiť a začať žiť inak, lepšie. Táto "križovatka" býva v ľudskom
živote často poslednou križovatkou života a smrti.
Hospodin nemá na mysli len seba, keď hľadí na svet. Pre človeka
dal ukrižovať samého seba, čím jasne vyjadril svoju veľkolepú,
pravdivú lásku. - To je tým najväčším zjavením a zasľúbením, ktoré
Boh nikdy nezaprie. Ostáva len na človeku, aby ho vedel prijať.
Zmluvy a Boží Duch
Jób 34,16-19.
Boh je zvrchovane spravodlivý. Znamená to, že niet inej
bytosti, ktorá by objektívne mohla posúdiť Jeho jednanie. Podobne
nie je možné, aby zvieratko rozumelo a posúdilo jednanie človeka.
Vo svojej zvrchovanej spravodlivosti Pán hľadá záujmy ľudí, chce
ľudské životy naplniť radosťou. Ostáva v pravde verný svojim
zasľúbeniam, čo sa stáva doslova charakteristikou Jeho Ducha aj
v človeku - pravdou a láskou.
Ľudia, ktorí porušujú sľuby, záväzky a zmluvy nezostávajú
v pravde, a preto ani v láske. Tí, ktorí hľadajú len svoje záujmy,
svoje "ja" nezostávajú v láske, a preto ani v pravde.
Božie dieťa nemôže milovať a klamať, podobne nemôže žiť
v pravde a pritom nenávidieť. Ak je niekto Božím dieťaťom, potom
je v jeho srdci vedľa seba pravda i láska. Žiadna iná možnosť
neexistuje!
Skrytosti a súkromia
Jób 34,20-28.
"Čo je dnes ukryté, bude sa rozhlasovať zo striech." - Tieto
slová z evanjelia vyjadrujú nielen pravdu, ale aj vševedúcnosť.
112
Hospodin pozná všetky skryté myšlienky, motivácie. Každé ľudské
srdce mu je odhalené, takže pri veľkom Súde na konci vekov nikto
nebude dokazovať alebo vyvracať akési dohady. Hospodin priamo
posúdi bez potreby hľadať pravdu, lebo ju bude mať. Už na tejto
zemi sa deje ľuďom všeličo zlé a možno nikto nedáva okolnosti
svojho života do súvislosti so svojim nesprávnym jednaním, lebo ho
dokázal pred druhými ľuďmi ukryť. Hospodin presne pozná cesty
človeka. Svoju spravodlivosť naplní buď tým, že človek príjme
ospravedlnenie z milosti alebo tým, že zaplatí všetko, čo je
dlžný! Myslím, že človek vo svojom živote narobil dosť zlého nato,
aby ho to mohlo viesť k vážnemu pozastaveniu: "Koľko som dlžný
ja?"
Duchovná pevnosť
Jób 34,29-30.
Tak ako Stvoriteľ dopúšťa zlé, tak je hotový zastať sa svojich
detí. Ak On ohradí, nenájde sa bytosť, ktorá by takúto hradbu
prelomila. Človek si moc často predstavuje ako vyhraté zápasy...
Obrovským prejavom Božej moci sú okolnosti, v ktorých Božie dieťa
nikto nenapadne. Zdanlivo náhodné priaznivé okolnosti sú veľkým
Božím dielom, za ktoré môže nejeden veriaci človek v pokore
ďakovať.
Nielen kritika!
Jób 34,31-37.
Keď Elihu predniesol ďalšiu časť svojej reči, neostal len pri
odhalení zlého jednania. V závere tejto kapitoly Jóbovi odovzdáva
konkrétnu radu, ako správne vyriešiť problém svojho zlyhania.
Takto sa povie silnému Bohu: "Ponesiem, nebudem robiť zlého." -
Pokorenie pred Hospodinom je nutné k tomu, aby v ľudskom srdci
mohla nastať zmena k lepšiemu.
"Tomu, čoho nevidím, ma Ty vyuč!" - Prosba o pomoc a vyznanie
svojho nedostatočného porozumenia okolností, majú byť pre
veriaceho človeka prirodzené, preto takto radí konať aj Jóbovi.
"Ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej!" - Vyznávanie
Božieho dieťaťa nemá byť len "jazykové", ale aj skutkové.
Vyznaním, má nastať v živote veriaceho človeka zmena, silu mu
k tomu dáva Pán svojim Duchom.
Elihu sa pýtal Jóba, či chce, aby Boh rozhodoval podľa Jeho
názorov, keď on tie Božie nevie prijať. Opäť Jóba povzbudzuje ku
komunikácii, aby zhodnotil jeho pohľad.
Keď Jób viedol so svojimi priateľmi rozhovor, pravdepodobne bol
veľmi pobúrený, takže až tlieskal rukami, gestikuloval, keď hájil
svoje stanovisko a pritom množil slová trpkosti, ktoré Elihu
označil za vzburu proti Hospodinovi.
Môžeme nájsť v Biblii Božie zasľúbenie, ktoré by hovorilo
o tom, že Jób aj v takejto ťažkej situácii mohol obstáť
a nezhrešiť svojim jazykom? (1. Kor. 10,13.)
Kde je moja hranica únosnosti? Chcem ju v duchovnom raste
posúvať stále vyššie? 113
Istota slov
XXXV.
Slová požehnania v trpkosti
Jób 35,1-4.
Mladý muž - Elihu - sa veľmi precízne držal svojho poznania
Božej vôle. Možno by ho nejeden nábožný pokrytec označil za
človeka jednajúceho bez lásky, keď karhal už beztak strápeného
Jóba. Ak by navyše Jób bol priateľ alebo príbuzný uvedeného
nábožného pokrytca, možno by bol Elihu úplne pošpinený
pokryteckými rečami o tom, aký tvrdý bol voči Jóbovi. Keďže ale
Božie Slovo rozpráva nielen o láske, ale aj o pravde, Elihu zostal
Pánovi Ježišovi verný. Len takto mohlo byť Jóbovi pomožené.
Elihu reagoval na slová plné horkosti a trpkosti pravdivo
a v láske. Poukázal na ich nezmyselnosť a rozhodne nechcel
ukazovať seba, ako nadčloveka s Božím zjavením. V dôsledku tohoto
jednania sa Hospodin zastal všetkých Elihuových slov. Naplnil ich
ako proroctvá o Svojej Vôli.
Poslúžime Hospodinovi?
Jób 35,5-9.
Častým sloganom veriacich, je vyjadrenie: "Idem slúžiť Pánovi."
Ak táto veta v ľudskom srdci vyjadruje, že dokážem pre Hospodina
niečo vykonať, čo On chce alebo potrebuje, je to veľmi prevrátený
pohľad! Žiadny z ľudských skutkov Boha nepodrží alebo
nestabilizuje na Nebi a žiadny z nich Ho ani nedestabilizuje!
Hospodin je sám jediný mocný Boh. Od človeka pravda žiada službu,
ale nie pre Seba! Žiada ju preto, lebo každý ľudský skutok
prinesie druhým ľuďom buď dobré alebo zlé. Našimi rozhodnutiami
a činmi pomáhame alebo ubližujeme. Pán pre Svoju lásku chce, aby
sme svojim jednaním pomáhali iným a privádzali ich do Božieho
Kráľovstva. Preto zjavil človeku Svoju vôľu, aby bol spasený on
sám a cez neho aj mnohí ďalší. Želá si, aby sme mohli byť
naplňovaní už tu na zemi, ale rozhodne nie na úkor druhých. Preto
ak sa niekto drží Jeho vôle, často mu to prináša kríž - ťažkosti,
strádania, ale tento kríž je len cestou k novému naplneniu.
Hospodin pozná absolútnu pravdu a miluje človeka nekonečnou
láskou.
Ako sa toto posledné tvrdenie prejavuje v ľudských životoch?
Ako som ho prežíval ja?
Ľudská potreba a nábožnosť
Jób 35,10-13.
Tak ako Stvoriteľ nie je závislý na človeku, človek je naopak
114
úplne závislý na Ňom. Bez ohľadu na to či si to niekto pripustí,
alebo či rešpektuje Jeho Slovo, táto pravda v ľudskom živote vždy
platí podobne, ako platí na zemi napríklad gravitačný zákon.
Gravitačný zákon pôsobí na ľudí bez ohľadu na to, či si ho
uvedomujú, či si chcú priznať, že ho potrebujú alebo nie.
Výnimoční fanatickí suveréni, ktorí by chceli demonštrovať, že
gravitácia neexistuje a vykráčali by z okna budovy na desiatom
poschodí, by boli zaujímaví len dovtedy, kým by kráčali k oknu.
Druhí by ich počúvali, možno by premýšľali ako sa to skončí... Po
jednoznačnom páde by dialógy pominuli... V duchovnom živote je to
obdobne. Všetci "fanatici ateizmu", ktorí vo svojom živote chceli
dokázať svetu, že Hospodina nepotrebujú skončili "pádom". Svet si
však napriek tomu nechce pripustiť existenciu svojej závislosti na
Stvoriteľovi a existujúce duchovné zákonitosti.
Falošná nábožnosť - jedna z najhorších foriem svetáckosti,
často rozpráva o Bohu a modlí sa k Nemu. Ľudia, ktorí ňou trpia
však skutočne nechcú pripustiť Hospodina do všetkých častí svojho
srdca. Preto ich zdanlivo úprimná viera troskotá a vyučuje svet,
že Boha niet. Práve pre takýchto ľudí je svet pohoršený na
kresťanstve a prevláda v ňom názor, že je viera len akási
psychoterápia pre psychycky slabších ľudí. Hospodin sa prizná len
k takému jednaniu viery, ktoré bude podobné Elihuovmu.
Istota mnohých slov
Jób 35,14-16.
V závere tejto kapitoly Elihu prorokoval. "Ale teraz isto..."
Naisto vyjadril, čo urobí Hospodin. Že navštívi Jóba a "zatrasie"
ním. Táto kapitola zároveň aj vyjadruje prečo sa tak stane. Jób
povedal mnoho slov, ktorými Bohu privlastnil nespravodlivo to čo
Mu nepatrilo. Navyše seba označil ako silného a spravodlivého - to
pravda nebolo klamstvo, ale chýbalo pri tom vyznanie, že tak mohol
žiť len z Božej milosti. Mnohí chudí ľudia vyčítajú tučným, že
veľa jedia. Rozvážni nerozvážnym, že veľa míňajú a nešetria.
Pracovití lenivým, že nepracujú. Pokojní zlostným, že sa nevedia
ovládať... Pán vydáva takýchto ľudí do moci ich vlastných slov.
Prestane pomáhať a strážiť chudých, rozvážnych, pracovitých a oni
začnú mať problémy, ktoré nikdy predtým nemali. - Chudí priberajú
od pažravosti, rozvážni nerozvážne investujú, pracovitým sa
prestane chcieť pracovať...
Keď človek rozpráva mnoho slov bez vyznania Božej milosti
u samého seba, keď ľahko odsudzuje a dobre mu to padne, naisto si
ho diabol vyžiada, aby jeho slová vyskúšal! Človek potom možno
hlbšie pochopí kým naozaj je. Však ľudia neschopní v danej
situácii učiniť pokánia zo svojich slov strácajú najprv
požehnanie, nakoniec aj celé Božie Kráľovstvo. Istotu spasenia
nemôže mať nikto, úprimní veriaci majú nádej, ktorá nezahanbí.
Istotu mnohých slov však môže mať každý, kto "priveľa" rozpráva.
Mám skúsenosť s vyššie uvedeným duchovným zákonom?
Jóba neskôr naozaj navštívil Hospodin a keby neučinil pokánie,
umrel by on i jeho priatelia. Jóbove pokánie zachránilo všetkých.
115
116
Božia velebnosť
XXXVI.
Istoty
Jób 36,1-4.
Ako je možné prežiť istotu pravdivosti svojich slov (výkladov
Biblie, proroctiev)?
Ako dosiahnuť toho, aby veriaci človek mohol s pokojom
rozprávať za Boha ako Elihu a pritom sa nestať prevráteným,
lživým, pokryteckým fanatikom?
Je možné mať istotu prítomnosti Svätého Ducha?
Ako sa prejavuje prítomnosť Božieho Ducha?
Aký je rozdiel medzi istotou Božej prítomnosti a istotou
spasenia?
Odpovede na tieto otázky nájdete vo výkladoch Elihuových slov,
ktoré povedal Jóbovi - kapitoly 32-35.
Charakter Božej moci, kríž
Jób 36,5-21.
Ľudská predstava moci často sebou nesie obraz akejsi agresie.
Mocnému človeku, keď si nevie dať s niekým rady, ostávajú ešte
zadné dvierka - agresia. Stvoriteľ nechce riešiť iba jedinú vec,
o ktorej by sa dalo povedať, že si s ňou "nevie" dať rady. Touto
vecou je nekajúce ľudské srdce. Preto keď človek vidí hriešnika,
hneď by chcel uplatniť na ňom moc: "Veď počkaj, zle sa ti povodí!
Ešte budeš ľutovať..." Hospodin sa nevyznačuje agresiou, ale
láskou. Božia moc sa nevyvršuje na ľuďoch, ale ich nanajvýš karhá,
aby sa mohli navrátiť k bytosti, ktorá chce naplniť ich potreby.
Nekajúcemu človeku Boh nikdy nezoberie slobodu tým,, že by ho
donútil veriť. Ak sa nedá nič robiť, Stvoriteľ "povie" človeku:
"Nech sa stane tvoja vôľa!" Tak je človek vydaný do relativizmov
svojich rozhodnutí, ktoré mu podľa zákonitostí pravdepodobnosti
neskôr prinesú mnoho zlého.
Aký je rozdiel medzi utrpením a krížom?
Keď si človek privodí niečo zlé a Boha aj napriek tomu v pokání
nehľadá, utrpenia nemajú konca. Relativizmus rozhodnutí človeka
vovádza do ďalších omylov, ďalšie chyby prinášajú ďalšie
relativizmy rozhodovania ako tie chyby napraviť. Ak Hospodin
dopustí niečo zlé a človek v pokání hľadá riešenie u živého Boha
v Ježišovi Kristovi, utrpenie sa začína meniť na kríž. Človek
poznáva namiesto svojich relativizmov absolútne pravdivú Božiu
vôľu, ktorá ho chce v láske naplniť. Dať sa viesť touto láskou
znamená nerobiť ďalšie chyby, kráčať po ceste, ktorá vedie von
z utrpenia. Kríž má vždy koniec!
Prečo niektorý kríž trvá veľmi dlho?
V ľudskom živote bojuje ľudská svojvoľnosť, ľudské záujmy plné
neznalosti a relativizmov s Božími záujmami naplniť ľudský
život...
117
Nedostatok slov o Hospodinovi
Jób 36,22-33.
Prečo musia byť všetky predstavy o Stvoriteľovi nepravdivé?
Prečo človek nedokáže rozumieť tomu, čo bude nasledovať po
fyzickej smrti?
Ako rozumiete prikázaniu? - "Neurobíš si sošky ani rytiny
svojho Boha a nebudeš sa im klaňať!"
Ako rozumieme hodnotám opísaným v 1. Korintským 13., ktoré
z nich "prežijú" ľudskú fyzickú smrť a ako s tým súvisí poznanie,
pravda?
Nutnou kvalitou živej viery je pravdivosť a láska. Jednému
i druhému sa človek na zemi vyučuje, keď sa dá viesť Božím Duchom.
V Božom kráľovstve sa čiastočné poznanie a relatívna pravdivosť
zmenia na absolútnu pravdu a poznanie. Láska porušovaná žiadosťami
svojich záujmov sa očistí, ale nič sa k nej nepridá. Preto ak
človek nemiloval, nedonesie si za svoju fyzickú smrť nič.
Aký je rozdiel medzi Božím súdom a súdnou stolicou Kristovou?
Ako rozumieme? - 1. Korintským 3,15.
118
Súlad s Božou vôľou
XXXVII.
Pečať na ruke
Jób 37,1-8.
Mnoho ľudí o sebe tvrdí, že veria v Boha. Mnoho z nich naozaj
verí, ale ich viera je neosobná, ktorá sa podobá skôr filozofii,
než živému vzťahu s Hospodinom. Neosobne veriť človeka nič
nestojí. Je to len akési presvedčenie, o ktorom možno presviedčať
aj druhých a trpieť pritom pýchou vedomia hlbšieho poznania.
Elihuova viera sebou niesla poznanie skutočnej Božej vôle. V tejto
kapitole naposledy odhaľuje Jóbovi hlboké pravdy o Stvoriteľovi.
Toto v istom zmysle môžu robiť aj pokrytci, však Elihuových slov
sa zastal sám Hospodin. Už v ďalšej kapitole rozpráva Jóbovi
z víchru sám Boh a v podstate len opakuje Elihuove slová. Niečo
také sa mohlo stať len preto, že predtým nerozprával Elihu, ale
cez neho rozprával Stvoriteľ.
Ak je človek zaťažený a poviazaný svojim ego, pretože sleduje
svoje záujmy, Pán si ho nebude používať podobne, ako Elihua
v Knihe Jób. Človek môže v reči sledovať pochvalu milého priateľa,
zhodenie nepriateľa, získavanie vplyvu, znižovanie vplyvu druhých
ľudí, získavanie vplyvných priateľov, zastávanie sa sympatických
ľudí... Pritom ale rozpráva o niečom inom, takže je jeho
postranný, ale pritom dominantný úmysel skrytý. Takýto dvojtvárny
veriaci pokrytec potom nemôže očakávať, že si ho Hospodin použije
na budovanie svojej Cirkvi. Prevrátený človek skoro spozná, že
nemá požehnanie, preto si ho chce vyprodukovať politikou svojich
rečí sám. Jeho jednanie sa postupne mení na jednanie človeka
potlačujúceho iných, prejavuje sa cez jeho jazyk skrytá agresia
a získaný vplyv označuje ako Božie požehnanie.
V Zjavení Jána sa píše o pečatiach šelmy, ktoré majú bezbožníci
"vyryté" na zápästiach alebo čelách. V tejto kapitole sa rozpráva
o pečatiach Božích detí, ktoré majú vyryté na rukách. Inými
slovami, nezainteresovaný ateista vždy rozpozná Božie dieťa, lebo
jeho skutky a jednanie budú čestné pred Hospodinom. Na druhej
strane, tento ateista vždy rozpozná pokrytectvo, faloš... Veriaci
pohan môže byť hoc aj tým najlepším hercom, ateista má od Boha
dar, aby ho vedel rozpoznať a uvedomiť si jeho pretvárku. Tak
vzniká atmosféra, v ktorej veriaci pokrytci presviedčajú sami seba
navzájom o svojej "správnej" viere, ale nikto iný im neverí - ani
Božie deti, ani ateisti. Vzniká umelo vytvorený svet nábožných
ľudí, ktorí sa skôr podobá uzavretému klubu vzájomných, zle
činiacich, sympatizantov, ktorí si nahrávajú, povzbudzujú sa...
Príklad pečatí v Zjavení i v Knihe Jób zvestuje, že je svojim
spôsobom život každého človeka svetu odhalený. Ak sa niekto drží
Hospodina a vyhľadáva Jeho vôľu úprimne a čestne - zhromažďuje.
Všetci ostatní rozptyľujú - okrádajú svojim príkladom druhých ľudí
o možnosť spasenia.
119
Fyzikálne zákony
Jób 37,9-14.
Človek sa často stotožňuje s Bohom, keď hľadí na svoje dielo
a pripúšťa si zdanie, že je jeho tvorcom. Kde - kto sa dá pomýliť,
keď sa rozpráva, ako človek vytvoril lietadlá, počítače, lode,
ponorky, televíziu, riadené objekty... V skutočnosti všetky tieto
veci potencionálne existovali už od stvorenia sveta. Človek len
dostal do rúk akúsi "skladačku", z ktorej sa pokúša poskladať to
či ono. Môžeme sa opýtať: "Vytvoril človek niekedy fyzikálnu,
prírodnú zákonitosť, ktorá by potom platila tisíce rokov?" Len
poznávame zákonitosti, ktoré sú už stvorené oveľa väčším tvorcom,
než je človek!
Zákonitosti, ktoré stvoril Hospodin, sa nikdy nevymykajú z Jeho
moci. Nikdy sa náhodne neprihodí víchor, ani záplavy náhodne
nezatopia mestá... Predstava, že sa niečo prihodilo náhodne
a Hospodin to na základe modlitieb dáva do poriadku, je falošná!
Človek často nerozumie, prečo Pán dopúšťa mnohé katastrófy.
Stvoriteľ však zostáva zvrchovaný a zákonitosti, ktoré stvoril Ho
na slovo poslúchajú. Nedokážeme obsiahnuť svojou mysľou Božiu
veľkosť, preto nie je správne vtesnávať svojho Boha do svojich
predstáv. Podobne, ako to robieval Elihu, sa môžeme dopytovať
Boha, prečo činí to alebo ono, ako vedie svet, prečo dopúšťa
jednotlivé vlády krajín... Ak veriaci človek naozaj hľadá Božiu
vôľu a dokáže byť vo svojom hľadaní trpezlivý, Pán mu zjavuje
ukryté, hlboké pravdy, príčiny a dôsledky, ktoré človek potom môže
svojou mysľou a skúsenosťami v živote overiť. Jeho rozum i logika
potom potvrdia Božiu veľkosť, pravdivosť a lásku, lebo zjavené
poznanie bude naozaj pravdivé.
Veriaci človek nepozná Božiu vôľu buď preto, že o ňu až tak
veľmi nestojí a nedokáže trpezlivo očakávať na Božie zjavenia
alebo preto, že viac miluje svoju vôľu.
Ako stvoriť zákonitosť
Jób 37,15-24.
Nikdy nikto nepremení žiadny fyzikálny zákon! Človek
zákonitostiam podlieha, ale nie je ich pánom! Rešpektuje ich, ale
nikdy im "neprikáže", aby sa zmenili a pôsobili inak.
Existujú aj duchovné zákonitosti, ktoré platia v životoch
a jednaniach ľudí? Ak áno aké?
Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo v jednaní troch
Jóbových priateľov?
Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo na Jóbovom jednaní?
Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo na jednaní Elihua?
120
Posledná príležitosť ku pokániu
XXXVIII.
Osobné oslovenie
Jób 38,1-3.
Pri zvestovaní Evanjelia, napomínaní, povzbudzovaní, pri
výklade Biblie môže niekto podľahnúť nesprávnemu pocitu, že on sám
správne napomenul, povzbudil, objasnil Slovo alebo zvestoval
Evanjelium, a tak pomohol druhému človeku. Keby niečo také bolo
možné, Svätý Duch by bol úplne zbytočný. Hospodin si niekedy
používa svoje deti, aby cez nich rozprával podobne ako cez Elihua.
Vtedy "ľudská" reč prestane podliehať ľudskému relatívnemu
poznaniu a stane sa pre druhého človeka absolútnou pravdou.
Niekedy sa dokonca stáva, že je rečník oslovený sám "svojou
vlastnou" rečou. Svätý Duch používa ľudí na to, aby cez nich
rozprával. V takýchto chvíľach je nebezpečné prisvojiť si Božiu
múdrosť a považovať sa za "väčšieho" človeka.
Keď Pán niekomu dáva dar napomínať, kázať, povzbudzovať,
vysvetľovať Písmo, ..., najprv ho vzdeláva v sebapoznaní, aby
človek hlboko porozumel svojej skutočnej malosti a neprivlastnil
si v budúcnosti pre svoju pýchu niečo, čo mu nepatrí. Ísť
prednášať, napomínať, ..., s motiváciou ukazovať svoju múdrosť
alebo získavať vplyv, je isto povolaním od živého diabla! Duchovné
vzdelanie poznania Biblie teda nie je len intelektuálnou
záležitosťou mysle, ale aj otázkou čistoty charakteru ľudského
srdca.
Keď Stvoriteľ napomína človeka, robí to aj viackrát. Vo svojej
láske chce človeka prinavrátiť k zdroju života - k sebe. K Jóbovi
Pán prehovoril najprv cez Elihua, potom pri osobnom stretnutí
z víchrice. Možno k nám Boh niekedy rozpráva cez druhých bratov
a sestry, ale my nedokážeme prijať vyrieknuté slová. Nakoniec nás
svedomie vedie k tomu, aby sme o nich premýšľali, porovnávali ich
z Biblickou zvesťou, modlili sa... Aj dnes môže človek zažiť
osobné stretnutie s Hospodinom, keď premýšľa o vyrieknutých
slovách a vo svojom svedomí sa o nich "rozpráva" s Pánom Ježišom.
Takéto osobné - súkromné stretnutie je zaujímavé tým, že je pred
druhými ľuďmi ukryté. Človek môže Bohu odvrávať, odmietať Ho,
negovať, a pritom navonok druhým ukazovať svoju naoko veľkú
zbožnosť. Keby sa takto zachoval Jób, nikdy by nové požehnanie
neprijal a možno by ani jeho priatelia nemohli činiť pokánie.
Zhrešil by proti Svätému Duchu a duchovne by zahynul.
Posledný Pánov pokus navrátiť človeka k sebe sa môže odohrať
v súkromí, v ľudskom svedomí. Odmietaním Božej Rady môže človek
stratiť ďalšie príležitosti ku pokániu. Božie oslovenie je pre
človeka tou najvážnejšou udalosťou bez ohľadu na to, či si to chce
alebo nechce pripustiť.
121
Božie Slovo
Jób 38,4-11.
Niekedy ľudia nečítajú Bibliu s vysvetlením, že je pre nich
zložitá a že jej teda nemôžu porozumieť. Takto vzniká mimo cirkvi
skupina ateistov, ktorí si ospravedlnili svoj nezáujem lacno
nájdeným argumentom. V cirkvi vzniká skupina veriacich a klérus
kňazov. Veriacim sa nechce pre lenivosť alebo niečo iné čítať
Písmo a kňazom to vyhovuje, lebo im môžu potom vykladať z Biblie
čokoľvek a akokoľvek. Vzniká náboženská manipulácia - náboženská
spútanosť nebiblickým presvedčením viery. Táto nábožnosť je snáď
najväčším vzdialením sa od živej viery v Pána Ježiša Krista.
Ateista má k Bohu často bližšie, než nábožný pohan, ktorý sa
s presvedčením nazýva kresťanom.
V predčítanom odseku Hospodin rozprával o podstavcoch zeme. On
isto vedel všetko o vesmírnej mechanike, ktorú stvoril. Zároveň
ale vedel, že človek nedokáže porozumieť celému stvorenstvu. Preto
Hospodin svoje Slová vždy prispôsobil úrovni ľudského chápania.
Keď Jóbovi poukazuje na jeho obmedzenie relatívnosťou ľudského
poznania, nezaťažuje ho vysvetľovaním hviezdnej mechaniky. Používa
Jóbove poznanie fyziky, ktoré mu bolo v tej dobe prirodzené.
Preto, ak chceme rozprávať o pravdivosti Božieho Slova, je nutné
najskôr nájsť podstatnú zvesť predčítaných odsekov a práve túto
navzájom porovnávať, klásť do súvislostí s realitou... Pomocné
vysvetlenia sebou nesú relativizmus dobového poznania a zvykov.
Biblii môže rozumieť každý človek na úrovni svojho poznania. Pre
nikoho to nie je zatvorená kniha! Svojim Duchom chce Pán každému
osobitne zjavovať tie najhlbšie pravdy o svete, človeku a tiež aj
o samom Sebe.
Jóbovi poukazuje na to, že nevie, čo bolo pred jeho narodením
a nevie ani čo bude po jeho smrti. Napriek tomu posudzuje jednanie
Boha, ktorý bol vždy a ktorého poznanie je absolútne. Boha sa nedá
posúdiť, celkovo zhodnotiť, spoznať, človek môže svojho Stvoriteľa
len poznávať. Navyše nikto nedokáže spoznať ani spoznávať
Hospodina len svojim intelektom. Nemôže si Ho dať do "skúmavky"
a skúmať Ho ako reaguje na také či onaké podnety. Jedinou.
"skúmavkou" je ľudské srdce, do ktorého Stvoriteľ zíde sám, keď mu
človek odpovie na jeho volanie "áno". Tam potom osobne svojho Boha
spoznáva. Môže prežívať ako reaguje, čo mu chce povedať, kam ho
vedie...
Zákony fyzikálne a duchovné
Jób 38,12-21.
V tomto odseku Pán dáva do kontrastu fyzikálne zákonitosti,
s podstatou života a smrti. Človek až doteraz nedokázal vytvoriť
žiadnu zákonitosť a nedokázal nájsť a popísať podstatu života.
Nerozumie, čo znamená fyzicky umrieť a nevie, čo sa nachádza za
smrťou. Ak niekto povie, že nič, je to len lacný dohad, ktorý
nemôže ničím podložiť! Pán poukazuje na existenciu fyzického
a duchovného sveta, o ktorých obidvoch môže človek povedať len
máličko. Napriek tomu má niekedy trúfalosť vyhradiť svoje medze
spravodlivosti a nespravodlivosti, zmysluplnosti a nezmyselnosti
122
a na ich základe posudzovať Božie jednanie.
Poznanie súvislostí
Jób 38,22-35.
Hospodin nielen že poukazuje na sebou stvorené zákonitosti
a živý i neživý svet, ale navyše poukazuje na svoju vládu nad ním.
Keď rozkázal žriedlam zeme, oblakom a vodám oceánov aby zaplavili
svet, oni tak urobili. Ním stvorené fyzikálne zákonitosti a stav
vesmírnych telies sa stretli v jedinečnej kombinácii, ktorá už
nikdy nenastane. Prejavom tejto jedinečnej zhody bola Biblická
potopa, v ktorej sa zachránil len Noach so svojou rodinou.
Stvoriteľ poukazuje na to, že to nebolo naposledy, keď ním
stvorené zákonitosti vykonali Jeho vôľu. Poukazuje na druhý
príchod Ježiša Krista a apokalyptické obdobie rán, ktoré zošle na
zem. Každým dňom sa približuje nová zhoda fyzikálnych javov, ktorá
spôsobí krupobitie tak veľké a strašné, že takého ešte nebolo
a potom ani nebude. Hospodin pozná súvislosti, ktoré sa dejú vo
vesmíre presne tak, ako ich stvoril. Žiadny meteorit nepadol na
zem náhodou, aby sa potom oceány "náhodou" preliali cez kontinenty
a "náhodou" by vznikla potopa... Druhý príchod Pána Ježiša sa
blíži - "rozprávajú" o tom hviezdy, zem, príroda... Úprimné Božie
dieťa môže práve preto vidieť "letorast" dejín, ako mäkne a blíži
sa leto. Hospodin pozná súvislosti a svojim deťom ich zjavuje tak,
aby im mohli rozumieť.
Múdrosť a potreby
Jób 38,36-41.
Posledný odsek tejto kapitoly poukazuje na Boží záujem napĺňať
potreby živého stvorenstva. Intelektuálna múdrosť i nemúdrosť,
sýtosť i hlad, ..., majú svoje potreby, Hospodin tieto potreby
pozná a chce ich vo svojej láske naplniť. Kto ale môže povedať,
prečo sú jedni múdri, iní nemúdri, jedni hladní, iní sýti, ...?
Pár rokov života na tejto zemi niekoho vedie k tomu, aby sa
povýšil a obvinil z nespravodlivosti aj samého Boha. Druhí zase
nájdu svoju malosť a nedostatočnosť, čo ich vedie k poznávaniu
živého Stvoriteľa.
123
124
Zjavenie v prírode
XXXIX.
Hľadanie Stvoriteľa
Jób 39,1-8.
Človeku bolo, je a vždy bude prirodzené veriť. Jedinou otázkou
ostáva, v čo veriť alebo čomu veriť. Ak by niekto v sebe povedal,
že nie je veriaci, preceňuje svoje vlastné schopnosti vnímania
sveta. Ľudia "len" veria svojim presvedčeniam, veria priateľom,
veria svojim bohom, svojmu ateizmu, veria sebe, ..., ale nemôžu
absolútne dokázať pravdivosť svojich presvedčení. Pre človeka je
prirodzené veriť, lebo je tak stvorený. Preto odpradávna hľadá
naplnenie svojej viery tak, aby jeho viera nezlyhala, keď sa na ňu
bude chcieť spoľahnúť. Niekto by možno povedal, že sa ľudská viera
týka len jeho intelektu a možno ju riešiť napríklad pozorovaním
prírody. Pretože má ale človek mnoho vlastných potrieb, jeho viera
sa týka v prvom rade jeho srdca, cítenia. Ľudská viera je vždy
osobná bez ohľadu na to, v čo človek verí. Osobné postoje viery
človeku riešia súkromie otázok a postojov. Preto je pre každého
aktuálna otázka: "V čo alebo čomu veriť?"
Kapitoly 38-41 poukazujú na množstvo potencionálnych otázok,
ktoré si človek môže odvodiť, keď pozoruje Bohom stvorený svet
ľudí, zvierat, rastlín, ale aj neživých predmetov. Tieto otázky,
ľudský intelekt a potreba hľadať dokážu ľudskému srdcu i umu
odhaliť, nájsť Stvoriteľa.
Kde sú uchované obdobia zvierat? - Ako je možné, že v určitom
období niektoré ryby preplávajú stovky kilometrov a nachádzajú
svoje potoky a jazerá? Ako potrafí vták na svoje letné hniezdisko?
Môže sa to diať alebo vzniknúť náhodou?
Prečo sa niektoré zvieratá dajú skrotiť a iné nie? Ako je v DNA
zachytená informácia o ich povahe, ktorá ich predurčuje na
slobodný život alebo službu človeku? Mohla úžasná molekula DNA
vzniknúť zo "slizu na pobrežných skaliskách" po astrálnom období
zemského vývoja?
Prečo platia fyzikálne zákonitosti? Ako vznikla človekom
poznaná logika a koľko iných nepochopiteľných logík ešte môže
existovať?
Božie Meno
Jób 39,9-18.
Keď človek hľadá Boha a skúša svoje viery, hľadá zároveň aj
pojem, ktorý by nájdeného boha vystihoval. Existuje mnoho pojmov,
ktoré by sa dali označiť ako božie mená ľudských vier. Môžu to byť
mená bohov z antiky, pomenovania filozofií, vedeckých hypotéz,
dokonca aj koníčkov, majetku... Božie meno ľudskej viery poukazuje
na objekt alebo názor, ktorý sa však vždy spája so srdcami
konkrétnych ľudí. - Niekto je presvedčený o tom či onom, každého
125
naplňuje niečo iné. Preto viera a bohovia ľudí vypadajú úplne
odlišne.
Biblický Hospodin - Stvoriteľ nemôže a nechce byť vtesnaný do
pojmu vyjadrujúceho ľudské predstavy o Ňom. Tohoto Boha človek
nemôže v živote spoznať, je možné Ho len spoznávať. Jeho bytie
presahuje všetky ľudské predstavy, preto je možné o Ňom povedať
len toľko: "Skúste ma a viďte!..." Odovzdať informáciu, ktorá by
Ho plne opísala nie je možné. Ak ale človek chce, môže Ho v živote
poznávať bez vytvorenia pojmu, ktorý by Ho obsiahol.
Pštros sa chová veľmi hlúpo, keď necháva svoje vajcia v piesku
bez ochrany. Napriek tomu pštrosy ešte nevyhynuli - prečo? Vlk
vrhne mnoho mláďat do roka, však ovca len jedno-dve. Prečo ovce
nevyhynuli v pazúroch vlkov? Kto tak precízne riadi chaos
náhodilostí, že je v prírode zachovávaná rovnováha napriek
nepomeru síl a rozumnosti?
Prirodzené otázky
Jób 39,19-30.
Každý živočích v prírode má ústrojenstvo, ktoré je špeciálne,
vyvinuté tak, aby mu zabezpečovalo potravu. Lepkavý jazyk
chameleóna, ďalekohľad v oku orla, tráviace ústrojenstvo
prežúvavcov, ... - vznikli náhodou, ktorá sa dá "vyčísliť" pomerom
1 : nekonečno? Je takáto náhodilosť, z hľadiska ľudskej logiky"
možná?
Existuje začiatok a koniec? Majú tieto pojmy z hľadiska času
zmysel? - Kedy sa začal čas a čo bolo predtým? Sú dostatočné tieto
pojmy na vystihnutie reality?
Kto si kedy dokázal predstaviť nekonečno? Kde existuje?
Čo je to bytie, život? Aký je rozdiel medzi realitou a snom,
ktorý sa v čase snívania zdá byť tak reálny?
Príroda zvestuje svojho Stvoriteľa. Len človek Ho "nemôže"
nájsť, lebo v skutočnosti nechce. Jeho egoizmus ho ženie napĺňať
svoje potreby sebeckým, bezohľadným spôsobom, ktorý dokázal krásne
zabaliť do etiky a bontónu, zaviazať "špagátom" legislatívy
a štátnych zákonov, aby mohol v najhlbšej podstate podviesť svoje
svedomie a stať sa svojim bohom. Logika, filozofia, príroda
kričia, že Boh Stvoriteľ je! Ľudské srdce sa z času na čas ozve,
že tohoto Boha veľmi potrebuje.
Kniha Jób opisuje konflikt medzi ľuďmi. Okolnosti konfliktu sa
dajú riešiť bez Boha, dajú sa riešiť s akýmsi bohom vtesnaným do
pojmov a dajú sa riešiť aj s Bohom Stvoriteľom a s Jeho vedením.
Ktorý zo spomínaných bohov dokáže skutočne riešiť konflikt
a prečo? Prečo tí ďalší bohovia konflikt medzi ľuďmi nevyriešia?
126
Konflikt s Hospodinom
XL.
Vyznanie
Jób 40,1-5.
Už len vyjadrenie "konflikt so Stvoriteľom" môže v niekom
vzbudiť pochybnosti, či je niečo také možné. Veď je predsa
Hospodin natoľko mocný Boh, že sa nebude "zapodievať" s biednym
človekom. Jediným Slovom môže zničiť nielen jedinca, ale aj celú
Zem. V Biblii sa však môže človek dočítať, že sa Boh chce zaoberať
aj jednotlivcami. Nechce ich len tak likvidovať, aby demonštroval
svoju moc. V prvom rade miluje človeka, a preto ak s Ním niekto
príde do konfliktu, nechce tento problém riešiť z pozície sily.
Človek odmietajúci spasenie Pána Ježiša je v konflikte so
Stvoriteľom, i keď si to možno neuvedomuje. Veriaci kresťan je
v konflikte so svojim Bohom, keď odmieta Jeho vedenie a chce
napĺňať len svoje záujmy. Úprimný kresťan - Božie dieťa -
prichádza do konfliktu s Bohom, keď začne ísť svojou cestou a nemá
záujem posudzovať svoj skutok v duchu Biblie a názorov
spoluveriacich alebo aj neveriacich. Každé ľudské pokánie
predchádza konflikt so Stvoriteľom. Jób sa dostal do konfliktu so
svojim Stvoriteľom pre svoje reči, ktorými Ho v horkosti
a neporozumení okolností začal odsudzovať.
Keď Pán Jóba napomenul cez Elihua a osobne sa ho dotkol
rozhovorom vo víchre, Jób reaguje tým, že vyznáva svoj hriech.
Boží dotyk, ktorý sa môže odohrať v ľudskom svedomí, môže byť
počiatkom pokánia alebo aj počiatkom trvalého konfliktu
s Hospodinom vedúceho do duchovnej smrti, do zatratenia. Človek
niekedy prežije Božie zastavenie, ale je už naučený obchádzať hlas
svedomia a nerešpektovať Bibliu, preto zotrváva v konflikte bez
toho, aby si to sám pred sebou pripustil. Jób síce zhrešil svojim
jazykom, ale tichý Boží hlas bol pre neho ešte stále veľmi
podstatný.
Nielen vševedúci!
Jób 40,6-14.
Stvoriteľ nepoukázal Jóbovi len na svoju vševedúcnosť -
absolútne poznanie! Poukázal aj na svoju schopnosť vykonať vlastný
zámer. Človek možno niekedy má pravdu, ale pred druhými ľuďmi ju
nedokáže uhájiť a realizovať svoje postoje. Pán nielen že všetko
vie, ale činí to s absolútnou zvrchovanosťou. Pre Jeho Lásku sa
úprimní veriaci nikdy nemusia obávať okolností - "prežili"
protivníkov... Kto sa drží Božej vôle, je vždy vo "väčšine". Božia
cesta môže byť pre človeka ťažká, nepríjemná, môže sa zdať dlhá,
ale to zlé nakoniec vždy skončí. Takéto víťazstvá bývajú omnoho
väčšie a krajšie, než ťažkosti, ktoré im predchádzali.
127
História Zeme
Jób 40,15-24.
Neveriaci ľudia vymýšľajú mnoho teórií a hypotéz, aby si mohli
ospravedlniť svojvoľnosť. Navzájom sa presviedčajú a utvrdzujú, že
Boha niet a že Ho netreba rešpektovať. Konflikt s Ním vo svedomí
sa takto dostáva do kategórie bezvýznamného "hlasu", o ktorom
nikto nevie a možno ho bez problémov obchádzať.
Hypotézy o miliardách rokov existencie Zeme, o evolúcii
zhadzujú Písmo. Pán v ňom jednoznačne poukazuje, že Jeho náhľad je
iný a nezmení ho ani vedecky uznávaná hypotéza, prijímaná miliónmi
ľudí.
Zmienka o veľkom biblickom zvierati - behemótovi poukazuje na
to, že brontosauri nežili dávno pred človekom. Prirovnanie chvosta
k cédru jednoznačne rozpráva, že tak veľké zviera dnes nežije.
Biblické dejiny Zeme rozprávajú o približne 2000 rokoch nášho
letopočtu a 4000 rokoch pred naším letopočtom. V tomto období žili
nielen ľudia, ale aj všetky zvieratá, ktoré človek pozná alebo
ktorých kostry našiel zasypané v zemi.
Ľudská myseľ zatiaľ vždy musela kapitulovať pred správnym
výkladom Božieho Slova, preto aj uhlíková metóda a miliardy rokov
sú odsúdené, ako neopodstatnené výmysly.
Uhlíková metóda vychádza z predpokladov, ktoré človek buď
nemohol alebo nechcel dokazovať. Jedným z takýchto predpokladov je
konštantný spad rádioaktívneho uhlíka C12. Tento predpoklad
vychádza z tvrdenia, že je magnetizmu Zeme konštantný. Za
posledných sto rokov sa jednoznačne nameralo, že nie je! Človeku
však miliardy rokov a podpora ateizmu pre niečo veľmi vyhovujú...
Vláda Boha
Jób 40,25-32.
Človek vždy mohol len rešpektovať stvorené pravidlá. Musel
rešpektovať aj povahy zvierat, nemohol ich nijak zmeniť. Často
svojou filozofiou podnecoval a podnecuje v sebe dojem, že je
veľkým, nadriadeným prírode, že sám sa nemusí podriaďovať.
Skutočnosť ale ostáva taká, že si len "skladá" už vytvorenú
"skladačku" prírody a pracne nachádza nové dávno existujúce
zákonitosti. Tým, že sa im naučí podriaďovať, dokáže niečo získať
a hovorí tomu, že skrotil prírodu. Človek je veľmi biedny tvor,
trpiaci prehnanými predstavami o sebe a pre svoju porušenosť
nepripúšťajúci si, že potrebuje Stvoriteľa. Táto prevrátená
megalománia má obdobu vo filozofiách národov, presvedčeniach
skupín v národoch, ale aj vo svedomí jednotlivcov.
Aký vzťah k Bohu mám ja? Potrebujem Ho?
128
Hovoril Hospodin
XLI.
Otras svedomia
Jób 41,1-3.
Pre schopnosť ukryť svoje myšlienky do súkromia a pre egoizmus
ostáva človek v niektorých svojich postojoch neotrasiteľný. Akosi
sa "zatne" lebo nechce pripustiť omyl, pričom si uvedomuje, že
v mnohom sa naozaj nedá dokázať správnosť alebo nesprávnosť. Pri
biblických, pravdivých pohľadoch nejde o to, aby boli človeku
dokazované, ale aby si ich chcel pripustiť. Mnohé konflikty medzi
veriacimi ľuďmi ostávajú neriešené, pričom skutoční vinníci mlčky
predpokladajú, že sa na "všetko" zabudne a "život pôjde ďalej".
Neriešené hriechy v cirkvi, konflikty vo vzťahoch veriacich ľudí
odoberajú požehnanie a Božiu prítomnosť. Zo živej viery sa takto
stáva mŕtva nábožnosť. Nábožní ľudia vedia presvedčiť seba
i druhých, akú hlbokú vieru majú. Stvoriteľ ale očakáva poslušnosť
Jeho Slovu a schopnosť riešiť nezhody v Jeho Duchu.
Niekedy môže človek prežiť pozastavenie vo svedomí, ktoré mu
spôsobí veľa "problémov". Musí uvažovať, či konal správne, či nemá
dať niečo do poriadku, či nemá ísť za tým alebo iným človekom...
Božie pozastavenie doslova zatrasie svedomím tak silno, že to
niekedy vidieť aj na ľudskej tvári. Ak si veriaci nechce odpovedať
na otázky svedomia a radšej sa im vyhýba, možno už ďalšie neprídu.
Nikto nemôže vedieť, či práve prežívaný, svedomím trasúci zážitok,
nie je tým posledným príhovorom Božieho Ducha.
Hospodinovi patrí všetko. Nikto nie je väčším bohom než On.
Daroval človeku slobodu a nikdy mu ju nezoberie. Je to skutočná
sloboda aj od Neho samého. Ak si človek vyvolí život bez potreby
Boha - Ježiša Krista, bude ho mať. Stvoriteľ napĺňa ľudské
potreby, ak Ho človek odmietne ostanú jeho potreby nenaplnené.
Stane sa tak čiastočne už tu na zemi, v plnej miere po fyzickej
smrti v oveľa hlbšej realite a hmotnejšom svete. Tento svet sa pre
jedných stane nebom, pre druhých peklom.
"Na mieste Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa z Bohom!" Bez
ohľadu na to, ako sa človek zachová - čo príjme alebo odmietne -
ostáva Hospodin zvrchovaným vládcom a milujúcou bytosťou zároveň.
Mám svoje osobné otázky?
Jób 41,4-26.
Čo ma najviac oslovilo pri čítaní knihy Jób?
Čím všetkým táto kniha vyniká spomedzi druhých biblických kníh?
Akú zmenu chcem vo svojom správaní urobiť, na základe tohoto
štúdia, ja?
Čo táto kniha rozpráva o modlitbe?
Ako opisuje utrpenie?
Ako by som charakterizoval Elifaza, Sófara a Bildada?
Ako by som charakterizoval Jóba?
129
Ako by som charakterizoval Elihua?
V čom sa odlišovalo obvinenie troch Jóbových priateľov od
Elihuovho obvinenia?
130
Pokánie a požehnanie
XLII.
Kapitulácia
Jób 42,1-6.
Jób neustále oponoval svojim trom priateľom. Keď sa mu ale
prihovoril Elihu, mlčal a pozorne počúval jeho slová. Mlčal aj
napriek tomu, že ho Elihu nabádal k dialógu. Je to známkou toho,
že bol oslovený Svätým Duchom. Možno práve pre toto mlčanie sa
neskôr Hospodin prihovoril k Jóbovi aj v osobnom rozhovore
z víchrice. Jóbove otrasené svedomie spôsobilo ihneď reakciu
úprimného Božieho dieťaťa - vyznanie svojho omylu, pokánie. Jób
kapituloval pred Stvoriteľom a priznal si omyly, ktorým aj
intelektuálne porozumel. - "Doteraz som o Tebe slýchal, ale teraz
Ťa vidí moje oko."
Vážny konflikt, ktorý mal Jób zo svojimi priateľmi, spôsobil,
že Jób spoznal svojho Boha oveľa hlbšie. To by sa nikdy nebolo
stalo, keby Pán na neho nedopustil nič zlé.
Nový Zástanca
Jób 42,7-9.
Traja Jóbovi priatelia sa nedržali pravdy, keď ho označovali za
potrestaného hriešnika. Jóbov problém sa začal v nebi, keď si ho
vyžiadal diabol. Nespôsobil ho Jóbov hriech! Až neskôr Jób začal
v trpkosti a horkosti vyriekať slová, ktoré neboli pravdivé. Preto
sám Boh zrovnal výpovede troch priateľov a Jóba. Jóbove označil
ako pravé, tie druhé ako nepravé - prameniace z egoizmu a stojace
na klamstvách, výmysloch. Keď Jób učinil pokánie, dostal nového
Zástancu - samého Stvoriteľa. Ten zatriasol svedomím aj trom
priateľom a vyzval ich, aby obetovali za svoj hriech. Nadto im
oznámil, že ich modlitby neprijme, aj keby sa chceli sami k Nemu
modliť. Mali byť zachránení cez Jóbovu modlitbu.
Keď urobím zle, som schopný ísť za svojim "Jóbom" a požiadať ho
o modlitbu za seba? Niekedy na tom môže stáť alebo padať môj
duchovný život!
Z tohoto odseku vyplýva, že Hospodin neprijme všetky modlitby!
Nemusí prijať modlitby ani vtedy, keď človek učiní pokánie podľa
Jeho vôle podobne, ako Jóbovi priatelia. Stvoriteľ nás vedie do
spoločenstva, nechce, aby sme sa zmierili len s Ním, chce aby sme
boli zmierení aj ako bratia a sestry navzájom. Ak si veriaci
zoberie z Jeho vôle len časť, nemôže očakávať, že získa Zástancu,
ako získal Jób. Pre svoj hriech robia niektorí veriaci zo vzťahu
k Bohu formalitu anonymných vyznaní, teóriu očistenia, ale
Hospodina v skutočnosti nehľadajú, lebo by ich to príliš ponížilo
pred bratom alebo sestrou. Božia Stvoriteľská vôľa je, aby
konflikty medzi veriacimi boli riešené nielen anonymne pred Bohom,
ale aj pred sebou navzájom.
131
Pán okolností
Jób 42,10-11.
Jób sa zachoval ako Božie dieťa - keď sa modlil, modlil sa
čestne, bez pretvárky. To znamená, že svojim priateľom musel
najskôr odpustiť.
Hospodin je Pánom všetkých okolností. Preto bol dosť silný aj
na to, aby zmenil Jóbove zúfalé postavenie na požehnané, lepšie
než bolo predtým. Celé stvorenstvo slúži Pánovi Ježišovi, preto ak
sa On rozhodne žehnať, neexistuje žiadna sila, ktorá by mu v tom
zabránila.
Boží dvojnásobok
Jób 42,12-17.
Pán požehnal Jóbovi dvojnásobne zo všetkého, čo predtým mal -
je zaujímavé uvedomiť si, že aj tu sa Písmo drží pravdy, ktorá
platí nielen na zemi, ale aj v Nebi. Detí mal Jób desať. Potom ich
mal tiež len desať. Zdá sa, že nastal niekde omyl, lebo by sme
očakávali dvojnásobok.
Božie Slovo tu chce pohliadnuť na fyzickú smrť inak, než je
zvyknutý človek. Táto smrť nie je koniec, ale rozlúčenie. Jób
nestratil svojich prvých desať detí! Opäť sa s nimi stretol pri
svojom Bohu v Nebesiach.
Na druhej strane duchovná smrť je niečo trvalé, čo sa už zmeniť
nedá. Opäť sa vraciam k výroku apoštola Pavla: "Na mieste Ježiša
Krista vás prosím, zmierte sa z Bohom!" Žiadny nevyriešený
konflikt, porušený vzťah nestojí za to, aby človek stratil podiel
na Nebeskom kráľovstve.