Hľadanie partnera a rodina – tematický výklad 2000



                                  Partnerstvo
                                     Rodina



                           Božie Slovo o partnerských
                            vzťahoch predmanželských
                        i manželských, o vzťahoch medzi
                       rodičmi a deťmi, o vzťahoch medzi
                            súrodencami a o vzťahoch
                              príbuzenských kontra
                                nepríbuzenských








                                  Milan Hudec
                                      2000



                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.



       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2000
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Hľadanie partnera
       I. .........................................................     5
           Úvod ...................................................     5
           Volanie divočiny... ....................................     5
           Krásne plavovlásky .....................................     6
           Robinsonovi Crusoe smrdia nohy .........................     7
           Môj drahý Sandokan... ..................................     8
           Ten ťažký život je jednoducho trápny! ..................     8
           Pane Bože, koľko je 3 + 2 ? ............................     9

       Partnerstvo pred manželstvom
       II. ........................................................    11
           Do Prčíc, to je sila! ..................................    11
           Zahrajme sa s bábikami... ..............................    11
           Tak, ako včielka opeľuje kvietok... ....................    12
           Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ! .......................    13
           Spoznajme sa najskôr... ................................    13
           Krok viery do tmy s Kristom po boku ....................    14

       Manželstvo
       III. .......................................................    15
           Čo len v tom balíku bude? ..............................    15
           Prázdna krabica od topánok .............................    15
           Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať .................    16
           Manželovo kurie oko... .................................    17
           Konečne sa spoznávame ..................................    17
           Kristova láska .........................................    18

       Úlohy muža a ženy
       IV. ........................................................    19
           Vedia muži umývať riad? ................................    19
           Mužíček mi kúpi... .....................................    19
           Žena - družka muža, muž - druh ženy... .................    20
           Tak, ako Kristus pre Cirkev... .........................    21
           Tak, ako Cirkev Kristovi... ............................    21
           Manželstvo a svet ......................................    21

       Manželská mytológia
       V. .........................................................    23
           O bohatej vdove ........................................    23
           Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom ...........    23
           O krásnej Varvare ......................................    25
           Bohatier Finis, jasný sokol ............................    25
           O zlej macoche a starom úžerníkovi .....................    25
           A tak si krásne žili, až kým nepomreli... ..............    26

       Vzťah rodičov a detí
       VI. ........................................................    27
           Naša malá Snehulienka ..................................    27
           Malý neposedný škriatok ................................    28
           Hanbíme sa spolu alebo sami? ...........................    28




           Rodičovská povinnosť ...................................    29
           Čo žiadať od detinskosti? ..............................    30
           Požehnanie od Hospodina ................................    30

       Rodinné stíšenia
       VII. .......................................................    33
           Kovboj s Bibliou .......................................    33
           Veriaca Fantagíro ......................................    34
           Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám... .............    34
           Tajomstvo autority .....................................    35
           Spoločné modlitby ......................................    35
           Spovedné tajomstvá .....................................    36

       Naše deti
       VIII. ......................................................    37
           Maminka, Marienka mláti Jakubka! .......................    37
           Naši miláčikovia sa majú radi ..........................    37
           Naše deti musia... .....................................    38
           Zrod novej osobnosti ...................................    38
           Kristova sloboda .......................................    39
           Duchovný rast nášho dieťaťa ............................    40

       Sex
       IX. ........................................................    41
           Naša antikoncepcia - Barborka ..........................    41
           Maminka, čo to bolo za vzdychanie? .....................    42
           Antikoncepcia a našich sedemnásť detí ..................    42
           Kvôli čomu nosí bocian deti? ...........................    44
           Aký sex a koľkokrát za ... .............................    45
           Telesná naplnenosť a nenaplnenosť ......................    46

       My a ostatní
       X. .........................................................    47
           Boss našej mafie .......................................    47
           Všetko jedno... ........................................    47
           Desiatok z manželstva ..................................    48
           Pravda, láska a spravodlivosť ..........................    48
           Služba v Cirkvi ........................................    48
           Svetlo pre svet ........................................    49
           Záver ..................................................    49




                               Hľadanie partnera
                                       I.



                                      Úvod


          Biblické výklady v tomto zväzku by mali svojím obsahom  zahrnúť
       problémy a vzťahy veriacich ľudí pred manželstvom i v  manželstve.
       Pretože ale ide o veľmi širokú tému, o ktorej by sa  dalo  napísať
       mnoho stovák strán, chcel by som z nej poukázať  len  na  niektoré
       podstatné črty ľudského premýšľania a správania sa v tejto oblasti
       a dať ich do kontrastu s Božím Slovom. Tieto zamyslenia by sa mali
       takto stať podnetmi na ďalšie premýšľanie alebo na zmenu  náhľadov
       v niektorých veľmi podstatných otázkach. Nie sú teda  písané  tak,
       aby obsiahli čo najviac problematiky. Svojou stručnosťou  by  mali
       prilákať všetkých, ktorí si chcú urobiť  v  tejto  oblasti  krátky
       prehľad a nájsť v nej základné biblické súvislosti. 


                              Volanie divočiny...


                             1. Mojžišova 1,26-28.

          Ľudia často rozprávajú o svojom  Stvoriteľovi  len  na  základe
       intelektuálneho poznania  Biblie  alebo  dokonca  len  na  základe
       rôznych rečí, ktoré o Bohu kdesi  počuli.  Takéto  poznanie  nesie
       sebou množstvo omylov a nepresností, ktoré robia z Hospodina často
       len filozofiu alebo Ho  označia  ako  bezcitné,  či  nespravodlivé
       Božstvo, ktoré ľuďom len prikazuje  a  zakazuje...  Keď  sa  potom
       niekto rozhodne poslúchať Ho,  tento  nespravodlivý  Boh  mu  robí
       dobre a daný veriaci človek má akúsi protekciu...
          Nutnou zložkou živej viery býva nielen intelektuálne  poznanie,
       ale  aj  množstvo  osobných  skúseností,  napríklad  s  modlitbou,
       s Božím Slovom, v ktorých sa  veriaci  človek  spolieha  na  Božie
       zasľúbenia... Osobná skúsenosť s Hospodinom môže byť tak silná, že
       človek dokáže povedať svojmu intelektu: "Nemáš pravdu!  Ja  poznám
       Pána Ježiša ako láskavého a  milosrdného  Boha,  ktorý  je  nielen
       spravodlivý, ale ktorý ma navyše  vrúcne  miluje!"  Po  niekoľkých
       rokoch  skutočne  živej  viery  môže  človek  smelo  povedať,   že
       Stvoriteľa trochu spoznal - táto skúsenosť sa však  nedá  odovzdať
       druhým ľuďom, dá sa len odporučiť.
          Je  to  možno  práve  prevaha  intelektuálneho  poznania   Boha
       a nedostatok osobných skúseností, ktoré spôsobia  niekedy  to,  že
       mladý človek  prestane  Bohu  dôverovať  a  začne  mať  pocit,  že
       Stvoriteľ možno ani nechce, aby si našiel partnera, ktorý by sa mu
       v budúcnosti stal dobrým manželom, či manželkou. Mladosť sa  potom
       začne v srdci trápiť, či zotrvať v takej šarlatánskej viere, ktorá
       mnoho zakazuje, všeličo kriticky hodnotí a dosť často  nepožehnáva
       práve taký vzťah a s takým partnerom, ako by si práve v tej chvíli
       želala. Moderná veda navyše upozorňuje na fakt, že partnerstvo  je
       potreba,  čo   mnohých   môže   v   rámci   ich   intelektuálneho,
       nedostatočného poznania Stvoriteľa úplne odradiť od živej viery.
          Predčítaný odsek Písma upozorňuje, že to bol práve  Boh,  ktorý
       stvoril človeka ako muža a ženu. Vo chvíli, keď povedal -  "Množte
       sa a naplňte zem!" -  vznikol  prírodný  zákon,  ktorý  dnes  veda
                                                                           6



       objavuje.  Ak  teda  ľudia  pociťujú  potrebu  partnerstva,  nejde
       o čosi, čo Stvoriteľ odmieta, ale o čosi, čo On sám stvoril!
          Božie Slová vytvárali pri stvorení zákonitosti, ktoré platia až
       podnes. Žiadny človek ich nemôže zmeniť ani zrušiť.  Všetci  ľudia
       sa však môžu naučiť rozumieť im, používať  ich  na  svoj  prospech
       i prospech druhých.
          Ak by chcel  niekto  položiť  vajce  na  stôl,  nehodí  ho  tam
       z výšky, aby tak využil gravitačný zákon! Zákon  by  síce  využil,
       ale vajce by sa rozbilo. Stvoriteľ chce požehnať  ľuďom  partnera,
       lebo v nich sám stvoril silný pud, ktorý priťahuje  muža  a  ženu!
       Pretože však dobre pozná túto zákonitosť, chce  zabrániť,  aby  sa
       ľudia navzájom robili nešťastnými, a tak ich vedie  cestou,  ktorá
       možno nenaplní ľudskú túžbu ihneď,  ale  keď  ju  napokon  naplní,
       pôjde o skutočnú radosť a skutočnú plnosť, ktorá vydrží a  vytvorí
       človeku nový domov.
          Takto hodnotí Božie Slovo divoký  pud,  ukrytý  v  biologických
       štruktúrach našich tiel - hodnotí ho a  ponúka  veriacemu  človeku
       Božie vedenie s požehnaním. 


                               Krásne plavovlásky


                              5. Mojžišova 7,2-4.

          Prvou a najvážnejšou radou Božieho Slova v tejto oblasti je pre
       veriaceho  človeka  upozornenie,  že  nemôže  mať  naplnený  život
       s partnerom, ktorý bude  neveriaci.  Niekedy  sú  to  možno  práve
       neveriace dievčatá,  ktoré  majú  príťažlivé  boky  a  ktoré  rady
       pomáhajú Božiemu zákonu  v  ich  tele  tým,  že  zvýrazňujú  svoju
       ženskosť pomocou mini módy alebo body oblečení. Rozčešú  si  svoje
       vlasy, polejú sa voňavkou a  veriaci  chlapci  môžu  takto  naplno
       spoznávať, aké silné zákonitosti dokáže stvoriť ich  Boh...  Božie
       Stvoriteľské Slovo ale hovorí: "Nie! Stvoril som ešte väčší zákon,
       ktorý sa nachádza v  jej  srdci.  Ak  vo  Mňa  skutočne  a  vrúcne
       neuverí, tento zákon ťa urobí nešťastným aj vtedy, keď  si  budete
       z hľadiska sexu rozumieť absolútne dokonale!  Človek  nie  je  len
       telo, ale aj duša - tak Som ho stvoril a duša je viac ako telo, aj
       keď sa to niekedy na prvý pohľad nezdá!"
          Človek dokáže  byť  výborný  klamár,  keď  chce.  Dokáže  totiž
       oklamať aj samého seba! Hovorí si: "Veď on, či ona  neskôr  uverí!
       Treba mu, či jej, venovať čas s láskou  a  porozumením..."  Ľudský
       život sa pomaly, pomaličky začína do svojich  podvodov  zamotávať,
       rodia sa neistoty a nejasnosti, ktoré majú koreň  kdesi  tam,  kde
       človek v srdci  opustil  svojho  Boha  a  rozhodol  sa  pre  svoju
       "plavovlásku". Ako rád by mu ju Kristus požehnal,  ale  keďže  jej
       nechce zobrať slobodu, ktorú jej daroval, nemôže ju prinútiť,  aby
       si prisvojila Jeho rady a aby Ho s  dôverou  nasledovala.  Tak  sa
       stretnú  dva  svety,  ktoré  nikdy  nesplynú  v  jedno   požehnané
       manželstvo. 

                                Józua 23,12-16.

          Niekto by možno povedal, že je Hospodin tak dobrý, že aj keď Ho
       človek v mladosti opustí, aby si urobil  po  svojom  a  zobral  za
       manžela či manželku neveriaceho človeka, že v budúcnosti,  keď  sa
       zase k Hospodinovi navráti, navráti sa aj On k nemu. Takýto pohľad
       nesie sebou dve veľmi veľké lži!
                                                                           7



          Tá prvá je ukrytá v našej podstate - poukazuje na to, že ak raz
       opustíme Boha, pravdepodobne nebudeme schopní sa k Nemu  navrátiť.
       Prakticky to znamená, že si nájdeme celú hromadu výhovoriek, ktoré
       nás budú ospravedlňovať, prečo nemôžeme žiť i naďalej život svojej
       prvej lásky  s  Kristom  alebo  si  možno  už  na  Stvoriteľa  ani
       nespomenieme a nebudeme v sebe živiť už ani ilúziu o tom, akí  sme
       veriaci.
          Druhou lžou je fakt, že ak náš  partner  nebude  chcieť  Krista
       milovať a žiť podľa biblických hodnôt,  Kristus  ho  nikdy  nebude
       nútiť. Naopak, bude mu zachovávať  slobodu,  ktorú  mu  dal  a  my
       budeme trpieť. Z tohoto utrpenia nás nevyslobodí žiadna modlitba! 

                               Príslovie 5,1-14.

          Stvoriteľ chce naplniť ľudské potreby, preto  odhaľuje  človeku
       zákonitosti, ktoré stvoril, a chce ho učiť rozumieť im a  využívať
       ich na svoje dobro. Najvážnejšou križovatkou viery býva v  ľudskom
       živote otázka: "Veriaci, či neveriaci partner?"
          Ak niekto vyzná Pána Ježiša Krista pred ľuďmi a dá sa pokrstiť,
       ak  v  pokání  dokáže  meniť  spôsoby  starého  života  na   nové,
       posvätené, potom môžeme  rozprávať  o  úprimne  veriacom  človeku,
       a teda aj o úprimne veriacom partnerovi. Akýkoľvek iný  postoj  je
       klamstvom, ktoré človek v sebe živí preto, aby dosiahol  naplnenie
       svojej vlastnej vôle. 


                         Robinsonovi Crusoe smrdia nohy


                                 Ján 12,24-28.

          Prečo chce človek  tak  často  niečo,  čo  nie  je  dobré  pred
       Hospodinom?
          Predčítaný odsek  Písma  upozorňuje  na  jednu  vážnu  duchovnú
       zákonitosť. Ľudia sú schopní vo Svätom Duchu konať dobré veci  len
       vtedy, keď sú ochotní pre Krista ukrižovať svoje záujmy  a  túžby.
       Vtedy  donesú  bohatú  úrodu,  čo  prakticky  znamená,   že   budú
       požehnaním nielen druhým, ale aj sebe!
          Mladí ľudia, ktorí tak radi rozprávajú  o  láske,  nezištnosti,
       úprimnosti, ktorí vyznávajú Krista a  potom  idú  cestami  svojich
       vlastných túžob, majú isto veľa problémov.  Ich  podstata  spočíva
       kdesi v zameraní na samého seba - ja, ja chcem, želám si, milujem,
       ale stále ja, ja... Túto spútanosť možno trochu komicky  vyjadruje
       obraz zamilovaného mladíka,  ktorý  sa  s  radosťou  posadí  vedľa
       svojej milej a keďže má plnú hlavu samého seba, ani mu nevadí,  že
       nohy, ktoré si už dva mesiace neumyl, nevyjadrujú jeho lásku  dosť
       zdvorilým spôsobom. Tak  si  jeho  platonická  milá  radšej  sadne
       niekam ďalej a on sa trápi, že je jeho láska  neopätovaná.  Takýto
       samotár "Crusoe" potom trpí spútaný samým sebou a Božia  rada,  že
       má ukrižovať svoje "ja", mu pripadá byť možno ukrutná.  Pritom  je
       toto Božie Slovo jedinou cestou, ktorá ho  môže  vytrhnúť  z  jeho
       samoty a darovať mu naplnenie, po ktorom tak túži.
          Keď človek začne robiť veci, ktoré nerobí celkom rád a ktoré sa
       mu nechcú robiť, ktoré však začne robiť preto, lebo sú  správne  -
       pre Ježiša Krista, urobí ďalší veľký krok k požehnaniu, ktoré  Pán
       pre neho pripravil. 


                                                                           8



                             Môj drahý Sandokan...


                            Sudcov 14,1-3. 14,10-17.

          Vysnívaný  partner  nadobúda  v  predstavách  človeka   úžasné,
       niekedy až nadprirodzené  vlastnosti.  Mladík  s  plochými  nohami
       a chudučkými  rúčkami  môže  byť  v  srdci  zamilovaného  dievčaťa
       Sandokanom, ktorý príde  vždy  včas  a  vykoná  niečo  hrdinské...
       Zamilovaná mladosť je skutočne niekedy ako po dávke  heroínu,  keď
       človek žije iný svet a len jeho  okolie  vidí  jeho  poblúznenosť.
       Zamilovaný si potom povie, ako by mohla  moja  milá  urobiť  niečo
       zlé, ako by sa mohla tak zmeniť... Je síce možno neveriaca  -  ale
       ten charakter, priamosť... Ja sám sa mám čomu od nej učiť.
          Príklad Božieho Slova poukazuje na to, ako sa dokáže  neveriaci
       človek zmeniť. Ako ľahko môžu okolnosti z neho urobiť  nástroj  na
       ovládanie.  Tento  príbeh  zo   Starého   zákona   len   ilustruje
       zákonitosti, o ktorých sme už rozprávali. Boh na Samsona  dopustil
       zlé, lebo Ho Samson vo svojej svojvôli opúšťal. Pretože  mal  však
       ducha pokánia, využil aj jeho nedostatok na  požehnanie  pre  svoj
       národ. Však život Samsonov bol pre jeho svojvôľu poznačený mnohými
       utrpeniami, v ktorých nakoniec aj zahynul. 

                              1. Kráľovská 11,1-4.

          Šalamúnov  príklad  je  druhou  ilustráciou,  v   ktorej   Boží
       služobník opustil svojho Stvoriteľa a kvôli krásnym ženám  sa  dal
       nahovoriť na stavbu  oltárov  pre  iných  bohov.  Šalamún  opustil
       Hospodina a Biblia už neopisuje pokánie, v ktorom by sa bol k Nemu
       navrátil. 


                     Ten ťažký život je jednoducho trápny!


                              1. Mojžišova 24,1-8.

          Keď si človek uvedomí, že nemá žiť len pre seba, alebo  keď  sa
       chce niekomu zapáčiť,  svoj  prístup  k  opačnému  pohlaviu  úplne
       zmení. Jednoducho povedané, Robinson Crusoe si začne  umývať  nohy
       a nielen to, niekedy sa dokonca  tak  začne  sledovať,  či  nerobí
       niečo nevhodné, že sa mu  väčšina  ľudského  jednania  začne  zdať
       trápna. Ten sedí trápne strnulo  -  márnosť  nesedím  tak  aj  ja?
       Tamten mľaská - musím si dávať pri jedení pozor! Niečo tu smrdí  -
       nesmrdím to ja? Nakoniec sa človek  pri  láske  svojho  srdca  tak
       vystresuje, že okrem toho,  že  niečo  rozleje,  pravdepodobne  mu
       vypadne z úst aj kúsok keksa a možno mu ešte aj trochu  ujde  tzv.
       "tišan zákerný", a tak je nútený správať  sa  tak,  akoby  sa  nič
       nestalo, zrudnúť dobordova a celou silou si nahovárať, že si nikto
       nič nevšimol. Nestranný pozorovateľ si potom môže povedať: "S  tým
       mladým mužom sa niečo deje... Hm, kvôli komu asi?" V takomto stave
       patologickej sebakontroly sa človek dokáže cítiť trápne aj  preto,
       že niekde jednoducho nie je. Zdá sa mu, že ten vzduch,  ktorý  tam
       je namiesto neho, všetkým poukazuje na  ten  trápny  fakt,  že  on
       chýba.
          Prísť za takýmto človekom a nebodaj mu odporučiť  nejaký  vzťah
       alebo ho upozorniť na  milé  dievča  či  chlapca,  znamená  hlbokú
       urážku,  potupu  a  poníženie.  Veď  vzťah  musí  predsa   začínať
                                                                           9



       harmonicky, náhodne, prirodzene, ... a nie tak trápne!
          Keby bol Izák  poviazaný  takouto  patologickou  sebakontrolou,
       nikdy by nebol schopný prijať  Božie  požehnanie!  Človek  niekedy
       trpí predsudkami, pre ktoré odmieta Božiu radu, pomoc i naplnenie.
       Zoznámenie sa s druhým človekom nemusí prebehnúť vždy tak, ako  to
       vídať v lacných romantických filmoch - Hospodin pozná mnoho ciest.
       Ak je pre človeka trápnosť väčším bohom než Stvoriteľ, možno nikdy
       nedokáže prijať požehnanie, ktoré pre neho Pán pripravil. 

                               Rút 3,1-4. 3,8-13.

          Tak ako Rút dokázala pre seba prijať cestu Božieho  požehnania,
       podobne by  malo  aj  Božie  dieťa  v  súčasnosti  vedieť  posúdiť
       partnerstvo, ktoré sa mu ponúka. Nejde o formu,  ani  by  trápnosť
       nemala byť merítkom toho,  či  daný  vzťah  odmietnuť  alebo  nie!
       Merítka na prijatie partnerského vzťahu  sú  moje  srdce  a  Božia
       vôľa. Aby človek poznal jedno i druhé, potrebuje  čas  a  rozhodne
       nepotrebuje ihneď odmietnuť vzťah v srdci s presvedčením, že je to
       trápne!
          Nájsť  lásku  a  cestu  k  nej  podľa  Božej  vôle  je   jedným
       z najväčších požehnaní na tomto svete. Aj lásku aj cestu k nej  má
       každý človek úplne inú a preto ostáva jediná bytosť, ktorá  dokáže
       v tejto veci dobre poradiť a pomôcť - sám Hospodin. 


                          Pane Bože, koľko je 3 + 2 ?


                               Príslovie 3,11-12.

          Keď začne veriaci človek prosiť svojho Stvoriteľa o  partnerský
       vzťah, pravdepodobne zažije mnoho  strádania.  Pán  akoby  nepočul
       modlitby. Každá úprimná modlitba však  prichádza  pred  Hospodina,
       ale On nedáva hneď to, čo by si človek žiadal. Najskôr  vychováva,
       vedie, vzdeláva, vyučuje, aby bol Jeho dar skutočne  požehnaním  -
       aby urobil dvoch ľudí šťastných. Je zaujímavé uvedomiť si,  že  ak
       dnes ja prosím o vzťah a Hospodin ma karhá, podobne ešte karhá  aj
       niekoho druhého kvôli mne. Je to prejav Jeho veľkej lásky.
          Môžeme si dnes zodpovedať sami pre seba otázku, chceme  sa  dať
       Božiemu Duchu viesť aj v tejto oblasti? Máme v celku dve  možnosti
       - medzi nimi niet žiadnej tretej...
















                                                                          10




























































                                                                          11



                          Partnerstvo pred manželstvom
                                      II.



                             Do Prčíc, to je sila!


                    Pieseň Šalamúnova 4,5-7. 4,11-12. 7,2-3.

          Čokoľvek nepríjemné, čo človek prežíva,  sa  zdá  byť  pridlhé.
       Preto aj samota bez životného partnera môže pôsobiť dojmom, že  sa
       asi nikdy neskončí a osamotený človek ľahko stráca vieru, že o ňom
       Hospodin vie. Na túto tému by som chcel povedať jediné:
          Moje vlastné svedectvo v tejto oblasti  je  možno  postačujúcim
       povzbudením vychádzajúcim z reality, ktorú  som  sám  prežil.  Ako
       pätnásťročný  som  prišiel  pri  úraze  o  zrak.  Mal  som   veľké
       popáleniny na tvári a ruke, pričom som navyše ešte aj slabo počul.
       Nikdy by som samotu nechcel podceniť, ako  nejaký  ľahší  problém,
       lebo ja sám som, v tom strašnom stave hneď po  úraze,  nevolal  na
       Boha, aby ma vyliečil, ale aby mi dal partnerku do života! V danom
       zdravotnom stave som bol prípad pre psychológa a možno som mal  aj
       trochu šťastie, že som sa so svojím problémom zveroval len  svojmu
       Bohu. Človek by ma možno zhodil  do  hlbín  nevery  a  nemožnosti.
       Dvanásť rokov som dúfal v Hospodina, ktorý mi za ten čas  vyliečil
       popáleniny a ochrnutie pravej ruky, požehnal  mi  operáciu  sluchu
       tak,  že  dnes  počujem  dobre,  dal   mi   vyštudovať   gymnázium
       a matematicko-fyzikálnu fakultu,  poslal  mi  do  života  niekoľko
       dievčat, cez ktoré ma naučil trochu rozumieť dievčatám, a  napokon
       mi daroval manželku a zamestnanie. Ak by  sa  vám  zdalo,  že  som
       trochu v oslave Hospodina preháňal, prosím vás, verte mi,  že  som
       naopak nepovedal všetko o Jeho láske, milosti a všemocnosti!
          Chcel by som veľmi povzbudiť  mladosť,  aby  si  nedala  zobrať
       vieru a aby spoznávala Stvoriteľa  na  všetkých  svojich  cestách,
       lebo to skutočne stojí  zato.  Ak  raz  však  niekto  začne  robiť
       kompromisy, ak si vytvorí zopár zadných dvierok a nespoľahne sa na
       svojho Boha, Hospodin  potom  nechá  na  ňom  aj  otázku  hľadania
       partnerstva...
          Keď si chlapec nájde dievča a  je  to  čisté  pred  Hospodinom,
       myslím, že si v duchu hovorí: "Do Prčíc, to je ale  sila!"  Prsia,
       nohy, boky, ...,  všetko  čo  sa  doteraz  dalo  vídať  len  akosi
       vzdialené alebo na obrazovkách, či v mysli, je teraz dostupné,  dá
       sa toho dotknúť a navyše to aj opätuje  lásku.  Partneri  si  chcú
       robiť radosť  a  túžia  po  sebe,  ba  čo  viac,  je  to  s  Božím
       požehnaním.
          Na túto skúsenosť  mladosti  nikdy  netreba  zabudnúť.  Človek,
       ktorý na ňu zabúda, zabúda  nielen  na  Božie  milosrdenstvo,  ale
       stáva sa tak neschopným porozumieť mladším ľuďom a byť  im  v  ich
       mladosti oporou. 


                           Zahrajme sa s bábikami...


                       Pieseň Šalamúnova 7,12-14. 8,1-3.

          Keď spolu začnú chlapec a dievča chodiť, vo veľmi krátkom  čase
       zistia, že im  nestačí  držať  sa  len  za  ruky  alebo  sa  spolu
                                                                          12



       prechádzať v minimálnej vzdialenosti pol metra. Napriek  tomu,  že
       sa s bábikami  hrávajú  poväčšine  dievčatá,  v  tomto  období  aj
       chlapci nadobúdajú  sklon  pohýbať  tej  svojej  bábike  ručičkami
       i nožičkami... Chlapci ale musia mať svoje bábiky veľmi kvalitné -
       musia byť živé, vlasaté atď.
          Keďže ale rozprávame o veriacich ľuďoch, niekedy vzniká  v  ich
       srdci nový duchovný problém - je takéto počínanie pred  Hospodinom
       správne? Veď keď počúvame starších ľudí,  ako  komentujú  láskanie
       tej mládeže, ktorej nejde  až  tak  veľmi  o  to,  aby  ich  nikto
       nevidel, ľahko by sa dalo z toho usúdiť, že akékoľvek láskanie  je
       hriech.
          Božie  Slovo  poukazuje,  že  ide  o  prirodzenú  túžbu,  ktorá
       priťahuje partnerov  dokonca  aj  pred  manželstvom!  Zároveň  ale
       upozorňuje, že vzťahom dvoch mladých ľudí vzniká nový  svet,  nové
       súkromie, ktoré je potrebné a nutné rešpektovať. Vo  vzťahu  medzi
       mužom a ženou sú oblasti, ktoré patria  výlučne  do  ich  súkromia
       a nepatria nikomu inému!
          Je to niečo podobné, ako keď jeden veriaci človek vyzná druhému
       hriech. Takéto počínanie je dobré a požehnané. Pán  Ježiš  prišiel
       omilostiť predsa hriešnikov. Keď  ale  spovedník  nedokáže  udržať
       spovedné tajomstvo a o hriechu spoluveriaceho klebetí, stane sa zo
       spovedníka špinavec, ktorý potupuje a znevažuje svojho brata alebo
       sestru. Podobne sa z čistého mileneckého vzťahu môže stať  divadlo
       pre druhých, ktorí možno vo svojich myšlienkach pôjdu oveľa ďalej,
       než išli milenci vo svojom láskaní.
          Písmo teda neodmieta to, čo je prirodzené! Pán  len  chce,  aby
       mohla byť zachovaná čistota vzťahu dvoch mladých ľudí a chce tiež,
       aby tento vzťah nebol pre niekoho  podnetom  na  pohoršenie  alebo
       hriech. 


                      Tak, ako včielka opeľuje kvietok...


                                  Ján 3,20-21.
                                  Matúš 5,16.

          Možno by veľa veriacich mladých ľudí chcelo viac spoznať, čo si
       môžu dovoliť, čo je pred Stvoriteľom dobré a čo  nie,  ale  týchto
       informácií sa im akosi  nedostáva.  Keď  napokon  nájdu  brata  či
       sestru, ktorých sa nehanbia priamo na niečo opýtať, zistia, že  sa
       hanbí dotyčný spoluveriaci. Takto sa mladí veriaci pýtajú  na  sex
       pred manželstvom, na antikoncepciu, na onániu a vysporiadavanie sa
       s osobnými sexuálnymi  potrebami  a  dostávajú  neisté  a  nejasné
       odpovede, z ktorých je  možno  síce  jasné,  ako  včielka  opeľuje
       kvietok, ale konkrétne osobné problémy im to nevyrieši.
          Božie Slovo vyzýva  veriacich,  aby  si  vo  všetkých  otázkach
       robili z  duchovného  hľadiska  jasno  a  aby  vedeli  komunikovať
       a odovzdávať poznanie, ktoré im Pán zveril. Božie Slovo je  svetlo
       - toto svetlo má svietiť vo tme a  viesť,  ukazovať  cestu.  Hanba
       rozhodne  nie  je  v  tejto  oblasti  správna  a  nemôže  byť  ani
       požehnaná! Kristus nás vedie do priameho a čistého života pred Ním
       - takýto život je potom potrebné odkryť aj druhým ľuďom  a  vedieť
       o ňom rozprávať. Tým  nechcem  povedať,  že  je  správne  odkrývať
       spoločné partnerské súkromie. Ani človek nemôže žiť dokonalý život
       bez zlyhaní. Čo sa však dá, je otvoriť  sa  v  úprimnosti  druhým,
       vedieť o sebe povedať možno aj nepríjemnú pravdu a priamo odovzdať
       poznanie, ktorému nás Stvoriteľ vyučil aj v  oblasti  partnerských
                                                                          13



       vzťahov. 


                        Márnosť šedivá, odkiaľ - pokiaľ!


                               Rimanom 14,19-23.
                              2. Mojžišova 20,14.

          Veľmi akútnym konkrétnym problémom  pri  mileneckom  vzťahu  je
       otázka, koľko si môžem  v  oblasti  sexu  voči  svojmu  partnerovi
       dovoliť. Čo ešte nie je hriech a čo už hriech je?
          Božie prikázanie jasne pripomína: "Nezosmilníš!" Inými slovami,
       Pán nechce, aby ľudia spolu pred  manželstvom  spávali.  Nejde  tu
       o akési puritánstvo a zákazy! Je vyzdvihnutá len priorita niečoho,
       čo je pre funkciu  manželstva  potrebnejšie  ako  sex  -  vzájomné
       porozumenie! Ak mladí ľudia začnú spolu pred  manželstvom  spávať,
       je veľmi možné, že si nestihnú uvedomiť, ako majú skutočne k  sebe
       ďaleko a zoberú sa. Takéto manželstvo je potom už vopred  odsúdené
       na rozvod. Tak isto sa môže stať, že sa pritrafí dieťatko a  dvaja
       ľudia sa opäť musia vziať možno  aj  napriek  tomu,  že  si  veľmi
       nerozumejú...
          Ak mladý pár chce dostať od Hospodina požehnanie, je prirodzené
       rešpektovať Jeho zákon, a teda venovať sa v prvom rade tomu, čo je
       dôležitejšie než sex - vzájomný vzťah a Božia vôľa.
          Takto je povedané, že pred  manželstvom  síce  nie  je  správne
       spolu spávať, ale nie je povedané, čo  ešte  je  správne!  Apoštol
       Pavel poukazuje na dôležitosť viery. Neexistuje hranica, ktorá  by
       všeobecne vyhradila - potiaľ! Každý  má  iný  dar  od  Stvoriteľa,
       niekto sa vie lepšie zdržiavať, iný je vášnivejší, a tak má  každý
       túto hranicu položenú inde. Každý si však musí pred  svojím  Bohom
       s vážnosťou uvedomiť, pokiaľ môže  ísť,  aby  sa  napokon  nestalo
       všetko! Navyše je nutné uvedomiť si aj  hranicu  svojho  partnera,
       aby ho svojím počínaním neviedol do  hriechu.  Milenecké  láskanie
       nie je nečisté, ale vyžaduje pred  Pánom  takú  zodpovednosť,  aby
       mladý pár mohol s pokojom a vierou spolu robiť to, čo práve im ich
       Boh odporučil.
          Božie Slovo teda  nestanovuje  všeobecné  hranice,  ale  vyzýva
       každého, aby si takúto hranicu stanovil  sám  pre  seba  tak,  aby
       mohol s vierou obstáť pred Bohom i svojím partnerom. 


                            Spoznajme sa najskôr...


                                Príslovie 17,3.
                                Príslovie 19,21.

          Sú ľudia, ktorí spolu chodia dlhé roky s  presvedčením,  že  sa
       musia najskôr dobre  spoznať.  Úplne  pritom  zabúdajú,  že  druhý
       človek sa nedá spoznať, že sa dá len spoznávať! Úplne poznať  môže
       človeka len Stvoriteľ. Po dlhých rokoch chodenia  sa  tak  milenci
       buď nakoniec rozídu, lebo začnú prežívať aj  konflikty  a  povedia
       si:  "Prežívame  konflikty  už  ako   milenci,   čo   bude   potom
       v manželstve!" Pritom ale zabúdajú, že po troch, či štyroch rokoch
       chodenia už možno majú za sebou aj  prvú  manželskú  krízu,  ktorú
       však oni stihli zažiť ešte  pred  manželstvom...  Počas  pridlhého
       mileneckého vzťahu sa  tiež  môže  stať,  že  nakoniec  upadnú  do
                                                                          14



       smilstva, čo je tiež zlé.
          Človek si nemôže všetko pozichrovať a urobiť si  zadné  dvierka
       vo všetkých sférach svojho života. Nemôže  si  poistiť  ani  vzťah
       a zabezpečiť si dobré manželstvo! Pán očakáva,  že  veriaci  ľudia
       naplnia Jeho Slovo a zachovajú sa podľa Jeho  vôle.  Potom  im  už
       ostáva len jediné dôverovať svojmu Bohu a  urobiť  krok  viery  do
       manželstva. 


                      Krok viery do tmy s Kristom po boku


                                Príslovie 3,1-8.

          Ak sa veriaci drží svojho Spasiteľa a nekuje vo  svojom  živote
       neustále finty zadných dvierok, ak by  náhodou  Hospodin  sklamal,
       potom ho jeho Spasiteľ tiež podrží a ostane s ním aj pri vstupe do
       manželstva  aj  v  manželstve  samotnom.  Možno  je  veľmi   ťažké
       prisvojiť si postoj, že od nás Pán očakáva  v  prvom  rade  vieru,
       dôveru a oddanosť  svojmu  Bohu.  Niektorí  ľudia  chcú  dôverovať
       partnerovi a mnohokrát sa vo svojich  postojoch  pomýlia!  Iní  sa
       snažia  dôverovať  Pánovi  Ježišovi  Kristovi,  ktorý  ich   naučí
       dôverovať aj partnerovi a požehná im až prehojne.
          Život veriacich ľudí by mali  sprevádzať  kroky  viery.  Jedným
       z najväčších takýchto krokov je práve vstup do manželstva.
































                                                                          15



                                   Manželstvo
                                      III.



                           Čo len v tom balíku bude?


                                 Žalm 128,1-6.

          Človeku, ktorý sa drží Božej vôle, zasľubuje Biblia požehnanie.
       Predčítaný žalm poukazuje, že  aj  manželstvo  môže  byť  súčasťou
       požehnania. Možno aj pre takéto zasľúbenia mladí  ľudia  očakávajú
       s  akousi  zvedavosťou,  čo  práve  im  manželstvo  prinesie.  Veď
       Stvoriteľ pre nich  pripravil  krásne  zabalený  balík  s  mašľou.
       Vedia, že sa tento balík volá manželstvo a  vedia,  že  patrí  im.
       Dokonca vedia aj to, že ho dostali od Hospodina, a tak sa tešia na
       rozbaľovanie...
          Niekto si v ňom predstavuje manželku,  ktorá  je  vždy  ochotná
       naplniť jeho manželské  potreby.  Niekto  zase  v  ňom  čaká  vždy
       ochotného manžela, keď ide o nákup nových šiat, či topánok.  Ďalší
       si predstavujú  partnera,  ktorý  bude  vedieť  súcitiť,  bude  sa
       s radosťou rozprávať na témy, ktoré mu vymyslia a bude ich  vedieť
       podržať vždy, keď to budú potrebovať...
          Postoje mladých ľudí by sa možno dali  zhrnúť  takto:  Spoznali
       sme, čo je dobré, a chceme podľa toho aj žiť. Naše  manželstvo  by
       malo byť príkladné a nemali by v ňom byť chyby našich rodičov... 


                           Prázdna krabica od topánok


                              Príslovie 24,30-34.
                                Príslovie 19,15.

          Keď mladý pár vstúpi do manželstva, dosť často máva  pocit,  že
       má  pred  sebou  rozbalený  darček  od  Hospodina,  plný   lahôdok
       a najrôznejších hračiek pre dospelých.
          Hovorí sa, že dobrí  priatelia  dokážu  povedať  aj  nepríjemné
       veci. Ak je to pravda, potom je čas dobrým priateľom, ktorý  začne
       pomaly upozorňovať mladomanželov na jeden  ich  omyl  -  balík  od
       Hospodina, manželstvo, ešte nie je rozbalený! Dokáže  ho  rozbaliť
       len čas. Ten pomaly odviaže krásnu  mašľu  a  hodí  ju  do  vetra.
       Odstráni farebný baliaci papier a hodí  ho  do  koša  na  odpadky.
       Zvláštne, to čo ostalo, je obyčajná krabica  od  topánok.  Priateľ
       čas niekedy nedaruje ľuďom samého seba, aby  sa  stihli  spamätať,
       a  tak  možno  aj  v  tomto  prípade  rozbaľuje   ďalej,   odkrýva
       vrchnák.... Už vám niekedy bolo do plaču,  keď  ste  v  balíku  na
       Vianoce čakali niečo úplne iné, než v ňom skutočne  bolo?  Ak  ste
       niečo také prežili a ten  balík  bol  od  rodičov,  isto  mi  dáte
       zapravdu, že vám to prekvapenie  nezobralo  ani  matku  ani  otca.
       Naďalej ostali vašimi rodičmi a naďalej vás mali radi.
          Ak mladý človek očakáva od manželstva  všetko  to,  čo  sme  si
       uviedli vyššie, prežije pri rozbaľovaní dosť nepríjemný šok!  Keby
       tá krabica od topánok bola aspoň nejaká maľovaná  -  ona  je  však
       obyčajná a navyše prázdna! To si Hospodin z nás vystrelil!?  Chcel
       by som poukázať na jednu veľmi vážnu skutočnosť:  Naším  sklamaním
       sme nestratili Nebeského Otca a  Spasiteľa,  ani  neochladla  Jeho
                                                                          16



       láska voči nám! Naše sklamanie môže prameniť jednoducho z toho, že
       svojmu Bohu ešte stále dobre nerozumieme!
          Niekto by možno povedal, že je to príliš pesimistické - prázdna
       krabica, ja  som  si  však  istý,  že  je  takáto  krabica  jedným
       z najväčších dobrodení,  ktoré  sme  od  svojho  Stvoriteľa  mohli
       prijať. Chcel by som tento svoj postoj ďalej vysvetliť:
          Isto si spomenieme na svoje  detstvo  a  možno  v  ňom  nájdeme
       množstvo všeličoho dobrého, čo sme ako deti "vyťahovali" z krásnej
       ozdobnej krabičky - plnej dobrôt - ktorá bola  manželstvom  našich
       rodičov a zároveň naším rodinným zázemím. Či naši rodičia  dostali
       krajšie manželstvo? Určite nie! Aj oni dostali prázdnu krabicu  od
       topánok! Za niekoľko rokov ju napustili impregnačnou látkou, pekne
       ju vymaľovali a  nalakovali.  Potom  do  nej  začali  zhromažďovať
       všeličo dobré i zlé pre seba i  svoje  deti.  Ich  deti  to  potom
       nachádzali, nové i zabudnuté a začali prežívať  jedno  zo  svojich
       prvých triedení - to je dobré, to je zlé...
          V manželstve  Pán  od  svojich  detí  neočakáva  len  triedenie
       a poznanie dobrého a zlého! Od  dvoch  mladých  ľudí  očakáva,  že
       dokážu nielen poznať, ale aj pracovať! Pracovať  nie  je  potrebné
       len na živobytie a oblečenie, manželia  pracujú  aj  na  vzájomnom
       porozumení, na deľbe  prác,  na  vyhradení  si  času  pre  druhých
       a pracujú aj pri výchove svojich detí, pracujú  na  svojom  záujme
       o ne...
          Prečo Hospodin dáva ľuďom prázdne krabice  od  topánok?  Je  to
       veľmi jednoduché. Dáva im pritom do srdca  svojho  Svätého  Ducha,
       ktorý je schopný produkovať,  vytvárať  -  tvoriť  podľa  príkladu
       živého Boha.  Vytváranie  hodnôt  v  manželstve  naplní  samotných
       manželov a bude  napĺňať  aj  ich  deti  a  ich  okolie.  Manželia
       potrebujú práve prázdnu krabicu od topánok - nič  iné  by  ich  so
       Svätým Duchom v srdci nenaplnilo!
          Predčítané Božie Slovo  povzbudzuje  do  produktívneho  života,
       ktorý jediný je správny, a keď ho človek prežíva s požehnaním,  je
       aj krásny. 


                     Ako veľa som dostal a koľko mám ja dať


                                   Ján 3,16.
                                 Žalm 65,1-14.

          Jedna svetská múdrosť rozpráva o  manželstve  asi  toľko:  Celý
       život vychovávali rodičia svoje deti a dávali  im  mnoho  dobrého.
       Preto sú teraz tie deti povinné vrátiť svoj dlh svojim deťom!
          Biblia poukazuje,  že  človek  síce  dostal  mnoho  od  svojich
       rodičov, ale že dostal ešte  viac  od  svojho  Boha.  Kristus  nás
       prišiel spasiť a bol  ochotný  kvôli  nám  obetovať  svoj  vlastný
       život. Stvoriteľ nám isto v živote už  veľakrát  požehnal,  a  tak
       môžem povedať jediné. To všetko,  čo  sme  v  živote  dostali,  sa
       vrátiť nedá, lebo je toho primnoho. Čo sa však dá, je prijať Božiu
       radu a rozdávať  aj  v  manželstve  ovocie  Svätého  Ducha  svojmu
       partnerovi, deťom i všetkým ostatným.  Tým  nevrátime  úplne  svoj
       dlh, ale zaradíme sa aj týmto do  "tela"  Pánovej  cirkvi,  budeme
       spoluúčastní na budovaní našej rodiny a  božieho  kráľovstva,  čím
       naplníme Božiu vôľu a vyjadríme skutočnú vďaku za to,  čo  sme  my
       sami dostali. 


                                                                          17



                             Manželovo kurie oko...


                                Rimanom 7,11-25.

          Mladí manželia isto čoskoro  zistia,  že  ich  partner  nespĺňa
       kritériá na partnera, ktoré si človek predstavoval, pri pohľade na
       pekný  farebný  balík  s  mašľou  s  názvom  manželstvo.   Realita
       častokrát  až  pritvrdo  vyučuje,  že  partneri   bývajú   niekedy
       nervózni, inokedy unavení, tiež aj trochu leniví,  ich  záujem  sa
       niekedy orientuje inak, ako by ten druhý chcel... Dokonca  aj  keď
       sa snažia žiť príkladne a obetúvať seba, pričasto sa im to nedarí!
       Manželia pomaly poznávajú svoje hranice, za  ktoré  sa  veľmi  ísť
       nedá - sú to svojím spôsobom akési ich "kurie oká", ktoré  tlačia,
       bolia, omínajú... Svetlom  do  takejto  situácie  je  Božie  Slovo
       z Epištoly Rimanom, ktoré poukazuje na fakt, že kým človek žije na
       zemi, bude mať vždy svoje "kurie oká" - zákon hriechu v jeho  tele
       - ktorý niekedy zvíťazí a človek sa zachová nepekne.  Pretože  ale
       v mysliach a srdciach vládne Svätý Duch, je možné, aby  každý  pád
       bol pádom na kolená, kde v pokání dostávajú Božie deti nové šance.
       Keďže sa v tejto úvahe jedná v prvom rade o manželstvo, je správne
       svoje  pokánia  vyjadrovať  nielen  Stvoriteľovi,  ale  aj  svojmu
       partnerovi. Ak je totiž  účastný  pádu  do  hriechu,  mal  by  byť
       účastný aj pokánia a ospravedlnenia z milosti. Ak  takýto  prístup
       manželia obchádzajú s výhovorkou,  že  vyznávať  stačí  Bohu,  ich
       vzťah sa začne meniť na nedôveru, sklamanie, trpkosť...  Stvoriteľ
       vedie manželov  k  tomu,  aby  si  odpúšťali,  ale  vedie  ich  aj
       k vzájomnému vyznávaniu omylov a chýb!
          Lenivosť sa môže prejaviť aj nechuťou k tomu, že  človek  začne
       pracovať na sebe, aby dokázal ísť za svojím  partnerom  a  povedať
       také jednoduché, a také ťažké vyznanie:  "Prepáč  mi."  Môžeme  sa
       opäť vrátiť k druhému odseku tejto úvahy - manželstvo  je  prázdna
       krabica, ktorú je potrebné plniť a nie z nej iba brať...
          Keď partneri dokážu vyznávať, Svätý Duch ich vedie aj  k  tomu,
       aby dokázali odpúšťať  tak,  ako  On  odpustil  im.  Je  to  jeden
       z  najhlbších  princípov  manželského  porozumenia  a   vytvárania
       rodinného zázemia.
          Ak jeden partner nedokáže vyznať - "prepáč mi"  -  druhý  potom
       síce môže odpustiť, ale trpí  podobne,  ako  trpí  milujúci  Svätý
       Duch, keď Ho  jeho  dieťa  odmieta  alebo  si  zamilovalo  hriech.
       Manželstvo je vzťah, ktorý je možné stavať i bortiť. 


                             Konečne sa spoznávame


                                 Rimanom 8,1-4.
                                1. Jána 1,8-10.

          Božie Slovo poukazuje, že je každý hriešny  a  každý  potrebuje
       Spasiteľa z milosti. V manželstve môže človek prakticky prežiť, čo
       to sebou  v  reálnom  živote  nesie.  Partner  nie  je  vysnívaným
       nadčlovekom, ktorý robí zo zeme malé nebo, ale  je  len  obyčajným
       človekom, ktorý vie urobiť na zemi aj malé peklo.  Manželstvá  bez
       moci Svätého Ducha môžu obstáť len výnimočne. Božím deťom pri  ich
       spoločnej ceste v manželstve veľmi pomáha sám Boží Duch, ktorý  im
       rozpráva do sŕdc, potešuje  ich,  karhá,  vedie...  Ak  sa  niekto
       trochu spoliehal na partnera, čoskoro sa navráti  k  svojmu  Bohu,
                                                                          18



       lebo keď partnera spozná lepšie, zistí, že takýto  postoj  nie  je
       rozumný. Týmto som nechcel povedať, že manželstvo je  čosi  hrozné
       a ťažké - bez Boha sa však veľmi ľahko hrozným a ťažkým môže stať!
       Manžel, či manželka, je len človek s chybami, ale  je  to  zároveň
       človek, ktorého si Stvoriteľ  zamiloval,  a  ktorého  teda  môžeme
       milovať aj my, a to aj napriek tomu, že sa  už  viackrát  prejavil
       ako hriešnik. Milovať na začiatku je ľahké, milovať neskôr  človek
       dokáže len  s  mocou  Svätého  Ducha!  Ľudská  láska  na  začiatku
       manželstva býva niekedy ilúziou. Láska,  ktorá  vydrží,  sa  stáva
       skutočnou láskou, ktorej nechýba ani cit,  ani  múdrosť,  a  keďže
       rozprávame o manželstve, tak ani sex.
          Niektorí   autori   opisujú   krízu   v    manželstve,    akési
       nedorozumenie... Prvá skutočná manželská kríza vzniká  vtedy,  keď
       partneri strácajú o sebe ilúzie a vytráca sa ich  iluzórna  láska.
       Ich svedomie,  ich  srdcia  sú  zaťažované  realitou,  ktorú  môže
       podržať len láska skutočná - cit, múdrosť a moc od Svätého  Ducha.
       Ak sa v srdciach manželov nenachádza sám Pán Ježiš Kristus,  svoju
       prvú krízu zavŕšia buď  tragickým  rozvodom  alebo  pretrvávajúcim
       manželstvom s toleranciou bez porozumenia a citu. 


                                 Kristova láska


                             1. Korintským 13,4-8.

          Je  veľmi  ľahké  niekoho  milovať,  keď   sa   s   ním   často
       nestretávame. Láska býva  zaťažená  vtedy,  keď  s  niekým  žijeme
       niekoľko rokov. Manželstvo spája dvoch ľudí na celý život - kladie
       na lásku najväčšie požiadavky. Posledný predčítaný  odsek  Božieho
       Slova je povzbudením k úprimnému vzťahu so Stvoriteľom, a teda  aj
       k tomu, aby  potom  človek  vedel  v  manželstve  zahŕňať  druhého
       partnera  skutočnou,   Kristovou   láskou,   ktorá   sebou   nesie
       v manželstve navyše ešte aj sex.























                                                                          19



                               Úlohy muža a ženy
                                      IV.



                            Vedia muži umývať riad?


                                 Jakub 4,13-17.

          Manželstvo  vyžaduje  od  partnerov  spoluprácu,  v  ktorej  sa
       manželia vzájomne dopĺňajú. Božie Slovo preto nedáva žene i mužovi
       rovnaké odporúčania. Prakticky nie je možné, aby aj  muž  aj  žena
       robili všetko spolu. Dokonca nie je ani  prirodzené,  vzhľadom  na
       potreby a telesné dispozície  muža  a  ženy,  aby  ich  manželstvo
       viedlo k tým istým prácam a  úlohám.  Kristova  láska  v  srdciach
       manželov pôsobí aj to,  že  sa  dokážu  v  porozumení  rozdeliť  -
       prisvojiť si každý svoj diel  práce  a  povinností,  čím  spoločne
       budujú  svoje  rodinné  zázemie  ako  celok.  Prakticky  to   môže
       znamenať, že napríklad  manželka  umýva  riad  a  manžel  betónuje
       základ na  plot  okolo  záhrady.  Je  neprirodzené,  aby  manželia
       v tomto prípade spoločne umývali riad, a potom spoločne betónovali
       - muž by napríklad miešal maltu a žena ju na fúriku  rozvážala  do
       základov...
          Z prirodzeného rozdeľovania  úloh  muža  a  ženy  v  manželstve
       vzniká zvyk, ktorý sa môže postupom času zmeniť  na  tradíciu,  či
       povinnosť.  Na  základe  takejto  tradície  potom  niekedy   začnú
       partneri automaticky odmietať práce, ktoré nie sú zvyknutí  robiť,
       a o ktorých si postupne začínajú myslieť, že ich musí  robiť  vždy
       ten  druhý  partner!  Muž  poväčšine  nedokáže   nahradiť   matku,
       a podobne sú mužské práce, v  ktorých  poväčšine  nedokáže  obstáť
       žena. Na druhej strane je množstvo úloh, ktoré sú síce  prirodzené
       len pre jedného z partnerov, ale v ktorých môže  zastúpiť  jedného
       partnera bez problémov aj ten druhý! Ak má napríklad manželka veľa
       práce s upratovaním, praním a muž v tej chvíli nemá čo  robiť,  je
       úplne prirodzené svojej manželke pomôcť a začať  napríklad  umývať
       riad. Mužov i ženy niekedy urážajú práce, o ktorých sa im zdá,  že
       sú povinnosťou toho druhého. Bez výnimky takéto  práce  odmietajú,
       čím porušujú Božie Slovo z predčítaného odseku.  "Kto  môže  činiť
       dobre a nečiní, má hriech!" 


                               Mužíček mi kúpi...


                                 Kazateľ 7,26.

          Rozdielnosť muža a ženy sa  neprejavuje  len  v  ich  fyzických
       dispozíciách. Sú rozdielni aj po stránke psychickej a aj  v  tejto
       oblasti sa môžu krásne dopĺňať.
          Rozdielnosť v cítení a premýšľaní muža a ženy ich niekedy vedie
       k vzájomnému zhadzovaniu, ktoré sa dá vyjadriť krátko  asi  takto:
       Vy muži ste takí, že... Vy ženy... Je Božím  požehnaním,  že  muži
       a ženy reagujú rozdielne,  rozdielne  cítia  a  majú  k  niektorým
       veciam  rozdielne  prístupy.  Pre  obidvoch  partnerov   je   však
       potrebné, aby to svoje cítenie a  premýšľanie  podriaďovali  Božej
       vôli a pred svojim Stvoriteľom si uvedomovali,  že  mať  životného
       partnera  je  dar,  požehnanie,  ktoré   je   spôsobené   aj   ich
                                                                          20



       rozdielnosťou.
          Prirodzenou vlastnosťou  muža  je  sklon  viesť,  reprezentovať
       a byť oficiálne zodpovedný. Žene je skôr  prirodzené  ovplyvňovať,
       upozorňovať a očakávať zodpovednosť od muža. Keď muž  nerešpektuje
       Božie  Slovo,  môže  jeho  prirodzený  sklon  prerásť  do   útlaku
       a ponižovania ženy. Keď žena odmieta Božiu radu, stáva  sa  z  nej
       manipulátor, ktorý svojím umením dosiahne vždy to, čo chce.  Božie
       Slovo preto upozorňuje na ženy, ktoré neprijali Pána Ježiša Krista
       do srdca - poukazuje, že ich ruky sú ako  osídla,  ktoré  zväzujú,
       nepustia. Muž  i  žena  majú  sklon  vo  svojich  prirodzenostiach
       hrešiť, odkláňať sa od Hospodina aj v manželstve. Nie je zriedkavé
       vidieť manželky, ako prehovárajú svojich mužov, aby im  kúpili  to
       či ono aj napriek tomu, že ich rodina práve vtedy na tom  finančne
       nie je ktovieako dobre. Muži zase majú sklon  bez  diskusie  kúpiť
       a manželku postaviť pred hotovú vec.
          Božie Slovo dáva žene i mužovi  iné  napomenutia,  lebo  sú  to
       rozdielne bytosti. Emancipácia v celej svojej šírke je  nezmyslom,
       ktorý lichotí  akurát  ľudskej  pýche,  ale  inak  ubližuje  mužom
       i ženám. 


                     Žena - družka muža, muž - druh ženy...


                            Príslovie 18,22. 18,24.

          Nadpis tohoto odseku je používaný často ako  vtip,  narážka  na
       mužskú pýchu. Toto humorné vyjadrenie však sebou nesie aj pravdivé
       pozastavenie - upozornenie na jednu z úloh, ktorú majú muž i  žena
       v manželstve rovnakú.
          Mladomanželia si do manželstva spravidla prinášajú aj dosť dlhý
       rad svojich priateľov a priateliek. V manželstve potom zisťujú, že
       už nie je možné venovať sa im tak,  ako  predtým.  Priatelia  žien
       a priateľky mužov začínajú jednoznačne rozleptávať ich  manželstvo
       - podobne aj priveľa manželkiných priateliek a priveľa manželových
       priateľov. Božie Slovo poukazuje na  vážny  fakt,  že  by  si  mal
       veriaci človek robiť revíziu svojich priateľstiev a vyberať z nich
       naozaj len  tie,  ktoré  sú  na  úžitok  jemu  i  jeho  priateľom.
       Manželstvo je na  priveľa  priateľstiev  obzvlášť  citlivé,  preto
       mladomanželia skôr či neskôr robia vážne zmeny v prístupe k svojim
       bývalým priateľstvám.  Druhým  extrémom  by  bolo  opustiť  všetky
       kontakty a úplne sa uzatvoriť. Písmo takto vedie manželov k  tomu,
       aby si svojich priateľov  vyberali  spoločne  -  oni  dvaja  spolu
       s Pánom Ježišom Kristom.
          Na základe odlišností medzi mužom a ženou, alebo  pre  niektoré
       ich  priateľstvá,  vznikajú,  vzhľadom   na   ľudskú   porušenosť,
       v manželstve konflikty. Božie Slovo počíta s ľudskou  porušenosťou
       aj  v  manželstve  a  svojimi  napomenutiami  rieši  aj  manželské
       konflikty. Tieto napomenutia sú  opäť  odlišné  pre  muža  i  ženu
       a slúžia nielen na riešenie konfliktov, keď už existujú, ale aj na
       ich predchádzanie a budovanie vzájomného  porozumenia.  V  ďalších
       dvoch odsekoch poukážeme na dve veľmi podstatné a  potrebné  Božie
       rady. 





                                                                          21



                         Tak, ako Kristus pre Cirkev...


                               Efežanom 5,25-32.
                                Kološanom 3,19.

          Pre muža je prirodzené milovať ženu skôr erotickou  láskou,  čo
       prakticky znamená milovať seba.  Preto  Pán  napomína  mužov,  aby
       skutočne milovali svoje manželky  -  aby  ich  milovali  Kristovou
       láskou, ktorá je ochotná obetovať sa.  Muž  -  Božie  dieťa  -  by
       v sebe nemal živiť trpkosť voči svojej manželke,  zazlievanie  jej
       nedostatkov, ale ich preklenúť  svojou  obeťou  tak,  ako  Kristus
       preklenul nedostatky cirkvi. Na základe predčítaného Božieho Slova
       môžeme povedať, že  Svätý  Duch  dá  mužom  vždy  dosť  sily,  aby
       dokázali zvládnuť napätie v manželstve a riešiť ho svojou  obeťou.
       Ak to muž nedokáže, je prvoradé modliť sa  za  seba,  aby  naplnil
       Božiu vôľu a až potom premýšľať o niečom inom.
          V napätých i pokojných chvíľach v manželstve môže byť a má  byť
       mužova láska príkladom Kristovej lásky. Mužova autorita nemá  stáť
       na agresii a sile, ale na Kristovej láske a moci Svätého Ducha.
          Takýto prístup je mužov diel pri  vytváraní  manželskej  pohody
       a vzájomného porozumenia. 


                          Tak, ako Cirkev Kristovi...


                               Efežanom 5,22-24.
                                Kološanom 3,18.

          Pre ženu je prirodzené podriaďovať sa naoko a manipulovať, teda
       nepodriaďovať sa a dosahovať  svoje  záujmy.  Preto  Pán  napomína
       ženy, aby  boli  ochotné  podriadiť  sa  vo  všetkom,  čo  nie  je
       v rozpore s ich presvedčením viery. Písmo nehovorí, že je potrebné
       podriadiť sa mužovi len vtedy, keď má pravdu - bez ohľadu  na  to,
       či sa dá alebo nedá urobiť niečo lepšie, je správne, keď  sa  žena
       mužovi podriadi. Automaticky sa  tým  predpokladá,  že  sa  dokážu
       spolu porozprávať o všetkom, dokážu spolu  zvažovať  a  premýšľať.
       Keď však muž nedokáže vidieť niektoré veci ako žena,  je  správne,
       aby sa žena podriadila mužovi.
          Na prvý pohľad je  to  možno  pre  ženu  nepríjemné.  Za  svoje
       rozhodnutia však muž musí niesť aj zodpovednosť bez ohľadu na  to,
       či prijal názor manželkin alebo či si ponechal svoj! Keď  porovnám
       prikázanie pre muža - milovať  manželku  a  jeho  zodpovednosť  za
       rozhodnutia s prikázaním pre ženu - podvoľovať  sa  mužovi,  môžem
       povedať asi toľko: Tieto prikázania sú úplne odlišné, ale  zároveň
       rovnako ťažké, svojím spôsobom teda rovnocenné. 


                               Manželstvo a svet


                                1. Petra 3,1-7.

          Kresťania  často  veľa  rozprávajú,  pričom  nie   sú   schopní
       a ochotní podľa svojich slov aj žiť. V manželstvách vzniká podobný
       problém. Ľudia zo  sveta  si  všímajú  manželstvá  veriacich  ľudí
       a posudzujú ich, hľadajú v nich Božieho Ducha. Ak veriaci manželia
                                                                          22



       nežijú podľa Božej rady a v ich rodinách vládne sústavný  nepokoj,
       napätie, je zbytočné, aby niekomu rozprávali o spasení, lebo tieto
       ich slová nebudú mať žiadnu váhu. Niekedy si veriaci  ľudia  kladú
       otázku, prečo dnes viera v  Pána  Ježiša  nenesie  takú  moc,  ako
       kedysi.  Často  si  túto  otázku  kladú  muži,  neschopní  milovať
       Kristovou láskou a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.  Kladú
       si ju aj veriace ženy, ktoré o Kristovi  vedia  veľa  narozprávať,
       ale svojmu manželovi sa podriadiť nedokážu.  Veriaci  ľudia  potom
       utekajú zo svojich manželstiev plných napätí do cirkvi,  kde  chcú
       byť požehnaní od Svätého Ducha.
          Z predčítaných odsekov  vyplýva,  že  majú  muž  i  žena  spolu
       komunikovať, radiť sa, vzájomne sa neponižovať  a  vidieť  v  sebe
       síce rovnocenných, ale zároveň odlišných ľudí.  Muž  by  mal  skôr
       reprezentovať rodinu navonok, mal by sa radiť so svojou  manželkou
       a uzatvárať svoje rozhodnutia, za ktoré by  mal  vedieť  niesť  aj
       zodpovednosť. Mal by milovať svoju manželku bez ohľadu na to,  aká
       je! Manželka skôr vytvára rodinné zázemie, pokoj vo vnútri rodiny.
       Stáva sa dobrým radcom a stará sa o domácnosť. Mala by  sa  vedieť
       podvoliť svojmu manželovi bez ohľadu na to, či má  pravdu,  ak  ju
       jeho rozhodnutie nevedie do hriechu!
          Pri takomto  manželskom  spolunažívaní  Božie  Slovo  zasľubuje
       požehnanie. Posledný predčítaný odsek dokonca priamo poukazuje, že
       ak manželia takto nežijú, ich modlitby budú mať duchovné  prekážky
       - nebudú vypočuté. Inými slovami, modlitby muža môžu byť  vypočuté
       len vtedy, keď tento muž napĺňa kritériá predčítaných Božích Slov.
































                                                                          23



                              Manželská mytológia
                                       V.



                                O bohatej vdove


                                 Matúš 6,24-33.

          Pri hľadaní životného partnera sa musí človek často potýkať  so
       svojou vlastnou povahou, ktorá ho niekedy ženie do vzťahov  vopred
       odsúdených na stroskotanie. Veriaci i  neveriaci  ľudia  potrebujú
       mať vo svojom  vedomí  akýsi  pokoj  viery,  a  preto  sa  aj  pri
       neperspektívnych vzťahoch snažia o  vytvorenie  akejsi  predstavy,
       ktorá ich konanie akoby ospravedlňovala. Intelekt môže  na  jednej
       strane slúžiť k správnemu rozpoznávaniu situácie, na druhej strane
       môže podkladať a ospravedlňovať niečo nedobré.
          Niektorí ľudia si zvyknú na materiálny štandard, v ktorom  žili
       pri svojich rodičoch. Tento zvyk je pre nich tak smerodajný, že si
       dokonca aj svojho partnera vyberajú podľa toho, ako je  materiálne
       zabezpečený. Dokonca  sa  stáva,  že  si  radšej  vyberú  povahovo
       nevhodnejšieho  budúceho   manžela   alebo   prižmúria   oko   nad
       úprimnosťou jeho viery, lebo má  aj  inú  "kvalitu"  -  materiálne
       zabezpečenie.
          Prílišný  vzťah  k  mamonu   sa   môže   prejaviť   aj   neskôr
       v manželstve. Muž i žena začnú doslova drieť, aby  vytvorili  také
       prostredie, na ktoré boli buď zvyknutí alebo  ktoré  si  vysnívali
       len vo svojich predstavách. Takto sa môže veľmi ľahko stať, že  sa
       jeden z nich doslova  udrie  k  smrti,  čo  druhého  pravdepodobne
       šťastným neurobí.
          Na základe vyššie uvedených postojov si možno  chlapec  vyberie
       za manželku bohatú vdovu alebo po nasmrť  uštvanom  mužovi  takáto
       vdova ostane.
          Božie Slovo nepodceňuje materiálne zabezpečenie - Pán  vie,  že
       človek pre svoj život potrebuje všeličo, čo by sa  mohlo  zdať  na
       prvý  pohľad  neduchovné.  Rozhodne  však  poukazuje  na   hodnoty
       s omnoho väčšími prioritami - úprimná viera, cit a láska k  druhej
       bytosti, ochota pracovať, vytvárať hodnoty... Ak si chlapec  alebo
       dievča nájdu partnera, ktorý  v  takýchto  hodnotách  obstojí,  na
       začiatku nemusí mať nič, počas života však môže nadobudnúť  mnoho.
       Keď si ale človek prehodí priority, môže naozaj na začiatku získať
       veľa, ale vytrvá mu to len veľmi krátko. Radostný vzťah s  bohatou
       vdovou, radostný hlavne pre jej bohatstvo, je skutočne len  mýtus,
       ktorý v realite života nemôže fungovať! Stvoriteľ odmeral  hodnoty
       vo svojom Slove, označil ich prioritami a odovzdal ich  ľuďom.  Ak
       v nich veriaci človek obstojí  a  prisvojí  si  ich,  získa  mnoho
       požehnania.  Do  Božích  rúk  je  možné  odovzdať  aj   materiálny
       nedostatok a očakávať Božiu pomoc, ktorá prichádza svojím časom. 


                  Ako som sa stal svojím vlastným starým otcom


                                  Jób 42,1-5.

          Aby si  veriaci  človek  ospravedlnil  svoje  počínanie,  nájde
       niekedy medzi množstvom bežných manželstiev jedno jediné  -  veľmi
                                                                          24



       zvláštne  -  ktorého  príklad  akoby   podporil   jeho   jednanie.
       Prehliadne fakt, že taký prípad nastáva asi  raz  za  tisíc  rokov
       s tým, že sa napokon aj dobre skončí. Nájde, vyhrabe ho v dejinách
       alebo vo svojom okolí a už môže povedať: "No a čo,  veď  aj  druhí
       urobili podobne a dobre sa to skončilo!"
          Tak ako na jednej strane dokáže nájsť kresťan absurdný  príklad
       na sebaospravedlnenie, na druhej strane dokáže odsúdiť všetko,  čo
       sa vymyká bežným skúsenostiam.
          Stvoriteľ niekedy očakáva, aby Jeho  dieťa  nehľadalo  absurdné
       príklady na sebaospravedlnenie, ale aby priamo pohliadlo na  svoje
       absurdné jednanie pod najvyššou autoritou Božieho  Slova.  Inokedy
       zase chce, aby sa  ľudia  neodsudzovali  a  uvedomili  si,  že  On
       niekedy žehná veľmi podivným spôsobom, ktorému človek nemôže  hneď
       porozumieť!
          Ak veriaci človek prežíva neistoty v  oblasti  hľadania  svojho
       partnera a nevie, ako sa má zachovať, možno  povedať  len  jediné:
       "Pán Ježiš Kristus a Jeho hodnoty musia byť vždy prvoradé!" Ak  sa
       posunú na ďalšie miesta v poradí, človek sa tak zamotá  do  samého
       seba a svojej lásky, že sa mu  poväčšine  už  nedá  nijak  pomôcť!
       Láska, partnerstvo požehnané od Pána, sebou nesie aj upokojenie vo
       viere a  množstvo  požehnania  pre  seba  i  okolie.  Najsilnejším
       prostriedkom na riešenie osobných neistôt býva modlitba a rozhovor
       s veriacim priateľom. Jedná sa teda  o  úprimný  vzťah  so  svojím
       Stvoriteľom a tiež aj so svojimi súrodencami v Pánovi Ježišovi.
          Svet je plný bežných udalostí, ale dejú sa v  ňom  aj  zvláštne
       veci. Sám intelekt  niekedy  nestačí  na  správny  úsudok,  človek
       potrebuje, aby ho jeho Stvoriteľ doslova  zobral  do  svojich  rúk
       a preniesol ho ťažkým obdobím tak, aby sa nestalo nič zlé.
          V júli roku 1922 uverejnili zurichské noviny nasledovný príbeh:
          Oženil som sa s jednou vdovou, ktorá mala  dospelú  dcéru.  Môj
       otec, ktorý nás  dosť  často  navštevoval,  sa  zaľúbil  do  mojej
       nevlastnej dcéry a oženil sa s ňou. Tým sa  môj  otec  stal  mojím
       zaťom a moja nevlastná dcéra mojou  matkou.  O  niekoľko  mesiacov
       porodila moja manželka syna, ktorý  sa  stal  švagrom  môjho  otca
       a bol  súčasne  mojím  strýkom.  Manželka  môjho  otca,  tj.  moja
       nevlastná dcéra, mala tiež syna. Tento bol mojím bratom, a súčasne
       i vnukom. Moja manželka je mojou  starou  matkou,  lebo  je  matka
       mojej matky. Na základe  toho  som  jednak  manželom  svojej  ženy
       a súčasne jej nevlastným vnukom. Inými slovami som svojím vlastným
       starým otcom...
          Keby niekto  povedal,  že  je  nemorálne,  aby  sa  manželských
       radovánok zúčastňovala aj stará matka niektorých z manželov,  isto
       by mu dali všetci zapravdu. Náš príklad ale rozpráva o manželstve,
       kde touto starou matkou bola zároveň manželka daného muža, a  teda
       jej účasť je úplne  prirodzená.  Zobrať  však  tento  príklad  ako
       sebaospravedlnenie a zavolať si večer do  spálne  starú  mamu,  je
       isto absurdné!
          Týmto kritickým extrémom som  chcel  zdôrazniť,  aké  ľahké  je
       odsúdiť sa navzájom a aké ľahké môže  byť  ospravedlniť  si  niečo
       zlé. Podstatným teda nie je intelekt, ale ľudské srdce,  ktoré  sa
       rozhodne použiť ho pod autoritou Božieho Slova alebo ho zneužiť na
       sebaospravedlnenie... 






                                                                          25



                               O krásnej Varvare


                               Príslovie 6,23-29.

          Jeden manželský mýtus rozpráva, že je úžasné, keď  je  manželka
       krásna. Najlepšie by bolo, keby bola misskou sveta.  Bola  by  tak
       nielen krásna, ale aj nežná, dobrá, pracovitá a múdra  ako  krásna
       Varvara z jednej rozprávky. Nad takýmto záverom  sa  pravdepodobne
       hneď pousmejete, lebo je jasné, že nie je správny.  Napriek  tomu,
       keď si veriaci chlapec vyberá svoju manželku,  celá  jeho  telesná
       prirodzenosť  ho  tlačí  k  tomu,  aby  hľadal  v  prvom  rade  to
       najpríťažlivejšie dievča.  Ostatné  dobré  vlastnosti  je  schopný
       k nej si domyslieť a nedostatky nevidieť, takže v  očiach  druhých
       vyzerá ako pravý zamilovaný bimbáľ s vyschnutým mozgom.
          Na vyššie uvedenom prípade je najhroznejšie to, že vôbec nie je
       tak nerealistický, ako možno na prvý pohľad  vypadá.  Býva  veľkou
       Božou milosťou, keď Hospodin uchopí svoje dieťa a prevedie ho  cez
       úskalia  zvodov  sveta,   ktoré   diabol   postavil   na   základe
       príťažlivosti žien. Krása žien je prirodzene Božím dielom, keď  sa
       ale stvorenstvo postaví pred Stvoriteľa, začne sa napĺňať peklo už
       tu na zemi. 


                          Bohatier Finis, jasný sokol


                              Príslovie 22,24-25.
                              Príslovie 25,27-28.

          Obdobou mýtu o krásnej manželke je mýtus o svalnatom a úspešnom
       manželovi. Zamilované dievča dokáže vidieť  aj  v  bezcharakternom
       mužovi krásneho Finisa, ktorý vždy víťazí a je plný vrúcnej lásky.
       Zamilovaným dievčatám uniká, že ten ich "Finis" je  úspešný  možno
       práve pre svoju hrubosť a nezdržanlivosť.
          Láska medzi mužom a ženou má byť posvätená od Svätého Ducha. Ak
       ale človek v tejto láske uniká pred svojím Stvoriteľom,  stáva  sa
       ľudská zamilovanosť slepá a bez  rozumu.  Je  veľmi  ťažké  pomôcť
       zamilovanému mladému človeku, ktorý vo  svojej  láske  uniká  pred
       svojím  Bohom!  Vytriezvenie,  pravda,   neskôr   prichádza,   ale
       prichádza už neskoro - v manželstve, v ktorom sa už po celý zbytok
       života dá len niesť kríž a zlorečenia skutkov,  v  ktorých  človek
       opúšťal svojho milujúceho Boha. 


                       O zlej macoche a starom úžerníkovi


                           1. Korintským 7,1. 7,7-8.
                              1. Timoteovi 4,1-5.

          O manželstvách neexistujú len krásne ilúzie, ale aj  negatívne.
       Sú ľudia, ktorí odmietajú vstúpiť do manželstva s presvedčením, že
       časom  sa  aj  tá  najlepšia  manželka  zmení  na   zlú   macochu,
       čarodejnicu a podobne, aj ten najlepší manžel sa zmení na  starého
       frfľoša, úžerníka. Veď dokonca aj  predčítané  Božie  Slovo  akoby
       podporovalo takýto pohľad.
          Apoštol Pavel poukazuje, že ak má niekto obdarovanie  celibátu,
                                                                          26



       je lepšie neženiť alebo nevydávať  sa.  Takýto  dar  má  však  len
       máličko ľudí - ak poviem jedno promile, možno poviem  aj  priveľa.
       Ľudia s týmto darom nepociťujú potrebu  partnerstva,  a  môžu  tak
       cele slúžiť Pánovi. Ak ale niekto vytvorí teóriu, ktorá  zabraňuje
       ženiť sa a vydávať ľuďom vo všeobecnosti, odníma od nich Boží dar!
       Takéto učenie je doslova démonské,  vyháňa  ľudí  do  samoty,  kde
       potom trpia a v ktorej navyše často podliehajú telesnému pokušeniu
       spať so ženou bez akýchkoľvek záväzkov. Z takéhoto  jednania  ľudí
       sa potom  odvíja  množstvo  samôt,  depresií,  pohlavných  chorôb,
       potratov ako daň za ľudský hriech. 


                   A tak si krásne žili, až kým nepomreli...


                                 Žalm 121,1-8.

          Posledným manželským mýtom, ktorý by  som  chcel  spomenúť,  je
       akási ľahkovážnosť: "Nuž čo, zoberieme sa,  a  nejak  bolo,  nejak
       bude..."  Človek  je   schopný   o   budúcnosti   aj   nepremýšľať
       s presvedčením, že sa táto  budúcnosť  bude  odvíjať  dobre  alebo
       aspoň  zvládnuteľne.  Takýto  človek  možno   neprehadzuje   Božie
       priority práve preto, lebo nechce o prioritách,  živote,...  vôbec
       premýšľať!
          Je zlé, keď človek vydá svoj život a život svojho  partnera  do
       udalostí náhod, ktoré budúcnosť donesie. Božie  Slovo  jednoznačne
       poukazuje, že ak má byť  manželstvo  požehnané,  dobré,  je  nutné
       pridržiavať sa Božích  rád,  a  teda  aj  premýšľať  o  budúcnosti
       a prítomnosti. Pán chce, aby Jeho deti premýšľali nad Jeho  Slovom
       a učili sa poznávať Jeho vôľu. On jediný je  zárukou  ich  šťastia
       a naplnenosti tak, ako to zasľubuje aj predčítaný žalm.


























                                                                          27



                              Vzťah rodičov a detí
                                      VI.



                             Naša malá Snehulienka


                                Rimanom 3,23-24.

          Keď sa rodičom narodí prvé dieťatko, bývajú často unesení  jeho
       krehkosťou a  bezbrannosťou.  Ak  ide  o  dievčatko,  dalo  by  sa
       povedať, že je to taká ich malá Snehulienka, na ktorú  nedajú  nič
       dopustiť. Ak plače, musí ísť vždy na  ruky,  rodičia  sa  neustále
       snažia nejak svoju Snehulienku zabaviť, až  ju  napokon  na  svoju
       prítomnosť tak naučia, že dieťatko začne plakať vždy,  keď  ostane
       samo. Maminka si začne uvedomovať, že za týchto  okolností  nemôže
       napĺňať základné rodinné potreby, ako napríklad navariť, oprať,...
       a začne  žiadať  ocinka,  aby  jej  pomáhal,  prípadne  si  zobral
       v zamestnaní aj dovolenku. Ocík zakrátko zistí, že  keď  nezarába,
       peniažkov je stále menej a začína  hroziť,  že  malej  Snehulienke
       nebudú môcť kúpiť potrebné šatôčky... Hrôza, čo si len počnú!
          Božie Slovo upozorňuje aj rodičov na ich malé  Snehulienky,  že
       dokonca aj tieto bezbranné dieťatká, ktoré sú tak krehučké a milé,
       sú  porušené  dedičným  hriechom.  Na  jednej  strane  majú  svoje
       potreby, ktoré je správne napĺňať - napr. potreba hladu,  matkinho
       citu a záujmu... Na druhej strane  však  už  tieto  malé  dieťatká
       vedia prejavovať svoj egoizmus a vynucovať si doslova  všetko,  čo
       si vymyslia. Preto je už od  kolísky  potrebné,  aby  rodič  svoje
       dieťatko začínal privykať, učiť ho niesť aj situáciu, ktorá nie je
       možno celkom podľa jeho detských predstáv. Takouto situáciou  môžu
       byť aj chvíle, keď sa maminka s ním  nehrá,  ale  napríklad  perie
       alebo varí... Dieťatko si možno trochu poplače,  ale  zakrátko  sa
       naučí, že nemôže dostať všetko, čo si vymyslí mať! Mamina sa takto
       postará nielen o dieťatko, ale aj o rodinu,  ocino  donesie  domov
       zárobok a rodina sa stane jednoducho funkčnou. 

                                Rimanom 5,12-19.

          Tak, ako Stvoriteľ pripomína, že malé dieťatká majú  sklon  byť
       zlé,  všeličo  si  vynucovať,  zlostiť  sa  a  škriekať,  keď   to
       nedostanú, pripomína aj to, že aj ich prišiel spasiť! Ich  rodičov
       si vyvolil ako prvých ľudí, cez ktorých má dieťatko spoznať nielen
       Božiu lásku, ale aj spravodlivosť! Kým dieťatko nedokáže  rozumieť
       Evanjeliu, je posväcované vierou  svojich  rodičov.  Keď  si  však
       začne uvedomovať, čo je dobré a čo zlé, keď navyše začína poznávať
       Pána Ježiša na svedeckom príklade  života  matky  a  otca,  začína
       vznikať nový vzťah - je to osobný vzťah  medzi  dieťatkom  a  jeho
       Spasiteľom. Jednou z veľmi ťažkých, ale zároveň  veľmi  potrebných
       rodičovských úloh je spôsob, akým "chytia  rúčku"  svojho  dieťaťa
       a vložia ju do spasiteľských dlaní svojho Boha. Ak si rodič myslí,
       že je jeho dieťatko nevinnou Snehulienkou, už od malička mu začína
       prekážať na ceste poznávania  Pána  Ježiša  Krista,  lebo  nevinní
       spasenie nepotrebujú. 




                                                                          28



                            Malý neposedný škriatok


                                1. Jána 4,7-13.

          Druhým  extrémom,  ktorý  môžu  rodičia  prežívať,   je   akési
       zhrozenie, že to ich dieťatko nie je tou  Snehulienkou,  ktorú  vo
       svojom predsudku, v ňom očakávali vidieť. Je také maličké a už  sa
       zlostí a kope od zlosti, vynucuje si nie plačom,  ale  vrieskaním,
       a svojimi malými  ručičkami  dokáže  tak  bezohľadne  odstrčiť  aj
       maminku alebo ocinka... Nie je to veru malá nežná Snehulienka, ale
       skôr zlý škriatok! Kvôli svojmu falošnému  očakávaniu,  predsudku,
       bývajú rodičia zahanbení sami pred sebou, že dostali v ich  očiach
       také zlé dieťatko. Možno si v  tej  chvíli  neuvedomia,  že  vidia
       svoje vlastné povahy, ktoré sa  v  detinskosti  prejavujú  živelne
       a naplno. Ako veľa energie a nervov stálo staré mamy a otcov,  kým
       vo svojich deťoch vybudovali zábrany ich  povahám  a  naučili  ich
       nemyslieť vo svojom egoizme len na seba!
          Pán nemá voči ľuďom vypestované  predsudky,  v  ktorých  by  sa
       sklamával! Miluje ich svojou nezištnou láskou v plnom poznaní  ich
       biedy a porušenosti.  Takúto  lásku  vkladá  aj  do  sŕdc  rodičov
       a dopytuje sa po nej aj vo chvíľach, keď sa ich dieťatko napríklad
       zlostí a odstrkuje ich. Táto Božia láska  pravdepodobne  nepohladí
       rukou malého zlostníka, ale zároveň ani  nespôsobí  v  rodičovskom
       srdci zatrpknutie alebo zlobu proti svojmu dieťaťu!
          Aby dieťatko mohlo vyrásť na  dospelé  Božie  dieťa,  potrebuje
       v prvom rade lásku svojich rodičov, ktorá by mala byť  inšpirovaná
       Svätým  Duchom.  Biblia  sebou   nesie   mnoho   rád,   napomenutí
       a povzbudení, aby sa mohol každý rodič naučiť rozumieť Božej láske
       a odovzdávať ju svojmu dieťatku. 


                          Hanbíme sa spolu alebo sami?


                                  Matúš 7,1-5.

          Možno ste už boli svedkom toho, ako sa nejaké dieťa  tvrdohlavo
       zaťalo a neposlúchlo svojich rodičov. Priamo  medzi  ľuďmi  začalo
       kričať, vrieskať a možno sa aj hodilo o zem. Možno ste to  skúsili
       už aj na vlastnej koži ako rodičia. Druhí ľudia v  takejto  chvíli
       často začnú odsudzovať dieťa i rodičov a myslieť si o  tej  rodine
       svoje. Rodičia sa zvyknú hanbiť a odsúdia svoje dieťa  vo  svojich
       srdciach ako obzvlášť zlé.  Pre  hanbu  potom  nezvládnu  situáciu
       a dieťa buď nechajú tak bez povšimnutia  alebo  im  prasknú  nervy
       a od zlosti ho  zmlátia.  V  takejto  chvíli  je  možno  zaujímavé
       zamyslieť sa na chvíľočku nad tým, ako sa Stvoriteľ  správal,  keď
       sme sa tvrdohlavo pred Ním správali my sami už ako dospelí  ľudia.
       Zabudol, že sme Jeho deti? Nepriznal sa k  nám,  lebo  sa  za  nás
       hanbil?
          Hospodin nikdy neopúšťa človeka tak, ako to niekedy robia ľudia
       medzi sebou. Možno človeka karhá, napomína,  dopúšťa  na  neho  aj
       zlé, ale všetko len preto, aby človek  nakoniec  porozumel  svojej
       biede a začal hlboko prežívať potrebu svojho spasenia.
          Rodič nemá "opustiť" svoje dieťa v hanbe ani  vtedy,  keď  toto
       dieťatko hanbu naozaj robí! Aj v tejto chvíli  potrebuje  vedenie,
       možno pokarhanie alebo aj výprask, ale rozhodne nie výprask vedený
       zlostným hnevom  vychádzajúcim  z  rodičovského  studu!  Tak,  ako
                                                                          29



       Stvoriteľ neodsúdil už mnohokrát nás, tak sú  povinní  aj  rodičia
       neodsúdiť svoje deti, ale sa im venovať a zabúdať na  rany,  ktoré
       od nich utŕžili podobne, ako aj Kristus zabúda na rany, ktoré  sme
       Mu utŕžili my! 

                                1. Jána 2,15-17.

          Keď si rodič zamiluje svet - honor, istý druh slávy,  ocenenia,
       výsadné postavenie - akúsi chlúbnu pýchu, dokáže len  veľmi  ťažko
       odpúšťať svojmu  dieťaťu,  keď  sa  v  ňom  verejne  prejaví  jeho
       porušenosť. V takomto prípade však hreší viac rodič než dieťa a je
       doslova nutné navrátiť sa k prvej láske Pána Ježiša  Krista!  Deti
       veľmi potrebujú vidieť na jednaní svojich rodičov  jednak  príklad
       Kristovej lásky, jednak príklad kajúceho ľudského ducha! Ak  tieto
       dva príklady na ich živote deti neuvidia, bude  sa  im  len  ťažko
       nachádzať cesta k svojmu Spasiteľovi. 


                              Rodičovská povinnosť


                            2. Korintským 12,14-16.

          Niektorí rodičia možno automaticky očakávajú od  svojich  detí,
       že budú poslušné,  dobré,  uvážlivé...  Ak  sa  potom  deti  začnú
       prejavovať inak - negatívne, rodičia k nim pristupujú s  výčitkou,
       že mali urobiť to, či  ono  a  neurobili  to...  Božie  Slovo  ale
       poukazuje na inú prioritu -  rodičia  nemajú  očakávať  poslušnosť
       a uvážlivosť od svojich detí, ale  majú  v  nich  túto  poslušnosť
       a uvážlivosť vychovať počas rokov ich spoločného života! Deti veľa
       opakujú po svojich rodičoch a je veľmi možné, že to, čo sa rodičom
       na ich deťoch nepáči, je ich vlastný zlý príklad!  Potom  by  však
       nemali odsudzovať svoje deti, ale samých seba.
          Výchova by teda nemala mať ťažisko v  príkazoch  a  zákazoch  -
       v bremene, ktoré by žiadne dieťa neunieslo. Výchova nesie v  prvom
       rade modlitbu o pomoc a požehnanie. Mala by sebou  niesť  svedecký
       život rodičov. Prakticky by rodič mal vedieť prísne zakázať  alebo
       prikázať vždy s uvedomovaním  si  vyspelosti  svojho  dieťaťa.  Ak
       dieťatko je už schopné rozumieť, prečo musí niečo urobiť, je veľmi
       potrebné vysvetliť mu to, a teda mu venovať čas!!!
          Apoštol Pavel poukazuje na  akúsi  lesť  pri  výchove  duchovne
       mladších súrodencov  v  Pánovi.  Táto  "lesť"  je  prístup,  ktorý
       zaujme, dokáže upútať pozornosť. Preto aj  rodič,  keď  vysvetľuje
       niečo  svojmu  dieťaťu,  nemôže  to  robiť  nezáživným  mentorským
       spôsobom! Pretože je rodič starší, má viac skúseností, a  teda  by
       mal  dokázať  hľadať  prostriedky,  či  rady,  ako  zaujať   dieťa
       a  odovzdať  mu  informácie  spôsobom,  ktorý  je  pre  jeho   vek
       prijateľný.
          Božie Slovo žiada jednoznačne viac od rodičov, ako od ich detí!


                                 Efežanom 6,4.
                                Kološanom 3,21.

          Je zaujímavé uvedomiť si, že Pán žiada od matky hlavne  prejavy
       citu, domova, vytváranie dôvery, avšak od otcov žiada pre ich deti
       vedenie, výchovu v zmysle  vzdelávania.  Preto  upozorňuje  hlavne
       otcov, aby nedráždili svoje deti  príkazmi,  ktoré  nemajú  zmysel
                                                                          30



       alebo v ktorých sa nedá  obstáť.  Otcovia  nesmú  potláčať  svojou
       autoritou detskú  osobnosť,  ale  naopak,  majú  ju  rozvíjať.  To
       neznamená, že nesmú prikazovať,  znamená  to  len  toľko,  že  ich
       príkazy majú byť zmysluplné, majú byť pre  deti  osožné  a  vedené
       takou formou, aby ich deti mohli prijať čo najľahšie. Aby sa niečo
       také mohlo otcom podariť, musia  si  pre  svoje  deti  nájsť  čas,
       investovať ho do rozhovorov a hier, aby sa  rozvíjal  vzťah  medzi
       nimi a ich deťmi. Z takéhoto vzťahu potom  prirodzene  vynikne  aj
       ich autorita, keď dieťa  uvidí,  že  ocino  vie  opraviť  pokazenú
       hračku  a  urobí  to  s  radosťou,  keď  dokonca  niekedy   hračku
       vytvorí... Prirodzená autorita  otca  môže  stáť  len  na  detskej
       dôvere. Keď  potom  táto  autorita  nebude  zneužívaná,  stane  sa
       najväčším pomocníkom pri odovzdávaní Evanjelia Pána Ježiša Krista.



                           Čo žiadať od detinskosti?


                                Efežanom 6,1-3.
                                Kološanom 3,20.

          Keď  rodičia  dokážu  obstáť  v  oblasti,  ktorá  bola  opísaná
       v predchádzajúcej podkapitole, môžu jednoznačne žiadať od  svojich
       detí to, čo od nich žiada aj Božie  Slovo  -  poslušnosť  a  úctu.
       S touto poslušnosťou a úctou sa však deti nerodia, môžu byť k  nej
       len vedené, vychovávané s pomocou a požehnaním od  Svätého  Ducha.
       Pretože je dieťa človekom s vlastnou vôľou, môže sa niekedy aj  tá
       najlepšia výchova skončiť detskou  neposlušnosťou  alebo  neúctou.
       Dospievajúcim  deťom  sa  otvára  nová  možnosť  -  vzťah  s   ich
       Stvoriteľom. Tento vzťah ich vedie nie do otroctva  voči  rodičom,
       ale do prirodzenej podriadenosti, ktorá je  možná  aj  vtedy,  keď
       rodičia v otázkach výchovy veľmi zlyhávajú. Preto  ak  je  výchova
       výborná, ale dieťa má silnú nechuť poznávať  svojho  Boha,  koniec
       bude biedny a zlý. Keď by bola výchova aj horšia, ale  dieťa  chce
       veľmi poznať svojho Spasiteľa, výsledkom bude vzdelané,  vyrovnané
       Božie dieťa. Tak je prirodzené, aby rodič vynaložil všetko  preto,
       aby jeho dieťa dostalo dobrý závdavok príkladu a výchovy v rodine.
       Posledné rozhodnutie však vždy ostáva na dieťati - milovať Krista,
       či nie? ...
          Božie Slovo poukazuje na to, že sa manželia stanú jedným telom.
       Nehovorí tak ale aj o ich deťoch! Príde čas, keď si ich deti nájdu
       svojich partnerov a vytvoria svoje rodiny, ktorým sa  budú  musieť
       naplno venovať. Kým sa tak ale nestane, Pán chce, aby sa  im  deti
       dokázali podvoľovať bez ohľadu na to, či vo výchove obstáli  alebo
       zlyhávali. Ak dieťa  uposlúchne  Božiu  radu  a  dokáže  si  uctiť
       svojich rodičov, bude mu to na mnohé požehnanie. 


                            Požehnanie od Hospodina


                               Filipským 3,17-18.
                               1. Timoteovi 1,16.

          Sú ľudia, ktorí sa domnievajú, že keď spoznajú Písmo a budú  sa
       modliť, získajú mnoho požehnania. Takýto pohľad  je  pravdivý  len
       čiastočne. K požehnaniu  človek  prichádza  v  prvom  rade  svojou
                                                                          31



       vlastnou poslušnosťou - odovzdaním sa do Božích rúk. Tak ako Božie
       Slovo vedie k  poslušnosti  deti  naproti  svojim  rodičom,  vedie
       zároveň   rodičov   k   poslušnosti   naproti   ich   Stvoriteľovi
       a Spasiteľovi. Ak  deti  tento  príklad  poslušnosti  na  životoch
       svojich  rodičov   neuvidia,   len   veľmi   ťažko   dokážu   sami
       v poslušnosti obstáť. Požehnanie výchovy teda spočíva v prvom rade
       v svedeckom živote, ktorý odhaľuje dobrú i zlú  ľudskosť  rodičov,
       ich potrebu Spasiteľa, Božiu moc, ktorá sa pri nich napĺňa...  Len
       slová a modlitby určite nestačia! Hospodin očakáva  ľudské  srdce,
       ktoré Ho víta a otvára sa Mu s nádejou a vierou.















































                                                                          32




























































                                                                          33



                                Rodinné stíšenia
                                      VII.



                                Kovboj s Bibliou


                           1. Mojžišova 2,9. 2,15-17.

          Veriaci ľudia si niekedy kladú otázku, prečo museli byť v  Raji
       dva stromy, ktoré mali síce na pohľad krásne plody, ale z  ktorých
       Adam a Eva nesmeli jesť. Veď o čo lepšie by  bolo,  keby  Hospodin
       také stromy nestvoril, a teda by ani človek  nemohol  neposlúchnuť
       a bolo by mu stále dobre. Tak, ako na mnohé iné,  je  aj  na  túto
       otázku  odpoveď  jednoduchá.  Však  človek,  zamotaný  do  pavučín
       svojich myšlienok a podnetov, ju nemôže nájsť pre úžasné  množstvo
       lákavého balastu sebavedomých názorov a presvedčení.
          Stvoriteľ chcel urobiť človeka takého,  aby  bol  podobný  Jemu
       samotnému.  Človek  teda  musel  byť   schopný   milovať,   tvoriť
       a slobodne sa  rozhodovať.  Aj  napriek  hriechu,  ktorý  sa  stal
       v Raji, človeku tieto tri  vlastnosti  ostali  a  sú  úzko  späté.
       Slobodný človek tvorí s radosťou a  vyberá  si  priateľstvá  podľa
       ciest svojho srdca. V akejkoľvek neslobode človek trpí  a  narastá
       v ňom nenávisť.
          V Raji určite nešlo o dva stromy, ale o  zákaz,  ktorý  sa  dal
       porušiť! Keby človek proti Bohu nemohol zhrešiť, keby bolo  všetko
       dovolené, stal by sa strojom, ktorý síce pracuje dobre,  ale  zato
       nie je schopný vlastných rozhodnutí  a  vlastných  citov!  Zákazom
       v Raji Hospodin stvoril pre človeka slobodu aj od  samého  seba  -
       človek mohol, i nemusel uposlúchnuť. Začal  byť  schopný  milovať,
       mohol robiť aj proti Božiemu  príkazu,  stal  sa  podobným  svojmu
       Stvoriteľovi.
          Boh je láska, a preto  aj  Jeho  príkaz  znamenal  pre  človeka
       požehnanie -  najlepšie  bolo  uposlúchnuť  s  dôverou  vo  svojho
       nebeského Otca.
          Prečo sa  zaoberáme  touto  úvahou,  keď  je  témou  modlitebné
       stíšenie v rodine?
          Veriaci otcovia si niekedy prečítajú Bibliu,  dozvedia  sa,  že
       ich deti majú poslúchať a začnú si svoje práva vyžadovať. Možno si
       uvedomia aj to, že majú rodinu duchovne viesť, a teda byť  aktívni
       aj pri  zvolávaní  spoločných  modlitebných  stíšení.  Doslova  si
       poslušnosť začnú vynucovať - veď deti musia  poslúchnuť,  manželka
       sa musí podriadiť, a tak keď veľký otec rodiny zavelí, všetko musí
       skákať. Takýto otcovia sa začnú podobať na kovbojov  sediacich  na
       divých mustangoch, ktorí  pália  zo  svojich  opakovačiek  Božieho
       Slova verše, takže šrapnely len tak lietajú.  Modlitebné  stíšenie
       sa napokon  začne  tým,  že  možno  syn  má  "prestrelené"  srdce,
       manželka "prišla" o oko, otec  sa  však  teší,  že  naplnil  Božiu
       vôľu...
          Tak ako Otec v nebi dal človeku  slobodu,  je  podobne  povinný
       viesť v  slobode  aj  pozemský  otec  rodinu,  ktorú  mu  Hospodin
       požehnal. Akékoľvek násilie vyvoláva len nechuť a nenávisť,  preto
       je priorita  položená  na  niečom  inom  -  na  otcovskom  vedení,
       s požehnaním  od  Hospodina.  Stvoriteľ  dal  otcom  Svoje  Slovo,
       manželky, odporučil im príkladný  život,  učí  ich,  ako  odovzdať
       Božiu vôľu pútavo... Na konci vysvetľovania a  všetkých  ostatných
       možností je potom niekedy potrebný aj  prípadný  výprask  dieťaťa,
                                                                          34



       keď napríklad stále otvára rozpálenú rúru a nechce si dať povedať,
       že sa môže veľmi popáliť. Však donucovať alebo biť dieťa zato,  že
       sa nechce modliť, je absurdné a  hrozné.  Veď  keď  dieťatko  vidí
       požehnanie na svojich rodičoch, keď vidí ich príklad a oni  sa  ho
       snažia primeraným spôsobom upútať, samo chce  sedávať  s  nimi  na
       modlitbách!!! Ak  sa  predsa  však  nájde  detinské  srdce,  ktoré
       odmieta  modlitby,  násilie  alebo  bitky  toto   odmietanie   len
       podporia! 


                               Veriaca Fantagíro


                                 Títovi 2,3-5.

          Pretože sú aj otcovia len ľudia, často zlyhávajú. Nerobia  vždy
       tak, ako by mali. Niekedy si to aj uvedomujú, ale aj napriek  tomu
       je pre nich ťažké pravidelne obstáť. V takomto prípade má  aj  pre
       nich Kristus nové a nové spasenie, novú pomoc a  nové  odpustenie,
       keď im o odpustenie a pomoc naozaj ide.
          Veriace manželky však  niekedy  začnú  konať  zvláštne  -  majú
       pocit, že otca  musia  nahradiť  a  situáciu  podržať  vo  svojich
       rukách. Začnú potom jednať  ako  nebojácna  Fantagíro  s  tým,  že
       svojho  muža  automaticky  napasujú  do  pozície  chudáka   princa
       Romualda,  ktorý  niečo  vyparatil  alebo  nezvládol  a  treba  ho
       zachrániť. Otcovské jednanie sa nedá zastúpiť matkou podobne,  ako
       aj materinské jednanie sa  nedá  zastúpiť  otcom!  Deti  potrebujú
       jedno i druhé! Ak otec v niečom zlyháva, je  potrebné  mu  pomôcť,
       ale takúto pomoc môže dostať len od Hospodina.  Manželka  sa  môže
       modliť, byť pre svojho manžela povzbudením i oporou a zároveň môže
       aj poukázať na nedostatky -  keď  ale  nápravu  chytí  do  svojich
       vlastných rúk ako Fantagíro, vykoná  pravý  opak.  Výsledkom  bude
       viac nedorozumenia, viac nedôvery, viac napätia...
          Nedostatok ktoréhokoľvek z  manželov  musia  niesť  vždy  obaja
       a prípadne aj ich deti.  Však  riešiť  ho  bezhraničnou  kritikou,
       zhadzovaním a rozličnými gestami nie je možné. Keď sa však manžel,
       či manželka upriami na Hospodina, Ten dokáže vyliečiť mnoho nemocí
       a navrátiť manželom vytrácajúci sa domov. 


                   Stojíme tam spolu, ale pritom každý sám...


                           Rimanom 12,9-12. 12,15-17.

          Predčítaný odsek Božieho Slova je krásnym návodom na to, ako si
       v manželstve rozumieť. Rozumieť si s partnerom znamená tiež, že si
       títo dvaja ľudia  dôverujú,  dokážu  si  rozprávať  jeden  druhému
       o svojich pokleskoch, trápeniach, radostiach,  túžbach...  Aby  sa
       dvaja ľudia mohli skutočne spolu modliť, musia  si  rozumieť,  aby
       tak poznávali svoje potreby duchovné i telesné. Úprimnosť  pôsobí,
       že na modlitbách sa jeden dokáže  zastať  druhého,  že  nejde  len
       o prázdne slová bez citu a porozumenia. Takéto slová  by  detinské
       srdiečko ich dieťaťa hneď vycítilo a  prestalo  by  túžiť  ísť  za
       Pánom Ježišom Kristom.
          Ak ale jeden z partnerov sem tam zatúži  vysadnúť  na  mustanga
       a páliť a sekať po  svojich  rodinných  členoch  mečom  a  guľkami
       moralizmov, bezduchých príkazov a zhadzovaní, je veľmi  možné,  že
                                                                          35



       sa rodina síce stretáva k  pravidelným  spoločným  modlitbám,  ale
       pritom z nich na týchto modlitbách stojí každý  sám,  uzavretý  do
       seba. Táto hrozná duchovná choroba je dnes veľmi bežná - ľudia  sa
       stretávajú, komunikujú, ale zároveň  komunikujú  len  cez  maličké
       okienko  svojej  hroznej  steny,  ktorá  ich  úplne  oddeľuje   od
       ostatných. Ak sa niekto náhodou rozhodne vyliezť zo svojej  ulity,
       vráti sa poväčšine celý doráňaný a zbitý.
          Jeden múdry človek povedal, že manželia sú  ako  stĺpy  chrámu,
       ktoré spolu držia chrámový oblúk. Keby boli príliš  ďaleko,  oblúk
       by neudržal tiaž, ktorú musí niesť. Keby  však  tieto  stĺpy  boli
       príliš blízko, nemohli by držať pravidelné oblúky chrámu.
          Hospodin ponúka manželom úprimnú lásku,  aby  nestáli  od  seba
       priďaleko, a dáva im zároveň slobodu, aby ich  zväzok  bol  krásny
       a nestáli tak príliš blízko seba. Nájsť vo svojom manželstve mieru
       Božej vzdialenosti chrámových stĺpov je úžasným požehnaním,  ktoré
       urobí zo spoločných stíšení hlboko žiadanú potrebu a radosť. 


                               Tajomstvo autority


                              1. Timoteovi 3,1-5.

          V rodine  by  mali  manžel  i  manželka  vyjadrovať  istý  druh
       autority. Táto autorita sa nikdy nemôže vynucovať! Jedinou  cestou
       na jej získanie je poslušnosť  pred  Hospodinom,  otvorenosť  voči
       Bohu i partnerovi, prípadne do primeranej  miery  aj  voči  deťom.
       Autoritu si človek nemôže  vziať,  môže  ju  len  dostať.  Veriaci
       manželia dostávajú Božiu - požehnanú autoritu od Svätého Ducha. To
       je možné len  vtedy,  keď  je  ich  viera  úprimná  a  živá.  Pred
       Stvoriteľom je každá Ním požehnaná autorita formou biskupstva,  do
       ktorého svoje deti povoláva  On  sám,  lebo  je  to  výborná  vec,
       slúžiaca im samým, aj ich okoliu. 


                               Spoločné modlitby


                                  Matúš 6,5-8.
                                Matúš 18,19-20.

          Medzi stíšenia v  rodine  nepatria  len  modlitby,  ako  sa  to
       niektorí  kresťania   domnievajú!!!   Spoločnými   stíšeniami   sú
       rozhovory, v ktorých sa partneri dokážu navzájom otvoriť a  hľadať
       k sebe takú  cestu,  ktorá  je  navyše  požehnaná  od  Stvoriteľa.
       V rodinnom stíšení sa  môže  otec  rozprávať  s  malým  trojročným
       synčekom o tom, čo to dieťatko cíti, čo by chcelo, čo  je  správne
       a ako by sa na to mohol asi pozerať  Pán  Ježiš.  Keď  matka  číta
       večer dcérke ilustrovanú Bibliu, má s  ňou  stíšenie.  Napokon  je
       prirodzené, aby sa celá rodinka vedela aj pravidelne stretávať  na
       spoločných modlitbách, na ktorých nežvatlú ako pohania, neukazujú,
       kto sa vie najlepšie modliť, ale otvárajú svoje srdcia tak, aby to
       bolo im všetkým zrozumiteľné. Z toho automaticky  vyplýva,  že  je
       dobré, keď sa  manželia  modlievajú  jednak  vo  dvojici,  ale  aj
       s deťmi dohromady. Deti nerozumejú problémom manželov a  potrebujú
       mať  stíšenia  vedené  tak,  aby  to  bolo  pre   ich   detinskosť
       prirodzené. Manželov však takéto stíšenia nenaplnia, sú často skôr
       službou z ich  strany  a  potrebujú  stíšenia  na  svojej  úrovni.
                                                                          36



       Napokon všetci, deti i rodičia nutne  potrebujú  aj  svoju  osobnú
       komôrku, v ktorej sú len oni a ich Stvoriteľ!
          Rodinné stíšenia je veľmi široký pojem, zahŕňa  všetky  opísané
       vzťahy. Aby mohla byť rodina duchovne vyvážená,  zdravá,  mali  by
       rodinné stíšenia obsahovať všetko,  čo  sme  si  opísali  v  tomto
       odseku:
          Modlitby - osobné, manželské a rodičovské
          Rozhovory - manželské, rodičovské a súrodenecké
          Nadovšetkým by mala panovať  najvyššia  autorita  Božej  lásky.
       Vyvážený duchovný život v rodine  sa  dá  pekne  vystihnúť  akousi
       rovnicou - 3 x  2  +  1  =  7  -  trojo  druhov  modlitieb,  trojo
       rozhovorov a nad tým všetkým jeden Boh Stvoriteľ a  Spasiteľ  dáva
       dohromady plnosť.
          Realita je často prirodzene úplne iná, lebo sme len zlyhávajúci
       ľudia. Pán nám ale ukazuje smer, ktorý je požehnaný a správny a ku
       ktorému sa môžeme navzájom viesť a vzdelávať. 


                               Spovedné tajomstvá


                                 Jakub 3,3-12.

          Písmo a Božia vôľa niekedy  vedie  veriacich  k  tomu,  aby  si
       vyznávali svoje zlé skutky a spolu sa modlili za Božie odpustenie,
       prípadne nejakú nápravu v dôsledku zlého jednania. Pritom môže ísť
       o veľmi osobné veci, ktoré vyžadujú,  aby  boli  držané  v  úplnej
       tajnosti. Udržať spovedné tajomstvo je nielen Božou vôľou  naproti
       manželom navzájom, ale aj naproti ich deťom. Dieťatko môže niekedy
       prežívať svoj detinský problém, ktorý s dôverou zverí len  jednému
       rodičovi. Pokiaľ nejde o nejakú vážnu okolnosť, ktorá by  sa  mala
       riešiť  spoločne,  je  prirodzené,  aby  rodič   detinskú   dôveru
       nesklamal a nevyklopil všetko svojmu partnerovi!  Už  aj  detinské
       srdiečko je ľudským srdcom, ktorého  dôveru  si  človek  môže  len
       získavať - nedostane ju len tak!
          Keď sa jednému z manželov zverí iný brat, či sestra, je správne
       pomlčať o tom pred  partnerom!  Výnimkou  môže  byť  len  rozhovor
       manžela s  inou  ženou  alebo  manželky  s  iným  mužom  -  takéto
       rozhovory  môžu  vniesť   medzi   manželov   nedorozumenie   alebo
       odcudzenie. Preto je správne upozorniť brata, či  sestru,  že  ich
       spovedné tajomstvo bude z časti alebo cele poznať aj manželka,  či
       manžel.
          Pán chce, aby jeho deti komunikovali navzájom tak,  aby  im  to
       nerozbíjalo šťastie. Celý život sa preto učíme hľadať Božie  miery
       a priority, podľa ktorých potom vedieme seba i druhých.












                                                                          37



                                   Naše deti
                                     VIII.



                        Maminka, Marienka mláti Jakubka!


                              1. Korintským 14,20.

          Rodič má niekedy sklon posudzovať jednanie  detí  podľa  takých
       morálnych princípov, podľa ktorých si navykol posudzovať  jednanie
       dospelých. Keď deti robia niečo zlé, sú ešte častejšie odsudzované
       cudzími ľuďmi - veď morálne princípy predsa musia  platiť  rovnako
       pre všetkých...
          Božie Slovo však hodnotí svet a vnímanie detí úplne  inak,  ako
       svet a vnímanie dospelých. Dieťa dokáže vykonať podobne zlé skutky
       ako aj dospelý, ale rozhodne nedokáže zhodnotiť  ich  dosah.  Deti
       vedia byť úžasne ukrutné práve preto,  že  si  celkom  neuvedomujú
       následky svojho jednania. V tomto zmysle sa  niekedy  tiež  môžeme
       dopočuť o akejsi mladíckej ukrutnosti, ktorá keď má moc, rozhoduje
       prirýchlo, zadeľuje a rozdeľuje, čím môže spôsobiť mnoho utrpenia,
       ktoré však v danej chvíli celkom dobre  nevidí.  Apoštol  vystríha
       pred detinským zmýšľaním, dospelý človek by mal  lepšie  hodnotiť,
       akosi  ďalej  dovidieť  a  na  základe  toho  byť  aj   opatrnejší
       v rozhodnutiach.
          Keď sa teda malé dieťa rozhodne, že do kamaráta hodí kameň, ide
       o iný skutok, ako keby to urobil  dospelý!  Deti  sa  vedia  často
       vadiť a niekedy aj  biť,  ale  o  to  skôr  zase  dokážu  odpustiť
       a zabúdať na príkoria. Ak v tejto chvíli "Marienka mláti Jakubka",
       za pár minút sa už budú možno opäť spolu hrať. Božie Slovo používa
       príklad detí k tomu, aby sa dospelí  naučili  odpúšťať  a  zabúdať
       podobne, ako to dokážu deti.
          V tejto úvahe by som ale chcel použiť  predčítaný  odsek  Písma
       ako vyjadrenie Božej vôle, že je deti  potrebné  posudzovať  podľa
       iných kritérií, než posudzujeme dospelých! Jednanie  detí  niekedy
       vyzerá veľmi zle, v takejto chvíli je však potrebné  uvedomiť  si,
       že je to detinské  jednanie,  ktoré  vyžaduje  viac  zhovievavosti
       a vysvetľovania, než jednanie dospelých. 


                         Naši miláčikovia sa majú radi


                             1. Korintským 13,9-13.

          Podobne aj detská láska, ktorá vyzerá niekedy tak čisto, krásne
       a nevinne, je niečo iné, než úprimný a pekný vzťah dospelých ľudí.
       Veľké priateľstvo sa razom zmení na nepriateľstvo, detinstvo ľahko
       zabúda na sľuby. Je to u detí tak zlé? Určite nie! Je to  len  tak
       detinské.
          Deti preto milujú a vzápätí po svojich citoch šliapu, vadia  sa
       a vzápätí sa družne  hrajú,  sú  zlé  či  dobré,  ale  v  obidvoch
       prípadoch nedoceňujú dôsledky svojich postojov a skutkov.
          Božie Slovo  odhaľuje  rozdielnosť  detinskosti  od  dospelosti
       a vedie dospelých k múdrej láske voči deťom, ktoré sú im  zverené.
       Deti síce o tom veľmi nevedia,  vedenie  a  pomoc  dospelých  však
       veľmi potrebujú. Ako deti nemôžu poznať túto svoju potrebu, a teda
                                                                          38



       ani nemôžu vyjadriť vďačnosť za správne jednanie svojich  rodičov.
       Rodičovskú lásku a porozumenie vo všetkej múdrosti však  potrebujú
       veľmi aj napriek svojmu detinskému nepochopeniu.
          Pán vedie veriacich rodičov k tomu, aby dokázali prijímať svoje
       deti inak, než seba navzájom, ale aby ich zároveň pomaličky viedli
       k poznaniu tak, aby sa harmonicky vyvíjali  smerom  k  dospelosti.
       Preto nesmie byť preceňovaná  ani  detinská  láska,  ani  detinská
       nenávisť, ale zároveň je dobré, keď dieťa pomaly spoznáva  hodnoty
       lásky,  sľubov  i  dôsledky  zloby.  Detinské  jednanie  tak  môže
       pomaličky smerovať k dospelejším a hlbším prejavom dobra i zla. 


                               Naše deti musia...


                              1. Korintským 10,13.

          Možno by sa niekomu nepáčil záver predchádzajúceho odseku. Deti
       by predsa nemali dospievať aj k prejavom zla, malo by v nich  rásť
       na základe našej výchovy a požehnania len dobro! Keďže ale aj deti
       sú slobodní ľudia, ich dospievanie ich vedie  stále  častejšie  do
       situácií,  keď  sa  musia  rozhodovať  sami.  S  hlbším   chápaním
       okolností a dôsledkov, s dospievaním deti  chápu  síce  lepšie  aj
       dosah zlých skutkov, ale slobodu tým nestrácajú!
          Rodič by niekedy chcel tento prirodzený  proces  rastu  svojich
       detí zastaviť  príkazmi  a  zákazmi,  aby  sa  v  slobode  nemohli
       prejaviť jeho deti aj ako zlé. Takýto prístup je veľmi  nezmyselný
       - naše deti predsa nemajú len nás, majú aj Otca v nebesiach, ktorý
       ich vedie k slobode a v slobode tak, aby  Ho  mohli  nájsť.  Rodič
       môže udržať vo  svojich  rukách  len  veľmi  málo.  Ak  neprosieva
       o Božiu pomoc a Božie vedenie aj pre svoje deti, isto ich  stratí.
       Priveľmi  tvrdými  zákazmi  môže  len  preťažiť   ich   schopnosti
       a nepriamo ich tak doviesť k zlyhaniu pred samým sebou.
          Jednou z úžasných zložiek ľudskej živej viery je aj  odovzdanie
       dospievajúcich detí do Božích rúk s dúfaním, že ich  postráži  sám
       Hospodin  tam,  kde  rodičovská  ruka  už   nedočahuje.   V   čase
       dospievania detí sa rodičovská ruka stáva veľmi krátkou, deťom  sa
       otvárajú nové horizonty, začínajú im hroziť nové nebezpečenstvá...
       Je to niečo podobné, ako keď sa mladý vtáčik učí lietať -  vylezie
       na konár, podskakuje... Keby ho  niekto  pre  nebezpečenstvo  pádu
       alebo kvôli dravcom držal stále vo hniezde,  nestal  by  sa  nikdy
       samostatným. Naše deti musia byť raz  samostatné  nielen  fyzicky,
       ale aj psychicky, duchovne... Aby sa takto mohli  rozvíjať,  vedie
       k tomu jediná cesta - postupne otvárať rodičovský stisk  s  vierou
       v Božiu pomoc a požehnanie. 


                              Zrod novej osobnosti


                                 Matúš 3,13-17.

          Už od skorého veku  sa  na  deťoch  prejavuje,  že  aj  oni  sú
       stvorené na Božiu podobu - že majú vlastnú vôľu, túžby...  Keď  sa
       dieťa hrá a rodič mu hračku bez slova zoberie, isto v  ňom  vzbudí
       nevôľu alebo aj hnev. Keď ale najskôr začne s  dieťaťom  rozprávať
       a vysvetľovať, prečo sa už nemôže hrať, aj napriek tomu, že mu  tú
       hračku tak či onak zoberie, jeho nevôľa bude oveľa  menšia.  Dieťa
                                                                          39



       začne mať totiž pocit, že  je  aj  jeho  názor  do  určitej  miery
       podstatný a rodič má záujem rozprávať sa s ním.
          Kristus sa dal Jánovi pokrstiť - vyjadril tak, že  Ján  bol  na
       zemi skôr a že to rešpektuje. Potom išiel  ďalej  svojou  vlastnou
       cestou, ku ktorej bol povolaný. Pán Ježiš  urobil  tento  krok  aj
       napriek tomu, že bol Bohom a fakt, že sa dal Jánovi pokrstiť,  mal
       skôr symbolickú cenu pre ostatných ľudí. Ukázal tak, že aj On  ako
       Boh, chce rešpektovať zákony, ktoré stvoril.
          Božie  Slovo  vedie  dieťa   do   poslušnosti   voči   rodičom.
       S  dospievaním  však  prichádza  čas,  keď  sa  dieťa  od  rodičov
       osamostatní, takže ich vzťah je skôr  vzťahom  dvoch  rovnocenných
       dospelých ľudí. Tým sa nezmenší úcta voči otcovi a matke, zmení sa
       len vzťah  medzi  nimi.  Kedysi  existovala  detinská  poslušnosť,
       rodičia sa naplno starali o svoje dieťa, teraz už dieťa dospelo  -
       je samo schopné rozvažovať, oddeľovať dobré od zlého. Potýka sa so
       svojim svedomím, kladú sa  na  neho  charakterové  nároky  ako  na
       dospelého... Čím ďalej tým viac je častejší  prípad,  keď  doslova
       musí povedať svojim rodičom: "Nie, takto to nemôžem  urobiť  alebo
       mám iné plány..."
          Ak by sa niekto spýtal,  v  ktorom  veku  teda  dieťa  už  nemá
       poslúchať rodičov a má začať žiť svoj vlastný život, spýtal by  sa
       veľmi  nezmyselne.  Obdobie  poslušnosti  sa  samo   pomaly   mení
       s dospievaním - Boh je väčší ako rodičia.  Vo  chvíli,  keď  dieťa
       začne hlbšie rozlišovať dobré  a  zlé  veci,  môže  prichádzať  do
       konfliktu s rodičmi, ktorí môžu od neho chcieť urobiť niečo, čo mu
       jeho viera nedovolí.
          Kým  rodičia  živia  svoje  dieťa,  je  prirodzené  v  otázkach
       domácnosti podvoľovať sa aj napriek  tomu,  že  by  dospelé  dieťa
       chcelo všeličo robiť  inak  -  v  tejto  oblasti  nejde  o  otázky
       presvedčenia. Keď sa dieťa ale osamostatní,  má  právo  rozhodovať
       o svojom domove tak, aby sa mu v ňom žilo dobre. Keď potom muž, či
       žena, vstúpi do  partnerstva,  nadobudnú  novú  motiváciu  nerobiť
       podľa náhľadov rodičov, ale podľa ich spoločných  predstáv,  ktoré
       majú s partnerom.
          Ak je  dieťa  rodičmi  vedené  tak,  že  sa  nedokáže  od  nich
       psychicky odpútať, veľmi ľahko to neskôr môže rozbiť  nielen  jeho
       vzťah s potenciálnym partnerom, ale dokonca aj manželstvo!
          Tak  vzniká  detinstvo  -  prirodzené  obdobie  závislosti   na
       rodičoch, obdobie detinskej poslušnosti.  Postupom  času  sa  toto
       obdobie mení na nové, tak isto prirodzené obdobie, keď je už dieťa
       dospelé, samostatné a musí začať  žiť  svoj  život.  Ten  sa  síce
       nemusí celkom páčiť  jeho  rodičom,  mal  by  sa  ale  páčiť  jeho
       Stvoriteľovi, jemu samému a prípadne aj jeho partnerovi. 


                                Kristova sloboda


                                Józua 24,14-28.

          Predchádzajúci odsek poukázal na dospievanie. Ako sa majú  voči
       svojmu  dospievajúcemu  dieťaťu  stavať  rodičia?  Je  dobré,  keď
       rešpektujú   prirodzenú   zmenu   od   detinstva   k    dospelosti
       a nevychovávajú svoje dieťa do  otrockej  poslušnosti.  Predčítaný
       odsek z Písma navyše poukazuje, že je správne, keď  rodič  odovzdá
       svoje dospievajúce dieťa do Božích rúk aj  po  duchovnej  stránke.
       Józua viedol židovský národ, potom  ale  prišiel  čas,  keď  mohol
       povedať asi toľko: Videli ste, ako sa k nám Boh  priznával.  Držal
                                                                          40



       som sa Ho a On nám žehnal, bolo  nám  dobre.  Teraz  začínate  byť
       samostatní, a tak si vyberte, ako budete žiť!
          Józua mohol dať svoj život nepriamo za príklad, na jeho  živote
       bolo zreteľné Božie požehnanie,  ktoré  mohli  vidieť  aj  ostatní
       ľudia. Podobne má byť zreteľné požehnanie na životoch rodičov, aby
       ho ich deti mohli vidieť a zakúšať ho. V dospelosti však musia  aj
       v duchovnej  oblasti  urobiť  vlastné  rozhodnutia  a  ísť  svojou
       cestou. Na tejto ceste musia byť od svojich rodičov slobodní -  je
       to tak prirodzené a správne. 


                          Duchovný rast nášho dieťaťa


                                 Matúš 23,8-11.

          Keď rodič v  srdci  prežije,  že  vždy  má  čo  svojmu  dieťaťu
       povedať, prežíva dosť veľký  omyl.  Každý  rodič  potrebuje  mnoho
       Božej milosti, aby vychoval svoje deti. Stvoriteľ dokonca  niekedy
       len opravuje to, čo rodičia pokazili. Aj  rodičia  sú  len  ľudia,
       ktorí by mali v skromnosti vyznávať potrebu Božej milosti  aj  pri
       výchove.
          Ich dieťa prežíva rôzne potreby:
          Najskôr je maličké a úplne odkázané na rodičov.
          Potom  je  už  väčšie  a   začína   potrebovať   aj   kamarátov
       a kamarátky.
          Neskôr je ešte väčšie a  hľadá  si  nielen  priateľov,  ale  aj
       poradcov, takže sa rodič  môže  len  modliť,  aby  sa  jeho  dieťa
       nedostalo do zlého prostredia.
          Keď sa dieťa neskôr zamestná, potrebuje rodičov ešte menej.
          Keď si vytvorí rodinu, rodičov úplne prestáva potrebovať a  iba
       občas sa k nim vracia, zaspomína si... Stará mama a starý otec  sa
       možno niekedy musia postarať o svojich vnukov, ich prístup  je  už
       skôr prístupom rovnocenných pomocníkov.
          Je správne, aby rodič nepreceňoval svoju úlohu,  ktorú  mu  Pán
       pridelil. Pri duchovnom raste svojho dieťaťa  je  veľmi  potrebný,
       ale  zároveň  je  nutné,  aby  jeho  dieťa  dospievalo  do  svojho
       vlastného  života,  v  ktorom  dokáže  byť  ono  samo  samostatným
       rodičom, závislým na svojom stvoriteľovi.  Je  požehnaním,  že  sa
       rodičia raz stanú nepotrebnými pre svoje  deti.  Dokážeme  to  ako
       rodičia svojich detí prijať do srdca už teraz?
















                                                                          41



                                      Sex
                                      IX.



                         Naša antikoncepcia - Barborka


                                  Jakub 4,1-3.

          Pojem  "sex"  v  sebe  skrýva  dva  veľmi  zaujímavé   extrémy.
       Neveriaci ľudia majú často sklon zaujímať sa o filmy  s  množstvom
       sexu, lepia si na steny dráždivé plagáty alebo si kupujú časopisy,
       v ktorých sa dá dočítať "o všetkom". Je  to  jeden  extrém,  ktorý
       nerešpektuje potreby  ľudského  súkromia,  a  môže  tak  narušovať
       manželské vzťahy,  výchovu  detí,  dospievanie  mládeže...  Druhým
       extrémom je prístup mnohých veriacich, ktorí naopak nechcú o  sexe
       ani rozprávať, lebo sa im zdá,  že  je  to  za  každých  okolností
       hanba. Vo veriacich kruhoch je téma "sex"  akési  tabu,  ktoré  sa
       nesmie porušiť. Ak sa o sexe zmieni dieťa, hneď ho vyhrešia  alebo
       prípadne aj vytrepú, čím deťom úplne odmietnu  pomoc  pri  riešení
       ich novonadobúdaných otázok.
          Božie Slovo o sexe nemlčí, naopak,  venuje  mu  primerane  veľa
       pozornosti, aby veriaci človek mohol poznať Božiu vôľu aj v  tejto
       oblasti.
          Sexuálne naplnenie je dôležitou  telesnou  potrebou.  Stvoriteľ
       túto ľudskú potrebu chce naplniť v manželskom živote. Manželia  by
       sa nemali odmietať a myslieť v oblasti sexu  každý  len  na  seba!
       Apoštol  Jakub  upozorňuje,  že  Hospodin  počuje  také  modlitby,
       v ktorých človek nielen niečo chce, ale v ktorých si aj uvedomuje,
       že je správne časť požehnania darovať aj druhým ľuďom  -  môže  to
       byť materiálny dar alebo venovanie voľného času... V oblasti  sexu
       je pred Stvoriteľom správne, keď partner vidí aj  potreby  druhého
       partnera a je ochotný doslova mu niekedy aj  poslúžiť.  Vyváženosť
       dávania a prijímania v oblasti sexu  by  mala  spôsobiť  približne
       rovnakú naplnenosť obidvoch partnerov.
          Pri  milostnom  akte  sa  doslova  žiada,  aby  sex  neprebehol
       jednostranným spôsobom  -  rýchlo  mi  daj.  Venovať  trochu  času
       pohladeniu, situačnosti, ..., sú všetko spôsoby, ako naplniť Božiu
       vôľu  a  vytvoriť  aktívne  vzájomné  porozumenie  aj  v  telesnej
       oblasti, ktorá potom napomôže celkovému porozumeniu.
          Správny  prístup  k  manželskému  sexu  však  nie  je   jediným
       "obmedzením". Manželia  -  rodičia  -  si  môžu  sexuálne  výborne
       rozumieť, a pritom myslieť len na seba. Ich malá  "Barborka"  môže
       napríklad prežívať obdobie, keď veľmi potrebuje rodičovskú  lásku,
       čo sa môže prejaviť aj tým, že  chce  niekedy  spávať  s  rodičmi.
       Pravidelne odmietať dieťa v tomto  období  za  účelom  manželských
       radovánok je taký istý prejav sebeckosti, ako  aj  sex,  v  ktorom
       každý manžel vidí len svoje potreby!
          Ak sa mladý človek modlí za  naplnenosť  v  manželstve,  je  to
       správna modlitba. Je dobré uvedomiť si však, že Kristus síce  chce
       človeka naplniť, ale nie na úkor porozumenia  a  lásky!  Ak  mladý
       človek prosí a neberie, možno zle prosí! Pán Ježiš  chce  vychovať
       z človeka najskôr nesebeckého manžela, manželku, otca, matku, a až
       potom požehnáva a dáva naplnenie. 



                                                                          42



                       Maminka, čo to bolo za vzdychanie?


                              1. Korintským 3,1-2.

          V duchovnej, psychickej i telesnej oblasti  človek  dospieva  -
       nie je hneď schopný vo všetkom správne usudzovať  alebo  vykonávať
       niektoré činnosti. Deti  chápu  detinsky,  mnohým  veciam  doslova
       nemôžu správne porozumieť! Preto, ak si rodičia  pri  svojom  sexe
       nedávajú dostatočný pozor, malé  dieťa  ich  môže  pritom  vypočuť
       alebo dokonca aj pristihnúť. V tom lepšom prípade sa  Marienka  so
       záujmom spýta: "Maminka, čo  to  bolo  za  vzdychanie?"  V  horšom
       prípade rodičov Marienka pristihne a  automaticky  začne  pokladať
       ich sex za formu násilia, čo ju môže  psychicky  traumatizovať  na
       celý život. Malé dieťa nemôže pochopiť, čo je to sex. Ak sa s  ním
       prvýkrát stretne priamo u svojich rodičov, začne mať strach, že si
       vzájomne ubližujú.
          Ak rodičia nehľadia na potreby a vek svojho dieťaťa a  ignorujú
       možnosť odhalenia, pristupujú k sexu opäť veľmi sebecky!
          Je veľmi ťažké vysvetliť Marienke, že to vzdychanie  je  prejav
       maminkinej radosti z toho,  že  ju  ocko  má  rád.  Ak  by  takéto
       vysvetlenie aj prešlo, takmer isto  by  Marienka  zakrátko  začala
       vzdychať pri ocinkovi, opičiac sa po  maminke  a  dávajúc  mu  tak
       najavo, že sa teší, že  ho  má.  Ak  by  sa  navyše  tento  prejav
       detinskej lásky odohral na verejnosti, ocinko by  sa  asi  necítil
       celkom dobre...
          Rodič by nemal dopustiť, aby došlo k podobnému  odhaleniu.  Keď
       však napriek tomu zlyhá, dobrá  výhovorka  je  určite  lepšia  ako
       pravda, ktorú by dieťa nedokázalo prijať!  Veď  maminke  sa  mohol
       snívať zlý sníček alebo mohla dostať teplotu a ochorieť...  Ocinko
       ju potom prebudil alebo jej dal acylpyrín...
          Dieťa je drahý Boží dar. Ako všetko na svete, aj  dieťa  sa  dá
       pokaziť -  je  možné  veľmi  mu  ublížiť.  Sex  nikdy  nesmie  byť
       v rodičoch tak silný, aby hazardoval s vývojom ich dieťatka. 


                     Antikoncepcia a našich sedemnásť detí


                             1. Mojžišova 38,8-10.

          Diabol pozná mnoho cestičiek, ako  človeka  obrať  o  naplnenie
       a požehnanie, ktoré od svojho Stvoriteľa dostal. Jednou z takýchto
       cestičiek sú aj ľudské predsudky. Nesprávne pochopenie Písma  môže
       ľahko spôsobiť, že sa veriaci človek  bojí  urobiť  niečo,  čo  je
       úplne prirodzené a správne. Ak  sa  takýto  strach,  neporozumenie
       živí v časovom intervale  niekoľkých  generácií,  je  veľmi  ťažké
       prekonať  ducha,  ktorý   človeka   spútava   formou   nesprávneho
       presvedčenia.
          Jedným z takýchto predsudkov je  aj  pohľad  na  antikoncepciu.
       Niektorí veriaci ľudia sú presvedčení, že  je  nesprávne  používať
       akúkoľvek antikoncepciu. V dôsledku  takéhoto  názoru  ich  rodina
       začne pomaly vypadať ako materská  škôlka.  Uživiť  veľa  detí  je
       často nezvládnuteľné, a tak rodičia usúdia,  že  už  radšej  spolu
       spávať  nebudú.  Výsledkom  takéhoto  predsudku  je   teda   vážny
       materiálny nedostatok, ktorý by sa dal nazvať chudobou  a  zároveň
       pohlavná  sexuálna  nenaplnenosť,   ktorá   potom   zvykne   viesť
       niektorého z partnerov do hriechu cudzoložstva.
                                                                          43



          Prečo mohol vzniknúť tak nezmyselný predsudok? Predčítaný odsek
       Božieho Slova by sa dal na prvý pohľad pochopiť tak, že ak  niekto
       použije antikoncepciu, pácha vážny  hriech.  Onán  bol  za  takýto
       hriech predsa potrestaný smrťou! Keď sa ale čitateľ lepšie zamyslí
       nad predčítaným odsekom a prečíta si aj krátky kontext pred  a  za
       uvedeným citátom, isto zakrátko zistí, že  tento  odsek  nehodnotí
       kriticky   antikoncepciu,   ale   Onánovu   vzburu   proti    jeho
       Stvoriteľovi. Onán mal  zachovať  rod  Božích  detí,  odovzdávanie
       Božieho Slova... On však videl len seba, že totiž rod, ktorý takto
       podrží,  nebude  jeho  rodom.  Pre  svoj  egoizmus  úplne  prestal
       rešpektovať Stvoriteľa a navyše tým, že spával s manželkou  svojho
       brata, neumožnil ani druhým, aby naplnili Božiu vôľu. Hospodin  ho
       preto   potrestal   smrťou.   Vôbec   sa   tu    však    nejednalo
       o antikoncepciu!
          Možno sa dnes zdá  byť  zvláštne  staroveké  švagrovské  právo.
       Kedysi boli takéto  vzťahy  úplne  prirodzené  a  svojím  spôsobom
       nahrádzali sociálne zabezpečenie. Veď žena, ktorej umrel  muž,  by
       bola inak odsúdená doslova žobrať. Dnes sa nám môžu zdať staroveké
       zákony neprirodzené. Opäť je to však možné len na prvý pohľad. 

                              1. Mojžišova 26,7-9.

          Izák mal strach, že ho pre jeho príťažlivú  manželku  zavraždia
       a vezmú si ju za svoju. Nedôveroval  svojmu  Bohu  a  riešil  svoj
       problém klamstvom. Zakrátko však bol pristihnutý  pri  niečom,  čo
       jednoznačne odhaľovalo  jeho  podvod  -  poihrával  sa  so  svojou
       manželkou.  Nuž,  isto  si  nepohadzovali  loptou!   Biblia   jeho
       počínanie hodnotí ako niečo prirodzené o čom nie je potrebné ďalej
       ani rozprávať! Je normálne, že  sa  manželia  spolu  poihrávajú  -
       pohladia na dráždivých miestach bez akýchkoľvek  zábran  v  zmysle
       "odtiaľ,  potiaľ".  Božie  Slovo  neberie  človeku   to,   čo   je
       prirodzené, naopak, chce mu to darovať. Pán  chce  požehnať  ľuďom
       naplnenie!
          Pre manželov je preto prirodzený aj taký sex, ktorý sa  nekončí
       pôrodom a ďalším dieťatkom!
          Kedysi nebol priemysel vyvinutý natoľko, aby sa vyrábali  rôzne
       ochrany, preto nemôže byť o nich ani zmienka v Biblii.  Na  druhej
       strane však boli ľudia aj pred vekmi len ľuďmi a žili podobne, ako
       žijeme dnes. Mali  teda  aj  formy  antikoncepcie,  ako  napríklad
       prerušovaná súlož alebo neplodné dni u žien, na ktorých nebolo nič
       zlé! 

                               1. Korintským 7,4.

          Posledný predčítaný odsek jasne odhaľuje Božiu vôľu.  Stvoriteľ
       chce, aby boli manželia pohlavne naplnení, vyzýva ich k  vzájomnej
       služobnosti v láske a porozumení.
          Akú antikoncepciu teda  používať  dnes?  Veriaci  človek  sotva
       prekoná predsudok, či antikoncepciu vôbec  používať,  hneď  je  tu
       druhý, ktorý ho vedie k tomu, že niektoré antikoncepčné  prípravky
       doslova vraždia jeho deti tým, že  sa  oplodnené  vajíčko  vyplaví
       ešte pred uhniezdením v  maternici.  Takýto  prístup  potom  vedie
       k tomu, že človek  odmietne  väčšinu  antikoncepčných  prípravkov,
       čoho výsledkom býva dobrý pocit viery v srdci  a  sedemnásť  detí,
       o  ktoré  sa  rodič  nedokáže  postarať,  ani  ich  vychovať,  ani
       materiálne zabezpečiť! Výsledkom je potom postoj, ako  keď  človek
       antikoncepciu úplne odmietne! Chudoba, nenaplnenosť a väčší  sklon
       spáchať cudzoložstvo!
                                                                          44



          Pri tomto druhom predsudku diabol hrá človeku na  strunku  jeho
       poznania, nahovára mu, že rozumie životu a  môže  robiť  suverénne
       závery. Veriaci si takto povie: "Keď  sa  vajíčko  oplodní,  začne
       život. To je chvíľa, keď Hospodin posiela ducha života do budúceho
       ľudského tela!" Odkiaľ to môže človek vedieť? S kade  berie  toľkú
       suverenitu?  Keď  vyjadrím  v  tejto  úvahe,   že   život   začína
       zahniezdením sa v maternici, bude to mať práve takú váhu,  ako  aj
       predošlé tvrdenie! Človek  niekedy  presahuje  svoje  kompetencie,
       a potom na to dopláca sám alebo aj s tými, ktorých miluje.
          Skúsme sa teraz vyhnúť nepodloženým špekuláciám, ktoré  sú  len
       našimi predstavami!
          Keď v žene začne žiť plod -  všimnite  si  tú  súvislosť  plodu
       s matkou - keď teda v matke začne žiť plod,  som  presvedčený,  že
       ide o život a akýkoľvek spôsob dostať ho z matky von, pokladám  za
       formu zabitia!
          Keď sa ale  jedná  o  súlož  a  formy  antikoncepcie,  pokladám
       akúkoľvek antikoncepciu za prejav Božej lásky k človeku, aby mohol
       byť tento človek naplnený! Len démonské učenie odníma  od  človeka
       Boží dar, naplnenie!
          Žijeme vo svete plnom  spútaností,  predsudkov,  presvedčení...
       Najdôležitejšie  pred  Hospodinom  je  robiť   všetko   vo   viere
       a z viery. Človek nesmie používať napríklad  antikoncepciu  "dana"
       s  presvedčením,  že  zabíja   svoje   dieťa!   Preto   sa   forma
       antikoncepcie nesmie nikomu vnucovať, aby mohol mať  pokoj  a  žiť
       plný život aj po duchovnej stránke, nielen po telesnej!  Chcel  by
       som na záver tohoto odseku zdôrazniť jediné -  neodsudzujme  ľudí,
       ktorí používajú takú  antikoncepciu,  ktorú  by  sme  my  používať
       nedokázali. Títo ľudia totiž nemusia hrešiť z viery. Navyše som si
       istý, že žiadna antikoncepcia neberie život dieťatku,  lebo  vtedy
       to dieťatko ešte na tomto svete nie je! Čo je  nadto,  mi  pripadá
       ako špekulácia o živote, ktorý vôbec nepoznáme.
          Pán Ježiš v evanjeliách pripomína, že skutočná  láska  je,  keď
       človek robí druhým tak, ako by on chcel, aby činili iní ľudia jemu
       samému. Na záver tejto úvahy by som chcel povedať, že  by  som  sa
       bez obáv chcel stať dieťatkom rodičov, ktorí  netrpia  predsudkami
       a vyberajú si antikoncepciu podľa ich telesných potrieb. Menej  by
       som chcel byť dieťaťom  rodičov,  ktorí  by  pre  svoje  predsudky
       nemali jasno ani v otázkach sexu. Nakoniec by som rozhodne nechcel
       byť dieťaťom takých rodičov, pri ktorých by  som  si  našiel  prvý
       domov v tele maminky a oni by ma dali  zabiť  kvôli  tomu,  že  ma
       jednoducho nechcú.Tak to  sám  cítim  s  vedomím,  že  rodičov  si
       nevyberáme, ale vyberá nám ich sám Stvoriteľ, čo nielen musím, ale
       aj chcem rešpektovať. 


                          Kvôli čomu nosí bocian deti?


                                 Žalm 107,1-43.

          Rodina s deťmi je obrovským Božím požehnaním. Aj napriek ťažkým
       chvíľam, ktoré človek v rodine niekedy zažíva, je rodina  domovom,
       zázemím, do ktorého sa človek vracia  a  kde  sa  cíti  byť  doma.
       Niekto si rodinu predstavuje tak, že si nájde partnera,  budú  mať
       spolu svoje manželstvo so všetkým, čo sa od nich v  Biblii  žiada,
       ale deti nie. Veď je tu predsa antikoncepcia a deti nie sú až  tak
       potrebné...
          Aby si niekto mohol založiť manželstvo, bolo potrebné  vychovať
                                                                          45



       ho, venovať  mu  veľa  času,  nervov  i  peňazí.  Nakoniec  človek
       vyrástol a všetky tieto "investície" chce užiť pre seba. Môžme  sa
       vrátiť k prvému citátu tejto úvahy z Epištoly Jakuba a  začne  byť
       hneď zrejmé, že takýto prístup nebude požehnaný! Po čase  bezdetní
       manželia navyše zistia, že priveľa času pre  seba  spôsobuje  viac
       nedorozumení, napätí a nepohody. Bezdetné manželstvá sa môžu veľmi
       rýchlo   rozpadnúť!   Inými   slovami,   keď   niekto   pristupuje
       k antikoncepcii tak, aby ju užil len sám pre seba,  nebude  žiadna
       antikoncepcia požehnaná.
          Pre väčšinu rodičov je prirodzené starať sa o deti. Rodičia  to
       doslova  potrebujú  -  napĺňa  to  ich  potreby  a  spája  ich  to
       v spoločnej výchove ich detí.
          Manželia, ktorí nemôžu mať deti, poväčšine trpia - je to  jedna
       z foriem kríža, ktorý božie deti niekedy tu na zemi musia niesť.
          Keď deti vyrastú, je oveľa krajšie žiť v rodine, ktorá má akosi
       viac členov, než v samote bez detí.  Deti  sú  veľkým  požehnaním,
       ktoré ak manželia odmietajú, poväčšine si pripravujú svoje vlastné
       nešťastie.
          Som presvedčený, že Pán nežiada  nejaký  najpožehnanejší  počet
       detí, ale žiada deti mať - aspoň jedno. Pre deti je  však  lepšie,
       keď majú aj súrodencov, a tak  rozhodovať  sa  medzi  dvoma  alebo
       tromi  deťmi   býva   poväčšine   pre   manželov   najaktuálnejšie
       a najlepšie.
          Pán Ježiš niekedy môže chcieť, aby nejaké manželstvo bolo  tzv.
       misijným manželstvom. Aby manželia nežili len sami pre  seba,  ale
       aby zároveň ani nemali deti. Aj  takéto  povolanie  do  služby  je
       možné, ale je veľmi zriedkavé! Ak si  takýmto  povolaním  manželia
       ospravedlňujú vlastnú nechuť starať sa o niekoho, prinesie  im  to
       isto mnoho nešťastia. 


                           Aký sex a koľkokrát za ...


                              1. Korintským 7,3-5.

          Ďalším predsudkom, ktorým veriaci niekedy trpia, je výber formy
       sexu. Božie Slovo poukazuje na to, že sex nemá byť voči niektorému
       z partnerov ukrutný, nemá  byť  egoistický,  má  obsahovať  zložku
       vzájomnej služobnosti v láske a porozumení.
          Žiadne  iné  obmedzenia  však  sexu  nekladie!  Je   nenormálne
       odsudzovať manželov, keď so sebou robia niečo, čo  nerobia  iní...
       Je to ich sex, ich súkromie, ktoré si majú sami vybrať tak, ako im
       to vyhovuje. Podobne ani počet súloží Biblia neobmedzuje  -  každý
       pár má svoj temperament a je len na nich, ako často sa budú  spolu
       milovať.
          Tu by bolo potrebné poukázať ešte na to, že  forma  manželského
       sexu z duchovného hľadiska nie je obmedzená, ale to neznamená,  že
       akýkoľvek sex je dobrý po telesnej stránke. Sú formy  sexu,  ktoré
       sú veľmi nehygienické a kvôli ktorým sa  môžu  šíriť  najrôznejšie
       choroby. Je preto prirodzené vyberať si taký sex, aby  neohrozoval
       zdravie ani jedného z partnerov. 






                                                                          46



                       Telesná naplnenosť a nenaplnenosť


                               1. Korintským 7,9.

          Možno by sa zdalo, že o sexe nie je  potrebné  toľko  rozprávať
       a písať. Realita však upozorňuje sama na seba -  niektorí  veriaci
       ľudia majú aj po  50-tych  rokoch  manželstva  nevyjasnené  otázky
       v oblasti sexu. Nemajú istotu, či mohli používať antikoncepciu, či
       dokonca mohli spolu spávať tak, ako to robili... Na druhej  strane
       sú zase takí, ktorí žijú úplne ľahkovážne a nerešpektujú v oblasti
       sexu žiadne biblické hodnoty.
          Hospodin chce človeka naplniť, vychovať ho, vzdelať, chce v ňom
       vybudovať silný a krásny charakter. Do školy Božieho vedenia  isto
       patria aj "hodiny" o sexe a manželskom  spolužití.  Realita  sebou
       nesie  nenaplnené   manželstvá,   trpiace   množstvom   predsudkov
       a nezmyslov. Boží Duch chce  manželstvá  naplniť  aj  po  telesnej
       stránke, a preto svetlo  Božieho  Slova  jednoznačne  odhaľuje  aj
       Božiu radu  v  oblasti  manželského  sexu.  Vytvára  tak  stabilné
       manželstvá plné vzájomného porozumenia  s  požehnaním  od  Svätého
       Ducha.




































                                                                          47



                                  My a ostatní
                                       X.



                                Boss našej mafie


                         1. Mojžišova 31,1-9. 31,22-24.

          Vzťahy v rodine sú veľmi  zvláštne.  Niekedy  rodina  drží  tak
       pohromade, že si navzájom ani nepovedia, keď niekto  z  nich  robí
       niečo zlé - veď patrí medzi nás, musíme držať  spolu!  Inokedy  sa
       vzťahy v rodine niečím narušia a príbuzní sa k sebe  začnú  chovať
       horšie, ako keby boli cudzí. Takéto extrémy pramenia  z  toho,  že
       človek  kladie  na  svojich  príbuzných  isté  nároky   na   pomoc
       a  súdržnosť.  Tieto  nároky  sú  niekedy  opätované  tak,  že  až
       presiahnu miery Božej spravodlivosti. Keď však opätované  nie  sú,
       rýchlo sa menia na trpkosť alebo nenávisť.
          Lában   z   predčítaného   odseku   Božieho   Slova    nehľadal
       spravodlivosť, ale držal so svojou rodinou bez ohľadu  na  to,  že
       konal nespravodlivo  a  bezbožne.  Synovia  ho  podnecovali  proti
       Jákobovi a Lában reagoval. Ak  by  sme  si  položili  otázku,  kto
       z Lábanových synov vedel tak dobre zahrať na  jeho  strunku  a  na
       strunky svojich bratov, pravdepodobne by sme dospeli k tomu, že ak
       nájdeme spomínaného syna, nájdeme akúsi šedú eminenciu ich rodiny.
       Niekedy býva zjavné, kto v rodine "drží kormidlo", niekedy je však
       tento "boss" skrytý za svojimi manipuláciami a úsmevmi tváre.
          Vo chvíli, keď sa rodinné vzťahy položia pred Božiu vôľu, stáva
       sa z rodiny akási mafia a z človeka, ktorý má v  rodine  najväčšie
       slovo, boss. Rodinné vzťahy sa dajú úžasne zneužiť práve preto, že
       majú sklon upadať do  dvoch  extrémov,  ktoré  boli  spomenuté  na
       začiatku tejto úvahy. Úžasná súdržnosť a  úžasná  nesvornosť  býva
       v rukách manipulátora hroznou zbraňou.
          Keby nakoniec Lában z predčítaného  odseku  neuposlúchol  Božiu
       radu, povodilo by sa mu veľmi  zle,  lebo  by  sa  Stvoriteľ  isto
       Jákoba zastal! Rodina, v  ktorej  sa  prehodia  priority  tak,  že
       Stvoriteľ začne byť druhoradý až za rodinnými  členmi,  sa  určite
       dostane postupne do konfliktu so samým  Stvoriteľom.  Najskôr  ide
       len o  zastávanie  sa  jeden  druhého.  Keď  ale  ten  druhý  koná
       v nesúlade s Božou vôľou, mení  sa  zastávanie  jeden  druhého  na
       zastávanie sa hriechu!  Aby  sa  veriaci  ľudia  mohli  podporovať
       a nedopúšťať sa pritom niečoho zlého, musia  mať  nad  sebou  vždy
       najvyššiu autoritu Božieho Slova. 


                                Všetko jedno...


                               Galatským 6,9-10.

          Pán Ježiš nechce, aby sme svoju rodinu  pokladali  za  cudzích!
       Naopak, nabáda svoje deti, aby sa  ich  láska  prejavovala  hlavne
       v rodine. Láska voči rodinným členom by ale nikdy nemala  spôsobiť
       nespravodlivosť voči cudzím ľuďom.
          Nabádanie k väčšej láske voči členom rodiny lieči v prvom  rade
       sklon k nevšímavosti alebo trpkosti voči príbuzným.  Deti  niekedy
       neopustia rodičov v biblickom  zmysle,  ale  sa  doslova  na  nich
                                                                          48



       vykašlú, ponechajúc ich v starobe a nevládnosti  samých  na  seba!
       Písmo upozorňuje na  matky,  otcov,  bratov,  sestry,  bratrancov,
       ujov... Všetkých týchto ľudí Hospodin človeku vybral, aby vyrastal
       v ich prostredí, aby mu boli bližší než ostatní ľudia.
          Keď si muž nájde manželku,  vzniká  nový  prvok,  nová  rodina.
       Vzťahy, ktoré v nej vznikajú,  by  mali  prekonať  všetky  ostatné
       rodinné vzťahy. Nie je možné vytvoriť harmonickú rodinu a  zároveň
       sa nedokázať odpútať od rodičov. Aj vzťahy  v  rodine  majú  svoje
       priority, ktoré Pán jasne stanovil. Ich dodržiavanie pod autoritou
       Písma býva veľmi požehnané. 


                             Desiatok z manželstva


                                Malachiáš 3,10.

          Keď je rodina rozsiahlejšia, život niekedy začína vypadať  tak,
       že sú manželia raz na obede u jedných rodičov,  potom  u  druhých,
       potom má narodeniny sesternica, bratranec...  Manželia  chodia  do
       práce, ako tak sa stihnú postarať o domácnosť a  väčšinu  zvyšného
       času venujú svojej ďalšej rodine. Božie Slovo vedie veriacich ľudí
       k tomu, aby vedeli svoj čas aj darovať a nie len sa  venovať  sebe
       navzájom! Každé manželstvo môže venovať trochu času  a  záujmu  aj
       druhým ľuďom. Je hrozné, keď sa rodina  zameria  sama  na  seba  -
       nikomu síce neubližuje, ale nie je schopná ani nikomu pomôcť...
          Z predčítaného odseku vyplýva, že manželstvo môže byť požehnané
       len vtedy, keď sa dokáže trochu aj rozdať - poslúžiť druhým  ľuďom
       mimo rodiny. 


                         Pravda, láska a spravodlivosť


                                 Izaiáš 11,3-5.

          Keď sa človek pridŕža  Hospodina,  Hospodin  ho  nikdy  nepustí
       z ruky.  Keď  manželia  chcú  napĺňať  Božiu  vôľu  aj  vo  svojom
       manželskom živote, Stvoriteľ im požehná a stane sa ich  Zástancom.
       Boží Duch je pravdou, láskou a  spravodlivosťou  naraz,  preto  aj
       priority v rodine musia rešpektovať vyššie  tri  uvedené  hodnoty.
       Nemožno sa zastávať brata,  otca,  či  matky  a  pritom  podvádzať
       blížneho a dopúšťať sa nespravodlivosti. Podobne nie je  požehnané
       od Pána zabudnúť na súrodencov  alebo  rodičov  a  bez  lásky  ich
       opustiť v čase, keď potrebujú pomoc.
          Boží Duch dáva človeku múdrosť i silu,  aby  mohol  rešpektovať
       priority vzťahov v  rodine  a  zároveň  neporušovať  tú  najväčšiu
       prioritu vzťahu s Ním samým. S Božím požehnaním, omylmi, pokániami
       a modlitbami môže túto cestu nastúpiť každé Božie dieťa. 


                                Služba v Cirkvi


                               1. Korintským 7,5.

          Cirkev môže byť požehnaná len vtedy, keď v  nej  Pán  požehnáva
       rodiny, ktoré ju vytvárajú.  Ak  veriacim  ľuďom  nefungujú  dobre
                                                                          49



       vzťahy v rodinách, nikdy sa im  nepodarí  vybudovať  spoločenstvo,
       ktoré by priťahovalo svet a poukazovalo na  spasenie  Pána  Ježiša
       Krista. Rodiny, v ktorých prebýva Svätý Duch, radi  venujú  trochu
       svojho času Cirkvi Božích detí a Svätý Duch cez ne vytvorí  krásne
       požehnanie.  Rodiny,  ľudia  neschopní  priniesť  Kristovi   obeť,
       pravdepodobne budú chodiť do kostola, modlitebne a čakať, že niečo
       dostanú. Možno budú unikať z rodín, v ktorých  im  bude  pridusno,
       ich  služba  teda  nebude  službou,  ale   únikom.   Cirkev   plná
       neochotných a unikajúcich veriacich  býva  slabou  cirkvou,  ktorá
       nefunguje a v ktorej sa akosi nedá nájsť príčina nepožehnania. 


                                Svetlo pre svet


                                 Ján 13,34-35.

          Aby mohli ľudia zo sveta nájsť Božie spasenie, potrebujú  veľmi
       živý príklad Cirkvi Božích detí! Živá cirkev nutne  vyžaduje,  aby
       v nej veriaci ľudia vytvárali krásne fungujúce a požehnané rodiny.
       Rodiny požehnané od Hospodina vyžadujú od rodičov i  detí  srdcia,
       ktoré majú na prvom mieste svojho Boha a Spasiteľa. Nie je  možné,
       aby bola cirkev živá, ľudia v  nej  úprimní  veriaci,  ale  rodiny
       v nej rozbité! Nie je možné, aby  úprimní  veriaci  v  požehnaných
       rodinách  vytvárali  mŕtve  spoločenstvo,  ktoré  prestáva  chutiť
       nielen im samým, ale aj svetu!
          Ak majú byť veriaci  ľudia  svetlom  tohoto  sveta,  musia  byť
       svetlom vo svojich rodinách. Nie je možné v  rodine  pred  Kristom
       utiecť a v cirkvi Mu oddane slúžiť!
          Atmosféra v našich rodinách, duch, ktorý tu vládne, sa  prenáša
       aj na cirkev a robí Božiemu kráľovstvu buď česť alebo hanbu. 


                                     Záver


          Desať úvah v tomto zväzku by malo ukázať akési  smerovanie  pre
       Božie deti. Obstáť v Božom Slove vo svojom osobnom živote znamená,
       že človek dokáže obstáť aj pri budovaní Cirkvi Božích  detí  a  aj
       pri zvestovaní Božieho kráľovstva neveriacim ľuďom.
          Svet už počul mnoho slov. Za slovami kresťanov chce  vidieť  aj
       skutky, ktoré sú jasným ovocím Svätého Ducha. Slová bez skutkov sú
       mŕtve a skôr odpudzujú, než priťahujú!
          Nech Pán požehná každého  čitateľa  týchto  riadkov,  ktorý  sa
       rozhodol vydať sa na  cestu  svedeckého  života  a  zvestovať  tak
       druhým Evanjelium.

 

Kniha Jób – výklad 2000



                                   Kniha Jób

                                    Konflikt

                                medzi veriacimi





                                Výklad Knihy Jób




                                  Milan Hudec
                                      2000




                              Chcel by som poďakovať svojej manželke
                           Elenke za neúnavnú pomoc pri organizovaní
                           skupiniek biblického štúdia, pre ktoré som
                           s Božou pomocou pripravoval tento výklad.
                              Za neustálu ochotu čítania Biblie a
                           biblických slovníkov ďakujem svojej mame
                           Blažene Hudecovej.
                              Ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí
                           svojimi modlitbami podporili písanie tohoto
                           výkladu. Ich podporu som pociťoval obzvlášť
                           pri štúdiu tých úsekov Písma, ktoré mi
                           boli spočiatku úplne nejasné.
                              Najviac som však vďačný svojmu Pánovi
                           Ježišovi Kristovi, ktorý mi vytvoril
                           prostredie a daroval prostriedky k
                           napísaniu tohoto zväzku aj napriek tomu, že
                           som nevidiaci. Nech Mu je za to chvála a
                           vďaka - amen.



       autor: RNDr. Milan Hudec, PhD.
       rok: 2000
       mobil: 0905 433 922
       mail: mhudec@savbb.sk
       www: HTTP://www.cvv.umb.sk/personal/mhudec



                                     Obsah




       Úvod .......................................................     5

       Odovzdanosť Hospodinovi
       I. .........................................................     7
           Požehnanie, majetok a ľudský charakter .................     7
           Čo nevedel Jób... ......................................     7
           Životná realita a viera ................................     8
           Počiatok... ............................................     9

       Účasť s druhým človekom
       II. ........................................................    11
           Vlastnosti moci temna ..................................    11
           Spoluúčasť, čiastočné poznanie a ľudské závery .........    11
           Útecha bez Božej moci ..................................    12

       Depresia
       III. .......................................................    14
           Zabúdanie ..............................................    14
           Strata jasnej mysle ....................................    14
           Výčitky a čas ..........................................    15
           Uprený pohľad ..........................................    16

       Elifaz Témanský
       Konflikt s nesprávne
       jednajúcim bratom
       Posudzovanie a videnia
       IV. ........................................................    18
           Motivácie k reči .......................................    18
           Poznanie Stvoriteľa? ...................................    19
           Sny, videnia a sebaklam ................................    19
           Od poznania k záverom ..................................    20

       Pravda
       V. .........................................................    22
           Účelová pravda .........................................    22
           Ja by som... ...........................................    22
           Ťažko povedať nie a ťažko povedať áno... ...............    23

       Pocit krivdy
       VI. ........................................................    24
           Víťazstvo nad horkosťou ................................    24
           Viera v zúfalstve ......................................    24
           Porozumenie v bezmocnosti ..............................    25
           Výzva k úprimnému dialógu ..............................    25

       Skúsenosti a svedectvá
       VII. .......................................................    26
           Túžobné očakávania .....................................    26
           Noc a deň ..............................................    27
           Prečo práve ja? ........................................    28





       Bildad Suchský
       Bezbožné spolčovanie
       Podporovanie priateľa
       VIII. ......................................................    30
           Dve priateľstvá ........................................    30
           "Hneď" a "potom" - Boží čas ............................    31
           Pravdivé a zároveň bezbožné proroctvo ..................    31

       Reakcia na spolčovanie sa
       v hriechu
       IX. ........................................................    33
           Bol Jób permanentný oponent? ...........................    33
           Osobné vyznanie hriešnikovi ............................    34
           Ľudské a Božie slová ...................................    34
           Príkladná reakcia, aktuálna výzva ......................    35

       Osobné poznanie Stvoriteľa
       X. .........................................................    37
           Osobná a neosobná viera ................................    37
           Hľadanie Stvoriteľa ....................................    38
           Modlitba ...............................................    38

       Sófar Naámatský
       Čas hriechu
       Zaťatosť pýchy
       XI. ........................................................    39
           Dve tvrdohlavosti ......................................    39
           Pýcha a čas ............................................    40
           Výklady a zasľúbenia prostriedkom ......................    40

       Bratstvo a rovnocennosť
       XII. .......................................................    43
           Vzťah rovnocennosti ....................................    43
           Podobenstvo na zhadzovanie druhých .....................    43
           Domovina Božieho ľudu ..................................    44
           Hospodin - môj Boh .....................................    44

       Božie mlčanie
       XIII. ......................................................    47
           Moderná psychológia... .................................    47
           Možno urobiť z Boha vplyvného svetského pána? ..........    48
           Čas hriechu, čas mlčania ...............................    48
           Modlitba v tichu .......................................    48

       Porušenosť
       XIV. .......................................................    51
           Zákon hriechu ..........................................    51
           Jediná milosť ..........................................    52
           Teraz a potom ..........................................    52

       Dôvody a prejavy nenávisti
       Moc Svätého Ducha a vzťahy
       Keď sa minú argumenty...
       XV. ........................................................    53
           Zhadzovanie ............................................    53
           Svetlo Slova a tma zamotaných rečí .....................    54




           Je opakovanie vždy matkou múdrosti? ....................    55

       Od názorov k intrigám
       XVI. .......................................................    57
           Neakceptované vysvetlenia ..............................    57
           Útočná zbraň intríg ....................................    57
           Nebeský Svedok, kozlovia a ovce ........................    58

       Utrpenia z pýchy
       a neznášanlivosti
       XVII. ......................................................    59
           Kto sú posmievači? .....................................    59
           Nábožná verejnosť a informácie .........................    60
           Utrpenia a zúfalstvá ...................................    60

       Múdrosť i zloba opakovania
       XVIII. .....................................................    63
           Opakovanie v Božom Slove ...............................    63
           Opakovanie plné zloby ..................................    64

       Okolnosti a únava
       XIX. .......................................................    65
           Realita ................................................    65
           Rezignácia .............................................    65
           Najťažší úder ..........................................    66
           Prenasledovanie a túžba po pravde ......................    66

       Trochu o náboženskom fanatizme
       XX. ........................................................    68
           Pretrvávajúca zaťatosť .................................    68
           Fanatické presvedčenie .................................    69

       Priority Božieho jednania
       XXI. .......................................................    70
           Dôsledok priority spasenia .............................    70
           Pravdepodobnosť a Božie vedenie ........................    71
           Násilie svojvôle .......................................    71

       Otázky
       XXII. ......................................................    72
           Nepodložené dôvodenie ..................................    72
           Odsúdenie ..............................................    72
           Kedysi a dnes ..........................................    73

       Jóbov nedostatok
       Duchovný rast
       Božia spravodlivosť,
       moc a poznanie
       XXIII. .....................................................    74
           Jóbov omyl .............................................    74
           Jóbov záver ............................................    75
           Spravodlivosť ..........................................    75
           Moc a poznanie .........................................    75

       Dopustenie a zvrchovanosť
       XXIV. ......................................................    78
           Dôsledok bezmocnosti ...................................    78




           Svetlo, tma a popularita ...............................    78
           Skutočne je hrob jedinou spravodlivosťou? ..............    79
           Istoty vyznania ........................................    79

       Môže byť človek spravodlivý?
       XXV. .......................................................    80
           Veci ukryté od počiatku sveta ..........................    80
           Duchovný rast z viery ..................................    80

       Striedavé jednanie z vyčerpania
       XXVI. ......................................................    81
           Ďalší dôsledok únavy ...................................    81
           Čiastočné poznanie .....................................    82

       Dôsledok spravodlivosti z viery
       XXVII. .....................................................    83
           Vedomé jednanie ........................................    83
           Nepravdivé svedectvá ...................................    84
           Márnosť pokrytectva ....................................    84

       Šalamúnova múdrosť
       XXVIII. ....................................................    87
           Poznávanie prírody .....................................    87
           Intelekt, myseľ a múdrosť ..............................    88
           Bázeň Pánova ...........................................    88

       Elihu
       Návrat k Bohu - pokánie
       Chudoba po Duchu,
       životodárna túžba
       XXIX. ......................................................    91
           Blahoslavení chudobní Duchom... ........................    91
           Požehnanie .............................................    91
           Poslušnosť a poznanie Božej vôle .......................    92
           Ale... Skúška... .......................................    92

       Trpezlivosť a viera
       XXX. .......................................................    94
           Nádej, ktorá nezahanbí .................................    94
           Modlitba ...............................................    95
           Viera ako obchod? ......................................    95
           Logika a skúsenosti ....................................    96

       Jóbove desatoro
       XXXI. ......................................................    98
           1.
           Zrak ...................................................    98
           2.
           Zámery a túžby .........................................    98
           3.
           Ľstivosť a pravda ......................................    98
           4.
           Chamtivosť .............................................    99
           5.
           Mamon ..................................................    99
           6.
           Modloslužba ............................................   100




           7.
           Jazyk a nenávisť .......................................   100
           8.
           Služba .................................................   100
           9.
           Tajnosti, klamstvá a strach ............................   101
           10.
           Žaloba .................................................   101

       Obraz Cirkvi Božích detí
       XXXII. .....................................................   102
           Elihuov pohľad .........................................   102
           Atribúty horlivosti ....................................   102
           Staroba, mladosť a Pánova Cirkev .......................   103
           Množstvo rečí a napomínanie ............................   103
           Čestné jednanie Božieho dieťaťa ........................   103

       Proroctvo - riešenie
       XXXIII. ....................................................   106
           Každé proroctvo má pripúšťať dialóg! ...................   106
           Elihu, fakty a poznanie Boha ...........................   107
           Božie zastavenia .......................................   107
           Anjel vykladač
           Kristus ................................................   108
           Výzva a vyznanie proroctva .............................   108

       Hospodin nezaprie Seba!
       XXXIV. .....................................................   110
           Jazyk, reči a súd ......................................   110
           Vyjadrenie zmyslu ......................................   110
           Zjavenia - zasľúbenia v Písme ..........................   111
           Zmluvy a Boží Duch .....................................   111
           Skrytosti a súkromia ...................................   111
           Duchovná pevnosť .......................................   112
           Nielen kritika! ........................................   112

       Istota slov
       XXXV. ......................................................   113
           Slová požehnania v trpkosti ............................   113
           Poslúžime Hospodinovi? .................................   113
           Ľudská potreba a nábožnosť .............................   113
           Istota mnohých slov ....................................   114

       Božia velebnosť
       XXXVI. .....................................................   116
           Istoty .................................................   116
           Charakter Božej moci, kríž .............................   116
           Nedostatok slov o Hospodinovi ..........................   117

       Súlad s Božou vôľou
       XXXVII. ....................................................   118
           Pečať na ruke ..........................................   118
           Fyzikálne zákony .......................................   119
           Ako stvoriť zákonitosť .................................   119

       Posledná príležitosť ku pokániu
       XXXVIII. ...................................................   120




           Osobné oslovenie .......................................   120
           Božie Slovo ............................................   121
           Zákony fyzikálne a duchovné ............................   121
           Poznanie súvislostí ....................................   122
           Múdrosť a potreby ......................................   122

       Zjavenie v prírode
       XXXIX. .....................................................   124
           Hľadanie Stvoriteľa ....................................   124
           Božie Meno .............................................   124
           Prirodzené otázky ......................................   125

       Konflikt s Hospodinom
       XL. ........................................................   126
           Vyznanie ...............................................   126
           Nielen vševedúci! ......................................   126
           História Zeme ..........................................   127
           Vláda Boha .............................................   127

       Hovoril Hospodin
       XLI. .......................................................   128
           Otras svedomia .........................................   128
           Mám svoje osobné otázky? ...............................   128

       Pokánie a požehnanie
       XLII. ......................................................   130
           Kapitulácia ............................................   130
           Nový Zástanca ..........................................   130
           Pán okolností ..........................................   131
           Boží dvojnásobok .......................................   131



                                                                           5



                                      Úvod



          Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Kniha Jób pojednáva v prvom
       rade o ľudskom utrpení. Keďže ale väčšina  jej  kapitol  zachytáva
       rozhovory, dialógy, v ktorých zúčastnení hľadajú pravdy,  oponujú,
       vysvetľujú, obviňujú sa, je na mieste pripustiť si, že táto  kniha
       pojednáva v prvom rade o konflikte medzi veriacimi ľuďmi. Utrpenie
       je druhoradou tematikou, o ktorej síce tiež  pojednáva,  ale  skôr
       v zmysle  dôsledku  neriešených  konfliktov.  Neriešené  konflikty
       zväčšujú bolesť, až sa stáva nakoniec neznesiteľným.

          Tento výklad je písaný  tak,  aby  nebolo  nutné  čítať  ho  od
       začiatku až do konca. Je možné  otvoriť  si  ktorúkoľvek  kapitolu
       a študovať podľa tohoto materiálu jej obsah. Na druhej  strane  ak
       čitateľ prejde celou Knihou Jób od začiatku, isto mu  to  prinesie
       väčšie požehnanie a známosť Božej vôle.
          Opakované  rozhovory,  myšlienky,  názory,  ktoré  sa  v  knihe
       vyskytujú, majú pravdepodobne vyučovať čitateľa. Pán Ježiš  nechce
       aby sme Jeho Slovu len porozumeli, ale aby sme si aj pamätali Jeho
       vôľu.



































                                                                           6




























































                                                                           7



                            Odovzdanosť Hospodinovi

                                       I.



                     Požehnanie, majetok a ľudský charakter


                                   Jób 1,1-5.

          Čo je  potrebné  urobiť,  aby  človek  dosiahol  úprimnú,  živú
       a odovzdanú vieru?
          Existuje  mnoho  odpovedí  na  túto  otázku.  Niektoré   učenia
       poukazujú, že sa  úprimná  viera  rodí  v  chudobe  a  materiálnom
       nedostatku. Iné zase poukazujú, že viera môže rásť najlepšie,  keď
       človek nemá ani prebytok, ani nedostatok. Ďalšie teológie  tvrdia,
       že hĺbka viery nesúvisí s majetkom, ale  napríklad  s  pravidelným
       čítaním  Biblie,  alebo  s  pravidelnými  modlitbami,  tiež  možno
       s túžbou pomáhať druhým ľuďom...
          Muž Jób bol veľmi bohatý a  nepoznal  nedostatku.  Dalo  by  sa
       povedať, že mohol veľmi ľahko spyšnieť a  odvrátiť  sa  od  svojho
       Stvoriteľa. Napriek tomu  prinášal  Bohu  pravidelné  obete  podľa
       naučení Starého Zákona. - Je určite zaujímavé,  zamyslieť  sa  nad
       svojim vlastným životom v zmysle: Ako som duchovne rástol, keď som
       mal dostatok, alebo  dokonca  prebytok?  Mať,  znamená  vedieť  aj
       rozdávať, nezabúdať na tých, ktorí nemajú. Materiálne vlastníctvo,
       prináša človeku nové  možnosti,  nové  záľuby,  ktoré  sa  niekedy
       stávajú prednejšími  než  Pán  Ježiš.  Jób  svojho  Boha  nezradil
       ostával verný aj v hojnosti, majetok mu nebol prekážkou  na  ceste
       viery! Sám Pán dáva o ňom dobré svedectvo.
          Úprimná viera nie je systém pravidiel, ani  forma  obchodu,  do
       ktorého keď človek niečo donesie, iné  si  môže  odniesť.  -  Živá
       viera je vzťah človeka - bytosti  s  jeho  Stvoriteľom  -  s  inou
       bytosťou. Ak človek veľmi miluje,  dokáže  pre  svoju  lásku  veľa
       odmietnuť. Niekto by možno namietol, že  človek  nedokáže  milovať
       tak, aby mohol obstáť vo všetkých skúškach. Na tom je určite  veľa
       pravdy, ale táto pravda nie je úplná!  Boh  Stvoriteľ,  Pán  Ježiš
       ponúka človeku svoju pomoc a svoju silu, ktorú pokorný veriaci rád
       prijme. Pýcha odmieta pomoc, lebo ju to pokoruje. Človek  s  Božou
       pomocou dokáže veľmi milovať a aj nezradiť svojho Pána!
          Muž Jób  miloval  Hospodina,  a  zároveň  si  uvedomoval  svoju
       slabosť, tiež slabosť svojich detí. Svojimi obeťami  vyznával,  že
       potrebuje Božiu  pomoc  a  zmilovanie.  Jeho  láska  preto  rástla
       a majetok jej neuškodil.
          Čo si o sebe myslím ja?... 


                               Čo nevedel Jób...


                                  Jób 1,6-12.

          Prečo prežívam práve teraz niečo dobré,  alebo  zlé?  Prečo  sa
       možno mám úplne normálne?
          Takéto a im podobné otázky sú pre veriacich ľudí veľmi  blízke.
       Často sú tieto otázky aj pre iných  neveriacich  mysliteľov  veľmi
       lákavé. Nájsť príčinu problémov, utrpení, alebo dokonca aj radosti
                                                                           8



       by bolo isto veľmi dobré. - Človek by sa tak mohol  priamo  snažiť
       o to, aby mu bolo dobre. Pri tomto  hľadaní  sa  zvedaví  záujemci
       zamerajú na svoje okolie, pocity, minulosť, vzťahy,... a sú trochu
       rozčarovaní, keď sa im nedarí.
          Predčítaný odsek Božieho Slova  poukazuje  nielen  na  satanovu
       zlobu a nenávisť, ale aj na to, že sa môže  diať  všeličo,  čo  je
       ľudskému poznaniu a logike ukryté! Existujú dobré  i  zlé  bytosti
       s veľkou mocou, ktoré môžu vplývať na ľudský život. Sú nimi  satan
       a  jeho  démoni,  tiež  všemocný  Boh  Stvoriteľ  a  Jeho  anjeli.
       Problémy, alebo radosti v  ľudskom  živote  majú  spravidla  svoje
       opodstatnenie a príčiny v duchovnom, nepoznanom svete.  Človek  si
       o sebe dokáže veľa namýšľať, pritom ale nevie  ani  čo  bolo  pred
       jeho narodením a čo bude po jeho smrti, nevie  ako  si  predstaviť
       Nebeské Kráľovstvo a často nepozná vôľu i zámer svojho Stvoriteľa,
       keď na neho dopúšťa žiaľ, alebo radosť...
          O tom, čo sa odohralo v Nebi, Jób nevedel nič!  Hospodin  dobre
       poznal svojho služobníka Jóba, poznal i jeho nedostatok  a  vedel,
       ako mu požehnať ešte viac s tým, aby svojho Boha neopustil.  Preto
       dovolil  diablovi,  aby  ho  vyskúšal  a  odovzdal  všetko  Jóbove
       požehnanie do jeho rúk. Len na Jóbov život  a  zdravie  nedovolil,
       aby satan siahol. Pán nikdy nedá človeka pokúšať nad jeho možnosť!
       Vydá ho zlému len do takej  miery,  aby  človek  mohol  obstáť!  -
       1. Korintským 10,13. Možno aj táto  skutočnosť  poukazuje  na  to,
       akým človekom bol Jób.
          Akým človekom som ja? Vedel by som teraz odovzdať  všetko,  bez
       reptania, svojmu Bohu? 


                            Životná realita a viera


                                  Jób 1,13-19.

          Ľudské srdce ľahko vzplanie  hnevom,  zlobou,  radosťou,  alebo
       mnohými inými emóciami. Sila emócie potom rozpaľuje,  alebo  brzdí
       myseľ a jazyk. Človek niekedy vybuchuje, inokedy mlčí a zdá sa mu,
       že je slobodný. Odvoláva sa na moc  mysle  a  logiky,  pritom  ale
       často hnaný silou emócie zahadzuje jedno i  druhé!  Ľudská  bytosť
       poväčšine nechce a nie nemôže,  chce  a  nie  musí...  Výroky  ako
       napríklad: "Nemôžem uveriť v Boha!"  "Musím  ísť  na  futbal!"  Sú
       častým sebaklamom, v ktorom niet ani trocha  pravdy!  Ateista  nie
       nemôže, ale nechce nájsť  Stvoriteľa,  pretože  miluje  iné  veci,
       viera ho nenapĺňa, netúži nájsť niečo lepšie, než svet! Na  futbal
       nikto nemusí ísť, mnohí ale chcú, lebo tam majú svoju "lásku"!
          Niektorí čitatelia Biblie  tvrdia,  že  nevychádza  z  reality.
       Ľuďom sa deje to, či ono a Písmo vedie len  k  akejsi  abstraktnej
       viere, pričom sa  skutočného  života  vôbec  nedotýka!  Predčítaný
       odsek je veľmi realistický! Popisuje stav, keď sa na človeka valia
       okolnosti, dezorientujú ho a navyše možno ešte aj  stráca  svojich
       blízkych a priateľov.  Písmo  pozná  realitu.  Ľahkovážny  čitateľ
       možno len rád zabudol na niektoré biblické pasáže, aby mohol  Boha
       v srdci obviniť a seba tak ospravedlniť. Logika, myseľ,  pamäť  sú
       často až na konci, na začiatku trčí ľudské nechcem!
          Keď Jób prežil  svoje  prvé  životné  otrasy,  ukázalo  sa,  čo
       vlastne miloval. Jeho "chcem" patrilo Stvoriteľovi. Nepohoršil sa,
       neprisvojil  bez  logiky  a  premýšľania  Pánovi  nič   nerozumné!
       Duchovná hradba, ktorú  si  s  Božou  pomocou  vybudoval,  obstála
       a vydržala prvý diablov útok.
                                                                           9



          Ako riešim svoje emócie? Už som prisvojil Bohu  niečo  zlé,  ak
       áno pri akej príležitosti?
          Viera je vzťah človeka a Stvoriteľa. Preto nie je dobré zabúdať
       na urážky, ktorých sa človek voči Bohu dopustil. Je  potrebné  ich
       riešiť podobne, ako aj s inou ľudskou bytosťou.
          Budujem  tento  vzťah,  alebo  ho  len  zneužívam,  keď   niečo
       potrebujem? 


                                  Počiatok...


                                  Jób 1,20-22.

          Keď Jób roztrhol svoje rúcho, myslel, že  je  všetkému  peknému
       v jeho živote koniec. Napriek tomu tento údel prijal a  nepohoršil
       sa nad Božou vôľou!
          Božie Slovo poukazuje, že jeho kríž a pokorenie  nebol  koncom,
       ale začiatkom niečoho ešte lepšieho než mal predtým.  Prirodzenými
       otázkami pre každého veriaceho človeka by mali byť podobné týmto:
          "Nemilujem niečo viac než Pána Ježiša? Nestojí  moja  viera  na
       láske k človeku, nejakej zborovej práci, alebo nejakej veci? -  Čo
       ak túto vec stratím, nepohorším sa?"
          "Čo Stvoriteľ sleduje, keď na mňa dopúšťa moju realitu?"
          "Ako hľadať Božiu vôľu? Ako ju hľadal Jób?"
































                                                                          10




























































                                                                          11



                            Účasť s druhým človekom

                                      II.



                             Vlastnosti moci temna


                                   Jób 2,1-8.

          Veľká časť biblických úvah je a má byť zameraná  na  opisovanie
       Božej  moci,  lásky  a  veľkosti.  Biblia  ale   neodovzdáva   len
       informáciu o Pánovej  veľkosti,  rozpráva  aj  o  ľudskej  malosti
       a o satanovej zlovôli. Preto je potrebné aj v  biblických  úvahách
       nevyhýbať sa zmienkam o moci  temna.  Diablova  moc  sa  prejavuje
       v ľudskom porušenom chápaní právd o Bohu, v  neschopnosti  človeka
       obstáť pred svojim svedomím, v príprave a vedení pokušení, ktorými
       diabol systematicky útočí a často aj premáha... Ak  človek  nechce
       vidieť prítomnosť diabla, stáva sa oveľa zraniteľnejším. - Oddávam
       sa lenivosti? - Potom prijímam satanovu ponuku! Hnevám sa? -  Opäť
       poslúcham diabla! Mám strach zastať sa vecí Pána Ježiša? -  Ovláda
       ma diabol! Lenivosť, zlosť a strach za nejaký čas vybudujú človeka
       neschopného prijať Kristovu  milosť.  Lenivému  sa  nebude  chcieť
       čítať  Písmo.  Zlostník  sa  nedá  napomenúť  a  duchovne   viesť.
       Bojazlivý človek trpí láskou k sebe samému.
          Satanovi nestačilo, že Jóbovi zobral majetok  a  uvrhol  ho  do
       chudoby. Nepokoril sa jeho pretrvávajúcou vierou,  diablova  zloba
       pokračovala. Ešte pretrvával prvý útok na Jóba a satan  pridal  aj
       druhý. - Siahol mu na zdravie. Moc temnosti je  zákonitosť,  ktorá
       sa nikdy nezmiluje! Býva to len Božia láska, ktorá ukončí utrpenie
       a nedovolí diablovi, aby človeku ďalej škodil.
          Aj dnes používa satan podobné taktiky. Pridáva  k  jednému  zlu
       ďalšie, pokúša okolnosťami a snaží sa nahovoriť  človeku,  že  moc
       temna nie je, že si nemusí dávať pozor.
          Cez Pána Ježiša Krista dostal  človek  moc  a  právo  prísť  do
       Nebeského  Kráľovstva.  Túto  moc  má  používať   proti   diablovi
       s vedomým jeho prítomnosti a vplyvu. Celá duchovná  zbroj  je  meč
       Slova Božieho, ktoré si veriaci človek musí čítať, aby ním vládol!
       Prilba spasenia je milosť Ježiša  Krista,  ktorú  nám  vydobil  na
       kríži. - Prijímame to vierou v Neho a v pravdivosť Božieho  Slova,
       čo sa nám stáva štítom, ochranou.  Viera  bez  skutkov  je  mŕtva,
       vojak  bez  panciera  zraniteľný,  preto  živú  vieru  sprevádzajú
       skutky, spravodlivosť. ...
          Uvedomujem si satanovu prítomnosť v zmysle, že môj život  viery
       je bojom v plnej duchovnej zbroji?
          Ak som opakovane zrážaný mocou  temna,  čo  mi  chýba  z  Božej
       výzbroje? 


                 Spoluúčasť, čiastočné poznanie a ľudské závery


                                  Jób 2,9-10.

          Niekto by možno povedal, že mal Jób  zlú  manželku.  -  Veď  ho
       odvádzala od viery. Začiatok  prvej  kapitoly  ale  poukazoval  na
       požehnanie,  ktorému  sa  Jób  tešil  pre   svoj   úprimný   vzťah
                                                                          12



       k Stvoriteľovi. - Pán isto nepožehnáva len napol! Jóbovi  požehnal
       milujúcu manželku, ktorá mu stála vždy po  boku.  Preto  je  možné
       predpokladať, že aj v časoch jeho nemoci cítila s ním a  bolo  jej
       ho úprimne ľúto.  Najradšej  by  mu  nejak  pomohla,  aby  nemusel
       trpieť.  Jej  nedostatočný  vzťah  k  Hospodinovi   spôsobil,   že
       nepoznala Božiu vôľu. Navyše prestávala Pánovi  vo  svojom  súžení
       dôverovať. - Preto poradila Jóbovi zle. Chcela aby  zlorečil  Bohu
       a umrel, aby tak prestal trpieť. Jej  záver  bol  rýdzo  bezbožný!
       Vychádzal ale z niečoho, čo sa ani tak zlé na prvý pohľad nezdalo.
       - Úprimná účasť s  blízkym  človekom  a  neúplná  znalosť  Božieho
       Slova, tiež nedostatočná dôvera Stvoriteľovi.
          Milujem a mám účasť s druhým človekom aj ja takú, že ho svojimi
       radami nechtiac zatracujem?
          Keby Jóbova manželka mala na  prvom  mieste  Pána  a  až  potom
       manžela, neviedla by ho do smrti!  Človek  svojou  láskou  niekedy
       zabíja a ani o tom  nevie.  Deje  sa  tak  preto,  že  sa  nejakým
       spôsobom pre niečo odlúčil od Božej lásky a jej stratu  sa  pokúša
       sám imitovať.
          Zamilovať si Boha znamená zamilovať si aj ľudí! -  Božie  Slovo
       medziľudské vzťahy  buduje,  nerozkladá.  Zamilovať  si  ľudí  ale
       neznamená zamilovať si aj Boha! Je to vyjadrené v prioritách dvoch
       najväčších prikázaní. Miluj svojho Boha z celej sily  a  z  celého
       srdca... Miluj svojho blížneho ako samého seba... 


                             Útecha bez Božej moci


                                  Jób 2,11-13.

          Dokážem si nájsť čas pre nemocného priateľa? Ak nie, pre Krista
       som si ho nenašiel!  -  Traja  Jóbovi  priatelia  úžasne  obstáli.
       Prišli z ďaleka, aby Jóba potešili. Aj títo mali voči nemu úprimný
       a dobrý vzťah - keď videli jeho utrpenie, plakali. Sedeli s ním na
       zemi sedem dní, čo nie je obraz, ale skutočnosť!
          Už som niekomu venoval sedem dní svojho času?
          Aj títo traja Jóbovi priatelia mali ale jeden vážny nedostatok.
       Boli vzdialený od Božej lásky a prestávali rozpoznávať Božiu vôľu.
       Zľahčili si vieru tým, že mlčky  pripúšťali,  že  milovať  človeka
       znamená aj milovať  Boha.  -  V  dôsledku  svojho  dobrého  skutku
       predpokladali,  že  je  ich  viera  hlboká,  namiesto  toho,   aby
       v dôsledku svojej hlbokej viery urobili  skutok.  -  Preto  prišli
       pred Jóba bez Božej moci. Namiesto  toho,  aby  ho  utešili  Božím
       Slovom a zasľúbeniami, namiesto toho len mlčali.  -  Zdalo  sa  im
       totiž, že je jeho utrpenie priveľké na útechu a  útecha  prislabá,
       aby pomohla a povzbudila.
          Uvedomujem si moc Božieho Slova a Pánových zasľúbení?
          Môžem vykladať Písmo s presvedčením, že sa jeho zvesť naplní aj
       v živote človeka, ktorému vykladám? Ak nie prečo?
          Vedieť naozaj potešiť znamená poznať  hĺbku  ľudského  utrpenia
       a hĺbku Božieho Slova súčasne. Slová utešiteľa,  ktorý  pozná  len
       Písmo, znejú ľahkovážne. Slová utešiteľa, ktorý pozná len  realitu
       života, znejú pesimisticky a sú nepravdivé.
          Pán Ježiš vyzýva prijať plnú zbroj Svätého Ducha a svoj kríž! -
       Len tak môže byť Božie dieťa  výkonným  pracovníkom  na  Kristovej
       vinici.

                                                                          13




























































                                                                          14



                                    Depresia

                                      III.



                                   Zabúdanie


                                  Jób 3,1-10.

          Na svete je mnoho takých ľudí, ktorí budia dojem, že  sú  silní
       a vyrovnaní. Všeličo si  vedia  zabezpečiť,  majú  vplyv,  majetok
       a možno aj pôsobivé postavenie... - Jób tiež bol takýmto človekom.
       Navyše dokázal popri tomto požehnaní zotrvať v úprimnej viere. Keď
       ale Pán dopustil na Jóba diablov útok, ukázalo sa, akým tvorom  je
       človek. Ľudská moc a  vplyv  v  jednej  chvíli  stoja  neohrozené,
       v ďalšej sú už len  troskami  niečoho,  čo  kedysi  bývalo  silné.
       Človek je veľmi zraniteľný tvor. - Nikto nevie, čo ho čaká zajtra!
       Preto ak  sa  niekto  začne  spoliehať  na  momentálne  požehnanie
       a výhodný stav vecí, môže veľmi rýchlo stroskotať.
          Ako by som  charakterizoval  svoj  život?  -  Spolieham  sa  na
       požehnania, - možnosti, ktoré mám, alebo na  Bytosť,  ktorá  tieto
       požehnania pôsobí?
          Ak sa niekto chce dostať na školu, môže dúfať v známosť,  alebo
       svoje nadanie, a  pritom  Boha  vôbec  nepotrebovať.  Pri  hľadaní
       okruhu svojich priateľov človek  môže  dúfať  v  utajovanie  právd
       o samom sebe, v zhadzovanie druhých a niekedy  dosiahne  očakávanú
       obľúbenosť. ... Pán poukazuje na  ukrutnosť  a  krehkosť  takýchto
       jednaní.  Božie  Slovo  vedie  k  poslušnosti   pred   Hospodinom,
       k čistému životu, zároveň zasľubuje, že to ostatné pridá  sám  Pán
       podľa potrieb Jeho detí.
          Jóbovi stroskotal celý život. Ukázalo sa,  že  aj  on  bol  len
       slabým človekom, závislým na Božej  ochrane.  V  jeho  utrpení  sa
       zrodila depresia - tlak moci temna, ktorý ho bortil svojou  veľkou
       silou. Božie deti si pripomínajú rôzne požehnania, ktoré mohli  od
       Stvoriteľa prijať. V depresii človek zabúda na mnohé  dary,  ktoré
       od  Hospodina  prijal.  Pamäť  akoby  začala  fungovať  len  akosi
       formálne, vyrovnanosť vystriedajú  pochybnosti  a  minulosť  akoby
       bola akousi neskutočnou. - Prítomnosť utrpenia,  tá  bortí  ľudský
       život tak, že pamäť nie veľmi pomáha!
          Je dobré v depresii niekomu pripomínať minulé  požehnania,  aby
       si pripomenul Božiu lásku?
          Pripomienky Božieho dobrodenia sú veľmi potrebné  aj  v  ťažkej
       depresii, keď  nespôsobia  hneď  rozjasnenú  tvár.  Majú  byť  ale
       sprevádzané modlitbami k všemocnému Bohu, ktorý je  mocný  ukončiť
       ľudské utrpenie! Len On pôsobí dopustenie i východ z neho!  Človek
       môže pomôcť len čiastočne, keď slová sprevádzajú aj skutky pomoci,
       ale naozajstné vyslobodenie prichádza od Hospodina.  Pri  depresii
       je modlitba bratov a sestier veľmi potrebná. 


                              Strata jasnej mysle


                                  Jób 3,11-19.

          Kým je človeku dobre a prijíma  mnohé  požehnania,  môže  jasne
                                                                          15



       premýšľať a dať sa viesť Božím Duchom.  Počas  depresie  sa  jasný
       úsudok môže zoslabiť, alebo úplne vytratiť. Jób si  želal  umrieť,
       pretože videl  v  smrti  koniec  svojho  utrpenia.  Kto  ale  môže
       povedať, čo príde po smrti? Kam sa dostane človek, keď opustí túto
       zem? Jób akoby zahodil zdravé uvažovanie a  chcel  všetko  ukončiť
       smrťou.
          Keď  človek  spácha  samovraždu,  nikto  nevie,  či  si  naozaj
       pomohol! Možno sa práve týmto  skutkom  navždy  odlúčil  od  Božej
       lásky. Jóbovi v depresii veľmi pomohla poslušnosť. Nechcel porušiť
       Božie prikázanie, a preto si na život nesiahol!  Keď  Božie  dieťa
       stráca jasný úsudok  pre  mnohé  utrpenie,  má  ešte  veľkú  oporu
       v znalosti Božieho Slova a poslušnosti.
          Ako reagovať, keď nám Pán  pošle  človeka  tak  strápeného,  že
       nesprávne rozsudzuje svoj stav?
          Býva veľkou Božou milosťou, keď utrápený  človek  má  veriaceho
       priateľa. Môže tak  počuť  vyrovnaný  názor  a  porovnávať  ho  so
       svojim. - To ale vážne napomína trpiacich, aby sa  nedali  zahubiť
       pýchou a prijímali názory druhých ľudí, keď sú  podložené  Písmom.
       Tiež to napomína tých, ktorí v tej chvíli kážu, aby takúto  chvíľu
       nezneužívali na sebapovyšovanie. Pán ukazuje svetlom svojho  Slova
       aj na cesty vedúce z  depresie.  Vyučuje  svoje  deti  k  bratstvu
       a vzájomnej pomoci. 


                                 Výčitky a čas


                                  Jób 3,20-23.

          Po dlhotrvajúcich depresiách prichádza  "chvíľa",  keď  aj  ten
       najvyrovnanejší kresťan začína  Pánovi  vyčítať.  Ľudská  sila  sa
       rozpadne a človek kladie svojmu Stvoriteľovi otázky plné horkosti:
       "Prečo? Prečo? ..." Čas je hrozným diablovým prostriedkom.  -  Keď
       pokušenie trvá dlho, človek zvykne podľahnúť. Dlhé utrpenie pôsobí
       beznádej. Dlhotrvajúca radosť hubí duchovne zase tým, že si človek
       začne o sebe namýšľať, že nie je až tak  zraniteľný  -  jednoducho
       spyšnie.
          Čas je ale aj Božím prostriedkom! Keď veriaci venujú  svoj  čas
       čítaniu Biblie, modleniu a službe, ich viera prežije podobne,  ako
       prežila  aj  viera  Jóbova.  S  vierou  potom  prichádza  aj  nové
       požehnanie.
          Človeku, ktorý je ubitý časom a možno aj vyčíta Bohu, slová len
       málo pomôžu. Na prvom mieste majú stáť modlitby a skutky pomoci!
          Už som niekomu pomohol?
          Realita zahŕňa povinnosťami, ktoré sú naozaj potrebné a  nedajú
       sa všetky odložiť. Napriek tomu Božie dieťa má byť pomocou aj  pre
       druhých. Veľkou pomocou môže byť uvedomenie si svojej  "veľkosti".
       - Nedokážem pomôcť všetkým! - Toto si môže povedať  každý  a  isto
       nebude klamať! Pán ale chce, aby som pomohol aspoň niekomu,  možno
       len jedinému jednému človeku!
          Obstál som? 







                                                                          16



                                 Uprený pohľad


                                  Jób 3,24-26.

          Počas dlhotrvajúcej depresie môže plynule vznikať  stav,  ktorý
       v krajnom prípade môže spôsobiť hlboké zatrpknutie a odpadnutie od
       viery. Týmto stavom je zahľadenosť na samého seba. Bolia  ma  moje
       bolesti, vidím svoje utrpenie, trápim sa pre svoju nenaplnenosť...
       - Človek sa môže tak zamerať na samého seba, že si tým privodí len
       ďalšie trápenie a beznádej. Božie Slovo ale poukazuje, že  nie  je
       jediným, ktorý trpí, že existuje  aj  Boh  Stvoriteľ,  ktorý  chce
       ukončiť jeho biedy a že tento Boh je všemocný!
          Zahľadenie sa na odkaz Písma a hľadanie Božej vôle s  modlitbou
       môže darovať osobné zasľúbenia, v ktoré veriaci človek môže  začať
       dúfať. Písmo vyzýva: "Predkladajte svoje žiadosti Bohu!" Pán  chce
       počuť o ľudských túžbach a chce ich naplniť  tak,  aby  mohlo  byť
       Jeho dieťa naozaj šťastné.
          Dokážem prijať Božiu cestu pre svoj život s  vierou,  že  Božia
       láska je naozaj láskou, ktorá miluje aj mňa?
          Strach, že možno Pánove požehnanie nebude až tak pekné, že bude
       skôr nezaujímavo potrebné, môže odňať mnoho požehnaní. Niekedy  sa
       možno práve dôverou Pánovi začína životná cesta zázrakov.


































                                                                          17




























































                                                                          18



                                Elifaz Témanský
                              Konflikt s nesprávne
                               jednajúcim bratom



                             Posudzovanie a videnia

                                      IV.



                                Motivácie k reči


                                   Jób 4,1-6.

          Biblický výklad je  možné  zhodnotiť  obsahovo,  štylisticky...
       Niekedy je vyjadrovanie autora výborné, obsahovo  zachytil  všetko
       podstatné, a predsa jeho úvahe niečo chýba. Dobre napísaným úvahám
       môže naozaj chýbať požehnanie od Božieho Ducha!  Môžu  byť  písané
       bez Pánovho vedenia a proti Jeho vôli aj napriek tomu, že pravdivo
       odovzdávajú biblické učenie.
          Čo môže byť príčinou nepožehnania  pri  biblických  prednáškach
       a úvahách?
          Pán Ježiš poukazuje na vážnu skutočnosť, že ak si  chce  niekto
       úprimne ctiť Hospodina, má  tak  robiť  v  hĺbke  srdca.  Povrchné
       viery, ktoré možno prinášajú aj obete, ktoré ale nesiahajú človeku
       na osobný život, osobné cítenie a nevedú ho ku zmenám  k  lepšiemu
       sú mŕtve! Preto aj rečové a písomné  prejavy  môžu  byť  mŕtve  aj
       napriek ich pravdivosti! Pokrytec a podvodník nemôže  nikdy  kázať
       a písať s požehnaním! Pán  Ježiš  hľadí  na  ľudské  motivácie!  -
       Človek môže vykladať Písmo z presvedčenia a neohliadať sa  na  to,
       či mu to prinesie priazeň, alebo odvrhnutie. Výklady sa dajú robiť
       ale aj preto, aby sa vykladajúci brat ukázal, ako to  vie.  Človek
       môže kázať s cieľom, že časť spoločenstva o niečom presvedčí a tým
       niečo dosiahne. Niekedy  bratia  vo  svojich  kázňach  vedú  akýsi
       pochybný dialóg, v ktorom raz jeden povie čo si myslí, potom  zase
       druhý. - Vypadá to ako striedanie v službe Slovom,  v  skutočnosti
       to môže byť ale aj nevraživá hádka prikrytá pozlátkom Bohoslužieb!
       - Čistá motivácia robí z dobre napísaných úvah naozaj úvahy  dobré
       a požehnané. Ak chce kazateľ, aby s ním išiel  prednášať  aj  Boží
       Duch, musí mať čistú, Božiu  motiváciu,  ktorá  nenesie  postranné
       úmysly a špekulácie.
          Keď Jóba jeho priateľ obvinil, že povzbudzoval a kázal a že  je
       teraz sám zomdlený, automaticky predpokladal, že Jób mal k  svojim
       prednáškam  porušenú,  zlú  motiváciu.  -  Ak  niekto  povzbudzuje
       v pokore, vie, že možno zanedlho bude potrebovať sám  povzbudenie.
       Preto je nie zlé povzbudzovať  a  pripomínať  Božiu  veľkosť.  Ale
       povzbudzovať so suverenitou, ktorá poukazuje na seba a tak  trochu
       robí z prednášajúceho akéhosi nadčloveka, - to je hriešne. Pretože
       Jób  trpel,  jeho  priateľ  si  myslel,  že  ide  o  Boží  súd  za
       povyšovanie,  teda  za  nesprávnu,  hriešnu  motiváciu  k  rečiam,
       ktorými vyučoval Jób druhých.
          Prečo si Elifaz Témanský nemal právo niečo také myslieť?
          Pán Ježiš  pripomína:  "Nesúďte,  lebo  budete  súdení!"  Jóbov
       priateľ nemohol vidieť  a  poznať  Jóbove  srdce!  Preto  prijatie
       takéhoto záveru a jeho vyjadrenie bolo trúfalosťou a neláskou. Keď
                                                                          19



       niekto  odsúdi  druhého  brata,  isto  ho  k  tomu  motivuje  jeho
       telesnosť!
          Ako by si charakterizoval odsudzovanie? 


                              Poznanie Stvoriteľa?


                                  Jób 4,7-11.

          Čo predpokladal Elifaz Témanský o Bohu, na čo nemal právo?
          U veriacich ľudí je niekedy častou chybou, že si zamieňajú Boha
       za doteraz poznanú  spravodlivosť.  Preto  najprv  uvážia,  čo  je
       dobré, a potom sú presvedčení,  že  to  tak  uváži  aj  Stvoriteľ.
       Jóbovmu priateľovi sa zdalo, že keď niekto koná  správne,  zaslúži
       si odmenu a keď niekto koná nesprávne, zožne trest. O svojom  Bohu
       si naivne myslel, že bude podľa jeho poznania konať,  lebo  je  to
       tak správne! Inými slovami pripustil, že  Božie  poznanie  je  tak
       veľké  ako  jeho  a   že   navyše   je   Pán   podriadený   akejsi
       spravodlivosti, ktorej  sa  musí  podvoľovať.  -  Elifaz  Témanský
       nepoznal svojho Boha!
          Hospodin  je  nado  všetkým!  On   oddelil   spravodlivosť   od
       nespravodlivosti, naučil človeka čo je to láska a  spasil  ho  len
       preto, že chcel, preto, že ho miloval! Stvoriteľa k tomu  nenútila
       morálka! Mohol urobiť čokoľvek a bolo by  to  sväté!  Pán  sa  ale
       chcel dať ukrižovať, aby zachránil človeka, a pritom  mu  nezobral
       možnosť slobodného rozhodovania. 


                            Sny, videnia a sebaklam


                                  Jób 4,12-18.

          Veriaci ľudia  podliehajúci  telesným,  egoistickým  motiváciám
       milujú zjavenia a sny. -  Veď  ich  môžu  vykladať  a  chváliť  sa
       s  nimi,  môžu  na  ich  podklade  zasahovať  do  osobného  života
       a tvrdiť, že ide o Božiu vôľu!
          Ako by som u seba rozpoznal, či ide o zjavenie,  alebo  sen  od
       Hospodina, alebo či je videnie od diabla?
          Pán Ježiš o sebe rozpráva, že je svetlom, ktoré prišlo na svet.
       Človek vo tme nevidí a nemôže sa orientovať.  Vo  svetle  sa  môže
       rozhliadnuť, uvážiť, ktorá cesta je najlepšia  a  ísť  ňou.  Preto
       zjavenie, ak je od Pána, má v prvom rade Božiu motiváciu. - Človek
       sa nechce ani chváliť, ani povyšovať, ale odhodlá sa rozprávať pre
       lásku, aby tým  pomohol,  alebo  budoval  spoločenstvo...  Zároveň
       svoje videnie podkladá biblickým Slovom, ktorým vysvetľuje,  prečo
       sa deje, alebo sa má diať tak či onak. Ak zjavenie ukazuje druhému
       cestu, malo by  sa  dať  Božím  slovom  podložiť  a  vysvetliť.  -
       Biblické vysvetlenie, objasnenie videnia je svetlo Božieho  Slova.
       Pán Ježiš chce svoje deti vyučovať, aby rozumeli svojim cestám.
          Ak niekto rozpráva o svojom videní  ako  Elifaz  Témanský,  nič
       nevykladá, ani nepodkladá Božím Slovom, nič nevysvetľuje, je možné
       že trpí o samom sebe hrozným sebaklamom. Takéto videnie  môže  byť
       veľmi ľahko od diabla podobne, ako aj to Elifazove.
          Pánove stvorenstvo je čisté a sväté.  Anjeli  nie  sú  porušení
       hriechom a dokonca aj ľudia, ktorí prijali Kristovu krv, sú pre ňu
       čistí. Boh netvorí porušené bytosti, ale dokonalé a slobodné aj od
                                                                          20



       Neho samého. Božie stvorenstvo je schopné hlbokého citu a lásky aj
       preto, že nemusí, len môže milovať.  -  Pretože  sú  anjeli  Božím
       dielom, chcú milovať, tak sú dokonalí a čistí. 


                             Od poznania k záverom


                                  Jób 4,19-21.

          Na základe svojich prevrátených videní a nepoznania Boha urobil
       Elifaz Témanský záver, že  človek  umiera  nie  v  múdrosti,  teda
       odlúčený od Božej lásky. Bol presvedčený, že to ani inak nejde.
          Z akého poznania vychádzam ja,  keď  si  robím  v  mysli  svoje
       závery?
          Apoštol Pavel pripomína, že je ľudské poznanie  len  čiastočné.
       Preto by mali byť aj ľudské závery len pomocné, dočasné a mali  by
       sa dať ľahko meniť! Zmýšľam v súlade s Božou vôľou? Som ochotný na
       základe nového poznania Božieho Slova meniť svoje závery? ...






































                                                                          21




























































                                                                          22



                                     Pravda

                                       V.



                                 Účelová pravda


                                   Jób 5,1-7.

          Keď si ľudia chcú obhájiť svoje názory a presvedčenia,  hľadajú
       logické príčiny, pravdy, fakty a ich  presviedčanie  často  vypadá
       veľmi dôveryhodne.
          Elifaz Témanský prisúdil Jóbovi  nesprávne  motivácie  porušené
       hriechom sebapovyšovania a pýchy. Jeho  utrpenie  videl  ako  Boží
       súd. Na začiatku tejto kapitoly naráža na Jóbovu reč plnú trpkosti
       a hodnotí ju ako hnev, alebo žiarlivosť na druhých, ktorí sa  majú
       lepšie. Tento pohľad spája s Božím Slovom, v  ktorom  sú  napísané
       zasľúbenia pre bohabojných, pričom  hriešnemu  počínaniu  sa  dáva
       krátky čas trvania. V Elifazovej reči  sú  spletené  kúsky  právd,
       logiky s nesprávnym pohľadom na druhého človeka.
          Ak má byť pohľad naozaj svetlom a pomocou, nezachytáva len časť
       pravdy, ale  berie  ohľad  na  všetky  okolnosti  s  vyznaním,  že
       "všetky" v ľudskom ponímaní nie sú ani zďaleka všetky  v  ponímaní
       Božom. Ak sa človek drží širších  okolností,  nie  je  také  ľahké
       urobiť záver. Ak je pohľad zameraný len na niečo, závery sa  robia
       veľmi ľahko. Zameranie sa na jednu - dve okolnosti prináša  nielen
       duchovná mladosť z nevedomosti, ale takéto zameranie môže  byť  aj
       účelové. Nezáujem pohliadnuť  aj  na  ďalšie  okolnosti  môže  byť
       účelový  tým,  že  by  jednoducho  širší  pohľad  zabránil  tvorbe
       rýchlych  záverov,  ktoré  môžu  v  istej  chvíli  niekomu   veľmi
       vyhovovať. - Časti právd sú najlepším klamstvom, lebo  sebou  nesú
       informácie,  ktoré  sú  v  užších  súvislostiach  úplne   pravdivé
       a uhájiteľné.
          Hľadám časti  právd  na  obhajobu  svojho  presvedčenia,  alebo
       hľadám presvedčenie na základe premýšľania  nad  pravdami  Božieho
       Slova? 


                                  Ja by som...


                                  Jób 5,8-16.

          Je veľmi  zvláštne  dávať  seba  ako  príklad  v  podmieňovacom
       spôsobe. Keby sa to mne dialo,  ja  by  som...  Kto  môže  povedať
       o sebe, ako by znášal tú,  alebo  inú  situáciu,  utrpenie,  alebo
       poníženie? Jedine Stvoriteľ  pozná  mieru  človeka,  podľa  ktorej
       nedovolí diablovi spôsobiť človeku niečo tak ťažké, aby  sa  nutne
       musel pohoršiť na Bohu a odvrátiť sa od Neho.
          Možno sú až  príliš  časté  ľudské  myšlienky,  ktoré  lichotia
       a vravia: "To sa malo inak, ja by som to urobil lepšie..."
          Naozaj poznám správne mieru svojich schopností?
          Zdar v práci je niekedy  veľmi  ľahký,  inokedy  ťažký.  Závisí
       nielen  od  schopností,  prostriedkov  a  motivácie,  ale  aj   od
       situačnosti,  požehnania.   Priaznivé   okolnosti   niekedy   sami
       poukazujú,  ako  je  dobre,  keď  má  človek  pomoc  u  Hospodina.
                                                                          23



       Okolnosti sa nedajú predvídať, preto aj výrok "ja  by  som..."  je
       veľmi pochybný.
          Keď niekto rozpráva čo by urobil, opäť  sa  opiera  o  množstvo
       právd a poznaní.  Popisuje  ich,  logicky  zdôvodňuje...  Na  prvý
       pohľad sa zdajú byť tieto závery správne,  ale  keď  ich  otestuje
       realita, často sa ukáže, že vychádzali z nesprávnych skúseností.
          Ja som si to, či ono predstavoval inak, tí ľudia mali  reagovať
       tak a pritom reagovali inak. Myslel  som  si  že...,  ale  ukázalo
       sa...
          Utrpenie je oblasťou, ktorú nepozná mnoho ľudí až  do  hrozných
       hĺbok, v akých ho spoznal Jób. Preto, ak nám Boh  pošle  trpiaceho
       človeka, aby sme mu  pomohli,  je  nutné  uvedomiť  si,  že  práve
       prežíva skúsenosti, ktoré sú nám pravdepodobne ukryté a neznáme. 


                    Ťažko povedať nie a ťažko povedať áno...


                                  Jób 5,17-27.

          Posledný odsek tejto kapitoly  je  napomenutím  a  povzbudením,
       ktoré je  úplne  pravdivé.  V  súžení  je  naozaj  potrebné  dúfať
       v Hospodina a Pán naozaj dáva z neho východ. Mocný Boh pozná tých,
       ktorí na Neho volajú!
          Keď ale tento odsek mal prijať Jób so  všetkým  predchádzajúcim
       priamym i nepriamym obvinením, asi  nedokázal  jednoducho  povedať
       "áno",  ani  "nie".  Keby  povedal  "áno",  súhlasil  by   zároveň
       s nepravdami, ktoré boli  o  ňom  povedané.  Keby  povedal  "nie",
       odmietol by Božie Slovo.
          Tento konflikt nemohol byť  riešený  súhlasom,  či  nesúhlasom.
       Jedinou cestou bol pokračujúci dialóg.  Božie  deti  pri  podobnom
       konflikte v trpkosti utíchnu a v  ich  srdci  sa  ďalej  prehlbuje
       priepasť, ktorá ich od seba delí. Jób  mohol  na  svojho  priateľa
       zanevrieť, ale namiesto toho ďalej pokračuje v rozhovore.
          Mám záujem viesť dialóg, v  ktorom  si  chcem  pripúšťať  omyly
       a zároveň hájiť pravdivé presvedčenia?
          Stav ani áno, ani nie je mŕtvym bodom, z ktorého niekedy  cesta
       späť k úprimnému vzťahu už nevedie...



















                                                                          24



                                  Pocit krivdy

                                      VI.



                            Víťazstvo nad horkosťou


                                   Jób 6,1-7.

          Utláčaný človek, ktorému sa  deje  nejaké  príkorie,  je  často
       automaticky považovaný za spravodlivého  bez  toho,  aby  sa  bral
       ohľad na jeho postoj k situácii a druhým ľuďom. Pocit krivdy  môže
       človeka privádzať do rozličných citových rozpoložení, v ktorých sa
       môže hnevať, nenávidieť, zatrpknúť, zľahostajnieť... Takéto  a  im
       podobné stavy sú veľmi negatívne,  svedčia  o  tom,  že  chyba  je
       nielen v utlačovateľovi, ale aj v utlačovanom.
          Jóbova reakcia na reč Elifaza Témanského je príkladom správneho
       jednania. Jób sa nenahneval a nezačal svojho priateľa osočovať. Aj
       keď mu bolo veľmi zle, dokázal si pripustiť,  že  jeho  reči  boli
       ľahkovážne a nesprávne.  Nezatrpkol  a  neurazil  sa,  naopak  bol
       ochotný ďalej viesť dialóg - niečo si pripúšťať, v niečom oponovať
       a premýšľať nad slovami druhých. Zvolil  si  tak  cestu  budovania
       vzťahu s troma priateľmi aj  napriek  tomu,  že  ho  nespravodlivo
       a bezohľadne obvinili z hriechu.
          Ako konkrétne riešim ja situáciu,  keď  som  bol  nespravodlivo
       ponížený, alebo obvinený?
          Hneď na začiatku svojej obrany Jób vyznal podstatu toho,  prečo
       sa chce ďalej rozprávať. -  "Ój,  aby  bola  dobre  odvážená  moja
       nevôľa." Želal si, aby bol hodnotený spravodlivo. Ak by  bol  teda
       pri ňom nájdený hriech, chcel  ho  vyznať,  ale  ak  nie,  nechcel
       vyznávať niečo čo neurobil.
          Keď v živote prežívam konflikt s bratmi a sestrami,  aj  ja  si
       prajem,  aby  som  bol  hodnotený  spravodlivo,  alebo  mi  radšej
       vyhovuje tma pretváriek, zatajovania a klamstva? 


                               Viera v zúfalstve


                                  Jób 6,8-10.

          Tu Jób vysvetľuje, že si síce  praje  umrieť,  ale  zároveň  má
       nádej v Hospodinovi, že bude k Nemu vzatý a  naplnený.  Dúfal  tak
       preto, že sa snažil držať Božích rád a Jeho Slova nezatajil.  Sila
       Jóbovej viery spočívala v tom,  že  sa  snažil  v  osobnom  živote
       obstáť pred Pánom.
          Môže sa ľudská viera rozkolísať práve preto, že veriaci  človek
       odtají niektoré Božie Slovo?
          Už som niekedy nepovedal  niečo,  keď  som  mal,  alebo  naopak
       povedal, keď som nemal a viedlo ma to k duchovnej destabilizácii -
       k výčitkám, rozorvanosti, neistoty spasenia, ...?
          Ktorý biblický princíp dáva z takéhoto stavu vyslobodenie? 
          Keď bol Jób v tejto ťažkej  situácii  obvinený  z  ľahkovážnych
       slov, dokázal vyznať dokonca aj svojim oponentom, že majú v  tomto
       pravdu. - Pokánie je pre Božie  dieťa  úplne  prirodzené,  pomocou
       neho dostáva veriaci človek novú silu a  nové  očistenie.  Veriaci
                                                                          25



       ľudia chcú niekedy  budovať  spoločenstvo  bez  tohoto  biblického
       princípu.  Cirkev  sa  potom  zdá  akási   primŕtva,   alebo   bez
       požehnania, prípadne sa v nej  šíri  všeličo,  čo  rozkladá  vieru
       v životoch ľudí... Cirkevná inštitúcia bez osobných pokání je  tým
       najhlbším svetom pohanstva odlúčeného od Božej Lásky. 


                           Porozumenie v bezmocnosti


                                  Jób 6,11-21.

          Utrápený Jób očakával, že keď ho niekto príde  tešiť,  bude  na
       takej duchovnej úrovni, že prehliadne slová  trpkosti  a  výčitiek
       v jeho reči, pretože ich rozprával v beznádeji. Očakával, že  jeho
       priatelia budú vedieť, že  strápení  ľudia  tak  rozprávajú  často
       a potrebujú skôr podporu, povzbudenie než bezohľadné  obviňovanie.
       Preto pripodobnil svojich priateľov k prameňu, kde  sa  dá  uhasiť
       smäd, keď ale  príde  sucho  a  smäd  je  najväčší,  tento  prameň
       vyschne.
          Už mi Pán poslal strápeného človeka? Akým som bol prameňom?
          Jób tu vyznáva, že potrebuje pomoc, lebo nevládze. Sám  v  sebe
       nenachádza dostatok síl a schopností,  aby  si  mohol  pomôcť.  Na
       tomto postoji je vidieť jeho pokoru a  úprimnosť.  Nechce  o  sebe
       šíriť nepravdivé ilúzie. Úprimne a otvorene popisuje  stav,  ktorý
       prežíva.
          Keď som niečo ťažké prežíval ja, dokázal som byť úprimný, alebo
       som trpel aj pre svoju pýchu? 


                           Výzva k úprimnému dialógu


                                  Jób 6,22-30.

          Utrápený Jób chce vysvetliť, že  nežiada  lacnú  útechu,  ktorá
       spočíva v zamlčaní Božích právd. Nechce  citovo  vydierať  svojich
       priateľov, aby mu nepripomínali jeho hriech. Ak hreší, chce o  tom
       vedieť a chce to dať  pred  Pánom  do  poriadku.  Nechce  byť  ale
       obviňovaný  z  niečoho,  čo  neurobil.  Vyzýva  preto  k   dialógu
       a sľubuje, že nezamlčí v ničom pravdu. Chce sa rozprávať o  svojej
       situácii, ale v spravodlivom Svetle Božieho Slova, ktoré  môže  aj
       v jeho oponentoch odhaliť vinníkov!














                                                                          26



                             Skúsenosti a svedectvá

                                      VII.



                               Túžobné očakávania


                                   Jób 7,1-3.

          Celá siedma kapitola je Jóbov žalospev nad samým sebou.  Je  to
       už druhá kapitola, ktorá  je  venovaná  Jóbovmu  vlastnému  popisu
       svojich utrpení. Čitateľ sa musí zamýšľať, prečo  je  toľko  textu
       venované  jednej  a  tej  istej  problematike.  Božie  Slovo  vždy
       poukazuje na podstatné diania a veci a venuje  im  primerane  veľa
       strán textu! Vážnym nedostatkom  ľudského  vnímania  a  prijímania
       druhých je aj nesprávny pohľad  na  trpiacich.  Ľudia,  ktorým  sa
       darí, často nechápu strápených a núdznych, navyše tí, ktorí  trpia
       nedokážu, alebo nechcú odhaliť  celý  svoj  bôľ  zo  strachu  pred
       ponížením,  prípadne  pre  mnohé  iné  príčiny.  Takto  chodievajú
       trpiaci  do  kostolov  a  modlitební  medzi  "zástupy"  kresťanov,
       rozprávajú sa s bratmi a sestrami a pritom ostávajú úplne sami  vo
       svojom utrpení. Sú medzi ľuďmi, ale ubíja ich  samota.  Celú  túto
       úvahu by som chcel venovať niekoľkým svedectvám  trpiacich  Božích
       detí, ktoré by mali priblížiť  ťažké  stavy  utrpenia.  Navyše  ku
       každému svedectvu pridám vlastný komentár skúšaného brata, ako  sa
       na svoj kríž pozeral, keď ho z neho Pán už vyviedol a  daroval  mu
       odpočinutie. - Nech Pán Ježiš požehná tieto riadky  tak,  aby  sme
       mohli lepšie rozumieť utrpeniu, keď stretneme  strápeného  človeka
       a neubližovať mu  svojimi  nesprávnymi  pohľadmi  vzťahovanými  na
       neho...

          *  V  jednom  období  som  onemocnel  ťažkou  chorobou,   ktorá
       spôsobila, že som sa nemohol o seba sám postarať. Bola  to  dlhšie
       trvajúca  nemoc  a  ja  som  očakával,  že   ma   budú   chodievať
       spoluveriaci  bratia  navštevovať.  U  niektorých,   ktorých   som
       považoval za  obzvlášť  dobrých  priateľov  som  čakal  pravidelné
       návštevy. Veľmi ma ubíjalo, keď za mnou síce prišli, ale  iba  raz
       za rok, alebo za pol roka. Rástla vo mne trpkosť  a  horkosť  voči
       kresťanstvu.
          V tom čase jeden môj neveriaci priateľ uveril na základe  môjho
       svedectva. Neskôr videl kresťanstvo vo svetle mojich  nenaplnených
       potrieb a veľmi sa pohoršil. Odvrátil sa od Hospodina a  na  vieru
       úplne zanevrel. Nemal som  síl,  ani  chuti  k  jeho  prehováraniu
       a vysvetľovaniu situácie, z ktorej som bol sám v depresii.
          Volal som na Pána, aby sa nado mnou zmiloval, ale namiesto toho
       som prežil ďalšie negatívne skúsenosti s mojimi bratmi. - Jedného,
       ktorý býval dosť blízko, som požiadal o nákup potravín.  Znamenalo
       by to pre neho asi dvesto metrov chôdze. Do telefónu  mi  povedal,
       že sa mu nechce a ja som ostal hladný.
          Keď som potreboval vybaviť niektoré,  pre  mňa  veľmi  potrebné
       administratívne záležitosti, nenašiel som človeka na  túto  službu
       aj napriek tomu, že niekoľko  desiatok  mojich  bratov  a  sestier
       o mojej potrebe vedeli. Nakoniec som dostal dámsku návštevu, ktorá
       nebola iba priateľská, a ja som bol  okolnosťami  nútený  požiadať
       túto slečnu o službu pre mňa. Ona to s radosťou prijala, ale  táto
       moja požiadavka v tej chvíli situačne vyznela tak zle, že  uvedená
                                                                          27



       slečna tomu porozumela, že o ňu ako o ženu nemám záujem.  Bol  som
       v takej depresii, že som situáciu nedokázal zvládnuť a skôr som si
       svojim jednaním škodil, než pomáhal.
          V trpkosti som volal opätovne Boha, aby mi daroval radšej smrť,
       než takéto poníženie, keď je človek väčšine na obtiaž. Boh  sa  mi
       ale neozýval - niekoľko rokov mlčal.
          Napriek tomu, že som od kresťanov dostával  aj  dary  a  pomoc,
       nijak to nedokázalo pokryť moje potreby a veľmi som trpel.  Neskôr
       som prosieval Boha, aby ma naučil týchto  ľudí  milovať,  ale  ani
       vyslyšanie  tejto  modlitby  neprichádzalo.  Túžobne   som   čakal
       Hospodina, ale nechodil.
          Po niekoľkých rokoch, keď  mi  bolo  zdravotne  trochu  lepšie,
       prišli za mnou moji  bratia  a  požiadali  ma,  aby  som  pracoval
       v zbore a vyučoval biblickej známosti. Depresia  ešte  nepoľavila,
       napriek tomu som prijal ponuku a vo veľkých  osobných  ťažkostiach
       začal viesť vzdelávaciu skupinku. Vzťah mojich bratov  voči  mojim
       potrebám sa aj tak zmenil len veľmi málo. Zúfalo  som  bojoval  na
       modlitbách o pomoc u Hospodina, ale akoby  neprichádzala.  -  Však
       biblické štúdiá, ktoré som viedol boli veľmi požehnané. Myslím, že
       viem, čo to je túžobne čakať na Hospodina...
          # Po rokoch Pán naplnil moje potreby  aj  sám,  aj  cez  bratov
       a sestry. Z kríža prišlo vyslobodenie a  bohaté  požehnanie.  Dnes
       viem, že ma Pán Ježiš  Kristus  učil  milovať  blížnych,  obzvlášť
       bratov a sestry! Pane Ježiši - ďakujem! Amen. 


                                   Noc a deň


                                Jób 7,4-6.13-15.

          ** Niektorí ľudia rozprávajú, že je  mladosť  ľahká  a  krásna.
       Problémy mladosti zhadzujú a usmievajú sa nad nimi.  V  čase,  keď
       píšem toto  svedectvo  som  už  dospelý,  ale  na  problémy  mojej
       mladosti si pamätám ako na najťažšie chvíle môjho života. Ak  chce
       pätnásťročný chlapec prežiť svoje problémy naozaj s Kristom, často
       zažije na zemi trochu "pekla", ktoré  sa  nazýva  láska,  dievčatá
       a samota.
          Keď som v tejto oblasti hľadal duchovného poradcu, ktorý by  ma
       svojimi postojmi nezhadzoval a dokázal by zachovať moje tajomstvá,
       pochodil som veľmi zle.
          Jedni bratia moje tajomstvá ustrážili, ale  nedokázali  mi  nič
       konkrétne v otázkach sexu a vzťahu s dievčatami povedať. Iní  zase
       rozprávali biblicky správne a konkrétne, ale neskôr som sa z iných
       úst o sebe dozvedal veci, o ktorých som si myslel, že sa ich nikto
       nedozvie. Po čase môjho hľadania, ktoré trvalo niekoľko rokov, som
       v jednom období tak prišiel do rečí, že som situáciu už  prestával
       zvládať. Rástla vo mne horkosť, trpkosť a cítil  som  sa  ponížený
       a zahanbený. Upadol som do takej depresie, že napriek viere v Pána
       Ježiša som si chcel vziať život a  dodnes  neviem,  ako  sa  mohlo
       stať, že k ničomu tak strašnému nedošlo. Viem len  toľko,  že  Pán
       Ježiš stál pri mne, aj keď som Ho vtedy necítil.
          Začal som pociťovať pálčivé bolesti v boku a ľavej ruke,  ktoré
       často neboli len chvíľkové, ale trvali aj  celé  dni.  Hľadal  som
       spánok, aby som na všetko  zabudol,  ale  dostávalo  sa  mi  často
       hrôzostrašných snov, v ktorých som vždy nejakým spôsobom trpel.
          Keď som už mal trochu viac rokov a začínalo byť realistické mať
       nejaký vzťah s dievčaťom, často sa na mňa pre reči a iné okolnosti
                                                                          28



       pozerali tieto sestry len ako na  objekt  ľútosti,  alebo  ako  na
       bytosť, od ktorej treba utiecť, lebo  sa  nebodaj  citovo  naviaže
       a bude problematická. - Nikdy som  nechcel  obťažovať  mladé  ženy
       jednostranným citom, ale niektorí bratia a sestry zo mňa  takéhoto
       človeka urobili svojim jazykom.
          Nadovšetko som v tejto oblasti padal aj sám pred sebou, keď som
       v  myšlienkach  hrešil  proti  Bohu.  Veľmi   som   sa   modlieval
       o vyslobodenie z tohoto kríža, ale  neprichádzalo,  Pán  akoby  ma
       nepočul. Z depresie som nemal odpočinku ani vo dne,  ani  v  noci.
       Bratia mi dávali nerealistické rady, že možno trpím  ani  nie  tak
       pre svoju mladosť a samotu, ako pre okolnosti. Nuž nič  som  proti
       tomu nemal  a  sám  som  to  podobne  pociťoval,  ale  takáto  reč
       nepomôže. Nevytrhne človeka zo zlého. Navyše v  takýchto  chvíľach
       človeku nejde o intelektuálne závery, ale o  zmilovanie  Hospodina
       i ľudí. V tomto období by som najradšej umrel,  ale  smrti  sa  mi
       nedostávalo  a  sám  som  sa   bál   porušiť   Božie   prikázanie:
       "Nezabiješ!"
          ## Po niekoľkých  rokoch  mi  Pán  požehnal  milujúcu  manželku
       a naplnenie v rodine. Vytrhol ma z ťažkého kríža a pred  ľuďmi  ma
       očistil. Dnes viem, že toto obdobie bolo mojou  školou,  v  ktorej
       som sa mal naučiť milovať Krista a správne poznať samého  seba!  -
       "Pane Ježiši, ďakujem! Amen." 


                                Prečo práve ja?


                               Jób 7,7-12.16-21.

          *** V jednom životnom období, ktoré trvalo niekoľko rokov,  som
       prežíval mnoho poníženia. Navyše  som  onemocnel,  pritom  ma  ale
       okolnosti nútili podávať výkon, akoby som  bol  zdravý.  Nachádzal
       som sa v kolektíve neveriacich ľudí, z ktorých niektorí ma  začali
       fyzicky potláčať, kradnúť moje veci. Okolnosti boli  pre  mňa  tak
       ťažké, že som ich nedokázal zvládať  a  upadol  som  do  depresie,
       ktorú  som  niesol  veľmi  ťažko.  Pravidelne  som  sa   modlieval
       a čítaval Písmo, ale pomoc neprichádzala. Začalo sa mi vidieť,  že
       to už ani nie je možné,  zmeniť  okolnosti,  ktoré  sa  zdajú  byť
       nezvratné. Ukazovalo sa, že už nikdy  nebudem  zdravý,  pričom  sa
       moja choroba prejavovala tak, že som mal zohavenú tvár a neovládal
       som jednu ruku. Modlil som sa, dúfal v Hospodina, ale  zároveň  Mu
       prestával dôverovať...
          ### S odstupom času môj Boh vyliečil moju tvár, takže neveriaci
       lekári rozprávali o zázrakoch. Neveriacich  násilníkov,  ktorí  ma
       fyzicky potláčali, Pán odohnal tak, že ich vyhodili zo zamestnania
       a už sme sa nemohli  stýkať.  -  Dôvod  ich  vyhodenia  nebol  môj
       problém - o tom nikto nevedel! Pán  našiel  iný  spôsob,  ako  ich
       odstrániť z mojej  prítomnosti.  Poníženie  zmenil  na  povýšenie,
       takže mi po rokoch jeden môj známy povedal, že mi závidí,  ako  ma
       druhí prijímajú a vážia si ma. Vytrhol ma z depresie a daroval  mi
       naplnenie. Časť nemoci mi ponechal,  ale  je  to  znesiteľná  časť
       a prijímam ju podobne, ako Apoštol Pavel:  Dosť  mi  je  Kristovej
       milosti. Osteň je pre mňa isto potrebný! Dnes viem, že ma môj  Boh
       vyučoval, že je dobrotivý a všemocný - Veľký Hospodin! Amen.

          Tieto  svedectvá  sú  úplne  autentické,  prežili   ich   ľudia
       v dvadsiatom storočí.  Poukazujú  na  to,  že  Jóbov  príbeh  môžu
       veriaci ľudia prežiť aj dnes.
                                                                          29



          Niektoré drobnosti som v nich zmenil tak, aby neubrali na  váhe
       a zvesti týchto svedectiev. Urobil som to na  žiadosť  svedčiacich
       bratov, aby nebolo možné hľadať vinníkov z minulosti,  na  ktorých
       sa oni už nehnevajú, ale ich milujú  skutočnou,  úprimnou  láskou.
       Nemá ísť  teda  o  vyčítanie,  ale  o  pravdivé  skutočne  prežité
       svedectvá viery.



















































                                                                          30



                                 Bildad Suchský
                              Bezbožné spolčovanie



                             Podporovanie priateľa

                                     VIII.



                                Dve priateľstvá


                                  Jób 8,1-10.

          Bildad Suchský nepovedal Jóbovi  nič  nové.  Zopakoval  svojimi
       slovami obvinenie Elifazove a  sám  zdôraznil,  že  Boh  musel  za
       istých okolností konať tak, za iných  inak.  Tým  urobil  zo  seba
       bytosť, ktorá rozumie Božiemu jednaniu.  V  plnej  miere  podporil
       učenie Elifaza Témanského. - Zdalo by sa, že potom  nie  je  nutné
       znovu opisovať to isté učenie v ďalších kapitolách  a  venovať  mu
       ďalšie pozastavenia. Jednoducho by stačilo len  podotknúť,  že  aj
       Bildad Suchský bol toho istého názoru ako Elifaz. Opakovanie  tých
       istých  obvinení  druhým  Jóbovým  priateľom  však  odhaľuje  novú
       dimenziu uvažovania nad ich  spoločným  vzťahom  a  prijímaním  sa
       navzájom.
          V spoločenstve Božích detí vznikajú priateľské vzťahy  a  Písmo
       takéto  vzťahy  aj  podporuje!  Nesmú  však  sebou  niesť  svetské
       zvyklosti a motivácie. Svetské priateľstvo sa často rozpadáva  pre
       zvady a nedorozumenia. Na druhej strane drží spolu aj  vtedy,  keď
       sa v ňom ľudia podporujú v  podvádzaní,  krádežiach,  alebo  iných
       nečistotách. Je to akýsi  zvláštny  "pakt",  v  ktorom  zúčastnení
       ťahajú spolu za jeden povraz.
          Pán Ježiš vedie do iného priateľstva než vedie svet.  Stvoriteľ
       chce byť v ľudskom srdci na prvom mieste pred  všetkými  priateľmi
       a záľubami. Len  tak  môže  človeka  v  láske  viesť  a  vyučovať.
       Prakticky to znamená, že priateľstvo nesmie byť "paktom", v ktorom
       zúčastnení držia za  každých  okolností  spolu!  Ak  odo  mňa  môj
       priateľ žiada hriech, musím vedieť povedať nie, aj  keby  som  mal
       stratiť priateľa. Je to jediná možná cesta, ako  zachovať  čistotu
       vzťahov Božích detí a nevytvoriť akúsi cirkevnú mafiu podobne, ako
       ju vytvorili traja Jóbovi priatelia. Podporovali sa, držali  spolu
       a Jób mal byť  za  každú  cenu  ten  zlý  hriešnik.  Nepátrali  po
       pravdivosti Jóbových slov, neskúmali, či ten druhý rozpráva naozaj
       múdrosť vychádzajúcu z poznania Boha a z reality  Jóbovho  života.
       Chceli obviniť Jóba a držali v tom spolu. Zachovali sa ako nábožní
       svetáci, ktorí chceli presadiť svoje pravdy  a  nedokázali  zniesť
       žiadny iný pohľad aj napriek tomu, že  ich  tvrdenia  nevychádzali
       z poznania Jóbovho života a Božej rady.
          Svetské  podporovanie  priateľov  vytvára   v   cirkvi   klany,
       rozdeľuje spoločenstvo na skupiny, ktoré sa síce modlia  a  čítajú
       Božie Slovo, ale zároveň medzi sebou bojujú. Človek  sa  dá  ľahko
       oklamať jazykom, presvedčiť o úprimnosti, ale Hospodin vidí  srdce
       a všetko čo je v ňom. Človek dokáže oklamať a  presvedčiť  aj  sám
       seba, takže začne po čase veriť svojim prevráteným pohľadom. Ak sa
       mu  to  niekedy  nedarí,  možno  začne  vyhľadávať  okruh   takých
       priateľov, ktorí ho v jeho klame budú podporovať,  takže  skutočne
                                                                          31



       potom utvrdí svoje vlastné srdce, že sa  nemýli  a  jedná  čestne.
       Pred Hospodinom je aj takýto  podvod  odkrytý  a  znamená  hriech,
       odlúčenie sa od Jeho lásky.
          Priateľstvá môžu byť naozaj svetské, nepožehnané, alebo  čisté,
       plné Božieho svetla -  požehnané.  Aké  priateľstvá  vytváram  ja?
       Podporujem sympatických bratov a sestry, alebo Božie Kráľovstvo?
          Pán Ježiš poukazuje, že ak sa  dvaja,  alebo  traja  zhodnú  vo
       viere a čistote na jednej veci a modlia sa za  ňu,  budú  vypočutí
       a príjmu  veľké  požehnanie.  Ak  ale  dvaja,  alebo  traja  začnú
       spoločne podporovať svoje telesnosti, prejaví sa na nich práve tak
       veľké nepožehnanie a zlorečenie... Jóbovým  priateľom  Pán  neskôr
       povedal, že majú ísť za Jóbom, aby sa za nich  modlil,  lebo  isto
       umrú. Zlorečenie proti nim bolo veľké a znamenalo  smrť.  Pán  ich
       však vložil do Jóbových "rúk" podobne, ako predtým  vložil  diabol
       Jóba do ich "rúk". 


                          "Hneď" a "potom" - Boží čas


                                  Jób 8,11-19.

          V tejto časti Bildad poukazuje na Božie zasľúbenia, na  základe
       ktorých Jóba odsudzuje. - Kto  sa  drží  Hospodina  bude  prijímať
       požehnanie, kto sa od neho  odvracia,  bude  prijímať  zlorečenie.
       Keďže na Jóbovi jeho priatelia  požehnania  nevideli,  automaticky
       predpokladali, že koná pred Pánom  prevrátene.  Takýto  pohľad  je
       naozaj Božím zasľúbením, nie je však  povedané  celé!  Požehnanie,
       alebo zlorečenie neprichádza hneď. Človek dlho robí zle a darí  sa
       mu. Iný zase žije úprimne a čestne pred Hospodinom a  zožína  samé
       zlé veci. Tak to  bolo  aj  s  Jóbom  a  jeho  priateľmi.  Kristus
       trpezlivo čaká, či naozaj Jeho dieťa ide  svojou  cestou  s  plným
       rozhodnutím srdca a vedomím mysle. Potom ale prichádza  Boží  čas,
       keď sa Pánove mlyny pohnú a zasľúbenie požehnania i zlorečenia  sa
       naplní podobne ako aj v Jóbovom prípade.
          Božie požehnanie je krásne a zlorečenie strašné.  Využívam  čas
       na  sebaspytovanie?  Neklamem  seba  samého   zneužívajúc,   alebo
       nepochopiac čas Božej trpezlivosti? 


                     Pravdivé a zároveň bezbožné proroctvo


                                  Jób 8,20-22.

          V závere tejto kapitoly Bildad Suchský  Jóbovi  prorokoval,  že
       každý, kto sa navráti, alebo sa  drží  Hospodina  bude  požehnaný.
       Toto proroctvo je pravdivé, dáva človeku krásne zasľúbenie. Z  úst
       Bildada bolo však bezbožné, lebo bolo  adresované  s  presvedčením
       o Jóbovej vine. Takýto pohľad na druhého človeka je  posudzovaním,
       ktoré človeku neprináleží. Bildad Suchský sa dopustil bezbožnosti,
       pričom používal pravdivé Božie Slovo.
          Nekonám aj ja niekedy s cieľavedomou logikou, pričom je v srdci
       na prvom mieste  niečo,  alebo  niekto  iný  než  Kristus?  Takéto
       jednanie by sa potom stalo len svetským,  špinavým  zámerom  niečo
       dosiahnuť. Bildad chcel dosiahnuť Jóbove priznanie.  To  by  veľmi
       "pohladilo"  jeho  sebavedomie  a  povzbudilo  jeho  pýchu.  Chcem
       budovať skutočne len Kráľovstvo Nebeské?                                                                          32




























































                                                                          33



                           Reakcia na spolčovanie sa
                                   v hriechu

                                      IX.



                          Bol Jób permanentný oponent?


                                  Jób 9,1-10.

          Keď dôjde medzi dvoma ľuďmi ku konfrontácii názorov,  často  sa
       to javí  ako  vážny  neprekonateľný  problém.  Svetský  pohľad  na
       riešenie  konfrontácie  dáva  v  celku  dva  realistické  a  často
       používané návody:
          Prvý z nich  doporučuje  potlačiť  oponenta  silou  bez  záujmu
       o zmierenie a zmenu vlastného náhľadu.
          Druhý vyjadruje ľudové príslovie - múdrejší ustúpi a  hlúpy  sa
       háda. Svetácky človek často ustúpi, ale  myslí  si  pritom  svoje,
       k zmene jeho zmýšľania rozhodne nedôjde. Niekto ustúpi len  preto,
       lebo nemá prostriedky na potlačenie svojho oponenta.
          Pretože  prípad,  keď  človek  úprimne  zmení  svoje  zmýšľanie
       a prizná to, je veľmi zriedkavý,  svetská  psychológia  doporučuje
       vyhýbať sa kontraverziám.  Tento  smrtonosný  dych  sveta  niekedy
       preniká  aj  do  cirkevných  spoločenstiev,  keď   veriaci   ľudia
       obchádzajú konflikt s bratom aj na úkor rastu a čistoty zboru.  Ak
       sa niekto nájde, aby sa zastal vecí Pána Ježiša, býva obvinený, že
       prichádza do kontraverzií a že  je  konfliktový.  Takéto  svetácke
       učenie potom rozkladá Božie  dielo  a  prikrýva  fakt  prítomnosti
       Svätého Ducha. Predsa ak sa človek chce dať  viesť  Božím  Duchom,
       dokáže  na  základe  Jeho  pôsobenia  aj  meniť   vlastný   názor!
       Kontraverzie sa majú v Cirkvi Božích detí  riešiť  s  prítomnosťou
       živého Boha na základe štúdia Jeho Slova, ktoré otvára Boží pohľad
       a dáva tak príležitosť meniť pohľady ľudské.
          Keď v cirkvi vznikne skupina svetsky zmýšľajúcich  ľudí,  ktorí
       sa podporujú aj v hriechu a  nesprávnom  konaní,  je  veľmi  ťažké
       zachovať sa správne a čisto  pred  Hospodinom.  Veriaceho  človeka
       premáha trpkosť, horkosť a navyše sa môže zdať, že sa s niektorými
       vecami nedá hnúť, lebo ich  podporuje  vplyvná  skupina  veriacich
       pohanov. Božiemu dieťaťu hrozí duchovný pád,  keď  namiesto  toho,
       aby  neopúšťalo  čistý  pohľad  na  seba  i  druhých,  začne   byť
       permanentným oponentom. Má sklon  negovať  všetko,  čo  presadzujú
       telesne zmýšľajúci spoluveriaci a prestane jasne a  zdravo,  podľa
       Písma, rozsudzovať  jednotlivé  pohľady  a  názory.  Diabol  takto
       dosiahne svoje, pretože úprimní veriaci prestanú  byť  podporovaní
       mocou Svätého Ducha.
          Keď sa  proti  Jóbovi  vyjadrili  traja  priatelia,  Jób  nebol
       permanentný oponent! Mnohé z toho, čo rozprávali, podporil aj sám.
       Snažil sa o sebe rozprávať pravdu aj za takých okolností,  keď  to
       od neho vyžadovalo vyznanie hriechu a nedokonalosti.
          Problematika niektorých spoločenstiev nespočíva v  tom,  že  je
       v nich vplyvná svetsky zmýšľajúca skupina veriacich ľudí.  Kristus
       dokáže aj cez  malého  úprimne  veriaceho  "Samuela"  zmeniť  celé
       spoločenstvo. Pri konflikte je  však  ten  malý  "Samuel"  skúšaný
       podobne, ako bol skúšaný Jób. Ostaneme aj pri kontraverzii skromní
       a malí v zmýšľaní? Dokážeme milovať svojich oponentov? Dokážeme si
       pripustiť vlastné omyly? Skutočne sa držíme celého  Božieho  Slova
                                                                          34



       a snažíme sa vyvýšiť Pána Ježiša a nie seba? - Ak to  robíme  tak,
       potom sa isto prejaví  aj  pri  nás  Božia  moc  podobne,  ako  sa
       prejavila pri Jóbovi na konci "Knihy Jób".
          Pán Ježiš nehľadá hocijakých  duchovných  pracovníkov!  Ananiáš
       a Zafíra z piatej kapitoly  Skutkov  apoštolských  museli  umrieť,
       pretože chceli pracovať pre Hospodina,  ale  pritom  si  ponechali
       svetské zmýšľania a postoje!  Pán  hľadá  duchovných  pracovníkov,
       ktorí  budú  ochotní  ukrižovať  aj  svoju  hrdosť,  tvrdohlavosť,
       názory, hnev, zlosť, neznášanlivosť, svárlivosť... Ak sa v  cirkvi
       nájde pracovník, ktorý nedá všetko Pánovi  Ježišovi  podobne,  ako
       Ananiáš a Zafíra, a potom sa stretne s  úprimným  Božím  dieťaťom,
       pričom s ním príde do konfliktu, môže naozaj skončiť podobne,  ako
       skončil aj Ananiáš so Zafírou.
          Problém cirkvi  nie  je  pre  Hospodina  priveľký.  Ak  sa  ale
       v cirkvi nenájde ľudské srdce, ktoré je  cele  odovzdané  do  Jeho
       rúk, problém sa nikdy nevyrieši! 


                          Osobné vyznanie hriešnikovi


                                  Jób 9,11-13.

          Keď trvá konflikt medzi početnou skupinou svetsky  zmýšľajúcich
       veriacich a Božím dieťaťom dlhšie,  je  veľmi  ťažké  vyznávať  im
       hriech. Na služobníka Pána Ježiša útočí živý diabol s myšlienkami:
       "Zamlč ho, oslabí to silu tvojich slov! Nepovedz o  ňom,  lebo  si
       povedia, že si len taký  hriešnik  a  že  majú  pravdu  oni!"  Jób
       v tomto pokušení krásne zvíťazil. Dokázal vyznať Stvoriteľovi svoj
       hriech a malosť. To znamená, že ho vyznal Bohu i  ľuďom.  Neklamal
       sám seba, že o sebe  stačí  rozprávať  pravdu  len  na  modlitbách
       v súkromí, chcel o sebe  rozprávať  pravdu  aj  bratom  a  sestrám
       v Pánovi, dokonca aj svojim oponentom.
          Boh chce mať zo mňa slabého, malého "Samuela", aby mohol svojou
       mocou zmeniť, alebo odstrániť množstvo hriechu.  Dokážem  skutočne
       vyznávať hriech? Hovorím o sebe pravdu? Aký pohľad prechovávam  na
       samého seba a čo o tom rozpráva Písmo?
          Pán nechce mať  silných  bojovníkov  za  pravdu.  Chce  víťaziť
       v ľudskej slabosti a pokore... 


                              Ľudské a Božie slová


                                  Jób 9,14-20.

          Jóbova slabosť a malosť nespočívala v tom,  že  by  sa  utiahol
       a stále mlčal. Nespočívala ani v  tom,  že  by  o  sebe  pripustil
       nepravdy a dal sa tak nespravodlivo ponížiť.  Ani  Samuel  neostal
       pri Anne, ale šiel do školy ku kňazovi.  Aj  Jób  chcel  rozprávať
       celé Božie Slovo. Chcel sa rozprávať a hľadať pravdu v Božom Slove
       aj napriek tomu, že okruh jeho oponentov akoby len rástol.  Najprv
       Elifaz, potom Bildad a zdalo sa, že aj Sófar bude  držať  s  nimi.
       Jób vyznáva, že sa bojí slov, ktoré by išli z neho samého. Boli by
       mu len na odsúdenie. Božie Slovo, Biblia, nemá vyzdvihovať  ľudské
       "ja", ani dobrých priateľov,  ale  pravdivú  Božiu  Radu.  Správny
       výklad Písma vyzdvihuje  Božie  Kráľovstvo,  nie  je  manipulačný,
       tendenčný... Je veľmi ťažké kázať čisté  Božie  Slovo,  ak  niekto
                                                                          35



       káže bez Božieho zmocnenia tak trochu aj pre svoj  prospech,  bude
       súdený svojimi vlastnými slovami.
          Jób mal Boží pokoj, keď oponoval a premýšľal nad  Božou  Radou.
       Bolo mu síce zle, ale nepochyboval o slovách, ktoré rozprával. Aký
       pokoj mám ja, keď rozprávam? - Je to pokoj  Boží,  alebo  jedovatý
       svetský pokoj? Nekážem  náhodou  s  vedomím,  že  sám  podľa  toho
       nežijem? 


                       Príkladná reakcia, aktuálna výzva


                                  Jób 9,21-35.

          Jób nado všetko vyvýšil  Hospodina.  Seba  ukázal  ako  takého,
       ktorý nerozumie mnohému Božiemu jednaniu. Poukázal  na  Stvoriteľa
       ako na svojvoľného Boha, plného dobroty a  lásky,  ktorého  skutky
       a zmýšľanie presahuje ľudské chápanie.
          Nenadával na svojich priateľov a nezatrpkol aj napriek tomu, že
       sa spolčili proti nemu. Nerozprávali o ňom pravdu a zhadzovali  ho
       svojimi slovami. Nemali záujem počúvať, mali  záujem  len  hovoriť
       a presadiť  svoje.  Ich  totalitný  prístup  k  Jóbovmu  nešťastiu
       nezhodil Jóba do hriechu telesného hnevu a zlostnej oponencie.  Aj
       v takýchto ťažkých chvíľach si zachoval s  Božou  pomocou  správny
       duchovný profil.
          Pán Ježiš poukazuje na skutočnosť, že je  málo  pracovníkov  na
       Božom diele. Veriaci ľudia  majú  prosiť  o  ďalších  pracovníkov.
       Nemajú prosiť o Ananiášov a Zafíry, ktorí  síce  dajú  veľkú  časť
       svojho imania, ale zároveň si aj niečo ponechajú s  klamstvom,  že
       dali všetko. Boží pracovník musí byť čistý pred  Hospodinom,  teda
       musí o sebe vyznávať pravdu a prijímať  krv  Kristovu  pre  všetky
       vyznané hriechy - v prípade čistého života to znamená  pre  všetky
       hriechy. Jeden daruje potom menej, iný viac, ale  všetci  pravdivo
       pripustia,  koľko   dali   svojho   času,   majetku,   úprimnosti,
       láskavosti,.... na kríž svojmu Bohu. Pán chce povolať aj teba,  čo
       na to odpovieš? Stačí jediný, ale pritom skutočný "Samuel" a začnú
       sa diať veľké veci plné Božej moci a milosti. Ale  každý  "Samuel"
       bude vyskúšaný podobne, ako bol  vyskúšaný  aj  Jób.  Som  ochotný
       prijať Božiu školu a skúšanie, alebo  radšej  zvolím  bežný  život
       moderného kresťana, ktorý ani tak veľa od človeka nežiada? ...

















                                                                          36




























































                                                                          37



                           Osobné poznanie Stvoriteľa

                                       X.



                            Osobná a neosobná viera


                                  Jób 10,1-7.

          Náboženstvo  sa  pre  človeka  môže   stať   zvykom,   falošnou
       psychoterapiou, môže byť len formou  intelektuálneho  naplňovania,
       alebo aj sebarealizáciou, v ktorej nábožný človek dokazuje "celému
       svetu", že má práve on pravdu. Ak  niekto  povie,  že  je  veriaci
       kresťan, nemusí to ani zďaleka znamenať, že sa v živote  "stretol"
       so Stvoriteľom v osobnom  vzťahu.  Rozdiel  medzi  Jóbovou  vierou
       a vierou jeho priateľov  spočíval  v  osobnom  poznaní  Hospodina.
       Elifaz, Bildad a Sófar dokázali o Bohu mnoho premýšľať, mali svoje
       názory a presvedčenia. To isté je možné povedať aj o Jóbovi, ktorý
       mal však navyše  so  svojim  Bohom  osobný  vzťah.  Keď  Stvoriteľ
       dopustil na Jóba utrpenie a dlhší čas ho  v  ňom  ponechával,  Jób
       nielenže Bohu nerozumel, ale navyše prežíval sklamanie,  akoby  ho
       zradil jeho najlepší Priateľ. Preto sa s Bohom pravotí v  osobných
       dialógoch, dopytuje sa na Jeho vôľu a  robí  výčitky...  V  očiach
       Jóbových priateľov je takéto jednanie suverénne, tvrdé,  bezbožné,
       lebo z Bohom pravdepodobne nikdy neprežili nič osobné.  Ich  viera
       bola zväčša  len  premýšľaním  a  náboženskými  povinnosťami.  Keď
       uvideli osobný zápas  úprimne  veriaceho  človeka,  nedokázali  mu
       rozumieť.
          Pán Ježiš o sebe  rozpráva  nielen  ako  o  Bohu,  ale  aj  ako
       o Priateľovi veriaceho človeka. Chce, aby si  jeho  deti  čítavali
       Bibliu a dozvedali sa nové zasľúbenia, pravdy... Navyše však  volá
       k osobnej viere, bez ktorej niet spasenia! Pán chce, aby Jeho deti
       prichádzali  pred  Neho  s  otázkami,   aby   sa   dopytovali   na
       modlitbách... Chce mať pred sebou úprimné ľudské srdce,  ktoré  Mu
       pravdivo vyrozpráva  čo  prežíva  aj  vtedy,  keď  ide  o  trpkosť
       a rozčarovanie voči Nemu  samému.  Človek  si  zvykol  jednať  tak
       pokrytecky a svetsky, že považuje akosi  za  prirodzené  nepovedať
       niečo nevhodné veľkým pánom tohoto sveta.  Preto  často  ani  Bohu
       nepovie mnoho z toho, čo prežíva, aby snáď  Hospodina  "neurazil".
       Pán Ježiš sa isto neurazí, keď sa mu človek  vyleje  podľa  pravdy
       svojho srdca!  Oveľa  horšie  je,  keď  veriaci  hľadajú  riešenie
       svojich problémov niekde inde, než pred Hospodinom.
          Keď Božie dieťa prežilo  mnoho  osobných  skúseností  s  Pánom,
       naozaj ho môže zaskočiť, keď sa stane niečo zvláštne a  Boh  začne
       konať inak, než predtým. Podobne sa  to  stalo  aj  u  Jóba.  Jeho
       priatelia  sa  nedokázali  zdvihnúť  z  plytkých  intelektualizmov
       a obviňovali bez lásky a Božieho povolania. V realistickom  živote
       sa môže prihodiť niečo podobné, ako aj v Jóbovom.  Začnú  sa  diať
       nepochopiteľné veci a Stvoriteľ akoby ohluchol na modlitby volania
       o pomoc. Božie Slovo týmto vážne upozorňuje, že veriaci ľudia majú
       Hospodina poznávať v osobnej viere, ale nikdy  nemajú  upadnúť  do
       klamu, že Ho už úplne spoznali! Ľudské poznanie je len  čiastočné,
       preto síce možno poznávať Božiu lásku, ale nie ju  úplne  spoznať.
       V "Jóbovskom" prípade udalostí realistického  života  teda  ostáva
       len viera, že všetko čo Boh  koná  je  prejavom  Jeho  lásky  voči
       svojmu dieťaťu. Takéto presvedčenie viery je utvrdzované životnými
                                                                          38



       skúsenosťami s Hospodinom. 


                              Hľadanie Stvoriteľa


                                  Jób 10,8-19.

          Keď Pán dopustí na svoje dieťa skúšku viery tým, že začne konať
       inak, než predtým, človek to môže prežiť ako  vnútornú  prázdnotu.
       Niekto sa možno pohorší a odvráti, iný začne  Boha  hľadať.  Nesie
       bremeno mnohých nezodpovedaných otázok a hľadá nové odpovede.  Pán
       Ježiš daroval človeku v  takomto  prípade  obrovské  požehnanie  -
       Cirkev. Neznamená to nejakú inštitúciu, ale spoločenstvo s druhými
       bratmi a sestrami.
          Stojí mi hľadanie Boha za námahu za  niekým  ísť?  Som  ochotný
       zniesť radšej urážky ako Jób, len aby  som  Boha  opäť  vo  svojom
       srdci našiel? Chcem  vôbec  neustále  prežívať  Božiu  prítomnosť,
       alebo mi v niektorých chvíľach vadí?
          V Cirkvi Božích detí  Pán  veľmi  žehná  pri  ľudskom  hľadaní.
       Potrebuje k tomu však túžiace srdce,  ochotné  niesť  kríž.  Každé
       nové poznanie a objavenie  Hospodina  potom  človeku  otvorí  nové
       pohľady, porozumenia, požehnania - hovoríme tomu duchovný rast. 


                                    Modlitba


                                 Jób 10,20-22.

          V závere tejto kapitoly Jób prosí Hospodina o úľavu a pomoc. Je
       to prirodzený skutok úprimnej viery. Živá viera sebou  nesie  vždy
       osobnú komunikáciu so Stvoriteľom. Takouto komunikáciou je čítanie
       Biblie a modlitby. Písmo sa dá čítať ako kniha, tiež ako  učebnica
       - to oboje je potrebné. Pán Ježiš ale chce, aby Jeho  deti  čítali
       Bibliu aj ako  živé  Slovo  pre  nich  samých!  Takéto  chvíle  sú
       chvíľami striedavého čítania a modlenia,  kladenia  Pánovi  otázok
       a vzdávania vďaky. Úprimná viera sebou takéto chvíle určite nesie,
       lebo vždy sprevádzajú zdravý duchovný rast.
          Modliť sa je potrebné aj za druhých,  Pán  vyzdvihuje  spoločné
       modlitby.  Keď  má  byť  ale  takýto  modlitebný   život   úprimný
       a  požehnaný,  musia  ho  sprevádzať  aj  mnohé  osobné   modlitby
       v skrytosti a súkromí s Hospodinom. Navyše je prirodzené  prežívať
       Božiu prítomnosť aj tak, že človek pri každodennej práci kedy tedy
       povzdychne, pomyslí na Pána, aby mu požehnal, pretože si je vedomí
       svojej nedostatočnosti. Inými slovami živá viera  je  vždy  hlboká
       a osobná. Na  nej  potom  stojí  biblické  vzdelávanie,  aktivity,
       duchovná  práca...  Tieto  priority  nemožno   zameniť.   Biblicky
       vzdelaný, aktívny  a  pracovitý  kresťan  ešte  nemusí  byť  Božím
       dieťaťom...







                                                                          39



                                Sófar Naámatský
                                  Čas hriechu



                                 Zaťatosť pýchy

                                      XI.



                               Dve tvrdohlavosti


                                  Jób 11,1-6.

          O tvrdohlavosti sa medzi ľuďmi veľa rozpráva.  Najčastejšie  sa
       tento výraz používa vtedy, keď niekto  neuposlúchne  názor,  alebo
       radu  druhého.  Hneď  sú  "na  programe"  obvinenia:  "Ty  si  ale
       tvrdohlavý! Mal by si vedieť prijať aj iný názor..." Prvé kapitoly
       Knihy Jób odkrývajú dve rôzne tvrdohlavosti. Jób  sa  držal  stále
       svojho názoru a tiež aj jeho priatelia  nechceli  pripustiť  niečo
       iné, než svoje presvedčenie. Je to veľmi  realistický  obraz  tzv.
       dialógu, ktorý je dialógom len na prvý pohľad. Ľudia vedúci dialóg
       premýšľajú nad názormi oponentov a chcú svoj pohľad zmeniť, ak  by
       uvideli, že sa mýlia. Človek vedúci pokrytecký  dialóg  však  chce
       len presadiť svoje presvedčenie. Robí sa, že načúva a premýšľa nad
       názormi oponentov, ale v skutočnosti si nechce pripustiť  niektoré
       fakty,  ktoré  by  podlomili  jeho  presvedčenie.  Takýto   človek
       obyčajne neklame priamo, lebo by  ho  hrýzlo  svedomie,  alebo  by
       vypadal neisto v svojich názoroch. Preto radšej neprijíme niektoré
       pravdivé pohľady, alebo na ne radšej "zabudne", aby tak  nevniesol
       do svojho presvedčenia niečo, čo by  rozbíjalo  jeho  istoty.  Tak
       môže potom smelo tvrdiť, že je presvedčený o svojom názore a že sa
       o ňom chce rozprávať. Takýto človek najprv  oklamal  samého  seba,
       aby mohol zahrať  pekný  pokrytecký  dialóg.  Takáto  tvrdohlavosť
       pochádza z ľudského hriechu, presadzuje svoje  a  skutočnú  pravdu
       o sebe ukrýva v tme pretváriek a sebaklamov.
          Jóbovi priatelia nechceli počuť jeho argumenty, stále si  húdli
       svoje a neakceptovali Jóbove postoje a vyznania. Jednoducho chceli
       dokázať svoje pravdy, pričom im na Jóbovi ani nezáležalo.
          Jób vypadal ako druhý tvrdohlavec.  Kvalita  jeho  presvedčenia
       však spočívala v niečom úplne inom.  Pripúšťal  všetky  argumenty,
       premýšľal nad nimi a chcel zmeniť svoj názor. Bol na takej hlbokej
       duchovnej úrovni, že by to pre neho nebol až taký  problém  vyznať
       omyl. Jóbov problém spočíval v tom, že" nedokázal rozumieť Božiemu
       jednaniu inak, než mu rozumel. Pripúšťal pravdy, odmietal nepravdy
       a na základe toho prijal presvedčenie v  úprimnosti  srdca  a  bez
       pretváriek. Táto druhá  tvrdohlavosť  v  skutočnosti  ani  nie  je
       tvrdohlavosťou. Je to úplne iná kvalita,  v  rámci  ktorej  človek
       nemôže prijať niečo nepravdivé, ak sa chce zachovať čestne.
          Ak sa stretnú v dialógu dvaja "Jóbovia", zakrátko  si  vyjasnia
       problém a duchovne  porastú.  Ak  sa  stretnú  dvaja  "Sófarovia",
       pohádajú sa a budú sa vzájomne obviňovať a  nedokážu  sa  navzájom
       zniesť. V treťom prípade, keď nastane konfrontácia  medzi  "Jóbom"
       a "Sofarom" môže dialóg trvať veľmi dlho. "Jóbovia"  síce  povedia
       svoj názor, ale nechcú sa hnevať  a  zatrpknúť.  "Sófarov"  takéto
       jednanie zase provokuje k tomu, že sa im  snáď  podarí  presvedčiť
                                                                          40



       druhú stranu o svojej pravde a dokázať tak svoju múdrosť. V  tomto
       treťom prípade, môže zakročiť do dialógu aj sám Hospodin  podobne,
       ako to urobil aj v situácii Jóbovej. Pán poukazuje v tomto  svojom
       Slove na skutočnú realitu rozhovorov.  Napomína  svoje  deti,  aby
       duchovne narástli na "Jóbov" a budovali tak Božie  Kráľovstvo.  To
       neznamená zmieriť sa s nesprávnym názorom, ale zmieriť sa v  srdci
       s nesprávne jednajúcim bratom. Znamená to nehnevať sa,  poukazovať
       na poznané pravdy a prosiť o schopnosť zmeniť svoj vlastný  názor,
       keď je to potrebné.
          Skutočný dialóg bez pretváriek potom  vybuduje  mnoho  dobrého.
       Ako je to so mnou, keď vediem dialóg? 


                                  Pýcha a čas


                                  Jób 11,7-12.

          Sófar Naámatský Jóbovi nepovedal nič  nové.  Držal  sa  taktiky
       svojich dvoch priateľov. Bol už v poradí tretí, kto sa  zasadzoval
       za niečo nepravdivé a zlé. Keď človek prežije znovuzrodenie,  býva
       to v jeho živote veľkou udalosťou. Pripustí si mnoho  vecí,  ktoré
       si nikdy predtým  nedokázal  pripustiť,  vyznáva  hriech  a  prosí
       o pomoc Pána Ježiša. Potom možno prejde nejaký čas, možno niekoľko
       rokov a Božie dieťa sa dostáva do pozície, ktorá sa  veľmi  podobá
       starému životu. Ak veriaci človek začne upadať do pýchy a prestáva
       byť schopný pripúšťať si niektoré veci, možno  za  niekoľko  rokov
       bude  z  neho  veľmi  nábožný  sveták,  ktorý   potrebuje   prežiť
       znovuzrodenie a  pripustiť  si  mnoho  vecí,  ktoré  si  pripustiť
       nedokáže. Jeho život začína byť životom bez moci Svätého Ducha. Je
       to  veľmi  nebezpečný  stav,  lebo  Písmo  upozorňuje,  že   druhé
       znovuzrodenie sa už prežiť nedá.  Pán  Ježiš  varuje,  aby  človek
       nezaspal  a  neumrel  v  hriechu,  lebo  už  nikdy  neuvidí  Božie
       Kráľovstvo.
          Boží Duch  chce  meniť  ľudský  charakter,  lámať  jeho  povahu
       a meniť jeho názory na lepšie. Ak  ale  niekto  začne  byť  pyšný,
       začne odmietať Božie vedenie, začína tým prijímať  iné  vedenie...
       Jednoducho sa  takéto  jednanie  dá  nazvať  svojvôľou.  Svojvoľný
       veriaci človek v skrytosti svojej mysle odmieta Božiu vôľu, pričom
       ústami vyznáva, že ju rešpektuje. Svojvôľu opisuje Božie Slovo ako
       hriech proti Svätému Duchu. Svojvoľník je  nenapomenuteľný,  preto
       sa nemá ako vrátiť k Svojmu Stvoriteľovi.
          Ako jednám ja? Možno je ešte čas navrátiť sa k Bohu - možno tej
       svojvôle v mojom srdci ešte nie je "nadkritické množstvo"...
          Pán niekedy čaká, aby svojvoľník svoje  dielo  dokonal.  Je  to
       čas, keď sa úprimným veriacim môže zdať, že Boha niet. V túto dobu
       sa ešte svojvoľník môže spamätať.
          Ako rozumiete Židom 6,1-6. a Matúš 12,43-45. 


                       Výklady a zasľúbenia prostriedkom


                                 Jób 11,13-20.

          Ako sa prejavila hriešna tvrdohlavosť a  svojvôľa  na  Sófarovi
       Naámatskom? - Poukazoval na  hlboké  pravdy  Božej  Rady.  Človeka
       videl  ako   nedokonalého   a   Boha   ako   všemocného,   dobrého
                                                                          41



       a dokonalého. Poukazoval na Božie zasľúbenia prameniace z pokánia.
       To všetko bolo  krásne  a  vychádzajúce  z  poznania  Božej  Rady,
       nevychádzalo to ale z reality. Sófar si nepripustil mnoho z  toho,
       čo sa Jóbovi dialo. Nepripustil si v skutočnosti ani  nedokonalosť
       svojho  vlastného  poznania.  Sófarove  hriešne   "ja"   očakávalo
       naplnenie, keď si Jób všetko, čo povedal  pripustí  a  on  prežije
       radosť nad víťazstvom, hrdosť svojej pravdy...
          Čo pri rozhovoroch očakávam ja? - Povedať sa  dá  všeličo,  ale
       aká je moja skutočná motivácia, ktorú pozná len Boh a ja sám?
















































                                                                          42




























































                                                                          43



                            Bratstvo a rovnocennosť

                                      XII.



                              Vzťah rovnocennosti


                                  Jób 12,1-5.

          Veriaci ľudia si radi jeden druhému hovoria brat alebo  sestra.
       Vedia sa na seba usmievať, povzbudzovať sa, pomáhať si,... Keď ale
       nastane medzi nimi konflikt, v ktorom sa má prejaviť ich bratstvo,
       začnú jednať úplne inak. Brat začne zabúdať na  brata  a  namiesto
       budovania porozumenia začne jazyk pracovať na  zhadzovaní  druhých
       a vyvyšovaní seba samého. Konflikt je  niečo  zlé,  čo  by  nemalo
       nastať. Keď však nastane, odmeria skutočnú ľudskú lásku. Na povrch
       sa začnú dostávať veci, ktoré boli  dovtedy  ukryté  a  človek  sa
       odhaľuje vo svojej nahote.
          Konflikt medzi Jóbom a jeho priateľmi spôsobil, že sa  prejavil
       voči nemu  ich  skutočný  vzťah.  Jeho  argumenty  im  nestáli  za
       uvažovanie, jeho závery  neboli  pre  nich  hodné  toho,  aby  ich
       porovnávali zo svojimi. Jóbovi priatelia mali utvorený  názor,  že
       je Jób hriešny, určitým spôsobom menejcenný a oni  sú  lekármi  na
       jeho uzdravenie. Takýto prístup voči druhému človeku rozhodne  nie
       je ani rovnocenný, ani bratský.
          Nadradenosť jedného človeka nad druhým môže byť  niekedy  úplne
       skrytá za množstvo  slov  "viery  a  lásky"!  Niektorí  ľudia  pri
       konflikte jednoducho nepotrebujú počúvať druhú  stranu.  Iní  zase
       počúvajú alebo sa tak aspoň robia, ale nemajú  ochotu  meniť  svoj
       názor. Nájdu sa dokonca aj takí,  ktorí  nenachádzajú  argumentov,
       aby si uhájili svoje "presvedčenie", pri úprimných otázkach  mlčia
       a nemajú čo povedať na obhajobu. - Napriek tomu  však  pri  svojom
       názore zostávajú a zasadzujú sa zaň. Takýmto spôsobom sa  správali
       Jóbovi priatelia, pritom rozprávali o spoluúčasti.
          Neponechávam si  aj  ja  niektoré  názory  s  vedomím,  že  ich
       nedokážem uhájiť? Nemilujem svoje "presvedčenie" viac  než  svojho
       blížneho, o  ktorom  rozprávam,  že  mi  je  bratom?  Som  ochotný
       komunikovať a meniť svoje postoje?
          Zaťatosť môže veľmi ľahko urobiť z dvoch  bratov  jedného  pána
       a druhého nevoľníka! Pán Ježiš žiada úprimnú a nepokryteckú vieru.



                       Podobenstvo na zhadzovanie druhých


                                  Jób 12,6-10.

          Keď  veriaci  človek  prichádza  do  konfliktu  a  nezvláda  ho
       v zmysle, že sa správa zaťato  a  neochotne  meniť  pohľad,  nutne
       niekomu ubližuje a utláča ho týmto svojim postojom! Keď má  niekto
       nepodložený názor, ktorý si nedokáže uhájiť, je veľmi možné, že sa
       stáva šíriteľom intríg a znevažujúcich rečí. Pohľad na  skutočnosť
       v zmysle: "Ja si to myslím a basta fidli!"  Takýto  pohľad  nemôže
       obstáť. Ak niekto nemá  vyriešené  isté  otázky,  mal  by  vypočuť
       všetky argumenty a biblicky odôvodniť svoj postoj. Pán Ježiš  dáva
                                                                          44



       k  tomu  múdrosť  a  moc  Božieho  Ducha,   veriaci   ľudia   majú
       k dispozícii Bibliu a možnosť vzájomných rozhovorov. -  To  všetko
       môže slúžiť na riešenie svojich nejasných otázok. Ak  ale  veriaci
       aj tak odmieta niektoré argumenty, aby obstál jeho  pohľad,  stáva
       sa utláčateľom, ktorý používa svoj  jazyk  na  potláčanie  druhých
       spoluveriacich. O takýchto ľuďoch rozpráva Jób ako o  lúpežníkoch,
       zlodejoch.
          Človek často nedokáže rozpoznať pravdu od klamstva. Pán v tomto
       biblickom odseku pripomína, že On jasne  vidí  lesť  a  rozpoznáva
       pokrytectvo. Jemu sa nedá argumentovať prázdnymi slovami a dôvodiť
       niečo, vynechávajúc podstatné  skutočnosti.  Pán  Boh,  Stvoriteľ,
       dostihne pokrytca svojim časom a uvedie na  neho  zlé  podľa  jeho
       skutkov. 


                             Domovina Božieho ľudu


                                 Jób 12,11-20.

          Utlačené Božie dieťa  možno  niekedy  upadá  do  depresie,  keď
       nachádzalo domov v niektorom spoločenstve veriacich ľudí  a  teraz
       tam ostalo už len  neporozumenie  a  zhadzovanie  jedného  druhým.
       Takýto duchovný útok môže byť veľmi  nebezpečný  tým,  že  niekomu
       môže odobrať vieru v živého Pána Ježiš.
          Pán však pripomína, že je  mocným  Bohom,  ktorý  uvodí  radosť
       i žiaľ, dáva pokoj i rozdelenie. Naozajstnou  domovinou  veriaceho
       človeka by mala byť dôvera v  takéhoto  Boha  postavená  na  viere
       i skúsenostiach vyplývajúcich z duchovného rastu.
          Popisujeme konflikt medzi veriacimi ľuďmi. To  znamená,  že  sa
       obidve strany modlia, obidve strany čítajú Písmo a  obidve  strany
       prichádzajú uctiť si Hospodina v spoločenstve  Božieho  ľudu.  Ale
       iba jedna bude vypočutá, jednu podrží Hospodin, lebo  uctievať  si
       živého Boha sa dá aj s túžbou uprednostňovať samého  seba.  Takéto
       uctievanie je zlorečené, aj keď môže byť dlhý čas  ukryté.  Človek
       môže uprednostňovať seba  v  najrozličnejších  veciach.  -  Trochu
       slávy, trochu majetku, trochu vlády a moci nad druhými, to  všetko
       môže byť motiváciou k tomu, aby veriaci  človek  prestal  prijímať
       celé Božie Slovo a začal prijímať len jeho časť.
          Pán Ježiš volá svoje deti, aby  si  urobili  Domov  v  Bytosti,
       ktorá sa presne orientuje v zamotaných vzťahoch  a  chce  vyučovať
       svoje deti. Domov v živom Bohu ale vyžaduje neustálu ochotu  činiť
       nové a nové pokánia, meniť staré názory a vyvyšovať nie seba,  ale
       Božie Kráľovstvo. Takýto prístup potom prinesie svojim časom mnoho
       požehnania a Pánovej pomoci. 


                               Hospodin - môj Boh


                                 Jób 12,21-25.

          Posledný odsek tejto kapitoly vyvyšuje Hospodina  nado  všetko.
       Poukazuje na Neho nielen ako na láskavého a  dobrotivého,  ale  aj
       ako na mocného, trestajúceho a vševediaceho Boha!
          Je tento Boh aj mojim Bohom? Sú moje  modlitby  lahodiace  Jeho
       uchu? Spĺňam Jeho kritériá Božieho detinstva?
          Človek sa dá ľahko oklamať. Stačí chodiť pravidelne do  kostola
                                                                          45



       a sem - tam si niečo prečítať  z  Biblie  a  hneď  to  vypadá  ako
       úprimné kresťanstvo.  Hospodin  žiada  celé  ľudské  srdce.  Žiada
       naozajstné bratstvo, bez ktorého niet úprimnej viery! Kto je mojim
       Bohom? - Je veľa bohov na svete, ktorí sa Kristovi veľmi podobajú.
       Ide mi o to, aby vo mne videli  kresťana  ľudia  alebo  sám  Ježiš
       Kristus?
          Nech Ti je sláva, Pane Ježiši, na veky vekov!


















































                                                                          46




























































                                                                          47



                                 Božie mlčanie

                                     XIII.



                             Moderná psychológia...


                                  Jób 13,1-5.

          Je zaujímavé pozorovať Jóba,  ako  rieši  konflikt  so  svojimi
       priateľmi. - Neuráža sa, keď mu  niečo  vyčítajú  a  zároveň  chce
       s nimi komunikovať. Na začiatku tejto kapitoly dokonca vidieť,  že
       sa nebojí povedať ani to, čo si o nich myslí.
          Niektorí veriaci niekedy poukazujú na svetskú  psychológiu,  že
       sa má  človek  vyhýbať  kontraverziám.  Na  tomto  základe  radšej
       ponechávajú  v  cirkvi  hriech,  ktorý  potom  rastie  a  potupuje
       Evanjelium Pána Ježiša. Žiaľ v cirkvi niekedy  ľudia  milujú  viac
       pohanské naučenia,  než  doporučenia  z  Božieho  Slova.  V  tomto
       prípade  ale  ani  svetská  psychológia  nedoporučuje   ponechávať
       druhých v sebaklame. Doporučujú to len prevrátení klamári,  ktorým
       viac vyhovuje ich hriech a tma a tak  hľadajú  akýkoľvek  pravdivý
       alebo nepravdivý argument na obhajobu  svojich  nečistých  skutkov
       a názorov. Príklad Jóba ukazuje, že je  potrebné  vysvetliť  svoje
       postoje, podložiť ich Písmom a zároveň chcieť prijať názor,  ktorý
       by tieto postoje vyvracal. Keď ale  druhá  strana  nemôže  obhájiť
       svoj pohľad  a  uchyľuje  sa  k  demagógii,  prehliadaniu  vážnych
       argumentov a klamstvám, potom je na  mieste  upozorniť  oponentov,
       ako jednajú: Ak  niekto  klame  alebo  utajuje  vážne  skutočnosti
       potrebné na správnu duchovnú víziu, takýto človek je podvodník. Ak
       niekto kradne  alebo  si  privlastňuje  akýmkoľvek  iným  spôsobom
       niečo, čo mu nepatrí, je  zlodej...  Povedať  niečo  také  druhému
       človeku  nie  je  ani  bezohľadnosť,  ani  nedostatok  lásky,  ani
       invektíva, je to len upozornenie,  že  začína  ísť  cestou  sveta,
       ktorá končí v zatratení. Jób poukazuje: "Ale vy kujete lož!"
          Dokážem pre Pána Ježiša aj ja takto vystúpiť a zastať  sa  Jeho
       Kráľovstva? - On sa môjho spasenia takto zastal a bol potupený  od
       väčšiny.
          Pán rozpráva, že kto Jeho vyzná pred ľuďmi, toho  aj  On  vyzná
       pred  svojim  Otcom,  ale  kto  Jeho  nevyzná,  toho  sa  ani   On
       nezastane... Je veľmi zaujímavé zamyslieť sa  nad  týmito  veršami
       v zmysle kontraverzií v cirkvi, budovania  Božieho  Kráľovstva....
       Som vôbec hodný spasenia?
          Tam  kde  existujú  dva  rozdielne   názory   sú   kontraverzie
       prirodzené a nie je na nich nič zlé. Názory  si  treba  ujasňovať,
       vylepšovať... T.G. Masaryk povedal, že  názory  nemení  len  osol,
       pretože nemôže. Biblia rozpráva, že názory  nemení  v  prvom  rade
       pyšný človek,  lebo  nechce.  Ak  je  niekto  nemúdry,  má  Bibliu
       a spoločenstvo Božieho Ľudu, kde môže múdrosť načerpať. Ak má dnes
       kresťanstvo nedostatky,  má  ich  len  preto,  že  ochladla  láska
       mnohých - nikomu sa nechce zastávať sa  vecí  Pána  Ježiša,  nikto
       nechce mať nepriateľov,  takže  radšej  Krista  predajú  za  svoju
       popularitu, slávu a pohodlie. Jób je príkladom  jasného  jednania,
       na základe ktorého bol potupený a ľuďmi odsúdený. Možno práve  pre
       takéto jednanie sa ho nakoniec zastal sám Hospodin. 


                                                                          48



                 Možno urobiť z Boha vplyvného svetského pána?


                                  Jób 13,6-12.

          Prístup niektorých svetákov je veľmi zaujímavý. Keď totiž  chcú
       niečo  dosiahnuť,  začnú  chváliť  niektorého  vplyvného   pohana,
       ktorého si tak získajú a ten sa ich potom niekedy zastane. Vplyvný
       priateľ vo svete je naozaj  niekedy  prostriedkom,  ako  dosiahnuť
       svoj cieľ. Stáva sa tak nástrojom v rukách skrytého  manipulátora,
       ktorý stojí kdesi v pozadí, využíva  situácie,  podporuje  mocných
       a nakoniec užíva plodov svojho pokrytectva a falše.
          Jóbovi priatelia si chceli  urobiť  takýto  nástroj  zo  živého
       Boha. Jóba chceli zhodiť a Boha vyzdvihovali nadovšetko,  čo  síce
       je správne, ale nie s touto ich motiváciou! Boh  je  Pánom  pánov,
       veľký, mocný a láskavý, ale  človek  si  ho  nikdy  nemôže  získať
       a oklamať ho, aby potom urobil to, čo chce manipulátor.  Boh  vidí
       celé ľudské srdce a aj všetky motivácie v ňom. - Beda ľuďom, ktorí
       ho zhadzujú svojimi lichotivými výrokmi tak, že chcú z nich  ťažiť
       prospech pre samého seba! 


                            Čas hriechu, čas mlčania


                                 Jób 13,13-19.

          Keď Stvoriteľ čaká a mlčí na ľudský hriech, je to čas,  keď  sa
       ešte dá urobiť pokánie.  Takto  sa  prejavuje  pri  človeku  Božia
       láska. Tento čas však  vplýva  aj  na  tých,  ktorí  sú  potlačení
       a ponižovaní hriechom iných. Takéto čakanie je veľmi ťažké,  a  to
       hlavne vtedy, keď  človek  Božiemu  jednaniu  nerozumie.  Volá  na
       Hospodina, ale On sa mu neozýva... Pán  Ježiš  chce  vyučiť  svoje
       deti,  že  každý  potrebuje  čas  na  pokánie!  Preto   je   úplne
       prirodzené, že keď niekto zotrváva v hriechu  a  akoby  sa  s  tým
       nedalo nič robiť, Pán zhovieva. Hriech a špinu, ktorá sa z  vnútra
       cirkvi akoby nedala odstrániť, je potrebné nechať  tak  a  neviesť
       vojnu. Pán chce, aby Jeho deti rozumeli Jeho jednaniu a modlili sa
       za hrešiacich. Niesť kríž a trpieť v tomto zmysle je prejav lásky.
          Ak boží ľud obstojí, Pánov čas sa  vždy  naplní  a  zastane  sa
       svojho podobne, ako to bolo v Jóbovom prípade. 
          Nevediem boj, ktorý patrí Hospodinovi? Dokážem milovať  svojich
       nepriateľov? 


                                Modlitba v tichu


                                 Jób 13,20-28.

          Božie ticho je niekedy hrozivé. Pán sa  neozýva  a  človeku  sa
       tento čas zdá byť  ako  čas  opustenia  a  odvrhnutia  Hospodinom.
       Takýto čas však býva časom najväčších duchovných rastov,  býva  to
       čas modlitieb, ktoré zbližujú človeka a jeho Boha.  Pán  chce  aby
       sme predkladali svoje žiadosti a problémy Jemu, chce riešiť osobné
       i cirkevné problémy a požehnať kontraverzie vedené v  Jeho  Duchu.
       Cirkev bez takýchto kontraverzií je mŕtva, lebo  ľuďom  v  nej  už
       prestalo ísť v prvom rade o Božie Kráľovstvo.
                                                                          49



          Modlím sa, keď mi je ťažko? Potrebujem svojho  Boha,  alebo  to
       len tak rozprávam, aby som oklamal svoje svedomie i druhých bratov
       a sestry?






















































                                                                          50




























































                                                                          51



                                   Porušenosť

                                      XIV.



                                 Zákon hriechu


                                  Jób 14,1-6.

          Biblické novozákonné učenie o hriechu poukazuje na  zákonitosť,
       ktorá pôsobí, že sa ľudia už rodia zlí. Naivná  predstava,  že  sa
       človek narodí dokonalý a len neskôr akosi zhreší pre zvod sveta je
       nesprávna a nebiblická. Božie Slovo vážne poukazuje na  zákonitosť
       hriechu, ktorá sa nachádza v  ľudskom  tele  a  pre  ktorú  žiadny
       človek nedokáže žiť taký život, aby obstál pred Hospodinom. Keď sa
       aj niekto rozhodne, že sa pokúsi činiť skutky  lásky  a  odstrániť
       svoj egoizmus, skôr či neskôr padne. Inými slovami, človek  naozaj
       potrebuje spasenie Pána Ježiša!
          Tento moment sa spomína  dokonca  aj  v  jednej  z  najstarších
       starozákonných kníh, akou je Kniha Jób.  Jób  vypozoroval,  že  sa
       človek rodí nečistý - porušený hriechom. Na základe toho  prinášal
       aj svoje obete Stvoriteľovi. Fakt, že ho Boh prijímal  nevidel  vo
       svojej dokonalej viere, ale v Božom odpustení. Preto aj  konflikt,
       ktorý nastal medzi ním a jeho priateľmi  posudzoval  ako  konflikt
       medzi porušenými ľuďmi,  ktorí  nie  sú  schopní  dokonale  obstáť
       v skúškach viery.
          Niekto by možno povedal, že pri konfliktoch  majú  vždy  trochu
       pravdy  obidve  strany.  Možno  by  poukázal   práve   na   ľudskú
       porušenosť. Pán Ježiš však vážne napomína,  že  všetok  hriech  je
       potrebné vyznať na modlitbe Bohu, prípadne aj  bratom  a  sestrám.
       Vyznaný hriech Kristus obmyje svojou krvou, ale žiadny  iný!  "Keď
       vyznávame svoj hriech, verný je a spravodlivý,  aby  nám  odpustil
       hriech a očistil nás  od  každej  neprávosti."  Tento  známy  verš
       nehovorí  o  jednorázovom  vyznaní  v  čase   znovuzrodenia,   ale
       o priebežnom vyznávaní. Keď takto  veriaci  človek  vyznáva,  jeho
       hriech sa nepočíta. Nemožno ale na jednej  strane  niečo  vyznávať
       a zároveň tú istú vec, ktorú vyznávame  ako  hriešnu,  presadzovať
       v cirkvi len preto, že sme príliš hrdí pripustiť si túto pravdu aj
       pred  spoločenstvom  veriacich  ľudí!  Z  Boha  sa  nikto   nebude
       vysmievať bez trestu!  Preto  keď  rozprávame  o  konflikte  medzi
       Božími  deťmi,  predpokladáme,  že  skutky   vyplývajúce   z   ich
       porušenosti vyznávajú svojmu Bohu, a teda sa im nepočítajú. Tak sa
       mnohokrát stáva, že má pravdu len jedna z pravotiacich sa  skupín.
       Ak by totiž niektorá zo strán porozumela, že sa v niečom mýli,  je
       prirodzené pre Boží ľud tento  omyl  vyznať  podobne,  ako  to  aj
       urobil v predchádzajúcich kapitolách Jób. Tak zvyčajne  ostáva  na
       strane Božieho ľudu pravda a požehnanie, však ľudia zastávajúci sa
       bezbožnosti sa stále viac a viac zapletajú do  svojich  klamstiev,
       ktoré ich môžu nakoniec úplne odviesť od Božej lásky.
          Človek môže aj vo svojej porušenosti nachádzať  pravdu,  lásku,
       Božiu vôľu, nesmie byť však pritom spútaný  hrdosťou  vyplývajúcou
       z moci hriechu v jeho tele.  Takáto  spútanosť  je  istá  duchovná
       smrť. Pán volá svoje deti k návratu. Ak niekto  úplne  odpadne  od
       Neho, už nie je  možné  stať  sa  opäť  veriacim  Božím  dieťaťom.
       Kristus na to poukazuje v  podobenstve  o  zlom  duchovi,  ktorého
       vyhnal z človeka. Keď ten ale  našiel  svoj  bývalý  dom,  človeka
                                                                          52



       prázdneho,  bez  Svätého  Ducha,  pojal  sedem   ďalších   démonov
       a posledné skutky toho človeka boli horšie než tie  prvé.  Podobne
       varuje aj Apoštol Pavel: Židom  6,1-6.  Z  Boha  sa  nebude  nikto
       vysmievať! Ak si  niekto  myslí,  že  jazykom  zvíťazí  a  potlačí
       druhého, alebo že s ním ukryje svoju neprávosť, zotrváva v hroznom
       omyle, ktorý mu môže byť na smrť. 


                                 Jediná milosť


                                  Jób 14,7-13.

          Veriaci ľudia si niekedy chcú ospravedlniť svoje zlé skutky bez
       pokánia   a   potreby   Spasiteľa.   Jednou   z   takýchto   metód
       samospravodlivosti je učenie o  reinkarnácii.  Človek  na  základe
       tohoto učenia môže robiť mnoho zlého, keď ale umrie, dostáva  novú
       šancu v novom živote. Biblia jasne poukazuje na pravý opak! Človek
       má jedinú šancu, jediný život, ktorý má hlboký zmysel - zmieriť sa
       so Stvoriteľom.  Ak  niekto  premrhá  tento  Boží  dar  pre  lásku
       k samému sebe,  nebude  mať  žiadnu  inú  príležitosť,  aby  svoje
       počínanie opravil.
          Jób v tomto odseku zalamentoval nad sebou. Bol by rád, keby  ho
       Boh radšej ukryl v hrobe a potom  sa  rozpamätal  na  neho.  Inými
       slovami povedal asi toľko, že by to bolo výborné pre  neho  umrieť
       a nadejať sa na reinkarnáciu. V druhom živote  by  mu  bolo  možno
       lepšie. Vzápätí ale  odmieta  takéto  lamentovanie  a  prijíma  od
       Hospodina skutočnú realitu tak, ako ju stvoril. 


                                 Teraz a potom


                                 Jób 14,14-22.

          Boh stvoril pre človeka na zmierenie jeden život, a preto práve
       v tomto živote chce, aby Ho človek hľadal, dopytoval sa  na  Neho,
       poznával Ho a učil sa od Neho byť pôsobením Svätého Ducha  lepším.
       Človek má v živote svoje "teraz" a svoje "potom". Ak  je  to  prvé
       zlé a ťažké, Božie Slovo ho vedie, aby hľadal Hospodina a  nadejal
       sa na Jeho lásku. Boh je dosť silný na to, aby každé ťažké  ľudské
       "teraz" zmenil na krásne  a  požehnané  "potom".  Potom  sa  stane
       v ľudskom živote  "teraz"  a  človek  začne  chváliť  svojho  Boha
       v hlbšom poznaní Jeho lásky.
          Jób sa chce nadejať na Hospodina po všetky dni  svojho  života.
       Je to výzvou a príkladom pre život viery. Pán nechce,  aby  niekto
       začal pochybovať o Jeho láske k nemu. Nechce to preto, lebo  veľmi
       miluje každého človeka. Dôvera potom pôsobí trpezlivú nádej a táto
       nikdy nezahanbí!








                                                                          53



                           Dôvody a prejavy nenávisti
                           Moc Svätého Ducha a vzťahy



                            Keď sa minú argumenty...

                                      XV.



                                  Zhadzovanie


                                  Jób 15,1-11.

          Keď si človek pri dialógu nechce pripustiť pravdu, robí to  buď
       preto, že naozaj nemôže prijať iné tvrdenia alebo  preto,  že  ich
       z najrôznejších príčin nechce  prijať.  Ak  niekto  nechce  prijať
       ponúkané vysvetlenia, je veľmi  možné,  že  svätý  Duch  aspoň  na
       chvíľku  v  jeho  srdci  "zaklope"  a  potichu  upozorní:  "Počkaj
       človeče! To ani zďaleka nie je také isté, čo tvrdíš..." Svetáci sú
       zvyknutí na to, že keď chcú obviniť, musia dokázať vinu alebo  keď
       ich chce niekto obviniť, musí  tiež  dokazovať.  Tichý  Boží  hlas
       v srdci nikto nikomu nedokáže! Navyše sa mnohým kresťanom dnes  už
       zdá, že to s Hospodinom nemusia brať až tak  vážne  -  tu  niekomu
       ublížili a nič sa nestalo, tam si privlastnili maličkosť  a  nikto
       ich nevidel, aj na modlitby a čítanie Písma sem tam zabudnú a  nič
       zlé sa im nedeje... Inými slovami sa im  začne  vidieť,  že  Písmo
       nemusia prijímať celé. Zabúdajú pritom, že možno už dávno nepatria
       medzi skutočný Boží ľud. Možno im už ale ani to nevadí  -  veď  sa
       naučili klamať sami seba. Chodia  do  kostola,  vedia  sa  výborne
       pokrytecky tváriť, robia naoko dobré veci a tiché hlasy vo svedomí
       je predsa najlepšie šikovne preskakovať. Takýto ľudia majú v tomto
       svoje odsúdenie. Ponúkané vysvetlenia nechcú prijať aj keď  je  to
       pred Hospodinom úplne zjavné, len  pred  človekom  sa  dá  všeličo
       zakryť.
          Lenže keď si chce niekto podržať svoj názor aj napriek  logike,
       zdravému, triezvemu mysleniu, napriek  faktom  a  napriek  Božiemu
       Slovu, musí začať robiť niečo,  čo  možno  dovtedy  nerobil.  Musí
       niektoré reči prehliadať, čo každého  človeka  nutne  privádza  do
       duchovnej smrti.  Ak  niekto  prehliada  ľudské  reči,  chtiac  či
       nechtiac sa to naučí a bude prehliadať aj  Boží  hlas!  V  takomto
       prípade je niekedy veľmi výhodné zhodiť oponenta aj napriek  tomu,
       že sa proti jeho názoru nedá argumentovať. Veľmi dobre na to  môžu
       poslúžiť rôzne intrigy a prípadne aj priamy útok,  ktorý  sa  síce
       netýka  problému  z  dialógu,  ale  zato  sa  dobre  hodí  človeku
       zviazanému pýchou.  Takto  napadol  aj  Elifaz  Jóba.  Vyčítal  mu
       mladosť, poukázal na to, že je medzi  nimi  človek,  ktorý  by  mu
       mohol byť otcom a že isto vedia aspoň toľko o múdrosti ako on.  Ak
       niekto znevažuje mladosť a vyvyšuje svoj vek ako  argument,  chová
       sa ako zlodej!  Skutočná  staroba,  dospelosť  sa  nepohorší,  ale
       naopak vysvetlí mladosti jej omyly. Takúto starobu,  dospelosť  si
       prirodzene  všetci  budú  vážiť.  Ak  sa   ale   niekto   vyvyšuje
       a argumentuje vekom, pravdepodobne  hreší  a  klame  samého  seba.
       Takéto jednanie je jedným z prejavov nenávisti a pýchy.
          "Ty sopliak, čo si to dovoľuješ, mne budeš niečo rozprávať?!"
          "V tvojich rokoch sme ťažko museli zarábať na chlieb  a  ty  si
                                                                          54



       dovolíš kritizovať?!"
          "Kamoš, veď ja som bol tvojim duchovným otcom  a  ty  ma  teraz
       chceš poučovať?!"
          "Čo mi čo máš rozprávať, veď sme rovnako starí, nerob  zo  seba
       mudrca!"
          Nepomyslel alebo nevyriekol som niečo  takéto  niekedy  aj  ja,
       namiesto toho, aby som skromne obhájil  svoj  pohľad  na  podklade
       Božieho Slova? - Pýcha nie je duchovná alebo svetská, je len jedna
       pýcha a tá môže zahubiť aj farárov, kazateľov, presbyterov, bratov
       starších  i  všetkých  ostatných  veriacich.  Je  ľahké  stať   sa
       zákonníkom a ani si to nevšimnúť. Je ľahké nenávidieť a presvedčiť
       samého seba, že milujem! 


                       Svetlo Slova a tma zamotaných rečí


                                 Jób 15,12-16.

          V predchádzajúcich  kapitolách  Jób  niekoľkokrát  poukázal  na
       fakt, že je porušený a potrebuje Božie odpustenie.  Nikdy  o  sebe
       netvrdil, že je dokonalý, akurát nerozumel Božiemu jednaniu s ním.
       Nevedel prečo Hospodin na neho dopustil niečo tak  ťažké.  Napriek
       tomuto vyznaniu Elifaz karhá Jóba, že o sebe tvrdí,  že  je  čistý
       pred Stvoriteľom. Elifazovi totiž došli argumenty a začal splietať
       nelogické  dôvody  a  dôsledky,  len  aby  naoko   obhájil   svoju
       prevrátenosť. Jóbov  priateľ  neprepočul  jeho  vyznanie,  iba  ho
       nechcel akceptovať, nehodilo sa mu - keby ho totiž prijal, nemohol
       by Jóba takto zhodiť. Aj veriaci  ľudia  sa  vedia  tváriť,  akoby
       nepočuli a rozprávať akoby odveci. Ak je niekto zainteresovaný  do
       dialógu ako v tomto prípade Elihu, odhalí  pokrytcov.  Však  mnohí
       ľudia v spoločenstve  veriacich  nepoznajú  vyznania  jednotlivých
       strán, v takomto  prípade  sa  prázdne,  pokrytecké  reči  stávajú
       nástrojom na zhadzovanie. V takomto prostredí sa  dá  ľahko  šíriť
       lož, lebo sa zneužíva neinformovanosť. Zatajovanie  informácií  sa
       stáva nástrojom na dosahovanie vlastných cieľov.  V  prípade  Jóba
       bolo týmto cieľom sebapovyšovanie.
          Mám záujem informovať  sa?  Keď  sa  jedná  o  nejaký  konflikt
       v spoločenstve, dokážem vyvinúť aktivitu a viesť dialóg s obidvomi
       stranami, aby som mohol správne rozsudzovať názory?
          Ak Božie dieťa takúto aktivitu nedokáže vyvinúť  pre  lenivosť,
       pohodlnosť, nechuť, ..., môže sa stať, že práve ono bude vinné  za
       rozpad spoločenstva, v ktorom kvasí hriech.  Stojí  mi  Pán  Ježiš
       ešte za obeť? Chcem niesť kríž? ...
          Elifaz sa postupne tak zamotával do  klamstiev  a  lží,  že  si
       dokonca začal  pomáhať  aj  mnohými  nehoráznymi  tvrdeniami.  Keď
       poukázal na Boha, že neverí ani svojim svätým, rozprával o  niečom
       o čom jednak nebol  schopný  rozpovedať  pravdu  a  zároveň  týmto
       tvrdením urobil zo Stvoriteľa  akúsi  nedôverujúcu  bytosť,  ktorá
       musí všetkých strážiť, lebo im jednoducho neverí. O Božom  myslení
       nemôže žiadny človek povedať vôbec nič! Keď niekto  začne  klamať,
       dotkne sa hriechu. Hriech je veľmi lepkavý, a preto predstava,  že
       zaklame len trochu je naivná. Človek zaklame raz,  potom  i  druhý
       a keď zaklame tretí, musí možno ďalšími klamstvami hájiť tie prvé.
       Prilepí sa na hriech pevne a hriech ho spúta. Keď mu  potom  možno
       niekto povie, že je klamár, tvári sa prekvapene, lebo  oklamal  aj
       sám seba a presvedčil sa, že vlastne ani neklame. Nazval  klamstvo
       iným slovom a odmietal sa hlbšie zaoberať touto myšlienkou. Hriech
                                                                          55



       nie je naivný, ale nebezpečný. Je to hrozný jed, ktorý funguje ako
       silná droga. Stačí málo a vzniká návyk... 


                      Je opakovanie vždy matkou múdrosti?


                                 Jób 15,17-35.

          Keďže Elifaz už nemal argumenty  a  nemal  ani  záujem  počúvať
       a meniť svoj názor, začínal opakovať čo už raz  povedal  a  čo  mu
       bolo vysvetlené. Opakovanie nie je vždy matkou  múdrosti,  niekedy
       sa stáva cieľavedomým počínaním na obhajobu svojej vlastnej špiny.
          Niekto  možno  povie,  že  má  milosť  Pána  Ježiša  a  že   mu
       premýšľanie o sebe vo svetle starozákonnej knihy Jób berie  vieru.
       Tieto výklady však Božím deťom vieru vracajú,  lebo  ich  vedú  ku
       pokániu. Svetákov, ktorí už od Krista úplne  odpadli  ale  urážajú
       a keďže sú medzi nimi aj  veľmi  zbožní  ľudia,  dokážu  si  nájsť
       výhovorku. Živá viera pôsobí skutky,  mení  človeka  na  lepšieho.
       Boží Svätý Duch je  dosť  silný  nato,  aby  zvíťazil  nad  každým
       hriechom! Jedno ale nikdy neurobí  -  nedonúti  človeka,  aby  bol
       živým kresťanom! Človek to musí  chcieť  sám.  Až  potom  mu  bude
       svojou mocou a láskou stáť po  boku  a  viesť  ho  do  "zasľúbenej
       zeme".

































                                                                          56




























































                                                                          57



                             Od názorov k intrigám

                                      XVI.



                           Neakceptované vysvetlenia


                                  Jób 16,1-5.

          Jóbova žalosť spočíva v tom, že očakával od  svojich  priateľov
       útechu  v  biblickom  zmysle  slova.  Takouto  útechou  môže   byť
       povzbudenie,  zasľúbenie  z  Písma  alebo  aj  napomenutie,  ktoré
       vychádza zo skutočnosti a drží  sa  celej  zvesti  Božieho  Slova.
       Traja  priatelia  ale   nepotrebovali   k   napomínaniu   poznanie
       skutočnosti a nemali záujem akceptovať Jóbove informácie a pohľady
       ani vtedy, keď  proti  nim  nemali  čo  namietať.  Preto  ich  Jób
       obvinil, že sú mu len na bolesť a utrpenie.
          Keď veriaci  človek  odmieta  podložené  argumenty  a  drží  sa
       svojich pohľadov aj napriek tomu, že ich v zmysle biblickej zvesti
       nedokázal obhájiť, začína sa dostávať do novej pozície pred svojim
       okolím. Kým predtým rozprával z presvedčenia,  potom  sa  už  drží
       svojich názorov len pre pýchu a hrdosť. Možno presvedčí sám  seba,
       že pocit, ktorý pritom prežíva nie je pýcha - takéto presviedčanie
       je však len sebaklam. Tento človek potom ďalej šíri  svoje  názory
       v dialógoch. Keď sa navyše tieto názory dotýkajú druhých osôb,  je
       zaujímavé, že sa takýmto spôsobom  stal  z  tohoto  človeka  pravý
       intrigán. Bez príčiny a podloženia niekoho vyvyšuje, a  pritom  to
       nie je pravda alebo iného ponižuje a tiež to nie je pravda.
          Neakceptovanie vysvetlení sa preto môže stať v  živote  človeka
       veľmi vážnym momentom, ktorý oddeľuje svätosť od  nesvätosti.  Pán
       Ježiš prichádza k človeku často cez iných bratov a sestry a  často
       tak, že je to nepríjemné. Ak  to  Božie  dieťa  neakceptuje,  môže
       stratiť to najcennejšie čo má - detinstvo u  živého  Boha.  Najprv
       bol človek kresťanom, potom sa stal intrigánom. Ľudská  hrdosť  je
       hrozný  jed,  naplňuje  sa  pri  nej  proroctvo  Pána  Ježiša  keď
       rozpráva, že ak sa vráti démon do človeka, ktorý vyhnal  zo  srdca
       Svätého Ducha, pozve sedem ďalších a posledné skutky toho  človeka
       sú horšie, než tie prvé. 


                              Útočná zbraň intríg


                                  Jób 16,6-17.

          Intrigy nie sú  bezvýznamné  reči,  ktoré  si  netreba  všímať.
       Naopak sú útočnou zbraňou, ktorou človek odstraňuje z cesty  tých,
       ktorí mu zavadzajú a vyzdvihuje iných, ktorí mu  nejakým  spôsobom
       vyhovujú. Za maskou milého  úsmevu  a  priateľskej  reči  sa  môže
       ukrývať zámer niečo zistiť, získať  vplyvného  priateľa  a  použiť
       ho... Zbraň jazyka je  možno  najohavnejšia  tým,  že  sa  veriaci
       človek usmieva, keď druhého "udiera päsťou".
          Jób si veľa vytrpel od svojich  priateľov  a  jeho  vysvetlenia
       nemali účinok. Jeho slová stáli v ceste jeho priateľom k  získaniu
       trochu svetskej  slávy.  Ľudská  urazená  hrdosť  dokáže  rozbíjať
       spoločenstvá Božích detí, potupovať a ponižovať s úsmevom na tvári
                                                                          58



       a mnohými milými slovami o láske, zhovievavosti a zdieľaní. 


                        Nebeský Svedok, kozlovia a ovce


                                 Jób 16,18-22.

          Jób nachádza jediného Svedka na Nebi,  ktorý  presne  rozlišuje
       intrigy od iných rečí. Pozná zámery ľudských  sŕdc  a  často  mlčí
       podobne, ako aj v Jóbovom prípade. Niekedy sa zastane svojich detí
       už  na  tejto  zemi,  inokedy  napĺňa  svoju  spravodlivosť  podľa
       podobenstva o kozloch a ovciach. Keď Pán Ježiš  oddelil  od  oviec
       kozlov a obvinil ich, tvárili sa  prekvapene.  Je  veľa  veriacich
       ľudí v Pána Ježiša, ktorí veria  úprimne,  ale  nechcú  dať  meniť
       svoje srdcia a názory  Svätému  Duchu.  -  Preto  budú  raz  veľmi
       prekvapení! Viera, ktorá neprináša  skutky  je  mŕtva!  Prítomnosť
       a moc Svätého Ducha zaručuje neustálu premenu k lepšiemu.
          Mám dar Svätého Ducha?






































                                                                          59



                                Utrpenia z pýchy
                               a neznášanlivosti

                                     XVII.



                               Kto sú posmievači?


                                  Jób 17,1-5.

          Rozprávková predstava posmievačov je jasná  a  naivná  zároveň.
       V rozprávke posmievač jasne ukazuje svoju zlobu a ak  ju  aj  pred
       inými postavami ukrýva, čitateľ vždy vie, kto  je  v  rozprávkovom
       príbehu bezcharakterný a kto nie. Keď Biblia opisuje  posmievačov,
       zdôrazňuje   ich   realistickú   prirodzenosť    a    pokrytectvo.
       V   spoločenstve    veriacich    ľudí    poväčšine    nenachádzame
       bezcharakterných ľudí odkrytých vo svojej nahote hriechu! Ukrývajú
       sa za slová jazyka, klamné prejavy  úprimnosti,  používajú  faloš,
       klamstvá a tajnosti, aby dosiahli svojich cieľov. Títo ľudia  síce
       používajú Božie Slovo, ale poväčšine len nato,  aby  v  ňom  našli
       argumenty na obhájenie svojich skutkov.  Celé  Písmo  aplikujú  na
       životy iných, pre seba si berú len to, čo im vyhovuje. Sú  schopní
       a ochotní napomínať a povzbudzovať zasľúbeniami z Biblie, ale sami
       neprijímajú napomenutia, ktoré nevyhovujú ich zámerom. Hovoria, že
       prijímajú Písmo, ale v skutočnosti to nerobia, lebo by to  urážalo
       ich pýchu.
          Realita života odhaľuje prostredie, v ktorom sú takýto pokrytci
       skrytí za  "oponu"  svojich  pretvárok.  Možno  by  sa  zdalo,  že
       s takýmto zlým cieľavedomým počínaním  je  veľmi  ťažké  "strúhať"
       pokornú tvár. Božie Slovo poukazuje na to,  že  keď  niekto  začne
       klamať Svätého Ducha, začne klamať  aj  samého  seba.  Pre  ľudskú
       psychiku  je  prirodzené   presvedčiť   svoje   vlastné   myslenie
       o veciach, o ktoré človeku naozaj ide. Veriaci si  vyhľadáva  také
       spoločenstvo priateľov, v ktorom mu  jeho  skutky  udobria  a  tým
       podporia jeho prevrátenosť. Podvádzajúci pokrytec potom nemusí mať
       problémy  so  svojim  svedomím,  lebo  je  fanaticky   presvedčený
       o svojej vlastnej  čestnosti  a  správnom  konaní.  Stačí  sa  len
       vyhýbať dialógom s tými veriacimi ľuďmi, ktorí majú  dar,  aby  na
       podklade Písma usvedčili pokrytca z prevráteného jednania.
          Biblickí posmievači vypadajú veľmi zbožne, pritom ale  nedokážu
       zniesť  dialóg  vo  svetle  Písma  na  tému,  ktorá  ich  usviedča
       z hriechu.
          Jób hneď na začiatku kapitoly vyznáva, že tí, ktorí  ho  prišli
       navštíviť, nie sú jeho  priateľmi,  ale  posmievačmi  ukrytými  za
       vlastnú prevrátenosť a pretvárku. Prosí o milosť, aby sa  Hospodin
       zastal jeho práv, lebo vidí, že Pán "prikryl ich  srdce"  -  ranil
       ich  slepotou,  ponechal  vo  fanatickom  presvedčení  o   svojich
       egoistických pravdách. Keď sa niekto  odvráti  od  Božieho  Ducha,
       zrádza  svojich  blížnych  za  podiel  slávy,  jedovatého  pokoja,
       zisku... Jeho oči sa zatmejú a začne  žiť  v  sebaklame  o  svojom
       správnom jednaní. V  takomto  prípade  môže  prísť  pomoc  len  od
       Hospodina, lebo ak prevrátení pokrytci  získajú  moc,  spravodlivý
       nemôže nájsť  u  nich  opory  -  iba  vtedy,  keby  začal  s  nimi
       podvádzať.
          Rozpoznávam duchov? Všímam si v cirkvi ľudí ochotných  prijímať
       Božie Slovo celé aj pre samého seba? Chcem ja  sám  prijímať  celé
                                                                          60



       Božie Slovo? 


                         Nábožná verejnosť a informácie


                                  Jób 17,6-9.

          Moc posmievačov spočíva v prvom rade v  informáciách  -  v  ich
       jazyku.  Je  veľmi  ľahké  rozprávať  druhým  ľuďom  časti  právd,
       prípadne aj nepravdy a zneužívať takéto  jednanie  na  dosahovanie
       svojich cieľov.  Náboženská  manipulácia  sa  mnohokrát  prejavila
       v dejinách ako nástroj moci sveta. Žiaľ, mnohokrát sa prejavuje aj
       dnes v menších i väčších  merítkach.  -  Niekedy  ide  o  získanie
       väčšieho politického vplyvu  na  základe  počtu  členov  cirkevnej
       inštitúcie, inokedy len  o  potlačenie  nesympatických  oponentov,
       ktorí sú ochotní kritizovať na podklade Písma  aj  vplyvných  ľudí
       kresťanského  spoločenstva.  Náboženská  manipulácia  je   ohavným
       prostriedkom živého diabla, jej hlavným nástrojom  sú  polopravdy.
       Posmievač, ktorý takto robí, tvári sa  presvedčivo  a  zbožne  ako
       Jóbovi priatelia. Ide mu o to, aby presvedčil čo najviac veriacich
       ľudí o svojom postoji a aby čo najviac zhodil  svojich  oponentov.
       Bezcharakterné, skryté jednanie posmievačov je  bežným  zjavom  aj
       v dnešných cirkevných inštitúciách.  Nábožnú  verejnosť  je  ľahké
       o niečom presvedčiť, keď nebolo povedané všetko a jasne!  Oklamaní
       veriaci potom začnú podporovať niečo,  čo  by  nikdy  nepodporili,
       keby poznali všetky okolnosti a fakty. Takto  sa  správal  diabol,
       keď pomocou poloprávd oklamal Adama a Evu v raji  a  robí  to  cez
       svojich fanatických prisluhovačov až podnes.
          Podpora nábožnej verejnosti znamená počet hlasov pri hlasovaní,
       dostatočný počet hlasov znamená dosiahnutý cieľ.
          Keď chcem niečo v cirkvi dosiahnuť, nejednám náhodou ako zlosyn
       vo fanatickom presvedčení o  svojej  pravde?  Kristus  vidí  jasne
       ľudské  srdce  a  chvíľa  Božej   spravodlivosti   rozhodne   vždy
       prichádza! Blíži sa k človeku aj napriek tomu,  že  si  to  nechce
       pripustiť... 


                              Utrpenia a zúfalstvá


                                 Jób 17,10-16.

          V predchádzajúcich dvoch odsekoch Písma bolo zachytené utrpenie
       človeka, ktorý niesol potupu od pokrytecky jednajúcich ľudí. Každá
       ľudská neznášanlivosť a pýcha privádza  niekomu  utrpenie.  Ak  sa
       skombinuje s náboženskou  manipuláciou  ide  o  jasnú  silu  sveta
       niekoho ponížiť a potlačiť. V tomto prípade to bol Jób. Trpel  tak
       veľmi, že si želal umrieť a chvíľami prestával  dokonca  aj  dúfať
       v Božie vyslobodenie. Neplakal pred svojimi posmievačmi, ktorí  si
       hovorili  priatelia,  ale  ukazoval  žiaľ  len  pred   Hospodinom.
       Sebaľútosť je prejav egoizmu a nad samým sebou  poväčšine  verejne
       "plačú" len pokrytci  a  tí,  ktorí  svojim  jednaním  chcú  niečo
       dosiahnuť. Keď človek prílišne ukazuje svoje  utrpenie,  možno  to
       robí preto, aby ho ľutovali a zastávali sa ho. Božie dieťa ukazuje
       svoj kríž pred Hospodinom  a  prípadne  pred  jedným  alebo  dvoma
       spovedníkmi. Jób vylieval svoj žiaľ pred svojim Bohom, ktorý počul
       jeho žalospev.
                                                                          61



          V závere kapitoly dokonca Jób prestáva  dúfať,  že  sa  naplnia
       jeho úmysly zbožného života. Utrpenie pochádzajúce z útlaku jazyka
       býva veliké - beda tým, ktorí sú jeho iniciátormi a  prisluhovačmi
       hriechu! Neznášanlivosť a pýcha nie sú vlastnosti, ktoré sa týkajú
       len hrešiaceho  jedinca.  Vplyv  takto  jednajúceho  človeka  vždy
       niekoho potláča a ubližuje mu! Deje sa tak aj vtedy, keď potlačený
       nikdy  neprejaví  svoju  bolesť  a  vyznáva  ju  len  pred  Pánom.
       V spoločenstve veriacich ľudí  môže  byť  veľa  skrytých  utrpení,
       pýchy, žalostí, zloby s mnohými slovami pokoja a zbožnosti,  ktoré
       sa hovoria navonok a podobajú sa obieleným hrobom  z  podobenstva,
       ktoré povedal Pán Ježiš v Evanjeliu.
          Je  ešte  jedno  utrpenie,  ktoré  pochádza  z  hriechu   pýchy
       a neznášanlivosti. Týmto utrpením je utrpenie samotného  pokrytca.
       Svojimi zlými skutkami a jazykom stráca priateľov a jeho okolie sa
       postupne začína podobať len na okolie spolupracovníkov  v  hriechu
       a špine. Títo mu síce nahrávajú a povzbudzujú ho, ale len  do  tej
       miery,  dokiaľ   sa   ich   cesty   neskrížia.   Navyše   svetácke
       povzbudzovanie aj v čase, keď by bolo lepšie  napomínať,  spôsobí,
       že človek stráca požehnanie. Život hrešiaceho pomalinky "šedne" aj
       keď si to nechce pripustiť, stráca hlboké a hodnotné  priateľstvá,
       vyplývajúce z bratstva v Pánovi Ježišovi. Takýto človek  si  možno
       postupne na stav duchovnej smrti zvyká,  ale  tento  stav  nie  je
       príjemný. Takto diabol dostáva do utrpenia nielen Božie deti,  ale
       aj tých, cez ktorých sa prejavila jeho jedovatá zlovôľa. -  Diabol
       je veľmi zlý protivník, keď raz niekto opustí Svätého  Ducha,  nie
       je možné ubrániť sa mu...































                                                                          62




























































                                                                          63



                           Múdrosť i zloba opakovania

                                     XVIII.



                            Opakovanie v Božom Slove


                                  Jób 18,1-4.

          Každá  biblická  kniha  je  niečím  zvláštna.   Neprináša   len
       informáciu zapísanú v logických súvislostiach textu,  ale  prináša
       aj formu  vyjadrovania,  dobové  zvyklosti,  obrazy  používané  na
       vyjadrenie myšlienok... V  knihe  Jób  môže  čitateľ  nájsť  jednu
       zaujímavú zvláštnosť - opakovanie už vyrieknutých  myšlienok.  Jób
       bol  niekoľkokrát  obvinený  podobnými  rečami   jeho   priateľov,
       niekoľkokrát sa bránil  vyjadrujúc  podobné  myšlienky...  Moderný
       vnímavý čitateľ vyhľadáva takú literatúru, v ktorej  sa  myšlienky
       neopakujú - veď načo zbytočne tráviť čas nad niečím,  čo  už  bolo
       povedané? Mnohé knihy Písma  ale  prinášajú  tie  isté  informácie
       opakovane, aby človek nezabudol na ich zmysel  a  súvislosti!  Pán
       Ježiš svojim prejavom jasne dáva najavo,  že  očakáva  od  svojich
       poslucháčov  nielen  logické  pochopenie  problematiky,   ale   aj
       prijatie Jeho Slova do srdca a do  pamäti.  Opakovanie  je  jedným
       z prostriedkov, ako  si  niečo  dobre  zapamätať.  Otázka  vzťahov
       a riešení konfliktov v cirkvi je jednou z najpodstatnejších otázok
       Písma. Možno práve preto v Knihe Jób Pán  opakovane  poukazuje  na
       prejavy pýchy, bezbožnosti, na skrytú  nenávisť  a  povyšovanie...
       Tieto prejavy by mali  byť  Božiemu  dieťaťu  odkryté,  aby  mohlo
       podporiť to, čo je dobré  a  odmietnuť  pretvárku.  Ak  má  cirkev
       splňovať svoje poslanie, musí si udržať čistotu vzťahov!  Skrývané
       nesympatie, nenávisti, neznášanlivosti, nezáujem, závisti,  cirkev
       v krátkom čase privedú do duchovnej smrti. Veriaci  Boží  vyvolení
       by mali preto vynaložiť mnoho  úsilia  nato,  aby  bola  zachovaná
       čistota vzťahov a jednania. Kniha  Jób  ilustruje  -  opisuje  ako
       vyzerajú pokrytci, ako sa prejavuje pýcha  a  zloba,  opisuje  ako
       človek  dokáže  oklamať  aj  samého  seba,  len  aby  mohol  konať
       svojvoľne...
          Keď som začal písať výklad tejto knihy, premýšľal som o tom, že
       by bolo  dobré  vyložiť  vždy  dve  kapitoly  naraz.  Dej  by  bol
       nahustený a vo výkladoch by nebolo mnoho opakovaní.  Uvedomil  som
       si, že jedným z významných rysov tejto knihy je práve  opakovanie.
       Pán Ježiš chce, aby si Jeho dieťa dobre zažilo a zapamätalo všetky
       prejavy porušených vzťahov  a  neriešených  konfliktov.  Preto  je
       jednou zo zvestí tejto knihy napomenutie, aby čítanie Písma nebolo
       pre veriaceho človeka len naplňovaním  potrieb  svojho  intelektu.
       Čitateľ si má mnoho vecí dobre zapamätať a zažiť, aby za  zjavnými
       prejavmi ľudí mohol nahliadnuť  aj  do  skrytej  oblasti  reality,
       ktorú mu kniha Jób v mnohom otvára.
          Pyšný čitateľ môže odmietať opakovania,  pretože  urážajú  jeho
       intelekt. Úprimný veriaci prijíma Písmo celé -  aj  s  opakovaním,
       ktoré  sa  neskôr  v  jeho  živote  prejaví  ako  základ  chápania
       a vnímania Božej vôle, ako podklad na správne  a  rýchle  reakcie.
       Nech Pán požehná úprimným čitateľom všetky opakovania z Knihy Jób,
       aby mohli byť použité  pri  praktickom  živote  viery  v  otázkach
       riešenia konfliktov a porušených vzťahov. 

                                                                          64



                             Opakovanie plné zloby


                                  Jób 18,5-21.

          Keď sa niekto nechá vzdelávať  Duchu  Pravdy  a  neodmieta  ani
       opakovania, bude žať mnohé ovocie  Svätého  Ducha.  Jóbov  priateľ
       však využíval opakovanie na presadzovanie svojej vôle.  Opakovanie
       teda môže slúžiť na dobré, ale aj  na  zlé.  Neustálym  opakovaním
       klamstiev  človek  dokáže  presvedčiť  seba  i  svoje  okolie,  že
       klamstvá nie  sú  klamstvami  a  pravda  nie  je  pravdou.  Jóbovi
       priatelia   opakovali   svoje   obvinenia,   aby   utvrdili   seba
       a presvedčili i druhých o tom, že ich pokrytectvo a faloš  je  tou
       najväčšou láskou. Opakovanie  môže  byť  aj  diablov  prostriedok,
       pomocou ktorého rozkladá cirkev. Tak ako opakovanie Božieho  Slova
       veľmi  napomáha  v  duchovnom  raste,  opakovanie  klamstiev  ničí
       duchovný život. Tento fenomén netreba podceňovať,  lebo  má  veľkú
       moc! Preto Kristus i apoštolovia poukazujú, že hriech je  potrebné
       hneď v zárodku z cirkvi  odstrániť,  lebo  nakazí  mnoho  dobrého.
       Opakovanie hriechu,  klamstiev  a  nezáujmu  môže  v  spoločenstve
       zničiť pevnú vieru mnohých jednotlivcov. V  celej  tejto  kapitole
       Jóbov priateľ opakuje, aký je Jób hriešny a zlý...
          Čo zvyknem opakovať ja? Akú motiváciu mám k opakovaniu  svojich
       názorov?
          Jedným z dôvodov opakovania je duchovná stagnácia.  Keď  človek
       prestane žiť život plný  Svätého  Ducha,  prestáva  prijímať  nové
       skúsenosti a naučenia.  Začína  opakovať  čo  už  spoznal  predtým
       a nemá nových skúseností s  Pánom.  Kristus  poukazuje,  že  dobrý
       hospodár - Jeho dieťa,  vynáša  zo  svojho  pokladu  viery  nielen
       staré, ale aj nové veci.
          Nie je moje opakovanie len prejavom duchovnej "sklerózy", ktorá
       môže zapríčiniť dokonca aj duchovnú smrť?

























                                                                          65



                               Okolnosti a únava

                                      XIX.



                                    Realita


                                  Jób 19,1-3.

          Realita medziľudských vzťahov poukazuje na skutočnosť,  že  len
       málokto je ochotný dať sa viesť Božím Duchom a dávať  do  poriadku
       narušené vzťahy tým, že si pripustí hriech a omyl... Moderná viera
       často ilustruje  pohanskú  pobožnosť  a  nie  živý  vzťah  človeka
       a Stvoriteľa. V živom kresťanskom spoločenstve je  pokánie  bežným
       zjavom. Priznanie omylu je nutnosťou pri duchovnom raste. Pohanská
       nábožnosť ale vyučuje veriacich, že aj keď im  niekto  poukáže  na
       ich hriech a vysvetlí,  že  robia  zle,  !e  aj  tak  v  ňom  môžu
       zotrvávať. Možno dúfajú, že sa na špinu zabudne  a  že  bude  opäť
       všetko  postarom.  Takýto  prevrátený  prístup  vytvára   z   ľudí
       násilníkov, ktorí utláčajú  iných,  a  pritom  v  sebe  dúfajú  na
       zabudnutie zlých skutkov. Práve takto potlačený bol aj  Jób.  Jeho
       priatelia zotrvávali v akomsi fanatickom presvedčení, že  do  veci
       vidia, rozprávali o láske a Bohu, pritom však  likvidovali  svojho
       oponenta tým najtvrdším spôsobom plným nezáujmu a sebaklamu. Medzi
       veriacimi majú často väčšiu hodnotu  argumenty  typu  "mne  takéto
       vysvetlenie nestačí",  ale  to  samotné  vysvetlenie  vychádzajúce
       z Písma pre nich hodnotu stráca. Veriaci ľudia veľmi  často  klamú
       sami seba, že ich  viera  je  úprimná,  pritom  sú  v  skutočnosti
       neschopní vymaniť sa zo spútanosti hrdosti a pýchy, lebo už  dávno
       vypadli z moci Svätého Ducha a Jeho lásky. Takáto prevrátená viera
       je jedným z prejavov zloby a nenávisti. Takáto nenávisť Jóba úplne
       skrúšila, ponížila, takže už nevládal niesť svoj kríž. -  Toto  sú
       okolnosti reality, ktoré pôsobia v úprimnom veriacom únavu a sklon
       k rezignácii. 


                                   Rezignácia


                                  Jób 19,4-12.

          Táto kapitola vrhá na Jóba pohľad, ktorý by sa dal  chápať  ako
       pohľad  na  unaveného  a  rezignovaného  človeka.  Jób  už  naozaj
       nevládal a v mnohom rezignoval. Poznal, že jeho priatelia neprišli
       hľadať pravdu, ale že prišli povýšiť sa na  jeho  ponížení.  Tento
       unavený človek však v  sebe  stále  nachádza  "hviezdičku"  nádeje
       v Hospodinovi. Je to veľkým príkladom  pre  ponížené  Božie  deti,
       ktoré  žnú  svoje  poníženie  bez  príčiny  na  základe  hriešneho
       jednania druhých. Čitateľ sa v Knihe Jób niekedy nevyzná, môže  sa
       stať, že dáva zapravdu vždy tomu, kto práve rozpráva.  Podobná  je
       aj realita. Skutočný vinník sa len  ťažko  nachádza.  "Hviezdička"
       nádeje však rozpráva, že Boh nemusí  hľadať  vinníka,  pretože  ho
       jasne vidí. Nikoho  sa  nemusí  spytovať  na  pohnútky  a  pravdy,
       pretože ich pozná. Dokonca aj keď človek samého seba presvedčí, že
       jeho faloš je pravdou a láskou, Stvoriteľ pozná jeho prevrátenosť.
       Jób  bol  síce  veľmi  unavený  jednaním  svojich  priateľov,  ale
                                                                          66



       duchovne  nerezignoval,  stále  dúfal,  že  raz   príde   Hospodin
       a zastane sa jeho práv.
          Ľudská únava môže prichádzať v dôsledku  mnohých  rokov  útlaku
       a ponižovania.  Táto  kapitola  aj  napriek  tomu  zvestuje  Božiu
       zvrchovanosť. Jób sa stáva príkladom trpezlivosti,  ktorá  prináša
       nádej a vyslobodenie. 


                                 Najťažší úder


                                 Jób 19,13-20.

          Čitateľom sa  môže  zdať,  že  Jóba  skrúšili  udalosti  prvých
       kapitol. Strata majetku, blízkych, nemoc a v závere  poníženie  sú
       naozaj tvrdým údelom. Tou poslednou ranou,  ktorú  Jób  dostal  od
       diabla je pretrvávajúce  ponižovanie,  zhadzovanie  aj  pred  jemu
       blízkymi ľuďmi. Stratil takto priateľov, bratov, dokonca  aj  jeho
       manželka nevládala niesť s ním kríž a prijímať ho s  jeho  údelom.
       Zúfalá samota, ktorá pretrvávala bola poslednou  ranou,  ktorú  by
       Jób neprežil ani telesne, ani duchovne, keby nezasiahol  jeho  Boh
       a nevyslobodil ho s ponížení, ktoré naň dopustil.
          Je ľahké niekomu ublížiť a potom  si  nechcieť  pripustiť  omyl
       a dúfať v čas, že všetko urovná a zahojí. Pravda čas v násilníkoch
       urovná  ich  svedomie  a   spôsobí   zabudnutie,   ale   nie   tak
       v potlačenom. Ten často až do konca života nesie dôsledky jednania
       pokryteckých násilníkov, ktorí si zamilovali svojvôľu  a  položili
       ju pred svetlo Božieho Slova. V spoločenstvách Božieho  ľudu  môžu
       byť mlčiaci bratia a sestry, ktorí trpia,  pritom  to  ale  nikoho
       nezaujíma!  Veriaci  sa  potom  dopytujú   Svätého   Ducha   prečo
       neprichádza požehnanie, majú množstvo slov  o  láske  a  zdieľaní,
       pritom ale najviac milujú svoju  vôľu  a  svoje  násilie.  Niekedy
       dokonca nemajú hanbu ani vyjadriť, že duchovná práca vyžaduje istú
       tvrdosť, a tým si ospravedlňujú svoje porušené jednanie.
          Pán Ježiš chce žehnať, ale nechce žehnať pokrytcom,  fanatikom,
       svojvoľníkom, klamárom a zlodejom... 


                       Prenasledovanie a túžba po pravde


                                 Jób 19,21-29.

          Krásny záver tejto kapitoly oslavuje Boha  a  rozpráva  o  Jeho
       veľkosti a priamosti. Jób si želá odhalenie pokrytectva, túži, aby
       všetko bolo zapísané do knihy  a  vykričané  celému  svetu...  Jób
       obstál vo svojom utrpení  pred  Hospodinom  a  dnes  čítame  knihu
       o  všetkom  čo  sa  mu  dialo!  "Proste  Hospodina  a  dostanete!"
       Prinášajte svoje žiadosti Bohu a On bude počuť! Ale zároveň svojho
       Boha neopustite tak, ako Ho neopustil ani Jób! Pán Ježiš  vypočuje
       modlitbu verných a zapchá si  uši  pred  modlitbami  prevrátených!
       "Kto neberie svoj kríž a nenasleduje  Ma,  nie  je  Ma  hoden!"  -
       Hovorí Pán. Kto ale svoj kríž zoberie a cele sa oddá  svojmu  Bohu
       aj v utrpení, isto prežije skúsenosti Jóba, ktorému  Pán  požehnal
       vo  všetkom  dvojnásobne  a  vypočul  jeho  volanie  -   zverejnil
       ponižovanie, ktorého sa mu dostalo. "To čo je dnes skryté, bude sa
       rozhlasovať zo striech!" - Beda tým, ktorí stavajú svoje dielo  na
       klamstvách a tajnostiach...                                                                          67




























































                                                                          68



                         Trochu o náboženskom fanatizme

                                      XX.



                             Pretrvávajúca zaťatosť


                                  Jób 20,1-7.

          Pretože je človek porušený hriechom, niekedy sa  stáva,  že  sa
       akosi zatne a nedokáže  si  pripustiť  omyl  alebo  zlé  jednanie.
       Takéto správanie je doslova démonským  spútaním  pýchou.  Svetákom
       táto spútanosť nevadí, naopak vyhovuje im, lebo ich  ponecháva  vo
       tme, v ktorej nevidieť ich zlé skutky a správanie. Božie dieťa  by
       malo byť  nepriateľom  takejto  spútanosti  z  celej  svojej  sily
       a s celou mocou Svätého Ducha. Kým zaťatosť trvá  chvíľku,  vypadá
       možno detinsky. Však neriešená zaťatosť  môže  v  človeku  vyvolať
       reakciu, ktorú sa  človek  snaží  sám  pred  sebou  vyriešiť.  Žiť
       s vedomím nepriznaného nesprávneho jednanie je  často  nepríjemné,
       preto človek v samom sebe niekedy  musí  tento  vnútorný  konflikt
       urovnať. Biblickým riešením Božieho dieťaťa je pokánie.  Svetákovi
       ostávajú v  celku  tri  možnosti  najčastejšieho  riešenia  svojho
       vnútorného konfliktu.
          1. - Zabudnutie je veľmi  častým  riešením  svojho  nedostatku.
       Stačí jednoducho zabudnúť a konflikt so svedomím pominie. Niektorí
       svetáci dokonca vedome pripúšťajú, že isté veci vyrieši  len  čas.
       Tento pohľad možno vychádza s ich  vnútorného  prístupu  k  samému
       sebe.
          2. - Druhým prístupom je akési  udusenie  svedomia.  Sveták  si
       jednoducho začne pripúšťať aj pred druhými, že urobil zle, tým ale
       všetko končí. Naučí sa žiť s  tým  a  postupne  sa  z  neho  stáva
       bezcharakterný človek, majúci svedomie vycvičené tak,  aby  mlčalo
       vždy, keď dotyčný urobí niečo zlé.
          3. - Tretím prístupom voči samému sebe je  hľadanie  argumentov
       na sebaospravedlnenie. Človek vždy dokáže nájsť niečo také, čo ako
       tak ospravedlní jeho počínanie.  Postupne  presvedčí  samého  seba
       o správnosti svojho jednania a začína sa  z  neho  stávať  sveták,
       ktorého ľudia nazývajú náboženským fanatikom.
          Keď sa svetsky jednajúci človek nestretáva naďalej  s  objektom
       i okolnosťami svojho hriešneho jednania, môže ľahko  aplikovať  na
       samého seba zabudnutie. Keď ale  prichádza  aj  naďalej  do  styku
       s ľuďmi, ktorým ublížil, zabúdať sa dá len veľmi ťažko. V  takomto
       prostredí  nakvasenom  hriechom  potom  začínajú  vyrastať   veľmi
       nábožní a pritom veľmi bezcharakterní  pohania  alebo  dokonca  aj
       náboženskí fanatici zaťato presvedčení o svojich  pravdách.  Týmto
       ľuďom už nejde o dialóg, ich viera im velí presadiť samého seba.
          Z Jóbových priateľov sa  postupne  začínali  stávať  náboženskí
       fanatici,  ktorí  stále  mleli  dookola  to  isté  a   neprijímali
       podložených argumentov.  Náboženský  fanatizmus  a  bezcharakterná
       nábožnosť  je  najhorším  prejavom   svetáckeho   jednania,   lebo
       očierňuje v prvom rade  pred  druhými  ľuďmi  samého  Pána  Ježiša
       Krista. Neveriaci svet sa pozerá na Krista cez veriacich ľudí... 




                                                                          69



                             Fanatické presvedčenie


                                  Jób 20,8-29.

          Sveták vystupuje najsuverénnejšie vtedy, keď  presvedčí  samého
       seba o svojom správnom jednaní. Nábožný  sveták  možno  zabúda  na
       jednu veľmi  vážnu  skutočnosť  -  seba  možno  presvedčil,  možno
       dokonca pomýlil aj druhých ľudí, však živého Boha Stvoriteľa nikdy
       nikto nepresvedčí, že faloš je pravdou!
          Pri  pohľade  na  Jóbov  problém  vidíme   rozhovor   úprimného
       veriaceho s náboženskými fanatikmi, ktorí sa  úprimne  presvedčili
       o pravdivosti svojich klamstiev. Preto  niekedy  čitateľovi  tejto
       knihy splývajú pravdy a môže sa zdať, že rozprávajú správne všetci
       - Jób i jeho priatelia.
          Sófarovi  už  dávno  došli  argumenty,  a  preto  jeho   ďalšie
       dôvodenie spočíva už len v tom, že opakuje a zdôrazňuje čo už  raz
       povedal a bolo mu vyvrátené. V tejto kapitole dokonca pripodobňuje
       možno už aj so zlosťou  Jóbovu  porušenosť  k  lajnám  a  v  celej
       kapitole len rozvíja,  ako  zle  sa  bude  mať  bezbožník  -  Jób.
       Vyhrážanie  sa  pochybnými   duchovnými   zákonitosťami   Sófarovi
       vyhovuje, lebo nemusí logicky dôvodiť, premýšľať  a  priznávať  si
       omyli. V takejto reči si len uľavuje,  keď  Jóba  bez  vysvetlenia
       zhadzuje a ponižuje.
          Realita bude vždy prinášať situácie, keď  sa  pravda  od  falše
       ťažko oddeľuje. Keď ale Božie dieťa nájde pre Krista  trochu  času
       a začne navštevovať  spoluveriacich  za  účelom  dialógu,  keď  sa
       modlieva za riešenia krízy vo vzťahoch, potom isto Pán Ježiš časom
       vyrieši akýkoľvek problém.
          Správam sa ako Božie  dieťa,  alebo  utekám  pred  nepríjemnými
       povinnosťami ako pohan?


























                                                                          70



                           Priority Božieho jednania

                                      XXI.



                           Dôsledok priority spasenia


                                  Jób 21,1-15.

          V tejto kapitole sa Jób realisticky zamýšľa nad Božím  jednaním
       s násilníkmi. Vtedajšie náboženské presvedčenie, ktorého  sa  jeho
       priatelia zastávali, nebolo v súlade  so  skutočnosťou.  Stvoriteľ
       netrestá každého hriešnika a naopak nie každému úprimne  veriacemu
       človeku sa v živote  darí.  Jób  na  základe  svojho  náboženského
       presvedčenia  nechcel  utekať  pred  realitou,  ale  jej   správne
       rozumieť. Vždy keď nachádzal rozpornosť medzi  náboženským  učením
       a  praktickým  životom,  snažil  sa  nájsť  na  vysvetlenie  tejto
       rozpornosti odpoveď. Živý vzťah k svojmu Bohu ho vzdelával.
          Jeho priateľom stačilo náboženské presvedčenie, ktoré  spoločne
       vyznávali a  ktoré  z  nich  robilo  akési  "futbalové  družstvo",
       zastávajúce sa spoločných názorov a záujmov.  Živá  viera  v  Pána
       Ježiša nachádza nové  poznania,  zjavenia,  poznáva  okolnosti  do
       väčšej hĺbky, pričom hľadá vysvetlenia  v  Božom  Slove.  Pohanská
       nábožnosť vytvára "kluby", ktoré sa navzájom zhadzujú,  podrážajú,
       sú neochotné meniť svoje učenia, lebo im v tom bráni ich hrdosť  -
       vyznania viery.
          Nevidím aj ja vo svojom kresťanskom spoločenstve "klub"?
          Kresťanské  denominácie  niekedy  skryte  vyznávajú  svoje  tri
       najväčšie prikázania:
          1. Budeš milovať svoju denomináciu a hlavne  zbor,  do  ktorého
       chodievaš!
          2. Budeš vytvárať priateľstvá aj na úkor poslušnosti pred Božím
       Slovom, lebo to je milovať blížneho svojho!
          3. Budeš si ctiť svojho Boha tak, aby si mal  pokoj  so  svojim
       svedomím!
          Prijatie takýchto postojov vybuduje z veriaceho človeka úprimne
       nábožného pohana, ktorý je ochotný zastávať sa svojej  denominácie
       za akýchkoľvek okolností. Dokáže zasadzovať sa za svoje  predstavy
       na základe vplyvu, ktorý dosiahne pomocou  priateľstiev  a  pritom
       vyznáva, že je kresťanom - Božím dieťaťom. Jóbov  príklad  vyzýva,
       aby si veriaci človek všímal skutočnú realitu a nežil len vo svete
       svojich  predstáv,  ktoré  v  skutočnosti  neexistujú.  Biblia  je
       prejavom veľkej Božej milosti a moci, pretože dáva človeku možnosť
       správneho orientovania sa a poznávania svojho Boha.
          V Knihe Kazateľa v Starom Zákone je poukázané na  fakt,  že  sa
       prihodí   spravodlivému   ako   bezbožnému   a   bezbožnému    ako
       spravodlivému, a to preto, aby  na  tejto  zemi  neveriaci  človek
       nemohol  nájsť   svojho   Stvoriteľa   iba   pomocou   premýšľania
       a pozorovania. Pán chce, aby ho človek potreboval,  aby  sa  cítil
       zle, v hriechom porušenom  svete.  Takému  človeku  sa  dá  osobne
       poznať,  ale  žiadny  iný  Boha  nikdy  nenájde.  Týmto   spôsobom
       Stvoriteľ zachováva  prioritu  spasenia.  Kristus  prišiel  spasiť
       všetkých, ktorí Ho  úprimne  hľadajú.  Žiadny  človek  sa  ale  do
       Božieho Kráľovstva nedostane len preto, že by sa mu to na  základe
       svojho pozorovania zdalo  ako  výhodný  "obchod".  Božie  spasenie
       takto zahrnie len úprimných záujemcov. 
                                                                          71



                        Pravdepodobnosť a Božie vedenie


                                 Jób 21,16-26.

          V  otázkach  požehnania  alebo  nepožehnania  hriešnikov   môže
       čitateľ nájsť v Biblii akúsi rozpornosť. Na niektorých miestach sa
       píše, že bude bezbožník "vyťatý" a zahynie, na iných zase,  že  sa
       môže aj bezbožníkom vodiť dobre. Takéto pohľady poukazujú  na  to,
       že Pán ponecháva neveriacich ľudí v moci  okolností,  náhodilostí.
       Pre niekoho znamená náhoda blahobyt, pre iného nešťastie...  Svoje
       deti však Stvoriteľ vedie cestou duchovného rastu,  ktorá  nie  je
       náhodilá, ale presne vedená Božou mocou a láskou.
          Dokážete  nájsť  a   vysvetliť   v   Epištole   Rimanom   pojmy
       "predzvedenie", "predurčenie", "povolanie", ktoré sa týkajú Božích
       detí? 


                                Násilie svojvôle


                                 Jób 21,27-34.

          Jób poukazuje na svojich troch  priateľov  ako  na  násilníkov,
       ktorí proti nemu používajú náboženskú filozofiu, lebo im  v  tomto
       momente  veľmi  vyhovuje.  Odmietajú  zmeniť  svoj  názor,   svoje
       náboženské presvedčenie pokladajú za nemenné, čo im umožňuje  Jóba
       odsudzovať a utláčať.  Však  kdesi  v  hĺbke  ich  srdca  existuje
       zabudnutá chvíľka pozastavenia, keď sa  im  prihovoril  Boží  Duch
       a obvinil ich z falše. Na tento  moment  Jób  vo  svojom  obvinení
       naráža, lebo  vie,  že  Hospodin  chce  človeka  zastaviť  v  jeho
       nesprávnom jednaní. Prihovára sa mu  dvakrát  i  trikrát,  ale  ak
       človek  ostáva  voči  Jeho  hlasu  odmietavý,  Pán   ho   prestáva
       napomínať.
          Súčasná kresťanská nábožnosť dáva mnoho príležitostí k tomu, že
       človek môže potichu zahodiť živú  vieru  a  nahradiť  ju  falošnou
       pobožnosťou, lebo táto viac  vyhovuje  jeho  zámerom.  Ako  jednám
       v cirkevnej denominácii ja?



















                                                                          72



                                     Otázky

                                     XXII.



                             Nepodložené dôvodenie


                                  Jób 22,1-10.

          Jóbov priateľ nepoukazoval na jeho predošlé hriechy  preto,  že
       by ich naozaj u neho kedysi vídaval.  Keďže  Boh  poslal  na  Jóba
       mnoho zlého, automaticky sa mu  zdalo,  že  musí  byť  prevrátený.
       Niekedy  býva  veriaci  človek  voči  druhému  podráždený.  Jedným
       negatívnym  prejavom  podráždenosti  môže  byť  aj   nespravodlivé
       dôvodenie: "To sa ti deje preto a preto... Tamto prežívaš, lebo si
       taký..." Ľudskej hriešnej prirodzenosti môže padnúť dobre, keď  sa
       povýši nad iným bez vysvetlenia a prijatia skutočnosti.

          Ako  sa  od  seba  odlišuje  biblické  napomínanie  a   svetské
       zhadzovanie?
          Pomocou čoho vyučuje Pán svoj ľud, aby poznali Jeho vôľu i seba
       navzájom?  Môžem  povedať  v  tomto  zmysle  nejakú  svoju  osobnú
       skúsenosť?
          Je možné rozdeliť konflikty na také, ktoré nemusia byť  riešené
       a na druhé, ktoré je nutné vyriešiť?
          V  čom  môže  neriešený   spor   uškodiť   cirkvi   a   v   čom
       zainteresovanému jednotlivcovi?
          Čo je to ovocie Ducha a ako napomáha riešeniu konfliktov?
          Je možné riešiť konflikt v cirkvi bez čítania a poznania Písma?
       Ako môže pomôcť poznanie Biblie pri riešení sporov? Môžem  povedať
       osobnú skúsenosť? 


                                   Odsúdenie


                                 Jób 22,11-20.

          Boh Stvoriteľ a Spasiteľ je jedinou  bytosťou,  ktorá  dokonale
       pozná ľudské srdce. Človek si nemôže privlastniť  Božské  poznanie
       a rozhodovať, ktorí jeho blížni sú  úprimní  a  ktorí  prevrátení.
       Odsudzovanie je veľmi nebezpečná aktivita, ktorá vrhá súdiaceho do
       moci diabla.

          Aký je rozdiel medzi  nespravodlivým  odsudzovaním  a  riešením
       konfliktu  podľa  Pánovho  návodu  z  evanjelia?  -  1.  Napomenúť
       v súkromí; 2. Napomenúť pred svedkami; 3. Napomenúť pred  cirkvou;
       Ak  by  človek  neuposlúchol  ani  tak,  považovať  ho  za  pohana
       a publikána...
          Akú úlohu zohráva pri napomínaní  duchovná  autorita  veriaceho
       človeka?
          Akým  spôsobom  vzniká  duchovná  autorita?  Som  pre   niekoho
       duchovnou autoritou? Ak nie prečo? Môžem povedať z  tejto  oblasti
       osobné svedectvo - skúsenosť?
          Bol Jób duchovnou autoritou? Ak áno, prečo? 

                                                                          73



                                 Kedysi a dnes


                                 Jób 22,21-30.

          Nabádať niekoho ku pokániu  bez  vysvetlenia  a  podloženia  je
       demagogické a nezmyselné. Ak chce niekto viesť druhého ku  pokániu
       je nutné najprv objasniť, akého hriechu sa dopustil.

          Čo všetko spôsobuje  človeku  hriech?  Môžem  povedať  v  tomto
       zmysle vlastnú skúsenosť?
          Aký vzťah by mal mať napomínajúci voči  Bohu  i  blížnemu,  keď
       chce napomínať?
          Čo je potrebné prenechať Svätému Duchu a čo  je  potrebné,  aby
       povedal a urobil pri napomínaní človek?
          Ktoré požehnania dnes máme, ale v  minulosti  ich  Jób  a  jeho
       priatelia nemali a teda ani nemohli použiť?
          Dokážem nájsť v Biblii odseky, ktoré konkrétne  poukazujú,  ako
       riešiť konflikty?






































                                                                          74



                                Jóbov nedostatok
                                 Duchovný rast



                              Božia spravodlivosť,
                                 moc a poznanie

                                     XXIII.



                                   Jóbov omyl


                                  Jób 23,1-7.

          V tejto  kapitole  začína  byť  odhaľovaný  skutočne  nesprávny
       postoj v Jóbovom srdci. Hneď na začiatku Jób vyjadruje,  že  ľudia
       pokladajú jeho utrpenia za dôsledok  prevrátenosti.  V  dialógoch,
       ktoré vedie so svojimi oponentami vidia vzburu voči Bohu. Preto si
       Jób želá, aby mohol predstúpiť pred živého Boha Stvoriteľa a  Jemu
       samému  ukázať,  že  sa  nechoval  dvojtvárne  alebo   prevrátene.
       V Jóbovej istote možno  nájsť  nesprávny  pohľad  na  svojho  Boha
       a zároveň nesprávny pohľad na samého seba.
          Hospodin pri stvorení daroval človeku slobodnú  vôľu,  aby  bol
       človek schopný milovať podľa Božieho príkladu.  Neodvrátil  sa  od
       svojho stvorenstva ani vtedy, keď Adam svoju slobodu zneužil. Keby
       Stvoriteľ vo chvíli Adamovej vzbury všetko v  hneve  zničil,  celé
       Nebo by  Mu  volalo  na  slávu,  pretože  Boh  nepodlieha  žiadnej
       morálke, ani učeniu o spravodlivosti... Urobil  by  to  jednoducho
       On, a preto by to bolo sväté. Stvoriteľská Láska sa prejavila tak,
       že aj napriek všetkým ďalším možnostiam  sa  Boh  rozhodol  spasiť
       človeka a osobne na kríži zaplatiť za jeho viny, aby naplnil svoju
       spravodlivosť.
          Keď sa chce Jób dostať pred Hospodina, automaticky predpokladá,
       že pojmu spravodlivosti podlieha aj Hospodin. - Predsa aj Boh musí
       konať spravodlivo, lebo On sám spravodlivosť vyžaduje  od  človeka
       a  o  sebe  rozpráva  ako  o  spravodlivom.  Jób   si   jednoducho
       neuvedomil,  že  Pán  spravodlivosti  nepodlieha,  ale  naopak  ju
       vytvára príkladom svojho jednania. Niekoho by mohlo  napadnúť,  že
       Boh môže urobiť niečo zlé, čo bude človeku ubližovať, pričom sa to
       bude považovať za spravodlivosť! - Naozaj takúto moc náš  Boh  má!
       On ale namiesto toho prišiel obetovať  samého  seba,  aby  človeka
       zachránil. Je to Boží skutok, ktorý jasne rozpráva o  Jeho  Láske.
       Boh je bytosť slobodná od všetkého, zvrchovaná  nad  všetkým,  ale
       navyše aj plná Lásky a milosrdenstva. V Jóbovej predstave  o  Bohu
       bol nesprávny pohľad, že Boh niečo  musí!  Človek  si  často  želá
       nebyť slobodným, aby nemohol robiť zle a nebol zatratený. Pán  ale
       chce mať svoje deti slobodné, ktoré z vlastnej vôle konajú  čestne
       a láskavo, čím sa stávajú obrazom svojho Stvoriteľa.
          Druhým Jóbovým omylom bol pohľad na samého seba. Myslel si,  že
       je spravodlivý a že to Bohu môže dokázať. - Je to svojim  spôsobom
       úžasný postoj, lebo vychádzal z právd. Jób naozaj nehrešil  a  keď
       zhrešil, prinášal Bohu obete za svoju  porušenosť.  Neuvedomil  si
       ale vážnu skutočnosť, že je jeho poznanie len čiastočné.  Keby  sa
       stal vševedúcim,  možno  by  množstvo  zo  svojho  jednania  ihneď
       s hrôzou zahodil, pretože by si uvedomil, ako veľmi zle robí.  Jób
                                                                          75



       si neuvedomil do hĺbky svoju malosť a nedostatočné poznanie, preto
       mal odvahu predstúpiť pred Boha s tým, že Mu dokáže svoje  správne
       a opodstatnené jednanie. 


                                  Jóbov záver


                                  Jób 23,8-10.

          Na  základe  svojich  nesprávnych   predpokladov   Jób   urobil
       nesprávny záver. Neporozumel Božiemu jednaniu ale zhodnotil ho  na
       základe svojho nedostatočného poznania. Usúdil totiž, že sa mu Boh
       nechce zjaviť preto, lebo pridlho mlčal na príkorie, ktoré  sa  mu
       dialo a teraz by si to nemohol uhájiť. Keby sa mu zjavil,  Jób  by
       mu doslova dokázal,  že  je  nevinný,  ale  urobil  by  to  navyše
       s výčitkou, že Hospodin tak dlho, aj napriek jeho  spravodlivosti,
       mlčal. Takúto motiváciu vidí Jób v Božom  správaní,  z  čoho  bude
       musieť neskôr učiniť pokánie. Človek je príliš neznalý  nato,  aby
       mohol rozumieť skutkom živého Boha! Pán  ale  chce  človeku  svoje
       skutky zjavovať, čím robí svoj ľud stále  schopnejším  produktívne
       vytvárať pohodu, porozumenie, pokoj... 


                                 Spravodlivosť


                                 Jób 23,11-12.

          Jób pravdivo  vyznal,  že  sa  držal  Božej  vôle,  teda  konal
       spravodlivo. Tento človek naozaj rozprával pravdu, preto môže  byť
       mnohým ľuďom príkladom. Do spravodlivosti ale patrí aj pripustenie
       správneho pohľadu na samého seba. Je spravodlivé,  keď  si  človek
       pripustí, že mnohému nerozumie  a  doslova  potrebuje  vedenie  od
       bytosti, ktorá rozumie všetkému. Človek  podlieha  spravodlivosti,
       ktorú stvoril Hospodin, lebo je neschopný  vytvoriť  spravodlivosť
       sám! - Nepozná čo bude, čo sa stalo dávno pred vekmi  a  nerozumie
       ani  prítomnosti.  Nevie  preto  vytvoriť  spravodlivosť   svojimi
       postojmi a príkladom svojho jednania.
          Vševedúci Hospodin pozná všetko! Najprv bol On, až potom svojim
       jednaním vytvoril spravodlivosť, aby mal človek príklad  správneho
       jednania. Až keď si človek do hĺbky uvedomí tento fakt,  až  potom
       dokáže prežiť v najhlbšej podstate, aká  obrovská  a  úžasná  bola
       Božia Láska, keď  sa  Stvoriteľ  rozhodol  spasiť  človeka  svojou
       vlastnou obeťou. 


                                 Moc a poznanie


                                 Jób 23,13-17.

          Keďže Jób vedel, že Boh je všemocný, začal  sa  Ho  na  základe
       svojich záverov báť. Nebola to bázeň, ale strach, že  ho  Hospodin
       zničí vo  svojej  prchlivosti,  aby  sa  nemusel  s  ním  pravotiť
       a prehrať slovný dialóg,  súd.  Možno  práve  toto  hlboké  Jóbove
       neporozumenie bolo príčinou, prečo Pán na neho  dopustil  množstvo
       utrpenia. Jóbove neporozumenie Božej veľkosti a ľudskej malosti sa
                                                                          76



       prejavilo až po dlhom čase  strádania  a  útlaku,  keď  sa  Jóbovi
       začalo zdať, že  sa  jeho  Stvoriteľ  akosi  pomýlil,  keď  sa  mu
       neozýval a neprichádzal mu na pomoc.
          Až keď sa nepoznanie  prejavilo  formou  nepodložených  rečí  -
       skutku vedomia, Hospodin začína  pracovať  na  konkrétnej  Jóbovej
       záchrane. Zanedlho pošle svojho proroka, ktorým je Elihu, a  ktorý
       poukáže na Jóbov omyl. Jóbovi sa otvoria nové "dvere"  poznania  -
       pohľad na svoju i Božiu slobodu, na svoje i Božie poznanie.  Božej
       zvrchovanej moci sa prestane  báť,  lebo  aj  keď  jej  nerozumie,
       dokáže  si  už  uvedomiť,  že  Boh  tak  jedná  pre  svoju   Lásku
       a vševedúcnosť.
          Mám osobnú skúsenosť so svojou vlastnou slobodou?
          Prežil som osobne prejavy Božej zvrchovanosti -  slobody,  moci
       a Lásky - Ako a kedy?











































                                                                          77




























































                                                                          78



                           Dopustenie a zvrchovanosť

                                     XXIV.



                              Dôsledok bezmocnosti


                                  Jób 24,1-12.

          Keď  človek  prežíva  vnútorný  pokoj,  vyrovnanosť,  je  ľahké
       triezvo uvažovať nad realitou a dávať ju  do  súvislostí  s  Božím
       Slovom. Niekto by  možno  povedal,  že  v  takomto  prípade  hrozí
       nebezpečenstvo pyšných, suverénnych pohľadov, ktoré by sa podobali
       pohľadom troch Jóbových priateľov. Pri uzatváraní svojich  názorov
       si naozaj musí dať Božie dieťa pozor pred pýchou. Napriek tomu  je
       ale možné vidieť pokojnú myseľ ako dar od Hospodina. Jób  prežíval
       pravý opak. Bol rozorvaný,  ponížený  a  v  týchto  kapitolách  už
       nedokázal  uvažovať  triezvo.   Na   otázky,   ktoré   si   kládol
       a  nenachádzal  hneď  odpoveď,  reagoval  unáhleným   uzatváraním.
       V trpkosti proti  ľuďom  i  Bohu  si  začal  ľahkovážne  pripúšťať
       vysvetlenia, ktoré by možno pri pokojnom  premýšľaní  nechcel  tak
       narýchlo uzavrieť.
          Naopak iné poznania reality by možno  uzatváral  a  nepovažoval
       ich len za akýsi nevysvetliteľný fakt Božieho jednania.
          Jób si  pripustil,  že  je  na  svete  mnoho  nespravodlivosti.
       Skonštatoval, že ju Hospodin trpí  a  vo  svojej  horkosti  sa  mu
       nechcelo premýšľať prečo.
          Ako riešim svoje problémy s nepokojom v mysli?
          Poznám  nejaké  praktické  Božie  Slovo,  ktoré  človeka   môže
       v takomto období viesť? 


                            Svetlo, tma a popularita


                                 Jób 24,13-18.

          Jedným Jóbovým novým poznatkom z praktického života bol  pohľad
       na útlak, nespravodlivosť a klamstvo,  potupovanie.  Pravdepodobne
       si spomenul na mnohé skúsenosti,  v  ktorých  mu  Pán  ukázal,  že
       väčšina ľudí dokáže kradnúť, cudzoložiť, podvádzať,  smilniť,  ale
       len  vtedy,  keď  majú  k  dispozícii  vhodné  prostredie  -  tmu.
       Jednoducho ak dokážu utajiť  svoje  nesprávne  jednania,  strácajú
       mnohé zábrany a ukazuje sa ich druhá tvár. Navyše formou poloprávd
       a iných klamstiev môžu  získať  aj  vplyv,  popularitu,  môžu  byť
       uznávaní  a  chválení  od  druhých  ľudí.  U  takýchto   ľudí   sa
       presvedčil, že ľahko potláčajú iných a jednajú  síce  skryte,  ale
       zato veľmi agresívne.
          Jób sa hrozil tohoto poznania možno aj preto, že sa sám  ocitol
       v moci takýchto ľudí a nenachádzal riešenie svojej  situácie.  Bol
       ponížený, bezmocný a v trpkosti urobil ďalší záver... 





                                                                          79



                   Skutočne je hrob jedinou spravodlivosťou?


                                 Jób 24,19-22.

          Jóbovým  záverom  bolo  akési   zvelebenie   smrti.   Smrť   je
       spravodlivá, lebo príde na každého. Umrú nielen dobrí, ale aj  zlí
       ľudia. Akoby zabudol na skutočnosť, že Božia moc sa môže  prejaviť
       aj pred smrťou. Navyše po smrti prichádza Boží Súd, v ktorom každý
       navráti svoj dlh!
          Aký je rozdiel medzi Božím Súdom a Súdnou stolicou Kristovou?
          Čo rozpráva Písmo o poslednom Božom Súde?
          Ako bude súdiť Kristus Božie deti? 


                                Istoty vyznania


                                 Jób 24,23-25.

          Jób uzavrel svoje premýšľanie s istou  dávkou  suverenity.  Mal
       pocit, že to čo povedal mu nemôže nikto vyvrátiť. Akákoľvek ľudská
       istota je nezmyselná. Istota vo viere je nezmyselný pojem.  Človek
       buď verí, dôveruje alebo si je istý a veriť už nemusí. Keď  čítame
       zasľúbenia v Božom Slove, nachádzame v nich nádej. Táto  nádej  je
       silná hlavne preto, lebo sám Boh, darca našich zasľúbení,  prišiel
       dobrovoľne za nás umrieť. Nemusel to urobiť, ale  urobil  to,  čím
       otvoril pre ľudí náruč vzbudzujúcu veľkú dôveru. Nikto  sa  nemusí
       strachovať zo zatratenia, kto príjme Jeho milosť.
          Suverénna  istota  môže  byť  zavádzajúca.  Ľudia  majú   mnoho
       falošných istôt a mimochodom aj istota spasenia môže byť v ľudskom
       srdci úplne falošná! Veriaci človek  by  preto  mal  byť  otvorený
       dialógom s vedomím, že sa môže mýliť. Úprimné Božie  dieťa  netrpí
       istotami, ale teší sa v dôvere v  Božie  zasľúbenia  a  otvára  sa
       novým Božím zjaveniam, ktorých je Biblia plná. Poznanie  máme  ako
       prostriedok na správne konanie v súlade s Božou  vôľou.  Nemá  nám
       slúžiť ako  nástroj  na  potlačovanie  iných  a  vyvyšovanie  seba
       v pochybných istotách.  Trpkosť  môže  niekedy  k  takýmto  mylným
       postojom srdca viesť a odďaľovať človeka od Božej lásky.


















                                                                          80



                          Môže byť človek spravodlivý?

                                      XXV.



                         Veci ukryté od počiatku sveta


                                  Jób 25,1-6.

          Bildad chcel Stvoriteľa vyvýšiť  na  základe  svojej  predstavy
       o Ňom.  Vytvoril  si  v  srdci  obraz  Boha  a  porovnával  ho  so
       stvorenstvom.  Boha  nikdy  nikto  nevidel,  a  preto  sú   všetky
       predstavy o Ňom nesprávne.
          O Pánovi Ježišovi bolo zasľúbené, že odkryje  veci,  ukryté  od
       stvorenia sveta. Jednou z  týchto  vecí  bol  aj  Boží  pohľad  na
       človeka.  Človek  totiž  môže  dosiahnuť  spravodlivosť!   "Uveril
       Abrahám a počítalo sa mu to za spravodlivosť." Bildad  túto  Božiu
       vôľu o človeku nepoznal, lebo ešte nebola zjavená cez Pána Ježiša.
       Osobne Stvoriteľa nepoznal, preto  sa  o  spravodlivosti  z  viery
       nemohol dozvedieť ani takou cestou, ako Abrahám - formou  osobných
       skúseností živej viery.
          Ako rozumiem prikázaniu? - "Neučiníš  si  rytiny,  ani  nijakej
       podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré  sú  dole
       na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod  zemou.  Nebudeš  sa  im
       klaňať, ani im nebudeš slúžiť, lebo Ja  Hospodin,  tvoj  Boh,  som
       silný Boh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do
       tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí  ma  nenávidia  a  činím
       milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje  prikázania."
       2. Mojžišova 20,4-6. 


                             Duchovný rast z viery


          Keby veriaci človek neveril, že ho Stvoriteľ chce zachrániť  na
       základe  pokání  a  odpustení,  musel  by  začať   žiť   absolútne
       spravodlivo. Takáto viera by veľmi rýchlo stroskotala, lebo by  sa
       človek sklamal v samom sebe.
          Tým, že Hospodin človeku  formou  pokánia  odpúšťa,  dáva  nové
       príležitosti,  nové  začiatky.  Božie  dieťa   sa   môže   odznovu
       s modlitbou pokúšať obstáť vo veciach, v  ktorých  predtým  padlo.
       Ľudskou vierou, Božou milosťou a mocou Svätého Ducha takto  vzniká
       proces, ktorému Biblia hovorí  duchovný  rast.  Človek  sa  pomaly
       stáva lepším  a  je  spravodlivým  pred  Hospodinom,  lebo  uveril
       a prijal do srdca od Pána ponúkanú príležitosť.
          O spravodlivosti a  viere  mnohých  patriarchov  pojednáva  11.
       kapitola Listu Židom. Ich vieru dáva do súvislosti s milosťou Pána
       Ježiša a poukazuje  na  jednu  z  podstát  živého  vzťahu  človeka
       a Hospodina.  -  Zasľúbenia  a  kroky  viery  by  nemali  byť  len
       teologicky naučené zasľúbenia z Písma a ich prijatie do srdca. Pán
       chce dať človeku aj osobné zasľúbenia a  žiada  aby  človek  robil
       osobné kroky viery.
          Ako by sme opísali  neosobnú,  intelektuálnu  vieru,  z  ktorej
       vyplýva falošný pokoj, falošná istota a falošná spravodlivosť?
          Ako  opíšeme  osobnú   vieru,   z   ktorej   vyplýva   skutočná
       spravodlivosť - nový rod Božích detí?                                                                          81



                        Striedavé jednanie z vyčerpania

                                     XXVI.



                              Ďalší dôsledok únavy


                                  Jób 26,1-13.

          Svojvoľníci, pokrytci, chamtivci, klamári... jednajú prevrátene
       preto, že sa rozhodli dosahovať svoje osobné ciele pomocou  falše.
       Bezbožník potom začne používať svoj jazyk  tak,  aby  predovšetkým
       dosahoval svojich egoistických zámerov. Svojou inteligenciou začne
       ospravedlňovať svoje jednania,  aby  mal  akýsi  pokoj  so  svojim
       svedomím. Takto opustí pokrytec jeden z  najvážnejších  biblických
       princípov - pravdu.
          Nesprávne jednanie,  reči  a  závery  však  môžu  pochádzať  aj
       z vyčerpanosti. Jób nezačínal  Bohu  privlastňovať  svoje  pohľady
       preto, že by chcel  ukazovať  svoju  múdrosť,  ale  preto,  že  už
       nevládal niesť  ťažký  kríž.  Utrpenie  ho  viedlo  k  pohoršeniu,
       zatrpknutosti, v ktorej mu bolo potrebné pomôcť dobrým,  pravdivým
       a láskavým slovom, ktoré vychádza z poznania Božích právd a  ktoré
       človeka buduje - povzbudzuje i napomína. Od jeho priateľov  sa  mu
       ale dostalo len odsudzovania a falše. V  hlbokom  utrpení  sa  Jób
       začína správať  akosi  podivne.  Niekedy  povie  niečo  neuvážene,
       inokedy zase  odpovedá  správne,  s  vedomím  Božej  zvrchovanosti
       a lásky. Striedavé jednanie, keď človek koná raz spravodlivo,  raz
       nespravodlivo, máva niekedy  korene  práve  v  zúfalstve.  Úprimné
       Božie  dieťa  môže  prežívať  obdobie,  keď  už  nedokáže   jednať
       s pokojnou mysľou, lebo je lámané okolnosťami, ťažobou.  Snaží  sa
       síce pred Pánom Ježišom žiť čestne, ale niekedy  mu  jeho  telesná
       prirodzenosť jednoducho nedovolí zachovať sa správne.  Človeku  by
       sa mohlo zdať, že Hospodin zabudol na svoje Slovo:  1.  Korintským
       10,13. Pokušenie a utrpenie sa zdá byť tak veľké, že  môže  zobrať
       trpiacemu aj vieru - vzťah so živým Bohom.
          Stvoriteľ presne pozná hranice svojich detí a keď dopúšťa, vždy
       to má hlboký  zmysel.  Niekedy  to  môže  napríklad  znamenať,  že
       sebapoznanie je v tých  chvíľach  prednejšie  než  čisté,  správne
       jednanie. Veď aký by to bol človek, ktorý by síce  jednal  čestne,
       ale zároveň by bol hrdý, že to dokáže. Možno by sa dával za  častý
       pozitívny  príklad  a  neuvedomoval  by  si,  že  veľmi  potrebuje
       Spasiteľa. Hlboké prežitie - kým  naozaj  som  -  prichádza  často
       práve cez kríž.
          Ako reagujem, keď Pán za mnou pošle človeka, ktorý  sa  svojimi
       rečami a skutkami dopúšťa bezbožností?
          Ako môžem rozpoznať, či niekto koná nesprávne  pre  dlhé  alebo
       ťažké utrpenie?
          Ako môžem biblicky takému človeku pomôcť?
          Už som prežil ja sám niečo podobne? - Čo mi v  týchto  chvíľach
       pomáhalo a ako by som ich zhodnotil na základe Božieho Slova?
          Napriek  tomu,  že  Jób  predtým  rozprával  už  aj  podráždene
       a privlastňoval Bohu to, čo Mu nepatrí, v  tejto  kapitole  svojmu
       priateľovi odpovedá správne. Človek s čiastočným  poznaním  nemôže
       zhodnotiť Božie jednanie a skonštatovať, prečo Boh robí to či ono,
       ako to robí a čo s tým sleduje. Ani veriaci - úprimné Božie deti -
       často nerozumejú  jednaniu  Božieho  Ducha  a  ostávajú  bezradní.
                                                                          82



       O Stvoriteľovi môže  človek  rozprávať  len  toľko,  koľko  poznal
       z Písma a skúsil v osobnom živote  viery.  Tieto  skúsenosti  však
       vždy len dopĺňajú Slová Písma. Takto sa v ľudskom živote  dokazuje
       Božia prítomnosť a existencia. 


                               Čiastočné poznanie


                                   Jób 26,14.

          Apoštol  Pavel   poukazuje   na   ľudské   čiastočné   poznanie
       v 1. Korintským 13. Niekedy má totiž človek sklon posudzovať Boha,
       kladie si otázky prečo dopúšťa to, či ono, možno sa mu všeličo zdá
       byť nespravodlivé... Takýto pohľad je  nielen  nesprávny,  ale  aj
       nelogický a suverénny. Nikto si predsa nepamätá, čo bolo pred jeho
       narodením a nevie, čo bude po jeho smrti. Ani okolnosti prítomného
       života nie je možné plne, absolútne  obsiahnuť  poznaním.  Napriek
       tomu človek niekedy robí  zo  seba  vševediaceho  boha,  ktorý  je
       schopný posudzovať v absolútnych merítkach.
          Preto  aj  okolnosti   osobného   života,   utrpenie,   radosť,
       poníženie, sláva... sú z väčšej časti ukryté - nemožno  rozhodnúť,
       prečo sa deje jedno, alebo  druhé.  Jedinou  úprimnou  a  správnou
       cestou je odovzdanie sa do Božích rúk. Ak  je  zle,  možno  sa  na
       modlitbách dovolávať Božej lásky a milosrdenstva. Ak je dobre,  dá
       sa tento dar s bázňou prijímať a opäť prosiť o Božie vedenie. Však
       jedno i druhé býva skúškou, v  ktorej  sa  ukáže,  čo  je  človeku
       naozaj drahé. V tomto zmysle  je  niekedy  dobré  zhodnotiť  svoje
       vlastné myslenie a uvedomiť si, kde je poklad svojho srdca.




























                                                                          83



                        Dôsledok spravodlivosti z viery

                                     XXVII.



                                Vedomé jednanie


                                  Jób 27,1-6.

          V Skutkoch apoštolských je  zachytené,  ako  veriaci  vyznávali
       svoje hriechy a činili pokánia. Aj v dnešnej dobe napomína človeka
       Boží Svätý Duch, aby robil podobne a prijal tak Pánove  odpustenie
       a posvätenie. Biblické vyznávanie hriechov  je  nutne  spojené  so
       zmenou myslenia a  nasledovne  aj  zmenou  skutkov.  Vyznania  bez
       skutkov sú mŕtve podobne, ako aj viera z ktorej takéto  vyznávanie
       pochádza. Ľudská spravodlivosť z viery je stav, keď človek  nielen
       verí, ale aj činí  skutky  prameniace  z  Božej  moci  a  poznania
       Biblie.
          Kresťanstvo často opúšťa príklad prvej cirkvi  a  často  aj  vo
       veľmi vážnych, podstatných otázkach  zvesti  živej  viery.  Jedným
       z takýchto omylov modernej pobožnosti sú aj ľudské  vyznania.  Pre
       svoju spútanosť hriechom veriaci niekedy nedokážu o sebe  vyznávať
       pravdu  a  poukazovať  na  svoje  konkrétne   pády   s   modlitbou
       o očistenie svojho života. Keďže ale majú Bibliu, ktorá o  takomto
       vyznávaní  nemlčí,  prijímajú  pre  seba   kompromisné   riešenie.
       Rozprávať o  sebe  konkrétnu  pravdu  síce  nedokážu,  ale  dokážu
       hovoriť o sebe neosobne v zmysle: "Ja som hriešnik.  Moje  konanie
       je porušené..." Veriaci pokrytci  idú  v  takomto  konaní  až  tak
       ďaleko, že začínajú rozdeľovať hriech na vedomý a nevedomý, modlia
       sa za odpustenie svojich nevedomých "hriechov" a Písmo radšej  ani
       veľmi nečítajú,  aby  snáď  nespoznali  samého  seba  v  niektorom
       z negatívnych Biblických príkladov.  Kde  ostali  osobné  vyznania
       vedomých, konkrétnych hriechov veriacich prvej cirkvi?
          Hriech  môže  byť  len  vedomý!  Keď  aj  niekto  vykoná  niečo
       nechtiac, Božie Slovo zasvieti na jeho  skutok,  ktorý  začne  byť
       zjavný - vedomý. Navyše nevedomosť môže  byť  opäť  len  dôsledkom
       napríklad lenivosti -  hriechu,  keď  si  človek  nečítava  Písmo.
       Dospelé Božie deti majú vedieť mnoho z Božej vôle! Pán im  k  tomu
       dal krásny prostriedok - Bibliu. Na základe neho môžu  rozpoznávať
       a vedieť čo je dobré a čo zlé. Skrývať  sa  za  neosobné  vyznania
       potom môžu len pokrytci.
          Keď Jób rozprával o svojom jednaní, rozprával o vedomom  činení
       toho, čo je správne pred Hospodinom. Uvedomoval  si  svoje  skutky
       a vedel ich  rozlišovať  na  správne  a  nesprávne.  Čestne  konal
       z presvedčenia a keď urobil niečo zlé, prinášal starozákonnú  obeť
       - vyznanie, že potrebuje  odpustenie.  Preto  teraz  mohol  vedome
       konfrontovať svoj život s názormi svojich  priateľov  a  odpovedať
       podľa svojho presvedčenia a poznania.
          Jób žil taký život, za ktorý sa nemusel hanbiť. Až neskôr,  keď
       Pán na neho dopustil nešťastie, potupu, intrigy a nemoc, nezvládal
       celkom svoje roztrpčenie a zhrešil jazykom.  Tak  mal  spoznať  na
       vlastnej  koži  Božiu  zvrchovanosť  a  lásku  -  ak  niekto  žije
       spravodlivo pred Pánom, je to možné  len  preto,  že  ho  Hospodin
       ohradil a nedopustil na neho pokušenie, ktoré  by  človek  nevedel
       zvládnuť.
          Posudzujem  svoje  vlastné  jednanie  vedome  a  porovnávam  ho
                                                                          84



       s odkazom Božieho Slova?
          Aké sú moje vyznania hriechov?
          Čo by som poradil veriacemu  bratovi  alebo  sestre,  ktorá  má
       problémy so svedomím,  pretože  nemá  ujasnenú  otázku  vyznávania
       hriechov? - Ako vyznávať? Komu vyznávať? Kedy  vyznávať?  Vyznávať
       len Bohu alebo aj ľuďom? 


                              Nepravdivé svedectvá


                                  Jób 27,7-11.

          Pokrytecké, falošné vyznávania spôsobujú, že v  cirkvi  zostáva
       množstvo nevyznaného konkrétneho hriechu.  Pokrytci  dostávajú  do
       správy spoločenstvá veriacich ľudí  a  negatívne  reči,  ktoré  sa
       šíria  o  takýchto  zboroch  sú  v   mnohom   pravdivé.   Dochádza
       k potupovaniu Božieho Kráľovstva a  príčinou  sú  kdesi  v  pozadí
       pokrytci,  ktorí  viac  milujú  svoj  honor,   pýchu   než   Božie
       spasiteľské dielo.
          V Jóbovom  prípade  tomu  bolo  úplne  inak.  Svoje  nedostatky
       vyznával svojimi obeťami, ktoré  neboli  ukryté  ani  pred  ľuďmi,
       podobne, ako  kresťania  v  Skutkoch  apoštolských.  O  Jóbovi  sa
       nemohli šíriť správy o jeho hriechu, ktoré by už aj on sám o  sebe
       nepovedal. Tak sa  stal  naozaj  biblicky  spravodlivým  z  viery.
       V dôsledku toho ho mohli jeho priatelia obviniť  buď  z  vecí,  za
       ktoré už Pánovi odovzdal zápalnú obeť za odpustenie hriechov alebo
       ho  mohli  obviňovať  nespravodlivo.  Pretože  Jóba  chceli   jeho
       priatelia obviniť z nevyznaných hriechov, museli klamať.
          Žijem tak, aby každý, kto by ma obvinil z niečoho  nevyznaného,
       automaticky klamal a protivil sa Božej láske ako bezbožník?
          Jóbov príklad poukazuje na to, že sa takto žiť  naozaj  dá!  Je
       pritom ale potrebná jedna kvalita -  pokánie,  prijatie  Kristovho
       spasenia. Mnohí ľudia tvrdia, že prijali  Krista  a  majú  milosť.
       Koľkí z nich môžu ale o sebe povedať niečo také, ako o sebe tvrdil
       Jób?
          Jób bol výnimkou  vo  svojom  okolí  -  ojedinelý  život  viery
       v starozákonnom prostredí. V dnešnej dobe Pán zoslal Svätého Ducha
       aj nato, aby mnohí mohli začať žiť práve takýto  čistý  život.  Je
       vyliata veľká Božia moc, aby mnohí mohli odmietnuť staré a vymaniť
       sa zo spútanosti svojej pýchy. Ostáva  len  na  človeku,  či  túto
       obrovskú Božiu moc chce prijať alebo v srdci odmietnuť. 


                              Márnosť pokrytectva


                                 Jób 27,12-23.

          Traja Jóbovi priatelia  si  vymýšľali  o  ňom,  čo  urobil  zle
       a navzájom sa ubezpečovali, že je tomu naozaj  tak.  Ich  reči  sa
       stali intrigami, ohováraním, čo Jób označil za márnosť. Človeka je
       ľahké oklamať a presvedčiť aj o tom, že sú intrigy  pravdivé.  Keď
       ale predstúpi človek  pred  Boží  Súd  alebo  pred  Súdnu  stolicu
       Kristovu, budú mu  úplne  odhalené  životy  jeho  blížnych.  Uvidí
       v nich dobré i zlé jednanie a  potom  Pán  tieto  životy  prirovná
       k jeho rečiam a  jednaniu  voči  týmto  blížnym.  Ľudia,  zvyknutí
       vysekať sa z obvinení svojim jazykom, zmĺknu, lebo si budú  musieť
                                                                          85



       pripustiť, kým skutočne sú. -  Som  pripravený  na  stretnutie  so
       živým Bohom? Pokrytec ukrýva svoje jednanie  a  cíti  sa  bezpečný
       v tme, ktorá mu pôsobí naplnenie. Pokrytectvo ale pominie, lebo je
       len časnou márnosťou a odhalia sa veci  ukrývané  mnoho  rokov.  -
       Lukáš 12,1-5. ...




















































                                                                          86




























































                                                                          87



                               Šalamúnova múdrosť

                                    XXVIII.



                               Poznávanie prírody


                                  Jób 28,1-11.

          Starozákonná Kniha Kazateľa sa môže zdať  v  Biblii  ojedinelá.
       Toto filozofické dielo pojednáva o múdrosti,  poznaní,  intelekte,
       dejinách a viere v Boha. Čitateľa Knihy Jób možno zarazí, že záver
       28. kapitoly je  úplne  totožný  so  záverom  Šalamúnovým,  ktorým
       končil svoje pojednania v Knihe Kazateľa.
          Jób však nechce  len  filozofovať  o  poznaní,  a  preto  záver
       a zmysel tejto kapitoly nie je cieľový. Jób hľadá Božiu Múdrosť aj
       preto, aby  sa  zorientoval  v  ľudských  rečiach,  v  obvineniach
       svojich priateľov a  zaujal  voči  nim  správne  stanovisko.  Chce
       aplikovať Božie poznanie na  konkrétnu  situáciu  konfliktu  medzi
       sebou a jeho oponentami. Biblia  naozaj  ponúka  Slovo,  ktoré  je
       nielen zaujímavé a pravdivé,  ale  ktoré  sa  dá  veľmi  konkrétne
       použiť v najbežnejších životných situáciách. Preto ak chce veriaci
       čitateľ Písma vyvážene duchovne rásť, nenachádza v Božom Slove len
       filozofické  závery,  ale   aj   konkrétne   praktické   riešenia,
       prinášajúce mnoho  požehnania.  Základným  výskumom  Písma  človek
       nachádza pravdy, zasľúbenia... Aplikovaným výskumom  tieto  pravdy
       a zasľúbenia v človeku ožijú.
          Mám sklon byť  len  nábožným  intelektuálom  alebo  na  základe
       Biblického štúdia chcem aj meniť svoje postoje a jednanie?
          Ľudia oddávna poznávali  prírodu.  Nachádzali  nové  materiály,
       spôsoby ich použitia a stavali  svoje  obydlia,  dediny  i  mestá.
       Množstvo  informácií  prinútilo  človeka  zaoberať  sa  aj   touto
       stránkou, začal vyrábať hlinené doštičky, papier, knihy, záznamové
       médiá pre počítače... Štúdium prírody  zahrnulo  v  sebe  aj  živé
       organizmy,  dokonca  aj  samotného  človeka.   Pomocou   medicíny,
       psychológie  ľudia  riešia  osobné  problémy  so  svojou  telesnou
       prirodzenosťou, aby mohli nájsť pokoj a naplnenie. Jedni využívajú
       znalosti druhých - v posledných rokoch sa  skupinová  práca  stala
       nutnosťou. Za výrobkami, ktoré dnes človek bežne používa poväčšine
       stojí mnoho rokov práce a poznávania mnohých ľudí.
          Vzdelanie sa stáva prostriedkom ku kvalifikovanej práci a mnohí
       ľudia si na ňom veľmi zakladajú. Napriek tomu  ostáva  človeku  to
       isté nešťastie a tá istá  radosť  ako  aj  pred  tisíckami  rokov.
       Zdraví a po všetkých stránkach zabezpečení ľudia  niekedy  páchajú
       samovraždy, nemocní a nezabezpečení sa zase niekedy dokážu radovať
       - prežívať naplnený, bohatý život.  Ľudstvo  mnoho  spoznalo,  ale
       nikto si nedokáže zabezpečiť naplnenosť a pokoj. Aj keď  si  mnohí
       myslia, že to dokážu a hľadajú svoje  osobné  cesty  k  naplneniu,
       opakovane poznávajú, že  realita  a  ideály  sú  často  v  prudkom
       rozpore. Poznávanie prírody človeku nezabezpečilo naplnenie, takže
       nachádza  riešenie  svojich  túžieb  v  alkohole,  drogách   alebo
       v rezignácii pri konzumnom živote.
          Vzdelaní  i  nevzdelaní,  titulovaní  i  netitulovaní  spoločne
       hľadajú čosi, na čo by sa dalo absolútne  spoľahnúť  a  v  čom  by
       našli radosť, naplnenie, sebauspokojenie, ktoré vytrvá i  po  celý
       život. 
                                                                          88



                           Intelekt, myseľ a múdrosť


                                 Jób 28,12-27.

          Biblia jasne oddeľuje intelektuálne poznanie, myseľ i  múdrosť.
       Poznanie človek nadobúda, dáva mu istý potenciál konať  správne  -
       uvedomelo. V mysli  má  človek  nachádzať  súvislosti,  rozvažovať
       a s jasným uvedomovaním  svojich  skutkov  konať.  Boh  chce,  aby
       človek rozumel svojej viere. Aby používal logiku tak, ako  používa
       ruky  a  nohy,  keď  chce   niečo   vykonať.   Však   istá   dávka
       intelektuálneho poznania a bystrá myseľ môže viesť ľahko  k  stavu
       ľudského srdca, ktorý  Písmo  popisuje  ako  pýchu.  Pyšný  človek
       prestáva prijímať nové informácie, lebo by si musel pripustiť,  že
       ich  predtým  nepoznal,  a  to  by  ho  príliš  ponižovalo.  Pýcha
       a lenivosť bráni poznaniu, niekoho  zastihne  táto  "nemoc"  skôr,
       iného neskôr. Vzniká skupina ľudí, ktorá jednoducho nechce  prijať
       niektoré poznanie. Predsudky sa potom k tomu stávajú hybnou  silou
       i zastieracím manévrom zároveň.  Ľudia  sa  i  naďalej  stretávajú
       s nepoznaním, ktoré ich dostihuje a núti vo svojej márnosti  ďalej
       poznávať. Tisíce rokov človeku nepomohol ani  intelekt  ani  jasná
       myseľ.
          Jób v tejto kapitole poukazuje na tretiu  kvalitu,  ktorej  tie
       prvé dve majú podliehať. Touto kvalitou je Biblická múdrosť. Prvým
       znakom tejto múdrosti je  uvedomenie  si  samého  seba  a  svojich
       hraníc. Poznanie je  čiastočné,  väčšina  vždy  ostáva  nepoznaná,
       a preto človek  vždy  bude  podliehať  náhodilostiam,  ktoré  jemu
       i  jeho  potomstvu  prinášajú  náhody  plné  prekvapení  a   často
       i nešťastí. Keď si uvedomí a pripustí, že si  nedokáže  zabezpečiť
       naplnenie, začína nachádzať potrebu Boha Stvoriteľa. Pýcha  tomuto
       poznaniu veľmi bráni! Poznanie poukazuje na  fakt,  že  sú  všetci
       ľudia veriaci, záleží len na tom, čomu veria. Niekto verí ateizmu,
       iný nejakému bohu, ďalší samému sebe a mnohí dokonca vôbec nie  sú
       ochotní pripustiť si, že sú len veriaci a  že  nemajú  "v  rukách"
       žiadne fakty. Sú ľudia, ktorí by dokonca chceli uveriť, ale pritom
       si neuvedomujú, že vlastne veria a že ich problém nespočíva v tom,
       či veria, ale v tom čomu veria.
          Dokonca aj mnohí kresťania s vierou vyznávajú  biblické  pojmy,
       ale Hospodina skutočne nepoznajú. Múdrosť človeka vedie k  potrebe
       Boha Stvoriteľa  a  Spasiteľa.  Múdrosť  zapája  intelekt,  myseľ,
       logiku i poznanie do hľadania nepoznanej Bytosti  -  Boha.  Človek
       dôvodí, číta, skúša a Božie Slovo zaručuje, že v  takomto  prípade
       nachádza. Pyšný človek takto konať nikdy nebude... 


                                  Bázeň Pánova


                                   Jób 28,28.

          Jób nenašiel len filozofiu, že totiž existuje akýsi boh. Našiel
       múdrosť, lebo skúšal rôzne "viery" a zotrval pri tej, ktorá naozaj
       pravdivo existovala. Našiel Boha, ktorý  mu  odpovedal,  ktorý  ho
       chránil a ktorý ho učil žiť tak, aby to  prinášalo  krásne  ovocie
       jemu i jeho okoliu. Dal sa vyučovať Božím Slovom a spoznával  jeho
       správnosť v praktických situáciách. Mal osobné skúsenosti,  že  je
       dobré spoľahnúť sa na Hospodina a Jeho Múdrosť. Tak sa naučil  byť
       poslušným voči Radám živého Boha.
                                                                          89



          Niektorí ľudia poslúchajú naučenia kňazov, iní  hľadajú  takých
       učiteľov, aby im nekázali robiť niečo nepríjemné. Keď  Jób  našiel
       Boha, nenašiel ani pojem, ani kňaza, ale živú bytosť  -  Priateľa,
       tiež  úsudok  viery  s  jasnou  mysľou  a   presvedčením.   Našiel
       rozhodnutia konať i nepríjemné veci pre ich  správnosť.  Preto  aj
       v situácii konfliktu s jeho priateľmi poukazuje  na  jasnú  myseľ,
       múdrosť od Hospodina a ochotné srdce pripustiť si pred samým sebou
       nové  poznania.  Oddeľuje  falošné,  klamné  reči  od   skutočného
       vnútorného postoja a zhŕňa svoje presvedčenie v slovách: "Boha  sa
       boj a jeho prikázania  ostríhaj!"  Pritom  ale  rozpráva  o  stave
       ľudského srdca, nie o mnohých a prázdnych slovách,  ktoré  niekedy
       vyzerajú  veľmi  zbožne,   ale   sú   plné   nenávisti,   závisti,
       svárlivosti, tajomstiev a klamstiev.












































                                                                          90




























































                                                                          91



                                     Elihu
                            Návrat k Bohu - pokánie



                               Chudoba po Duchu,
                               životodárna túžba

                                     XXIX.



                        Blahoslavení chudobní Duchom...


                                  Jób 29,1-5.

          Spomienky na pekne prežité chvíle sú isto príjemné. Ľudia  radi
       spomínajú na peknú minulosť  obzvlášť  vtedy,  keď  im  prítomnosť
       mnoho potešenia neprináša. Keď ale začal spomínať Jób,  nešlo  len
       o únik z reality. Jeho spomienky sebou niesli želanie, aby mu  bol
       Stvoriteľ opäť tak blízky ako predtým.
          Jób nachádza vo svojom živote dlhý čas požehnania, keď  rozumel
       Božej  vôli  pre  svoj  život.  Pán  mu  odkrýval  svoju   múdrosť
       a vyučoval ho svojim cestám. Cítieval svojho Boha pri sebe a tešil
       sa Jeho žehnaniu.
          Prítomnosť mu však prinášala akoby opak. Nerozumel  Božej  Rade
       a mal pocit, že ho Hospodin opustil. Začal zlyhávať  aj  sám  pred
       sebou, keď ho utrpenie viedlo k pohoršeniu aj  voči  živému  Bohu.
       Tak ako predtým bral dobré, teraz bral zlé - potupu, poníženie...
          Túžba po Božej prítomnosti, ktorá vytrvá - neochabne  môže  byť
       pre každého veriaceho začiatkom niečoho nového,  lepšieho.  Takúto
       túžbu nazýva Pán v evanjeliách chudobou  Duchom.  Človek  pociťuje
       nedostatok  Božieho  vedenia,  nedostatok  požehnania,  nedostatok
       Pánovej prítomnosti a túži sa priblížiť k  svojmu  Bohu.  Je  teda
       chudobný, lebo má nedostatok prítomnosti Božieho  Ducha.  Keď  Jób
       začal takto túžiť a neochabol vo svojom  dúfaní,  Stvoriteľ  začal
       v jeho živote jednať. Skúšku dôvery, o  ktorú  požiadal  pre  Jóba
       diabol, Pán ukončil  príchodom  svojho  služobníka  Elihua,  ktorý
       priniesol do situácie svetlo - Božie Slovo. Toto svetlo Jób prijal
       aj od druhého a navyše mladšieho človeka,  preto  sa  mu  Hospodin
       prihovoril osobne. Jóbova túžba skončila v pokání pred Hospodinom,
       novým poznaním a novým, dvojnásobným požehnaním.
          Ako reagujem ja na kríž, ktorý na mňa dopúšťa môj Boh? 


                                   Požehnanie


                                  Jób 29,6-10.

          Požehnanie, ktorému sa Jób v minulosti tešil malo mnoho  podôb.
       V každej z nich sa stávalo požehnaním nielen  jemu,  ale  aj  jeho
       okoliu:
          1. Majetok
          2. Požehnanie pri práci
          3. Moc - vplyv
          4. Múdrosť slova rady a Božej známosti
                                                                          92



          Dostatok vo všetkých týchto štyroch oblastiach môže byť  veľkým
       zlorečením.  Majetok,  vplyv,  moc,  múdrosť  i  zdar  môže  ľahko
       privádzať človeka do pýchy a tvrdosti srdca. Keď  ale  Pán  vzdelá
       svojho služobníka a v  týchto  oblastiach  naozaj  požehná  svojim
       Duchom, stane sa toto požehnanie požehnaním aj pre druhých.
          Apoštol Pavel upozorňuje, že  démoni  môžu  odnímať  Boží  dar.
       Prejavom démonov v tejto  oblasti  je  pýcha  vlastníka  požehnaní
       alebo závisť u druhých ľudí.
          Ako držím vo správe majetok, ktorý vlastním? K  čomu  ma  vedie
       Pán?
          Ako používam pre Božie kráľovstvo svoju moc - vplyv?
          Je možné použiť pre Pána aj zdar pri práci? Ako?
          Ako zaobchádzam so zverenou múdrosťou?
          Neprekážam Božím zámerom svojou závisťou alebo pýchou?  Ako  sa
       môže prejaviť v človeku jedno i druhé? Ako  reagovať  na  pohnútky
       svojho srdca, keď prekážajú Božím zámerom? 


                        Poslušnosť a poznanie Božej vôle


                                 Jób 29,11-17.

          V čase, keď Jób rozumel Božej vôli vo svojom živote, snažil  sa
       precízne  držať  Pánových  zámerov.  Majetkom  pomáhal  chudobným,
       múdrosťou v pokore radil a poukazoval na Božie zámery. Zdarom  pri
       práci rozhojňoval požehnanie a nadobúdal  nové  skúsenosti,  ktoré
       odovzdával ďalej. Svoju moc a vplyv využil na to,  že  sa  aktívne
       zaujímal o rozpory medzi ľuďmi, snažil  sa  v  nich  nájsť  svetlo
       a spravodlivé riešenie, za ktoré sa potom celou váhou  zasadzoval.
       Tým potláčal utlačovateľov a zastával sa spravodlivosti.
          Mnoho z  týchto  skutkov  dnes  človeka  nepriťahuje,  lebo  mu
       uberajú na majetku, robia mu nepriateľov, berú mu čas...
          Poznám a chcem poznať Božiu vôľu  vo  svojom  živote?  Aký  mám
       postoj voči Božím požiadavkám  na  svoje  správcovstvo  požehnaní,
       ktoré som dostal?
          Do Jóbovho života však prišlo obdobie skúšok, keď bol vydaný do
       určitej miery moci  diabla.  V  tomto  období  stratil  požehnania
       a prestal rozumieť Božej Rade. 


                                Ale... Skúška...


                                 Jób 29,18-25.

          Jóbovi sa zdalo, že na  neho  nepríde  nič  zlé,  keď  sa  drží
       Hospodina. Jeho predstava o viere a samom sebe i o Bohu bola veľmi
       zjednodušená - naivná. Keď Pán na neho dopustil zlé,  otvorilo  sa
       mu nové poznanie o Bohu Hospodinovi a Božej  nezávislosti.  Poznal
       vo svojej viere nepriateľa diabla, ktorého by žiadny človek  nemal
       ignorovať, lebo je diabol zlý protivník! Napokon poznal kým je sám
       a ako veľmi potrebuje Božiu milosť aj v časoch dobrých, keď by  sa
       zdalo, že si dokáže  vystačiť  aj  bez  Pánovej  pomoci.  S  novým
       poznaním potom prišlo nové požehnanie.


                                                                          93




























































                                                                          94



                              Trpezlivosť a viera

                                      XXX.



                             Nádej, ktorá nezahanbí


                                  Jób 30,1-19.

          Po dlhom čase strádania a potupy, keď  Jób  už  aj  privlastnil
       Bohu slová pohoršenia, opäť začína s  novou  nádejou  očakávať  na
       svojho Spasiteľa. Už sme sa  zamýšľali  nad  mnohými  vlastnosťami
       jeho viery, ktoré boli výborné,  lebo  sa  držali  Božieho  Slova.
       Trpezlivosť pri očakávaní na Hospodina  je  nutnou  zložkou  živej
       viery. Apoštol Pavel pokladá len takú vieru za  spásonosnú,  ktorá
       je trpezlivá: "Trpezlivosť pôsobí vyskúšanosť,  vyskúšanosť  nádej
       a takáto  nádej  nezahanbuje..."  Aj  napriek  tomu,  že  bol  Jób
       zmietaný ako trstina vo vetre, stále sa opätovne navracal k svojmu
       Bohu a dúfal, že od Neho príde  jeho  spasenie.  Nenadejal  sa  na
       ľudí, iných bohov, ale očakával  na  Toho,  ktorý  má  naozaj  moc
       i záujem pomôcť.
          Stal sa najopovrhovanejším človekom toho kraja.  Najchudobnejší
       žobráci ho zhadzovali tak, že  sa  obával  ich  fyzických  útokov.
       Predsa nehľadal iné riešenia  svojej  situácie.  Niekto  by  možno
       povedal, že Jób nemohol nájsť inú možnosť. Keď  si  ale  uvedomíme
       záver knihy, je možné predpokladať,  že  sa  sám  mohol  dovolávať
       milosrdenstva svojej rodiny -  mohol  sa  pred  svojimi  priateľmi
       tváriť pokrytecky, ísť im po vôli  vo  všetkom  čo  chceli.  Mohol
       činiť pokánia pred ľuďmi a získať si ich dôveru a potom  sa  mohol
       nadejať aj na ich - ľudské milosrdenstvo.  Za  milodary  si  mohol
       zaplatiť mastičkára a dúfať, že ho vylieči...
          Veriaci ľudia dnes nebývajú v tak ťažkej situácii ako  Jób,  vo
       svojich trápeniach môžu ľahko nájsť iných vysloboditeľov.  Nemusia
       trpezlivo očakávať Hospodina, lebo si  sami  dokážu  riešiť  mnoho
       problémov. Možno sa modlievajú a keď Hospodin neprichádza,  pomôžu
       si sami spôsobom, ktorý sa vymyká z biblického rámca. Zachovajú sa
       nečestne, a potom Bohu privlastnia, že  im  pomohol.  Človek  pred
       druhým človekom dokáže ukryť svoje nesprávne  jednanie.  Preto  aj
       títo pokrytci vypadajú nábožne, ale živej viery v nich niet.
          Ak chce Božie dieťa naozaj očakávať na Hospodina, nebude  konať
       nebiblicky - nečestne, ale sa radšej uskromní,  bude  si  odriekať
       a trpezlivo čakať na Boží zásah do svojho života.  V  trpezlivosti
       zlyháva mnoho dnešných kresťanov, lebo  je  ich  viera  len  naoko
       úprimná. Chcú  byť  veriacimi  len  pred  ľuďmi,  slávu  u  živého
       Stvoriteľa nehľadajú. Títo svetáci s nábožnou tvárou potom  ukryjú
       mnoho svojich  skutkov,  ale  mnoho  z  nich  je  pred  svetom  aj
       odkrytých, čím vzniká pohoršenie proti viere, Kristovi,  spaseniu.
       Svojim jednaním takto rozkladajú Božie Kráľovstvo, lebo  neobstáli
       v skúške, ktorú na nich dopustil Pán.  Ich  srdce  miluje  najviac
       seba samého a stáva sa  pre  nich  aktuálnym  výrok  Pána  Ježiša:
       "Pohoršenie proti Synovi človeka musí prísť, ale beda tomu,  skrze
       ktorého toto pohoršenie prichádza!" ...
          Mám osobnú skúsenosť  so  svojou  vierou,  ktorá  sa  prejavila
       v trpezlivosti? Akú? 


                                                                          95



                                    Modlitba


                                 Jób 30,20-24.

          Byť veriacim znamená priateliť sa so Stvoriteľom. Vzťah s Bohom
       je nutný, ak má byť viera živá - prinášajúca skúsenosti,  radosti,
       vyslobodenia...  Pri  akomkoľvek  vzťahu  s  druhou  bytosťou   je
       potrebná komunikácia. Komunikácia je dialóg a nie monológ! Pán nám
       daroval svoje Slovo, aby mohol každý poznať  Jeho  vôľu,  postoje,
       zasľúbenia... Aby mohol byť dialóg medzi Bohom a  človekom  úplný,
       veriaci  ľudia  majú  možnosť  sa  modliť.  Modlitba  nesmie   byť
       bezduchou básničkou, ale súčasťou dialógu. Ak sa  človek  nemodlí,
       nepotrebuje Hospodina. Ak  chce  na  modlitbe  len  rozprávať  bez
       záujmu o Boží náhľad, nepotrebuje  Stvoriteľa,  ale  potrebuje  od
       Neho niečo získať. Jedno i druhé vyjadruje formu ľudského egoizmu.
          Jób sa veľmi potreboval modliť.  Chcel  komunikovať  so  svojim
       Bohom. Čakal na Jeho odpoveď v trpezlivosti svojej nádeje.  Takáto
       modlitba sa mu stala požehnaním.
          Modlitba,  ktorá  rešpektuje  dialóg  medzi  človekom  a  Pánom
       Ježišom Kristom, je  tým  najnutnejším  základom  úprimnej  viery.
       Poukážeme na niektoré modlitby, ktoré sú úplne odlišné:
          I.
          Naučená básnička - ruženec
          II.
          Príval vlastných slov, ktoré sa podobajú telefonátu,  v  ktorom
       nám niekto zavolá, vyrozpráva sa, a potom ihneď  zloží  -  o  našu
       odpoveď nestál
          III.
          Modlitba, v ktorej akoby človek rozprával Bohu,  ale  chce  ňou
       nahlas povedať niečo druhým ľuďom - donucovací prostriedok k tomu,
       aby si druhí vypočuli, čo im chce anonymne povedať
          IV.
          Krásna  modlitba,  ktorou  človek   ukazuje   svoju   zbožnosť,
       zhovievavosť, lásku...
          Tieto štyri prejavy pohanstva  sú  medzi  ľuďmi  tiež  nazývané
       modlitbou. Vzťah so Stvoriteľom a Spasiteľom, dialóg  s  Ním  však
       doslova ignorujú. Modlitba Božích detí má tento vzťah  rešpektovať
       a budovať ho. 


                               Viera ako obchod?


                                 Jób 30,25-26.

          Jób v tejto časti vyznáva, že zo svojho vzťahu  so  Stvoriteľom
       robil tak trochu "obchod". Držal sa Jeho Slova, a preto dúfal,  že
       bude žať v živote len dobré. V tejto chvíli však nejde o  teológiu
       prosperity! Jób už mnohokrát vyznal, že sa  môže  i  spravodlivému
       prihodiť niečo zlé. Ľudská povaha je taká, že síce  často  vyznáva
       a má svoje presvedčenia, ktoré sú  správne,  ale  keď  sa  naplnia
       v osobnom, praktickom živote, kladie si  otázky,  pohoršuje  sa...
       Jób chcel mať u svojho Boha protekciu.  Všetko  správne  vyznával,
       osobne to prijímal, dokonca  i  keď  bol  sám  zaťažený  ponížením
       oslavoval Boha! Problém začal nastávať,  keď  bola  zaťažená  jeho
       trpezlivosť. Snáď si myslel, že protekčne, v jeho prípade  Boh  až
       tak veľa na neho nedopustí. Preto sa z jeho viery, i keď na  veľmi
                                                                          96



       vysokej charakterovej i morálnej úrovni, stal tak trochu obchod.
          Na akej morálnej a charakterovej úrovni sa vo  viere  pohybujem
       ja?
          Neočakávam tajne od Boha niečo, na čo nemám právo? 


                              Logika a skúsenosti


                                 Jób 30,27-31.

          Človek je vo svojej podstate veľmi biedny tvor. Má k dispozícii
       svoju logiku, skúsenosti a slobodu - svoje vlastné rozhodnutia. Sú
       ľudia, ktorým to  báječne  myslí,  majú  logiku,  ale  chýbajú  im
       skúsenosti, a preto sa ich logika nemôže správne uplatniť.  Ľudská
       logika vychádza zo základných skúseností, buduje na nich. Niektoré
       skúsenosti človek doslova nepotrebuje, lebo si ich môže odvodiť na
       základe iných svojou logikou. Vážnym pozastavením Božieho Slova je
       ale pohľad na neodvoditeľné skúsenosti! Tieto generujú  v  ľudskom
       myslení nové poznanie, človeku sa otvárajú nové dimenzie myslenia.
       Takúto základnú skúsenosť dal Pán prežiť aj Jóbovi v čase, keď  si
       Jób možno myslel, že má všetky základné skúsenosti  už  za  sebou.
       Hospodin niekedy aj starcom dáva poznávať, že sú len ľuďmi a že by
       nemali robiť zo seba niečo viac.
          Keď človek prežíva svoju novú základnú skúsenosť s  Hospodinom,
       asi ho zarazí, že jeho doterajšia logika a skúsenosti nestačia  na
       vysvetlenie nových vecí, ktoré sa mu  práve  dejú.  Začína  v  ňom
       vznikať potreba spoločenstva, cirkvi,  potreba  duchovného  vodcu,
       osobnosti veriaceho človeka.
          Poznám túto potrebu?
          Uvedomujem si, že Pán chce,  aby  som  bol  schopný  sám  viesť
       iných?

























                                                                          97




























































                                                                          98



                                Jóbove desatoro

                                     XXXI.



                                       1.
                                      Zrak


                                  Jób 31,1-8.

          Jób vo svojom živote hľadal Hospodina,  dopytoval  sa  na  Jeho
       Zákon a bol zvedavý na jeho vôľu.  V  tejto  kapitole  jednoduchým
       spôsobom vyjadruje svoje hodnoty  viery.  Nevyjadruje  ich  akýmsi
       teoretickým, teologickým spôsobom, ale úplne  prakticky.  Úprimná,
       živá viera sebou vždy nesie praktický život, a preto  každé  Božie
       naučenie dokáže naplniť v konkrétnom skutku.
          Zrak pokrýva 90 %  prijímaných  informácií.  Preto  už  oddávna
       slúži ako príklad na upriamenie pozornosti. Človek sa  zahľadí  na
       všetko, čo ho upúta a zotrvá zrakom na tom,  čo  ho  zaujme.  Prvé
       Jóbove naučenie dáva do kontrastu "upútanie" a "zaujatie". Nie  je
       hriechom, byť upútaný niečím zlým, hriechom začne  byť  až  ľudský
       záujem o zlo. Rozhodovanie môže byť tiež vedené Božím Duchom -  je
       potrebné pohliadnuť na všetko, ale potom si vybrať len to správne.
          Ako sa na človeku prejavuje prakticky  rozdiel  medzi  upútaním
       a zaujatím? 


                                       2.
                                 Zámery a túžby


                                  Jób 31,9-12.

          Keď veriaceho človeka upúta a  zaujme  hriech,  začne  nad  ním
       premýšľať, zaoberať sa ním. V podstate začne v sebe hľadať  cestu,
       ako uskutočniť svoj zámer. Chce urobiť niečo zlé tak, aby to sebou
       nenieslo priveľa nepríjemností  -  výčitiek  svedomia,  ohovárania
       druhými ľuďmi, právne sankcie... Takto sa v ľudskom srdci  formuje
       rozhodnutie za niečím ísť, nejakým spôsobom to  dosiahnuť.  Takéto
       vnútorné rozhodnutie Jób považuje za veľmi dôležité a osobitne  sa
       o ňom zmieňuje.
          Dokážeme nájsť v Novom Zákone príklad jednania  človeka,  ktorý
       sa rozhodol pre hriech a toto vnútorné rozhodnutie ho akosi nútilo
       dokonať jeho úmysel? (Judáš) 


                                       3.
                               Ľstivosť a pravda


                                 Jób 31,13-15.

          Ľudia zaujatý a vnútorne rozhodnutý pre  hriech,  začnú  konať.
       V ich skutkoch začína byť zreteľná ľstivosť a príležitostná nechuť
       k pravde. Takýto ľudia sa nedokážu vždy zastať  svojich  blížnych,
       nedokážu  vždy  hľadať  pravdivé  riešenie  sporov  medzi   ľuďmi.
                                                                          99



       Rozhodnutie pre hriech človeka predurčuje na cestu, ktorá sa  drží
       predovšetkým zámeru niečo dosiahnuť a nie zámeru naplniť vo svojom
       živote Božiu vôľu. Pri jednaní  s  druhými  ľuďmi  sa  rozhodnutie
       srdca jasne prejaví. Jób jednal s druhými  pravdivo,  zastával  sa
       tých, ktorí boli  v  práve.  Jednanie  s  druhými  vyzdvihuje  ako
       praktický prejav toho, čo človek nosí vo vnútri svojho srdca.
          Ako sa prejavuje jednanie so zámerom niečo dosiahnuť a jednanie
       so zámerom naplniť Božiu vôľu? 


                                       4.
                                   Chamtivosť


                                 Jób 31,16-23.

          Keď si moc temnosti  vybuduje  v  ľudskom  srdci  prvú  pozíciu
       a človek dosiahne svoj prvý hriešny  zámer,  nastane  akýsi  zlom.
       Dovtedy bolo možné klamať samého seba slovami:  "Urobím  len  toto
       a už nič viac." Potom však človek začína spoznávať, že  je  hriech
       úžasne "lepkavý". Za prvým "úspechom" sa  začína  rodiť  túžba  za
       ďalším a ľudský život sa začína meniť na rutinný  život  pokrytca,
       chamtivca. Napriek dostatku vzniká neochota rozdávať a neschopnosť
       prijať núdznych. S väčším majetkom  sa  rodia  aj  väčšie  zámery,
       ktoré sú nákladnejšie než tie prvé, takže na rozdávanie nezvyšuje.
       Jób videl vo svojom  majetku  aj  požehnanie,  ktoré  malo  patriť
       druhým ľuďom. Živá viera takýto prístup sebou vždy nesie.
          Ako  by  som  charakterizoval  dávanie  z  dostatku  a  dávanie
       z nedostatku? 


                                       5.
                                     Mamon


                                 Jób 31,24-25.

          V ľudskom ponímaní často chamtivosť a mamonárstvo  splýva.  Zdá
       sa, že keď je niekto mamonár - milujúci majetok, zároveň  bude  aj
       chamtivý. Jób v tejto  kapitole  odlišuje  nezáujem  obdarovať  od
       neprirodzeného vzťahu človeka voči  majetku.  Inými  slovami  môže
       existovať veľmi štedrý mamonár alebo chamtivec, ktorému o  majetok
       len pre ten samotný majetok nejde. Chamtivosť  je  porušený  vzťah
       voči blížnemu, mamonárstvo  voči  Stvoriteľovi.  Človek  má  sklon
       zabezpečiť sa zhromažďovaním majetku a nepotrebovať Božie  vedenie
       a milosrdenstvo - moderne sa tomu  hovorí  nezávislosť.  Jób  vždy
       chcel závisieť na Božích rozhodnutiach a uvedomoval si, že na nich
       aj jeho život skutočne stojí.
          Ako  by  sme  opísali  nezdravú  závislosť  na  druhých  ľuďoch
       a zdravú závislosť na Bohu? 








                                                                         100



                                       6.
                                  Modloslužba


                                 Jób 31,26-28.

          Človeka niekedy upúta ukrutnosť, zloba - hriech. Neodvráti  sa,
       lebo ho objekt jeho  pozornosti  zaujme  a  v  srdci  sa  rozhodne
       zhrešiť. Potom  sa  ale  ukáže,  že  objekt  svojej  túžby  nemôže
       dosiahnuť. Takto človek začína  potrebovať  druhého  boha,  vzniká
       modloslužba.  Ľudská  populácia  si  v  dejinách  vytvorila  mnoho
       poslušných bohov, ktorých bolo možné prosiť za čokoľvek. Na  viery
       modloslužby Jób poukázal ako na boskávanie svojej vlastnej ruky  -
       človek hľadá takého boha,  aby  pomocou  neho  dosiahol  naplnenie
       svojej vlastnej vôle.
          Môže sa stať aj kresťanská viera modloslužbou? 


                                       7.
                                Jazyk a nenávisť


                                 Jób 31,29-30.

          Akýkoľvek hriech privádza človeka do nespravodlivého  konfliktu
       nielen  so  Stvoriteľom,  ale  aj  s  druhým  blížnym.  V  takomto
       konflikte sa rodí zloba, nenávisť, závisť... Tieto živly  ľudského
       srdca sa potom prejavia poväčšine najviac v reči. Jazykom je možné
       druhého pošpiniť, ponížiť, ohovoriť... Intrigy - reči  o  druhých,
       ktoré nevychádzajú z pravdy a zhadzujú, bývajú posledným  prejavom
       hriechu,  ktorý   sa   v   človeku   zrodil   vo   chvíli   záujmu
       o  nespravodlivosť.  Úprimná   viera   nemôže   zároveň   ohovárať
       a zhadzovať svojho blížneho. Ak niekto tak robí, je isto pokrytcom
       odsúdeným na zahynutie! Keď Pán  Ježiš  hovorí:  "Milujte  svojich
       nepriateľov..." Nehovorí to ako teoretickú nesplniteľnú frázu! Moc
       Božieho Ducha je dosť veľká na to, aby zlomila každé ľudské  srdce
       a vložila doň lásku dokonca aj voči nepriateľom. Ak sa tak nedeje,
       je to len preto, že človek nechce, aby sa tak dialo.
          Ktorá časť Nového Zákona rozpráva o jazyku a nenávisti?  (Napr.
       Jakub) 


                                       8.
                                     Služba


                                 Jób 31,31-32.

          Lenivosť je výraz, ktorý priamo poukazuje na sebalásku. "Mne sa
       nechce..."  V  tomto  výroku  je  najpodstatnejšie  ľudské   "ja".
       Lenivosť sa často za hriech ani nepokladá. Ak niekto  ale  v  sebe
       živý lenivosť, isto nepodporuje pôsobenie  Božieho  Ducha!  Služba
       druhým je prirodzenou zložkou Božieho detinstva.  Jób  ju  spomína
       ako osobitný prejav prítomnosti Svätého Ducha.
          Aké najrôznejšie služby  poznám?  K  akým  službám  ma  už  Pán
       povolal a ku ktorým sa cítim byť obdarovaný? 


                                                                         101



                                       9.
                          Tajnosti, klamstvá a strach


                                 Jób 31,33-34.

          Hriešne, nespravodlivo  jednajúci  človek  má  záujem  zakrývať
       svoje  jednania,  rozhodnutia,  lebo  sú  zlé.   Začína   používať
       tajnosti, polopravdy, klamstvá... Pravda je jedným  zo  základných
       biblických princípov. Nemožno zároveň uctievať Hospodina a zároveň
       potrebovať polopravdy a tajnosti, aby nevyšli najavo niektoré  zlé
       jednania.
          Inou motiváciou ku klamstvám je strach. Keď sa  veriaci  človek
       bojí zastať vecí Pána Ježiša pred ľuďmi,  ľahko  a  rýchlo  začína
       používať nepravdy.
          Čo hovorí Písmo o ľuďoch, potrebujúcich lož? 


                                      10.
                                     Žaloba


                                 Jób 31,35-41.

          Posledným  praktickým  Jóbovým  prístupom  bola  ochota   viesť
       o svojich skutkoch  dialóg.  Ak  boli  dobré,  obstojí,  ak  dobré
       neboli, chce to vyznať a zmeniť zmýšľanie i správanie. Až  doteraz
       Jób nestretol takého človeka, ktorý by pravdivo a správne reagoval
       na okolnosti, ktoré Jób prežíval. Napriek tomu zotrváva  vo  viere
       a želá si takého človeka stretnúť, lebo  túži  po  tom,  aby  opäť
       mohol prežívať Božiu prítomnosť a Jeho vedenie.


























                                                                         102



                            Obraz Cirkvi Božích detí

                                     XXXII.



                                 Elihuov pohľad


                                  Jób 32,1-3.

          Keď sa už Jóbov spor ťahal dlho, Pán poslal  svojho  služobníka
       Elihua, aby rozprával. Je zaujímavé, že podľa slov tejto  kapitoly
       bol Elihu účastný na všetkých rozhovoroch,  ale  sám  sa  do  nich
       nezapájal. Pozorne všetko vypočul a  utvoril  si  svoj  pohľad  na
       Jóbove postoje i postoje jeho  priateľov.  Elihu  svojim  jednaním
       môže slúžiť ako obraz živej Cirkvi Božích  detí.  Úprimní  veriaci
       nepresadzujú seba a často o nich nikto ani nevie. Keď sa ale jedná
       o zjavenie Božích zámerov, dokážu smelo vystúpiť a zasadiť  sa  za
       Božie, spravodlivé veci. Keď vykonajú svoj diel, odídu často  opäť
       do ústrania, lebo nemajú  záujem  realizovať  samého  seba.  Elihu
       v Knihe Jób vystupuje  len  jediný  raz,  keď  sprostredkúva  Boží
       pohľad na okolnosti Jóbovho života.
          Ako  najvážnejší  Jóbov  nedostatok  videl  Elihu,  že  sa  Jób
       ospravedlňoval skôr než ho ospravedlňoval Boh. Nevidel  teda  jeho
       poníženie ako dôsledok hriechu, ale poukázal, že v tomto  ponížení
       Jób svojimi ústami zhrešil. Podriadil Hospodina svojim  predstavám
       spravodlivosti a neuvedomil  si  nedostatočnosť  svojich  predstáv
       a nezávislosť, zvrchovanosť živého Boha.
          Jóbových priateľov odsúdil Elihu preto, lebo  nenašli  odpovede
       na  Jóbove  otázky,  napriek  tomu  množili  reči  a   odsudzovali
       zbiedeného a poníženého človeka.
          Ako v sebe oddeľujem hriešnu sebarealizáciu od Božieho  vedenia
       v  niektorej  veci  vystúpiť  ako  Elihu?  Ako  prakticky   riešim
       neistoty, či v danej chvíli mám mlčať alebo rozprávať? 


                              Atribúty horlivosti


                                  Jób 32,4-5.

          O horlivosti sa v cirkvách mnoho rozpráva. Biblia poukazuje  na
       to, že je pre Božie dieťa prirodzené byť horlivým. Niekto by možno
       povedal, že je horlivosťou ochota ihneď radiť a riešiť situáciu...
          Horlivý Elihu bol plný reči, ktorú chcel povedať. Jasne  vnímal
       nedostatky zúčastnených, ale mlčal. Prvých 31 kapitol čitateľ  ani
       len neslýchal, že by pri Jóbovi  a  jeho  priateľoch  ešte  niekto
       sedel. Mladý Elihu mlčal  preto,  lebo  tým  chcel  vyjadriť  úctu
       starším ľuďom a dozvedieť sa niečo z ich skúseností.  Neskákal  do
       reči, nevstával nervózne, ale mlčal a čakal - počúval a premýšľal.
       Keď  nakoniec  videl,  že  nikto  nedokázal  odokryť  Božiu   Radu
       a  správne  poukázať  na  okolnosti,   začal   rozprávať.   Takúto
       horlivosť, vedenú  Božím  Duchom  možno  jednoznačne  pokladať  za
       správnu. Je aj iná horlivosť, ktorá odsudzuje a  pritom  ešte  ani
       nepozná situáciu, rieši a chýbajú jej základné informácie - tak sa
       prejavuje nerozvážna mladosť,  nedospelosť  v  duchovnej  oblasti.
       Elihu napriek tomu, že bol mladý, správal sa ako múdry starec.
                                                                         103



          Ako vyzerá moja horlivosť? Mám vôbec nejakú? 


                        Staroba, mladosť a Pánova Cirkev


                                  Jób 32,6-10.

          Staroba i  mladosť  sebou  nesú  svoje  pozitívne  i  negatívne
       stránky. Staroba je často charakteristická  opatrnosťou,  rozvahou
       a skúsenosťami. Mladosť  na  druhej  strane  sebou  nesie  záujem,
       energiu a dôverčivosť.  Pri  konfliktoch  medzi  mladou  a  starou
       generáciou často dochádza k výčitkám s tým, že si je každá  strana
       vedomá práve len svojich výsad. V tejto kapitole Pán poukazuje  na
       fakt, že síce staroba i mladosť sebou nesú  isté  charakteristiká,
       ale že to neznamená, že každý starec je múdry a rozvážny, ani  to,
       že každý mladík musí byť zbrklý a nerozvážny. V Cirkvi Božích detí
       je Pán prítomný svojim Duchom  a  zjavuje  svoje  pravdy  v  láske
       všetkým tým, ktorí Ho hľadajú. Múdrosť  takto  niekedy  nachádzajú
       mladíci a starci sa chovajú bláznivo a nerozumne. Preto keď niekto
       odsúdi mladíka len za jeho  mladosť,  alebo  starca  len  za  jeho
       starobu bez potreby premýšľať nad ich  jednaním  s  Božím  Slovom,
       koná isto bezbožne.
          Praktický život úprimnej viery vedie k vzájomnému dopĺňaniu  sa
       starých a mladých. Aké mám s tým osobné skúsenosti?  Čím  mi  boli
       požehnaním mladší súrodenci alebo starší súrodenci v Pánovi? 


                          Množstvo rečí a napomínanie


                                 Jób 32,11-13.

          Je zaujímavé, ako veľa môže človek narozprávať pravde podobných
       rečí. Tieto reči možno často vyzerajú podobne, ako  reči  Jóbových
       priateľov, dôveryhodne. Napriek tomu v nich môže  byť  ukrytý  len
       zámer  dokazovať  si  svoje  pravdy.  Elihu  poukázal,  že   nikto
       z Jóbových priateľov nebol schopný skutočne napomenúť  a  pokarhať
       Jóba, napriek tomu, že sa to snažili dlhý čas robiť. Ak  v  niekom
       je Boží Duch a Pán povolá tohoto človeka  riešiť  nejaký  problém,
       rozhodne vždy dokáže vyjadriť svoje pohľady na danú  problematiku.
       Sebaospravedlnenia,  že  síce  rozumiem  veci,  ale  nedokážem  to
       vyjadriť, nemôžu obstáť! Ak Pán niekoho povolá niečo  vykonať,  dá
       mu aj dostatok schopností a múdrosti v  Duchu,  aby  tento  človek
       mohol obstáť. V Jóbovom spore  bol  takto  povolaný  Elihu.  Traja
       Jóbovi  priatelia  boli  akýsi  samozvanci   nepotrebujúci   Božie
       povolanie. Išli Jóbovi vysvetľovať Božie zámery, ale Svätého Ducha
       k tomu nepotrebovali. Mali totiž už iného ducha,  ktorý  sa  volal
       "ja". 


                        Čestné jednanie Božieho dieťaťa


                                 Jób 32,14-22.

          Napriek tomu, že Jób doteraz nerozprával proti Elihuovi,  tento
       sa rozhodol odovzdať čistú pravdu  tak,  ako  mu  ju  zjavil  Pán.
                                                                         104



       Nechcel držať stranu tým, ktorí by mu  boli  sympatickejší!  Videl
       v  Božom  Slove  niečo  veľmi  vážne,  čo  sa  môže  stať  niekomu
       požehnaním, inému zlorečením. Strachoval sa ukradnúť Božiemu Duchu
       z úst niektoré slová a povedať len  časť  pravdy!  Vedel,  že  keď
       rozpráva, stojí zároveň pred Hospodinom, ktorému  raz  bude  dávať
       počet  zo  svojich  slov.  Chcel  rozprávať  tak,  aby  sa   páčil
       Stvoriteľovi a nie ľuďom. Takéto Slová sa potom stávajú v životoch
       druhých ľudí "skutočnosťou". Môžu byť proroctvom,  ktoré  sa  isto
       naplní, zjavením skutočnosti, ktorá existuje,  riešením  problému,
       ktoré dáva praktický návod na ďalšie jednanie s Božím požehnaním.
          Výklady Písma, ktoré niečo zámerne vynechajú alebo prevrátia sú
       možno   zaujímavou   teológiou,    možno    používajú    zaujímavú
       terminológiu, ale skutočnosťou v ľudskom živote sa nikdy nestanú.
          Kážem Božie Slovo? - Ak to o sebe nedokážem povedať s  istotou,
       kde je chyba? Ako dosiahnuť toho, aby som v tejto oblasti nehrešil
       a mal istotu, že konám a rozprávam správne?









































                                                                         105




























































                                                                         106



                              Proroctvo - riešenie

                                    XXXIII.



                      Každé proroctvo má pripúšťať dialóg!


                                  Jób 33,1-6.

          V Biblii nachádzame zmienky o  proroctvách  v  troch  odlišných
       zmysloch. Prvým typom proroctva sú starozákonné  proroctvá  malých
       a veľkých prorokov.  Iným  proroctvom  je  konkrétna  reč  Božieho
       dieťaťa, ktoré poukazuje  na  blízku  budúcnosť  alebo  na  skryté
       skutky tak, že o nich dokáže rozprávať  jasne  vo  svetle  Božieho
       Slova. Tým upozorní alebo napomenie  spolubrata,  prípadne  obviní
       neveriaceho, čím mu  zvestuje  a  demonštruje  Božiu  vševedúcnosť
       a moc. Posledným typom proroctva je  jasné  vysvetlenie  udalostí,
       ktoré síce neboli skryté ako také, ale ostával ukrytý  ich  zmysel
       a opodstatnenie v súlade s Božím Slovom.  Medzi  takéto  proroctvá
       môžeme zaradiť aj  jasný  výklad  odsekov  Písma,  ktorých  zmysel
       ostával dlho ukrytý a navyše ich rozuzlenie je v danú chvíľu veľmi
       aktuálne.
          Keď  Elihu  vystúpil  z  ústrania  a  predniesol   svoju   reč,
       prorokoval Jóbovi a odkryl mu Boží náhľad na okolnosti,  ktoré  sa
       mu  diali.  Neobviňoval  ho  z  hriechu,  ktorý  by  spáchal  pred
       utrpením,  ktoré  naň  dopustil  Pán.  Poukázal  len   na   Jóbove
       roztrpčenie a ľahko vyrieknuté slová, ktoré povedal až po ponížení
       jeho priateľmi.
          Jeho reč bola úplne odlišná od reči Jóbových  priateľov  nielen
       zmyslom, ale aj prístupom.  Hneď  pri  začiatku  povzbudzuje  Jóba
       k tomu, aby bedlivo počúval, pretože si želá, aby sa potom Jób sám
       vyjadril a prípadne hájil svoje skutky. Elihu nechcel  Jóbovi  len
       tak niečo "hodiť" do tváre, a potom sa odvrátiť. Svoje slová chcel
       konfrontovať s Jóbovým názorom. Vedel, že ak prorokuje, jeho slová
       obstoja a dokáže si ich uhájiť! Na  druhej  strane  chcel  opraviť
       svoj vlastný názor, ak by mu Jób povedal niečo nepredvídané, čo by
       mu ukázalo, že sa mýli.
          Každé proroctvo, každé vysvetlenie Písma, ak  sú  vedené  Božím
       Duchom, pripúšťajú dialóg! Hospodin sa nemusí  strachovať,  že  ho
       niekto zaskočí v reči! Ak niekto prorokuje alebo  vykladá  Bibliu,
       a pritom obchádza  niektorých  obdarovaných  bratov  alebo  sestry
       v obave, že mu jeho názory vyvrátia, isto presadzuje svoje telesné
       zámery porušené svojim egoizmom!
          Elihu nielen  že  pripúšťa  dialóg,  ale  ho  naopak  vyhľadáva
       s vyznaním, že aj on je "človek odštiknutý z hliny". Tým vyjadril,
       že sa môže mýliť, ale že zároveň chce nájsť Božiu pravdu  a  preto
       potrebuje spoločenstvo pri hľadaní Božej vôle - dialóg.
          Ako  budujem  svoje   Biblické   názory?   Chodím   konzultovať
       nejasnosti Písma s druhými bratmi? Ak nechodím, prečo  nechodím  -
       čo mi v tom bráni? 






                                                                         107



                          Elihu, fakty a poznanie Boha


                                  Jób 33,7-14.

          Keď Elihu začal prednášať svoj názor, prvé  čo  spomenul,  boli
       fakty, ktoré počul a z ktorých  vychádzal.  Toto  neurobil  žiaden
       Jóbov priateľ! Jeho priatelia  si  len  vymýšľali,  čo  asi  musel
       porobiť Jób, keď ho stihlo také nešťastie. Elihu od príchodu troch
       priateľov bedlivo načúval, a teraz zhrnul  Jóbove  slová.  Z  nich
       potom ďalej odvíjal  svoj  pohľad.  Jeho  postoj  nebol  zakotvený
       v dohadoch, intrigách, rečiach počutých od kohosi...  Mladý  Elihu
       riešil Jóbov problém  múdro  ako  starec  nie  preto,  že  by  bol
       výnimočne nadaný, ale preto, že sa výnimočne držal Božej vôle.
          Základný Jóbov problém spočíval v tom, že  sa  v  jeho  utrpení
       prejavil sklon myslieť si, že sa Boh v jeho živote bude prejavovať
       vždy podľa spravodlivosti, ktorej sa Jób  od  Neho  naučil.  Inými
       slovami, keď si človek prečíta Bibliu, má sklon vopred rozhodovať,
       ako sa zachová Hospodin, čo chce Stvoriteľ a rozhoduje to  len  na
       základe   svojho   doterajšieho,   čiastočného   poznania.   Elihu
       vyjadruje, že Boh je väčší než človek. To  neznamená  len,  že  je
       silnejší, ale že aj v zmysle chápania a porozumenia je úplne  inou
       bytosťou - dokonalou, absolútne vševedúcou. Preto nie  je  správne
       pravotiť sa s Hospodinom. Ak sa chce Božie  dieťa  zachovať  úplne
       správne, má sa dopytovať, hľadať Božiu vôľu, ale nie vyčítať.
          Vo veľmi ťažkých  obdobiach  ľudského  života  je  však  lepšie
       vyčítať Stvoriteľovi jeho dopustenie,  než  sa  od  Neho  odvrátiť
       a začať ísť cestou sveta. Jóbov  prístup,  i  keď  nebol  správny,
       vyjadroval túžbu rozprávať sa so Stvoriteľom, mať s Ním vzťah. Pán
       mu potom poslal proroka - Elihua a cez neho mu daroval  naplnenie.
       Pretože Jób naozaj hľadal Boha, vedel si pripustiť svoj omyl. 


                                Božie zastavenia


                                 Jób 33,15-22.

          Pravdy o ľudskom živote sú často tak hlboké a zároveň schopnosť
       človeka porozumieť im tak malá,  že  Hospodin  dvakrát  i  trikrát
       pristupuje k ľuďom  s  vysvetlením  a  oni  nevedia  stráviť  nové
       kvantum informácie. Najčastejšou príčinou, prečo sa tak  deje,  je
       ľudská rozptýlenosť inými vecami, ktoré sa zdajú  byť  lákavejšie.
       Na premýšľanie o Božom Slove si človek vyhradí primálo času a  keď
       niečo pochopí, snaží sa to svojim intelektom odmietnuť, ak  mu  to
       nevyhovuje. Preto  Pán  zastavuje  ľudí  i  vo  snoch,  v  ktorých
       prežívajú  niektoré  Božie  napomenutia  v  súvislosti  s  mnohými
       emóciami, aby ich hneď neodmietli, ale premýšľali o nich. Tak činí
       Stvoriteľ pre svoju lásku a záujem o človeka  spasiť  ho,  naplniť
       jeho život.
          Božie príhovory nenesú sebou len napomenutia a povzbudenia, ale
       aj nové informácie. Preto ak je niekto v sebe pyšný, ľahko odpadne
       od svojho Stvoriteľa aj po rokoch živej viery!

                                      !!!

          Božie detinstvo v sebe ukrýva permanentnú schopnosť otvárať  sa
       Božiemu Duchu a prijímať nové, nepoznané informácie aj od  svojich
                                                                         108



       bratov a sestier.
          Človek, ktorý je v sebe hrdý, pyšný, to nedokáže, lebo by ho to
       ponižovalo! - Tomu Biblia hovorí hriech proti Svätému Duchu! 


                                 Anjel vykladač
                                    Kristus


                                 Jób 33,23-30.

          V tomto odseku sa rozpráva o ANJELOVI  Vykladačovi  a  nájdenom
       Výkupnom za človeka. Je to jednoznačný starozákonný doklad, že  aj
       ľudia pred narodením Pána Ježiša potrebovali výklad Božích  právd,
       ktoré  im  ukazoval  ANJEL  -   Duch   Svätý.   Pre   Stvoriteľskú
       spravodlivosť potrebovali aj obeť za  svoje  hriechy,  ktorou  bol
       ANJEL - Ježiš Kristus. Ich hriechy boli pritom dané stranou až  do
       skutočného príchodu Ježiša Krista. - Rimanom 3,25.
          Preto sa aj v závere tohoto odseku spomína skutočné novozákonné
       pokánie pred Bohom i ľuďmi: Jób 33,26-28. "Bude sa modliť  k  Bohu
       a bude mu milostivý a uvidí Jeho tvár s  jasotom.  A  Boh  navráti
       smrteľnému človeku jeho spravodlivosť. A bude spievať, hľadiac  na
       ľudí a riekne: Bol som zhrešil a bol som prevrátil to, čo je pravé
       a nebolo mi odplatené podľa zásluh. Vykúpil moju dušu, aby  neišla
       do jamy a môj život, aby videl svetlo."
          Inými slovami, Elihu odovzdal Jóbovi Evanjelium  Ježiša  Krista
       a poukázal mu na pokánie, v ktorom môže dosiahnuť Božie odpustenie
       i bez zápalných obetí zvierat. Na konci  tejto  knihy  Jób  takéto
       odpustenie a novú spravodlivosť aj prijal.
          V tomto zmysle rozumieme zoslaniu Svätého Ducha na Letnice  ako
       mnohonásobne väčšiemu prejavu Jeho  moci,  ktorá  sa  rozliala  po
       mnohých ľuďoch. Svätý Duch pôsobil na ľudí  aj  v  dobách  Starého
       Zákona, na Letnice sa ale jeho moc zmnohonásobila. Preto ak niekto
       odmieta Božieho Ducha svojou  hrdosťou  v  tomto  období  milosti,
       lepšie by mu bolo, aby bol účastný  špinavostí  Sodomy  a  Gomory.
       Skúsme sa veľmi vážne pozastaviť nad tým,  ako  dokážeme  prijímať
       nové  informácie  a  zvesti  Božieho  Slova  od   druhých   bratov
       a  sestier.  Možnosť  hrešiť  proti  Svätému  Duchu  tu  stále  je
       a v období milosti - dnes, je  tým  najhorším  činom,  ktorý  kedy
       človek urobil. Hospodin dnes vynakladá  mnohonásobne  viac  svojej
       moci a lásky, dáva sa ľuďom viac urážať, než  kedykoľvek  predtým,
       a to len preto, aby zachránil ľudí od hrôz zatratenia. 


                           Výzva a vyznanie proroctva


                                 Jób 33,31-33.

          Keď človek v spomínanom zmysle prorokuje, je  prirodzené  túžiť
       ospravedlniť obvineného podobne, ako túžil Elihu. - To je dôsledok
       lásky v človeku, ktorú v  ňom  zapálil  Pán.  Chcieť  ospravedlniť
       obvineného je vyznaním takéhoto  proroctva.  Výzvou  proroctva  je
       nabádanie k  dialógu.  Ak  ale  obvinený  nedokáže  obhájiť  svoje
       stanovisko a musí sa  uchyľovať  k  polopravdám,  klamstvám  alebo
       tajnostiam, je nutné zavŕšiť prorokovanie v  čistote  a  čestnosti
       pred  Hospodinom.  Elihu  nedržal  stranu  ani  Jóbovi  ani   jeho
       priateľom! Odovzdal celé Božie Slovo, i keď nebolo pre nich  ľahké
                                                                         109



       prijať  ho.  Po  svojej  reči  odchádza  Elihu  opäť  do  ústrania
       a vyrieknuté Slová sa stávajú konfliktom medzi Jóbom a jeho Bohom,
       tiež medzi jeho priateľmi a ich Stvoriteľom.
          Nezostávam v konflikte so svojim Spasiteľom a  Stvoriteľom  len
       preto, že nechcem prijať vyrieknuté pravdivé Slová? ...




















































                                                                         110



                            Hospodin nezaprie Seba!

                                     XXXIV.



                               Jazyk, reči a súd


                                  Jób 34,1-4.

          Elihu môže byť symbolom Cirkvi Božích  detí  nielen  preto,  že
       vykonal Božiu vôľu a nevyhľadával pritom svoje záujmy, ale aj  pre
       túžbu riešiť Jóbov problém v dialógu s druhými ľuďmi. Každý človek
       je omylný. Niekedy aj keď by  chcel  urobiť  dobre,  z  neznalosti
       alebo unáhlenosti vykoná niečo zlé. Túžba rozprávať sa  o  svojich
       skutkoch a názoroch s druhými ľuďmi za účelom nachádzania  hlbších
       právd je nutnou zložkou duchovného života. Na základe  komunikácie
       sa navyše odhalia ľudia, ktorý nemajú čestný úmysel budovať  Božie
       Kráľovstvo. "Nech tak svieti vaše svetlo, aby  ľudia  videli  vaše
       skutky a chválili Boha, ktorý je na  Nebesiach!"  -  Svoje  skutky
       ukrývajú len falošní podvodníci, ktorí vedia, že tieto skutky  ani
       zďaleka nenesú svetlo  Božieho  Ducha.  Navyše  si  uvedomujú,  že
       odhalenie  špiny  by  oslabilo  ich  vplyv  a  popularitu.  Jedným
       z najvážnejších biblických princípov  je  pravda!  Nie  polopravda
       alebo len z časti vyjadrená pravda, prípadne akési tajnosti, ktoré
       ukrývajú nečestné  jednania!  Klamári  budú  mať  isto  podiel  na
       ohnivom jazere zatratenia, na duchovnej  smrti.  Takýmto  klamárom
       Elihu nechcel byť, a preto verejne vyhľadával dialóg, v ktorom  by
       sa rozsúdilo, čo je dobré a čo zlé. 


                               Vyjadrenie zmyslu


                                  Jób 34,5-9.

          Keď v tomto dialógu potom upozornil na Jóbove nesprávne  slová,
       plné trpkosti, neostal len  pri  citácii,  ale  snažil  sa  Jóbove
       myšlienky vyjadriť vlastnými slovami. Tým chcel zdôrazniť, čo bolo
       nimi povedané a  upozorniť  predovšetkým  Jóba,  aby  si  uvedomil
       zmysel svojich slov. Navyše mu dáva príležitosť k  obrane,  ak  by
       jeho slovám neporozumel správne on sám. Kontrastne, ostro  oddelil
       dobré od zlého, čím umožnil jasné porovnávanie dobra a zla.
          Keď sa  Jób  cítil  byť  odvrhnutý  Hospodinom  napriek  svojej
       spravodlivosti, Elihu  poukázal,  že  je  to  to  isté,  ako  keby
       rozprával vždy pravdu, ale Hospodin ho pokladal za luhára.  Je  to
       veľmi vážne obvinenie živého  Boha,  ktoré  si  možno  Jób  až  do
       dôsledkov neuvedomil, keď rozprával plný poníženia a trpkosti.
          Jób prestával nachádzať vo viere zmysel, lebo sa mu  dialo  zle
       napriek tomu, že  sa  snažil  žiť  čestne  a  správne.  Jednoducho
       povedané, už nevládal... V takejto chvíli by  možno  niekto  začal
       utešovať, povzbudzovať, prehliadať ľahko vyrieknuté slová... Elihu
       s  láskou  pozastavil  Jóbove  myšlienky   a   poukázal   na   ich
       nesprávnosť. Jeho  láska  spočívala  minimálne  v  tom,  že  dával
       príležitosť k obrane - dialógu, vyjadril, že  sa  môže  mýliť  ale
       pritom neklamal! 

                                                                         111



                         Zjavenia - zasľúbenia v Písme


                                 Jób 34,10-15.

          Človek nerozumie Božím cestám a nikdy v plnosti nepochopí  Jeho
       úmysly. Práve preto, že je  ľudské  chápanie  obmedzené,  Hospodin
       zjavil  človeku  mnoho  pravdivého  poznania  a  svojich   úmyslov
       v Biblii. Keď veriaci človek využije Božiu pomoc  a  príjme  svoje
       spasenie, nájde Božie Slovo a spoločenstvo, kde sa o ňom bude môcť
       rozprávať - viesť dialógy, komunikovať. Keď Božie dieťa  porozumie
       Stvoriteľovým zasľúbeniam, môže smelo čakať na  ich  naplnenie  vo
       svojom živote - Hospodin nezaprie samého seba a nezradí svoj  ľud!
       Jediným problémom ostáva čas a správne porozumenie Božích úmyslov.
          Človek hneď nepochopí správne všetko z Písma,  ale  niekedy  si
       hneď myslí, že poznal celú Bibliu.
          Inokedy veriaci milujú svoj nesprávny pohľad alebo seba tak, že
       nie sú ochotní vzdať sa ho alebo si pripustiť, že sa mýlia.  Potom
       nehľadajú pravdu, ale ospravedlnenie svojich fixných predstáv.
          Jeden i druhý prístup je motivovaný pýchou. - Keď  tomu  človek
       porozumie,  ostane  stáť  na  veľmi  dôležitej  križovatke  svojho
       života. Môže zotrvávať i naďalej  v  pýche  alebo  hriech  vyznať,
       zahodiť a začať žiť inak, lepšie. Táto "križovatka" býva v ľudskom
       živote často poslednou križovatkou života a smrti.
          Hospodin nemá na mysli len seba, keď hľadí na svet. Pre človeka
       dal ukrižovať samého seba, čím  jasne  vyjadril  svoju  veľkolepú,
       pravdivú lásku. - To je tým najväčším zjavením a zasľúbením, ktoré
       Boh nikdy nezaprie. Ostáva len na človeku, aby ho vedel prijať. 


                               Zmluvy a Boží Duch


                                 Jób 34,16-19.

          Boh  je  zvrchovane  spravodlivý.  Znamená  to,  že  niet  inej
       bytosti, ktorá by objektívne mohla posúdiť Jeho jednanie.  Podobne
       nie je možné, aby zvieratko rozumelo a posúdilo jednanie  človeka.
       Vo svojej zvrchovanej spravodlivosti Pán hľadá záujmy  ľudí,  chce
       ľudské životy naplniť  radosťou.  Ostáva  v  pravde  verný  svojim
       zasľúbeniam, čo sa stáva doslova charakteristikou  Jeho  Ducha  aj
       v človeku - pravdou a láskou.
          Ľudia, ktorí  porušujú  sľuby,  záväzky  a  zmluvy  nezostávajú
       v pravde, a preto ani v láske. Tí, ktorí hľadajú len svoje záujmy,
       svoje "ja" nezostávajú v láske, a preto ani v pravde.
          Božie  dieťa  nemôže  milovať  a  klamať,  podobne  nemôže  žiť
       v pravde a pritom nenávidieť. Ak je niekto Božím  dieťaťom,  potom
       je v jeho srdci vedľa seba pravda  i  láska.  Žiadna  iná  možnosť
       neexistuje! 


                              Skrytosti a súkromia


                                 Jób 34,20-28.

          "Čo je dnes ukryté, bude sa rozhlasovať zo  striech."  -  Tieto
       slová z evanjelia vyjadrujú nielen pravdu,  ale  aj  vševedúcnosť.
                                                                         112



       Hospodin pozná všetky skryté myšlienky,  motivácie.  Každé  ľudské
       srdce mu je odhalené, takže pri veľkom Súde na konci  vekov  nikto
       nebude dokazovať alebo  vyvracať  akési  dohady.  Hospodin  priamo
       posúdi bez potreby hľadať pravdu, lebo ju bude mať.  Už  na  tejto
       zemi sa deje ľuďom všeličo zlé  a  možno  nikto  nedáva  okolnosti
       svojho života do súvislosti so svojim nesprávnym jednaním, lebo ho
       dokázal pred druhými ľuďmi  ukryť.  Hospodin  presne  pozná  cesty
       človeka. Svoju spravodlivosť naplní  buď  tým,  že  človek  príjme
       ospravedlnenie z milosti alebo  tým,  že  zaplatí  všetko,  čo  je
       dlžný! Myslím, že človek vo svojom živote narobil dosť zlého nato,
       aby ho to mohlo viesť k vážnemu  pozastaveniu:  "Koľko  som  dlžný
       ja?" 


                                Duchovná pevnosť


                                 Jób 34,29-30.

          Tak ako Stvoriteľ dopúšťa zlé, tak je hotový zastať sa  svojich
       detí. Ak On ohradí, nenájde sa  bytosť,  ktorá  by  takúto  hradbu
       prelomila. Človek si moc často predstavuje ako  vyhraté  zápasy...
       Obrovským prejavom Božej moci sú okolnosti, v ktorých Božie  dieťa
       nikto nenapadne. Zdanlivo náhodné priaznivé  okolnosti  sú  veľkým
       Božím dielom, za  ktoré  môže  nejeden  veriaci  človek  v  pokore
       ďakovať. 


                                Nielen kritika!


                                 Jób 34,31-37.

          Keď Elihu predniesol ďalšiu časť svojej reči, neostal  len  pri
       odhalení zlého jednania. V závere tejto kapitoly Jóbovi  odovzdáva
       konkrétnu radu, ako správne vyriešiť problém svojho zlyhania.
          Takto sa povie silnému Bohu: "Ponesiem, nebudem robiť zlého." -
       Pokorenie pred Hospodinom je nutné k tomu,  aby  v  ľudskom  srdci
       mohla nastať zmena k lepšiemu.
          "Tomu, čoho nevidím, ma Ty vyuč!" - Prosba o pomoc  a  vyznanie
       svojho  nedostatočného  porozumenia  okolností,   majú   byť   pre
       veriaceho človeka prirodzené, preto takto radí konať aj Jóbovi.
          "Ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej!" - Vyznávanie
       Božieho  dieťaťa  nemá  byť  len  "jazykové",  ale  aj   skutkové.
       Vyznaním, má nastať v živote  veriaceho  človeka  zmena,  silu  mu
       k tomu dáva Pán svojim Duchom.
          Elihu sa pýtal Jóba, či chce, aby  Boh  rozhodoval  podľa  Jeho
       názorov, keď on tie Božie nevie prijať. Opäť Jóba  povzbudzuje  ku
       komunikácii, aby zhodnotil jeho pohľad.
          Keď Jób viedol so svojimi priateľmi rozhovor, pravdepodobne bol
       veľmi pobúrený, takže až tlieskal rukami, gestikuloval, keď  hájil
       svoje stanovisko a  pritom  množil  slová  trpkosti,  ktoré  Elihu
       označil za vzburu proti Hospodinovi.
          Môžeme nájsť v  Biblii  Božie  zasľúbenie,  ktoré  by  hovorilo
       o  tom,  že  Jób  aj  v  takejto  ťažkej  situácii  mohol   obstáť
       a nezhrešiť svojim jazykom? (1. Kor. 10,13.)
          Kde je moja hranica  únosnosti?  Chcem  ju  v  duchovnom  raste
       posúvať stále vyššie?                                                                         113



                                  Istota slov

                                     XXXV.



                          Slová požehnania v trpkosti


                                  Jób 35,1-4.

          Mladý muž - Elihu - sa veľmi  precízne  držal  svojho  poznania
       Božej vôle. Možno  by  ho  nejeden  nábožný  pokrytec  označil  za
       človeka jednajúceho bez lásky, keď  karhal  už  beztak  strápeného
       Jóba. Ak by  navyše  Jób  bol  priateľ  alebo  príbuzný  uvedeného
       nábožného  pokrytca,  možno   by   bol   Elihu   úplne   pošpinený
       pokryteckými rečami o tom, aký tvrdý bol voči  Jóbovi.  Keďže  ale
       Božie Slovo rozpráva nielen o láske, ale aj o pravde, Elihu zostal
       Pánovi Ježišovi verný. Len takto mohlo byť Jóbovi pomožené.
          Elihu reagoval na  slová  plné  horkosti  a  trpkosti  pravdivo
       a v  láske.  Poukázal  na  ich  nezmyselnosť  a  rozhodne  nechcel
       ukazovať seba, ako nadčloveka s Božím zjavením. V dôsledku  tohoto
       jednania sa Hospodin zastal všetkých Elihuových slov. Naplnil  ich
       ako proroctvá o Svojej Vôli. 


                             Poslúžime Hospodinovi?


                                  Jób 35,5-9.

          Častým sloganom veriacich, je vyjadrenie: "Idem slúžiť Pánovi."
       Ak táto veta v ľudskom srdci vyjadruje, že dokážem  pre  Hospodina
       niečo vykonať, čo On chce alebo potrebuje, je to veľmi  prevrátený
       pohľad!  Žiadny   z   ľudských   skutkov   Boha   nepodrží   alebo
       nestabilizuje na Nebi a žiadny  z  nich  Ho  ani  nedestabilizuje!
       Hospodin je sám jediný mocný Boh. Od človeka pravda žiada  službu,
       ale nie pre  Seba!  Žiada  ju  preto,  lebo  každý  ľudský  skutok
       prinesie druhým ľuďom buď dobré alebo  zlé.  Našimi  rozhodnutiami
       a činmi pomáhame alebo ubližujeme. Pán pre Svoju lásku  chce,  aby
       sme svojim jednaním pomáhali iným  a  privádzali  ich  do  Božieho
       Kráľovstva. Preto zjavil človeku Svoju vôľu, aby  bol  spasený  on
       sám a cez neho  aj  mnohí  ďalší.  Želá  si,  aby  sme  mohli  byť
       naplňovaní už tu na zemi, ale rozhodne nie na úkor druhých.  Preto
       ak sa niekto drží Jeho vôle, často mu to prináša kríž -  ťažkosti,
       strádania, ale tento kríž je len cestou k novému naplneniu.
          Hospodin pozná absolútnu pravdu  a  miluje  človeka  nekonečnou
       láskou.
          Ako sa toto posledné tvrdenie prejavuje  v  ľudských  životoch?
       Ako som ho prežíval ja? 


                           Ľudská potreba a nábožnosť


                                 Jób 35,10-13.

          Tak ako Stvoriteľ nie je závislý na človeku, človek  je  naopak
                                                                         114



       úplne závislý na Ňom. Bez ohľadu na to či si to  niekto  pripustí,
       alebo či rešpektuje Jeho Slovo, táto pravda v ľudskom živote  vždy
       platí podobne, ako  platí  na  zemi  napríklad  gravitačný  zákon.
       Gravitačný zákon pôsobí na  ľudí  bez  ohľadu  na  to,  či  si  ho
       uvedomujú,  či  si  chcú  priznať,  že  ho  potrebujú  alebo  nie.
       Výnimoční fanatickí suveréni, ktorí  by  chceli  demonštrovať,  že
       gravitácia neexistuje a vykráčali by z  okna  budovy  na  desiatom
       poschodí, by boli zaujímaví len dovtedy, kým by  kráčali  k  oknu.
       Druhí by ich počúvali, možno by premýšľali ako sa to skončí...  Po
       jednoznačnom páde by dialógy pominuli... V duchovnom živote je  to
       obdobne. Všetci "fanatici ateizmu", ktorí vo svojom živote  chceli
       dokázať svetu, že Hospodina nepotrebujú skončili "pádom". Svet  si
       však napriek tomu nechce pripustiť existenciu svojej závislosti na
       Stvoriteľovi a existujúce duchovné zákonitosti.
          Falošná nábožnosť -  jedna  z  najhorších  foriem  svetáckosti,
       často rozpráva o Bohu a modlí sa k Nemu. Ľudia,  ktorí  ňou  trpia
       však skutočne nechcú pripustiť Hospodina do všetkých častí  svojho
       srdca. Preto ich zdanlivo úprimná viera troskotá a  vyučuje  svet,
       že Boha niet.  Práve  pre  takýchto  ľudí  je  svet  pohoršený  na
       kresťanstve a  prevláda  v  ňom  názor,  že  je  viera  len  akási
       psychoterápia pre psychycky slabších ľudí. Hospodin sa prizná  len
       k takému jednaniu viery, ktoré bude podobné Elihuovmu. 


                              Istota mnohých slov


                                 Jób 35,14-16.

          V závere tejto kapitoly Elihu prorokoval. "Ale  teraz  isto..."
       Naisto vyjadril, čo urobí Hospodin. Že navštívi Jóba a  "zatrasie"
       ním. Táto kapitola zároveň aj vyjadruje prečo sa  tak  stane.  Jób
       povedal mnoho slov, ktorými Bohu privlastnil nespravodlivo  to  čo
       Mu nepatrilo. Navyše seba označil ako silného a spravodlivého - to
       pravda nebolo klamstvo, ale chýbalo pri tom vyznanie, že tak mohol
       žiť len z Božej milosti. Mnohí chudí  ľudia  vyčítajú  tučným,  že
       veľa jedia. Rozvážni  nerozvážnym,  že  veľa  míňajú  a  nešetria.
       Pracovití lenivým, že nepracujú. Pokojní zlostným, že  sa  nevedia
       ovládať... Pán vydáva takýchto ľudí do moci  ich  vlastných  slov.
       Prestane pomáhať a strážiť chudých, rozvážnych, pracovitých a  oni
       začnú mať problémy, ktoré nikdy predtým nemali. - Chudí  priberajú
       od  pažravosti,  rozvážni  nerozvážne  investujú,  pracovitým   sa
       prestane chcieť pracovať...
          Keď človek rozpráva  mnoho  slov  bez  vyznania  Božej  milosti
       u samého seba, keď ľahko odsudzuje a dobre mu to padne, naisto  si
       ho diabol vyžiada, aby jeho slová  vyskúšal!  Človek  potom  možno
       hlbšie pochopí  kým  naozaj  je.  Však  ľudia  neschopní  v  danej
       situácii  učiniť  pokánia  zo   svojich   slov   strácajú   najprv
       požehnanie, nakoniec aj celé  Božie  Kráľovstvo.  Istotu  spasenia
       nemôže mať nikto, úprimní veriaci  majú  nádej,  ktorá  nezahanbí.
       Istotu mnohých slov však môže mať každý, kto "priveľa" rozpráva.
          Mám skúsenosť s vyššie uvedeným duchovným zákonom?
          Jóba neskôr naozaj navštívil Hospodin a keby neučinil  pokánie,
       umrel by on i jeho priatelia. Jóbove pokánie zachránilo všetkých.



                                                                         115




























































                                                                         116



                                Božia velebnosť

                                     XXXVI.



                                     Istoty


                                  Jób 36,1-4.

          Ako je možné prežiť istotu pravdivosti svojich  slov  (výkladov
       Biblie, proroctiev)?
          Ako  dosiahnuť  toho,  aby  veriaci  človek  mohol  s   pokojom
       rozprávať za Boha  ako  Elihu  a  pritom  sa  nestať  prevráteným,
       lživým, pokryteckým fanatikom?
          Je možné mať istotu prítomnosti Svätého Ducha?
          Ako sa prejavuje prítomnosť Božieho Ducha?
          Aký je  rozdiel  medzi  istotou  Božej  prítomnosti  a  istotou
       spasenia?
          Odpovede na tieto otázky nájdete vo výkladoch Elihuových  slov,
       ktoré povedal Jóbovi - kapitoly 32-35. 


                           Charakter Božej moci, kríž


                                  Jób 36,5-21.

          Ľudská predstava moci často sebou nesie obraz  akejsi  agresie.
       Mocnému človeku, keď si nevie dať s  niekým  rady,  ostávajú  ešte
       zadné dvierka - agresia. Stvoriteľ nechce riešiť iba  jedinú  vec,
       o ktorej by sa dalo povedať, že si s ňou "nevie" dať  rady.  Touto
       vecou je nekajúce ľudské srdce. Preto keď človek  vidí  hriešnika,
       hneď by chcel uplatniť na ňom moc: "Veď počkaj, zle sa ti  povodí!
       Ešte budeš  ľutovať..."  Hospodin  sa  nevyznačuje  agresiou,  ale
       láskou. Božia moc sa nevyvršuje na ľuďoch, ale ich nanajvýš karhá,
       aby sa mohli navrátiť k bytosti, ktorá chce naplniť  ich  potreby.
       Nekajúcemu človeku Boh nikdy nezoberie  slobodu  tým,,  že  by  ho
       donútil veriť. Ak sa nedá nič robiť,  Stvoriteľ  "povie"  človeku:
       "Nech sa stane tvoja vôľa!" Tak je človek vydaný  do  relativizmov
       svojich rozhodnutí, ktoré mu  podľa  zákonitostí  pravdepodobnosti
       neskôr prinesú mnoho zlého.
          Aký je rozdiel medzi utrpením a krížom?
          Keď si človek privodí niečo zlé a Boha aj napriek tomu v pokání
       nehľadá, utrpenia nemajú konca.  Relativizmus  rozhodnutí  človeka
       vovádza  do  ďalších  omylov,  ďalšie   chyby   prinášajú   ďalšie
       relativizmy rozhodovania  ako  tie  chyby  napraviť.  Ak  Hospodin
       dopustí niečo zlé a človek v pokání hľadá riešenie u  živého  Boha
       v Ježišovi Kristovi, utrpenie sa  začína  meniť  na  kríž.  Človek
       poznáva namiesto svojich  relativizmov  absolútne  pravdivú  Božiu
       vôľu, ktorá ho chce v láske naplniť. Dať  sa  viesť  touto  láskou
       znamená nerobiť ďalšie chyby, kráčať po  ceste,  ktorá  vedie  von
       z utrpenia. Kríž má vždy koniec!
          Prečo niektorý kríž trvá veľmi dlho?
          V ľudskom živote bojuje ľudská svojvoľnosť, ľudské záujmy  plné
       neznalosti  a  relativizmov  s  Božími  záujmami  naplniť   ľudský
       život... 
                                                                         117



                         Nedostatok slov o Hospodinovi


                                 Jób 36,22-33.

          Prečo musia byť všetky predstavy o Stvoriteľovi nepravdivé?
          Prečo človek nedokáže rozumieť  tomu,  čo  bude  nasledovať  po
       fyzickej smrti?
          Ako rozumiete prikázaniu?  -  "Neurobíš  si  sošky  ani  rytiny
       svojho Boha a nebudeš sa im klaňať!"
          Ako rozumieme hodnotám opísaným  v  1.  Korintským  13.,  ktoré
       z nich "prežijú" ľudskú fyzickú smrť a ako s tým súvisí  poznanie,
       pravda?
          Nutnou kvalitou živej viery  je  pravdivosť  a  láska.  Jednému
       i druhému sa človek na zemi vyučuje, keď sa dá viesť Božím Duchom.
       V Božom kráľovstve sa čiastočné poznanie  a  relatívna  pravdivosť
       zmenia na absolútnu pravdu a poznanie. Láska porušovaná žiadosťami
       svojich záujmov sa očistí, ale nič sa  k  nej  nepridá.  Preto  ak
       človek nemiloval, nedonesie si za svoju fyzickú smrť nič.
          Aký je rozdiel medzi Božím súdom a súdnou  stolicou  Kristovou?
       Ako rozumieme? - 1. Korintským 3,15.




































                                                                         118



                              Súlad s Božou vôľou

                                    XXXVII.



                                 Pečať na ruke


                                  Jób 37,1-8.

          Mnoho ľudí o sebe tvrdí, že veria v Boha. Mnoho z  nich  naozaj
       verí, ale ich viera je neosobná, ktorá sa podobá  skôr  filozofii,
       než  živému  vzťahu  s  Hospodinom.  Neosobne  veriť  človeka  nič
       nestojí. Je to len akési presvedčenie, o ktorom možno  presviedčať
       aj druhých a  trpieť  pritom  pýchou  vedomia  hlbšieho  poznania.
       Elihuova viera sebou niesla poznanie skutočnej Božej vôle. V tejto
       kapitole naposledy odhaľuje Jóbovi hlboké pravdy  o  Stvoriteľovi.
       Toto v istom zmysle môžu robiť aj pokrytci, však  Elihuových  slov
       sa zastal sám Hospodin.  Už  v  ďalšej  kapitole  rozpráva  Jóbovi
       z víchru sám Boh a v podstate len opakuje  Elihuove  slová.  Niečo
       také sa mohlo stať len preto, že predtým  nerozprával  Elihu,  ale
       cez neho rozprával Stvoriteľ.
          Ak je človek zaťažený a poviazaný svojim ego,  pretože  sleduje
       svoje záujmy, Pán  si  ho  nebude  používať  podobne,  ako  Elihua
       v Knihe Jób. Človek môže v reči sledovať pochvalu milého priateľa,
       zhodenie nepriateľa, získavanie vplyvu, znižovanie vplyvu  druhých
       ľudí, získavanie vplyvných priateľov, zastávanie  sa  sympatických
       ľudí...  Pritom  ale  rozpráva  o  niečom  inom,  takže  je   jeho
       postranný, ale pritom dominantný úmysel skrytý. Takýto  dvojtvárny
       veriaci pokrytec potom nemôže očakávať, že si ho Hospodin  použije
       na budovanie svojej Cirkvi. Prevrátený  človek  skoro  spozná,  že
       nemá požehnanie, preto si ho chce vyprodukovať  politikou  svojich
       rečí sám. Jeho jednanie  sa  postupne  mení  na  jednanie  človeka
       potlačujúceho iných, prejavuje sa cez jeho  jazyk  skrytá  agresia
       a získaný vplyv označuje ako Božie požehnanie.
          V Zjavení Jána sa píše o pečatiach šelmy, ktoré majú bezbožníci
       "vyryté" na zápästiach alebo čelách. V tejto kapitole sa  rozpráva
       o pečatiach Božích  detí,  ktoré  majú  vyryté  na  rukách.  Inými
       slovami, nezainteresovaný ateista vždy rozpozná Božie dieťa,  lebo
       jeho skutky a jednanie budú  čestné  pred  Hospodinom.  Na  druhej
       strane, tento ateista vždy rozpozná pokrytectvo, faloš...  Veriaci
       pohan môže byť hoc aj tým najlepším hercom,  ateista  má  od  Boha
       dar, aby ho vedel rozpoznať a  uvedomiť  si  jeho  pretvárku.  Tak
       vzniká atmosféra, v ktorej veriaci pokrytci presviedčajú sami seba
       navzájom o svojej "správnej" viere, ale nikto iný im neverí -  ani
       Božie deti, ani ateisti. Vzniká  umelo  vytvorený  svet  nábožných
       ľudí, ktorí  sa  skôr  podobá  uzavretému  klubu  vzájomných,  zle
       činiacich, sympatizantov, ktorí si  nahrávajú,  povzbudzujú  sa...
       Príklad pečatí v Zjavení i v Knihe  Jób  zvestuje,  že  je  svojim
       spôsobom život každého človeka svetu odhalený. Ak sa  niekto  drží
       Hospodina a vyhľadáva Jeho vôľu úprimne a  čestne  -  zhromažďuje.
       Všetci ostatní rozptyľujú - okrádajú svojim príkladom druhých ľudí
       o možnosť spasenia. 




                                                                         119



                                Fyzikálne zákony


                                  Jób 37,9-14.

          Človek sa často stotožňuje s Bohom, keď hľadí  na  svoje  dielo
       a pripúšťa si zdanie, že je jeho tvorcom. Kde - kto sa dá pomýliť,
       keď sa rozpráva, ako človek  vytvoril  lietadlá,  počítače,  lode,
       ponorky, televíziu, riadené objekty... V skutočnosti všetky  tieto
       veci potencionálne existovali už od stvorenia  sveta.  Človek  len
       dostal do rúk akúsi "skladačku", z ktorej sa pokúša  poskladať  to
       či ono. Môžeme sa  opýtať:  "Vytvoril  človek  niekedy  fyzikálnu,
       prírodnú zákonitosť, ktorá by potom  platila  tisíce  rokov?"  Len
       poznávame zákonitosti, ktoré sú už stvorené oveľa väčším  tvorcom,
       než je človek!
          Zákonitosti, ktoré stvoril Hospodin, sa nikdy nevymykajú z Jeho
       moci. Nikdy sa  náhodne  neprihodí  víchor,  ani  záplavy  náhodne
       nezatopia  mestá...  Predstava,  že  sa  niečo  prihodilo  náhodne
       a Hospodin to na základe modlitieb dáva do poriadku,  je  falošná!
       Človek  často  nerozumie,  prečo  Pán  dopúšťa  mnohé  katastrófy.
       Stvoriteľ však zostáva zvrchovaný a zákonitosti, ktoré stvoril  Ho
       na slovo poslúchajú.  Nedokážeme  obsiahnuť  svojou  mysľou  Božiu
       veľkosť, preto nie je správne vtesnávať  svojho  Boha  do  svojich
       predstáv. Podobne, ako to  robieval  Elihu,  sa  môžeme  dopytovať
       Boha, prečo činí to alebo  ono,  ako  vedie  svet,  prečo  dopúšťa
       jednotlivé vlády krajín... Ak veriaci človek  naozaj  hľadá  Božiu
       vôľu a dokáže byť vo svojom  hľadaní  trpezlivý,  Pán  mu  zjavuje
       ukryté, hlboké pravdy, príčiny a dôsledky, ktoré človek potom môže
       svojou mysľou a skúsenosťami v živote overiť. Jeho rozum i  logika
       potom potvrdia Božiu veľkosť, pravdivosť  a  lásku,  lebo  zjavené
       poznanie bude naozaj pravdivé.
          Veriaci človek nepozná Božiu vôľu buď preto, že  o  ňu  až  tak
       veľmi nestojí a nedokáže  trpezlivo  očakávať  na  Božie  zjavenia
       alebo preto, že viac miluje svoju vôľu. 


                             Ako stvoriť zákonitosť


                                 Jób 37,15-24.

          Nikdy  nikto   nepremení   žiadny   fyzikálny   zákon!   Človek
       zákonitostiam podlieha, ale nie je ich pánom! Rešpektuje ich,  ale
       nikdy im "neprikáže", aby sa zmenili a pôsobili inak.
          Existujú aj  duchovné  zákonitosti,  ktoré  platia  v  životoch
       a jednaniach ľudí? Ak áno aké?
          Čo  podstatné  ťa  oslovilo  alebo  zarazilo  v  jednaní  troch
       Jóbových priateľov?
          Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo na Jóbovom jednaní?
          Čo podstatné ťa oslovilo alebo zarazilo na jednaní Elihua?







                                                                         120



                        Posledná príležitosť ku pokániu

                                    XXXVIII.



                                Osobné oslovenie


                                  Jób 38,1-3.

          Pri  zvestovaní  Evanjelia,  napomínaní,   povzbudzovaní,   pri
       výklade Biblie môže niekto podľahnúť nesprávnemu pocitu, že on sám
       správne  napomenul,  povzbudil,  objasnil  Slovo  alebo  zvestoval
       Evanjelium, a tak pomohol druhému človeku. Keby  niečo  také  bolo
       možné, Svätý Duch by  bol  úplne  zbytočný.  Hospodin  si  niekedy
       používa svoje deti, aby cez nich rozprával podobne ako cez Elihua.
       Vtedy  "ľudská"  reč  prestane  podliehať   ľudskému   relatívnemu
       poznaniu a  stane  sa  pre  druhého  človeka  absolútnou  pravdou.
       Niekedy sa dokonca  stáva,  že  je  rečník  oslovený  sám  "svojou
       vlastnou" rečou. Svätý Duch používa  ľudí  na  to,  aby  cez  nich
       rozprával. V takýchto chvíľach je nebezpečné  prisvojiť  si  Božiu
       múdrosť a považovať sa za "väčšieho" človeka.
          Keď  Pán  niekomu  dáva  dar  napomínať,  kázať,  povzbudzovať,
       vysvetľovať Písmo, ..., najprv  ho  vzdeláva  v  sebapoznaní,  aby
       človek hlboko porozumel svojej skutočnej malosti  a  neprivlastnil
       si v  budúcnosti  pre  svoju  pýchu  niečo,  čo  mu  nepatrí.  Ísť
       prednášať, napomínať, ..., s  motiváciou  ukazovať  svoju  múdrosť
       alebo získavať vplyv, je isto povolaním od živého diabla! Duchovné
       vzdelanie  poznania  Biblie  teda  nie   je   len   intelektuálnou
       záležitosťou mysle, ale aj  otázkou  čistoty  charakteru  ľudského
       srdca.
          Keď Stvoriteľ napomína človeka, robí to aj viackrát. Vo  svojej
       láske chce človeka prinavrátiť k zdroju života - k sebe. K  Jóbovi
       Pán prehovoril najprv cez  Elihua,  potom  pri  osobnom  stretnutí
       z víchrice. Možno k nám Boh niekedy rozpráva  cez  druhých  bratov
       a sestry, ale my nedokážeme prijať vyrieknuté slová. Nakoniec  nás
       svedomie vedie k tomu, aby sme o nich premýšľali, porovnávali  ich
       z Biblickou zvesťou, modlili  sa...  Aj  dnes  môže  človek  zažiť
       osobné  stretnutie  s  Hospodinom,  keď  premýšľa  o  vyrieknutých
       slovách a vo svojom svedomí sa o nich "rozpráva" s Pánom  Ježišom.
       Takéto osobné - súkromné stretnutie je zaujímavé tým, že  je  pred
       druhými ľuďmi ukryté. Človek  môže  Bohu  odvrávať,  odmietať  Ho,
       negovať, a  pritom  navonok  druhým  ukazovať  svoju  naoko  veľkú
       zbožnosť. Keby sa takto zachoval Jób,  nikdy  by  nové  požehnanie
       neprijal a možno by ani  jeho  priatelia  nemohli  činiť  pokánie.
       Zhrešil by proti Svätému Duchu a duchovne by zahynul.
          Posledný Pánov pokus navrátiť človeka k sebe  sa  môže  odohrať
       v súkromí, v ľudskom svedomí. Odmietaním Božej  Rady  môže  človek
       stratiť ďalšie príležitosti ku pokániu.  Božie  oslovenie  je  pre
       človeka tou najvážnejšou udalosťou bez ohľadu na to, či si to chce
       alebo nechce pripustiť. 






                                                                         121



                                  Božie Slovo


                                  Jób 38,4-11.

          Niekedy ľudia nečítajú Bibliu s vysvetlením,  že  je  pre  nich
       zložitá a že jej teda nemôžu porozumieť. Takto vzniká mimo  cirkvi
       skupina ateistov,  ktorí  si  ospravedlnili  svoj  nezáujem  lacno
       nájdeným argumentom. V cirkvi vzniká skupina  veriacich  a  klérus
       kňazov. Veriacim sa nechce pre  lenivosť  alebo  niečo  iné  čítať
       Písmo a kňazom to vyhovuje, lebo im môžu potom vykladať  z  Biblie
       čokoľvek a akokoľvek. Vzniká náboženská manipulácia  -  náboženská
       spútanosť nebiblickým presvedčením viery. Táto nábožnosť  je  snáď
       najväčším vzdialením sa od  živej  viery  v  Pána  Ježiša  Krista.
       Ateista má k Bohu často  bližšie,  než  nábožný  pohan,  ktorý  sa
       s presvedčením nazýva kresťanom.
          V predčítanom odseku Hospodin rozprával o podstavcoch zeme.  On
       isto vedel všetko o vesmírnej mechanike,  ktorú  stvoril.  Zároveň
       ale vedel, že človek nedokáže porozumieť celému stvorenstvu. Preto
       Hospodin svoje Slová vždy prispôsobil  úrovni  ľudského  chápania.
       Keď Jóbovi poukazuje na  jeho  obmedzenie  relatívnosťou  ľudského
       poznania, nezaťažuje ho vysvetľovaním hviezdnej mechaniky. Používa
       Jóbove poznanie fyziky, ktoré  mu  bolo  v  tej  dobe  prirodzené.
       Preto, ak chceme rozprávať o pravdivosti Božieho Slova,  je  nutné
       najskôr nájsť podstatnú zvesť predčítaných odsekov  a  práve  túto
       navzájom porovnávať, klásť do  súvislostí  s  realitou...  Pomocné
       vysvetlenia sebou nesú relativizmus dobového  poznania  a  zvykov.
       Biblii môže rozumieť každý človek na úrovni svojho  poznania.  Pre
       nikoho to nie je zatvorená kniha! Svojim Duchom chce  Pán  každému
       osobitne zjavovať tie najhlbšie pravdy o svete, človeku a tiež  aj
       o samom Sebe.
          Jóbovi poukazuje na to, že nevie, čo bolo pred  jeho  narodením
       a nevie ani čo bude po jeho smrti. Napriek tomu posudzuje jednanie
       Boha, ktorý bol vždy a ktorého poznanie je absolútne. Boha sa nedá
       posúdiť, celkovo zhodnotiť, spoznať, človek môže svojho Stvoriteľa
       len  poznávať.  Navyše  nikto  nedokáže  spoznať   ani   spoznávať
       Hospodina len svojim intelektom. Nemôže si Ho  dať  do  "skúmavky"
       a skúmať Ho  ako  reaguje  na  také  či  onaké  podnety.  Jedinou.
       "skúmavkou" je ľudské srdce, do ktorého Stvoriteľ zíde sám, keď mu
       človek odpovie na jeho volanie "áno". Tam potom osobne svojho Boha
       spoznáva. Môže prežívať ako reaguje, čo mu chce  povedať,  kam  ho
       vedie... 


                          Zákony fyzikálne a duchovné


                                 Jób 38,12-21.

          V tomto odseku Pán dáva  do  kontrastu  fyzikálne  zákonitosti,
       s podstatou života a smrti. Človek až doteraz  nedokázal  vytvoriť
       žiadnu zákonitosť a nedokázal nájsť  a  popísať  podstatu  života.
       Nerozumie, čo znamená fyzicky umrieť a nevie, čo  sa  nachádza  za
       smrťou. Ak niekto povie, že nič, je  to  len  lacný  dohad,  ktorý
       nemôže ničím  podložiť!  Pán  poukazuje  na  existenciu  fyzického
       a duchovného sveta, o ktorých obidvoch  môže  človek  povedať  len
       máličko. Napriek tomu má niekedy trúfalosť  vyhradiť  svoje  medze
       spravodlivosti a nespravodlivosti, zmysluplnosti  a  nezmyselnosti
                                                                         122



       a na ich základe posudzovať Božie jednanie. 


                              Poznanie súvislostí


                                 Jób 38,22-35.

          Hospodin nielen že  poukazuje  na  sebou  stvorené  zákonitosti
       a živý i neživý svet, ale navyše poukazuje na svoju vládu nad ním.
       Keď rozkázal žriedlam zeme, oblakom a vodám oceánov aby  zaplavili
       svet, oni tak urobili. Ním stvorené fyzikálne zákonitosti  a  stav
       vesmírnych telies sa stretli v  jedinečnej  kombinácii,  ktorá  už
       nikdy nenastane. Prejavom tejto  jedinečnej  zhody  bola  Biblická
       potopa, v  ktorej  sa  zachránil  len  Noach  so  svojou  rodinou.
       Stvoriteľ poukazuje  na  to,  že  to  nebolo  naposledy,  keď  ním
       stvorené  zákonitosti  vykonali  Jeho  vôľu.  Poukazuje  na  druhý
       príchod Ježiša Krista a apokalyptické obdobie rán, ktoré zošle  na
       zem. Každým dňom sa približuje nová zhoda fyzikálnych javov, ktorá
       spôsobí krupobitie tak veľké a  strašné,  že  takého  ešte  nebolo
       a potom ani nebude. Hospodin pozná súvislosti, ktoré  sa  dejú  vo
       vesmíre presne tak, ako ich stvoril. Žiadny  meteorit  nepadol  na
       zem náhodou, aby sa potom oceány "náhodou" preliali cez kontinenty
       a "náhodou" by vznikla potopa...  Druhý  príchod  Pána  Ježiša  sa
       blíži - "rozprávajú" o tom hviezdy, zem, príroda... Úprimné  Božie
       dieťa môže práve preto vidieť "letorast" dejín, ako mäkne a  blíži
       sa leto. Hospodin pozná súvislosti a svojim deťom ich zjavuje tak,
       aby im mohli rozumieť. 


                               Múdrosť a potreby


                                 Jób 38,36-41.

          Posledný odsek tejto kapitoly poukazuje na Boží záujem  napĺňať
       potreby živého stvorenstva.  Intelektuálna  múdrosť  i  nemúdrosť,
       sýtosť i hlad, ..., majú svoje  potreby,  Hospodin  tieto  potreby
       pozná a chce ich vo svojej láske naplniť. Kto  ale  môže  povedať,
       prečo sú jedni múdri, iní nemúdri, jedni hladní,  iní  sýti,  ...?
       Pár rokov života na tejto  zemi  niekoho  vedie  k  tomu,  aby  sa
       povýšil a obvinil z nespravodlivosti aj samého  Boha.  Druhí  zase
       nájdu svoju malosť a nedostatočnosť, čo  ich  vedie  k  poznávaniu
       živého Stvoriteľa.













                                                                         123




























































                                                                         124



                               Zjavenie v prírode

                                     XXXIX.



                              Hľadanie Stvoriteľa


                                  Jób 39,1-8.

          Človeku bolo, je a vždy bude prirodzené veriť. Jedinou  otázkou
       ostáva, v čo veriť alebo čomu veriť. Ak by niekto v sebe  povedal,
       že nie je veriaci, preceňuje  svoje  vlastné  schopnosti  vnímania
       sveta. Ľudia "len" veria svojim  presvedčeniam,  veria  priateľom,
       veria svojim bohom, svojmu ateizmu, veria sebe,  ...,  ale  nemôžu
       absolútne dokázať pravdivosť svojich presvedčení. Pre  človeka  je
       prirodzené veriť, lebo je tak  stvorený.  Preto  odpradávna  hľadá
       naplnenie svojej viery tak, aby jeho viera nezlyhala, keď sa na ňu
       bude chcieť spoľahnúť. Niekto by možno povedal, že sa ľudská viera
       týka len jeho intelektu a možno ju  riešiť  napríklad  pozorovaním
       prírody. Pretože má ale človek mnoho vlastných potrieb, jeho viera
       sa týka v prvom rade jeho srdca, cítenia.  Ľudská  viera  je  vždy
       osobná bez ohľadu na to, v čo človek verí.  Osobné  postoje  viery
       človeku riešia súkromie otázok a postojov. Preto  je  pre  každého
       aktuálna otázka: "V čo alebo čomu veriť?"
          Kapitoly 38-41 poukazujú na  množstvo  potencionálnych  otázok,
       ktoré si človek môže odvodiť, keď  pozoruje  Bohom  stvorený  svet
       ľudí, zvierat, rastlín, ale aj neživých predmetov.  Tieto  otázky,
       ľudský intelekt a potreba  hľadať  dokážu  ľudskému  srdcu  i  umu
       odhaliť, nájsť Stvoriteľa.

          Kde sú uchované obdobia zvierat? - Ako je možné, že  v  určitom
       období niektoré ryby preplávajú  stovky  kilometrov  a  nachádzajú
       svoje potoky a jazerá? Ako potrafí vták na svoje letné hniezdisko?
       Môže sa to diať alebo vzniknúť náhodou?
          Prečo sa niektoré zvieratá dajú skrotiť a iné nie? Ako je v DNA
       zachytená  informácia  o  ich  povahe,  ktorá  ich  predurčuje  na
       slobodný život alebo službu človeku?  Mohla  úžasná  molekula  DNA
       vzniknúť zo "slizu na pobrežných skaliskách" po  astrálnom  období
       zemského vývoja?
          Prečo  platia  fyzikálne  zákonitosti?  Ako  vznikla   človekom
       poznaná logika a koľko  iných  nepochopiteľných  logík  ešte  môže
       existovať? 


                                   Božie Meno


                                  Jób 39,9-18.

          Keď človek hľadá Boha a skúša svoje  viery,  hľadá  zároveň  aj
       pojem, ktorý by nájdeného boha vystihoval. Existuje mnoho  pojmov,
       ktoré by sa dali označiť ako božie mená ľudských vier. Môžu to byť
       mená bohov z antiky,  pomenovania  filozofií,  vedeckých  hypotéz,
       dokonca aj koníčkov, majetku... Božie meno ľudskej viery poukazuje
       na objekt alebo  názor,  ktorý  sa  však  vždy  spája  so  srdcami
       konkrétnych ľudí. - Niekto je presvedčený o tom či  onom,  každého
                                                                         125



       naplňuje niečo iné. Preto viera  a  bohovia  ľudí  vypadajú  úplne
       odlišne.
          Biblický Hospodin - Stvoriteľ nemôže a nechce byť  vtesnaný  do
       pojmu vyjadrujúceho ľudské predstavy o  Ňom.  Tohoto  Boha  človek
       nemôže v živote spoznať, je možné Ho  len  spoznávať.  Jeho  bytie
       presahuje všetky ľudské predstavy, preto je možné  o  Ňom  povedať
       len toľko: "Skúste ma a viďte!..." Odovzdať informáciu,  ktorá  by
       Ho plne opísala nie je možné. Ak ale človek chce, môže Ho v živote
       poznávať bez vytvorenia pojmu, ktorý by Ho obsiahol.

          Pštros sa chová veľmi hlúpo, keď necháva svoje vajcia v  piesku
       bez ochrany. Napriek tomu pštrosy ešte  nevyhynuli  -  prečo?  Vlk
       vrhne mnoho mláďat do roka, však ovca len  jedno-dve.  Prečo  ovce
       nevyhynuli  v  pazúroch  vlkov?  Kto  tak  precízne  riadi   chaos
       náhodilostí,  že  je  v  prírode  zachovávaná  rovnováha   napriek
       nepomeru síl a rozumnosti? 


                               Prirodzené otázky


                                 Jób 39,19-30.

          Každý živočích v prírode má ústrojenstvo, ktoré  je  špeciálne,
       vyvinuté  tak,  aby  mu  zabezpečovalo  potravu.   Lepkavý   jazyk
       chameleóna,  ďalekohľad  v   oku   orla,   tráviace   ústrojenstvo
       prežúvavcov, ... - vznikli náhodou, ktorá sa dá "vyčísliť" pomerom
       1 : nekonečno? Je takáto náhodilosť, z  hľadiska  ľudskej  logiky"
       možná?
          Existuje začiatok a koniec? Majú tieto pojmy  z  hľadiska  času
       zmysel? - Kedy sa začal čas a čo bolo predtým? Sú dostatočné tieto
       pojmy na vystihnutie reality?
          Kto si kedy dokázal predstaviť nekonečno? Kde existuje?
          Čo je to bytie, život? Aký je rozdiel medzi  realitou  a  snom,
       ktorý sa v čase snívania zdá byť tak reálny?

          Príroda zvestuje svojho  Stvoriteľa.  Len  človek  Ho  "nemôže"
       nájsť, lebo v skutočnosti nechce. Jeho egoizmus ho  ženie  napĺňať
       svoje potreby sebeckým, bezohľadným spôsobom, ktorý dokázal krásne
       zabaliť  do  etiky  a  bontónu,  zaviazať  "špagátom"  legislatívy
       a štátnych zákonov, aby mohol v najhlbšej podstate podviesť  svoje
       svedomie a  stať  sa  svojim  bohom.  Logika,  filozofia,  príroda
       kričia, že Boh Stvoriteľ je! Ľudské srdce sa z času na  čas  ozve,
       že tohoto Boha veľmi potrebuje.
          Kniha Jób opisuje konflikt medzi ľuďmi. Okolnosti konfliktu  sa
       dajú riešiť bez Boha, dajú sa riešiť s akýmsi bohom  vtesnaným  do
       pojmov a dajú sa riešiť aj s Bohom Stvoriteľom a s Jeho vedením.

          Ktorý zo spomínaných  bohov  dokáže  skutočne  riešiť  konflikt
       a prečo? Prečo tí ďalší bohovia konflikt medzi ľuďmi nevyriešia?







                                                                         126



                             Konflikt s Hospodinom

                                      XL.



                                    Vyznanie


                                  Jób 40,1-5.

          Už len vyjadrenie  "konflikt  so  Stvoriteľom"  môže  v  niekom
       vzbudiť pochybnosti,  či  je  niečo  také  možné.  Veď  je  predsa
       Hospodin natoľko mocný Boh, že sa nebude  "zapodievať"  s  biednym
       človekom. Jediným Slovom môže zničiť nielen jedinca, ale  aj  celú
       Zem. V Biblii sa však môže človek dočítať, že sa Boh chce zaoberať
       aj jednotlivcami. Nechce ich len tak likvidovať, aby  demonštroval
       svoju moc. V prvom rade miluje človeka, a preto ak  s  Ním  niekto
       príde do konfliktu, nechce tento problém riešiť z pozície sily.
          Človek odmietajúci spasenie  Pána  Ježiša  je  v  konflikte  so
       Stvoriteľom, i keď si to možno  neuvedomuje.  Veriaci  kresťan  je
       v konflikte so svojim Bohom,  keď  odmieta  Jeho  vedenie  a  chce
       napĺňať  len  svoje  záujmy.  Úprimný  kresťan  -  Božie  dieťa  -
       prichádza do konfliktu s Bohom, keď začne ísť svojou cestou a nemá
       záujem  posudzovať  svoj  skutok  v   duchu   Biblie   a   názorov
       spoluveriacich  alebo  aj  neveriacich.   Každé   ľudské   pokánie
       predchádza konflikt so Stvoriteľom. Jób sa dostal do konfliktu  so
       svojim  Stvoriteľom  pre  svoje  reči,  ktorými  Ho   v   horkosti
       a neporozumení okolností začal odsudzovať.
          Keď Pán Jóba  napomenul  cez  Elihua  a  osobne  sa  ho  dotkol
       rozhovorom vo víchre, Jób reaguje tým,  že  vyznáva  svoj  hriech.
       Boží dotyk, ktorý sa môže odohrať  v  ľudskom  svedomí,  môže  byť
       počiatkom  pokánia   alebo   aj   počiatkom   trvalého   konfliktu
       s Hospodinom vedúceho do duchovnej smrti,  do  zatratenia.  Človek
       niekedy prežije Božie zastavenie, ale je už naučený obchádzať hlas
       svedomia a nerešpektovať Bibliu, preto zotrváva  v  konflikte  bez
       toho, aby si to sám pred sebou pripustil. Jób síce zhrešil  svojim
       jazykom, ale tichý  Boží  hlas  bol  pre  neho  ešte  stále  veľmi
       podstatný. 


                               Nielen vševedúci!


                                  Jób 40,6-14.

          Stvoriteľ  nepoukázal  Jóbovi  len  na  svoju  vševedúcnosť   -
       absolútne poznanie! Poukázal aj na svoju schopnosť vykonať vlastný
       zámer. Človek možno niekedy má pravdu, ale pred druhými  ľuďmi  ju
       nedokáže uhájiť a realizovať svoje postoje. Pán nielen  že  všetko
       vie, ale činí to s absolútnou zvrchovanosťou. Pre  Jeho  Lásku  sa
       úprimní  veriaci  nikdy  nemusia  obávať  okolností  -   "prežili"
       protivníkov... Kto sa drží Božej vôle, je vždy vo "väčšine". Božia
       cesta môže byť pre človeka ťažká, nepríjemná, môže sa  zdať  dlhá,
       ale to zlé nakoniec vždy skončí. Takéto  víťazstvá  bývajú  omnoho
       väčšie a krajšie, než ťažkosti, ktoré im predchádzali. 


                                                                         127



                                 História Zeme


                                 Jób 40,15-24.

          Neveriaci ľudia vymýšľajú mnoho teórií a hypotéz, aby si  mohli
       ospravedlniť svojvoľnosť. Navzájom sa presviedčajú a utvrdzujú, že
       Boha niet a že Ho netreba rešpektovať. Konflikt s Ním  vo  svedomí
       sa takto dostáva do  kategórie  bezvýznamného  "hlasu",  o  ktorom
       nikto nevie a možno ho bez problémov obchádzať.
          Hypotézy  o  miliardách  rokov  existencie  Zeme,  o   evolúcii
       zhadzujú Písmo. Pán v ňom jednoznačne poukazuje, že Jeho náhľad je
       iný a nezmení ho ani vedecky uznávaná hypotéza, prijímaná miliónmi
       ľudí.
          Zmienka o veľkom biblickom zvierati - behemótovi  poukazuje  na
       to, že brontosauri nežili dávno pred človekom. Prirovnanie chvosta
       k cédru jednoznačne rozpráva, že tak  veľké  zviera  dnes  nežije.
       Biblické dejiny Zeme rozprávajú  o  približne  2000  rokoch  nášho
       letopočtu a 4000 rokoch pred naším letopočtom. V tomto období žili
       nielen ľudia, ale aj všetky zvieratá,  ktoré  človek  pozná  alebo
       ktorých kostry našiel zasypané v zemi.
          Ľudská myseľ  zatiaľ  vždy  musela  kapitulovať  pred  správnym
       výkladom Božieho Slova, preto aj uhlíková metóda a miliardy  rokov
       sú odsúdené, ako neopodstatnené výmysly.
          Uhlíková metóda  vychádza  z  predpokladov,  ktoré  človek  buď
       nemohol alebo nechcel dokazovať. Jedným z takýchto predpokladov je
       konštantný  spad  rádioaktívneho  uhlíka  C12.  Tento   predpoklad
       vychádza  z  tvrdenia,  že  je  magnetizmu  Zeme  konštantný.   Za
       posledných sto rokov sa jednoznačne nameralo, že nie  je!  Človeku
       však miliardy rokov a podpora ateizmu pre niečo veľmi vyhovujú... 


                                   Vláda Boha


                                 Jób 40,25-32.

          Človek vždy mohol  len  rešpektovať  stvorené  pravidlá.  Musel
       rešpektovať aj povahy zvierat, nemohol  ich  nijak  zmeniť.  Často
       svojou filozofiou podnecoval a  podnecuje  v  sebe  dojem,  že  je
       veľkým, nadriadeným prírode, že sám sa nemusí podriaďovať.
          Skutočnosť ale ostáva taká, že si  len  "skladá"  už  vytvorenú
       "skladačku"  prírody  a  pracne  nachádza  nové  dávno  existujúce
       zákonitosti. Tým, že sa im naučí podriaďovať, dokáže niečo  získať
       a hovorí tomu, že skrotil prírodu. Človek je  veľmi  biedny  tvor,
       trpiaci prehnanými predstavami  o  sebe  a  pre  svoju  porušenosť
       nepripúšťajúci  si,  že  potrebuje  Stvoriteľa.  Táto   prevrátená
       megalománia  má  obdobu  vo  filozofiách  národov,  presvedčeniach
       skupín v národoch, ale aj vo svedomí jednotlivcov.
          Aký vzťah k Bohu mám ja? Potrebujem Ho?







                                                                         128



                                Hovoril Hospodin

                                      XLI.



                                 Otras svedomia


                                  Jób 41,1-3.

          Pre schopnosť ukryť svoje myšlienky do súkromia a pre  egoizmus
       ostáva človek v niektorých svojich postojoch neotrasiteľný.  Akosi
       sa "zatne" lebo nechce pripustiť omyl,  pričom  si  uvedomuje,  že
       v mnohom sa naozaj nedá dokázať správnosť alebo  nesprávnosť.  Pri
       biblických, pravdivých pohľadoch nejde  o  to,  aby  boli  človeku
       dokazované, ale aby si ich chcel pripustiť. Mnohé konflikty  medzi
       veriacimi ľuďmi ostávajú neriešené, pričom skutoční vinníci  mlčky
       predpokladajú, že sa na "všetko" zabudne a  "život  pôjde  ďalej".
       Neriešené hriechy v cirkvi, konflikty vo vzťahoch  veriacich  ľudí
       odoberajú požehnanie a Božiu prítomnosť. Zo živej viery  sa  takto
       stáva  mŕtva  nábožnosť.  Nábožní  ľudia  vedia  presvedčiť   seba
       i druhých, akú hlbokú vieru majú. Stvoriteľ ale očakáva poslušnosť
       Jeho Slovu a schopnosť riešiť nezhody v Jeho Duchu.
          Niekedy môže človek prežiť pozastavenie vo  svedomí,  ktoré  mu
       spôsobí veľa "problémov". Musí uvažovať, či konal správne, či nemá
       dať niečo do poriadku, či nemá ísť za tým alebo  iným  človekom...
       Božie pozastavenie doslova zatrasie  svedomím  tak  silno,  že  to
       niekedy vidieť aj na ľudskej tvári. Ak si veriaci nechce odpovedať
       na otázky svedomia a radšej sa im vyhýba, možno už ďalšie neprídu.
       Nikto nemôže vedieť, či práve prežívaný, svedomím trasúci zážitok,
       nie je tým posledným príhovorom Božieho Ducha.
          Hospodinovi patrí všetko. Nikto nie je  väčším  bohom  než  On.
       Daroval človeku slobodu a nikdy mu ju nezoberie.  Je  to  skutočná
       sloboda aj od Neho samého. Ak si človek vyvolí život  bez  potreby
       Boha -  Ježiša  Krista,  bude  ho  mať.  Stvoriteľ  napĺňa  ľudské
       potreby, ak Ho človek odmietne  ostanú  jeho  potreby  nenaplnené.
       Stane sa tak čiastočne už tu na zemi, v plnej  miere  po  fyzickej
       smrti v oveľa hlbšej realite a hmotnejšom svete. Tento svet sa pre
       jedných stane nebom, pre druhých peklom.
          "Na mieste Ježiša Krista vás prosím, zmierte sa z  Bohom!"  Bez
       ohľadu na to, ako sa človek zachová - čo príjme alebo  odmietne  -
       ostáva Hospodin zvrchovaným vládcom a milujúcou bytosťou zároveň. 


                            Mám svoje osobné otázky?


                                  Jób 41,4-26.

          Čo ma najviac oslovilo pri čítaní knihy Jób?
          Čím všetkým táto kniha vyniká spomedzi druhých biblických kníh?
          Akú zmenu chcem vo svojom správaní urobiť,  na  základe  tohoto
       štúdia, ja?
          Čo táto kniha rozpráva o modlitbe?
          Ako opisuje utrpenie?
          Ako by som charakterizoval Elifaza, Sófara a Bildada?
          Ako by som charakterizoval Jóba?
                                                                         129



          Ako by som charakterizoval Elihua?
          V čom sa  odlišovalo  obvinenie  troch  Jóbových  priateľov  od
       Elihuovho obvinenia?






















































                                                                         130



                              Pokánie a požehnanie

                                     XLII.



                                  Kapitulácia


                                  Jób 42,1-6.

          Jób neustále oponoval svojim trom  priateľom.  Keď  sa  mu  ale
       prihovoril Elihu, mlčal a pozorne počúval  jeho  slová.  Mlčal  aj
       napriek tomu, že ho Elihu nabádal k dialógu. Je to  známkou  toho,
       že bol oslovený Svätým Duchom. Možno práve  pre  toto  mlčanie  sa
       neskôr  Hospodin  prihovoril  k  Jóbovi  aj  v  osobnom  rozhovore
       z víchrice.  Jóbove  otrasené  svedomie  spôsobilo  ihneď  reakciu
       úprimného Božieho dieťaťa - vyznanie svojho  omylu,  pokánie.  Jób
       kapituloval  pred  Stvoriteľom  a  priznal  si  omyly,  ktorým  aj
       intelektuálne porozumel. - "Doteraz som o Tebe slýchal, ale  teraz
       Ťa vidí moje oko."
          Vážny konflikt, ktorý mal Jób zo svojimi  priateľmi,  spôsobil,
       že Jób spoznal svojho Boha oveľa hlbšie. To  by  sa  nikdy  nebolo
       stalo, keby Pán na neho nedopustil nič zlé. 


                                 Nový Zástanca


                                  Jób 42,7-9.

          Traja Jóbovi priatelia sa nedržali pravdy, keď ho označovali za
       potrestaného hriešnika. Jóbov problém sa začal v nebi, keď  si  ho
       vyžiadal diabol. Nespôsobil ho Jóbov hriech! Až neskôr  Jób  začal
       v trpkosti a horkosti vyriekať slová, ktoré neboli pravdivé. Preto
       sám Boh zrovnal výpovede troch priateľov a  Jóba.  Jóbove  označil
       ako pravé, tie druhé ako nepravé - prameniace z egoizmu a  stojace
       na klamstvách, výmysloch. Keď Jób učinil  pokánie,  dostal  nového
       Zástancu - samého  Stvoriteľa.  Ten  zatriasol  svedomím  aj  trom
       priateľom a vyzval ich, aby obetovali za  svoj  hriech.  Nadto  im
       oznámil, že ich modlitby neprijme, aj keby sa chceli sami  k  Nemu
       modliť. Mali byť zachránení cez Jóbovu modlitbu.
          Keď urobím zle, som schopný ísť za svojim "Jóbom" a požiadať ho
       o modlitbu za seba? Niekedy na  tom  môže  stáť  alebo  padať  môj
       duchovný život!
          Z tohoto odseku vyplýva, že Hospodin neprijme všetky  modlitby!
       Nemusí prijať modlitby ani vtedy, keď človek učiní  pokánie  podľa
       Jeho vôle podobne, ako Jóbovi priatelia. Stvoriteľ  nás  vedie  do
       spoločenstva, nechce, aby sme sa zmierili len s Ním, chce aby  sme
       boli zmierení aj ako bratia  a  sestry  navzájom.  Ak  si  veriaci
       zoberie z Jeho vôle len časť, nemôže očakávať, že získa  Zástancu,
       ako získal Jób. Pre svoj hriech robia niektorí veriaci  zo  vzťahu
       k  Bohu  formalitu  anonymných  vyznaní,  teóriu  očistenia,   ale
       Hospodina v skutočnosti nehľadajú, lebo by ich to príliš  ponížilo
       pred  bratom  alebo  sestrou.  Božia  Stvoriteľská  vôľa  je,  aby
       konflikty medzi veriacimi boli riešené nielen anonymne pred Bohom,
       ale aj pred sebou navzájom. 

                                                                         131



                                 Pán okolností


                                 Jób 42,10-11.

          Jób sa zachoval ako Božie dieťa -  keď  sa  modlil,  modlil  sa
       čestne, bez pretvárky.  To  znamená,  že  svojim  priateľom  musel
       najskôr odpustiť.
          Hospodin je Pánom všetkých okolností. Preto bol dosť  silný  aj
       na to, aby zmenil Jóbove zúfalé postavenie  na  požehnané,  lepšie
       než bolo predtým. Celé stvorenstvo slúži Pánovi Ježišovi, preto ak
       sa On rozhodne žehnať, neexistuje žiadna sila, ktorá by mu  v  tom
       zabránila. 


                                Boží dvojnásobok


                                 Jób 42,12-17.

          Pán požehnal Jóbovi dvojnásobne zo všetkého, čo predtým  mal  -
       je zaujímavé uvedomiť si, že aj tu sa  Písmo  drží  pravdy,  ktorá
       platí nielen na zemi, ale aj v Nebi. Detí mal Jób desať. Potom ich
       mal tiež len desať. Zdá sa, že nastal niekde  omyl,  lebo  by  sme
       očakávali dvojnásobok.
          Božie Slovo tu chce pohliadnuť na fyzickú  smrť  inak,  než  je
       zvyknutý človek. Táto smrť nie  je  koniec,  ale  rozlúčenie.  Jób
       nestratil svojich prvých desať detí! Opäť sa s  nimi  stretol  pri
       svojom Bohu v Nebesiach.
          Na druhej strane duchovná smrť je niečo trvalé, čo sa už zmeniť
       nedá. Opäť sa vraciam k výroku apoštola Pavla: "Na  mieste  Ježiša
       Krista  vás  prosím,  zmierte  sa  z  Bohom!"  Žiadny  nevyriešený
       konflikt, porušený vzťah nestojí za to, aby človek stratil  podiel
       na Nebeskom kráľovstve.